Zákon o účtovníctve 431/2002 účinný od 01.01.2022 do 31.08.2022

Platnosť od: 01.08.2002
Účinnosť od: 01.01.2022
Účinnosť do: 31.08.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Jednoduché účtovníctvo, Podvojné účtovníctvo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST35JUD9726DS31EUPP3ČL4

Zákon o účtovníctve 431/2002 účinný od 01.01.2022 do 31.08.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 431/2002 s účinnosťou od 01.01.2022 na základe 198/2020 a 456/2021

Legislatívny proces k zákonu 456/2021
Legislatívny proces k zákonu 198/2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

K predpisu 456/2021, dátum vydania: 02.12.2021

 

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády SR je cieľom návrhu novely zákona posilniť transparentnosť informácií vykazovaných v účtovnej závierke zverejnením účtovných závierok všetkých právnických osôb vo verejnej časti Registra účtovných závierok (ďalej len „register“). V súčasnosti do verejnej časti registra ukladajú svoje účtovné dokumenty právnické osoby podnikateľských právnych foriem a niektorých typov mimovládnych neziskových organizácií. Mimovládne neziskové organizácie môžu ukladať účtovné závierky do registra aj v listinnej podobe. Táto možnosť spôsobuje nezanedbateľnú chybovosť pri ich spracovaní a ukladaní do registra, ako aj ukladanie nesprávnych vzorov účtovných závierok.

Navrhuje sa preto rozšíriť verejnú časť registra o ďalšie právne formy právnických osôb, čím by všetky právnické osoby boli zaradené do verejnej časti registra. Ide predovšetkým o pozemkové spoločenstvá, ale aj mimovládne neziskové organizácie ako občianske združenia, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, záujmové združenia právnických osôb a ďalšie. V neverejnej časti registra by zostali účtovné dokumenty fyzických osôb – podnikateľov a organizačných zložiek zahraničných osôb.

V návrhu zákona sa v záujme rozšírenia funkcionalít registra navrhuje, aby všetky účtovné dokumenty boli ukladané v elektronickej podobe, čo zjednoduší postup pri ich ukladaní, ale aj odstráni chybovosť pri neautomatizovanom spracovaní účtovných dokumentov.

Ustanovujú sa náležitosti výročnej správy pre neziskové organizácie, ak v hmotnoprávnom predpise, podľa ktorého postupujú, nie je zadefinovaný obsah výročnej správy. Uvedené sa týka predovšetkým občianskych združení a cirkevných organizácií, ak sú povinné mať audit účtovnej závierky a výročnej správy.

Vzhľadom na stále väčší podiel elektronických účtovných záznamov v účtovníckej praxi v zákone v záujme jednoznačnosti doplnené a špecifikované podmienky, ktoré je účtovná jednotka povinná dodržať pri spracovávaní týchto účtovných záznamov. Upresňujú a zjednodušujú sa ustanovenia o listinnej a elektronickej podobe účtovného záznamu. Nanovo sa ustanovujú možné spôsoby transformácie účtovného záznamu pri zmene podoby účtovného záznamu. Na proces transformácie účtovného záznamu z listinnej podoby do elektronickej podoby je možné použiť okrem zaručenej konverzie aj skenovanie, čo výrazne zjednoduší tento proces. Umožňuje sa nahradiť vlastnoručný podpis akýmkoľvek elektronickým podpisom, ktorý umožní preukázateľnú identifikáciu osoby. Zákon explicitne uvádza, kedy nie je potrebné uchovávať listinný účtovný záznam, ak bol transformovaný na elektronický účtovný záznam.

Ustanovuje sa spodná hranica výšky pokuty a pokuta voči osobe, ktorá prevezme plnenie povinností po zániku účtovnej jednotky a nesplní ich. Ustanovuje sa absolútna suma pokuty v prípadoch, keď z rôznych dôvodov nie je možné pokutu odvodiť z celkovej sumy majetku (nie je uložená účtovná závierka, je uložená účtovná závierka, ale účtovná jednotka vykazuje v majetku nulu, alebo vykazuje účelovo zjavne nízku sumu majetku).

Návrh zákona pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu

2

spoločnosti, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana. Vyčíslenie jednotlivých vplyvov je uvedené v príslušných doložkách vplyvov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

* Materiál nelegislatívnej povahy

S Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

S Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 8. 4. 2021

Ukončenie: 21. 4. 2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

máj 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2021

2. Definícia problému

Z dôvodu transparentnosti sa v zákone o účtovníctve zvyšuje počet subjektov právnických osôb, ktorých účtovné dokumenty budú zverejnené vo verejnej časti registra účtovných závierok. Zároveň je potrebné z dôvodu rozšírenia funkcionalít registra účtovných závierok, aby účtovné jednotky predkladali účtovné dokumenty len v elektronickej podobe. Neziskové organizácie, ktoré majú povinnosť auditu z titulu prijímania asignovanej dane vo výške viac ako 35 000,- eur, majú povinnosť vypracovať aj výročnú správu. Nakoľko zákon o účtovníctve upravuje obsah výročnej správy pre podnikateľov, je potrebné doplniť obsah výročnej správy vhodný a náležitý pre neziskové organizácie. Z dôvodu jednotnej terminológie je potrebné upraviť ustanovenie o organizačných jednotkách občianskych združení.

Z dôvodu znižovania byrokracie sa uľahčuje vykonávanie povinností tým, že sa navrhujú podmienky na jednoduchší postup pri prevode z listinnej podoby účtovného dokumentu na elektronickú podobu a zároveň sa umožňuje aj elektronické uchovávanie účtovných dokladov priamo v účtovnom systéme, čím sa znížia náklady na archiváciu účtovných dokumentov prostredníctvom zaručenej konverzie. Zároveň sa zníži aj administratívna záťaž v súvislosti s manipuláciou s listinnými dokumentami, nakoľko sa z náležitostí účtovného dokladu vypúšťajú podpisy osoby zodpovednej za účtovný prípad a osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, ako aj povinnosť uvádzať na účtovný doklad označovanie účtov, na ktorých sa účtovný prípad účtuje. Pri zániku spoločnosti bez právneho nástupcu alebo pred skončením podnikania sa stanovuje povinnosť informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovávania účtovnej dokumentácie inou účtovnou jednotkou alebo inou osobou napr. bývalým štatutárom. Z dôvodu vypustenia zápisu fyzických osôb do obchodného registra sa upravujú príslušné ustanovenia aj v zákone o účtovníctve. Ďalej sa rozširuje možnosť vykonať inventarizáciu zásob aj v nasledujúcom mesiaci po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, obdobne ako to je umožnené pri inom hmotnom majetku.

4

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je, aby účtovné dokumenty všetkých právnych foriem právnických osôb s výnimkou tých, ktorým to neumožňujú smernice Európskej únie, boli vo verejnej časti registra účtovných závierok a tým sa dosiahla ich transparentnosť. Účtovné dokumenty fyzických osôb - podnikateľov zostávajú aj naďalej v neverejnej časti registra. S cieľom rozšírenia funkcionalít registra účtovných závierok, odstránenia chybovosti pri neautomatizovanom spracovaní účtovných dokumentov je potrebné povinné elektronické ukladanie účtovných závierok. Doplňuje sa obsah výročnej správy pre neziskové organizácie, ktoré majú povinnosť mať svoju účtovnú závierku overenú štatutárnym audítorom, a to z titulu prijímania asignovanej dane vo výške viac ako 35 000,- eur. V nadväznosti na používanie jednotnej terminológie sa upravuje ustanovenie o organizačných jednotkách občianskych združení. Ďalej sa navrhuje možnosť archivácie účtovnej dokumentácie v elektronickej podobe prostredníctvom napríklad účtovného systému, čoho cieľom je zníženie nákladov účtovných jednotiek pri archivácii a aj zníženie ekologickej záťaže pri archivácii v listinnej podobe. Presnú kvantifikáciu celkových úspor nebolo možné vykonať vzhľadom na to, že sa oblasť elektronickej archivácie týka všetkých účtovných jednotiek, pričom nie je možné identifikovať počet jednotiek, ktoré uchovávajú svoju účtovnú dokumentáciu len v listinnej podobe, a ktoré ju uchovávajú len v elektronickej podobe. Snahou návrhu zákona je uľahčenie administratívnych prác v oblasti účtovníctva a prenesenie týchto povinností do elektronického prostredia. Tým sa znížia náklady na papier a tlač, čo predstavuje zároveň aj zníženie environmentálnej záťaže podnikateľa, ale znížia sa aj náklady za prenájom priestorov na archiváciu.

4. Dotknuté subjekty

Všetky účtovné jednotky: subjekty verejného sektora, fyzické osoby - podnikatelia, právnické osoby.

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli zvažované.

Alternatíva 0: zachovanie súčasného stavu

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Nie

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti, najneskôr pri príprave prípadného návrhu novelizácie predloženej právnej úpravy.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

5

z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že v každej zo sledovaných oblastí identifikovaných vybraných vplyvov okrem rozpočtu verejnej správy výrazne prevládajú pozitívne vplyvy. V prípade vplyvov na rozpočet verejnej správy negatívne vplyvy v prvom roku zavedenia elektronického podávania dokumentov, nakoľko je potrebné dotvoriť štruktúrovanú formu podávania dokumentov na strane Finančnej správy a aj na strane registra účtovných závierok. V nasledujúcich rokoch nebudú vynakladané finančné prostriedky na neautomatizované spracovanie údajov účtovných závierok, čo je vyjadrené poklesom výdavkov. K tomuto výberu variantov sa pristúpilo po analýze vplyvov na rozpočet, v ktorom boli 3 varianty riešenia problematiky. Zavedením možnosti uľahčiť archiváciu účtovnej dokumentácie v elektronickej podobe prostredníctvom napríklad účtovného systému má návrh zákona za cieľ znížiť náklady účtovných jednotiek pri archivácii, čo predstavuje pozitívny vplyv nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na rozpočet, zároveň to predstavuje aj zníženie ekologickej záťaže pri zachovaní archivácie v listinnej podobe.

Návrh novely bude mať aj pozitívny vplyv na rozpočet pri príjmoch za zavedenie dolnej hranice pokuty, pričom bola ustanovená pokuta za neuloženie účtovnej závierky, keď daňový úrad nemá informáciu o hodnote majetku, z ktorej by mohol vyčísliť výšku sankcie. Súčasne sa navrhuje uloženie pokuty osobe, ktorá porušila zákon o účtovníctve v oblasti ukladania účtovných dokumentov po výmaze spoločnosti. Tak ako to vyplýva aj z Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, prevažujú pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Prijatím návrhu zákona sa z dôvodu úprav pri podpisovom zázname osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke nebudú musieť tlačiť účtovné záznamy, pri tých účtovných prípadoch, ak sa to zabezpečí elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov. Tým sa usporí na nákladoch za tlač, tlačiareň, papier, toner a pod. Návrh zákona urýchľuje postupný prechod účtovníctva podnikateľov do elektronickej podoby, nielen umožnením elektronickej podoby archivovania účtovnej dokumentácie, ale aj samotných procesov pri vedení účtovníctva.

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Viera Laszová, riaditeľka odboru viera.laszova@mfsr.sk

Tel. 02/59593498

12. Zdroje

Dáta / nástroje:

•Údaje z registra účtovných závierok

•Kalkulačka nákladov regulácie

6

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 431/2002 Z.Z. O ÚČTOVNÍCTVE V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

I. Úvod: Ministerstvo financií SR predložilo dňa 8. apríla 2021 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2012 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky, pozitívne vplyvy na životné prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu tieto pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

V bode 10 .Poznámky odporúča Komisia predkladateľovi aby uviedol, že z Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vyplýva, že prevažujú pozitívne vplyvy.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia odporúča predkladateľovi v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v Súhrnnej tabuľke nákladov regulácie doplniť pri úspore nákladov znamienko (-) a doplniť jeden riadok celkové náklady regulácie, kde sa uvedie rozdiel nákladov a úspor nákladov regulácie, ktorý by mal mať znamienko (-).

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Pripomienky Komisie boli zapracované do doložky vybraných vplyvov.

7

Príloha č. 2

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

1 121 830

1 121 830

1 121 830

v tom: kapitola MFSR (FS SR)

0

1 121 830

1 121 830

1 121 830

z toho:

- vplyv na ŠR

0

1 121 830

1 121 830

1 121 830

Rozpočtové prostriedky

0

1 121 830

1 121 830

1 121 830

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

573 769

-13 495

-53 980

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR (org. MF SR – úrad, DataCentrum, FR SR)

0

573 769

-13 495

-53 980

z toho:

- vplyv na ŠR

0

573 769

-13 495

-53 980

Rozpočtové prostriedky

0

573 769

-13 495

-53 980

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

573 769

-13 495

-53 980

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR (org. MF SR – úrad, DataCentrum, FS SR)

0

573 769

-13 495

-53 980

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

-13 495

-53 980

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet kapitoly MF SR.

Návrh zákona si vyžiada zmeny informačných systémov s vplyvom na rozpočet výdavkov, a to:

- Rozpočtový informačný systém v sume 24 000 eur,

- Portál finančnej správy v sume 60 568,20 eur,

- Informačný systém Finančnej správy v sume 93 201,02 eur

- Konsolidácia registra účtovných závierok v sume 396 000 eur.

Finančné prostriedky budú zabezpečené v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024.

Zavedením elektronického podávania dokumentov nastane úspora vo výdavkoch 53 980 eur ročne pri spracovávaní dokumentov v DataCentre. V prvom roku elektronického podávania sa ešte časť dokumentov bude spracovávať neautomatizovane, preto nastane zníženie výdavkov len cca o 13 495 eur. Táto suma predstavuje hodnotu ušetrených výdavkov na zaplatených mzdách dohodárov a odvodoch poistného a príspevkov do poisťovní.

Zavedením možnosti elektronickej archivácie účtovných dokladov prostredníctvom napr. účtovného systému sa na strane subjektov verejnej správy znížia výdavky za prenájom priestorov na archiváciu v listinnej podobe, prípadne za poplatky za zaručenú konverziu. Túto hodnotu ušetrených výdavkov nie je možné presne kvantifikovať, nakoľko závisí od rozsahu účtovnej dokumentácie.

Ustanovuje sa dolná hranica sadzby pri závažných porušeniach zákona o účtovníctve, pričom bola ustanovená pokuta za neuloženie účtovnej závierky, keď daňový úrad nemá informáciu o hodnote majetku, z ktorej by mohol vyčísliť výšku sankcie. Súčasne sa navrhuje uloženie pokuty osobe, ktorá porušila zákon o účtovníctve v oblasti ukladania účtovných dokumentov po výmaze spoločnosti. Vzhľadom na to, že doteraz nebola takáto pokuta realizovaná, príjmy z jej zavedenia sme pri dodržaní zásady opatrnosti určili kvalifikovaným odhadom podľa počtu neuložených účtovných závierok za účtovné obdobie 2019 s prihliadnutím na reálnosť vymožiteľnosti pokuty a pri najnižšej hodnote pokuty rozloženej na 3 roky.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

V návrhu zákona sa v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády a aj v záujme rozšírenia funkcionalít registra navrhuje, aby všetky účtovné dokumenty boli ukladané v elektronickej podobe, čo zjednoduší postup pri ich ukladaní, ale aj odstráni chybovosť pri neautomatizovanom spracovaní účtovných dokumentov. Návrh zákona rieši zavedenie povinnosti elektronického podávania účtovných dokumentov pre neziskové účtovné jednotky. Zároveň by sa uskutočnila zmena tlačív účtovných závierok a ukladania všeobecného podania vrátane ich prevodu do štruktúrovanej formy, z ktorej je možné vyťažovať údaje na analytické účely. Bez zmeny zákona o účtovníctve je však potrebné meniť aj účtovné výkazy a tlačivo oznámenia pre elektronickú podobu aj z titulu zmeny počtu miest 8-miestne IČO sa u niektorých subjektov zmenilo na 12-miestne IČO.

9

V návrhu zákona navrhované nové požiadavky na iné osoby, ktoré nie účtovnými jednotkami. Z týchto nových požiadaviek a úprav vznikla potreba nových výziev zasielaných týmto iným osobám. Súčasne boli upravené ustanovenia zavádzajúce dolné hranice pokuty.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pri výpočte vplyvu sa vychádzalo z týchto údajov:

Pri výpočte príjmov sa vykonala analýza počtu neuložených účtovných závierok za rok 2019. Nakoľko ide o potenciálne delikty, vyčíslili sa príjmy v súlade so zásadou opatrnosti tak, že sa rozložili na viacero rokov.

Pri výpočte vplyvu na výdavky sa vychádzalo z 3 variantov riešenia podávania dokumentov. Pri prvom variante by sa zmena uskutočnila v dvoch krokoch v priebehu rokov 2021 2022. V roku 2021 by sa uskutočnila zmena v tlačivách (8-miestne IČO sa zmení na 12-miestne IČO). Súčasne je nutné uskutočniť zmeny pri ukladaní účtovných dokumentov pre neziskové organizácie v listinnej aj v elektronickej podobe.

V roku 2022 by sa následne uskutočnila zmena tlačív v elektronickej podobe do štruktúrovanej formy.

V prípade druhého variantu v roku 2021 by sa uskutočnila zmena tlačív účtovných závierok a ukladania všeobecného podania vrátane ich prevodu do štruktúrovanej formy, z ktorej je možné vyťažovať údaje na analytické účely. Bez zmeny zákona o účtovníctve je však potrebné meniť aj účtovné výkazy a tlačivo oznámenia pre elektronickú aj listinnú podobu.

10

V prípade tretieho variantu novelou zákona o účtovníctve by bola ustanovená povinnosť elektronického podávania účtovných dokumentov aj pre neziskové účtovnej jednotky od 1. 1. 2022. Súčasne by sa pre tieto účtovné závierky zapracovala štruktúrovaná forma výkazov so všetkými potrebnými úpravami.

Po posúdení finančného vyjadrenia jednotlivých variantov a ich vplyvu na rozpočet, sa pristúpilo k zapracovaniu tretieho variantu.

Okrem vplyvu na rozpočet z dôvodu elektronického podávania účtovných dokumentov a zmien na portáli Finančnej správy, novelou zákona o účtovníctve vznikli požiadavky aj na úpravu jednotlivých výziev vyplývajúcich z ustanovení zákona o účtovníctve. Ide o novú možnosť vykonania kontroly u inej osoby zodpovednej za uloženie účtovnej dokumentácie, prípadne uloženia pokuty tejto inej osobe, ale aj iných ustanovení zákona, ktoré vyplynuli ako legislatívno-technické úpravy návrhu zákona.

11

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

1 121 830

1 121 830

1 121 830

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

1 121 830

1 121 830

1 121 830

12

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

-13 495

-53 980

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-3 495

-13 980

Tovary a služby (630)2

-10 000

-40 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

573 769

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

573 769

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

573 769

-13 495

-53 980

13

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

14

Príloha č. 3

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrhom dotknuté všetky podnikateľské subjekty, nakoľko majú povinnosť viesť účtovníctvo a uchovávať účtovnú dokumentáciu. Počet podnikateľských subjektov vychádza z údajov podľa Obchodného registra cca 315 000, ktorí majú povinnosť viesť podvojné účtovníctvo, ale týka sa aj fyzických osôb podnikateľov, ktorých je cca 426 000, z ktorých určitý počet vedie len daňovú evidenciu, teda nie účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve. Z údajov, bolo identifikovaných 597 171 MSP a cca 900 veľkých spoločností. Návrhom sa prispieva k vykonávaniu iniciatívy na znižovanie byrokracie podnikateľského prostredia a uľahčuje sa vykonávanie povinností vyplývajúcich zo zákona o účtovníctve tým, že sa umožňuje prevod z listinnej podoby účtovného dokumentu na elektronickú podobu so zabezpečením proti modifikácii a zneužitiu účtovných záznamov. Zároveň sa umožňuje aj elektronické uchovávanie účtovných záznamov priamo v účtovnom systéme, čím sa znížia náklady na archiváciu účtovných dokumentov prostredníctvom zaručenej konverzie. Zároveň sa zníži aj administratívna záťaž v súvislosti s listinnou manipuláciou. Presnú kvantifikáciu celkových úspor nebolo možné vykonať vzhľadom na to, že sa oblasť elektronickej archivácie týka všetkých účtovných jednotiek, pričom nie je možné identifikovať počet jednotiek, ktoré ukladajú len v listinnej podobe a ktoré ukladajú len v elektronickej podobe. Snahou návrhu zákona je uľahčenie administratívnych prác v oblasti účtovníctva a prenesenie týchto povinností do elektronického prostredia. Tým sa znížia náklady na papier a tlač, čo predstavuje zároveň aj zníženie environmentálnej záťaže podnikateľa, ale znížia sa aj náklady na prenájom priestorov na archiváciu. Rozširuje sa možnosť vykonať inventarizáciu zásob aj v nasledujúcom mesiaci po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, obdobne ako je to umožnené pri inom hmotnom majetku.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

MF SR viedlo konzultácie so spoločnosťami zaoberajúcimi sa účtovným softvérom, ktorý by zabezpečil požiadavky vyplývajúce z novelizácie zákona o účtovníctve. Novelou zákona o účtovníctve sa umožňuje uchovávanie účtovnej dokumentácie aj priamo v účtovnom systéme účtovnej jednotky. Zároveň musí byť zaistený vysoký stupeň zabezpečenia účtovného záznamu proti jeho modifikácii pri prevode z listinnej podoby do elektronickej podoby príslušnými elektronickými prostriedkami napr. elektronickou časovou pečiatkou.

Výsledkom predbežných konzultácií bolo, že spoločnosti zaoberajúce sa účtovným softvérom prispôsobia účtovný softvér doplňujúcim požiadavkám o moduly archivácie a zabezpečenia ochrany účtovných dokladov.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť archiváciu účtovnej dokumentácie. Podľa návrhu zákona sa účtovná jednotka môže rozhodnúť riešiť túto povinnosť priamo v účtovnom systéme napríklad modulom archivácie alebo certifikáciou účtovnej dokumentácie časovou pečiatkou. Podľa dostupných informácií by boli v tomto prípade vyčíslené priame finančné náklady na jedného podnikateľa na zavedenie modulu archivácie v rozmedzí od 240 360 eur ročne vrátane príslušnej certifikácie účtovného dokladu napr. časovou pečiatkou. Tento spôsob archivácie zahŕňa v sebe negatívne priame náklady, ktoré budú vyvážené pozitívnymi vplyvmi, pretože účtovná jednotka počas celej doby archivácie nemusí vynakladať ďalšie dodatočné náklady. Pri uchovávaní účtovnej dokumentácie pomocou zaručenej konverzie odhadované náklady výrazne vyššie. Vyčíslenie

15

nákladov pri zachovaní súčasného stavu je ťažko kvantifikovateľné, vzhľadom na rozsah účtovnej dokumentácie v závislosti od veľkosti účtovnej jednotky a zabezpečenia tejto povinnosti v rámci vlastných alebo prenajatých priestorov. Pri prenájme priestorov cca 1 000 eur ročne a 10 000 podnikateľoch, ktorých sa toto uľahčenie môže dotknúť odhadujeme úsporu asi 10 000 000 eur. Celkové úspory za prenájom priestorov na archiváciu sa predpokladá dosiahnuť v dlhodobom horizonte 10 rokov vzhľadom na postupný prechod na úplnú archiváciu účtovných záznamov v elektronickej podobe.

Zároveň odhadujeme, že ak polovica podnikateľského prostredia (asi 300 000) začne spracovávať účtovníctvo len elektronicky a asi 100 000 podnikateľov zníži počet listinných dokumentov, pri 50 eurách mesačne vynakladaných na papier, toner a údržbu tlačiarne, sa vytvorí úspora asi 240 000 000 eur.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Neboli identifikované a následne ani vyčíslené.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Dochádza k zavedeniu novej informačnej povinnosti pre účtovnú jednotku, ktorá pred zánikom bez právneho nástupcu alebo pred skončením podnikania, je povinná informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania svojej účtovnej dokumentácie. Odhadujeme časovú náročnosť nahlasovania tejto povinnosti na 10 minút na podnikateľa, čo predstavuje pre celé podnikateľské prostredie pri asi 4300 (podľa informácií z minulého roka) zanikajúcich spoločností ročne hodnotu 4 891 eur.

Administratívne náklady na splnenie povinnosti evidencie, vedenia dokumentácie a archivácie podľa kalkulačky pre podnikateľov predstavujú hodnotu 24 495 899 eur pri počte 597 171 malých a stredných podnikateľoch a hodnotu 36 855 eur pri cca 900 veľkých podnikateľoch. Takéto náklady predpokladáme, majú podnikatelia podľa kalkulačky vplyvov spojené s časovou náročnosťou týchto povinností. Navrhovaná úprava bude jednoduchšia pri elektronickom spracovávaní a uchovávaní dokumentácie, nakoľko pri prvotnom spracovaní sa ukladá príslušná dokumentácia aj podľa požiadaviek na archiváciu podľa systému uchovávania účtovnej dokumentácie, ktorý je účtovná jednotka povinná si vypracovať. Z uvedeného dôvodu predpokladáme, že vznikne úspora nákladov asi o tretinu časovej náročnosti, a to v sume 10 438 669 eur. Odhadujeme hodnotu časovej náročnosti podnikateľa na predĺženie doby na vykonanie inventarizácie zásob aj na mesiac nasledujúci po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ako úsporu, nakoľko predpokladáme znížený počet zásob po tomto dátume, čím bude aj doba inventarizácie kratšia. Pri počte asi 200 000 podnikateľov zaoberajúcich sa najmä obchodnou činnosťou, predstavuje táto úspora 2 275 000 eur.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

1 510

185 723 010

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

83

24 495 899

Celkové náklady regulácie

1 593

210 218 909

Náklady na 1 podnikateľa

úspora

Náklady na celé podnikateľské prostredie - úspora

Priame finančné náklady

-1 600

-250 000 000

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

- 39

-10 438 669

Celkové náklady regulácie

-1 639

-260 438 669

16

Celkové náklady regulácie rozdiel nákladov a úspor

-46

-50 219 760

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nie, nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb, ani nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh zákona sa netýka oblasti inovácií, nových výrobných metód ani technológií.

17

Príloha č. 5

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Identifikovali sme pozitívny vplyv na životné prostredie. Prostredníctvom zníženia počtu listinných dokumentov, ktoré vznikli vytlačením elektronicky zaslaných dokumentov, sa zníži spotreba papiera. Prenesením povinností vyplývajúcich zo zákona o účtovníctve do elektronického prostredia sa zároveň znížia náklady aj na odpadové hospodárstvo v súvislosti so znížením spotreby papiera a tlačiarenských komponentov. Odhadujeme, že ak polovica podnikateľského prostredia (asi 300 000 podnikateľov) začne spracovávať účtovníctvo len elektronicky, a asi 100 000 podnikateľov zníži počet listinných dokumentov, pri 50 eurách mesačne vynakladaných na papier, toner a tlačiareň, sa vytvorí úspora asi 240 000 000 eur.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Nie

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Nie

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

18

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

As_56737

Sprístupnenie údajov účtovnej závierky účtovnej jednotky

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_7238

isvs_45

isvs_7213

Register účtovných závierok

RIS

Portál Finančnej správy

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

19

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) Primárne právo:

•čl. 4 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b) Sekundárne právo:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností (Ú. v. L 186, 11.7.2019), gestor: MS SR,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. L 182, 29.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú.v. EÚ L 330, 15.11.2014), gestor: MF SR, spolugestor: MS SR,

•smernica Rady z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (1986/635/EHS) (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: MF SR,

•smernica Rady z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (1991/674/EHS) (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991; Mimoriadne vydanie Ú. v. kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: MF SR,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. L 142, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. kap. 17/zv. 2) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: MS SR,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. L 157, 9. 6. 2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

•smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v

20

niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. L 318, 17.11.2006), gestor: MF SR,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. L 169, 30. 6. 2017) v platnom znení, gestor: MS SR, spolugestor: MF SR,

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení, gestor: MF SR

•nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. L 320, 29.11.2008) v platnom znení, gestor: MF SR,

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28.8.2014), gestor: NBÚ, MF SR, MV SR,

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. L 119, 4.5.2016), gestor: ÚOOÚ SR,

•delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/815 zo 17. decembra 2018, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2004/109/ES, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o špecifikácii jednotného elektronického formátu vykazovania (Ú. v. L 143, 29.5.2019) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

•rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003],

Výrok rozhodnutia:

1. Otázky uvedené v druhej a tretej časti návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa výkladu štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy sú prípustné.

2. Štvrtá smernica 78/660 nebráni tomu, aby ustanovenie určené na pokrytie možných strát alebo pohľadávok vyplývajúcich zo záväzku nachádzajúceho sa v účtovnej závierke podľa článku 14 uvedenej smernice bolo zapísané na strane pasív súvahy podľa článku 20 ods. 1 za predpokladu, že daná strata alebo dlh možno charakterizovať ako pravdepodobné alebo isté k súvahovému dňu. Článok 31 ods. 1 písm. e) tejto smernice nevylučuje možnosť, že na zabezpečenie dodržiavania zásady obozretnosti a zásady pravdivého zobrazenia aktív a pasív by mohlo byť najvhodnejšou metódou ocenenia by mohlo byť vykonanie globalizovaného hodnotenia všetkých relevantných faktorov.

3. Za takých okolností, ako okolnosti vo veci samej, vrátenie pôžičky, ku ktorému došlo po súvahovom dni (ktorý je relevantným dátumom oceňovania súvahových položiek), nepredstavuje skutočnosť, ktorá si vyžaduje retroaktívne prehodnotenie rezervy týkajúcej sa tejto pôžičky uvedenej na strane pasív súvahy. Súlad so zásadou pravdivého a verného zobrazenia aktív a pasív si však vyžaduje, aby sa v ročnej účtovnej závierke uviedlo zaniknutie rizika, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie.

21

•rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 528/12, Mömax Logistik GmbH proti Bundesamt für Justiz [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 57 štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, sa vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa na dcérsku spoločnosť, ktorá sa spravuje právnymi predpismi tohto členského štátu, neuplatňujú ustanovenia uvedenej smernice týkajúce sa obsahu, auditu a zverejnenia ročných účtovných závierok, iba ak sa materská spoločnosť tiež spravuje právnymi predpismi uvedeného štátu.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2013/34/EÚ bola určená do 20. júla 2015.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2017/1132 nebola stanovená. Smernica (EÚ) 2017/1132 zrušila smernicu 2009/101/ES bez vplyvu na povinnosť členského štátu týkajúcu sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/1151 bola určená do 1. augusta 2021, s možnosťou odkladu o jeden rok a s výnimkou niektorých článkov, kde bola určená lehota do 1. augusta 2023.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2013/34/EÚ bola prebratá do:

-zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

-zákona č. 333/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

-zákona č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

-zákona č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2017/1132 bola prebratá do:

-zákona č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

-zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

22

Osobitná časť

Čl. I

K bodom 1 a 2 (§ 1 ods. 1 písm. a) druhý a tretí bod)

V nadväznosti na novelu Obchodného zákonníka (zákon č. 390/2019 Z. z.) sa od 1. októbra 2020 nezapisujú do obchodného registra fyzické osoby. Z tohto dôvodu sa spresňuje ustanovenie, že zahraničné fyzické osoby a slovenské fyzické osoby účtovnou jednotkou len vtedy, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov s výnimkou tých, ktoré sa rozhodnú viesť daňovú evidenciu podľa zákona o dani z príjmov.

K bodu 3(§ 1 ods. 3)

Rozširuje sa osobná pôsobnosť zákona o iné osoby ako účtovné jednotky (fyzická osoba s trvalým pobytom v SR, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu účtovnej jednotky zapísaný v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra), ak im vzniknú vybrané povinnosti ustanovené v zákone o účtovníctve. Predmetné ustanovenie nadväzuje na úpravy v § 35 ods. 6 8 (povinnosti súvisiace s uchovávaním účtovnej dokumentácie účtovnej jednotky, ktorá zanikla alebo skončila podnikanie, resp. inú zárobkovú činnosť) a § 23a ods. 10 (povinnosť uloženia dokumentov podľa § 23 ods. 2 pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra). Ustanovenia navrhované s cieľom zlepšenia dostupnosti účtovnej dokumentácie účtovnej jednotky, ktorá zanikla, resp. skončila podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť a ktorej potreba vyplynula z hodnotenia SR uskutočneného Globálnym fórom OECD pre transparentnosť a výmenu informácií.

K bodu 4 (§ 2 ods. 5)

Na základe novely Obchodného zákonníka (zákon č. 390/2019 Z. z.) sa do obchodného registra už nebudú zapisovať fyzické osoby. Na základe tejto zmeny sa vypúšťa táto skupina účtovných jednotiek z ustanovenia o triedení do veľkostných skupín. Pre fyzické osoby, ktoré postupujú v sústave podvojného účtovníctva, sa z tohto titulu nemení ich zatriedenie do príslušnej veľkostnej skupiny.

K bodu 5 (§ 3 ods. 6, písm. b) – poznámka pod čiarou k odkazu 47a)

Legislatívno-technická úprava aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 47a

K bodu 6(§ 4 ods. 1)

Precizuje sa ustanovenie, podľa ktorého účtovníctvo povinné viesť iba fyzické osoby, ktoré sú účtovnou jednotkou. Podmienky, ktoré ustanovujú kedy je fyzická osoba účtovnou jednotkou, sú zadefinované v § 1 ods. 1 bod 3.

K bodu 7 (§ 4 ods. 5)

V odseku sa mení odvolávka na celý § 31, ktorý ustanovuje oblasť tvorby účtovných záznamov.

23

K bodu 8 (§ 8 ods. 5 a § 23c ods. 5)

Slovo „forma“ sa v celom texte zákona zjednocuje na pojem „podoba“, ktorý vystihuje dve možnosti vedenia účtovných záznamov, a to elektronickú podobu alebo listinnú podobu.

K bodu 9 (§ 9 ods. 2)

Precizuje sa ustanovenie, podľa ktorého môžu účtovné jednotky účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Je potrebné prihliadať aj na osobitný právny predpis, podľa ktorého účtovná jednotka vykonáva svoju činnosť, ktorý môže požadovať, aby účtovná jednotka vždy postupovala v sústave podvojného účtovníctva.

K bodu 10 (§ 9 ods. 2 písm. a)

V nadväznosti na novelu Obchodného zákonníka (zákon č. 390/2019 Z. z.) sa do obchodného registra už nebudú zapisovať fyzické osoby. Z tohto dôvodu už bude pre účely účtovníctva iba jeden typ fyzickej osoby podnikateľa, ktorý je oprávnený účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, a preto sa písmeno a) vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 11 (§ 9 ods. 2 písm. b)

Legislatívno-technická úprava nadväzuje na § 6 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 11a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, v ktorých sú ustanovené organizačné jednotky, ak konajú vo svojom mene.

K bodom 12 a 13 (§ 10 ods. 1 písm. f) a g)

V nadväznosti na nové podmienky zabezpečenia vierohodnosti a neporušenosti obsahu účtovného záznamu, ktoré ustanovené v § 32 ods. 3 sa umožňuje, aby bol podpis osoby zodpovednej za uskutočnenie účtovného prípadu nahradený elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom. Ak účtovná jednotka neuskutočňuje výmenu účtovných záznamov prostredníctvom takýchto systémov, je povinná na účtovnom doklade uvádzať podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad. Podpis môže mať formu vlastnoručného podpisu alebo môže byť nahradený inou formou podpisu, ktorá je upravená v § 32 ods. 2 návrhu zákona.

Z náležitostí účtovného dokladu sa vypúšťa podpis osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie ako aj povinnosť uvádzať na účtovnom doklade označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva bude mať naďalej povinnosť, na výzvu daňového úradu alebo oprávneným osobám, poskytnúť pri kontrole prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a účtovné záznamy, ktoré preukazujú označenie účtov, na ktorých účtovné prípady v účtovnej jednotke účtované. Táto povinnosť sa presunula do § 31 ods. 8.

K bodu 14 (Poznámka pod čiarou k odkazu 20b)

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 15 (§ 19 ods. 4)

Precizuje sa ustanovenie ohľadom určenia, kedy nezisková účtovná jednotka povinnosť auditu účtovnej závierky z dôvodu prijatia podielov zaplatenej dane. Dôležitým pre stanovenie tejto povinnosti je účtovné obdobie, v ktorom podiely zaplatenej dane prijala, so súčasným zachovaním povinnosti auditu účtovnej závierky za účtovné obdobia, kedy boli podiely použité.

24

K bodom 16 a 18 (§ 20 ods. 2 a 16)

Súčasná právna úprava ustanovuje obsah výročnej správy prioritne pre potreby podnikateľských subjektov. Zákon ustanovuje tiež obsah výročnej správy pre obce a subjekty verejnej správy. Väčšina neziskových organizácií obsah výročnej správy ustanovený v príslušnom hmotnoprávnom predpise, podľa ktorého postupujú pri svojej činnosti (napríklad nadácie, neinvestičné fondy alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby). Neziskové organizácie, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom z titulu príjmu 2% vo výške viac ako 35.000 eur, povinné vypracovať aj výročnú správu. Ide o občianske združenia, účelové zariadenia cirkvi alebo organizácie s medzinárodným prvkom. V návrhu zákona sa ustanovuje obsah výročnej správy vhodný a náležitý pre túto skupinu neziskových účtovných jednotiek. Povinnosť vypracovať výročnú správu budú mať tak, ako doposiaľ iba tie účtovné jednotky, ktoré spĺňajú podmienky pre povinný audit. Obsah výročnej správy pre tieto účtovné jednotky je prispôsobený činnostiam, ktoré vykonávajú. Súčasťou výročnej správy je účtovná závierka a správa audítora, ktoré sa však v registri ukladajú osobitne. Členenie podľa príjmov a výdavkov nadväzuje na skutočnosť, že tieto účtovné jednotky môžu postupovať aj v sústave jednoduchého účtovníctva, v ktorej sa nevykazujú výnosy a náklady. Účtovné jednotky, ktoré postupujú v sústave podvojného účtovníctva, budú uplatňovať prehľad nákladov a výnosov podľa jednotlivých kategórií. Nezisková organizácia sa môže rozhodnúť podľa druhov svojej činnosti či bude uvádzať prehľad podľa činností, ktorú vykonáva alebo podľa projektov. Osobitne sa budú vyčíslovať náklady alebo výdavky súvisiace so správou účtovnej jednotky.

K bodu 17 (§ 20 ods. 9)

Vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska nie je subjektom verejného záujmu, vypúšťajú sa predmetné slová ako nadbytočné. Ustanovenia ako postupovať NBS uvedené v § 17b zákona o účtovníctve.

K bodu 19 (§ 22b ods. 3)

V nadväznosti na medzirezortné pripomienkové konanie boli doplnené náležitosti výročnej správy subjektov verejnej správy v intenciách pripomienok Žilinského samosprávneho kraja a Slovenskej komory audítorov. Rozširujú sa informácie o plnení úloh obce alebo vyššieho územného celku v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, kultúry, dopravy, územného plánovania a hospodárstva, ako aj údaje v rámci písmena e) kde sa budú uvádzať ostatné významné skutočnosti, ktoré mali vplyv na hospodárenie a činnosť obce, vyššieho územného celku alebo kapitoly štátneho rozpočtu.

K bodu 20 (§ 23 ods. 1 – poznámka pod čiarou k odkazu 29d)

Legislatívno-technická úprava aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 29d z dôvodu zmeny právneho predpisu upravujúceho informačné systémy verejnej správy.

K bodu 21 (§ 23 ods. 6)

V návrhu zákona sa rozširuje verejná časť Registra účtovných závierok (ďalej len „register“) o ďalšie právne formy právnických osôb, čím budú všetky právnické osoby, ktoré majú povinnosť ukladať dokumenty do registra, zaradené do verejnej časti registra. Ide predovšetkým o pozemkové spoločenstvá, ale aj mimovládne neziskové organizácie ako občianske

25

združenia, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, záujmové združenia právnických osôb a ďalšie. V neverejnej časti registra po úprave budú účtovné dokumenty fyzických osôb – podnikateľov a organizačných zložiek zahraničných osôb.

K bodom 22, 25 až 28 (§ 23a ods. 1, 2, 11 a § 23b ods. 1, 3 a 4)

V návrhu zákona sa v záujme rozšírenia funkcionalít registra navrhuje, aby všetky účtovné dokumenty boli ukladané v elektronickej podobe, čo zjednoduší postup pri ich ukladaní, ale aj odstráni chybovosť pri neautomatizovanom spracovaní účtovných závierok.

Všetky účtovné jednotky budú povinné po 1. januári 2022 ukladať do registra všetky účtovné dokumenty za účtovné obdobie roka 2021 alebo aj za predchádzajúce účtovné obdobia iba v elektronickej podobe.

Pri ukladaní účtovných dokumentov do registra v elektronickej podobe je možné ukladať účtovné dokumenty ako prílohu vyhotovenú v elektronickej podobe alebo vytvoriť pre účtovnú jednotku formulár na ukladanie účtovných závierok v štruktúrovanej formy. Po vytvorení formulára sa významne zníži chybovosť účtovných dokumentov a zvýši sa komfort pri ich ukladaní. Uvedený spôsob umožní automatizované spracovanie údajov týchto účtovných závierok analytickými jednotkami štátu, alebo inými užívateľmi. Finančné vplyvy, ktoré sú vyčíslené pri týchto možnostiach elektronického ukladania účtovných dokumentov, uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Podľa štatistík Finančnej správy SR bolo za rok 2020 spracovaných celkovo 384 738 dokumentov, z toho 370 239 (96,24%) elektronických dokumentov a len 14 499 (3,76%) listinných dokumentov.

Ak bude vytvorený formulár pre štruktúrovanú formu účtovnej závierky alebo iného účtovného dokumentu, nebude možné ukladať účtovný dokument ako prílohu podania. V tomto prípade nebude možné ukladať účtovné závierky ani ako súčasť výročnej správy. Štruktúrovaná forma účtovnej závierky alebo iného účtovného dokumentu predstavuje elektronickú podobu podania, ktorá sa uplatňuje pri elektronickom doručovaní týchto dokumentov v rámci informačného systému Finančnej správy SR. Je vytvorená v intenciách opatrení MF SR, ktoré ustanovujú vzor účtovných závierok a oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky.

Rozsah povinnosti ukladať účtovné dokumenty do registra jednotlivými druhmi účtovných jednotiek ostáva rovnaký, keďže sa mení iba spôsob ukladania účtovných dokumentov.

Finančná správa SR pri vyhotovení výziev na predloženie účtovných dokumentov do registra používa informačný systém, ktorý nadväzuje na jednotlivé ustanovenia zákona. Pri zmenách v predmetných paragrafoch bola zohľadnená aj táto skutočnosť, s cieľom čo najmenej meniť už vytvorené vzory výziev a tým dosiahnuť zníženie vplyvu týchto zmien na rozpočet Finančnej správy SR.

K bodom 23 a 24 (§ 23a ods. 9 a 10)

Osobitne sa ustanovujú v odseku 10 povinnosti pre osoby, ktoré zodpovedné za uloženie dokumentov pri ukončení činnosti účtovnej jednotky z dôvodu jej výmazu.

26

K bodu 29 (§ 23b ods. 5)

V nadväznosti na skúsenosti z praxe sa umožňuje Ministerstvu financií SR ako správcovi registra, aby účtovný dokument, ktorý bol omylom uložený k inej účtovnej jednotke, bol presunutý k účtovnej jednotke, ktorej sa týka. Chýb sa často dopúšťajú osoby, ktoré poverené ukladaním dokumentov za viac účtovných jednotiek (napr. účtovníci) a zabudnú sa za každú účtovnú jednotku prihlásiť cez správne IČO/DIČ. Súčasne sa umožňuje vymazať dokument, ktorý nie je účtovným dokumentom, ktorý sa do registra povinne ukladá. Do registra boli v minulosti omylom uložené dokumenty napríklad daňové priznanie, potvrdenie o zaplatení dane z príjmov alebo aj maturitné vysvedčenie.

K bodu 30 (§ 23c ods. 4 a 5)

V súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 272/2016 Z. z. pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) sa upravuje pojem „zaručený elektronický podpis“ na „kvalifikovaný elektronický podpis“.

K bodu 31 (§ 25 ods. 1 písm. e) druhý bod)

Ide o zosúladenie právnych predpisov týkajúcich sa zámennej zmluvy. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je príjmom aj nepeňažné plnenie dosiahnuté zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby. Zároveň aj podľa § 611 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o kúpnej zmluve primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu. Pretože zámenná zmluva je uzavretá medzi podnikateľmi, podporne sa používajú ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, a to § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 Obchodného zákonníka. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. V nadväznosti na určenie ceny podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ak nie je cena v zámennej zmluve dohodnutá, zaradí účtovná jednotka „nový“ majetok do účtovníctva v cene, za ktorú by sa obvykle taký alebo porovnateľný majetok predával v čase uzavretia zmluvy. Uvedené ocenenie zodpovedá oceneniu podľa oceňovacieho modelu výdavkového prístupu, ktorý je definovaný v § 27 ods. 7 písm. b) zákona o účtovníctve a predstavuje reálnu hodnotu.

K bodu 32 (§ 28 ods. 6)

Základným zdrojom informácií pre posúdenie inštitútu „spoločnosť v kríze“ je účtovníctvo obchodnej spoločnosti. Podľa § 67a 67i Obchodného zákonníka, ak je obchodná spoločnosť v kríze, nesmie vrátiť plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje. Uvedený zákaz platí aj vtedy, ak by spoločnosť v kríze nebola, ale z dôvodu vrátenia plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje by sa do

27

krízy dostala. Uvedená skutočnosť je preukázateľná v účtovníctve a v účtovnej závierke, ak by ju účtovná jednotka zostavila. Pri stanovení hrozby úpadku sa vychádza z pomeru vlastného imania a záväzkov, ak je menší ako 8:100. Časové rozlíšenie, najmä výnosy budúcich období majú špecifický obsah záväzku. Na určenie pomeru pre stanovenie hrozby úpadku sa účty časového rozlíšenia nebudú započítavať do hodnoty záväzkov účtovnej jednotky. V účtovnej závierke malej a veľkej účtovnej jednotke sa účty časového rozlíšenia vykazujú na osobitnom riadku na strane pasív súvahy účtovnej závierky.

K bodu 33 (§ 30 ods. 4)

Navrhuje sa rozšíriť možnosť inventarizácie zásob aj na nasledujúci mesiac po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, obdobne ako je to umožnené pri inom hmotnom majetku.

K bodu 34 (§ 31 až 33)

V ustanovení sa písomná forma a technická forma účtovného záznamu upravila v nadväznosti na aktuálne používanú terminológiu v obdobnej legislatíve na listinný účtovný záznam a elektronický účtovný záznam, ktoré rovnocenné tak ako doteraz. Boli zadefinované požiadavky na účtovný záznam, ktorými jeho vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť účtovného záznamu. Tieto atribúty účtovného záznamu je účtovná jednotka povinná zabezpečiť od okamihu vyhotovenia účtovného záznamu, v priebehu jeho možnej transformácie, prijatia, odoslania, sprístupnenia do konca lehoty ustanovenej na jeho uchovávanie.

Vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu a neporušenosť obsahu je možné zabezpečiť

- pripojením podpisového záznamu zodpovednej osoby,

- elektronickou výmenou údajov alebo

- vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov.

Prijímateľovi vzniká povinnosť formálnej kontroly identifikačných údajov odosielateľa a existencie zmluvného vzťahu.

Podpisový záznam môže byť vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v elektronickej podobe, pričom je dôležitá jednoznačná preukázateľná identifikácia osoby, ktorá tento podpisový záznam vyhotovila. Precizuje sa možnosť pripojenia podpisového záznamu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému takým spôsobom, ktorý zabezpečí jednoznačnú a preukázateľnú identifikáciu zodpovednej osoby. Ako podpisový záznam zodpovednej osoby môže byť akceptované aj overenie osoby prostredníctvom informačného systému, ak osoba na prístup využíva osobný prístupový kód, prístupové meno a heslo alebo šifrovací kľúč, pomocou ktorého je možné jednoznačne a preukázateľne identifikovať zodpovednú osobu. Účtovná jednotka musí vytvoriť taký systém tvorby prístupových kódov, ktorý zabezpečí, aby ich iná ako zodpovedná osoba nemohla získať, spätne načítať, kopírovať alebo inak zneužiť.

28

Pri zabezpečení proti zneužitiu a modifikácii účtovného záznamu sa odporúča použiť technológie ako elektronický podpis, zdokonalený elektronický podpis, kvalifikovaný elektronický podpis prípadne elektronická pečať, zdokonalená alebo kvalifikovaná elektronická pečať, ktoré pripojené alebo logicky pridružené k účtovným záznamom v elektronickej podobe s cieľom zabezpečiť pôvod a integritu týchto údajov. Spôsob, ktorým účtovná jednotka vykoná toto zabezpečenie, je na jej rozhodnutí a je súčasťou programovej dokumentácie k vedeniu účtovníctva.

Účtovná jednotka môže používať tiež elektronický podpis v súlade s nariadením EP a Rady č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, ktoré definuje elektronický podpis ako údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie.

Súčasne sa umožňuje uskutočňovať spracovanie a výmenu účtovných záznamov v rámci účtovnej jednotky alebo medzi účtovnými jednotkami vo forme elektronickej výmeny údajov prostredníctvom používateľského aplikačného programu. Pri tejto forme údaje štruktúrované podľa dopredu dohodnutých štandardov a vo forme správ následne elektronicky automaticky prenášané bez zásahu človeka.

Účtovná jednotka môže vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu a neporušenosť jeho obsahu zabezpečiť aj vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov, v rámci ktorého sú určené osoby zodpovedné za jednotlivé časti v procese spracovania účtovných záznamov. Ide o proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovednými osobami. Príkladom vnútorného kontrolného systému môže byť párovanie všetkých účtovných záznamov do podkladu na preukázanie účtovného prípadu vystavenie objednávky, dodací list, faktúra. Vnútorný kontrolný systém umožňuje vytvoriť kontrolný záznam preukazujúci skutočnosť, ktorým je predaj tovaru.

Pri overovaní účtovnej závierky audítorom alebo pri kontrole účtovníctva daňovým úradom je účtovná jednotka povinná umožniť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a preukázať účtovným záznamom označenie účtov, na ktorých účtované prípady účtované, ak účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Súčasne je povinná predložiť účtovné záznamy v takej podobe v akej ich vedie a následne archivuje. Ak účtovná jednotka vedie a uchováva účtovné záznamy v elektronickej podobe, má povinnosť ich predkladať oprávneným osobám v takejto podobe.

V § 33 sa jednoznačne ustanovuje spôsob transformácie účtovného záznamu - zmena podoby účtovného záznamu z listinnej na elektronickú alebo z elektronickej podoby na listinnú.

Účtovná jednotka môže vykonať transformáciu toho istého preukázateľného účtovného záznamu len raz. Ak účtovná jednotka vykonala napr. zmenu podoby účtovného záznamu z listinnej na elektronickú a výsledok zmeny nespĺňa navrhované požiadavky (napr. čitateľnosť), nepovažuje sa takáto neúspešná zmena za transformáciu a zmenu podoby účtovného záznamu z listinnej podoby na elektronickú možno vykonať transformáciou napr. pri pozmenení nastavenia parametrov skenera. Zároveň z ustanovenia vyplýva, že sa neumožňuje vykonať transformáciu účtovného záznamu, ktorý bol predmetom transformácie (napr. v súvislosti s

29

uchovávaním účtovnej dokumentácie účtovná jednotka nemôže uskutočniť zmenu elektronickej podoby na listinnú takého účtovného záznamu, u ktorého vykonala transformáciu skenovaním a účtovný záznam v pôvodnej listinnej podobe nemá k dispozícii).

Transformáciu účtovného záznamu z listinnej podoby do elektronickej môže účtovná jednotka vykonať zaručenou konverziou. K zaručenej konverzii sa navrhuje alternatíva, ktorou možno vykonať zmenu listinnej podoby účtovného záznamu na elektronickú. Cieľom navrhovanej alternatívy je uskutočniť takú transformáciu, ktorej výsledkom je maximálna možná zhoda vrátane vizuálnej s originálom, resp. účtovným záznamom v listinnej podobe. Pri dodržaní navrhovaných požiadaviek na skenovanie, kde výstupom je sken (obrázok) uložený v súborovom formáte s rastrovou grafikou (napr. obrázok uložený vo formáte .pdf, .png, .jpg, .tiff), sa takýto elektronický účtovný záznam bude považovať za preukázateľný a nebude sa požadovať predloženie účtového záznamu v pôvodnej listinnej podobe. Predloženie účtovného záznamu v pôvodnej listinnej podobe sa tiež nevyžaduje, ak následné úpravy elektronického formátu (napr. formátu .pdf technikou OCR - Object Character Recognition) zachovávajú rastrovú podobu.

Skenovaním je možné transformovať všetky druhy účtovných dokladov, ktoré sa v súčasnosti vyhotovujú väčšinou v listinnej podobe ako napríklad príjmový a výdavkový pokladničný doklad, pokladničné bločky.

Účtovná jednotka môže transformovať elektronické účtovné záznamy do listinnej podoby zaručenou konverziou alebo, ak elektronický účtovný záznam neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať, účtovná jednotka ho môže vytlačiť na papier so zachovaním neporušenosti a čitateľnosti obsahu a v tejto podobe ich môže uchovávať a predložiť v prípade kontroly.

Záznamy v listinnej podobe, ktoré prešli procesom transformácie na elektronickú podobu, sú následne uchovávané v elektronickej podobe. To nebráni účtovnej jednotke vyhotoviť si kópiu účtovného záznamu pre interné potreby alebo pre potreby kontrolných orgánov v listinnej podobe.

Pri transformácii faktúr je podľa usmernenia FS SR umožnená transformácia listinnej faktúry na elektronickú. Časť metodického pokynu transformáciu faktúr upravuje nasledovne: „Osoby povinné uchovávať faktúry si môžu zvoliť formu ich uchovávania bez ohľadu na to, ako boli faktúry poslané alebo sprístupnené. Je na zvážení týchto osôb, či budú faktúry uchovávať v elektronickej alebo papierovej forme. Zdaniteľná osoba, ktorá uchováva faktúry elektronicky, je povinná umožniť daňovému úradu na účely kontroly prístup k týmto faktúram, ich sťahovanie a používanie. Elektronickým uchovávaním faktúry sa podľa § 76 ods. 6 zákona o DPH rozumie uloženie údajov vykonané prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie vrátane digitálnej kompresie a uchovávanie údajov použitím drôtových, rádiových, optických alebo iných elektromagnetických prostriedkov.“.

Link na metodické usmernenie FS SR

 

https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Met

 

 

odicke_pokyny/Nepriame_dane/2019/2019.01.14_DPH.pdf

 

30

Ak účtovný záznam je súčasne aj registratúrnym záznamom, účtovná jednotka je naďalej povinná rešpektovať aj ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach, ktorý člení tzv. pôvodcov registratúry do troch kategórií a každá kategória iné povinnosti, ktoré súvisia s uchovávaním registratúrnych záznamov a vyhotovovaním elektronických kópií z nich. Vo všeobecnosti platí, že na fyzické a právnické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského alebo iného oprávnenia sa tento zákon vzťahuje len v obmedzenej miere a prevažne patria medzi pôvodcov registratúry, z činnosti ktorých nevznikajú záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou. Potom pre nich platí v súlade s § 16 ods. 5 zákona o archívoch a registratúrach, že sa na nich nevzťahuje povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. e). Ak je účtovná jednotka pôvodcom registratúry prvej alebo druhej kategórie (napr. je orgánom verejnej moci), musí rešpektovať ustanovenia tohto zákona v plnej miere.

K bodu 35 (§ 35 ods. 3 písm. c)

Účtovné záznamy, ktorými sa určuje systém uchovávania účtovnej dokumentácie, je účtovná jednotka povinná uchovávať tiež desať rokov.

K bodu 36 (§ 35 ods. 5)

V záujme dôslednejšieho zabezpečenia účtovných záznamov počas ich uchovávania, je účtovná jednotka povinná dodržiavať určený spôsob uchovávania účtovnej dokumentácie, ktorý si sama zvolí napr. v internom predpise. Dopĺňa sa ustanovenie o uchovávaní elektronických účtovných záznamov, ktoré predstavuje elektronické uchovávanie účtovnej dokumentácie uložením týchto záznamov na dátovom nosiči. Akú formu dátového nosiča si účtovná jednotka zvolí je na jej rozhodnutí. Môže to byť napríklad optický disk, USB kľúč, pamäťová karta, pevné disky, cloudové úložisko a podobne. Dôležitým zostáva povinnosť účtovnej jednotky zabezpečiť v prípade kontroly, aby účtovné záznamy bolo možné sprístupniť z elektronického dátového nosiča do podoby, ktorá je čitateľná ľudským okom.

K bodu 37 (§ 35 ods. 6 až 8)

V nadväznosti na požiadavku vyplývajúcu z hodnotenia SR, ktoré uskutočnilo Globálne fórum OECD pre transparentnosť a výmenu informácií, sa ustanovenie precizuje s cieľom spresnenia podmienok uchovávania účtovnej dokumentácie zanikajúcej účtovnej jednotky inou účtovnou jednotkou alebo fyzickou osobou podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona. Zanikajúca účtovná jednotka je povinná informovať daňový úrad o splnení svojej povinnosti tak, aby vedela preukázať napr. zmluvou, ktorá osoba bude zabezpečovať uchovanie jej účtovnej dokumentácie v súlade s ustanovenými požiadavkami, pričom vo všeobecnom podaní uvádza identifikačné údaje takejto inej účtovnej jednotky alebo osoby. Pri ukončení podnikania z dôvodu úmrtia fyzickej osoby budú mať oznamovaciu povinnosť dedičia. Ak neexistujú dedičia alebo dedičstvo pripadne štátu, oznamovaciu povinnosť príslušná štátna rozpočtová organizácia. V obidvoch prípadoch je lehota na splnenie oznamovacej povinnosti tri kalendárne mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve.

31

K bodu 38 (§ 38 ods. 1 písm. c)

V nadväznosti na zmenu v § 23a ods. 10 sa porušenie tohto ustanovenia osobitne určuje v § 38 ods. 3, ktorý umožňuje uložiť sankciu osobe za neuloženie účtovných dokumentov do registra pri výmaze účtovnej jednotky.

K bodu 39 (§ 38 ods. 1 písm. k)

Vzhľadom na rozšírenie povinnosti pre účtovné jednotky v súvislosti s transformáciou účtovných záznamov, zabezpečením vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu účtovného záznamu sa dopĺňajú § 32 a § 33 medzi ustanovenia, za ktoré je v prípade ich porušenia možné účtovnú jednotku sankcionovať.

K bodu 40 (§ 38 ods. 2 písm. a)

Daňový úrad pri ukladaní pokút postupuje v súlade s daňovým poriadkom. Úhrnná pokuta sa stanovuje najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt. Preto je potrebné ustanoviť dolnú hranicu sadzby pri závažnom porušení zákona o účtovníctve, pri ktorom nebola v súčasnosti táto hranica ustanovená. Medzi závažné porušenia patrí nevedenie účtovníctva, nezostavenie účtovnej závierky, ako aj vykonávanie účtovných zápisov mimo účtovných kníh, vykonávanie zápisov o účtovnom prípade, ktorý nevznikol, ďalej ide o zatajovanie a nezaúčtovanie skutočností, ktoré predmetom účtovníctva.

K bodu 41 (§ 38 ods. 2 písm. c)

V nadväznosti na zmenu v ustanovení výšky sankcie za porušenie ustanovení § 35 sa upravuje písmeno c), z ktorého sa vypúšťa uvedený paragraf. Za správny delikt za porušenie ustanovení § 35 v oblasti uchovávania a ochrany účtovnej dokumentácie bude účtovná jednotka sankcionovaná v súlade s § 38 ods. 2 písm. f).

K bodu 42 (§ 38 ods. 2 písm. e) a f)

Ustanovuje sa výška sankcie v prípade, ak si účtovná jednotka nesplní povinnosť uloženia účtovného dokumentu do registra a daňový úrad nemá k dispozícii účtovnú závierku, na základe ktorej by bolo možné z hodnoty majetku vyčísliť výšku sankcie.

Osobitne sa ustanovuje sankcia za porušenie ustanovení v oblasti uchovávania a ochrany účtovnej dokumentácie.

K bodu 43 (§ 38 odseky 3 a 4)

Osobitne sa ustanovuje sankcia za nesplnenie povinnosti, ktorú posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra 23a ods. 10) a za porušenie povinností súvisiacich s uchovávaním účtovnej dokumentácie 35 ods. 6) fyzickou osobou podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona.

32

K bodu 44 (§ 38 ods. 8)

Rozšírením povinných osôb aj na iné osoby 1 ods. 3), ktoré povinné dodržiavať ustanovenia zákona o účtovníctve sa rozširuje pre daňový úrad oprávnenie vykonávať kontrolu aj u inej osoby ako je účtovná jednotka. Daňový úrad je oprávnený v súlade s daňovým poriadkom ukladať pokutu podľa miestnej príslušnosti. Kontrolór, ktorý vykonáva kontrolu dane a zistí aj porušenie zákona o účtovníctve, nie je vždy miestne príslušný k účtovnej jednotke, v ktorej vykonáva kontrolu. Je legitímne umožniť, aby pokutu ukladal ten daňový úrad, ktorý porušenie zistil, a preto sa dopĺňa, aby bol oprávnený uložiť pokutu ten daňový úrad, ktorý vykonal kontrolu a zistil porušenie zákona.

K bodu 45 (§ 38 ods. 9 a ods. 10)

Ustanovenie nadväzuje na doplnenie odseku 4, ktorý ustanovuje uloženie pokuty fyzickej osobe, ktorá porušila zákon o účtovníctve v oblasti ukladania účtovných dokumentov po výmaze obchodnej spoločnosti a zabezpečenia uchovania účtovných záznamov pre účtovnú jednotku, ktorá zanikla alebo skončila podnikanie.

K bodu 46 (§ 39w)

Prechodné ustanovenie v odseku 1 upravuje použitie obsahu výročnej správy nadväzne na § 20 ods. 16 pre neziskové organizácie, ktoré nemajú vo svojom hmotnoprávnom predpise tento obsah upravený. Neziskové organizácie prvýkrát tento obsah výročnej správy použijú za účtovné obdobie, ktoré končí 31. decembra 2022.

V odseku 2 sa ustanovuje, že účtovné dokumenty účtovných jednotiek, ktoré do 31. decembra 2021 boli uložené v neverejnej časti registra a ktoré sa týkajú účtovných období končiacich najneskôr 31. decembra 2021 aj v prípade hospodárskeho roka, ktorý začal v priebehu roka 2021, budú ukladané do neverejnej časti registra.

V odseku 3 sa ustanovuje v súlade s § 23a ods. 1 povinnosť ukladať po 1. januári 2022 do registra účtovných závierok účtovné dokumenty za účtovné obdobie roka 2021 alebo aj za predchádzajúce účtovné obdobia už iba v elektronickej podobe.

Ustanovenie § 35 ohľadom uchovania a ochrany dokumentácie sa môže použiť aj na účtovné záznamy za účtovné obdobia pred účinnosťou zákona, ak sa na vykonanie transformácie účtovného záznamu uplatnia ustanovenia § 31 33 v znení účinnom od 1. januára 2022. V nadväznosti na § 33 ods. 7 však nie je možné transformovať účtovné záznamy, pri ktorých sa podľa osobitných predpisov vyžaduje pôvodná podoba.

Podľa odseku 5 sa zmeny vo výške pokút budú môcť uplatniť pri ukladaní pokút za spáchaný delikt od 1. januára 2022.

33

K bodu 47

Z dôvodu zrušenia smernice 2009/101/ES sa upravuje transpozičná príloha o aktuálne platnú smernicu v oblasti práva obchodných spoločností a aktualizujú sa názvy ostatných smerníc.

K čl. II

Navrhuje sa dátum účinnosti novely zákona 1. januára 2022 tak, aby jednotlivé zmeny v zákone boli účinné od začiatku nového účtovného obdobia.

Bratislava 25. augusta 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Matovič v . r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

K predpisu 198/2020, dátum vydania: 21.07.2020

 

Dôvodová časť

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19.

Návrh zákona obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Predmetné zásahy vyplývajú z požiadaviek aplikačnej praxe a boli v minulosti formulované adresátmi návrhu zákona na mnohých fórach.

Materiál nebol predmetom pripomienkového konania, a to podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože je pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19.

Predkladaný návrh bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nebude mať ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, rozhodnutiami ÚS SR, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom EÚ.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvodu potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom 1. júla 2020.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I (Zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):

Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nebude nevyžaduje pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby.

K Čl. II (Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)

Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným možno použiť nerozdelený zisk ako aj iné vlastné zdroje spoločnosti. V súčasnosti súdna prax, s poukazom na primerané použitie § 208 ods. 2, aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným vyžaduje, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To prirodzene podstatne zvyšuje záťaž podnikateľov. Ak ide o nerozdelený zisk, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami zákona vyplatený spoločníkom, niet dôvodu trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zodpovednosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa ide na ťarchu štatutárneho orgánu.

K Čl. III (Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

Ustanovenie upravuje zjednodušenie postupu pri zápise viazanej živnosti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov pre oprávnené osoby.

K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch)

Navrhuje sa zníženie správneho poplatku z 50 eur na 30 eur pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré Úradu verejného zdravotníctva SR zasielajú oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov a nových potravín, ktoré sa umiestňujú na trh. Znížením správneho poplatku sa zohľadnia náklady pri umiestnení nového výživového doplnku či nových potravín na trh. Pred 1.1.2016 predstavoval poplatok 30 eur a popri rastúcich povinnostiach voči povinným subjektom je primerané cenu za tento administratívny úkon znížiť.

K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 2

V súvislosti s novelizačným bodom 7 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení pokuty, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniu ako opravného prostriedku, pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko do skončenia odvolacieho konania nie tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

K bodu 3

Ustanovením sa zrušuje zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024. Táto novela zákona o potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, tzn. darovanie byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovuje. Z tohto dôvodu sa ustanovením navrhuje zrušenie tejto novely zákona o potravinách.

K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž predávajúcim, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia sa navrhuje, aby nemali povinnosť viesť evidenciu o cenách vrátane kalkulácii nákladov a zisku.

K Čl. VII (Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel)

K bodu 1

Ustanovenie odráža zmenu terminologickej povahy. Z pojmu periodická publikácia sa vylučujú tlačoviny reklamnej (propagačnej) povahy, pretože nie je záujmom na deponovaní týchto tlačovín.

K bodom 2 a 3

Ustanovenie § 4 sa navrhuje upraviť tak, aby vydavatelia neperiodických publikácií bez ohľadu na náklad (avšak s nákladom min. 50 kusov) mali povinnosť bezplatne a na svoje trovy odovzdať do 10 dní od začatia rozširovania povinné výtlačky neperiodickej publikácie osobám podľa prílohy prílohy č. 3 zákona z každého vydania alebo z vydania časti. Rozhodujúcim kritériom nie je náklad ale obsah neperiodickej publikácie. Zužuje, zjednodušuje a zjednocuje sa tak povinnosť pre vydavateľov neperiodických publikácií.

Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že nie je dôvod, aby boli výtlačky neperiodických publikácií posielané do knižníc, ktoré so zameraním týchto publikácií nemajú nič spoločné.

K bodu 4

Zmena sankčného ustanovenia, ktorým sa špecifikujú kritériá na uloženie sankcie, ktoré dosiaľ absentovali a ktorými sa umožní moderovať výšku pokuty v jej rozpätí, prípadne od jej uloženia úplne upustiť.

K bodom 5 až 7

Nanovo sa vymedzuje okruh deponujúcich knižníc s ohľadom na obsah periodickej alebo neperiodickej publikácie, a to tak, že došlo k výraznému zúženiu rozsahu povinného deponovania. Napríklad pri vedeckej literatúre v náklade nad 500 kusov je to redukcia na polovicu povinných výtlačkov, pri krásnej literatúre sa počet dokonca redukuje až o 60 %.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na povinnosť deponovať periodickú tlač evidujúcim orgánom (Ministerstvo kultúry SR).

K Čl. VIII (Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat)

K bodu 1 a 2

Podľa doterajšieho znenia § 19 ods. 3 mali žiadatelia o vydanie osvedčenia na chov rýb povinnosť predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia na chov rýb údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k vodnej ploche a ak žiadateľ nebol vlastníkom vodnej plochy, aj kópia zmluvy o prenájme vodnej plochy. Táto podmienka spôsobovala v aplikačnej praxi pri vydávaní osvedčení na chov rýb značné problémy. Z toho dôvodu bolo potrebné upraviť ustanovenie tak, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia na chov rýb predkladal k samotnej žiadosti kópiu dokladu preukazujúceho vlastnícke právo žiadateľa k vodnej stavbe, ktorá tvorí zariadenie na chov rýb. V prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom takejto vodnej stavby, k žiadosti priloží kópiu zmluvy alebo iného dokladu, ktorý ho oprávňuje užívať takúto vodnú stavbu. Môže ísť napríklad o nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke. Práva a povinnosti žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb, ktoré spočívajú v povinnosti vysporiadať si svoje právne vzťahy s vlastníkmi alebo držiteľmi pozemkov nachádzajúcich sa pod vodnou plochou, uzavretím nájomnej zmluvy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo kúpou, týmto ustanovením nie sú dotknuté.

K Čl. IX (Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien sudcov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu sudcov a príplatku k nemocenskému u sudcov. Cieľom opatrenia je zohľadniť existujúcu ekonomickú situáciu v Slovenskej republiky vyvolanú pandémiou COVID-19 a jej negatívne dôsledky pre hospodárenie štátu.

Zákonodarca zohľadňuje pri návrhu komplexnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadne problematiky platových pomerov sudcov, najmä konania vedené pod sp. zn. PL. ÚS 14/94, PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05, PL. ÚS 99/2011, a PL. ÚS 27/2015. Návrh rešpektuje ústavné limity pre úpravu platov sudcov vyplývajúce (i) z princíp deľby moci, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp rovnováhy mocí, (ii) zo zásady (princípu) nezávislosti sudcov a súdov (čl. 144 ústavy) a (iii) z princípu proporcionality zásahov do platových pomerov sudcov a iných ústavných činiteľov. Návrh rovnako rešpektuje, že k právnym garanciám sudcovskej a súdnej nezávislosti (čl. 144 ústavy) patrí aj odmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov zodpovedajúce povahe a významu ich činnosti.

Zákonodarca pri návrhu zohľadňoval ústavnú požiadavku, podľa ktorej plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie.

Návrh nemožno považovať za zásah do oblasti materiálneho zabezpečenia sudcov, za ktoré možno považovať aj platové reštrikcie, resp. zmrazenie platov, či odopieranie zákonom ustanovenej zložky platu, ktorý by narúšal právnu istotu sudcov.

Zákonodarca pri koncipovaní návrhu striktne rešpektoval Ústavným súdom judikovaný predpoklad, podľa ktorého zásahy do platových náležitostí sudcov sa môžu dotknúť ústavného princípu nezávislosti sudcov vtedy, keď dosiahnu určitý kvantitatívny rozmer a citeľným spôsobom ohrozia inak štandardnú životnú úroveň sudcov primeranú ich ročnému príjmu, pričom zásah do materiálneho zabezpečenia sudcov nesmie byť výrazom svojvôle zákonodarcu, ale musí byť, vychádzajúc zo zásady proporcionality, odôvodnený výnimočnými okolnosťami (PL. ÚS 12/05).

Návrh reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri platových pomeroch sudcov vypúšťa priznávanie odmien sudcov, ktoré nie sú obligatórnou súčasťou platu sudcu, ale fakultatívnou možnosťou predsedu súdu. Samotný zákon o sudcoch a prísediacich umožňuje priznať odmenu sudcovi iba ak by tým nebolo ohrozené financovanie zákonom priznaných platových náležitostí v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly 78a ods. 5). O to viac je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania sudcov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia sudcov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili sudcovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým ohodnotením funkcie sudcu a nemožno ho spájať s princípom nezávislosti súdnej moci. Sudcovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. sudca, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa sudca posudzuje ako zamestnanec, § 102 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly súdnictva. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh je primeraným prostriedkom na dosiahnutie vyššie opísaného cieľa odôvodnený ekonomickou situáciou štátu a celosvetovým hospodárskym poklesom v dôsledku pandémie COVID-19, nie je svojvoľným reštrikčným zásahom do platových pomerov sudcov a nijak nezasahuje do statusových alebo inštitucionálnych záruk sudcovskej nezávislosti.

Zákonodarca pri návrhu vychádza aj z poznatku, že ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre celoročné zmrazenie platov sudcov nadväzujúce na závažné ekonomické opatrenia

v prípade krízy nesankcionoval ako nesúladné s ústavou (PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05). Obdobne rozhodol ústavný súd v zásade aj vo veci sp. zn. PL. ÚS 99/2011, v ktorej posudzoval (okrem iného) vypustenie ustanovenia zákona o sudcoch o valorizácii v kontexte s výraznejším rastom priemerného platu zamestnanca národného hospodárstva.

K Čl. X (Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame)

Ustanovenie upravujúce reklamu spotrebiteľského úveru, pôžičky a úveru na bývanie má za cieľ osvetovo pôsobiť na obyvateľstvo, aby nedošlo k nepremyslenému konaniu, vyúsťujúcemu v neúmerné zadlžovanie domácností, ktoré je v súčasnosti celospoločenským problémom.

K Čl. XI (Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien prokurátorov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu prokurátorov a príplatku k nemocenskému u prokurátorov.

Návrh rovnako ako pri zmene zákona o sudcoch a prísediacich reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri odmeňovaní prokurátorov vypúšťa priznávanie odmien prokurátorom, ktoré nie obligatórnou súčasťou platu prokurátora, ale fakultatívnou možnosťou generálneho prokurátora. Je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania prokurátorov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia prokurátorov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili prokurátorovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým

ohodnotením funkcie prokurátora. Prokurátorovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. prokurátor, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec, § 146 ods. 1 a 2 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak má zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh zároveň vychádza z premisy, že na rozdiel do súdnej moci prokuratúra nie je samostatnou zložkou moci a platové pomery a odmeňovanie prokurátorov nie tak tesne previazané z nezávislosťou prokuratúry, ako je tomu pri sudcoch. Ani samotná ústava neobsahuje pri vymedzení prokuratúry (čl. 149 čl. 151) striktne požiadavku nezávislosti, keďže prokuratúra vykonáva trestnú politiku štátu a bude vždy istým spôsobom súčasťou výkonnej moci.

Návrh ďalej zohľadňuje judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06 nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu novely zákona o prokurátoroch, ktorá novela vniesla do zákona o prokurátoroch nový inštitút - príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku. Dôsledkom tejto zmeny došlo k zníženiu poberanej sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora v porovnaní s pôvodnou sumou príplatku k dôchodku. Podľa ústavného súdu takýto zásah zákonodarcu nie je ústavne nesúladným zásahom do postavenia prokurátorov a neporušuje princíp legitímnych očakávaní.

K Čl. XII (Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve)

K bodom 1 až 3

Predmetom novely je zvyšovanie veľkostných podmienok na povinnosť overenia individuálnej účtovnej závierky štatutárnym audítorom. Uvedené vyplýva zo súčasného vývoja znižovania administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, najmä malých obchodných spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ určuje len minimálnu transpozičnú povinnosť, od ktorej musí mať účtovná jednotka audit, preto členské štáty uplatňujú rôzne veľkostné podmienky na audit pri zohľadnení objektívnych kritérií ako veľkosť ekonomiky a celospoločenský záujem. Radikálna zmena veľkostných podmienok

bude znamenať, že v roku 2022 klesne povinnosť auditu na necelé 1 % účtovných jednotiek oproti terajšiemu stavu.

K bodu 4

Vzhľadom na významné zvýšenie veľkostných podmienok oproti súčasnému stavu sa prechodnými ustanoveniami navrhuje ich postupné zvyšovanie v čase (v roku 2021 a 2022).“.

K Čl. XIII (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 228 ods. 1.

K bodom 2, 4 a 27

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

K bodu 3, 5 a 28

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1 účinnými od 1. januára 2023.

K bodu 6

Zavádza sa povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prostredníctvom Kancelárie RRZ údaje napr. o poistencovi, sporiteľovi, poberateľovi dávky, vrátane osobných údajov, a o zamestnávateľovi z informačného systému Sociálnej poisťovne na účel súvisiaci s výkonom pôsobnosti RRZ.

Cieľom činnosti RRZ je vykonávanie analýz, výsledkom ktorých je záver o zhoršení, či zlepšení dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenskej republiky, spolu so špecifikáciou konkrétnych vplyvov odôvodňujúcich takýto záver. Medzi najdôležitejšie oblasti, v ktorých RRZ hodnotí dlhodobé vplyvy na verejné financie patria politiky v pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Získaním údajov s rodným číslom sa vytvoria predpoklady pre skvalitnenie databáz, nevyhnutných pre precíznejšie vyhodnotenie vplyvov legislatívy napríklad v oblasti nemocenského alebo dôchodkového poistenia (napr. zmeny v dôchodkovom veku diferencovanom podľa počtu detí pre ženy, zavedenie minimálneho dôchodku po zohľadnení úspory na dávke v hmotnej núdzi, poberanie materskej dávky otcami) na súčasný stav verejných financií a jeho predpokladaný budúci vývoj. Získavanie a vyhodnocovanie podrobných údajov je zo strany RRZ nevyhnutné pre kvalitné plnenie týchto úloh. Úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym, personálnym a technickým zabezpečením činnosti RRZ, vykonáva Kancelária RRZ, ktorá vzhľadom na svoju právnu subjektivitu spôsobilosť byť účastníkom právnych vzťahov a vytvára zázemie pre odborné, organizačné, administratívne, personálne a technické podmienky nevyhnutné na riadne a efektívne plnenie úloh RRZ.

K bodu 7

V súvislosti so zrušením povinnosti zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zaviesť nová povinnosť Sociálnej poisťovne ukončiť registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov. Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa automaticky na základe odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 8

Navrhuje sa zrušiť povinnosť poistenca a príjemcu dávky písomne oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb, ktorý je referenčným registrom.

Považujeme za nevyhnutné ponechanie povinnosti poistencovi uvedenému v § 15 ods. 1 písm. c) e) (tzv. poistenec štátu), na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a miesta bydliska. Pre príjemcu dávky sa zachováva povinnosť oznámiť zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, nakoľko uvedená informácia sa v Registri fyzických osôb nenachádza a predovšetkým v záujme príjemcov dávok je nevyhnutná (doručovanie rozhodnutí ako aj iných písomností, napr. rozhodnutie o zvýšení dôchodku, výzva na preukázanie rozhodujúcich skutočností - § 112 ods. 5 alebo 7 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K bodom 9 až 13

Navrhuje sa zrušiť povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, zmenu trvalého pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb. Tieto povinnosti zostávajú zachované pre SZČO, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak údaje o týchto skutočnostiach Sociálna poisťovňa nevie získať z Registra fyzických osôb. Spravidla pôjde o tzv. zahraničnú SZČO. Zároveň sa navrhuje upraviť spôsob plnenia uvedenej povinnosti.

K bodu 14

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Ukončenie registrácie zamestnávateľa v tomto registri je možné odvodiť od odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 15 a 17

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmeny v údajoch jeho zamestnanca: priezviska vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodného čísla). Sociálna poisťovňa zmenu uvedených údajov bude získavať z Registra fyzických osôb.

Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmenu údaju o dni vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Tieto údaje je možné zistiť v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Taktiež sa navrhuje vypustiť povinnosť oznámiť zmenu v údajoch evidovaných v § 232 ods. 2 písm. a), a to zmenu údaju o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide o duplicitnú povinnosť v súčasnosti ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. o).

K bodom 16, 19, 23 a 25

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

K bodu 18

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Sociálna poisťovňa tieto údaje bude v odôvodnených prípadoch zisťovať iným spôsobom.

K bodu 20

Navrhuje sa predĺžiť lehota na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu, ktorú vedie o svojich zamestnancoch na účely sociálneho poistenia. Aktuálne je zamestnávateľ povinný evidenciu predložiť v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi. V záujme časového rozloženia administratívnej záťaže zamestnávateľa spojenej s ukončením pracovného pomeru zamestnanca sa navrhuje túto lehotu predĺžiť na 30 dní od skončenia právneho vzťahu.

K bodu 21

Navrhuje sa eliminovať povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel, sa ponecháva výlučne za zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a Sociálna poisťovňa tieto údaje nemá možnosť získať z Registra fyzických osôb.

K bodom 22 a 24

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

K bodu 26

Navrhuje sa zaviesť princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu, ktorá načas nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote. Ak fyzická a právnická osoba povinnosť splní v „dodatočnej lehote“, Sociálna poisťovňa jej neuloží pokutu.

K bodom 29 a 31

Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať ďalšou vykonanou kontrolou.

Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať Sociálnu poisťovňu o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť písmeno b) v § 244 ods. 4 a písmeno c) v § 245 ods. 5.

K bodom 30 a 32

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

K Čl. XIV (Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri)

Osoby zapísané v obchodnom registri očakáva od 1. októbra 2020 povinnosť doplniť niektoré údaje. Ide najmä o údaje týkajúce sa identifikácie osôb zapisovaných do obchodného registra v určitom postavení. Doplnenie týchto údajov je do budúcna predpokladom, aby sa zapísané údaje automaticky zosúlaďovali s údajmi v referenčných registroch a to najmä v registri fyzických osôb. Vzhľadom na to, že veľké množstvo zapísaných osôb je v súčasnosti zasiahnuté dôsledkami šírenia pandémie, je dôvodné posunúť „tvrdé následky“ nesplnenia povinnosti o jeden rok a tým zmierniť aktuálnu záťaž.

K Čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)

Navrhovaným znením sa umožňuje automatické zvýšenie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebu pohonných látok prepočítanú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu o 20 % bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby.

Ak sa skutočná spotreba pohonných látok nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa tam táto spotreba neuvádza, je možné vychádzať zo spotreby preukázanej dokladom vydaným autorizovanou organizáciou, tak ako doteraz.

V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov zostáva zachovaná možnosť preukazovať skutočnú spotrebu pohonných látok podľa vlastného vnútorného aktu riadenia. Zároveň aj pri týchto automobiloch a mechanizmoch sa zavádza možnosť uplatnenia nadspotreby výdavkov na pohonné hmoty vo výške 20 % oproti spotrebe uvedenej v

osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu, ak si daňovník nevyberie možnosť uplatňovať spotrebu pohonných látok podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia.

K Čl. XVI (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa vypustiť ukladanie pokuty za neplnenie povinnosti zamestnávateľa oznamovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voľné pracovné miesta a ich charakteristiku, nakoľko účel ustanovenia je možné dosiahnuť aj iným spôsobom.

K Čl. XVII (Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)

Týmto ustanovením sa umožňuje predaj spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek označeného kontrolnou známkou, na ktorej je znak pre platnosť sadzby spotrebnej dane, ktorým je veľké písmeno „B“ aj po 30. novembri 2020. Sadzba spotrebnej dane z cigár alebo cigariek bola zákonom č. 296/2016 Z. z. upravená s účinnosťou k 1. februáru 2019 a zároveň zákonom č. 269/2017 Z. z. bolo stanovené obdobie dopredaja spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek so sadzbou spotrebnej dane účinnou do 31. januára 2019. Nakoľko od začatia obdobia pandémie boli povinne zatvorené špecializované predajne týchto výrobkov ako aj zariadenia, kde sa tieto výrobky najviac predávajú (bary, hotely, lobby bary....), subjektom podnikajúcim s týmito výrobkami vznikajú škody. Z dôvodu eliminácie dopadov pandémie sa navrhuje lehotu dopredaja posunúť do 31. mája 2021.

K Čl. XVIII (Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie)

K bodu 1

Úpravou odseku 2 sa zabezpečí, že dňom prijatia toho zákona sa verejné prerokovania budú môcť uskutočniť v takom režime, aby boli dodržané opatrenia nariadené Úradom verejného zdravotníctva. Umožnením uskutočnenia verejných prerokovaní sa bude môcť pokračovať v konaniach o posudzovaní vplyvov. Tým sa zároveň posilní podnikateľské prostredie, keďže navrhovatelia budú môcť nerušene pokračovať v konaní, ktoré je predpokladom pre získanie konečného realizačného povolenia na pripravované stavby a iné navrhované činnosti. Ak by opatrenia Úradu verejného zdravotníctva neumožňovali vykonanie verejného prerokovania, vykonanie verejného prerokovania sa uskutoční, keď to umožnia opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, čím sa zároveň zabezpečí plnohodnotná participácia dotknutej verejnosti.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odkazu v § 65g ods. 2.

K Čl. XIX (Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci)

K bodu 1

V súčasnosti je zamestnávateľ povinný koncepciu politiky BOZP vypracovávať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať. Pravidelnosť vyhodnocovania nie je v zákone vymedzená presnými časovými intervalmi. V záujme spresniť túto neurčitú povinnosť, a to bez kladenia zbytočnej administratívnej záťaže na zamestnávateľa, sa navrhuje výslovne upraviť, že koncepcia sa bude nielen aktualizovať „podľa potreby“, ale aj vyhodnocovať „podľa potreby.“. Prináša to väčšiu voľnosť zamestnávateľovi, aby ten sám posúdil, kedy je vyhodnotenie koncepcie potrebné, pričom sa môže realizovať aj v nepravidelných intervaloch. Táto väčšia voľnosť nahradiť plnenie výlučne administratívnej požiadavky v snahe dodržať určitú pravidelnosť v prípade, keď to nie je potrebné.

K bodu 2

V 19 ods. 1, ktorý ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, sa v záujme znižovania administratívnej záťaže navrhuje ustanoviť, že táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 10 zamestnancov alebo ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1. Zamestnávateľ, na ktorého sa nebude po novom vzťahovať uvedená povinnosť, bude mať naďalej možnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť za tých istých podmienok, tzn. na návrh.

Na zamestnávateľa, ktorý nebude povinný podľa odseku 1 vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, v prípade, že zástupca nebude vymenovaný, sa bude naďalej vzťahovať ustanovenie § 19 ods. 4, v zmysle ktorého bude povinný plniť povinnosti, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom.

K Čl. XX (Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce)

K bodom 1 a 2

Na plnenie opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré taxatívne vymenované v § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce určuje primeranú lehotu. V záujme zosúladenia právnej úpravy a vypustenia neurčitého časového pojmu „ihneď“ sa navrhuje do ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. doplniť aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. (nariadiť odstránenie zistených nedostatkov), plnenie ktorého mohol doteraz inšpektor práce požadovať ihneď alebo určiť lehotu. Okrem toho sa do § 12 ods. 3 dopĺňa, že takto určenú primeranú lehotu môže inšpektor práce na žiadosť kontrolovaného subjektu predĺžiť.

K Čl. XXI (Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 51 ods. 6, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty podľa § 49, odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 50, odvolania proti

rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 1 a odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 2, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 2

V súvislosti s novelizačným bodom 1 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení poriadkovej pokuty, pokuty za iný správny delikt podľa § 50, pokuty podľa § 51 ods. 1 alebo ods. 2, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniam, pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko do skončenia odvolacieho konania nie tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

K Čl. XXII (Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)

K bodu 1

V súčasnosti musia mať podnikatelia pri predaji v predajni tzv. kontrolnú kalibrovanú váhu, aby mal zákazník možnosť prekontrolovať si uvádzanú hmotnosť výrobku. Zatiaľ čo pri výrobkoch predávaných na množstvo (tzv. vážený tovar, tovar „na váhu“), táto povinnosť má opodstatnenie, pri vizuálne vyberaných tovarov predávaných „na kusy“ (napr. zákusky) táto možnosť nemá opodstatnenie, pretože zákazník si vyberá tovar podľa jeho vzhľadu. Navrhovanou zmenou sa zavádza výnimka, aby predávajúci, ktorý nevykonáva predaj výrobkov na množstvo (tzv. vážený tovar), ale iba tovar predávaný na kusy (napr. zákusky), nemal povinnosť mať v predajni k dispozícii kalibrovanú váhu pre prípadný záujem zákazníka prekontrolovať si deklarovanú hmotnosť tovaru. Predávajúci, ktorý predáva aj tovar na množstvo aj tovar na kusy, takúto povinnosť mať bude, pretože výnimka sa vzťahuje len na predávajúceho ktorý predáva tovar na kusy.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustenie § 17 tohto zákona, ktorý upravuje povinnosť predávajúcich baliť výrobky a poskytovať obalový materiál, keďže problematika je riešená v zákone č. 79/2015 Z. z. (o. i. § 52 a nasl.), ktorý určuje povinnosti výrobcovi obalov, požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov a aj podmienky poskytovania obalov. Návrh zákona sa snaží tiež otvárať priestor pre rozvoj nových trendov pri predaji, ktoré sledujú najmä environmentálne vplyvy a udržateľnosť spotreby v nadväznosti na prístup spotrebiteľov k nákupným rozhodnutiam.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť predávajúceho mať vypracovaný reklamačný poriadok a zverejňovať ho na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Predmetná povinnosť predstavuje administratívnu záťaž, ktorá sa popri informačných

povinnostiach predávajúceho 10a ods. 1 písm. e) a f) a § 18 ods. 1 prvej vety zákona č. 250/2007 Z. z.), ktoré zostávajú naďalej nedotknuté vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, javí ako nadbytočná a nedôvodná. Forma plnenia týchto povinností by mali byť na rozhodnutí a zvážení samotného predávajúceho s prihliadnutím tiež na povahu predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb.

K bodu 4, 5

Ustanovenie o plynutí lehoty na vybavenie reklamácie sa dopĺňa o možnosť počítať túto lehotu od momentu, kedy bol predmet reklamácie prevzatý predajcom s cieľom nastolenia právnej istoty pre spotrebiteľa i predajcu, keďže v praxi dochádza aj k situáciám, kedy spotrebiteľ reklamuje nejaký výrobok e-mailom a samotný výrobok je k dispozícii predajcovi oveľa neskôr, čím sa mu skracuje lehota na vybavenie reklamácie a predajca bez toho, aby mal predmet reklamácie k dispozícii nevie reklamáciu vybaviť.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť zariadenia spoločného stravovania mať vypracovaný reklamačný poriadok.

K bodu 7 a 8

Ide o procesné ustanovenie, podľa ktorého môže pred rozhodnutím o uložení pokuty orgán dozoru povinného vyzvať, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania v prípadoch menej závažného porušenia povinnosti. Ak povinný subjekt vykoná uložené opatrenia, orgán dozoru nevydá rozhodnutie o uložení pokuty.

K bodu 9

Prechodné ustanovenia reagovať na situáciu, ktorá vznikla vyhlásením mimoriadnej situácie z dôvodu šírenia vírusu Covid-19. AK si spotrebiteľ uplatnil reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie, zo zákona predávajúci lehotu 30 dní na to, aby mu reklamáciu vybavil (zákonným spôsobom). Počas mimoriadnej situácie však došlo k mnohým výpadkom v dodávateľských reťazcoch, zamestnanci boli nútení čerpať dovolenky, zostať doma s deťmi kvôli zatvoreným školám, a pod.; z objektívnych príčin mohol mať predávajúci problémy s tým, aby stihol vybaviť reklamáciu do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Prechodné ustanovenia sa nemajú vzťahovať na prípady, kedy si spotrebitelia uplatnili reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie a nebola im vybavená v lehote 30 dní nie z dôvodu mimoriadnej situácie (napr. spotrebiteľ si uplatnil reklamáciu 30. januára a do 12. marca mu stále nebola vybavená). Uplynutím lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie vzniká spotrebiteľovi právo požadovať nový výrobok alebo požadovať naspäť svoje peniaze, z toho dôvodu považuje predkladateľ za potrebné ochrániť predávajúceho pred požiadavkami

spotrebiteľov, ktoré vznikli z dôvodu vis maior - mimoriadnej situácie a nie zanedbaním povinností predávajúceho.

K Čl. XXIII (Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov)

Návrhom dochádza predĺženiu platnosti splnomocnenia vydaného na účely vyžiadania výpisu z registra trestov z 30 dní na 90 dní. Opatrením sa znižuje administratívna záťaž na strane dotknutých žiadateľov o výpis z registra trestov.

K Čl. XXIV (Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia)

K bodu 1

Ustanovenie upravuje kompetenciu príslušnému orgánu verejného zdravotníctva schvaľovať prevádzkové poriadky len v tých prevádzkach, v ktorých to ukladá tento zákon. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov na účely vzniku a trvania oprávnenia poskytovať sociálnu službu, konkrétneho druhu, formy sociálnej služby, na konkrétnom mieste konkrétnym poskytovateľom sociálnej služby sa preukazuje plnenie hygienických podmienok kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Zákon č. 355/2007 Z. z. schvaľovanie prevádzkových poriadkov a návrhy na ich zmenu viaže len na prevádzkovateľov zariadení sociálnych služieb a nie na iné druhy sociálnych služieb, ktoré nie zariadeniami sociálnych služieb, napr. denné centrum, stredisko osobnej hygieny.

K bodu 2

Ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti, podávanej orgánu verejného zdravotníctva, vydávajúcemu záväzné stanovisko ako formu rozhodnutia o návrhoch podľa odseku 4.

K bodu 3 a 4

Osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, odberov vzoriek a meraní fyzikálnych faktorov nebude požadovanou podmienkou pre výkon činnosti členov komisie na preskúšanie a overenie odbornej spôsobilosti pre kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia za účelom posudzovania ich možného vplyvu na zdravie, zriadenou úradom verejného zdravotníctva.

K bodu 5 až 8

Cieľom úpravy je zlepšiť podnikateľské prostredie. Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť prevádzkovateľov ubytovacieho zariadenia, telovýchovno-športového zariadenia, zariadenia starostlivosti o ľudské telo a zariadenia spoločného stravovania predkladať

príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok na schválenie ako aj návrh na jeho zmenu. Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok zostáva zachovaná.

K bodu 9

Po prehodnotení hygienických požiadaviek sa umožňuje vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy zariadenia verejného stravovania, ak vstup povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania musí zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky určených na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku.

K bodu 10

Upravujú sa podmienky pre osoby, ktoré vykonávajú činnosti na objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám. Zrušuje sa povinnosť, že túto činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré držiteľom osvedčenia o akreditácii. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

K bodu 11 a 26

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov, doteraz to bolo raz za 18 mesiacov.

K bodu 12 a 14

Odstraňuje sa povinnosť zamestnávateľa voči príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v stanovenom rozsahu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

K bodu 13

V rámci zlepšenia podnikateľského prostredia sa týmto ustanovuje povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia len u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Zrušuje sa tým povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkové poriadky pre tie prevádzky, v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v prvej kategórii.

K bodu 15 až 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých zamestnanci vystavení záťaži teplom

alebo chladom, s výnimkou prevádzky, v ktorej zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

K bodu 19

Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých zamestnanci vystavení fyzickej záťaži, s výnimkou prevádzok, v ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšenie podnikateľského prostredia.

K bodu 20

Zrušuje sa povinnosť držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb predkladať na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok. Navrhovaná úprava má prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

K bodu 21

Posudková činnosť podľa zákona č. 355/2007 Z. z. je chápaná ako proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. Vypustením posudkovej činnosti pri vybraných typoch prevádzok, ako aj prevádzok, ktoré boli orgánom verejného zdravotníctva schválené a ak dochádza len k zmene fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá priestory prevádzkovala a súčasne nedošlo k žiadnej zmene v prevádzkovaní a jej nahradením oznamovacou povinnosťou, sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto procesno-posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva. Uvedenou zmenou však nedôjde k zníženiu ochrany verejného zdravia, keďže tieto prevádzky budú naďalej povinné dodržiavať povinnosti ustanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie v oblasti verejného zdravia a ich dodržiavanie bude naďalej kontrolované príslušným orgánom verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru, ktorý bude zároveň možné zefektívniť a zintenzívniť vzhľadom na uvoľnenie kapacít dosiaľ využitých pri posudkovej činnosti. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšenie podnikateľského prostredia.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23 a 32

Návrhom zákona sa upravuje povinnosť fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb dodržiavať prevádzkový poriadok.

K bodu 24

Posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva (povinnosť požiadať príslušný orgán verejného zdravotníctva o schválenie prevádzky a do času kladného posúdenia zdržať sa v nej vykonávania činnosti) pred začatím prevádzky priestorov, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje, sa táto nahrádza oznamovacou povinnosťou, v zmysle ktorej je prevádzkovateľ

takéhoto zariadenia povinný príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť zákonom ustanovené údaje týkajúce sa prevádzky a predložiť prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon. Navrhovanou právnou úpravou sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva.

K bodu 25, 27 až 31 a 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 34

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konanie o uvedení priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a), ktoré sa začalo pred 1. júlom 2020 a nebolo do 30. júna 2020 právoplatne ukončené dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2020.

K Čl. XXV (Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice)

K bodom 1 a 3 až 6

Zmeny v predmetných ustanoveniach nadväzujú na bod 2 - vypustenie odseku 5 v § 8 a následné prečísľovanie odsekov.

K bodu 2

Vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády a v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov sa navrhuje, aby podnikatelia nemuseli na predajnom mieste sprístupňovať vyobrazenie pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient.

K Čl. XXVI (Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke)

K bodu 1 a 2

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 60-dňovou lehotou.

K bodu 3

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXVII (Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve)

K bodu 1 a 4

Určenie termínu, v ktorom možno burčiak ponúkať spotrebiteľovi, a dátumu, od ktorého je možné uvádzať víno vo fľašiach na trh, je nevyhnutné na ochranu trhu pred podvodmi. Namiesto zákonom pevne určeného obdobia, resp. dátum sa však ustanovuje flexibilné určenie týchto období a dátumov. To umožňuje flexibilne reagovať na konkrétne klimatické a poveternostné podmienky v danom roku. Určovanie týchto období a dátumov bude povinnosťou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

K bodu 2 a 3

Proces uznávania odrôd hrozna je zbytočne zdĺhavý, komplikovaný a navyše duplicitný, pretože dané odrody uznané a registrovaná v rámci spoločného trhu EÚ. Niektoré odrody v súčasnosti v SR vysadené, avšak nie je možné z nich vyrábať víno, kým nie sú uvedené v Listine registrovaných odrôd v SR.

K bodu 5

V nadväznosti na body 1 a 4 sa dopĺňa pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

K bodu 6

Z pôsobnosti správneho poriadku sa vylučuje konanie o určení obdobia podľa § 12 ods. 2 a dátumu § 25 ods. 1.

K Čl. XXVIII (Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

K bodom 1 a 2

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺženie minimálnej lehoty na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo súčasných 15 pracovných dní na 30 pracovných dní od doručenia protokolu.

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa dlhšia lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly prvýkrát uplatní na tie protokoly, ktoré budú správcom dane vypracované po 30. júni 2020.

K Čl. XXIX (Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach)

K bodu 1

Navrhuje sa ustanoviť nový dôvod, pre ktorý vláda odvolá predsedu úradu, a to porušenie ustanovení zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov, ktoré sú uvedené v novonavrhovanom § 14 ods. 12.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať všetky cenové rozhodnutia na webovom sídle úradu. Ďalej sa navrhuje ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať spolu s cenovým rozhodnutím aj návrh ceny a všetky jeho zmeny a doplnenia pri činnostiach podľa § 11 ods. 1 písm. b) e) a g) l), § 11 ods. 2 písm. a) d) a f), § 11 ods. 3 a § 11 ods. 4

písm. a) e) zákona. Ak úrad určil cenu pri týchto činnostiach aj na základe podkladov, ktoré k dispozícii 11 ods. 9 zákona), zverejnia sa aj tieto podklady. V odseku 13 sa ustanovujú výnimky chrániace malé miestne distribučné sústavy a miestne distribučné siete, ako aj priemyselné dodávky tepla pred neprimeraným zásahom do obchodného tajomstva. Súčasne sa v novo formulovanom odseku 14 navrhuje explicitne upraviť, že zverejnenie informácie o ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre uvedené regulované činnosti nemôže mať za žiadnych okolností povahu porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prečíslovaním odsekov v § 14.

K bodu 5

Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa bude povinnosť zverejňovania cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov používaných na určenie cien vzťahovať aj na cenové konania, ktoré sa začali pred dňom účinnosti zákona a súčasne sa k tomuto dňu ešte právoplatne neskončili.

K Čl. XXX (Zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

K bodu 2

Ustanovením dochádza k obmedzeniu povinností oprávnenej osoby pri pravidelnej kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov. Postup prípravy na pravidelnú kontrolu vykurovacieho a klimatizačného systému si môže oprávnená osoba dohodnúť operatívne v závislosti od lokálnych technických a personálnych kapacít.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6 a 7.

K bodu 4 a 5

Pravidelná kontrola vykurovacieho a klimatizačného systému sa vykonáva ako viazaná živnosť. Kvôli zjednodušeniu postupu pri zápise viazanej živnosti dôjde k vypusteniu povinnosti „požiadania o vydanie osvedčenia“, ktoré vydáva MH SR (resp. ním poverená osoba Slovenská inovačná energetická agentúra - SIEA) a na živnostenskom úrade bude potrebné len predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá bude zodpovedná za výkon pravidelnej kontroly vykurovacieho a klimatizačného systému.

K bodu 6, 7 a 8

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

K Čl. XXXI (Zákon č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

Ustanovením nemá výrobca alebo obchodník povinnosť trvalo označiť alebo nechať označiť všetok tovar, ktorý sám vyrobil alebo doviezol, ale jeho povinnosť sa obmedzuje už len na tzv. nadlimitný tovar.

K Čl. XXXII (Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií)

K bodu 1

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 30-dňovou lehotou.

K bodu 2

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXXIII (Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke)

K bodom 1 a 2

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 30-dňovou lehotou.

K bodu 3

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXXIV (Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti)

K bodu 1

Nová právna úprava obmedzuje povinnosť tzv. „veľkého podniku“ po vykonaní povinného energetického auditu. Súbor údajov pre monitorovací systém sa vo väčšine prípadov odovzdáva duplicitne, nakoľko je povinný zaslať ho aj energetický audítor (zapísaný v zozname energetických audítorov) do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku po vykonaní energetického auditu.

K bodu 2 a 3

Ustanovenie za cieľ motivovať veľký podnik k dosahovaniu požadovaných úspor energie a zavádza preto zjednodušený energetický audit pre veľké podniky, u ktorých nenastala od vykonania posledného energetického auditu podstatná zmena okolností. Veľký podnik si povinnosť „zabezpečiť vykonanie opakovaného energetického auditu“ splní, ak splní podmienky:

(1) zníženia celkovej spotreby energie za uplynulé štvorročné obdobie aspoň o 8 % a

(2) preukázania uvedenej úspory realizáciou opatrení z predchádzajúceho energetického auditu.

Ak veľký podnik splní obe uvedené podmienky, požiada organizáciu určenú Ministerstvom hospodárstva SR o vydanie potvrdenia o aktualizácii energetického auditu na obdobie nasledujúcich štyroch rokov. Tento postup bude možné aplikovať po vykonaní riadneho energetického auditu vždy len raz, čo bude v praxi znamenať, že veľký podnik vykoná energetický audit v plnom rozsahu raz za osem rokov.

Zároveň sa navrhuje zjednodušenie energetického auditu v závislosti od spotreby energie, ak podnik preukáže, že mu nie je účtovaná spotreba energie oddelene od nájomného v prípade, že využíva len prenajaté priestory alebo celkovú spotrebu energie za štyri roky menšiu ako 10 MWh.

K bodu 4

V prípade, ak veľký podnik nezabezpečí vykonanie povinného energetického auditu v ustanovenom intervale (raz za 4 roky, ak podnik nemá zavedený certifikovaný systém energetického alebo environmentálneho manažérstva), Slovenská obchodná inšpekcia mu uloží sankciu minimálne vo výške 5000 EUR. Napriek skutočnosti, že smernica 2012/27/EÚ odporúča, že výška sankcie byť odstrašujúca, minimálna sankcia 5000 EUR môže byť pre niektoré veľké podniky doslova likvidačná, keďže veľký podnik, je podnikateľský subjekt, ktorý nie je mikro/malým/stredným podnikom a mnohé podniky „ani netušia“, že podľa tejto definície veľkým podnikom (napr. mestské podniky služieb podiel subjektu verejného práva je vyšší ako 25% a mesto viac ako 5000 obyvateľov). Primerané je preto znížiť dolnú hranicu sankcie na minimum a nechať na odbornosti Slovenskej obchodnej inšpekcie, či porušenie zákona malo významný dopad na plnenie národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a na základe spotreby energie alebo energetickej náročnosti podniku udeliť sankciu vyššiu ako je minimálna.

K Čl. XXXV (Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky)

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa doplnenie zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o pravidlo, podľa ktorého právne predpisy upravujúce oblasť daní a odvodov môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka; skorší dátum účinnosti možno ustanoviť, ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky ak sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie alebo ak je to nevyhnutné na opravu chyby v právnom predpise, ktorá nebola v čase vyhlásenia právneho predpisu známa.

K Čl. XXXVI (Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke)

K bodom 1 až 7, 10 až 28

Predložený návrh zákona ruší povinnosti lepiť kontrolnú nálepku na čelné sklo vozidla ako dôkaz o vykonaní technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

Navrhovanými ustanoveniami sa prierezovo v celom texte zákona vypúšťajú čiastkové zmienky o kontrolných nálepkách v súvislosti s technickými kontrolami, emisnými kontrolami a kontrola originality.

Podľa účinného zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je každý držiteľ vozidla povinný podrobiť svoje motorové vozidlo technickej a emisnej kontrole v pravidelných intervaloch. O tom, že takáto kontrola bola vykonaná, následne vypracované tri doklady a to protokol, osvedčenie o kontrole (kartička) a nálepka. Pri kontrole originality sú vypracovávané dva doklady a to odborný posudok a nálepka.

Lepenie nálepiek považujeme v súčasnej dobe za úplne zbytočné, nakoľko pri kontrole v rámci prevádzky motorového vozidla je možné policajnými orgánmi zistiť, či bolo vozidlo podrobené technickej kontrole a emisnej kontrole podľa osvedčení, ktoré vodič motorového vozidla mať vo vozidle, rovnako tak je zavedený informačný systém, na základe ktorého vedia štátne orgány pokutovať tých, ktorí nepodrobia svoje vozidlo technickej a emisnej kontrole. Okrem toho držiteľ motorového vozidla je povinný za tieto nálepky zaplatiť v rámci výkonu kontroly na staniciach technických a emisných kontrol. Evidencia týchto nálepiek, ich strhávanie a lepenie nových pracovníkmi staníc technických a emisných kontrol znamená časové straty a zbytočnú byrokratickú záťaž v evidencii nálepiek v ich

podnikateľskej činnosti. Podobne aj nálepka kontroly originality nemá žiadnu pridanú hodnotu v súvislosti s vykonaním kontroly originality.

Návrh na zrušenie kontrolných nálepiek povedie ako k úspore finančných zdrojov a aj k zjednodušeniu administratívy spojenej s ich vydávaním, čo bude mať pozitívny finančný dopad na všetkých občanov, motoristov ako aj podnikateľov, ktorí vykonávajú technickú a emisnú kontrolu a zrýchli sa aj celkový priebeh týchto kontrol. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že povinnosť vydávať kontrolnú nálepku je nad rámec požiadaviek EÚ.

K bodom 8, 9 a 30

V súvislosti so zrušením kontrolných nálepiek technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality sa ustanovuje, že náklady v súvislosti s vývojom a prevádzkou informačného systému technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality znáša príslušná oprávnená osoba technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

K bodom 29

S ohľadom na rozsah a kvalitu prípravy podmienok pre certifikované miesta opravy, príslušného informačného systému a oneskorenia z dôvodu ochorenia COVID-19 sa prolonguje prechodné obdobie do 1. januára 2022.

K Čl. XXXVII (Zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii)

K bodu 1

Počas mimoriadnej situácie v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 boli možnosti plnenia zákonných povinností používateľov určených meradiel pri zabezpečení ich následného overenia obmedzené. Aplikačná prax preukázala potrebu zjednodušenia prístupu k službám súvisiacim so zabezpečením týchto povinností. Z uvedeného dôvodu sa upravuje znenie ustanovenia § 27 ods. 2 z dôvodu nejednotného výkladu pri aplikačnej praxi predmetného ustanovenia. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu je potrebné spresniť, že používateľ určeného meradla si môže zabezpečovať následné overenie nielen osobne (napr. zamestnancom), ale môže ho zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby (najmä poverením, plnomocenstvom, alebo obdobným spôsobom). Na základe tejto legislatívnej úpravy sa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vzhľadom k tomu, že sa zjednoduší proces zabezpečenia povinnosti pre používateľa určeného meradla predkladať určené meradlo na následné overenie. Uvedená zmena umožní používateľovi meradla sústrediť sa na predmet svojho podnikania, zníži administratívnu záťaž a pomôže predísť možným pochybeniam pri zabezpečení zákonných požiadaviek.

K bodu 2

Upravuje sa ustanovenie § 31 ods. 5 z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia, účelom je zefektívnenie procesu a jednoduchší postup pri zabezpečení overovania určených

meradiel pre ich používateľov, aj vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu. Táto úprava nadväzuje na zmenu ustanovenia § 27 ods. 2.

K bodu 3

V nadväznosti na úpravu ustanovenia § 31 ods. 5 sa upravuje aj ustanovenie § 55 ods. 2 písm. b) z dôvodu vypustenia zákazu sprostredkovania metrologickej kontroly alebo úradného merania bez autorizácie.

K bodu 4

Upravuje sa ustanovenie § 60 ods. 3 a 5, tak že sa predlžuje lehota pre autorizované osoby a kalibračné laboratóriá na plnenie podmienok akreditácie, čo súvisí aj s mimoriadnou situáciou, počas ktorej by túto lehotu mohli zmeškať, čo by malo negatívny dopad na autorizované osoby a kalibračné laboratóriá. Táto úprava predpokladá plynulé pokračovanie v činnosti autorizovaných osôb a kalibračných laboratórií aj po 31.12.2020, pretože po tomto termíne by autorizované osoby nemohli vykonávať overovanie určených meradiel a kalibračné laboratóriá vykonávať kalibráciu povinne kalibrovaných meradiel bez akreditácie.

K Čl. XXXVIII (Zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu)

K bodom 1 až 4

Ak cestovná agentúra sprostredkúva predaj zájazdov pre obchodníkov, ktorí nesídlia v Slovenskej republike (ustanovenie pokryť obchodníkov aj z EÚ aj mimo EÚ), mala by byť schopná na požiadanie orgánu dohľadu doložiť základné informácie o obchodníkovi, pre ktorého zájazdy predáva, a to z dôvodu, aby mal orgán dohľadu následnú možnosť overovať si v zahraničí (aj cez kontaktné miesto - Ministerstvo hospodárstva SR) podnikanie obchodníkov, ktorí predávajú zájazdy slovenským občanom. Zároveň sa vypúšťa povinnosť cestovnej agentúry predkladať tieto doklady o zahraničnej cestovnej kancelárii cestujúcemu, keďže podľa § 14 ods. 3 je predajca zájazd aj tak povinný informovať cestujúceho o tom, pre koho je uzatvorenia zmluvy o zájazde sprostredkované.

Odsek 2 taktiež vypúšťa povinnosť obchodníka z krajiny mimo SR poskytovať úradne overený preklad povolenia na podnikanie podľa krajiny svojho sídla.

Bod 4 sa následne mení z dôvodu vypustenia § 7 ods. 1 písm. d).

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť cestovnej kancelárie zasielať rovnopis zmluvy o ochrane pre prípad úpadku orgánu dohľadu, pričom postačuje, ak cestovná kancelária oznámiť orgánu dohľadu údaje, ktoré je povinný orgán dohľadu zverejňovať v zozname cestovných kancelárií.

K bodu 6 a 7

Precizuje sa obsah poznámok účtovných závierok tak, aby bolo pre cestovné kancelárie jednoduchšie uviesť všetky doposiaľ zinkasované tržby. Ak teda zostavuje

cestovná kancelária prvú účtovnú závierku za prvý štvrťrok roku 2020, poznámky tejto závierky budú obsahovať tržby z predaja zájazdov, na ktoré sa vzťahuje zákon (tzn. okrem výnimiek určených v § 1 ods. 2) za rozhodné obdobie tzn. 1.1.2020 - 31.3.2020. Tržby by mali obsahovať ako zaplatené celé sumy za zakúpené zájazdy tak aj zaplatené zálohy (všetky finančné prostriedky, ktoré cestovná kancelária prijala od cestujúcich na základe zmluvy o zájazde, ktoré spadajú pod pôsobnosť zákona). Obdobne uvedie cestovná kancelária tržby za sprostredkované resp. predané spojené služby cestovného ruchu.

Vzhľadom na precizovanie písm. a) je potrebné vypustiť písm. d).

K bodu 8 a 9

Cestovná kancelária zasiela orgánu dohľadu údaje určené v odseku 2 z poznámok účtovných závierok vždy po zostavení tej ktorej priebežne účtovej závierky - a to každý štvrťrok. Orgán dohľadu si môže od cestovnej kancelárie vyžiadať aj doloženie celej účtovnej závierky (priebežnej alebo riadnej), pričom žiadosť nemusí odôvodniť (môže ísť o náhodnú kontrolu, kontrolu z dôvodu podnetu cestujúceho atď.). odsek 6 sa upraví v nadväznosti na zmenu v odseku 4, keď je orgán dohľadu povinný vychádzať pri posudzovaní primeranosti výšky sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku primárne z údajov v poznámkach účtovných závierok.

K bodu 10

Sankčné ustanovenia sa menia vzhľadom na zmenu ustanovení týkajúcich sa povinností a tiež sa dopĺňa ustanovenia § 12 ods. 4, ktoré absentovalo v sankčných ustanoveniach.

K Čl. XXXIX (Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami)

K bodu 1 a 2

Navrhovaním ustanovením sa upravujú časti ustanovenia § 13 ods. 4 a § 14 ods. 10, ktoré vylučovali odkladný účinok podaného rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty a rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 3

V súvislosti s novelizačným bodom 1 a 2 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení poriadkovej pokuty alebo konania o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

K Čl. XL (Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19)

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, týkajúce sa úhrady tohto odvodu zo strany bánk a pobočiek zahraničných bánk.

Navrhuje sa v tretej časti vložiť siedmu hlavu, ktorá sa týka opatrenia v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií.

Z dôvodu zmiernenia negatívnych následkov pandémie sa navrhuje, aby banky a pobočky zahraničných bánk neuhrádzali splátky osobitného odvodu podľa zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré splatné po účinnosti tohto zákona až do konca roka 2020, tj. splátky za 3. a 4. štvrťrok 2020. Povinnosť uhradiť splátky tohto odvodu za 1. a 2. štvrťrok 2020 vrátane prípadného príslušenstva nie je týmto zákonom dotknutá.

Banky entity, ktoré samotné zapojené do mechanizmov, ktoré zmierňujú negatívne následky pandémie iných osôb, či to spotrebitelia alebo podnikateľské subjekty a to formou rôznych opatrení, ktorými napríklad finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých podnikov, stredných podnikov a veľkých podnikov alebo odklad splátok úverov. Uvedené skutočnosti dôvodom na zavedenie tohto legislatívneho opatrenia pre banky a pobočky zahraničných bánk s cieľom prispieť k stabilite finančného sektora a zabezpečiť dostatočné zdroje bánk na financovanie obnovy ekonomiky po skončení pandémie COVID-19.

K Čl. XLI

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti predkladaného zákona.

V Bratislave 24. júna 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Sulík v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore