Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 374/2013 účinný od 01.01.2014

Platnosť od: 19.11.2013
Účinnosť od: 01.01.2014
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kultúra

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 374/2013 účinný od 01.01.2014
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 374/2013 s účinnosťou od 01.01.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 374/2013, dátum vydania: 19.11.2013

10

12

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatí vny materiál.

Poskytovanie finančný ch prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu je po zriadení Audiovizuálneho fondu a po začatí jeho podpornej činnosti ďalším systémovým opatrením v oblasti audiovizuá lnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Doterajšia podporná činnosť, ktorú Audiovizuálny fond kontinuálne uskutočňuje od roku 2010, znamenala predovšetkým dôležitý rozvojový impulz pre audiovizu álnu kultúru s jej hodnotovou orientáciou a s kultúrnym rozmerom. Preukázateľne pozitívne výsledky doterajšej podpornej činnosti fondu sa prejavujú nielen v náraste počtu slovenských hraných, dokumentá rnych a animovaných audiovizuálnych diel, ale aj v ich narastajúcom ohlase a získaných oceneniach na významných medzinárodných festivaloch i mnohých ďalších kultúrnych podujatiach na Slovensku aj v zahraničí.

Napriek pozitívnym hodnotovým výsledkom aj rozvíjajú cemu sa profesionálnemu zázemiu však audiovizuálne prostredie na Slovensku stále nie je dostatočne konkurencieschopné, najmä pokiaľ ide o výrobné a technologické zázemie audiovizuálnej produkcie, ako aj z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov a investícií do audiovizuálnej produkcie mimo sféry verejných financií. V krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom, aký existuje na Slovensku, objektívne nie je možné z využívania a distribúcie audiovizuálnych diel generovať finančné zdroje potrebné pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu, pre budovanie infraštruktúry aj pre investície do ďalšej, najmä finančne náročnejšej audiovizuálnej produkcie. Výnimkou je len produkcia audiovizuá lnych diel určených výlučne pre televízne vysielanie (najmä seriálová produkcia). No tvorba a výroba realizačne náročnejších filmových diel a žánrov (napr. rozprávka, fantasy, historické filmy, sci-fi a pod.) je bez zahraničných investícií a verejnej podpory na Slovensku prakticky nemožná a takéto žánre v slovenskej audiovízii dlhodobo chýbajú.

Existencia a rozvoj audiovizuálneho priemyslu, ako aj produkcia náročnejších filmových žánrov je na Slovensku stále závislá jednak od podpory z verejných financií a jednak od zahraničných investícií do filmovej produkcie a súvisiacich služieb. Pre audiovizuálny priemysel v Slovenskej republike je v súčasnosti charakteristická nízka miera konkurencieschopnosti, limitovan é finančné aj technologické možnosti na realizáciu náročnejších audiovizuálnych diel a takmer výlučná závislosť na domácej audiovizuálnej produkcii (televízne diela, rozpočtovo aj realizač ne menej náročné filmy z nezávislej produkcie aj postupne klesajúci objem audiovizuálnej reklamnej produkcie). Vývoj filmovej produkcie na Slovensku je dlhodobo poznačený absenciou zahraničných produkcií, čí m dochádza k neúmernej závislosti slovenského audiovizuálneho priemyslu takmer výlučne na domácich finančných zdrojoch, doplnených len v niektorých prípadoch podielom slovenských koproducentov na podpore z eur ópskych programov a fondov (MEDIA, Eurimages) a len výnimočne aj ďalšími zdrojmi, ktoré na Slovensku preinvestujú zahraniční partneri na realizácii koprodukčných filmových projektov.

Pre zahraničné produkcie, ktoré v minulosti nakrúcali na území Slovenskej republiky buď formou koprodukcií so štátnym filmovým podnikom (napríklad séria slovensko-nemeckých rozprávok z 80. rokov) alebo s využitím jeho výrobných kapacít a služieb, v súčasnosti neexistuje žiadna forma štátnej podpory ani zvýhodnenia, ktorá by mohla byť motiváciou pre realizáciu zahraničných filmov na Slovensku. Pritom v okolitých krajinách (Èeská republika, Maďarsko), ako aj v iných európskych krajinách s porovnateľným audiovizuá lnym trhom (Rumunsko, Island, Írsko) je takýto systém štátnej podpory súkromných investícií do filmového priemyslu už zavedený a prináša preuká zateľné efekty – nielen z hľadiska návratnosti v príjmoch verejných rozpočtov, ale najmä z hľadiska rozvoja audiovizuálneho priemyslu v danej krajine, jeho infraštruktúry, technologickej inová cie aj profesijného zázemia.

Je prirodzené, že jednotlivé európske štáty v sú časnosti intenzívne uplatňujú rôzne formy stimulov pre zahraničné produkcie, aby tak podporili aj stabilitu a rozvoj priemyselnej základne, ktorá je nevyhnutná pre kontinuálne fungovanie aj pre udržateľný rozvoj vlastnej audiovizuálnej kultúry. Audiovizuálna kultúra v krajine, akou je Slovensko, nemôže dlhodobo a úspešne fungovať bez svojej priemysel nej (technologickej, výrobnej, profesijnej) základne, pričom existencia a rozvoj tejto základne sú v našich podmienkach závislé od neštátnych investícií aj od zahraničných produkcií.

Relevantným faktorom pre rozhodovanie zahraničných produkci í nie sú primárne nominálne náklady jednotlivých tovarov, služieb či profesií, ale výsledné náklady po zohľadnení podporného systému, ktorý daná krajina poskytuje pre podporu investícií do filmov ého priemyslu. Tieto výsledné náklady potom v kombinácii s ďalšími ekonomickými faktormi tvoria mieru 'príťažlivosti' danej krajiny z hľadiska investovania do audiovizuálneho priemyslu. V prípade vytvorenia podporného mechanizmu v Slovenskej republike, ktor ý bude porovnateľný s okolitými krajinami, môžu byť v rozhodovacom procese zahraničných produkcií za ďalšie výhody Slovenskej republiky považované aj jej členstvo v eurozóne, existujúci daňov ý systém, stabilný a transparentný dotačný systém v audiovízii, flexibilita administrácie navrhovaného podporného mechanizmu, geografická poloha aj dostupné služby či kvalifikovaná pracovná sila.

Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuá lneho priemyslu svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčné a vo vzťahu k existujúcemu dotačn ému mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Očakávanými efektmi navrhovaného mechanizmu sú najmä

-vyvolanie záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,

-vytvorenie impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike najmä v oblasti moderných technológií,

-zvýšenie medziná rodnej konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike,

-pozitívne prí nosy pre verejné rozpočty (dane a odvody), rozvoj služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,

-prínos pre propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky a jej regiónov,

-zvýšenie prílež itostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou aj realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentské ho prostredia.

Reálny ekonomický prínos bude možné pomenovať a kvantifikovať iba na základe uskutočnenia a vyhodnotenia viacerých projektov, ktoré budú z tohto programu podporené (predpoklad vyhodnotenia ku koncu roka 2015).

Návrhom zá kona sa novelizuje zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici Slovenskej v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa, aby sa na historický knižničný dokument a historický knižničný fond, ako aj významný slovacikálny dokument, knižničný dokument alebo sú bor knižničných dokumentov, ktoré pre svoju osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu môžu byť vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, vzťahovala vý nimka, podľa ktorej na ne nemožno zriadiť záložné právo, nemožno ich zaťažiť a aby nepodliehali exekúcii ani konkurzu. Z dôvodu prechodu na menu euro od 1. januára 2009 sa novelizuje zákon č . 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení zákona č. 149/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorší ch predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Predkladaný návrh zákona má nominálny negatívny vplyv na rozpoč et verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Ná vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Príjmy verejnej správy celkom00401 000802 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR000 0AVF, z toho:401 000802 000vplyv na OSVS(AVF) - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000vplyv na OSVS(AVF) – administratívny poplatok 001 0002 000z toho: vplyv na ŠR (MK SR)0000vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky 00801 0001 602 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR00400 000800 000vplyv na ŠR (MK SR) - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000AVF00401 000802 000vplyv na OSVS(AVF) - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000vplyv na OSVS(AVF) – administratívny poplatok 001 0002 000z toho: vplyv na ŠR00400 000800 000vplyv na územnú samosprávu0000Financovanie zabezpečené v rozpočte VS00400 000800 000

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách) 2013 201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy

( - príjmy, + výdavky)00400 000 800 000 z toho vplyv na ŠR00400 000800 000 financovanie zabezpečené v rozpočte00400 000800 000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zavedenie nového systému podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, pričom podpora bude finančne zabezpečená výlučne osobitným príspevkom zo štátneho rozpočtu.

Na druhej strane, východiskom predmetného podporného systému je 'preinvestovanie' finančných prostriedkov producentom audiovizuálneho diela v Slovenskej republike v minimálnej sume 2 000 000 eur, ktorá musí pozost áva z oprávnených výdavkov, ktorými sú jednak úhrada za tovar alebo službu osobe, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a ktorá je v Slovenskej republike zaregistrovaná u sprá vcu dane alebo úhrada odmeny alebo mzdy fyzickej osobe, pokiaľ je takáto odmena alebo mzda zdaňovaná v Slovenskej republike. To znamená, že predmetný návrh zákona zabezpečuje nepriame zvyšovanie príjmov štá tneho rozpočtu prostredníctvom daňového a odvodového systému pri stimulácii investičnej aktivity v Slovenskej republike.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné exaktne kvantifikovať úhradu zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu.

Financovanie nového príspevku na podporu audiovizuálneho priemyslu bude zabezpečené v súlade s rozpisom záväzných ukazovateľov pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zavedenie nového systému podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike. Poskytovateľom tejto podpory bude Audiovizu álny fond (ďalej len 'fond'), pričom podpora bude finančne zabezpečená osobitným príspevkom zo štátneho rozpočtu, ktorý bude fondu poskytovaný na základe zmluvy s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Fond bude zároveň zabezpečovať administratívnu činnosť spojenú s prijímaním a posudzovaním projektov a žiadostí o poskytnutie podpory audiovizuálneho priemyslu, s uzatváraním zmlúv a s kontrolou účtovných dokladov čo bude kryté administratívnym poplatkom pri podaní žiadosti o registráciu filmového projektu, ktorý platí žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu na účet fondu v sume 1 000 eur.

Podporovaným filmovým projektom je audiovizuálne dielo, ktoré je hraným, dokumentárnym alebo animovaným kinematografickým dielom alebo dielom primárne určeným pre televízne vysielanie v rozsahu najmenej 70 minú t, alebo časťou viacdielneho diela (seriálu, série, cyklu) primárne určeného pre televízne vysielanie, pričom priemerný rozsah jednej časti je najmenej 40 minút a ktoré spĺňa obsahové predpoklady, ktorý mi sa rozumie, že obsah audiovizuálneho diela je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie (preukazuje sa kultúrnym testom, ktorého vzor tvorí prílohu návrhu alebo koprodukčným štatú tom vydaným oprávnenou osobou), je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nie je pornografického charakteru, neschvaľuje násilie ani otvorene neuráža ľudskú dôstojnosť.

V súvislosti s vytvorením daného audiovizuálneho diela musia byť na území Slovenskej republiky uhradené oprávnené výdavky (výdavky, ktoré podliehajú zdaneniu na území Slovenskej republiky) minimá lne vo výške 2 000 000 eur a celkový plánovaný rozpočet audiovizuálneho diela nesmie byť nižší ako 2 500 000 eur.

Výška finančnej podpory poskytnutej fondom formou dotácie je vo výške 20 % oprávnených výdavkov.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Navrhovaná právna úprava predpokladá podá vanie filmových projektov a žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu v priemernom počte dva projekty za kalendárny rok, pričom sa predpokladá nábeh systému od roku 2014 (navrhovaná účinnosť zá kona), kedy by potenciálni žiadatelia po prvý krát mohli registrovať na fonde svoje projekty, realizácia ktorých by však pre územie Slovenskej republiky končila najskôr v roku 2015 (predpoklad nie viac ako jedné ho projektu).

Proces podania žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu začína tým, že žiadateľ predloží fondu žiadosť o registráciu filmového projektu, ktorým sa chce uchádzať o podporu, vyplní tlačivo pre kultúrny test – alebo predloží koprodukčný štatút – a pripojí základné dokumenty o projekte (scená r = obsahový zámer, rozpočet = investičný zámer, harmonogram = časový plán realizácie projektu) a ako osobitnú informáciu uvedie predpokladanú sumu nákladov na projekt, ktoré plánuje preinvestovať v SR. Fond po preverení povinných údajov vydá potvrdenie o registrácii filmového projektu, ktoré je platné 3 roky.

Žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu je oprávnený fondu predložiť ž iadateľ, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu; žiadosť sa predkladá spravidla po skončení realizácie audiovizuálneho diela na území Slovenskej republiky. Ak je žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu úplná a zodpovedá určeným kritériám, fond vydá žiadateľovi o podporu investícií potvrdenie o celkovej výške oprávnených výdavkov, z ktorej sa mu vypočíta vý ška finančných prostriedkov na podporu investícií do filmového priemyslu (ďalej len 'potvrdenie o oprávnených výdavkoch').

Fond každoročne oznámi Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky celkovú sumu finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorú vypočíta na základe vydaných potvrdení o oprávnených vý davkoch. Fond žiadateľovi, ktorému bolo vydané potvrdenie o oprávnených výdavkoch, písomne oznámi výšku finančných prostriedkov, ktorá mu bude poskytnutá a následne fond predloží žiadateľovi n ávrh zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu. Fond poskytne finančné prostriedky na základe písomnej zmluvy prijímateľovi finančných prostriedkov, ktorý má sí dlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a je zaregistrovaný u správcu dane.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2013201420152016Počet podaných žiadostí o podporu audiovizuá lneho priemyslu na AVF0023Počet podporených žiadostí o podporu audiovizuá lneho priemyslu na AVF0012

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použ ité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na vý počty.

Tabuľka č. 4

Audiovizuálny fond

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 - z toho iné dane za tovary a služby (139 001)0000Nedaňové príjmy (200)10000 - z toho administratívne poplatky (221) –

administratívny poplatok pri podaní žiadosti o registráciu filmového projektu001 0002 000Granty a transfery (300)10000 - z toho transfery v rá mci verejnej správy (322) - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom00401 000802 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)10000 Nedaňové príjmy (200)10000 Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné v ýdavky (600) – Audiovizuálny fond00401 000802 000 - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000800 000 - administratívny poplatok001 0002 000 Mzdy, platy, slu žobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)---- Poistné a pr íspevok do poisťovní (620)---- Tovary a služ by (630)2---- Bežné transfery 641 012 ---- Splácanie ú rokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2----Kapitálové výdavky (700) Obstará vanie kapitálových aktív (710)2---- Kapitálové transfery (720)2---- Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)---- Dopad na v ýdavky verejnej správy celkom – Audiovizuálny fond00401 000802 000 z toho vý davky na ŠR Bežn é výdavky (600) ---- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)---- Kapitá lové výdavky (700)---- Vý davky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)----2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie-

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné v ýdavky (600) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky00400 000800 000 Mzdy, platy, slu žobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Poistné a pr íspevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služ by (630)20000 Bežné transfery 641 012 - príspevok zo ŠR - zmluva00400 000 800 000 Splácanie ú rokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové výdavky (700)0000 Obstará vanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na v ýdavky verejnej správy celkom – Ministerstvo kultúry SR0400 000800 000 z toho vý davky na ŠR Bežn é výdavky (600) - príspevok zo ŠR zmluva00400 000800 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Kapitá lové výdavky (700)0000 Vý davky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdový ch výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií vý konu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej zá chrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci26

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnené primárne zahrani čné subjekty, ktoré podnikajú v oblasti filmovej produkcie, a ktoré v súvislosti s realizáciou audiovizuálneho diela na Slovensku preukázateľne uhradia oprávnené výdavky v minimálnej výške 2 000 000 eur.

Sekundárne budú pozitívne ovplyvnené slovenské podnikateľské subjekty, ktoré poskytujú tovary a služby v oblastiach, ktoré je možné využiť pri realizácii filmovej produkcie.

Počet takýchto podnikateľských subjektov nie je možné v súčasnej dobe kvantifikovať.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Predpokladaný prínos návrhu zá kona bude spočívať vo zvýšenej spotrebe slovenských tovarov a služieb v pr ípade, že sa na Slovensku budú realizovať audiovizuálne diela, pri ktorých budú preukázateľne uhradené oprávnené výdavky v minimálnej výške 2 000 000 eur. Motiváciou na realizáciu týchto nákladných audiovizuálnych diel práve na Slovensku má byť to, že ich producenti budú môcť po skončení realizácie diela žiadať o vrátenie 20 % z celkovej sumy preukázateľne uhradených oprá vnených výdavkov vo forme dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu.

Prínos pre slovenské podnikateľské subjekty, nielen z oblasti audiovizuálneho priemyslu, tak bude prevyšovať náklady vynaložené zo štátneho rozpočtu na podporu audiovizuálneho priemyslu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Subjekty, ktoré budú žiadať o dotáciu na podporu audiovizuálneho priemyslu, budú povinné predložiť Audiovizuálnemu fondu žiadosť o registráciu filmového projektu a žiadosť o podporu audiovizuá lneho priemyslu s prílohami. Celkové administratívne náklady na podanie príslušných žiadostí nie je možné vyčísliť.

Uvedené subjekty budú zároveň povinné v zmysle návrhu zákona pri registrácii projektu, v súvislosti s ktorým žiadajú o podporu audiovizuálneho priemyslu, povinné zaplatiť Audiovizuá lnemu fondu administratívny poplatok vo výške 1 000 eur.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)

Cieľom návrhu zákona je motivovať zahraničných producentov a vyvolať v nich záujem o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike.

Keďže výška dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu sa bude odvíjať od výšky preukázateľne uhradených oprávnených výdavkov, ktorá nesmie byť nižšia ako 2 000 000 eur, predpokladá sa pozitívny dopad na fungovanie tých podnikateľských subjektov na slovenskom trhu, ktoré podnikajú s tovarmi a službami, ktor é je možné využiť pri realizácii filmovej produkcie.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozití vne spoločensko - ekonomické dôsledky, prejavujúce sa najmä

-v propagácii a prezentácii Slovenskej republiky a jej regiónov,

- vo vyvolaní záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizá ciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,

-vo vytvorení impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike najmä v oblasti moderných technológií,

-v zvýšení medzinárodnej konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike,

-v pozitívnom prínose pre verejný rozpočet (dane, odvody, úspora na dávkach v nezamestnanosti),

-v rozvoji služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,

-v zvýšení príle žitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou aj realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentsk ého prostredia.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanos ť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domá cností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Predpokladá sa, že predkladaný materiál nebude mať priamy vplyv na hospodárenie domácností.Kvantifikujte:

V súčasnosti nie je možné kvantifikovať.- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na taký ch projektoch, ktoré svojou finančnou aj realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského audiovizuálneho prostredia.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. 4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Predpokladá sa, že predkladaný návrh zákona bude mať pozití vny vplyv na zamestnanosť. Pri jednom 'modelovom' projekte zahraničnej produkcie s rozpočtom 5 mil. eur alebo vyšším možno očakávať vytvorenie

-nových pracovných príležitostí (členovia štá bu, služby, asistentské a pomocné profesie) v rozsahu cca 80 – 100 ľudí na priemerné obdobie 3 mesiace realizá cie projektu v SR,

-krátkodobý ch alebo jednorazových pracovných príležitostí (komparz a pod.) – cca 200 ľudí na priemernú dobu niekoľkých dní nakrúcania.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Rozširuje sa funkcionalita elektronickej služby 'Registračný systém Audiovizuálneho fondu' http://registracia.avf.sk/ o nový modul pre žiadate ľov o podporu audiovizuálneho priemyslu. Už v súčasnosti je táto služba na úrovni IV., nakoľko komplexný proces od podania žiadosti až po vyúčtovanie poskytnutej dotácie sa uskutočňuje priamo prostredn íctvom elektronickej služby. Nakoľko však väčšina žiadateľov ešte nedisponuje elektronickým podpisom, vyžaduje sa aj tlačená verzia základných formulárov žiadosti aj vyúčtovania. Tieto formul áre sú vo vyplnenej podobe však len tlačovými výstupmi z elektronickej služby a žiadateľ na týchto tlačených výstupoch potvrdzuje správnosť údajov, ktoré uviedol v elektronickej službe.6.2. Vytv árajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)V elektronickej službe 'Registračný systém Audiovizuálneho fondu' sú už vytvorené predpoklady pre sémantickú interoperabilitu – najmä s inými informačnými systémami v audiovízii (SK Cinema). Verejná databáza žiadostí umožňuje harvestovanie zverejnených dát a ich ďalšie využívanie.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraš truktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Existujúci informačný systém Audiovizuálneho fondu sa rozširuje o novú funkcionalitu určenú pre elektronické podávanie a komplexnú administráciu žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu.6.8. Roz širuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Roz širuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno6.11. Zvy šuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Roz širuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Rezortná úroveň - rozšírenie funkcionality existujúceho informačného systému je zabezpečené z prostriedkov v rozpočte Audiovizuálneho fondu.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuá lnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èl. 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

- bezpredmetné,

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smern íc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

- bezpredmetné,

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- konanie nebolo začaté,

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1, 3, 13, 14, 55, 61 a 62

Z dôvodu väčšej prehľadnosti zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zavádza členenie zákona na časti a v nadväznosti na to sa menia alebo vypúšťajú nadpisy niektorý ch ustanovení.

K bodu 2

Hlavné činnosti Audiovizuálneho fondu (ďalej len 'fond') sa dopĺ ňajú o novú činnosť, ktorou je poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.

K bodu 4

Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle návrhu zákona bude možné predkladať fondu jednak žiadosti o finančné prostriedky na podporu audiovizuálnej kultúry (ďalej len 'žiadosť o podporu audiovizuá lnej kultúry'), rovnako ako aj žiadosti o finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu (ďalej len 'žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu'), špecifikuje sa kompetencia rady fondu schvaľovať z ásady, spôsob a kritéria hodnotenia žiadostí len vo vzťahu k žiadostiam o podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodu 5

Zavádza sa legislatívna skratka. Pojem 'Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky' sa používa v texte zákona prvý krát.

K bodu 6

Nakoľko v zmysle návrhu zákona bude možné predkladať fondu ž iadosti o podporu audiovizuálnej kultúry, rovnako ako aj žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu, špecifikuje sa kompetencia rady fondu požiadať riaditeľa o predloženie stanoviska k žiadosti spolu so žiadosť ou a jej hodnotením len vo vzťahu k žiadostiam o podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodom 7 a 20

V súlade s terminol ógiou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pojem 'internetová stránka' nahrádza správnejším pojmom 'webové sídlo'.

K bodu 8

Špecifikuje sa kompetencia kancelárie, ktorá v zmysle navrhovaného znenia predkladá odborným komisiám na posudzovanie iba žiadosti o podporu audiovizuá lnej kultúry.

K bodu 9

Vzhľadom na doplnenie ďalšej činnosti fondu, ktorou je poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuá lneho priemyslu, sa upravuje nová kompetencia kancelárie, v rámci ktorej kancelária kontroluje správnosť a úplnosť žiadostí o registráciu filmového projektu, preskúmava úplnosť žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu a preveruje administratívnu zhodu a správnosť oprávnených výdavkov.

K bodu 10 a 12

Nakoľko bude v zmysle návrhu zákona možné predkladať fondu jednak žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry, rovnako ako aj žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu, špecifikuje sa, že fond zriaďuje odborné komisie iba na posudzovanie a hodnotenie žiadostí o podporu audiovizu álnej kultúry.

K bodu 11

Špecifikuje sa, že člen odbornej komisie nesmie byť žiadateľom o finančné prostriedky z fondu, členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgá nov žiadateľa, či štatutárnym orgánom žiadateľa iba vo vzťahu k podpore audiovizuálnej kultúry. Nakoľko odborné komisie neposudzujú žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu, návrh zákona umož ňuje členom komisií žiadať o tento druh podpory.

K bodu 15 až 19, 21 až 24, 26 až 29, 35 až 53

V zmysle návrhu zákona sa podporná činnosť fondu rozdelila na dve zá kladné oblasti. Jednou oblasťou podpory je podpora audiovizuálneho priemyslu, ktorú fond v súčasnosti nevykonáva. Druhou oblasťou je podpora audiovizuálnej kultúry, ktorá je upravená v tretej časti návrhu zá kona – ide o podpornú činnosť, ktorú fond vykonáva aj v súčasnosti v zmysle platnej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené boli z legislatívno-technického hľadiska, ale najmä z pojmového hľ adiska, precizované ustanovenia § 18 až 22, ktoré upravujú podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodu 25 a 34

Navrhuje sa rozší renie podmienky pre poskytnutie podpory audiovizuálnej kultúry tak, aby bolo zabezpečené, že žiadateľ má pred poskytnutím dotácie vysporiadané finančné vzťahy nielen so štátnym rozpočtom a fondom, ale so všetkými subjektmi verejnej správy.

K bodu 30

Navrhuje sa, aby prílohou žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry bolo namiesto čestného vyhlásenia o neporušení z ákazu nelegálneho zamestnávania potvrdenie príslušného inšpektorátu prá ce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 31

Upravuje sa terminológia v súlade so zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 32

Pojem 'administratívna ú hrada' sa nahrádza presnejším pojmom 'administratívny poplatok'.

K bodu 33

Na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby prílohou k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry bolo namiesto čestného vyhl ásenia potvrdenie príslušného súdu o tom, že žiadateľ nie je v konkurze ani v likvidácii, a ž e proti nemu nie je vedené exekučné konanie.

K bodu 54

Štvrtá časť zákona upravuje oblasť podpory audiovizuá lneho priemyslu. V rámci podpory audiovizuálneho priemyslu bude fond poskytovať finančné prostriedky na realizáciu filmového projektu, ktorý musí spĺňať kritériá stanovené zákonom. Filmový m projektom sa rozumie audiovizuálne dielo, ktoré je hraným, dokumentárnym alebo animovaným kinematografickým dielom alebo dielom primárne určeným pre televízne vysielanie v rozsahu najmenej 70 minút alebo audiovizuá lne dielo, ktoré je časťou viacdielneho diela primárne určeného pre televízne vysielanie a priemerný rozsah jednej časti je najmenej 40 minút. Zároveň obsah filmového projektu musí byť v súlade s p redpismi Európskej únie, čo sa preukazuje kultúrnym testom alebo koprodukčným štatútom, nesmie schvaľovať násilie, ani ho žiadnou formou podporovať, nijako urážať ľudskú dôstojnosť, ani iným spôsobom porušovať právny poriadok Slovenskej republiky a nesmie mať pornografický charakter. Ïalšími podmienkami na poskytnutie finančných prostriedkov je, že celkový plánovaný rozpočet audiovizuálneho diela nesmie byť nižší ako 2 500 000 eur a minimálna výška uhradených oprávnených výdavkov v súvislosti s výrobou tohto diela je 2 000 000 eur. Z ákon zároveň stanovuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky a čo sa do celkovej sumy oprávnených výdavkov nezapočítava. Finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu poskytuje fond formou dot ácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov. Na ich poskytnutie nie je právny nárok.

V § 22b zákon stanovuje, kto môže byť žiadateľom o finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu. O finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu môže požiadať fyzická osoba - podnikateľ plne spôsobilá na právne úkony alebo právnická osoba, ktorá je producentom alebo koproducentom filmového projektu. Ak je filmový projekt realizovaný v koprodukcii, môže byť žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu iba jeden koproducent písomne splnomocnený ostatnými koproducentami. Žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu nesmie byť osoba, ktorá je v konkurze alebo v likvidá cii, proti ktorej je vedené exekučné konanie, ktorá nemá vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom alebo fondom, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania alebo ktorá nepredlož ila fondu vyúčtovanie finančných prostriedkov. Žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu ani štatutárnym orgánom žiadateľa nemôže byť člen rady, člen dozornej komisie, riaditeľ ani jemu blí zka osoba.

V súvislosti s podporou audiovizuálneho priemyslu rozlišuje zákon dva druhy žiadostí, a to žiadosť o registráciu filmového projektu a žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu. Žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu je oprávnený predložiť žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu.

Osvedčenie o registrácii filmového projektu vydáva fond žiadateľovi o podporu audiovizuálneho priemyslu na základe žiadosti o registráciu filmového projektu, ktorej formulár zverejní fond na svojom webovom sí dle a prílohy ktorej sú vymedzené v § 22c ods. 2 písm. a) až e). Jednou z príloh je aj potvrdenie o zaplatení administratívneho poplatku v sume 1 000 eur. Navrhovaná suma 1 000 eur predstavuje odhadované priemerné náklady na všetky činnosti spojené s administráciou, posúdením, kontrolou a archiváciou takejto žiadosti (evidencia, kontrola úplnosti, posúdenie kultúrneho testu a verifikácia údajov v ňom uvedených, vystavenie príslušných dokumentov a koreš pondencia, administratívna kontrola doručenej žiadosti, úhrada podpory a jej riadne a úplné zaúčtovanie vrátane výkazov, následná kontrola prijímateľa) a sú v nej premietnuté aj predpokladané výdavky fondu spojené s nevyhnutnou úpravou informačných systémov pre registráciu a administráciu žiadostí podľa navrhovaného mechanizmu. V prípade, že žiadateľ o podporu audiovizuá lneho priemyslu predkladá prílohy v inom ako v slovenskom jazyku, je povinný predložiť aj ich preklad do štátneho jazyka.

Následne fond skontroluje správnosť a úplnosť žiadosti o registráciu filmového projektu, a to, či filmový projekt spĺňa kritériá stanovené zákonom.

Zákon taxatívne stanovuje prípady, kedy fond zamietne žiadosť o registráciu filmového projektu. V opačnom prípade vydá žiadateľovi osvedčenie o registrácii filmového projektu, ktoré je platné tri roky odo dňa jeho vydania.

Po skončení realizácie filmového projektu na území Slovenskej republiky môže žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu, predložiť žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu spolu s prílohami podľa § 22e ods. 2 pís. a) až i). Po predložení žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu fond skontroluje jej úplnosť a preverí administrat ívnu zhodu a správnosť oprávnených výdavkov. Prípady, v ktorých fond zamietne žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu zákon stanovuje taxatívne. Ak fond žiadosť nezamietne, vydá žiadateľ ovi potvrdenie o celkovej výške oprávnených výdavkov, z ktorej je vypočítaná výška poskytnutých finančných prostriedkov. Finančné prostriedky poskytuje fond na základe zmluvy o podpore audiovizuá lneho priemyslu.

K bodu 56

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 60.

K bodu 57

Prí jmom fondu bude v zmysle návrhu zákona, okrem administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry aj administratívny poplatok pri podaní žiadosti o registráciu filmového projektu, ktor ý je upravený v § 22d návrhu zákona.

K bodu 58

Upravuje sa terminológia v súlade so zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v sú vislosti s bodom 31 sa vypúšťa odkaz na zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 59

Navrhuje sa, aby výročná správa fondu obsahovala aj prehľad a vyhodnotenie činnosti fondu na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.

K bodu 60

V zmysle návrhu zákona bude Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ď alej len 'ministerstvo kultúry') poskytovať fondu dva druhy príspevku, pričom každý z nich bude určený na špecifický účel.

Jedným z príspevkov bude príspevok určený na podporu audiovizuálnej kultúry, ktorý ministerstvo kultúry poskytuje ka ždoročne fondu aj v zmysle platnej právnej úpravy.

Druhým príspevkom bude príspevok, ktorý bude určený na podporu audiovizuálneho priemyslu. Ide o nový príspevok, ktor ého výška sa bude odvíjať od sumy, ktorú fond vypočíta na základe vydaných potvrdení o celkovej výške oprávnených výdavkoch a každoročne do 30. júna predchádzajúceho kalendárneho roka ju oznámi ministerstvu kultúry.

K bodu 63

Do zákona sa dopĺňa príloha, ktorá obsahuje vzor kultúrneho testu. Kultúrny test je v súlade s právnymi aktmi Európskej únie nevyhnutnou súčasťou podporných schém v oblasti kultú ry. Aby bolo poskytovanie dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorá predstavuje štátnu pomoc, zlučiteľné s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, dotácia musí byť poskytnutá na podporu kultúrnej aktivity. Vzor kultúrneho testu uvedený v prílohe slúži práve na naplnenie tejto podmienky a stanovuje kultúrne ale aj výrobné/realizačné kritériá, ktoré musí audiovizu álne dielo spĺňať, aby jeho realizáciu bolo možné preukázateľne považovať za kultúrnu aktivitu.

K čl. II, III a V

V súvislosti s prechodom na menu euro od 1. januára 2009 sa sumy upravujú v mene euro.

K čl. IV

K bodu 1

Ustanovuje sa právomoc zriaďovateľovi určiť ďalš ie činnosti, ktoré má vykonávať Slovenská národná knižnica.

K bodu 2

Ustanovuje sa výnimka, že na historický kniž ničný dokument a historický knižničný fond, ako aj významný slovacikálny dokument, knižničný dokument alebo súbor knižničných dokumentov, ktoré pre svoju osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu môžu byť vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, nemožno zriadiť záložné právo, nemožno ich zaťažiť, nepodliehajú exekú cii ani konkurzu.

K bodu 3, 4 a 5

V súvislosti s prechodom na menu euro od 1. januára 2009 sa suma pokút upravuje v mene euro.

K čl. VI

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. január 2014.

V Bratislave, 14. augusta 2013

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore