Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať výraz:
Dokument nesmie obsahovať výraz:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať výraz:
Dokument musí obsahovať výraz:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 71942
Dôvodové správy: 2555
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
27.02.2021
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 381/2010 účinný od 18.10.2011


Platnosť od: 30.09.2010
Účinnosť od: 18.10.2011
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rozpočtové právo, Štátna hospodárska politika

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2 JUD7 DS2 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 381/2010 s účinnosťou od 18.10.2011 na základe 329/2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 329/2011, dátum vydania: 18.10.2011

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády SR č. 421 zo dňa 22. júna 2011 k návrhu na uzavretie Dodatku k Rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji Celý názov dodatku je Dodatok k EFSF Rámcovej zmluve medzi Belgickým kráľ ovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľ ovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Helénskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom. (ďalej len 'dodatok').

Krátko po vzniku Európskeho finančného stabilizačného nástroja (ďalej len 'EFSF'), najmä po konzultáciách s ratingovými agentúrami Moody’s, Fitch Ratings a Standard’s & Poor’s bolo zrejmé, že efektívna úverová kapacita EFSF nedosiahne objem pôvodne plánovaných 440 mld. eur. Spôsobila to skutočnosť, že nie všetky ručiteľské štáty mali rating AAA a keď že EFSF tento rating dosiahla (aj vďaka objemu svojho základného imania), pre jeho udržanie bolo potrebné, aby mali všetky záruky poskytnuté na jej programy emisií dlhopisov rovnako AAA rating. To sa dosiahne navýšen ím objemu záruk krajín s AAA ratingom, čo ale zároveň znamená, že pomerne sa zvýšia aj záruky ostatných členov EFSF s cieľom zachovať spravodlivé rozdelenie ručiteľských záväzkov v rá mci EFSF. V súčasnosti je v rámci úverovej kapacity EFSF garantovaná aj suma istiny aj úrokov.

Dodatok prináša novú úpravu, ktorej predmetom je, že maximálna garantovaná suma bude nominálna hodnota istiny ná strojov financovania, pričom do tejto sumy sa úroky započítavať nebudú (ručitelia však budú ručiť aj za tie). Na vydávanie finančných nástrojov sa bude používať variabilná úroková sadzba, ktor á sa bude vyvíjať od výšky rizikovej prir ážky. Ručiteľské záväzky sa po novej úprave zvyšujú na maximálne 165%, čo zvyšuje ručiteľskú kapacitu EFSF na 779 mld. eur a zreálňuje úverovú efektívnu kapacitu na pôvodne plánovaných 440 mld. eur.

Zároveň je potrebné poznamenať, že odstúpením každého nie AAA ručiteľa sa suma potrebná na zabezpečenie efektívnej úverovej kapacity znižuje. Znižuje sa aj počet ručiteľov, resp. v EFSF zostáva viac AAA ručiteľov, ktorí predpokladáme, budú schopní realizovať svoje záruky zodpovedajúce 100% pomernej časti dlhu dlžníckeho štátu, ktorá pripadá na ručiteľský štát v zmysle Rámcovej zmluvy o EFSF. Inak povedané, čím viac 'kvalitnejších' ručiteľov v EFSF zostáva, tým je menšia potreba navýšených záruk. Hlavn ým účelom navýšených záruk je totiž poskytnúť investorom signál a garancie, že v prípade neuhradenia záruky ručiteľa s napr. ratingom A+ budú môcť investori žiadať od ostatných ručite ľov (najmä s ratingom AAA) vyrovnanie dlhu namiesto tohto ručiteľa podľa Rámcovej zmluvy o EFSF až do výšky 165% (pôvodne 120%) ich záruky. Zo strany krajín s AAA ratingom bude teda čoraz menej navýšený ch záruk na pokrytie záruk ostatných ručiteľov.

Ratifikáciou dodatku preberie Slovenská republika na seba záväzok poskytnúť EFSF záruku za dlhové finančné nástroje vyd ávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu a podieľať sa ďalších záručn ých mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu, teda poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165% svojho ručiteľského príspevku. Z tohto dôvodu sa suma 4, 371 mld. eur uvedená v § 5 ods. 2 zákona č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zvyšuje na sumu 7,727 mld. eur a zároveň sa § 5 ods. 5 mení % kvocientu pripadaj úceho na každého ručiteľa zo 120 na 165.

Samotným navýšením objemu záruk z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by EFSF nebola schopná splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať špecifickú štátnu záruku (t.j. uhradiť záväzky voč i investorom namiesto EFSF) a táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie. Dopad na verejné financie ako aj ďalšie spoločenské vplyvy sú detailnejšie popísané v doložke vybraných vplyvov.

Prínosom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych záruk ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude splnenie záväzkov, ktoré prijala Slovenská republika podpisom dodatku.

Doložka vybraný ch vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych z árukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PPK: 10.8.2011 – 16.8.2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozití vny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe mo žnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Samotným navýšením objemu záruk, ku ktorému došlo podpísaním Dodatku k rámcovej zmluve o EFSF (zmena § 5 zákona č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by EFSF nebola schopná splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať záruku (t.j. uhradiť záväzky voči investorom namiesto EFSF) a táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie.

Ratifikáciou Dodatku k Rámcovej zmluve o EFSF preberie Slovenská republika na seba záväzok poskytnúť EFSF záruku vo výške 7,727 mld. eur za dlhov é finančné nástroje vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu a podieľať sa ďalších záručných mechanizmoch potrebných na zí skanie AAA ratingu, teda poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165% svojho ručiteľského príspevku.

Dlh verejnej správy bude negat ívne ovplyvnený až v čase realizácie záruky. Na základe rozhodnutia Eurostatu k metodike zaznamenania operácií EFSF v národných účtoch bude hrubý dlh verejnej správy ručiteľských krajín negatí vne ovplyvnený už v čase poskytnutia úveru od ESFS dlžníckej krajine, keďže tento bude presmerovaný ako úver poskytnutý EFSF ručiteľským krajinám vo výške ich zodpovedajúceho ručiteľské ho podielu.

Schválenie predloženého návrhu zákona nebude mať žiaden vplyv ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR - Sekcia rozpočtovej politiky ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť berie predložený návrh na vedomie.

Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy pripravenou k predloženému návrhu.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ z ákona:

Vlá da Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu z ákona:

Návrh zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika ná vrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 122 ods. 2 a č l. 143 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej ú nii - po 30. novembri 2009):

-nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finanč ný mechanizmus (Ú.v. EÚ L 118, 12.5.2010),

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platno sti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej ú nii - do 30. novembra 2009):

-nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 10/zv. 3) v platnom znení.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Lehota určená na predloženie návrhu zákona na rokovanie vlády podľa ur čenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti Slovenskej republike nebolo zač até konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financi í Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K bodu 1

§ 1 ods. 1 písm. a): Spresňujeme terminologicky postavenie EFSF v rámci ďalších finančných nástrojov Eur ópskej únie.

K bodu 2

§ 2 písm. b): Spresňujeme, že špecifické štátne záruky poskytované Slovenskou republikou na základe Rá mcovej zmluvy o EFSF pozostávajú zo sumy istín a variabilných úrokov, pričom maximálna výška istín špecifický ch štátnych záruk musí zodpovedať limitu podľa § 5 ods. 2.

K bodu 3

§ 5 ods. 2: Doterajšia právna úprava umožňovala poskytovať špecifické š tátne záruky v rokoch 2010 až 2013 v celkovom objeme 4 371 540 000 eur zahrňujúcu spolu istiny a úroky. Novou úpravou sa zvyšuje celkový objem istiny špecifických št átnych záruk poskytnutých v rokoch 2010 až 2013 na 7 727 570 000 eur.

K bodu 4

§ 5 ods. 5: Doterajšia právna úprava umož ňovala, že jednotlivá špecifická štátna záruka alebo odškodnenie podľa § 6 ods. 3 poskytnutá Ministerstvom financií SR v súvislosti s nástrojmi financovania nesmie prekročiť sumu rovnajúcu sa ná sobku 120 % kvocientu pripadajúceho na každého ručiteľa určeného v rámcovej zmluve a celkovej sume záväzkov týkajúcej sa jednotlivých nástrojov financovania. Nová úprava zvyšuje percento kvocien tu zo 120 na maximálne 165.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2011.

Bratislava, 29. septembra 2011

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 381/2010, dátum vydania: 30.09.2010

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predložený návrh zákona o špecifických štátnych zárukách vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') na zá klade uznesenia vlády SR č. 486 zo dňa 15. júla 2010 k návrhu schválenia majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji a k návrhu na uzavretie Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji Celý názov rámcovej zmluvy je Zmluvu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francú zskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fí nskou republikou, Helénskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom. (ďalej len 'rámcová zmluva').

Európsky Finančný Stabilizačný Nástroj (ďalej len 'EFSF') je súčasť ou komplexného balíka opatrení, o ktorých rozhodla Rada ECOFIN-u dňa 9. mája 2010. V prvom kroku bol mechanizmus pomoci vytvorený prostredníctvom účelovej spoločnosti EFSF; následne členské štáty eurozó ny uzatvárali s EFSF rámcovú zmluvu, ktorej záväznosť pre jednotlivý členský štát eurozóny je podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok. Za Slovenskú republiku podpísal rámcovú zmluvu podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky dňa 15. jú la 2010 v Bratislave. Národná rada vyslovila s rámcovou zmluvou súhlas uznesením č. 39 dňa 11. augusta 2010.

EFSF má formu societé anonyme (akciovej spoločnosti) so sídlom v Luxemburgu, založenej podľa luxemburského práva dňa 7. júna 2010 jedným členským štátom, a to Luxemburským veľ kovojvodstvom ako jediným akcionárom. Akcie EFSF sa následne prevádzajú na ostatné členské štáty eurozóny, ktoré vstupujú do spolo čnosti po dokončení potrebných domácich legislatívnych zmien, pričom sa členské štáty eurozóny budú na základnom kapit áli spoločnosti podieľať rovnakým pomerným dielom ako na základom kapitáli ECB.

EFSF je riadená Správnou radou, ktorej počet členov je zhodný s počtom akcionárov EFSF. Rozhodnutia EFSF prijíma Správna rada kvalifikovanou väčšinou, ktorá predstavuje 2/3 prítomných členov a zároveň aspoň 80% hlasov vážených upísaným kapitálom, okrem prípadov, v ktorých stanovy vyžadujú jednohlasné stanovisko (hlavne rozhodnutie o poskytnutí úveru členskému štátu eurozóny).

V prípade, že členský štát požiada o pomoc na základe mechanizmu dohodnutého v úverovej zmluve, EFSF uskutoční emisiu dlhopisov, prostredníctvom ktorých získa pe ňažné prostriedky na poskytnutie návratnej pôžičky danému členskému štátu.

Mechanizmus krytia prostriedkov určených na splácanie dlhopisov vydaných EFSF prostredníctvom záruk je zastrešený rámcovou zmluvou. Rámcová zmluva je všeobecného charakteru a opisuje mechanizmus poskytnutia úveru, pristú penia k ručiteľskému záväzku, vzájomnému regresnému vyrovnaniu medzi spoluručiteľmi a splácaniu úveru akéhokoľvek členského štátu eurozóny, ktorý požiada o pomoc. Konkrétne ručiteľsk é záväzky sa budú viazať na emitované dlhopisy určené na pomoc konkrétnemu členskému štátu eurozóny, nie na kapitál EFSF.

Ratifikáciou rámcovej zmluvy preberie Slovenská republika na seba mimo iné nasledovné záväzky:

1)Poskytnúť EFSF záruku za dlhové finančné nástroje vydávané EFSF v prípade ž iadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu. SR sa bude podieľať na celkovej výške záruk po dielom 4,37 mld. eur.

2)Podieľať sa na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napr íklad poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 120% svojho podielu na zárukách pre každú emisiu (vďaka čomu bude každá emisia pokrytá zárukami prevyšujúcimi celkový objem takejto emisie EFSF, a teda bude mať aj napriek prípadnému omeškaniu či zlyhaniu jedného ručiteľa možnosť pokryť celý svoj záväzok, pričom členské štáty budú následne za prekročenie svojho podielu odškodnené takým pr ípadným členským štátom, ktorý svoje povinnosti zo záruky včas nesplnil), poskytnutím dodatočných záruk pre pridružené finančné operácie EFSF (napr. credit swaps), a podobne.

3)V prípade, ak Slovenská republika uplatní prednostné právo na upísanie akcií, pomerne sa podieľať na prípadnom zvýšení základného kapitálu EFSF maximálne do výšky 30 mil. eur potrebného na získanie AAA ratingu.

Existujúci Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách neumožňuje Slovenskej republike poskytovať a realizovať šp ecifické štátne záruky spôsobom a v termínoch stanovených v rámcovej zmluve. Existujúca právna úprava zároveň vzhľadom na celkovú možnú výšku špecifických štátnych záruk v sume 4,37 mld. eur nerieš i dostatočne problematiku riadenia rizika a krytia podmienených záväzkov SR.

Za poskytnutie záruky dlžník bude okrem úrokov splácať aj dodatočnú 'maržu,' ktorá bude predstavovať odmenu členským štátom za poskytnutie záruk. Po tom, ako EFSF získa vydaním dlhový ch nástrojov prostriedky pre pôžičku členskému štátu, ponechá si z nich (i) servisný poplatok vo výške 50 bázických bodov z celkovej sumy pôžičky a (ii) predplatenú maržu vo výške čistej s účasnej hodnoty (NPV) očakávaných splátok marže po celú dobu splácania pôžičky. Tieto prostriedky tvoria 'hotovostnú rezervu' EFSF (viď článok 2 (2) a 2 (8) rámcovej zmluvy).

V prípade, ak členský štát, ktorý je dlžníkom EFSF nedokáže včas splácať pôžičku a kvôli tomu EFSF nebude mať dosť vlastných prostriedkov (s vylúčení m hotovostnej rezervy) na splácanie vlastných dlhových nástrojov, potom najprv požiada členské štáty o realizáciu záruk, a to až po spomínaných 120% svojho základného podielu na celkovej výške zá ruk. Len v prípade, ak takto získané prostriedky nebudú stačiť, použije EFSF svoju hotovostnú rezervu (viď článok 5 (2) rámcovej zmluvy).

V prípade, že EFSF muselo použiť hotovostnú rezervu, požiada členský štát, ktorý nesplnil svoje povinnosti podľ a zmluvy o splatenie svojho záväzku. V takomto prípade sa za omeškanie účtuje úrok vo výške mesačného EURIBORu plus 500 bázických bodov (viď článok 5 (4) rámcovej zmluvy).

V prípade, že iný členský štát musel pokryť záväzok SR (zo svojich 120%), odškodní SR takýto iný členský štá t, opäť s úrokom z omeškania vo výške mesačného EURIBORu plus 500 bázických bodov (viď článok 7 (1) rámcovej zmluvy).

EFSF nemá žiadny mechanizmus, ktorý by pokryl zvýšené náklady Slovenskej republiky na poskytnutie špecifických štátnych záruk. Rá mcová zmluva síce umožňuje v prípade finančných ťažkostí o odstúpenie od poskytovania budúcich špecifick ých štátnych záruk, ale (i) tým sa nijak neovplyvní povinnosť splácať už poskytnuté špecifické štátne záruky a (ii) je to možné len v prípade, ak sa SR sama stane prí jemcom pomoci podľa rámcovej zmluvy alebo v inom ekvivalentom mechanizme (viď článok 8 (1) rámcovej zmluvy).

Rámcová zmluva nikde jasne nedefinuje dobu, do ktorej musí ručiteľ splatiť svoj podiel v prípade realizácie špecifických štátnych záruk – len hovorí, že na základe písomnej požiadavky EFSF musia ručitelia prostriedky poskytnúť najneskôr dva dni pred oč akávaným dňom splátky EFSF. Rámcová zmluva však hovorí, ž e EFSF pokiaľ možno nastaví podmienky pôžičiek členským štátom tak, aby medzi splátkou členského štátu a splátkou EFSF bolo najmenej 14 pracovných dní – na realizáciu špecifických štátnych záruk by teda SR mala mať prinajmenšom 12 pracovných dn í (viď články 4 (4) a 6 (1) rámcovej zmluvy).

V prípade omeškania samotného EFSF s platbami veriteľom majú právo žiadať o realizáciu špecifických štátnych záruk veritelia EFSF, a to za podmienok, ktoré stanovia jednotlivé dlhové nástroje EFSF a s nimi spojené záručné zmluvy. V prípade realizácie na zá klade požiadavky dlžníka podľa súčasného návrhu tzv. Deed of Guarantee bude mať SR 10 pracovných dní na zaplatenie svojej čiastky.

Zmyslom zákona o špecifických štátnych zárukách je vytvoriť legislatívne podmienky pre poskytnutie a realizáciu špecifických štátnych záruk v súlade s rámcovou zmluvou.

Cieľom je definovať jednotlivé pojmy a postupy spojené s účas ťou Slovenskej republiky v EFSF a s poskytovaním, správou a realizáciou špecifických štátnych záruk a súvisiacich rizí k, ako aj vymedzenie právomocí, zodpovednosti a povinností ministerstva.

Návrh zákona o špecifických štátnych zárukách je v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Návrh zákona je plne zlučiteľný s právom Európskej únie, podrobné informácie sú uvedené v priloženej doložke zlučiteľnosti.

Predkladaný návrh zákona o špecifických štátnych zárukách je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách sa uskutočnilo skrátené vnútrorezortné a medzirezortné pripomienkové konanie. Predkladaný materiál je upravený o vznesené pripomienky.

Navrhovaný zákon nemá priamy dopad na štátny rozpočet. Samotn ým poskytnutím špecifických štátnych záruk z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. V pr ípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by EFSF nebola schopná splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať špecifickú štátnu záruku (t.j. uhradiť záväzky voči investorom nam iesto EFSF) a táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie. Dopad na štátny rozpočet ako aj ďalšie spoločenské vplyvy sú detailnejšie popísané v doložke vybraných vplyvov. Výdavky spojené s financovaním zdrojov krytia špecifických štátnych záruk budú tvoriť výdavky štátneho rozpočtu. Príjmy (ako sú úroky so splácania istiny záruky alebo úroková marža, ktorá má charakter odmeny pre ručiteľa) budú tvoriť príjmy štátneho rozpočtu. Splácanie záruky dlžníkom prostredníctvom spoloč nosti bude nepriamo založené na úverovom vzťahu medzi spoločnosťou a dlžníkom. Podpisom Rámcovej zmluvy členské štáty eurozóny splnomocnili spoločnosť, ktorej akcionármi sú práve tieto štá ty, na uzatváranie úverových zmlúv s dlžníkom. Peňažné prostriedky získané zo splácania dlžníka Slovenskej republike ako ručiteľovi prostredníctvom spoločnosti budú tvoriť zo zákona štá tne finančné aktíva SR.

Prínosom zákona o špecifických štátnych zárukách bude splnenie záväzkov, ktoré prijala Slovenská republika podpisom rámcovej zmluvy.

Doložka vybraný ch vplyvov

A.1. Názov materiálu: N ávrh zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 16. 8. 2010 – 20. 8. 2010

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bliž šie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na verejné financie.

Samotným poskytnutím špecifických štátnych záruk (v súlade s § 5 návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách) z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejný ch financií. V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by EFSF nebola schopná splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizova ť záruku (t.j. uhradiť záväzky voči investorom namiesto EFSF) a táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

MF SR – Sekcia rozpoč tovej politiky k Doložke vybraných vplyvov neuplatnila žiadne pripomienky.

Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR súhlasí s predmetnou doložkou vybraných vplyvov na podnikateľské prostredie bez pripomienok.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy pripravenou k Návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR súhlasí s predkladateľom a vypracovanou doložkou vybraných vplyvov /4. Vplyvy na životné prostredie/ pre predmetný materiál.

MF SR – Sekcia informatizácie spoločnosti súhlasí s predkladateľom, že predmetný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vlá da Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zá kona:

Návrh zákona o š pecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zá kona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom:

- čl. 122 ods. 2 a čl. 143 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115/47, 9.5.2008),

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty,

2. nelegislatívne akty:

- nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010),

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

- nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 10/zv. 3),'.

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Lehota určená na predloženie návrhu zákona na rokovanie vlády podľa ur čenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti Slovenskej republike nebolo začat é konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet zákona – podmienky a postupy pre poskytovanie, správu a financovanie špecifických štátnych záruk v rámci Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Negatívne vymedzuje pôsobnosť tohto zákona voči osobitným zákonom (zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, časť štátne z áruky).

K § 2

Definujú sa používané základné pojmy v tomto zákone v prípadoch, kedy by mohlo dôjsť k ich nejednotnej interpretácii jednotlivých inštitútov viažucich sa na Európsky finančný stabilizačn ý nástroj.

K § 3

Ustanovenie ukladá Ministerstvu financií SR (ďalej 'ministerstvo') zabezpečiť správu majetkovej účasti Slovenskej republiky a s tým spojené úkony v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, pri ktorý ch uskutočňovaní je potrebné dodržiavať rámcovú zmluvu a stanovy Európskeho finančného stabilizačného nástroja.

K § 4

Ustanovenie ukladá ministerstvu a Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity ('ARDAL') povinnosť spravovať špecifické štá tne záruky formou ich evidencie, účtovania, realizácie, evidencie a účtovania ich splácania, ako aj monitorovanie plnenia podmienok pomoci.

K § 5

Ustanovenie definuje podmienky poskytnutia špecifických štátnych záruk a ich celkový objem vo výške 4 371 540 tis. Eur.

Tento paragraf ďalej vymedzuje postup poskytovania špecifických štátnych záruk, pričom určuje okruh subjektov, ktorým možno špecifické štátne záruky poskytnúť.

K odseku 3 a v nadväznosti na čl. 1 odsek 2 písm. uvádzame nasledovné: Z rámcovej zmluvy vyplýva, že dlžník bude v poddlžníckom vzťahu voči veriteľom a jeho splátky úverov budú vykrývať spl átky istiny a úrokov z nástrojov financovania. Záruka sa aktivuje v prípade, ak dlžník nebude vedieť splatiť splátku podľa zmluvy o úvere. Podľa rámcovej zmluvy spoločnosť vydá ná stroje financovania, ktoré budú mať rovnaký profil ako úver, pričom dátumy plánovaných platieb pre úvery majú byť dohodnuté aspoň 14 pracovných dní pred dátumami plánovaných platieb dohodnutý ch pre nástroje financovania. Tento hybridný vzťah vyplýva aj z mechanizmu návratnosti špecifických štátnych záruk, podľa ktorého je povinnosť uhradiť záväzky zo strany spoločnosti ručiteľ om podmienená veľkosťou zdrojov skutočne prijatých od pôvodného dlžníka vzhľadom na poskytnutý úver.

Naproti tomu odsek 4 stanovuje, že záruky sa môžu poskytnúť aj spoločnosti. Pôjde o iný typ záruky, ktorý predvída rámcová zmluva bez bližšej špecifikácie. Účelom týchto zá ruk nebude zabezpečenie záväzku dlžníka vyplývajúceho z finančnej stabilizačnej pomoci, ale zabezpečenie záväzku spoločnosti v prípade zvýšenia jej ratingu.

K § 6

Ustanovenie určuje podmienky, za ktorých môže ministerstvo pristúpiť k realizácii záruk. V prípade, že dlžní k nedokáže včas splácať úver spoločnosti, spoločnosť požiada ručiteľov o realizáciu záruk. Ministerstvo realizuje záruku taktiež aj na základe žiadosti zástupcu veriteľov (obchodník s cennými papiermi, ktoré ho veriteľ poveril na základe komisionárskej zmluvy a zmluvy o správe cenných papierov) alebo na základe žiadosti tretej osoby (napr. banky, s ktorými spoločnosť vykonáva zaisťovacie obchody).

Ustanovenia upravujú podmienky, ktoré nastanú v prípade, ž e pri realizácii špecifických štátnych záruk záväzok niektorého ručiteľa prekročí jeho podiel na krytí zá väzkov spoločnosti požadovaný rámcovou zmluvou, a ak sa ministerstvo pri realizácii špecifickej štátnej záruky omešká s platbou spoločnosti.

Rámcová zmluva v článku 7 odsek 1 počíta aj so situáciou, v ktorej niektorí ručitelia nedokážu včas získať potrebné prostriedky na realizáciu záruk. Každý ručiteľ vydáva záruku na sumu predstavujúcu maximálne 120% jeho podielu na krytí záväzku spoločnosti. V prípade, ak všetci ručitelia budú pripravení včas a riadne splatiť splatný záväzok, výška ručiteľského závä zku každého ručiteľa bude dosahovať len 100% výšky záväzku spoločnosti. Zvyšných 20% záruky jedného ručiteľa má slúžiť na krytie záväzku v prípade omeškania druhého ručiteľ a alebo viacerých ručiteľov. Takto sa zabezpečí, že aj keď niektorý ručiteľ nedokáže včas realizovať svoju záruku, jeho podiel dočasne pokryjú ostatní ručitelia. Teoreticky tak ale môže nasta ť situácia, v ktorej jeden ručiteľ realizoval záruky vo výške 120% svojho zmluvného podielu, iní ručitelia vo výške 100%, a niektorí ručitelia vo výške nižšej ako je ich zmluvný podiel, respekt íve vôbec. Zmluva požaduje, aby v takomto prípade ručitelia, ktorí nesplnili svoje záväzky zo zmluvy, odškodnili na základe princípu pro rata ručiteľov, ktorí museli realizovať záruky nadmerne.

Kým však ručitelia v omeškaní odškodnia ručiteľov, ktorí už záruky realizovali, ešte stále zostáva pozícia ručiteľov nerovná, pretože jeden ručiteľ poskytol 120% svojho podielu, kým iní len 100%. Preto môže ručiteľ, ktorý je v nevýhodnej pozícii požiadať ostatných ručiteľov, aby sa ich pozície vyrovnali – ostatní ručitelia teda prispejú takémuto ručiteľ ovi tak, aby do doby, kým svoje príspevky doplatia aj poslední ručitelia v omeškaní, boli všetci ručitelia v rovnakej situ ácii, teda napríklad s príspevkom vo výške 102% ich podielu podľa rámcovej zmluvy.

Spoločnosť si navyše vytvára pri poskytnutí finančnej stabilizačnej pomoci vlastnú hotovostnú rezervu. V prípade, že ani prostriedky, ktoré poskytnú ručitelia realizáciou záruk v celej výš ke 120% svojho podielu, stále nepostačujú na pokrytie záväzku spoločnosti, použije spoločnosť na krytie svojho záväzku hotovostnú rezervu. Viď článok 5 odsek 4 rámcovej zmluvy.

Splácanie záruk ručiteľom bude zabezpečovať spoločnosť, a to len v prípade, ak spoločnosť bude disponovať dostatočným objemom zdrojov pochádzajúcich zo splácaných istín a úrokov z poskytnutého úveru dlžní kovi. Ručitelia si však nebudú môcť regresne uplatňovať nároky voč i dlžníkovi ani nevstúpia do práv veriteľa.

K čl. II

Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici spôsobom, ktorý upraví pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity v sú vislosti s novou formou štátnych záruk, ktorá je odlišná od štátnych záruk podľa Zákona č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplne ní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Navrhuje sa rozšírenie právomocí ARDAL o činnosti potrebn é v zmysle navrhovaného zákona. Ïalej táto časť upravuje spôsob financovania realiz ácie špecifických štátnych záruk prostredníctvom emisie cenných papierov a zvyšuje limit na zvýšenie objemu zdrojov financovania štátneho dlhu o 10%.

K čl. IV

Tento článok upravuje nadobudnutie účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na potrebu urýchleného spustenia finančného stabilizačného mechanizmu v rámci e urozóny sa navrhuje účinnosť tohto zákona na deň jeho vyhlásenia v Zbierke zá konov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 8. septembra 2010.

Bratislava, 8. septembra 2010

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore