Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov 385/2000 účinný od 01.01.2021 do 17.02.2021

§ 5
Predpoklady na vymenovanie sudcu

(1)
Za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý
a)
v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike2) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
c)
má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,4)
d)
je bezúhonný,
e)
spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“),
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
zložil odbornú justičnú skúšku,
h)
úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak,
i)
súhlasí s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na vopred určený súd alebo s pridelením pre obvod krajského súdu ako hosťujúci sudca; súhlas musí mať písomnú formu.
(2)
Za sudcu nemožno vymenovať občana, ktorý už vykonával funkciu sudcu a bol z nej odvolaný z dôvodu uvedeného v ustanovení § 18 ods. 1 písm. c) alebo občana, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu notárskeho úradu alebo disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora.4a)
(3)
Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj advokátska skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška a odborná skúška komerčného právnika. So súhlasom Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada") môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky u toho, kto je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej 10 rokov je činný v právnickom povolaní. Justičnú skúšku možno odpustiť postupom podľa predchádzajúcej vety aj u toho, kto konal a rozhodoval najmenej 10 rokov v oblasti verejnej správy alebo pôsobil v oblasti tvorby legislatívy a pre výkon funkcie sudcu sú jeho odborné skúsenosti a znalosti potrebné.
(4)
Predpoklady na vymenovanie sudcu uvedené v odseku 1 písm. c) až f) a podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky musí sudca súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie sudcu.
(5)
Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného predpisu.4b) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.5) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona fyzická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.5aa) Údaje podľa tretej vety oprávnená osoba bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.
(6)
Predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard, integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie, ako aj to, že sudca nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu.

§ 11
Pridelenie sudcu

(1)
Sudcu prideľuje na výkon funkcie na okresný súd alebo na výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu súdna rada z kandidátov na funkciu sudcu na základe výsledkov hromadného výberového konania. Sudcu prideľuje na výkon funkcie na krajský súd, Špecializovaný trestný súd, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) súdna rada na základe výsledkov výberového konania, ktoré jej oznamuje predseda výberovej komisie.
(2)
Na najvyšší súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 15 rokov. Na najvyšší správny súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej desať rokov.
(3)
Na krajský súd a Špecializovaný trestný súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej sedem rokov, ak ide o pridelenie na krajský súd do správneho kolégia a najmenej desať rokov v ostatných prípadoch.
(4)
Pridelenie sudcu na výkon funkcie na určitý súd a pridelenie sudcu pre obvod krajského súdu ako hosťujúceho sudcu sa uskutoční dňom vymenovania. Pridelenie sudcu oznámi súdna rada ministrovi do troch dní od jeho pridelenia.

§ 14
Preloženie sudcu na iný súd

(1)
Súdna rada môže preložiť sudcu na iný súd len s jeho súhlasom, na jeho žiadosť alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu. Preložiť sudcu možno iba na voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného zákona5a) a ak ide o preloženie sudcu na súd toho istého stupňa, sudcu možno preložiť len na voľné miesto určené po podaní žiadosti sudcu o preloženie na iný súd. Preloženie sudcu oznámi súdna rada ministrovi do troch dní od preloženia sudcu na iný súd.
(2)
Na krajský súd a Špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax najmenej sedem rokov, ak ide o preloženie na krajský súd do správneho kolégia a najmenej desať rokov v ostatných prípadoch. Na najvyšší súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax najmenej 15 rokov. Na najvyšší správny súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax najmenej desať rokov.
(3)
Na súd vyššieho stupňa sa sudca preloží na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu sudcov.
(4)
Na súd nižšieho stupňa súdna rada sudcu preloží na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(5)
Sudcu možno preložiť na jeho žiadosť až po piatich rokoch odo dňa jeho vymenovania do funkcie sudcu; z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno sudcu preložiť na jeho žiadosť aj pred uplynutím tejto lehoty.

§ 15
Ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie

(1)
Do funkcie predsedu senátu vymenuje sudcu predseda príslušného súdu zo sudcov tohto súdu na základe výsledkov výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení sudcovskej rady; na vymenovanie predsedu senátu najvyššieho súdu a predsedu senátu najvyššieho správneho súdu je potrebné aj vyjadrenie príslušného kolégia.
(2)
Predsedu grémia volia sudcovia príslušného grémia tajným hlasovaním na tri roky spomedzi predsedov senátov tohto grémia. Návrh môžu podať členovia grémia alebo predseda súdu, ktorý svoj návrh predloží príslušnému grémiu.
(3)
Predsedu kolégia volia sudcovia príslušného kolégia tajným hlasovaním na tri roky spomedzi predsedov senátov príslušného kolégia. Návrh môžu podať členovia kolégia alebo predseda súdu, ktorý svoj návrh predloží príslušnému kolégiu. Ak voľba predsedu kolégia nie je úspešná, opakuje sa každých 30 dní, a to až do zvolenia predsedu kolégia.
(4)
Sudca okresného súdu je predsedom senátu okresného súdu odo dňa pridelenia alebo preloženia na okresný súd; ustanovenie odseku 1 sa na neho nevzťahuje.
(5)
Predseda kolégia, predseda grémia a predseda senátu nie sú predstaviteľmi správy súdov.

§ 16
Odvolanie a uvoľnenie z vyššej sudcovskej funkcie a jej zánik

(1)
Predsedu senátu možno z funkcie odvolať na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2)
Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej dvoch tretín členov grémia okresného súdu rozhoduje o odvolaní predsedu grémia grémium tajným hlasovaním.
(3)
Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej dvoch tretín členov kolégia rozhoduje o odvolaní predsedu kolégia kolégium tajným hlasovaním. Funkcia predsedu kolégia zaniká zlúčením kolégií.
(4)
Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie predsedu senátu okrem predsedu senátu okresného súdu alebo predsedu kolégia najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadal o uvoľnenie z funkcie. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu.
(5)
Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie, do ktorej bol vymenovaný podľa § 15 ods. 2, právo vykonávať túto funkciu zaniká.
(6)
Funkcia predsedu senátu zaniká preložením predsedu senátu na súd vyššieho stupňa.

§ 17
Dôvody zániku funkcie sudcu


Funkcia sudcu zaniká
a)
odvolaním z funkcie (§ 18),
b)
vzdaním sa funkcie (§ 19),
c)
pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony (§ 20 ods. 1),
d)
neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu (§ 23 ods. 1),
e)
nezložením sľubu alebo zložením sľubu s výhradou (§ 10 ods. 2),
f)
vypovedaním sľubu (§ 151 ods. 4),
g)
dňom uvedeným v čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
h)
smrťou.

§ 18
Odvolanie z funkcie sudcu

(1)
Prezident sudcu odvolá
a)
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin,
b)
ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
c)
na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,
d)
ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada").
(2)
Prezident môže sudcu odvolať podľa čl. 147 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
(3)
Ak je dôvod na odvolanie z funkcie sudcu podľa odseku 2, súdna rada musí predložiť prezidentovi návrh na odvolanie sudcu. Ak je dôvod na odvolanie z funkcie sudcu podľa odseku 1, minister oznámi túto skutočnosť súdnej rade. Ak je dôvod na odvolanie z funkcie sudcu podľa odseku 2, predseda súdu oznámi túto skutočnosť súdnej rade.
(4)
Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o odvolaní, funkcia sudcu zaniká.

§ 20
Iné dôvody zániku funkcie

(1)
Funkcia sudcu zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol sudca pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, a smrťou sudcu.
(2)
Sudca zasiela oznámenie podľa čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vedomie ministerstvu.

§ 21
Nároky súvisiace so skončením výkonu funkcie sudcu

(1)
Ak bol sudca odvolaný z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2 alebo sa z týchto dôvodov vzdal funkcie sudcu, patrí mu za päť mesiacov od skončenia výkonu funkcie plat vo výške posledného základného platu. To neplatí, ak sudcovi patrí odchodné podľa odseku 2.
(2)
Pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí sudcovi odchodné vo výške základného platu, ak funkciu sudcu vykonával najmenej päť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu do dosiahnutia 20 rokov výkonu funkcie sudcu o 20 % základného platu sudcu a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu až do dosiahnutia 24 rokov výkonu funkcie sudcu o 50 % základného platu sudcu. Za 25. rok a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu sudcu.
(3)
Odchodné sa vypláca najneskôr v deň splatnosti posledného platu sudcu. Odchodné sa kráti o sumu, ktorá zodpovedá nároku pri skoršom skončení výkonu funkcie sudcu, ak bolo odchodné vyplatené.
(4)
Ak sudca zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, pozostalý manžel má nárok na vyplatenie 50 % z výšky odchodného, na ktorý by mal sudca nárok ku dňu úmrtia. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský dôchodok má nárok na vyplatenie 10 % z výšky odchodného, na ktorý by mal sudca nárok ku dňu úmrtia. Ak by výška odchodného pre pozostalého manžela a deti prevyšovala 100 % odchodného, výplata sa pomerne zníži pre každého z nich. Ak niet pozostalého manžela, nárok na vyplatenie 50 % odchodného prechádza na pozostalé deti sudcu. Ak sudca zomrie pri výkone funkcie sudcu alebo v súvislosti s ňou, odchodné sa vyplatí v plnej výške. Na nároky pozostalých sa toto ustanovenie vzťahuje, hoci sudca o dôchodok nepožiada.
(5)
Odchodné sudcovi nepatrí, ak bol odvolaný z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 1 alebo ak bolo disciplinárne konanie zastavené z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu.
(6)
Ak je v čase skončenia výkonu funkcie proti sudcovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, odchodné sa vyplatí po právoplatnom skončení trestného stíhania; sudcovi však odchodné nepatrí, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

§ 22a

(1)
Dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu možno aj sudcovi, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.
(2)
O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdnej rady alebo ministra, a pri sudcoch najvyššieho súdu aj na návrh predsedu najvyššieho súdu a pri sudcoch najvyššieho správneho súdu aj na návrh predsedu najvyššieho správneho súdu. Sudca má právo vyjadriť sa k návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu na zasadnutí súdnej rady, na ktoré ho predseda súdnej rady pozve.
(3)
O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 musí súdna rada rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
(4)
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 trvá, až kým nepominú dôvody na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, najviac šesť mesiacov. Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 môže súdna rada predĺžiť na návrh predsedu súdnej rady alebo ministra najviac o šesť mesiacov. Celková doba dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 nesmie presiahnuť 12 mesiacov.
(5)
Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 a rozhodnutie o predĺžení dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu môže súdna rada zrušiť na návrh toho, kto dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo jeho predĺženie navrhol, na návrh dotknutého sudcu alebo aj bez návrhu. Sudca môže svoj návrh na zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu podľa predchádzajúcej vety podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa prijatia uznesenia súdnej rady o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.
(6)
Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu podľa odseku 1, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 80 % základného platu. Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa sudca nesmie zdržiavať na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu.
(7)
Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 zanikne uplynutím lehoty podľa odseku 4, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa odseku 5, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený; to neplatí, ak došlo k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu podľa § 22 a konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu podľa § 22 bolo úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu podľa § 22, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

§ 23
Nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu

(1)
Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci vrátane funkcie predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a okrem členstva v súdnej rade.
(2)
V prípade pochybností súdna rada rozhodne o povinnosti skončiť túto funkciu alebo činnosť okrem členstva v súdnej rade.
(3)
Sudca môže vykonávať funkciu v stavovskej organizácii sudcov a v odborovej organizácii.

§ 24
Prerušenie výkonu funkcie sudcu

(1)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca stal
a)
prezidentom, členom vlády, predsedom alebo vedúcim ostatného ústredného orgánu štátnej správy, štátnym tajomníkom,
b)
sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
c)
predsedom súdnej rady alebo podpredsedom súdnej rady alebo
d)
generálnym prokurátorom alebo špeciálnym prokurátorom.
(2)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.
(3)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch zriadených na vykonanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak mu táto činnosť bráni riadne vykonávať funkciu sudcu.
(4)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Ak sa sudca po prerušení znovu ujme funkcie sudcu, príplatok za výkon funkcie sudcu sa mu počas výkonu funkcie sudcu nevypláca.
(5)
Minister po vyjadrení sudcovskej rady môže vyhovieť žiadosti sudcu o prerušenie výkonu funkcie sudcu z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie nemôže trvať viac ako päť rokov.
(6)
Miesto sudcu, ktorému bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 4, sa môže po určení ministra podľa osobitného zákona5a) stať voľným miestom sudcu.
(7)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odsekov 1 a 3 alebo odseku 5, sa môže znovu ujať funkcie na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou; uvedenú skutočnosť oznámi sudca ministerstvu aspoň 60 dní pred začatím výkonu funkcie. Ak bol sudcovi prerušený výkon funkcie sudcu z dôvodu výkonu funkcie prezidenta, poslanca národnej rady, člena vlády, generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, predsedu alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo štátneho tajomníka po dobu jedného roka od skončenia prerušenia výkonu funkcie sudcu sa nemôže uchádzať o funkciu predsedu súdu alebo podpredsedu súdu.
(8)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa so súhlasom predsedu súdu a sudcovskej rady môže na určitý čas znovu ujať funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením výkonu funkcie sudcu, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený alebo dočasne pridelený súdnou radou, ak je na príslušnom súde dočasne voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného predpisu.5a) Termín nástupu a čas trvania výkonu funkcie v tomto prípade určí predseda súdu po dohode so sudcom.
(9)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa dňom zvolenia za člena hodnotiacej komisie ujíma funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, ak je na tomto súde voľné miesto sudcu, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou.

§ 27a

(1)
Hodnotenie sudcu sa uskutočňuje
a)
po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu; hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádza hodnoteniu,
b)
v súvislosti s výberovým konaním; to neplatí, ak sa výberovej komisii predloží hodnotenie sudcu nie staršie ako jeden rok,
c)
na návrh osoby, ktorá je oprávnená podať návrh na začatie disciplinárneho konania (§ 120 ods. 2); hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádza hodnoteniu, alebo obdobie výkonu funkcie sudcu, ak sudca vykonáva funkciu kratšie ako päť rokov,
d)
ak sudca požiada o hodnotenie,
e)
po jednom roku, ak bolo bezprostredne predchádzajúce hodnotenie sudcu so záverom „nevyhovujúci“.
(2)
Na účely zabezpečenia hodnotenia sudcu podľa odseku 1 písm. b) ten, kto vyhlasuje výberové konanie, bezodkladne oznámi osobe, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu, že sudca, ktorý má byť v súvislosti s výberovým konaním hodnotený, sa prihlásil do výberového konania.
(3)
Prvé hodnotenie sudcu podľa odseku 1 písm. a) sa vykonáva po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu.

§ 27b

(1)
Hodnotenie sudcov v obvode krajského súdu vykonáva trojčlenná hodnotiaca komisia zložená zo sudcov. Za člena hodnotiacej komisie podľa prvej vety môže byť zvolený aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, ako aj ten, komu zanikla funkcia sudcu podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky.
(2)
Členov hodnotiacej komisie volí a odvoláva súdna rada. Pre obvod krajského súdu zvolí troch členov zo sudcov iného obvodu krajského súdu. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie je päť rokov. Návrh na voľbu člena hodnotiacej komisie môže súdnej rade podať člen súdnej rady, minister, stavovská organizácia sudcov, kolégiá predsedov sudcovských rád a sudcovské rady.
(3)
Sudca zvolený za člena hodnotiacej komisie nevykonáva funkciu sudcu. Členstvo v hodnotiacej komisii sa považuje za výkon funkcie sudcu. Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na člena hodnotiacej komisie.
(4)
Hodnotenie sudcu najvyššieho súdu a sudcu najvyššieho správneho súdu vykonáva predseda kolégia, ktorého je hodnotený sudca členom. Predsedu kolégia hodnotí iný člen kolégia určený kolégiom.

§ 27d

(1)
Prieskum podľa § 27c písm. a) vykonáva hodnotiaca komisia. Pri prieskume súdneho oddelenia sudcu vychádza zo správy o výsledku vnútornej revízie vykonanej na súde, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo na ktorom vykonával funkciu sudcu ako hosťujúci sudca. Ak správa o výsledku vnútornej revízie nepostačuje na účely hodnotenia sudcu, hodnotiaca komisia sa zameriava najmä na
a)
dodržiavanie predpisov o konaní pred súdmi, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, dodržiavanie zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,
b)
včasnosť vyhotovovania a presvedčivosť rozhodnutí,
c)
úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní; členovia komisie sa na tento účel zúčastňujú náhodne vybraných pojednávaní hodnoteného sudcu.
(2)
Pri prieskume súdnych spisov hodnoteného sudcu hodnotiaca komisia vychádza z najmenej 10 a najviac 15 súdnych spisov, ale aspoň dvoch súdnych spisov za každý hodnotený rok, a z piatich súdnych spisov, ktoré vyberie hodnotený sudca; nesmie ísť o súdne spisy vo veciach s rovnakým predmetom konania a súčasne väčšina súdnych spisov sa musí týkať vecí, v ktorých bolo vydané rozhodnutie vo veci samej. Prieskum súdnych spisov sa môže týkať len právoplatne skončených vecí; to neplatí, ak ide o reštančné veci.
(3)
Na základe vykonaného prieskumu pridelí hodnotiaca komisia hodnotenému sudcovi najviac 30 bodov.
(4)
Činnosti podľa odsekov 1 až 3 na najvyššom súde a na najvyššom správnom súde vykonáva trojčlenná komisia určená sudcovskou radou zo sudcov príslušného súdu; na základe vykonaného prieskumu pridelí komisia hodnotenému sudcovi najviac 30 bodov, o čom podá písomnú správu predsedovi príslušného kolégia.
(5)
Na základe stanovísk odvolacích senátov alebo dovolacích senátov, stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky a vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí hodnotenému sudcovi ten, kto vykonáva hodnotenie (§ 27b), najviac 35 bodov.
(6)
Na základe výkazov podľa § 27 a vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí predseda súdu hodnotenému sudcovi najviac 35 bodov, o čom podá písomnú správu tomu, kto vykonáva hodnotenie (§ 27b).

§ 28

(1)
Každé voľné miesto sudcu a voľné miesto hosťujúceho sudcu určené ministrom podľa osobitného predpisu5a) sa obsadzuje na základe výberového konania; voľné miesto sudcu na okresnom súde a voľné miesto sudcu na krajskom súde možno obsadiť preložením sudcu na súd toho istého stupňa podľa § 14 ods. 1 a voľné miesto sudcu na okresnom súde možno obsadiť aj preložením hosťujúceho sudcu podľa § 11a ods. 4. Evidenciu žiadostí sudcov o preloženie na súd toho istého stupňa vedie súdna rada, ktorá o každej prijatej žiadosti bezodkladne informuje ministerstvo.
(2)
Výberové konanie na funkciu sudcu na okresnom súde sa vykonáva ako hromadné výberové konanie pre vopred neurčený počet voľných miest sudcov a pre vopred neurčený počet voľných miest hosťujúcich sudcov. Počet miest kandidátov na funkciu sudcu obsadzovaných hromadným výberovým konaním určuje pre obvod každého krajského súdu minister po prerokovaní so súdnou radou, a to na základe predpokladaného počtu voľných miest sudcov a predpokladaného počtu voľných miest hosťujúcich sudcov v príslušnom kalendárnom roku.
(3)
Výberové konanie na funkciu sudcu na krajskom súde, Špecializovanom trestnom súde, najvyššom súde a najvyššom správnom súde sa vykonáva pre vopred určený počet voľných miest sudcov.
(4)
Výberovým konaním na funkciu sudcu sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, ktorý treba požadovať s prihliadnutím na stupeň súdu, na ktorom sa uskutočňuje výberové konanie, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka uchádzača.
(5)
Výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie a psychologického posúdenia. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je orgán administratívne a organizačne zabezpečujúci výberové konanie povinný uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu a kapacitné možnosti.
(6)
Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.7)

§ 28b

(1)
Výberového konania sa okrem sudcu môže zúčastniť ten, kto najneskôr v prvý deň výberového konania dosiahol vek 30 rokov a spĺňa predpoklady na vymenovanie za sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. b) až d), f), g) a ods. 2.
(2)
Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,7a) ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva vrátane rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Uchádzač je taktiež povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť majetkové priznanie, ktoré musí obsahovať údaje podľa tohto zákona.
(3)
Predseda súdu podľa § 28a ods. 3 je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, profesijných životopisov uchádzačov a ich motivačných listov na webovom sídle ministerstva, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť ministerstvu odôvodené výhrady voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia si vyžiada vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Predseda súdu podľa § 28a ods. 3 na webovom sídle ministerstva zabezpečí zverejnenie termínu a miesta výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.

§ 28c

(1)
Hromadné výberové konanie pozostáva z písomného testu, prípadovej štúdie, vypracovania súdnych rozhodnutí, prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a z ústnej časti a výberové konanie podľa § 28 ods. 3 pozostáva z prípadovej štúdie, vypracovania súdnych rozhodnutí, prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a z ústnej časti. Písomný test, prípadová štúdia, súdne spisy na účely vypracovania súdneho rozhodnutia a preklad z cudzieho jazyka sa v deň výberového konania losujú výberovou komisiou z na to určených databáz, ktoré vytvára a spravuje Justičná akadémia Slovenskej republiky. Psychologické posúdenie sa vykonáva aplikáciou psychodiagnostických metód určených ministerstvom.
(2)
Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku.
(3)
Po skončení výberového konania predseda výberovej komisie zabezpečí vyhotovenie zoznamu uchádzačov podľa poradia úspešnosti. V prípade rovnosti poradia sa rozhodne žrebom. V hromadnom výberovom konaní sa počet úspešných uchádzačov určuje podľa počtu obsadzovaných miest kandidátov na funkciu sudcu pre obvod príslušného krajského súdu. Úspešní uchádzači v hromadnom výberovom konaní sa stávajú kandidátmi na funkciu sudcu pre obvod príslušného krajského súdu. Kandidátom na funkciu sudcu je aj uchádzač o funkciu sudcu, ktorý nie je sudcom a ktorý sa umiestnil vo výberovom konaní ako prvý v poradí, ak ide o výberové konanie podľa § 28 ods. 3.
(4)
Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania, zvukového záznamu podľa odseku 2 a zoznamu podľa odseku 3 na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania.

§ 29a

Sudcovia a prísediaci majú imunitu v rozsahu upravenom v čl. 148 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

§ 30
Základné povinnosti sudcu

(1)
V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie podľa osobitného predpisu11) sa vzťahujú primerane aj na sudcu.
(2)
V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä
a)
presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť,
b)
odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva,
c)
nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
d)
vystupovať nezaujato a k stranám alebo k účastníkom konania pristupovať bez ekonomických, sociálnych, rasových, etnických, sexuálnych alebo náboženských predsudkov,
e)
dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná,
f)
spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu,
g)
dodržiavať zásady sudcovskej etiky.
(3)
Sudca nesmie od strán alebo od účastníkov konania alebo od ich právnych zástupcov okrem prípadov ustanovených v zákonoch o konaní pred súdmi1) jednostranne prijímať alebo poskytovať im informácie alebo rokovať s nimi o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv.
(4)
Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.
(5)
Sudca je povinný plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia práce v domácom prostredí. Rovnako je povinný vykonávať nariadenú pohotovosť a výkon funkcie nadčas v súlade s rozvrhom práce, ako aj funkciu sudcu disciplinárneho senátu alebo predsedu disciplinárneho senátu, ak bol do tejto funkcie zvolený súdnou radou.
(6)
Sudca je povinný využívať určené pojednávacie dni a tak zabezpečovať riadne a včasné vybavovanie pridelených vecí.
(7)
Sudca je povinný prehlbovať si svoje odborné vedomosti a využívať ponúknuté možnosti na vzdelávanie. Sudca je povinný prispievať svojimi skúsenosťami a schopnosťami pri odbornej príprave, funkčne mladších sudcov, odborných justičných stážistov (ďalej len „stážista“) a ďalších zamestnancov súdov, ak tomu nebráni plnenie jeho povinností pri výkone súdnictva.
(8)
Sudca nemá právo štrajkovať a nesmie konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom znemožňoval činnosť súdnictva.
(9)
Sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach. Za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.
(10)
Sudca je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie sudcu, o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachováva; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.11aaa) Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť sudcu tejto povinnosti aj predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, ak ide o predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu, predseda súdnej rady. Tejto povinnosti zachovávať mlčanlivosť nemôže byť zbavený vo veciach hlasovania; to neplatí, ak ide o disciplinárne konanie podľa tohto zákona a zbavenie mlčanlivosti je potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e). Sudcu však nemožno nútiť, aby vypovedal ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie sudcu. Sudca je aj po zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť povinný dbať na oprávnené záujmy účastníkov konania.
(11)
Sudca je povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona;11aa) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa sudca posudzuje ako zamestnanec.

§ 32
Majetkové priznanie

(1)
Sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu deklarovať svoje majetkové pomery
a)
do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie sudcu,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka pôsobenia vo funkcii sudcu.
(2)
Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a)
právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu,11a)
b)
každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
c)
každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d)
hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,
e)
príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností,
f)
záväzkových vzťahoch sudcu, ak ich hodnota presahuje 6 600 eur.
(3)
Sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4)
Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 až 4 sudca oznamuje súdnej rade v elektronickej podobe, pričom súdna rada preverí majetkové pomery sudcu postupom podľa osobitného predpisu.12)
(6)
Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu najvyššieho súdu, predsedu najvyššieho správneho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu podľa osobitného predpisu.14) Predseda a podpredseda najvyššieho správneho súdu sú na účely osobitného predpisu14) verejnými funkcionármi.
(7)
Predseda súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejnenie vyhlásenia podľa § 31 ods. 1, oznámenia podľa § 31 ods. 3 a majetkového priznania na voľne prístupnej webovej stránke v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona,14a) a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.

§ 34
Základné práva sudcu

(1)
Každý sudca má za rovnakých podmienok rovnaké práva a povinnosti. Sudca nemôže byť zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní alebo pre jeho názory a postoje sudcu, člena sudcovskej rady alebo člena súdnej rady.
(2)
Každý sudca má právo voliť a byť volený za člena sudcovskej rady príslušnej pre obvod súdu, do ktorého je pridelený na výkon svojej funkcie, a prostredníctvom nej sa podieľať na správe súdnictva.
(3)
Sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce14b) tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Ak sudca namieta, že nie sú mu veci prideľované takým spôsobom a ak predseda súdu jeho námietkam nevyhovie, rozhodne o nich príslušná sudcovská rada.
(4)
Sudca, ktorý vedie súdne pojednávanie, rozhoduje o tom, či je možné v priebehu pojednávania uskutočňovať obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy. Pri zachovaní povinnosti mlčanlivosti má sudca právo publikovať odborné právne problémy vzťahujúce sa na právoplatne rozhodnutú vec.
(5)
Sudca má právo zakladať záujmové stavovské organizácie sudcov a združovať sa v nich; ich cieľom je presadzovať a ochraňovať práva a záujmy sudcov, ich nezávislosť a podporovať profesijné vzdelávanie. Činnosť v takejto organizácii nemôže byť na ujmu sudcu. Združovanie sudcov podľa osobitného predpisu15) nie je tým dotknuté.
(6)
Sudca má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich rodinných príslušníkov a svojho obydlia, ak o to správu súdu požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany.
(7)
Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine.
(8)
Práva uvedené v odsekoch 6 a 7 prislúchajú sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi, ktorý koná a rozhoduje v agende registra partnerov verejného sektora obligatórne. Sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, práva uvedené v odsekoch 6 a 7 prislúchajú v prípade, ak o to sudca najvyššieho súdu požiada. V takýchto prípadoch bezpečnosť osôb a obydlia zaisťuje bezplatne Policajný zbor, ak o to požiada ministra vnútra Slovenskej republiky predseda príslušného súdu.
(9)
Sudca nesmie byť disciplinárne stíhaný alebo inak prenasledovaný alebo postihovaný za to, že podá na iného sudcu sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
(10)
Sudca má právo sa verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam.

§ 35
Vzdelávanie sudcu

(1)
Sudca má právo na zabezpečenie podmienok systematického a bezplatného vzdelávania po celý čas výkonu svojej funkcie, na bezplatné poskytovanie právnych predpisov, odbornej literatúry a informácií nevyhnutných na riadny výkon funkcie sudcu.
(2)
Vzdelávanie sudcov zabezpečujú tuzemské a zahraničné vzdelávacie inštitúcie. Vzdelávanie sudcov sa vykonáva aj odbornými študijnými pobytmi v tuzemských a zahraničných súdnych inštitúciách, ktoré môžu trvať najviac jeden rok; počas ich trvania sudca nesmie rozhodovať o veciach patriacich do vecnej pôsobnosti súdov.

§ 38
Náklady kvalifikácie

(1)
Náklady súvisiace s prehlbovaním kvalifikácie a so zvyšovaním kvalifikácie sudcu uhrádza správa súdov.
(2)
Sudca je povinný nahradiť úplne alebo čiastočne náklady zvyšovania kvalifikácie, ak nedodržal podmienky určené v rozhodnutí podľa § 37 ods. 3; to neplatí, ak funkcia sudcu zanikla podľa § 18 ods. 2 alebo ak sa sudca vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov alebo z vážnych osobných dôvodov. O povinnosti a výške náhrady rozhodne príslušný predseda súdu. Proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne ministerstvo. Na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 44
Náhrada výdavkov pri preložení, dočasnom pridelení a stáži


Sudca dočasne pridelený podľa § 12 a sudca vykonávajúci stáž podľa § 13 má nárok na náhradu zvýšených výdavkov za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Rovnaký nárok má sudca preložený na súd vyššieho stupňa v záujme zabezpečenia výkonu súdnictva, najviac však počas jedného kalendárneho roka od preloženia. U sudcu preloženého na najvyšší súd môže predseda najvyššieho súdu a u sudcu preloženého na najvyšší správny súd môže predseda najvyššieho správneho súdu v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.

§ 65
Plat sudcu

(1)
Sudcovi patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
základný plat sudcu,
b)
príplatok
1.
funkčný,
2.
za výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu,
3.
počas dočasného pridelenia,
4.
za vedenie stážistu,
5.
za pohotovosť,
6.
osobitný,
c)
plat za výkon funkcie sudcu nadčas,
d)
ďalší plat,
e)
vyrovnanie platu.
(2)
Sudcovi patria náhrady nákladov a iné hmotné výhody, ak tak ustanovuje zákon.
(3)
Ak je sudca poverený plnením úloh v orgáne Európskej únie, patrí mu od prvého dňa poverenia popri plate sudcu podľa odseku 1 aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.18a) Ministerstvo vypláca sudcovi výdavky uvedené v osobitnom predpise18a) a osobnému úradu sudcu uhrádza rozdiel medzi platom sudcu navýšeným podľa § 88 ods. 3 a platom sudcu pred týmto navýšením.
(4)
Ak je sudca vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky,6a) patrí mu od prvého dňa vyslania popri plate sudcu aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.18b) Ministerstvo vypláca sudcovi výdavky uvedené v osobitnom predpise18b) a osobnému úradu sudcu uhrádza rozdiel medzi platom sudcu navýšeným podľa § 88 ods. 4 a platom sudcu pred týmto navýšením.
(5)
Za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.

§ 66

(1)
Základným platom sudcu najvyššieho súdu, sudcu najvyššieho správneho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu je plat rovnajúci sa 1,3 násobku platu poslanca národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší súd, najvyšší správny súd alebo Špecializovaný trestný súd pridelený alebo preložený.
(2)
Sudcovia okresných súdov a krajských súdov sa na potreby určenia základného platu zaraďujú do dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov.
(3)
Sudcovia okresných súdov a hosťujúci sudcovia sa zaraďujú do platovej skupiny I a sudcovia krajských súdov sa zaraďujú do platovej skupiny II.
(4)
Do platových stupňov sa sudcovia uvedení v odseku 2 zaraďujú podľa dĺžky praxe rozhodujúcej na zaradenie do príslušného platového stupňa.

§ 68
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť

(1)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť patrí mesačne z priemerného platu sudcu podľa § 67 ods. 1
a)
predsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov vo výške 8 %, s počtom nad desať sudcov vo výške 10 %,
b)
podpredsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov vo výške 5 %, s počtom nad desať sudcov vo výške 8 %,
c)
predsedovi krajského súdu a predsedovi Špecializovaného trestného súdu vo výške 15 %,
d)
podpredsedovi krajského súdu a podpredsedovi Špecializovaného trestného súdu vo výške 10 %.
(2)
Počas zastupovania predsedu súdu patrí podpredsedovi príslušného súdu funkčný príplatok za riadiacu činnosť vo výške prislúchajúcej predsedovi súdu alebo jeho pomerná časť; to platí aj pre sudcu príslušného súdu povereného zastupovaním predsedu tohto súdu, ak podpredseda súdu nie je ustanovený, je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(3)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu a podpredsedovi súdu, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(4)
Funkčný príplatok podľa odseku 2 patrí podpredsedovi zastupujúcemu predsedu súdu alebo sudcovi poverenému zastupovaním predsedu súdu len v prípade, ak predseda súdu nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov zastupovania.
(5)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu, ak nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov.
(6)
Funkčné príplatky predsedu najvyššieho súdu, predsedu najvyššieho správneho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu ustanovuje osobitný predpis.19)

§ 69
Funkčný príplatok za funkciu

(1)
Funkčný príplatok za vyššiu sudcovskú funkciu patrí mesačne z priemerného platu sudcu podľa § 67 ods. 1
a)
predsedovi senátu krajského súdu a predsedovi senátu Špecializovaného trestného súdu vo výške 5 %,
b)
sudcovi krajského súdu a sudcovi Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca, vo výške 3 %,
c)
predsedovi kolégia najvyššieho súdu a predsedovi kolégia najvyššieho správneho súdu vo výške 25 %,
d)
predsedovi senátu najvyššieho súdu a predsedovi senátu najvyššieho správneho súdu vo výške 20 %,
e)
predsedovi kolégia krajského súdu vo výške 8 % a predsedovi grémia vo výške 5 %.
(2)
Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Funkčný príplatok za funkciu nepatrí predsedovi grémia a predsedovi kolégia, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu; počas jeho neprítomnosti patrí tento príplatok sudcovi, ktorý ho zastupuje.
(4)
Funkčný príplatok za výkon funkcie podľa odseku 2 patrí sudcovi najvyššieho súdu, ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd za predpokladu, že v predchádzajúcom mesiaci mal pridelenú najmenej jednu vec, v ktorej konal v prvom stupni Špecializovaný trestný súd. Zastupujúci sudca sudcu podľa predchádzajúcej vety má nárok na tento príplatok len, ak nastane okolnosť, pre ktorú v danej veci nemôže konať sudca senátu, ktorý má pridelenú vec náhodným výberom.
(5)
Funkčný príplatok za výkon funkcie podľa odseku 1 písm. c) alebo písm. e) patrí aj predsedovi senátu krajského súdu, predsedovi senátu najvyššieho súdu alebo predsedovi senátu najvyššieho správneho súdu, ktorý je poverený predsedom krajského súdu, predsedom najvyššieho súdu alebo predsedom najvyššieho správneho súdu, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa osobitného predpisu.19aa)

§ 71
Funkčný plat

(1)
Základný plat sudcu a funkčný príplatok podľa tohto zákona tvoria funkčný plat sudcu.
(2)
Funkčný plat, jeho výšku a zloženie, oznámi správa súdu sudcovi písomne.

§ 72a
Príplatok za vedenie stážistu


Sudcovi, ktorý vykonáva činnosť školiteľa stážistu, patrí osobitný príplatok vo výške 100 eur mesačne.

§ 81
Náhrady nákladov a hmotné výhody

(1)
Predseda najvyššieho súdu, ako aj predseda najvyššieho správneho súdu má počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt len vtedy, ak má trvalý pobyt mimo sídla najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu. Paušálne náhrady a náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, mu patria v rovnakej výške ako členovi vlády. Počas výkonu svojej funkcie má právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.
(2)
Podpredseda najvyššieho súdu a podpredseda najvyššieho správneho súdu má právo na bezplatné používanie služobného motorového vozidla a poskytnutie a používanie jedného mobilného služobného telefónu.
(3)
Sudcovi sa počas nariadenej pohotovosti pridelí mobilný telefón.

§ 82
Započítateľná prax

(1)
Do času praxe rozhodujúcej na zaradenie do príslušného platového stupňa (ďalej len „započítateľná prax“) sa započítava čas
a)
prípravy justičného čakateľa a odbornej justičnej stáže,
b)
výkonu funkcie sudcu podľa § 62,
c)
inej právnickej praxe preukázanej sudcom po získaní vysokoškolského právnického vzdelania vo funkcii alebo v povolaní, pre ktoré je toto vzdelanie predpísané.
(2)
Do času započítateľnej praxe podľa odseku 1 sa započítava aj čas
a)
výkonu povinnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej výkonu alebo výkonu civilnej služby v rozsahu najviac 12 mesiacov,
b)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky ustanovenej osobitným predpisom v čase jej čerpania, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa ťažko zdravotne postihnuté ustanovenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,
c)
počas ktorého sudca nemohol vykonávať svoju funkciu z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,21)
d)
prerušenia výkonu funkcie pre niektorý z dôvodov podľa § 24 ods. 1 písm. b) až d) a odseku 3,
e)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie podľa § 22 alebo § 22a, ak sudcovi vznikne nárok na doplatok rozdielu platu podľa § 22 ods. 9 alebo § 22a ods. 7.
(3)
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže minister so súhlasom súdnej rady rozhodnúť o započítaní iného času po získaní vysokoškolského vzdelania do započítateľnej praxe.

§ 93
Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému

(1)
Ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu20) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,20a) patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským.
(2)
Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému sudcovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť sudcu na výkon jeho funkcie vznikla pre úraz pri výkone funkcie alebo pre chorobu z povolania.
(3)
Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému patrí sudcovi počas pracovnej neschopnosti, avšak najdlhšie po dobu 60 dní.

§ 95
Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých

(1)
Sudca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu20a) a
a)
súčasne požiadal ministra o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4 a ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo
b)
súčasne požiadal ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu, ak mu zanikla funkcia sudcu z dôvodu
1.
odvolania z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2,
2.
vzdania sa funkcie sudcu podľa § 19,
3.
podľa § 17 písm. g).
(2)
Príplatok k dôchodku pozostalých patrí
a)
manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60 % z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti,
b)
manželovi k vdoveckému dôchodku po zomretej manželke, ktorá bola sudkyňou, vo výške 60 % z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mala sudkyňa nárok ku dňu svojej smrti,
c)
nezaopatrenému dieťaťu k sirotskému dôchodku po zomretom rodičovi alebo po zomretom osvojiteľovi, ktorý bol sudcom, vo výške 30 % z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti. Ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča, výška jeho príplatku k sirotskému dôchodku je 60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorú mal zomretý sudca nárok ku dňu svojej smrti.
(3)
Na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa odseku 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(4)
Výška mesačného príplatku za výkon funkcie sudcu je za každý celý rok výkonu funkcie sudcu 0,8 % z priemerného platu sudcu.19) Ak výkon funkcie sudcu netrval celý rok, patrí sudcovi pomerná časť príplatku za výkon funkcie sudcu za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie sudcu.
(5)
Príplatok za výkon funkcie sudcu patrí sudcovi najviac za 35 rokov výkonu funkcie.
(6)
Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa zvýšia, ak sa zvýši priemerný plat sudcu. Zvýšený príplatok patrí oprávneným osobám odo dňa, od ktorého sa zvýši priemerný plat sudcu.
(7)
O príplatku za výkon funkcie sudcu a o príplatku k dôchodku pozostalých rozhodne ministerstvo do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o ich priznanie. Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa vypláca bezhotovostne na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom.
(8)
Na účely určenia príplatkov podľa odsekov 1 a 2 sa za dôchodok podľa osobitného predpisu20a) považuje aj výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, ako aj výsluhové dôchodky pozostalých osôb podľa osobitného predpisu.23a) Výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok spolu s príplatkom za výkon funkcie sudcu súdu nesmie presiahnuť výšku dôchodku sudcu spolu s príplatkom za výkon funkcie sudcu, ktorý vykonával funkciu sudcu rovnaký počet rokov.

§ 114
Konanie vo veciach náhrady škody

(1)
O náhrade škody podľa tohto zákona rozhoduje v prvom stupni predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu alebo na ktorom pred svojou smrťou svoju funkciu vykonával, ak nie je ustanovené inak. K spôsobu a rozsahu náhrady škody sa vyjadrí sudcovská rada.
(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu predsedu okresného súdu rozhoduje predseda príslušného krajského súdu, o odvolaní proti rozhodnutiu predsedu krajského súdu a predsedu Špecializovaného trestného súdu rozhoduje ministerstvo. Proti rozhodnutiu predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu je možný rozklad.
(3)
Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(4)
Proti rozhodnutiu o odvolaní (rozklade) má právo podať sudca žalobu o preskúmanie rozhodnutia do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
(5)
Ak ide o náhradu škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania, rozhoduje v prvom stupni vždy predseda krajského súdu, predseda Špecializovaného trestného súdu, predseda najvyššieho súdu alebo predseda najvyššieho správneho súdu.

§ 116
Disciplinárne previnenie

(1)
Disciplinárnym previnením je
a)
zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu,
b)
správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov,
c)
nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu s výrokom „nevyhovujúci“,
d)
nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v dodatočnej lehote určenej súdnou radou,
e)
prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu, omamnej alebo psychotropnej látky, ak nejde o disciplinárne previnenie podľa odseku 3 písm. a); ak sa sudca na výzvu predsedu súdu alebo predsedu príslušného súdu vyššieho stupňa odmietne podrobiť dychovej skúške na určenie objemového percenta alkoholu v krvi alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, má to rovnaké právne následky, ako keby bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok,
f)
nesplnenie povinnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 31 ods. 1 v ustanovenej lehote alebo uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov vo vyhlásení podľa § 31 ods. 1.
(2)
Závažným disciplinárnym previnením je
a)
vedomé porušenie povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato,
b)
konanie uvedené v odseku 1 okrem konania uvedeného v písmenách c) a d), ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená,
c)
opakované nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v dodatočnej lehote určenej súdnou radou, úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa § 32,
d)
zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v disciplinárnom konaní,
e)
svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,
f)
zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
g)
opakované nesplnenie povinnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 31 ods. 1 v ustanovenej lehote alebo opakované uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov vo vyhlásení podľa § 31 ods. 1,
h)
opakované nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu s výrokom „nevyhovujúci“, ak ide o hodnotenie sudcu vykonané podľa § 27a ods. 1 písm. e),
i)
porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu.
(3)
Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je
a)
výkon funkcie sudcu počas nariadenej pohotovosti sudcu a počas pracovného času pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
b)
spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie,
c)
nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku v konaní podľa osobitného predpisu,12)
d)
konanie uvedené v odseku 2 písm. a), c) a i), ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou sudcu,
e)
porušenie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí senátom, sudcom a súdnym úradníkom a náhodného prerozdeľovania už pridelených vecí,
f)
nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu s výrokom „nevyhovujúci“, ak predchádzajúce dve hodnotenia sudcu boli s výrokom „nevyhovujúci“,
g)
porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti spočívajúce v obchodných, majetkových alebo finančných vzťahoch s osobami z prostredia organizovaného zločinu vyplývajúce zo stanoviska súdnej rady prijatého v rámci dohľadu súdnej rady podľa osobitného predpisu.12)

§ 119

(1)
Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát. Disciplinárne konanie voči predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho správneho súdu, podpredsedovi najvyššieho súdu a podpredsedovi najvyššieho správneho súdu vykonáva Ústavný súd Slovenskej republiky.
(2)
Disciplinárny senát prvého stupňa je trojčlenný a jeho predseda a jeden člen musia byť sudcovia a jeden člen iná osoba ako sudca. Odvolací disciplinárny senát je päťčlenný a jeho predseda a dvaja členovia musia byť sudcovia a dvaja členovia iné osoby ako sudcovia.
(3)
Zákonným sudcom na účely disciplinárneho konania je predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu vybraný do disciplinárneho senátu podľa tohto zákona. Na predsedu disciplinárneho senátu a členov disciplinárneho senátu sa vzťahuje ustanovenie § 30 ods. 10; predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu zbavuje mlčanlivosti predseda súdnej rady.
(4)
Činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje kancelária súdnej rady.
(5)
Súdna rada dohliada na dodržiavanie zásad dôstojnosti disciplinárneho konania a plynulosti disciplinárneho konania a na tento účel
a)
dohliada na riadny chod disciplinárnych senátov,
b)
sleduje a hodnotí pravidelnosť práce predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov v oblasti organizácie a efektivity práce disciplinárnych senátov, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,
c)
vykonáva previerky spisov disciplinárnych senátov a manipulácie s nimi,
d)
zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,
e)
sleduje rozhodovaciu činnosť disciplinárnych senátov z hľadiska plynulosti disciplinárneho konania, osobitne sleduje plynulosť disciplinárneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti disciplinárnych senátov a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd.
(6)
Ak súdna rada zistí, že došlo k porušeniu zásad dôstojnosti disciplinárneho konania a plynulosti disciplinárneho konania, je povinná prerokovať zistené nedostatky s dotknutým predsedom disciplinárneho senátu alebo členom disciplinárneho senátu a podľa potreby uložiť opatrenia vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Predsedovia disciplinárnych senátov a členovia disciplinárnych senátov v rozsahu svojich povinností sú povinní postupovať v súlade s opatreniami súdnej rady uloženými podľa prvej vety.

§ 119b

(1)
Za predsedu disciplinárneho senátu a za člena disciplinárneho senátu môže byť zvolený len sudca vrátane sudcu, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, alebo ten, komu zanikla funkcia sudcu podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky,
a)
ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov,
b)
proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie, alebo trestné stíhanie,
c)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
d)
ktorý nie je členom súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu.
(2)
Za člena disciplinárneho senátu môže byť zvolená aj iná osoba ako sudca, ktorá
a)
spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. a) až d) a f),
b)
vykonáva právnickú prax najmenej desať rokov,
c)
nie je členom súdnej rady.
(3)
Sudca môže byť zvolený za predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a iná osoba ako sudca za člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(4)
Iná osoba ako sudca, ktorá je zvolená za člena disciplinárneho senátu, vykonáva funkciu člena disciplinárneho senátu za odmenu, pričom má nárok aj na náhradu výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie člena disciplinárneho senátu podľa osobitného predpisu;16) podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 139
Predpoklady na voľbu prísediaceho

(1)
Za prísediaceho môže byť zvolený občan, ktorý
a)
v deň zvolenia dosiahol vek najmenej 30 rokov,
b)
je spôsobilý na právne úkony a zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prísediaceho,
c)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prísediaceho bude riadne vykonávať,
d)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
e)
súhlasí so svojou voľbou k určitému súdu.
(2)
Predpoklady na voľbu prísediaceho uvedené v odseku 1 písm. b) až e) a podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky musí prísediaci súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie prísediaceho.
(3)
Bezúhonnosť prísediaceho sa preukazuje podľa § 5 ods. 5; odpis z registra trestov zabezpečuje predseda súdu.

§ 145
Zánik funkcie prísediaceho

(1)
Funkcia prísediaceho zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol prísediaci odsúdený za úmyselný trestný čin, pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho alebo ak tak ustanoví zákon.
(2)
Prísediacemu zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom prísediaci dosiahol vek 65 rokov. Funkcia prísediaceho však trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim.

§ 148

Stážista je štátny zamestnanec,30) ktorý sa pripravuje na vykonanie výberového konania na voľné miesto sudcu. Ak tento zákon neustanovuje inak, na právne vzťahy stážistu sa vzťahuje osobitný predpis.30)

§ 149

Do funkcie stážistu možno prijať len toho, kto
a)
spĺňa predpoklady na vymenovanie sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. a) až d) a f) a g) a ods. 2 a
b)
úspešne absolvoval výberové konanie na funkciu stážistu.

§ 149a

(1)
Výberovým konaním na funkciu stážistu sa overujú schopnosti, odborné vedomosti, jazykové znalosti a zdravotný stav uchádzača o funkciu stážistu a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie sudcu; ustanovenia § 28 ods. 5 a 6 platia rovnako.
(2)
Výberové konanie na funkciu stážistu vyhlasuje predseda súdnej rady pre obvod krajského súdu aspoň raz ročne v jarnom období alebo jesennom období; ustanovenie § 28a ods. 2 platí rovnako.
(3)
Výberové konanie na funkciu stážistu administratívne a organizačne zabezpečuje predseda príslušného krajského súdu.

§ 149b

(1)
Výberového konania na funkciu stážistu sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa predpoklady podľa § 149 ods. 1 písm. a) a b) a podá žiadosť o zaradenie do výberového konania na funkciu stážistu spolu s požadovanými prílohami v určenej lehote.
(2)
Uchádzač o funkciu stážistu je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania na funkciu stážistu predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva vrátane rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania na funkciu stážistu podľa odseku 3.
(3)
Predseda krajského súdu je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania na funkciu stážistu, profesijných životopisov uchádzačov o funkciu stážistu a ich motivačných listov na webovom sídle ministerstva, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania na funkciu stážistu. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť ministerstvu odôvodené výhrady voči uchádzačom o funkciu stážistu; ministerstvo ich predloží výberovej komisii. Výberová komisia si vyžiada vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada.
(4)
Predseda súdnej rady na webovom sídle súdnej rady zabezpečí zverejnenie termínu a miesta výberového konania na funkciu stážistu a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.

§ 149c

(1)
Výberové konanie na funkciu stážistu pozostáva z písomného testu, prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a z ústnej časti. Písomný test a preklad z cudzieho jazyka sa v deň výberového konania na funkciu stážistu losujú výberovou komisiou z databáz na to určených, ktoré vytvára a spravuje Justičná akadémia Slovenskej republiky. Psychologické posúdenie sa vykonáva aplikáciou psychodiagnostických metód určených ministerstvom.
(2)
Ústna časť výberového konania na funkciu stážistu sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku.
(3)
Po skončení výberového konania na funkciu stážistu predseda výberovej komisie zabezpečí vyhotovenie zoznamu uchádzačov o funkciu stážistu podľa poradia úspešnosti. V prípade rovnosti poradia sa rozhodne žrebom. Počet úspešných uchádzačov o funkciu stážistu sa určuje podľa počtu obsadzovaných miest stážistov pre obvod príslušného krajského súdu.
(4)
Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na funkciu stážistu, zvukového záznamu podľa odseku 2 a zoznamu podľa odseku 3 na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania na funkciu stážistu.

§ 149d

(1)
Výberové konanie na funkciu stážistu uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie po vyhlásení výberového konania na funkciu stážistu vymenuje predseda súdnej rady z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vytvorenej podľa § 29 ods. 2 tak, aby dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých súdnou radou a dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých ministrom; piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdnej rady príslušné kolégium predsedov sudcovských rád.
(2)
Ustanovenia § 29 ods. 4 a 5 sa na výberovú komisiu podľa odseku 1 použijú rovnako.

§ 149f

(1)
Odborná justičná stáž trvá jeden rok.
(2)
Obsahovú náplň odbornej justičnej stáže schvaľuje súdna rada po dohode s ministrom.
(3)
Odbornú justičnú stáž vykonáva stážista na okresných súdoch v obvode krajského súdu a na krajskom súde, a to v občianskoprávnej agende, obchodnoprávnej agende, trestnoprávnej agende a v agende správneho súdnictva.
(4)
Počas odbornej justičnej stáže stážista najmä pripravuje rozhodnutia pre sudcu, zúčastňuje sa na pojednávaniach, vypracúva právne rozbory pre sudcu a je povinný zúčastňovať sa vzdelávacích aktivít. Počas odbornej justičnej stáže sa stážista podieľa na výkone súdnictva tým, že pod vedením zákonného sudcu vykonáva úkony na pojednávaní okrem otvorenia pojednávania a vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

§ 149h

Predseda súdu, na ktorom stážista vykonáva odbornú justičnú stáž, prideľuje stážistovi školiteľa v príslušnej súdnej agende spomedzi sudcov tohto súdu. Za školiteľa môže byť pridelený len sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu aspoň päť rokov.

§ 149j

(1)
Pred ukončením odbornej justičnej stáže vypracuje predseda krajského súdu záverečné hodnotenie stážistu.
(2)
Záverečné hodnotenie stážistu sa vypracúva na základe podkladov školiteľov a predsedov súdov podľa 149f ods. 3, ktorých o podklady požiadal predseda krajského súdu.
(3)
K záverečnému hodnoteniu sa písomne vyjadrí stážista.
(4)
Na odborného justičného stážistu sa nevzťahujú ustanovenia osobitného predpisu30) o služobnom hodnotení.

§ 149k

(1)
Priebeh odbornej justičnej stáže sa vyznačuje vo výkaze praxe, ktorý stážistovi vydá predseda krajského súdu.
(2)
Školiteľ vedie výkaz praxe stážistu, v ktorom vykonáva záznamy o činnosti stážistu.
(3)
Výkaz praxe stážistu je stážista povinný predložiť predsedovi krajského súdu na jeho výzvu.

§ 149m

Dočasná štátna služba stážistu trvá najneskôr do skončenia odbornej justičnej stáže (§ 149f ods. 1).

§ 149n

Štátnozamestnanecký pomer stážistu sa skončí na základe zákona dňom, ktorý predchádza dňu vymenovania stážistu do funkcie sudcu.

§ 149o

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
náležitosti vyhlásenia výberového konania na funkciu stážistu,
b)
zoznam dokladov, ktoré má uchádzač o funkciu stážistu predložiť,
c)
spôsob vykonania výberového konania na funkciu stážistu,
d)
podrobnosti o písomnom teste, preklade z cudzieho jazyka, psychologickom posúdení a o ústnej časti výberového konania na funkciu stážistu,
e)
spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania na funkciu stážistu,
f)
náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania na funkciu stážistu,
g)
odmeňovanie členov výberovej komisie, ktorí nie sú sudcami,
h)
podrobnosti o záverečnom hodnotení odborného justičného stážistu,
i)
náležitosti výkazu praxe stážistu.

§ 151
Prechodné ustanovenia

(1)
Sudcovia a prísediaci ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú za sudcov a prísediacich ustanovených podľa tohto zákona.
(2)
Predsedovia senátov ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie predsedov senátov podľa tohto zákona.
(3)
Predsedovia kolégií sa zvolia podľa tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zvolením predsedov kolégií sa skončí funkcia predsedov kolégií, ktorí boli do funkcie ustanovení podľa doterajších predpisov.
(4)
Zloženie sudcovského sľubu podľa doterajších predpisov sa považuje za sľub podľa tohto zákona, ak ho sudca do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nevypovie.
(5)
Za čas výkonu funkcie sudcu sa na účely ustanovené v § 21 ods. 2, § 50 ods. 1, § 95 ods. 4 považuje aj čas výkonu funkcie arbitra a štátneho notára, čas výkonu funkcie v správe súdov a čas výkonu funkcie prokurátora, ako aj čas vykonávania inej právnickej činnosti, ak sa oprávnený stal sudcom do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Rovnako sa započítava aj čas, v ktorom sudca nemohol vykonávať funkcie z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.20)
(6)
Minister môže so súhlasom súdnej rady na odstránenie tvrdosti zákona započítať do času výkonu funkcie sudcu aj inú právnu prax.
(7)
Kde sa v tomto zákone používa pojem
a)
rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely peňažnej pomoci v materstve materská dovolenka,
b)
ďalšia rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely rodičovského príspevku ďalšia materská dovolenka.
(8)
Odborná skúška, ktorá bola predpokladom na výkon funkcie podľa doterajších predpisov a bola vykonaná pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa považuje za skúšku podľa tohto zákona. Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) sa nevzťahuje na stážistu, ktorý vykonal odbornú justičnú skúšku do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(9)
Funkčným platom sa do 1. januára 2003 na účely § 22 ods. 5, § 24 ods. 8, § 36 ods. 2, § 37 ods. 5, § 47 ods. 3, § 48, § 58 ods. 5, § 63 ods. 4, § 64, § 84, § 86 ods. 1 a 2, § 93 ods. 1, § 94, § 96, § 105 ods. 2, § 110 a § 117 ods. 1 písm. b) rozumie plat určený podľa doterajších predpisov.
(10)
Disciplinárne konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a disciplinárne previnenia a priestupky spáchané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia a posudzujú podľa tohto zákona.
(11)
Sudcovi nemožno uložiť za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, prísnejšie disciplinárne opatrenie, než aké bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.
(12)
Za právnické vzdelanie podľa § 5 ods. 1 písm. b) sa považuje aj vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 151b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2003

(1)
Sudca zvolený do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nemusí preukazovať bezúhonnosť podľa tohto zákona.
(2)
Ak voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného zákona možno obsadiť stážistom, ktorý sa stal stážistom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ustanovenie § 28 ods. 1 sa nepoužije. Ak voľné miesto možno obsadiť viacerými stážistami, ktorí sa stali stážistami pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, predseda súdu, na ktorom je zriadená sudcovská rada, vyhlasuje výberové konanie iba pre týchto stážistov.
(3)
Sudcovia disciplinárnych senátov ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov zostávajú vo funkciách až do ustanovenia sudcov disciplinárnych senátov podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Súdna rada požiada sudcovské rady, ministra a národnú radu o predloženie kandidátov za sudcov disciplinárneho senátu podľa § 119 ods. 3 do 45 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Lehota na predloženie kandidátov na sudcov disciplinárneho senátu je 30 dní. Súdna rada zvolí členov disciplinárnych senátov podľa tohto zákona do 75 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(5)
Disciplinárne previnenia a priestupky spáchané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
(6)
Disciplinárne konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov.
(7)
Disciplinárne konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia v prvom stupni doterajšie disciplinárne senáty prvého stupňa. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa podanom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona rozhodne doterajší odvolací disciplinárny senát. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa podanom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona rozhodne odvolací disciplinárny senát podľa tohto zákona.
(8)
Sudcovi nemožno uložiť za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, prísnejšie disciplinárne opatrenie, než aké bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.

§ 151m

Minister môže na žiadosť stážistu započítať do prípravnej praxe stážistu
a)
najviac v rozsahu dvoch rokov činnosť vyššieho súdneho úradníka, ktorú začal vykonávať najneskôr do 31. decembra 2008, ak stážista získal počas jej trvania skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu,
b)
výkon funkcie sudcu, ak stážista vykonával funkciu sudcu; to neplatí, ak funkcia sudcu zanikla podľa § 18 ods. 1.

§ 151n
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2009

(1)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, prísediacemu vojenského obvodového súdu zaniká funkcia prísediaceho k 1. aprílu 2009. Prísediaci vojenského obvodového súdu pokračuje vo výkone svojej funkcie na okresnom súde ustanovenom osobitným predpisom,38) ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim; v tomto prípade funkcia prísediaceho zaniká právoplatnosťou rozhodnutia vo veci, v ktorej je prísediacim.
(2)
Sľub stážistu zložený do rúk predsedu Vyššieho vojenského súdu pred 1. aprílom 2009 sa považuje za sľub zložený do rúk predsedu krajského súdu podľa tohto zákona a tento stážista bude k 1. aprílu 2009 vymenovaný do štátnej služby podľa osobitného predpisu.39) Prípravná prax, ktorú stážista vykonával pred 1. aprílom 2009 na bývalom vojenskom súde, sa započítava do prípravnej praxe podľa tohto zákona.

§ 151u

(1)
Stážista, ktorý vykonáva k 30. aprílu 2011 štátnu službu od 1. mája 2011 je vyšším súdnym úradníkom toho súdu, na ktorom k 30. aprílu 2011 vykonáva prípravnú prax alebo na ktorom sa ďalej odborne pripravuje na výkon funkcie sudcu po skončení prípravnej praxe; to neplatí, ak požiada najneskôr do 15. mája 2011 o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2)
Ak stážista požiada podľa odseku 1 o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, tento sa skončí k 31. máju 2011; stážista má v tomto prípade nárok na odstupné ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil dohodou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.

§ 151ze
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020


Na stážistu, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. decembru 2019, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2019.

§ 152
Zrušovacie ustanovenia


Zrušujú sa:
1.
zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z.,
2.
§ 4 ods. 3 zákona č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a stážistov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.,
3.
§ 2, § 3, § 4 ods. 1 a 2, § 5 až 14, § 16 až 20 zákona č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a stážistov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona č. 57/1999 Z. z.,
4.
§ 28, § 30 až 33, § 36 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov).