Zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov 43/2004 účinný od 01.01.2022 do 31.03.2022

Platnosť od: 31.01.2004
Účinnosť od: 01.01.2022
Účinnosť do: 31.03.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kontrolné orgány, Bankovníctvo a peňažníctvo, Dôchodkové zabezpečenie, Cenné papiere, Správa finančných trhov, Dane z príjmu, Štátna hospodárska politika, Sociálne poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST55JUD651DS49EUPP33ČL0

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov 43/2004 účinný od 01.01.2022 do 31.03.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 43/2004 s účinnosťou od 01.01.2022 na základe 317/2018 a 310/2021

Legislatívny proces k zákonu 310/2021
Legislatívny proces k zákonu 317/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 310/2021, dátum vydania: 05.08.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) ako aj novelizáciou č. 221/2019 Z. z. zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.

Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Návrhom zákona sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:

kópia rodného listu,

kópia sobášneho listu,

kópia úmrtného listu,

potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,

potvrdenie o pobyte,

potvrdenie o pridelení IČO,

výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,

potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,

výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,

výpis z registra sociálnych podnikov,

potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

2

vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,

výpis z registra / zoznamu advokátov,

výpis z centrálneho registra exekúcií,

potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,

doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,

údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,

potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,

údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,

potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Výber uvedených potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich aktuálne listinné výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní. Elektronizácia výpisov a potvrdení umožní odstránenie najčastejšie vyžadovaných príloh k predkladaným žiadostiam v rámci množstva úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. skompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh predkladaných záujemcami o zákazky v rámci procesu verejného obstarávania, resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o financovania zo štátneho rozpočtu, európskych štrukturálnych a investičných fondov, žiadostiach o dotácie, granty a iné formy podpory vyplácané tiež obcami a vyššími územnými celkami. Vo vzťahu k občanom dôjde k debyrokratizácii rôznych konaní týkajúcich sa dávok poskytovaných rezortom práce a o digitalizáciu vybraných súvisiacich životných situácií, resp. agend verejnej správy súvisiacich s matričnou agendou najmä narodením dieťaťa a príslušnými štatistickými hláseniami a zápismi do matričných kníh vzťahujúcimi sa tiež k úmrtiam, rozvodom, učením opatrovníctva, atď. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 08.02.2021Ukončenie: 26.02.2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Február 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Máj 2021

2. Definícia problému

Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reaguje, je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch, definovaných v „Analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana“ (bod 7.1.2), v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženej novely zákona proti byrokracii je ďalšia vlna zrušenia povinnosti predkladania potvrdení a výpisov v listinnej podobe orgánom verejnej moci vychádzajúca z tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremenenia tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré dnes štát k dispozícii. Všetky tieto údaje si budú môcť oprávnení zamestnanci orgánov verejnej moci vo vzťahu k nimi vykonávanej úradnej činnosti získavať sami zabezpečením ich sprístupnenia prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.Ide o ďalší z krokov radu opatrení, ktoré postupne prispievajú k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby úradného konania získa sám.

4. Dotknuté subjekty

Orgány verejnej mociFyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať predmetné výpisy a potvrdenia.

5. Alternatívne riešenia

1.zachovanie súčasného stavu - táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady

2.zmena súčasného stavu - nakoľko štát dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri viacerých životných situáciách, v rámci ktorých prichádzajú tieto subjekty so štátom do kontaktu, je neúčelné aby štát žiadal preukazovanie jemu známych skutočností naďalej opakovane od fyzických a právnických osôb dokladovaním v listinnej podobe.

4

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Andrej Hajduch, PhD., oddelenie dátovej kancelárie, odbor architektúry eGovernmentu, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

andrej.hajduch@vicepremier.gov.sk

02/20928232

Mgr. Dáša Blašková, riaditeľka odboru legislatívy, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

dasa.blaskova@vicepremier.gov.sk

, 02/20928150

12. Zdroje

Údaje, početnosti a príslušné správne poplatky získalo MIRRI SR od správcov jednotlivých dotknutých registrov.

Technické riešenie bolo analyzované a navrhnuté MIRRI SR ako správcom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov a jeho nadstavbového portálu oversi.gov.sk v spolupráci so správcami informačných systémov verejnej správy (IS VS), v ktorých vedené jednotlivé registre a tiež tých ktoré sa majú na tieto registre automatizovane integrovať.

Správcovia IS VS za týmto účelom poskytli MIRRI SR súčinnosť prostredníctvom ich odborných zamestnancov.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo nezabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované nekryté výdavky spolu na rok 2021 v sume 5 449 446,84 eur, z toho MIRRI SR v sume 1 180 246, 84 eur, MV SR v sume 792 000 eur, ŠÚ SR v sume 200 000 eur, MS SR v sume 200 000 eur, MPRV SR v sume 150 000 eur, MPSVR SR v sume 618 000 eur, Národné centrum zdravotníckych informácií v sume 1 560 000 eur, Finančné riaditeľstvo SR v sume 250 000 eur, DEUS v sume 499 200 eur. Od roku 2022 sú kvantifikované rozpočtovo nekryté výdavky v sume 265 193 eur každoročne pre MIRRI SR. Výdavky budú vynaložené na úpravy informačných systémov, ich rozhraní, zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov. V bode 2.1.1 Financovanie návrhu je uvedené, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Zároveň od roku 2022 dochádza k poklesu príjmov rozpočtu verejnej správy spolu v sume 125 760 eur ročne, a to v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 000 eur ročne (vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz), ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov v sume 35 760 eur ročne (vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb). V bode 2.2.4. predkladateľ uvádza, že výpadok príjmov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.

Zvýšené rozpočtovo nezabezpečené požiadavky na rozpočet verejnej správy sú v rozpore s bodom C.13. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 „nepredkladať v roku 2021 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2021 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“.

Vzhľadom na uvedené MF SR nesúhlasí s predloženým materiálom. MF SR žiada doložku vybraných vplyvov vrátane analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy prepracovať tak, že z nich nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv. Všetky požiadavky vyplývajúce z návrhu novely zákona MF SR žiada zabezpečiť v rámci limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných nárokov na rozpočet verejnej správy. V doložke by malo byť uvedené aj posúdenie možnosti financovania výdavkov vo vzťahu k plánu obnovy.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné uviesť pri Národnom centre zdravotníckych informácií, Finančnom riaditeľstve SR a Datacentre elektronizácie územnej samosprávy Slovenska aj príslušné kapitoly štátneho rozpočtu.

V súvislosti s predpokladanými dosahmi návrhu zákona na oblasť zamestnanosti predkladateľ uvádza požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov a osobných výdavkov v kapitole MIRRI SR, a to v roku 2021 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 19 198,84 eur, z toho mzdy 14 226,67 eur a od roku 2022 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 115 193 eur, z toho mzdy 85 360 eur. Upozorňujeme na možný nesúlad kvantifikácie osobných výdavkov na rok 2021 a návrhu účinnosti zákona od 1. 9. 2021. Kvantifikácia požiadavky na osobné výdavky predložená predkladateľom by zodpovedala prijatiu 4 zamestnancov od 1. 11. 2021, teda nie odo dňa účinnosti zákona.

Komisia žiada aktualizovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je v súčasnosti vyhotovená ako expertný odhad výdavkov. V poznámkach k podrobným tabuľkám č. 4 týkajúcich sa výdavkov jednotlivých dotknutých kapitol je uvedené, že sumy výdavkov boli stanovené na základe expertných odhadov v spolupráci s dotknutými organizáciami. Komisia považuje za potrebné pred realizáciou návrhu zostaviť rozpočet čo najpresnejšie tak, aby ho bolo možné overiť. Komisia upozorňuje tiež na povinnosť pripraviť a predložiť MF SR detailný rozpočet investičných projektov s výdavkami nad 1 mil. eur s DPH v zmysle úlohy C.5. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.

Komisia žiada tiež o doplnenie zdôvodnenia výberu konkrétnych potvrdení a výpisov, ktoré majú byť elektronizované. Z predloženého materiálu nie je jasné, na základe čoho boli vybrané konkrétne potvrdenia a výpisy v tzv. tretej vlne znižovania administratívnej záťaže a rozšírenie rozsahu údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Nie je teda jasné, či boli tieto potvrdenia a výpisy vybrané napr. na základe ich ročných počtov, časovej náročnosti agendy, alebo iného kritéria a či v porovnaní s inými potvrdeniami a výpismi majú teda potenciál priniesť najvyššie prínosy spomedzi všetkých vyžadovaných výpisov a potvrdení.

Do analýzy vplyvov na rozpočet Komisia žiada doplniť aj kalkulácie ekonomickej efektívnosti, resp. návratnosti na úrovni jednotlivých potvrdení a výpisov (rozdelenie nákladov a prínosov). MF SR Žiada realizovať len tie, ktoré sú preukázateľne ekonomicky návratné. Z poskytnutých podkladov nie je možné vyhodnotiť ekonomickú efektívnosť, resp. návratnosť podľa jednotlivých vybraných potvrdení a výpisov. Pre posúdenie je potrebné upraviť analýzu vplyvov na rozpočet tak, aby bolo možné vyhodnotiť návratnosť elektronizácie podľa jednotlivých potvrdení a výpisov. Následne MF SR žiada realizovať elektronizáciu len návratných potvrdení a výpisov.

6

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok. Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyhodnotenie:

Detailný rozpočet projektu bude výstupom analýz a štúdií uskutočniteľnosti, ktoré budú môcť byť vykonané bezprostredne po medzirezortnom pripomienkovom konaní keď bude zrejmý predmet riešenia a identifikované všetky dopady na súvisiace agendy a ich požiadavky na upravené funkcionality IS VS a ich rozhraní.

Výber konkrétnych potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní.

Výber výpisov a potvrdení sa viaže k najčastejšie vyžadovaným prílohám k predkladaným žiadostiam v rámci rôznych úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. kompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh ku konaniam na Úrade pre verejné obstarávanie (zápis do registra hospodárskych subjektov), resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o dotácie, podpory, ... zo štátneho rozpočtu a EŠIF, ako aj pri konaniach o rôznych dávkach v rezorte práce na UPSVaR a Sociálnej poisťovni.

Návrh novely zákona zároveň napomáha pilotne riešiť digitalizáciu jednej z najkomplexnejších životných situácií – narodenie dieťaťa, ku ktorej sa vzťahuje množstvo čiastkových konaní, ktoré rieši viacero rezortov. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná – vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

stanovisko komisie

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR dňa 12. mája 2021 predložilo na záverečné posúdenie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy pre občana a negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

7

IV. Poznámka: Predkladateľ uvedie toto stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

-125 760,00

-125 760,00

-125 760,00

Všeobecná pokladničná správa

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

Rozpočtové prostriedky

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

- 35 760,00

- 35 760,00

- 35 760,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

342 237,68

477 881,00

265 193,00

265 193,00

Ministerstvo vnútra SR – úprava Centrálneho IS matričnej agendy

792 000,00

776 160,00

0

0

Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS

200 000,00

0

0

0

Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva

9 024,00

13 536,00

0

0

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat

150 000,00

0

0

0

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – IS služieb zamestnanosti

0

1 420 600,00

0

0

Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy NZIS (rozp. kapitola MZ SR)

83 388,00

1 726 776,00

166 776,00

166 776,00

Finančné riaditeľstvo SR – úpravy IS Finančnej správy (rozp. kapitola MF SR)

566 280,00

0

0

0

Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – úpravy IS DCOM

(rozp. kapitola MF SR)

0

499 200,00

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Rozpočtové prostriedky

2 142 929,68

4 914 153,0

431 969,00

431 969,00

9

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

4

4

4

4

- vplyv na ŠR

4

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

89 320,52

207 094,36

207 094,36

207 094,36

- vplyv na ŠR

89 320,52

207 094,36

207 094,36

207 094,36

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte*

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Pozn. Alokované finančné krytie viď. bod 2.1.1. nižšie

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a tiež prostriedkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa na jednotlivé roky. Identifikované rozpočtové výdavky ostatných dotknutých rozpočtových kapitol v rámci tabuľky 1 vyššie budú kryté prostredníctvom rozpočtových opatrení z uvedenej alokácie v rámci Všeobecnej pokladničnej správy. Podkladom pre uvoľnenie finančného krytia súvisiaceho s legislatívnym návrhom bude predloženie konsolidovanej dokumentácie obsahujúcej detailné rozpočty jednotlivých realizovaných zmien v rámci IS VS v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov. Vzhľadom na účinnosť vybraných ustanovení zákona k 1.1.2021 je zahájenie analytických činností, špecifikácií, ako aj samotného objednania a realizácii úprav u väčšiny dotknutých rozpočtových kapitol nevyhnutné v priebehu roka 2021 bezprostredne po schválení návrhu zákona vo Vláde SR, preto vplyvy na rozpočet predpokladajú v tomto roku. Za účelom skorej prípravy vyššie uvedenej konsolidovanej dokumentácie slúžiacej ako podklad k rozpočtovým opatreniam je potrebné v zmysle úlohy č. C.4. súvisiaceho návrhu uznesenia vlády vyčleniť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa bezodkladne (t.j. do 31. mája 2021) bežné výdavky v sume 200 000 Eur pre rozpočtovú kapitolu MIRRI SR.

10

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh predpokladá vytvorenie nových a zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Aktuálne sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch nachádza požiadavka na predkladanie potvrdení, výpisov a kópií od občana/podnikateľa v listinnej forme, použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy poskytované na určených miestach občanovi/podnikateľovi, resp. občan/podnikateľ si musí zaobstarať výpisy/potvrdenia sám vyhotovením ich kópií / duplikátov. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia, výpisy použiteľné na právne účely, či údaje, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, Štatistickým úradom SR, Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom zdravotníctva SR, Finančným riaditeľstvom SR, Slovenskou advokátskou komorou, Komorou notárov SR, Slovenskou komorou exekútorov a Datacentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska.

Služba bude poskytovaná oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci, ktorí si priamo prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, resp. prostredníctvom jeho portálu oversi.gov.sk vyžiadajú potvrdenia a výpisy, definované časti 7.1.2 Analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana bezodplatne na zákonom stanovené účely. Občan / podnikateľ nebude musieť predmetné výpisy a potvrdenia získavať osobne od ich poskytovateľov a následne ich nebude musieť predkladať v rámci konaní pred úradmi.

Návrh zároveň predpokladá vytvorenie nových elektronických služieb verejnej správy, prostredníctvom ktorých budú mať občania možnosť z pohodlia domova bez nutnosti návštevy úradov riešiť vybrané úkony vo vzťahu k životnej situácii narodenie dieťaťa ako napr. vyhlásenie o určení otcovstva, vyhlásenie o mene a priezvisku dieťaťa, vyzdvihnutie si rodného listu dieťaťa použiteľného na právne úkony cez poštovú schránku. Návrh tiež predpokladá úpravu existujúcich elektronických služieb verejnej správy s cieľom redukcie poskytovaných údajov občanmi v jednotlivých formulároch vzťahujúcich sa k vybraným úradným konaniam (napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa), čo bude umožnené formou sprístupnenia týchto údajov správcami zdrojových evidencií a registrov prostredníctvom centrálnych spoločných modulov eGovernmentu.

Návrh predpokladá zníženie príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi vo vzťahu k Potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj vo vzťahu k Výpisom z registrov poskytovateľov sociálnych služieb aktuálne vedených samosprávnymi krajmi. Vplyv návrhu na správne poplatky sa nepredpokladá.

Kvantifikované výdavky verejnej správy budú musieť byť vynaložené v súvislosti s legislatívnym návrhom na potrebné úpravy informačných systémov, ich rozhraní, potrebné zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov (ich krytie viď. bod 2.1.1. vyššie).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

x zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

11

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

-125 760

-125 760

-125 760

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-125 760

-125 760

-125 760

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Predkladaný návrh vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 tis. eur ročne vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb v celkovej sume 35 760 eur ročne.

Vplyv na iné správne a súdne poplatky sa nepredpokladá, pretože u ostatných typoch rušených výpisov a potvrdení sa poplatky buď nevyberajú, alebo ide iba o rušenie ich kópií originálnych výpisov, duplikátov a potvrdení, ktoré aktuálne predkladajú občania a podnikatelia orgánom verejnej moci ako prílohy k žiadostiam.

Výpadok príjmov u dotknutých subjektov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.

12

Tabuľka č. 4

1.Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

238 397,68

265 193

265 193

265 193

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

28 453,34

85 360

85 360

85 360

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

9 944,34

29 833

29 833

29 833

Tovary a služby (630)2

200 000

150 000

150 000

150 000

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

103 840

212 688

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

103 840

212 688

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

342 237,68

477 881

265 193

265 193

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Uvedené kapitálové výdavky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vzťahujúce sa k predkladanému návrhu sa viažu k prácam súvisiacim s nevyhnutnými úpravami a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (MPIaIÚ) a jeho portálu oversi.gov.sk. Predmetné činnosti sa budú týkať analýzy, špecifikácie a implementácie nových služieb (zavedenia nových typov elektronických potvrdení a výpisov pre konzumentov, rozšírenia okruhu používateľských oprávnení vo väzbe na legislatívne účely) a tiež analýzy a špecifikácie úprav rozhraní centrálnych modulov zabezpečujúcich integrácie na informačné systémy poskytovateľov údajov, ktorými správcovia IS uvedení v doložke.

Bežné výdavky v sume 200 000 Eur sa viažu k službám vzťahujúcim sa k nevyhnutnému zabezpečeniu vytvorenia konsolidovanej projektovej dokumentácie v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov ako podkladu pre odsúhlasenie celkového projektového zámeru vrátane detailného rozpočtu a CBA/BC k projektu za všetky dotknuté IS VS. Bežné výdavky tiež nevyhnutné za účelom zabezpečenia prevádzky novo zavedených služieb MPIaIÚ a portálu oversi.gov.sk, projektovým riadením, potrebným metodickým usmernením dotknutých orgánov verejnej moci a občanov, zaškolením zamestnancov verejnej správy a súvisiacou medializáciou a osvetovou činnosťou. Rozsah výdavkov bol stanovený

13

expertným odhadom vychádzajúc z výdavkov ktoré sa vzťahovali k predchádzajúcim dvom vlnám debyrokratizácie, v rámci ktorých sa nasadzovali obdobné nové služby pri aplikácii ustanovení Zákona proti byrokracii.

14

3. Ministerstvo vnútra SR – úprava a integrácia Centrálneho IS matričnej agendy a IS Registra fyzických osôb

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

792 000

776 160

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

792 000

776 160

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

792 000

776 160

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Uvedené bežné výdavky sa vzťahujú k úpravám IS v správe rezortu Ministerstva vnútra SR (IS CISMA a IS RFO) za účelom:

1)umožnenia prístupu občanov k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:

-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,

-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa

-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu

2)vytvorenia nových služieb s cieľom umožnenia ukladania údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín matriky a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu

3)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými bude možné zabezpečiť zapisovanie údajov z eZdravia do IS CISMA za účelom digitalizácie štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa, jeho následné spracovanie a doplnenie o údaje matriky a ďalej jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR

4)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými budú IS VS oprávnených OVM prostredníctvom jednotných rozhraní CISMA/RFO cez

15

IS CSRÚ notifikované o narodení dieťaťa a vzťahových údajoch na jeho rodičov / zákonných zástupcov

5)úpravy integračných služieb IS CISMA, ktoré majú slúžiť na zápis údajov o úmrtiach z nového IS Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ePrehliadky a údajov z vybraných súdnych rozhodnutí súvisiacich s matričnou agendou z IS Súdneho manažmentu ministerstva spravodlivosti SR.

16

3. Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

200 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

200 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

200 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Štatistický úrad SR vykoná úpravy Integrovaného štatistického a to nasledovne:

-vytvorí novú elektronickú službu, ktorou bude umožnené zapisovať a spracovávať údaje v rozsahu štatistického hlásenia „Hlásenie o narodení dieťaťa“ (Obyv2-12) automatizovaným spôsobom Centrálneho IS matričnej agendy (IS CISMA) spravovaného rezortom vnútra. Týmto bude zabezpečené, že nebude potrebné zberať, nosiť a manuálne spracovávať listinné štatistické hlásenia súvisiace s narodenými deťmi medzi matričnými úradmi a pracoviskom ŠÚ SR zabezpečujúcich ich spracovanie,

-umožní sprístupnenie funkcionality na overovanie pridelených IČO nielen voči IČO subjektov zaevidovaných oficiálne v Registri právnických osôb ale všetkých IČO, ktoré ŠÚ SR pridelil a časť z nich je aktuálne vedená iba v štatistickom Registri organizácií vzhľadom na to, že nie všetci správcovia zdrojových registrov do dnes nenahlásili ŠÚ SR všetky nimi vedené subjekty (napr. obce ako správcovia registrov samostatne hospodáriacich roľníkov)

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS bola poskytnutá formou expertného odhadu Štatistickým úradom SR

17

na základe konzultácií medzi zástupcami MIRRI SR, MV SR a ŠÚ SR.

18

4. Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva – Súdny manažment a IS Obchodného vestníka

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

9 024

13 536

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

9 024

13 536

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

9 024

13 536

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Ministerstvo spravodlivosti SR vykoná úpravy informačných systémov, ktorých správcom je Ministerstvo spravodlivosti SR, a to nasledovne:

-Úprava informačného systému sudov – Súdny manažment (isvs_255) a Informačného systému Obchodného vestníka (isvs_9771), ak ide o údaje o tom, či je vedené konkurzné konanie, či bol vyhlásený konkurz, či bola povolená reštrukturalizácia, či bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 160 človekohodín a celkovej sume v hodnote 9 024 Eur s DPH (7 520 Eur bez DPH).

-Úprava informačného systému súdov Súdny manažment (isvs_255) za účelom zasielania vybraných súdnych rozhodnutí a s nimi súvisiacich štruktúrovaných metadát určeným adresátom, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 240 človekohodín a celkovej sume v hodnote 13 536 Eur s DPH (11 280 Eur bez DPH).

19

Vyššie uvedená suma výdavkov bola poskytnutá formou expertného odhadu dodávateľom príslušných informačných systémov spravovaných Ministerstvom spravodlivosti SR.

20

5. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

150 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

150 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

150 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky súvisia s úpravami IS rezortu pôdohospodárstva, v rámci ktorých je nevyhnutné zabezpečiť sprístupnenie údajov z centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (tzv. registra fariem) voči Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) a následne voči IS VS prevádzkovaných orgánmi verejnej moci oprávnenými konzumovať údaje z registra. Údaje by mali byť sprístupnené aj z Plemenných kníh a mali by tiež zabezpečiť prístup k údajom pre Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS rezortu pôdohospodárstva bola poskytnutá formou expertného odhadu zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

21

6. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – úpravy IS služieb zamestnanosti, IS Riadenia sociálnych dávok, ....

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

1 420 600

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

1 420 600

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

1 420 600

0

0

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s úpravami IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS KIDS IP, IS sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, IS služieb zamestnanosti) za účelom:

a)sprístupnenia údajov:

-z IS RSD obsahujúceho evidenciu osôb, ktorým bol vydaný preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím; preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom; parkovací preukaz pre FO so zdravotným postihnutím, a tiež poberateľov dávok, týkajúcich sa poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a príspevku k dávkam, súvisiacim s poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi

-z IS Sociálnej ekonomiky a IS Sociálnych služieb obsahujúcich údaje o poskytovateľoch sociálnych služieb a sociálnych podnikoch

-z IS SAWO o údajoch vzťahujúcich sa k potvrdeniam k neporušeniu nelegálneho zamestnávania

22

b)zabezpečenia prístupu IS rezortu MPSVaR SR k novosprístupneným údajom na základe tejto novely zákona proti byrokracii prostredníctvom automatizovaných rozhraní cez Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) za účelom napr. redukcie údajov vyžadovaných ÚPSVaRmi od občanov v rámci predkladaných „Žiadostí o príspevok pri narodení dieťaťa“.

Ide o expertný odhad poskytnutý zástupcami MPSVaR ako správcom vyššie uvedených rezortných IS.

23

7. Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy Národného zdravotného informačného systému (NZIS) – rozp. kap. MZ SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

83 388,00

166 776,00

166 776,00

166 776,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

1 560 000,00

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

1 560 000,00

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

83 388,00

1 726 776,00

166 776,00

166 776,00

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť za účelom vytvorenia nového registra k narodeniam a sprístupnenia údajov z rezortu zdravotníctva konsolidovaných prostredníctvom Národného zdravotného IS (NZIS). Je potrebné, aby boli vytvorené nové a upravené existujúce rozhrania NZIS na IS zdravotníckych zariadení s cieľom zabezpečenia zberu a konsolidácie údajov a ich následnému odosielaniu novými rozhraniami v rozsahu potrebnému pre:

- matričné úrady používajúce IS CISMA vo vzťahu k „Hláseniu o narodení dieťaťa (Obyv2-12)“

- ÚPSVaR k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (za účelom eliminácie údajov na Potvrdeniach ošetrujúceho lekára matky (gynekológa), dieťaťa (pediatra) k zúčastňovaniu sa na preventívnych prehliadkach, údajoch o lekárovi, pracovisku lekára, uzatvorení dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, údajoch o dieťati uzatvorenom verejnom zdravotnom poistení, ....).

Výdavky sa tiež vzťahujú k úpravám funkcionalít NZIS, bezpečnosti (penetračné testovanie, ...) a projektovému manažmentu súvisiacich so zabezpečením zberu a centralizácie údajov zo zdravotníckych zariadení. Bližšie zdôvodnenie k výdavkom na mzdy, platy, ... sa nachádza v časti

24

„Mzdové dopady“.

Ide o expertný odhad vykonaný NCZI na základe stretnutí s odbornými zástupcami MIRRI, MZ SR, MV SR a ŠÚ SR.

25

8. Finančné riaditeľstvo SR – IS Finančnej správy – rozp. kapitola MF SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

566 280

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

566 280

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

566 280

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky sa vzťahujú k nevyhnutným úpravám IS finančnej správy za účelom zabezpečenia jeho integrácie na novosprístupnené údaje vzťahujúce sa k predmetu novely zákona proti byrokracii, ktorými sú najmä:

-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,

-potvrdení o pridelení IČO

-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz,

-vybraných rozhodnutí súdov napr.:

•o vyhlásení za mŕtveho;

•o rozvode;

•o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

-notifikácií o narodení dieťaťa

26

-potvrdení o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

Ide o expertný odhad vykonaný MIRRI SR v spolupráci so zástupcami FR SR na základe v minulosti realizovaných integrácií a úprav IS FS.

27

9. Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM – rozp. kapitola MF SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

499 200

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

499 200

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

499 200

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky súvisia úpravami IS dátového centra obcí a miest (IS DCOM) spravovaného organizáciou DEUS, prostredníctvom ktorého pristupuje viac ako 60 percent obcí k údajom evidovaným v IS VS poskytovateľov automatizovane. Ide o úpravy súvisiace so sprístupnením údajov pre obce a ich úradné konania, pri ktorých je nevyhnutné zabezpečiť prístup k údajom v rozsahu nasledovných potvrdení a výpisov:

-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,

-potvrdení o pridelení IČO

-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz

-potvrdení o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania

-výpisov z centrálneho registra hospodárskych zvierat, tzv. registra fariem

-výpisov z registra poskytovateľov soc. služieb

-potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie

28

-vybraných súdnych rozhodnutí napr. vzťahujúcich sa k rozhodnutiam o rozvode

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám rozhraní a funkcionalít IS DCOM bola poskytnutá zástupcami DEUS formou expertného odhadu, na základe v minulosti realizovaných integrácií na MPIaIÚ a tiež zapracovania procesných úprav vo vzťahu k dotknutým úradným konaniam.

29

MZDOVÉ DOPADY

1. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

Počet zamestnancov celkom

4

4

4

4

z toho vplyv na ŠR

4

4

4

4

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 778,33

1 778,33

1 778,33

1 778,33

z toho vplyv na ŠR

1 778,33

1 778,33

1 778,33

1 778,33

Osobné výdavky celkom (v eurách)

38 397,68

115 193

115 193

115 193

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

28 453,34

85 360

85 360

85 360

z toho vplyv na ŠR

28 453,34

85 360

85 360

85 360

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

9 944,34

29 833

29 833

29 833

z toho vplyv na ŠR

9 944,34

29 833

29 833

29 833

V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné vytvoriť 4 tabuľkové miesta a zabezpečiť finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Tabuľkové miesta sa viažu k potrebnému zabezpečeniu úloh, súvisiacich s koordináciou úprav a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov a jeho portálu oversi.gov.sk, ako aj za účelom zabezpečenia prevádzkovania systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpory, zakladania používateľských rolí, posudzovania legislatívnych nárokov na konzumovanie údajov), projektového riadenia, metodického usmerňovania dotknutých orgánov verejnej moci a občanov a tiež za účelom priebežného zaškoľovania zamestnancov verejnej správy z dôvodu ich fluktuácie atď.

30

2. Národné centrum zdravotníckych informácií SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 6

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 690,76

1 690,76

1 690,76

1 690,76

z toho vplyv na ŠR

1 690,76

1 690,76

1 690,76

1 690,76

Osobné výdavky celkom (v eurách)

83 388,00

166 776,00

166 776,00

166 776,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

z toho vplyv na ŠR

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

z toho vplyv na ŠR

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné zabezpečiť dodatočné finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Národného centra zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“). Predmetné mzdové výdavky sa budú viazať k nevyhnutnému navýšeniu rozsahu činnosti zamestnancov NCZI vzhľadom na potrebné zabezpečenie úloh, súvisiacich s realizovaním a implementáciou nových integrácií NCZI s informačnými systémami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (IS CISMA), ÚPSVaR SR (IS RSD), IS poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a s vytvorením a vedením nového „Registra záznamov o narodení“, ako aj so zabezpečením prevádzkovania súvisiaceho systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpôr), metodického usmerňovania dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich dodávateľov informačných systémov a občanov, so zabezpečovaním služieb Call centra NCZI.

Vzhľadom na účinnosť jednotlivých súvisiacich ustanovení novely zákona proti byrokracii a predmetné identifikované úpravy informačných systémov, vznik nového registra a pod. je nevyhnutné, aby vyššie uvedené činnosti a úlohy, týkajúce sa najmä analýz a špecifikácie riešení začali byť plnené už v priebehu roka 2021, preto je vplyv na ŠR alikvotne kvantifikovaný tiež na rok 2021.

31

32

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2 nižšie.

Tabuľka č.1

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

8 616

Spoločnosti s ručením obmedzeným

342 190

Ostatné obchodné spoločnosti

1 760

Družstvá

2 350

Štátne podniky

24

Príspevkové organizácie

1 320

Rozpočtové organizácie

12 689

Živnostníci

506 199

Ostatné právne formy

52 801

Spolu subjekty podľa právnej formy

927 949

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2019

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol počas uplynulých mesiacov konzultovaný s jednotlivými zástupcami orgánov verejnej moci ako správcov zdrojových registrov (poskytovateľov údajov) a partnerov projektu (DEUS sprístupňujúceho údaje obciam, NCZI konsolidujúceho údaje za zdravotnícke zariadenia), bankového sektoru, Notárskou komorou, Slovenskou advokátskou komorou, a zástupcami IT asociácie. Konzultácie boli uskutočnené osobne a tiež písomne formou neoficiálneho predbežného

33

pripomienkového konania. K legislatívnemu zámeru sa tiež vyjadril Klub 500 a Republiková únia zamestnávateľov v rámci konzultácií s podnikateľskými subjektami.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom sa predpokladá zníženie finančných nákladov na správne a súdne poplatky za získavané a následne predkladané výpisy definované v tabuľke č.2. Pri viacerých typov výpisov a potvrdení buď nie vyberané správne a súdne poplatky, resp. nie je k dispozícii početnosť koľko takýchto potvrdení vystavia orgány verejnej moci ročne. Tieto potvrdenia a výpisy budú po prijatí legislatívnej zmeny k nahliadnutiu oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci vo forme použiteľnej na právne účely, bezodplatne, za právnickú osobu, elektronicky. Úspora podnikateľov bola preto kvantifikovaná v oblasti nepriamych finančných nákladov.

Tabuľka č.2

Správne a súdne poplatky nasledovne

Správne a súdne poplatky/Rok 2018

Početnosť výpisov/12 mes.

Celkom EUR

Kópia dokladu o pridelení IČO

0 eur

N/A

0

Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat

0 eur

64 800

0

Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz

2,5 eur

40 000

90 000

Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania

0 eur

10 000

0

Potvrdenia pre Notársku komoru o vedení účtu v banke a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zo zaplatenej dane

0 eur

30 970

0

34

Výpis z registra sociálnych podnikov

0 eur

165

0

SPOLU

145 935

90 000

Zdroj: Správcovia jednotlivých registrov

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č.3

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,04 eur

145 935

- 297 707,4

Pozn. Vstupy v tab3 a 4: náklad na dopravu, cena práce ... a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2. V priemere trvá podnikateľovi získanie a predloženie jedného výpisu orgánu verejnej moci 56,4 minúty. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 8,48 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané potvrdenia a výpisy minimálne 145 935 krát.

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet (Tabuľka č.4):

Administratívne náklady nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Počet hodín strávených podnikateľmi pri získavaní a predkladaní výpisov

Celkom v EUR

35

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

8,48 eur

137 178,9

-1 163 277,1

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

- 0,10 eur

- 90 000,0

Nepriame finančné náklady

- 0,32 eur

- 297 707,4

Administratívne náklady

-1,25 eur

- 1 163 277,1

Celkové náklady regulácie

-1,67 eur

- 1 550 984,5

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

36

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy

B

isvs_411

Štatistický informačný systém

B

isvs_255

Informačný systém súdov – súdny manažment

B

isvs_105

Centrálna evidencia hospodárskych zvierat (CEHZ)

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

B

isvs_4859

Integrovaný systém Finančnej správy

B

isvs_6369

Centrálny register klientov (CRK)

B

isvs_278

IS služieb zamestnanosti (ISSZ)

B

isvs_279

Informačný systém

37

riadenia sociálnych dávok (RSD)

B

isvs_8992

Informačný systém Safe Work (IS SAWO)

B

isvs_7946

IS KIDS IP

A

Informačný systém Sociálnej ekonomiky

A

isvs_9627

Informačný systém sociálnych služieb (IS SocS)

B

isvs_9771

Informačný systém Obchodného vestníka

B

isvs_193

Centrálny informačný systém matričnej agendy (CISMA)

B

isvs_191

Register fyzických osôb

B

isvs_400

Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

38

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá vytvorenie nových, ako aj zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytujú požiadavky na predkladanie potvrdení definovaných v tabuľke č.1 nižšie v listinnej forme, vydaných konkrétnym orgánom verejnej moci použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy a kópie sú poskytované príslušnými úradmi občanom, alebo v prípade kópií si ich musia občania zabezpečiť sami. Návrh predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby boli zamestnanci orgánov verejnej moci oprávnení na zákonom vymedzený účel pomocou vhodného technického riešenia získať údaje z potvrdení, výpisov a kópií, považované za úplné a správne, bezodplatne a elektronicky bez toho, aby musel potvrdenia, výpisy a kópie predkladať občan / podnikateľ osobne.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá vytvorenie nových služieb pre občanov. Občania budú mať možnosť pristupovať k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:

-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,

-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa v prípade zosobášených rodičov dieťaťa

-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

a)Návrh predpokladá vytvorenie nových a úpravu existujúcich služieb verejnej správy, ktorých predmetom je zabezpečenie prístupov k údajom verených v registroch a IS verejnej správy správcov údajov. V rámci IS VS budú vytvorené / upravené elektronické služby a to nasledovne:

-vytvorená nová služba, ktorou bude umožnený zber a konsolidácia vstupných údajov zo zdravotníckych zariadení (pôrodníc) a ich sprístupnenie matričným úradom (IS CISMA) za účelom vytvorenia „Hlásenia o narodení (Obyv2-12).

-nová služba umožňujúca ukladanie údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu

-vytvorená nová služba, ktorou bude možné zabezpečiť digitalizáciu štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa a jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR

-vytvorené nové služby a register v Národnom zdravotnom IS (NZIS), ktorými bude umožnené sprístupnenie údajov o narodených deťoch, ich prihláškach k pediatrom (tzv. kapitácii), ošetrujúcich lekároch (gynekológoch) matiek a absolvovaní preventívnych prehliadok, ako aj ďalších súvisiacich údajov vo vzťahu k IS RSD (ÚPSVaR) za účelom odbúrania príloh a redukcii údajov na Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa

-vytvorené nové služby zabezpečujúce sprístupnenie údajov z IS Súdneho manažmentu v rozsahu právoplatných súdnych rozhodnutí:

▪o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;

▪o pozbavení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;

▪o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti;

▪o vyhlásení za mŕtveho;

▪o rozvode;

▪o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

-vytvorené nové elektronické a integračné služby IS Obchodného vestníka a Centrálneho IS súdnictva umožňujúce sprístupnenie údajov pre IS CSRÚ a následne ostatné IS VS o konkurzoch, reštrukturalizáciách a likvidáciách

-upravené integračné služby IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS

39

sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, ...) za účelom sprístupnenia údajov o držiteľoch preukazov súvisiacich s ťažkým zdravotným postihnutím, hmotnej núdzi, poskytovateľoch sociálnych služieb, sociálnych podnikoch, nelegálnej práci, ako aj ďalších údajoch nevyhnutných pre dosiahnutie cieľov novely zákona proti byrokracii.

b)Návrh zároveň predpokladá vytvorenie / úpravu služieb pre elektronické a automatizované získavanie údajov v rozsahu potvrdení, výpisov alebo informácií na legislatívou vymedzené účely úradnej činnosti, resp. použiteľné na právne účely elektronicky zamestnancom orgánov verejnej moci za občana a to nasledovne:

-bude upravený spoločný centrálny komponent eGovernmentu Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (jeho časť IS centrálnej správy referenčných údajov (CSRÚ)) za účelom napojenia údajov od ich poskytovateľov a ich sprístupnenia formou automatizovaných G2G služieb / rozhraní a tiež cez používateľské rozhranie prostredníctvom portálu oversi.gov.sk.

-budú upravené IS VS viacerých kľúčových inštitúcií verejnej správy (UPSVaR, FR SR, MV SR, MZ SR, ŠÚ SR, ....) za účelom automatizovaného volania služieb IS CSRÚ (novosprístupnených objektov evidencie), cez ktoré bude možné preberať a spracovávať údaje bez nutnosti manuálnych zásahov úradníkov (napr. údajov týkajúcich sa ťažkého zdravotného postihnutia, hmotnej núdzi, poskytovateľov sociálnych služieb, sociálnych podnikov, evidencie uchádzačov o zamestnanie, nelegálneho zamestnania, rozvodov, úmrtí, narodení detí, centrálneho registra exekúcií, registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (2 percent), evidencie advokátov, .....). Úpravy by mali viesť k redukcii údajov vyžadovaných úradmi pri výkone úradnej činnosti napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

•Úradné výpisy (duplikáty) - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list (Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách)

•Potvrdenie o pobyte (Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR)

•Kópia dokladu o pridelení IČO (Zákon č. 524/2010 o poskytnutí dotácií v pôsobnosti ÚV SR, ....)

•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat (Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti)

•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz (Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii)

•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania (Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

•Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách)

•Výpis z registra sociálnych podnikov (Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike)

•Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

•Právoplatné rozhodnutia súdov o obmedzení a pozbavení spôsobilosti a určení opatrovníka, o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti, o vyhlásení za mŕtveho, o rozvode, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch)

•Výpis zo zoznamu advokátov (Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii)

•Výpis z centrálneho registra exekúcií (Zákon č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti)

•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hm. núdzi)

•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia)

•Hlásenie o narodení dieťaťa (Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme)

•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa (Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa)

•Potvrdenie o poberaní osobitného príspevku baníkom (Zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Potvrdenia a výpisy definované vyššie sa aktuálne poskytujú nasledovne:

•Kópie - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list – občania si zabezpečujú samy kopírovaním originálu, alebo žiadajú o duplikáty

•Potvrdenie o pobyte – ohlasovne pobytu na obciach

•Kópia dokladu o pridelení IČO – pracoviská Štatistického úradu

40

•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat – Plemenárske služby SR, š.p.

•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz – konkurzné súdy (okresné súdy v sídle kraja)

•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania – Inšpektoráty práce

•Výpisy z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Vyššie územné celky)

•Výpisy (Osvedčenia) z registra sociálnych podnikov (Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR)

•Potvrdenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Právoplatné rozhodnutia súdov (okresné súdy)

•Výpisy zo zoznamu advokátov (Slovenská advokátska komora)

•Výpisy z centrálneho registra exekúcií (Slovenská komora exekútorov)

•Potvrdenia o vedení účtu v banke pre NK a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (banky a Notárska komora (NK))

•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Hlásenia o narodení dieťaťa (zdravotnícke zariadenia / pôrodnice, matričné úrady, ŠÚ SR)

•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa – vybrané prílohy a údaje (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom (prenesený výkon št. správy na Rudné bane, š.p.)

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Návrhom novely zákona proti byrokracii digitalizujeme vybrané služby verejnej správy a meníme vybrané existujúce služby (viď. body 7.1.1 a 7.1.2 vyššie). Táto zmena má priamy dopad na občanov, podnikateľov a orgány verejnej moci. Zmenou oslobodzujeme občanov od povinnosti predkladať vyššie spomínané potvrdenia a výpisy z registrov v listinnej podobe vo vzťahu k orgánom verejnej moci pri výkone ich úradnej činnosti a zároveň umožňujeme občanom ohlasovať informácie vzťahujúce sa k vybraným životným situáciám bez nutnosti osobnej návštevy úradov prostredníctvom nových elektronických služieb.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Služba predpokladá zníženie priamych finančných nákladov občana pri zaobstaraní vybraných typov výpisov, potvrdení (správne poplatky) a kópií úradných dokladov podľa bodu 7.1. vyššie.

Tabuľka č. 1

Priame finančné náklady občana na:

Rok 2019

Početnosť

Celkom EUR

Kópia - Rodný list

0,075 eur

1 576 000

118 200

Kópia - Sobášny list

0,075 eur

112 142

8 410,65

Kópia - Úmrtný list

0,075 eur

87 430

6 557,25

Potvrdenie o pobyte

0,0 eur

N/A

N/A

Výpisy z registra poskytovateľov soc. služieb

5,0 eur

7 152

35 760

Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

0,0 eur

156 797

0

Kópie – Vybrané právoplatné rozhodnutia súdov

0,075 eur

571 205

42 840

Výpis z centrálneho registra exekúcií

0,0 eur

50 000

0

41

Potvrdenie o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

0,0 eur

617 657

0

Doklady preukazujúce ťažké zdrav. postihnutie

0,0 eur

615 255

0

Hlásenia o narodení dieťaťa (vyhlásenia rodičov,..)

0,0 eur

114 432

0

Vybrané prílohy k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (Potvrdenia gynekológa a pediatra)

0,0 eur

114 432

Výpis zo zoznamu advokátov

0,0 eur

5 600

0

Potvrdenia o poberaní osobitného prísp. baníkom

0,0 eur

3 500

0

SPOLU

4 031 602

211 767,9

Tabuľka č.1.1

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie kópie

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

Cena zariadenia

1 144 EUR

Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

Cena za 1 takt (SLA pre tlačiarenský stroj)

0,00000

Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

Cena papiera 1 ks A4

0,01056

Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Zvýšenie priamych finančných nákladov

42

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č. 2

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR / rok

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,04 eur

4 031 602

-8 224 468,1

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie nepriamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou

Vysvetlenie:Získanie jednej kópie, potvrdenia či výpisu na zákonné účely a jeho predloženia príslušnému úradu trvá občanovi v priemere 56,4 minút. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 4 031 602 kópií a občania tak strávili v priemere 3 789 705,9 hodín získavaním týchto výpisov a potvrdení a ich predkladaním úradom. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (56,4 minúty) občanovi, nakoľko tieto potvrdenia bude za neho získavať priamo zamestnanec orgánu verejnej moci, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

Tabuľka č. 3

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Počet hodín strávených získavaním a predkladaním výpisov a potvrdení

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

8,48 eur

3 789 705,9

-32 136 706,9

Pozn. Vyššie uvedené vstupy v tab2 a 3: náklad na dopravu, cena práce a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

43

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať potvrdenia a kópie definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa toto potvrdenie požaduje na príslušný zákonný účel.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať potvrdenia, výpisy, či informácie na právne účely v procese správneho alebo iného úradného konania, kde sa tieto požadujú na základe príslušného legislatívneho predpisu, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať od občanov potvrdenia definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

Vyhotovenie listinného výpisu / potvrdenia alebo ich kópií trvá dnes v priemere úradníkovi v priemere 10 minút. Z hľadiska celkových dopadov na úradnú činnosť jednotlivých OVM ide približne o neutrálny vplyv, resp. mierne pozitívny vplyv vzhľadom na to, že úradom aktuálne vyhotovujúcim a poskytujúcim výpisy a potvrdenia odbudne prácnosť a naopak úradom (OVM), ktoré nebudú mať svoje agendové systémy automatizovane procesne naintegrované prostredníctvom G2G služieb na zdrojové registre (IS VS evidujúce údaje) prácnosť naopak narastie, pretože si budú musieť údaje získavať buď prostredníctvom portálu Oversi.gov.sk alebo prostredníctvom eDesk schránok. Návrh práve počíta so sprístupnením rozhodujúcej väčšiny z údajov OVM formou automatizovaných rozhraní na agendové IS VS a teda negatívny dopad na prácnosť úradov konzumujúcich údaje bude nižší ako pozitívny vplyv na ich súčasných poskytovateľov.

44

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 16 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a

- čl. 7 a 8 Charty základných práv EÚ,

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016),

-gestorom právneho aktu je Úrad na ochranu osobných údajov,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (nariadenie o verejných listinách) (Ú. v. EÚ L 200, 26.7.2016),

-gestorom právneho aktu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018),

- gestorom právneho aktu je Ministerstvo investícií, regionálního rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

-nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

45

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

46

B. Osobitná časť

K Čl. I (Zákon č. 177/2018 Z. z.)

K bodu 1 (§ 1 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v § 1 ods. 4.

K bodu 2 (§ 1 ods. 3 písm. h)

V rámci informačného systému Sociálnej poisťovne sa rozširuje rozsah údajov, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať prostredníctvom dokladov v listinnej podobe. Ide o údaje o dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 3 až 8 (§ 1 ods. 3 a 4)

Rozširuje sa taxatívny výpočet informačných systémov z ktorých údaje, výpisy a potvrdenia už fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať orgánom verejnej moci prostredníctvom dokladov v listinnej podobe.

V § 1 ods. 3 písm. k) prvom bode sa zavádza oprávnenie orgánov verejnej moci pri výkone svojej činnosti žiadať z informačných systémov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky údaje o tom, či je alebo nie je vedené konkurzné konanie, či bol alebo nebol vyhlásený konkurz na majetok „žiadateľa“, resp. „účastníka konania“ vedeného podľa osobitného predpisu, či bola alebo nebola povolená reštrukturalizácia alebo prípadne, či bol alebo nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo alebo nie konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní. Tieto informácie sa poskytnú príslušnému orgánu verejnej moci na účely preukazovania týchto skutočností, ak je ich preukázanie potrebné pre vedenie konania pred príslušným orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov.

V § 1 ods. 3 písm. k) druhom bode sa na účely rozhodovania štátneho orgánu o nároku na sociálne dávky (ide predovšetkým o veci týkajúce sa príspevkov a dávok poskytovaných úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako je prídavok na dieťa, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výživné, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, príspevok na starostlivosti o dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, dávku v hmotnej núdzi a pod.) tomto štátnemu orgánu sprístupnia právoplatné rozhodnutia súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, vrátane súdnych rozhodnutí o rozvode, ak ich súčasťou je aj rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinnosti k maloletému a právoplatné rozhodnutia súdu o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti. Príslušný štátny orgán na základe uvedeného taktiež prístup aj k právoplatným súdnym rozhodnutiam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony a to vrátane s tým súvisiaceho rozhodnutia o určení opatrovníka. Tieto rozhodnutia sa sprístupnia príslušnému štátnemu orgánu na len na účely konania a rozhodovania o nárokoch na sociálne dávky podľa osobitných predpisov, čím sa čiastočne odbremeňujú účastníci konania od povinnosti predkladať príslušnému štátnemu orgánu tieto rozhodnutia, avšak uvedené nezbavuje účastníka takéhoto konania označiť dôkazy potrebné pre konanie a rozhodnutie v konkrétnej veci (je povinný označiť právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je potrebné pre vedenie konkrétneho konania).

K bodu 9 (§ 1 ods. 6)

Navrhuje sa vyňatie Vojenského spravodajstva spod režimu zákona, nakoľko tak ako v režime Slovenskej informačnej služby ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností a citlivých informácií, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda aj údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

47

K bodu 10 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)

Aktualizácia poznámok pod čiarou.

K Čl. II (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z.)

K bodu 1 (§ 8 ods. 3 písm. i))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky potvrdenie o evidencii uchádzača o zamestnanie.

K bodom 2 a 4 (§ 9 ods. 6 písm. b) a § 9a ods. 4 písm. b))

Navrhovaná úprava ustanovenia vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu rodný list. Rodný list si okresný úrad v sídle kraja získa prostredníctvom informačných systémov alebo portálu. Povinnosť predkladať rodný list sa ponecháva pre žiadateľa narodeného v cudzine, ak údaje o jeho narodení nie sú zapísané v osobitnej matrike.

K bodom 3 a 5 (§ 9 ods. 6 písm. c) a § 9a ods. 4 písm. c))

Vypúšťa sa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu sobášny list a úmrtný list, ak sobáš a úmrtie manžela nastali na území Slovenskej republiky, alebo zapísané v osobitnej matrike, pričom žiadateľ uvedie miesto sobáša a miesto úmrtia manžela.

K bodu 6 (§ 9a ods. 4 písm. d))

Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť okresným úradom v sídle kraja overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K čl. III (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z.)

K bodu 1 (§ 11 ods. 2 písm. a) a d))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť dokladať k žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska osvedčenú kópiu rodného listu, sobášneho listu a kópiu úmrtného listu, ak žiadateľ je vdovec alebo vdova a rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je rozvedená .

K bodu 2 (§ 11 ods. 3 písm. b))

Pri žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého sa navrhuje vypustenie predkladania úmrtného listu rodiča maloletého, ak zomrel.

K bodu 3 (§11 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so skutočnosťou, že zápisy do knihy narodení sa budú vykonávať na základe údajov zaslaných elektronicky prostredníctvom informačného systému.

K bodu 2 (§ 13 ods. 3)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy narodení na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.

K bodu 3 (§ 15 ods. 2)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy úmrtí na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.

K bodu 4 (§ 27 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť štátneho občana Slovenskej republiky predkladať

48

pred uzavretím manželstva matričnému úradu rodný list, potvrdenie o pobyte, úmrtný list zomretého manžela a sobášny list zaniknutého manželstva a rozsudok o rozvode manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné.

K bodom 5 až 7 (§ 27 ods. 2 až 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 8 (§ 27 ods. 8)

Upravuje sa postup matričných úradov pri overovaní údajov o štátnom občianstve a rodnom čísle občana Slovenskej republiky pred uzavretím manželstva.

K bodu 9 (§ 32 ods.1)

Navrhuje sa doplniť možnosť orgánom verejnej moci čerpať údaje o matričných udalostiach z informačných systémov verejnej správy.

K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť držiteľa motorového vozidla uplatňujúceho si nárok na prídavok na dieťa prikladať pri zápise kópiu rodného listu dieťaťa.

K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 2)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad po pridelení rodného čísla narodenému dieťaťu, toto rodné číslo zaslal Národnému centru zdravotníckych informácií, čím sa skráti lehota pridelenia rodného čísla narodeného dieťaťa a zároveň sa odbúra papierová forma zasielania týchto údajov.

K bodu 2 (§ 7 ods. 4)

Navrhovaná úprava upravuje aby žiadateľ nemusel predkladať doklad o narodení, ak orgán oprávnený na vydanie dokladu má údaje o narodení.

K Čl. VII (Zákon č. 73/1998 Z. z.)

(§ 15 ods. 3 písm. d))

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti predkladania rodného listu, sobášneho listu a rodných listov detí k žiadosti o prijatie do služobného pomeru. Uchádzač o prijatie do služobného pomeru poskytne údaje o dieťati.

K Čl. VIII (Zákon č. 253/1998 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 8 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť zákonného zástupcu dieťaťa narodeného na území Slovenskej republiky, ktoré nedovŕšilo 18 rokov predkladať k hláseniu trvalého pobytu rodný list tohto dieťaťa. Zákonný zástupca uvedie iba údaje dieťaťa. Ponecháva sa však povinnosť prekladať rodný list dieťaťa narodeného v zahraničí, nakoľko rodné číslo dostanú pri vydaní slovenského rodného listu a až následne sú zavedené do registra fyzických osôb.

K bodu 2 (§ 3 ods. 8 písm. c))

Legislatívno-technická úprava

K bodu 3 (§ 7 ods. 2 písm. a))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti dokladať k návrhu na zrušenie trvalého pobytu právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva.

K Čl. IX (Zákon č. 154/2001 Z. z.)

(§ 7 ods. 6 písm. c))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť uchádzača o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry predkladať úradne osvedčenú kópiu rodného listu na účely výberového konania.

49

K Čl. X (Zákon č. 315/2001 Z. z.)

(§ 20 ods. 3 písm. d))

Vypúšťa sa povinnosť uchádzača o prijatie do služobného pomeru predkladať v prijímacom konaní k žiadosti o prijatie do služobného pomeru rodný list alebo jeho osvedčenú kópiu.

K Čl. XI (Zákon č. 483/2001 Z. z.)

K bodu 1 (§7 ods. 16)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie bankového povolenia predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 2 (§ 91 ods. 4)

Navrhovaná úprava dôsledne reflektuje nevyhnutnosť reštriktívneho uplatňovania prelomenia bankového tajomstva, keď notárom umožňuje získavanie údajov o klientoch bánk iba v rozsahu nevyhnutnom na účel osvedčenia jedinej podmienky pri ich zápise do registra určených právnických osôb, a to že prijímateľ zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. A to v len v týchto prípadoch:

1. Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie v tejto časti sa ustanovenie bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021;

2. V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.

K Čl. XII (Zákon č. 566/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 3 (§ 56 ods. 4 a 12)

Upravuje sa postup pri preukazovaní totožnosti Národnej banke Slovenska. Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi prostredníctvom jeho pobočky na území Slovenskej republiky a dotknutých osôb prikladať k žiadosti kópiu dokladu totožnosti a rodného listu na účel overenia totožnosti.

K Čl. XIII (Zákon č. 429/2002 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 4 a 12)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť burzy predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XIV (Zákon č. 463/2003 Z. z.)

(§ 3a ods. 3 písm. c))

50

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o priznanie postavenia vojnového veterána in memoriam kópiu úmrtného listu zosnulej osoby, ak údaje obsiahnuté v informačnom systéme verejnej správy.

K Čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 50 ods. 3 písm. d))

Navrhuje sa vypustiť „nadbytočné“ identifikačné údaje budúceho prijímateľa 2% dane vzhľadom na systém referencovania a referenčný register RPO, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že názov/obchodné meno môže kvôli nejednotnej štruktúre v rozličných informačných systémoch pôsobiť popri IČO zmätočne.

K bodu 2 (§ 50 ods. 4 písm. a))

V súlade so skutočným stavom v záujme odstránenia interpretačných problémov sa do okruhu oprávnených prijímateľov 2% dane dopĺňa aj organizačná jednotka občianskeho združenia, ktorá koná vo svojom mene.

K bodu 3 (§ 50 ods. 6 písm. g))

Dotknuté ustanovenie sa rozširuje s cieľom zjednodušenia preukazovania neexistencie záznamu v evidencii neplatičov Soc. poisťovne v súlade s aplikačnou praxou. V danej súvislosti sa samozrejme predpokladá uplatnenie príslušných ustanovení zákona proti byrokracii.

K bodu 4 (§ 50 ods. 6 písm. h))

V nadväznosti na úpravu zákona o bankách sa odbúrať povinnosť pre prijímateľa preukazovať listinnými dokumentmi existenciu účtu v banke a jeho čísla. Uvedený typ komunikácie má prebehnúť medzi notármi a bankami elektronickým spôsobom.

Z upraveného znenia § 50 ods. 6 písm. h) je zrejmé, že pre väčšinu prípadov už prijímateľ nebude za účelom osvedčenia splnenia podmienky registrácie v registri určených právnických osôb, že má zriadený účet v banke/pobočke zahraničnej banky, povinný predkladať písomné potvrdenie vystavené bankou, pretože splnenie predmetnej podmienky bude overovať notár automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej na banku v nadväznosti na „prelomenie bankového tajomstva“ avšak v súlade so zásadou minimalizácie ustanoveného vo vyššie upravenej novele zákona o bankách. K takému automatizovanému osvedčeniu predmetnej skutočnosti teda dôjde:

1.Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenia splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti – tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie.

2.V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.

Prvý bod sa bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021.

K bodu 5 (§ 50 ods. 8)

V záujme podporenia konceptu 1x a dosť a referencovania sa navrhuje zintenzívnenie činností správcu dane ako orgánu verenej moci pri poukazovaní príslušného podielu zaplatenej dane konkrétnemu prijímateľovi.

K bodom 6 až 7 (§ 50 ods. 13)

51

Príslušné ustanovenia sa dopĺňajú v záujme zefektívnenia činnosti notárov a Notárskej komory pri posudzovaní splnenia podmienky prijímateľa zverejnenia špecifikácie použitia prijatého podielu dane v Obchodnom vestníku.

K Čl. XVI (Zákon č. 596/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 4)

Úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky preukazovať potvrdením súdu, že sa proti nim nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie.

K bodu 2 (§ 16 ods. 9)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Ministerstva školstva vedy výskumu a športu Slovenskej republiky overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XVII (Zákon č. 5/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 21b ods. 4 písm. a) a § 22 ods. 3 písm. a))

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 3 (§ 70 ods. 8)

V súvislosti s doplnením informačného systému finančnej správy, Sociálnej poisťovne a informačných systémov zdravotných poisťovní medzi informačné systémy, z ktorých orgány verejnej moci oprávnené a povinné získavať údaje, a v súvislosti s navrhovanou právnou záväznosťou údajov uvedených v zozname nelegálnych zamestnávateľov, je potrebné vypustiť úpravu vyžiadania si údajov od týchto subjektov zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 4 (príloha č.2)

V súvislosti s doplnením registra fyzických osôb medzi informačné systémy verejnej správy na účely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je potrebné vypustiť zo zoznamu požadovaných dokladov rodný list.

K Čl. XVIII (Zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 46e ods. 7)

V nadväznosti na čl. I novelizačný bod 2, ktorým sa rozširuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy o centrálny ponukový informačný systém Sociálnej poisťovne, sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým Sociálna poisťovňa poskytuje informácie z centrálneho informačného ponukového systému s cieľom zabezpečiť jednotný prístup pre orgány verejnej moci k údajom, ktoré pri výkone svojej činnosti potrebujú (najmä informácia o sume starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku vyplácaného poberateľovi).

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 3 (§ 48 ods. 4)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať vyhlásenie zakladateľov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku

K bodu 4 (§ 48 ods. 12)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

52

K bodu 5 (§ 71 ods. 4)

Vypúšťa sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

K Čl. XIX (Zákon č. 220/2004 Z. z.)

(§ 9 ods. 4 písm. a))

Navrhuje sa vypustiť povinnosť vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy dokladať k žiadosti o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. XX (Zákon č. 523/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 8a ods. 5)

Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa povinnosť predkladať potvrdenie príslušného konkurzného súdu, že voči nemu nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Poskytovateľ dotácie si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2 (§ 8a ods. 5)

Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2024 povinnosť predkladať potvrdenie príslušného inšpektorátu práce, že neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania. Poskytovateľ dotácie si splnenie tejto podmienky overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 3 (§ 8a ods. 6)

V nadväznosti na vypustenie povinnosti žiadateľa o dotáciu predkladať potvrdenie príslušných subjektov na preukázanie splnenia podmienok o poskytnutie dotácie sa vypúšťa aj povinnosť bezplatného vydávania týchto potvrdení. Splnenie podmienok na poskytnutie dotácie nebude preukazovať žiadateľ o poskytnutie dotácie, ale tieto skutočnosti si poskytovateľ dotácie overí predovšetkým prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XXI (Zákon č. 541/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 6)

V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. sa definuje účel spracúvania osobných údajov. Na základe aplikačnej praxe a zákona proti byrokracii sa navrhuje preverenie údajov vrátane osobných údajov získaných podľa atómového zákona alebo na jeho základe s údajmi vedenými v referenčných registroch a v informačných systémoch verejnej správy.

K bodu 2 (§ 24 ods. 18 až 22)

V súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) týkajúcimi sa osobných údajov ako aj na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zadefinovať rozsah osobných údajov ako aj ich preverenie s doručenou prihláškou v informačných systémoch verejnej správy na základe zákona proti byrokracii. Predloženie občianskeho preukazu, resp. preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu v prípade občana členského štátu je potrebné iba z dôvodu stotožnenia uchádzača na

53

skúške, či sa dostavil uchádzač uvedený na prihláške. V prípade odseku 19 písmena h) a odseku 21 písmena h) sa vzdelávacou inštitúciou rozumie vzdelávacia inštitúcia v Slovenskej republike aj v zahraničí.

K bodu 3 (§ 24 ods. 23)

Precizovanie textu vo vzťahu k zmenám v § 24 ods. 18.

K bodu 4 (§ 35 ods. 1)

Navrhuje sa doplnenie osobitnej úpravy vo vzťahu k zverejňovaniu dokumentov a rozhodnutí úradu podľa § 3 ods. 6 zákona o správnom konaní, príp. aj stavebného zákona.

K bodu 5 (§ 35 ods.4)

Navrhuje sa doplnenie rozsahu osobných údajov, ktoré je možné zverejniť na účely informovania podľa atómového zákona a osobitných predpisov, napr. zákona o správnom konaní, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon.

K Čl. XXII (Zákon č. 578/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť pre držiteľov povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby prikladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene mena alebo priezviska, ak je držiteľom fyzická osoba.

K bodu 2 (§ 72 ods. 2)

Navrhuje sa vypustenie povinnosti pre držiteľa licencie predkladať príslušnej komore potvrdenie o zmene mena, priezviska, miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu ako povinnú súčasť oznámenia o zmene údajov. Príslušná komora si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 3 (§ 79 ods. 1)

Navrhuje sa nová povinnosť pre všeobecné a špecializované nemocnice ústavnej zdravotnej starostlivosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zasielať Národnému centru zdravotníckych informácií prostredníctvom národného zdravotníckeho informačného systému údaje o narodení živého dieťaťa a údaje o narodení mŕtveho dieťaťa, čím sa odstráni zasielanie týchto údajov v papierovej forme.

K bodu 4 (§ 79 ods. 3 písm. e)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 1. Navrhuje sa, že uvedená nová povinnosť sa bude vzťahovať na všeobecné a špecializované nemocnice, ktoré prevádzkujú lôžkové pracovisko ústavnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo.

K bodu 5 (§ 82 ods. 1 písm. a))

Navrhuje sa, za porušenie novej povinnosti, v prípade jej porušenia možnosť uložiť sankciu vo výške do 663 eur. Túto sankciu je oprávnený uložiť orgán príslušný za vydanie povolenia t. j. príslušný samosprávny kraj alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

K Čl. XXIII (Zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 23 ods. 3 písm. a) a c))

Vypúšťa sa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu rodného listu.

K bodu 3 (§ 23 ods. 3 písm. d)

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu sobášneho listu.

K bodu 4 (§ 23 ods. 7)

Navrhuje sa, aby matrika zaslala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou informáciu len o tých úmrtiach a vyhlásení za mŕtveho, ktoré jej neboli oznámené zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou, ale z iných zdrojov (súdy, osobitná matrika).

54

K bodu 5 (§23 ods. 11)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti poistenca preukazovať poisťovni ťažké zdravotné postihnutie preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

K Čl. XXIV (Zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 20 ods. 1)

V nadväznosti na zavedenie informačného systému ePrehliadky Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zasielať informáciu o úmrtí príslušnej matrike, Štatistickému úradu SR a Národnému centru zdravotníckych informácií elektronicky.

K bodom 2 a 3 (§ 47b ods. 3 a 4)

Zavedením informačného systému ePrehliadky dôjde k elektronizácii systému prehliadok mŕtvych tiel a prehliadajúci lekár nebude vypĺňať písomne tlačivo List o prehliadke mŕtveho tela a štatistické hlásenie o úmrtí, ale informácie o prehliadke mŕtveho tela zadá priamo do informačného systému ePrehliadky. V dôsledku uvedeného prehliadajúci lekár nebude Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odovzdávať predmetné tlačivo.

K bodom 4 a 5

Legislatívno technická úprava vnútorných odkazov

K Čl. XXV (Zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 23 ods. 4 písm. d))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať vyhlásenie zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, že nie je osobou, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz pre nedostatok majetku.

K bodu 2 (§ 23 ods. 13)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 3 (§ 41 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

K Čl. XXVI (Zákon č. 726/2004 Z. z.)

(§ 3)

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je vypustenie povinnosti dokladať k žiadosti o poskytnutie príspevku pozostalým manželkám po osobách zaradených v rokoch 1948 1954 do vojenských táborov nútených prác úmrtný list a sobášny list, ak informačný systém verejnej správy obsahuje údaje o skutočnostiach v nich uvedených.

K Čl. XXVII (Zákon č. 305/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 35 ods. 1 a ods. 4 písm. a))

Nakoľko cieľom návrhu zákona je ďalšie znižovanie administratívnej záťaže o. i. aj vypustením povinnosti fyzických osôb predkladať orgánom verejnej moci kópiu sobášneho listu, je potrebné premietnuť ciele návrhu zákona aj v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 79 ods. 1 písm. e))

55

Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pobyte“. Vzhľadom na to, že potvrdenie o pobyte je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

K bodu 4 (§ 79 ods. 2 písm. a))

Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťajú v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pridelení IČO“. Podľa doterajšej právnej úpravy žiadatelia o udelenie akreditácie mohli preukazovať splnenie podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, napríklad aj potvrdením o pridelení IČO. Vzhľadom na to, že potvrdenie o sídle alebo sídle pobočky na území Slovenskej republiky je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

K Čl. XXVIII (Zákon č. 326/2005 Z. z.)

Navrhovanou úpravou sa z konaní orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vedených podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov odstráni povinnosť predkladať katastrálnu mapu v prípade, ak pôjde v konaní o celú parcelu.

K Čl. XXIX (Zákon č. 473/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 4 (§ 22 ods. 2 a § 23 ods. 2)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby prikladať k žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby potvrdenie o pridelení identifikačného čísla.

K bodom 5 a 6 (§ 71 ods. 2 a 6)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v súvisiacich so zmenou v novelizačných bodoch 1 a 3.

K Čl. XXX (Zákon č. 474/2005 Z. z.)

(§ 7 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XXXI (Zákon č. 475/2005 Z. z.)

(§ 98 ods. 3)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť preukazovať príbuzenský vzťah k odsúdenému výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo potvrdením o pobyte, ak ide o druha alebo družku odsúdeného.

K Čl. XXXII (Zákon č. 538/2005 Z. z.)

(§ 11 ods. 3 písm. d))

Úprava ustanovenia za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia využívať

56

zdroj predkladať k žiadosti kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. XXXIII (Zákon č. 570/2005 Z. z.)

(§ 11 ods. 12)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť občana Slovenskej republiky, ktorý postúpil zmenu pohlavia predkladať okresnému úradu v sídle kraja originál rodného listu alebo jeho úradne overenú kópiu na účely vzniku alebo zániku brannej povinnosti. Ponecháva sa oznamovacia povinnosť.

K Čl. XXXIV (Zákon č. 124/2006 Z. z.)

(§ 24 ods. 12)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti autorizovaného bezpečnostného technika predkladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene svojho mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu na účel vydania nového osvedčenia.

K Čl. XXXV (Zákon č. 125/2006 Z. z.)

(§ 6 ods. 1)

Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce poskytnúť na žiadosť orgánu verejnej moci v elektronickej podobe údaje o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom.

K Čl. XXXVI (Zákon č. 219/2006 Z. z.)

(§ 11b ods. 3 písm. c))

Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť Ústavu pamäti národa overovať údaje potrebné na účel konania o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja in memoriam prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XXXVII (Zákon č. 569/2007 Z. z.)

(§ 5 ods. 9)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o geologické oprávnenie doklad o pridelení identifikačného čísla organizácie.

K Čl. XXXVIII (Zákon č. 647/2007 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 3 písm. b))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pri žiadostiach o zapísanie údaju o ťažkom zdravotnom postihnutí do cestovného dokladu dokladať preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

K bodu 2 (§ 16 ods. 5)

Zmenou ustanovenia sa upravuje povinnosť okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky overovať údaje potrebné na vydanie o vydanie cestovného dokladu a žiadosť o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K bodu 3 (§ 17 ods. 10)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať doklad o ťažkom zdravotnom postihnutí.

K Čl. XXXIX (Zákon č. 201/2008 Z. z.)

(§ 11 ods. 4 až 10)

V zákone č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005

57

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. sa navrhuje nahradiť povinnosť predkladania právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody, na základe ktorých povinná osoba je povinná platiť výživné oprávnenej osobe len uvedením európskeho identifikátora judikatúry (ECLI) v žiadosti, na základe ktorého si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predmetné rozhodnutie dohľadá prostredníctvom informačných systémov. Ďalej sa predmetným novelizačným článkom zabezpečí, aby skutočnosti, ktoré si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vie získať z vlastnej činnosti alebo z dostupného informačného systému verejnej správy neboli vyžadované od občana. Zavedenie tohto ustanovenia je nevyhnuté najmä v spojitosti so sprístupnením Centrálneho registra exekúcií.

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov a úprava prechodných ustanovení k úpravám účinných od 1. decembra 2022.

K Čl. XL (Zákon č. 447/2008 Z. z.)

(§ 64 ods. 3)

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať údaje o ťažkom zdravotnom postihnutí dotknutej osoby orgánom verejnej moci na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom, bez súhlasu dotknutých osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú.

K Čl. XLI (Zákon č. 516/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 20 ods. 2 písm. d) a f))

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladania čestného vyhlásenia o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu podnikateľ alebo združenie podnikateľov a čestného vyhlásenia, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodu 3, 5 a 6 (§ 20 ods. 4 a 7 a § 22c ods. 3)

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa dosahuje odstránenie ďalšej byrokratickej záťaže.

K bodom 4, 8 a 10 (§ 20 ods. 7, § 22e ods. 4 a § 33 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 7 (§ 22e ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa prikladať k žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu potvrdenie príslušného súdu, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii, nie je voči nemu vedené exekučné konanie a potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 9

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K Čl. XLII (Zákon č. 583/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 12 ods. 6 písm. b) a d))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v oblasti prevencie kriminality ako povinnú prílohu potvrdenie konkurzného súdu, ktoré nie je staršie ako tri mesiace, že žiadateľ nie je v konkurze, reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ, ktorý oprávnenie podnikať neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

58

K Čl. XLIII (Zákon č. 8/2009 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 77 ods. 1písm. b) a c))

Navrhované znenie vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia preukazovať splnenie podmienok potvrdením o štúdiu.

K Čl. XLIV (Zákon č. 185/2009 Z. z.)

(§ 6 ods. 3)

Navrhovaná zmena ustanovenia za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o poskytnutie stimulov potvrdenia súdu, že žiadateľ nie je v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom obdobnom konaní a potvrdenie a inšpektorátu práce, že neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

K Čl. XLV (Zákon č. 186/2009 Z. z.)

K bodom 1 až 4 (§ 18 ods. 4 až 6)

Precizovanie ustanovenia súvisiace s aplikačnou praxou pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 5 (§ 18 ods. 5 písm. a))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenie na vykonávanie činnosti finančného poradcu predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 6 (§ 22a ods. 7 písm. d))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na zápis do registra poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVI (Zákon č. 492/2009 Z. z.)

(§ 2 ods. 54)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na poskytovanie platobných služieb a dotknutej osoby predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVII (Zákon č. 129/2010 Z. z.)

K bodom 1 až 3 (§ 20a ods. 3 a 12 a § 20b ods. 5)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 4 (§ 24 ods. 7 písm. d))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie povolenia pre iného veriteľa poskytovať iné úvery a pôžičky predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVIII (Zákon č. 267/2010 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 10 ods. 4)

59

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 272/2015 Z. z. sa do Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapisujú aj právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia. V súčasnosti sa obchodné spoločnosti aj družstvá preverujú cez tento register a nemusia predkladať výpisy. v súčasnosti obce a mestá zapísali do tohto registra aj SHR, preto ak tam zapísaný je potrebné tento výpisy nevyžadovať ako pri iných subjektoch. Touto zmenou sa zníži ďalšia administratívna záťaž, nakoľko nebude nutné predkladať osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka nie staršie ako 60 dní a kópia potvrdenia o pridelení identifikačného čísla a výpis z registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou nie starší ako 60 dní a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla

K Čl. XLIX (Zákon č. 524/2010 Z. z.)

(§ 6 ods. 2 písm. g))

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky kópiu dokladu o pridelení identifikačného čísla organizácie.

K Čl. L (Zákon č. 203/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 28 ods. 4 a 11)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov, na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov, na vytvorenie štandardného fondu, na vytvorenie verejného špeciálneho fondu a povolenia na spravovanie špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. LI (Zákon č. 226/2011 Z. z.)

(príloha)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí prikladať k žiadosti potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

K Čl. LII (Zákon č. 404/2011 Z. z.)

(§ 62 ods. 2 písm. b))

Navrhuje sa vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o prechodný pobyt alebo trvalý pobyt dieťaťa rodný list dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udeleným trvalým pobytom alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky. Ponecháva sa povinnosť predkladať rodný list dieťaťa, ktoré sa nenarodilo na území Slovenskej republiky, ale v členskom štáte, nakoľko jeho rodný list sa nenachádza v informačných systémoch Slovenskej republiky.

K Čl. LIII (Zákon č. 396/2012 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyžiadať si výpis z registra trestov na účely vymenovania členov rady Fondu na podporu vzdelávania. Ponecháva sa možnosť vyžiadania výpisu z registra trestov aj prostredníctvom Fondu na podporu vzdelávania v prípade členov vymenovaných Študentskou radou vysokých škôl.

K bodu 2 a 3 (§ 3 ods. 5 písm. a))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky v § 3 ods. 4.

60

K Čl. LIV (Zákon č. 153/2013 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 2)

Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení a zároveň sa precizuje obsah údajovej základe o údaje z účtu poistenca v súlade s § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 3 ods. 1 písm. f))

Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení v rozsahu údajov uvedených v prílohe, ktoré dôležité na prepojenie ich zasielania príslušnému matričnému úradu. Hlavným zámerom je odbúranie papierovej formy zasielania týchto údajov a skrátenie lehôt na pridelenie rodného čísla narodeného dieťaťa.

K bodu 3 (§ 3 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zriadením registra záznamov o narodení a rozsahom osobných údajov uvedených v prílohe č. 1a sa navrhuje účel spracúvania údajov z tohto registra, účel ich poskytovania, tretie strany, ktorým sa uvedené údaje poskytujú, účel sprístupňovania osobných údajov a príjemcovia, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú.

K bodu 4 (§ 12 ods. 3 písm. w))

Dopĺňa sa kompetencia Národnému centru zdravotníckych informácií, a to poskytovanie určených údajov Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe ich vyžiadania za účelom poskytovania príspevku pri narodení dieťaťa alebo príspevku na viac súčasne narodených detí. Tieto údaje nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku nároku oprávnenej osoby na príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí podľa podmienok určených zákonom č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 5 (príloha č. 1a)

Navrhuje sa rozsah údajov v registri záznamov o narodení, ktoré nevyhnutné za vykonanie zápisu do knihy narodení a na pridelenie rodného čísla narodenému dieťaťu.

K Čl. LV (Zákon č. 383/2013 Z. z.)

K bodu 1, 5, 6, 11 až 14

Navrhujú sa úpravy v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a poskytovaním tohto príspevku ako proaktívneho príspevku.

K bodu 2, 3, 10 a 20

Navrhuje sa zmena definície bydliska tak, aby bolo možné všetky kritériá overiť v informačných systémoch, pričom podmienka bydliska na území SR by sa považovala za splnenú ak by oprávnená osoba spĺňala aspoň dve zo štyroch kritérií. Pri určovaní bydliska by sa skúmal status oprávnenej osoby, verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára a u oprávnenej osoby, ktorá je matkou aj u gynekológa a návšteva školského zariadenia u staršieho dieťaťa.

K bodu 4

Legislatívno -technická úprava

K bodom 7 až 9 a 16

Navrhuje sa vypustiť podmienka dožitia dieťaťa 28 dní. Na prvé tri deti, by sa poskytoval príspevok pri narodení v sume 829,86 eur a na ďalšie deti v sume 151,37 eur.

K bodu 15

Navrhuje sa upraviť výplata tak, že v prípade príspevku pri narodení dieťaťa bude tento vyplatený najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo preukázané splnenie podmienok nároku naň. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa.

61

K bodu 17

Navrhuje sa ako miesto výplaty pri príspevku pri narodení dieťaťa prioritne použiť účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorý oprávnená osoba bez výzvy sama oznámila úradu, ak taký účet neexistuje, tak účet, na ktorý sa poukazuje tehotenské alebo tehotenské štipendium alebo adresu na výplatu príspevku v hotovosti, ktorú oprávnená osoba sama oznámila úradu, ak taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa poukazuje tehotenské, ak ani taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa oprávnenej osobe poskytuje iná opakovaná dávka poskytovaná úradom. Ak nemožno postupovať ani jedným z uvedených spôsobov, úrad oprávnenú osobu vyzve, aby mu oznámila miesto výplaty.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť povinnosť oprávnenej osoby vrátiť príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí alebo jeho časť, ak jej bol poskytnutý neprávom alebo vo vyššej sume ako patril.

K bodu 19

Navrhuje sa predĺžiť lehotu zániku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa zo šiestich mesiacov na dvanásť mesiacov. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s automatizovaným poskytovaním príspevku pri narodení dieťaťa.

K bodu 21

Navrhuje sa upraviť konanie tak, aby konanie o príspevku pri narodení dieťaťa začínalo dňom doručenia informácie úradu o zápise dieťaťa do registra fyzických osôb. Súčasne sa ako druhá možnosť začatia konania navrhuje preukázanie narodenia dieťaťa mimo územia SR (t. j. doručením úradného prekladu rodného listu vydaného v cudzine). Druhá možnosť umožňuje oprávnenej osobe poskytnúť príspevok pri narodení dieťaťa skôr než bude dieťa narodené v cudzine zapísané prostredníctvom osobitnej matriky do registra fyzických osôb, nakoľko konanie o zápise dieťaťa do osobitnej matriky môže trvať aj niekoľko mesiacov.

Súčasne sa navrhuje úradu umožniť prerušiť alebo zastaviť konanie v prípade, že oprávnenú osobu vyzval na preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa.

Taktiež sa navrhuje umožnenie obnovy konania vo veciach príspevku pri narodení dieťaťa, ak sa preukážu skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a výplatu príspevku pri narodení dieťaťa. Uvedeným sa docieli, že oprávnená osoba napríklad v prípade, že konanie bude zastavené, pretože na výzvu úradu nedoplnila, resp. nepreukázala skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa (napr. číslo bankového účtu) nestratí nárok na príspevok pri narodení dieťaťa.

Navrhuje sa, aby oprávnená osoba bola na výzvu úradu povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa, avšak len tých, ktoré úradu nie známe z vlastnej činnosti alebo si ich nemôže získať z dostupných informačných systémov.

K bodu 22

Navrhuje sa upraviť, aby Sociálna poisťovňa a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovali Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny na žiadosť údaj o bankovom účte, resp. adrese, na ktorú poskytujú tehotenské alebo tehotenské štipendium.

K Čl. LVI (Zákon č. 284/2014 Z. z.)

K bodu 1 a 6 (§ 20 ods. 1 a § 22 ods. 1)

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K bodom 2 až 4 (§ 20 ods. 2)

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o finančné prostriedky dokladať Fondu na podporu umenia pred podpisom zmluvy čestné vyhlásenie, že nie je v

62

konkurze ani v reštrukturalizácii, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Navrhuje sa aj vypustenie predkladania čestného vyhlásenia žiadateľa, že vždy riadne a včas predložil vyúčtovanie finančných prostriedkov, ak mal takúto povinnosť.

K bodom 5, 10 a 11 (§ 20 ods. 7, § 27 ods. 4 a 6)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodom 7 a 8 (§ 22 ods. 3 písm. d) a h))

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Vypúšťa sa nadbytočná požiadavka uvádzať obsah projektu v zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov. V bode 8 ide o spresnenie doterajšej právnej úpravy. Fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie, štipendia alebo pôžičky. Zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov musí obsahovať podmienky vyúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov, ak fond poskytne finančné prostriedky formou pôžičky alebo dotácie.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby sa uvedené ustanovenie vzťahovalo okrem prijímateľa dotácie aj na prijímateľa štipendia.

K Čl. LVII (Zákon č. 371/2014 Z. z.)

(§ 4 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť člena rady pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike predkladať kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov

K Čl. LVIII (Zákon č. 39/2015 Z. z.)

(§ 24 ods. 6)

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. LIX (Zákon č. 281/2015 Z. z.)

(§ 18 ods. 5 písm. g))

Navrhuje sa vypustenie predkladania kópie rodného listu na účely výberového konania uchádzača o prijatie do štátnej služby.

K Čl. LX (Zákon č. 282/2015 Z. z.)

(§ 9 ods. 3 písm. c))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. LXI (Zákon č. 138/2017 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 3)

V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín nespadal pod definíciu orgánu verejnej moci a nemal by v súlade s novelizovaným zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby mal fond možnosť overiť si potrebné skutočnosti vyhlásením žiadateľa. Podmienku uvedenú v odseku 2 písm. a) je možné realizovať vždy len čestným vyhlásením.

63

K bodom 2 až 4 (§ 17 ods. 1 a 6 a § 19 ods. 1)

Požiadavky aplikačnej praxe, ktorými sa dosiahnuť vyššia efektívnosti debyrokratizácie procesov. Odstraňuje sa aj ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K bodu 5 (§ 19 ods. 6)

Nadbytočné a v prípade prístupu fondu k informačným systémom v súlade so zákonom proti byrokracii si bude fond overovať túto skutočnosť z Centrálneho registra exekúcií. V opačnom prípade žiadateľ túto skutočnosť preukáže vyhlásením podľa § 16 ods. 3 zákona o fonde.

K bodu 6 (§ 24 ods. 3)

V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín spadal pod definíciu orgánu verejnej moci a mal by v súlade s novelizovaným zákonom proti byrokracii prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby fond uvedené skutočnosti overoval z týchto informačných systémov (konkrétne ide o pridanie § 16 ods. 2 písm. d) do § 24 ods. 3, ktorým sa overuje či proti žiadateľovi nie je vedená exekúcia alebo výkon rozhodnutia.

K Čl. LXII (Zákon č. 170/2018 Z. z.)

(§ 33a ods. 4 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť preukazovať zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie písomným oznámením.

K Čl. LXIII (Zákon č. 216/2018 Z. z.)

(§ 4 ods. 7 písm. d))

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa dokladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. LXIV (Zákon č. 43/2019 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 1 písm. h)

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3 (§ 2 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytnutie pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové ako aj potvrdenie konkurzného súdu, že žiadateľ nie je v konkurze ani v reštrukturalizácii a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.

K bodu 4 (§ 2 ods. 3 písm. d))

Na základe praktických skúseností sa navrhuje ponechať spôsob dokladovania korektnosti bankového spojenia na žiadateľovi, nakoľko v praxi môže dôjsť k situácii, že nemá k dispozícií zmluvu o vedení účtu v banke. Oba doklady po obsahovej stránke dostatočne napĺňajú zámer platobnej agentúry minimalizovať chybovosť žiadateľov pri zadávaní účtu, na ktorý žiadajú poskytnutie dotácie. Právna úprava sa týmto zosúlaďuje s príslušnou schémou štátnej pomoci v záujme znižovania byrokracie, a tiež redukcie súvisiacich nákladov žiadateľa.

K Čl. LXV (Zákon č. 213/2019 Z. z.)

K bodu 1 až 3 (§ 14 ods. 1 a 4)

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na

64

starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXVI (Zákon č. 310/2019 Z. z.)

(§ 23 ods. 5)

Navrhuje sa doplnenie právomoci Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky žiadať o výpis z registra trestov na účel overenia bezúhonnosti členov dozornej rady Fondu na podporu športu.

K Čl. LXVII (Zákon č. 299/2020 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1 a § 5 ods. 1)

Navrhovaná novelizácia, popri aktualizácii dotačného titulu, zjednodušuje po evaluácii aplikačných skúsenosti s elektronickou správou dotačných žiadostí ich podávanie tak, aby bolo možné podať žiadosť o dotáciu aj len vyplnením formuláru v elektronickom prostredí dotačného systému ministerstva (cez užívateľské konto).

K Čl. LXVII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdení o pomoci v hmotnej núdzi, potvrdení o ťažkom zdravotnom postihnutí a potvrdení z Národného zdravotníckeho informačného systému sa účinnosť navrhuje 1. apríla 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania právoplatných rozhodnutí súdov, potvrdení z registra úmrtí fyzických osôb, potvrdení o starobnom dôchodkovom sporení a potvrdení z Informačného systému sociálnych služieb sa účinnosť navrhuje 1. decembra 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z registra sociálnych podnikov a potvrdení o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania sa účinnosť navrhuje 1. januára 2024.

Bratislava 26. mája 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 317/2018, dátum vydania: 19.11.2018

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2018. Úloha prijať do konca roka 2018 legislatívu s cieľom zavedenia ročného zúčtovania sociálneho poistenia ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov vo forme motivácie vykazovať vysoké odmeny v jednom mesiaci, vďaka čomu bude odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a príjmy štátu vyššie, vyplýva z Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2017.
Účelom navrhovanej právnej úpravy v článku I je zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) pri rešpektovaní zásad a princípov ustanovených v sociálnom poistení zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Základné zásady, z ktorých sa pri príprave ročného zúčtovania vychádzalo, sú nasledovné
a)zaviesť ročné zúčtovanie čo najskôr, teda do súčasného právneho stavu tak, aby k plateniu preddavkov poistného na sociálne poistenie došlo za obdobie od januára 2021 a ročné zúčtovanie bolo vykonané v roku 2022,
b)nezvyšovať administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, práve naopak, znižovať ju,
c)dosiahnuť spravodlivosť pre všetky subjekty, ktorých sa ročné zúčtovanie bude týkať, tak, aby sa predišlo vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa, čím sa predíde nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov a poistencov. V zmysle návrhu poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity budú platené a odvádzané preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) a prebehne nad nimi ročné zúčtovanie. Vzhľadom na osobitný charakter úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľa, sa ročné zúčtovanie nad nimi nebude vykonávať. Z uvedeného dôvodu sa poistné na úrazové poistenie a na garančné poistenie bude spravovať v zásade rovnakým režimom ako doteraz. V zmysle predloženého návrhu sa začnú platiť a odvádzať preddavky na poistnom za obdobie od januára 2021 a Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
Ročné zúčtovanie sa navrhuje zaviesť za nasledovných podmienok:
-Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa robí ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka,
-ročné zúčtovanie sa bude vzťahovať na poistenca, ktorým je zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a na zamestnávateľa. Za zamestnávateľa sa vykoná ročné zúčtovanie na základe výsledkov ročného zúčtovania všetkých jeho zamestnancov. Ročné zúčtovanie sa nebude vzťahovať na štát (poistenci štátu), na Sociálnu poisťovňu (poberatelia úrazovej renty) a na dobrovoľne poistené osoby,
-dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie nebude mať vplyv na už vykonané ročné zúčtovanie,
-navrhuje sa zrušiť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca a zamestnávateľa na platenie preddavkov na poistnom a zároveň sa navrhuje ustanoviť maximálny ročný vymeriavací základ, ktorý sa bude uplatňovať na zamestnávateľa a zamestnanca pri platení preddavkov ako aj pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať aj na samostatne zárobkovo činnú osobu pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
-platenie preddavkov na poistnom za zamestnanca a zamestnávateľa sa zastaví zaplatením preddavkov na poistnom zo sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka, v ktorom je zamestnanec povinne poistený. Ak má fyzická osoba viac zamestnaní v priebehu kalendárneho roka, tak uvedené platí pre každého jej zamestnávateľa (pre každý právny vzťah) osobitne. To znamená, že mesačné preddavky na poistnom sa budú platiť zo skutočných príjmov zamestnanca zúčtovaných na výplatu za daný mesiac až dovtedy, pokiaľ výška príjmov zúčtovaných na výplatu u tohto zamestnávateľa kumulatívne za daný rok nepresiahne maximálny ročný vymeriavací základ. Poistné zaplatené zamestnancom z viacerých právnych vzťahov z vyššieho ako z maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude predmetom ročného zúčtovania,
-ruší sa súčasné vylúčenie povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, ak mu bol za obdobie výkonu jeho činnosti zúčtovaný na výplatu príjem napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Dôvodom je zamedzenie vzniku nedoplatkov na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, ako aj zamedzenie optimalizácie príjmov prostredníctvom tohto inštitútu,
-súčasná úľava na poistnom na povinné dôchodkové poistenie, ktorú si môžu uplatniť študenti – dohodári a od 1. júla 2018 aj dôchodcovia – dohodári, bude zachovaná v podobe odvodovej odpočítateľnej položky; v porovnaní so súčasným stavom budú dohodári, ktorí si ju uplatnia, povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Toto podstatne zníži administratívnu záťaž pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním takéhoto dohodára, keďže sa dnešná povinnosť zamestnávateľa spočívajúca v povinnosti podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia z dôvodu prekročenia hranice príjmu nahradí oveľa jednoduchšou, a to tým, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody,
-ak si dohodári odvodovú odpočítateľnú položku v priebehu kalendárneho roka neuplatnia v plnej výške (200 eur za každý kalendárny mesiac trvania dôchodkového poistenia z dohody v kalendárnom roku), tak im bude suma odvodovej odpočítateľnej položky uplatnená pri vykonaní ročného zúčtovania, ak nepožiadajú o výnimku z uvedeného postupu,
-Sociálna poisťovňa bude viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek vytváranú najmä na základe informácií poskytnutých zamestnávateľom v prihláške/odhláške dohodára a sprístupňovať zamestnávateľovi nemožnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode, čím sa odstráni dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business,
-upravuje sa spätné rozpočítanie príjmu vyplateného po skončení dôchodkového poistenia študenta – dohodára a dôchodcu – dohodára, ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku tak, aby sa znížil počet prípadov spätného otvárania výsledkov ročného zúčtovania,
-samostatne zárobkovo činnej osobe bude zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, bude však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré platila preddavky na poistnom,
-Sociálna poisťovňa zašle výsledok ročného zúčtovania v podobe rozhodnutia poistencovi (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba) a zamestnávateľovi, v ktorom sa bude konštatovať preplatok/nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie alebo vyrovnaná nulová bilancia,
-nedoplatok na poistnom bude poistenec a zamestnávateľ povinný zaplatiť v lehote 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania, rovnaká lehota bude platiť aj pre Sociálnu poisťovňu na vrátenie preplatku na poistnom; navrhuje sa, rovnako ako v daniach a vo verejnom zdravotnom poistení, aby preplatok a nedoplatok v sume nižšej ako 5 eur nezaložil povinnosť vrátiť preplatok alebo zaplatiť nedoplatok na poistnom,
-z dôvodu, že ročnému zúčtovaniu budú podliehať jednotlivé právne vzťahy, je nevyhnutné, aby evidencia v sociálnom poistení bola vedená na úrovni právneho vzťahu. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa bude povinne prideľovať identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktoré bude zamestnávateľ povinný viesť v evidencii zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a zároveň bude slúžiť na komunikáciu vo veciach tohto právneho vzťahu,
-ak sa v dôsledku ročného zúčtovania zmení vymeriavací základ, z ktorého bola určená výška dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti (dávka), dávka sa znovu určí z tohto zmeneného vymeriavacieho základu. Zmena v sume vyplácanej dávky sa vykoná od bežnej splátky. Ak sa suma dávky zníži, poistenec nebude mať povinnosť vrátiť rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny. Ak sa suma dávky zvýši, Sociálna poisťovňa doplatí poistencovi rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny.
Predkladaným vládnym návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje článkami II až V do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okrem ustanovení priamo súvisiacich s ročným zúčtovaním sú súčasťou pripravovanej novely aj precizované ustanovenia týkajúce sa dávky nemocenského poistenia – materského.

V súvislosti s potrebou aplikačnej praxe sa spresnilo ustanovenie týkajúce sa súbežného poberania materského oboma rodičmi na viacero detí súčasne. Zároveň boli sprecizované ustanovenia týkajúce sa tzv. „reťazových pôrodov“, tak aby táto úprava mala pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu a teda aj na výšku priznanej dávky.
Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
(§ 4 ods. 1)
V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy v sociálnom poistení do príjmu 200 eur mesačne aj pre dôchodcov - dohodárov, bola od 1. júla 2018 prijatá právna úprava, ktorá založila v zákone č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potrebné zásady.
K najväčšej zmene z tohto dôvodu dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí, na rozdiel od súčasnosti, si budú môcť privyrobiť popri poberaní tohto dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, až kým úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur.
V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre predčasných starobných dôchodcov dohodárov, ktorým bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vykonať zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti tak, aby pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli jednoznačné pre aplikačnú prax vo vzťahu ku všetkým dôchodcom, ktorý má priznaný niektorý z dôchodkov, bez rozdielu.
K bodom 2 a 4
(§ 4 ods. 2 a § 7 ods. 3 a 4)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP), upravuje sa znenie § 4 ods. 2 za účelom zosúladenia s týmto zámerom vrátane legislatívno-technických úprav. Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhujú vypustiť ustanovenia odsekov 3 a 4 v § 7, čo nepredstavuje vecnú zmenu v porovnaní so súčasným právnym stavom.
K bodom 3, 43, 55, 81, 82, 84 a 85
(§ 4 ods. 5, § 138a, § 147b ods. 4 a 5, § 227a ods. 1, § 227a ods. 2, § 227a ods. 4 a § 227b)
V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je nevyhnutné súčasnú odvodovú úľavu pre študentov a dôchodcov – dohodárov zmeniť tak, aby bola realizovateľná v praxi a aby sa eliminovali aktuálne nedostatky komunikácie medzi dohodárom a zamestnávateľom. Ide o prípady, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Týmto študent spôsobil, že zamestnávateľ, u ktorého si uplatnil odvodovú úľavu ako u druhého, nesprávne v nižšej sume platil a odvádzal za neho poistné, dôsledkom čoho bol zamestnávateľ povinný toto poistné doplatiť a Sociálna poisťovňa mu bola povinná predpísať penále. S cieľom odstrániť tento stav sa navrhuje nahradiť súčasnú výnimku z platenia poistného zavedením inštitútu OOP.
OOP sa bude uplatňovať priebežne v zúčtovacom období vždy len na jednu dohodu v rovnakej sume, ako sa v súčasnosti uplatňuje výnimka z platenia poistného, t.j. v sume najviac 200 EUR mesačne. Ak príjem z dohody s OOP bude nižší ako 200 eur, suma OOP v tomto mesiaci sa bude rovnať sume dosiahnutého príjmu. OOP sa bude uplatňovať rovnako ako v súčasnosti bez ohľadu na dĺžku trvania právneho vzťahu v mesiaci a do budúcna aj trvania dôchodkového poistenia v mesiaci. Cieľom navrhovaného spôsobu priebežného uplatňovania OOP je zachovať výhody v súčasnosti uplatňovanej výnimky z platenia poistného do budúcnosti (snaha o nezhoršenie postavenia dohodárov a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami po zavedení ročného zúčtovania). Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Zamestnávatelia by vopred nepoznali cenu práce dohodára s OOP. Z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby si dohodár, ktorý má v jednom kalendárnom mesiaci viac dohôd za sebou, určil len jednu dohodu, pri ktorej si bude uplatňovať OOP.
OOP sa bude uplatňovať tak u zamestnanca (dohodára s OOP – viď odôvodnenie k § 4 ods. 2), ako aj u jeho zamestnávateľa - to znamená, že dohodár s OOP s príjmom do 200 eur mesačne a jeho zamestnávateľ nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) a zamestnávateľ nebude platiť ani poistné do rezervného fondu solidarity. V prípade, ak príjem dohodára s OOP je vyšší ako 200 eur za kalendárny mesiac, OOP sa prejaví vo forme zníženia vymeriavacieho základu zamestnanca a aj jeho zamestnávateľa o OOP v sume 200 eur. Poistné bude platené len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a OOP. Pre zamestnávateľa to znamená predvídateľnosť nákladov práce za takéhoto zamestnanca.
Dohodár s OOP bude dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody. Dosiahne sa tým podstatné zníženie administratívnej záťaže pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním dohodára s OOP. Dnešná povinnosť zamestnávateľa podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia dohodára s odvodovou úľavou z dôvodu prekročenia hranice príjmu (pri dohodách trvajúcich niekoľko mesiacov to môže byť aj každý mesiac), sa nahradí oveľa jednoduchšou tak, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody.
Na účely dôchodkovej dávky obdobím dôchodkového poistenia dohodára s OOP nebude obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. To znamená, že z obdobia dôchodkového poistenia sa vylúči to obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého dohodár s OOP nemal vymeriavací základ.
V zmysle uvedeného sa navrhuje uplatňovať OOP podľa nasledujúcich zásad. OOP sa uplatní v priebehu zúčtovacieho obdobia odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu (dohody), inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP. Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia v kalendárnom mesiaci pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Z rovnakého dôvodu dohodár s OOP môže zmeniť uplatňovanie OOP na inú dohodu, ale najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené uplatňovanie OOP pri konkrétnej dohode. Zamestnávatelia budú mať povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.
Pri vykonaní ročného zúčtovania dohodárovi, ktorý si v zúčtovacom období uplatnil OOP v sume nižšej ako 12 násobok OOP (12x200=2 400 eur) a príjem z dohôd, z ktorých by si mohol uplatniť OOP je vyšší ako už uplatnená OOP, Sociálna poisťovňa douplatní OOP v sume rozdielu medzi dosiahnutým príjmom (vymeriavací základ z dohôd bez uplatnenia OOP dosiahnutý v zúčtovacom období) najviac v sume 2 400 eur a sumou OOP už uplatnenou v zúčtovacom období.
Douplatňovanie OOP Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania nevykoná, ak
1.dohodár s OOP uplatnenou v zúčtovacom období prejavil písomný nesúhlas s douplatnením OOP najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod,
2.dohodár si v zúčtovacom období neuplatnil OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod.
Pri douplatňovaní OOP Sociálna poisťovňa postupuje nasledovne
-zistí vymeriavací základ dosiahnutý v zúčtovacom období bez uplatnenia OOP,
-vymeriavacie základy dosiahnuté z dohôd v zúčtovacom období v jednotlivých dohodách zníži o OOP v podobe, ako si ju dohodár uplatnil v zúčtovacom období (rešpektuje jeho vôľu prejavenú v súlade so zásadami uplatňovania OOP ustanovenými zákonom o sociálnom poistení); ak vymeriavací základ dohodára s OOP presiahne maximálny ročný vymeriavací základ/pomerný maximálny ročný vymeriavací základ [bližšie vysvetlené v odôvodnení k bodu 60 (§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7)], OOP sa odpočíta z tohto maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu,
-následne o zvyšnú časť nedouplatňovanej OOP postupne zníži vymeriavacie základy najprv v dohode, ktorú zamestnávateľ prihlásil ako prvú, a v ktorej bola uplatnená OOP; ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju v inej dohode, v ktorej si v zúčtovacom období dohodár uplatnil OOP, ale zamestnávateľ podal prihlášku neskôr. Ak mal takýchto dohôd viac a je potrebné OOP douplatňovať, uvedený postup sa opakuje až do douplatňovania OOP v celkovej výške najviac 2 400 eur,
-ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju na dohodu, v ktorej by si mohol dohodár v zúčtovacom období uplatniť OOP, ale neuplatnil, a to postupne v dohodách v závislosti od skoršieho podania prihlášky za dohodára.
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby povinné dôchodkové poistenie dohodára s OOP vznikalo a zanikalo v súlade so vznikom a zánikom dohody, čím sa dohodár s OOP stáva zamestnancom na účely dôchodkového poistenia nezávisle od výšky príjmu z dohody, navrhuje sa v § 227a viazať plnenie povinností vyplývajúcich z uplatnenia OOP nie na fyzickú osobu, ale na zamestnanca a vypustiť odsek 4 pre nadbytočnosť.
V § 227b sa navrhuje zavedenie práva dohodára s OOP prejaviť nesúhlas s douplatnením OOP na jeho dohody v zúčtovacom období s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky. Toto právo si môže uplatniť najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania. Na neskôr prejavený nesúhlas Sociálna poisťovňa nebude prihliadať.
Navrhovaným konceptom OOP sa nielen nezhorší súčasné postavenie dohodárov s OOP a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami, ale zavedením ročného zúčtovania získajú dodatočnú výhodu v podobe douplatnenia zvyšnej sumy OOP na celkový ročný príjem z dohôd a to aj u viacerých zamestnávateľov.
K bodom 5 a 46
[§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4, § 108 ods. 3 a § 139a]
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.

K bodu 6
[§ 19 ods. 3 písm. b)]
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom odstrániť pochybnosti o určení dátumu zmeny právneho postavenia poistenca v dôsledku najmä spätného priznania dôchodku sa spresňuje text tohto ustanovenia. Dátum zmeny právneho postavenia je rozhodnou právnou skutočnosťou, od ktorej závisí vznik, zmena alebo zánik práv a povinností poistenca, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne v sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného je nespochybniteľné, že právne postavenie poistenca sa mení od dňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku.
K bodom 7 až 9
(§ 20 ods. 1 a 2)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby dohodár s OOP bol dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody, bude sa na neho vzťahovať všeobecný systém vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca. V zmysle uvedeného sa navrhujú úpravy v týchto ustanoveniach.
K bodu 10
[§ 20 ods. 3 písm. a)]
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 11
(§ 20 ods. 5)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné jednoznačne určiť príjmy, ktoré vstupujú do vymeriavacích základov tak na platenie poistného preddavkami, ako aj na vykonanie samotného ročného zúčtovania. Za vymeriavací základ sa aj naďalej bude považovať príjem zamestnanca zúčtovaný na výplatu.
K bodom 12, 14 a 40
[§ 21 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. a) a § 138 ods. 3]
Navrhuje sa zosúladenie s postupmi ustanovenými daňovým poriadkom v prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
V § 21 ods. 2 ide tiež o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.
K bodom 13, 28, 50 a 101
[§ 21 ods. 3, § 78 ods. 2, § 142 ods. 6, § 233 ods. 6 písm. c)]
V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.
K bodu 15
(§ 31a)
Jednou z podmienok nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj na účely zvýšenia sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania, ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom. Nárok na zvýšenie nemocenskej dávky vznikne, ak poistenec zaplatí nedoplatok v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania .
K bodu 16
[§ 49 ods. 2 písm. d)]
Navrhuje sa spresnenie a zjednoznačnenie textu tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje jednu z podmienok nároku na materské pre otca. Jeho účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom.
K bodu 17
(§ 54 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné. Uvedeným sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa vymeria suma dávky, vylučujú zákonom ustanovené obdobia, v ktorých zamestnanec nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie, čím sa zabezpečí, aby suma dávky zodpovedala objektívnemu príjmu poistenca, ktorý má nahradiť.
K bodom 18, 29 a 35
[§ 55 ods. 3, § 78 ods. 3 a § 108 ods. 8]
Ak bola suma nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti určená z vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov pred vykonaním ročného zúčtovania na účely úpravy sumy týchto dávok po vykonaní ročného zúčtovania je potrebné ustanoviť opätovné určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré zabezpečí proporcionálne zohľadnenie zmeny (zvýšenie /zníženie) vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov po vykonaní ročného zúčtovania.
Vo vzťahu k dôchodkovým dávkam sa upravuje spôsob určenia vymeriavacích základov na účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na dôchodok, ak zamestnanec neplatil v tomto období poistné preddavkami z dôvodu dosiahnutia sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
K bodu 19
(§ 57 ods. 4)
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyňa nemá vymeriavací základ nie len z dôvodu poberania materského alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.
Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúcim na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
K bodom 20 a 23
(§ 60 ods. 1 a § 66 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné.
K bodu 21
(§ 60 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 22
(§ 60 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s posudzovaním obdobia dôchodkového poistenia zamestnancov s OOP.
K bodu 24
(§ 67 ods. 4)
Zamestnancom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, v ktorom si uplatňujú OOP a ktorí sú z toho dôvodu dôchodkovo poistení, sa umožňuje poberanie predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti v tomto právnom vzťahu za zákonom ustanovených podmienok. Z uvedených dôvodov je takýto zamestnanec vyňatý z okruhu zamestnancov, ktorým nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká.
K bodu 25
(§ 67 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 26
(§ 67 ods. 6)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami vykonanými v § 227a a v § 139c.
K bodom 27 a 30
(§ 73 ods. 5 a 6 a § 78a)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 31
(§ 84 ods. 1)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodom 32 až 34
[§ 84 ods. 5 písm. a), § 84 ods. 5 písm. b) a § 108 ods. 2]
Legislatívno–technické zmeny.

K bodu 36
(§ 128 ods. 4)
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na platenie poistného na invalidné poistenie nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 37
(§ 128 ods. 12)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa ustanovuje povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) pre zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Platenie poistného v súčasnej podobe bude naďalej zachované
-na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré sú poisteniami zamestnávateľa. Poistné na úrazové poistenie sa platí zo skutočného príjmu neobmedzeného maximálnym vymeriavacím základom, preto nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením. Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojujú sa z neho nielen nároky zamestnanca, ale uhrádzajú sa z neho aj odmeny a výdavky predbežného správcu a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nezaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za jeho zamestnanca. Z tohto pohľadu je garančné poistenie neporovnateľné s nemocenským, dôchodkovým poistením a poistením v nezamestnanosti, ktoré slúžia výlučne na úhradu dávok. V zmysle uvedeného nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením.
-pre dobrovoľne poistenú osobu, štát a Sociálnu poisťovňu.
Z dôvodu, že preddavky na poistnom sú formou poistného, navrhuje sa pre ne uplatňovanie rovnakého režimu, a teda, kde zákon používa pojem poistné, majú sa na mysli aj preddavky na poistnom. Používanie pojmu preddavky na poistnom sa viaže výlučne k tým druhom poistenia, nad ktorými sa vykonáva ročné zúčtovanie.
K bodu 38
(§ 138 ods. 1)
Vymeriavací základ na platenie preddavkov na dôchodkové poistenie dohodára s OOP aj jeho zamestnávateľa (aj na platenie preddavkov poistného do rezervného fondu solidarity), bude rozdiel medzi jeho príjmom za daný mesiac relevantným na určenie vymeriavacieho základu a sumou OOP (platí pre prípady, ak príjem dohodára s OOP za kalendárny mesiac bude vyšší ako 200 eur; ak má dohodár za kalendárny mesiac príjem nižší ako 200 eur, vymeriavací základ dohodára a jeho zamestnávateľa bude 0 eur).
K bodom 39, 41 a 42
(§ 138 ods. 2, 5 až 14)
Navrhuje sa vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zosúladiť s potrebami ročného zúčtovania. Okruh príjmov, z ktorých sa určuje vymeriavací základ. ako aj spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, zostávajú nezmenené. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na platenie preddavkov, sa rovnako ako v súčasnosti, od 1. júla kalendárneho roka použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok až do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na vykonanie ročného zúčtovania sa použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za kalendárny rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva.
Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu zamestnávateľa s tým, že sa zachováva zásada, podľa ktorej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnávateľom je vymeriavací základ jeho zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či sa poistné platí preddavkovo. Súčasne sa vecne zachováva aktuálna právna úprava, podľa ktorej sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie, pre ktoré sa navrhuje nevykonávať ročné zúčtovanie, zahŕňa aj príjem plynúci z dohôd s OOP, t.j. vymeriavací základ zamestnanca neznížený o OOP.
Navrhované odseky 7 a 8 nepredstavujú zmeny súvisiace s ročným zúčtovaním. Ide iba o zmenu poradia odsekov.
Navrhuje sa zachovať minimálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie.
Navrhuje sa zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý sa určí ako jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Tento sa použije pre platenie poistného dobrovoľne poistenou osobou, pretože ročné zúčtovanie sa pre túto skupinu poistencov navrhuje nevykonávať. Tiež sa navrhuje zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu na platenie poistného preddavkami z dôvodu zamedzenia vzniku vysokých preplatkov na poistnom ako výsledku ročného zúčtovania na strane samostatne zárobkovo činných osôb s vysokými príjmami. V súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom, ako aj na účely určenia výšky dávky, sa navrhuje, aby aj vymeriavací základ na dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a vymeriavací základ, z ktorého platí Sociálna poisťovňa poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa tohto zákona, bol ohraničený sumou maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Uvedenou zmenou sa zabezpečí rovnaký prístup k dotknutým osobám. Vzhľadom na to, že do účinnosti navrhovanej právnej úpravy nebol vymeriavací základ v týchto prípadoch obmedzený maximom, platenie poistného za dobu pred účinnosťou sa realizuje v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, za ktorý sa platí alebo dopláca poistné.
Navrhuje sa zaviesť inštitút maximálneho ročného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity. Maximálny ročný vymeriavací základ sa navrhuje ustanoviť z dôvodu navrhovaného právneho režimu ročného zúčtovania, a to pre platiteľov poistného, pre ktorých sa navrhuje vykonávať ročné zúčtovanie. Účelom zavedenia maximálneho ročného vymeriavacieho základu je dosiahnutie hlavného cieľa navrhovanej právnej úpravy ročného zúčtovania, a to zamedzeniu odvodovej optimalizácie subjektov v sociálnom poistení. Pri zachovaní maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie by dochádzalo k situáciám, kedy výsledkom ročného zúčtovania by boli nedoplatky na poistnom, ktoré by zamestnanci a ich zamestnávatelia museli zaplatiť v čase, kedy tento príjem môže byť spotrebovaný. Dôsledkom uplatňovania navrhovanej právnej úpravy maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude skutočnosť, že povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie zamestnanca a zamestnávateľa zanikne za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa v úhrne v zúčtovacom období dosiahla suma maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Napr. ak úhrn vymeriavacích základov zamestnanca dosiahnutých za kalendárne mesiace január až marec zúčtovacieho obdobia dosiahne sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity jeho zamestnávateľom zanikne za kalendárny mesiac apríl.
Z právnej úpravy navrhovanej v odseku 11 okrem iného vyplýva, že maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať osobitne na každý právny vzťah, ktorý fyzickej osobe založí právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti platenia poistného preddavkami v zúčtovacom období. To znamená, že ak fyzická osoba bude viackrát v právnom postavení zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi, dosiahnutie maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa v zúčtovacom období navrhuje sledovať z každého takéhoto právneho vzťahu. Úhrn vymeriavacích základov tohto zamestnanca vo vzťahu k prekročeniu maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa zohľadní pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnanca. Vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý v zúčtovacom období zamestnáva zamestnanca, ktorý v zúčtovacom období prekročí sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, sa pri vykonaní ročného zúčtovania zohľadní maximálny ročný vymeriavací základ osobitne na každý právny vzťah. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou a preto zamestnávateľ bude naďalej platiť poistné na úrazové poistenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov neobmedzených maximálnym ročným vymeriavacím základom. To znamená, že aj po prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu určeného pre ostatné podsystémy sociálneho poistenia, platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa sa nezastaví. Z právnej úpravy ustanovenia § 138 sa navrhuje vypustiť súčasný odsek 11, ktorým sa ustanovuje poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou. Dôvodom je, že v zmysle zásad ročného zúčtovania sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie z každej činnosti osobitne až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Súbeh platenia poistného na sociálne poistenie nad poistencom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania.
V súvislosti so zachovaním vylúčenia povinnosti platiť poistné pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu sa navrhuje, aby sa jej mesačný vymeriavací základ v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré má zaplatiť poistné. Vylúčenie povinnosti platiť poistné v prípadoch, keď u nej nastala zákonom definovaná sociálna udalosť, alebo ak poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac, sa použije tak pri platení poistného preddavkami ako aj pri ročnom zúčtovaní. Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti sa zachováva zásada pomerného zníženia vymeriavacieho základu v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu v závislosti od reálneho počtu dní v kalendárnom mesiaci, za ktoré má zaplatiť poistné v zákonom ustanovených prípadoch.
K bodom 44, 45, 47 a 51
(§ 139 ods. 1 a 3, § 139b a § 143 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. .
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem po zániku dôchodkového poistenia. Takémuto dohodárovi zamestnávateľ vymeriavacie základy dosiahnuté v jednotlivých kalendárnych mesiacoch posledného kalendárneho roka trvania dôchodkového poistenia navýši o už uplatnenú OOP v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Takto určený vymeriavací základ navýši aj o pomernú časť príjmu vyplateného po zániku dôchodkového poistenia a novo uplatní OOP, t.j. vymeriavací základ zníži o zodpovedajúcu OOP najviac v sume 200 eur za jednotlivé kalendárne mesiace.
V súvislosti so zmenami pri platení poistného zamestnancami z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania je potrebné zosúladiť rozhodujúce obdobia na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa s rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca a prispôsobiť splatnosť poistného.
(§ 139c)
Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s platnou právnou úpravou predpisovania poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, sa navrhuje ustanoviť postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca. Ide o univerzálny postup, ktorý Sociálna poisťovňa bude uplatňovať tak pri predpisovaní dlžných súm poistného, ktoré malo byť zaplatené preddavkami, ako aj pri určení vymeriavacieho základu pre vykonanie ročného zúčtovania, ak z vykonaného dokazovania nie je možné zistiť skutočný vymeriavací základ ani z iných zdrojov (napr. ani z údajov FR SR).
K bodu 48
(§ 140)
S cieľom eliminovať nepriaznivé dopady výsledkov ročného zúčtovania na hospodárenie či už zamestnancov alebo zamestnávateľov sa navrhuje vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Ak by vymeriavacie základy neboli zohľadnené pri platení preddavkov, museli by sa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania (keďže ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté zo zárobkovej činnosti v zúčtovacom období), tak by zamestnancom a zamestnávateľom vznikali nedoplatky na poistnom, čomu sa predíde navrhovanou právnou úpravou. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného sa zohľadní v plnom rozsahu na určenie výšky dávky. Preto, ak bude zaplatené poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ak tento vymeriavací základ bude relevantný na určenie sumy dávky, bude poskytnutá aj vyššia dávka.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa ponecháva pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa vylúčenie povinnosti platiť poistné bude viazať na sociálnu udalosť – tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby samostatne zárobkovo činná osoba v čase starostlivosti o novonarodené dieťa nemusela platiť poistné na sociálne poistenie bez ohľadu na nárok na materské. Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou na účely dôchodkového poistenia a/alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné aj na dobrovoľné poistenie súčasne.
K bodu 49
(§ 142 ods. 2 a 3)
Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa navrhuje, platenie preddavkov na poistnom zamestnancom a jeho zamestnávateľom a poistného na garančné poistenie zamestnávateľom, zastaviť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené z maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Platenie poistného sa zastaví v každom právnom vzťahu osobitne a to do konca príslušného kalendárneho roka alebo do skončenia poistenia, ak poistenie skončilo skôr. Ak vymeriavací základ zamestnanca v niektorom mesiaci zúčtovacieho obdobia prekročí maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a poistné platené zamestnávateľom na garančné poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) za tento mesiac len z rozdielu medzi maximálnym ročným vymeriavacím základom a úhrnom vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcich mesiacoch zúčtovacieho obdobia. Dôvodom zavedenia tejto úpravy je najmä zamedzenie vzniku preplatkov na poistnom v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania.
K bodu 52
(§ 144 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou § 139c.
K bodu 53
(§ 145)
Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania.
V súvislosti s vypustením odseku 2 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu.
Rovnako ako pri preplatku v § 147e sa navrhuje zavedenie hraničnej sumy na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.
Ak preplatok na poistnom nedosiahne sumu 5 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti. Použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Preplatok na preddavku na poistnom za zúčtovacie obdobie Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia (bez ohľadu na výšku sumy preplatku) priebežne nevracia. Použije ho až pri vykonaní ročného zúčtovania. Pred vykonaním ročného zúčtovania ho použije len na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom alebo na preddavku na poistnom a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

K bodu 54
(§ 146 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 55
(§ 147a až § 147e - všeobecne)
Navrhujú sa ustanovenia, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Ustanovujú sa základné zásady ročného zúčtovania, jednotlivých postupov pri ročnom zúčtovaní a pri zisťovaní výsledku ročného zúčtovania, ktorým môže byť preplatok, nedoplatok alebo vyrovnaná bilancia.
Je predpoklad, že pri zachovaní stanovených zásad bude výsledkom ročného zúčtovania iná ako vyrovnaná bilancia najmä v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, pri súbehu viacerých zárobkových činností, pri prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu a pri uplatnení OOP študentmi – dohodármi, dôchodcami - dohodármi.
K bodom 55, 65 a 90
[§ 147a, § 194 ods. 5 a § 231 ods. 1 písm. f)]
Navrhuje sa, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka. Lehota sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia, a to z dôvodu rešpektovania lehôt na podanie daňových priznaní daňovými subjektmi, ktoré sú nevyhnutným podkladom na vykonanie ročného zúčtovania.
Platenie poistného preddavkami aj zhromažďovanie údajov na účely ročného zúčtovania predpokladá priebežné kontrolovanie plnenia povinností odvádzateľmi Sociálnou poisťovňou už v zúčtovacom období. Pôjde najmä o logické kontroly predložených údajov, predložených výkazov, identifikáciu a spracovanie platieb preddavkov. V prípade zistenia nedostatkov je žiaduce, aby Sociálna poisťovňa zvolila také postupy, ktoré budú smerovať k ich odstráneniu pred vykonaním ročného zúčtovania.
V zmysle zásady, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bude môcť predpisovať v rámci zúčtovacieho obdobia preddavky na poistnom, je nevyhnutné zabezpečiť rešpektovanie právoplatných rozhodnutí, ktorými boli preddavky predpísané a aj právoplatných rozhodnutí, ktorými boli povolené splátky dlžných súm preddavkov na poistnom (ak je v čase vykonania ročného zúčtovania aktuálne dodržiavaný), na účely vykonania ročného zúčtovania. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prihliadať pri ročnom zúčtovaní na takéto poistné ako na zaplatené. Bez takéhoto postupu by bolo ročné zúčtovanie v zásade nevykonateľné. Záväzky z uvedených rozhodnutí aktuálne aj pri vykonaní ročného zúčtovania budú predmetom zápočtu v rámci ročného zúčtovania. Naopak, pri rozhodnutiach o preddavkoch na poistnom alebo o povolení splátok preddavkov na poistnom, ktoré nenadobudli právoplatnosť do vykonania ročného zúčtovania, sa navrhuje konanie zastaviť, teda zohľadniť dlžné sumy pri vykonaní ročného zúčtovania.
Na účely ročného zúčtovania zamestnanca sa budú považovať preddavky, ktoré je povinný za zamestnanca odvádzať zamestnávateľ, za zaplatené. Neodvedené preddavky zamestnávateľom budú predmetom ročného zúčtovania zamestnávateľa.

K bodu 55
(§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a 10)
Výsledok ročného zúčtovania vznikne porovnaním vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami a vymeriavacích základov zistených pri ročnom zúčtovaní z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii ku dňu vykonania ročného zúčtovania pri rešpektovaní maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Ročné zúčtovanie pre poistencov, ktorí vykonávajú viacero zárobkových činností, sa navrhuje vykonávať najprv čiastkovo za každý poistný vzťah a až následne za súbeh poistných vzťahov. Dôvodom sú najmä rozdielny rozsah poistenia už u zamestnancov (kombinácia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v závislosti od charakteru právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania), rozdielne sadzby poistného a uplatňovanie výnimiek z platenia poistného v jednotlivých právnych vzťahoch. Ak by sa takto nepostupovalo, tak by nebolo možné určiť správnu výšku preplatku alebo nedoplatku.
Pri zisťovaní čiastkového vymeriavacieho základu sa porovná úhrn vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami z daného poistného vzťahu v zúčtovacom období s úhrnom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní najviac však do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu. V prípade dohodárov s OOP sa tento vymeriavací základ ešte zníži o sumu OOP pričom sa douplatňuje OOP, podľa postupov uvedených pri ustanoveniach týkajúcich sa OOP, v zásade až do sumy 12 násobku OOP s výnimkou dohodárov, ktorí s takýmto postupom prejavili nesúhlas. Výsledkom porovnania vymeriavacích základov bude vymeriavací základ na určenie preplatku na poistnom, resp. nedoplatku na poistnom, z ktorého sa určí čiastkový preplatok/nedoplatok na poistnom daného poistenca s použitím sadzieb platných pre daný poistný vzťah (preplatok, resp. nedoplatok sa vyčísľuje zvlášť za každý základný fond do ktorého poistenec prispieva: základný fond nemocenského poistenia, základný fond starobného poistenia, základný fond invalidného poistenia, základný fond poistenia v nezamestnanosti a v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby aj rezervný fond solidarity).
Následne sa porovná súčet vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky zo všetkých poistných vzťahov v zúčtovacom období so súčtom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní z jednotlivých poistných vzťahov. Súčet vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní sa obmedzí maximálnym ročným vymeriavacím základom/pomerným maximálnym ročným vymeriavacím základom. Výsledkom tohto porovnania bude vymeriavací základ preplatku, nedoplatku alebo nulová bilancia. Ak je výsledkom vymeriavací základ preplatku, za účelom jeho prerozdelenia na jednotlivé poistné vzťahy poistenca sa ustanovuje tzv. preplatkový koeficient. Prostredníctvom tohto koeficientu sa určia podiely čiastkových vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní, z ktorých mali byť odvedené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov na súčte vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov. Zistenými podielmi sa vymeriavací základ preplatku rozdelí medzi jednotlivé poistné vzťahy. Týmto krokom získame vymeriavací základ preplatku v jednotlivých poistných vzťahoch poistenca v rámci súbehu. Z týchto vymeriavacích základov použitím príslušných sadzieb poistného (vo vzťahu k jednotlivým základným fondom do ktorých poistenec platil poistné z jednotlivých poistných vzťahov) sa určí preplatok poistného.
V poslednom kroku sa vykoná započítanie preplatkov s nedoplatkami poistného z jednotlivých poistných vzťahov. Celkovým výsledkom vykonaného ročného zúčtovania nad poistencom, ktorý vykonáva viacero zárobkových činností je preplatok, resp. nedoplatok na poistnom.

Aj po zavedení ročného zúčtovania sa navrhuje zachovať zásadu, v zmysle ktorej zamestnávateľ platí poistné za svojho zamestnanca vždy až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Zosúlaďuje sa určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely vykonania ročného zúčtovania s vymeriavacím základom každého jeho zamestnanca zisteného Sociálnou poisťovňou na účely vykonania ročného zúčtovania.
Navrhuje sa, aby sa na účely ročného zúčtovania zohľadňovalo obdobie trvania poistenia, ako aj obdobia, v ktorých je vylúčená povinnosť platiť poistné pri stanovení maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Cieľom je reálne určiť (znížiť) maximálny ročný vymeriavací základ pri ročnom zúčtovaní tak, aby zodpovedal obdobiu, v ktorom trvala povinnosť platiť poistné (pomerný maximálny ročný vymeriavací základ), keďže v zúčtovacom období sa navrhuje platiť preddavky na poistnom z každého poistného vzťahu do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu bez ohľadu na obdobie poistenia. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
Z dôvodu, že sa ročné zúčtovanie nebude vykonávať v garančnom poistení, nebude možné uplatňovať pomerný maximálny ročný vymeriavací základ pri platení poistného na toto poistenie. Bude sa naň vzťahovať maximálny ročný vymeriavací základ aj v prípade, že pracovnoprávny vzťah trval kratšie ako rok (napr. trval len mesiac, ale zamestnávateľ zaplatí garančné poistenie z ročného maxima, ak vymeriavací základ jeho zamestnanca je za mesiac rovný alebo vyšší ako ročné maximum).
V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má v zúčtovacom období príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nepresiahol 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, nie je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za zúčtovacie obdobie. S cieľom vykonať ročné zúčtovanie aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá z uvedeného dôvodu nepodá daňové priznanie, navrhuje sa, aby jej vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné, bol úhrn minimálnych mesačných vymeriavacích základov za obdobie, počas ktorých bola v zúčtovacom období povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. Toto isté platí aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá podá daňové priznanie v ktoromkoľvek inom štáte ako v Slovenskej republike a nie je možné určiť vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 2, napr. z dôvodu, že samostatne zárobkovo činná osoba neoznámila Sociálnej poisťovni výšku príjmov a výdavkov zo samostatnej zárobkovej činnosti.
Možnosť uplatniť si oslobodenie od dane a od platenia poistného na povinné sociálne poistenie v prípade vyplatenia peňažného plnenia zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, za zákonom ustanovených podmienok až do sumy 500 eur, sa má vzťahovať aj na viacerých zamestnávateľov jedného zamestnanca. V prípade, ak v zúčtovacom období dôjde k uplatneniu tejto výhody viacerými zamestnávateľmi a v sume vyššej ako je zákonom ustanovená suma, navrhuje sa ustanoviť postup prepočtu oslobodenej sumy na všetkých takýchto zamestnávateľov pri ročnom zúčtovaní.
V súvislosti s povinnosťou Sociálnej poisťovne poskytovať údaje o vymeriavacích základoch, o platení a odvádzaní poistného sa navrhuje, aby v prípade poskytovania údajov za obdobie, za ktoré bolo vykonané ročné zúčtovanie, poskytovala údaje, ktoré vyplynú z ročného zúčtovania.
K bodom 55, 63, 67, 70 a 71
(§ 147c, § 147d, § 147e, § 184 ods. 8, § 212 ods. 3, § 215 ods. 2 a § 218a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie je nedávkovým konaním, jeho výsledkom bude rozhodnutie o výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa bude doručovať do vlastných rúk.

Zásady nedávkového konania sú už dnes upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení a vzťahujú sa aj na konanie o ročnom zúčtovaní s tým rozdielom, že konanie o ročnom zúčtovaní začne Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu. Proti rozhodnutiu o výsledku ročného zúčtovania bude možné použiť riadny a mimoriadny opravný prostriedok (odvolanie a obnova nedávkového konania).
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného (poistenec, ktorý je zamestnanec a/alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a zamestnávateľ) začne plynúť 45 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prípade, ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, sa navrhuje, aby pred vrátením preplatku z ročného zúčtovania zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe tento znížila o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. doplneného v súlade s článkom II. Ak Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávku na poistnom zo zúčtovacieho obdobia, zníži preplatok o daň až z preplatku, ktorý vznikne po započítaní pohľadávky. Až takto znížený preplatok na poistnom započíta s pohľadávkami, ktoré eviduje voči platiteľovi poistného, ktorým je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto platiteľovi poistného do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že sa odbúra administratívna záťaž na strane zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré by inak museli sami za seba daň zadministrovať a zaplatiť. Navrhovaný spôsob zdanenia zrážkovou daňou je obdobný ako po vykonaní ročného zúčtovania na verejné zdravotné poistenie.
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľa, prednostne započíta preplatok na poistnom s pohľadávkami, ktoré eviduje voči tejto fyzickej alebo právnickej osobe. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto zamestnávateľovi do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňové povinnosti plní zamestnávateľ sám za seba.
Lehota 45 dní na vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia.
Ak výška preplatku alebo nedoplatku na poistnom je nižšia ako 5,00 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok na poistnom nevzniká (rovnako ako vo verejnom zdravotnom poistení a dani z príjmu).
K bodu 56
[§ 151 ods. 2 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 57
(§ 152a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie sa vykoná aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa doplniť rozsah ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sa aplikujú aj na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie o ustanovenia upravujúce ročné zúčtovanie poistného.
K bodom 58, 91 až 93 a 98
[§ 170 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. p), § 231 ods. 2, § 231 ods. 3 a § 232a]
V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia bude spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa navrhuje ustanoviť rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera.
V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making) je nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické skupiny obyvateľstva a množstvo ďalších).
Údaje sa navrhuje zbierať za všetkých zamestnancov podľa § 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čiže za osoby s pravidelným príjmom aj nepravidelným príjmom, a to v režime zberu povinných údajov. Údaje by mali byť zbierané prostredníctvom úpravy už dnes existujúcich formulárov, ktoré na komunikáciu so zamestnávateľmi Sociálna poisťovňa používa (primárne prostredníctvom Mesačného výkazu poistného a príspevkov a Výkazu poistného a príspevkov, v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby). Údaje by mali byť zbierané tak, aby bola dodržaná ich aktuálnosť a zároveň, aby sa minimalizovala administratívna záťaž zamestnávateľa.
V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť zamestnávateľov viesť evidenciu údajov zamestnanca na účely hodnotenie vývoja hospodárenia a účinnosti verejných politík a oznamovať ich Sociálnej poisťovni.
K bodu 59
(§ 170 ods. 8)
Ustanovenie § 170 ods. 8 rieši za účelom uznania odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia poskytovanie údajov Ministerstvu vnútra SR, ktoré sú potrebné na overenie údajov na preukázanie splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené živnostenským zákonom, podľa ktorého sa odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Navrhovaným doplnením § 170 ods. 8 by malo dôjsť k úprave prípadov, keď sa fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie rozhodne vykonávať činnosť, ktorá je živnosťou v týchto štátoch a potrebuje v nich preukázať, že na území Slovenskej republiky vykonávala prax v týchto činnostiach. Osvedčenie o tejto praxi vydáva živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad. Sociálna poisťovňa bude okresnému úradu v sídle kraja poskytovať požadované údaje v rozsahu, v ktorom ich eviduje vo svojom informačnom systéme v súvislosti s výkonom sociálneho poistenia.
K bodu 60
(§ 170 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 61
(§ 172 ods. 5)
Predmetom dávkového konania je podľa § 172 ods. 4 rozhodovanie o nároku na dávku, jej sumu a nároku na jej výplatu. Podľa povahy veci, rozhodovanie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke podľa § 236 a 237 nie je rozhodovaním o nároku na dávku, a preto môže byť len nedávkovým konaním.
V záujme jednoznačnosti definície nedávkového konania, sa ustanovuje, že predmetom nedávkového konania je aj konanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť a v tomto zmysle sa predmetné ustanovenie spresňuje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy pomocou obnovy konania.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania je nevyhnutné doplniť okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania.
K bodu 62
[§ 178 ods. 1 písm. a) dvadsiaty bod]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje zveriť pôsobnosť činností spojených s vykonaním ročného zúčtovania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania do pôsobnosti jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne.
K bodu 64
(§ 193 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena za účelom zosúladenia s pojmom použitým v § 195.
K bodu 66
(§ 196 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 68
(§ 212 ods. 10)
Navrhuje sa vypustiť z dôvodu neaktuálnosti.
K bodu 69
(§ 214 ods. 2)
Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále sa ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm , ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.
K bodu 72
(§ 222 ods. 4)
Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa navrhuje doplniť o ďalšie opodstatnené situácie. V praxi nastávajú napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtuje na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, sa navrhuje zahrnúť tieto situácie medzi dôvody, z ktorých je možno použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia..
K bodu 73
(§ 223a)
Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.
K bodom 74, 77, 79 a 83
[§ 226 ods. 1 písm. e) a o), § 226 ods. 5 a § 227a ods. 2 písm. c)]
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa viedla evidenciu uplatňovaných OOP vytváranú najmä na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška. Sociálna poisťovňa bude na základe tejto evidencie sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia OOP, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť má prihláška podaná do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody, na ktoré mohla byť uplatnená OOP, aj keď bola podaná, napr. v predchádzajúcom kalendárnom roku pri vzniku dohody, alebo prvá podaná prihláška po skončení poslednej OOP). V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ oneskorene prihlasuje dohodára s OOP a Sociálna poisťovňa zistí z evidencie uplatňovaných OOP, že si tento dohodár uplatňuje v rovnakom období zúčtovacieho obdobia OOP z inej dohody, informuje o tejto skutočnosti zamestnávateľa s upozornením, že do ukončenia uplatňovania existujúcej OOP sa nemôže v prihlasovanom právnom vzťahu OOP uplatniť s poukázaním na zásadu, v zmysle ktorej si dohodár v rovnakom čase v zúčtovacom období môže uplatniť OOP len z jednej dohody. Odstráni sa dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Spôsob sprístupnenia informácií potrebných na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky určí Sociálna poisťovňa. V súvislosti so zavedením evidencie uplatňovaných OOP z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť dohodára s OOP predkladať čestné vyhlásenie o neuplatňovaní OOP u viacerých zamestnávateľov v rovnakom čase.
K bodu 75
[§ 226 ods. 1 písm. f)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania sa stanovuje nová lehota na postupovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa už má tieto prostriedky na svojom účte v Štátnej pokladnici, lehota sa stanovuje na 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.
K bodom 76, 78, 79, 96, 102 a 103
[§ 226 ods. 1 písm. n), § 226 ods. 5, § 232 ods. 2 písm. c) a § 235 ods. 2]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa navrhuje, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou.
Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.
K bodu 80
(§ 227)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 86 a 87
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novo zavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať prihlasovanie a odhlasovanie takýchto zamestnancov do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a budú sa na nich vzťahovať zásady ako na prihlasovanie a odhlasovanie bežných zamestnancov.
K bodu 88
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 89
[§ 231 ods. 1 písm. d)]
Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni údaje, ktoré už má k dispozícii a údaje nie sú pre výkon sociálneho poistenia v aktuálnom čase potrebné.
Z dôvodu zabezpečenia aktuálnych údajov v evidencii uplatňovaných OOP sa navrhuje, aby v prípade, ak dohodár má uzatvorené v rovnakom čase viaceré dohody, na ktoré by si mohol uplatniť OOP a zmení dohodu, na ktorú si uplatňuje OOP, boli dotknutí zamestnávatelia povinní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť. Zamestnávateľ, u ktorého dohodár uplatňovanie OOP končí, oznámi ukončenie uplatňovania OOP a zamestnávateľ, u ktorého si bude dohodár uplatňovať OOP, oznámi začiatok uplatňovania OOP. Rovnaký postup sa bude uplatňovať aj v prípade viacerých dohôd u toho istého zamestnávateľa.
K bodu 95
[§ 232 ods. 2 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 94
(§ 231 ods. 5)
Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia so zmenami, ktoré boli vykonané v definícii zamestnávateľa v predchádzajúcom období.
K bodu 97
[§ 232 ods. 2 písmeno e)]
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodu 99
(§ 233 ods. 3)
V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť ustanovených kontrolných orgánov voči Sociálnej povinnosti na všetky skutočnosti (nie len výsledky vyšetrovaných pracovných úrazov), ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia.
K bodu 100
[§ 233 ods. 6 písm. a)]
V súvislosti so zavedením preddavkového platenia poistného a ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť okruh údajov, ktoré je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznamovať Sociálnej poisťovni a ktoré sú mu známe z výkonu jeho činnosti. Predmetom poskytovania sú údaje, ktoré sa viažu k fyzickým osobám, ktoré dosahujú príjem zo závislej činnosti. Ide o aktuálne údaje o príjmoch zamestnancov, o ktorých zamestnávateľ, napr. neposkytuje Sociálnej poisťovni údaje na účely platenia poistného alebo poistného plateného preddavkami ale aj o údaje za zúčtovacie obdobie na účely vykonania ročného zúčtovania. Finančné riaditeľstvo SR poskytne údaje najskôr 31. mája kalendárneho roka, nakoľko údaje o príjmoch zo závislej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok má spracované až k tomuto dňu.
K bodom 104 a 106
(§ 239 a § 241 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 142.
K bodu 105
(§ 240 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje, aby nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) bolo dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa dopĺňa deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej sa navrhuje, aby deň vykonania ročného zúčtovania bol dňom do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok sú vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Pri týchto sa penále predpisuje obvyklým spôsobom a to do dňa uspokojenia [písm. a)] alebo do dňa, ktorý predchádza dňu zániku pohľadávky [písm. c)].
K bodu 107
(§ 242 ods. 4)
Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto sa navrhuje viazať ju na pracovné dni.
K bodom 108 až 110
[§ 244 ods. 2 a ods. 4 písm. b) a § 245 ods. 5 písm. c)]
Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.
Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje vypustiť aj písmeno c) v § 245 ods. 5.
K bodu 111
(§ 293ed)
V súvislosti so zavedením povinnosti Sociálnej poisťovne prideliť a sprístupniť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca v § 226 ods. 1 písm. n) je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť aj voči už existujúcim právnym vzťahom zamestnancov, ktorí boli prihlásení do Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2020 a poistenie im k tomuto dňu trvá.
(§ 293ee)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v bode58 navrhuje vypustiť v § 145 odsek 2, t.j. povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní z dôvodu nadbytočnosti. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. Túto povinnosť Sociálnej poisťovne je však potrebné zachovať pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie do 31. decembra 2020. Rovnako to platí aj pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2020 fyzickou osobou alebo právnickou osobou povinnou odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi.
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
V súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči už existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnancov alebo právny vzťah fyzickej osoby podľa § 4 ods. 1 písm. d) pred 1. januárom 2020 a k tomuto dňu trvá.
K Čl. II
V súvislosti so zmenou v bode 60 (§ 147d ods. 1) sa vstupuje v článku II do § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje rozšíriť vyberanie dane z príjmu zrážkovou daňou z preplatkov na poistnom priamo Sociálnou poisťovňou pred vrátením preplatku na poistnom zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti plní aj ďalšie povinnosti platiteľa dane.
K Čl. III
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení, rovnako ako vo vzťahu k výsledku ročného zúčtovania vo verejnom zdravotnom poistení, sa navrhuje neprihliadať na výsledok ročného zúčtovania vo vzťahu k príspevkom poskytovaným podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. IV
K bodu 1
(§ 23 vypustenie odseku 4, 5 a 6)
Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti. Vzhľadom na to, že sa pri vymeriavacích základoch v ostatných odsekoch tohto paragrafu zákon odkazuje na celé ustanovenie § 138 zákona o sociálnom poistení, nie je potrebné špecificky upravovať minimálny vymeriavací základ. Vypúšťa sa úprava maximálneho vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby ako nadbytočná. Táto úprava je už zahrnutá v § 23 ods. 2 a 3, ktoré sa odkazujú na celý § 138 zákona o sociálnom poistení.
Keďže v zmysle zásad ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie z každej činnosti osobitne, a to až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu, pričom súbeh platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nad poistencom - sporiteľom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania, toto ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné.
K bodu 2
(§ 23 odsek 4)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením odseku 4 v § 23.

K bodu 3
(§ 23 odsek 5)
Text ustanovenia sa upravuje z dôvodu zosúladenia určenia vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 4
(§ 23 odsek 9)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa bude vykonávať aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená a zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, sa dopĺňa ustanovenie o vymeriavacom základe, ktorý sa použije pre vykonanie ročného zúčtovania. Tento vymeriavací základ sa použije na výpočet prípadného preplatku alebo nedoplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a to tak, že sa porovná s vymeriavacím základom z ktorého sa platili povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami.
K bodu 5
(§ 23a)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 6
(Poznámka pod čiarou k odkazu 30 a 31)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 140 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 7
(§ 25 vypustenie odseku 3)
Z dôvodu, že sa zo zákona o sociálnom poistení vypúšťa úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ako aj vzhľadom na to, že sa poistné na starobné poistenie platí spolu s povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, sa z § 25 vypúšťa vylúčenie povinnosti zamestnávateľa platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 8
(§ 27 odsek 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa navrhuje ustanoviť povinnosť platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami rovnako ako poistné na starobné poistenie, t. j. pre zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnú osobu. Dôvodom tejto zmeny je, že sa povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platia spolu s poistným na starobné poistenie z rovnakého vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania vykoná aj ročné zúčtovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 9
(§ 27 odsek 6)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 10
(Poznámka pod čiarou k odkazu 36)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 143 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 11
(§ 28a odsek 2)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti aj vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Je potrebné zamedziť negatívnym vplyvom na hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli vzniknúť, ak by Sociálna poisťovňa po vykonaní ročného zúčtovania vrátila sumu preplatku na poistnom vrátane sumy preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie odvádzateľovi poistného, no sama by nemohla tieto príspevky zúčtovať mechanizmom podľa odseku 1 ani vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Preto sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať si povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak sporiteľovi nevznikne nová účasť na starobnom dôchodkovom sporení do jedného roka od jej zániku. Vzhľadom na to, že niektorí sporitelia môžu odísť do dôchodku aj v nižšom veku a Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa, aby si tieto príspevky mohla vyžiadať vždy po vykonaní ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ak má sporiteľ viac ako 53 rokov.
K bodom 12 a 13
(§ 28a odseky 3 a 5)
Zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení môže dôjsť k situácii, kedy samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne preplatok na poistnom a ak je táto osoba sporiteľom tak aj na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Tento preplatok môže byť v sume, ktorá by v rámci existujúceho mechanizmu zúčtovania rozdielu medzi postúpenou sumou príspevkov a sumou zistenou v ročnom zúčtovaní mohla znamenať, že by tejto osobe Sociálna poisťovňa nepostúpila povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj niekoľko rokov. Znamenalo by to, že po vykonaní ročného zúčtovania by Sociálna poisťovňa vrátila samostatne zárobkovo činnej osobe sumu preplatku na poistnom vrátane príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, no sama by ich od dôchodkovej správcovskej spoločnosti žiadať nemohla, čím by dochádzalo k zhoršeniu jej hospodárenia. Zároveň by sa dlhým obdobím nepostupovania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie narušil princíp pravidelného sporenia, čo by sa mohlo negatívne odraziť vo výške nasporenej sumy sporiteľa.
Z uvedených dôvodov sa zavádza mechanizmus vyžiadania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie od dôchodkovej správcovskej spoločnosti v závislosti od výsledku ročného zúčtovania. Sociálna poisťovňa si vyžiada vrátenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak preplatok na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie presiahne sumu príspevkov platených preddavkovo, ktoré má samostatne zárobkovo činná osoba zaplatiť na základe vymeriavacieho základu, ktorý sa použil pre vykonanie ročného zúčtovania a to buď do 30. júna alebo 30. septembra, dva roky po kalendárnom roku, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo. Sociálna poisťovňa tento vymeriavací základ pozná a okrem ročného zúčtovania ho použije aj na oznámenie výšky preddavkov samostatne zárobkovo činnej osobe. Týmto mechanizmom sa zabezpečí, že Sociálna poisťovňa nebude žiadať vrátenie sumy preplatku za všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čím sa minimalizuje negatívny vplyv na likviditu dôchodkových fondov a úspory sporiteľov. Zároveň sa výrazne nezhorší hospodárenie Sociálnej poisťovne, keďže postupné zúčtovanie preplatku na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie bude prebiehať najviac 9 mesiacov.
K bodom 14 a 15
(§ 28a odsek 7 a § 95 odsek 2)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 28a.
K Čl. V
K bodu 1
(§ 13 ods. 3 úvodná veta)
Gramatická úprava.
K bodu 2
[§ 13 ods. 3 písmeno a)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa ustanovuje, že príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce sa aj naďalej určujú z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové sporenie, ktoré sa však zavedením ročného zúčtovania bude platiť preddavkami a následne zúčtovávať prostredníctvom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že systém doplnkového dôchodkového sporenia nie je previazaný na systém sociálneho poistenia a doplnkové dôchodkové spoločnosti nebudú mať informácie o prípadnej zmene vymeriavacieho základu zamestnanca na základe vykonaného ročného zúčtovania, výsledok ročného zúčtovania nebude mať vplyv na povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Uvedenou úpravou sa zabezpečí zachovanie súčasného stavu pri povinnosti zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce.

K Čl. VI
Účinnosť ustanovení, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania sa navrhuje od 1. januára 2021. Dôvodom navrhnutej účinnosti je zabezpečenie dostatočne dlhej legisvakačnej lehoty na zavedenie navrhovaných zmien do praxe, pričom realizácia navrhovaných opatrení spadá najmä do pôsobnosti Sociálnej poisťovne.
Z dôvodu potreby aplikačnej praxe nadobudne zmena definície zamestnanca účinnosť 1. novembra 2018 a zmeny týkajúce sa právnej úpravy materského nadobudnú účinnosť 1. januára 2019. Z dôvodu efektívneho zavedenia ročného zúčtovania do praxe, nadobudne právna úprava týkajúca sa prideľovania, sprístupňovania a evidovania identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca účinnosť 1. januára 2020.

 

Bratislava 23. mája 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore