Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 382/2004 účinný od 01.01.2019 do 31.08.2019

Platnosť od: 30.06.2004
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 31.08.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Znalci, tlmočníci, prekladatelia
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST13JUD14922DS13EUPP14ČL7

Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 382/2004 účinný od 01.01.2019 do 31.08.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 382/2004 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 177/2018

Legislatívny proces k zákonu 177/2018

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

K predpisu 177/2018, dátum vydania: 22.06.2018

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť   

 

Návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) (ďalej len „návrh zákona“) predkladá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ako iniciatívny materiál.         

Predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.

Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti . Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravuje a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a  nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Charakter predkladaného materiálu

 *  Materiál nelegislatívnej povahy

 S  Materiál legislatívnej povahy

 *  Transpozícia práva EÚ

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.12.2017
Ukončenie: 29.12.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2018

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

február 2018

 

 

  2.  Definícia problému

Problém na, ktorý návrh zákona reaguje je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté vo výpise z registra trestov, v liste vlastníctva, či vo výpisoch z obchodného registra a živnostenského registra v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov v listinnej podobe na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremeniť tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si môžu zamestnanci verejnej správy získavať sami v reálnom čase.

Ide o prvý krok z celého radu opatrení, ktoré postupne majú prispieť k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania získa sám.

  4.  Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci.
Fyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať tieto výpisy.

  5.  Alternatívne riešenia

1. zachovanie súčasného stavu- táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady 2. zvolená alternatíva- nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním v listinnej podobe

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          S  Áno            *  Nie
Zmena sa dotkne platných vykonávacích právnych predpisov v gescii všetkých ústredných orgánov štátnej správy, konkrétne 68 vyhlášok, 8 opatrení, 12 nariadení vlády. Predkladateľ predpokladá prijatie zmien v dotknutých vykonávacích predpisoch súčasne s prijatím návrhu zákona.

  7.  Transpozícia práva EÚ

 

  8.  Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  S   Negatívne

  *     Áno

  S     Nie

  *   Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Sociálne vplyvy

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


 
S     Pozitívne


 
*     Žiadne


 
*   Negatívne

  * Pozitívne

  *     Žiadne

 S    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

 

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150

  12.  Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SR
Početnosti - jednotlivé registre
Správne poplatky - jednotlivé registre
Technické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVM
Spolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia predkladateľovi odporúča v bode 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzať z aktuálnejších údajov, než z údajov Štatistického úradu z roku 2014, s cieľom uviesť čo najaktuálnejší obraz dotknutých podnikateľských subjektov. Pri výpočte administratívnych nákladov berie predkladateľ v úvahu priemernú hodinovú mzdu 7,7 eur, no v predchádzajúcom texte uvádza: „Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur.“ V zmysle správnosti výpočtu úspory administratívnych nákladov na strane podnikateľov a koherencie samotného materiálu, Komisia odporúča predkladateľovi tieto údaje zosúladiť.K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s výpadkom príjmov štátneho rozpočtu z poplatkov za vydanie výpisu z jednotlivých registrov v roku 2018 vo výške 2,5 mil. eur (navrhovaná účinnosť zákona je od 1.7.2018), na roky 2019 a 2020 vo výške 5 mil. eur ročne. V súvislosti s rozčlenením úbytku príjmov podľa kapitol štátneho rozpočtu Komisia upozorňuje, že príjmy zo správnych poplatkov sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Negatívny vplyv z titulu úpravy informačných systémov a požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov o 5 (z toho 3 osoby pre ÚPPVII a 2 osoby pre GP SR) je kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 3,2 mil. eur (z toho ÚPPVII 2,3 mil. eur, GP SR 0,3 mil. eur, ÚGKK SR 0,2 mil. eur, DataCentrum 0,2 mil. eur a MF SR 0,2 mil. eur), na roky 2019 a 2020 vo výške 0,1 mil. eur ročne. Predpokladaná úspora na strane výdavkov (materiálnych nákladov, prevádzkovej réžie, pracovného času zamestnancov) je odhadovaná v roku 2018 vo výške 1,4 mil. eur, na roky 2019 a 2020 vo výške 2,9 mil. eur ročne. V bode 2.1.1. predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 nie sú uvedené údaje v riadkoch „vplyv na ŠR“, „výdavky verejnej správy celkom“ a „financovanie zabezpečené v rozpočte“, resp. „rozpočtovo nekrytý vplyv“. V hlavičke nie sú korektne uvedené roky. Sumy výdavkov je potrebné uvádzať v eurách. Kvantifikáciu vplyvov je potrebné v jednotlivých rokoch uvádzať kumulatívne a nie medziročne. V bode 2.1.1. je potrebné uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Komisia upozorňuje, že predložený návrh nie je v súlade s úlohou C.17 uznesenia vlády SR č. 471/2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 „nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. S požadovaným zvýšením výdavkov a zvýšením počtu zamestnancov Komisia nesúhlasí. Komisia žiada, aby prípadné nové úlohy boli zabezpečené delimitáciou z tých kapitol štátneho rozpočtu, v ktorých dôjde k zrušeniu činností a tým aj k úspore počtu zamestnancov a výdavkov. V tab. č. 4 za orgány verejnej moci (spoločne) je v roku 2018 nesprávne uvedená suma výdavkov v riadku „dopad na výdavky verejnej správy celkom“. V súvislosti s kvantifikáciou úspor v orgánoch verejnej moci súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ doplnil aj vyjadrenie o znížení limitu počtu zamestnancov, ktoré s úsporou osobných výdavkov súvisí. K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia navrhuje predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe z dôvodu, že orgánom verejnej moci vzniká nová povinnosť, a to vyžiadavať si od príslušných orgánov verejnej moci výpisy z registrov. To znamená, že orgán verejnej moci nebude mať prístupy do registrov, ale bude si musieť vyžiadavať výpisy z týchto registrov. V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia odporúča v bode 7.2.1 vyčísliť zníženie priamych finančných nákladov pre občana. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Predkladateľ akceptoval a zapracoval pripomienky Komisie okrem bodu 2.1.1.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

Všeobecná pokladničná správa

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Rozpočtové prostriedky

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

4

4

4

- vplyv na ŠR

5

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na ŠR

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

 


 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

 

 

 

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana/podnikateľa z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

 

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR, Štatistickým úradom SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.

 

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú výpis z registra trestov, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, či výpisy z obchodného a živnostenského registra za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

 

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

 x     zmena sadzby

       zmena v nároku

 x     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

       iné

 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia výpisov.

 

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

   

 

Je dôležité povedať, že investičné výdavky ako obstarávanie kapitálových aktív alebo tovarov a služieb pri tomto návrhu, vytvoria základ pre poskytovanie ďalších výpisov, či informácií orgánom verejnej moci, elektronicky, bezodplatne a za občana/podnikateľa.

 Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme:

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Výpis z registra trestov

213 379

1

213 379

Výpis z obchodného registra

257 300

3

771 900

Výpis zo živnostenského registra

63 859

2

127 718

Výpis listu vlastníctva

288 470

4

1153880

SPOLU

823 008

9

2 266 877

 

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

213 379

853 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

288 470

2 307 760

SPOLU

 

 

5 025 303

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom):

 

Úspory nákladov na tlač výpisov:

 

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie výpisu

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

 

   Cena zariadenia

1 144 EUR

   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

   Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

   Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

   Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

   Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

   Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)

0,00000

   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

 

   Cena papiera 1 ks A4

0,01056

   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Ročná úspora celkom

201 434,69 eur

 

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy:

 

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných výpisov za obdobie 12 mesiacov

823 008

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur


 


Tabuľka č. 3

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

 

Nedaňové príjmy (200)1

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

Granty a transfery (300)1

0

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 


 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 4

 

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 2 320 008

 48 672

 48 672

 48 672

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19 008 

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

2 247 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 320 008

48 672

48 672

48 672

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

2. Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

203 097,6

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 672

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

154 425,6

20 025,6

20 025,6

20 025,6

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

115 200

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

115 200

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

 2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 171 600

 0

 0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

171 600

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

171 600

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

4. DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 240 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

240 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

240 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

5. Ministerstvo financií SR - školenia a metodické príručky

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 192 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

192 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

192 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

6. Orgány verejnej moci (spoločne) – Ktoré zabezpečujú elektronické vydávanie výpisov za občana teraz (úspory)

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-866 619

-1 733 238

-1 733 238

-1 733 238

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-470 756

-941 512

-941 512

-941 512

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Tovary a služby (630)2

-100 717,35

-201 434,69

-201 434,69

-201 434,69

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

MZDOVÉ DOPADY

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

3

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

3

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

 1500

 1500

 1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

73008

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

54000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19008

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

19008

12672

12672

12672

 

 

 

2. Generálna prokuratúra SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

2

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

2

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

1500

1500

1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48672

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

36000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12672

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

12672

12672

12672

12672

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

               

 

 

 

 

 

 

 

 


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania výpisov a potvrdení z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra.

Výnimkou budú právnické osoby, ktoré sú povinné predkladať výpis z registra trestov právnickej osoby.

 

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 516

Spoločnosti s ručením obmedzeným

193 300

Ostatné obchodné spoločnosti

1 288

Družstvá

1 353

Štátne podniky

15

Príspevkové organizácie

641

Rozpočtové organizácie

6 372

Živnostníci

322 968

Ostatné právne formy

19 625

Spolu subjekty podľa právnej formy

575 102

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2016

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Hľadali sme technické riešenie a zhodu pri poskytovaní výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

 

Hlavné body konzultácií:
1. Všeobecne problematika poskytovania výpisov v dnešnej dobe - dáta pre analýzy (bankový sektor, IT asociácia, registre osobitne)

2. Technické riešenie - zhoda a návrh technického riešenia poskytovania údajov a výpisov (zdrojové registre)

3. Legislatívne základy pre technické riešenie - výstup zakomponovaný v návrhu (zdrojové registre)

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa, elektronicky.  

 

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/
Rok 2017

Početnosť výpisov/
12 mes.

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

3 500

-14 000

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

-1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

-191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

86 541

-692 328

SPOLU

 

411 200

-2 570 355

 Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 200

- 904 640

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané výpisy 411 200 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.  

 

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet:

 

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 200

- 3 166 240

 

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-4,47 eur

-2 570 355

Nepriame finančné náklady

-1,57 eur

- 904 640

Administratívne náklady

-5,5 eur

-3 166 240

Celkové náklady regulácie

-11,54 eur

-6 641 235

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

 

Kód služby

 

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

 

 

 

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

 

Informačný systém
centrálnej správy
referenčných údajov
verejnej správy

 

 

B

isvs_533

IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb

 

B

isvs_421

Informačný systém katastra nehnuteľností

 

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

 

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

 

 

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

 

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie výpisov na právne účely z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, výpisov z obchodného a živnostenského registra elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Výpis z registra trestov (zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis zo živnostenského registra (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis z obchodného registra (zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Výpisy z obchodného a živnostenského registra, či listu vlastníctva majú verejnú a neverejnú časť. K verejnej časti má podľa zákonov prístup každý občan na akýkoľvek účel. K neverejnej časti má prístup len osoba, ktorej sa tento výpis týka. Výpisy z neverejnej časti na právne účely dnes na základe platnej právnej úpravy poskytujú subjekty nasledovne:

 

1.       Výpis z registra trestov - Generálna prokuratúra SR, vydáva odbor registra trestov

2.       Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vydáva kataster nehnuteľností

3.       Výpis zo živnostenského registra - Ministerstvo vnútra SR, vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania

4.       Výpis z obchodného registra - Ministerstvo spravodlivosti SR, vydáva príslušný súd alebo notársky úrad

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu  návrhom predmetného zákona. Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu zákona meníme 162 zákonov, 68 vyhlášok,8 opatrení a 12 nariadení vlády. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zníženie správnych poplatkov za vystavenie výpisov z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či živnostenského registra na právne účely. Tieto výpisy sa budú získavať za občana bezodplatne. Pozitívny vplyv na dostupnosť služby.

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

209 879

839 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

0

0

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

0

0

Výpis listu vlastníctva

8 eur

201 929

1 615 432

SPOLU

 

411 808

2 454 948

 

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 808

- 905 977,60

 

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času  vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie priamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou


Vysvetlenie:
Získanie jedného výpisu z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či zo živnostenského registra na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 823 008 výpisov a občania tak strávili v priemere 823 008 hodín získavaním týchto výpisov. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto výpisy bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

 

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 808

- 3 170 921,6

 

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je  veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov. 

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 

Nové povinnosti (identifikujte)

Občanovi vzniká povinnosť predkladať súhlas a doplňujúce údaje na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnancom verejnej správy za občana na daný účel.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?   

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

           

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

 

 

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

2.

Názov návrhu právneho predpisu:  Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

 

 

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

 

 

a)      je upravená v práve Európskej únie


- primárnom

čl. 18, 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty:

-

 

2. nelegislatívne akty:

-

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)

-

 

 

 

b)      nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

 

 

 

 

 

 

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

 

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

     
 

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

     
 

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

     
 

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

     

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

   

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

   

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dôvodová správa

 

 

B. Osobitná časť   

 

K Čl. I

K § 1

K odseku 1

Pre všetky orgány verejnej moci sa zavádza povinnosť získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely.

 

K odseku 2

Ustanovuje sa okruh osôb oslobodených od dokladovania listinných podôb výpisov na účel preukazovania skutočností v nich uvedených.

 

K odseku 3

Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely návrhu zákona, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby uvedené v odseku 2 povinné dokladovať v listinnej podobe.

 

K odseku 4

Ustanovenie dopĺňa rozsah subjektov o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou.

 

K odseku 5

Ustanovenie upravuje vyňatie Slovenskej informačnej služby spod režimu návrhu zákona, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

 

K odseku 6

Technické riešenie ako získavať údaje alebo výpisy z informačných systémov verejnej správy vytvorí Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad“) v spolupráci so zdrojovými registrami a registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Technické riešenie bude postavené na už existujúcom IS CSRÚ, ktorého správcom je úrad. Orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 budú môcť pomocou integrácie s IS CSRÚ získavať všetky potrebné údaje alebo výpisy priamo do svojich agendových systémov. Pokiaľ orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 nebudú disponovať agendovými informačnými systémami potrebnými pre integráciu alebo nebudú disponovať finančnými prostriedkami pre túto integráciu, vytvorí úrad portál ako novú inštanciu nad IS CSRÚ, ktorý zabezpečí prístup k získavaniu predmetných údajov alebo výpisov pomocou prihlásenia sa elektronickým občianskym preukazom a čítačkou alebo pridelenými prihlasovacími údajmi.

Ustanovenie upravuje prípady ak z dôvodu technických príčin na strane orgánu verejnej moci alebo úradu alebo príslušného správcu informačného systému verejnej správy nie je možné bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy a mohlo by dôjsť k prekážkam v konaní a predĺženiu lehôt podľa osobitných predpisov.

Za technické dôvodmi resp. prekážky, ktoré bránia bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 sa považujú i pracoviská so slabým alebo nevyhovujúcim pripojením do internetovej siete.

Technické dôvody podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 taktiež zahŕňajú  situácie, kedy údaje z referenčného registra nebudú úplné a zdrojový register bude obsahovať údaje rozhodujúce pre úradnú činnosť alebo rozhodovanie.

Za bezodkladnosť sa v tomto prípade považuje doba 24 hodín až 5 pracovných dní od zaslania požiadavky na získanie údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Táto doba musí však byť posudzovaná individuálne, nakoľko niektoré dotknuté konania v pôsobnosti orgánov verejnej moci predpokladajú aj trojdňovú lehotu na rozhodnutie alebo právny úkon.

V uvedených prípadoch sú subjekty uvedené v odseku 1 a 4 oprávnené požadovať od osôb podľa odseku 2 doloženie listín na účel preukázania skutočností v nich obsiahnutých. Ustanovenie stanovuje i podmienku aktuálnosti listinných výpisov zo zdrojových registrov, ktoré nesmú byť staršie ako 30 dní aby bola v prípade technických príčin zabezpečená akceptovateľná aktuálnosť údajov a skutočností v nich obsiahnutých.

 

K Čl. II

Navrhované doplnenie ustanovenia ustanovuje okruh údajov a výpisov z informačných systémov verejnej správy okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, za všeobecne známe skutočnosti, ktoré sú použiteľné na právne účely ako podklad rozhodnutia správneho orgánu a ktoré účastníci konania a zúčastnené osoby nemusia preukazovať dokladmi.

 

K čl. III

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prekladania výpisu z registra trestov ako obligatórnu náležitosť na ustanovenie za odborne spôsobilú osobu na zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis  z registra trestov.

 

K Čl. IV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z registra trestov ako obligatórnu prílohu žiadosti o vydanie alebo zmenu banského oprávnenia. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. V

K bodom 1 až 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z obchodného registra účastníkom dražby.

 

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako súčasť prihlášky. Účastník poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VIII

Vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a ďalších skutočností a listín, ktoré sú skutočnosťami obsiahnutými v registri právnických osôb.

 

K Čl. IX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

 

K Čl. X

K bodu 1

Podľa § 5 ods. 3 živnostenského zákona fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Preto je potrebné výslovne uviesť povinnosť splnenia podmienky bezúhonnosti aj pre zahraničnú osobu, ktorá je právnickou osobou

 

K bodom 2 až 4

Ide o nadviazanie na úpravu urobenú v predchádzajúcom bode, z ktorej vyplýva povinnosť predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú právnickú osobu.

 

K Čl. XI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa možnosť voľby predloženia výpisu z registra trestov ako prílohu žiadosti o zapísanie do Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo poskytnutia údajov na účel zabezpečenia výpisu z registra trestov komorou. Žiadateľ v žiadosti  o zápis do komory poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým komora získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Vypúšťa sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť občanom, resp. spracovateľom. Túto skutočnosť zisťuje Národná banka Slovenska. Zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazu 2a).

K bodom 4 až 6

Dopĺňajú sa náležitosti, ktorými Národná banka Slovenska overuje totožnosť osôb a spôsob, akým spôsobom s nimi môže nakladať.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava na základe doplnenia odseku 2 v § 34a novelizačným bodom 3.

K bodu 8

Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje vykonať zmeny, na základe ktorých by účastníci konaní, najmä pri tzv. povoľovacích konaniach a v konaniach o zmenách alebo o udelení predchádzajúcich súhlasov nemuseli predkladať Národnej banke Slovenska výpisy z uvedených registrov v materiálnej podobe (okrem prvého razu), a Národná banka Slovenska by si všetky takéto potrebné podklady podľa aktuálneho stavu (aj v prípade pozmeneného stavu) mala sama zadovážiť, alebo preveriť potrebné údaje alebo skutočnosti, prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť pre žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a nahrádza sa povinnosťou poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa sleduje zabezpečenie možnosti poskytnutia súčinnosti a požadovaných informácií v konaní o udelenie štátneho občianstva ostatnými orgány verejnej moci, právnickými a fyzickými osobami buď v listinnej podobe (v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 zákona) alebo elektronickej podobe.

 

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti predkladania výpisu z registra trestov pre uchádzačov na prijatie za dobrovoľného strážcu poriadku. Na tento účel preukázania bezúhonnosti uchádzač poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa o postup, akým obec získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa taxatívne ustanovujú dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na zápis do registra spoločenstiev a explicitne sa dopĺňa povinnosť príslušného správneho orgánu použiť predložené údaje na získanie výpisu z listu vlastníctva, resp. výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 5

Upravuje sa spôsob preukazovania bezúhonnosti a aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

 

 

K Čl. XVII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti uchádzača na výkonného riaditeľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Navrhuje sa aby uchádzač na pozíciu výkonného riaditeľa poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým stredisko získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o poskytnutie jednorázovej finančnej výpomoci predkladať obci ako prílohu žiadosti list vlastníctva alebo jeho kópiu. Ponecháva sa dokladovanie užívacieho práva k obydliu ak žiadateľ nie je vlastníkom obydlia.

 

K Čl. XIX

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa definuje dôveryhodnosť osoby, spôsob, akým sa preukazuje. Upravuje sa postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov ak sa jedná o občana Slovenskej republiky. Zároveň sa stanovuje postup dokladovania bezúhonnosti cudzincov.

 

K Čl. XX

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XXI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby správca poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby riaditeľ poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXIII

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa o prijatie. Na tento účel poskytne žiadateľ v prijímacom konaní údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Spod režimu sa pre špecifickosť činností súvisiacich s plnením úloh príslušníka spravodajskej služby navrhuje vyňať Slovenskú informačnú službu.

 

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 3

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Na tento účel poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 2a.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby dokladovať výpis z obchodného registra.

 

 

K Čl. XXV

K bodu 1

Cieľom doplnenia ustanovenia je úprava postupu pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom žiadateľa. Na tento účel poskytnú ministerstvu tieto osoby údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami výpis z obchodného registra. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z listu vlastníctva, pokiaľ osoba vykonáva činnosť v priestoroch, ktorých je vlastníkom. Ponecháva sa dokladovanie nájomnej zmluvy k týmto priestorom, ak nejde o vlastníka.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXVI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Žiadateľ o udelenie licencie ako aj členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby žiadateľa poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVII

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť prikladať k žiadosti o osvedčenie na prevádzku verejného skladu výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a doklad o vlastníctve nehnuteľnosti alebo osvedčenú kópiu listu vlastníctva prenajímateľa. Ponecháva povinnosť sa predloženie zmluvy o nájme verejného skladu, ak žiadateľ nie je vlastníkom.  

K bodu 2

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVIII

K bodu 1

V navrhovanej právnej úprave sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a živnostenský list prípadne výpis zo živnostenského registra, a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o vydanie oprávnenia na šľachtenie a plemenitbu.

K bodu 2

Navrhovaná znenie vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra, kópiu živnostenského listu ako aj doklad o vlastníctve vodnej plochy. Ponecháva sa povinnosť preukázať  nájomný vzťah kópiou nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom vodnej plochy.

 

K Čl. XXIX

Cieľom navrhovanej zmeny je úprava postupu preukázania bezúhonnosti osoby, ktorá žiada o prijatie do štátnej služby ako colník. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 6a.

 

K Čl. XXX

K bodu 1

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať vlastníctvo k nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva.

K bodom 2 až 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín, producenta kompostu a žiadateľa o certifikáciu hnojiva predkladať Kontrolnému a skúšobnému ústavu k žiadosti výpis z obchodného registra a živnostenského registra.

 

K Čl. XXXII

K bodu 1,4 a 9

Určuje sa postup, akým Národná rada SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu získa výpis z registra trestov.

K bodom 2, 5 a 6

Ustanovuje sa podmienka bezúhonnosti pre právnické osoby, ktoré žiadajú o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej  služby, o registráciu retransmisie ako aj pre fyzické osoby, ktoré žiadajú o registráciu retransmisie.

K bodu 3,7 a 8

Zrušuje sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov k žiadostiam o vydanie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a k žiadosti o registráciu retransmisie.

V prípade cudzincov sa ponecháva povinnosť predložiť obdobný doklad ako je výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 36a.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

Čl. XXXIII

K bodom  1, 2, 6, 7 a 9 

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť predkladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 3, 4, 5 a 8

Cieľom právnej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov pre fyzické osoby a ich zástupcov, právnické osoby a členov ich štatutárneho orgánu. Tieto osoby poskytnú orgánu verejnej moci iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým sa získava výpis z registra trestov.

K bodu 10

Vypúšťa sa podmienka veku ;)

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z listu vlastníctva, ak je žiadateľ vlastníkom, resp. spoluvlastníkom priestoru.

 

K Čl. XXXIV

V navrhovanej zmene ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný za sudcu poskytne iba údaje pre potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5.

 

K Čl. XXXV

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa ako obligatórnu náležitosť predkladať ministerstvu k žiadosti na vykonanie kvalifikačného kurzu výpis z obchodného registra, výpis živnostenského registra alebo výpis z obdobného registra a ponecháva sa dokladovanie obdobných dokladov, ak je osoba zapísaná v obdobnom registri v zahraničí.

 

K Čl. XXXVI

Upravuje sa postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný do funkcie prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup získania odpisu registra trestov.

 

K Čl. XXXVII

V navrhovanej zmene sa upravuje náležitosť prihlášky na funkciu hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra v prihláške uvedie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým samosprávny kraj získava výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 18ba.

 

K Čl. XXXVIII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov predkladať ministerstvu výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra ako jednu z obligatórnych náležitostí na získanie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osobitných oprávnení výrobcu požiarnotechnického zariadenia alebo zhotoviteľa požiarnotechnického zariadenia.

 

K Čl. XXXIX

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti občana pri prijímaní za príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby. Zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

 

K Čl. XL

K bodom  1 až 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov a ustanovuje sa postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti cudzincov.

K bodu 4

Legislatívno-technické úpravy vo vnútorných odkazoch predpisu zohľadňujúce doplnenie odseku 16 v § 7.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť osôb predkladať výpis zo živnostenského registra, resp. výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou v § 38 ods. 3 sa spresňuje ustanovenie zákona z dôvodu plnenia úloh vyplývajúcich z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“). Z nariadenia vyplýva povinnosť centrálnym bankám Eurosystému zabezpečiť kontinuálny zber údajov o úveroch a kreditnom riziku; predmetným ustanovením sa zabezpečí plnenie úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú z nariadenia.

K bodu 7

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti prikladanej k žiadosti o poskytnutie údajov z registra.

K bodu 8

Navrhovaným ustanovením sa zabezpečí možnosť poskytovania údajov, ktoré sú predmetom nariadenia aj s inými centrálnymi bankami z iných členských štátov bez uzavretia dohody za podmienky, že tieto centrálne banky sú taktiež súčasťou kontinuálneho zberu údajov o registri a kreditnom riziku podľa nariadenia.

 

K Čl. XLI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa precizuje preukazovanie dôveryhodnosti cudzincov.

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti podľa § 55 ods. 1, § 55 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov formou predloženia kópie dokladu totožnosti a kópie rodného listu na účely overenia totožnosti.

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi uložiť výpis z obchodného registra v Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. XLII

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIII

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 36a a 36b.

 

K Čl. XLIV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej právnej úprave sa vypúšťa povinnosť inšpektora preukazovať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým Slovenská obchodná inšpekcia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XLV

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na identifikáciu nehnuteľnosti.

 

K Čl. XLVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpis registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1c.

 

K Čl. XLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje spôsob akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a.

 

K Čl. XLVIII

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti o povolenie podľa § 4 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzickej osoby. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť burzy predkladať výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. L

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzických osôb a právnických osôb. Tieto osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5b.

 

K Čl. LI

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností ako obligatórnych príloh k žiadosti o povolenie.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 1.

K bodom 3 až 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov dokladovať bezúhonnosť obdobných potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava, prípadne čestným vyhlásením. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 72a.

 

K Čl. LIII

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 69c.

 

K Čl. LIV

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LV

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Člen orgánu akadémie poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazu 4.

 

K Čl. LVI

Účelom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať odpis registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazom 4 a 4a.

 

K Čl. LVII

K bodu 1

Návrh úpravy ustanovenia upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu podľa novelizačného bodu 1 sa v novelizačnom bode 2 upravuje postup na vydanie výpisu z registra trestov s prihliadnutím na rozdielnu povahu zamestnávateľa. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom (odsek 5) je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý nie je súčasne služobným úradom (odsek 6) je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené v odôvodnení článku I. Zároveň sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzických osôb, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (odsek 7).

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zohľadňuje preukazovanie bezúhonnosti až ku dňu nástupu vedúceho zamestnanca do verejnej služby a postup pri preukazovaní bezúhonnosti.

 

K Čl. LVIII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať odpisu registra trestov. Občan poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. LIX

K bodom 1 a 3

Štylistická úprava úvodnej vety z dôvodu úpravy znenia § 16 ods. 2 písm. d), resp. § 16 ods. 4 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba,  právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie zavádza definíciu bezúhonnosti. Zároveň ustanovuje spôsob preukazovania bezúhonnosti a postup na získanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. LX

K bodom 1, 2, 10, 16, 21, 23, 26, 27

Úpravy vnútorných odkazov v dôsledku zmien podľa novelizačných bodov 5, 13 a 20.

K bodom 3, 4, 8, 12, 13, 20, 24, 28

Navrhovaná zmena prináša komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel podľa článku I tohto zákona. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravuje postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

K bodom 5, 6, 7, 9, 11, 14, 15, 17 až 19, 22, 24, 25

Vypúšťa sa povinnosť preukazovania skutočností, ktoré si ústredie dokáže už v dnešnej dobe získať vlastnou činnosťou, resp. preukázanie niektorých skutočností je novelou premiestnené do iných ustanovení zákona.

K bodu 29

Prechodné ustanovenie zohľadňujúce zmeny v zákone.

 

K bodu LXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť so žiadosťou výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Úpravy v terminológii zákona.

 

K Čl. LXII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov a právnické osoby so sídlom mimo územia SR preukazovať bezúhonnosť potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu ktorého je príslušníkom alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava alebo kde má sídlo

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť predložiť výpis z obchodného registra.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť dôchodcovskej správcovskej spoločnosti predložiť výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. LXIII

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzickej osoby. Upravuje sa postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa zohľadňuje oprávnenie subjektov na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Zavádza sa možnosť preukazovania bezúhonnosti prostredníctvom využívaním informačného systému verejnej správy, ak preverujúca osoba má oprávnenie používať informačný systém verejnej správy.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa vypúšťajú náležitosti bezpečnostného dotazníka podnikateľa - výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXIV

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 61ca.

 

K Čl. LXVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba a právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 3aa.

 

K Čl. LXVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 7aa.

 

K Čl. LXVIII

K bodu 1

Z dôvodu právnej istoty a odstránenia pochybností v aplikačnej praxi sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa na poskytovanie dotácií nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ponecháva priestor, aby sa na poskytovanie dotácií vzťahoval správny poriadok, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým poskytovateľ dotácie získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXIX

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby dokladovanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. LXX

K bodom 1, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Podrobnosti o vyžiadaní výpisu z registra trestov sú upravené v novelizačnom bode 5. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXI

K bodom 1 a 6 až 8

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodom 2 až 4, 5 a 9

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť pre cudzincov a zahraničné právnické osoby obdobným potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, kde má sídlo, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace.  Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXII

K bodu 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodom 4 až 6

Vypúšťa sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIII

K bodom 1, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov, zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIV

K bodom 1, 11, 17, 19, 23 a 25

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnym údajom zapisovaných do obchodného registra a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra. Táto povinnosť sa zachováva pri zahraničných osobách, ktoré sú naďalej povinné dokladovať obdobný výpis ako je výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 4, 7, 9, 10, 15, 17, 18, 21, 22 a 24

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Táto zmena sa netýka zahraničných osôb, ktoré sú povinné dokladovať bezúhonnosť obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z obchodného registra ako obligatórnej prílohy.

K bodu 6

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z listu vlastníctva ako obligatórnej prílohy.

K bodom 3, 8, 12, 16, 19 a 25

Legislatívno-technické úpravy ustanovení, ktoré zohľadňujú vypustenie povinnosti dokladovania jednotlivých výpisov z príslušných zdrojových registrov.

K bodom 9, 13, 14, 20 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa ustanovuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov.

 

K Čl. LXXV

K bodu 1

Zavádza sa odkaz na poznámku pod čiarou za účelom upresnenia údajov požadovaných na zabezpečenie odpisu registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb dokladovať výpis z obchodného registra.

K bodu 3

Navrhované doplnenie ustanovuje postup ministerstva pri zabezpečení odpisu registra trestov.

 

K Čl. LXXVI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov.

K bodom 2, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 18a.

K bodu 4

Vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXXVII

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa nahrádza povinné dokladanie výpisu z registra trestov postupom na vyžiadanie výpisu z registra trestov predložením údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získava výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý však nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. LXXVIII

K bodu 1

Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax je potrebné doplniť právnu úpravu o vylúčenie opravného prostriedku proti príkazom vydaným podľa § 15b ods. 7 rovnako, ako je tomu v prípadoch obdobných príkazov.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra. zároveň navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov orgánom verejnej moci. Zároveň upravuje postup preukazovania bezúhonnosti cudzincov a občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dlhodobo nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodom 4 a 6

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť žiadateľa a prevádzkovateľa hazardnej hry prikladať ministerstvu k žiadosti alebo v prípade okolností podľa § 24 výpis z obchodného registra.

K bodu 5

Vypustením navrhovaného ustanovenia sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra nadácií alebo výpis z registra záujmových združení k žiadosti o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie charitatívnej lotérie.

 

K Čl. LXXIX

K bodom 1, 3 a 4

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť prikladania výpisu z obchodného registra, údajov zapisovaných a listín evidovaných v obchodnom registri.

 

K Čl. LXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov v novelizačnom bode 2.

 

K Čl. LXXXI

K bodom 1, 2, 5, 7 až 11

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a  orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  odpis z registra trestov. Osoba poskytne ministerstvu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre potreby vyžiadania odpisu registra trestov iba potrebné údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  získa odpis registra trestov.

K bodom 3, 4 a 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 12

Upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXII

K bodu 1

V navrhovanej úprave ustanovenia sa k návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia  vypúšťa povinnosť prikladania listov vlastníctva dotknutých pozemkov alebo ich výpisov ako povinnej prílohy. 

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti uchádzačov za členov lesnej stráže a členov lesnej stráže. Fyzická osoba poskytne správnemu orgánu iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXIII

K bodom 1 až 3 a 12

Navrhované zmeny ustanovení upravujú postup pri preukazovaní spoľahlivosti a postup pri zabezpečení odpisu registra trestov.

K bodom 4 až 11

Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby dokladovať výpis zo živnostenského registra. Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby a právnickej osoby predkladať prehľad o svojich podnikateľských činnostiach a výpis z obchodného registra.

K bodu 13

Zmenou ustanovenia sa zavádza oznamovacia povinnosť zamestnanca pri zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie jeho spoľahlivosti.

K bodom 14 až 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 4 až 11.

 

K Čl. LXXXIV

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukazovania bezúhonnosti Slováka žijúceho v zahraničí. V žiadosti o vydanie osvedčenia na preukázanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí poskytne žiadateľ údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10.

 

K Čl. LXXXV

K bodom 1 až 5, 8 a 9,

Účelom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti prekladať správnemu orgánu výpis z obchodného registra,  výpis zo živnostenského registra a výpis z katastra nehnuteľností ako povinnú prílohu k návrhom a žiadostiam. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 5, 7, 10 a 11

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov. Žiadateľ poskytne Štátnej kúpeľnej komisii iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Štátna kúpeľná komisia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVI

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, v ktorom oprávnení dediči museli v prípade, ak dôjde k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu úmrtia žiadateľa o príspevok na zateplenie rodinného domu, predkladať Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXXXVII

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vojakov v zálohe a zároveň sa určuje postup, akým vojenský útvar získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVIII

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je upresniť postup preukázania bezúhonnosti a zároveň sa určiť postup, akým  sa získava výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 39.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť prikladať ako prílohu k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. LXXXIX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmenou ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o členstvo v rade správcov a stanovuje spôsob akým Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky postupuje pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov jadrového fondu.

 

K Čl. XC

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa mení spôsob preukazovania bezúhonnosti žiadateľa,  štatutárneho orgánu žiadateľa a cudzinca ako žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

K bodu 2 

Navrhovanou úpravou sa mení postup pri dokladaní výpisu z registra trestov. Možnosť účastníka konania požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov sa úpravou mení na povinnosť poskytnúť údaje, aby správny orgán mohol bezodkladne zaslať tieto údaje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a ustanovuje sa postup akým Štátna veterinárna a potravinová správa získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 123a..

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra ako obsahovej náležitosti oznámenia podľa § 39 ods. 8.

K bodu 4

V navrhovanej zmene sa vypúšťa povinnosť pripájať k žiadosti výpis z obchodného registra, živnostenského registra a výpisu z listu vlastníctva.

 

K Čl. XCII

K bodom 1 a 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti a postup akým regionálny úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XCIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra a povinnosť zahraničnej právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra o organizačnej zložke podniku v Slovenskej republike. Ponecháva sa povinnosť predkladať obdobný dokument, akým je výpis z obchodného registra pre zahraničné právnické osoby, ktoré nemajú sídlo ani organizačnú zložku podniku na území Slovenskej republiky, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Zároveň sa ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár a vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, namiesto ktorého žiadateľ uvedie iba údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 26 sa upravuje spôsob vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCIV

K bodu 1

Doplnenie ustanovenia má za úlohu umožniť dostatočné overenie totožnosti osôb na účely zabezpečenia výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Doplnenie ustanovenia rozširuje okruh zamestnancov, ktorí overujú správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia sa dopĺňa dôvod, na základe ktorého sa vydáva výpis z registra trestov a  na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

V nadväznosti na predošlý novelizačný bod sa zohľadňuje doplnenie osôb oprávnených žiadať výpis z registra trestov a teda s tým súvisiace overovanie správnosti údajov na vyžiadanie výpisu z registra trestov oprávnenou osobou.

K bodu 5

Doplnením ustanovenia sa rozširuje okruh dôvodov na vydávanie odpisu registra trestov.

K bodu 6

Vypustenie ustanovenia, nakoľko pominuli dôvody preukazovania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti odpisom registra trestov pre vojakov v zálohe na účely zaradenia do aktívnych záloh.

K bodu 7

Doplnenie ustanovenia z dôvodu povinnosti preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť v nadväznosti na zmenu zákona o súdnej rade – preukazovanie bezúhonnosti členov disciplinárnych senátov a kandidáta na sudu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne.

 

K čl. XCV  

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o vydanie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCVI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o typové schvaľovanie ES výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra. Ponecháva sa iba povinnosť prikladať k žiadosti výpis, ak je žiadateľ zapísaný v inej, obdobnej evidencii v štáte, v ktorom má sídlo.

 

K Čl. XCVII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra alebo ich úradne osvedčené kópie.

 

K Čl. XCVIII

K bodom 1 až 3 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pripojiť k žiadosti o geologické oprávnenie výpis z registra trestov fyzických osôb, ich zástupcov, právnických osôb a členov štatutárneho orgánu právnických osôb, teda tých osôb, ktoré sú žiadateľmi o geologické oprávnenie. Zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si ministerstvo vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincom, a to dokladovaním výpisu z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého sú príslušníkom. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

K bodom 4 až 6

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo jeho úradne osvedčenú kópiu.

K bodu 7

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 9

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa zrušuje povinnosť prikladať k žiadosti o odplatný prevod výpis z obchodného registra, živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

 

K Čl. XCIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje možnosť získať výpis z registra aj elektronickou formou na Ústrednom portáli verejnej správy. Uvedená možnosť bola sprístupnená na základe osobitného zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena ustanovenia bude mať pozitívny vplyv na zníženie administratívnej záťaže využitím informačného systému verejnej správy.

K bodu 2

V súvislosti s konaniami registrového úradu je ustanovenie potrebné doplniť aj o konanie podľa osobitného predpisu požadovaného legislatívou EÚ - čl. 13 nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce v platnom znení.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti fyzickej osoby a zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si registrový úrad vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo iným rovnocenným dokladom, vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého sú občanom.

 

K Čl. C   

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti zakladateľa komoditnej burzy, osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady a generálneho sekretára. Tieto osoby poskytnú v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov.

K bodu 3

Upravujú sa podrobnosti o postupe pri vyžiadaní výpisu z registra trestov..

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť komoditnej burzy predkladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

 

K Čl. CI    

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa ustanovuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 3.

K bodu 2

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov ako povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie dotácie. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním.

K bodu 4

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K bodu 5

Navrhovaná úprava upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov kandidátov na členov správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti žiadateľov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru pobyt alebo sídlo, a ak sa jedná o zahraničné právnické osoby.

K bodu 2, 6, 9

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť prekladať výpisy z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 3, 7 a 10

Navrhovaná úprava ruší povinnosť predkladať list vlastníctva alebo jeho kópiu.

K bodu 5

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje právo ministerstva vyžiadať si od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov osôb, ktoré vykonávajú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím ako samostatné odborné činnosti na účely splnenia podmienky bezúhonnosti.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava.

 

K Čl. CIV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov dokladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb dokladať výpis z obchodného registra a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti. Osoba navrhnutá za člena rady poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovuje bezúhonnosť ako ďalší predpoklad na zvolenie fyzickej osoby na výkon funkcie riaditeľa fondu.

K bodu 3 a 6

Upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladať výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 4.

 

K Čl. CVI

K bodu 1

Navrhovaným vypustením ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

 

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Ministerstvu sa poskytujú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CVIII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa v ustanovení ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný. Zavádza sa povinnosť označiť úradný register, v ktorom je žiadateľ zapísaný.

K bodom 2 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov pre občanov Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIX

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o registráciu prikladať k žiadosti výpis z listu vlastníctva a ponecháva sa iba upravené ustanovenie o prikladaní nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

 

K Čl. CX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vo vnútorných odkazoch v predpise v nadväznosti na zmeny vykonané v predošlom novelizačnom bode

 

K Čl. CXI

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z listu vlastníctva ministerstvu.

 

K Čl. CXII  

K bodom 1 až 5, 8, 10, 11, 13, 14, 18 až 23 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním a zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov.

K bodom 6, 7, 9, 12, 15 až 17

Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010,  ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES má európsky orgán pre bankovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES („smernica PDS2“) sú uvedené splnomocňovacie ustanovenia na základe ktorých je európsky orgán pre bankovníctvo oprávnený na vydanie usmernení pre oblasť platobných služieb. Na aplikáciu usmernení európskeho dohľadu pre bankovníctvo sa práve navrhovanou zmenou vytvorí spôsob (prostriedok), na základe ktorého bude možné tieto usmernenia  európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo preberať  do Slovenského právneho poriadku, okrem prípadu, ak nedodrží ani nemá v úmysle dodržať usmernenie o tom informuje príslušný európsky orgán dohľadu pre bankovníctvo.

K bodom 24 a 25

Cieľom uvedených úprav je zosúladenie spracúvania osobných údajov vyplývajúceho poskytovateľovi platobných služieb (bez potreby bez súhlasu dotknutej osoby) v zmysle výnimky podľa ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z., čomu zodpovedalo aj prezentované vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov.

 

K Čl. CXIII

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXIV

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre občanov iných členských štátov preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom.

 

K Čl. CXV

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je zrušenie povinnosti pre fyzické osoby, ak sú zapísané v obchodnom registri a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o licenciu výpis z obchodného registra. Zároveň vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a upravuje sa dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.  Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti občana iného členského štátu Európskej únie výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CXVI

K bodom 1 až 3

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra a živnostenského registra prípadne obdobného úradného registra. Povinnosť dokladovania výpisov sa nahrádza označením úradného registra, v ktorom je zapísaný.

K bodom 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa ponecháva povinnosť dokladovať zakladateľskú listinu, zakladateľskú zmluvu alebo spoločenskú zmluvu v prípade ak je spoločnosť založená ale ešte nie je zapísaná v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

K bodom 3 až 6

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

 

K Čl. CXVIII

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb predkladať výpisy z verejných registrov, akými sú obchodný register a živnostenský register a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci..

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

K bodu 4

Rozšírenie zákona o § 6a o poskytovaní dotácii je vyvolané zmenou uplatňovania postupov pri overovaní plnenia podmienok na získanie dotácie. Tým, že MK SR sa bude oboznamovať s údajmi potrebnými na vyžiadanie si informácii potrebných na ich overenie a osobnými údajmi, je potrebné zaviesť túto možnosť do predmetného zákona. Prijatá smernica EK o GDPR stanovuje, že oboznamovať sa s osobnými údajmi môže ústredný orgán štátnej správy iba pre potreby zákonom stanovených konaní a v zmysle zákona. Tým, že dochádza k rozšíreniu informácii, ktoré si MK SR musí v zmysle nového znenia zákona vyžiadať je potrebné upraviť oprávnenie samotného ministerstva spracovávať osobné údaje žiadateľov dotácií.

 

K Čl. CXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladovať výpis z katastra nehnuteľností. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti, čestné vyhlásenie žiadateľa a písomný súhlas vlastníkov nehnuteľnosti ak žiadateľ nie je vlastník nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb predkladať výpis zo živnostenského registra , výpis z obchodného registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa vypúšťa povinnosť priložiť k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra a list vlastníctva. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti ak žiadateľom nie je vlastník nehnuteľnosti.

K bodu 5

Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXII

K bodu 1

Gramatická úprava.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z obchodného a živnostenského registra.

K bodu 3 a 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť štatutárneho zástupcu žiadateľa o poskytnutie dotácie predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby štatutárny zástupca na účely preukázania bezúhonnosti poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 4

Úprava z dôvodu vypustenia predkladania z výpisu obchodného a živnostenského registra.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra nehnuteľností alebo úradne osvedčenú kópiu listu vlastníctva.

 

K Čl. CXXIII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXIV

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie list vlastníctva. Ponecháva sa povinnosť predkladať k žiadosti o poskytnutie dotácie zmluvu o nájme nehnuteľnosti alebo zmluva o výpožičke nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXV

K bodom 1 až 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov prikladať k žiadostiam ako povinné prílohy výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich kópie.

 

K Čl. CXXVI

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kontaktnej osoby. Navrhuje sa aby kontaktná osoba poskytla údaje potrebné na vyžiadanie  výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXVII

K bodom 1 až 3, 5 až 7

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre depozitára, vedúceho zamestnanca depozitára alebo žiadateľa predkladať ako povinnú prílohu k žiadosti o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby povinné osoby v žiadosti poskytli iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa spôsob vyžiadania výpisu. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť pre správcovskú spoločnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodu 8

Ruší sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXXVIII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Navrhuje sa aby kontaktná osoba miesto predkladania výpisu z registra trestov v žiadosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie  tohto výpisu.

 

K Čl. CXXIX

K bodom 1 až 4 a 7

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo obdobného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 5, 6 a 8

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať ako povinnú prílohu výpis z obchodného registra a živnostenského registra v žiadostiach o udelenie licencie a v žiadostiach o poskytnutie dotácie.

 

K Čl. CXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov členov výberovej komisie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

K bodu 3

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXXXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

V navrhovanej zmene sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako náležitosť k žiadostiam a oznámeniam. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať svoju bezúhonnosť poskytli pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov iba údaje.

V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo rovnocenného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 4

Zmena navrhovaného ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť predkladať výpis z obchodného registra spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

 

K Čl. CXXXII

K bodom 1 , 3 a 4

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov

K bodu 2 a 5

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o zápis do registra zberateľov a zápis do registra zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby osoby. ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli na tento účel údaje potrebné na vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre žiadateľa o autorizáciu prípravku na ochranu rastlín dokladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného a výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava

 

K Čl. CXXXIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov v žiadostiach o vydanie povolenia na predaj liehu a žiadostiach o oprávnenie na distribúciu. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli v žiadosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXV

K bodom 1, 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli správnemu orgánu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca predkladať výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom.  

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre prevádzkovateľa cestnej dopravy preukazovať finančnú spoľahlivosť podniku dokladaním výpisu z obchodného registra.

 

K Čl. CXXXVI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

 

K Čl. CXXXVII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o vydanie povolenia na prenos elektriny. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXVIII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena má za cieľ zrušiť povinnosť predkladať výpis z registra trestov spolu so žiadosťou a upraviť postup preukazovania bezúhonnosti členov rady, riaditeľa a členov dozornej rady Fondu na podporu vzdelávania. Navrhuje sa, aby tieto osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 4a.

 

K Čl. CXXXIX

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie na vypúšťanie skleníkových plynov výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXL

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť dokladať ako prílohu k žiadosti o vydanie povolenia alebo zmenu povolenia výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. CXLI

K bodom 1, 3, 6, 7 a 8

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať ako prílohu k žiadosti výpisy z obchodného, živnostenského registra alebo registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 2 a 4 

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti list vlastníctva.

K bodu 9

Navrhovaným znením sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby. 

 

K Čl. CXLIII

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie licencie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich osvedčené kópie.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov a zároveň upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov.

 

K Čl. CXLIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXLV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedu Regulačného úradu a kandidátov na funkciu predsedu Dopravného úradu. Tieto osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLVI

K bodom 1, 3 až 5

V navrhovanom znení sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov. V žiadosti sa poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa ruší povinnosť pre žiadateľa o udelenie oprávnenia na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXLVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Na účely vyžiadania výpisu z registra trestov poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXLVIII

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná rada Slovenskej republiky získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLIX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a spôsob, akým  komora získa výpis z registra trestov. 

 

K Čl. CL

K bodom 1, 2, 4 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým fond získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca preukazovať bezúhonnosť obdobným potvrdením, akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je občanom.

K bodu 3

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti  prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLI

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLII  

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie a doklady na účely preverenia totožnosti. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií prípadne Národná banka získa výpis z registra trestov. Zavádzajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 22ba a 22bb.

 

K Čl. CLIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť pre poisťovne, zahraničné poisťovne, zaisťovne alebo zahraničné zaisťovne predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 3 a 5

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Fyzické osoby poskytnú pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 4

Vypustenie povinnosti dokladovania bezúhonnosti fyzickej osoby výpisom z registra trestov.

 

K Čl. CLIV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Fyzické osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 27a.

 

K Čl. CLV

K bodom 1 až 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť žiadateľa predkladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 122a.

 

K Čl. CLVI

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť fyzickej osoby predkladať národnej rade výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného registra ako aj úradne osvedčené odpisy živnostenského oprávnenia.

 

K Čl. CLVIII

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vo výberovom a prijímacom konaní a zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. CLIX

Navrhovaná úprava ruší povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania výpis z listu vlastníctva. Zároveň sa ponecháva povinnosť priložiť k návrhu výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva

 

K Čl. CLX

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť fyzickej osoby, právnickej osoby a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby predkladať úradu výpis z registra trestov. Tieto osoby na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 3, 4 a 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť dokladovať údaje, ktoré si vie úrad z vlastnej činnosti overiť z informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. CLXI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií alebo štatutárny orgán správcu získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a.

 

K Čl. CLXII

K bodom 1, 2, 3 a 4

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť osoby predkladať výpis z registra trestov. Osoba na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým personálny úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 5, 6 a 8

Úprava ustanovení v nadväznosti na zmeny, ktoré nastali úpravami v novelizačnom článku 3.

K bodu 7

Navrhovaná zmena rozširuje údaje, ktoré sa evidujú v osobnom spise vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy o výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIII

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIV

K bodu 1

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať spolu so žiadosťou o zápis do zoznamu audítorských spoločností výpis z obchodného registra alebo jeho osvedčenú kópiu. Ponecháva sa iba preukazovanie v prípade, ak ide o spoločnosť len založenú, ale ešte nezapísanú do obchodného registra.

 

K čl. CLXV

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o zápis do registra fyzických osôb. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov

 

K Čl. CLXVI

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať k žiadosti o podporu nepriamou formou  výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CLXVII

K bodu 1

Navrhovaná ustanovenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti členov rady. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov. V prípade členov rady pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené pri článku I.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do štátnej služby. Zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa výpis z registra trestov. V prípade uchádzača o štátnu službu pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov.

 

K Čl. CLXVIII

K bodom 1, 2 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti predkladať výpis z registra trestov a úprava postupu preukazovania bezúhonnosti žiadateľov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava zavedením legislatívnej skratky.

K bodu 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLXIX

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť navrhuje od 1. júla 2018.

 

Bratislava 21. február 2018

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

Peter Pellegrini v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

K predpisu 382/2004, dátum vydania: 08.03.2018

Dôvodová správa
A.    Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Z dôvodu zvýšenia právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa spresňujú ustanovenia o zápise do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad,  zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov. Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty. Upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov.  Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
Návrh rozlišuje výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú, či už v možnosti dohody o časti úhrady v podobe odmeny, alebo dohody o celej výške znalečného alebo tlmočného vrátane hotových výdavkov, odmietnutí vykonať úkon a pod. Návrh zákona reaguje aj na podnety zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vykonávajúcich činnosť na základe ustanovenia súdom, ktorí poukazujú na to, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov.
Spresňuje sa rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov o  osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti, údaje o vykonávaní praxe nielen v zamestnaneckom pomere, spodrobňujú sa zverejňované údaje o uložených sankciách za posledné tri roky, dopĺňa sa informácia o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, rovnako aj informácia o prerušení výkonu činnosti. Zároveň sa upravujú ustanovenia, ktoré zabezpečia aktuálnosť údajov v zoznamoch precíznejším oznamovaním skutočností, ktoré sa do zoznamu zapisujú.
Navrhuje sa bližšia úprava získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov, čoho dôsledkom bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Odstraňuje sa aj nejednoznačnosť momentu začiatku počítania praxe na účely tohto zákona.
Zo systematických zmien sa presun týka zaradenia dočasného pozastavenia činnosti  z časti správnych deliktov, ktoré nebolo správne, keďže dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv, preto sa navrhuje presun podnetov pod inštitút správnych deliktov.
Formulačné spresnenie a zmena systematického zaradenia sa dotkla ustanovení o vyčiarknutí zo zoznamu. Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu. Keďže zákon ustanovuje, že poistenie zodpovednosti za škodu musí trvať počas celého výkonu činnosti, spresňuje sa, že počas prerušenia výkonu činnosti sa táto povinnosť nevyžaduje.
Navrhuje sa úprava, ktorá spočíva v tom, že odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti bez uvedenia dôvodu má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám.
Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom ktorých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.
V zákone sa upravuje povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti pre vypracovanie požadovaného úkonu ešte pred jeho zadaním, možnosť podania znaleckého posudku alebo prekladu v elektronickej podobe ako aj úprava povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
Cieľom zmeny právnej úpravy je aj ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.
Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu, služieb pre občana ani sociálne vplyvy. Vplyv sa predpokladá na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.







B. Osobitná časť
K bodu 1:     
Platné znenie § 1 upravuje predmet zákona. Je pritom vhodné, aby úvodné ustanovenie neobsahovalo len predmet, ale aj účel zákona, t. j. dôvod jeho prijatia. Uvedené má význam predovšetkým z toho dôvodu, že sa nie zriedka „zabúda“ na dôvod vedenia zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam“) Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Súčasné znenie § 1 nereflektuje to, že § 25 upravuje úlohu tlmočníckych ústavov. Navrhuje sa odstrániť uvádzaný nedostatok. Účel zákona sa okrem výkonu činnosti v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci doplnil aj o zabezpečenie výkonu činnosti pre fyzické a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom, ktorým môže byť napr. § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K bodu 2:   
Navrhované ustanovenie upravuje zákaz vykonávania znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona osobám, ktoré nemajú postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Na výkon znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti sa teda vyžaduje, aby išlo buď o osobu zapísanú v zozname, alebo aby išlo o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na konkrétny prípad. Ak by došlo k porušeniu tohto zákazu, mohla by tým byť naplnená skutková podstata iného správneho deliktu osoby nezapísanej v zozname podľa § 26 ods. 2 písm. a).
Povinnosť dodržiavať a postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov sa presunula z § 17 ods. 8 a § 23 ods. 8 a je aj obsahom sľubu, ktorý fyzická osoba skladá.
K bodu 3:     
Navrhuje sa zmena doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej sa mohol znalec, tlmočník alebo prekladateľ dohodnúť so zadávateľom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) výlučne na výške odmeny, no nie na celej výške znalečného alebo tlmočného. Doterajší stav bol spravidla taký, že ak došlo k dohode na výške odmeny, znalec, tlmočník alebo prekladateľ si už následne nenárokoval uhradenie zvyšných častí znalečného, zavedenie zmeny by dostalo tento faktický stav do súladu s právnou úpravou a zvýšilo by istotu zadávateľov. Najmä pri znaleckej činnosti sa však vyskytujú prípady, keď vopred nemožno odhadnúť výšku hotových výdavkov, vzhľadom na čo sa ponecháva v platnosti možnosť dohodnúť sa výlučne na výške odmeny.
Znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa nemôže takto dohodnúť so súdom alebo iným orgánom verejnej moci, čo vyplýva z charakteru predmetného vzťahu.   
K bodu 4:     
Podľa súčasnej právnej úpravy sa výška tarifnej odmeny tlmočníkov určí časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré tlmočník vynaložil na svoju činnosť. Toto vymedzenie je nepresné a nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý má byť reflektovaný zaradením zohľadnenia jazykovej kombinácie, v ktorej je tlmočenie vykonané.
Výška tarifnej odmeny tlmočníka je upravená v § 8 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z.  o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého sa tarifná odmena určí podľa počtu začatých hodín tlmočenia a jazykov, v závislosti od ktorých sa tarifná odmena pohybuje vo výške od 13,28 eur/hod. až po 26,56 eur/hod.
V § 33 písm. a) zákona je síce odkázané na to, že podrobnosti týkajúce sa tlmočného má upraviť všeobecne záväzný právny predpis, za vhodné je však považované uskutočniť navrhnutú zmenu a vo vyhláške č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov ponechať právnu úpravu podrobností, a to vrátane sadzieb odmeny príslušných pre jednotlivé kategórie jazykových kombinácií.
K bodu 5:     
Zákon upravuje demonštratívny výpočet toho, čo sa považuje za hotové výdavky, rozhodujúcim je však fakt, či ide o výdavky, ktoré sú účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona, bez ohľadu na ich výslovné zaradenie.
Demonštratívny výpočet zahŕňa výdavky spojené s činnosťou konzultanta, ktoré môžu vzniknúť znalcom, no nezahŕňa výdavky spojené s činnosťou korektora alebo poradcu, vzťahujúce sa na tlmočníkov a prekladateľov.
Doplnenie demonštratívneho výpočtu možno považovať za vhodné, pretože ide o často využívané inštitúty a ich nezahrnutie môže vyvolávať nejasnosti, predovšetkým v kontexte výslovného uvedenia výdavkov spojených s činnosťou konzultanta.
K bodu 6:     
Zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname je často poukazované na to, že najmä v prípadoch, ak vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom. Ide o odstup niekoľkých mesiacov, často až niekoľkých rokov.
Pochopiteľne, tento jav je vnímaný veľmi negatívne, keďže znalci, tlmočníci a prekladatelia zapísaní v zozname včas nedisponujú sumou, ktorá im bola priznaná. V dôsledku uvedeného sa mnohé osoby zapísané v zozname snažia čo najviac limitovať rozsah svojej činnosti vykonávanej pre súdy vedúce konania, a to je príčinou toho, že súdy sa opakovane obracajú na „osvedčených“ znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí sú o to intenzívnejšie dotknutí neskorou úhradou znalečného alebo tlmočného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje bližšia právna úprava úhrady preddavku na znalečné a tlmočné znalcom, prekladateľom a tlmočníkom.
Pred ustanovením znalca a zadaním úkonu znaleckej činnosti bude mať súd povinnosť zistiť možnosti uskutočnenia úkonu zo strany znalca podľa § 16 ods. 7 návrhu zákona. Podľa § 253 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, uloží zároveň povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Súd teda bude disponovať preddavkom, ktorý do 30 dní bez potreby vydávania osobitného rozhodnutia poukáže na účet znalca.
K bodu 7:     
V navrhovanom odseku 4 sa spresňuje rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov. V pôvodnom znení zákona bola opomenutá tá skutočnosť, že hoci sa na osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti podľa tohto zákona vzťahuje špeciálny režim posudzovania žiadostí o zápis do zoznamu, v prípade splnenia všetkých podmienok sa tieto osoby zapisujú do oddielu na zápis znalcov, rovnako ako osoby spĺňajúce všeobecné ustanovenia o zápise.
V odseku 5 sa podobne ako v prípade oddielu na zápis znalcov, v súvislosti s oddielom na zápis tlmočníkov a oddielom na zápis prekladateľov navrhuje doplnenie, že sa do nich zapisujú aj osoby zapísané na základe splnenia osobitných ustanovení o zápise.
Podľa doterajšieho znenia zákona sa od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname vyžaduje vykonávanie praxe v odbore. Ak nie je prax dlhodobo vykonávaná, resp. ak sa opätovne nezačalo s jej výkonom, predstavuje to dôvod na vydanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu. Do zoznamu sa však zapisujú podľa odseku 6 len identifikačné údaje zamestnávateľa. Ak je prax vykonávaná na inom základe (slobodné povolanie, samostatná zárobková činnosť, vykonávanie funkcie štatutára právnickej osoby a podobne), v zozname o tom nie je uvedený žiaden záznam. Vzhľadom na uvedené sa v odseku 6 písm. a) bod 4 navrhuje doplnenie, že do zoznamu sa zapíše aj akákoľvek informácia o vykonávaní pracovnej činnosti mimo zamestnaneckého pomeru. Znenie tohto ustanovenia sa však vzťahuje len na znalcov, pretože sa odvíja od navrhnutého znenia dôvodu na vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 8 ods. 1 písm. c), podľa ktorého má byť nevykonávanie praxe  v odbore výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.
K zverejňovaným údajom o uložených sankciách za posledné tri roky sa navrhuje doplniť taktiež obdobie zákazu výkonu činnosti, a to kvôli tomu, aby bolo zrejmé, kedy zákaz výkonu činnosti začal a kedy skončil. Táto informácia je kľúčová pre všetkých potenciálnych zadávateľov, ak by bola v zozname zapísaná a zverejnená len informácia o uložení sankcie zákazu výkonu činnosti v predchádzajúcich troch rokoch, samo osebe by to nemalo potrebnú výpovednú hodnotu.
V odseku 6 písm. a) bode 7 ide o zosúladenie aktuálneho stavu s právnou úpravou, z povahy veci je zrejmé, že v zozname, ktorý je zverejnený na webovom sídle ministerstva, musí byť pri každom zapísanom subjekte uvedený rozsah jeho oprávnenia vykonávať činnosť podľa tohto zákona a preto informácie o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch majú byť diferencované v závislosti od členenia jednotlivých oddielov zoznamu na odbory a odvetvia, resp. len na odbory.
V odseku 6 písm. a) bode 8 sa navrhuje doplnenie informácie týkajúcej sa dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti. Tá má význam pre potenciálnych zadávateľov, pretože dočasné pozastavenie výkonu činnosti znamená absolútny zákaz výkonu činnosti podľa tohto zákona počas určitého obdobia, nemá preto zmysel kontaktovať dotyčnú osobu s novým zadaním.
Navrhovaná právna úprava rozlišuje medzi dočasným pozastavením výkonu činnosti podľa tohto zákona a medzi prerušením výkonu tejto činnosti, ku ktorému dôjde na základe žiadosti podanej osobou zapísanou v zozname. Na uvedené je nadviazané tým, že informácia o prerušení výkonu činnosti má byť podľa odseku 6 písm. a) bodu 9 taktiež zapísaná do zoznamu a z tohto dôvodu dostupná verejnosti.
Obdobné dôvody platia aj pri údajoch, ktoré sa majú zapisovať do zoznamu pri právnických osobách podľa odseku 6 písm. b).
V odseku 7 sa upravuje výnimka zo zverejňovania údajov zapísaných v zozname týkajúca sa dátumu narodenia, adresy trvalého alebo prechodného pobytu alebo právneho základu dočasného pozastavenia výkonu činnosti z dôvodu ochrany osobných údajov.
V odseku 8 sa navrhuje doplnenie oznámenia a písomného preukázania skutočností, na základe ktorých je ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti.
Cieľom návrhu je zabezpečenie toho, aby ministerstvo včas disponovalo informáciou o dôvodoch umožňujúcich dočasné pozastavenie výkonu činnosti. Doterajšia prax bola taká, že ministerstvu ako orgánu vedúcemu zoznam boli len málokedy oznámené dôvody umožňujúce dočasné pozastavenie výkonu činnosti, dôsledkom čoho boli prípady, keď sa ministerstvo dozvedelo predmetné skutočnosti až s veľkým časovým odstupom. Dôvodom bola nedôsledná aplikácia právnych noriem vzťahujúcich sa na oznamovanie vedenia trestných stíhaní proti znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom, ktorí celkom pochopiteľne nemali záujem upozorniť na túto skutočnosť. V prípade konania o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemal žiaden orgán verejnej moci povinnosť informovať ministerstvo.
Podobne ako v prípade ostatných okolností vymedzených v doterajšom znení § 4 ods. 8, medzi povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov má patriť oznámenie a písomné preukázanie horeuvedených skutočností. To sa bude vzťahovať nielen na prípad, keď je znalec, tlmočník alebo prekladateľ vzatý do väzby, ale aj na situácie, keď ministerstvo môže, ale nemusí rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.
Zavedením tejto povinnosti sa dosiahne zlepšenie aktuálnej situácie, predpokladá sa, že ministerstvo sa dozvie o veľkej väčšine predmetných prípadov. Treba totiž zdôrazniť, že prípadné neoznámenie takejto skutočnosti je porušením inej povinnosti podľa tohto zákona a je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a). V prípade zatajenia existencie dôvodu, kvôli ktorému by bolo ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, dotyčná osoba musí počítať s tým, že ak dôjde k dodatočnému zisteniu zo strany ministerstva, môže byť voči nej vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť.
Zriadenie novej povinnosti nebude pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov neprimerane zaťažujúce, pretože oznámenie a písomné preukázanie dôvodu dočasného pozastavenia výkonu činnosti je časovo nenáročné a predovšetkým platí, že táto povinnosť vznikne iba nepatrnej časti osôb zapísaných v zozname.     
K bodu 8:     
Navrhuje sa v odseku 1 písm. c) bližšie upravenie získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov. Doterajšie znenie zákona obsahuje len pomerne vágne slovné spojenie, ktoré nie je objasnené ani vyhláškou č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V dôsledku uvedeného sa stalo určenie významu tohto slovného spojenia výlučne predmetom výkladu ministerstva posudzujúceho žiadosti o zápis do zoznamu, čo sa síce dá považovať za obhájiteľné, avšak nie úplne optimálne riešenie. Sledujúc cieľ, ktorým je zvýšenie právnej istoty a zjednodušenie získania informácií, ako lepšie riešenie bolo zvolené určiť priamo v zákone základné pravidlá posudzovania toho, čo má byť považované za vzdelanie potrebné na výkon znaleckej činnosti.
Nedostatok doterajšej právnej úpravy spočíva v tom, že mnohí záujemcovia o výkon činnosti podľa tohto zákona si vopred nezistili dlhodobý výklad predmetného neurčitého právneho pojmu, dôsledkom čoho bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Vo viacerých prípadoch pritom išlo o situácie, keď žiadateľ úspešne absolvoval odbornú skúšku, prípadne aj špecializované vzdelávanie, s čím sa spájajú vysoké finančné náklady, ale i množstvo vynaloženého času a energie, a to bez dosiahnutia želaného cieľa.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je navrhnuté premietnuť do legislatívnej podoby súčasnú rozhodovaciu prax ministerstva, podľa ktorej je v prípade znalcov za vzdelanie v odbore považované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach Slovenskej republiky.
Stanovenie zmienenej podmienky je zrejmé zo samotnej povahy znaleckej činnosti, úlohou znalcov je v mnohých prípadoch posúdenie výstupov iných osôb špecializujúcich sa na rovnakú oblasť ľudského poznania. Kvalita tejto činnosti by nemusela byť dostatočne zabezpečená zo strany osôb, ktoré získali v danom odbore len stredoškolské vzdelanie, prípadne iba určitý certifikát. Okrem kvality činnosti treba brať zreteľ aj na vnímanie znalcov zo strany odbornej aj laickej verejnosti – s určitosťou existujú osoby, ktoré by dokázali vykonávať znaleckú činnosť na postačujúcej úrovni aj napriek tomu, že nezískali vysokoškolské vzdelanie v danom odbore, no v takomto prípade by boli výstupy znalcov zakaždým spochybňované.
Nemožno súhlasiť s tým, že odbornosť je dostatočne preverená v prípade úspešného absolvovania odbornej skúšky, ak by to bolo zámerom zákonodarcu, nepochybne by medzi podmienky na zápis do zoznamu vôbec nezaradil získanie vzdelania v odbore.
Navrhnuté znenie zároveň počíta aj s prípadmi, keď v podmienkach Slovenskej republiky nemožno získať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v určitom odbore, ale je možné získať nanajvýš stredoškolské vzdelanie. Vo vzťahu k týmto odborom je vyžadované získanie stredoškolského vzdelania alebo iného vzdelania, nie je udržateľné, aby sa od žiadateľov požadovalo napríklad získanie vysokoškolského vzdelania v zahraničí (ak to je vôbec možné).
Vo vzťahu k žiadateľom o zápis do oddielu na zápis tlmočníkov a oddielu na zápis prekladateľov sa nenavrhuje prejsť na horeuvedený spôsob posudzovania vzdelania v odbore. V prípade niektorých odborov by to totiž viedlo k výraznému zníženiu počtu zápisov nových osôb, keďže len malá časť potenciálnych záujemcov získala v danej jazykovej kombinácii vysokoškolské vzdelanie (ide napríklad o  maďarský jazyk). K tomu treba doplniť, že značná časť zapísaných tlmočníkov a prekladateľov získala výlučne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, čo však vzhľadom na najčastejšie obsahové zameranie tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona nebude ani smerom do budúcnosti predstavovať dôvod zamietnutia žiadosti o zápis do zoznamu. Samozrejme, žiadatelia budú musieť preukázať získanie vzdelania v odbore, avšak na splnenie tejto podmienky na zápis bude postačovať napríklad úspešné absolvovanie štátnej skúšky, získanie jazykového certifikátu, prípadne úspešné absolvovanie maturitnej skúšky.    
Doterajšia právna úprava neobsahuje vymedzenie slovného spojenia „prax v odbore“, z gramatického znenia zákona a jeho vykonávacích predpisov teda nie je zrejmé, aká prax môže byť považovaná za odbornú prax, predstavujúca jednu z podmienok na zápis do zoznamu. 
Vhodným legislatívnym riešením nie je upraviť prípustné právne základy vykonávania odbornej praxe, jej presnú obsahovú náplň a ani jej intenzitu, vychádzajúc z prípadov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi je však žiaduce zákonom stanoviť, od ktorého momentu možno započítať odbornú prax.
Primárnym zmyslom vzdelávania je pripraviť študentov na výkon povolania, teda dosiahnuť stav, keď budú absolventi schopní adekvátne plniť odborné úlohy z danej oblasti.
Samozrejme platí, že pracovné skúsenosti môžu byť získavané aj pred dosiahnutím vzdelania v odbore, resp. počas priebehu vzdelávania a takáto prax je nepochybne cenná, no napriek tomu nemá byť považovaná za prax v odbore predstavujúcu jednu z podmienok na zápis do zoznamu. Dôvodom vyslovenia takéhoto záveru je najmä to, že náročnosť pracovných úloh vykonávaných pred získaním vzdelania v odbore sa spravidla podstate líši od úloh, ktoré sú zadávané osobe s potrebným vzdelaním v odbore. Prax v odbore preto musí byť zodpovedajúca účelu, na ktorý sa požaduje, čiže musí byť relevantná z hľadiska výkonu činnosti podľa tohto zákona.
Vykonávanie znaleckej činnosti by malo byť umožnené výlučne osobám, ktoré majú dostatočne dlhú a dostatočne kvalitnú prax v odbore. Vzhľadom na komplexnosť tejto problematiky – predovšetkým vysokú rozmanitosť odborov tvoriacich zoznam – nie je možné do detailov upraviť posudzovanie každého aspektu praxe žiadateľa, no zavedenie tejto zmeny bude viesť k vyššej právnej istote a takisto ním bude zabezpečené to, že ako prax v odbore nebude môcť byť započítaná prax vykonávaná počas štúdia a podobne.  
Podľa doterajšej právnej úpravy v odseku 1 písm. i) bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu to, ak bola žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov právoplatne uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti.
Uloženie sankcie vyčiarknutia zo zoznamu bráni opätovnému zápisu vyčiarknutej osoby počas troch nasledujúcich rokov, zmyslom tejto úpravy je predísť tomu, aby vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ požiadal o zápis v krátkom období po uložení tejto sankcie. Ak by to bolo prípustné, uloženie najprísnejšej sankcie podľa tohto zákona by sa ľahko mohlo minúť svojmu zamýšľanému účinku.
Naopak, uloženie sankcie zákazu výkonu činnosti ako prekážka zápisu do zoznamu nemá podobné opodstatnenie, ako príklad môže slúžiť sankcionovanie znalca za vykonávanie znaleckej činnosti mimo odboru alebo odvetvia, kde je zapísaný. V takomto prípade by nemohol byť tri roky zapísaný do predmetného odvetvia, a to ani vtedy, ak by splnil všetky ostatné podmienky na zápis. Vychádzajúc z načrtnutých skutočností bráni zápisu jedine trvajúca sankcia zákazu výkonu činnosti.
V § 5 ods. 3 ide o terminologické spresnenie právnej úpravy, no zároveň aj o úpravu náležitostí žiadosti o zápis do zoznamu.
Doterajšie znenie bolo protichodné z toho dôvodu, že podľa § 5 ods. 3 nebolo vyžadované priloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c), no zároveň bolo v § 5 ods. 6 uvedené, že právnym následkom nepreukázania splnenia čo i len  jednej z podmienok na zápis je zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu.
Vzhľadom na tieto fakty má byť v príslušnom ustanovení uvedené, že žiadateľ o zápis  je povinný preukázať aj to, že je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a že získal požadované vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom žiadosti o zápis. Detaily o preukazovaní splnenia podmienok upravuje, resp. bude upravovať vykonávací predpis.
Zároveň je navrhnuté vypustenie požadovania predložiť doklad preukazujúci splnenie podmienky na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. i), keďže ministerstvo ako orgán verejnej moci vedúci zoznam, samo disponuje informáciou o tom, komu bola uložená aká sankcia na danom úseku výkonu verejnej správy.
V odseku 7 má byť podľa návrhu zákona umožnené zloženie sľubu nielen do rúk ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ale takisto i do rúk ním poverenej osoby, k čomu dôjde vtedy, ak by bolo nemožné alebo problematické stanoviť termín konania sľubu kvôli iným pracovným povinnostiam vedúceho ministerstva. Touto zmenou teda bude zabezpečené to, aby sa slávnostné zloženie sľubu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa uskutočnilo v čo najkratšom čase po splnení ostatných podmienok na zápis. Za terminologické spresnenie treba považovať záverečnú časť sľubu, minulý čas bol zmenený na budúci, keďže osoba skladajúca sľub ešte len bude vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť. Napokon došlo  k doplneniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj o skutočnostiach, o ktorých sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvie v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona.
K bodu 9:   
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia odstraňujúce nedostatok aktuálnej právnej úpravy, podľa ktorej podmienka zloženia tzv. pracovnej skupiny znalcov nezahŕňa pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Taktiež je navrhnuté doplnenie požiadavky, aby šlo v prípade štátnych zamestnancov o stálu štátnu službu, čo je paralelou k vykonávaniu pracovnej činnosti na základe pracovného pomeru na neurčitý čas.
Súčasne sa z dôvodu zaručenia odbornosti a riadneho výkonu činnosti znaleckej organizácie zavádza podmienka, podľa ktorej musí byť osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti zapísaná v zozname najmenej päť rokov. Osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti by mala garantovať mimoriadne vysokú úroveň odbornosti, kvôli čomu nie je vhodné, aby mohli mať takéto právne postavenie osoby, ktoré sú len krátku dobu zapísané ako znalci.
K bodu 10:   
 Prekážkou pre zápis do zoznamu právnickej osoby je, ak žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov bola právoplatne uložená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti a táto trvá.
K bodu 11:   
Navrhované ustanovenie zákona zavádza úspešné absolvovanie odborného minima ako podmienky na zápis do zoznamu podľa osobitného ustanovenia o zápise, vzťahujúceho sa na osoby, ktoré v zahraničí vykonávajú činnosť obdobnú znaleckej činnosti.
Úspešné absolvovanie odborného minima má zabezpečiť dostatočnú znalosť právnych predpisov súvisiacich so znaleckou činnosťou, čiže nielen znalosť tohto zákona, ale aj právnej úpravy civilného procesu, trestného konania, správneho konania a ďalších právnych predpisov. Významná časť úkonov znaleckej činnosti je vykonávaná práve pre orgány verejnej moci vedúce rôzne druhy konaní, prípadne pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré potrebujú vypracovanie úkonov znaleckej činnosti na účel takýchto konaní. Rovnako nemožno opomenúť ani všeobecnú právnu úpravu výkonu znaleckej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky, keďže tá sa v niektorých aspektoch môže zásadne odlišovať od legislatívy platnej a účinnej v zahraničí.
Zavedenie úspešného absolvovania odborného minima ako podmienky na zápis má za cieľ zvýšiť odbornú úroveň znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, sformulovanie tejto požiadavky nepôsobí diskriminačne, keďže úspešné absolvovanie odborného minima je podmienkou na zápis aj podľa všeobecných ustanovení o zápise do zoznamu.
K bodu 12:   
 Ide o upresnenie, že osoba, ktorá je oprávnená za právnickú osobu zložiť vyrovnávaciu skúšku je aj jej štatutárny zástupca alebo prokurista.
K bodu 13:   
Totožne ako v prípade znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, aj pre tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v cudzine sa navrhuje zavedenie podmienky na zápis, ktorou je úspešné absolvovanie odborného minima. V tomto prípade je potreba tejto zmeny ešte zvýraznená tým, že tlmočníci a prekladatelia nemusia absolvovať vyrovnávaciu skúšku, resp. jej ekvivalent, čiže ich znalosti tuzemskej právnej úpravy nie sú akokoľvek preverované, čo môže viesť ku komplikáciám rôzneho charakteru, majúcim dopad nielen na tlmočníkov a prekladateľov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, ale taktiež i na riadny priebeh konaní pred rôznymi orgánmi verejnej moci, prípadne na práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb potrebujúcich vykonanie tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti z iných dôvodov.  
K bodu 14:     

Osobitné ustanovenie o  zápise do zoznamu a výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku bolo do zákona presunuté z vyhlášky č. 490/2004 Z. z..

K bodu 15:   
Dočasné pozastavenie výkonu činnosti bolo podľa doterajšej právnej úpravy zaradené do časti „PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY“. Takéto zaradenie je však zo systematického hľadiska nesprávne, lebo dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. V § 4 a nasl. je v zákone upravené vedenie zoznamu, popisujúce proces od podania žiadosti o zápis až po vyčiarknutie, z tohto dôvodu by nebolo vhodné, ak by sa ustanovenie o dočasnom pozastavení nachádzalo až za paragrafom pojednávajúcim o vyčiarnutí zo zoznamu.
Návrh v celosti novelizuje inštitút dočasného pozastavenia činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a systematicky je zaradený pred úpravu prerušenia výkonu činnosti a vyčiarknutia.
V navrhovanom § 7a odsek 1 reflektuje prípady fakultatívneho dočasného pozastavenia činnosti, keď nie je morálne vhodné, aby osoba, ktorá sa mohla dopustiť najzávažnejšieho protispoločenského správania vykonávala tak významnú činnosť. Navrhované ustanovenie nadväzuje na povinnosť orgánov činných v trestnom konaní oznamovať ministerstvu vznesenie obvinenia proti znalcom, tlmočníkom a prekladateľom v súlade s § 206 Trestného poriadku a dodáva mu ratio legis. Návrh plne reflektuje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a navyše špecificky upravuje možnosť pozastavenia činnosti znaleckej organizácie, ak je vznesené obvinenie osobe zodpovednej za výkon znaleckej činnosti. Ponecháva sa na správnej úvahe ministerstva, do akej miery zohľadní pri rozhodovaní štádium trestného konania, druh trestného činu, jeho súvislosť s výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti či akékoľvek ďalšie rozhodujúce skutkové a právne okolnosti.
Okrem fakultatívneho pozastavenia činnosti návrh zakotvuje v odseku 2 aj obligatórne dočasné pozastavenie výkonu činnosti, a to v prípade vzatia do väzby pre akýkoľvek trestný čin, keďže vzatím do väzby je objektívne znemožnené vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť.
V odseku 3 je upravená osobitná úprava lehoty na vydanie rozhodnutia, vzhľadom  na závažný charakter dôvodov dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť ustanovené, že ministerstvo je povinné rozhodnúť v lehote 15 dní od zistenia dôvodu dočasného pozastavenia. Na uvedené nadväzuje to, že doba dočasného pozastavenia výkonu činnosti začína plynúť nadobudnutím vykonateľnosti  rozhodnutia, končí sa odpadnutím dôvodu dočasného pozastavenia.
Oproti všeobecnej úprave správneho konania sa navrhuje upraviť, že rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu činnosti nemá odkladný účinok. Uvedené je potrebné chápať v kontexte určenia krátkej lehoty na rozhodnutie, cieľom tejto úpravy je čo najrýchlejšie nadobudnutie právnych účinkov rozhodnutia.
V § 7b sa zavádza možnosť prerušenia  výkonu činnosti na vlastnú žiadosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Ministerstvo môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení len v prípadoch, ak na to existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, v odseku 1 sa nachádza demonštratívny výpočet týchto dôvodov.
S prihliadnutím na vyžadovanie okolností hodných osobitného zreteľa návrh určuje takisto minimálnu dĺžku doby prerušenia výkonu činnosti. Ministerstvo môže  prerušiť výkon činnosti najviac trikrát, maximálna dĺžka jedného prerušenia predstavuje dva roky.
Žiadosť musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa správneho poriadku aj určenie doby prerušenia výkonu činnosti. Tú je možné určiť jedným zo štyroch možných spôsobov. V závislosti od zvoleného spôsobu určenia doby zákonodarca stanovuje časový predstih, s ktorým musí byť žiadosť ministerstvu doručená. Tento predstih je stanovený s ohľadom na lehotu na rozhodnutie podľa odseku 6 a časovú rezervu na doručenie rozhodnutia účastníkovi konania. Ak žiadosť neobsahuje všetky náležitosti, ministerstvo vyzve znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na jej doplnenie.
Ak žiadosť nie je podaná z dôvodu hodného osobitného zreteľa alebo ak žiadosť obsahujúca všetky náležitosti nie je doručená s požadovaným časovým predstihom, ministerstvo ju rozhodnutím zamietne.
Zdôraznením výnimočného charakteru tohto inštitútu je vylúčenie možnosti podať rozklad proti rozhodnutiu o prerušení výkonu činnosti. Vychádza sa z toho, že v takomto prípade ministerstvo rozhodne na základe žiadosti, ktorej v plnom rozsahu vyhovie, nie je preto potrebné, aby mal účastník konania právo podať riadny opravný prostriedok, zavedením tejto úpravy sa zrýchli priebeh správneho konania, keďže skôr dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia, a to aj bez toho, aby sa osoba zapísaná v zozname kvalifikovanou formou vzdala práva podať rozklad, čo je prípustné až po doručení rozhodnutia.
Návrh umožňuje zrušiť rozhodnutie o prerušení výkonu činnosti ešte pred uplynutím doby prerušenia.
Osobitne sa upravuje začiatok plynutia doby prerušenia výkonu činnosti pre jednotlivé dôvody prerušenia aj s ohľadom na rôzne spôsoby určenia doby v žiadosti podľa odseku 2. O ukončení doby prerušenia výkonu činnosti sa nevydáva rozhodnutie. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ďalej pokračuje vo výkone svojej činnosti po uplynutí doby prerušenia výkonu činnosti .
Podobne ako v prípade dočasného pozastavenia výkonu činnosti sa pri prerušení výkonu činnosti navrhuje upraviť povinnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa voči zadávateľom úkonov, ktoré z tohto dôvodu nemohli byť dokončené.
K bodu 16:   
V odseku 1 písmene b) je navrhnutá zmena formulácie existujúceho dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu, namiesto slovného spojenia „kto vykonával činnosť“ sa navrhuje použiť „kto vykonal činnosť“. Pôvodná formulácia mohla byť mätúca v tom, že gramatickým výkladom by bolo možné dopracovať sa k záveru, že dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu by bolo až opakované vykonanie činnosti podľa tohto zákona bez poistenia zodpovednosti za škodu. Zámerom je však to, aby bolo vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom čo i len jedného vykonania činnosti podľa tohto zákona bez vyžadovaného poistenia, kvôli čomu má byť tento dôvod vyčiarknutia konkretizovaný, aby nevznikali interpretačné nejasnosti. 
V odseku 1 písmene c) je navrhnuté spresnenie doterajšej formulácie. Nevykonávanie praxe v odbore má byť výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.
V súvislosti s povinnosťou ministerstva rozhodnúť o vyčiarknutí znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zo zoznamu je potrebné poukázať aj na to, že sa navrhuje vypustenie niektorých z dôvodov zapríčiňujúcich stratu oprávnenia podľa tohto zákona.
Medzi dôvody vyčiarknutia nemá patriť dôvod doposiaľ upravený v § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti nevzniklo do troch mesiacov od zápisu do zoznamu alebo poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti zaniklo a nebolo obnovené do troch mesiacov“. Dôvodom tohto návrhu je fakt, že popísaný následok je neprimeraný neuzatvoreniu poistenia, bez ohľadu na to, či osoba zapísaná v zozname v danom období vykonávala alebo nevykonávala činnosť podľa tohto zákona. Za postačujúce možno považovať znenie navrhnutého § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého je vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom vykonávania činnosti bez poistenia zodpovednosti za škodu.
Ďalej sa navrhuje, aby došlo k vypusteniu úpravy dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu podľa doterajšieho § 8 ods. 1 písm. e), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu bola uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d)“. Pochopiteľne, uloženie tejto sankcie nemá byť novou právnou úpravou znemožnené, avšak  zo systematického hľadiska je zaradenie predmetného dôvodu vyčiarknutia na tomto mieste nesprávne, keďže tým môže vzniknúť nesprávne zdanie, že v prípade právoplatného uloženia predmetnej sankcie je potrebné ešte dodatočne rozhodnúť o vyčiarknutí osoby zo zoznamu.
Napokon sa navrhuje, aby bol spomedzi obligatórnych dôvodov vyčiarknutia zo zoznamu vypustený dôvod obsiahnutý v pôvodnom znení § 8 ods. 1 písm. g), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, kto viac ako pol roka nemôže pre zdravotné alebo iné závažné dôvody riadne vykonávať činnosť podľa tohto zákona“.
Od dôvodov uvedených v odseku 1 je potrebné odlíšiť dôvody vyčiarknutia zahrnuté v odseku 2. Rozdiel tkvie v tom, že kým v prípade dôvodov podľa odseku 1 ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí, pri dôvodoch podľa odseku 2 zaniká oprávnenie vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť, no ministerstvo o tom nevydáva rozhodnutie, len v zozname vyznačí vyčiarknutie konkrétnej osoby.
V prípade úmrtia, vyhlásenia za mŕtveho a zániku právnickej osoby sa rozhodnutie nevydáva, pretože niet účastníka konania, a teda nemožno rozhodovať v režime podľa správneho poriadku. Ako bolo zmienené, v prípade právoplatného uloženia sankcie vyčiarknutie zo zoznamu sa nevydáva ďalšie rozhodnutie, preto len dôjde k zapísaniu tejto skutočnosti do zoznamu.
V odseku 4 sa navrhuje úprava toho, že proti rozhodnutiu vydanému podľa § 8 ods. 1 písm. a) nie je prípustné podať rozklad. Všeobecnou úpravou správneho konania je pripustené, aby osobitné právne predpisy vylúčili podanie odvolania (rozkladu) proti prvostupňovému rozhodnutiu, v tomto prípade je sledovaným cieľom dosiahnutie zrýchlenia procesu. Vychádza sa z predpokladu, že ak osoba zapísaná v zozname požiada o vyčiarknutie, bolo by nezmyselné, ak by následne podala rozklad proti rozhodnutiu, ktorým jej bolo vyhovené v plnom rozsahu. Absencia takejto úpravy v praxi znamená, že po doručení rozhodnutia sa musí čakať na uplynutie lehoty na podanie rozkladu, resp. účastník konania majúci záujem na čo najvčasnejšom nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je zaťažený tým, že sa následne musí vzdať práva podať rozklad, a to formou predpokladanou podľa správneho poriadku.
V odseku 6 sa navrhuje upraviť povinnosti osôb voči ministerstvu a zadávateľom, ktoré vzniknú v dôsledku vyčiarknutia zo zoznamu. V pôvodnom znení § 8 ods. 3 je upravená povinnosť odovzdať ministerstvu preukaz a textovú časť úradnej pečiatky, ktorá nemá byť dotknutá. Vo veci vrátenia podkladov a spisov sa navrhuje vykonanie zmeny spočívajúcej v tom, že vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ musí uskutočniť tento úkon z vlastnej iniciatívy, nie na základe žiadosti zadávateľa, ktorý často ani včas nemá vedomosť o tejto skutočnosti. Napokon sa navrhuje zaradiť medzi povinnosti vznikajúce vyčiarknutím zo zoznamu vyúčtovanie prijatých preddavkov a vrátenie prípadných preplatkov.
K bodu 17:     
Preukazovanie poistenia zodpovednosti za škodu na žiadosť ministerstva sa presúva do odseku 4.
      K bodom 18 a 19:
Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu, čiže znenie tohto ustanovenia je nutné vnímať v tomto kontexte. Od znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname sa vyžaduje, aby bol  poistený po celú dobu, keď vykonáva znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť s výnimkou prerušenia činnosti. Keďže jedným z údajov, ktoré ministerstvo vedie v zozname, je údaj o platnosti poistenia a obchodného mena poisťovne podľa § 4 ods. 6, má znalec, tlmočník a prekladateľ automatickú povinnosť jeho preukázania v lehote troch mesiacov od jeho zápisu do zoznamu alebo od opätovného výkonu činnosti, v ostatných prípadoch len na požiadanie ministerstva.
    K bodom 20 až 22:
Pri používaní identifikačných znakov sa navrhuje prevzatie znenia § 18 ods. 1 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priamo do zákona.
Ustanovuje sa jednoznačné vymedzenie toho, že výpočet dôvodov podľa § 10 ods. 3  je taxatívny a iný spôsob použitia je porušením povinnosti osoby zapísanej v zozname s výnimkou, ak tak ustanoví osobitný predpis.
Pre identifikačné znaky znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je charakteristické to, že ich nesmie mať v držbe žiadna iná, neoprávnená osoba. Ak dôjde k ich strate alebo odcudzeniu, úlohou znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Cieľ doplnenia právnej úpravy je dvojaký, dodržiavaním tejto povinnosti sa včas avizuje možné zneužitie identifikačných znakov a zároveň dôjde k iniciovaniu procesu vydania nových identifikačných znakov, čím bude docielené, aby nevzniklo neprimerane dlhé obdobie, počas ktorého ich nebude mať znalec, tlmočník a prekladateľ k dispozícii. Zároveň je zdôraznená tá skutočnosť, že práve z dôvodu možného zneužitia nemôžu byť identifikačné znaky poskytnuté žiadnej inej osobe.  
K bodu 23:   
Ide o opravu chyby v písaní.
K bodu 24:     
Terminologické spresnenie, slovo „rozhodnutie“ je nahradené, nesprávne budí dojem, že ministerstvo v takýchto prípadoch vydáva rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku. V skutočnosti však ide o vydanie stanoviska, ktoré je poskytnuté mimo režimu upraveného spomenutým právnym predpisom, čo je evidentné z toho, že tento proces nemá žiadneho účastníka, o ktorého právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach by sa rozhodovalo, v tejto veci nie je prípustné podanie opravného prostriedku.
K bodu 25:     
Navrhuje sa úprava § 12, ktorá spočíva v tom, že bezdôvodné odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám. Touto zmenou má byť reflektovaná aplikačná prax, keď osoby zapísané v zozname síce neodmietli vykonanie úkonu podľa tohto zákona, avšak tak či tak nedošlo k jeho vykonaniu, a to kvôli nedohodnutiu sa na výške odmeny. 
Pôvodné ustanovenie upravujúce dôvody odmietnutia vykonania činnosti je nevhodné, pretože obsahuje slovné spojenie „znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname je oprávnený odmietnuť vykonanie úkonu“, čo pôsobí dojmom, že odmietnutie vykonania činnosti nie je povinné, ale je vecou voľnej úvahy zapísaného subjektu, či tak urobí. Takýto výklad však koliduje so znením povinností znalca, tlmočníka a prekladateľa, v konkrétnych prípadoch ide o povinnosť vykonávať činnosť riadne, včas a nestranne.
Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby bolo v zákone jasne vyjadrené, že vo vymedzených prípadoch je odmietnutie vykonania činnosti povinnosťou zapísanej osoby a keď tak neurobí, musí počítať s vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti.
Dôvody povinného odmietnutia vykonania činnosti sa vzťahujú na všetky prípady, bez ohľadu na druh zadávateľa. Vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám teda platí, že odmietnutie vykonania činnosti môže byť aj bez uvedenia dôvodu, pričom k nemu musí dôjsť vždy, ak sa vyskytne niektorý  zo všeobecne upravených dôvodov podľa § 12 ods. 2.
V písmene a) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 1, znalec, tlmočník a prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak možno mať pochybnosti o jeho nestrannosti.
V písmene b) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 3, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak by nespadalo pod rozsah jeho znaleckého, tlmočníckeho alebo prekladateľského oprávnenia.
V písmene c) sú uvedené ďalšie dôvody odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto zákona, ktorými sú vážne zdravotné dôvody, pracovné pomery, rodinné pomery alebo  iné vážne dôvody neumožňujú vykonať úkon riadne a včas. Informovaním o týchto skutočnostiach sa zabráni najmä vzniku prieťahov, keďže najlepším riešením je bezodkladne oznámiť prekážky, aby mohol súd alebo iný orgán verejnej moci vedúci konanie ustanoviť takú osobu zapísanú v zozname, ktorej aktuálne podmienky budú umožňovať riadny a včasný výkon činnosti. Dôvodom odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto písmena je aj nedisponovanie dostatočnými podkladmi na riadne vypracovanie úkonu znaleckej činnosti.
V písmene d) sú upravené situácie, keď osoba zapísaná v zozname nemôže vykonávať činnosť podľa tohto zákona, či už ide o dočasné pozastavenie výkonu činnosti, prerušenie výkonu činnosti alebo o uloženie sankcie zákaz výkonu činnosti. Upravením tejto povinnosti sa má docieliť čo najrýchlejšie nahradenie ustanovenej osoby iným znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom. 
V odseku 3 sa upravuje možnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa odmietnuť vykonanie úkonu, ak súd alebo iný orgán pred zadaním úkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej  činnosti vopred nezisťoval možnosti jeho uskutočnenia.
V odseku 4 sa bližšie upravuje postup znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pri odmietnutí vykonania úkonu. Dôraz je kladený na bezodkladnosť a takisto na to, aby bolo odmietnutie nielen oznámené, ale aby bol jeho dôvod aj dostatočne preukázaný, čím má byť urýchlené jeho posudzovanie  súdom alebo iným orgánom verejnej moci.
V § 13 návrh zákona špecifikuje povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zachovávať mlčanlivosť, ktorej rozsah by mal byť oproti pôvodnej právnej úprave zúžený.
Odsek 2 odráža požiadavku znalcov, nemá význam požadovať od nich, aby sa zdržali zopakovania toho, čo už odznelo na pojednávaní, hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, z ktorého nebola verejnosť vylúčená, keďže takéto informácie môže získať ktokoľvek a následne ich môže ďalej šíriť podľa svojho uváženia. Nepovažuje sa za potrebné, aby sa obmedzenie vzťahovalo výlučne na osoby vykonávajúce činnosť podľa tohto zákona. Podľa doterajšej právnej úpravy by najprv muselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť zo strany oprávneného subjektu, čo je nepraktické.
Odsek 3 umožňuje primerané a anonymizované použitie získaných informácií na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely, čím má byť odstránená administratívna prekážka pre prípady slúžiace nielen na odborný rozvoj daného znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, ale taktiež slúžiace na informovanie odbornej verejnosti o skutočnostiach, ktoré sú z určitého dôvodu považované  za podstatné. Kazuistika môže byť použitá pri koncipovaní monografií, odborných článkov, realizácii prednášok, špecializovaného vzdelávania, odborného minima a tak podobne. Je pravdepodobné, že v určitom rozsahu k tomu dochádzalo už aj v minulosti, no výslovné upravenie tejto výnimky z povinnosti zachovávať mlčanlivosť bude viesť k tomu, že znalci, tlmočníci a prekladatelia si budú istejší svojím právnym postavením, čo ich môže podnietiť k zintenzívneniu predmetných aktivít.
Na rozdiel od prípadov vymedzených v odseku 2 sú však znalci, tlmočníci a prekladatelia povinní postupovať tak, aby použitím informácií, ktoré sa dozvedeli pri výkone činnosti podľa tohto zákona alebo v súvislosti s jej výkonom nedošlo k vzniku ujmy žiadnej z osôb, ktorej sa použité informácie týkajú. 
V odseku 4 má byť výslovne uvedené to, že povinnosti zachovávať mlčanlivosť  sa nemožno dovolávať vo vzťahu k ministerstvu, ktoré je orgánom vykonávajúcim dohľad nad znaleckou, tlmočníckou a prekladateľskou činnosťou s výnimkou ochrany utajovaných skutočností. Prirodzene, aj doterajší výklad bol taký, že pri výkone dohľadu nemuselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, no zo strany dohliadaných subjektov sporadicky dochádzalo k prípadom, keď odmietali poskytnúť súčinnosť. Zaradenie tohto ustanovenia má ambíciu odstrániť výskyt takýchto prípadov.
V odseku 5 sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje nielen na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ale aj na konzultantov, korektorov a poradcov, čiže na osoby, ktorým je umožnené podieľať sa na vypracovaní úkonov podľa tohto zákona, hoci nemajú (nemusia mať) postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Nepochybne je vo verejnom záujme, aby boli tieto osoby administratívnoprávne zodpovedné za prípadné porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, v prípade jej porušenia môže byť rozhodnuté o ich vine a o uložení sankcie za spáchanie iného správneho deliktu.
Navrhuje sa zaviesť povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov poučiť konzultanta, korektora alebo poradcu o jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Poučenie musí byť urobené vopred a ak k nemu nedôjde, ide o porušenie povinnosti osoby zapísanej v zozname, a to bez ohľadu na to, či konzultant, korektor alebo poradca porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť. 
Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že za obsah úkonu podľa tohto zákona je vždy plne zodpovedný znalec, tlmočník alebo prekladateľ, nezáleží na tom, či spolupracoval s konzultantom, korektorom alebo poradcom.
K bodu 26:     
Aj  keď z povahy veci vyplýva, že orgán verejnej moci ustanoví za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ad hoc len osobu, ktorá má dostatočné odborné predpoklady na splnenie určitej úlohy, súčasná právna úprava túto podmienku vyslovene neuvádza. Navrhované ustanovenie predmetný nedostatok odstraňuje.
K bodu 27:     
Doplnenie vychádza z kontextu ustanovenia.
K bodu 28:   
Ide o zjednotenie pojmov používaných v rámci právnych predpisov regulujúcich znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť.  
      K bodom 29 a 30:
Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom akých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.
V praxi sa často stáva, že znalecká organizácia zapísaná v zozname vypracováva úkony znaleckej činnosti prostredníctvom znalcov, ktorí nie sú vo vzťahu k danej organizácii, vo výnimočných prípadoch dokonca prostredníctvom osôb, ktoré nemajú postavenie znalca - fyzickej osoby zapísanej v zozname. Takýto stav je vnímaný negatívne, keďže tým dochádza k vytvorenie neprehľadných vzťahov a v prípade nezapísaných osôb prirodzene vznikajú vážne pochybnosti o tom, či je znalecká činnosť vykonaná riadne.
Znalecká organizácia môže byť zapísaná do zoznamu, ak spĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b), teda minimálne traja znalci musia byť v „užšom“ právnom vzťahu so znaleckou organizáciou (napr. nestačí pracovný pomer na dobu určitú ani obdobný pracovnoprávny vzťah), avšak všetci ďalší znalci, ktorí za znaleckú organizáciu majú vykonávať znaleckú činnosť môžu byť už aj v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.
Navrhnuté znenie sa nevzťahuje na znalecké ústavy, ktoré vykonávajú znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, čiže mnohokrát je nevyhnutné pristúpiť k spolupráci s tzv. externými znalcami. 
V odsekoch 4 a 5 je úprava presunutá z § 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže upravuje špecifickú situáciu pri výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku, ktorá predpokladá využitie činnosti prizvanej osoby. 
Zmenou v odseku 6 je výslovné vyjadrenie povinnosti odôvodniť v znaleckom úkone popis toho, prečo nemohol znalec zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie toho, prečo bola ako konzultant vybraná práve dotyčná osoba, bude preto nutné aspoň v stručnosti vysvetliť, prečo došlo k jej výberu, aká je jej odbornosť. Spomenutie uvedeného je dôležité najmä z hľadiska ozrejmenia toho, kto všetko sa mal možnosť oboznámiť so skutočnosťami podstatnými na vypracovanie znaleckého úkonu, taktiež sa tým predíde tomu, aby až pri výkone dohľadu došlo k označeniu osoby konzultanta a podobne.
V odseku 7 sa navrhuje  upraviť povinnosť zadávateľa ešte pred zadaním vypracovania znaleckého úkonu zistiť skutočnosti relevantné pre riadne a včasné vykonanie znaleckej činnosti. Pôvodná právna úprava obsahuje len oprávnenia zadávateľa, čo nie je vo vzťahu k súdom a iným orgánom verejnej moci ideálnym riešením. Pomerne často sa totiž vyskytujú prípady, keď znalec nevykoná svoju činnosť včas, avšak uvedené je v podstatnej miere ovplyvnené tým, že zadávateľ si vopred nezistil časové možnosti znalca a rovno rozhodol o ustanovení a o určení lehoty na vypracovanie znaleckého úkonu. Povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti je už v súčasnosti upravená v § 51a ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, no ako je zrejmé, tento právny predpis sa nevzťahuje na všetky súdy a nevzťahuje sa na iné orgány verejnej moci.
Navrhuje sa, aby bolo vo vzťahu k zadávateľom fyzickým osobám a právnickým osobám ponechané doterajšie znenie, ktoré je zo systematických dôvodov sformulované ako samostatný odsek.
K bodu 31:     
K § 17:
Navrhuje sa zaviesť okrem písomnej listinnej podoby podávania znaleckého posudku aj elektronická podoba. Nie všetky prílohy však bude možné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatriť ich kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Napríklad v prípade prílohy, ktorou je geometrický plán, ide o vektorovú grafiku, ktorá je vyhotovená vo formáte VGI. Tento formát nie je štandardom pre grafické súbory podľa výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systému verejnej správy a preto je pri elektronickom spôsobe vykonania znaleckého posudku potrebná v zmysle odseku 1 dohoda znalca so zadávateľom, či je táto podoba technicky možná.
Návrh na doplnenie právnej úpravy sa snaží reflektovať znenie § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého „ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca“.
Právna úprava znaleckej činnosti obsahuje podrobnú úpravu znaleckej doložky, ktorá je povinnou súčasťou znaleckého posudku, ale nie je v nej akokoľvek zmienená doložka patriaca k súkromnému znaleckému posudku. To spôsobuje v aplikačnej praxi pomerne veľké nejasnosti a znalci sa obracajú na ministerstvo so žiadosťami o vyjadrenie, aké by malo byť znenie doložky, kam ju treba umiestniť a tak podobne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa navrhuje v zákone upraviť, že doložka podľa § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok má tvoriť súčasť znaleckej doložky.
Upravuje sa, že prílohou znaleckého posudku nemusia byť informácie, ktoré sú verejne prístupné. Ide o znenie právnych predpisov, povinne zverejňovaných zmlúv, štatistiky zamestnanosti a tak podobne. V prípade takýchto podkladov plne postačuje samotný odkaz na ich použitie, čím sa sleduje zabezpečenie hospodárnosti výkonu znaleckej činnosti.
Z rovnakého dôvodu sú ďalšou výnimkou podklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli, v takomto prípade postačuje presné odkázanie na predmetnú listinu, resp. iný podklad.
Napokon sa výslovne uvádza možnosť zahrnúť rozsiahle prílohy znaleckého úkonu na prenosný nosič dát, ktorý má byť súčasťou znaleckého posudku. Nepostačuje, ak by boli takéto informácie len súčasťou tzv. archívu znalca. 
K § 18:
Navrhuje sa nahradenie doterajšieho všeobecne sformulovaného znenia, čo je opodstatnené tým, že v praxi pomerne často dochádza k obhajovaniu nedostatkov ostatných úkonov znaleckej činnosti účelovým výkladom primeraného použitia ustanovení o znaleckom posudku.
Cieľom zmeny právnej úpravy je ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.
Druh znaleckého úkonu musí zodpovedať zložitosti znaleckého skúmania, čo je len čiastočne vyjadrené znením § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku“. Druh úkonu znaleckej činnosti je takisto určený prostredníctvom procesnoprávnych predpisov, v ostaných prípadoch je úlohou znalca, aby vzhľadom na náročnosť znaleckého skúmania určil, aký druh úkonu znaleckej činnosti by bola vhodná. Za prípadný nesprávny výber formy zodpovedá znalec, môže byť voči nemu vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť s výnimkou, ak druh znaleckého úkonu určil súd alebo iný orgán verejnej moci.
K bodu 32:     
Upresňuje a nahrádza sa pojem „oblasť znaleckej činnosti“, nakoľko ide o vágny pojem, presnejším výrazom „odbor znaleckej činnosti“.

      K bodom 33 až 35:

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade posudzovania žiadostí o zápis znaleckých organizácií aj znaleckých ústavov ide o konanie o zápise právnických osôb, na zápis znaleckých ústavov sa primerane použijú vybrané ustanovenia týkajúce sa zápisu znaleckých organizácií. Znalecký ústav môže byť zapísaný len do odboru, v ktorom sú zapísaní členovia jeho tzv. pracovnej skupiny znalcov, o zápise do zoznamu sa nevyhotovuje rozhodnutie a ministerstvo rozhodnutím zamietne žiadosť, ak žiadateľ nesplní niektorú z podmienok na zápis do zoznamu.

K bodu 36:   
V § 19 odsek 5  nie je potrebný vzhľadom na zmenu znenia odseku 4.
K bodu 37:   
 Ide o obdobný návrh ako v prípade § 16 ods. 7 a 8, ktorý sa vzťahuje na výkon znaleckej činnosti.
K bodu 38:     
Umožňuje sa podať preklad písomne aj v elektronickej podobe po dohode s prekladateľom. Pokiaľ ide o materiálne náležitosti prekladu ako základného druhu prekladateľského úkonu, súčasná právna úprava používa nepresné pojmy a neobsahuje základnú časť Preložené listiny (cieľový text),  t. j. v podstate je nerealizovateľná.  Ustanovujú sa štyri základné náležitosti prekladu.
K bodu 39:   
K § 26:
Ministerstvo zabezpečuje podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Uvedené sa premieta v priznávaní tohto oprávnenia osobám, ktoré splnia zákonom kladené podmienky. Preto je prirodzené, že ministerstvo musí disponovať aj mechanizmom ako chrániť riadny výkon tejto činnosti. Ochrana záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je zabezpečená správnym trestaním, t. j. vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania označovaného ako iný správny delikt v rámci konania o správnom delikte.
Navrhovaná právna úprava vymedzuje znaky dvoch skutkových podstát iných správnych deliktov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
V poradí prvá skutková podstata sleduje záujem štátu na riadnom dodržiavaní povinností, ktoré vyplývajú znalcom, tlmočníkom a prekladateľom z právnej úpravy. Jedna z najčastejšie  porušovaných povinnosti je povinnosť riadneho výkonu znaleckej činnosti. Za riadny výkon činnosti ustálená judikatúra (napr. rozhodnutie NS ČR z 6. augusta 2009, sp. zn. 30 Cdo 352/2008) považuje taký úkon, ktorého čiastkové závery, resp. meritórny záver znaleckého úkonu je zrozumiteľný, opiera sa o hodnoverné podklady a logické úvahy, riadne vypracovaný znalecký úkon nemôže byť vnútorne rozporný. Účelom správneho trestania teda nie je postihovanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov za ich odborné názory, čo však neznamená, že vecnou správnosťou úkonov sa ministerstvo vôbec nezaoberá. Správnosťou odborného záveru sa ministerstvo zaoberá predovšetkým vtedy, ak v rámci prieskumu zistí, že došlo k zásadnému odbornému pochybeniu, ktoré sa prieči základným vedeckým tézam v tej-ktorej oblasti alebo je postavené na úvahách, ktoré sa vymykajú pravidlám formálnej logiky. Okrem postihovania neriadneho výkonu činnosti spadá pod túto skutkovú podstatu neplnenie iných povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname, napríklad neposkytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu.
Druhou skutkovou podstatou je chránený záujem na bezprieťahovosti konaní vedených orgánmi verejnej moci. V prípade spáchania tohto správneho deliktu je spodná hranica peňažnej pokuty vyššia, čím sa zdôrazňuje dôvod vedenia, t. j. naplnenie ústavného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Zo skutkových podstát vymedzených v § 26 ods. 1 súčasnej právnej úpravy vyplýva, že priestupku podľa tohto zákona sa môže dopustiť len iná osoba ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je potrebné zavinenie. Pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu znalca, tlmočníka a prekladateľa sa zavinenie nevyžaduje. Pri delikventoch, ktorými sú právnické osoby sa subjektívna stránka z povahy veci neskúma. Práve z tohto dôvodu aktuálna právna úprava kvalifikuje rovnaké protiprávne konanie právnickej osoby ako iný správny delikt, nie ako priestupok.
Navrhované znenie zákona pozná len jeden druh protiprávneho konania  ̶ iný správny delikt. Iné správne delikty podľa § 26 možno stíhať bez ohľadu na zavinenie spravidla u osôb vystupujúcich ako podnikatelia alebo ako prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. Uvedené možno dôvodiť teóriou správneho práva trestného ako aj tou skutočnosťou, že jeden z predpokladov na splnenie podmienok pre zápis je odborná skúška, ktorou sa preveruje odbornosť (znalecká, tlmočnícka alebo prekladateľská) a právne vedomie (právne normy upravujúce znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť).
„Presun“ protiprávnych konaní doteraz označovaných ako priestupky k iným správnym deliktom je potrebné dôvodiť napríklad aj tou skutočnosťou, že ministerstvo má podľa zákona o priestupkoch povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, t. j. aj pri skutkovo jednoduchých prípadoch ako je napríklad neodovzdanie textovej časti úradnej pečiatky a preukazu. Prejednanie iných správnych deliktov sa riadi ustanoveniami správneho poriadku, pričom ten ponecháva na úvahu konajúceho orgánu ústne konanie v konkrétnej veci nariadiť, a to predovšetkým s prihliadnutím na osobitosť prejednávaného prípadu.
Na rozdiel od účinnej právnej úpravy návrh pri úvahe o druhu a výške sankcie ukladá ministerstvu povinnosť prihliadnuť aj na osobu delikventa (napr. doterajšia deliktuálnu bezúhonnosť, ľútosť, priznanie, majetkové pomery). Doposiaľ ministerstvo aplikovalo primerane ustanovenia trestnoprávnych predpisov (Trestný zákon,  Trestný poriadok, zákon o priestupkoch).
Návrh zavádza právny inštitút upustenia od potrestania za presne stanovených podmienok. Uvedené tak umožní ministerstvu prihliadnuť na tú okolnosť, keď sa v konaní o správnom delikte preukáže, že ide o iný správny delikt minimálnej nebezpečnosti.
Súčasná právna úprava ukladá ministerstvu povinnosť vyvodiť zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu v rámci jednoročnej lehoty (počiatok plynutia tejto lehoty pripadá na deň po dni doručenia podnetu). Aplikačná prax ukázala, že uvedená lehota je krátka z dôvodu, že vo veci prieskumu podnetu je potrebné zabezpečiť si rovnopis namietaného úkonu (znalecký alebo prekladateľský úkon), v prebiehajúcom správnom konaní je potrebné vytvoriť priestor podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu na vyjadrenie, nie zriedka je tiež potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ministerstvo musí obstarať potrebné dôkazy, pretože bremeno dokazovania v konaní o správnom delikte je na správnom orgáne (napríklad prostredníctvom požiadania znaleckého alebo tlmočníckeho ústavu o poskytnutie súčinnosti), až následne smie pristúpiť k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia. V prípade podania rozkladu musí vec v uvedenej lehote rozhodnúť aj druhostupňový orgán, pretože podľa súdnej praxe je potrebné, aby rozhodnutie o správnom delikte bolo právoplatné v rámci lehôt určujúcich zánik zodpovednosti za iný správny delikt, resp. zánik sankcionovateľnosti za iný správny delikt (porov. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR z 30. októbra 2003, sp. zn. 6A 99/2001-47). Do úvahy treba vziať narastajúci počet oznámení o údajných odborných pochybeniach znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odbornú a časovú náročnosť prešetrovania úkonov vykonaných na základe tohto zákona, mimoriadne vysoké pracovné vyťaženie znaleckých ústavov, kvôli ktorému spravidla nie je možné bezodkladné poskytnutie súčinnosti, ale takisto aj pomerne časté problémy s doručovaním účastníkom správnych konaní. Všetky tieto faktory majú v súhrne výrazný dopad na dĺžku správneho konania. Súčasná ročná  subjektívna lehota bola uzákonená bez skúseností s horeuvedeným procesným postupom, keďže podľa zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov nebola voči znalcom a tlmočníkom (vtedy oprávneným vykonávať tlmočnícku aj prekladateľskú činnosť) vyvodzovaná zodpovednosť v rámci správneho konania, proces odvolania znalca alebo tlmočníka mal omnoho menej formálny charakter a odvolanie nebolo preskúmateľné súdom. Z uvádzaných dôvodov sa navrhuje stanoviť subjektívnu lehotu na dva roky.
K § 27:
S prihliadnutím na tú okolnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky nezahŕňa procesný predpis upravujúci konanie o inom správnom delikte a správny poriadok ako všeobecný predpis správneho práva procesného na rozdiel od Trestného poriadku alebo zákona o priestupkoch neupravuje štádium pred začatím konania o inom správnom delikte, navrhované znenie § 27 upravuje postup ministerstva po prijatí podnetu až po jeho odloženie, resp. začatie konania o inom správnom delikte.
Pod pojmom podnet treba rozumieť oznámenie o spáchaní iného správneho deliktu. Ide o podobný inštitút ako je oznámenie o spáchaní priestupku, prípadne trestného činu.
Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči  podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu pre porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch môže podať každá fyzická osoba  a právnická osoba, právne predpisy bližšie neupravujú formálne ani obsahové náležitosti takéhoto oznámenia. S činnosťou, resp. s výstupmi znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vo veľkej miere prichádzajú do kontaktu orgány verejnej moci. Z dôvodu efektívnejšej ochrany záujmu na riadnom vykonávaní znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zavádza návrh orgánom verejnej moci oznamovať  ministerstvu podozrenia zo spáchania iných správnych deliktov. Doposiaľ bola táto povinnosť upravená len v internom predpise ministerstva, a to výlučne vo vzťahu k okresným súdom a krajským súdom, navrhuje sa vztiahnutie oznamovacej povinnosti na všetky orgány verejnej moci a jej vyjadrenie formou všeobecne záväzného právneho predpisu. V tejto veci treba zdôrazniť, že orgány verejnej moci vedúce konania majú povinnosť hodnotiť dôkazy (vrátane znaleckých úkonov), tento inštitút preto nemá slúžiť na to, aby ministerstvo nahrádzalo zmienenú činnosť, ale mal by byť využívaný v prípadoch, keď dôjde k zjavnému excesu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, napríklad ak znalec nedokáže obhájiť svoje odborné závery, ktoré sú v príkrom rozpore s inými výsledkami znaleckého dokazovania a podobne. Takisto aj v prípade spôsobenia prieťahov v konaní by mal orgán verejnej moci primárne využiť poriadkové opatrenia a až v prípade ich neúčinnosti by mal pristúpiť k oznámeniu možného porušenia povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ministerstvu, ktoré môže v krajnom prípade pristúpiť až k vyčiarknutiu osoby zo zoznamu.
Tá okolnosť, že ministerstvo bude oprávnené v štádiu preskúmania dôvodnosti podnetu (t. j. pred začatím konania o správnom delikte) vyžadovať od každého súčinnosť, výrazným spôsobom napomôže pri rozhodovaní o tom, či je účelné začať konanie o správnom delikte alebo vec odložiť.
Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, z dôvodu neexistencie procesného predpisu upravujúceho konania o inom správnom delikte, ministerstvo pri odložení podnetu v súčasnosti využíva analógiu priestupkového zákona (zánik zodpovednosti za iný správny delikt) alebo sa odvoláva na rozhodovaciu prax súdov, eventuálne na vlastnú rozhodovaciu činnosť (nízka spoločenská škodlivosť iného správneho deliktu, zánik právomoci ministerstva viesť konanie o inom správnom delikte z dôvodu straty oprávnenia na výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podozrivého zo spáchania iného správneho deliktu). Návrh odstraňuje uvedenú medzeru a vymenováva skutočnosti, na podklade ktorých ministerstvo podnet odloží.
Jeden z dôvodov na odloženie podnetu je ten, keď ním podávateľ sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred orgánom verejnej moci. Zavedením uvedeného dôvodu na odloženie podnetu sa zvýrazňuje tá okolnosť, že prostriedky správneho trestného práva ako práva verejného neslúžia na ochranu subjektívnych práv účastníkov konaní (civilných trestných, správnych a iných), ale na ochranu verejného záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. To však neznamená, že ministerstvo nemôže začať konanie o inom správnom delikte a vyvodiť administratívnu zodpovednosť aj za vypracovanie úkonu, ktorý bol predložený ako dôkaz v konaní pred orgánom verejnej moci (napríklad súdom). Sankčné konanie a konanie, kde je úkon použitý ako dôkaz prebiehajú popri sebe a nie sú na sebe závislé.
K § 28:
Konanie o inom správnom delikte môže ministerstvo začať na základe podozrení získaných vlastnou činnosťou (napr. vykoná kontrolu vedenia elektronického denníka do ktorého má zabezpečený prístup a na podklade získaných údajov /číslo úkonu, predmet znaleckého skúmania/ vyzve znalca na predloženie znaleckého úkonu/znaleckých úkonov). Podozrenie o spáchaní iného správneho deliktu môže ministerstvo získať aj z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Konanie o inom správnom delikte sa nezačína na návrh podávateľa podnetu, ale po posúdení dôvodnosti podnetu doručením oznámenia o začatí správneho konania podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 26. júna 2011, sp. zn. II. ÚS345/01).
Návrh pozitívnym spôsobom vymedzuje účastníka konania o inom správnom delikte, ktorým je výlučne osoba zapísaná v zozname, ktorej konanie nasvedčuje tomu, že ním mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Postavenie účastníka konania nemá podávateľ podnetu, keďže účelom dohľadu je ochrana verejného záujmu, pričom podávateľ podnetu nie je oprávnený podávať opravné prostriedky, nemá právo zúčastniť sa na nariadenom ústnom pojednávaní a tak ďalej.
Z dôvodu predvídateľnosti sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle ministerstva rozhodnutia o správnom delikte (rozhodnutia o vine a uložení sankcie).
K bodu 40:     
Úprava v nadpise piatej časti je potrebná kvôli presunu dohľadu ministerstva do štvrtej časti zákona.
K bodu 41:   
Účinné znenie § 29 upravuje jednotlivé spôsoby výkonu dohľadu. Z dôvodu systematiky spôsoby získavania podnetov pre začatie konania o  inom správnom delikte upravujú navrhované ustanovenia štvrtej časti zákona. Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči delikventovi ministerstvo získava jednak zo svojej činnosti (napr. náhodnými výzvami na predloženie písomných vyhotovení úkonov) a jednak od fyzických osôb a právnických osôb. S prihliadnutím na uvedené sa navrhuje súčasný § 29 zrušiť.
K bodu 42:     
Vypúšťa sa nadpis pod § 30, keďže sa stal nadpisom piatej časti zákona.
K bodu 43:     
Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa overovania odbornej spôsobilosti, ktoré sa má uskutočňovať v rozsahu a termínoch určených ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podrobnosti týkajúce sa tohto inštitútu budú upravené vo vyhláške č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 44:   
Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv (napríklad Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: Beck, 2012, 265 s.).
Podanie podnetu (napr. oznámenie o spáchaní trestného činu, resp. iného verejnoprávneho deliktu) nie je spoplatnené, z dôvodu, že sa ním sleduje ochrana verejného záujmu. Na rozdiel od podania, ktoré iniciuje konanie, ktorého výsledkom má byť ochrana subjektívnych práv (napr. žaloba v civilnom konaní).
Takisto platí, že na ochranu subjektívnych práv fyzických a právnických osôb sú v zásade povolané súdy. Výnimkou je podanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, ktorej podanie nie je spoplatnené a  je vybavovaná príslušným orgánom verejnej správy. Uvedené možno dôvodiť tou skutočnosťou, že sťažnosť v tomto prípade smeruje proti činnosti alebo nečinnosti orgánov verejnej správy (porov. § 3 dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o sťažnostiach, verejne dostupnej na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky,) , ktoré sú napojené na verejné prostriedky. Znalci, tlmočníci alebo prekladatelia nemajú postavenie orgánov verejnej správy, a preto nie je dôvod, aby ochranu subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred ich konaním zabezpečovalo ministerstvo a nie súdy.
Naviac pre konanie o sťažnosti sú vlastné relatívne krátke lehoty (spravidla 60 pracovných dní). S ohľadom na odbornú zložitosť znaleckých a prekladateľských úkonov nie je možné tie prešetriť v lehotách predpokladaných zákonom o sťažnostiach. Takisto účinná právna úprava neumožňuje ministerstvu priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ale len vyhlásiť, že subjektívne práva boli porušené.
Návrh predpokladá, že ministerstvo bude chrániť len verejný záujem na riadnom výkone znaleckej, tlmočnícke a prekladateľskej činnosti. Ak sa v konaní o inom správnom delikte preukáže, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ porušil svoje povinnosti, tak ministerstvo ho uznaná za vinného zo spáchania iného správneho deliktu. Za spáchanie tohto protiprávneho činu mu ministerstvo uloží sankciu – ide o verejnoprávnu zodpovednosť.
Z  dôvodu, že ochrana subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred znalcami, tlmočníkmi a prekladateľmi prislúcha súdom, navrhuje sa súčasný § 31 zrušiť.
K bodu 45:     
Úprava nadväzujúca na vypustenie sťažností. Naformulované nové písmeno c) reaguje na vypustenie odseku 8 v § 17 a odseku 8 v § 23, ktorý bol v časti dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov presunutý do § 2 a inštrukcie ministerstva, ktorá by sa mala presunúť do vyhlášky. Z tohto dôvodu bolo upravené aj splnomocňovacie ustanovenie.
K bodu 46:     
Na základe logického výkladu možno dospieť k záveru, že účelom súčasného znenia § 33 písm. e) je nielen to, aby všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom bola upravená osnova a obsah znaleckého posudku, ale aj prekladu, pretože nejestvuje rozumný dôvod, prečo by vykonávací predpis mal upravovať iba písomnú formu základného druhu znaleckej činnosti a najpoužívanejší druh prekladateľskej činnosti nechať nepovšimnutý. Napriek uvedenému sa v praxi objavovali ojedinelé právne názory spochybňujúce právomoc ministerstva bližšie upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom formálne a materiálne náležitosti prekladu.
K bodu 47:     
Návrh pozmeňuje a precizuje úpravu týkajúcu sa doručovania príloh podaní v elektronickej podobe reagujúc na všeobecnú právnu úpravu zaručenej konverzie v zákone o e-Governmente, ktorá sa v praxi pri prijímaní žiadosti o zápis a v novelizovanom znení i žiadostí o prerušenie výkonu činnosti javí ako neprimeraná. Navrhovanou právnou úpravou sa umožní prijímanie príloh podaní v elektronickej podobe bez potreby obrátiť sa na niektorú z osôb oprávnených vykonávať zaručenú konverziu i autorizácie takéhoto elektronického dokumentu. V prípade akýchkoľvek pochybností o takto doručených prílohách sa ministerstvu ponecháva možnosť vyžiadať si prílohy aj v listinnej podobe. Pôjde o osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k zákonu o e-Governmente, ktorého použitie sa v tomto rozsahu vylučuje.
K bodu 48:     
 Prechodnými ustanoveniami sa ustanovuje, že vznik právnych vzťahov, teda aj administratívnoprávnych vzťahov upravených normami správneho práva a zabezpečené orgánmi verejnej moci, ktoré v prípade zákona o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch vznikli aplikáciou noriem správneho práva sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Práva a povinnosti subjektov týchto a nových právnych vzťahov sa už riadia novou právnou úpravou, t. j. znalci, tlmočníci a prekladatelia, majú od účinnosti novely zákona nové práva a povinnosti, resp. ich práva a povinnosti sú precíznejšie formulované (napríklad možnosť dohody o celej výške znalečného a tlmočného, nová úprava dôvodov pre odmietnutie úkonu, možnosť prerušenia činnosti, poistenie,  informačné povinnosti atď.).
Osoby, ktoré v zozname ešte nie sú zapísané, ale podali si žiadosť o zápis do zoznamu pred účinnosťou tejto novely budú mať výnimku a bude sa pri zápise postupovať podľa doterajších ustanovení hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení s ohľadom na to, že v už začatom konaní sa subjekty správali podľa dôvery v právo platné a účinné v danom čase. Nebude tak potrebné vyzývať ich na doplnenie žiadosti o zápis do zoznamu o skutočnosti, ktoré priniesla novela zákona.
Vzhľadom na to, že dohľad ministerstva sa bude vykonávať prostredníctvom posudzovania iných správnych deliktov, nevybavené sťažnosti sa budú posudzovať  ako podnety na začatie konania o inom správnom delikte.
Konania o priestupkoch sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa § 26 ods. 3, ktorý odkazuje na všeobecný zákon o priestupkoch, teda na zákon č. 372/1990 Zb. vrátane jeho ustanovení o zastavení priestupkového konania. V prípade iných správnych deliktov bolo potrebné naformulovať koexistenciu novej a staršej právnej úpravy pri posudzovaní zodpovednosti a pri ukladaní trestu za iný správny delikt.
Sankcie, ktoré boli v priestupkovom konaní alebo v konaní o inom správnom delikte právoplatne uložené, budú naďalej vymáhateľné.
K čl. II:
Navrhuje sa dátum účinnosti zákona.   
V Bratislave, 8. novembra 2017






Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Lucia Žitňanská, v. r.
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky
   


Doložka vybraných vplyvov

  1.  Základné údaje
  Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
 ∗  Materiál nelegislatívnej povahy
 Σ  Materiál legislatívnej povahy

 ∗  Transpozícia práva EÚ

  Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok:    7.7.2017
Ukončenie: 21.7.2017
  Predpokladaný termín predloženia na MPK*
september 2017
  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*
november 2017


  2.  Definícia problému
Úspešnosť uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, prekladateľov a tlmočníkov, informácie v zozname o aktuálnom statuse znalca, tlmočníka a prekladateľa kvôli výberu pre zadanie úkonu, flexibilita pri dohode o odmene za úkon, vykonanie požadovaného úkonu riadne a včas, náležitosti a prehľadnosť vypracovaného úkonu a jeho preskúmateľnosť, absentujúca súčinnosť pri oznamovaní skutočností, ktoré majú vplyv na aktuálnosť údajov v zozname, systematické nedostatky z pohľadu právnej teórie, predvídateľnosť nakladania s podnetmi, neskoré úhrady za vykonanú činnosť od orgánov verejnej správy, ochrana pred zneužitím v prípade straty, odcudzenia identifikačných znakov, vykonávanie znaleckej činnosti právnickými osobami nezapísanými v zozname, rozsah mlčanlivosti, súlad s novými a novelizovanými právnymi predpismi.
  3.  Ciele a výsledný stav
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov spresnením ustanovení o podmienkach pre zápis do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad, zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty, upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov. Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
  4.  Dotknuté subjekty
Znalci, prekladatelia, tlmočníci, zadávatelia - fyzické a právnické osoby, orgány verejnej moci.
  5.  Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované, nakoľko Programové vyhlásenie vlády SR exaktne vymedzuje zadanie, ktoré je premietnuté do návrhu zákona.
  6.  Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          Σ  Áno            ∗  Nie
  7.  Transpozícia práva EÚ

  8.  Preskúmanie účelnosti**


* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné


  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu
  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  ∗     Áno
  ∗     Nie
  ∗   Čiastočne
  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Sociálne vplyvy
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na životné prostredie
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na informatizáciu
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe

  ∗     Pozitívne

  Σ     Žiadne

  ∗   Negatívne
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne


  10.  Poznámky
Informatizačné procesy prebiehajú pod kódom isvs 260, preto sa nepredpokladajú vplyvy na informatizáciu.
  11.  Kontakt na spracovateľa
JUDr. Gabriela Rusnáková, gabriela.rusnakova@justice.sk, 02/888 91 569
  12.  Zdroje

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.  K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie má Komisia za to, že predkladateľ by mal kvalitatívnejšie a prehľadnejšie rozpísať v časti 3.3 Náklady regulácie, bod 3.3.3 Administratívne náklady (najmä vzhľadom na východiskové opatrenie, ktorým je zväčšenie rozsahu informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov), taktiež upresniť, v čom a aký vplyv, resp. prínos spočíva v súvislosti s bodom 3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu (najmä vzhľadom na východiskové opatrenie, ktorým je rozlíšenie výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú) a zároveň vyčísliť aspoň náklady na 1 podnikateľa v bode 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie.

Komisia má ďalej za to, že v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie absentuje kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú pozitívny vplyv na podnikanie v rámci týchto slobodných povolaní, konkrétne znalečné alebo tlmočné, ktoré je dnes zo strany súdov uhrádzané so značným časovým odstupom, bude podmienené uhradením preddavku, po novom sa počas dočasného pozastavenia výkonu činnosti, prerušenia výkonu činnosti a trvania sankcie zákaz výkonu činnosti nebude vyžadovať plniť povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu, potenciálny pozitívny aj negatívny vplyv na podnikanie v rámci týchto slobodných povolaní, konkrétne: za získanie vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov sa bude považovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach SR (ak nie, tak SŠ), odstránenie nejednoznačnosti začiatku počítania praxe, t. j. až od momentu získania vzdelania v odbore, pričom Komisia odporúča predkladateľovi kvalitatívne tieto opatrenia popísať a priradiť k nim potenciál vplyvu (pozitívny, negatívny).

Komisia chce zároveň upozorniť predkladateľa na chybne vyplnený bod 3.2 Vyhodnotenie konzultácií, nakoľko predmetný materiál je zaradený do zoznamu legislatívnych úloh, ku ktorým je potrebné vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi, a ktorý je uverejnený na webovom portáli MH SR. Podľa názoru Komisie by mali byť, v rámci prípravy takto rozsiahlej právnej úpravy, oslovené na konzultácie minimálne tieto subjekty:
Slovenská komora znalcov
Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je dopracovaná v zmysle pripomienok  a chybne vyplnený bod 3.2. je opravený, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR vykonalo konzultácie s 15 subjektmi začiatkom roka 2017.

Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie


1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu:


2.
Názov návrhu právneho predpisu:


3.
Problematika návrhu právneho predpisu:


a)    nie je upravená v práve Európskej únie


b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie




Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 382/2004, dátum vydania: 30.06.2004

27

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Podľa platnej právnej úpravy sa znalecká a tlmočnícka činnosť riadi zákonom č. 36/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá upravuje vymenovanie a odvolávanie znalcov, ustanovuje všeobecné zásady ich činnosti a odmeňovania. Podrobnosti ďalej upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č.263/1996 Z.z. v znení vyhlášky 294/2000 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch a tlmočníkoch a vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 576/2003 Z.z..

Platná právna úprava sa vzťahuje na znaleckú a tlmočnícku činnosť vykonávanú v konaní pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci ako aj na činnosť v súvislosti s právnymi úkonmi fyzických a právnických osôb v súkromnej sfére. V nadväznosti na túto právnu úpravu boli do niektorých zákonov a iných právnych predpisov zakotvené ustanovenia, ktoré ukladajú povinnosť dotknutým subjektom dať si pre svoje ďalšie úkony vyhotoviť znalecký posudok, resp. vykonať spoluprácu so znalcom. Ide napríklad o:

a)Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,

b)Zákon č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

c)Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok,

d)Zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

e)Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok),

f)Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

g)Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní,

h)Zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj

i)Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),

poprípade niektoré vyhlášky a iné právne predpisy, medzi ktoré patrí napríklad celý rad opatrení ústredných orgánov štátnej správy vzťahujúcich sa na úpravu dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti príslušného orgánu pri nakladaní s majetkom štátu (napríklad č. 398/2003 Z.z. pre rezort Ministerstva kultúry Slovenskej republiky).

Pri tvorbe návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladateľ kontinuálne nadviazal na rad predchádzajúcich predpisov, ktoré v minulosti upravovali činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Ide najmä o zákon č. 167/1949 Zb. o stálych prísažných znalcoch a tlmočníkoch, ďalej o zákon č. 47/1959 Zb. o úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov a v poslednom rade platný zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a súdnych tlmočníkoch. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona zásadne vychádzal z nutnosti zabezpečiť vykonanie povinnosti štátu naplniť a realizovať ústavného právo každého jednotlivca na súdnu a inú ochranu, ktoré je zakotvené v článku 46 ods. 1 s pripustenou modifikáciou v článku 51 ods. 1, doplnené ústavným nárokom podľa článku 47 ods. 4 na komunikovanie s orgánmi verejnej moci prostredníctvom tlmočníka. Taktiež základným podkladom pre činnosť znalca alebo tlmočníka je naplnenie obsahu práva každého na spravodlivý proces zabezpečovaného zo strany štátu podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.

Nemenej závažným aspektom, ktorý návrh rieši, je vymedzenie rozsahu práv a povinností, ktoré tlmočníkom, prekladateľom a znalcom vznikajú pri výkone činností poskytovaných súkromným osobám na rôzne účely.

Preto požiadavka na novú právnu úpravu vyplynula jednak z potreby harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie ako aj s potreby reagovať na novú politicko-spoločenskú situáciu ktorá nastala po roku 1989, nakoľko platný zákon nedostatočne pokrýva všetky právne vzťahy, ktoré v trhovom hospodárstve vznikajú v súvislosti s výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Transformácia monopolného štátneho vlastníctva formou privatizácie štátneho majetku do súkromnej sféry, nebývalý rozvoj súkromno-právnych vzťahov s medzinárodným prvkom – najmä pod vplyvom integračných aktivít Slovenskej republiky vo vzťahu k rôznym medzinárodným organizáciám alebo zoskupeniam, resp. nárast medzinárodnej kriminality alebo trestných činov spáchaných cudzími štátnymi príslušníkmi, to všetko sú dôvodmi, ktoré stáli u zrodu nového zákona.

Navrhovaný zákon nielenže zotrváva na osvedčených pojmoch „znalec“ a „tlmočník“, ale súčasne zavádza nový terminologický pojem „prekladateľ“. Upravujú sa statusové otázky a identifikačné znaky znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, definuje sa znalecká, tlmočnícka a prekladateľská činnosť a jej postavenie, rozsah a obsah pôsobnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone ich činnosti, zodpovednosť, inštitút dočasného pozastavenia výkonu znaleckej a tlmočníckej činnosti, ktorý je bežný v zákonoch upravujúcich statusové záležitosti, spôsob odmeňovania, kompetencie ministra spravodlivosti a Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti organizácie, riadenia, výkonu a kontroly znaleckej, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti. Takisto je upravená aj pôsobnosť znaleckých ústavov, ako vrcholných vedeckých pracovísk, ktoré budú garantom odbornosti pri výkone znaleckej činnosti a v spolupráci z ministerstvom spravodlivosti budú zabezpečovať vzdelávanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a iné úlohy potrebné pre zabezpečenia kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.

Návrh explicitne uvádza, že výkon znaleckej, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani podľa Živnostenského zákona. Výkon tejto činnosti má preto charakter vedľajšej činnosti popri zamestnaní u fyzických osôb ako aj u právnických osôb, kde nemôže tvoriť hlavnú (v zmysle „jedinú“) náplň ich podnikania alebo činnosti. Práve vedľajší charakter výkonu znaleckej prípadne tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zabezpečuje ich vysoko odborný výkon, keďže hlavnou pracovnou náplňou je vedecká, výskumná prípadne iná špecializovaná činnosť, ktorá v spojitosti s dlhoročnou praxou dáva záruku kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Zároveň návrh odstraňuje aj nedostatky terajšej právnej úpravy vo vzťahu k daňovým a odvodovým povinnostiam a vo vzťahu k zákonu o štátnej službe.

Návrh zákona ďalej upravuje možnosť zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov aj pre fyzické a právnické osoby s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia SR. V prípade že takéto osoby sa podľa právnych predpisov niektorej z krajín Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore považujú za znalcov, tak sa zapíšu do zoznamu bez splnenia požadovaných kritérií. Určitú výnimku, a to iba pre vymenované znalecké odbory, vytvára podmienka podrobiť sa vyrovnávacej skúške. Po jej úspešnom vykonaní bude zahraničný expert zapísaný do zoznamu – to neplatí pre právnickú osobu. V prípade tlmočníkov a prekladateľov navyše odpadá podmienka trvalého pobytu na území Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, nakoľko je žiadúce aby osoby z celého sveta ovládajúce aj mimoeurópske jazyky boli zapísané v zozname.

Návrh zákona takisto upravuje možnosť výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v súkromnej sfére na základe dohody s inými právnickými alebo fyzickými osobami na ich súkromné účely ako je vyhotovovanie znaleckých posudkov pre komerčne pôsobiace poisťovne, najmä v prípade spôsobenej škody, pre hypotekárne obchody na účely ohodnotenia hnuteľných vecí a nehnuteľností, ako aj na účely katastrálneho konania, preklady listín pre súkromné firmy atď. V týchto prípadoch platí samozrejme zmluvná voľnosť a odmena za takúto činnosť záleží len od dohody zmluvných strán.

Znalec, tlmočník ako aj prekladateľ budú musieť uzatvoriť aj poistenie zo zodpovednosti za škodu, ktoré bude chrániť najmä druhú stranu za škodu spôsobenú výkonom znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.

Výška odmeny za jednotlivé úkony znaleckej alebo tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, ako aj ich druhy a rozsah v konaní pred orgánmi verejnej moci bude stanovená vo vyhláške, ktorú vydá ministerstvo spravodlivosti.

Návrh zákona nemá priame negatívne dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, naopak očakáva sa príjem do štátneho rozpočtu vo výške minimálne 12 mil. S. zo správnych poplatkov čo svojim listom č. 24865/2003-81z 13. 01. 2004 potvrdilo aj Ministerstvo financií SR.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na hospodárenie súkromnej sféry.

Návrh zákona, vzhľadom na jeho zameranie nie je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi prioritné úlohy vlády, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 na mesiac Novemberb)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 24.Problematika návrhu právneho predpisu : a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:1. Primárne právo ES : a) čl. 43- úprava slobody usadiť sa b) čl. 49-úprava slobody poskytovať služby. Spoločným princípom obidvoch slobôd je princíp rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ a EZVO ako so štátnymi príslušníkmi SR, ktorý je vyjadrený zákazom akejkoľvek otvorenej alebo skrytej diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.2. Zmluvné pramene práva ES: čl. 45 Európskej dohody o pridružení (158/1997 Z.z. v znení rozhodnutia Asociačnej rady) upravujúci princíp rovnakého zaobchádzania pre usadenie sa občanov a podnikov spoločenstva v rámci hospodárskych činností, podľa čl. 45 ods. 4 písm. c) hospodárska činnosť zahŕňa najmä činnosť priemyselného charakteru, činnosť obchodného charakteru a výkon remesiel a slobodných povolaní. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskych spoločenstiev6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Bezpredmetné7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Odhad dopadov na verejné financiePrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada administratívne posilnenie a s tým spojené vynaloženie finančných prostriedkov na zabezpečenie nových úloh. Príjmy z poplatku za zápis do zoznamu budú predstavovať sumu okolo

2 500 znalcov x 5 000 Sk = 12, 5 mil. Sk

za predpokladu ak o zápis požiada polovica osôb zapísaných v zozname podľa doteraz platných predpisov. Priamy dopad na štátny rozpočet bude mať nová vyhláška o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorá predpokladá zvýšenie súčasných odmien. Náklady na znaleckú a tlmočnícku činnosť podľa doterajších predpisov o odmenách predstavovali v roku 2001 cca 128,5 mil. Sk a v roku 2002 cca 145,5 mil. Sk. u všetkých ústredných orgánov štátnej správy. Z tejto sumy pritom len ministerstvo vnútra SR má náklady ročne okolo 100 mil. Sk, ministerstvo spravodlivosti okolo 12 mil. Sk, ministerstvo obrany 13 až 20 mil. Sk a ministerstvo financií okolo 3 až 5 mil. Sk Ďalšie rezorty nemajú žiadne náklady alebo v podstatne menšej miere, rádovo v sumách do 100 tis. Sk Po prijatí vyhlášky bude treba počítať zo zvýšením uvedených súm.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôbPrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.Odhad dopadov na životné prostrediePrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie. Odhad dopadov na zamestnanosťPrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na zamestnanosť.

B. Osobitná časť:

K § 1

Návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch nadväzuje na celý rad predchádzajúcich predpisov v minulosti upravujúcich činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Ďalej návrh zákona vychádza z nutnosti zabezpečiť vykonanie povinnosti štátu umožniť realizáciu ústavného práva každého jednotlivca na súdnu a inú ochranu, na komunikovanie s orgánmi verejnej moci prostredníctvom tlmočníka, na spravodlivý proces a tiež zabezpečiť úpravu práv a povinností, ktoré vznikajú medzi občanmi alebo podnikateľmi na strane jednej a znalcami, tlmočníkmi alebo prekladateľmi na strane druhej pri zabezpečovaní požiadaviek súkromnej sféry (na rôzne účely).

Vymedzenie predmetu zákona je preto rozdelené, vzhľadom na splnenie základného legislatívneho pravidla jasnosti zákona pre adresátov jeho obsahu a s prihliadnutím na špecifiká znaleckej, tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti, do štyroch hlavných obsahových častí, ktoré sú štrukturálne rozvrhnuté nasledovne :

◊druhá časť – Znalci,

◊tretia časť – Tlmočníci a prekladatelia,

◊štvrtá časť – Sankcie,

◊piata časť – Pôsobnosť ministerstva v oblasti výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti.

Okrem statusovej problematiky sa návrh zákona zaoberá aj právami a povinnosťami, ktorých porušenie vo všetkých skupinách (tzn. ako znalci, tlmočníci tak aj prekladatelia) vedie k vzniku administratívnoprávnej zodpovednosti.

Potreba upraviť postavenie znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov ako rezortných, metodických a vzdelávacích centier je len reakciou na súčasný stav, kedy tieto činnosti musí Ministerstvo spravodlivosti SR vzhľadom na svoje kapacitné možnosti zabezpečovať prostredníctvom dvojstranných zmluvných vzťahov. Zákonné zakotvenie bude prispievať k vyššiemu stupňu prehľadnosti, transparentnosti a zákonnosti takto vykonávaných činností.

K § 2 a 3

Návrh zákona vo svojom definičnom ustanovení vychádza zo všeobecného predpokladu, že každá osoba od okamihu zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa stáva znalcom alebo tlmočníkom, poprípade prekladateľom v závislosti od toho, v ktorej časti centrálne vedeného zoznamu bude zapísaná. Z uvedeného dôvodu sa do zoznamu budú zapisovať nielen fyzické a právnické osoby, ale aj znalecké ústavy. Naopak tlmočnícky a prekladateľský ústav, ktorý plní najmä vzdelávacie a koordinačné funkcie pri výkone prekladateľskej a tlmočníckej činnosti, sa do centrálneho zoznamu nezapisuje. Súčasný výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti jednou osobou návrh zákona nevylučuje.

Hoci na funkciu znalca a tlmočníka (prekladateľa) je potrebné nazerať ako na morálne ocenenie úrovne znalostí jednotlivca celou spoločnosťou, nie je možné hovoriť, že ide o výkon čestnej funkcie bez odplaty. Takýto prístup by bol v rozpore so základnými ústavnými hodnotami Slovenskej republiky, a to najmä so zákazom nútených prác uvedených v článku 18 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto je potrebné činnosť znalca alebo činnosť tlmočníka (prekladateľa) primerane honorovať odmenou, výška ktorej bude uvedená vo vykonávacom predpise. Odmena bude vychádzať z kombinácie paušálnej alebo hodinovej odmeny, resp. percentuálnej odmeny stanovenej pre jeden úkon znaleckej alebo tlmočníckej činnosti. V súčasnosti je odmena znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) určená hodinovou sadzbou, pričom sú dané možnosti jej zvýšenia alebo zníženia. Základná sadzba 200,- Sk za hodinu práce znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) bola stanovená vykonávacím predpisom v roku 1996 a odvtedy nebola bez ohľadu na dopady inflácie menená. Táto skutočnosť sa spolu s vysokými nárokmi kladenými na výkon znaleckej a tlmočníckej činnosti javí v súčasnosti ako neudržateľná, ak má štát súčasne garantovať občanovi vysokú kvalitu týchto činností. Preto je nevyhnutné zvýšenie odmeny za väčšinu znaleckých, resp. tlmočníckych úkonov. V inom prípade hrozí nebezpečenstvo, že špičkoví odborníci dajú prednosť komerčnej alebo súkromnej sfére, kde sú aj adekvátne za svoje kvality odmeňovaní. Verejný záujem tak opäť raz bude ťahať za kratší koniec.

S výkonom znaleckej alebo tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti jednoznačne súvisí vznik výdavkov na strane znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Nie všetky výdavky budú spĺňať požiadavku primeranosti, hospodárnosti alebo účelnosti. Preto návrh zákona umožňuje znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) požadovať náhradu iba za hotové, tzn. vynaložené (je právne irelevantné, či sa vykonajú vo forme pokladničnej hotovostnej platby, poštovej platby cez poukážku alebo prevodného bankového príkazu, či v minulosti alebo blízkej budúcnosti). Zákon formou demonštratívneho výpočtu upresňuje najčastejšie sa vyskytujúce výdavky a to tak, že medzi ne zaraďuje rôzne poplatky, vynaložené cestovné výdavky spojené najmä s obhliadkou predmetu znaleckej činnosti alebo účasťou na úkone orgánu verejnej moci (napríklad účasť tlmočníka na súdnom pojednávaní), ďalej telekomunikačné výdavky. Ako osobitne dôležité sa javia výdavky za kopírovacie alebo iné reprografické služby, lebo písomný znalecký alebo prekladateľský úkon sa bude vyhotovovať vo viacerých exemplároch. Toto množstvo musí znalec alebo prekladateľ vyhotoviť prostredníctvom služieb iného podnikateľa alebo na vlastnom zariadení. Z uvedeného dôvodu sa tieto náklady budú paušálne vyúčtovávať zadávateľovi. Rovnako sem budú spadať výdavky spojené s činnosťou konzultanta, korektora, alebo poradcu tlmočníka (prekladateľa), výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Okrem uvedených typových skupín výdavkov bude mať znalec alebo tlmočník (prekladateľ) právo si vyúčtovať aj také osobitné skupiny výdavkov, ktoré spĺňajú podmienku výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti. Formulácia vynaložené výdavky však súčasne neznačí, že museli byť v čase vyúčtovania výdavkov aj uhradené. V tomto prípade bude postačujúca aj predfaktúra, resp. iný doklad o určiteľnosti platby v budúcnosti.

Všetky hore uvedené skupiny výdavkov sa budú podľa návrhu účtovať oddelene podľa účtovných dokladov (napr. kopírovanie, vyhotovovanie fotografií) v súlade s osobitnými predpismi (napríklad pre cestovné výdavky sa bude uplatňovať režim zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) alebo formou paušálov stanovených ako hodnotový ekvivalent danej služby na miestnom trhu v súlade s cenovou kalkuláciou (napríklad ak má znalec alebo tlmočník vlastný kopírovací stroj, určí sám paušálnu náhradu za jednu stranu podľa bežných cien za takúto službu v danom mieste a čase). Hotové výdavky budú zahŕňať aj výdavky vzniknuté činnosťou konzultanta (napríklad pôjde o výdavky spojené s cestovaním, kopírovaním alebo inou účelnou činnosťou konzultanta). Za hotové výdavky návrh zákona však nebude považovať náklady spojené s obstaraním potrebného materiálneho zabezpečenia pre výkon znaleckej činnosti v danom odvetví znaleckého odboru, ktoré je znalec povinný preukázať pred zápisom do zoznamu (napríklad výdavky spojené so zaobstaraním vybavenia kancelárie, výdavky na kúpu meracích zariadení, výpočtovej techniky alebo tlačiarne a iné). Rovnako za náklady spojené s aktuálnou činnosťou znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) návrh nepovažuje náklady tzv. „prevenčnej povahy“, tzn. predovšetkým náklady spojené so zápisom do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ďalej náklady spojené so vzdelaním, ďalším vzdelávaním (odborné minimum, špecializované vzdelávanie), s odbornými skúškami, s overovaním odbornej spôsobilosti a iné.

Uvedené ustanovenie však nerieši daňové povinnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa). Tieto povinnosti sú bližšie určené v daňových zákonoch, najmä z hľadiska dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty. Bolo však potrebné explicitne uviesť, že denník je knihou osobitnej evidencie a vyúčtovanie odmeny a nákladov je účtovným dokladom v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o účtovníctve.

Ako už bolo naznačené, predkladateľ návrhu nechápe činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako naplnenie ústavného práva na slobodu podnikania podľa článku 35 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, ale naopak ako realizáciu povinnosti a súčasne ako naplnenie medzinárodného záväzku Slovenskej republiky na zabezpečenie spravodlivého procesu. Z uvedeného dôvodu návrh predpokladá, že pôjde o uskutočňovanie činnosti prekladateľa, tlmočníka alebo znalca vo forme inej zárobkovej činnosti podľa spomenutého článku 35, záver odseku 1.

Preto návrh zákona v úvode zdôrazňuje, že výkon znaleckej alebo tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti nebude spĺňať charakteristiku podnikania uvedenú v Obchodnom zákonníku, a ani nepôjde o výkon tzv. slobodných povolaní v rámci záujmovej samosprávy (ako je napríklad činnosť advokáta, daňového poradcu, resp. autorizovaného inžiniera). Naopak návrh zákona výslovne predpokladá vznik pracovného pomeru, resp. výkon činnosti spoločníka (akcionára) alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby (bližšie viď jednotlivé ustanovenia o právnických osobách-znalcoch). Takisto u obchodných spoločností sa nepredpokladá iba samotný výkon znaleckej činnosti, ale kombinácia s inými podnikateľskými aktivitami. Tento stav prevláda aj v súčasnosti a pre obchodné vzťahy je napríklad umožnený prostredníctvom aplikácie ust. § 56 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka.

Návrh zákona rozdeľuje podľa charakteru zadávateľa činnosť znalca na dve typové skupiny :

a)Realizácia jednotlivých úkonov činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pred orgánmi verejnej moci, ktoré túto osobu do funkcie na základe rozhodnutia pri naplnení všetkých kompetenčných limitov ustanovia, tzn. činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pre potreby súdu na účel netrestného konania (sem patrí civilná, obchodná, dedičská alebo iná agenda súdu) – napr. § 127 Občianskeho súdneho poriadku, činnosť pre potreby orgánov činných v trestnom konaní – napr. § 105 a nasl. ustanovenia Trestného poriadku, a pre potreby iných orgánov verejnej moci na účel správneho, daňového, colného alebo iného osobitného konania.

b)Realizácia jednotlivých úkonov činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na základe požiadaviek súkromnej sféry. Sem môžu popri znaleckých posudkoch na účely katastrálneho konania a prekladoch vyžiadaných inštitúciami z iných krajín patriť aj úkony, ktoré nebudú mať žiadny vzťah k orgánom verejnej moci toho-ktorého štátu vzhľadom na svoju okamžitú neuplatniteľnosť.

Keďže výkon činnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) sa už od začiatku spája s vynaložením finančne náročný výdavkov, je potrebné na zabezpečenie jej riadneho vykonávania poskytnúť znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) primeraný preddavok pod podmienkou, ak o to požiada. V konaní pred orgánom verejnej moci bude vhodné primeranosť posúdiť na základe predbežnej konzultácie so znalcom alebo tlmočníkom, pre každý konkrétny prípad zvlášť. V praxi to znamená, že tieto preddavkované sumy môžu byť a zrejme aj budú od prípadu k prípadu rôzne. Preto nie je ani možné určiť výšku paušálnych preddavkov. Mimo konania pred orgánmi verejnej moci je preddavok a jeho primeranosť vecou dohody účastníkov zmluvného vzťahu. Vo väčšine prípadov sa bude predpokladať uzavretie zmluvy o kontrolnej činnosti, zmluvy o dielo alebo nepomenovanej zmluvy podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Zmluvný typ bude závisieť od predmetu zmluvy ako aj charakteru účastníkov (podnikateľ na podnikateľské účely alebo občan na súkromné účely).

V navrhovanom ustanovení sa zavádza pre tretie osoby (súhrnné označenie pre občanov, podnikateľské subjekty, verejnoprávne inštitúcie, orgány štátnej moci alebo verejnej moci vrátane prokuratúry o ochrancu verejných práv) súčinnostná povinnosť, tzn. na základe vyžiadania znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) poskytnúť podklady, ktorými tieto tretie osoby disponujú a ktoré sú potrebné na to, aby znalecký (tlmočnícky, resp. prekladateľský) úkon bol riadne vykonaný. V praxi ide predovšetkým o spoluprácu s rôznymi verejnými registrami ako je napríklad katastrálny úrad, súkromnými alebo štátnymi archívmi a s ďalšími osobami. znalec alebo tlmočník (prekladateľ) sa vždy preukáže svojimi identifikačnými znakmi, tzn. preukazom znalca, tlmočníka alebo prekladateľa a v prípade písomného vyžiadania aj úradnou pečiatkou a ďalej preukáže, že účel súčinnosti súvisí s jeho činnosťou podľa tohto zákona. Z tohto ustanovenia bude zrejmý aj účel jeho činnosti pre tretie osoby. Osoby poskytujúce podklady, doklady, listiny, predmety a iné veci nevyhnutné na dosiahnutie činnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) sa teda nemusia obávať ich zneužitia, prípadne vydania neoprávnenej osobe. Rovnako na dôverné údaje alebo utajované skutočnosti, s ktorými sa znalec alebo tlmočník (prekladateľ) oboznámil počas výkonu svojej činnosti, sa bude vzťahovať mlčanlivosť znalca alebo tlmočníka (prekladateľa). Porušenie povinnosti mlčať voči subjektom súkromného alebo verejného práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v § 122 Trestného zákona – Ohrozovanie obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva. Rovnako v prípade porušenia mlčanlivosti voči orgánom verejnej moci môže znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) vzniknúť trestná zodpovednosť pri naplnení trestného činu uvedeného v § 105 Trestného zákona – Vyzvedačstvo alebo v § 106 – Ohrozenie utajovanej skutočnosti, popr. § 107 citovaného zákona.

Základnou náplňou činnosti znalca na rozdiel od svedka je, aby na základe aplikácie odborných znalostí na určité konkrétne údaje, resp. na popis situácie s využitím exaktne stanovených vedných metód alebo postupov vyslovil vysoko pravdepodobný a objektivizovaný záver o tom, že určité stavy, javy, situácie alebo skutočnosti nastali, nastanú alebo existujú v podobe opísanej v závere bez ohľadu na to, že vyslovený záver nemôže verifikovať svojim zmyslovými poznatkami. Na rozdiel od činnosti znalca je potrebné na činnosť tlmočníka alebo prekladateľa nazerať ako na umožnenie výmeny informácií o skutkovom stave, ktorý si konajúci orgán sám nemôže zabezpečiť. Uvedené závery potom slúžia pre orgány verejnej moci na posúdenie skutkového stavu. Rovnako toto je hlavný účel spolupráce znalca so súkromným sektorom.

Znalecké úkony vykonávané na základe ustanovenia za znalca alebo objednávky v konaní pred orgánmi verejnej moci, prípadne ktorých vykonanie je potrebné pre rozhodnutia týchto orgánov podľa platných právnych predpisov, sa vždy považujú za úkony pre orgány verejnej moci.

Orgánom verejnej moci sa v zmysle článku 26 ods. 5 ústavy Slovenskej republiky rozumejú všetky štátne orgány, orgány štátnej správy, orgány samosprávy obce (mesta) ako aj orgány prokuratúry.

Znalci sa pre potreby tohto návrhu zákona budú deliť podľa spôsobu výkonu tejto funkcie na:

a)znalcov - fyzické osoby : ide o znalcov, ktorých poznáme aj v súčasnosti a ktorí vykonávajú svoju činnosť predovšetkým popri hlavnom zamestnaní.

b)znalcov - právnické osoby : ide o doteraz známe ústavy a iné pracoviská kvalifikované na znaleckú činnosť (známe ako tzv. „znalecké organizácie“), ktoré podľa doterajších predpisov vykonávali svoju činnosť prevažne ako vedľajšiu činnosť obchodnej spoločnosti predovšetkým v odbore podnikové hospodárstvo. Tento model ostáva zachovaný s tým, že sú zjednotené pojmy a zmenené podmienky pre zápis do zoznamu.

c)znalecké ústavy – ide o terminologicky nový pojem, ktorým sa odlíšia znalci právnické osoby od znaleckých ústavov, ktoré okrem výkonu samotnej znaleckej činnosti budú plniť aj funkciu metodického, riadiaceho, vzdelávacieho centra v jednotlivých odvetviach znaleckých odborov. Ďalej budú poskytovať súčinnosť pri riadiacej, kontrolnej a činnosti ministerstva.

Inou osobou vykonávajúcu znaleckú činnosť sa rozumejú tzv. znalci „ad hoc“, resp. znalci na jeden prípad. Títo znalci môžu byť ustanovení iba v konaní prebiehajúcom pred príslušným orgánom verejnej moci a pri splnení podmienok uvedených v návrhu zákona, tzn. dobrovoľnosť ustanovenej osoby a časová alebo iná núdza pre konajúci orgán verejnej moci

K § 4

Upúšťa sa od vedenia 8 regionálnych zoznamov znalcov a tlmočníkov, ktoré boli pre verejnosť ťažko prístupné :

1.prístup verejnosti sa umožňoval iba v stránkové dni príslušných krajských súdov,

2.za nahliadnutie do zoznamu alebo za odpis zo zoznamu sa požadovalo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 50,– Sk, poprípade

3.mohla nastať skutočnosť, že po nahliadnutí záujemcu do zoznamu na jednom krajskom súde sa tento dozvedel, že v danom odbore nie je zapísaný žiadny znalec alebo tlmočník, hoci v zozname iného krajského súdu boli zapísané aj viaceré osoby.

Doterajšie členenie zoznamu na jednotlivé odbory a odvetvia sa v prípade znalcov celkom zachová, v prípade tlmočníkov a prekladateľov sa budú vytvárať iba jazykové odbory s dôrazom na jazykovú obojstrannosť, poprípade viacstrannosť (nielen prekladateľ z jazyka anglického ale aj súčasne do jazyka slovenského, poprípade ďalšia kombinácia bez slovenského jazyka). V súčasnosti sú v zozname znalecké odbory rozčlenené podľa vedných odborov do číselných kódov od 01 00 00 – Bezpečnosť práce až po číselný kód 53 00 00 – Podnikové hospodárstvo. Mnohé z nich sú rozčlenené do viacerých odvetví. Napríklad znalecký odbor č. 49 00 00 ZDRAVOTNÍCTVO A FARMÁCIA sa člení na nasledovné odvetvia :

49 01 00 Anestéziológia a resuscitácia

49 02 00 Dermatovenerológia (dermatológia, venerológia)

49 03 00 Gynekológia a pôrodníctvo

49 04 00 Hematológia a transfuziológia (vyšetrovanie krvi v paternitných sporoch)

49 05 00 Hygiena a epidemiológia (hygiena práce - pracovné lekárstvo)

49 06 00 Chirurgia (traumatológia, kardiochirurgia, neurochirurgia, plastická chirurgia)

49 07 00 INTERNÁ MEDICÍNA

49 07 01 Diabetológia

49 07 02 Endokrinológia,

49 07 03 Ftyzeológia,

49 07 04 Gastroenterológia,

49 07 05 Geriatria,

49 07 06 Infektológia,

49 07 07 Kardiológia,

49 07 08 Nefrológia,

49 07 09 Hyperbarická medicína

49 07 10 Choroby z povolania

49 08 00 Klinická biochémia

49 09 00 Lekárska mikrobiológia a imunológia (bakteriológia, virológia a parazitológia)

49 10 00 Neurológia

49 11 00 Oftalmológia (očné lekárstvo)

49 12 00 Ortopédia (ortopedická protetika, fyziatria, balneológia, liečebná rehabilitácia)

49 13 00 Otorinolaryngológia /ORL - ušné, nosné a krčné/ (foniatria, audiológia)

49 14 00 Patológia

49 15 00 Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia)

49 16 00 Pediatria (detské lekárstvo)

49 17 00 Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománii, gerontopsychiatria)

49 18 00 Rádiodiagnostika a rádioterapia (klinická onkológia)

49 19 00 Sexuológia

49 20 00 Stomatológia (čeľustná ortopédia, stomatologická protetika)

49 21 00 Toxikológia

49 22 00 Urológia

49 23 00 Farmácia (biochemická a toxikologická analytika, klinická farmakológia, farmakológia a toxikológia liečiv, farmácia).

V niektorých znaleckých odboroch mohli v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch len ústavy a iné pracoviská špecializované na znaleckú činnosť vykonávať túto činnosť. Išlo o odbor č. 51 00 00 - Kriminalistika, kde znaleckú činnosť mohol vykonávať iba Kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru SR, a odbor č. 52 00 00 - Ochrana utajovaných skutočností, kde znaleckú činnosť mohol vykonávať iba Národný bezpečnostný úrad.

Uvedený prehľad iba naznačuje, že problematika znalcov ako aj prekladateľov a tlmočníkov je veľmi rozsiahla a komplexná.

Do zoznamu sa budú zapisovať údaje, ktoré budú prístupné verejnosti. Ďalšie údaje zapisované do zoznamu, ktoré určí vykonávací predpis budú slúžiť na aktuálne zastihnutie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa v prípade jeho okamžitej potreby. Bude sa teda jednať predovšetkým o telefónne číslo, číslo na mobil alebo iný podobný údaj.

K § 5 a 6

Návrh presne vymedzuje podmienky zápisu nielen pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktoré sú fyzické osoby, ale rieši podrobnosti pre zápis znalcov - právnické osoby. Ďalej sa upúšťa od zaužívaného systému vymenovania osoby do funkcie znalca. Návrh zákona naopak zavádza odbornú skúšku , ako podmienku zápisu do zoznamu, ktorá by mala garantovať odbornosť uchádzačov o výkon činnosti. Po splnení všetkých podmienok pre zápis vznikne právny nárok na zapísanie do zoznamu. Preukazovanie získaného vzdelania sa bude uskutočňovať predložením diplomu o vzdelaní vydaného vysokou školou alebo iného dokladu o skončení príslušnej školy ( napr. maturitné vysvedčenie ). V prípade občanov iných krajín, budú musieť samozrejme predložiť doklad o uznaní ich odbornej kvalifikácie podľa zákona 477/2002 Z.z ak pôjde o príslušníkov EÚ. V ostatných prípadoch, u občanov „tretích krajín“ ako napr. USA sa ich vzdelanie bude uznávať podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi podmienky zápisu pre fyzické osoby do zoznamu už nebude patriť vzhľadom na integračný proces podmienka štátneho občianstva Slovenskej republiky, ale sa dáva možnosť pôsobenia odborníkov z krajín Európskej únie a členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Na druhej strane nie je žiadúce, aby Slovenská republika umožnila pôsobenie odborníkov z tretích krajín, tzn. z krajín, ku ktorým Slovenská republika v súčasnosti nemá medzinárodno-právne záväzky. Preto sa navrhuje obmedzenie ich prístupu na trh služieb Slovenskej republiky. V prípade nezapísania sa môže uchádzač domáhať ochrany vrátanie prieskumu rozhodnutia súdnou cestou. Obsah sľubu je zvolený tak, aby vyjadroval zákonný, odborný i etický rámec výkonu činnosti a jej objektivitu. Zároveň vyjadruje záväzok zachovať mlčanlivosť, ktorý je možno prelomiť len za explicitne stanovených zákonných podmienok.

Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 7

Návrh zákona rieši aj požiadavku Európskych spoločenstiev zakotvenú v čl. 69 a 70 Asociačnej dohody týkajúcu sa toho, aby Slovenská republika v príslušnom časovom úseku odstránila prekážky, ktoré obmedzujú voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Hoci znalec je čiastočne napojený na výkon verejnej moci (viď povinnosť opatrovať otlačkom pečiatky všetky znalecké úkony vyhotovené v písomnej forme), napriek tejto skutočnosti nie je znalec orgánom realizácie (resp. aplikácie) verejnej moci pri výkone znaleckej činnosti, a preto nie je možné sa dovolávať výhrady zakotvenej v Zmluve o ES, poprípade v Asociačnej dohode.

Preto v súlade s článkom 1 písm. a), d) a článku 4 ods. 1 písm. b) Smernice Rady Európskej únie z 21. decembra 1988 (89/48/EHS) o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelania a odbornej prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov je do návrhu zakomponovaná požiadavka, aby sa odborník - cudzinec v prípadoch, kedy sa obsah vzdelania a odbornej prípravy, ktoré absolvoval podľa článku 3 písm. a) a b) podstatne odlišuje od toho obsahu, ktorý sa vyžaduje pre získanie diplomu v Slovenskej republike, podrobil prevereniu svojich znalostí formou vyrovnávacej skúšky. Nie všetky znalecké odbory vzhľadom na pokročilý stupeň harmonizácie vzdelávacích osnov v rezorte ministerstva školstva ako aj na záväznosť medzinárodných technických noriem pre Slovenskú republiku budú zahrnuté do povinnosti vykonať vyrovnávaciu skúšku. Z tohto dôvodu spôsob preukazovania, že uchádzač o zápis je súčasne relevantným spôsobom evidovaný v príslušnom zozname znalcov v členských štátoch EÚ, ako aj dotknuté znalecké odbory spolu s rozsahom a podmienkami vyrovnávacej skúšky určí ministerstvo vo vykonávacom predpise.

Vzhľadom na plnenie medzinárodno-právnych záväzkov EHP návrh pripustil okrem odborníkov, ktorí sú usadení v členských štátoch Európskej únie aj odborníkov z členských štátov Európskej hospodárskej zóny, tzn. Z Lichtenštajnska, Nórska, Islandu a Švajčiarska. Na druhej strane nie je žiadúce, aby Slovenská republika umožnila pôsobenie odborníkov z iných tretích krajín, tzn. z krajín, ku ktorým Slovenská republika v súčasnosti nemá medzinárodno-právne záväzky.

K § 8

Návrh v prípade porušenia povinností uložených znalcovi (tlmočníkovi a prekladateľovi) týmto zákonom, alebo v prípade výskytu iných právnych skutočností ako sú smrť alebo pozbavenie, poprípade obmedzenie právnej spôsobilosti na právne úkony (iba vo forme súdneho rozhodnutia), alebo v prípade žiadosti o dobrovoľné vyčiarknutie zo zoznamu, rieši vzniknutú situáciu tak, že ministerstvo je oprávnené vydať rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu.

Takisto pri zistení nesplnenia podmienok, ktoré sú podkladom pre zápis do zoznamu, vzniká dôvod pre vyčiarknutie zo zoznamu. Napríklad tu prichádza do úvahy podvodné konanie smerujúce k preukázaniu vzdelania alebo povinnej dĺžky praxe, ktorú uchádzač nenadobudol.

Rozhodnutie bude vydané v správnom konaní, nebude mať odkladný účinok (viď § 55 ods. 1 Správneho poriadku), ale ako každé rozhodnutie správneho orgánu bude preskúmateľné súdom.

K § 9

Na krytie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone znaleckej činnosti (tlmočníckej alebo prekladateľskej) bolo potrebné zaviesť povinnosť uzatvoriť poistenie, tak ako pri výkone iných slobodných povolaní (notárstvo, advokácia a iné), a tak ako je to v rámci úpravy okolitých krajín obvyklé. Začatie samotného výkonu činnosti je viazané na odkladaciu podmienku vzniku poistenia. Z dôvodu odstránenia prekážok vyžadovaných pre uzatvorenie poistenia návrh upustil od požiadavky, že zápis do zoznamu sa uskutoční až po vzniku poistenia. Nie je dôležité v tomto prípade, či bude poistná zmluva uzatvorená individuálnym spôsobom alebo kolektívnym spôsobom.

K § 10

V súvislosti s úpravou definície statusu znalca ( tlmočníka a prekladateľa) a v súvislosti s poskytnutím súčinnosti od tretích osôb je potrebné, aby znalec (tlmočník a prekladateľ) disponoval dokladmi, ktoré preukazujú jeho oprávnenosť disponovať s informáciami a ktoré súčasne zamedzia, že nedôjde k zneužitiu týchto informácií. Návrh jednoznačne na prvé miesto postavil preukaz, ktorým sa znalec bude identifikovať pri znaleckých úkonoch vykonaných osobne. Naopak pečiatku bude znalec používať iba v prípade korešpondencie. Návrh neumožňuje znalcovi používať pečiatu aj na iné aktivity, napríklad na potvrdenie objednávky školenia alebo súkromných nákupov materiálneho zabezpečenia znalca.

V praxi sa znalec bude preukazovať v prípade spolupráce s rôznymi verejnými registrami ako je napríklad katastrálny úrad, súkromnými alebo štátnymi archívmi a s ďalšími osobami. Znalec sa okrem povinnosti preukázať svojimi identifikačnými znakmi aj preukáže, že účel súčinnosti súvisí s jeho činnosťou podľa návrhu tohto zákona. Z tohto ustanovenia bude zrejmý aj účel jeho činnosti pre tretie osoby.

Používanie štátneho znaku na pečiatke znalca je v súlade so zákonom č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, nakoľko znalecká činnosť je činnosť zabezpečujúca výkon povinností štátu.

Osobitným príkladom súčinnosti znalca a orgánu verejnej moci je vytváranie aj potrebného zázemia pre vykonanie konkrétneho znaleckého úkonu. Napríklad v súvislosti so znaleckou činnosťou vykonávanou v civilnom súdnom konaní sa môže znalec obrátiť na súd a podľa § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku požiadať sudcu, aby účastníkovi, prípadne i niekomu inému uložil povinnosť predložiť znalcovi potrebné predmety, podať mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné. V posledne vymenovanom prípade ide o situáciu získania napríklad prístupu k špeciálnym skúšobným strojom, ktoré znalcovi odmietla tretia osoba dobrovoľne zapožičať. Pritom nejde o bezplatné, ale naopak vždy o odplatné služby. Obdobne to platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 11 a 12

V záujme vysokej objektivity znaleckého úkonu ( tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu ) je nutné obmedziť vykonanie takého znaleckého úkonu v prípadoch, kedy sa nemôže objektívnosť garantovať. Súčasne je však potrebné vyjasniť vzťah medzi nemožnosťou vykonať znalecký úkon z dôvodu zaujatosti a bezdôvodným odmietnutím úkonu tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto úkonu. V konaní pred orgánmi verejnej moci bude vecou príslušného orgánu, aby posúdilo všetky skutočnosti a okolnosti pre rozhodnutie o vylúčení znalca z vykonania znaleckého úkonu.

V prípade, že sa vysloví nezaujatosť znalca, je znalec povinný tento úkon vykonať. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré môže vykonanie znaleckého úkonu odmietnuť, sú zdravotné okolnosti spravidla potvrdené lekárom. Rozhodovanie o vylúčení znalca z konania je upravené v procesných predpisoch, napríklad § 30 ods. 4 Trestného poriadku, § 10 Správneho poriadku, alebo § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Znalec podľa odseku 1 nesmie vykonať znalecký úkon ani pre osoby blízke (pre trestné účely sa vychádza z ust. § 89 ods. 7 Trestného zákona, na účely civilného konania je naopak smerodajné ust. § 116 Občianskeho zákonníka), pre zamestnávateľa viď pomer k veci – rodinný, pracovný, vlastnícky a iný.

Možnosť odmietnutia vykonania znaleckého úkonu sa viaže na neposkytnutie primeranej výšky preddavku. Preddavok pre znaleckú činnosť vykonávanú pre súkromnú sféru je potrebné zložiť, tzn. zaplatiť alebo v hotovosti alebo bankovým prevodom. Naopak v konaní pred orgánom verejnej moci sa preddavok a jeho primeraná výška bude riešiť v rámci konzultácie, a v konečnom dôsledku sa bude vymedzovať v konkrétnom rozhodnutí konajúceho orgánu verejnej moci.

Návrh zákona nepriamo ukladá súčinnostnú povinnosť pre konkrétne osoby konajúce v mene štátu, a to vo forme konzultácie so znalcom o :

a)primeranej výške preddavku na vykonanie konkrétneho znaleckého úkonu a o

b)primeranosti stanovenia lehoty.

Opätovne je v tomto smere potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že konajúci orgán štátnej moci nie je výplatným miestom znalečného, ale na druhej strane musí zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky na vykonanie znaleckého úkonu. Ďalej v plnom rozsahu zodpovedá za splnenie ústavného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Medzi spomenuté podmienky patrí vhodnosť výberu znaleckého odboru (nie všetky znalecké odbory jednoznačne a transparentne signalizujú pre konajúce orgány vedné oblasti, na ktoré sa vzťahujú), primárne vyvolaných nákladov, ktoré v jednotlivých znaleckých odboroch môžu predstavovať podstatnú časť znalečného (napríklad vykonanie pitvy si vyžaduje najskôr zaobstarať rôzne a nákladné chemické preparáty, meranie určitých fyzikálnych vlastností stavebných alebo strojných prvkov je spojené s prenájmom drahých skúšobní a ďalšie iné druhy nákladov) ako aj reálnosť splnenia lehoty, počas ktorej znalec má vykonať znalecký úkon. Pritom konajúci orgán verejnej moci musí do úvahy zobrať aj subjektívne prekážky na strane znalca (práceneschopnosť, výkon funkcie v zahraničí, viacero predchádzajúcich žiadostí iných orgánov a iné) pri stanovovaní konkrétnej osoby znalca a lehoty. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 13

Návrh zákona akceptuje tú skutočnosť, že znalec ( tlmočník a prekladateľ ) sa môže stretnúť počas výkonu znaleckej činnosti, resp. oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré svojou podstatou tvoria obsah určitej formy tajomstva (bankové, obchodné a iné formy). Ako na všetky osoby oboznámené sa s tajomstvom, aj na znalca sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

Porušenie povinnosti mlčanlivosti voči subjektom súkromného alebo verejného práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v § 122 Trestného zákona – Ohrozovanie obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva. Rovnako v prípade porušenia mlčanlivosti voči orgánom štátnej moci môže znalcovi vzniknúť trestná zodpovednosť pri naplnení trestného činu uvedeného v § 105 Trestného zákona – Vyzvedačstvo alebo v § 106 – Ohrozenie utajovanej skutočnosti, popr. § 107 citovaného zákona.

Návrh ďalej rieši výnimku vo verejnom záujme z povinnosti mlčanlivosti znalca. Svojou podstatou ide o prelomenie zásady z dôvodu umožnenia aplikácie ustanovení § 167 – Neprekazenie trestného činu a § 168 – Neoznámenie trestného činu Trestného zákona. Obdobné výnimky sú zakotvené aj v iných profesiách (napríklad povinnosť mlčanlivosti u advokátov). Ďalšou výnimkou je pozbavenie mlčanlivosti znalca, ktoré vykoná alebo zadávateľ alebo minister spravodlivosti s výnimkou tých prípadov, pokiaľ táto kompetencia nie je daná iným rezortným ministrom alebo ústavným činiteľom. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 14

Denník sa navrhuje viesť pôvodnou formou (jeden pre viac rokov) alebo v „silných“ znaleckých odvetviach sa navrhuje pre každý rok viesť samostatný denník. Náležitosti denníka sú podobné ako doposiaľ s tým, že bude predpísaná forma a obsah.

Denník vydá znalcovi ministerstvo alebo bude vedený podľa zásad uvedených vo vykonávacom predpise podobne ako peňažný denník v elektronickej podobe, ktorej písomná podoba bude podliehať každoročnému overeniu na oddelení pre znalcov a tlmočníkov príslušného krajského súdu. Takéto oddelenie pečiatkou a podpisom potvrdí správnosť vedenia denníka. Dátum vykonanej kontroly vyznačí v denníku.

Okrem doposiaľ evidovaných znaleckých posudkov sa budú v denníku evidovať všetky vykonané znalecké úkony ( tlmočnícke a prekladateľské úkony ). Jednotlivým úkonom budú prideľované čísla podľa poradia lomené rokom, v ktorom bol úkon vykonaný. Takto sa budú evidovať aj ústne znalecké úkony (výpoveď, odborné vyjadrenie, odborné stanovisko, potvrdenie, podané do zápisnice).

Denník bude mať rovnakú formu ako doposiaľ, formát A4 na ležato, pričom na jednej strane budú záznamy o desiatich znaleckých úkonoch. Vzor bude uvedený v prílohe vykonávacieho predpisu. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 15

Návrh zákona predpokladá, že znalecká činnosť ( tlmočnícka a prekladateľská činnosť ) bude rovnomerne pokrývať všetky oblasti života spoločnosti v takom rozsahu, aby bola vždy zaručená dostupnosť výkonu znaleckej činnosti. Napriek tomu však môže vzniknúť situácia v bežnom živote, kedy zo subjektívnych (znalec je vylúčený pre pochybnosť o zaujatosti alebo neexistuje znalecký odbor, resp. jeho odvetvie) alebo z objektívnych dôvodov (smrť znalca, ktorý je jediný v príslušnom znaleckom odbore, resp. jeho dlhodobá práceneschopnosť) by neumožnila riadny výkon ústavného práva na súdnu alebo inú ochranu porušeného práva. Z uvedeného dôvodu, aby štát zabránil zbytočným prieťahom pri ochrane práva, sa umožňuje konajúcemu orgánu verejnej moci, aby po predchádzajúcom súhlase dotknutej fyzickej osoby ju ustanovil do funkcie znalca.

Tento postup je však možný iba v prípade konania pred orgánom verejnej moci. V rámci súkromných aktivít znalcov tento postup nie je prípustný. Po ustanovení do funkcie „ad hoc“ znalca musí ustanovená fyzická osoba zložiť sľub. Až potom môže začať vykonávať svoju „ad hoc“ činnosť.

K § 16

Účelom navrhovaného ustanovenia bolo definovať samotnú znaleckú činnosť a jej obsah, pretože doteraz táto problematika v právnej úprave absentovala a spôsobovala veľké problémy v praxi. Jednoznačným definovaním znaleckej činnosti sa relevantne upraví jej postavenie vo vonkajších aj vnútorných vzťahoch. Upravenie obsahu znaleckej činnosti si vyžiadala taktiež prax, pretože je značne širšie a nemožno ho chápať len ako podávanie znaleckých posudkov.

Z definície znaleckej činnosti vyplýva, že sa vykonáva prostredníctvom realizácie jednotlivých znaleckých úkonov (úkonov znaleckej činnosti). Hoci znalecká činnosť je založená najmä na vyhotovovaní znaleckých posudkov ako najviac frekventovaného znaleckého úkonu, napriek tomu návrh za znalecké úkony označuje aj iné úkony ako sú znalecké posudky. Najčastejšie ide o doplnenia a vysvetlenia (písomné aj ústne) už k podaným znaleckým posudkom, ďalej o odborné stanoviská, vyjadrenia, potvrdenia a vysvetlenia o skutočnostiach, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania – napríklad podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku alebo § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, poprípade § 36 zákona Správneho poriadku. Hore vymenované typy znaleckých úkonov nemusia byť vždy podané písomnou formou, ale môžu byť podané aj prostredníctvom výpovede do zápisnice. Toto je však možné využiť v konaní pred orgánom verejnej moci. Okrem týchto typov znaleckých úkonov môžu nimi byť aj konzultácie poskytnuté pre iné subjekty a iných znalcov za úhradu.

Osobný výkon znaleckej činnosti sa predpisuje u znalcov fyzických osôb. Osobným výkonom sa nerozumejú pomocné a prípravné práce na znaleckom úkone.

Výnimka z tohto ustanovenia je možná v prípade znalca právnickej osoby, kde je zákonom predpokladaná a vyžadovaná tímová práca znalcov a ďalších odborníkov.

U znalcov právnických osôb znalec, ktorý je určený ako zodpovedný za výkon znaleckej činnosti v danom znaleckom odbore vykonáva dohľad nad činnosťou ostatných znalcov (odborníkov).

V prípadoch, v ktorých si to povaha a rozsah posudku vyžaduje je znalec oprávnený pribrať konzultanta, pričom v konaní pred orgánmi verejnej moci musí mať ich súhlas (ide hlavne o posúdenie predpojatosti konzultanta). V prípadoch pribratia jedného, poprípade viacerých konzultantov na vyriešenie alebo posúdenie znaleckých úloh v tom istom odbore a odvetví, v ktorom je znalec vymenovaný (najmä pri rozsiahlych znaleckých posudkoch), môže byť konzultantom len znalec. Za vykonaný znalecký úkon, ktorý obsahuje časti vypracované konzultantom alebo o ktorých sa konzultovalo, nesie plnú zodpovednosť znalec, ktorý znalecký úkon vykoná. Ak napríklad znalec z odboru stavebníctvo priberie k ohodnoteniu priemyslového areálu ďalšieho znalca, ktorý mu vykoná ohodnotenie niektorých častí, jeho zodpovednosť za podaný znalecký posudok jeho pribratím nie je dotknutá. Rovnako to platí aj v prípade pribratia viacerých konzultantov.

Konzultáciami sa hlavne rozumie snaha o položenie kvalitných a zmysluplných otázok orgánmi verejnej moci v znaleckých dokazovaniach (nie je problém s § 30 zákona 385/2000 Z.z.). Týmto sa predchádza predlžovaniu lehôt a zároveň sa zabezpečuje rýchlejšie riešenie sporov.

Odborné stanovisko, vyjadrenie, potvrdenie alebo vysvetlenie nemusí spĺňať náležitosti znaleckého posudku, musí však byť v prípade jeho písomného podania zviazané, označené číslom, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku a opatrené pečiatkou a podpisom znalca. Tieto odborné závery sa najčastejšie budú používať pri riešení čiastkových znaleckých úloh, na ktoré nie je potrebné podať znalecký posudok.

K § 17 a 18

Pre zabezpečenie preskúmatelnosti podaného znaleckého posudku je nevyhnutné predpísať jeho formálne a obsahové náležitosti. Znalecký posudok sa bude spravidla podávať vo väčšine prípadov písomnou formou, avšak procesné predpisy vyžadujú aj možnosť podania znaleckého posudku ústnou formou napr. priamo do zápisnice v konaní. V praxi pôjde o jednoduchšie prípady. Písomne podaný znal. posudok má presne predpísané členenie, ktoré musí byť dodržané, musí byť očíslovaný, zviazaný spolu s prílohami a opatrený znaleckou doložkou s identifikačnými údajmi. Doba archivovania je navrhnutá najmä s ohľadom na kontrolu správnosti podaného znaleckého posudku, plynutie lehôt na uplatnenie nároku napr. zo zodpovednosti za škodu, alebo trestnoprávnu zodpovednosť znalca.

Oprávnenou osobou sa rozumie prvotný objednávateľ, orgán verejnej správy, ktorý znalca na vykonanie znaleckého úkonu ustanovil alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu ( § 90 a 94 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 12 ods. 1 Trestného poriadku). Kópiou znaleckého posudku sa rozumie aj rovnopis znaleckého posudku, tzn. fotokópia textu znaleckého posudku s pripojeným originálnym podpisom.

K § 19

Funkcia a pôsobnosť znaleckých ústavov a jej zákonné zakotvenie si vynútili požiadavky praxe, kedy ministerstvo nemá kapacitné a ani odborné možnosti zabezpečiť všetky úlohy v oblasti znaleckej činnosti len svojimi silami. Aj v súčasnosti na to využíva špecializované pracoviská formou zmluvných vzťahov. Pracoviská, ktoré budú plniť úlohu metodického rezortného centra sú zriadené pri vysokých školách, čo garantuje ich odbornú kvalitu a vedecký rozvoj v príslušnej oblasti výkonu znaleckej činnosti.

Pracoviská, ktoré spĺňajú v súčasnosti podmienky a budú zapísané do zoznamu znaleckých ústavov aj doposiaľ a aj v budúcnosti budú vykonávať najmä náročné znalecké úkony. Takýmito sú predovšetkým znalecké posudky v obzvlášť zložitých prípadoch zvlášť náročných na odborné posúdenie.

K § 20

V definícii tlmočníka návrh zákon používa rôzne slovné spojenia. Jazykové vzdelanie sa bude preukazovať vysvedčením o absolvovaní vysokoškolského lingvistického štúdia, v ideálnom prípade je toto štúdium zamerané na tlmočenie. Keďže v pomeroch Slovenskej republiky nie je možné prakticky predpokladať tlmočnícke štúdium vo všetkých jazykoch, ktoré si podmienky Slovenskej republiky vyžadujú, je potrebné v prípade potreby pri stanovení kvalifikačných predpokladov pri takýchto jazykoch (konzultovať možno metodické centrum) prihliadnuť napríklad k úspešnému absolvovaniu štátnej jazykovej skúšky, k preukázaniu jazykového vzdelania v príslušnom jazyku v zahraničí či dokonca – vo výnimočných prípadoch a v prípade naliehavej potreby – k dlhodobému pobytu v krajine s príslušným jazykom, pričom tento jazyk dokonca nemusí byť v príslušnej krajine štátnym jazykom (najmä africké, ázijské a juhoamerické jazyky).

Ďalšie odborné vzdelanie sa preukazuje vysvedčením o absolvovaní vysokoškolského štúdia (napr. právnického, technického, prírodovedného a iného druhu), stredného odborného štúdia, odborných kvalifikačných a ďalších kurzov, tzn. akákoľvek ďalšia odbornosť získaná na Slovensku alebo v zahraničí. Túto špecializáciu by bolo možné rozširovať, ak by už menovaný tlmočník preukázal ministerstvu rozšírenie svojho vzdelania. Toto riešenie umožní orgánom verejnej moci prednostne využiť toho tlmočníka, ktorého ďalšie odborné vzdelanie umožňuje predpokladať, že v konkrétnom prípade odvedie kvalitnejší výkon ako iní tlmočníci bez nutnosti využiť služieb poradcu. Pritom nie sú kladené žiadne vyššie nároky na prácnosť alebo finančnú náročnosť.

Jazykovými prostriedkami sa na účely návrhu zákona rozumejú predovšetkým pracovné jazyky tlmočníka, najmä slovenčina a jazyk, pre ktorý bol menovaný. Za jazykové prostriedky možno ďalej považovať lexikografické a encyklopedické príručky, paralelné texty a pod. Návrh sa preto vyhol pojmu „rodný“ alebo „materinský“ jazyk a nepredpokladá, že už sama štátna príslušnosť je kvalifikáciou na zvládnutie slovenčiny na úrovni, ktorú si výkon činnosti tlmočníka vyžaduje (viď napríklad nadobudnutie štátneho občianstva naturalizáciou). S rozvíjajúcou sa slobodou pohybu by mohla nastať napríklad situácia, keby tlmočník, ktorého rodným jazykom je africká hauština, tlmočil do slovenského jazyka z iného príbuzného afrického jazyka. Z toho vyplýva potreba absolvovania jazykových skúšok z pracovných jazykov, teda aj zo slovenčiny, pred zápisom do zoznamu.

Technickými prostriedkami a pomôckami sa rozumejú pracovné prostriedky tlmočníka ako sú napríklad písacie potreby, tlmočnícky blok, (vreckový) počítač, ako aj technické vybavenie v priestoroch, v ktorých tlmočník vykonáva svoju funkciu.

Umožnením komunikácie na účely tohto návrhu znamená, že tlmočník je iba sprostredkovateľom procesu komunikácie medzi dvoma účastníkmi (v princípe to platí aj pre väčší počet osôb), kde jeden z účastníkov pochádza z jedného kultúrneho a jazykového prostredia a druhý z účastníkov pochádza z iného kultúrneho a jazykového prostredia, pričom tieto dve prostredia môžu byť viac alebo menej príbuzné (napríklad české a slovenské prostredie v porovnaní s prostredím niektorej východoázijskej krajiny). Návrh prihliada aj k tej skutočnosti, že proces komunikácie pred štátnymi orgánmi je charakterizovaný najmä prítomnosťou stresu jedného alebo druhého účastníka procesu komunikácie, ktorý môže mať vplyv na ich jazykový prejav (afekt, nervozita, bolesť, vedomé klamanie a pod.), čo sa nutne musí prejaviť aj vo výkone tlmočníka. Zásadnou chybou, ktorá sa niekedy vyskytuje v konaní pred orgánmi verejnej moci je laická predstava, že tlmočiť možno po jednotlivých slovách a že jeden jazyk popisuje realitu rovnakým spôsobom ako iný jazyk. V konkrétnych jazykových prejavoch sú pritom isté lexikálne významové jednotky, ktoré tvoria najmenšie tlmočiteľné úseky reči, pričom tieto jednotky sú rôzne v rôznych jazykoch, ba dokonca – v závislosti od komunikačnej situácie – aj v tom istom jazyku.

Špeciálnym typom tlmočenia je tlmočenie z listu, keď tlmočník očami číta text v jednom jazyku a s minimálnym časovým posunom ho ústne prednáša v inom jazyku.

Významným momentom pri umožnení komunikácie je zavedenie možnosti tlmočníka nahliadnuť do spisu. Je to bežné, ba vyžadované vo všetkých iných prípadoch tlmočenia, zatiaľ však nemožné v prípade tlmočníka pre štátne orgány. Je naivné predpokladať, že tlmočník je chodiaca viacjazyčná encyklopédia, ktorá sa napr. na rozdiel od sudcu či advokáta, nemusí pripraviť na matériu, ktorá bude prejednávaná. Tlmočník je pritom viazaný tajomstvom.

Jazykové špecifické schopnosti sú schopnosti tlmočníka uplatniť psychické dispozície založené na funkciách príslušných mozgových centier a na súčinnosti mozgu s orgánmi reči a sluchu (ale aj napr. zraku) spolu s naučenými vedomosťami, nacvičenými zručnosťami a praxou získanými skúsenosťami pri využívaní svojej jazykovej kompetencie. Významným faktorom pre schopnosť tlmočiť je talent – podobne ako pri iných tvorivých činnostiach.

Jednorazové vnímanie v konkrétnej jazykovej situácii – Pri tlmočení sú zapojené určité mozgové centrá a kanály medzi týmito centrami a orgánmi reči a sluchu (ale aj napr. zraku), ktoré využívajú najmä schopnosť krátkej pamäte tlmočníka, tzn. že tlmočník, ktorý na podporu krátkej pamäte využíva napr. tlmočnícky zápis, „produkuje“ okamžité riešenie prevodu z jednej (jazykovej) kultúry do inej (jazykovej) kultúry, ktoré je priamo a v značnej miera závislé od konkrétnej jazykovej situácie. Mimoriadne významným faktorom v procese tlmočenia je časový faktor, keď tlmočník má na uskutočnenie prevodu prekladovo relevantných jednotiek iba zlomky sekundy. V každom prípade sa pri tlmočení (rovnako ako pri preklade) strácajú menej alebo viac dôležité informácie.

Tlmočnícky úkon sa neposkytuje v písomnej forme – deje prebiehajúce v mozgu tlmočníka svojou podstatou neumožňujú tlmočníkovi zápis textu, ktorý je výsledkom tlmočenia. Hovorený text produkovaný tlmočníkom možno nahrať a prepísať, možno ho zaznamenávať treťou osobou, a možno ho porovnať s hovoreným textom originálu. Možno dať tlmočníkovi oba texty znova porovnať, ale nemožno tlmočníka „brať na zodpovednosť“ za to čo a ako v konkrétnej jazykovej situácii – ktorá je jedinečná napr. prízvukom či gestikuláciu hovorcu a nadväznosťou prehovoru na iné prehovory – pretlmočil.

Do návrhu zákona boli oproti predchádzajúcemu právnemu stavu doplnené dve možnosti tlmočenia pre osoby so sluchovým postihnutím. Ide o klasického tlmočníka posunkovej reči a tlmočníka artikulačného. V poslednom období sa v praxi vyskytlo viac prípadov osôb so sluchovým postihnutím, ktoré majú závažnú stratu sluchu, ale neovládajú posunkovú reč. Vo väčšine prípadov ide o osoby, ktoré nepočujú a neovládajú posunkovú reč. Slovenskému jazyku rozumejú, slová odzerajú z pier, ale len za upravených podmienok. Napríklad ide o podmienky, že osoba, ktorá sa s nimi rozpráva, ďalej dobre artikuluje, je vzdialená najviac 2 metre, nemá pery prekryté fúzmi, v miestnosti nehovoria naraz viacerí, resp. sa neprekrikujú a iné podmienky. Vzhľadom na demografický vývoj je reálny predpoklad, že potreba takýchto tlmočníkov bude narastať vzhľadom na skutočnosť, že ide o osoby veľmi často sa vyskytujúce vo vyšších vekových skupinách. Druhou veľkou skupinou sú osoby nedoslýchavé (k postihnutiu došlo v priebehu ich života), ktoré neovládajú posunkovú komunikáciu a zároveň bežná komunikácia je pre nich nevyhovujúca.

Takýto tlmočník je potrebný z dôvodu naplnenia práva na informácie (na polícii, resp. na súdoch) aj osoby so sluchovým postihnutím, ktorá neovláda posunkovú reč.

Tlmočník vykonáva svoju činnosť aj v prípadoch, ktoré hoci nepredstavujú konanie pred orgánom verejnej moci, ale napriek tomu tieto prípady „vyúsťujú“ do konania pred štátnym orgánom. Ako príklad možno uviesť zasadanie predstavenstva či valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, kde časť členov predstavenstva či akcionárov hovorí iným jazykom ako slovenským. Zápisnica sa ukladá do Zbierky listín Obchodného registra. Preto by mal zákon umožňovať, aby tlmočník vykonával funkciu aj v prípadoch, pre ktoré sa vyžaduje nepriamo činnosť tlmočníka. Inojazyčným účastníkom týchto komunikačných procesov to zabezpečuje okrem naplnenia práva na komunikáciu v materskom jazyku aj pocit právnej istoty ako tlmočenie živnostníka či zamestnanca, ktorí nemusia byť vo vzťahu k účastníkom valného zhromaždenia nestranní.

K § 21

Prekladateľ využíva špecifickú schopnosť zachovať pri písomnom prevode z jednej (jazykovej) kultúry do inej (jazykovej) kultúry obsahový invariant. V každom prípade sa však strácajú menej alebo viac dôležité informácie. Ani pri najlepšom prekladateľovi či východiskovom texte nemožno rátať s tým, že by bol preklad stopercentne verný originálu. Prekladateľské zručnosti možno vo veľkej miere nacvičiť a skúsenosti získať praxou. Jazykové výrazové prostriedky sú základné dorozumievacie prostriedky. Nimi sa buduje, formuje a modifikuje každý jazykový prejav. Vlastnú sémantickú hodnotu nadobúdajú až v konkrétnom texte, avšak aj samy osebe sú nositeľmi istých významov.

Technickými prostriedkami a pomôckami prekladateľa sú prostriedky umožňujúce dekódovanie textu, jeho pochopenie a vytvorenie preloženého textu. patria k nim najmä PC s tlačiarňou a programovým vybavením (editori, elektronické databázy, elektronické slovníky) prístup na Internet a možnosť používať elektronickú poštu, skener, paralelné texty, encyklopedické, slovníkové a monografické diela v tlačenej (knižnej) podobe, bežné kancelársky potreby, lupa a pod.

K § 22

Činnosť korektora, odborného a jazykového, je základným atribútom adekvátneho, vecne a odborne správneho a jazykovo štandardného prekladu. Poradcom sa myslí odborník v konkrétnom odbore ľudského poznania, ktorý je schopný a ochotný poskytnúť odbornú radu, na základe ktorej tlmočník alebo prekladateľ zvýši odbornú úroveň pretlmočeného alebo preloženého textu.

Predpokladom na riadne a včasné vykonanie tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu môže byť práve konzultácia tlmočníka (prekladateľa) so zadávateľom, pri ktorej možno obojstranne vyjasniť tie stránky úkonu, ktoré nie sú zrejmé samé osebe.

Tlmočník (prekladateľ) môže byť v čase, keď má vykonať úkon pre orgán verejnej moci, viazaný výkonom iného úkonu pre orgán verejnej moci. Bez predbežného prerokovania lehoty by mohlo dôjsť k porušeniu podmienky riadneho a včasného vykonania úkonu. Podobná situácia môže nastať, ak je tlmočník (prekladateľ) zmluvne viazaný vykonať v rovnakom čase inú odbornú činnosť v režime iného zákona (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Autorský zákon).

K § 23 a 24

Návrh zákona upravuje podrobne formu a obsah tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu. Táto úprava v zákone č. 36/1967 Zb. chýba a spôsobuje interpretačné problémy. Vzhľadom na nové rozčlenenie pôvodných povinností tlmočníka medzi prekladateľa a tlmočníka sa v návrhu pristúpilo k podmienke, že tlmočnícky úkon, ako určitú formu komunikácie, nie je možné vykonať písomne. Jedinou výnimkou, kedy tlmočník bude vykonávať podľa predloženého návrhu písomné úkony, je vedenie denníka a vystavovanie daňových, resp. účtovných dokladov.

K § 25

Tlmočnícke ústavy budú rovnako ako znalecké ústavy plniť funkciu metodického a rezortného centra. Hlavný rozdiel spočíva v tom že nebudú vykonávať tlmočnícku činnosť ani prekladateľskú činnosť, keďže výkon týchto činností je nanajvýš osobný a nie je ho možné vykonávať kolektívne ako u znaleckej činnosti znaleckými ústavmi. Z tohto dôvodu sa tlmočnícke ústavy ani nezapisujú do zoznamu.

V súčasnosti na Slovensku pôsobí občianske združenie - Asociácia tlmočníkov posunkovej reči nepočujúcich Slovenska v skratke ATLPRENES, ktoré od Ministerstva školstva SR získalo akreditáciu na vzdelávanie tlmočníkov posunkovej reči pre nepočujúcich. Rovnako ako toto občianske združenie, aj Jednota tlmočníkov Slovenska, tiež ako občianske združenie, bude v budúcnosti vytvárať základ pre ustanovenie za tlmočnícke a prekladateľské ústavy. Na základe tejto skutočnosti sú vytvorené dostatočné podmienky na zabezpečenie vykonania osobitných tlmočníckych alebo prekladateľských skúšok v krátkom časovom období.

K § 26

Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov ktorých sa môže fyzická osoba dopustiť – neoprávnené sa vydávanie za znalca (tlmočníka a prekldateľa) a porušenie povinností uložených zákonom. Pri prejadnávaní sa bude postupovať podľa zákona o priestupkoch.

K § 27

Znalci, tlmočníci a prekladatelia sú zodpovedný za porušenie ustanovení podľa tohto zákona. Okrem toho sa zavádza aj zodpovednosť iných právnických osôb za nedodržanie povinností uložených zákonom. Postupovať sa bude podľa správneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodovať bude ministerstvo a v druhom stupni minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

K § 28

Minister bude mať podľa tohto ustanovenia možnosť pozastaviť výkon tej-ktorej činnosti za presne stanovených taxatívnych podmienok. Akonáhle tieto dôvody pominú, bude toto pozastavenie automaticky zrušené a znalec, tlmočník alebo prekladateľ bude môcť pokračovať vo výkone svojej činnosti. Samozrejme len v prípade, ak nebude následne vyčiarknutý zo zoznamu.

K § 29 a 31

Ministerstvo spravodlivosti podľa kompetenčného zákona zabezpečuje v celom rozsahu výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Zabezpečenie spočíva predovšetkým v jej metodickom a organizačnom riadení, vykonávaním kontroly denníka atd.. Ministerstvo ďalej prostredníctvom znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov zabezpečí vzdelávanie tak uchádzačov o výkon znaleckej činnosti, ako aj zapísaných znalcov. Upravuje sa aj postup pri vybavovaní sťažností.

K § 30

Ustanovenie zavádza povinnosť v určených odvetviach odborov znaleckej činnosti podrobiť sa overovaniu odbornej spôsobilosti. Spočíva predovšetkým v posúdení správnosti formálnych a vecných postupov pri vypracovaní znaleckých úkonov, ako aj v overení aktuálnych znalostí právnych predpisov upravujúcich výkon znaleckej činnosti, či znalosti metodík a ich aplikácii v praxi.

Upravuje sa vzdelávanie a pôsobnosť ministerstva, znaleckých respektívne tlmočníckych ústavov. Výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je nemysliteľný bez prehlbovania odbornosti, ako aj znalostí o všeobecnej právnej úpravy znaleckej, tlmočníckej, prekladateľskej činnosti a jej zmien. Doterajšie skúsenosti z praxe preukazujú, že zavedenie podmienky vzdelávania je akútne, pretože väčšina už zapísaných znalcov a tlmočníkov pracuje rutinne a neprehlbuje svoje poznatky.

K § 32

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku.

K § 33

Návrh zákona otvoril nové oblasti, ktorých úprava si vyžiada vydanie vykonávacích predpisov. Z uvedeného dôvodu a v súlade s ustanovením § 123 Ústavy Slovenskej republiky je preto Ministerstvo spravodlivosti SR poverené na vydanie vykonávacieho predpisu v rozsahu písmen a) až h).

K § 34

Návrh zákona rieši v prechodných ustanoveniach vplyv na postavenie, práva a povinnosti znalcov a tlmočníkov, vrátane znaleckých ústavov, ktoré im priznávali doterajšie právne predpisy. Aby nedošlo k stavu, že bude automaticky do zoznamu zapísaná osoba, ktorá túto činnosť nechce už vykonávať, a súčasne aby nebol porušený zákaz retroaktivity, návrh zavádza povinnosť znalca alebo tlmočníka na predloženie dokladov preukazujúcich bezúhonnosť, zaplatenia poplatku za zápis a uzatvorenie poistenia, ako aj nahlásenie údajov ktoré sa zapisujú do zoznamu v určenej lehote pod sankciu vyčiarknutia zo zoznamu. Tým sa sleduje určité „prečistenie“ radov znalcov a tlmočníkov ktorý už nebudú mať záujem o výkon svojej činnosti za nových podmienok.

Rovnako spresňuje lehotu na doplnenie si vedomostí predpísaných v návrhu pre znalcov, tlmočníkov alebo prekladateľov, ktorí budú do zoznamu zapisovaní už podľa tohto návrhu.

K § 35

Všetkým znalcom a tlmočníkom vymenovaným podľa doterajších predpisov sa prenesie postih uložený podľa doterajších predpisov aj do ďalšieho obdobia, čo znamená že po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú začínať s „čistým štítom“ ale v prípade administratívnoprávneho konania sa takto uložený postih bude považovať za „priťažujúcu okolnosť“.

Odvolanie v uvedenom prípade sa bude považovať za vyčiarknutie zo zoznamu a bude prekážkou pre zápis do zoznamu.

K § 36

Návrh sa musí vyporiadať, najmä z hľadiska zatriedenia jednotlivých znaleckých, tlmočníckych a prekladateľských úkonov, s odlišnou a roztrieštenou terminológiou, ktorá sa používala na označenie týchto úkonov iných právnych predpisoch, resp. medzinárodných zmluvách. Preto významovo a obsahovo rovnaké pojmy, ktoré sa vzťahujú k znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti, vyjadrené v týchto predpisoch odlišnými terminologickými prostriedkami sa na účely tohto zákona považujú za pojmy, ktoré sú vyjadrené terminologickými prostriedkami tohto návrhu zákona.

K § 37

Zrušuje sa zákon č. 36/1967Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov a vykonávacie predpisy.

K čl. II a čl. III

Ruší sa súdny poplatok a zavádza sa správny poplatok za zápis do zoznamu a za výpis zo zoznamu. Výška poplatku je daná reálnymi nákladmi na zápis a vedenie celej agendy týkajúcej sa zoznamu. Zahŕňa výdavky na denník, na vydanie preukazu a vykonávanie všetkých zmien v preukaze, náklady na softvérové vybavenie potrebné na vedenie zoznamu v elektronickej forme a jeho sprístupnenie na internete, ako aj náklady na výpis zo zoznamu.

K čl. IV

Novelizuje sa Občiansky súdny poriadok v záujme zosúladenia používaných pojmov.

K čl. V, VI, VII, VIII a IX.

Je potrebné novelizovať zákon 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý zakazoval vykonávať pre príslušníkov znaleckú činnosť a ktorý pôsobia v Kriminalistickom a expertíznom ústave policajného zboru zriadeného pri ministerstve vnútra SR. V záujme rovnakého zaobchádzania sa novelizujú aj ostatné zákony o štátnej službe a vojenskej službe.

K čl. X.

Upravuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 10. február 2004Mikuláš Dzurindapredseda vládySlovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore