Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 391/2019 účinný od 01.07.2020

Platnosť od: 21.11.2019
Účinnosť od: 01.07.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Sociálna pomoc

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 391/2019 účinný od 01.07.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 391/2019 s účinnosťou od 01.07.2020

Legislatívny proces k zákonu 391/2019

Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone GABORČÁKOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 391/2019, dátum vydania: 21.11.2019

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Soňa Gaborčáková.

Hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) sa dlhodobo venuje rodinnej politike podpore rodín, zlepšovaniu ich sociálnej aj finančnej situácie a odstraňovaniu neodôvodnených znevýhodnení medzi jednotlivými skupinami občanov, ako aj podpore osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ich rodín, opatrovateľov i osobných asistentov. Návrh zákona má za cieľ odstrániť znevýhodnenia nastávajúce v aplikačnej praxi, s ktorými sa na dennej báze stretávajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, príp. rodičia týchto osôb, najmä fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím trpiace autizmom alebo Aspergerovým syndrómom.

Návrh zákona upravuje niekoľko okruhov, ktoré možno vymedziť nasledovne:

-navrhuje sa zmeniť percentuálna miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí – poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus),

-navrhuje sa doplniť Aspergerov syndróm ako komplexnú poruchu,

-k duševným poruchám a poruchám správania sa navrhuje uviesť okrem autizmu aj Aspergerov syndróm,

-vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch typické pre autizmus sa navrhuje zaradiť pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm) medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,

-navrhuje sa explicitne uviesť autizmus a Aspergerov syndóm medzi zdravotné postihnutie na účely priznania parkovacieho preukazu,

-navrhuje sa precizovať preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (tzv. „príspevok na benzín“), ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má individuálny študijný plán, a to dokladom školy o individuálnom vzdelávaní a jeho rozsahu,

-navrhuje sa priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,

-navrhuje sa zjednotiť výšku mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby,

-navrhuje sa spresnenie definície opatrovania na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie,

2

-vypúšťa sa možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.

Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy (najmä vplyv na hospodárenie obyvateľstva a sociálnu exklúziu). Nepredpokladá sa vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona však vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla pokrýva v zmysle § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) výdavky na pohonné látky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktoré využíva na vzdelávacie aktivity. Vzdelávacie aktivity predstavujú široký pojem. V praxi však s jeho uplatňovaním nastáva problém najmä v prípade detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú určený individuálny študijný plán.

Školopovinné dieťa, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, môže mať na základe rozhodnutia riaditeľa školy určené individuálne vzdelávanie v zmysle § 24 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Samotná podstata individuálneho vzdelávania vychádzať z individuálnych potrieb dieťaťa, čo znamená, že dieťa musí byť spôsobilé absolvovať výchovno-vzdelávací proces v škole v určitom obmedzenom rozsahu s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý potvrdzuje lekár. V rozhodnutí riaditeľa o určení individuálneho vzdelávania sa určí aj rozsah, v akom dieťa navštevuje školu, v závislosti od jeho individuálnych potrieb. Ak by napr. z dôvodu zhoršenia svojho zdravotného stavu nemohlo naplniť individuálny študijný plán za určité obdobie, nahradí si ho dodatočne.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny však podľa zistených informácií a skúseností rodičov vyžadujú okrem dokladu (rozhodnutia) o určení individuálneho vzdelávania a jeho rozsahu aj potvrdenie o tom, že dieťa navštevuje školu v konkrétne dni v týždni. Na základe toho je žiadateľovi príspevok priznaný alebo nepriznaný.

V prípade individuálneho vzdelávania dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré trpí napríklad autizmom alebo Aspergerovým syndrómom nie je z hľadiska povahy poruchy možné stanoviť, že sa bude vzdelávať v konkrétne dané dni. V aplikačnej praxi sa rodič s pedagógom dohodne, že ak je dieťa stabilizované a schopné sa vzdelávať, môže školu navštevovať napr. celý týždeň a následne do konca mesiaca, ak je dezorientované alebo dôjde k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, výchovno-vzdelávací proces neabsolvuje.

Z toho dôvodu sa navrhuje precizovať úpravu tak, že naplnenie podmienky využitia pohonných látok na vzdelávacie aktivity sa v prípade fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá určený individuálny študijný plán preukazuje len dokladom školy potvrdzujúcim individuálne vzdelávanie a jeho rozsah. Ak totiž škola osobe s ťažkým zdravotným postihnutím určí individuálne vzdelávanie spolu s jeho rozsahom, určuje tak, že je jeho žiakom na celý školský rok bez ohľadu na to, či dieťa splní dochádzku v konkrétny deň z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu.

4

K bodu 3

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov možno poskytnúť aj na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Tento príspevok však podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba 38 ods. 16 platného zákona). To znamená, že ak napríklad rodič autistického dieťaťa umiestni dieťa do zariadenia, v ktorom mu je poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba, stráca nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

Takýto prístup nie je spravodlivý, keďže samotnému dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím sa nezmenil jeho zdravotný stav, napr. jeho diagnóza, ktorá zapríčiňuje samotné nadmerné opotrebovanie šatstva a obuvi, ale len miesto jeho pobytu. Preto by sa mal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich výlučne s opotrebovaním šatstva a obuvi viazať na osobu, ktorej je kompenzácia poskytovaná, nie na formu starostlivosti. Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nadmerne opotrebúvajú šatstvo a obuv v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok uvedených v prílohe č. 7 rovnako v domácom prostredí ako aj v zariadení sociálnych služieb.

Na zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním bielizne a bytového zariadenia sa výnimka neuplatňuje, keďže pri nich sa javí ako opodstatnené viazať ich na formu starostlivosti. V prevažnej miere ide totiž o komodity vo vlastníctve zariadenia, ktoré v určitom zmysle zahrnuté do príslušného príspevku poskytovaného zariadeniu sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.

K bodu 4

Súčasná právna úprava opatrovania neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len pre úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností a zabezpečuje styk so spoločenským prostredím. Ak nechceme podporovať uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom prostredí, je potrebné upraviť účel opatrovania 39 ods. 2 zákona) spôsobom uvedeným v tomto návrhu zákona s cieľom sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.

K bodu 5

Peňažný príspevok na opatrovanie sa schvaľuje opatrovateľovi za účelom zabezpečenia každodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. V praxi to znamená, že počas celého dňa opatrovateľ zabezpečuje aktivity buď v domácom prostredí, alebo opatrovanému sprostredkuje kontakt s vonkajším prostredím.

Peňažný príspevok môže poberať opatrovateľ, ktorý pomáha fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie (stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu). Rozsah opatrovania sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby.

5

V závislosti od toho, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, zákon stanovuje rozdielnu výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Kým pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie činí príspevok 369,36 eur mesačne, pri opatrovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, je príspevok 326,16 eur mesačne.

Novelou zákona č. 191/2018 Z. z. sa zjednotila výška príspevku pri opatrovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, na sumu 369,36 eur mesačne. Obdobne by sa však malo postupovať aj pri opatrovaní osôb, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. V aplikačnej praxi poberateľmi príspevku na opatrovanie najmä rodičia detí, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby. Napriek tomu, že rodič musí dieťa priviesť a odviesť do zariadenia a trávi s ním ďalších 18 hodín denne, opatrovateľský príspevok sa mu kráti.

Máme za to, že zákon neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len pre úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností a zabezpečuje styk so spoločenským prostredím. Takto postavenými obmedzeniami krátenia príspevku na opatrovanie podporujeme uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom prostredí. Trestáme tých opatrovateľov, ktorí sa snažia sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.

Z toho dôvodu sa navrhuje vypustiť odseky 8 a 9 v § 40 zákona, ktoré stanovujú rozdielnu sumu výšku peňažného príspevku na opatrovanie v závislosti od poskytovania ambulantnej formy sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a počtu opatrovaných fyzických osôb, ktoré danú podmienku napĺňajú. Opatrovatelia tak budú mať nárok na peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 369,36 eur mesačne (resp. iný podľa toho, v akej výške ho upraví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením v zmysle § 42 ods. 7 zákona) pri opatrovaní jednej plnoletej fyzickej osoby bez ohľadu na skutočnosť, či je opatrovanému poskytovaná ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

K bodom 6 až 9

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodom 5 tohto návrhu zákona (s vypustením § 40 ods. 8 a 9 zákona).

K bodu 10

Návrh zákona za cieľ zjednotiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie a zároveň vychádza z predpokladu, že opatrovateľ sa o fyzickú osobu odkázanú na opatrovanie stará, aj keď s ňou nie je v 24-hodinovom osobnom kontakte. Súčasná právna úprava (aj po zmenách vykonaných novelou zákona v podobe zákona č. 191/2018 Z. z.) zakotvuje zníženie príspevku v prípadoch, ak je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Výnimku z tohto pravidla predstavuje situácia, ak bol opatrovateľ uvedený v § 40 ods. 3 a 4 zákona sprievodcom opatrovanej osoby v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Daná úprava čiastočne svoje opodstatnenie, avšak predovšetkým treba prihliadnuť na skutočnosť a praktickú stránku veci a tou je, že pre mnohých opatrovateľov predstavuje peňažný príspevok na opatrovanie základný príjem, bez ktorého sa finančná situácia jeho i opatrovaného môže rapídne zhoršiť. Rovnako tak je takmer nemožné, aby si opatrovateľ na čas, kedy je opatrovaný v

6

zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní našiel primeraný príjem, ktorý by dosahoval výšku príspevku. Taktiež je treba prihliadnuť na starostlivosť opatrovateľa voči opatrovanému (napr. jeho návštevy v zariadeniach a sekundárna starostlivosť o opatrovaného umiestneného v zariadení). Z toho dôvodu sa ustanovenie týkajúce sa pomerného zníženia výšky peňažného príspevku na opatrovanie vypúšťa.

Rozdielne však treba pristupovať k prípadom, ak je v zdravotníckom zariadení opatrovateľ alebo ak nevykonáva osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov v zmysle terajšieho § 40 ods. 19 zákona (po navrhovanej úprave § 40 ods. 16 návrhu zákona). Tu je znižovanie príspevku namieste, preto návrh zákona súčasnú právnu úpravu ponecháva v platnosti.

K bodom 11, 12, 15 a 16

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodom 5 tohto návrhu zákona (s vypustením § 40 ods. 8 a 9 zákona).

K bodom 13 a 14

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodmi 5 a 10 tohto návrhu zákona (s vypustením § 40 ods. 8, 9 a terajšieho odseku 18 zákona).

K bodu 17

S cieľom zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení tohto návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov, sa upravujú prechodné ustanovenia. Stanovuje sa povinnosť príslušnému orgánu prehodnotiť výšky peňažných príspevkov, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 30. júna 2019. Toto prehodnotenie bude mať podobu rozhodnutia o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšej právnej úpravy a trvá aj naďalej za účinnosti novej právnej úpravy. Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa tak zjednotí pre všetkých poberateľov účinnosťou návrhu zákona bez ohľadu na to, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

Zároveň sa upravuje zásada zákazu retroaktivity v začatých a neukončených konaniach o priznaní príspevku na kompenzáciu (konkrétne peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, bod 1 a 2 návrhu zákona), ktoré sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.

K bodu 18

Navrhuje sa zmeniť percentuálna miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí - poruchách psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus), a to na 10 30 % pri miernej poruche (doteraz 10 20 %), 40 50 % pri strednej poruche (doteraz 30 40 %) a 60 80 % pri ťažkej poruche (doteraz 50 80 %). Percentuálna miera pri komplexnej poruche zostáva nezmenená, avšak dopĺňa sa príkladom Aspergerov syndróm, pri posudzovaní ktorého dochádza v praxi k pochybeniam, keď táto pervazívna vývinová porucha nie je vždy označená ako komplexná porucha s negatívnym dopadom na postihnuté osoby.

7

K bodu 19

Aspergerov syndróm sa taktiež klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha. Ide o poruchu neurčitej nosologickej validity, ktorá je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné výslovne uviesť Aspergerov syndróm k poruchám psychického vývoja detí, keďže ide o komplexnú poruchu.

K bodom 20 až 22

Vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch, typicky autizmu, sa navrhuje zaradiť tento druh zdravotného postihnutia medzi stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a z toho plynúcej možnosti uplatnenia si kompenzácie zvýšených výdavkov. K častým prejavom osôb s autizmom totiž často patrí napr. obhrýzanie šatstva, bielizne, jeho trhaniu a stereotypné správanie môže viesť aj k opotrebovaniu predmetov v domácnosti.

K bodu 23

Po vzore právnej úpravy uvedenej v prílohe č. 3 zákona, ktorú návrh zákona spresňuje, sa navrhuje explicitne uviesť autizmus pri duševných a vývinových poruchách, ktoré sa stanovujú v prílohe č. 18 zákona na účely priznania parkovacieho preukazu. Zmenu právnej úpravy, ktorú priniesla posledná novela zákona v podobe zákona č. 191/2018 Z. z. v časti parkovacieho preukazu možno hodnotiť pozitívne, keďže rozšírila okruh možných žiadateľov. Pôvodná právna úprava totiž nebola pre osoby s autizmom vyhovujúca, pretože pri poruchách autistického spektra nemá osoba problém s mobilitou alebo zrakom, avšak trpí poruchami správania, precitlivenosťou na zmyslové podnety, problematickou je aj dôstojnosť pri preprave, množstvo ľudí, s ktorými prichádza do kontaktu a pod. Z toho dôvodu takáto osoba nie je schopná prepravy hromadnou dopravou alebo aj presunu zo vzdialenejšieho miesta od vozidla do cieľa cesty.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. júla 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Soňa Gaborčáková

8

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 151 a 153 (sociálna politika, zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany) a 288 (právne akty únie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010, s. 47),

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

úplný.

9

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä vplyv na hospodárenie obyvateľstva a sociálnu exklúziu, pretože zavádza jednotnú výšku peňažného príspevku na opatrovanie bez ohľadu na poskytovanie ambulantnej formy sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Toto zjednotenie (t. j. zvýšenie) príspevku pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím prinesie zvýšenie príjmov z opatrovateľskej činnosti, čo prispeje k zlepšeniu finančnej situácie mnohých rodín. Zároveň sa opatrovateľ, spravidla rodič dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, nebude musieť rozhodovať medzi ambulantnou formou sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a finančnou pomocou v podobe zvýšeného príspevku, ako stanovovala doterajšia právna úprava.

Zjednotenie výšky peňažného príspevku na opatrovanie predstavuje negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, ktorý však nie je možné presne vyčísliť, keďže údaje o osobách s ťažkým zdravotným

10

postihnutím, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne nie verejne dostupné. Ak však vychádzame z priemerného mesačného počtu poberateľov príspevku na opatrovanie za rok 2016, ktorých bolo 54 666 osôb, a predpokladáme, že aspoň pätiny z nich sa dotkne opatrenie upravené v tomto návrhu zákona, pri orientačnom čísle 10 933 osôb a čiastke 43,20 eur, o ktorú sa príspevok navýši, by mal predstavovať ročný dopad na rozpočet verejnej správy sumu 5 667 667,20 eur ročne, a to aj na najbližšie tri rozpočtové roky. Tento negatívny dopad na rozpočet sa však nebude vzhľadom na navrhovaný termín účinnosti zákona týkať aktuálneho rozpočtového roka (2019), pričom v najbližších rozpočtových rokoch ho bude potrebné riešiť navýšením rozpočtovej kapitoly príslušného ministerstva, resp. z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, kde je napr. na rok 2019 vyčlenených 2 mld. eur na bližšie nešpecifikované účely a podobnú suma bude pravdepodobne vyčlenená pre túto rozpočtovú kapitolu aj v ďalších rokoch.

Predpokladá sa aj zvýšený negatívny dopad na rozpočet verejnej správy vo vzťahu k precizovaniu posudzovania nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, keďže sa predpokladá, že bude kladne vybavených viac žiadostí. Tento počet žiadateľov však nie je možné vyčísliť. To platí aj v prípade peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s nadmerným opotrebovaním šatstva a obuvi, ktorý sa umožňuje poskytnúť aj osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je umiestnená v zariadení sociálnych služieb celoročne.

Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore