Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov 385/2000 účinný od 01.07.2017 do 31.12.2017

§ 5
Predpoklady na vymenovanie sudcu

(1)
Za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý
a)
v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike2) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
c)
má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,4)
d)
je bezúhonný,
e)
spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“),
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
zložil odbornú justičnú skúšku,
h)
úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak,
i)
súhlasí s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na vopred určený súd; súhlas musí mať písomnú formu.
(2)
Za sudcu nemožno vymenovať občana, ktorý už vykonával funkciu sudcu a bol z nej odvolaný z dôvodu uvedeného v ustanovení § 18 ods. 1 písm. c) alebo občana, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu notárskeho úradu alebo disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora.4a)
(3)
Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj advokátska skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška a odborná skúška komerčného právnika. So súhlasom Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada") môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky u toho, kto je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej 15 rokov je činný v právnickom povolaní. Justičnú skúšku možno odpustiť postupom podľa predchádzajúcej vety aj u toho, kto konal a rozhodoval najmenej 15 rokov v oblasti verejnej správy alebo pôsobil v oblasti tvorby legislatívy a pre výkon funkcie sudcu sú jeho odborné skúsenosti a znalosti potrebné.
(4)
Predpoklady na vymenovanie sudcu uvedené v odseku 1 písm. c) až f) a podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky musí sudca súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie sudcu.
(5)
Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného predpisu.4b) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace.5)
(6)
Predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie.
(7)
Súdna rada pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti vychádza z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu, ako aj z podkladov Národného bezpečnostného úradu,4c) ktorými sa zisťuje, či sudca4d) alebo uchádzač o funkciu sudcu4e)
a)
nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie,
b)
nie je preukázateľne závislý od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok,
c)
neprijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo nezneužíva postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených požitkov,
d)
nedisponuje s majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopný alebo ochotný preukázať,
e)
nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu, alebo
f)
nespráva sa korupčne.

§ 11
Pridelenie sudcu

(1)
Sudcu prideľuje na výkon funkcie na okresný súd súdna rada z kandidátov na funkciu sudcu na základe výsledkov hromadného výberového konania. Sudcu prideľuje na výkon funkcie na krajský súd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) súdna rada na základe výsledkov výberového konania, ktoré jej oznamuje predseda výberovej komisie.
(2)
Na najvyšší súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 15 rokov.
(3)
Na krajský súd a Špecializovaný trestný súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej sedem rokov, ak ide o pridelenie na krajský súd do správneho kolégia a najmenej desať rokov v ostatných prípadoch.
(4)
Pridelenie sudcu na výkon funkcie na určitý súd sa uskutoční dňom vymenovania. Pridelenie sudcu oznámi súdna rada ministrovi do troch dní od jeho pridelenia.

§ 13
Stáže sudcu

(1)
Sudca, ak s tým súhlasí, môže vykonávať stáž
a)
v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky,
b)
v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
v Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),
d)
na Úrade vlády Slovenskej republiky,
e)
na ústrednom orgáne štátnej správy súdov,
f)
v inštitúcii, ktorá zabezpečuje vzdelávanie sudcov,5c) alebo
g)
ako súdny poradca6) na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
(2)
Sudca počas stáže podľa odseku 1 písm. a) až f) nemôže vykonávať funkciu sudcu. Stáž sudcu podľa odseku 1 sa považuje za výkon funkcie sudcu.
(3)
O stáži sudcu podľa odseku 1 písm. e) a f) rozhoduje minister po prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí. V ostatných prípadoch o stáži sudcu rozhoduje súdna rada po vyjadrení ministra a po prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí.
(4)
Stáž sudcu trvá najviac dva roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak je to potrebné na zabezpečenie činnosti orgánov uvedených v odseku 1, možno stáž predĺžiť najviac o ďalšie dva roky.
(5)
Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na stáž sudcu.

§ 14
Preloženie sudcu na iný súd

(1)
Súdna rada môže preložiť sudcu na iný súd len s jeho súhlasom, na jeho žiadosť alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu. Preložiť sudcu možno iba na voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného zákona.5a) Preloženie sudcu oznámi súdna rada ministrovi do troch dní od preloženia sudcu na iný súd.
(2)
Na krajský súd a Špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej sedem rokov, ak ide o preloženie na krajský súd do správneho kolégia a najmenej desať rokov v ostatných prípadoch. Na najvyšší súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 15 rokov.
(3)
Na súd vyššieho stupňa sa sudca preloží na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu sudcov.
(4)
Na súd nižšieho stupňa súdna rada sudcu preloží na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(5)
Sudcu možno preložiť na jeho žiadosť až po piatich rokoch odo dňa jeho vymenovania do funkcie sudcu; z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno sudcu preložiť na jeho žiadosť aj pred uplynutím tejto lehoty.

§ 24
Prerušenie výkonu funkcie sudcu

(1)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca stal
a)
prezidentom, členom vlády, poslancom národnej rady, predsedom alebo vedúcim ostatného ústredného orgánu štátnej správy, štátnym tajomníkom, vedúcim služobného úradu,
b)
sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, alebo
c)
predsedom súdnej rady.
(2)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do národnej rady, alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.
(3)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch zriadených na vykonanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak mu táto činnosť bráni riadne vykonávať funkciu sudcu.
(4)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Ak sa sudca po prerušení znovu ujme funkcie sudcu, príplatok za výkon funkcie sudcu sa mu počas výkonu funkcie sudcu nevypláca.
(5)
Minister po vyjadrení sudcovskej rady môže vyhovieť žiadosti sudcu o prerušenie výkonu funkcie sudcu z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie nemôže trvať viac ako päť rokov.
(6)
Miesto sudcu, ktorému bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 4, sa môže po určení ministra podľa osobitného zákona5a) stať voľným miestom sudcu.
(7)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odsekov 1 a 3 alebo odseku 5, sa môže znovu ujať funkcie na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou; uvedenú skutočnosť oznámi sudca Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) aspoň 60 dní pred začatím výkonu funkcie. Ak bol sudcovi prerušený výkon funkcie sudcu z dôvodu výkonu funkcie prezidenta, poslanca národnej rady, člena vlády, predsedu alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, štátneho tajomníka alebo vedúceho služobného úradu, po dobu jedného roka od skončenia prerušenia výkonu funkcie sudcu sa nemôže uchádzať o funkciu predsedu súdu alebo podpredsedu súdu.
(8)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa so súhlasom predsedu súdu a sudcovskej rady môže na určitý čas znovu ujať funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, ak je na tomto súde voľné miesto sudcu, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou. Termín nástupu a čas trvania výkonu funkcie v tomto prípade určí predseda súdu po dohode so sudcom.
(9)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa dňom zvolenia za člena hodnotiacej komisie ujíma funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, ak je na tomto súde voľné miesto sudcu, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou.

§ 27b

(1)
Hodnotenie sudcov v obvode krajského súdu vykonáva trojčlenná hodnotiaca komisia zložená zo sudcov. Za člena hodnotiacej komisie podľa prvej vety môže byť zvolený aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie podľa § 24 ods. 4.
(2)
Členov hodnotiacej komisie volí a odvoláva súdna rada. Pre obvod krajského súdu zvolí troch členov zo sudcov iného obvodu krajského súdu. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie je päť rokov. Návrh na voľbu člena hodnotiacej komisie môže súdnej rade podať člen súdnej rady, minister spravodlivosti, stavovská organizácia sudcov, kolégiá predsedov sudcovských rád, sudcovské rady, a ak ide o hodnotiacu komisiu najvyššieho súdu, aj predseda najvyššieho súdu.
(3)
Sudca zvolený za člena hodnotiacej komisie nevykonáva funkciu sudcu. Členstvo v hodnotiacej komisii sa považuje za výkon funkcie sudcu. Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na člena hodnotiacej komisie.
(4)
Hodnotenie sudcu najvyššieho súdu vykonáva predseda kolégia, ktorého je hodnotený sudca členom. Predsedu kolégia hodnotí iný člen kolégia určený kolégiom.

§ 27c

Pri hodnotení sudcu sa vychádza
a)
z prieskumu rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období, pričom sa prihliada na právnu a skutkovú zložitosť vecí pridelených sudcovi,
b)
zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov,
c)
z vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu,
d)
z vlastných poznatkov osoby, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu (§ 27b) a zo stanoviska predsedu senátu,
e)
zo stavu a príčin starších nevybavených vecí a prieťahov v konaní a z výkazov podľa § 27,
f)
zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky.

§ 27d

(1)
Prieskum podľa § 27c ods. 1 písm. a) vykonáva hodnotiaca komisia. Pri prieskume súdneho oddelenia sudcu vychádza zo správy o výsledku vnútornej revízie vykonanej na súde, na ktorý bol sudca pridelený alebo preložený. Ak správa o výsledku vnútornej revízie nepostačuje na účely hodnotenia sudcu, hodnotiaca komisia sa zameriava najmä na
a)
dodržiavanie predpisov o konaní pred súdmi, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, dodržiavanie zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,
b)
včasnosť vyhotovovania a presvedčivosť rozhodnutí,
c)
úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní; členovia komisie sa na tento účel zúčastňujú náhodne vybraných pojednávaní hodnoteného sudcu.
(2)
Pri prieskume súdnych spisov hodnoteného sudcu hodnotiaca komisia vychádza z najmenej 10 a najviac 15 súdnych spisov, ale aspoň dvoch súdnych spisov za každý hodnotený rok, a z piatich súdnych spisov, ktoré vyberie hodnotený sudca; nesmie ísť o súdne spisy vo veciach s rovnakým predmetom konania a súčasne väčšina súdnych spisov sa musí týkať vecí, v ktorých bolo vydané rozhodnutie vo veci samej. Prieskum súdnych spisov sa môže týkať len právoplatne skončených vecí; to neplatí, ak ide o reštančné veci.
(3)
Na základe vykonaného prieskumu pridelí hodnotiaca komisia hodnotenému sudcovi najviac 30 bodov.
(4)
Činnosti podľa odsekov 1 až 3 na najvyššom súde vykonáva trojčlenná komisia určená sudcovskou radou zo sudcov tohto súdu; na základe vykonaného prieskumu pridelí komisia hodnotenému sudcovi najviac 30 bodov, o čom podá písomnú správu predsedovi príslušného kolégia.
(5)
Na základe stanovísk odvolacích senátov alebo dovolacích senátov, stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky a vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí hodnotenému sudcovi ten, kto vykonáva hodnotenie (§ 27b), najviac 35 bodov.
(6)
Na základe výkazov podľa § 27 a vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí predseda súdu hodnotenému sudcovi najviac 35 bodov, o čom podá písomnú správu tomu, kto vykonáva hodnotenie (§ 27b).

§ 27e

(1)
Výsledkom hodnotenia sudcu je výrok
a)
„výborný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 86 až 100,
b)
„dobrý“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 60 až 85,
c)
„nevyhovujúci“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 59 a menej.
(2)
Výrok podľa odseku 1 musí byť odôvodnený.
(3)
Ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu vypracuje písomné hodnotenie sudcu do 15 dní od predloženia písomných správ podľa § 27d a oboznámi sudcu s hodnotením najneskôr do 15 dní od vypracovania písomného hodnotenia sudcu.
(4)
Sudca je oprávnený žiadať doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak sudca nepožiada o doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote podľa predchádzajúcej vety, je hodnotenie sudcu konečné.
(5)
Ak ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu námietkam sudcu úplne nevyhovie, sudcovská rada súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, zaujme k sporným otázkam stanovisko, ktoré sa pripojí k hodnoteniu sudcu. Ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu môže na základe stanoviska sudcovskej rady zmeniť hodnotenie sudcu; ak zmení hodnotenie sudcu, takto zmenené hodnotenie sudcu je konečné. Hodnotenie sudcu nie je preskúmateľné súdom.

§ 28

(1)
Každé voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného predpisu5a) sa obsadzuje na základe výberového konania, ak sa neobsadzuje preložením sudcu na súd toho istého stupňa podľa § 14 ods. 1. Evidenciu žiadostí sudcov o preloženie na súd toho istého stupňa vedie súdna rada, ktorá o každej prijatej žiadosti bezodkladne informuje ministerstvo.
(2)
Výberové konanie na funkciu sudcu na okresnom súde sa vykonáva ako hromadné výberové konanie pre vopred neurčený počet voľných miest sudcov. Počet miest kandidátov na funkciu sudcu obsadzovaných hromadným výberovým konaním určuje pre obvod každého krajského súdu minister po prerokovaní so súdnou radou, a to na základe predpokladaného počtu voľných miest sudcov v príslušnom kalendárnom roku.
(3)
Výberové konanie na funkciu sudcu na krajskom súde, Špecializovanom trestnom súde a na najvyššom súde sa vykonáva pre vopred určený počet voľných miest sudcov.
(4)
Výberovým konaním na funkciu sudcu sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, ktorý treba požadovať s prihliadnutím na stupeň súdu, na ktorom sa uskutočňuje výberové konanie, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka uchádzača.
(5)
Výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie a psychologického posúdenia. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je orgán administratívne a organizačne zabezpečujúci výberové konanie povinný uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu a kapacitné možnosti.
(6)
Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.7)

§ 29

(1)
Výberové konanie podľa § 28 ods. 1 uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania
a)
vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie tak, aby jeden člen bol vymenovaný z kandidátov navrhnutých súdnou radou a dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých ministrom; jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada a príslušné kolégium súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje,
b)
vymenuje predseda súdnej rady, ak ide o hromadné výberové konanie z databázy kandidátov na členov výberovej komisie, tak, aby dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých súdnou radou a dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých ministrom; piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdnej rady príslušné kolégium predsedov sudcovských rád.
(2)
Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň 16 kandidátov a minister vymenúva aspoň 16 kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva.
(3)
Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 28 ods. 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou, kolégiom súdu a kolégiom predsedov sudcovských rád.
(4)
Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(5)
Spolu s vymenovaním členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu alebo predseda súdnej rady aj náhradníkov členov výberovej komisie, a to z príslušných databáz kandidátov na členov výberovej komisie. Ak v príslušnej databáze nie je dostatočný počet kandidátov na členov výberovej komisie pre ustanovenie náhradníkov, určí náhradníka na žiadosť predsedu súdu alebo predsedu súdnej rady ten, kto volí alebo vymenúva kandidátov na člena výberovej komisie. Na žiadosť predsedu súdu alebo predsedu súdnej rady určí náhradníkov aj sudcovská rada, príslušné kolégium súdu a kolégium predsedov sudcovských rád.

§ 30
Základné povinnosti sudcu

(1)
V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie podľa osobitného predpisu11) sa vzťahujú primerane aj na sudcu.
(2)
V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä
a)
presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť,
b)
odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva,
c)
nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
d)
vystupovať nezaujato a k stranám alebo k účastníkom konania pristupovať bez ekonomických, sociálnych, rasových, etnických, sexuálnych alebo náboženských predsudkov,
e)
dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná,
f)
spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu,
g)
dodržiavať zásady sudcovskej etiky.
(3)
Sudca nesmie od strán alebo od účastníkov konania alebo od ich právnych zástupcov okrem prípadov ustanovených v zákonoch o konaní pred súdmi1) jednostranne prijímať alebo poskytovať im informácie alebo rokovať s nimi o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv.
(4)
Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.
(5)
Sudca je povinný plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia práce v domácom prostredí. Rovnako je povinný vykonávať nariadenú pohotovosť a výkon funkcie nadčas v súlade s rozvrhom práce, ako aj funkciu sudcu disciplinárneho senátu alebo predsedu disciplinárneho senátu, ak bol do tejto funkcie zvolený súdnou radou.
(6)
Sudca je povinný využívať určené pojednávacie dni a tak zabezpečovať riadne a včasné vybavovanie pridelených vecí.
(7)
Sudca je povinný prehlbovať si svoje odborné vedomosti a využívať ponúknuté možnosti na vzdelávanie. Sudca je povinný prispievať svojimi skúsenosťami a schopnosťami pri odbornej príprave, funkčne mladších sudcov, justičných čakateľov a ďalších zamestnancov súdov, ak tomu nebráni plnenie jeho povinností pri výkone súdnictva.
(8)
Sudca nemá právo štrajkovať a nesmie konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom znemožňoval činnosť súdnictva.
(9)
Sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach.
(10)
Sudca je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie sudcu, o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachováva; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.11aaa) Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť sudcu tejto povinnosti aj predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, ak ide o predsedu najvyššieho súdu, predseda národnej rady. Tejto povinnosti zachovávať mlčanlivosť nemôže byť zbavený vo veciach hlasovania; to neplatí, ak ide o disciplinárne konanie podľa tohto zákona a zbavenie mlčanlivosti je potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e). Sudcu však nemožno nútiť, aby vypovedal ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie sudcu. Sudca je aj po zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť povinný dbať na oprávnené záujmy účastníkov konania.
(11)
Sudca je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi, ktoré nie sú právoplatne skončené.
(12)
Sudca je povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona;11aa) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa sudca posudzuje ako zamestnanec.

§ 32
Majetkové priznanie

(1)
Sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu deklarovať svoje majetkové pomery
a)
do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie sudcu,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka pôsobenia vo funkcii sudcu.
(2)
Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a)
právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu,11a)
b)
každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
c)
každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d)
hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,
e)
príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností,
f)
záväzkových vzťahoch sudcu, ak ich hodnota presahuje 6 600 eur.
(3)
Sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4)
Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 až 4 sudca oznamuje súdnej rade elektronicky aj v písomnej podobe, pričom súdna rada zabezpečí vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku sudcu a ich uchovávanie.
(6)
Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu.14)
(7)
Predseda súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejnenie vyhlásenia podľa § 31 ods. 1, oznámenia podľa § 31 ods. 3 a majetkového priznania na voľne prístupnej webovej stránke v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona,14a) a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.

§ 68
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť

(1)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť patrí mesačne z priemerného platu sudcu podľa § 67 ods. 1
a)
predsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov vo výške 8 %, s počtom nad desať sudcov vo výške 10 %,
b)
podpredsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov vo výške 5 %, s počtom nad desať sudcov vo výške 8 %,
c)
predsedovi krajského súdu a predsedovi Špecializovaného trestného súdu vo výške 15 %,
d)
podpredsedovi krajského súdu a podpredsedovi Špecializovaného trestného súdu vo výške 10 %.
(2)
Počas zastupovania predsedu súdu patrí podpredsedovi príslušného súdu funkčný príplatok za riadiacu činnosť vo výške prislúchajúcej predsedovi súdu alebo jeho pomerná časť; to platí aj pre sudcu príslušného súdu povereného zastupovaním predsedu tohto súdu, ak podpredseda súdu nie je ustanovený, je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(3)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu a podpredsedovi súdu, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(4)
Funkčný príplatok podľa odseku 2 patrí podpredsedovi zastupujúcemu predsedu súdu alebo sudcovi poverenému zastupovaním predsedu súdu len v prípade, ak predseda súdu nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov zastupovania.
(5)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu, ak nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov.
(6)
Funkčné príplatky predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu ustanovuje osobitný predpis.19)

§ 69
Funkčný príplatok za funkciu

(1)
Funkčný príplatok za vyššiu sudcovskú funkciu patrí mesačne z priemerného platu sudcu podľa § 67 ods. 1
a)
predsedovi senátu krajského súdu a predsedovi senátu Špecializovaného trestného súdu vo výške 5 %,
b)
sudcovi krajského súdu a sudcovi Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca, vo výške 3 %,
c)
predsedovi kolégia najvyššieho súdu vo výške 25 %,
d)
predsedovi senátu najvyššieho súdu vo výške 20 %,
e)
predsedovi kolégia krajského súdu vo výške 8 % a predsedovi grémia vo výške 5 %.
(2)
Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Funkčný príplatok za funkciu nepatrí predsedovi grémia a predsedovi kolégia, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu; počas jeho neprítomnosti patrí tento príplatok sudcovi, ktorý ho zastupuje.
(4)
Funkčný príplatok za výkon funkcie podľa odseku 2 patrí sudcovi najvyššieho súdu, ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd za predpokladu, že v predchádzajúcom mesiaci mal pridelenú najmenej jednu vec, v ktorej konal v prvom stupni Špecializovaný trestný súd. Zastupujúci sudca sudcu podľa predchádzajúcej vety má nárok na tento príplatok len, ak nastane okolnosť, pre ktorú v danej veci nemôže konať sudca senátu, ktorý má pridelenú vec náhodným výberom.

§ 78a
Odmena

(1)
Sudcovi možno priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu
a)
za vykonanie úloh nad rozsah povinností vyplývajúcich mu z § 30, najmä za zastupovanie dočasne neprítomného zákonného sudcu, za výkon funkcie člena oddelenia vnútornej revízie, člena výberovej komisie, člena skúšobnej komisie Justičnej akadémie Slovenskej republiky, za činnosť v orgánoch sudcovskej samosprávy, za činnosť sudcu vykonávajúceho stáž, za prednášateľskú činnosť týkajúcu sa vzdelávania sudcov a súdnych úradníkov a za publikačnú činnosť týkajúcu sa výkonu funkcie sudcu,
b)
pri dosiahnutí veku 50 rokov.
(2)
Kritériá na priznávanie odmien prijme sudcovská rada vždy na začiatku rozpočtového obdobia a zverejní ich.
(3)
O priznaní odmeny rozhodne predseda súdu na návrh sudcovskej rady alebo aj bez takéhoto návrhu po predchádzajúcom prerokovaní v sudcovskej rade. Nevyhovenie návrhu na priznanie odmeny predseda súdu v sudcovskej rade odôvodní.
(4)
O priznaní odmeny predsedovi okresného súdu rozhodne predseda príslušného krajského súdu a o priznaní odmeny predsedovi krajského súdu rozhodne minister. O priznaní odmeny predsedovi najvyššieho súdu rozhoduje súdna rada na návrh podpredsedu najvyššieho súdu.
(5)
Odmenu možno priznať v mesiaci november a vyplatiť vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac november; to neplatí pre odmeny vyplácané z rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Priznanie a vyplatenie odmeny nesmie ohroziť financovanie zákonom priznaných platových náležitostí v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly.

§ 115
Rozsah disciplinárnej zodpovednosti sudcu


Sudca je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

§ 116
Disciplinárne previnenie

(1)
Disciplinárnym previnením je
a)
zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu,
b)
správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov,
c)
nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu s výrokom „nevyhovujúci“,
d)
nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v lehote ustanovenej podľa § 33 ods. 1 alebo nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov,
e)
prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu, omamnej alebo psychotropnej látky, ak nejde o disciplinárne previnenie podľa odseku 3 písm. a); ak sa sudca na výzvu predsedu súdu alebo predsedu príslušného súdu vyššieho stupňa odmietne podrobiť dychovej skúške na určenie objemového percenta alkoholu v krvi alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, má to rovnaké právne následky, ako keby bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok,
f)
nesplnenie povinnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 31 ods. 1 v ustanovenej lehote alebo uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov vo vyhlásení podľa § 31 ods. 1.
(2)
Závažným disciplinárnym previnením je
a)
vedomé porušenie povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato,
b)
konanie uvedené v odseku 1 okrem konania uvedeného v písmenách c) a d), ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená,
c)
opakované nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v lehote ustanovenej podľa § 33 ods. 1, úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa § 32 alebo opakovaná nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj svojich majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov,
d)
zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v disciplinárnom konaní,
e)
svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,
f)
zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
g)
opakované nesplnenie povinnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 31 ods. 1 v ustanovenej lehote alebo opakované uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov vo vyhlásení podľa § 31 ods. 1,
h)
opakované nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu s výrokom „nevyhovujúci“, ak ide o hodnotenie sudcu vykonané podľa § 27a ods. 1 písm. e),
i)
porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu.
(3)
Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je
a)
výkon funkcie sudcu počas nariadenej pohotovosti sudcu a počas pracovného času pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
b)
spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie,
c)
nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj značných majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov,
d)
konanie uvedené v odseku 2 písm. a), c) a i), ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou sudcu,
e)
porušenie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí senátom, sudcom a súdnym úradníkom a náhodného prerozdeľovania už pridelených vecí,
f)
nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu s výrokom „nevyhovujúci“, ak predchádzajúce dve hodnotenia sudcu boli s výrokom „nevyhovujúci“.

§ 117
Disciplinárne opatrenie

(1)
Za disciplinárne previnenie disciplinárny senát uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
napomenutie,
b)
zníženie funkčného platu až o 30 % na obdobie najviac troch mesiacov a pri opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa sudca dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho postihu, na obdobie najviac šiestich mesiacov,
c)
vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov.
(2)
Disciplinárne opatrenia podľa odseku 1 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe. Za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. d) disciplinárny senát uloží aj disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. c).
(3)
Za závažné disciplinárne previnenie disciplinárny senát uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa,
b)
zníženie funkčného platu o 50 % až 70 % na obdobie troch mesiacov až jedného roka,
c)
vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov, čím mohol narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
(4)
Disciplinárne opatrenia podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe. Odvolanie z funkcie sudcu, okrem závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c), nemožno uložiť spolu s iným opatrením podľa odseku 3. Za závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. c) disciplinárny senát uloží aj disciplinárne opatrenie podľa odseku 3 písm. d).
(5)
Disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie sudcu.
(6)
Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia.
(7)
Nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, vybaviť, ak je to postačujúce, aj tým, že sudcu písomne napomenie.
(8)
Dotknutý sudca sa môže v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvie o udelení napomenutia, obrátiť na príslušný disciplinárny senát s návrhom na určenie, že napomenutie je neplatné.

§ 118
Zánik disciplinárnej zodpovednosti sudcu

(1)
Zodpovednosť sudcu za disciplinárne previnenie zaniká uplynutím premlčacej lehoty uvedenej v § 120 ods. 4.
(2)
Premlčanie disciplinárneho previnenia sa prerušuje
a)
podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania za disciplinárne previnenie, o ktorého premlčanie ide, a po ňom nasledujúcimi úkonmi diciplinárneho súdu smerujúcimi k ukončeniu disciplinárneho konania alebo
b)
ak sa v premlčacej lehote sudca dopustí iného disciplinárneho previnenia.
(3)
Prerušením premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.

§ 119

(1)
Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát. Disciplinárne konanie vo veci predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonáva Ústavný súd Slovenskej republiky.
(2)
Disciplinárny senát prvého stupňa je trojčlenný a jeho predseda a jeden člen musia byť sudcovia a jeden člen iná osoba ako sudca. Odvolací disciplinárny senát je päťčlenný a jeho predseda a dvaja členovia musia byť sudcovia a dvaja členovia iné osoby ako sudcovia.
(3)
Zákonným sudcom na účely disciplinárneho konania je predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu vybraný do disciplinárneho senátu podľa tohto zákona. Na predsedu disciplinárneho senátu a členov disciplinárneho senátu sa vzťahuje ustanovenie § 30 ods. 10; predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu zbavuje mlčanlivosti predseda súdnej rady.
(4)
Činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje kancelária súdnej rady.
(5)
Súdna rada dohliada na dodržiavanie zásad dôstojnosti disciplinárneho konania a plynulosti disciplinárneho konania a na tento účel
a)
dohliada na riadny chod disciplinárnych senátov,
b)
sleduje a hodnotí pravidelnosť práce predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov v oblasti organizácie a efektivity práce disciplinárnych senátov, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,
c)
vykonáva previerky spisov disciplinárnych senátov a manipulácie s nimi,
d)
zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,
e)
sleduje rozhodovaciu činnosť disciplinárnych senátov z hľadiska plynulosti disciplinárneho konania, osobitne sleduje plynulosť disciplinárneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti disciplinárnych senátov a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd.
(6)
Ak súdna rada zistí, že došlo k porušeniu zásad dôstojnosti disciplinárneho konania a plynulosti disciplinárneho konania, je povinná prerokovať zistené nedostatky s dotknutým predsedom disciplinárneho senátu alebo členom disciplinárneho senátu a podľa potreby uložiť opatrenia vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Predsedovia disciplinárnych senátov a členovia disciplinárnych senátov v rozsahu svojich povinností sú povinní postupovať v súlade s opatreniami súdnej rady uloženými podľa prvej vety.

§ 119a

(1)
Súdna rada volí na obdobie troch rokov 10 predsedov disciplinárnych senátov a 30 členov disciplinárnych senátov, ktorí sa na účely vytvárania disciplinárnych senátov zaraďujú do troch databáz:
a)
databázy predsedov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami,
b)
databázy, ktorá má 15 členov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých ministrom, z ktorých je osem sudcov podľa § 119b ods. 1,
c)
databázy, ktorá má 15 členov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých národnou radou, z ktorých je osem sudcov podľa § 119b ods. 1.
(2)
Sudcovské rady, minister a národná rada navrhujú súdnej rade kandidátov na základe žiadosti súdnej rady. V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov súdna rada určí
a)
počet členov disciplinárnych senátov alebo predsedov disciplinárnych senátov, ktorých bude voliť na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov,
b)
databázu, do ktorej sa má voliť,
c)
či je potrebné zvoliť sudcu alebo inú osobu ako sudcu a
d)
lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní odo dňa doručenia žiadosti.
(3)
Sudcovské rady, minister a národná rada predložia súdnej rade kandidátov na členov disciplinárnych senátov alebo kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov, ktorých bude súdna rada voliť. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi, súdna rada si od toho, koho návrh bol doručený neskôr, bez zbytočného odkladu vyžiada nový návrh na kandidáta.
(4)
Ak nebol zvolený potrebný počet predsedov disciplinárneho senátu alebo členov disciplinárneho senátu v jednotlivých databázach, vyhlási súdna rada bezodkladne v potrebnom rozsahu doplňujúce voľby.
(5)
Predseda súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejňovanie databáz podľa odseku 1 na webovom sídle súdnej rady a bezodkladné zverejňovanie všetkých zmien v týchto databázach.

§ 119b

(1)
Za predsedu disciplinárneho senátu a za člena disciplinárneho senátu môže byť zvolený len sudca vrátane sudcu, ktorý má prerušený výkon funkcie podľa § 24 ods. 4,
a)
ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov,
b)
proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie, alebo trestné stíhanie,
c)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
d)
ktorý nie je členom súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu.
(2)
Za člena disciplinárneho senátu môže byť zvolená aj iná osoba ako sudca, ktorá
a)
spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. a) až d) a f),
b)
vykonáva právnickú prax najmenej desať rokov,
c)
nie je členom súdnej rady.
(3)
Sudca môže byť zvolený za predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a iná osoba ako sudca za člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(4)
Iná osoba ako sudca, ktorá je zvolená za člena disciplinárneho senátu, vykonáva funkciu člena disciplinárneho senátu za odmenu, pričom má nárok aj na náhradu výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie člena disciplinárneho senátu podľa osobitného predpisu;16) podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.


§ 119c
Počet a zloženie disciplinárnych senátov

(1)
Zloženie disciplinárnych senátov prvého stupňa a odvolacích disciplinárnych senátov určuje súdna rada každoročne rozvrhom práce disciplinárnych senátov. Predsedovia disciplinárnych senátov a členovia disciplinárnych senátov nezaradení rozvrhom práce do žiadneho disciplinárneho senátu sú náhradníkmi disciplinárnych senátov.
(2)
Súdna rada vytvára aspoň štyri disciplinárne senáty prvého stupňa a ich zloženie určuje tak, aby
a)
predseda disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. a),
b)
jeden člen disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. b),
c)
jeden člen disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. c).
(3)
Súdna rada vytvára aspoň dva odvolacie disciplinárne senáty a ich zloženie určuje tak, aby
a)
predseda odvolacieho disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. a),
b)
dvaja členovia odvolacieho disciplinárneho senátu boli vybratí z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. b),
c)
dvaja členovia odvolacieho disciplinárneho senátu boli vybratí z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. c).


§ 119d
Prideľovanie vecí disciplinárnym senátom

(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, návrh na začatie disciplinárneho konania, návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, ak tento návrh nie je podaný spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým disciplinárnym senátom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(2)
Žiadosť o vydanie osvedčenia o zahladení disciplinárneho postihu sa prideľuje náhodným výberom predsedovi disciplinárneho senátu.
(3)
Pridelenie vecí podľa odsekov 1 a 2 sa vykonáva pri ich zaevidovaní v podateľni kancelárie disciplinárnych senátov. Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch disciplinárnych senátov, a podľa odseku 2 vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch predsedov disciplinárnych senátov.
(4)
Ak bude vec prvostupňovému disciplinárnemu senátu vrátená na ďalšie konanie, bude pridelená tomu prvostupňovému disciplinárnemu senátu, ktorému bola pôvodne pridelená.
(5)
Každé ďalšie odvolanie podané v disciplinárnom konaní v tej istej disciplinárnej veci sa prideľuje tomu odvolaciemu senátu, ktorému bolo pridelené prvé odvolanie podané v tomto disciplinárnom konaní; to platí rovnako aj pre konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu.
(6)
Každá ďalšia námietka zaujatosti podaná v disciplinárnom konaní v tej istej disciplinárnej veci sa prideľuje tomu disciplinárnemu senátu, ktorému bola pridelená prvá námietka zaujatosti v tomto disciplinárnom konaní; to platí rovnako aj pre konanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu.
(7)
Z rozhodovania v odvolacom disciplinárnom senáte je vylúčený predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu, ktorý sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní prvostupňového disciplinárneho senátu, a naopak.


§ 119da
Rozvrh práce disciplinárnych senátov

(1)
Rozvrh práce disciplinárnych senátov obsahuje
a)
zloženie disciplinárnych senátov s uvedením predsedu disciplinárneho senátu a ďalších členov disciplinárneho senátu,
b)
určenie spôsobu zastupovania disciplinárnych senátov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s týmto zákonom konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a v prípade náhlej prekážky brániacej im vykonať jednotlivé úkony,
c)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a ak sa zmení personálne obsadenie disciplinárneho senátu,
d)
spôsob prideľovania vecí disciplinárnym senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní.
(2)
Predseda súdnej rady je povinný návrh rozvrhu práce disciplinárnych senátov, predtým než ho predloží súdnej rade podľa odseku 3, prerokovať s predsedami disciplinárnych senátov a členmi disciplinárnych senátov.
(3)
Rozvrh práce disciplinárnych senátov a jeho zmeny schvaľuje súdna rada na návrh predsedu súdnej rady. Predseda súdnej rady predkladá návrh rozvrhu práce disciplinárnych senátov na nasledujúci kalendárny rok súdnej rade najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami vznesenými podľa odseku 2; ak ho predseda súdnej rady nepredloží v tejto lehote, urobí tak podpredseda súdnej rady alebo ktoríkoľvek traja členovia súdnej rady.
(4)
Ak súdna rada neschváli rozvrh práce včas, organizácia práce disciplinárnych senátov sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu disciplinárneho konania riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.
(5)
Kancelária súdnej rady je povinná bezodkladne po jeho schválení zverejniť na webovom sídle súdnej rady schválený rozvrh práce disciplinárnych senátov; rovnako je povinná zverejňovať aj jeho zmeny a jeho úplné znenie po každej vykonanej zmene.


§ 119e
Zánik funkcie predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu

(1)
Funkcia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu zanikne
a)
uplynutím funkčného obdobia,
b)
zánikom funkcie sudcu,
c)
ustanovením sudcu za predsedu alebo podpredsedu súdu,
d)
zvolením sudcu za člena súdnej rady,
e)
právoplatnosťou rozhodnutia disciplinárneho senátu o uložení disciplinárneho opatrenia,
f)
ak člen disciplinárneho senátu alebo predseda disciplinárneho senátu, ktorý je sudcom, prestane spĺňať podmienky podľa § 119b ods. 1,
g)
ak člen disciplinárneho senátu, ktorý nie je sudcom, prestane spĺňať podmienky podľa § 119b ods. 2 alebo
h)
vzdaním sa funkcie člena disciplinárneho senátu alebo predsedu disciplinárneho senátu.
(2)
Ak v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím funkčného obdobia predsedu disciplinárneho senátu alebo niektorého z jeho členov bol prednesený na ústnom pojednávaní návrh na začatie disciplinárneho konania, disciplinárne konanie dokončí tento senát v rovnakom zložení, aj keď funkčné obdobie predsedu disciplinárneho senátu alebo niektorého z jeho členov už uplynulo.
(3)
Ak zanikne funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a ak odsek 2 neustanovuje inak, na uvoľnené miesto nastupuje náhradník, ak ho niet, postupuje sa podľa § 119a ods. 4.

§ 120
Začatie disciplinárneho konania

(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a)
minister,
b)
predseda súdnej rady,
c)
verejný ochranca práv,
d)
predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v jeho obvode,
e)
predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu,
f)
sudcovská rada proti sudcovi príslušného súdu vrátane predsedu tohto súdu.
(3)
Ak návrh na začatie disciplinárneho konania podáva oprávnený orgán podľa odseku 2 písm. b) až f), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania ministrovi; k tomuto oznámeniu priloží kópiu návrhu na začatie disciplinárneho konania. Oprávnený orgán podľa odseku 2 písm. b) až e) je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ministrovi, že písomne napomenul sudcu podľa § 117 ods. 7; k tomuto oznámeniu priloží kópiu písomného napomenutia podľa § 117 ods. 7.
(4)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom senáte do jedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, najneskôr do piatich rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia.
(5)
Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, ako aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas.
(6)
Opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, musí s ohľadom na konkrétne okolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, spôsobeného následku, prípadne uvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne konkretizovaný a nemohol byť zamenený s iným skutkom a aby bolo odôvodnené použitie určitého disciplinárneho opatrenia. Návrh tiež obsahuje právnu kvalifikáciu skutku s uvedením príslušného zákonného ustanovenia.
(7)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, prípadne odvolací disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Ten, kto vzal návrh na začatie disciplinárneho konania späť, nemôže už v takomto prípade podať nový návrh. Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania musí byť vecne odôvodnené.
(8)
Ak je to potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e), oprávnený orgán podľa odseku 2 otvorí obálku so zápisnicou o hlasovaní senátu; po nazretí sa táto zápisnica opäť zalepí do obálky a orgán oprávnený na jej otvorenie potvrdí taký úkon svojím podpisom na obálke.

§ 124
Zastavenie disciplinárneho konania

(1)
Disciplinárny senát bez ústneho pojednávania konanie zastaví, ak
a)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene alebo vzatý späť,
b)
je sudca disciplinárne stíhaný za priestupok alebo za konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov; disciplinárny senát postúpi vec v takom prípade orgánu príslušnému na prejednanie takej veci,
c)
bol sudca odvolaný z funkcie, ak sa vzdal funkcie alebo ak jeho funkcia zanikla podľa § 19,
d)
zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,
e)
o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie vedie, sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní.
(2)
Ak nastane niektorý z dôvodov zastavenia konania podľa odseku 1 písm. a) po začatí ústneho pojednávania, disciplinárny senát alebo odvolací disciplinárny senát vyzve sudcu, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, aby sa v lehote troch dní vyjadril, či súhlasí so zastavením konania. Ak sudca v uvedenej lehote vyhlási, že trvá na prejednaní veci, disciplinárny senát pokračuje v konaní. Ak sa sudca nevyjadrí alebo ak sa vyjadrí, že súhlasí so zastavením konania, disciplinárny senát postupuje podľa ods. 1 písm. a).

§ 125
Prerušenie disciplinárneho konania

(1)
Ak sa disciplinárny senát domnieva, že skutočnosti, ktoré sa sudcovi kladú za vinu, majú znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(2)
Disciplinárny senát preruší disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie, že pre skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa proti sudcovi vedie trestné konanie.
(3)
Prerušenie disciplinárneho konania trvá do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní. Ak nie sú splnené podmienky na pokračovanie v disciplinárnom konaní alebo na konanie v osobitných prípadoch, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
(4)
Disciplinárny senát preruší disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie, že sudca proti ktorému je vedené disciplinárne konanie, má prerušený výkon funkcie sudcu podľa § 24; počas prerušenia disciplinárneho konania premlčacie lehoty podľa § 118 neplynú. V disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak sa sudca znova ujme funkcie sudcu.

§ 126
Nariadenie ústneho pojednávania

(1)
Po vykonaní predbežného šetrenia alebo ak nie je také šetrenie potrebné, určí predseda disciplinárneho senátu termín ústneho pojednávania, upovedomí o ňom orgán, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania, sudcu, proti ktorému návrh smeruje, a ak má sudca obhajcu, aj jeho obhajcu. Obhajcovi sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, sa doručí návrh na začatie disciplinárneho konania spolu s poučením o ich právach.
(2)
Ak treba vypočuť svedkov, predvolá ich predseda disciplinárneho senátu na ústne pojednávanie.
(3)
Termín ústneho pojednávania sa určí tak, aby sudca a jeho obhajca mali od upovedomenia aspoň päť pracovných dní na prípravu obhajoby. Rovnakú lehotu na prípravu treba poskytnúť orgánu, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania.
(4)
O termíne ústneho pojednávania sa upovedomí aj predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, činný, ak nebol upovedomený už ako navrhovateľ.
(5)
Sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, a orgán, ktorý návrh na začatie disciplinárneho konania podal, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr na ústnom pojednávaní. Disciplinárny senát môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté. Disciplinárny senát rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
(6)
Ak je to potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e), predseda disciplinárneho senátu otvorí obálku so zápisnicou o hlasovaní senátu; v takom prípade s ňou oboznámi ostatných členov disciplinárneho senátu a túto zápisnicu možno na ústnom pojednávaní použiť ako listinný dôkaz. Po nazretí alebo vykonaní dôkazu podľa predchádzajúcej vety sa táto zápisnica opäť zalepí do obálky a predseda disciplinárneho senátu potvrdí taký úkon svojím podpisom na obálke.

§ 127
Ústne pojednávanie

(1)
Ústne pojednávanie sa koná zásadne v prítomnosti sudcu, proti ktorému návrh smeruje. V jeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania riadne upovedomený a ak sa odmietne dostaviť pred disciplinárny senát alebo ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví, alebo ak sa práva účasti na ústnom pojednávaní výslovne vzdá. Ak si sudca zvolí obhajcu, má obhajca právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní.
(2)
Na začiatku ústneho pojednávania prednesie navrhovateľ návrh na začatie disciplinárneho konania a odôvodní ho. Ak navrhovateľ nie je prítomný, prednesie návrh na začatie disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu alebo ním určený člen disciplinárneho senátu; obdobne sa postupuje, ak vec disciplinárnemu senátu oznámil príslušný orgán.
(3)
Ak sa vykonalo predbežné šetrenie, predseda disciplinárneho senátu alebo ním určený člen disciplinárneho senátu oboznámi disciplinárny senát a účastníkov konania s jeho výsledkami.
(4)
Predseda disciplinárneho senátu vypočuje sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, a vykoná ďalšie potrebné dôkazy. Sudca má právo odoprieť výpoveď. Osoby, ktoré boli povolané ako svedkovia, prípadne znalci, sú povinné sa na ústne pojednávanie dostaviť a pred disciplinárnym senátom vypovedať.
(5)
Sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, jeho obhajca a ten, kto návrh podal, majú právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania.
(6)
Po skončení dokazovania sa môže k veci vyjadriť ten, kto návrh podal, obhajca a sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie. Sudcovi, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, patrí vždy posledné slovo.
(7)
Ústne pojednávanie pred disciplinárnym senátom je verejné; to neplatí pre tú časť ústneho pojednávania, v ktorej sa uplatňuje postup podľa § 126 ods. 6.

§ 129
Rozhodnutie disciplinárneho senátu

(1)
Disciplinárny senát je povinný rozhodnúť o disciplinárnom previnení spravidla do troch mesiacov od podania návrhu na začatie disciplinárneho konania.
(2)
Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona.
(3)
Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sa sudca disciplinárneho previnenia nedopustil alebo že mu nemožno disciplinárne previnenie preukázať, sudcu oslobodí.
(4)
Ak disciplinárny senát sudcu oslobodil, má sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie viedlo, nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Disciplinárny senát rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak treba vykonať ďalšie vyšetrovanie, rozhodne o nároku sudcu na náhradu trov samostatným rozhodnutím.
(5)
Disciplinárny senát zastaví disciplinárne konanie, ak vyjde najavo niektorý z dôvodov zastavenia uvedených v § 124 ods. 1 pri ústnom pojednávaní.
(6)
Ak bolo disciplinárne konanie zastavené z dôvodov uvedených v § 124 ods. 1 písm. a) a disciplinárny senát pokračoval v konaní preto, že sudca, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, trval na prejednaní veci, disciplinárny senát, ak nezistí žiadny dôvod na oslobodenie sudcu, vysloví vinu, disciplinárne opatrenie však neuloží.
(7)
Predseda disciplinárneho senátu rozhodnutie vyhlási na ústnom pojednávaní a vždy verejne. Rozhodnutie treba vyhotoviť písomne do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Ak rozhodnutie disciplinárneho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, rozhodnutie obsahuje aj názor odlišný od názoru väčšiny aj s jeho stručným odôvodnením. Pri zverejňovaní rozhodnutí disciplinárneho senátu sa postupuje podľa osobitného predpisu.28c)

§ 133
Výkon rozhodnutia

(1)
Opatrenia potrebné na výkon uloženého disciplinárneho opatrenia vykoná osobný úrad sudcu.
(2)
Výnos pokút uložených v disciplinárnom konaní je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
(3)
Rozhodnutie o povinnosti sudcu nahradiť škodu možno vykonať podľa osobitného predpisu.29)

§ 134

(1)
K zahladeniu disciplinárneho postihu za disciplinárne previnenie alebo za iné porušenie zákona dochádza po uplynutí jedného roka od vykonania disciplinárneho opatrenia, a ak sa upustilo od uloženia disciplinárneho opatrenia od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.
(2)
K zahladeniu disciplinárneho postihu za závažné disciplinárne previnenie, za ktoré nebolo uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu, dochádza po uplynutí troch rokov od vykonania disciplinárneho opatrenia.
(3)
Ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, na žiadosť sudcu mu predseda disciplinárneho senátu bezodkladne vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu.

§ 135

Na sudcu, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. c) a § 117 ods. 3 písm. d), sa po uplynutí štyroch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho opatrenia hľadí, akoby nebol za disciplinárne previnenie stíhaný.