Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov 403/2004 účinný od 01.11.2009 do 31.08.2010

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

53

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami praxe i s ohľadom na trendy v krajinách Európskej únie. Bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii nielen výkonu štátnej správy, ale aj štátnej politiky ako takej. Je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. V zákone sa navrhuje zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy a úloh štátnych orgánov vykonávajúcich štátne záležitosti.

Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe uplatňovania doterajšieho zákona o štátnej službe a tiež z podaní samotných štátnych zamestnancov, ktorými žiadali o riešenie niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave. Boli využité niektoré závery publikované v odbornej literatúre, právne predpisy Slovenskej republiky a vybraných krajín Európskeho spoločenstva (Česká republiky, Poľsko, Holandsko, Francúzsko) upravujúce problematiku verejnej, resp. štátnej služby. Zdrojom boli aj poznatky z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania a Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev.

Návrh zákona sa tak, ako aj v súčasnosti platný zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) bude vzťahovať na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo plnení štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Navrhovaný zákon sa nebude vzťahovať na právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Ide o štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov. Rovnako sú z jeho pôsobnosti vylúčené fyzické osoby, ktoré vykonávajú konkrétne funkcie (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcovia, prokurátori, verejný ochranca práv). Návrh zákona sa nebude nevzťahuje na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na riaditeľa tohto úradu sa však budú vzťahovať niektoré ustanovenia návrhu zákona, a to na základe delegovanej pôsobnosti osobitného predpisu, ktorého novelizáciu upravuje novelizačný článok predloženého návrhu zákona.

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa použije Zákonník práce delegovane. Ponechanie tejto pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy vychádza jednak zo skutočnosti, že takáto pôsobnosť sa osvedčila, a jednak zo skutočnosti, že na verejnoprávne prvky štátnozamestnaneckého pomeru nemožno použiť ustanovenia výlučne súkromnoprávnej povahy.

Spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov budú prejednávať a rozhodovať súdy.

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy vykonávajú orgány inšpekcie práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Navrhovaná právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov vychádza z princípov profesionality (zabezpečenie vzdelávania), nestrannosti (objektivita v konaní, ako aj pri uplatňovaní zákona vo všeobecnosti), efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru (ochrana pred jednostranným skončením štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom), politickej neutrality (zákaz vyvíjať v služobnom úrade aktivity, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo hnutia) a etiky (dodržiavanie zákonom určených spôsoboch správania sa pri vykonávaní práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby).

Navrhovaná úprava rešpektuje záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, z práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Zoznam transponovaných smerníc je uvedený v doložke zlučiteľnosti.

Podľa v súčasnosti účinného zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer vznikal na základe rozhodnutia o vymenovaní vydaného v správnom konaní. V návrhu zákona o štátnej službe sa upravuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi štátnym zamestnancom a štátom reprezentovaným služobným úradom. Niektoré administratívne prvky, ako napríklad osobitné predpoklady vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, špecifické postavenie štátneho zamestnanca vo vzťahu k verejnosti, plat upravený zákonom, práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, možnosť dočasnej zmeny služobných podmienok jednostranne služobným úradom, právo na osobitné plnenia, však zostávajú zachované. V osobitných prípadoch budú štátnozamestnanecké vzťahy budú naďalej vznikať na základe vymenovania alebo voľby.

Vzhľadom na novú koncepciu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá je budovaná na princípe zmluvnosti návrh už neupravuje prípravnú štátnu službu, ktorá predchádzala vymenovaniu do stálej štátnej služby. Nahrádza ju „adaptačné obdobie“, ako súčasť už existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého štátny zamestnanec absolvuje vstupné adaptačné vzdelávanie. Cieľom adaptačného obdobia je získať základné informácie, odborné a praktické vedomosti súvisiace s vykonávaním štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste a oboznámiť sa s pracovným prostredím v príslušnom služobnom úrade.

V návrhu zákona sa upravuje aj skúšobná doba v štátnozamestnaneckom pomere, ktorá trvá tri mesiace.

Nominovanú štátnu službu, ktorá bola samostatným druhom štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, predložený návrh zákona už neupravuje, nakoľko nemala vecné opodstatnenie. Nepriniesla efekt ani z hľadiska proklamovaného zatraktívnenia štátnej služby. V nominovanej štátnej službe v roku 2008 vykonávalo štátnu službu iba 5 štátnych zamestnancov.

V návrhu zákona sa kladie dôraz na podporu profesionálneho rastu štátneho zamestnanca, najmä vo formách vzdelávania a prehlbovanie kvalifikácie, ktoré bude uhrádzať služobný úrad. Podmienky vzdelávania sú v zákone upravené novým spôsobom s možnosťou špecifikácie v služobných predpisoch jednotlivých služobných úradov.

V oblasti odmeňovania, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe, navrhuje sa opätovné zavedenie odbornej praxe ako podmienky na zvýšenie platovej tarify štátneho zamestnanca, a to za jeden rok praxe zvýšenie o 1 %; zvýšenie platovej tarify bude patriť najviac za 32 rokov odbornej praxe. Pre vybraný okruh štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické úlohy pre vládu Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zvýšenie platových taríf o 20 %.

Nový inštitút „osobný plat“ dáva priestor služobnému úradu na ocenenie štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy, za splnenie ktorých je zodpovedný niektorý z uvedených služobných úradov. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný.

Navrhuje sa nový príplatok, ktorý bude patriť štátnym zamestnancom za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo v sume do 13 resp. 20 eur mesačne.

Návrh zákona garantuje štátnemu zamestnancovi zachovanie výšky funkčného platu, ktorý mal priznaný ku dňu jeho účinnosti. Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe bude zachovaná suma osobitného príplatku priznaného do 31. októbra 2009 s tým, že v ďalších obdobiach sa už táto suma nebude zvyšovať.

Vplyvy návrhu zákona na štátny rozpočet a ostatné verejné rozpočty, na zamestnancov a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s čl. 12, 13, 35, 36, 37, 38, 39, 41 ods. 2 a 54 Ústavy Slovenskej republiky a s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 1/1919 o pracovnom čase uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 80/1922 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 29/1930 o nútenej práci v znení Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 105/1957 uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 506/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 52/1936 o platenej dovolenke uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 442/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 87/1948 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 489/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95/1949 o ochrane mzdy uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 411/1991 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 98/1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 470/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 100/1951 o rovnosti v odmeňovaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 450/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 111/1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 465/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č.140/1974 Zb. o platenom študijnom voľne uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 491/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 132/1970 o platenej dovolenke - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 151/1978 o pracovných vzťahoch vo verejnej službe - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 154/1981 o kolektívnom vyjednávaní, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982 o rozviazaní pracovného pomeru.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorá vo svojom stanovisku č. MF/9467/2009-411 zo dňa 30. januára 2009 konštatuje, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že predložený návrh zákona bude zabezpečený v rámci disponibilných zdrojov jednotlivých kapitol, t.j. bez zvýšenia nárokov na rozpočet verejnej správy.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–primárnom:

◊čl. 39 ods. 4 a čl. 45 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, podľa ktorých ustanovenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci ES sa nevzťahujú na zamestnávanie vo verejnej správe a ustanovenia o práve podnikať v danom členskom štáte sa nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom verejnej moci,

◊čl. 136 až 145 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, ktoré ustanovujú, že ES podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú zlepšenia najmä pracovného prostredia a pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov a rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci;

–sekundárnom:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2),

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2),

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3),

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1),

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006);

b)nie je upravená v práve Európskej únie;

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

–rozsudok Európskeho súdneho dvora C-149/79 zo 17. decembra 1980 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je „verejná služba“ definovaná ako séria postov/miest, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

Lehota na prebratie

◊smernice Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1) bol 19. júl 2003,

Smernica je zahrnutá do uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 115.

◊smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) bol 2. december 2003,

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 118.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) nie je stanovená (resp. 2. august 2004),

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 266 z 31. marca 2004 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 48.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006) je 15. augusta 2008.

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 819 zo 4. októbra 2006 zo k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc, bod č. 51.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2260) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/43/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2447) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/78/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancovo podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

K čl. I – vládneho návrhu zákona o štátnej službe1. Odhad vplyvov na verejné financie

Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax

Navrhuje sa zvýšenie platovej tarify za služobnú prax, ktorou bude vykonávanie štátnej služby podľa tohto zákona, podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo vykonávanie štátnej služby podľa osobitného predpisu . Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax sa navrhuje vo výške 1 % z platovej tarify príslušnej platovej triedy a štátnemu zamestnancovi bude patriť najviac za 32 rokov. Odborná prax štátnych zamestnancov započítaná k 31. decembru 2003, ktorým štátnozamestnanecký pomer doposiaľ nepretržite trvá, sa zvýši o čas ku dňu účinnosti tohto zákona; u štátnych zamestnancov, ktorých takto priznaná odborná prax je viac ako 32 rokov bude patriť zvýšenie platovej tarify za 32 rokov a za zvyšné roky rozdielový príplatok. Priznaná odborná prax sa považuje za služobnú prax podľa tohto zákona.

Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax bude pokryté z prostriedkov na platy, v súčasnosti vynaložených na zvýšenie platovej tarify za výsledky služobného hodnotenia štátneho zamestnanca, vykonaného za roky 2004 až 2008. V predloženom vládnom návrhu zákona sa zvýšenie platovej tarify za služobné hodnotenie nenavrhuje. Zvýšená potreba finančných prostriedkov z titulu zvýšenia platových taríf za služobnú prax by sa mohla prejaviť u štátnych zamestnancov prijatých do štátnozamestnaneckého pomeru v priebehu roka 2008. Ide o tých štátnych zamestnancov, ktorí nespĺňali podmienku zvýšenia platovej tarify napriek uskutočnenému hodnoteniu, pretože ich štátna služba netrvala celý rok. Zvýšenie platovej tarify bude týmto štátnym zamestnancom patriť v mesiaci, v ktorom dosiahnu jeden rok služobnej praxe. S ohľadom na realizáciu vládou schváleného opatrenia o znížení počtu zamestnancov v orgánoch štátnej správy do konca roku 2007 možno predpokladať, že počet novoprijatých štátnych zamestnancov v roku 2008 bude minimálny a prípadnú zvýšenú potrebu finančných prostriedkov pokryje služobný úrad z disponibilných finančných prostriedkov.

Zvýšenie platovej tarify o 20 % pre niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky

Zvýšenie platových taríf o 20 % pre cca 124 štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky predstavuje zvýšenú potrebu mzdových prostriedkov o 17 508 eur (527 440 Sk) mesačne a odvody o 6 119 eur (184 340 Sk) mesačne, t.j. spolu o 23 627 eur (711 780 Sk) mesačne. Uvedenú zvýšenú potrebu pokryje Úrad vlády Slovenskej republiky z disponibilných finančných prostriedkov.

Príplatok za vedenie služobného motorové vozidlo a starostlivosť o služobné motorové vozidlo

Nový príplatok navrhovaný v sume do výšky 13 alebo 20 eur (cca 400 a 600 Sk) mesačne bude patriť zúženému okruhu štátnych zamestnancov. Údaje o počte služobnými úradmi pridelených „referentských“ služobných motorových vozidiel štátnym zamestnancom nie sú k dispozícii. Príslušný služobný úrad priznaný príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a starostlivosť o služobné motorové vozidlo bude realizovať z disponibilných finančných prostriedkov.

Rozdielový príplatok

Štátnemu zamestnancovi, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe sa bude poskytovať rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa takémuto štátnemu zamestnancovi pripočítavať už nebude. Suma rozdielového príplatku sa v ďalších rokoch nebude zvyšovať. Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax je v súčasnosti premietnuté vo funkčnom plate štátneho zamestnanca.

Z tohto dôvodu uplatnenie rozdielového príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Osobitný príplatok

Štátnemu zamestnancovi vymenovanému do nominovanej štátnej služby sa zachováva osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku, premietnutá v súčasnosti vo funkčnom plate, sa v ďalších obdobiach nebude zvyšovať. Z toho dôvodu ponechanie osobitného príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Vládny návrh zákona sa na zamestnancov obcí a vyšších územných celkov nevzťahuje a preto navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo na rozpočty vyšších územných celkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. II – novela zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vypustenie ustanovenia, ktoré upravovalo podmienky vyjednávania v podnikových kolektívnych zmluvách v štátnej službe, nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. III – novela zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Návrh na úpravu postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. IV – novela zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel nie je možné vyčísliť dopad na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, ktorý zamestnávateľ zamestnancovi môže priznať až do výšky 20 eur mesačne. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. V – novela zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Úpravou platových pomerov a paušálnej náhrady pre riaditeľa Národného bezpečnostného úradu sa zachovávajú finančné nároky v rovnakej výške ako mu doposiaľ patria podľa platného zákona o štátnej službe. Z toho dôvodu uplatnenie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VI – novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VII – novela zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vládny návrh zákona v § 1 odseku 1 ustanovuje čo je predmetom právnej regulácie – sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Zamestnávajúcim subjektom, v oboch prípadoch, je štát, reprezentovaný služobným úradom.

Predmetom právnej úpravy vládneho návrhu zákona sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy, ktorými sú napr. vzťahy vznikajúce pri zodpovednosti za škodu štátneho zamestnanca alebo štátu, vzťahy upravujúce postavenie zástupcov zamestnancov v štátnozamestnaneckých vzťahoch i vzťahy kolektívneho vyjednávania v podmienkach štátnej služby.

V tomto ustanovení v odseku 2 sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Tieto právne myšlienky (idey) sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Sú bázou nielen pre jeho výklad, umožňujú aj zdokonaľovanie právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov.

Princíp profesionality je premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych zamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov). Tento princíp je však zohľadnený aj v ustanoveniach o vzdelávaní štátnych zamestnancov zameraného na permanentný profesionálny rast štátneho zamestnanca.

Princíp politickej neutrality je vyjadrený v ustanoveniach zakazujúcich štátnemu zamestnancovi vyvíjať v služobnom úrade činnosti, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo politického hnutia.

Princíp nestrannosti zohľadňujú ustanovenia upravujúce povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré ukladajú štátnemu zamestnancovi povinnosť dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby a tiež dodržiavať služobné predpisy a aplikovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia, a rešpektovať a chrániť pritom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Pri vykonávaní štátnej služby sa štátny zamestnanec musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.

Princíp efektivity spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh. Je obsiahnutý vo viacerých ustanoveniach upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca. Medzi ne patria aj tie, ktoré ukladajú povinnosť ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením, nakladať s ním účelne a využívať ho iba na oprávnené účely.

Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru spočíva v ponuke práce v prípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobným úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vládny návrh zákona upravuje aj ďalšiu stabilizujúcu skutočnosť, a to zastavenie (skončenie) plynutia výpovednej doby zo zákona vtedy, ak pred jej uplynutím dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca.

Princíp etiky obsahujú tie ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré upravujú spôsob ako sa má štátny zamestnanec správať pri vykonávaní štátnej služby. Tieto etické pravidlá sú povýšené na zákon a ich porušenie má za následok porušenie služobnej disciplíny. Podľa nich napríklad štátny zamestnanec nesmie vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, nesmie prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby; výnimky ustanovuje zákon – ide napríklad o dary pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach. Rovnako nesmie sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný kontakt so subjektmi, ktoré zákon taxatívnym spôsobom ustanovuje napr. štátom, obcou, vyšším územným celkom, právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu alebo s majetkovou účasťou Fondu národného majetku a pod.

Navrhovaný zákon v dostatočnej miere upravuje konanie a správanie sa štátneho zamestnanca aj z jeho etickej stránky, a preto nie je potrebné upravovať ho osobitne v Etickom kódexe.

Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer nemá súkromnoprávny charakter a viaceré veci nemôžu byť predmetom dohody účastníkov na rozdiel od pracovného pomeru. Verejnoprávne prvky tohto vzťahu, ktoré sú dané tým, že zamestnávateľom je štát a jeho potreby majú niekedy prednosť pred záujmami jednotlivca. Ide napríklad o jednostranné preloženie štátneho zamestnanca, či o sumu funkčného platu, ktorá je upravená zákonom, prípadne všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje aj skutočnosť, že niektoré ustanovenia o postavení zástupcov zamestnancov najmä v ich nadnárodnej pozícii nie je aplikovateľné v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Tiež povinnosť štátneho zamestnanca nahradiť škodu spôsobenú štátu ako zamestnávateľovi, za ktorú zodpovedá, nie je možné dohodou účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru, odpustiť, na rozdiel od pracovného pomeru; potreba upraviť spôsob náhrady škody.

K § 2

Ustanovenie obsahuje vymedzenie pôsobnosti zákona o štátnej službe na iné právne vzťahy. Na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje subsidiárne, teda len vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na právnych čakateľov prokuratúry sa zákon o štátnej službe vzťahuje delegovane, teda vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Zákon o štátnej službe sa nebude vzťahovať na niektoré vzťahy majúce charakter štátnej služby. Ide o štátnu službu vykonávanú v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Tento sa tiež nebude vzťahovať na fyzické osoby počas vykonávania funkcie, do ktorej boli zvolení alebo vymenovaní. Ustanovenie do takejto funkcie, práva a povinnosti vyplývajúce z jej vykonávania upravuje osobitný predpis. Niektoré fyzické osoby spomedzi tých, ktoré sú v zákone uvedené sa práve ustanovením do tejto funkcie sa stávajú podľa nášho zákona vedúcimi služobného úradu (napr. predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu) avšak nie sú štátnymi zamestnancami. Zákon o štátnej službe sa nevzťahuje ani na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), pretože tento úrad nemá postavenie služobného úradu podľa zákona o štátnej službe; zamestnancami sú iba príslušníci v služobnom pomere, ktorým je riaditeľ NBÚ nadriadený. Na druhej strane sa na riaditeľa NBÚ vzťahujú niektoré ustanovenia zákona o štátnej službe, ak tak ustanovuje osobitný predpis (bližšie novelizačný článok V vládneho návrhu zákona k zákonu č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z tohto zákona vyplýva, že sa na riaditeľa NBÚ primerane použijú napríklad ustanovenia zákona o štátnej službe upravujúce zahraničnú služobnú cestu, započítanie výkonu funkcie na potreby dovolenky, odchodné, náhradu škody a pod.

K § 3

Vládny návrh zákona o štátnej službe umožňuje, aby sa uchádzal o prijatie do štátnej služby občan iného členského štátu Európskej únie, tiež občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a občan Švajčiarskej konfederácie. Rovnako ako občan Slovenskej republiky musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom, a ak sa vyžadujú, aj osobitným predpisom. Musí sa podrobiť výberovému konaniu, prípadne výberu. Na druhej strane sa právo uchádzača, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, obmedzuje, pokiaľ ide o niektoré odbory štátnej služby (napr. obrana, polícia, justícia), niektoré služobné úrady, prípadne inak určené štátnozamestnanecké miesta. Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením.

K § 4

Vládny návrh zákona upravuje zákaz diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch rozširujúc, ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnému zákonu – antidiskriminačnému, dôvody zákazu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ide o právnu ochranu pred diskrimináciou upravuje možnosť štátneho zamestnanca (aj uchádzača o štátnu službu) domáhať sa ochrany svojich práv aj v služobnom úrade. Ide o možnosť poskytnúť ochranu v tzv. predsporovom konaní.

K § 5

Na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí.

Plnenie úloh spomínaných orgánov zabezpečujú služobné úrady; rozsah týchto úloh upravujú osobitné predpisy. Štátni zamestnanci ich vykonávajú v príslušnom odbore štátnej služby; môžu ich však vykonávať aj bez určenia odboru štátnej služby (štátni zamestnanci, ktorí sú odborníkmi ústavného činiteľa).

Činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy alebo iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí musí vždy obsahovať aspoň jednu z činností ustanovených v tomto zákone. Inými slovami podmienkou, aby mohli byť činnosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade považované za vykonávanie štátnej služby, je vykonávanie aspoň jednej z činností upravených v zákone o štátnej službe.

K § 6

Štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely vládneho návrhu zákona sa rozumie štátny zamestnanec v politickej funkcii podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Z dôvodu špecifického postavenia niektorých kategórií štátnych zamestnancov sa navrhuje upraviť pôsobnosť zákona na týchto štátnych zamestnancov v obmedzenom rozsahu. Osobitné postavenie medzi štátnymi zamestnancami vo verejnej funkcii má veľvyslanec, na ktorého sa navyše nevzťahujú ďalšie ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o § 53 ods. 4, teda po odvolaní funkcie veľvyslanca alebo po uplynutí času vyslania mu nepatrí odstupné, tiež mu nepatria paušálne náhrady spojené s výkonom tejto funkcie (§ 86 ods.4) a funkčný plat nemá vo výške platu poslanca Národnej rady SR podľa § 83 ods. 4. Funkčný plat veľvyslancovi neurčuje ten, kto ho poveril vykonávaním funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca [§ 108 ods.1 písm. a)], teda prezident Slovenskej republiky, ale mu ho určuje vedúci služobného úradu Ministerstva zahraničných vecí SR podľa platovej tarify.

K § 7

Toto ustanovenie vymedzuje odbor štátnej služby ako úsek štátnej správy, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Ustanovenie odborov štátnej služby nie je dôležité iba z hľadiska odbornej špecifikácie. Na odbory štátnej služby bezprostredne nadväzuje určenie tých oblastí štátnej správy, kde môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky.

K § 8

Podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti určuje vláda alebo vedúci služobného úradu. V novej právnej úprave sa navrhuje, aby určovanie štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti patrilo výlučne do kompetencie vlády. Štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti patrí mimoriadny plat podľa § 83 ods. 2.

K § 9

V odseku 1 sú taxatívnym spôsobom vymedzené orgány štátnej správy, ktoré sú na účely tohto zákona služobným úradom. Služobným úradom je aj orgán, v ktorom štátni zamestnanci plnia úlohy vykonávané v štátnom záujme v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.

Orgány miestnej štátnej správy sú napríklad orgány štátnej správy podľa:

◊zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

◊zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z

Iným orgánom štátnej správy na účely tohto zákona sa rozumie orgán štátnej správy, ktorý bol zriadený podľa osobitného predpisu, a ktorý nemá podriadené orgány štátnej správy, napríklad: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Puncový úrad, Poštový regulačný úrad, Slovenská obchodná inšpekcia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Služobným úradom je krajské riaditeľstvo Policajného zboru, čo vyplýva zo zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Ďalej sú služobnými úradmi aj Slovenská informačná služba, organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (generálne riaditeľstvo, nápravnovýchovné zariadenie) a tiež útvar Železničnej polície.

Organizačná zložka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá je služobným úradom pre štátnych zamestnancov je územná vojenská správa čo vyplýva zo zákona č.139/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa vypustiť zo zákona organizačnú zložku Vojenského spravodajstva ako služobný úrad, pretože podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve je Vojenské spravodajstvo špeciálnou službou, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky; nie je právnickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že Vojenské spravodajstvo je súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je v tomto smere ich služobným úradom.

Súčasne sa navrhuje, že služobným úradom na účely zákona o štátnej službe nebude ani Národný bezpečnostný úrad. Bez ohľadu na skutočnosť, že Národný bezpečnostný úrad patrí medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy, jediným štátnym zamestnancom podľa zákona č. 312/2001 Z. z. v tomto úrade je riaditeľ úradu, ostatní zamestnanci úradu sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu (zákon č. 73/1998 Z. z.) alebo v pracovnom pomere. Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby Národný bezpečnostný úrad nebol služobným úradom podľa zákona o štátnej službe.

V súlade s úpravou podľa osobitných predpisov sa ustanovuje, že služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra a služobným úradom justičného čakateľa na okresnom súde je krajský súd.

Koordinačná činnosť služobného úradu upravená v odseku 6 spočíva v zabezpečovaní jednotného postupu pri uplatňovaní zákona o štátnej službe.

K § 10

Navrhuje sa, aby tzv. vnútornú kontrolu dodržiavania tohto zákona vykonávali samotné služobné úrady. Výnimkami v tomto smere budú:

◊Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je Špeciálny súd, krajský súd alebo okresný súd,◊Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra alebo vojenská obvodná prokuratúra.

K § 11

Pojem „predstavený“ sa navrhuje nahradiť pojmom „vedúci štátny zamestnanec“, resp. „vedúci zamestnanec“. Vedúci štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. Postavenie vedúceho zamestnanca, podľa tohto, má aj fyzická osoba, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis, napríklad predseda súdu.

Navrhuje sa, aby funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii na ústrednom orgáne štátnej správy plnil štatutárny orgán podľa zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12 a 13

Vedúci služobného úradu je najvyšší štátny zamestnanec, ktorý plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov a koná tiež v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov a vo veciach služobných vzťahov podľa osobitného predpisu, pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis.

Z dôvodu špecifického postavenia štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, sa navrhuje, aby funkciu vedúceho štátneho zamestnanca vo vzťahu k tejto kategórii štátnych zamestnancov (napr. k vedúcemu služobného úradu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, štátnemu tajomníkovi) plnil minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

V niektorých služobných úradoch je funkcia vedúceho služobného úradu osobitnou funkciou, v iných prípadoch je funkcia spojená s vykonávaním funkcie štatutárneho orgánu.

V služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh toho, kto je vo funkcii štatutárneho orgánu podľa § 575/2001 Z. z.

V prípade miestneho orgánu štátnej správy a iného štátneho orgánu patrí funkcia vedúceho služobného úradu zo zákona o štátnej službe tomu, kto vykonáva funkciu štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu (tzv. personálna únia).

K § 14

Osobný úrad, aj keď súčasťou iného organizačného útvaru, najmä na služobných úradoch s menším počtom zamestnancov (napr. miestne orgány štátnej správy), musí byť organizačne zaradený v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho služobného úradu. Nie je teda možné, aby riaditeľ osobného úradu bol podriadený napr. riaditeľovi sekcie, ak je osobný úrad zaradený organizačne do sekcie

Osobným úradom štátneho zamestnanca, ktorý nie je uvedený v odseku 2 písm. a) až c) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

K § 15

Služobný predpis ako vnútorný normatívny akt služobného úradu nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonávanie. Služobný predpis upravuje podrobnosti vykonávania štátnej služby, prípadne upravuje podmienky poskytovania rôznych plnení vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto zákona. Služobný úrad, prípadne iný, osobitným predpisom ustanovený subjekt, môže vydať služobný predpis i bez výslovného splnomocnenia uvedeného v texte zákona. Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore ani so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva funkciu zriaďovateľa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.

K § 16

Navrhuje sa upraviť dva druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a dočasnú štátnu službu. V porovnaní s úpravou právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z., nová úprava neobsahuje nominovanú štátnu službu ani prípravnú štátnu službu. Nominovaná štátna služba sa ako samostatný druh štátnej služby v praxi neosvedčila. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa uplatňuje od roku 2002, pričom v nominovanej štátnej službe bolo v roku 2008 päť štátnych zamestnancov.

Prijať štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby bude možné spravidla len na základe výberu alebo výberového konania.

Súčasťou stálej štátnej služby bude adaptačné obdobie, počas ktorého služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.

Adaptačné obdobie sa nebude vzťahovať na vedúceho zamestnanca ani na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, napríklad z miesta policajta alebo profesionálneho vojaka (tzv. scivilnené štátnozamestnanecké miesta).

Adaptačné obdobie bude možné za ustanovených podmienok odpustiť štátnemu zamestnancovi, ktorý bol opätovne vymenovaný do štátnej služby. Takýto postup bude možný i v prípade, ak bol štátny zamestnanec predtým „iba“ v dočasnej štátnej službe.

K § 17 a 18

Dočasná štátna služba je štátnou službou na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby nie je adaptačné obdobie.

V dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napr. odborník ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, ...). V prípade, ak niektoré z uvedených štátnozamestnaneckých miest bude obsadené štátnym zamestnancom, ktorý v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe, dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, nie k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Skutočnosť, či sa takéto miesta majú obsadzovať na základe výberového konania alebo výberu, môže ustanoviť osobitný právny predpis, prípadne interný normatívny akt (ak ide o miesto odborníka ústavného činiteľa).

Dôvody a trvanie dočasnej štátnej služby v prípade zastupovania iného štátneho zamestnanca sa nemenia (napr. dočasná práceneschopnosť, materská dovolenka, služobné voľno, dočasné preloženie) s výnimkou dočasného obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu (v prípade dočasného obsadenia takéhoto štátnozamestnaneckého miesta nejde totiž o zastupovanie). Navrhuje sa tiež špecifikovať zastupovanie štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke pre prípad, ak sa štátna zamestnankyňa rozhodne čerpať dovolenku v čase medzi materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou. Prijať uchádzača do dočasnej štátnej služby na uvedené štátnozamestnanecké miesta bude možné bez výberového konania alebo bez výberu.

Rozlišovanie medzi výberovým konaním a výberom v § 17 ods. 3 je nevyhnutné s ohľadom na úpravu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 20 až 23).

V dočasnej štátnej službe na základe výberového konania alebo výberu bude vykonávať štátnu službu odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

V prípade, ak vznikne v služobnom úrade potreba dlhodobo zastupovať vedúceho zamestnanca alebo ak sa vytvorí štátnozamestnanecké miesto odborníka – vedúceho zamestnanca, takéto miesta bude možné obsadiť aj na základe výberového konania.

Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. V prípade štátneho zamestnanca, ktorý bol vymenovaný na voľné štátnozamestnanecké miesto do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu, sa navrhuje obmedziť trvanie dočasnej štátnej služby najdlhšie na šesť mesiacov. Zámerom takejto úpravy je dosiahnuť, aby sa voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzovali riadne, t. j. štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

K § 19

Všeobecnými predpokladmi na prijatie do štátnej služby sú: vek, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady, ovládanie štátneho jazyka a úspešné absolvovanie výberového konania alebo výberu. Osobitným predpokladom na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môžu byť: zdravotná spôsobilosť, ovládanie cudzieho jazyka, ďalšie požiadavky vyplývajúce z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ako predpoklad prijatia do štátnej služby sa neupravuje, ustanovuje sa však (§ 22 ods. 2 vládneho návrhu zákona) povinnosť služobného úradu v oznámení o výberovom konaní uviesť, či takéto oprávnenie bude potrebné na vykonávanie štátnej služby na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická osoba nemôže žiadať o udelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Služobný úrad vymenuje vybraného uchádzača do štátnej služby a následne požiada o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa zákona č. 215/2004 Z. z.

Navrhuje sa nová úprava bezúhonnosti ako podmienky pre predpokladu pre prijatie do štátnej služby. V prevažnej väčšine prípadov sa bezúhonnosť bude naďalej preukazovať výpisom z registra trestov. V zákonom ustanovených prípadoch sa bude bezúhonnosť preukazovať odpisom z registra trestov. V prípade štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca, ktoré sa obsadzuje podľa osobitného predpisu, sa bude vyžadovať odpis z registra trestov, len ako to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade, ak podmienky bezúhonnosti upravuje osobitný predpis, aplikujú sa ustanovenia osobitného predpisu.

Sprísnenie predpokladu bezúhonnosti v prípade niektorých štátnozamestnaneckých miest sa považuje za protikorupčný nástroj. V prípade, ak služobný úrad obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, na ktoré sa vzťahuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť odpisom z registra trestov, služobný úrad by mal v oznámení vo výberovom konaní uviesť aj túto skutočnosť. Podľa § 16 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoba, ktorej sa týkajú záznamy vedené v registri trestov má právo nahliadnuť do odpisu a urobiť si z neho výpis. Uchádzač nemôže sám žiadať o odpis z registra trestov. Služobný úrad by mal preto v oznámení vo výberovom konaní uviesť, že uchádzač o prijatie na takéto štátnozamestnanecké miesto je povinný predložiť i čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa požiadavku bezúhonnosti. Na základe výsledkov výberového konania služobný úrad požiada o odpis z registra trestov len v prípade uchádzača, ktorý má byť na obsadzované štátnozamestnanecké miesto prijatý.

Odpis z registra trestov sa bude vyžadovať aj v prípade preloženia štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom. Takýto postup sa nepoužije, ak pôjde o preloženie štátneho zamestnanca, ktorý už vykonáva štátnu službu a spĺňa požiadavku bezúhonnosti na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov.

Kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé platové triedy sú uvedené pri charakteristikách platových tried v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

K § 20 a 21

Ustanovenia obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania voľných a tzv. uvoľnených štátnozamestnaneckých miest. Za voľné štátnozamestnanecké miesto treba považovať miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu (napr. ak sa vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto alebo ak skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca bez zrušenia konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta). Uvoľnené štátnozamestnanecké miesto je miesto, na ktorom štátny zamestnanec zo zákonom ospravedlniteľného dôvodu (napr. dočasná práceneschopnosť, rodičovská dovolenka, služobné voľno, ...) nemôže vykonávať štátnu službu.

Voľné štátnozamestnanecké miesto, ak nejde o miesto vedúceho zamestnanca, bude možné obsadiť na základe výberu alebo preložením (trvalým alebo dočasným) štátneho zamestnanca a v niektorých prípadoch aj na základe výberového konania; obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v niektorých služobných úradoch, a to na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, na súdoch, na prokuratúre a v služobnom úrade – Slovenskej informačnej službe. Špecifickým spôsobom obsadenia štátnozamestnaneckého miesta v tomto smere bude možnosť dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) obsadiť takéto miesto uchádzačom o štátnu službu.

Voľné alebo uvoľnené štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa bude obsadzovať na základe výberového konania alebo preložením iného vedúceho zamestnanca. Takouto úpravou nie sú dotknuté ustanovenia zákona o zastupovaní vedúceho zamestnanca.

K § 22

Štátnozamestnanecké miesta uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) bude možné obsadiť preložením iného vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Navrhujú sa dva základné spôsoby uskutočnenia výberového konania – vnútorné a vonkajšie. Voľba spôsobu realizácie výberového konania je v kompetencii služobného úradu.

Vnútorné výberové konanie je prístupné všetkým štátnym zamestnancom príslušného služobného úradu.

Do vonkajšieho výberového konania sa bude môcť prihlásiť uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom, štátny zamestnanec iného služobného úradu i štátny zamestnanec služobného úradu, v ktorom sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje.

Navrhuje sa, aby mal služobný úrad v niektorých prípadoch možnosť zrušiť vyhlásené výberové konanie. Dôvodom takejto úpravy je snaha o zvýšenú ochranu existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru pred ochranou štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý ešte nevznikol.

Zákon upravuje výberové konanie všeobecne. Podrobnosti o výberovom konaní je služobný úrad povinný upraviť v služobnom predpise, na ktorý sa aplikujú tiež všeobecné ustanovenia o služobných predpisoch (§ 15).

Na služobný úrad, ktorým je súd, sa budú ustanovenia o výberovom konaní vzťahovať iba v obmedzenom rozsahu; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Služobný úrad, ktorým je Slovenská informačná služba alebo prokuratúra, upravia podrobnosti vo vlastných služobných predpisoch.

K § 23

Výberom možno obsadiť štátnozamestnanecké miesto, ktoré sa neobsadzuje výberovým konaním. Ide o menej formálny spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade. Podrobnosti o výbere ustanoví služobný úrad v služobnom predpise. V služobnom úrade, ktorým je súd [§ 9 ods. 2 písm. g) a h)], podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

K § 24

Navrhuje sa možnosť (nie povinnosť) služobného úradu v osobitných prípadoch prijať do stálej štátnej služby uchádzača, ktorého služobné miesto podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 73/1998 Z. z.) bolo „scivilnené“ na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Takúto fyzickú osobu, ak spĺňa ostatné požiadavky a predpoklady na prijatie do štátnej služby, bude možné prijať do stálej štátnej služby bez výberu prípadne bez výberového konania.

K § 25 a 26

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu - služobnej zmluvy, s výnimkou prípadov, kedy k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť na základe vymenovania, voľby alebo poverenia podľa osobitného predpisu.

Funkcia štatutárneho orgánu obsadzovaná podľa osobitného predpisu [§ 25 ods. 1 písm. c)] nie je verejnou funkciou na účely zákona o štátnej službe. Môže to byť napríklad funkcia, do ktorej je štatutár vymenúvaný podľa osobitného predpisu ministrom.

Vymenovaním, voľbou alebo poverením nedochádza k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak je do takejto funkcie obsadená fyzická osoba, ktorá v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe. V takomto prípade dôjde k osobitnej zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá má prvky dočasného preloženia ale aj vymenovania za vedúceho zamestnanca.

Dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň dohodnutý v služobnej zmluve, prípadne deň uvedený v oznámení o vymenovaní, zvolení alebo poverení výkonom funkcie.

K § 27

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci služobného úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho odborník plní úlohy (napr. minister). V prípade odborníka, ktorý má plniť úlohy pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je príslušným na uzatvorenie zmluvy predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Na právne úkony vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Nedodržanie písomnej formy služobnej zmluvy bude mať preto za následok absolútnu neplatnosť služobnej zmluvy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navrhuje sa, aby služobná zmluva obsahovala tieto podstatné náležitosti:

1.označenie služobného úradu

2.identifikácia štátneho zamestnanca

3.funkcia zodpovedajúca platovej triede

4.údaj o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca – v prípade, ak pôjde o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, táto skutočnosť sa vyznačí v zmluve bez toho, aby bolo potrebné vykonať osobitný právny úkon vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca

5.dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň, na ktorom sa služobný úrad a uchádzač o štátnu službu dohodnú

6.druh štátnej služby, teda údaj o tom, či ide o dočasnú alebo stálu štátnu službu

7.odbor štátnej služby, ak sa určuje (odbor sa neurčuje napríklad v prípade odborníka ústavného činiteľa)

8.stručná charakteristika najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať; charakteristika by mala nadväzovať tiež na charakteristiku platovej triedy štátneho zamestnanca

9.označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby neznamená len formálne deklarovanie skutočnosti, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na konkrétnej adrese, na určenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby priamo nadväzuje úprava niektorých ďalších právnych vzťahov, napr. cestovné náhrady a služobná pohotovosť

10.trvanie dočasnej štátnej služby môže byť ohraničené konkrétnou dobou alebo môže závisieť od určitej podmienky (napr. návrat zastupovaného štátneho zamestnanca do služobného úradu, odvolanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii z tejto funkcie podľa osobitného predpisu)

11.kratší služobný čas v prípade, ak bol dohodnutý

Bližšie vymedzenie najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec v štátnej službe na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať sa uvedú v opise činností štátnozamestnaneckého miesta. V opise sa uvedú i ďalšie činnosti, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať. Opis je neoddeliteľnou súčasťou služobnej zmluvy.

K § 28

Trojmesačná skúšobná doba bude spravidla ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou.

V niektorých prípadoch bude možné skúšobnú dobu vrátane dĺžky jej trvania dohodnúť.

Okrem predlžovania skúšobnej doby podľa Zákonníka práce (v tejto súvislosti sa navrhuje delegovaná pôsobnosť § 45 ods. 2) sa skúšobná doba predlžuje aj o niektoré prípady služobného voľna upravené zákonom o štátnej službe. Pokiaľ ide o prípady služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej z vykonávaním štátnej služby [§ 69 ods. 1 písm. a)] alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne [§ 69 ods. 1 písm. b)], skúšobná doba sa predlžuje taktiež, pretože i tu platí delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce.

K § 29

Navrhuje sa ponechať rovnaký počet (11) platových tried a im zodpovedajúcich funkcií štátneho zamestnanca. Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Charakteristiky platových tried sú v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

V niektorých služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti sa navrhuje ponechať i dnes zaužívaný model 9 platových tried.

K § 30

Vylúčenie zaraďovania blízkych osôb do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti je jedným z protikorupčných nástrojov vládneho návrhu zákona. Blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú:

◊príbuzný v priamom rade

◊súrodenec

◊manžel

◊iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za podmienky, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

K § 31 a 32

V navrhovanom ustanovení § 31 ods. 1 sa upravuje, ktoré skutočnosti treba považovať za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa povinnosť realizovať prípadné zmeny služobnej zmluvy v písomnej forme.

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru bude naďalej možné vykonať v zákonom ustanovených prípadoch jednostranne.

Dohoda medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene dĺžky týždenného služobného času podľa § 31 ods. 1 písm. g) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmena dĺžky týždenného služobného času ako výsledok kolektívneho vyjednávania nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

V § 32 sa navrhuje upraviť, na základe akých skutočností môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca na základe zákona je skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 38.

K § 33

Preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na iné štátnozamestnanecké miesto bude zrejme najčastejšie realizovaným spôsobom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa upraviť nasledovné dôvody preloženia:

◊zmena odboru štátnej služby,

◊zmena najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy,

◊zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,

◊zmena služobného úradu a

◊prípadná kombinácia uvedených dôvodov.

Pri preložení do iného odboru štátnej služby sa navrhuje ustanoviť prísnejšie podmienky ako pri preložení v tom istom odbore štátnej služby.

Príslušným na uskutočnenie preloženia bude:

1.vedúci služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo

2.príslušný ústavný činiteľ, ak ide o dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa.

Pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu sa navrhuje povinnosť osobného úradu, odovzdať osobný spis preloženého štátneho zamestnanca služobnému úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu po preložení.

Preloženie štátneho zamestnanca je možné dohodnúť aj na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

K § 34

Dočasné preloženie bude možné realizovať so súhlasom alebo bez súhlasu štátneho zamestnanca.

Preloženie štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu bude možné len v prípadoch nevyhnutnej potreby na plnenie služobných úloh zo strany služobného úradu a v prípadoch ochrany záujmov štátneho zamestnanca. Jednostranné preloženie bude musieť služobný úrad riadne odôvodniť.

K preloženiu štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu aj z dôvodu ochrany záujmov štátneho zamestnanca môže dôjsť napríklad vtedy, keď na miesto vykonávania štátnej služby nespĺňa požiadavky ustanovené predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vzhľadom na jeho prechodné zdravotné ťažkosti, prípadne sú predmetom lekárskeho vyšetrovania.

V prípade dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca je nevyhnutné ustanoviť podmienky pre realizáciu takejto zmeny štátnozamestnaneckého pomeru prísnejšie, a to najmä z dôvodu, že preložiť štátneho zamestnanca možno do hociktorého služobného úradu, prípadne na hociktoré miesto vykonávania štátnej služby v Slovenskej republike.

Z dôvodu osobitnej ochrany niektorých skupín štátnych zamestnancov (napr. štátnych zamestnancov so zdravotným postihnutím) sa navrhuje, aby ich preloženie bolo možné vždy len s ich súhlasom.

Funkčný plat štátneho zamestnanca počas dočasného preloženia bez jeho súhlasu nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by nebol dočasne preložený.

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného preloženia mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby náhrady ako pri služobnej ceste. Tieto náhrady sa posudzujú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patria mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Zámerom takejto úpravy je vylúčiť tzv. zdvojený nárok na stravné (nárok vyplývajúci z dočasného preloženia a nárok vyplývajúci zo služobnej cesty).

K § 35

Trvalé preloženie štátneho zamestnanca je možné vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom štátneho zamestnanca, ktorý má byť preložený.

K § 36

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou, bude možné v zásade vykonať dvomi spôsobmi:

a)Ak bude prijatý na miesto vedúceho zamestnanca uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, táto skutočnosť sa uvedie v služobnej zmluve (§ 27) ako jedna z jej podstatných náležitostí.

b)Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca sa vykoná ako zmena štátnozamestnaneckého pomeru, teda vo forme písomného dodatku k už existujúcej služobnej zmluve.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru v prípade vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca môže mať charakter dočasného alebo trvalého preloženia. Možnosť služobného úradu dočasne vymenovať štátneho zamestnanca do funkcie vedúceho zamestnanca by mala vyriešiť prípady, v ktorých je potrebné dlhodobé zastupovanie vedúceho zamestnanca (napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky).

Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie vedúceho zamestnanca len na základe výberového konania. Štátneho zamestnanca – vedúceho zamestnanca možno vymenovať do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania. I v prípade takéhoto vymenovania – preloženia iného vedúceho zamestnanca je potrebný súhlas štátneho zamestnanca so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

Osobitným spôsobom dočasného obsadenia voľného (nie dočasne uvoľneného) miesta vedúceho zamestnanca je možnosť dočasného preloženia štátneho zamestnanca na takéto miesto bez výberového konania. Toto preloženie nesmie byť dlhšie než šesť mesiacov.

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca ako zmenu štátnozamestnaneckého pomeru treba odlišovať od vymenovania na zastupovanie vedúceho zamestnanca. Štátny zamestnanec vymenovaný na zastupovanie vedúceho zamestnanca naďalej plní povinnosti, ktoré sa viažu na jeho štátnozamestnanecké miesto a navyše plní aj povinnosti vedúceho zamestnanca, ktorého zastupuje. Navrhuje sa časovo obmedziť trvanie takéhoto zastupovania obdobím šiestich mesiacov.

K § 37

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru dôjde aj jednostranným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 37.

Ak nastane niektorá zo skutočností, ktoré upravuje odsek 2, služobný úrad môže odvolať štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Odvolanie je vecou služobného úradu.

Samotným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca štátnozamestnanecký pomer nezaniká.

Navrhuje sa upraviť možnosť odvolať vedúceho zamestnanca aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci služobného úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti. Na návrh štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je vedúci služobného úradu povinný aj bez uvedenia dôvodu odvolať vedúceho zamestnanca, ktorého riadi ten, kto podal návrh na jeho odvolanie.

Odvolanie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu podľa tohto zákona nebude možné, pokiaľ by bolo v rozpore s osobitným predpisom. Takýmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 525/2003 Z. z. krajský úrad životného prostredia je služobným úradom aj tých štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodných úradoch životného prostredia v jeho pôsobnosti. Odvolať prednostu obvodného úradu životného prostredia môže prednosta krajského úradu životného prostredia – vedúci služobného úradu len so súhlasom ministra životného prostredia (§ 6 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z.).

K § 38

V niektorých prípadoch môže funkcia vedúceho zamestnanca zaniknúť na základe zákona, teda bez toho, aby došlo k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca.

V prípade, ak vedúci zamestnanec stratí predpoklad bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, môžu nastať dve situácie:

a) štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí na základe zákona alebo

b) dôjde k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca,

K § 39

Zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca zanikla na základe zákona, na ďalšie vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste, je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca.

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý bol vymenovaný, zvolený alebo poverený do funkcie vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo ktorý bol vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, sa po odvolaní z tejto funkcie zaradí na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením. Ak štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mal byť štátny zamestnanec opätovne zaradený, bolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne inak so služobným úradom, v ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením podľa osobitného predpisu, môže dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 40

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania trvá spravidla tri roky. Skrátenie alebo skončenie dočasného vyslanie môže vedúci služobného úradu vykonať aj jednostranným úkonom, predĺženie je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca. Počas dočasného vyslania má patria štátnemu zamestnancovi náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 41

Z dôvodu ochrany tehotenstva a materstva štátna zamestnankyňa nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá by mohlo ohroziť jej tehotenstvo, zdravie krátko po pôrode alebo počas dojčenia dieťaťa. Služobný úrad je povinný v takýchto prípadoch vykonať vhodnú dočasnú úpravu podmienok vykonávania štátnej služby, prípadne dotknutú štátnu zamestnankyňu preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto. V súvislosti so subsidiárnou pôsobnosťou Zákonníka práce, treba podotknúť, že ako spôsob vhodnej úpravy služobných podmienok možno dohodnúť vykonávanie štátnej služby v súlade s § 52 Zákonníka práce, teda vo forme domáckej prace alebo telepráce.

V prípade, ak dočasná úprava služobných podmienok ani preloženie štátnej zamestnankyne nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Štátnej zamestnankyni patrí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat.

V súlade so smernicou Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň, zamestnankýň krátko po pôrode a dojčiacich zamestnankýň sa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy navrhuje rozšíriť ochranu aj na štátnu zamestnankyňu, ktorá dojčí.

K § 42

Zaradenie mimo činnej štátnej služby je jednostrannou zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby musia byť splnené dve podmienky:

◊obvinenie štátneho zamestnanca zo spáchania úmyselného trestného činu a

◊ďalšie vykonávanie štátnej služby štátnym zamestnancom by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Navrhuje sa upraviť zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu v kontexte s právnou úpravou Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). V priebehu trestného konania môže dôjsť k preukázaniu spáchania trestného činu, no samotné trestné konanie nemusí skončiť vydaním odsudzujúceho rozsudku. Jednou z podmienok skončenia trestného konania právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo právoplatným rozhodnutím o schválení zmieru je totiž skutočnosť, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby najdlhšie na dva roky. V prípade, ak trestné konanie neskončí v uvedenej lehote, služobný úrad „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby.

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby bude mať štátny zamestnanec nárok na 40 až 60 percent sumy funkčného platu mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma poskytovaná služobným úradom štátnemu zamestnancovi v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu nesmie byť nižšia ako životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 43

Štátneho zamestnanca, ktorý je so súhlasom služobného úradu vysielaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, zaradí služobný úrad mimo činnej štátnej služby. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na vyslaných národných expertov, ktorí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby vykonávajú činnosť pre inštitúciu Európskej únie. Právne postavenie vyslaného národného experta bližšie špecifikuje legislatíva Európskej únie, konkrétne ide o rozhodnutie Európskej komisie upravujúce pravidlá vysielania národných expertov do Komisie [C (2006)2033]. Obdobné pravidlá vydal i Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov [EDPS (2006)/DEC/03B]. Pravidlá vysielania národných expertov do Európskej komisie zo Slovenskej republiky sú bližšie upravujú Revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcií Európskej únie, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 10. januára 2007.

K § 44

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, prípadne ak uplynie doba podľa § 42 ods. 3 služobný úrad znovu zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby. V čase zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby môže dôjsť k organizačnej zmene v služobnom úrade. Ak služobný úrad nemôže štátneho zamestnanca zaradiť na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru a do tej istej funkcie, môže sa so štátnym zamestnancom dohodnúť inak.

Trvanie trestného konania podľa Trestného poriadku môže časovo presiahnuť trvanie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa zákona o štátnej službe. Služobný úrad v takom prípade „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, pokiaľ je to možné. Za vykonávanie štátnej služby v čase „podmienečného“ zaradenia patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Nárok na doplatok funkčného platu za čas zaradenia mimo činnej štátnej služby vznikne štátnemu zamestnancovi iba v prípade, ak sa v trestnom konaní preukáže, že dôvody pre jeho zaradenie mimo činnej štátnej služby neexistovali. Nárok na doplatok funkčného platu vznikne za rovnakých podmienok i bývalému štátnemu zamestnancovi, u ktorého nedošlo k opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

K § 45

Štátny zamestnanec bude povinný vykonávať štátnu službu v mieste sídla služobného úradu, prípadne v jeho organizačnej zložke. V prípade potreby bude mať služobný úrad právo vyslať štátneho zamestnanca na čas nevyhnutnej potreby na služobnú cestu.

Štátneho zamestnanca bude možné vyslať na služobnú cestu aj do zahraničia.

Ustanovujú sa základné náležitosti, ktoré je služobný úrad povinný určiť (prípadne dohodnúť so štátnym zamestnancom) v prípade vyslania štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Pojem „pravidelné miesto vykonávania štátnej služby“ má dôležitý význam vo väzbe na poskytovanie náhrad súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou ako aj súvisiacich s preložením štátneho zamestnanca. Náhrady štátnych zamestnancov v súvislosti so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 46

Štátnozamestnanecký pomer sa spravidla nebude zakladať administratívnym rozhodnutím ale služobnou zmluvou. Konkrétne spôsoby skončenia sa terminologicky zhodujú so spôsobmi skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa v značnej miere použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na špecifiká úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov je nevyhnutné upraviť niektoré právne vzťahy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru osobitne.

Okrem tzv. „klasických“ spôsobov (výpoveď, dohoda, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe) sa štátnozamestnanecký pomer môže skončiť aj na základe zákona, smrťou štátneho zamestnanca alebo vyhlásením štátneho zamestnanca za mŕtveho (konanie o vyhlásenie za mŕtveho je osobitným občianskym súdnym konaním upraveným najmä v ustanoveniach § 195 až 200 Občianskeho súdneho poriadku).

K § 47

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov. V súlade s všeobecnou úpravou Zákonníka práce o výpovedi, ktorá sa primerane použije aj na štátnozamestnanecké vzťahy, musí výpoveď spĺňať tieto náležitosti:

a)výpoveď musí byť písomná

b)výpoveď musí byť riadne doručená

c)dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

V prípade, ak výpoveď nespĺňa niektorú z uvedených náležitostí, je neplatná.

Strata zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môže byť dôvodom výpovede iba v prípade, ak nedôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto ani k inej dohode štátneho zamestnanca a služobného úradu.

Výpoveď z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta sa navrhuje upraviť dvomi spôsobmi:

a)ak sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec v čase zrušenia štátnozamestnaneckého miesta reálne vykonáva štátnu službu v služobnom úrade

b)ak sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto – ustanovenie sa vzťahuje na prípady, v ktorých štátny zamestnanec v čase zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta nevykonáva štátnu službu v služobnom úrade (napr. z dôvodu zaradenia mimo činnej štátnej služby, z dôvodu dlhodobého čerpania služobného voľna, ...) a do služobného úradu sa vráti v čase, keď jeho štátnozamestnanecké miesto už reálne neexistuje.

Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu neupravuje ani Zákonník práce. Z uvedených dôvodov sa navrhuje jednoznačne ustanoviť [§ 47 písm. d)] reálnosť tzv. ponukovej povinnosti služobného úradu v niektorých prípadoch odvolania štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Konkrétne pôjde o prípady odvolania:

◊bez uvedenia dôvodu,

◊zo zdravotných dôvodov,

◊v prípade dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Posúdiť spôsob, akým štátny zamestnanec plní služobné úlohy bude spravidla v kompetencii príslušného vedúceho zamestnanca.

Menej závažným porušením služobnej disciplíny (za podmienky, že neexistuje špecifická úprava v služobnom poriadku) je porušenie každej povinnosti, ktorá štátnemu zamestnancovi vyplýva zo štátnozamestnaneckého pomeru. Prípady závažného porušenia služobnej disciplíny je služobný úrad povinný špecifikovať v služobnom poriadku.

V prípade, ak existuje dôvod pre okamžité zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru (štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu závažným spôsobom), služobný úrad môže v konkrétnom prípade skončiť štátnozamestnanecký pomer okamžite alebo výpoveďou.

K § 48

Navrhuje sa ustanoviť dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorej plynutie začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Aj počas plynutia výpovednej doby je možné vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca, a to vrátane trvalého preloženia v tom istom služobnom úrade. V prípade, ak dôjde k takejto zmene štátnozamestnaneckého pomeru, výpoveď sa stane bezpredmetnou a plynutie výpovednej doby sa zastaví.

K § 49

Úprava zákazu výpovede (tzv. ochrannej doby) je doplnením úpravy podľa Zákonníka práce. Navrhuje sa rozšíriť definícia ochrannej doby (§ 64 ods. 1 Zákonníka práce) o prípady zaradenia štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby podľa § 42 (teda z dôvodu tehotenstva a materstva) a o niektoré prípady služobného voľna podľa zákona o štátnej službe.

K § 50

Výpoveď (s výnimkou výpovede pre porušenie služobnej disciplíny) štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec. Pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o „udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím“ ustanovuje zákon č. 5/2004 Z. z. v § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistenec (štátny zamestnanec) je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K § 51

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca iba z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Ktoré porušenie služobných povinností sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny je služobný úrad povinný ustanoviť v služobnom poriadku.

K § 52

Špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyplýva z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov.

Navrhuje sa ustanoviť tieto dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona:

a)potvrdenie podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu, pre ktorý bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby

b)odsúdenie štátneho zamestnanca za úmyselný trestný čin – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec nebol zaradený mimo činnej štátnej služby

c)nepodmienečné odsúdenie štátneho zamestnanca za nedbanlivostný trestný čin na trest odňatia slobody, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený

d)vyhostenie z územia Slovenskej republiky (ak štátny zamestnanec nie je občanom Slovenskej republiky) –bez ohľadu na skutočnosť, že pobyt (trvalý ani prechodný) na území Slovenskej republiky nie je predpokladom na vykonávanie štátnej služby, trest vyhostenia treba považovať za prekážku takej závažnej povahy, ktorá vylučuje, aby štátny zamestnanec naďalej vykonával štátnu službu

e)obmedzenie alebo strata spôsobilosti na právne úkony (konanie o spôsobilosti na právne úkony je podľa Občianskeho súdneho poriadku osobitným občianskym súdnym konaním)

f)štátny zamestnanec z vlastnej viny nezíska kvalifikačný predpoklad na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste

g)strata oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami

h)strata občianstva – strata občianstva Slovenskej republiky nemusí znamenať skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona za predpokladu, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom môže štátnu službu vykonávať i občan iného štátu

i)uplynutie dočasnej štátnej služby – k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej (resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii alebo štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu vymenovaného podľa osobitného predpisu, ktorý je v dočasnej štátnej službe, je špecifickým spôsobom uplynutia dočasnej štátnej služby.

V prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona sa navrhuje povinnosť vedúceho úradu vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie, v ktorom sa uvedie deň a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 53

Navrhuje sa, aby štátnemu zamestnancovi, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, patrilo odstupné vo výške dvojnásobku resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

Posledne priznaným funkčným platom sa rozumie funkčný plat, ktorý patril zamestnancovi pred výpoveďou, pred uzatvorením dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred zánikom tejto funkcie na základe zákona. Zámerom takejto úpravy je garantovať štátnemu zamestnancovi určenie výšky nároku na odstupné z funkčného platu, ktorý mu patril v čase, kedy štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby:

a)nebol ovplyvnený skutočnosťou, že dôjde k skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru a

b)prípadne bol vo funkcii vedúceho zamestnanca.

Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť upraviť funkčný plat štátneho zamestnanca v priebehu plynutia výpovednej doby prípadne v čase od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do skutočného skončenia tohto vzťahu. Nie je napríklad dôvod, aby štátnemu zamestnancovi po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca alebo v prípade zániku tejto funkcie na základe zákona, patril riadiaci príplatok. Obdobne, štátny zamestnanec za predpokladu, že je v priebehu výpovednej doby (resp. doby, ktorá uplynie od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do samotného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) zaradený na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, musí dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Prípadná povinnosť vrátiť odchodné môže vzniknúť štátnemu zamestnancovi na základe delegovanej pôsobnosti § 76 ods. 3 Zákonníka práce.

K § 54

Odchodné je nárokovým peňažným plnením štátnemu zamestnancovi, ktoré nie je funkčným platom.

V prípade, ak bolo štátnemu zamestnancovi v minulosti, v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo služobného pomeru poskytnuté odchodné, nárok na odchodné podľa tohto zákona sa znižuje o sumu poskytnutú podľa osobitného predpisu.

K § 55 a 56

Rozhodnúť o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, prípadne o tom, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže súd.

V prípade nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa primerane použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce (§ 77 až 80).

Nárok na doplatenie funkčného platu v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a v prípade, ak k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, sa navrhuje za určitých podmienok znížiť alebo nepriznať. Konkrétne pôjde o situácie, kedy štátny zamestnanec v čase, za ktorý mu má byť doplatený funkčný plat, vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, prácu vo verejnom záujme pre služobný úrad alebo inú závislú prácu pre služobný úrad. Takáto úprava vychádza z myšlienky, že štátny zamestnanec síce na jednej strane prišiel o prácu, ktorú vykonával pre štát (služobný úrad), na druhej strane mu však štát (služobný úrad) opätovne poskytol inú prácu.

Lehota na podanie návrhu aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, má charakter prekluzívnej lehoty. To znamená, že jej zmeškaním právo na podanie návrhu zaniká; súd na túto skutočnosť prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Aj v prípade, ak súd právoplatne rozhodol, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, aplikujú sa ustanovenia, na základe ktorých sa znižuje nárok na doplatenie funkčného platu (§ 55).

K § 57

Písomný služobný posudok vydá služobný úrad štátnemu zamestnancovi na základe jeho žiadosti. Služobný úrad pri vydávaní služobného posudku vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

K § 58

Služobný úrad je povinný vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe spravidla v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V praxi môžu nastať situácie (najmä v prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona), kedy splnenie uvedenej povinnosti v ustanovenom čase nebude možné. V takýchto prípadoch si služobný úrad splní povinnosť vydať potvrdenie o štátnej službe bez zbytočného odkladu.

K § 59

V tomto ustanovení sú taxatívne upravené základné práva štátnych zamestnancov. Práva štátnych zamestnancov vyplývajú nielen z ďalších ustanovení navrhovaného zákona ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

K § 60

V § 60 je upravený taxatívny výpočet základných povinností štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec je povinný najmä dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby. Je tiež povinný rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

Bez ohľadu na to, s akým subjektom štátny zamestnanec komunikuje, musí byť vykonávanie štátnej služby nestranné. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu politicky neutrálne. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť štátneho zamestnanca voči služobnému úradu v prípadoch, ktoré majú podstatný vplyv napr. na trvanie štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 61

Navrhovaná úprava obsahuje aj niektoré povinnosti, ktoré majú etický charakter. Medzi ne patrí aj zákaz používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby (odsek 1 písm. f). Tento spočíva napr. v zákaze používať na iné ako služobné účely znak služobného úradu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), služobné vizitky obsahujúce údaje o príslušnom funkčnom postavení v príslušnom služobnom úrade, prípadne služobný preukaz štátneho zamestnanca.

Zákaz podnikania sa navrhuje upraviť na základe prísnejších kritérií než podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Navrhovaná úprava je prísnejšia, nakoľko:

a)zákaz podnikania a obmedzenie inej zárobkovej činnosti sa jednoznačne vzťahuje na každého štátneho zamestnanca bez výnimky,

b)zákaz podnikania platí v absolútnom rozsahu,

c)štátny zamestnanec nemôže poberať odmenu ani iný príjem za výkon funkcie člena dozorného, riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby.

Štátny zamestnanec naďalej nebude môcť vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhuje sa taxatívnym spôsobom ustanoviť výnimky z tohto obmedzenia.

K § 62

Vedúci štátny zamestnanec je štátnym zamestnancom, ktorý má práva, povinnosti a obmedzenia ako ostatní štátni zamestnanci. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z jeho vedúceho postavenia voči podriadeným štátnym zamestnancom.

K § 63 a 64

Štátni zamestnanci budú naďalej povinní deklarovať každoročne svoj majetok. Majetkové priznanie bude obsahovať údaje o nehnuteľnom majetku, hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách. Povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať majetok je jedným z protikorupčných nástrojov premietnutých priamo do právneho poriadku.

K § 65

Jedným z dôležitých práv štátneho zamestnanca je právo podať sťažnosť v prípade, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že jeho práva vo veciach vykonávania štátnej služby boli alebo sú porušené.

Na rozdiel od úpravy podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa navrhuje odlišným spôsobom upraviť príslušnosť na vybavenie sťažností v niektorých prípadoch. Navrhovaná úprava vychádza zo snahy rešpektovať existujúcu hierarchiu, do ktorej sú štátni zamestnanci v systéme štátnej správy (najmä štátni zamestnanci vo verejných funkciách) začlenení.

K § 66

Ustanovenie obsahuje všeobecnú definíciu pojmu služobný čas ako časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec plní služobné úlohy.

K § 67

Navrhuje sa rozšíriť zachovanie nároku štátneho zamestnanca na dovolenku v celom rozsahu vzniknutého nároku v prípade, ak si štátny zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho roka z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. V praxi by mohli vznikať prípady, kedy sa zamestnanec stane práceneschopným napríklad v posledných mesiacoch kalendárneho roka, pričom si pred vznikom práceneschopnosti nestihne vyčerpať dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. Následkom toho môže štátny zamestnanec (z dôvodu práceneschopnosti, ktorá nemusí trvať dlhšie než niekoľko týždňov) prísť o nárok na nevyčerpanú časť dovolenky. Pri delegovanej pôsobnosti ustanovení Zákonníka práce by mu vlastne prepadol nárok na dovolenku bez vzniku nároku na finančnú náhradu.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje aj pre prípady práceneschopnosti ustanoviť zachovanie nároku na nevyčerpanú časť dovolenky obdobne, ako je tomu v prípade nevyčerpania dovolenky z dôvodu materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce.

K § 68

Navrhuje sa vymedziť, ktorý čas sa bude na účely zákona posudzovať za vykonávanie štátnej služby, hoci k faktickému výkonu štátnej služby nedôjde.

K § 69

Navrhuje sa upraviť špecifické prípady neplateného služobného voľna z dôvodu:

a)výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby; v tejto súvislosti sa výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca vyššieho územného celku považuje za nezlučiteľný s výkonom štátnej služby iba v prípade, ak si výkon týchto funkcií vyžaduje dlhodobé uvoľnenie

b)výkonu funkcie v odborovom orgáne; platí podmienka, že úlohy vyplývajúce z funkcie v odborovom orgáne z časových dôvodov nemožno plniť popri vykonávaní štátnej služby

c)nasledovania manžela, ktorý má vykonávať štátnu službu alebo prácu vo verejnom záujme v cudzine

d)dlhodobej účasti na projekte rozvojovej pomoci v zahraničí; ide o projekty financované EÚ, účasť na ktorých nie je vykonávaním štátnej služby a preto sa navrhuje povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno pre potreby účasti na takomto projekte.

Štátny zamestnanec môže z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov požiadať o neplatené služobné voľno najviac v trvaní šiestich mesiacov.

K § 70

Navrhuje sa ponechať povinnosť služobného úradu prispievať na stravovanie štátnych zamestnancov najmenej v rozsahu ustanovenom dnešným zákonom o štátnej službe. Ďalšie podmienky stravovania bližšie upravujú ustanovenia § 152 Zákonníka práce, ktoré sa primerane aplikujú aj na utváranie podmienok stravovania štátnych zamestnancov.

K § 71

Smernica Rady č. 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok bola prijatá za účelom vykonať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci troch skupín osôb – tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiacej pracovníčky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť niektoré osobitné podmienky vykonávania štátnej služby pre štátnu zamestnankyňu, ktorá je

a)tehotná,

b)matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo

c)dojčiaca štátna zamestnankyňa.

V prípade, ak osobitná úprava služobných podmienok nebude možná, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Za čas takéhoto zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat.

K § 72

Navrhuje sa povinnosť služobného úradu zaradiť štátnu zamestnankyňu po návrate z materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával/a štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. V prípade, ak zaradenie na to isté štátnozamestnanecké miesto nie je možné z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto neexistuje, a ak nedôjde k dohode o ďalšom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere, služobný úrad môže skočiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

K § 73

Pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru sa štátnemu zamestnancovi založí osobný spis, ktorý vedie osobný úrad. Do osobného spisu sa zakladajú výhradne písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. Služobný úrad je povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností založených v osobnom spise, prípadne mu umožniť robiť si z nich výpisy a fotokópie.

K § 74

S prihliadnutím na charakter štátnej služby je nutné, aby sa pri vykonávaní štátnej služby a ak si to vyžiada povaha veci, aj v iných prípadoch štátny zamestnanec preukazoval služobným preukazom, ktorý mu vystaví služobný úrad.

K § 75

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu vydať služobný poriadok. Na vydanie služobného poriadku je pod sankciou neplatnosti potrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. Závažné a menej závažné porušenie služobnej disciplíny nebolo možné všeobecne upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise, nakoľko tieto skutočnosti sa môžu odlišovať v každom služobnom úrade. Navrhuje sa preto, aby sa predovšetkým prípady závažného porušenia služobnej disciplíny upravovali v služobnom poriadku.

K § 76 až 80

Za dôležité podmienky vykonávania štátnej služby sa považuje kvalifikácia štátnych zamestnancov, ktorá má zodpovedať požiadavkám kladeným na riadne vykonávanie štátnej služby.

Vychádzajúc z princípu profesionality, ako jedného z princípov, na ktorých je budovaná štátna služba, služobný úrad organizuje a zabezpečuje vzdelávanie štátnych zamestnancov, a to prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie.

Jedným zo základných práv štátneho zamestnanca je aj právo na prehlbovanie kvalifikácie, ktoré sa považuje za vykonávanie štátnej služby, a za ktoré patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť služobného úradu zabezpečiť prehlbovanie kvalifikácie štátneho zamestnanca v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

V návrhu sa upravujú spôsoby prehlbovania kvalifikácie, a to adaptačným vzdelávaním, priebežným vzdelávaním a špecifickým vzdelávaním.

Adaptačné vzdelávanie absolvuje novoprijatý alebo preložený štátny zamestnanec počas adaptačného obdobia. Cieľom adaptačného vzdelávania je získať informácie, odborné a praktické vedomosti potrebné na vykonávanie činností v štátnej službe. Adaptačné vzdelávanie pozostáva z dvoch častí, ktorými sú všeobecná a špecifická časť. Všeobecná časť má prierezový charakter a je zameraná za získanie informácii a znalosti Ústave SR, všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy, o organizácii a činnosti štátnej správy, EÚ, komunikácii a etike štátneho zamestnanca. Špecifická časť bude zameraná na získanie informácií najmä o konkrétnom služobnom úrade a organizačnom útvare, v ktorom štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu.

Priebežným vzdelávaním sa zvyšuje profesionalizácia štátneho zamestnanca. ktoré smeruje k vysokej profesionalizácii manažmentu. Obsahom manažérskeho vzdelávania je najmä osvojenie si základných zručností na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, analýza problémov a ich riešenie, pravidlá a nástroje riadenia a vedenia štátnych zamestnancov, pravidlá tímovej spolupráce, efektívna komunikácia, metódy motivácie, riešenie konfliktov a vyjednávanie, procesy manažérskeho riadenia a rozhodovania a kontrola.

Profesijné vzdelávanie zahŕňa akékoľvek kvalifikačné požiadavky v oblasti činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste.

V rámci jazykového vzdelávania sa na potreby riadneho vykonávania štátnej služby navrhuje kvalitatívne zvyšovanie úrovne vzdelávania a zdokonaľovania sa nie len v cudzom jazyku, ale aj v štátnom jazyku. Jazykové vzdelávanie taktiež zahŕňa i štúdium ďalšieho cudzieho jazyka. Pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie zvyšovaním úrovne vzdelávania v cudzom jazyku, je ním aj zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku. Pre vedúcich zamestnancov sa zavádza vzdelávanie,

Spôsobom prehlbovania kvalifikácie je aj špecifické vzdelávanie, ktorým je predovšetkým vzdelávanie v oblastiach určených vládou v konkrétnom čase ako prioritné. Napríklad na tento účel vydané uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 90/2008 zo 6. februára 2008 k návrhu analýzy použitia refundovaných mzdových prostriedkov z technickej pomoci v programovom období 2004 – 2006 a návrhu na využitie refundovaných mzdových prostriedkov v programovom období 2007 – 2013 vláda Slovenskej republiky ukladá použiť finančné prostriedky získané refundáciou platov oprávnených zamestnancov v programovom období 2007 - 2013 na školenia a študijné pobyty pre zamestnancov pracujúcich v oblasti riadenia, kontroly, auditu a implementácie fondov EÚ.

Návrh uvádza formy vzdelávania, ktorými sa obsahovo napĺňajú jednotlivé spôsoby prehlbovania kvalifikácie. Medzi ne patrí aj nový spôsob vzdelávania, a to prostriedkami elektronickej komunikácie, tzv. e-learning.

Súčasťou prehlbovania kvalifikácie je vzdelávanie v cudzine, napr. účasť na vzdelávacích aktivitách v cudzine. Náklady na vzdelávanie v cudzine bude hradiť služobný úrad najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

Podľa § 79 je služobný úrad oprávnený udeliť súhlas so zvyšovaním kvalifikácie štátneho zamestnanca v súlade s potrebou služobného úradu Za týmto účelom so štátnym zamestnancom uzatvorí dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca. Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania potrebného na vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste. Upravujú sa náležitosti dohody o zvyšovaní kvalifikácie a čas služobného voľna, ktoré sa poskytne na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia. Služobné voľno sa poskytuje i na obhajobu záverečnej práce, ktorá sa podľa § 51 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch patrí medzi záverečné skúšky.

K § 81 až 85 a k prílohe č. 3

Štátny zamestnanec za vykonávanie štátnej služby bude mať právo na plat.

Ustanovenie § 81 vymedzuje možnú štruktúru platu štátneho zamestnanca. Hlavnú zložku platu štátneho zamestnanca bude tvoriť priznaný funkčný plat. Funkčným platom na účely tohto zákona bude

◊tarifný plat a peňažné náležitosti poskytované mesačnou sumou,

◊mimoriadny plat určený vládou štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,

◊osobný plat priznaný štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh,

◊plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý aj naďalej bude patriť štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Okrem platu bude štátnemu zamestnancovi patriť po splnení podmienok náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

Tarifný plat štátneho zamestnanca bude tvoriť súčet platovej tarify (zodpovedajúcej funkcii a tým aj platovej triede) a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax.

V prílohe č. 3 sú uvedené platové tarify, ktoré sú zhodné s platovými tarifami platnými pre štátnych zamestnancov od 1. januára 2009. Služobné úrady, ktorými sú Kancelária národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky; vydajú pre štátnych zamestnancov platové tarify osobitným predpisom.

Platové tarify podľa prílohy č. 3 zvýšené o 20 % budú patriť štátnym zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické odborné činnosti pre vládu, predsedu vlády a podpredsedov vlády a tiež odborné činnosti na úseku legislatívy, vládnej agendy, protokolu a iné.

Zvýšenie platových taríf podľa platových tried v ďalších rokoch na základe splnomocnenia podľa § 113 vydá vláda nariadením.

Navrhuje sa zaviesť inštitút zvyšovania platovej tarify za služobnú prax. Za každý rok služobnej praxe, zistenej služobným úradom podľa § 92, sa platová tarifa štátneho zamestnanec zvýši o 1 %. Zvýšenie bude možné štátnemu zamestnancovi priznať maximálne za 32 rokov odbornej praxe. Zvýšenia platovej tarify sa bude zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

Služobná prax štátneho zamestnanca, zisťovaná na účely zvýšenia platovej tarify, bude zahŕňať čas štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona a tiež podľa doterajšieho zákona o štátnej službe s vylúčením taxatívne vymedzených dôb.

K § 86

Zavedením platového inštitútu „osobný plat“ sa umožní oceniť štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy; je porovnateľný s miestom mimoriadnej významnosti určovaným vedúcim služobného úradu. Určený osobný plat štátneho zamestnanca nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nevykonával takéto úlohy. Na účely tohto zákona bude plniť funkciu funkčného platu. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný. Výška osobného platu bude závislá od rozsahu finančných prostriedkov príslušného služobného úradu.

K § 87 a k prílohe č. 4

Vedúcemu zamestnancovi na príslušnom stupni riadenia bude patriť príplatok za riadenie v rámci rozpätia ustanoveného percentuálneho podielu. Výpočet príplatku je viazaný na platovú tarifu, ktorá patrí vedúcemu zamestnancovi. Príplatok za riadenie tak, ako doposiaľ, sa bude poskytovať pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov.

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K § 88

Za zastupovanie vedúceho zamestnanca bude aj naďalej štátnemu zamestnancovi patriť príplatok, a to v sume príplatku za riadenie určeného vedúcemu zamestnancovi, ktorého zastupuje.

Poskytovanie príplatku za zastupovanie je viazané dobou zastupovania podľa § 36 ods. 3 a bude sa poskytovať už od prvého dňa zastupovania.

Návrh podľa odseku 2 umožňuje určiť na zastupovanie vedúceho zamestnanca aj viacerých štátnych zamestnancov súčasne. Suma príplatku za riadenie určená zastupovanému vedúcemu zamestnancovi sa rozdelí tak, aby súčet súm nepresiahol sumu príplatku za riadenie.

V odseku 3 sa upravuje spôsob určenia príplatku za zastupovanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, ktorý má vládou určený mimoriadny plat alebo vedúceho zamestnanca, ktorý má určený osobný plat. Suma príplatku za zastupovanie sa bude odvíjať od percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie v stupni riadenia, ktorý by patril zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, ak by nemal určený mimoriadny plat alebo osobný plat.

K § 89

Z doterajšej právnej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov sa navrhuje zachovať inštitút osobného príplatku. Osobný príplatok sa bude môcť štátnemu zamestnancovi poskytovať za kvalitné plnenie služobných úloh. Maximálna výška osobného príplatku, z dôvodu zmeny v systéme odmeňovania (zavedenie zvyšovania platovej tarify za roky služobnej praxe a zrušenia zvýšenia platovej tarify za služobné hodnotenie) sa navrhuje zvýšiť na 120 % platovej tarify príslušnej platovej triedy. Priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku bude viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 90 až 92

Z doterajšej právnej úpravy sa ponechávajú peňažné náležitosti určované mesačnou sumou, a to príplatok za zmennosť (§ 90), príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti (§ 91) a platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (§ 92). Tieto peňažné náležitosti, po splnení podmienok ich priznania, tvoria zložky funkčného platu štátneho zamestnanca.

Krízové oblasti na účely poskytovania príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti určí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby je novým prvkom v štátnej službe zavedeným od 1. januára 2009 zákonom č. 460/2008 Z. z. Sumy platovej kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia a služobný úrad bude povinný na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti jej poskytovania.

K § 93

Navrhuje sa nový príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Príplatok bude patriť štátnemu zamestnancovi, ktorý jazdí služobným motorovým vozidlom (tzv. referentské motorové vozidlo), prípadnú starostlivosť o takéto vozidlo má ako prácu naviac a z vlastných finančných prostriedkov si hradí poistné. Vedenie služobného motorového vozidla nie je plnením úloh štátnej služby alebo plnením úloh štátnych záležitostí podľa § 5 tohto zákona; túto činnosť možno považovať za činnosť súvisiacu s plnením úloh štátnych zamestnancov. Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje režim s osobitnými predpismi (napr. § 95 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície).

K § 94

Z dôvodu, že i štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu nadčas, oceňuje sa vykonávanie tejto služby tak, ako doposiaľ, sadzbou zvýšenou o 30 %, resp. o 60 % v závislosti od toho, či je štátna služba nadčas vykonávaná v rámci dní týždenného služobného času alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni.

Prednostným benefitom za vykonanú štátnu službu nadčas je čerpanie náhradného voľna. V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno do dvoch mesiacov od jej vykonania, bude štátnemu zamestnancovi patriť za každú hodinu finančné zvýhodnenie. Okrem uvedeného zvýhodnenia po splnení ustanovených podmienok bude štátnemu zamestnancovi patriť aj príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok.

K § 95

Ustanovenie upravujúce plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

K § 96 až 98

Poskytovanie príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a v nedeľu a za štátnu službu vo sviatok je viazané na vykonávanie každej hodiny štátnej služby v určitom čase. Aj v prípade vykonávania štátnej služby vo sviatok, rovnako ako pri vykonávaní štátnej služby nadčas, sa podľa odseku 1 navrhuje uprednostnenie poskytnutia náhradného voľna.

K § 99

V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami navrhuje sa zachovať poskytovanie nenárokovej odmeny. Rozširujú sa dôvody na uplatnenie tohto inštitútu o možnosť poskytnúť odmenu štátnemu zamestnancovi za

-plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nevznikol nárok na príplatok na zastupovanie,

-kvalitné plnenie služobných úloh pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 ods. 1 písm. a) až d).

Výška odmeny je limitovaná pri odmene, ktorú môže služobný úrad poskytnúť štátnemu zamestnancovi pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok, na predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, sumou, ktorou je najviac trojnásobok funkčného platu štátneho zamestnanca.

K § 100

Z doterajšej právne úpravy sa preberá poskytovanie náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby. Výška náhrady je rozlíšená podľa toho, či služobná pohotovosť sa vykonáva v mieste trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne v inom dohodnutom mieste, či ide o služobnú pohotovosť s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia a tiež v závislosti od toho, či pohotovosť pripadá na deň vykonávania štátnej služby alebo na deň služobného pokoja.

K § 101

Zachováva sa tiež poskytovanie náhrady štátnemu zamestnancovi za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie, aj napriek tomu, že tieto činnosti nie sú štátnou službou alebo štátnymi záležitosťami podľa osobitných predpisov (§ 5 ods. 1). Suma náhrady sa určí pevnou sumou v rámci percentuálneho rozpätia z určenej základne.

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie netvorí zložku funkčného platu štátneho zamestnanca.

Služobný úrad bude povinný služobným predpisom určiť podrobnosti poskytovania tejto náhrady.

K § 102 a 103

Spôsob úpravy poskytovania platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine je zhodný so spôsobom platným od 1. januára 2009, od kedy nadobudne účinnosť zákon, ktorým sa novelizujú tieto ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K § 104

V § 104 sa precizovaním niektorých ustanovení zachovávajú doterajšie hmotné výhody poskytované vedúcim služobných úradov a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii. Hmotné výhody sa nepovažujú za plat.

K § 105

V súvislosti s vykonávaním štátnej služby v cudzine a s tým spojeným možným rizikom ohrozenia zdravia alebo života ponecháva sa možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca.

K § 106

Pre služobné úrady sa ponecháva možnosť oceniť peňažnou, vecnou alebo inou formou štátneho zamestnanca za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 107

Ustanovuje sa zabezpečenie ochrany údajov o platových náležitostiach štátneho zamestnanca.

K § 108

Z dôvodu jednoznačnosti sa v § 108 ustanovuje postup určenia platových náležitostí vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii a odborníkovi ústavného činiteľa. V zásade sa zachováva doterajší mechanizmus – plat štátnemu zamestnancovi určí ten, kto ho do funkcie vymenuje.

K § 109

Pri nesplnení týždenného služobného času štátnym zamestnancom je potrebné krátiť jeho funkčný plat. Týždenný služobný čas je čas určený v služobnom úrade.

Za nesplnenie týždenného služobného času sa na tento účel nepovažuje neodpracovanie určeného pracovného dňa v mesiaci, na ktorý pripadol sviatok. Za takýto deň podľa § 98 štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat.

Krátenie funkčného platu sa vykoná aj pri dohodnutí kratšieho týždenného služobného času.

Alikvotné sumy zložiek funkčného platu sa budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor.

K § 110 a 111

V § 110 sú premietnuté pravidlá pre priznávanie peňažných nárokov štátneho zamestnanca v prípade zmeny náročnosti ním vykonávanej činnosti a s tým súvisiacim vymenovaním do inej funkcie.

Ustanovenie § 111 upravuje postup zvyšovania platovej tarify.

K § 112

V § 112 je na účely poskytovania niektorých príplatkov definovaná príslušná časť funkčného platu.

K § 113

Ustanovením § 113 sa splnomocňuje vláda Slovenskej republiky na vydávanie nariadenia, na základe ktorého sa ustanovia zvýšené platové tarify. Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti sa každoročne dohodne v rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 119. Výsledok dohody sa premietne tiež do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.

V prípade, ak sa kolektívna dohoda neuzavrie, zvýšenie platových taríf ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Zvýšené platové tarify sa budú zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

K § 114

Navrhované znenie je analógiou ustanovenia § 151 zákon č. 312/2001 Z. z. upravené na podmienky tohto zákona.

K § 115 až 117

Pri zodpovednosti štátneho zamestnanca za škodu spôsobenú služobnému úradu sa aplikuje podstatná časť ôsmej časti Zákonníka práce. V podmienkach štátnej služby však bolo potrebné upraviť niektoré vzťahy týkajúce sa náhrady škody osobitným spôsobom. Zodpovednosť štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona je budovaná na princípe zavinenia.

Podstatným rozdielom v porovnaní s úpravou v tzv. klasickom pracovnom práve je skutočnosť, že služobný úrad (zamestnávateľ) je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje odstránenie škody uvedením do predošlého stavu. V prípade, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné, je štátny zamestnanec povinný škodu nahradiť.

K § 118

Navrhuje sa upraviť povinnosť služobného úradu prerokúvať s príslušným odborovým orgánom opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov v služobnom úrade a umožniť účasť člena odborového orgánu ako prísediaceho poradných orgánoch, ktoré zriaďuje vedúci služobného úradu.

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia odborových orgánov s cieľom zjednocovania právnej úpravy štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

K § 119

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno priaznivejšie dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa v porovnaní s úpravou podľa súčasne platného právneho stavu nemení. Naďalej bude možné v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej správe dohodnúť:

◊skrátenie služobného času; spravidla pôjde o skrátenie určeného týždenného služobného času, ktorý je podľa zákona najviac 40 hodín,

◊predĺženie základnej výmery dovolenky, ktorá podľa zákona trvá štyri resp. päť týždňov,

◊zvýšenie odstupného, ktoré zákon priznáva vo výške dvojnásobku, resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu,

◊zvýšenie odchodného pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (podľa zákona vzniká nárok na odchodné v sume posledne priznaného funkčného platu),

◊zvýšenie platových taríf,

◊priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve je upravený demonštratívne. Pôjde napríklad o:

◊možnosť zvýšiť odstupné a odchodné sa za účelom zjednotenia právnej úpravy s podmienkami výkonu práce vo verejnom záujme navrhuje v rovnakom rozsahu ako v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; zámerom takejto úpravy je postupne odstrániť existujúci stav, kedy podmienky dohodnuté v kolektívnych zmluvách pre štátnych zamestnancov sú v nejednom prípade diametrálne odlišné od podmienok dohodnutých v kolektívnych zmluvách pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;

◊dohodnutie výšky odmeny poskytovanej podľa zákona fakultatívne pri dosiahnutí 50 rokov veku, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok; v podnikovej kolektívnej zmluve bude možné dohodnúť jednak obligatórnosť poskytovania tejto odmeny a jednak jej výšku, ktorá však nesmie presiahnuť najvyššiu sumu ustanovenú zákonom.

K § 120

Pri príprave návrhu (z hľadiska rozsahu osobitnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá by mala byť obsiahnutá v zákone o štátnej službe), sa zvažovali tri alternatívy: I. výlučná a komplexná úprava v osobitnom právnom predpise, II. čiastočná úprava v osobitnom predpise s delegovanou pôsobnosťou Zákonníka práce, III. rozsiahlejšia úprava v osobitnom predpise pri subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce. Materiál predložený do medzirezortného pripomienkového konania bol postavený na subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce, no napokon sa pristúpilo k II. možnosti. Z dôvodu príbuznosti štátnozamestnaneckých vzťahov s pracovnoprávnymi vzťahmi sa teda navrhuje zachovať model s delegovanou pôsobnosťou vybraných ustanovení Zákonníka práce.

Konkrétne pôjde o tieto ustanovenia, resp. inštitúty pracovného práva, ktorých úprava podľa Zákonníka práce sa primerane použije na štátnozamestnanecké vzťahy:

◊§ 10 – úkony v mene zamestnávateľa a tzv. exces

◊§ 11a ods. 1 – zástupcovia zamestnancov

◊§ 15, 16 a 17 ods. 1 a 3 – právne úkony

◊§ 19 – omyl a odstúpenie od zmluvy

◊§ 20 – zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

◊§ 32 až 34 – dohoda o sporných nárokoch

◊§ 35 – smrť zamestnanca

פ 36 Рlehoty a doby

◊§ 37 – počítanie času

◊§ 38 – doručovanie

◊§ 39 a 40 – výklad niektorých pojmov

◊§ 41 – predzmluvné vzťahy

◊§ 45 ods. 2 – predlžovanie skúšobnej doby o prekážky v práci

◊§ 49 (ods. 1, 2, 3, 5 a 8) – pracovný pomer na kratší pracovný čas

◊§ 52 – domácka práca a telepráca

◊§ 55 ods. 2 písm. c) až f) – preradenie na inú prácu

◊§ 60 – dohoda o skončení pracovného pomeru

◊§ 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4 – skončenie pracovného pomeru

◊§ 76 ods. 3 a 5 – povinnosť vrátiť odstupné a splatnosť odstupného

◊§ 77 až 80 – nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

◊§ 84 ods. 3 a 4 – pracovný poriadok

◊§ 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 99 – pracovný čas

◊§ 100 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117 – dovolenka

◊§ 129 až 132 – splatnosť a výplata mzdy, zrážky zo mzdy

◊§ 136 až 139, § 141, § 142 až145 – prekážky v práci

◊§ 147, § 148, § 150 – ochrana práce

◊§ 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170 – podniková sociálna politika

◊§ 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222 – náhrada škody

◊§ 230, § 231 až 236, § 240 – kolektívne pracovnoprávne vzťahy

K § 121 až 123

Navrhuje sa ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka na štátnozamestnanecké vzťahy, pokiaľ ide o úpravu:

a)právnych úkonov,

b)zastúpenia a

c)premlčania a počítania času.

Dôvody takejto úpravy sú nasledovné:

◊úprava týchto osobitných inštitútov v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súčasnosti chýba, často vznikajú aplikačné problémy, poukazuje sa na potrebu použiť analógiu práva či dokonca analógiu zákona

◊aplikovať pôsobnosť predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka delegáciou na § 1 ods. 4 Zákonníka práce nie je možné, pretože výklad tohto ustanovenia nie je jednoznačný a nie sú zriedkavé názory, podľa ktorých sa Občiansky zákonník subsidiárne vzťahuje len na prvú časť Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že odkaz na § 1 ods. 4 vzhľadom na rozsah delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy ale i vzhľadom na rozsah úpravy navrhovaného zákona o štátnej službe nebol vhodným riešením.

◊aplikácia niektorých ustanovení (bez osobitnej úpravy priamo v zákone o štátnej službe) je nevyhnutná vzhľadom na opustenie modelu správneho konania a na prechod k zmluvnému princípu v štátnozamestnaneckých vzťahoch.

K § 124

K zániku (preklúzii) práva, na ktorú súd prihliada ex offo, dôjde v prípadoch podľa:

◊§ 51 ods. 2 – zmeškanie lehoty na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a

◊§ 56 – zmeškanie lehoty na podanie návrhu, aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo.

Okrem uvedeného sa preklúzia vzťahuje i na prípady upravené v ustanoveniach Zákonníka práce, ktoré sa použijú na štátnozamestnanecký pomer. Pôjde o zmeškanie lehoty na:

◊výpoveď pre porušenie služobnej disciplíny,

◊podanie návrhu, aby súd uložil služobnému úradu povinnosť upraviť služobný posudok alebo potvrdenie o štátnej službe,

◊podanie návrhu, aby súd vyslovil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou,

◊preukázanie nároku na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky,

◊upovedomenie služobného úradu o škode na odložených veciach,

◊vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou alebo okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru členovi odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi.

K § 125

Vzhľadom na opustenie systému osobitného správneho konania v štátnozamestnaneckých vzťahoch a prechod na zmluvný princíp sa navrhuje, aby spory zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní.

K § 126 až 128

V ustanoveniach sa upravujú situácie, kedy dochádza k zániku, zrušeniu alebo k prevodu časti služobného úradu. Všeobecným pravidlom je, že v prípade uvedených zmien práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru zostávajú zachované. Výnimkou v tomto smere je napríklad zánik funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe zákona práve z dôvodu zániku služobného úradu.

K § 129

Ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní sa nebudú vzťahovať na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do štátnej služby do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to i v prípade, ak od jeho prijatia do štátnej služby uplynulo obdobie kratšie ako je navrhovaná dĺžka adaptačného obdobia.

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. V prípade, ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti služobnej zmluvy, túto skutočnosť možno doplniť písomným dodatkom (či pôjde o jednostranný alebo zmluvný dodatok, závisí od konkrétnych okolností).

K § 130

Nakoľko prípravná štátna služba ako samostatný druh štátnej služby účinnosťou tohto zákona zaniká, navrhuje sa, aby sa štátny zamestnanec, ktorý je v prípravnej štátnej službe ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, stal ex lege štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie skúšobnej doby.

K § 131

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, teda predovšetkým podľa:

◊zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a

◊príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (najmä podľa piatej časti – správne súdnictvo)

K § 132

Podľa odseku 1 sa navrhuje, aby odborná prax započítaná štátnemu zamestnancovi do 31. decembra 2003 zostala zachovaná s tým, že štátna služba vykonávaná podľa doterajšieho predpisu sa k tejto praxi pripočíta. Ide o služobnú prax na účely zvýšenia platovej tarify podľa § 84 ods. 2 tohto zákona.

Navrhovaným znením odseku 2 sa zachováva nárok štátneho zamestnanca, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe. Takémuto štátnemu zamestnancovi bude patriť rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 a jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa týmto štátnym zamestnancom do služobnej praxe už nebude ďalej započítavať.

Napríklad štátny zamestnanec k 31. decembru 2003 mal započítaných 38 rokov odbornej praxe. Dňom účinnosti tohto zákona mu bude patriť

-zvýšenie platovej tarify za 32 rokov služobnej praxe podľa § 84 ods. 2 a

-rozdielový príplatok v sume, ktorú budú predstavovať 6 % z jeho platovej tarify priznanej od 1. januára 2009 (za 6 rokov odbornej praxe); takto vypočítaná suma rozdielového príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania, počas trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že sumu rozdielového príplatku neovplyvní zvýšenie platových taríf v nasledujúcich rokoch ani počet rokov vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004.

Odsek 1 a 2 sa týka štátnych zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere nepretržite po 31. decembri 2003. U štátnych zamestnancov, ktorým štátnozamestnanecký pomer vznikol od 1. januára 2004 sa pri započítavaní služobnej praxe postupuje podľa § 85.

Navrhovaným znením odseku 3 sa štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona bol vymenovaný do nominovanej štátnej služby, bude naďalej patriť osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania.

K § 133

Navrhované znenie odseku 1 upravuje postup pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou bude preradenie na funkciu s vyššou alebo nižšou náročnosťou činnosti odo dňa účinnosti tohto zákona. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná služobný úrad formou dodatku k služobnej zmluve. V prípade, ak k dohode o preradení na inú funkciu medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom nedôjde, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom nadobudol účinnosť tento zákon. Štátnemu zamestnancovi bude v tomto prípade v závislosti od doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru patriť odstupné v sume dvojnásobku alebo trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

V odseku 2 sa navrhuje služobnému úradu povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona nový funkčný plat. Zároveň v záujme zabránenia prípadného zníženia funkčného platu štátneho zamestnanca v súvislosti s novou právnou úpravou, zabezpečuje sa výška jeho funkčného platu určeného ku dňu účinnosti tohto zákona. Ustanovenie tohto odseku sa neuplatní u štátneho zamestnanca, u ktorého sa bude postupovať podľa odseku 1 alebo dôjde k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta mimoriadnej významnosti určenom služobným úradom.

Podľa odseku 3 sa doterajší osobný plat určený vládou Slovenskej republiky pre štátnych zamestnancov na miestach mimoriadnej významnosti bude považovať za mimoriadny plat podľa tohto zákona.

K § 134

Ustanovenie sa týka štátneho zamestnanca, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z (podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov), do 31. marca 2002, mal udelenú výnimku z plnenia ustanoveného kvalifikačného predpokladu vzdelania a mal viac ako 50 rokov veku zostala táto výnimka zachovaná aj podľa platného zákona o štátnej službe. Navrhuje sa udelenú výnimku zachovať aj na účely tohto zákona.

K § 135

Navrhované ustanovenia preberajú z doterajšieho zákona povinnosť ustanovenú štátnemu zamestnancovi doplniť si štúdiom požadovaný stupňa vzdelania určený pre funkciu, do ktorej bol výnimočne vymenovaný, a to najneskôr do 31. decembra 2010. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý si túto povinnosť nesplní a na ktorého sa vzťahovalo ustanovenie § 159 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. sa skončí najneskôr 31. decembra 2010

K § 136

Dohody o zvyšovaní kvalifikácie a dohody o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorené podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 sa považujú za dohody uzatvorené podľa tohto zákona.

K § 137

Navrhuje sa, aby sa podmienka bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, nevzťahovala na štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa podmienku bezúhonnosti podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 138

Ustanovuje sa lehota, v ktorej je štátny zamestnanec povinný skončiť činnosti (podnikanie, iná zárobková činnosť), ktoré nesmie vykonávať.

K čl. II

Podľa zrušovaného ustanovenia v podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Vládny návrh zákona demonštratívnym spôsobom priamo upravuje, ktoré podmienky vykonávania štátnej služby možno výhodnejšie dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje citované ustanovenie zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vypustiť.

K čl. III

K bodu 1

Pojem „právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby“ bol uvedený do právneho poriadku zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej V § 1 ods. 1 vládneho návrhu zákona sa upravované právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vykonávaním štátnej služby označujú pojmom „štátnozamestnanecké vzťahy“.

K bodu 2

Za účelom zosúladenia s vládnym návrhom zákona o štátnej služby sa navrhuje vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú úlohy Úradu vlády SR pri vykonávaní nominačnej skúšky a pri jeho činnosti ako osobného úradu.

K čl. IV

K bodom 1, 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia nového príplatku.

K bodu 3

Navrhovaným príplatkom sa má oceniť starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, pričom výkon týchto prác je nad rámec pracovných povinností zamestnanca vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce. Príplatok pri splnení ustanovených podmienok bude môcť priznať každý zamestnávateľ. V súčasnosti nie je možné vyčísliť finančný dopad vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

K čl. V

K bodu 1

Z dôvodu vyňatia Národného bezpečnostného úradu z rozsahu pôsobnosti zákona o štátnej služby, tým v podstate dochádza k vyňatiu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu ako jediného štátneho zamestnanca v tomto štátnom orgáne, z pôsobnosti zákona č. 312/2001 Z. z. Navrhuje sa preto upraviť jeho postavenie, resp. práva a povinnosti pri výkone funkcie priamo v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“).

K bodu 2

V zákone č. 215/2004 Z. z. je v súčasnosti upravené vymenovanie riaditeľa úradu do funkcie a jeho odvolanie. Navrhuje sa preto tento zákon doplniť o nové ustanovenia:

1.V § 71 novými odsekmi 9 až 12, ktorými sa upravujú práva a povinností súvisiace s vykonávaním funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (napr. dovolenka, služobný preukaz, delegovanie niektorých ustanovení nového zákona o štátnej službe).

2.V novom § 71a sa navrhuje úprava jeho platových pomerov a nároku na hmotné výhody v rozsahu ako mu patrili ku dňu účinnosti tohto zákona.

K čl. VI

K bodu 1

V nadväznosti na § 120 vládneho návrhu zákona sa dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy zveruje orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Riešenie je v súlade s čl. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947. Orgány inšpekcie práce aj podľa doterajších predpisov (§ 2 ods. 2 tohto zákona) vykonávali dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na navrhované doplnenie sa navrhuje zmeniť doterajšie body 2 až 5.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z doplnenia § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona novým druhým bodom (1. novelizačný bod), podľa ktorej sa navrhuje ako nadbytočný vypustiť doterajší odsek 2 a zmeniť označenie nasledujúcich odsekov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Na efektívne organizačné zabezpečenie výkonu inšpekcie práce na úseku jadrových zariadení podľa § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ktoré sa nachádzajú v troch krajoch Slovenskej republiky (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) sa navrhuje využiť odborný personál Inšpektorátu práce v Nitre. Navrhovaná úprava umožní zužitkovať odborný potenciál špecialistov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrových zariadení jednotlivých zamestnávateľov, avšak pracoviská týchto zamestnávateľov majúce iný charakter, napr. prevádzky dopravy, administratívy, skladov, opravárenských priestorov a pod. budú aj naďalej v pôsobnosti miestne príslušných inšpektorátov práce. Navrhovaná zmena umožní odborníkom z Inšpektorátu práce v Nitre v prípade budúcej potreby vykonávať tento dozor v jadrových zariadeniach na celom území Slovenskej republiky.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce vyšetrovali príčiny vzniku najzávažnejších taxatívne vymedzených pracovných úrazov, tzn. tých, ktoré zamestnancovi spôsobili smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Inšpektoráty práce môžu, v súlade s doterajšou právnou úpravou i praxou, ostatné pracovné úrazy vrátane tých, ktoré spôsobili pracovnú neschopnosť najmenej 42 dní, vyšetrovať selektívne po posúdení okolností ich vzniku na základe oznámenia závažného pracovného úrazu alebo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré je povinný zamestnávateľ doručiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 6

V súlade s Trestným poriadkom navrhuje sa priamo upraviť povinnosť inšpektorátu práce oznamovať orgánom činným v trestnom konaní oprávnené podozrenie o spáchaní trestného činu, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce, napr. v spojitosti so vznikom ťažkej ujmy na zdraví, s nevyplatením mzdy a pod.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s tým súvisiace vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce boli zamestnávateľom informované o termíne skutočného začatia prevádzky. Túto informáciu môže poskytnúť len zamestnávateľ, ktorý v určitom reálnom čase začne vykonávať činnosť zapísanú v obchodnom registri alebo na ktorú má vydané živnostenské oprávnenie až s odstupom času od vydania týchto dokumentov. Povinnosť sa navrhuje uložiť len zamestnávateľovi, ktorý bude vykonávať činnosti, pri ktorých je podľa štatistických údajov na Slovensku reálne zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania. Tieto činnosti sú podľa kódu štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Aktuálne informácie o existencii a charaktere prevádzky umožnia efektívnejší a cielený výkon inšpekcie práce vrátane preventívnych aktivít a poradenstva novým zamestnávateľom.

K bodu 10

Aj v nadväznosti na novelu § 7 ods. 1 tohto zákona (3. novelizačný bod) sa navrhuje zosúladiť doterajší termín so znením § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11

Spolupráca a ochrana orgánu inšpekcie práce s Policajným zborom sa viaže na odôvodnený predpoklad alebo skutočný stav ohrozenia života alebo zdravia inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce a na marenie výkonu inšpekcie práce. Prichádzajú do úvahy, ak kontrolovaný subjekt odmieta dobrovoľne strpieť úkon predpokladaný zákonom, ktorý je nevyhnutný na vykonanie inšpekcie práce, čo je aktuálne napríklad pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania alebo odmieta splniť povinnosť ustanovenú zákonom, prípadne ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie inšpektora práce. V uvedených prípadoch sa spolupráca a ochrana uskutoční na žiadosť inšpektora práce alebo inšpektorátu práce v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa ustanoviť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu podľa 1. novelizačného bodu.

K bodu 14

Navrhuje sa ustanoviť pokutu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo bez povolenia činnosť, na ktorú oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce alebo fyzická osoba alebo právnická osoba podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Navrhuje sa ustanoviť poriadkovú pokutu ukladanú fyzickej osobe ustanovenej v § 20 ods. 1 tohto zákona.

K čl. VII

K bodu 1

V platnom znení § 12 ods. 1 zákona absentuje úprava pre prípady, keď k preukázaniu bezúhonnosti je potrebný výpis z registra trestov na základe právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Aj keď tieto právne záväzné akty majú podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je potreba túto skutočnosť vyjadriť vo vnútroštátnej úprave.

K bodu 2

V súvislosti s tým, že bezúhonnosť niektorých štátnych zamestnancov sa bude preukazovať odpisom registra trestov, sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 14 ods. 3 písm. e) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VIII

Navrhuje sa delená účinnosť zákona s tým, že zákon ako celok nadobudne účinnosť 1. novembra 2009. Ustanovenie čl. I § 84 ods.1 písm. a) druhého bodu nadobudne účinnosť 1.júla 2010 z dôvodu vytvorenia finančných prostriedkov na uskutočnenie úpravy platov niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky.

K prílohe č. 1

Charakteristiky platových tried sú upravené tak, aby bola zabezpečená vyváženosť náročnosti činností medzi jednotlivými platovými triedami vo väzbe na definíciu štátnej služby a na ustanovené kvalifikačné predpoklady.

V súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa do 11. platovej triedy dopĺňa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

K prílohe č. 2

V nadväznosti na § 62 vládneho návrhu zákona sa v prílohe uvádza vzor majetkového priznania štátneho zamestnanca.

K prílohe č. 3

V prílohe č. 3 sú uvedené v súčasnosti platné platové tarify. Zdôvodnenie úpravy platových taríf sa uvádza v dôvodovej správe k článku I k bodom 81 až 85.

K prílohe č. 4

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K prílohe č. 5

Príloha obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vládnym návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Bratislava 27. mája 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 14.1.2004 prijala uznesenie č. 26, ktorým schválila Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004. Prioritnou legislatívnou úlohou pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je, v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do EÚ, predložiť aj návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladaný návrh zákona tvorí integrálnu súčasť plnenia záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie, a to v kontexte kapitoly 24 – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra. Návrh je vyjadrením implementácie Rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi do právneho poriadku Slovenskej republiky, a tým naplnenia zmyslu jeho vzniku aj v podmienkach spolupráce slovenských justičných orgánov s orgánmi iných členských štátov EÚ.

Spomenuté dôvody vzniku rámcového rozhodnutia ako legislatívneho vyjadrenia záverov Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, spočívajú v zrušení formálnych postupov vydávania osôb medzi členskými štátmi v prípade osôb, ktoré unikajú pred spravodlivosťou po tom, ako boli s konečnou platnosťou odsúdené, rovnako ako urýchlenie vydávacích postupov v prípade osôb podozrivých zo spáchania trestného činu. Jedným z principiálnych základov EÚ je budovanie zóny slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, aj prostredníctvom zrušenia vydávania osôb medzi členskými štátmi a jeho nahradenia systémom vydávania osôb medzi súdnymi orgánmi. Zároveň zavedenie nového zjednodušeného systému vydávania odsúdených alebo podozrivých osôb pre účely výkonu rozsudku alebo trestného stíhania umožňuje odstrániť zložitosť a prípadné prieťahy pri existujúcich vydávacích postupoch.

Pre Slovenskú republiku má význam tento návrh zákona aj z pohľadu skutočnosti, že tradičné vzťahy spolupráce, ktoré až doteraz existovali medzi členskými štátmi, by mal nahradiť systém voľného pohybu súdnych rozhodnutí v trestných veciach, vrátane predbežných a konečných rozhodnutí. Európsky zatykač zavedený rámcovým rozhodnutím a implementáciou predkladaným návrhom je prvým konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa aplikuje zásada vzájomného uznávania, označovaná Európskou radou ako základný kameň spolupráce v oblasti súdnictva.

Návrh zákona spomenutou implementáciou rámcového rozhodnutia nahrádza tradičné extradičné konanie v zmysle ustanovení Trestného poriadku, upravuje podmienky a rozsah použitia európskeho zatýkacieho rozkazu, spôsob styku, zasielanie písomností (uplatnenie zásady bezprostredného a priameho styku) medzi justičnými orgánmi a špecifické postupy a náležitosti konania v zmysle aplikácie spomenutého rozkazu.

Vláda Slovenskej republiky svojími uzneseniami č. 780/2002 z 10.7.2002 a č. 983/2003 z 14.10.2003 uložila ministrom zabezpečiť do príslušných návrhov slovenských všeobecne záväzných predpisov transpozíciu konkrétnych určených smerníc a rámcových rozhodnutí orgánov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v ich gestorstve, a to v termíne zosúladenom so vstupom a prijatím Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 1.5.2004. Dokončenie niektorých úloh v trestnej legislatíve požaduje aj Súhrnná monitorovacia správa EK o pripravenosti SR na členstvo v EÚ. Pripravovaný návrh komplexnej rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku nenadobudne účinnosť v uvedenom termíne, a preto je nutné riešiť úlohu aj čiastkovou novelizáciou Trestného zákona a Trestného poriadku. Úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb je však vzhľadom na svoj rozsah a zásah do celkovej štruktúry trestných kódexov prenechaná na uvedenú rekodifikáciu.

Navrhované zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku smerujú najmä k harmonizácii trestného postihu organizovaného zločinu ako predpokladu medzinárodnej spolupráce v trestnoprávnej oblasti a k prehĺbeniu ochrany obetí trestného činu.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rešpektuje aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo ktoré podpísala a pripravuje ich ratifikáciu a pokračuje v ich transpozícii. Ide najmä o Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho tri dodatkové Protokoly, Rímsky štatút medzinárodného trestného súdu, Ottawský dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a ich zničení, Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu a Dohovor RE o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii príjmov z trestného činu. Návrh reaguje aj na pripomienky medzinárodných orgánov, ktoré monitorovali ich plnenie Slovenskou republikou.

Návrh zákona rešpektuje aj smernicu Rady 2002/90/ES, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu tranzitu a bydliska, ako aj Rámcové rozhodnutia prijaté v EÚ v trestnej oblasti – sú bližšie uvedené v Doložke zlučiteľnosti.

Okrem týchto zmien návrh zákona v čl. II a čl. III rieši aj:

- problematiku veľkého množstva nenastúpených nepodmienečných trestov odňatia slobody – takéto konanie sa stáva trestným činom a súčasne sa mení aj § 322 Tr. por., podľa ktorého každý odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody bude povinný nastúpiť do výkonu trestu s jednou výnimkou (ak je odsúdený v ústavnej zdravotnej starostlivosti, čomu neumožňuje nastúpiť výkon trestu),

- sprísnenie postihu konania, ktorým dôjde vplyvom požitia alkoholu alebo iných návykových látok k usmrteniu osoby, a to vodičom dopravného prostriedku alebo inou osobou v súvislosti s jeho zamestnaním,

- postup vo veciach, v ktorých je veľké množstvo poškodených, čo zabraňuje orgánom činným v trestnom konaní postupovať tak, aby nevznikali neúmerné prieťahy vo vzťahu k obvinený osobám,

- ďalšie nevyhnutné zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o sociálnej tripartite nie je potrebné.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí, nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, čo ministerstvo financií listom č. 2332/2004-81 z 27.2.2004 zobralo na vedomie. Zvýšené náklady na štátny rozpočet nevzniknú ani v súvislosti s doplnením § 44a do Trestného poriadku – nárok nemajetného poškodeného na zástupcu z radov advokátov, keďže právo na advokáta by mal aj v občianskoprávnom konaní.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu zákona z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu, Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej (tzv. Asociačná dohoda),

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire na rok 2004,

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa prílohy Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (tzv. Biela kniha),

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa Partnerstva pre vstup,

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

- návrh zákona je prioritou aproximácie práva vyplývajúcou z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii,

- návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu zákona.

Slovenská republika prevzala na seba záväzok vyplývajúci zo schválenej negociačnej pozície kapitoly 24 Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na zosúladenie legislatívy Slovenskej republiky a harmonizácie Trestného zákona a Trestného poriadku v súlade s právom ES a EÚ.

4.Problematika návrhu zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

Problematika návrhu zákona je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.

b)je upravená v práve Európskej únie:

I. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVZ z 13.júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi,

II. Smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska,

III. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVZ z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní,

IV. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVZ z 13.júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch.

V. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVZ z 28.mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov,

VI. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/ SVZ z 13.júna 2002 o boji proti terorizmu,

VII. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVZ z 19.júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

VIII. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVZ z 28.novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska,

Tieto právne akty sú transponované do slovenského právneho poriadku úplne s výnimkou trestnej zodpovednosti právnických osôb – vyžadujú ju rámcové rozhodnutia uvedené v bodoch V až VIII.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná vo vzťahu k právnym aktom uvedeným v bodoch I-IV,

b) čiastočná vo vzťahu k právnym aktom uvedeným v bodoch V-VIII. Predpokladaný termín dosiahnutia súladu s právom EÚ je 1.4.2005 – nadobudnutím účinnosti rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: Účasť expertov na príprave návrhu zákona nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2. Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

Osobitná časť

K § 1

K odseku 1

Ustanovenie definuje účel zákona, ktorým je implementácia Rámcového rozhodnutia Rady z 13.6.2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi do právneho poriadku Slovenskej republiky a pojem členský štát, ktorým sa rozumie členský štát EÚ a každý ďalší štát, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Rámcové rozhodnutie bolo prijaté v súlade so závermi Európskej rady v Tampere a bolo priamou reakciou členských štátov Európskej únie na udalosti z 11.9.2001 v USA.

K odseku 2

Upravuje sa všeobecné použitie Trestného poriadku aj na právne vzťahy upravené týmto zákonom, ak nie je uvedené v tomto zákone inak. Tento zákon predstavuje vo vzťahu k Trestnému poriadku normu lex specialis, pretože upravuje špecifický postup orgánov Slovenskej republiky len vo vzťahu k určitej vybranej skupine štátov, pričom tento postup nahradzuje tradičné extradičné konanie upravené v Trestnom poriadku. Taktiež rieši situáciu, ako postupovať v prípade žiadostí o vydanie, ktoré sa podali nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo aj po nadobudnutí jeho účinnosti vo vzťahu k štátom, ktoré neimplementovali rámcové rozhodnutie v stanovenej lehote. Reaguje aj na prípady, ak členský štát urobil vyhlásenie, podľa ktorého v postavení vykonávajúceho štátu bude naďalej uplatňovať režim extradície na skutky spáchané pred dátumom uvedeným vo vyhlásení.

K odseku 3

Uplatnenie rámcového rozhodnutia, ktoré je právnym nástrojom Európskej únie, nemožno automaticky rozšíriť na iné štáty. Európska únia však môže dojednať s takýmito štátmi medzinárodné zmluvy, ktorých účelom je použiť mechanizmus európskeho zatýkacieho rozkazu aj vo vzťahu k týmto štátom. Takéto projekty už v súčasnosti existujú a cieľom tohto ustanovenia je reagovať na takýto budúci vývoj, aby nebolo potrebné zákon opakovane novelizovať pri každom rozšírení uplatnenia rámcového rozhodnutia. A to aj vzhľadom na to, že na rozdiel od princípu právneho styku v trestných veciach upraveného v Trestnom poriadku, pri konaní podľa tohto zákona nemajú medzinárodné zmluvy z oblasti právneho styku s cudzinou automatickú prednosť pred ustanoveniami tohto zákona (§ 3).

K § 2

Účelom definícií je zjednodušiť a sprehľadniť text zákona.

K písmenu a): Definícia pojmu „tretí štát“, ktorým je každý nezmluvný štát Zmluvy o Európskej únii, ale aj každý ďalší štát, na ktorý Európska únia nerozšírila mechanizmus európskeho zatýkacieho rozkazu a rámcového rozhodnutia, zároveň zahŕňa aj medzinárodný súdny dvor, pretože pri vzťahu medzi záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi voči nečlenským štátom EÚ a súdnemu dvoru možno urobiť priamu paralelu.

K písmenu b): Definícia pojmu „európsky zatýkací rozkaz“ preberá definíciu z čl. 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia. Európskym zatýkacím rozkazom sa pritom rozumie každé rozhodnutie vydané príslušným justičným orgánom členského štátu, ktorého účelom je zadržanie vyžiadanej osoby a jej vydanie tomuto štátu z iného členského štátu na trestné konanie, výkon trestu alebo ochranného opatrenia.

K písmenu c): Pojem „štát pôvodu“ označuje štát, ktorého justičný orgán vydal európsky zatýkací rozkaz, teda štát „pôvodu európskeho zatýkacieho rozkazu“. Rámcové rozhodnutie síce používa doslovne pojem „vydávajúci štát“ (vydávajúci rozkaz), avšak tento pojem by bol v kontexte slovenskej terminológie zavádzajúci, pretože by dochádzalo k zamieňaniu so štátom, z ktorého bola alebo má byť osoba vydaná.

K písmenu d): Obsahuje definíciu pojmu „vykonávajúci štát“, pričom za takýto sa považuje štát, ktorého justičný orgán má rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.

K písmenu e): Obsahuje definíciu pojmu „vykonávajúci justičný orgán“, ktorý je charakterizovaný ako justičný orgán členského štátu s právomocou na rozhodovanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu podľa svojho právneho poriadku.

K písmenu f): Obsahuje definíciu rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré vydá vykonávajúci justičný orgán. Rozhodnutie, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, subsumuje rozhodnutie o tom, že boli splnené podmienky požadované týmto zákonom a že vyžiadaná osoba sa odovzdá do štátu pôvodu.

K písmenu g): Definuje sa pojem „ostatné písomnosti“. Takýmito písomnosťami sa rozumejú akékoľvek písomnosti potrebné pre rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu alebo súvisiace s jeho vykonaním. Za takéto písomnosti sa považujú akékoľvek ďalšie písomnosti obsahujúce relevantné informácie pre štát pôvodu, či vykonávajúci justičný orgán. Toto ustanovenie ani tento zákon však nestanovuje právo vykonávajúceho justičného orgánu žiadať rozhodnutia justičných orgánov v trestnej veci vyžiadanej osoby, s výnimkou originálu európskeho zatýkacieho rozkazu.

K § 3

Ustanovenie rieši vzťah k medzinárodným zmluvám z oblasti extradície. Pre úpravu vzťahu tohto zákona a medzinárodných zmlúv je typické, že sa neuplatňuje princíp subsidiarity vnútroštátnej právnej úpravy vo vzťahu k medzinárodných zmluvám, ako je tomu v Trestnom poriadku. Medzinárodné zmluvy z oblasti právneho styku s cudzinou sa uplatnia len v rozsahu upravenom týmto ustanovením. Od týchto zmlúv však treba odlíšiť iné medzinárodné zmluvy (napríklad z oblasti ľudských práv a základných slobôd), ktoré majú prednosť pred zákonom podľa ústavy. Týmito ustanoveniami sa transponuje čl. 31 rámcového rozhodnutia.

K § 4

Toto ustanovenie komplexne upravuje rozsah použitia európskeho zatýkacieho rozkazu a to tak pri použití zo strany štátu pôvodu, ako aj vykonávajúceho štátu.

K odseku 1

Text tohto odseku vyjadruje základnú zásadu, na ktorej je postavené vydávanie (odovzdávanie) osôb medzi členskými štátmi na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody. Je to zásada vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov. Týmto uznávaním rozhodnutím je európsky zatýkací rozkaz. Dôsledkom jeho uznania je potom jeho realizácia (vykonanie) a následné odovzdanie osoby štátu pôvodu.

K odseku 2

Určujú sa podmienky, za ktorých možno vydať (vystaviť) európsky zatýkací rozkaz. Tieto podmienky sú v zásade totožné s tradičnými podmienkami pre účely extradície a musia byť splnené kumulatívne:

1.skutok, pre ktorý sa zatýkací rozkaz vydáva, je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu;

2.horná hranica trestu odňatia slobody, ktorú možno za takýto trestný čin uložiť, je podľa právneho poriadku tohto štátu najmenej jeden rok.

K odseku 3

Rieši sa možnosť vydať európsky zatýkací rozkaz aj za účelom výkonu už uloženého trestu alebo jeho zvyšku, a to za podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne:

1.skutok, pre ktorý sa zatýkací rozkaz vydáva, je podľa štátu pôvodu trestným činom spĺňajúcim podmienky uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia;

2.uložený trest alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je najmenej štyri mesiace. Zároveň je v tomto ustanovení vyjadrená zásada, že viaceré tresty alebo ich nevykonané zvyšky sa spočítavajú.

K odseku 4

Týmto ustanovením sa rozširuje možnosť vydať európsky zatýkací rozkaz aj na výkon ochranného opatrenia uloženého v štáte pôvodu. Súčasne musia byť splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto ustanovenia.

K odseku 5

Upravuje podmienky, za ktorých je možné vykonať európsky zatýkací rozkaz. Podobne ako v prípade vydania zatýkacieho rozkazu, sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok:

1.skutok, pre ktorý bol vydaný, je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu trestným činom;

2.horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý možno uložiť za takýto trestný čin, je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu najmenej jeden rok;

3.nenastal niektorý z dôvodov pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa tohto zákona.

K odseku 6

Vyjadruje možnosť vykonať aj európsky zatýkací rozkaz vydaný za účelom výkonu už uloženého trestu alebo jeho zvyšku za súčasného splnenia týchto podmienok:

1.skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, spĺňa podmienky uvedené v odseku 5;

2.uložený trest alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je najmenej štyri mesiace;

3.nenastal niektorý z dôvodov pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa tohto zákona.

Aj prípade vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu platí zásada, že viaceré tresty alebo ich zvyšky sa spočítavajú.

K odseku 7

Týmto ustanovením sa rozširuje možnosť vykonať taký európsky zatýkací rozkaz, ktorý bol vydaný na účely výkonu ochranného opatrenia uloženého v štáte pôvodu. Súčasne musia byť splnené podmienky uvedené v odsekoch 5 a 6 tohto ustanovenia.

K odseku 8

Preberá sa filozofia rámcového rozhodnutia, podľa ktorej pri posudzovaní podmienok uvedených v odsekoch 5, 6 a 7, sa neumožňuje vykonávajúcemu justičnému orgánu skúmať podmienky obojstrannej trestnosti skutku, ak sú súčasne splnené nasledovné kritériá:

1.vydanie sa žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu;

2.horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku tohto štátu najmenej tri roky;

3.justičným orgánom štátu pôvodu bol označený ako trestný čin patriaci do niektorej z kategórií uvedenej v tomto ustanovení.

K odseku 9

Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie trestného činu zaradeného štátom pôvodu do niektorej z kategórií uvedených v odseku 8 tohto ustanovenia, zhodovalo s pomenovaním trestného činu podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu, aby nedošlo k odmietnutiu vykonania len z formálnych či jazykových dôvodov.

K § 5

K odseku 1

Jednou z výhod a uľahčení v oblasti justičnej spolupráce, ktorú prináša rámcové rozhodnutie, je zásada bezprostredného, priameho styku justičných orgánov navzájom. Uvedená filozofia sa premietla aj do tohto ustanovenia, ktoré upravuje, že sa justičné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu stýkajú v zásade vždy priamo. Výnimkou je zasielanie a prijímanie európskeho zatýkacieho rozkazu, prípadne ďalších vyžiadaných písomností, prostredníctvom ústredných orgánov, ak to vyžaduje právny poriadok štátu pôvodu alebo vykonávajúceho štátu. Vo výnimočných prípadoch nie je vylúčená možnosť požiadať ministerstvo spravodlivosti o vyriešenie problémov súvisiacich so zasielaním európskeho zatýkacieho rozkazu, prípadne s hodnovernosťou zaslaného zatýkacieho rozkazu a ostatných písomností. Ingerencia ministerstva v takomto prípade prichádza do úvahy až po vyčerpaní všetkých predchádzajúcich možností.

K odseku 2

Tento odsek upravuje formu zasielania a prijímania európskeho zatýkacieho rozkazu medzi členskými štátmi. Okrem pošty je možné zasielať európsky zatýkací rozkaz aj inými formami, ktoré sú bezpečné (zabezpečená elektronická sieť, fax), pričom musí existovať možnosť ich písomného vyhotovenia a overenia ich hodnovernosti. Umožňuje sa aj zasielanie a prijímanie európskeho zatýkacieho rozkazu a ostatných písomností prostredníctvom Interpolu.

K § 6

K odseku 1

Účelom tohto ustanovenia je všeobecná úprava rozdelenia úhrady nákladov. Vychádza sa pritom zo zásady, že každý štát znáša tie náklady, ktoré vznikli na jeho území.

K odseku 2

Upravuje sa náhrada nákladov spojených s prevozom

K § 7

K odseku 1

Upravuje sa zabezpečovanie prekladov. Európsky zatýkací rozkaz sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v niektorom z jazykov, ktorý je akceptovateľný podľa právneho poriadku tohto štátu.

K odseku 2

Európsky zatýkací rozkaz zasielaný slovenským orgánom je potrebné zaslať v slovenskom jazyku s výnimkou prípadov podľa § 3 tohto zákona.

K odseku 3

Vyjadruje vzťah k medzinárodným zmluvám uľahčujúcim vykonávanie rámcového rozhodnutia, ako aj k všeobecnej zásade vzájomnosti uplatňovanej v medzinárodnej spolupráci. Tá sa môže uplatniť napríklad v oblasti prekladov ostatných písomností: slovenské orgány budú zasielať preklady takýchto písomností do jazyka členského štátu len vtedy, ak orgány daného členského štátu budú tiež zasielať takéto písomnosti do Slovenskej republiky, ako vykonávajúceho štátu, s prekladom do slovenského jazyka.

K odseku 4

Ustanovuje sa, že preklad podľa odseku 1 až 3 sa nevzťahuje na ostatné písomnosti.

K § 8

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje situáciu, za ktorej je možné vystaviť európsky zatýkací rozkaz. Musia byť splnené nasledovné podmienky:

1.obvinený alebo odsúdený sa zdržiava v cudzine;

2.je možné predpokladať, že by sa mohol zdržiavať v inom členskom štáte;

3.takúto osobu je potrebné vyžiadať.

Oprávneným na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu je predseda senátu alebo sudca príslušného súdu, t.j. rovnaký predseda senátu alebo sudca súdu, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz podľa Trestného poriadku. V tomto prípade sa na vystavenie európskeho zatýkacieho rozkazu nevyžaduje ani v prípravnom konaní osobitný návrh prokurátora, keďže podmienky na jeho vystavenie sa zhodujú (s výnimkou bodu 2) s podmienkami na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu a bude sa vydávať súčasne medzinárodným zatýkacím rozkazom. Táto filozofia súčasného vydania oboch zatýkacích rozkazov súvisí s charakterom požadovaného úkonu: zadržaním osoby v cudzine, ktorá sa vyhýba trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu pobytom v cudzine. Nakoľko európsky zatýkací rozkaz nemá účinky mimo priestoru Európskej únie bolo by kontraproduktívne vydávať len európsky zatýkací rozkaz, ak sa osoba môže pohybovať kdekoľvek. Európsky zatýkací rozkaz sa preto chápe ako nadstavba bežného medzinárodného zatýkacieho rozkazu.

K odseku 2

Tento odsek predstavuje výnimku k filozofii vyjadrenej v odseku 1, ak už došlo k zadržaniu osoby v členskom štáte v situácii, že ešte nebol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz podľa Trestného poriadku, a teda ani európsky zatýkací rozkaz podľa odseku 1. V takom prípade sa vydávanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu javí nadbytočným, pretože je istota, že sa bude postupovať len vo vzťahu k danému členskému štátu. Pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu aj v tejto situácii platí, že musia byť splnené podmienky na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu. V prípravnom konaní sa vyžaduje návrh prokurátora, pretože ide o samostatné vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Zároveň sa určuje orgán príslušný na jeho vystavenie.

K odseku 3

Upravuje sa spôsob vystavenia európskeho zatýkacieho rozkazu v súlade s prílohou tohto zákona a jeho náležitosti. V prípade, že je potrebné osobu vyžiadať pre niektorý z trestných činov uvedených v osobitnom predpise (kategóriu, do ktorej trestný čin patrí, určí minister vyhláškou), sudca označí v časti e) bod I prílohy č. 1 príslušnú kategóriu trestného činu, pre ktorý sa vydanie žiada. Inak súd označí trestný čin, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 4 odseky 2 až 4, pre ktorý je potrebné osobu vyžiadať v časti e) bod II prílohy č.1.

K odseku 4

Upravuje sa povinnosť súdu zaslať európsky zatýkací rozkaz orgánom uvedeným v tomto ustanovení na účely zabezpečenia medzinárodného pátrania, ako aj jeho realizácie.

K odseku 5

Upravuje sa povinnosť súdu zabezpečiť vyhotovenie prekladu európskeho zatýkacieho rozkazu v čase, keď bol zistený pobyt osoby, ktorú treba vyžiadať alebo keď bola táto osoba zadržaná na území iného členského štátu. Preklad musí vyhotoviť tlmočník vymenovaný podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o jeho preklad, odkazuje sa na ustanovenie § 7, ktoré komplexne rieši otázku prekladov písomností.

K § 9

K odseku 1

Zavádza sa možnosť pre súd, ktorého sudca vydal európsky zatýkací rozkaz, požiadať vykonávajúci justičný orgán o výsluch alebo dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republiky Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak je takýto postup potrebný pre ukončenie trestného stíhania na území Slovenskej republiky a nedôjde k okamžitému odovzdaniu osoby do Slovenskej republiky z dôvodu trestného konania na území vykonávajúceho štátu alebo výkonu trestu pre iný trestný čin v tomto štáte.

K odseku 2

Určujú sa náležitosti žiadosti o dočasné odovzdanie osoby.

K odseku 3

Určuje povinnosť sa povinnosť rozhodnúť o väzbe takejto osoby na území Slovenskej republiky počas jej dočasného prevzatia.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť súdu dojednať podmienky realizácie dočasného prevzatia s vykonávajúcim justičným orgánom a termín prevzatia aj s útvarom Policajného zboru.

K § 10 K odseku 1 Je vyjadrením zásady špeciality, ktorá bráni trestnému stíhaniu, výkonu trestu alebo ochranného opatrenia na území Slovenskej republiky bez súhlasu vykonávacieho štátu, ak tieto neboli predmetom európskeho zatýkacieho rozkazu, boli spáchané pred vydaním osoby do Slovenskej republiky a spájajú sa s obmedzením osobnej slobody.K odseku 2 Stanovuje okolnosti, za ktorých sa zásada špeciality neuplatní. K odseku 3Upravuje spôsob, podmienky a formu vyhlásenia osoby o tom, že sa vzdáva uplatnenia zásady špeciality. Zároveň je zvýraznením zásady obsiahnutej v rámcovom rozhodnutí, že vyhlásenie o tom, že sa osoba vzdáva uplatnenia zásady špeciality je neodvolateľné. Určuje sa príslušnosť súdu na spísanie zápisnice o vzdaní sa uplatnenia zásady špeciality a jeho povinnosť informovať o obsahu tohto vyhlásenia vykonávajúci justičný orgán. Preklad sa vyžaduje iba vtedy, ak o to požiada vykonávajúci justičný orgán. Preklad sa vyhotovuje do jazyka vykonávajúceho štátu iba vtedy, ak tento štát vyhotovuje za rovnakých podmienok do slovenského jazyka.K odseku 4 Upravujú sa podmienky na podanie žiadosti o dodatočný súhlas s trestným stíhaním alebo výkonom trestu alebo ochranným opatrením. K odseku 5 Rozširuje sa chápanie dodatočného súhlasu o ďalšie situácie. K odseku 6V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje, že výhrada vykonávajúceho štátu musí byť vždy akceptovaná.K § 11 K odseku 1 Upravuje sa postup na podanie žiadosti o súhlas s prevozom.K odseku 2 Upravujú sa náležitosti žiadosti o súhlas s prevozom.K odseku 3 Upravuje sa právomoc ministra spravodlivosti rozhodovať o žiadostiach o súhlas s prevozom územím SR a náležitosti takejto žiadosti. K odseku 4 Ustanovenie tohto odseku reaguje na dve situácie leteckého prevozu. Ak sa nepredpokladá medzipristátie v členskom štáte, nie je potrebné žiadať o prevoz. Upravuje sa povinnosť doručiť v stanovenej lehote žiadosť príslušným orgánom členského štátu, ak došlo k neplánovanému pristátiu na jeho území. K odseku 5 Žiadosť o prevoz sa musí doručiť slovenským orgánom, ak došlo k neplánovanému pristátiu na území SR. V takomto prípade možno obmedziť osobnú slobodu pravážanej osoby na účel zabránenia jej úteku.

K § 12

K odseku 1

Toto ustanovenie reaguje na situáciu, v ktorej je pre potreby trestného konania nevyhnutné zaistiť veci, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz alebo boli získané z trestného činu.

K odseku 2

Upravuje sa povinnosť odovzdať veci aj v osobitných prípadoch uvedených v tomto ustanovení.

K odseku 3

V tomto prípade sa upravuje právny rámec na ponechanie alebo dočasného odovzdanie vecí za stanovených podmienok.

K odseku 4

Špecificky sa upravuje situácia, v ktorej sa preukáže existencia práv vykonávajúceho členského štátu alebo tretích osôb k veciam, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia. Zároveň sa upravuje povinnosť štátu pôvodu bezplatne vrátiť po skončení trestného konania týmto subjektom.

K § 13

Zavádza sa povinnosť súdov informovať ministerstvo o problémoch pri vykonávaní ich európskych zatýkacích rozkazov. Ustanovenie tejto povinnosti vychádza z Rámcového rozhodnutia. Súvisí s povinnosťou členského štátu podľa čl. 17 ods. 7 informovať Radu EÚ o opakovanom nedodržaní lehôt justičnými orgánmi niektorého členského štátu.

K § 14K odseku 1Upravujú sa prípady, v ktorých nie je možné vykonať európsky zatýkací rozkaz. Zákon v tomto prípade stanovuje obligatórne dôvody, ktoré tvoria prekážku vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. K odseku 2Toto ustanovenie sa týka špecifických prípadov, keď bola vyžiadaná osoba odsúdená in absentia. Súd má možnosť podmieniť realizáciu európskeho zatýkacieho rozkazu poskytnutím dostatočných záruk. K odseku 3 Súd v týchto prípadoch zváži, či považuje záruky poskytnuté štátom pôvodu za dostatočné, pričomv prípade nedostatočných záruk môže rozhodnúť, že sa európsky zatýkací rozkaz nevykoná.K odseku 4Rámcové rozhodnutie je dokumentom, ktorý v priestore Európskej únie, prekonáva zásadu, ktorá bránila v minulosti extradícii vlastných občanov. Zákon reaguje v tejto časti úpravou, ktorá umožňuje vydávať na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vlastných občanov do iného členského štátu. Rovnako sa postupuje vo vzťahu k osobám, ktoré majú v súlade s medzinárodným právom priznané postavenie občanov. K § 15 Upravuje zákonné oprávnenie a zároveň povinnosť policajných orgánov zadržať osobu, na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz a ktorej prítomnosť bola zistená v SR, ako aj informačnú povinnosť policajných orgánov vo vzťahu k prokurátorovi príslušnému na vykonanie predbežného vyšetrovania. Tiež sa určuje povinnosť prokurátora podať súdu návrh na vzatie osoby do väzby ak zadržanú osobu v lehote 48 hodín neprepustí.K § 16 K odseku 1Určuje sa príslušnosť na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze. K odseku 2 Zavádza sa povinnosť prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie informovať justičný orgán štátu pôvodu o zadržaní osoby.

K § 17

Na rozdiel od tradičnej úpravy extradície mechanizmus založený na európskom zatýkacom rozkaze nevyžaduje rozlišovanie medzi predbežnou a vydávacou väzbou.

K odseku 1

Toto ustanovenie má za cieľ upraviť rozhodovanie o väzbe vyžiadanej osoby a dôvody, ktorými je sudca pri svojom rozhodovaní viazaný. Pritom pri postupe podľa § 4 ods. 8 nie je viazaný dôvodmi väzby.

K odseku 2

Stanovuje sa príslušnosť krajského súdu, v obvode ktorého bola vyžiadaná osoba zadržaná, na konanie o väzbe. Krajský súd koná podľa tretej časti zákona aj v prípadoch, keď ide o pôsobnosť Špeciálneho súdu podľa § 15a Trestného poriadku.

K odseku 3

Určujú sa prípady, kedy je vzatie do väzby obligatórne.

K odseku 4

Upravujú sa dôvody na prepustenie vyžiadanej osoby z väzby. Ak nastanú, predseda senátu krajského súdu musí nariadiť prepustenie vyžiadanej osoby. Ide o prípady, ak:

a)uplynie lehota na zaslanie originálu európskeho zatýkacieho rozkazu vykonávajúcemu justičnému orgánu; návrh prokurátora je možné prepustenie z väzby, ak slovenské orgány nedostanú európsky zatýkací rozkaz v 18-dňovej lehote;

b)bol zrušený európsky zatýkací rozkaz alebo bol odvolaný vo vzťahu k Slovenskej republike;

c)bolo rozhodnuté, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná;

d)nedošlo k realizácii vydania v stanovených lehotách (v lehotách podľa § 22 odsek 4 a 5); alebo

e)inak zanikli dôvody väzby alebo realizácie vydania.

K odseku 5

Vyjadruje sa zásada, že pre potreby vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu sa nevylučuje opakované vzatie do väzby.

K odseku 6

Zavádza sa možnosť podania opravného prostriedku.

K § 18K odseku 1 Upravuje sa vykonanie predbežného vyšetrovanie a jeho účel. K odseku 2 Toto ustanovenie rieši situáciu, keď európsky zatýkací rozkaz neobsahuje všetky náležitosti, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie o jeho vykonaní a príkladmo sa uvádzajú prípady, v ktorých prokurátor požiada o zaslanie dodatočných informácií. Zároveň sa stanovuje oprávnenie určiť primeranú lehotu na zaslanie takýchto informácií. K odseku 3Upravujú sa základné práva vyžiadanej osoby a povinnosť prokurátora poučiť osobu o rozsahu, v ktorom sa voči nej, v prípade rozhodnutia o tom, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, použije zásada špeciality.K odseku 4 O vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu sa nerozhoduje v prípadoch uvedených v tomto ustanovení. K § 19 Upravuje sa niektoré práva vyžiadanej osoby, a to právo na obhajcu v celom konaní o vydanie osoby do členského štátu, právo osoby, ktorej bola obmedzená sloboda na tlmočníka pri úkonoch súvisiacich s rozhodovaním o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a primerané použitie predpisov o výkone väzby na styk s právnym zástupcom, korešpondenciu a návštevy. K § 20Toto ustanovenie upravuje zjednodušený postup pri vykonávaní európskeho zatýkacieho rozkazu štátu pôvodu v prípade, ak vyžiadaná osoba vyjadrí s takýmto postupom svoj súhlas. K odseku 1 Zmyslom ustanovenia je upraviť povinnosť prokurátora v rámci predbežného vyšetrovania poučiť vyžiadanú osobu o možnosti zjednodušeného postupu. Zároveň musí túto osobu poučiť aj o nemožnosti odvolania takto poskytnutého súhlasu. K odseku 2Upravuje sa povinnosť poučiť osobu o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality. K odseku 3 Rieši sa postup a podmienky, za ktorých sa zaznamená súhlas osoby s vydaním a rozsahom, v ktorom sa vyžiadaná osoba vzdala uplatnenia zásady špeciality. K odseku 4 Týmto ustanovením sa upravuje spôsob rozhodovania prokurátora a náležitosti rozhodnutia prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu za účelom dodržania lehôt určených v Rámcovom rozhodnutí. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak vyžiadaná osoba súhlasí so svojím vydaním, prokurátor skúma dôvody odmietnutia iba podľa 14 ods.1 písmeno a) - c); inými dôvodmi odmietnutia uvedenými v § 14 sa nezaoberá.K odseku 5 V prípadoch uvedených v § 14 ods. 1 písmeno a) - c) ide o dôvody odmietnutia, ktoré rámcové rozhodnutie charakterizuje ako vždy mandatórne. Preto v týchto prípadoch sa stráca relevancia súhlasu vyžiadanej osoby a je ich potrebné skúmať bež ohľadu na existenciu alebo neexistenciu takéhoto súhlasu. Tento postup sa použije v prípadoch uvedených v § 14 písm. b) iba za podmienky, že rozsudok vydal členský štát. Upravuje sa aj právomoc prokurátora rozhodnúť o tom, že ak nastane situácia podľa tohto odseku, európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná. K odseku 6 Stanovuje sa okruh subjektov, ktorým sa zasiela uznesenie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu. K odseku 7 Vzhľadom na účel, ktorý plní konanie prokurátora, ak bol daný súhlas osoby, sa neumožňuje podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu prokurátora. K odseku 8 Upravuje sa postup v prípade, ak prokurátor zistí, že došlo k súbehu európskych zatýkacích rozkazov alebo európskeho zatýkacieho rozkazu so žiadosťou o vydanie.

K § 21

K odseku 1

O vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu rozhoduje súd vždy na návrh prokurátora, ak nastala situácia uvedená v tomto ustanovení. Ak súd zistí, že na svoje rozhodovanie potrebuje dodatkové informácie, môže vrátiť vec prokuratúre na doplnenie návrhu. Zavádza sa povinnosť súdu informovať o svojom rozhodnutí orgán štátu pôvodu.

K odseku 2

Určuje sa príslušnosť krajského súdu na rozhodovanie.

K odseku 3

Určuje sa spôsob rozhodovania súdu o tom, či sa európsky zatýkací rozkaz vykoná. Zároveň sa podobne ako v extradičnom konaní zavádza právo vyžiadanej osoby a jej advokáta vyjadriť sa k európskemu zatýkaciemu rozkazu a požiadať o rozhodovanie súdu na verejnom zasadnutí. Tento postup je výnimkou zo zásady konania na neverejnom zasadnutí.

K odseku 4

Cieľom úpravy tohto ustanovenia je vymedziť prípady, v ktorých súd môže rozhodnúť o tom, že sa európsky zatýkací rozkaz nevykoná. Takéto rozhodnutie je viazané výhradne na prípady, v ktorých nastala jedna z prekážok vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

K odseku 5

Uvádza sa okruh subjektov, ktorým sa rozhodnutie doručuje.

K odsekom 6 a 7

Upravuje sa možnosť podať opravný prostriedok, ktorá je limitovaná niektorou z prekážok európskeho zatýkacieho rozkazu. Zároveň sa upravuje postup nadriadeného súdu.

K § 22

K odseku 1 až 3

Stanovujú sa lehoty na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a podmienky na ich predĺženie.

K odseku 4 a 5

Stanovujú sa lehoty na odovzdanie osoby orgánom štátu pôvody a podmienky na ich predĺženie.

K odseku 6

Rieši sa situácia, ak minister spravodlivosti rozhodne, že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz iného členského štátu alebo žiadosť o vydanie vo vzťahu k tretiemu štátu.

K odseku 7

Určuje sa povinnosť predložiť ministerstvu písomnosti potrebné na zabezpečenie súhlasu 3. štátu s vydaním, ak ho nie je možné vykonať kvôli záväzku vyplývajúcemu z medzinárodnej zmluvy a plynutie lehôt s tým spojených.

K odsekom 8 a 9

Upravuje sa spočívanie lehôt vo vybraných situáciách.

K § 23

K odseku 1

Upravuje sa možnosť vypočutia alebo dočasného odovzdania vyžiadanej osoby na žiadosť justičného orgánu štátu pôvodu.

K odseku 2

Toto ustanovenie umožňuje zástupcom justičných orgánov štátu pôvodu účasť na verejnom zasadnutí, ako aj kladenie otázok, ale vždy iba prostredníctvom prokurátora alebo sudcu.

K odseku 3

Upravujú sa podmienky dočasného odovzdania vyžiadanej osoby.

K § 24

Ustanovenie vychádza z aplikácie § 10 Trestného poriadku, ktoré priznáva určitým osobám imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva. Tu sa upravuje osobitná situácia vo vzťahu k osobám, ktoré požívajú imunity alebo výsady a postupy, ako zabezpečiť rozhodnutie o odňatí týchto imunít a výsad. Rozlišuje sa pritom príslušnosť slovenského orgánu a cudzieho orgánu na odňatie výsad alebo imunít.

K § 25

K odseku 1

Upravuje sa situácia, ak vo vzťahu k tej istej osobe bolo vydaných viacero európskych zatýkacích rozkazov justičnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov. V tejto situácii rozhodne o ich vykonaní súd, pričom zváži okolnosti uvedené v tomto ustanovení. Vytvára sa možnosť pre súd najmä v mimoriadne zložitých prípadoch súbehu viacerých zatýkacích rozkazov viac ako dvoch štátov požiadať o vyjadrenie k veci Eurojust.

K odseku 2

Rieši sa taká situácia, ak je potrebné vysporiadať sa s vykonaním viacerých európskych zatýkacích rozkazov, ak sa vyžiadaná osoba vydáva s uplatnením zásady špeciality.

K odseku 3

Zavádza sa povinnosť súdu zaslať rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu všetkým orgánom štátov pôvodu, ktoré požiadali o vydanie osoby prostredníctvom európskeho zatýkacieho rozkazu.

K odseku 4

Upravuje sa plynutie lehôt.

K § 26

K odseku 1

Upravuje sa zásada, ktorá bráni rozhodnutiu prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu v konaní podľa § 20, ak nastal stret európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie.

K odseku 2

Upravuje sa právomoc ministra rozhodnúť o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie. Takémuto rozhodnutiu musí predchádzať právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, ako aj právoplatné rozhodnutie súdu podľa osobitného predpisu o tom, že vydanie do iného štátu je prípustné.

K odseku 3

Upravuje sa informačná povinnosť a postup súdu po rozhodnutí podľa odseku 2.

K odseku 4

Stanovujú sa kritériá pre rozhodovanie ministra spravodlivosti o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie.

K § 27

Aj napriek existencii európskeho zatýkacieho rozkazu členského štátu je potrebné, aby sa stanovila prednosť trestného konania alebo výkonu trestu na území Slovenskej republiky pre iné trestné činy ako tie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. Z tohto dôvodu zákon poskytuje oprávnenie vykonávajúcemu justičnému orgánu rozhodnúť a v prípade, že o strete žiadosti o vydanie a európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodoval minister spravodlivosti, aj jemu, o odklade realizácie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu do ukončenia trestného stíhania alebo výkonu trestu v Slovenskej republike. Zároveň stanovuje týmto subjektom povinnosť rozhodnúť o dobe odkladu.

K § 28

Rieši sa vzťah k záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z medzinárodných zmlúv, že nevydá do ďalšieho štátu osobu, ktorá jej bola vydaná z tretieho štátu, bez súhlasu tohto štátu.

K § 29

Upravuje sa odkaz na druhú prílohu zákona, ktorá uvádza zoznam preberaných právnych aktov ES/EÚ v súlade s čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády SR.

K § 30 a § 31

Upravujú sa nevyhnutné prechodné ustanovenia a postup štátnych orgánov v týchto prípadoch.

K článku II

K bodu 1

Úprava vychádza z toho, že po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ budú povinnosti ukladané aj nariadeniami Európskych spoločenstiev, ktoré sú priamo aplikovateľné.

K bodu 2

Ustanovenie § 15b sa výslovne dopĺňa vzhľadom na formuláciu § 246 – trestný čin obchodovania s ľuďmi. Pri tomto trestnom čine je konanie páchateľa trestné bez ohľadu na súhlas poškodeného.

K bodu 3

Vzhľadom na čl. I návrhu, podľa ktorého sa umožňuje aj vydanie slovenského občana, je potrebné zosúladiť aj § 21 Tr. zák..

K bodom 4 až 6

Zmeny uvedené v týchto bodoch novely súvisia so zrušením vojenského nápravného útvaru ako osobitného spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na transformačné zmeny v ozbrojených silách SR.

K bodom 7 až 9 a 11 až 13

Návrh odstraňuje výkladové problémy pojmu „súd môže uložiť“, ktorý v medzinárodnom styku vyvoláva pochybnosti, či rozhodnutie o prepadnutí veci alebo zhabaní veci nezávisí len na voľnej úvahe súdu. Upravuje preto aj výnimky, kedy sa ustanovenia § 55 a § 73 nepoužijú a súčasne prehlbuje ochranu obetí trestných činov. Možnosť rozhodnúť, že prepadnutá alebo zhabaná vec nemusí pripadnúť Slovenskej republike ale inému subjektu, vyžadujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná – čl. 14 Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (621/2003 Z.z.) a čl. 15 Dohovoru o praní, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (109/2002 Z.z.).

Zmeny sledujú odstránenie obtiaží pri jeho výklade v rámci medzinárodnej spolupráce, realizáciu Rámcového rozhodnutia Rady z 15. marca 2001 (2001/220/SVZ) o postavení obetí v trestnom konaní, dokončenie realizácie Dohovoru o praní, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti, reagovanie na pripravený Dohovor OSN proti korupcii a zosúladenie s ustanovením § 410 ods. 3 Trestného poriadku.

K bodu 10

Vzhľadom na členstvo SR v EÚ a zásady, na ktorých je EÚ vybudovaná, je potrebné výslovne vylúčiť možnosť uloženia vyhostenia občanovi iného členského štátu EÚ. Uvedené sa rovnako vzťahuje na zmluvné štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý je vytvorený vo vzťahu k EÚ na rovnakých princípoch (slobodný pohyb osôb).

K bodu 14

Uvedenú úpravu si vyžaduje Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu (EUROPOL), ku ktorému má SR onedlho pristúpiť.

K bodu 15

Doterajšie ustanovenie § 89 ods. 27 bolo prijaté pred prijatím Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (621/2003 Z.z.) a pred definíciou teroristických trestných činov a teroristickej skupiny. Preto sa definícia organizovanej zločineckej skupiny upravuje tak, aby zodpovedala uvedenému Dohovoru a Spoločnému opatreniu Rady EÚ z 21. decembra 1998. Harmonizácia definície prehĺbi možnosť vzájomnej medzinárodnej spolupráce všade, kde sa vyžaduje podmienka obojstrannej kriminality.

Zmenu doterajšieho ustanovenia vyžiadal tiež monitoring vykonaný orgánom Bezpečnostnej rady OSN v októbri 2003 s názorom, že zužujúce podmienky doterajšieho ustanovenia sú prekážkou medzinárodnej spolupráce.

K bodu 16

EÚ svoje pôvodne navrhované pojatie trestného činu terorizmu, z ktorého vychádzalo ustanovenie § 94 ods. 1, dodatočne rozšírilo Rámcovým rozhodnutím Rady EÚ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu. Návrh nového znenia sa mu preto prispôsobuje.

K bodom 17 a 18

Ku kriminalizácii konania uvedeného v návrhu § 170 sa Slovenská republika zaviazala v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu – čl. 70 (333/2002 Z.z.) a v Dohovore OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu – čl. 23 (621/2003 Z.z.). Obsah navrhovaného ustanovenia smeruje k efektívnosti a ochrane trestného procesu aj v jeho kontradiktórnej podobe.

V tejto súvislosti sa upravuje aj trestná sadzba v § 169a ods. 1.

K bodu 19

Navrhuje sa ustanoviť za trestný čin nenastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody – spolu so zmenou § 322 Tr. por. ide o legislatívne opatrenia na zlepšenie veľkého rozsahu nenastúpených trestov odňatia slobody. Zároveň sa sprísňuje trest.

K bodu 20 až 22

Návrh zmeny doterajšieho § 171a je transpozíciou Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky (dodatkový protokol k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu) a rovnakých dokumentov EÚ, realizuje smernicu Rady 2002/90 /ES z 28. novembra 2002 a tiež Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVZ z 22. novembra 2002 s výnimkou zodpovednosti právnických osôb. V zhode s uvedenými dokumentmi návrh chápe migrantov ako obeť, preto nie sú trestní. Trestne zodpovední sú len organizátori a pomocníci, a to len vtedy, ak čin páchajú v úmysle získať materiálnu výhodu. Nie sú teda podľa navrhovaného ustanovenia trestné osoby, ktoré migrantom pomáhajú z rodinných alebo humánnych dôvodov.

Zmena trestnej sadzby § 171b ods. 1 súvisí s návrhom zmeneného § 171a ods. 1.

K bodu 23

Dopĺňa sa trestno-právna ochrana aj vo vzťahu k voľbám do Európskeho parlamentu.

K bodom 24 až 26

Ustanovenia § 184a a § 185 rozširujú kriminalizáciu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami v zhode s Protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so zbraňami, ich súčasťami a komponentmi (doplnkový protokol k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu) a Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechodných mín a o ich zničení (121/1999 Z.z.).

K bodu 27

Trestný čin ublíženia na zdraví sa navrhuje doplniť v § 224 tak, aby sa upravila osobitná skutková podstata, podľa ktorej sa sprísni postih konania, ak vodič dopravného prostriedku alebo iná osoba v súvislosti so svojím zamestnaním spôsobí pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky inému smrť. Aj posledné prípady poukazujú na rast smrteľných dopravných nehôd spôsobených vplyvom alkoholu.

K bodu 28

Zmena § 246 je doplnením definície obchodovania s ľuďmi. O obchodovanie s ľuďmi podľa odseku 1 ide len vtedy, ak sú k nemu ako prostriedky použité podvodné konanie, lesť, obmedzenie osobnej slobody, násilie alebo jeho hrozba alebo ďalšie formy činnosti uvedené v úvode odseku 1.

Použitie týchto prostriedkov však nie je podmienkou trestnosti obchodovania s ľuďmi podľa navrhovaného odseku 2, kde je obeťou osoba mladšia ako 18 rokov (čl. 3 písm. c) Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne ženami a deťmi).

Do pojmu obchodovania s ľuďmi patrí len účel, teda zámer ich vykorisťovania „iného“ formami tam uvedenými. Samotná realizácia tohto vykorisťovania už je alebo môže byť iným samostatným trestným činom.

Zmena § 246 je aplikáciou Rámcového rozhodnutia Rady z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a súčasne Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne ženami a deťmi (doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu).

Netýka sa obchodovania len cezhraničného, ale aj vnútri štátu. Na rozdiel od ustanovenia § 15b zákona prípadný súhlas obeti nie je prekážkou trestnej zodpovednosti páchateľa. Môže však mať význam v iných smeroch ako dôležitá okolnosť činu.

K bodu 29

Uvedená zmena pri trestnom čine krádeže je reakciou na nedávne prípady rabovania obchodov. Sprísňuje sa jednak postih, jednak sa upravuje nová skutková podstata, podľa ktorej bude prísnejšie postihované aj konanie, ktorým niekto krádež zorganizuje.

K bodu 30

Zmenu § 249c vyžaduje rozvoj nových foriem kriminality a Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVZ o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov - je aplikované s výnimkou trestnej zodpovednosti právnických osôb. Doteraz používaný pojem „platobná karta“ je zahrnutá v pojme elektronického platobného prostriedku. „Iná platobná karta“ je iný pojem. Ide o platobnú kartu vydávanú oprávnene inými subjektami ako sú banky.

Uvedené pojmy definuje zákon č. 510/2002 Z.z o platobnom styku v znení neskorších predpisov, ktorý je tiež reakciou na právne akty EÚ.

K bodu 31

Uvedené doplnenie požaduje Druhý protokol k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu. Vláda SR na svojom zasadnutí 16.9.2003 uložila uznesením č. 869 ministrovi spravodlivosti legislatívne zabezpečiť záväzky vyplývajúce z tohto protokolu.

K bodom 32 a 33

Na základe čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády SR sa dopĺňa Trestný zákon príslušným spôsobom – výslovne sa vymedzujú právne akty EÚ/ES, ktoré sa transponujú do Trestného zákona.

Ustanovenie § 299c je prechodné ustanovenie vo vzťahu k vypusteniu uvedeného v § 39 a § 39a.

K článku III

K bodu 1

Dopĺňa sa konanie o predbežných otázkach aj vo vzťahu k Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ďalej len „ESD“). ESD má výlučnú právomoc vydávať predbežné nálezy týkajúce sa:

a) výkladu zakladajúcich zmlúv (čl. 234 Zmluvy o založení ES v znení zmluvy z Nice a čl. 105 Zmluvy o založení EURATOM v znení zmluvy z Nice), výkladu IV. hlavy (čl. 68 - Vízová, azylová, prisťahovalecká a iná politika týkajúca sa slobody pohybu osôb), aktov uskutočnených orgánmi spoločenstva s výnimkou opatrení zabezpečujúcich, aby občania EÚ a príslušníci tretích krajín neboli kontrolovaní pri prekračovaní vnútorných hraníc alebo výkladu a platnosti rámcových rozhodnutí, iných rozhodnutí dohovorov, opatrení na uskutočnenie spolupráce v policajných a justičných veciach (čl. 35 Zmluvy o EÚ v znení zmluvy z Nice);

b) výkladu a platnosti aktov orgánov spoločenstiev a Európskej centrálnej banky;

c) výkladu štatútov orgánov zriadených aktom Rady, ak to tak tieto štatúty stanovia.

V prípade, že takáto otázka je nastolená pred súdnou inštanciou členského štátu, táto súdna inštancia môže, ak dospeje k záveru, že rozhodnutie o danej otázke je nevyhnutné pre jej rozhodnutie vo veci, požiadať ESD, aby v danej veci vydal rozhodnutie. V prípade, že takáto otázka je nastolená v konaní pred súdnou inštanciou členského štátu, proti rozhodnutiam ktorej nie je podľa vnútroštátneho právneho poriadku dostupný opravný prostriedok, takýto súd/tribunál je povinný predložiť predmetnú vec ESD. Aktívnu legitimáciu pre podanie žiadosti o predbežnej otázke má teda vnútroštátny súd. Nález ESD o predbežnej otázke má účinky právoplatného rozsudku a je všeobecne záväzný.

K bodu 2

Toto ustanovenie je reakciou na čoraz viac sa rozmáhajúci organizovaný zločin alebo zločin páchaný v medzinárodnom rozsahu, ktorý si vyžaduje vyššiu koordinovanosť a spoluprácu príslušných orgánov členských štátov pri jeho potieraní a na Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (2002/465/SVZ), ktoré sa zameralo na riešenie tohto problému. Vymedzuje postavenie zástupcu príslušného orgánu cudzieho štátu, ako aj dôvody zriadenia vyšetrovacieho tímu a spôsob jeho fungovania. Rovnako Protokol o spoločných vyšetrovacích tímoch k Dohovoru o Europole požaduje umožniť účasť zástupcov Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch.

Potreby poškodených trestnými činmi je potrebné riešiť komplexným a koordinovaným spôsobom, aby sa predišlo čiastkovým a neúplným riešeniam. Preto je potrebné zaangažovať do tohto procesu popri štáte taktiež špecializované organizácie, ktoré budú poskytovať pomoc poškodeným pred, počas a po trestnom konaní. Na túto skutočnosť reaguje taktiež Rámcové rozhodnutie Rady zo dňa 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní (2001/220/SVZ). Na základe ustanovenia článku 1 písmeno b) tohto rámcového rozhodnutia sa do Trestného poriadku zavádza pojem organizácie na pomoc poškodeným. Ide o mimovládne organizácie zriaďované na základe osobitných predpisov, ktorých úlohou je bezodplatné poskytovanie pomoci poškodeným, a to najmä v oblasti psychologickej, morálnej, sociálnej a právnej pomoci.

K bodom 3 až 8

Výslovne sa upravuje, že právo na tlmočníka majú okrem obvineného aj ostatné osoby, ktoré majú postavenie strany v trestnom konaní. Toto právo pre poškodeného výslovne vyplýva z Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

Zároveň sa ustanovenia zosúlaďujú s vládnym návrhom zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 9 až 11

Uvedené ustanovenia upravujú povinnosť obhajcu plniť si svoje povinnosti podľa Trestného poriadku až do prevzatia obhajoby iným obhajcom. Uvedené súvisí s tým, že v poslednej dobe boli pokusy nových foriem prieťahov zo strany obvinených, resp. ich obhajcov, ktoré súviseli práve so zmenou obhajcu.

Zmena v § 40a umožní širšie využitie ustanovenia o náhradnom obhajcovi.

K bodu 12

V súlade s Rámcovým rozhodnutím Rady o postavení obetí v trestnom konaní sa výslovne dopĺňa možnosť pre poškodeného predkladať dôkazy.

K bodu 13

Ustanovenie § 43 ods. 3 bolo prevzaté z platného § 44 ods. 3, keďže patrí do tohto ustanovenia.

Ustanovenie § 43 ods. 4 reaguje na prijatý zákon o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a čl. 10 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

Situácia, keď sa páchateľ násilného trestného činu vracia za obeťou v úmysle jej znova ublížiť, nie sú svojim počtom nijak zanedbateľné. Na tento problém reaguje aj čl. 4 ods. 3 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí trestnom konaní. Z praxe vyplýva potreba, aby boli poškodení najmä v prípadoch násilných trestných činov vopred informovaní o tom, že páchateľ bol prepustený z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody. Preto toto ustanovenie dáva poškodenému možnosť požiadať o takéto informácie, a to v prípravnom konaní u prokurátora, v konaní pred súdom na súde.

K bodu 14

Nová formulácia § 44 vychádza z aplikačných problémov orgánov činných v trestnom konaní v tých prípadoch, ak je v jednej trestnej veci niekoľko desiatok alebo stoviek poškodených. Jednotlivým výkonom ich práv dochádza k neriešiteľným problémovým situáciám, a k neúmernému predlžovaniu samotného trestného konania, čo má za následok prieťahy vo vzťahu k obvineným osobám.

Z týchto dôvodov sa navrhuje nové znenie § 44, podľa ktorých zostane prokurátorovi možnosť ustanoviť takýmto poškodeným spoločného zástupcu (odsek 2 – ak je väčší počet poškodených). Ak bude však počet poškodených veľký (odsek 3), zákon ich vymedzuje počtom vyšším ako 100, môže generálny prokurátor navrhnúť najvyššiemu súdu, aby tento rozhodol o nepripustení poškodených do trestného konania. Pôjde o výnimočné situácie, preto sa uvedené oprávnenie ohľadom podania návrhu a rozhodnutia o takejto veci zveruje generálnemu prokurátorovi a najvyššiemu súdu. Ak pritom najvyšší súd nepripustí poškodených do konania, rozhodnutie sa doručuje generálnemu prokurátorovi, ktorý zabezpečí jeho zverejnenie vhodným spôsobom (napr. prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov) - s tým súvisí aj doplnenie § 137. Pôjde napríklad o situácie, ak je obvinený vlastníkom, spoluvlastníkom alebo konateľom právnickej osoby, ktorá je v konkurze a v súvislosti s činnosťou ktorej bola páchaná trestná činnosť.

Taktiež za splnenia podmienok uvedených v odseku 5 môže súd rozhodnúť o nepripustení poškodených do konania pred súdom.

Je treba uviesť, že nepripustenie poškodeného do trestného konania v týchto prípadoch nebráni tomu, aby sa poškodený so svojim nárokom obrátil na konanie vo veciach občianskoprávnych.

K bodu 15

V tomto prípade ide o vykonanie čl. 6 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní. Pritom rovnaké právo má nemajetný účastník aj v občianskom súdnom konaní.

K bodu 16

Navrhovaná zmena súvisí s doplnením § 12 ods. 16.

K bodu 17

Navrhované ustanovenie vychádza z čl. 4 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní. Bližšie špecifikuje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní pri poskytovaní poučenia poškodenému, najmä pri ich prvom kontakte (napr. pri podávaní trestného oznámenia). Príslušný orgán činný v trestnom konaní poskytne poškodenému základné informácie o jeho právach, organizáciách, ktoré poskytujú bezodplatnú pomoc poškodeným a taktiež rozsah nimi poskytovaných bezodplatných služieb v písomnej forme.

Zároveň sa pripúšťa, aby sa poškodený mohol vzdať svojich práv – avšak len vo vzťahu k procesným právam.

K bodu 18

Toto ustanovenie oprávňuje poškodeného, za účelom ochrany svojich záujmov, ktorú z určitých dôvodov nedokáže zabezpečiť sám, poveriť zastupovaním svojej osoby organizáciu na pomoc poškodeným. Nové znenie § 50 odseku 1 taktiež upravuje pozíciu organizácie na pomoc poškodeným v trestnom konaní. To znamená, že tieto organizácie sa budú môcť zúčastniť trestného konania s právami a povinnosťami splnomocnenca.

K bodom 19 a 20

Doplnenie § 70 súvisí s doplnením § 43 ods. 5 a § 103a.

K bodu 21

V prípade vydania príkazu na zatknutie alebo dodanie do výkonu trestu odňatia slobody alebo predvedenia obvineného, taký úkon nevykonávajú orgány činné v trestnom konaní, ale iní príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície a colných orgánov. Z tohto dôvodu sa upravuje predmetné ustanovenie.

K bodu 22

Zmenu ustanovenia § 88a ods. 1 si vyžiadala prax orgánov prípravného trestného konania. Umožňuje sa rozšíriť možnosť použitia kontrolovanej dodávky vzhľadom na rozvíjajúce sa nové formy organizovanej kriminality, a to aj v súlade s pripravovanou celkovou trestnou rekodifikáciou.

K bodom 23

Ide o vykonanie Dohovoru o Europole, ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje povinnosť štátu ustanoviť do inštitútu zákazu výsluchu v trestnom konaní takéto opatrenia aj vo vzťahu k úradníkom Europolu.

K bodu 24

Ide o vykonanie čl. 3 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

K bodu 25

Upravuje sa obdobné ustanovenie ako je navrhované v § 43 ods. 5 a 6 ohľadom poškodeného.

K bodu 26

Doplnenie § 137 súvisí so zmenou § 44. Zverejnenie vhodným spôsobom bude najmä uverejnené masovokomunikačnými prostriedkami.

K bodom 27 až 31

Navrhované doplnenia § 151 až § 155 súvisia s doplnením § 44a. Ide o vykonanie čl. 6 a 7 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

K bodu 32

Možnosť upravená v novom § 158a vyplýva z čl. 11 ods. 2 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní – má umožniť, aby poškodený mohol podať trestné oznámenie v štáte svojho bydliska, aj keď ide o trestný čin spáchaný v inej členskej krajine EÚ.K bodu 33

Ide o spresnenie ustanovenia v súvislosti s platným znením § 89 Trestného zákona.

K bodom 34 a 35Uvedené doplnenie súvisí s doplnením § 9 a § 224 ods. 7. Zároveň sa upresňujú predmetné ustanovenia.

K bodu 36

Účelom tohto ustanovenia je ochrániť poškodeného podľa povahy prejednávanej veci pred osobným kontaktom s obžalovaným v budove súdu. Takýto kontakt, najmä v prípade násilných trestných činov, môže negatívne vplývať na výpoveď poškodeného, ktorý radšej zo strachu zaklame, alebo zmení výpoveď. Za týmto účelom by mali byť poškodení, ak je to odôvodnené prejednávanou vecou, umiestňovaní do osobitnej čakárne alebo priestorov kde k takémuto kontaktu nedôjde. Toto ustanovenie taktiež nadväzuje na ustanovenia § 101 ods. 3, 4 Trestného poriadku, keďže poškodený vystupuje v trestnom konaní zvyčajne aj ako svedok. Táto úprava Trestného poriadku sa vykonáva na základe čl. 8 Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

K bodu 37

Verejnosť na hlavnom pojednávaní podľa doteraz platného ustanovenia § 200 ods. 1 Trestného poriadku môže byť vylúčená, len ak by verejné prejednávanie veci ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, nerušený priebeh konania alebo mravnosť alebo bezpečnosť, alebo iný dôležitý záujem svedkov. Preto v zmysle čl. 8 Rámcového rozhodnutia Rady EU o postavení obetí v trestnom konaní sa rozširuje možnosť vylúčiť verejnosť aj z iného dôležitého záujmu poškodených alebo ich blízkych osôb, aby sa zabezpečila ochrana ich súkromia a ďalších ich dôležitých záujmov.

K bodu 38

Technická zmena súvisí s presunutím ustanovenia § 44 ods. 3 do § 43, ktoré je obsahom tohto návrhu zákona.

K bodu 39

Návrhom sa umožňuje, aby súd mohol v tej istej veci konať a rozhodovať v inom zložení, pričom zmena sa umožňuje iba v osobe prísediaceho pričom obžalovaný musí súhlasiť s takýmto postupom.

K bodu 40

Ustanovenie § 224 ods. 6 sa spresňuje vzhľadom na znenie Ústavy Slovenskej republiky.

K bodu 41

Toto doplnenie súvisí s doplnením § 9, bližšie pozri odôvodnenie k bodu 1.

K bodom 42 a 43

Uvedené doplnenie súvisí s doplnením § 9 a § 224 ods. 7. Zároveň sa upresňujú predmetné ustanovenia.

K bodu 44

Výslovne sa umožňuje, aby aj odvolací súd mohol uzavrieť zmier.

K bodu 45

Návrhom sa umožňuje, aby súd mohol v tej istej veci konať a rozhodovať v inom zložení senátu, resp. iný samosudca, t.j. aby sa nemuselo opakovať celé súdne konanie od začiatku, a to pri zrušení rozsudku odvolacím súdom a jeho vrátení súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, ak by prejednaniu veci v rovnakom zložení senátu alebo rovnakým samosudcom bránila závažná prekážka, napr. úmrtie, dlhodobá choroba.

K bodom 46 až 48

Navrhovaná zmena má umožniť podať sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného aj v tých prípadoch, keď odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podá len obvinený. Zároveň sa ustanovuje, že právoplatným rozhodnutím, ktorým bol porušený zákon, sa v tomto prípade rozumie rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol porušený zákon, keďže odvolací súd nemôže podľa § 259 ods. 3 zmeniť rozhodnutie v neprospech obvineného a jeho potvrdzujúcim rozhodnutím sa zákon neporušuje.

K bodu 49

Uvedené doplnenie súvisí s doplnením § 43 a § 103a. Upravuje sa postup orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so žiadosťou poškodeného alebo svedka.

K bodu 50

Novým spôsobom sa upravuje odklad výkonu trestu. Táto zmena súvisí s doplnením § 171 Tr. zák. podľa ktorého sa stáva trestným činom nenastúpenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa novej formulácie § 322 Tr. por. bude musieť každý odsúdený nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. Výnimkou bude jedine taký odsúdený, ktorý je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo mu neumožňuje nastúpiť do výkonu trestu.

Žiadosť takéhoto odsúdeného posúdi nemocnica pre obvinených a odsúdených, či Zbor väzenskej a justičnej stráže môže poskytnúť odsúdenému potrebnú zdravotnú starostlivosť; na základe jej stanoviska súd rozhodne, či umožní odklad výkonu trestu.

K bodu 51

Technická zmena súvisí so zrušením vojenského nápravného ústavu – vypustenie uskutočnené v § 39 a § 39a Tr. zák. (čl. II návrhu).

K bodu 52

Ustanovuje sa, že na účely 23. hlavy Tr. por., vo vzťahu k rozhodovaniu o vydanie do cudziny (§ 391 – § 407) a rozhodovanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia (§ 408-§ 414), koná krajský súd aj vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špeciálneho súdu (§ 15a Tr. por.) – ide o úpravu výnimky z § 12 ods. 4 písm. b) druhý bod vzhľadom na osobitosť týchto inštitútov v časti o právnom styku s cudzinou. S touto zmenou súvisí aj doplnenie prechodného ustanovenia § 454c.

K bodu 53

Spresňuje sa formulácia vzhľadom na vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 54

Ide o zásadu aut dedere aut iudicare, ktorej aplikácia je požadovaná Dohovorom o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, Medzinárodným dohovorom o potláčaní financovania terorizmu a inými medzinárodnými dohovormi.

K bodu 55

Upravuje sa možnosť obmedzenia osobnej slobody prevážanej osoby za účelom zabránenia jej úteku, čím zákon výslovne bude upravovať dôvod obmedzenia osobnej slobody prevážanej osoby.

K bodom 56 a 57

Na základe čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády SR sa dopĺňa Trestný poriadok príslušným spôsobom – výslovne sa vymedzujú právne akty EÚ/ES, ktoré sa preberajú do Trestného poriadku.

Ustanovenia § 454c je prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmene uvedenej v § 371 písm. d) a rieši v tejto súvislosti postup súdov v dotknutých veciach.

K čl. IV

Podľa § 7 ods. 1 písm. b) piaty bod zákona 312/2001 Z.z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je služobným úradom aj Špeciálny súd. Zákon však v niektorých ďalších ustanoveniach (§ 10 ods. 7, § 12 ods.7, § 13 ods. 2 písm. a), §16 ods.4, § 126a, § 126b ods. 3, § 138 ods.2, § 138a ods.2), v ktorých sa používajú pojmy okresný súd a krajský súd, už neuvádza aj pojem Špeciálny súd. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť nové ustanovenie do zákona, aby nevznikli ohľadom tejto skutočnosti žiadne pochybnosti.

K čl. V

Termín účinnosti sa navrhuje v najskoršom možnom termíne.

Bratislava, 21. apríl 2004

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu