Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov 385/2000 účinný od 01.01.2009 do 31.03.2009

§ 5
Predpoklady na vymenovanie sudcu

(1)
Za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý
a)
v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov,
b)
získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný2) alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí,3)
c)
má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,4)
d)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať,
e)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
zložil odbornú justičnú skúšku,
g)
úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak,
h)
súhlasí s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na vopred určený súd; súhlas musí mať písomnú formu.
(2)
Za sudcu nemožno vymenovať občana, ktorý už vykonával funkciu sudcu a bol z nej odvolaný z dôvodu uvedeného v ustanovení § 18 ods. 1 písm. c) alebo občana, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu notárskeho úradu alebo disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora.4a)
(3)
Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj advokátska skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška a odborná skúška komerčného právnika. So súhlasom Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada") môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky u toho, kto je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej 20 rokov je činný v právnickom povolaní.
(4)
Predpoklady na vymenovanie sudcu uvedené v odseku 1 písm. c) až e) a podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky musí sudca súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie sudcu.
(5)
Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného predpisu.4b) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace.5)

§ 7

Súdna rada podá prezidentovi návrh na vymenovanie sudcu, len ak ide o osobu, ktorá spĺňa predpoklady podľa § 5 ods. 1 a 3.

§ 11
Pridelenie sudcu

(1)
Sudcu, s jeho predchádzajúcim súhlasom, prideľuje na výkon funkcie na určený okresný súd súdna rada
a)
na návrh ministra, ak sa miesto sudcu obsadzuje justičným čakateľom,
b)
v ostatných prípadoch na základe výsledkov výberového konania, ktoré jej oznámi minister.
(2)
Pridelenie sudcu je účinné dňom jeho vymenovania.

§ 12
Dočasné pridelenie sudcu

(1)
Na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie sudcu disciplinárneho súdu.
(2)
Na Špeciálny súd možno dočasne prideliť len sudcu, ktorý je podľa osvedčenia Národného bezpečnostného úradu podľa osobitného zákona5a) oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“; táto podmienka sa vzťahuje rovnako na sudcu preloženého na Špeciálny súd, ako aj na sudcu, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu.
(3)
O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdu, na ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.
(4)
Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať dva roky v období troch rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. To neplatí, ak ide o sudcu, ktorý je dočasne pridelený na Špeciálny súd; v takom prípade nesmie dočasné pridelenie presahovať obdobie piatich rokov.

§ 12a
Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu

(1)
Na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa alebo súde toho istého stupňa súdna rada dočasne pridelí sudcu, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného zákona.5b) Počas dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu sudca vykonáva funkciu sudcu na súde, na ktorý bol dočasne pridelený. Na takéto dočasné pridelenie sa nevzťahuje § 12 ods. 4.
(2)
Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu sa skončí zánikom funkcie predsedu súdu.

§ 13
Stáž sudcu

(1)
Sudca, ak s tým súhlasí, môže vykonávať stáž
a)
v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky,
b)
v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
v Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky,
d)
na Úrade vlády Slovenskej republiky,
e)
na ústrednom orgáne štátnej správy súdov,
f)
v inštitúcii, ktorá zabezpečuje vzdelávanie sudcov, alebo
g)
ako súdny poradca6) na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
(2)
Sudca počas stáže podľa odseku 1 písm. a) až f) nemôže vykonávať funkciu sudcu. Stáž sudcu podľa odseku 1 sa považuje za výkon funkcie sudcu.
(3)
O stáži sudcu podľa odseku 1 písm. e) a f) rozhoduje minister po prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí. V ostatných prípadoch o stáži sudcu rozhoduje súdna rada po vyjadrení ministra a po prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí.
(4)
Stáž sudcu trvá najviac dva roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak je to potrebné na zabezpečenie činnosti orgánov uvedených v odseku 1, možno stáž predĺžiť najviac o ďalšie dva roky.
(5)
Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na stáž sudcu.

§ 14
Preloženie sudcu na iný súd

(1)
Súdna rada môže preložiť sudcu na iný súd len s jeho súhlasom, na jeho žiadosť alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu. Preložiť sudcu možno iba na voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného zákona.7)
(2)
Na krajský súd možno preložiť len sudcu, ktorý dovŕšil vek aspoň 35 rokov. Na Špeciálny súd možno preložiť len sudcu, ktorý dovŕšil vek aspoň 35 rokov a spĺňa podmienku podľa § 12 ods. 2. Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) možno preložiť len sudcu, ktorý dovŕšil vek aspoň 40 rokov.
(3)
Na súd vyššieho stupňa sa sudca preloží na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu sudcov.
(4)
Na súd nižšieho stupňa súdna rada sudcu preloží na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.

§ 15
Ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie

(1)
Do funkcie predsedu senátu vymenuje sudcu predseda príslušného súdu zo sudcov tohto súdu na základe výsledkov výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení sudcovskej rady; na vymenovanie predsedu senátu najvyššieho súdu je potrebné aj vyjadrenie príslušného kolégia.
(2)
Ak je zriadené samostatné grémium pre jeden okresný súd, predsedu grémia vymenúva predseda tohto okresného súdu po prerokovaní so sudcami príslušného grémia. Ak je zriadené spoločné grémium pre viacero okresných súdov, predsedu grémia vymenúva predseda krajského súdu po prerokovaní s predsedami dotknutých okresných súdov.
(3)
Predsedu kolégia vymenúva predseda súdu po prerokovaní so sudcami príslušného kolégia.
(4)
Sudca okresného súdu je predsedom senátu okresného súdu odo dňa pridelenia alebo preloženia na okresný súd; ustanovenie odseku 1 sa na neho nevzťahuje.
(5)
Predseda kolégia, predseda grémia a predseda senátu nie sú predstaviteľmi správy súdov.

§ 16
Odvolanie a uvoľnenie z vyššej sudcovskej funkcie a jej zánik

(1)
Predsedu senátu možno z funkcie odvolať na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu.
(2)
Na návrh najmenej polovice členov grémia alebo v odôvodnených prípadoch aj bez návrhu po prerokovaní s členmi grémia rozhoduje o odvolaní predsedu grémia predseda súdu, ktorý ho vymenoval.
(3)
Na návrh najmenej polovice členov kolégia alebo v odôvodnených prípadoch aj bez návrhu po prerokovaní s členmi kolégia rozhoduje o odvolaní predsedu kolégia predseda súdu.
(4)
Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie predsedu senátu okrem predsedu senátu okresného súdu alebo predsedu kolégia najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadal o uvoľnenie z funkcie. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu.
(5)
Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie, do ktorej bol vymenovaný podľa § 15 ods. 2, právo vykonávať túto funkciu zaniká.
(6)
Funkcia predsedu senátu zaniká preložením predsedu senátu na súd vyššieho stupňa.

§ 17
Dôvody zániku funkcie sudcu


Funkcia sudcu zaniká
a)
odvolaním z funkcie (§ 18),
b)
vzdaním sa funkcie (§ 19),
c)
pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony (§ 20 ods. 1),
d)
stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky (§ 20 ods. 2),
e)
zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky (§ 20 ods. 2),
f)
neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu (§ 23 ods. 1),
g)
nezložením sľubu alebo zložením sľubu s výhradou (§ 10 ods. 2),
h)
vypovedaním sľubu (§ 151 ods. 4),
i)
smrťou.

§ 22

(1)
Sudcovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia prezidenta o odvolaní z funkcie sudcu.
(2)
O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhoduje,
a)
ak ide o sudcu najvyššieho súdu, súdna rada na návrh ministra alebo predsedu najvyššieho súdu,
b)
v ostatných prípadoch minister.
(3)
Ak minister alebo predseda najvyššieho súdu podá súdnej rade návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu najvyššieho súdu, výkon tejto funkcie sa dočasne pozastavuje po 60 dňoch od doručenia návrhu ministra alebo predsedu najvyššieho súdu súdnej rade, ak súdna rada nerozhodne inak.
(4)
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu môže trvať u sudcu, ktorý je trestne stíhaný, najviac tri roky, a u sudcu, ktorý je disciplinárne stíhaný, najviac dva roky. Ak sa trestné stíhanie alebo disciplinárne konanie predlžuje z dôvodov na strane dotknutého sudcu, môže súdna rada predĺžiť dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu na nevyhnutný čas, a to aj opakovane.
(5)
Súdna rada môže rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu zrušiť, a to na návrh dotknutého sudcu. O návrhu rozhodne súdna rada najneskôr do 60 dní od doručenia návrhu. O opakovanom návrhu na zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu je súdna rada povinná rozhodnúť vždy najneskôr po štyroch mesiacoch od rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené predchádzajúcej žiadosti sudcu o zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.
(6)
Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa odseku 2 písm. b) môže zrušiť aj minister, a to aj bez návrhu. Minister môže znovu rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak predtým rozhodol o zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.
(7)
Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý plat sa zvyšuje o 1 0 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu. Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa sudca nesmie zdržiavať na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu.
(8)
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, rozsudku alebo rozhodnutia disciplinárneho súdu; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu. Sudca je povinný o týchto okolnostiach neodkladne informovať súdnu radu.
(9)
Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zanikne podľa odseku 8, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa odseku 5 alebo 6 alebo ak sa dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončí uplynutím lehoty podľa odseku 4, doplatí sa sudcovi rozdiel platu po právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 8; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

§ 24
Prerušenie výkonu funkcie sudcu

(1)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca stal prezidentom, členom vlády, poslancom národnej rady alebo štátnym tajomníkom, vedúcim úradu ústredného orgánu pre oblasť štátnej správy súdov, alebo sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(2)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do národnej rady, alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený. Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj z dôvodu uvedeného v § 150a ods. 3.
(3)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch zriadených na vykonanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak mu táto činnosť bráni riadne vykonávať funkciu sudcu.
(4)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Ak sa sudca po prerušení znovu ujme funkcie sudcu, príplatok za výkon funkcie sudcu sa mu počas výkonu funkcie sudcu nevypláca.
(5)
Minister po vyjadrení sudcovskej rady môže vyhovieť žiadosti sudcu o prerušenie výkonu funkcie sudcu z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie nemôže trvať viac ako päť rokov.
(6)
Miesto sudcu, ktorému bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 4, sa môže po určení ministra podľa osobitného zákona7) stať voľným miestom sudcu.
(7)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odsekov 1 až 3 alebo odseku 5, sa môže znovu ujať funkcie na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou; uvedenú skutočnosť oznámi sudca Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") spravidla 60 dní pred začatím výkonu funkcie.
(8)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa so súhlasom predsedu súdu a sudcovskej rady môže na určitý čas znovu ujať funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, ak je na tomto súde voľné miesto sudcu, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou. Termín nástupu a čas trvania výkonu funkcie v tomto prípade určí predseda súdu po dohode so sudcom.

§ 25
Právne vzťahy sudcu

(1)
Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.9)
(2)
Výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia sľubu a skončí sa v deň zániku funkcie sudcu alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Osobný úrad sudcu vedie písomnosti týkajúce sa sudcu a výkonu jeho funkcie v osobnom spise sudcu. Sudca má právo byť oboznámený s obsahom osobného spisu a s tým, ak je jeho osobný spis predložený alebo odstúpený inému súdu alebo ústrednému orgánu štátnej správy súdov a s dôvodmi takého postupu. Osobný úrad sudcu poskytne sudcovi odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.
(4)
Osobný úrad sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne pridelený podľa § 12a. Osobný úrad sudcu je ministerstvo, ak sudca prerušil výkon funkcie sudcu alebo ak je sudca poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu alebo pozostalý po sudcovi poberateľom príplatku k dôchodku pozostalých.
(5)
Sudcovi vystaví jeho osobný úrad preukaz sudcu dňom nástupu do výkonu funkcie. Sudca, ktorému bol výkon funkcie prerušený alebo ktorému bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, je povinný preukaz sudcu odovzdať osobnému úradu.

§ 27
Hodnotenie sudcu

(1)
Hodnotenie sudcu sa uskutočňuje
a)
vždy v súvislosti s výberovým konaním; to neplatí, ak ide o postup na súd vyššieho stupňa, keď postačuje predložiť výberovej komisii (§ 29 ods. 2) hodnotenie nie staršie ako jeden rok,
b)
na návrh osoby, ktorá je oprávnená podať návrh na začatie disciplinárneho konania (§ 120 ods. 2),
c)
ak sudca požiada o hodnotenie.
(2)
Sudcu hodnotí predseda súdu, na ktorý bol sudca pridelený alebo preložený, najmä na základe
a)
prieskumu rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období,
b)
stanoviska odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov,
c)
vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu,
d)
stanoviska predsedu kolégia a predsedu senátu,
e)
zistenia zo správy o výsledku revízie vykonanej na súde, na ktorý bol sudca pridelený alebo preložený.
(3)
Predsedu súdu hodnotí predseda príslušného súdu vyššieho stupňa.
(4)
Prieskum podľa odseku 2 písm. a) vykoná komisia určená príslušnou sudcovskou radou.
(5)
Sudca má právo vyjadriť sa k hodnoteniu a žiadať o jeho doplnenie alebo spresnenie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak predseda súdu jeho námietkam nevyhovie, sudcovská rada súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, zaujme k sporným otázkam stanovisko, ktoré sa pripojí k hodnoteniu predsedu súdu.
(6)
Ak ide o hodnotenie v súvislosti s výberovým konaním na súd vyššieho stupňa, väčšinu v komisii podľa odseku 2 písm. a) tvoria sudcovia súdu vyššieho stupňa, ktorých určí sudcovská rada súdu vyššieho stupňa.
(7)
Výkon funkcie predsedu súdu, podpredsedu súdu, predsedu kolégia, predsedu grémia, sudcu disciplinárneho súdu, člena oddelenia vnútornej revízie, člena súdnej rady, člena sudcovskej rady a činnosť sudcu vykonávajúceho stáž podľa tohto zákona sa pri hodnotení sudcu započítava do výkonu súdnictva.

§ 28

(1)
Voľné miesto sudcu7) na okresnom súde sa obsadzuje bez výberového konania justičným čakateľom vykonávajúcim stálu štátnu službu na tomto súde, ktorému skončila prípravná prax justičného čakateľa a ktorý spĺňa predpoklady na vymenovanie za sudcu podľa tohto zákona.
(2)
Ak voľné miesto sudcu nemožno obsadiť postupom podľa odseku 1, vyhlási predseda krajského súdu, v ktorého obvode je určené voľné miesto sudcu, výberové konanie, na ktorom sa môže zúčastniť ten, kto spĺňa predpoklady na vymenovanie za sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. b) až f) a ods. 2 a najneskôr v posledný deň výberového konania dosiahne vek aspoň 30 rokov. Výberové konanie sa vyhlasuje verejne, najmenej 30 dní vopred.
a)
kto má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku uznanú podľa § 5 ods. 3 za odbornú justičnú skúšku alebo
b)
kto súčasne žiada o uznanie skúšky uvedenej v § 5 ods. 3, alebo
c)
ktorému bola odborná justičná skúška odpustená (§ 5 ods. 3).
(3)
Výberovým konaním na funkciu sudcu sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu povinností sudcu. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine.
(4)
Výberové konanie na obsadenie voľného miesta predsedu senátu súdu vyššieho stupňa sa vyhlasuje pre sudcov príslušného súdu.
(5)
Výberové konanie na postup na súd vyššieho stupňa sa vyhlasuje pre všetkých sudcov.
(6)
Výberové konanie podľa odsekov 4 a 5 sa vyhlasuje najmenej 15 dní vopred.

§ 29

(1)
Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenúva predseda krajského súdu, v ktorého obvode je určené voľné miesto sudcu, vždy po vyhlásení výberového konania; jedného člena výberovej komisie vymenúva na návrh sudcovskej rady súdu, pre ktorý je určené voľné miesto sudcu, jedného na návrh príslušného kolégia predsedov sudcovských rád, jedného na návrh súdnej rady a jedného na návrh ministerstva. Piatym členom výberovej komisie je predseda súdu, pre ktorý je určené voľné miesto sudcu, alebo ním poverený sudca. Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa hlasovania zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovali aspoň traja jej členovia.
(2)
Výberové konanie na postup sudcu na súd vyššieho stupňa vyhlasuje predseda súdu, na ktorom je voľné funkčné miesto sudcu. Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z jedného člena navrhnutého sudcovskou radou súdu, na ktorom je vyhlásené výberové konanie, jedného člena navrhnutého príslušným kolégiom predsedov sudcovských rád, jedného člena navrhnutého súdnou radou, jedného člena navrhnutého ministerstvom a z predsedu súdu, na ktorom je vyhlásené výberové konanie alebo ním povereného sudcu. Ak ide o výberové konanie na postup sudcu na najvyšší súd, namiesto kolégia predsedov sudcovských rád navrhuje člena výberovej komisie sudcovská rada najvyššieho súdu. Výberová komisia pri rozhodovaní prihliada na vyjadrenie sudcovskej rady súdu, na ktorom vykonáva uchádzač o postup na súd vyššieho stupňa svoju funkciu, a príslušnej sudcovskej rady súdu, na ktorom je vyhlásené výberové konanie.

§ 30
Základné povinnosti sudcu

(1)
V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie podľa osobitného predpisu11) sa vzťahujú primerane aj na sudcu.
(2)
V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä
a)
presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť,
b)
odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva,
c)
nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
d)
vystupovať nezaujato a k stranám alebo k účastníkom konania pristupovať bez ekonomických, sociálnych, rasových, etnických, sexuálnych alebo náboženských predsudkov,
e)
dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná,
f)
dodržiavať zásady sudcovskej etiky.
(3)
Sudca nesmie od strán alebo od účastníkov konania alebo od ich právnych zástupcov okrem prípadov ustanovených v zákonoch o konaní pred súdmi1) jednostranne prijímať alebo poskytovať im informácie alebo rokovať s nimi o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv.
(4)
Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.
(5)
Sudca je povinný plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia práce v domácom prostredí. Rovnako je povinný vykonávať nariadenú pohotovosť a výkon funkcie nadčas v súlade s rozvrhom práce, ako aj funkciu sudcu disciplinárneho senátu alebo predsedu disciplinárneho senátu, ak bol do tejto funkcie zvolený súdnou radou.
(6)
Sudca je povinný využívať určené pojednávacie dni a tak zabezpečovať riadne a včasné vybavovanie pridelených vecí.
(7)
Sudca je povinný prehlbovať si svoje odborné vedomosti a využívať ponúknuté možnosti na vzdelávanie organizované Justičnou akadémiou. Sudca je povinný prispievať svojimi skúsenosťami a schopnosťami pri odbornej príprave justičných čakateľov, funkčne mladších sudcov a ďalších zamestnancov súdov, ak tomu nebráni plnenie jeho povinností pri výkone súdnictva.
(8)
Sudca nemá právo štrajkovať a nesmie konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom znemožňoval činnosť súdnictva.
(9)
Sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach.
(10)
Sudca je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie sudcu, o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachováva. Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť sudcu tejto povinnosti aj predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, ak ide o predsedu najvyššieho súdu, predseda národnej rady. Tejto povinnosti zachovávať mlčanlivosť nemôže byť zbavený vo veciach hlasovania. Sudcu však nemožno nútiť, aby vypovedal ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie sudcu. Sudca je aj po zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť povinný dbať na oprávnené záujmy účastníkov konania.
(11)
Sudca je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi.
(12)
Sudca je povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona;11aa) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa sudca posudzuje ako zamestnanec.

§ 31
Písomné vyhlásenie sudcu

(1)
Sudca je povinný podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal funkcie sudcu, a počas jej výkonu vždy do 31. marca každého kalendárneho roka súdnej rade písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie,
a)
či spĺňa podmienky podľa § 23,
b)
aké funkčné alebo iné požitky mu plynú z činností a funkcií podľa § 23.
(2)
Súčasťou údajov o funkciách a činnostiach podľa odseku 1 sú aj tieto ďalšie údaje:
a)
ak ide o funkcie a činnosti označené v Ústave Slovenskej republiky alebo v tomto zákone za nezlučiteľné s funkciou sudcu, údaj o tom, kedy a ako sa ich vykonávanie skončilo alebo sa skončí,
b)
názov a sídlo právnickej osoby a meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, pre ktorú sudca činnosť alebo funkciu vykonáva,
c)
vyčíslenie príjmov dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z funkcií a činností, v ktorých bude ten, kto vyhlásenie podáva, pokračovať aj po ujatí sa výkonu funkcie sudcu.
(3)
Sudca je povinný oznámiť
a)
každú zmenu v skutočnostiach, ktoré podľa odsekov 1 a 2 uviedol vo svojom vyhlásení,
b)
každú funkciu alebo činnosť, ktorú začal alebo bude vykonávať po ustanovení do funkcie sudcu.
(4)
Oznámenie podľa odseku 3 treba podať do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť vznikla.

§ 32
Majetkové priznanie

(1)
Sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu písomne deklarovať svoje majetkové pomery a majetkové pomery osôb uvedených v odseku 3 na účely kontroly statočnosti pôvodu majetkového prírastku
a)
podľa stavu ku dňu, keď sa ujal výkonu funkcie sudcu, a to do 30 dní od tohto dňa,
b)
podľa stavu ku dňu, keď sa opätovne ujal výkonu funkcie sudcu po skončení prerušenia výkonu funkcie sudcu alebo po skončení, zrušení alebo zániku dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, a to do 30 dní od tohto dňa,
c)
podľa stavu k 31. decembru každého kalendárneho roka výkonu funkcie sudcu, a to do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
(2)
Majetkovými pomermi na účely majetkového priznania sú:
a)
vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru,
b)
vlastníctvo hnuteľnej veci, majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty alebo existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie, ak ich cena alebo hodnota presahuje 12-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, alebo ak ich cena alebo hodnota v súhrne presahuje 24-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Majetkové priznanie podľa odseku 1 obsahuje osobné údaje sudcu, jeho manžela a neplnoletých detí, ktorí so sudcom žijú v domácnosti13) v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Majetkové priznanie ďalej obsahuje údaje umožňujúce identifikáciu nehnuteľnosti, údaje o právnom dôvode a o dátume nadobudnutia majetku, pri hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj o cene ich obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí odhad ich ceny, pri vlastnom zhotovení hnuteľnej veci údaj o výdavkoch na jej zhotovenie.
(4)
Za manžela na účely majetkového priznania sa považuje aj druh alebo družka sudcu, ak spolu žijú v domácnosti.13)
(5)
Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(6)
Majetkové priznanie podľa odsekov 1 až 5 sa podáva predsedovi súdnej rady, ktorý zabezpečí jeho vyhodnotenie v súdnej rade na účely zistenia prírastku majetku sudcu.
(7)
Uchovávanie majetkových priznaní zabezpečuje predseda súdnej rady.
(8)
Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu.14)
(9)
Písomné vyhlásenie podľa § 31 ods. 1, oznámenie podľa § 31 ods. 3 a majetkové priznanie zverejňuje súdna rada na účely informovania verejnosti na voľne prístupnej internetovej stránke, pričom zabezpečí ochranu osobných údajov podľa osobitného zákona.14a) Nezverejňujú sa také údaje o majetkových pomeroch sudcu, ktoré by umožnili identifikáciu nehnuteľných alebo hnuteľných vecí. Nezverejňujú sa ani údaje o majetkových pomeroch a osobné údaje manžela a neplnoletých detí, ktoré žijú so sudcom v domácnosti, ak sudca nedal k tomu súhlas.

§ 33
Konanie vo veciach písomného vyhlásenia sudcu a majetkového priznania sudcu

(1)
Ak sudca nepodá včas písomné vyhlásenie podľa § 31 alebo majetkové priznanie podľa § 32, vyzve ho predseda súdnej rady, aby splnil túto povinnosť dodatočne, najneskôr v lehote 30 dní.
(2)
Súdna rada preskúma úplnosť písomného vyhlásenia a majetkového priznania a v prípade potreby vyzve sudcu, aby ich do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.
(3)
Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 32 ods. 6 zistia u sudcu majetkové prírastky, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov [§ 31 ods. 2 písm. c)], sudca je povinný na základe výzvy predsedu súdnej rady preukázať ich pôvod. Súdna rada môže tiež vyzvať sudcu, aby predložil potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo doklad preukazujúci príjmy sudcu alebo nadobudnutie majetku a jeho hodnotu. Na splnenie týchto povinností určí predseda súdnej rady sudcovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní.
(4)
Ak sudca nesplní niektorú z povinností uvedených v odsekoch 1 až 3, súdna rada môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Rovnako môže súdna rada postupovať, ak nepovažuje splnenie preukaznej povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku sudcu alebo o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

§ 41
Miesto výkonu funkcie

(1)
Ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, sudca vykonáva svoju funkciu v úradných miestnostiach súdu. Sudcovi môže predseda súdu na základe jeho žiadosti písomne povoliť, aby plnil svoje funkčné povinnosti v domácom prostredí, a to v rozsahu určenom zásadami prijatými súdnou radou po dohode s ministrom. Ak predseda súdu nerozhodne o žiadosti do 60 dní od jej podania, považuje sa žiadosť za schválenú. Ak predseda súdu žiadosti sudcu nevyhovie, musí svoje rozhodnutie odôvodniť.
(2)
V prípade nedostatočného výkonu funkcie sudcu alebo pre porušenie sudcovských povinností zruší predseda súdu písomne povolenie podľa odseku 1 s uvedením dôvodu.
(3)
K rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 si predseda súdu vyžiada vyjadrenie sudcovskej rady a vezme do úvahy aj stanovisko príslušných predsedov senátov a predsedov kolégií.

§ 44
Náhrada výdavkov pri preložení, dočasnom pridelení a stáži


Sudca dočasne pridelený podľa § 12 a sudca vykonávajúci stáž podľa § 13 má nárok na náhradu zvýšených výdavkov za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Rovnaký nárok má sudca preložený na súd vyššieho stupňa v záujme zabezpečenia výkonu súdnictva, najviac však počas jedného kalendárneho roka od preloženia. U sudcu preloženého na najvyšší súd môže predseda najvyššieho súdu v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.

§ 45

(1)
Základná výmera dovolenky sudcu je šesť týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Sudca má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak vykonával funkciu sudcu celý kalendárny rok. Ak výkon funkcie sudcu netrval celý kalendárny rok, patrí mu za každý kalendárny mesiac trvania výkonu funkcie sudcu 1/12 dovolenky. Ak sudca začne vykonávať funkciu najneskôr 15. deň v mesiaci, patrí sudcovi 1/12 dovolenky za tento kalendárny mesiac. Za kalendárny mesiac, v ktorom funkcia sudcu zanikla, patrí sudcovi 1/12 dovolenky, ak výkon funkcie trval dlhšie ako 15 dní.
(3)
Sudcovi nevzniká nárok na dovolenku na zotavenie počas čerpania rodičovskej dovolenky. Sudcovi nevzniká nárok na dovolenku ani počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.

§ 46

(1)
Sudca časť svojej dovolenky čerpá v období súdnych prázdnin, a to v rozsahu najmenej dvoch týždňov, ak sa s predsedom súdu nedohodne inak.
(2)
Čerpanie dovolenky určuje predseda súdu po prerokovaní so sudcom tak, aby mal sudca možnosť vyčerpať si spravidla zvyšok dovolenky vcelku, ak o to požiada, a do konca kalendárneho roka. Inak čas čerpania dovolenky je predseda súdu povinný oznámiť sudcovi aspoň jeden mesiac vopred. Sudca môže v záujme naliehavého výkonu súdnictva určený nástup dovolenky odmietnuť alebo dovolenku zrušiť.
(3)
Sudcovi patrí náhrada preukázaných výdavkov, ak mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že musel so súhlasom predsedu súdu zmeniť nástup dovolenky alebo prerušiť jej čerpanie v záujme naliehavého výkonu súdnictva.
(4)
Sudcovi nesmie byť určené čerpanie dovolenky na čas, keď sa pripravuje na prejednanie a rozhodnutie osobitne naliehavej alebo závažnej a časovo náročnej veci a počas jej prejednávania.

§ 50

(1)
Sudca, ktorý v kalendárnom roku dosiahne vek 45 rokov a vykonáva funkciu sudcu najmenej 10 rokov, má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní jedného týždňa, počnúc týmto rokom a v každom ďalšom kalendárnom roku, ak nie je ustanovené inak.
(2)
Preventívna rehabilitácia sudcovi nepatrí, ak mu bola v kalendárnom roku poskytnutá kúpeľná liečba.
(3)
Preventívna rehabilitácia sa vykonáva v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných ministerstvom, v zmluvných rehabilitačných zariadeniach alebo v rehabilitačných zariadeniach podľa výberu sudcu s celodenným pobytom, alebo ambulantne formou aktívneho odpočinku a liečebno-preventívnych opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie duševného zdravia sudcov.
(4)
Sudca má nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s poskytovaním preventívnej rehabilitácie a nákladov na pobyt; pri preventívnej rehabilitácii v rehabilitačnom zariadení podľa výberu sudcu má sudca nárok na náhradu nákladov len do výšky nákladov na poskytovanie rehabilitácie a pobyt v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných ministerstvom.
(5)
Podmienky preventívnej rehabilitácie zabezpečuje správa súdov.

§ 56

(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí sudkyni rodičovská dovolenka počas 28 týždňov; ak porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú sudkyňu, patrí jej rodičovská dovolenka počas 37 týždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa.
(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne sudkyni alebo sudcovi, ktorý o to písomne požiada, ďalšia rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, až do siedmich rokov veku dieťaťa. Ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.
(3)
Počas rodičovskej dovolenky patrí sudkyni alebo sudcovi materské18) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 94 a počas ďalšej rodičovskej dovolenky patrí sudcovi rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.
(4)
Na rodičovskú dovolenku nastupuje sudkyňa spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(5)
Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý prevzal do svojej starostlivosti nahradzujúcej rodičovskú starostlivosť dieťa, ktoré mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(6)
Rodičovská dovolenka sudkyne v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 62
Výkon funkcie sudcu

Ako výkon funkcie sudcu sa okrem výkonu činností vyplývajúcich z osobitných predpisov1) zabezpečujúcich výkon súdnictva, ak tento zákon neustanovuje inak, posudzuje čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
plateného pracovného voľna,
c)
zdokonaľovacej služby, výkonu civilnej služby namiesto vojenského cvičenia,
d)
prehlbovania kvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie,
e)
prestávky na dojčenie,
f)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas a za výkon funkcie vo sviatok,
g)
ak sudca nevykonáva funkciu, pretože je sviatok,
h)
neprítomnosti sudcu v mieste výkonu funkcie z dôvodu
1.
dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo pre úraz,
2.
karantény,
3.
rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa a v súvislosti so starostlivosťou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a v súvislosti so starostlivosťou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, do siedmich rokov veku dieťaťa,
4.
ošetrovanie chorého člena rodiny,
5.
starostlivosti o dieťa mladšie ako pätnásť rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo dennej pracovnej doby výkonu funkcie sudcu,
i)
dočasného pridelenia podľa § 12,
j)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie (§ 22), ak je sudcovi doplatený plat podľa § 22 ods. 9,
k)
stáže sudcu podľa § 13,
l)
poverenia sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie podľa § 13a,
m)
prerušenia výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 1.

§ 65
Plat sudcu

(1)
Sudcovi patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
základný plat sudcu,
b)
príplatok
1.
funkčný,
2.
počas dočasného pridelenia,
3.
za vedenie justičného čakateľa
4.
za pohotovosť,
5.
osobitný,
c)
plat za výkon funkcie sudcu nadčas,
d)
ďalší plat,
e)
vyrovnanie platu,
f)
odmena.
(2)
Sudcovi patria náhrady nákladov a iné hmotné výhody, ak tak ustanovuje zákon.
(3)
Ak je sudca poverený plnením úloh v orgáne Európskej únie, patrí mu od prvého dňa poverenia popri plate sudcu podľa odseku 1 aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.18a) Ministerstvo vypláca sudcovi výdavky uvedené v osobitnom predpise18a) a osobnému úradu sudcu uhrádza rozdiel medzi platom sudcu navýšeným podľa § 88 ods. 3 a platom sudcu pred týmto navýšením.
(4)
Za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.

§ 68
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť

(1)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť patrí
a)
predsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov v sume 116,18 eura mesačne, s počtom nad desať sudcov v sume 132,78 eura mesačne,
b)
podpredsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov v sume 66,39 eura mesačne, s počtom nad desať sudcov v sume 99,59 eura mesačne,
c)
predsedovi krajského súdu a predsedovi Špeciálneho súdu v sume 205,81 eura mesačne,
d)
podpredsedovi krajského súdu a podpredsedovi Špeciálneho súdu v sume 119,50 eura mesačne.
(2)
Počas zastupovania predsedu súdu patrí podpredsedovi príslušného súdu funkčný príplatok za riadiacu činnosť vo výške prislúchajúcej predsedovi súdu alebo jeho pomerná časť; to platí aj pre sudcu príslušného súdu povereného zastupovaním predsedu tohto súdu, ak podpredseda súdu nie je ustanovený, je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(3)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu a podpredsedovi súdu, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(4)
Funkčný príplatok podľa odseku 2 patrí podpredsedovi zastupujúcemu predsedu súdu alebo sudcovi poverenému zastupovaním predsedu súdu len v prípade, ak predseda súdu nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov zastupovania.
(5)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu, ak nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov.
(6)
Funkčné príplatky predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu ustanovuje osobitný predpis.19)

§ 69
Funkčný príplatok za funkciu

(1)
Funkčný príplatok za vyššiu sudcovskú funkciu patrí
a)
predsedovi senátu krajského súdu a predsedovi senátu Špeciálneho súdu v sume 66,39 eura mesačne,
b)
sudcovi krajského súdu a sudcovi Špeciálneho súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca, v sume 33,20 eura mesačne,
c)
predsedovi kolégia najvyššieho súdu v sume 165,97 eura mesačne,
d)
predsedovi senátu najvyššieho súdu v sume 132,78 eura mesačne,
e)
predsedovi kolégia krajského súdu v sume 99,59 eura mesačne a predsedovi grémia vo výške 66,39 eura mesačne.
(2)
Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špeciálneho súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd, mesačne v sume rovnajúcej sa šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Funkčný príplatok za funkciu nepatrí predsedovi grémia a predsedovi kolégia, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu; počas jeho neprítomnosti patrí tento príplatok sudcovi, ktorý ho zastupuje.

§ 72


Plat a príplatok počas dočasného pridelenia

(1)

Sudcovi počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa pôvodného zaradenia. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špeciálny súd, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2.
(2)

Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyššieho stupňa, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 5 % zo základného platu mesačne. Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyšší o dva stupne, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 10 % zo základného platu mesačne; súčet príplatku za výkon funkcie na určitom stupni súdu spolu s príplatkom počas dočasného pridelenia a základným platom sudcu nesmie prevýšiť 130 % základného platu sudcu. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špeciálny súd.

§ 73
Príplatok za vedenie justičného čakateľa


Sudcovi, ktorý vykonáva činnosť školiteľa justičného čakateľa podľa § 149a ods. 5, patrí osobitný príplatok vo výške 30 eur mesačne.

§ 75
Osobitný príplatok


Sudcovi, ktorý bol poverený výkonom činnosti podľa § 27 ods. 4, možno priznať osobitný príplatok, ktorého výška nepresiahne 165,97 eura. O jeho priznaní a výške rozhodne predseda príslušného súdu po predchádzajúcom súhlase sudcovskej rady.

§ 77
Ďalší plat

(1)
Sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra
a)
vykonával funkciu sudcu aspoň 75 pracovných dní,
b)
osobitný vzťah sudcu k štátu trvá; to neplatí, ak sudca zomrel po splnení podmienky podľa písmena a),
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie.
(2)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac máj a za mesiac november. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní až k 30. júnu alebo k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac jún a za mesiac december.
(3)
Výkonom funkcie sudcu na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) je aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného pracovného voľna,
c)
neprítomnosti pre úraz, ku ktorému došlo pri výkone funkcie alebo v súvislosti s výkonom funkcie,
d)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie podľa § 22, ak sudcovi vznikne nárok na doplatok rozdielu platu podľa § 22 ods. 9; ďalší plat sa v tomto prípade doplatí spolu s doplatkom rozdielu platu,
e)
prehlbovania kvalifikácie, čerpania študijného voľna pri zvyšovaní kvalifikácie.

§ 79
Odmena

(1)
Sudcovi možno priznať odmenu
a)
pri dosiahnutí veku 50 rokov,
b)
za mimoriadne výsledky dosiahnuté pri včasnom, riadnom a plynulom prejednávaní a vybavovaní pridelených vecí vrátane výsledkov dosiahnutých počas dočasného pridelenia,
c)
za splnenie osobitne významnej úlohy nad rozsah povinností vyplývajúcich mu z § 30,
d)
za mimoriadne výsledky dosiahnuté pri riadnom a včasnom plnení povinností orgánu riadenia a správy súdov,
e)
za splnenie mimoriadnej úlohy alebo osobitne významnej úlohy pri výkone stáže podľa § 13.
(2)
Kritériá na priznávanie odmien podľa odseku 1 písm. b) a c) prijme sudcovská rada vždy na začiatku rozpočtového obdobia a zverejní ich.
(3)
O priznaní odmeny podľa odseku 1 písm. a), b) alebo c) rozhodne predseda súdu na návrh sudcovskej rady alebo aj bez takéhoto návrhu po predchádzajúcom prerokovaní v sudcovskej rade. Nevyhovenie návrhu na priznanie odmeny predseda súdu v sudcovskej rade odôvodní.
(4)
O priznaní odmeny podľa odseku 3 predsedovi okresného súdu rozhodne predseda príslušného krajského súdu a o priznaní odmeny podľa odseku 3 predsedovi krajského súdu rozhodne minister.
(5)
O priznaní odmeny podľa odseku 1 písm. d) rozhodne minister. O priznaní odmeny podľa odseku 1 písm. e) rozhodne orgán, ktorý rozhodol o stáži sudcu.

§ 82
Započítateľná prax

(1)
Do času praxe rozhodujúcej na zaradenie do príslušného platového stupňa (ďalej len „započítateľná prax“) sa započítava čas
a)
prípravnej služby justičného čakateľa,
b)
výkonu funkcie sudcu podľa § 62,
c)
inej právnickej praxe preukázanej sudcom po získaní vysokoškolského právnického vzdelania vo funkcii alebo v povolaní, pre ktoré je toto vzdelanie predpísané.
(2)
Do času započítateľnej praxe podľa odseku 1 sa započítava aj čas
a)
výkonu povinnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej výkonu alebo výkonu civilnej služby v rozsahu najviac 12 mesiacov,
b)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky ustanovenej osobitným predpisom v čase jej čerpania, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa ťažko zdravotne postihnuté ustanovenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,
c)
počas ktorého sudca nemohol vykonávať svoju funkciu z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,21)
d)
prerušenia výkonu funkcie pre niektorý z dôvodov podľa § 24 ods. 1 až 3,
e)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie podľa § 22, ak sudcovi vznikne nárok na doplatok rozdielu platu podľa § 22 ods. 9.
(3)
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže minister so súhlasom súdnej rady rozhodnúť o započítaní iného času po získaní vysokoškolského vzdelania do započítateľnej praxe.

§ 83
Priznanie základného platu a príplatku

(1)
Sudcovi okresného súdu patrí základný plat odo dňa zloženia sľubu. Sudcovi krajského súdu patrí základný plat odo dňa, v ktorom bol na krajský súd preložený.
(2)
Základný plat sudcu zaradeného do vyššieho platového stupňa patrí sudcovi od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť na priznanie tohto platu; ak je týmto dňom prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.
(3)
Funkčný príplatok a príplatky podľa § 72 a 73 patria sudcovi odo dňa, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť na priznanie týchto príplatkov.

§ 87

(1)
Platové náležitosti sudcu podľa tohto zákona (ďalej len „plat“), ak nie je ustanovené inak, sú splatné pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Sudca má právo pred uplynutím kalendárneho mesiaca na preddavok na plat.
(2)
Ak je plat splatný v čase čerpania dovolenky sudcu, musí mu byť vyplatený na základe písomnej žiadosti pred nastúpením dovolenky. To platí aj pri nástupe na službu v ozbrojených silách alebo do civilnej služby.
(3)
Osobný úrad sudcu vyplatí sudcovi jeho splatný plat v prípade skončenia výkonu funkcie sudcu vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za príslušný kalendárny mesiac.

§ 88

(1)
Plat sa vypláca v eurách.
(2)
Plat sa vypláca počas pracovnej doby stanovenej v rozvrhu práce na príslušnom súde, ak osobitný zákon neustanoví inak. Na písomnú žiadosť je osobný úrad sudcu povinný plat, prípadne iné plnenia v prospech sudcu poukázať na sudcom určený účet v banke v Slovenskej republike alebo mu ho zaslať poštou. Sudca môže na prevzatie platu splnomocniť inú osobu.
(3)
Plat sudcovi poverenému plnením úloh v orgáne Európskej únie vyplatí osobný úrad sudcu v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 25 % platu, vynásobená platovou reláciou vypočítanou podľa osobitného predpisu,21a) sa sudcovi prevedie v cudzej mene na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 75 % platu, sa sudcovi prevedie v eurách na jeho účet zriadený v Slovenskej republike.

§ 90

(1)
Osobný úrad sudcu je povinný vydať sudcovi doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach. Na jeho žiadosť je osobný úrad povinný umožniť mu nazrieť do podkladov, na ktorých základe sa plat vypočítal.
(2)
V platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu.

§ 92

(1)
Ochranu osobných údajov sudcu zabezpečuje osobný úrad sudcu.14a)
(2)
Ochranu osobných údajov uvedených v majetkových priznaniach sudcov zabezpečuje súdna rada.14a)

§ 93
Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému

(1)
Ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu20) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,20a) patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským. Súdna rada môže na návrh predsedu súdu zastaviť vyplácanie príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému, ak sudca poberal tento príspevok viac ako 30 dní v kalendárnom roku.
(2)
Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému sudcovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť sudcu na výkon jeho funkcie vznikla pre úraz pri výkone funkcie alebo pre chorobu z povolania.

§ 99

(1)
Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.
(2)
Príplatok za výkon funkcie sudcu vypláca ministerstvo vopred v pravidelných mesačných lehotách ním určených, najneskôr však 15. deň toho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok vypláca.
(3)
Výška príplatkov uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov smerom nahor.
(4)
Príplatok uvedený v odseku 2 sa vypláca do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o trvalom zdržiavaní sa sudcu alebo pozostalého po sudcovi v cudzine.
(5)
Poberateľom príplatku k dôchodku pozostalých po sudcovi je pozostalý alebo jeho zákonný zástupca.

§ 102

(1)
Na účely zdravotného poistenia,24) nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia25) sa sudca posudzuje ako zamestnanec; osobný úrad sudcu sa posudzuje ako zamestnávateľ.
(2)
Sudca neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za sudcu osobný úrad sudcu neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

§ 104
Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom


Za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu zodpovedá štát.

§ 108
Zodpovednosť za škodu na odložených veciach


Za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, napríklad väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti, a ktoré správa súdu neprevzala do osobitnej úschovy, má sudca právo na náhradu len do sumy 497,91 eura. Ak sa zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil iný sudca alebo zamestnanec súdu, alebo ak správa súdu prevzala tieto veci do osobitnej úschovy, uhradí správa súdu škodu bez obmedzenia.

§ 113
Odškodnenie pozostalých a rodinných príslušníkov

(1)
Ak sudca, ktorý z dôvodu úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie sudcu alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie sudcu, zomrel, patrí jednorazové odškodnenie pozostalých pozostalému manželovi a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. V odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie prizná aj rodičom zomretého sudcu vo výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy.
(2)
Náhrada vecnej škody patrí dedičom zomretého sudcu.
(3)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule do 829,85 eura, náklady na úpravu hrobu, cestovné náklady a jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné pohostenie. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ktoré boli na zomretého odkázané výživou.
(4)
Nároky upravené v § 109 až 112 patria aj manželovi, manželke alebo deťom sudcu, ak utrpeli škodu pre výkon funkcie sudcu.

§ 116
Disciplinárne previnenie

(1)
Disciplinárnym previnením je
a)
zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu,
b)
správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov,
c)
nepreukázanie požadovaných výsledkov podľa zásad hodnotenia sudcov schválených podľa osobitného predpisu28a) na základe hodnotenia práce sudcu,
d)
nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v lehote ustanovenej podľa § 33 ods. 1 alebo nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov,
e)
porušenie povinností pri výkone štátnej správy súdu podľa osobitného predpisu,28aa)
f)
prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu, omamnej alebo psychotropnej látky, ak nejde o disciplinárne previnenie podľa odseku 3 písm. a); ak sa sudca na výzvu predsedu súdu alebo predsedu príslušného súdu vyššieho stupňa odmietne podrobiť dychovej skúške na určenie objemového percenta alkoholu v krvi alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, má to rovnaké právne následky, ako keby bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.
(2)
Závažným disciplinárnym previnením je
a)
vedomé porušenie povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato,
b)
konanie uvedené v odseku 1 okrem konania uvedeného v písmenách c) a d), ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená,
c)
opakované porušenie povinností pri výkone štátnej správy súdu podľa osobitného predpisu,28aa) pokračovanie v porušovaní povinností súdneho funkcionára napriek výzve na jeho odstránenie alebo také porušenie povinností súdneho funkcionára, ktoré vážne ohrozuje dôveryhodnosť a chod súdnictva,
d)
opakované nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v lehote ustanovenej podľa § 33 ods. 1, úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa § 32 alebo opakovaná nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj svojich majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov,
e)
zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v disciplinárnom konaní,
f)
svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,
g)
zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní.
(3)
Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je
a)
výkon funkcie sudcu počas nariadenej pohotovosti sudcu a počas pracovného času pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
b)
spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie,
c)
nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj značných majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov.

§ 118
Zánik disciplinárnej zodpovednosti sudcu

(1)
Zodpovednosť sudcu za disciplinárne previnenie zaniká uplynutím premlčacej lehoty uvedenej v § 120 ods. 7.
(2)
Premlčanie disciplinárneho previnenia sa prerušuje
a)
podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania za disciplinárne previnenie, o ktorého premlčanie ide, a po ňom nasledujúcimi úkonmi diciplinárneho súdu smerujúcimi k ukončeniu disciplinárneho konania alebo
b)
ak sa v premlčacej lehote sudca dopustí iného disciplinárneho previnenia.
(3)
Prerušením premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.

§ 119

(1)
Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny súd.
(2)
Najvyšší súd je na účely disciplinárneho konania disciplinárnym súdom; disciplinárne konanie vo veci predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonáva Ústavný súd Slovenskej republiky.
(3)
Sudcov disciplinárneho súdu a primeraný počet náhradníkov volí súdna rada na obdobie troch rokov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom a národnou radou zo sudcov všeobecných súdov alebo z iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sudcovské rady, minister a národná rada navrhujú súdnej rade kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu na základe žiadosti súdnej rady. V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov súdna rada určí počet sudcov disciplinárneho súdu, ktorých bude voliť na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov, a lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti. Sudcovské rady, minister a národná rada predložia súdnej rade dvojnásobný počet kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ktorých bude súdna rada voliť. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi na sudcu disciplinárneho súdu, súdna rada si od toho, koho návrh bol doručený neskôr, bez zbytočného odkladu vyžiada nový návrh na kandidáta.
(4)
Za sudcu disciplinárneho súdu môže byť zvolený len sudca,
a)
ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov,
b)
proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,
c)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
d)
ktorý nie je členom súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu (ďalej len „sudca disciplinárneho súdu").
(5)
Sudca disciplinárneho súdu, ktorý je sudca, nemôže byť členom disciplinárneho senátu, ktorý rozhoduje o jeho osobe. Sudca môže byť zvolený za sudcu disciplinárneho súdu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Sudca disciplinárneho súdu sa môže tejto funkcie vzdať.
(6)
Za sudcu disciplinárneho súdu môže byť zvolená aj iná osoba ako sudca, ktorá
a)
spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e),
b)
vykonáva právnickú prax najmenej desať rokov,
c)
nie je členom súdnej rady.
(7)
Iná osoba ako sudca, ktorá je zvolená za sudcu disciplinárneho súdu, vykonáva funkciu sudcu disciplinárneho súdu bez nároku na odmenu; má však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie sudcu disciplinárneho senátu podľa osobitného predpisu.28c) Iná osoba ako sudca môže byť zvolená za sudcu disciplinárneho súdu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(8)
Na účely disciplinárneho konania sa sudcovia disciplinárneho súdu zvolení podľa odseku 3, ktorí nie sú sudcami najvyššieho súdu, považujú za sudcov dočasne pridelených podľa § 12 ods. 1 na najvyšší súd; nezakladá to však nárok na základný plat alebo príplatky, ktoré takému prideleniu zodpovedajú podľa tohto zákona.
(9)
Disciplinárny súd rozhoduje v disciplinárnych senátoch, ktorých počet určuje súdna rada. Predsedov disciplinárnych senátov volí a odvoláva súdna rada. Súdna rada ku koncu kalendárneho roka určí rozvrh práce na nasledujúci kalendárny rok, v ktorom určí zloženie disciplinárnych senátov, určí spôsob prideľovania vecí, ako aj spôsob vzájomného zastupovania sudcov disciplinárneho súdu.
(10)
Disciplinárny senát prvého stupňa je trojčlenný; jeden člen disciplinárneho senátu je zvolený z kandidátov navrhnutých sudcovskou radou, jeden člen z kandidátov navrhnutých národnou radou a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom, pričom aspoň dvaja členovia senátu musia byť sudcovia podľa odseku 4. Odvolací disciplinárny senát je päťčlenný; jeden člen je zvolený z kandidátov navrhnutých sudcovskou radou, dvaja členovia z kandidátov navrhnutých ministrom a dvaja členovia z kandidátov navrhnutých národnou radou, pričom aspoň traja členovia senátu musia byť sudcovia podľa odseku 4. Ak nebol zvolený dostatočný počet sudcov, aby bolo možné rozvrhom práce obsadiť disciplinárne senáty v zložení podľa prvej alebo druhej vety, vyhlásia sa v potrebnom rozsahu doplňujúce voľby, pred ktorými navrhovatelia podľa odseku 3 navrhnú ako kandidátov len sudcov podľa odseku 4; skôr zvolení kandidáti z radov osôb podľa odseku 6, ktorí neboli rozvrhom práce zaradení do žiadneho z disciplinárnych senátov, sa stávajú náhradníkmi.
(11)
Sudca disciplinárneho súdu nemôže byť zaradený do disciplinárneho senátu počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, prerušenia výkonu funkcie sudcu alebo ak sa proti nemu vedie trestné stíhanie alebo disciplinárne konanie.
(12)
Funkcia disciplinárneho sudcu zanikne
a)
zánikom funkcie sudcu,
b)
ustanovením sudcu za predsedu alebo podpredsedu súdu,
c)
zvolením sudcu za člena súdnej rady,
d)
právoplatnosťou rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia,
e)
vzdaním sa funkcie sudcu disciplinárneho súdu.
(13)
Ak disciplinárny senát vykonal úkony v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím svojho funkčného obdobia, disciplinárne konanie dokončí, aj keď jeho funkčné obdobie už uplynulo.

§ 120
Začatie disciplinárneho konania

(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a)
minister,
b)
verejný ochranca práv,
c)
súdna rada,
d)
predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v jeho obvode,
e)
predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu,
f)
sudcovská rada proti sudcovi príslušného súdu s výnimkou predsedu tohto súdu.
(3)
Orgán činný v trestnom konaní, súd alebo orgán oprávnený na prejednávanie priestupkov alebo iného konania, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov,28) ktorý zistí takéto konanie sudcu, odovzdá alebo postúpi vec
a)
predsedovi krajského súdu, v ktorého obvode sudca vykonáva svoju funkciu,
b)
predsedovi Špeciálneho súdu, ak ide o sudcu Špeciálneho súdu,
c)
predsedovi najvyššieho súdu, ak ide o sudcu najvyššieho súdu,
d)
súdnej rade, ak ide predsedov súdov podľa písmen a) a b).
(4)
Predsedovia súdov alebo súdna rada, ktorým bola odovzdaná alebo postúpená vec podľa odseku 3, môžu sami prejednať vec najneskôr do 60 dní od jej odovzdania alebo postúpenia, ak ide o konanie sudcu, ktoré nevykazuje znaky disciplinárneho previnenia podľa § 116, pritom môžu uložiť sudcovi sankciu podľa § 117 ods. 3 písm. a) alebo b); inak v rovnakej lehote podajú návrh na začatie disciplinárneho konania. Návrh na začatie disciplinárneho konania podajú aj vtedy, ak sudca nesúhlasí s uloženou sankciou.
(5)
Ak návrh na začatie disciplinárneho konania podáva oprávnený orgán podľa odseku 2 písm. b) až e), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania ministrovi.
(6)
Za priestupky ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolužitia hrubým konaním a proti majetku spáchané medzi blízkymi osobami orgán uvedený v odseku 2 podá návrh na začatie disciplinárneho konania len z podnetu poškodeného, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Podnet možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, a ak sa podalo odvolanie, odvolací senát odoberie na poradu.
(7)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní [§ 116 ods. 2 písm. e)], najneskôr do štyroch rokov od ukončenia tohto konania. Ak ide o priestupok alebo konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov, môže inak oprávnený orgán odovzdať alebo postúpiť vec orgánu uvedenému v odseku 3 do jedného roka odo dňa jeho spáchania, inak návrh na disciplinárne konanie nemožno podať; lehoty na podanie tohto návrhu uvedené v predchádzajúcej vete musia byť aj v tomto prípade zachované.
(8)
Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera; ak ide o priestupok, návrh musí ďalej obsahovať označenie príslušného ustanovenia zákona, ktorého znaky skutok napĺňa, a dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní priestupku.
(9)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, prípadne odvolací disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Nový návrh v takomto prípade už nemožno podať.

§ 134

(1)
Disciplinárny postih za disciplinárne previnenie, priestupok alebo za iné porušenie zákona zahladí súdna rada na návrh sudcu po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.
(2)
Disciplinárny postih za závažné disciplinárne previnenie, za ktoré nebolo uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu, zahladí súdna rada na návrh sudcu po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.