Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov 43/2017 účinný od 01.03.2017

Platnosť od: 27.02.2017
Účinnosť od: 01.03.2017
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správa daní, Medzinárodné právo verejné

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov 43/2017 účinný od 01.03.2017
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 43/2017 s účinnosťou od 01.03.2017

Legislatívny proces k zákonu 43/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov

K predpisu 43/2017, dátum vydania: 27.02.2017

 

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), je implementačným zákonom k smernici Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (ďalej len „smernica“). Táto smernica je ďalším z nástrojov boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu. Nadnárodným skupinám podnikov sa ukladá povinnosť podávať správcovi dane správu podľa jednotlivých štátov, ktorá okrem iného obsahuje informácie umožňujúce získať prehľad o výške daní zaplatených v jednotlivých štátoch. Smernica predpokladá automatickú výmenu správ podľa jednotlivých štátov medzi štátmi, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé podniky členovia nadnárodnej skupiny.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť komplexnú a účinnú administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami rozšírením o ďalší typ povinnej automatickej výmeny informácií. Návrh zákona ukladá povinnosť nadnárodným skupinám podnikov poskytovať každoročne správu, ktorá obsahuje súhrnné informácie o výnosoch, zisku alebo strate pred zdanením, zaplatenej dani z príjmov, splatnej dani z príjmov, zapísanom základnom imaní, nerozdelenom zisku, počte zamestnancov, hmotnom majetku inom než peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty, a to za každý štát rezidencie na daňové účely, v ktorom nadnárodná skupina podnikov pôsobí, vrátane zoznamu jednotlivých základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov a charakteru hlavnej ekonomickej činnosti základného subjektu. Tieto informácie budú slúžiť na účely správy daní a nebudú zverejňované.

Povinnosť podávať správu podľa jednotlivých štátov budú mať iba tie nadnárodné skupiny podnikov, ktorých konsolidované výnosy za nadnárodnú skupinu dosiahnu aspoň 750 000 000 EUR. Povinnosť podávať správu vznikne materským spoločnostiam nadnárodných skupín podnikov, pričom vzhľadom na výšku celkových konsolidovaných výnosov sa predpokladá minimálny dopad na slovenské materské spoločnosti. Oznamovacia povinnosť o identifikácii oznamujúceho subjektu, ktorý bude predkladať správu za skupinu, sa však týka všetkých právnických osôb a stálych prevádzkarní, ktoré sú rezidentmi na daňové účely na Slovensku a sú členmi takejto skupiny nadnárodných spoločností.

Návrh umožňuje nadnárodným skupinám podnikov prenesenie povinnosti podávať správu podľa jednotlivých štátov z materskej spoločnosti na náhradný materský subjekt, ak splnené zákonom ustanovené podmienky. Ďalej návrh upravuje výnimku z povinnosti podávať správu materskou spoločnosťou, ak táto je rezidentom na daňové účely v inom štáte, ako je členský štát alebo zmluvný štát. Ide o tzv. sekundárne oznamovanie, keď povinnosť vzniká základnému subjektu, t.j. podniku v nadnárodnej skupine podnikov, ktorý nie je materskou spoločnosťou.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie.

2

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Povinnosť podávať správu podľa jednotlivých štátov budú mať skupiny nadnárodných podnikov, ktoré majú celkový konsolidovaný výnos skupiny rovný alebo vyšší ako 750 000 000 EUR. Táto povinnosť vznikne materským spoločnostiam a vzhľadom na výšku celkového konsolidovaného výnosu skupiny dopad na slovenské spoločnosti bude minimálny.

Oznamovacia povinnosť o identifikácii oznamujúceho subjektu, ktorý bude predkladať správu za skupinu, sa však týka všetkých právnických osôb a stálych prevádzkarní, ktoré sú rezidentmi na daňové účely na Slovensku a členmi takejto skupiny nadnárodných spoločností.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Vzhľadom na cieľovú skupinu ovplyvnených podnikateľských subjektov, konzultácie boli cielené, uskutočnené formou prezentácie v zasadačke MF SR. Pozvanie na konzultácie akceptovali zástupcovia:

Republikovej únie zamestnávateľov

Zväzu automobilového priemyslu SR

Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR

Slovenskej bankovej asociácie

Slovenskej asociácie poisťovní

Slovenskej komory daňových poradcov (len zaslaná prezentácia)

Americkej obchodnej komory

Francúzsko - slovenskej obchodnej komory

Hlavné body konzultácií:

-Transpozícia smernice Rady 2016/881, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií , ktorej cieľom je boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu, zvýšenie transparentnosti voči daňovým orgánom ako súčasť boja proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov, stimulovanie odvádzania daní v tom štáte, kde sa zisk vytvára

-Návrh zákona uloží povinnosť skupinám nadnárodných podnikov poskytovať každoročne správu, ktorá obsahuje súhrnné informácie o výnosoch, zisku pred zdanením alebo strate, zaplatenej dani z príjmov, splatnej dani z príjmov, zapísanom základnom imaní, nerozdelenom zisku, počte zamestnancov, hmotnom majetku inom než peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty, a to za každý štát daňovej rezidencie, v ktorom skupina nadnárodných podnikov pôsobí a zoznam jednotlivých základných subjektov skupiny nadnárodných podnikov a charakter hlavnej ekonomickej činnosti základného subjektu.

-Informácie nebudú zverejňované.

-Povinnosť podávať správu podľa jednotlivých štátov budú mať len skupiny nadnárodných podnikov, ktoré majú celkový konsolidovaný výnos skupiny rovný alebo vyšší ako 750 000 000 EUR.

Výsledky konzultácií: Otázky účastníkov boli zamerané na termíny a oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu zo smernice. Účastníci ocenili získanie informácií pred začatím prípravy legislatívneho

3

materiálu.

Link na predbežnú informáciu na portáli Slov-lex:

 

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2016/106

 

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

N/A

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

N/A

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Povinnosť podávať správu – vypracovanie správy: 650 min

Oznamovacia povinnosť – predloženie dokumentu elektronicky alebo papierovo: 30 min. – 50 min.

Spôsob výpočtu: Tabuľka štandardných časových náročností typických informačných povinností podľa veľkosti podniku (v minútach) a Malá kalkulačku nákladov povinnosti – slúži na jednoduchú kalkuláciu nákladov ľubovoľnej jednej povinnosti (MS Excel, záložka č. 1 – Malá kalkulačka);

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

61

0

Celkové náklady regulácie

61

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov

4

na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

N/A

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

N/A

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

x

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

x

Transpozícia práva EÚ

Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS v znení smernice Rady 2016/881/EÚ z 25. mája 2016.

Termín začiatku a ukončenia PPK

15.8.2016 – 26.8.2016

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

September 2016

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

November 2016

2.Definovanie problému

Transpozícia smernice EÚ a zavedenie automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov.

3.Ciele a výsledný stav

Zabezpečenie automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov o skupinách nadnárodných spoločností, zvýšenie transparentnosti voči daňovým orgánom ako súčasť boja proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov, stimulovanie odvádzania daní v tom štáte, kde sa zisk vytvára.

4.Dotknuté subjekty

Finančná správa SR a skupiny nadnárodných spoločností s ročnými celkovými konsolidovanými výnosmi od 750 mil. EUR, stále prevádzkarne a právnické osoby, ktoré sú rezidentmi na daňové účely na Slovensku a členmi takej skupiny nadnárodných spoločností.

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

x Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ, ide o transpozíciu prijatej smernice EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

6

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

Pozitívne

Žiadne

x

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

x

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

x

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

x

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

x

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

x

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

x

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

x

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

x

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Iveta Grossová, Oddelenie medzinárodných daňových vzťahov, Odbor priamych daní, Sekcia daňová a colná MF SR

 

iveta.grossova@mfsr.sk

 

12.Zdroje

Informácie od nadnárodných skupín podnikov.

Sekcia informatiky, oddelenie riadenia rozvoja FR SR

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia vyjadrila nesúhlasné stanovisko s možnosťou dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie. Do MPK predkladáme materiál s dopracovanými pripomienkami.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2016

2017

2018

2019

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

+2.500.000

+1.000.000

0

v tom: kapitola MF SR/072 Výber daní a cla

0

+2.500.000

+1.000.000

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

+2.500.000

+1.000.000

0

Rozpočtové prostriedky

0

+2.500.000

+1.000.000

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

+2.500.000

+1.000.000

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Kvantifikované vplyvy budú rozpočtovo zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom zákona sa implementuje smernica Rady 2016/881, ktorou sa rozširuje automatická výmena informácií o kategóriu správ o nadnárodných spoločnostiach podľa štátov ich pôsobnosti. Praktickú automatickú výmenu informácií bude zabezpečovať príslušný orgán SR (FR SR).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

9

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Kvantifikácia kapitálových výdavkov:

Na základe predbežného popisu požadovaných funkcionalít na systém zabezpečujúci automatickú výmenu nadväzne na implementovanú smernicu Rady 2016/881 a porovnania s nákladmi na implementáciu doterajších modulov automatickej výmeny informácií (zahŕňajúcich výmenu podľa pôvodnej smernice 2011/16/EÚ a automatickú výmenu informácií o finančných účtoch) odhadované náklady na systém vo výške 3,5 mil. eur (rozdelené na roky 2017 a 2018).

Kvantifikácia pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy:

V závislosti od využívania a analýzy automaticky prijatých informácií sa predpokladá pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ktorý v súčasnosti nie je možné presne kvantifikovať, keďže k prvej recipročnej výmene informácií dôjde v júni 2018.

10

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2016

2017

2018

2018

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

V závislosti od využívania a analýzy automaticky prijatých informácií sa predpokladá pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ktorý v súčasnosti nie je možné presne kvantifikovať, keďže k prvej recipročnej výmene informácií dôjde v júni 2018.

11

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2016

2017

2018

2019

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

+2.500.000

+1.000.000

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

+2.500.000

+1.000.000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

+2.500.000

+1.000.000

0

12

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2016

2017

2018

2019

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

13

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti

daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011) v platnom znení.

2.nelegislatívne akty:

-smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ,

pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. L 146, 3.6.2016).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 83/182/EHS z 28. marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré platia v

rámci spoločenstva pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv.1, Ú. v. ES L 105, 23.4.1983) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 533/03, EK proti Rade EÚ, [2006],

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 422/01, Försäkringsaktiebolaget Skandia (publ) a Ola Ramstedt proti Riksskatteverket, [2003].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/881 je stanovená do 4.6. 2017.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/881 podľa určenia gestorských ústredných

14

orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov zatiaľ nebola určená.

c)Proti SR bolo začaté konanie č. 151/2016 o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica Rady (EÚ) 2016/881 bola prebratá do zákona č. 359/2015 Z.z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

15

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1, § 1

Predmet zákona sa rozširuje o povinnosti, ktoré uložené daňovým subjektom. Ide o povinnosť poskytovať správcovi dane informácie, ktoré predmetom výmeny informácií v súvislosti s týmto zákonom.

K bodu 2

Príslušný orgán Slovenskej republiky pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní postupuje podľa daňového poriadku pri všetkých ustanoveniach tohto zákona, ak nie je ustanovené inak. Príslušným orgánom Slovenskej republiky je Finančné riaditeľstvo SR na základe poverenia Ministerstva financií SR.

K bodu 3

§ 22a

Na účely automatickej výmeny správ sú definované základné pojmy.

Správa podľa jednotlivých štátov pozostáva z informácií uvedených v § 22b ods. 3.

Medzinárodným dohovorom je napríklad Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach v znení ustanovení Protokolu, ktorým sa mení Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (oznámenie č. 461/2013 Z. z.) alebo akákoľvek dohoda o výmene daňových informácií, ktorej zmluvnou stranou je Slovenská republika a svojimi ustanoveniami vytvára právny základ na výmenu daňových informácií medzi štátmi vrátane automatickej výmeny takýchto informácií.

Dohodou príslušných orgánov je dohoda ustanovujúca požiadavku automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov, ktorú Slovenská republika uzatvorila so štátmi, ktoré nie členskými štátmi Európskej únie. Ide o Multilaterálnu dohodu kompetentných orgánov o výmene správ podľa jednotlivých štátov, ktorú Slovenská republika podpísala 27. januára 2016.

Štátom dohody je zmluvná strana medzinárodnej dohody, ktorou je Slovenská republika viazaná, s ktorou si príslušný orgán Slovenskej republiky automaticky vymieňa informácie v súlade s podmienkami upravenými dohodou.

Podnikom je akákoľvek forma podnikania vykonávaná právnickou osobou alebo iným subjektom, ktorý vlastní majetok alebo spravuje majetok.

Skupinou sa rozumie súbor podnikov prepojených prostredníctvom vlastníctva alebo kontroly tak, že má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa platných účtovných predpisov, alebo by táto povinnosť vznikla, ak by sa s podielmi na vlastnom imaní ktoréhokoľvek z podnikov obchodovalo na verejnej burze cenných papierov.

Nadnárodnou skupinou podnikov je taká skupina, ktorá zahŕňa aspoň dva podniky, ktoré rezidentmi na daňové účely v rôznych štátoch, alebo ktorá zahŕňa podnik, ktorý je rezidentom na daňové účely v jednom štáte a v inom štáte podlieha dani v súvislosti s činnosťou tam vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Vylúčenou nadnárodnou skupinou podnikov je taká skupina, ktorej celkové konsolidované výnosy nedosahujú sumu 750 000 000 EUR za obdobie finančného roka, ktorý bezprostredne predchádza

16

oznamovanému finančnému roku. Na vylúčenú nadnárodnú skupinu podnikov sa nevzťahuje povinnosť predkladať správu podľa jednotlivých štátov.

Základným subjektom je každý samostatný právny subjekt skupiny nadnárodných podnikov bez ohľadu na to, či je materskou alebo dcérskou spoločnosťou. Stála prevádzkareň alebo organizačná zložka samostatného právneho subjektu skupiny nadnárodných podnikov je základným subjektom vtedy, ak zriaďovateľ pripravuje pre túto stálu prevádzkareň alebo organizačnú zložku individuálnu účtovnú závierku alebo iné samostatné výkazy slúžiace na účely účtovníctva alebo daní. Informácie o základnom subjekte sú zahrnuté do správy podľa jednotlivých štátov.

Hlavným materským subjektom je základný subjekt skupiny nadnárodných podnikov, ktorý vlastní taký podiel aspoň v jednom základom subjekte skupiny nadnárodných podnikov, že podľa účtovných zásad všeobecne uplatňovaných v štáte jeho rezidencie na daňové účely povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku alebo by túto povinnosť mal, ak by sa s podielmi na jeho vlastnom imaní obchodovalo na verejnej burze cenných papierov v štáte jeho daňovej rezidencie. Zároveň nesmie existovať iný základný subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo vlastní podiel v hlavnom materskom subjekte.

Náhradným materským subjektom je taký základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov, ktorý bol skupinou určený, aby ako jediný zástupca hlavného materského subjektu podával v štáte svojej daňovej rezidencie správu podľa jednotlivých štátov v mene nadnárodnej skupiny podnikov. Náhradný materský subjekt môže podávať správu podľa jednotlivých štátov vtedy, ak je splnená aspoň jedna z podmienok ustanovených v § 22c ods.1 písm. b), teda ak: (1) hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nie je povinný podávať správu podľa jednotlivých štátov, alebo (2) štát dohody, ktorého je hlavný materský subjekt rezidentom na daňové účely nemá platnú dohodu podľa § 22a písm. b), alebo (3) došlo k systémovému zlyhaniu štátu, ktorého je hlavný materský subjekt rezidentom na daňové účely Skupina si nemôže určiť viacero náhradných materských subjektov.

Oznamujúcim subjektom je ten základný subjekt, ktorý je povinný podávať správu podľa jednotlivých štátov v mene skupiny nadnárodných podnikov. Oznamujúcim subjektom môže byť hlavný materský subjekt, náhradný materský subjekt alebo základný subjekt ustanovený v § 22c ods. 1.

Finančným rokom je také účtovné obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt skupiny nadnárodných podnikov zostavuje účtovnú závierku, napr. kalendárny rok, alebo akékoľvek iné účtovné obdobie.

Oznamovaným finančným rokom sa rozumie finančný rok, za ktorý sa uvádzajú finančné a prevádzkové výsledky v správe podľa jednotlivých štátov.

Konsolidovanou účtovnou závierkou je účtovná závierka nadnárodnej skupiny podnikov, v ktorej sa vykazuje majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky hlavného materského subjektu a základných subjektov ako jediného hospodárskeho celku.

Systémovým zlyhaním prípady, keď štát pozastaví automatickú výmenu informácií z iných dôvodov, ako dôvody uvedené v dohode, alebo opakovane automaticky neposkytuje Slovenskej republike správy podľa jednotlivých štátov, aj keď takéto správy k dispozícii. Systémové zlyhanie nemôže vzniknúť vo vzťahu k členským štátom, ale výlučne vo vzťahu k štátom dohody, s ktorými Slovenská republika uzatvorila platnú dohodu.

§ 22b

Ustanovenia tohto paragrafu určujú rozsah a podmienky automatickej výmeny informácií.

Povinnosť predkladať správu sa vzťahuje na hlavný materský subjekt, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky na daňové účely, základný subjekt po splnení podmienok ustanovených v § 22c, alebo náhradný materský subjekt po splnení podmienok ustanovených v § 22d. Správa sa podáva Finančnému riaditeľstvu SR, ktoré je Ministerstvom financií SR určené ako príslušný orgán. Správa sa

17

podáva za oznamovaný finančný rok v lehote do 12 mesiacov od posledného dňa oznamovaného finančného roka nadnárodnej skupiny podnikov. Ak napríklad finančným rokom je kalendárny rok 2016, t. j. od 1.1.2016 do 31.12.2016, správa sa podáva najneskôr do 31.12.2017.

Finančné riaditeľstvo SR zasiela správu podľa jednotlivých štátov prijatú od nadnárodnej skupiny podnikov prostredníctvom automatickej výmeny informácií príslušnému orgánu členského štátu alebo štátu dohody, v ktorom je rezidentom na daňové účely základný subjekt skupiny nadnárodných podnikov alebo v ktorom základný subjekt podlieha dani z príjmov v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne. Lehota na zaslanie správy je 15 mesiacov od posledného dňa príslušného finančného roka nadnárodnej skupiny podnikov, ktorého sa správa podľa jednotlivých štátov týka. Finančné riaditeľstvo SR prijíma informácie od príslušného orgánu členského štátu alebo štátu dohody. Ak napríklad finančným rokom je kalendárny rok 2017, t. j. od 1.1.2017 do 31.12.2017, Finančné riaditeľstvo SR zašle správu podľa jednotlivých štátov najneskôr do 31.3.2019.

Správa podľa jednotlivých štátov obsahuje za každý štát rezidencie na daňové účely, v ktorom skupina nadnárodných podnikov pôsobí, súhrnné informácie o výnosoch, zisku alebo strate pred zdanením, zaplatenej dani z príjmov, splatnej dani z príjmov, zapísanom základnom imaní, nerozdelenom zisku a neuhradenej strate, počte zamestnancov, hmotnom majetku inom ako peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty. Uvedie sa aj mena, v ktorej tieto sumy vyjadrené. Správa ďalej obsahuje zoznam jednotlivých základných subjektov, štát ich rezidencie na daňové účely, štát, v ktorom základný subjekt sídlo, ak sa odlišuje od štátu rezidencie na daňové účely a charakter hlavnej ekonomickej činnosti základného subjektu.

§ 22c

Toto ustanovenie upravuje výnimku z podávania správy hlavným materským subjektom, ak je rezidentom na daňové účely v inom štáte, ako je členský štát alebo štát dohody. Ide o tzv. sekundárne oznamovanie. Povinnosť potom vzniká základnému subjektu, ktorý nie je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov. Základný subjekt podáva správu podľa jednotlivých štátov vtedy, ak nastane jeden z týchto prípadov: (1) hlavný materský subjekt skupiny nadnárodných podnikov nie je povinný podávať správu podľa jednotlivých štátov v štáte, v ktorom je rezidentom na daňové účely, alebo (2) štát dohody, ktorého je hlavný materský subjekt rezidentom na daňové účely, má platnú medzinárodnú dohodu, ktorej zmluvnou stranou je Slovenská republika, ale v lehote na podávanie správy podľa jednotlivých štátov za oznamovaný finančný rok nemá platnú dohodu príslušných kompetentných orgánov, ktorej zmluvnou stranou je Slovenská republika, alebo (3) ak došlo k systémovému zlyhaniu štátu, v ktorom je materský subjekt rezidentom na daňové účely, a príslušný orgán Slovenskej republiky túto skutočnosť oznámil základnému subjektu. Uvedené prípady môžu vzniknúť len vtedy, ak hlavný materský subjekt skupiny je rezidentom štátu mimo Európskej únie.

Základný subjekt požiada svoj hlavný materský subjekt, aby mu poskytol všetky informácie potrebné na to, aby mohol splniť povinnosť podať správu. Ak základný subjekt nezíska od hlavného materského subjektu všetky požadované informácie, podá správu s informáciami, ktoré k dispozícii, a oznámi Finančnému riaditeľstvu SR, že hlavný materský subjekt odmietol sprístupniť potrebné informácie. Finančné riaditeľstvo SR o tejto skutočnosti informuje príslušné orgány členských štátov.

Ak existuje viac základných subjektov tej istej skupiny nadnárodných podnikov, ktoré rezidentmi na daňové účely v členskom štáte alebo v štáte dohody, skupina nadnárodných podnikov môže poveriť jeden z takýchto základných subjektov, aby podal správu podľa jednotlivých štátov v ustanovenej lehote, v súlade s požiadavkami tohto zákona a aby Finančné riaditeľstvo SR oznámilo, že podaním správy podľa jednotlivých štátov je splnená požiadavka na podávanie správy podľa jednotlivých štátov za základné subjekty skupiny nadnárodných podnikov, ktoré rezidentmi na daňové účely v členských štátoch a v štátoch dohody. Finančné riaditeľstvo SR podá správu podľa jednotlivých štátov tým štátom, v ktorých je podľa informácií obsiahnutých v správe zrejmé, že základný subjekt je ich rezidentom na daňové účely alebo v ktorých podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou

18

prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Ak základný subjekt nezíska všetky informácie potrebné na podanie správy, potom nie je považovaný za oznamujúci subjekt skupiny nadnárodných podnikov. Povinnosť základného subjektu informovať príslušný orgán Slovenskej republiky, že hlavný materský subjekt neposkytol potrebné informácie, týmto nie je dotknutá.

§ 22d

Náhradný materský subjekt podá správu príslušnému orgánu toho štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely. Prenesenie povinnosti na náhradný materský subjekt je možné iba vtedy, ak štát jeho daňovej rezidencie vyžaduje podávanie správy, platnú dohodu príslušných kompetentných orgánov, ktorej zmluvnou stranou je Slovenská republika, ktorá umožní dodržanie lehoty na podávanie oznámenia za príslušný oznamovaný finančný rok a neoznámil príslušnému orgánu Slovenskej republike systémové zlyhanie. Ďalšou podmienkou je, že základný subjekt najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania nadnárodnej skupiny podnikov oznámil štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely, že je náhradným materským subjektom, a príslušný orgán Slovenskej republiky dostal oznámenie podľa § 22e ods. 2.

Ustanovenie určuje možnosť prenesenia povinnosti podávať správu na náhradný materský subjekt, ak hlavný materský subjekt je rezidentom na daňové účely v inom štáte, ako je členský štát. Základný subjekt nemá povinnosť podať správu podľa § 22c, ak skupina nadnárodných podnikov, ktorej je základný subjekt súčasťou, v lehote a v súlade s požiadavkami ustanovenými týmto zákonom podá správu prostredníctvom náhradného materského subjektu.

§ 22e

Oznamujúci subjekt, ktorý je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike, oznámi Finančnému riaditeľstvu SR, či je hlavným materským subjektom, náhradným materským subjektom alebo základným subjektom podľa § 22c, a to najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb základného subjektu za oznamovaný finančný rok. Ak napríklad finančným rokom je kalendárny rok 2016, t. j. od 1.1.2016 do 31.12.2016, oznámenie sa podáva najneskôr do 31.3.2017.

Každý základný subjekt, ktorý nie je hlavným materským subjektom, náhradným materským subjektom ani základným subjektom podľa § 22c, oznámi Finančnému riaditeľstvu SR obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo oznamujúceho subjektu, vrátane štátu, v ktorom je oznamujúci subjekt rezidentom na daňové účely, a to najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb základného subjektu za oznamovaný finančný rok.

Oznámenie sa nemusí podať, ak nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností.

§ 22f

Správa podľa jednotlivých štátov sa predkladá na formulári podľa prílohy č. 1, pričom formát a štruktúra správy sa uverejní aj na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Správa sa doručuje sa Finančnému riaditeľstvu SR elektronickými prostriedkami v lehote ustanovenej zákonom.

Finančné riaditeľstvo SR oznámi Európskej komisii ročné hodnotenie efektívnosti a dosiahnuté výsledky automatickej výmeny informácií.

Správca dane nesmie vykonať úpravy základu dane z dôvodu úpravy transferových cien iba na základe informácií zo správ, ale tieto informácie môže využiť na ďalšie preverovanie transferového oceňovania v rámci skupiny nadnárodných podnikov v rámci daňovej kontroly. Informácie získané na základe správ podľa jednotlivých štátov sa môžu použiť na účely posúdenia rizík transferového oceňovania, iných rizík týkajúcich sa narúšania základu dane a presunu ziskov a na účely

19

ekonomických a štatistických analýz.

§ 22g

Úprava sa týka sankcií za nesplnenie ustanovení zákona. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 22e sa uloží pokuta vo výške do 3 000 eur, a to aj opakovane. Za nepodanie správy podľa jednotlivých štátov podľa § 22b až § 22d sa uloží pokuta vo výške až do 10 000 eur, a to aj opakovane.

K bodu 4

§ 24b

V rámci prechodných ustanovení zákona sa dopĺňajú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.3.2017.

Hlavný materský subjekt podľa § 22b ods. 1 a náhradný materský subjekt podľa § 22d ods. 1 sú povinní zaslať prvú správu podľa jednotlivých štátov za finančný rok skupiny nadnárodných podnikov začínajúci najskôr 1. januára 2016.

Uvedené znamená, že ak pre nadnárodnú skupinu podnikov je finančný rok totožný s kalendárnym rokom a celkové konsolidované výnosy skupiny za finančný rok 2015 rovné alebo vyššie ako 750 miliónov EUR, potom tejto skupine vznikne povinnosť podať správu za kalendárny rok 2016 a to do 31.12.2017.

Ak skupina nadnárodných podnikov finančný rok začínajúci po 1.1.2016 napr. od 1.10.2016 do 30.9.2017 a celkové konsolidované výnosy skupiny za predchádzajúci finančný rok (od 1.10.2015 do 30.9.2016) rovné alebo vyššie ako 750 miliónov EUR, potom tejto skupine vznikne povinnosť podať správu do 30.9.2018.

V prípade tzv. sekundárneho oznamovania, základný subjekt podľa § 22c ods. 1 je povinný zaslať správu podľa jednotlivých štátov podľa § 22c prvýkrát za finančný rok skupiny nadnárodných podnikov začínajúci najskôr 1. januára 2017, teda povinnosť je posunutá o jeden finančný rok.

Správu podľa jednotlivých štátov podľa § 22b ods. 2 za prvý finančný rok začínajúci najskôr 1. januára 2016 zašle príslušný orgán Slovenskej republiky do 18 mesiacov od posledného dňa príslušného finančného roka skupiny nadnárodných podnikov, teda najskôr v roku 2018. Správy za nasledujúce finančné roky sa zasielajú do 15 mesiacov.

K bodu 5 a 7

Ide o technickú úpravu, právne záväzné akty Európskej únie sú uvedené v prílohe č. 2.

K bodu 6

V prílohe č. 1 Vzor správy podľa jednotlivých štátov dve tabuľky, ktoré obsahujú informácie podľa § 22b ods. 3. Tabuľka 1. zahrňuje prehľad rozdelenia príjmov, daní a ekonomických činností jednotlivých štátov. Hmotným majetkom sa rozumie dlhodobý hmotný majetok a zásoby, okrem peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov

Tabuľka 2 zahrňuje zoznam všetkých základných subjektov skupiny nadnárodných podnikov podľa jednotlivých štátov, tabuľka 3 doplňujúce informácie.

Súčasťou prílohy je aj poučenie k vyplneniu správy podľa jednotlivých štátov.

Čl. II

Tento článok obsahuje ustanovenia ohľadne nadobudnutia platnosti tohto zákona.

Smernica Rady (EÚ) 2016/881 sa uplatňuje od 5. júna 2017 a ustanovuje aj splnenie oznamovacej povinnosti v lehote na podanie daňového priznania. V Slovenskej republike je táto lehota krátka, najskôr 31. marca, preto k nadobudnutiu účinnosti zákona musí dôjsť skôr, ako je lehota na uplatňovanie smernice.

20

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 26. októbra 2016.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore