Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 371/2014 účinný od 12.08.2022 do 31.12.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dôvodom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je najmä implementácia požiadaviek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2015/2365 a smerníc 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 (Ú. v. EÚ L 22, 22.1.2021) (ďalej len „nariadenie 2021/23“) a úprava spočívajúca v spresnení niektorých platných ustanovení zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2021/23 je potrebné určiť orgán (jeden alebo viacero) pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, ktorý bude splnomocnený uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v nariadení 2021/23. Podľa článku 3 nariadenia 2021/23 sa orgánmi pre riešenie krízových situácií rozumejú národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo iné orgány poverené právomocami verejnej správy. Príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v Slovenskej republike bude Rada pre riešenie krízových situácií. V tejto súvislosti sa návrhom zákona rozširujú právomoci už existujúcej Rady pre riešenie krízových situácií.

V nadväznosti na návrh zákona sa novelizuje aj zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého sa ďalej transponuje aj delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1269 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení delegovaná smernica (EÚ) 2017/593, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti do povinností v oblasti riadenia produktov (Ú. v. EÚ L 277, 2.8.2021) (ďalej len „delegovaná smernica“), ktorej hlavným cieľom je začlenenie faktorov udržateľnosti do procesu schvaľovania produktu pri každom finančnom nástroji, ako aj v iných mechanizmoch riadenia produktov a dohľadu nad produktmi pri každom finančnom nástroji, ktorý je určený na distribúciu klientom hľadajúcim finančné nástroje s udržateľným profilom. Súčasťou návrhu sú aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov, ktorá reflektuje na legislatívnu úpravu návrhu zákona a potreby aplikačnej praxe ako napríklad úprava podmienok prijatia cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu.

V nadväznosti na návrh zákona sa novelizuje aj zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní (ďalej len „zákon o kolektívnom investovaní“), v rámci ktorého sa transponuje delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 277, 2.8.2021), ktorej hlavným cieľom je, aby sa pravidlá týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi a to z dôvodu, aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, a aby sa zabránilo súvisiacej roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní vnútorného trhu. Do zákona o kolektívnom investovaní sa transponuje aj smernica (EÚ) 2021/2261 z 15. decembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES, pokiaľ ide o používanie dokumentov s kľúčovými informáciami správcovskými spoločnosťami podnikov kolektívneho

2

investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú.v. EÚ L 455, 20.12.2021), podľa ktorej sa dokument s kľúčovými informáciami vypracovaný podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014) bude od 1. januára 2023 považovať za dokument spĺňajúci požiadavky uplatniteľné na dokument s kľúčovými informáciami pre investorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) a retailoví investori tak už nebudú dostávať dva dokumenty obsahujúce tie isté informácie týkajúce sa toho istého finančného produktu. Taktiež sa v nadväznosti na balík opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameraný na uľahčenie podnikateľskej činnosti, tzv. kilečko 2.0, uľahčuje týmto zákonom prístup tuzemských subjektov kolektívneho investovania s právnou subjektivitou ku kapitálu od kvalifikovaných investorov, čo bude mať pozitívny dopad na investície do reálnej ekonomiky. Navrhuje sa tiež spresnenie niektorých ustanovení zákona o kolektívnom investovaní v nadväznosti na žiadosť Európskej komisie dosiahnuť presnejšiu transpozíciu niektorých článkov smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú.v. EÚ L 174, 1.7.2011).

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom bude mať možné negatívne a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1269 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení delegovaná smernica (EÚ) 2017/593, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti do povinností v oblasti riadenia produktov.

Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

November 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Február 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je najmä implementácia požiadaviek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2015/2365 a smerníc 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 (Ú. v. EÚ L 22, 22.1.2021) (ďalej len „nariadenie 2021/23“) a úprava spočívajúca v spresnení niektorých platných ustanovení zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2021/23 je potrebné určiť orgán (jeden alebo viacero) pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, ktorý bude splnomocnený uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v nariadení 2021/23. Podľa článku 3 nariadenia 2021/23 sa orgánmi pre riešenie krízových situácií rozumejú národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo iné orgány poverené právomocami verejnej správy. Príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v Slovenskej republike bude Rada pre riešenie krízových situácií. V tejto súvislosti sa návrhom zákona rozširujú právomoci už existujúcej Rady pre riešenie krízových situácií.

V nadväznosti na návrh zákona sa novelizuje aj zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého sa transponuje aj delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1269 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení delegovaná smernica (EÚ) 2017/593, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti do povinností v oblasti riadenia produktov (Ú. v. EÚ L

4

277, 2.8.2021) (ďalej len „delegovaná smernica 2021/1269“), ktorej hlavným cieľom je začlenenie faktorov udržateľnosti do procesu schvaľovania produktu pri každom finančnom nástroji, ako aj v iných mechanizmoch riadenia produktov a dohľadu nad produktmi pri každom finančnom nástroji, ktorý je určený na distribúciu klientom hľadajúcim finančné nástroje s udržateľným profilom. Súčasťou návrhu sú aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov, ktorá reflektuje na potreby aplikačnej praxe ako napríklad úprava podmienok prijatia cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu.

V nadväznosti na návrh zákona sa novelizuje aj zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v rámci ktorého sa transponuje delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (ďalej len „delegovaná smernica 2021/1270“), ktorej hlavným cieľom je, aby sa pravidlá týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi a to z dôvodu, aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, a aby sa zabránilo súvisiacej roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní vnútorného trhu. Taktiež sa v nadväznosti na balík opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameraný na uľahčenie podnikateľskej činnosti, tzv. kilečko 2.0, uľahčuje týmto zákonom prístup tuzemských subjektov kolektívneho investovania s právnou subjektivitou ku kapitálu od kvalifikovaných a neprofesionálnych investorov, čo bude mať pozitívny dopad na investície do reálnej ekonomiky.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom nariadenia 2021/23 je zabezpečenie toho, aby centrálne protistrany boli lepšie pripravené na zotavenie sa z finančných ťažkostí a príslušným orgánom by poskytli nové právomoci na rýchle ozdravenie alebo riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, aby sa zachovali ich zásadné funkcie pri likvidácií ostatných činností.

Cieľom delegovanej smernice 2021/1269 je začlenenie faktorov udržateľnosti do procesu schvaľovania produktu pri každom finančnom nástroji, ako aj v iných mechanizmoch riadenia produktov a dohľadu nad produktmi pri každom finančnom nástroji, ktorý je určený na distribúciu klientom hľadajúcim finančné nástroje s udržateľným profilom. Súčasťou návrhu sú aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Cieľom delegovanej smernice 2021/1270 je, aby sa pravidlá týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi a to z dôvodu, aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, a aby sa zabránilo súvisiacej roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní vnútorného trhu.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

banky (8),

obchodníci s cennými papiermi (24)

správcovské spoločnosti (14)

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Alternatívne riešenia neboli zvažované. Nulový variant nie je možné realizovať, nakoľko ide o transpozíciu delegovaných smerníc a implementáciu požiadaviek nariadenia 2021/23 a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície, resp. implementácie, Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

5

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Národná úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

V nariadení 2021/23 je určené, že Komisia do 12. augusta 2027 preskúma toto nariadenie a jeho vykonávanie a vyhodnotí účinnosť mechanizmov riadenia na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v Únii a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade, a to v prípade potreby aj s návrhmi na revíziu tohto nariadenia.

Delegované smernice neuvádzajú termín a kritériá preskúmania, ich úlohou je iba vyprecizovať konkrétne požiadavky vyplývajúce zo smerníc EÚ, ku ktorým sú vydané (Level 2).

V súvislosti s čl. IV návrhu zákona sa stanovuje termín preskúmania 3 roky od účinnosti zákona. Kritériom preskúmania bude úspora administratívnych nákladov subjektu kolektívneho investovania a počet/podiel neprofesionálnych investorov v alternatívnych investičných fondoch.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V rámci Slovenskej republiky nebola podľa Čl. I doposiaľ zriadená žiadna centrálna protistrana, v tomto momente ide o prebratie príslušných ustanovení nariadenia 2021/23, predovšetkým o určenie orgánu dohľadu.

6

V nadväznosti na balík opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameraný na uľahčenie podnikateľskej činnosti, tzv. kilečko 2.0 sa podľa Čl. IV vytvárajú vhodnejšie podmienky na zabezpečenie dostupnosti kapitálu, ktorý následne subjekty kolektívneho investovania alokujú do reálnej ekonomiky, čo povedie k zníženiu nákladov na získavanie kapitálu.

Zároveň vznikajú z dôvodu ochrany investorov povinnosti daným subjektom kolektívneho investovania informovať investorov o činnosti týchto subjektov v širšom rozsahu.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Ján Kaššovič, PhD.

02/5958 2529, jan.kassovic@mfsr.sk

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 219_2/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☒ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0,00

0,00

B. Iné poplatky

0,00

0,00

C. Nepriame finančné náklady

0,00

0,00

D. Administratívne náklady

14 000,03

84 000,04

Spolu = A+B+C+D

14 000,03

84 000,04

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

0,00

0,00

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0,00

0,00

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

14 000,03

84 000,04

8

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Zníženie nákladov na získavanie kapitálu umožnením nadobúdať majetkové podiely v tuzemských subjektoch kolektívneho kvalifikovaným a neprofesionálnym investorom

203/2011 Z.z.

§ 31d ods. 1 a 2

EÚ harmonizácia s možnosťou voľby

01.01.23

Tuzemské subjekty kolektívneho investovania s právnou subjektivitou

14

N

6 000,00

84 000,04

Out (znižuje náklady)

2

Rozšírenie informačných povinností voči kvalifikovaným a neprofesionálnym investorom

203/2011 Z.z.

§ 31d ods. 3

EÚ harmonizácia s možnosťou voľby

01.01.23

Tuzemské subjekty kolektívneho investovania s právnou subjektivitou

14

N

1 000,00

14 000,03

In (zvyšuje náklady)

3

0

0

0

vyberte

-

0

-

-

0,00

0,00

vyberte

4

0

0

0

vyberte

-

0

-

-

0,00

0,00

vyberte

5

0

0

0

vyberte

-

0

-

-

0,00

0,00

vyberte

9

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Východiskom pre výpočet nákladov regulácie sú aktuálne údaje o počte subjektov

kolektívneho investovania, ktoré sú zahrnuté do § 4 ods. 2 písm. b) zákona o kolektívnom

investovaní – ide o 19 registrovaných správcov alternatívnych investičných fondov a 9

samosprávnych alternatívnych investičných fondov, celkom 28 subjektov. U polovice z nich

(14 subjektov) predpokladáme, že ich majetkové podiely a cenné papiere budú nadobúdať

kvalifikovaní a neprofesionálni investori. Nakoľko sa subjektom kolektívneho investovania

umožnením nadobúdania ich majetkových podielov a cenných papierov ďalšími kategóriami

investorov popri profesionálnych investoroch rozširujú možnosti získavania kapitálu, dané

opatrenie zároveň vedie k zníženiu nákladov na získavanie kapitálu skrátením obdobia nutného

na získanie investorov, keďže kapitál bude možné naakumulovať rýchlejšie a vo väčšom

objeme, teda subjekt kolektívneho investovania ušetrí administratívne náklady na pracovníkov,

ktorých úlohou je propagácia a distribúcia majetkových účastí a cenných papierov dotknutého

subjektu kolektívneho investovania.

Zároveň rozšírením investorskej základne o kvalifikovaných a neprofesionálnych investorov

vznikajú z dôvodu ochrany investorov povinnosti daným subjektom kolektívneho investovania

informovať investorov o činnosti týchto subjektov v širšom rozsahu.

Nižšie uvádzame odhad úspory nákladov z dôvodu rozšírenia investorskej základne (v bode A)

a odhad vzniknutých dodatočných nákladov z dôvodu rozšírených informačných povinností (v

bode B).

A) odhad úspory nákladov (zaokrúhlené číselné hodnoty)

U 14 subjektov kolektívneho investovania predpokladáme úsporu na nákladoch na

pracovníkoch vo výške 6000 Eur ročne, čo predstavuje 2000 Eur mesačne po dobu 3 mesiacov

(približná doba potrebná na dostatočnú propagáciu daného subjektu s pozitívnou odozvou od

potenciálneho investora, uvažujeme len s jednou propagáciou počas ľubovoľných 3 mesiacov

v priebehu kalendárneho roka).

Úsporu administratívnych nákladov vypočítame podľa vzorca:

Mesačný náklad na pracovníka (MN) * počet mesiacov potrebných na propagáciu fondu

s pozitívnou odozvou od potenciálneho investora (M) = úspora administratívnych nákladov na

jeden subjekt kolektívneho investovania (ÚAN)

2000 * 3 = 6 000 Eur/na jeden subjekt ročne

Následne dostaneme celkovú úsporu administratívnych nákladov za všetky uvažované

subjekty:

Úspora administratívnych nákladov na jeden subjekt kolektívneho investovania * počet

uvažovaných subjektov = celková úspora administratívnych nákladov spôsobená rozšírením

investorskej základne

UAN * 14 = 84 000 Eur/ročne

B) Odhad celkových dodatočných administratívnych nákladov (zaokrúhlené číselné hodnoty)

U dotknutých 14 subjektov kolektívneho investovania odhadujeme zvýšenie administratívnych

nákladov z dôvodu poskytovania podrobnejších informácií investorom vo výške 1 000

Eur/ročne/na každý subjekt. Celkovo tak ročne pre daných 14 subjektov odhadujeme dodatočné

náklady spojené s rozšírením informačných povinností vo výške 14000 Eur.

10

Dodatočné administratívne náklady vypočítame podľa vzorca:

Odhadovaná výška dodatočných ročných administratívnych nákladov

na jeden subjekt * počet subjektov = celkové dodatočné administratívne náklady

a teda: 1000 Eur * 14 subjektov = 14000 Eur/ročne za všetkých 14 subjektov

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Konzultácie sa uskutočnili s Národnou bankou Slovenska v priebehu mesiacov august

a september 2021 na základe iniciatívy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

vyplývajúcej z balíka opatrení na podporu podnikania, tzv. kilečko 2.0. Predmetom konzultácií

bolo prediskutovanie možnosti nadobúdania majetkových podielov v tuzemských subjektoch

kolektívneho investovania s právnou subjektivitou kvalifikovaným a neprofesionálnym

investorom.

Ku kľúčovým bodom patrilo vymedzenie kvalifikovaných a neprofesionálnych investorov,

výška ich minimálnej investície, ich celkový počet a ochrana investorov z hľadiska

zabezpečenia dostatočného rozsahu informácií o činnosti daných fondov. Záverom je, že

majetkové účasti a cenné papiere v dotknutých subjektoch kolektívneho investovania môže

nadobúdať maximálne 50 kvalifikovaných a neprofesionálnych investorov pri minimálnej

investícii 100 000 Eur u kvalifikovaného investora a neprofesionálny investor musí prejsť

testom vhodnosti, ktorý vykoná obchodník s cennými papiermi na nezávislom základe.

Alternatívne sa diskutovalo o požiadavke predložiť písomné vyhlásenie zo strany investora, že

si je vedomý všetkých rizík súvisiacich s investíciou. Tento návrh nebol akceptovaný z dôvodu,

že výrazne znižuje ochranu investora v prípade významných strát investície z dôvodu

neodborného prístupu pri spravovaní subjektu kolektívneho investovania.

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Daný návrh má potenciál prispieť k uľahčeniu získavania kapitálu tuzemskými fondami

kolektívneho investovania s právnou subjektivitou od kvalifikovaných a neprofesionálnych

investorov, čo následne prispeje k nárastu investícií do reálnej ekonomiky.

Návrhom sa nevytvárajú žiadne prekážky či už na strane subjektov kolektívneho investovania

alebo na strane investorov. Rozsah práv a povinností pre každú kategóriu investorov určuje

zákon o kolektívnom investovaní rovnako, taktiež súčasné znenie zákona o kolektívnom

investovaní priamo zakazuje nerovnaký prístup k investorom.

11

Predmetným návrhom sa vytvárajú vhodnejšie podmienky na zabezpečenie dostupnosti

kapitálu, ktorý následne subjekty kolektívneho investovania alokujú do reálnej ekonomiky.

Investori sa tak podieľajú na dosiahnutých výsledkoch daného subjektu kolektívneho

investovania.

Inovácie, veda a výskum daným návrhom nie sú priamo ovplyvnené, avšak dané subjekty

kolektívneho investovania môžu investovať aj do oblasti inovácií, vedy a výskumu, pokiaľ to

bude v súlade s ich investičnou politikou.

Dôležitosť tohto návrhu je najmä v rozšírení investorskej základne a rýchlejšiemu prístupu ku

kapitálu. Tým daný návrh prispieva k zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak vzhľadom

na počet týchto subjektov kolektívneho investovania nie je možné očakávať zásadné zmeny

v podnikateľskom prostredí výlučne vďaka tomuto návrhu.

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

x zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

Rozšírením investorskej základne vznikne prostredie, kde sa o investorov budú môcť uchádzať

všetky dotknuté subjekty kolektívneho investovania. Konkurencia sa teda prejaví nielen pri

prvotnom oslovovaní investorov, ale následne aj pri zameraní investícií dotknutých subjektov

kolektívneho investovania.

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

x zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

V oblasti kolektívneho investovania je otázka objemu kapitálu a jeho dostupnosti kľúčovou

otázkou. Daný návrh má potenciál výrazne prispieť k zníženiu nákladov na obstaranie kapitálu,

a to aj v dlhodobom horizonte. Tieto subjekty kolektívneho investovania tak budú môcť získať

veľký objem kapitálu v krátkom čase, pri súčasnom znížení administratívnych nákladov na ich

obstaranie, teda tento návrh prispeje k zvýšeniu pomeru medzi celkovým objemom kapitálu

a nákladmi na ich obstaranie.

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

12

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Neboli identifikované iné vplyvy na podnikateľské prostredie v dôsledku tohto návrhu.

V súvislosti s delegovanou smernicou 2021/1269 neboli identifikované vplyvy na

podnikateľské prostredie v dôsledku, že ide iba o presnejšie objasnenie, že faktory udržateľnosti

a ciele súvisiace s udržateľnosťou by sa mali zohľadňovať v rámci požiadaviek na riadenie

produktov.

V súvislosti s delegovanou smernicou 2021/1270 neboli identifikované vplyvy na

podnikateľské prostredie v dôsledku vyprecizovania textu z dôvodu zachovania právnej istoty,

aby sa zabránilo roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní

vnútorného trhu.

Metodický postup pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny ročných nákladov v prepočte na podnikateľské prostredie, Vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov:

Predkladateľ: tabuľka č. 1 sa vypĺňa na základe detailných informácií uvedených v tabuľke č. 2 a v doplňujúcich informáciách k nej.

Na vypĺňanie použite Kalkulačku nákladov, ktorá vyplnenie tejto tabuľky automatizuje. Samotná kalkulačka obsahuje vysvetlivky aj návod na vypĺňanie. Identickou tabuľkou z kalkulačky následne nahraďte tabuľku č. 1.

Pokyny k jednotlivým stĺpcom tabuľky č. 1:

Priame finančné náklady sa rozdeľujú na A. a B. z dôvodu, že na zmeny v regulácii výšky daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality sa neuplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov. Na iné poplatky sa pravidlo uplatňuje, preto sú uvedené osobitne.

A: Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality (patria medzi priame finančné náklady): vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú, rušia či menia ich výšku. Pod negatívnymi externalitami sa myslí prenos nákladov produkcie či spotreby na iné subjekty, napríklad poškodenia, zníženia hodnoty, znehodnotenia či znečistenia. Medzi takéto poplatky patria napríklad tie, ktorých cieľom je znižovať emisie

13

skleníkových plynov, emisie iných znečisťujúcich látok alebo chrániť obmedzené prírodné zdroje.

Použite najmä údaje z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy (tabuľka č. 3). Zmeny v administratívnej náročnosti plnenia povinností spojené s daňami, odvodmi, clami a poplatkami sa kvantifikujú v rámci „D. Administratívne náklady“. Ide o ročný vplyv na PP v eurách. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.

B: Iné poplatky (patria medzi priame finančné náklady): vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú/rušia či menia výšku iných poplatkov. Nápomocné môžu byť údaje z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy (tabuľka č. 3). Ide o ročný vplyv na PP v eurách. Dôležité je kvantifikovať aj poplatky, ktoré do rozpočtu verejnej správy nevstupujú. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.

Medzi poplatky patria napríklad: poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, poplatok za žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia, úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, poplatky organizáciám kolektívnej správy, napríklad SOZA alebo iné správne/súdne poplatky. Medzi poplatky nepatria pokuty.

C: Nepriame finančné náklady: vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú rušia či menia výšku nepriamych nákladov. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady. V prípade objektívnej nedostupnosti požadovaného údaja použite expertný odhad.

Nepriame finančné náklady – sú náklady, ktoré musí podnikateľ vynaložiť na účely zabezpečenia súladu výrobku, služieb, interných procesov, vybavenia prevádzky s požiadavkami regulácie (napr. náklady spojené so zabezpečením ochranných pracovných odevov, náklady na zabezpečenie pitného režimu, náklady na vybavenie prevádzky elektronickou registračnou pokladňou, náklady na školenie, na získanie potrebných vedomostí nevyhnutných na dosiahnutie určitého diplomu alebo osvedčenia a iné). Patria sem aj, príplatky k mzde, príspevky zamestnancom, cestovné náhrady, stravné a pod.

D. Administratívne náklady: vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú, rušia či menia výšku administratívnych nákladov. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady. Pri kvantifikácii administratívnych nákladov je možné použiť štandardizovanú časovú náročnosť pre typické administratívne povinnosti (uvedenú v tabuľke na str. 10), alebo je možné použiť expertný odhad.

Administratívne náklady – Ide o nákladové vyjadrenie času, ktorý strávi podnikateľ resp. jeho zamestnanci realizáciou konkrétnych činností v súvislosti s dodržiavaním regulačných povinností resp. pri plnení informačnej povinnosti. Patria sem aj administratívne náklady súvisiace so samotným oboznámením sa s novou reguláciou a jej implementáciou.

Spolu A+B+C+D: spočítajú sa všetky vplyvy (A+B+C+D). Tento súčet vyjadruje aký celkový pozitívny vplyv a aký celkový negatívny vplyv má regulácia na náklady PP.

14

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky (MSP): vypočítajú sa náklady tých ustanovení predkladaného právneho predpisu, ktoré majú vplyv na MSP resp. aj na MSP. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady. Kategóriu MSP tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná bilančná suma neprevyšuje 43 miliónov eur.

F. Úplná harmonizácia práva EÚ: spočítajú sa náklady tých ustanovení predkladaného právneho predpisu, ktoré vyplývajú z legislatívy EÚ, od ktorej sa nemožno odkloniť a ktorú ani nie je možné upraviť inak (z Tabuľky č. 2 – Pôvod regulácie: EÚ úplná harm.). Neuvádzajú sa sem vplyvy na náklady, ktoré vychádzajú z harmonizácie s právom EÚ s možnosťou voľby (tie nemajú výnimku z mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov). Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F: vypočítajú sa náklady, ktoré vstupujú do mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov. Ide o súčet iných poplatkov, nepriamych finančných nákladov a administratívnych nákladov, oslobodený od výšky nákladov, vyplývajúcich z úplnej harmonizácie s právom EÚ. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Predkladateľ vloží tabuľku č. 2, ktorú mu vygeneruje Kalkulačka nákladov:

Pokyny k jednotlivým stĺpcom tabuľky č. 2:

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP: v tomto stĺpci predkladateľ uvedie stručne a výstižne aj dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP. Predkladateľ nekopíruje paragrafové znenie regulácie! Napríklad: zníženie frekvencie povinných kontrol strojov z ročnej na dvojročnú.

Číslo normy (zákona, vyhlášky a pod.): predkladateľ uvedie číslo právneho predpisu, v ktorom je upravená predmetná regulácia, čo slúži pre exaktnú identifikáciu zdroja právnej úpravy, zvlášť v prípadoch, kedy materiál upravuje dva a viac právnych predpisov. Napríklad: zákon č. 311/2001 Z. z.

Lokalizácia (§, ods.): predkladateľ uvedie, ktorý paragraf, odsek, písmeno a bod upravuje zmenu predmetnej regulácie. Napríklad: § 15 ods. 2 písm. b).

Pôvod regulácie: predkladateľ vyberie jednu z možností pôvodu regulácie: SK; EÚ úplná harm.; EÚ harm. s možnosťou voľby. Regulácie s pôvodom „SK“ sú domáce iniciatívne regulácie. Pôvod „EÚ úplná harmonizácia“ majú tie ustanovenia, ktoré sú transpozíciou práva EÚ, pri ktorých nie je možná voľba ani odklon od znenia práva EÚ. Napríklad: presné znenie predzmluvnej informácie, ktorú musia obsahovať všeobecné obchodné podmienky. Pôvod „EÚ harmonizácia s možnosťou voľby“ majú tie ustanovenia, ktoré sú transpozíciou alebo implementáciou práva EÚ, ktoré má úroveň minimálnej harmonizácie alebo ide o transpozíciou

15

alebo implementáciu s možnosťou voľby. Napríklad: Povinnosť mať systém ochrany pre prípad úpadku, avšak samotný mechanizmus, fungovanie sú na voľbe členského štátu.

Účinnosť regulácie: predkladateľ uvedie dátum/dátumy účinnosti resp. navrhovanej účinnosti regulácie (obzvlášť dôležité v prípade, ak právny predpis obsahuje ustanovenia s rôznymi dátumami účinnosti). Napríklad: 1.7.2022.

Kategória dotknutých subjektov: predkladateľ definuje kategóriu dotknutých subjektov, ktoré budú ovplyvnené predkladanou reguláciou. Napríklad: ubytovacie zariadenia, autoškoly a pod. alebo všetky podniky. V prípade, ak sa návrh týka celého podnikateľského prostredia, predkladateľ uvedie "všetky kategórie".

Počet subjektov v dotknutej kategórii: predkladateľ uvedie počet dotknutých subjektov v posudzovanej kategórii. Ak má jedna regulácia rôzny vplyv na zmenu nákladov viacerých kategórií podnikov, tak pre každú takúto kategóriu je potrebné uviesť samostatný riadok. Tento údaj môže byť určený presne na základe evidencie zodpovedných útvarov za predchádzajúce obdobie, odhadom prostredníctvom údajov za predchádzajúce obdobie, prostredníctvom

štatistík podľa SK NACE klasifikácie, iných štatistík alebo expertným odhadom. Ak nie je možné definovať počet dotknutých subjektov, predkladateľ uvedie „N/A“. Ak sa týka všetkých kategórií, tak uvedie celkový počet dotknutých subjektov.

Počet subjektov MSP v dotknutej kategórii: ak má zmena regulácie vplyv aj na MPS, tak predkladateľ uvedie ich počet (kategóriu MSP tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná bilančná suma neprevyšuje 43 miliónov eur). Ak má vplyv na MSP, ale z objektívnych dôvodov nie je možné definovať počet dotknutých subjektov, ani vykonať expertný odhad, predkladateľ uvedie „N/A“.

Vplyv na 1 podnikateľa v eurách: vypočíta Kalkulačka nákladov na základe údajov v predchádzajúcich stĺpcoch. Podrobnosti výpočtu sú uvedené v ďalšej časti Metodického postupu.

Vplyv na kategóriu subjektov v eurách: vypočíta Kalkulačka nákladov na základe údajov v predchádzajúcich stĺpcoch. Podrobnosti sú uvedené v ďalšej časti Metodického postupu.

Druh vplyvu IN (zvyšuje náklady) / OUT (znižuje náklady): vyberie sa druh vplyvu. Napríklad: Zníženie príplatkov za prácu v sobotu bude mať druh vplyvu OUT, pretože znižuje náklady podnikateľom. Zavedenie nových povinností BOZP bude mať druh vplyvu IN, pretože zvyšuje náklady podnikateľom.

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

V tejto časti uvedie predkladateľ doplňujúce informácie k tabuľke č. 2 a k údajom vyplneným v Kalkulačke nákladov tak, aby umožňoval skontrolovať spôsob a správnosť výpočtov. Predkladateľ osobitne uvedie aj jednotlivé zdroje dát, ktoré použil na výpočty. Pri odkazoch z internetu je potrebné uviesť konkrétnu podstránku, odkiaľ boli čerpané dáta, nielen kmeňovú adresu webu a zároveň aj dátum, kedy bola informácia z danej podstránky prebratá.

V prípade, ak predkladateľ nemá k dispozícii konkrétne dáta, pokúsi sa vykonať expertný odhad, pričom v tejto časti popíše, akým spôsobom a z akých informácií vychádzal pri expertnom odhade.

16

V prípade, ak vplyvy objektívne nie je možné kvantifikovať alebo vykonať expertný odhad a predkladateľ z tohto dôvodu uvedie v tabuľke znak „N/A“, tak ich v tejto časti aspoň čo najpresnejšie vysvetlí a uvedie dôvod, pre ktoré ich nebolo možné kvantifikovať, alebo vykonať expertný odhad.

Za objektívny dôvod je možné považovať skutočnosť, ak sa pre konkrétny údaj nevykonáva štatistické zisťovanie, resp. neexistuje žiadna iná forma sledovania alebo vykazovania, ktorá by mohla byť použitá pre tento účel.

Expertný odhad je možné vykonať na základe rôznych dát, napr. z dát z minulosti. Napríklad, ak je potrebný údaj typu „počet úkonov“ a predkladateľ nevie odhadnúť, koľko úkonov sa v budúcom období vykoná, mal by vykonať expertný odhad na základe údajov z minulosti (ideálne z posledného roka), ak je takýto údaj k dispozícii.

Metodika kvantifikácie vplyvov jednotlivých regulácií:

I.Rozdelenie materiálu na jednotlivé regulácie, ktoré menia náklady jednotlivých kategórií podnikateľských subjektov

Niektoré materiály obsahujú zmenu (resp. zavedenie či zrušenie) iba jednej regulácie, väčšina materiálov však mení viacero regulácií, ktoré majú vplyv na zmenu nákladov PP. V prvom kroku je preto potrebné materiál rozdeliť na jednotlivé regulácie.

Napríklad: Zmena Zákonníka práce môže obsahovať zmenu povinností zamestnávateľa v súvislosti so zabezpečením stravovania zamestnancov a tiež zmenu vo výške odstupného a zmenu v mzdovom zvýhodnení za prácu v sobotu.

Následne je potrebné určiť, na ktoré kategórie dotknutých podnikateľských subjektov sa jednotlivé regulácie vzťahujú.

Napríklad: Zmena zákona o sociálnych službách zavádza povinnú bezbariérovosť budov, v ktorých sídlia zariadenia poskytujúce iba konkrétne sociálne služby, nie všetky, napr. zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.

II.Identifikovanie typov nákladov, ktoré mení regulácia

Niektoré regulácie menia len jeden typ nákladov, iné viacero. Dôležité je preto zmenu regulácie rozložiť na menšie nákladové položky podľa typov nákladov (Priame finančné náklady – osobitne dane, odvody, clá, a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality (A) a osobitne Iné poplatky (B), Nepriame finančné náklady (C), Administratívne náklady (D).

Napríklad: Rozšírenie povinností pri protipožiarnej ochrane stavby môže obsahovať kúpu hasiacich prístrojov (nepriame finančné náklady), čas (a tým aj náklady na mzdy) vlastných zamestnancov potrebný na ich obstaranie a montáž (administratívne náklady).

III.Výpočet jednotlivých typov nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

V prípade priamych finančných nákladov (odvody, dane, clá, poplatky) ide o ročný vplyv, z tohto dôvodu sa výška nákladov nenásobí frekvenciou. V nasledujúcom texte nie sú poplatky rozdelené na tie, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality a na iné poplatky z toho dôvodu, že sa kvantifikujú rovnako. Na stanovenie výšky týchto nákladov je potrebné použiť údaje z Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, kde je povinnosť ich kvantifikovať ak prichádza k ich zmene. V prípade poplatkov je navyše potrebné doplniť aj kvantifikáciu tých, ktoré sa menia a zároveň nie sú príjmom rozpočtu verejnej správy (napr. zo zákona povinné poplatky komorám, asociáciám a pod.).

Priame finančné náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené podľa vzorca:

Priame finančné náklady (dane, odvody, clá, poplatky) - ročný vplyv

Počet dotknutých subjektov

/

17

Nepriame finančné náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené na základe vzorca:

Administratívne náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené na základe vzorca:

* Pokyny k vyplneniu frekvencie plnenia povinnosti sú uvedené na str. 8

** Pokyny k vyplneniu časovej náročnosti sú uvedené na str. 9

*** Tarifa – pre zjednodušenie výpočtov vychádza z priemernej ceny práce, ktorá je uvedená v Kalkulačke nákladov (priemerná mzda + odvody zamestnávateľa).

Celkové náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené na základe vzorca:

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame a nepriame finančné náklady na celé PP sú vyčíslené na základe vzorca:

Administratívne náklady na celé podnikateľské prostredie sú vyčíslené na základe vzorca:

Čas**

x

Tarifa ***

x

Frekvencia

Administratívne náklady na jedného podnikateľa

Priame finančné náklady (dane, odvody, clá, poplatky) na jedného podnikateľa – ročný vplyv

Nepriame finančné náklady na jedného podnikateľa

+

+

Počet dotknutých subjektov

x

x

x

Čas

Tarifa

Frekvencia

Frekvencia

x

Nepriame finančné náklady na 1 podnikateľa

18

Celkové náklady na celé podnikateľské prostredie sú vyčíslené na základe vzorca:

Stanovenie frekvencie plnenia povinnosti sa určí pomocou nasledovných koeficientov:

Východiskom, ktorým je stanovovaná frekvencia plnenia povinnosti, je obdobie 1 roka. Povinnosti môžu byť plnené pravidelne na ročnej báze, polročne, kvartálne, raz za niekoľko rokov, prípadne jednorazovo (napr. povinnosti v súvislosti so vznikom a ukončením podnikania) alebo nepravidelne (v prípade zriedkavého výskytu určitej udalosti, napr. vznik priemyselnej havárie). Koeficienty pre výpočet nákladov regulácie zodpovedajúce frekvencii plnenia sú uvedené v tabuľke. Koeficient „jednorazovo“ vychádza z dĺžky volebného obdobia (4 roky), v rámci ktorého je ambícia, aby vláda stihla odstrániť jednorazovú záťaž, ktorú vytvorí.

Tabuľka koeficientov frekvencie

Frekvencia plnenia povinnosti

Koeficient frekvencie

Frekvencia plnenia povinnosti

Koeficient frekvencie

1 – krát ročne

1

každé 2 roky

0,50

2 – krát ročne (polročne)

2

každé 3 roky

0,33

3 – krát ročne

3

každé 4 roky

0,25

4 – krát ročne (štvrťročne)

4

každých 5 rokov

0,20

Mesačne

12

nepravidelne/ jednorazovo

0,25

Stanovenie časovej náročnosti pri administratívnych nákladoch

Kalkulácia nákladov vychádza z metodiky štandardného nákladového modelu (SCM). Jej podstatou je rozklad regulácie a paragrafového znenia do súboru menších, ľahšie merateľných komponentov – jednotlivých regulácií, s následným nákladovým vyjadrením ich plnenia.

Pri priraďovaní časovej náročnosti plnenia povinnosti je možné použiť dva základné prístupy:

a)Expertný odhad trvania povinnosti (v min.)

Odhad predkladateľa trvania povinnosti (v min.) Ak predkladateľ disponuje údajmi o trvaní povinnosti získanými na základe vlastných meraní alebo reprezentatívnym prieskumom medzi zainteresovanými subjektmi tieto údaje môže predkladateľ použiť pre výpočet nákladov regulácie. Rovnako postupuje ak identifikuje špecifické povinnosti, ku ktorým nie je možné priradiť žiadnu z vyššie uvedených typických informačných povinností. Predkladateľ je povinný zverejniť všetky vstupné údaje, ktoré využil pri odhade trvania povinnosti a pri kvantifikácii časovej náročnosti vychádza z porovnania budúceho stavu so súčasným stavom. V kvantifikácii je potrebné zohľadniť časové parametre (trvanie spracovaniam, čas potrebný na zaslanie), kvantitatívne

Administratívne náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady (dane, odvody, clá, poplatky) – ročný vplyv

Nepriame finančné náklady na celé podnikateľské prostredie

+

+

19

parametre (výška poplatku, materiálne náklady na podanie) a kvalitatívne parametre (prínos alebo náklad zavedenia predpisu, ktoré nie je možné zohľadniť v iných kategóriách).“

b)Štandardná časová náročnosť povinnosti (min.)

Ak predkladateľ nevie odhadnúť trvanie administratívnej povinnosti presnejšie, tak si môže pomôcť výberom z 10 typických informačných povinností, ktorým sú priradené štandardizované časové náročnosti uvedené v tabuľke.

Tabuľka štandardných časových náročností typických informačných povinností podľa veľkosti podniku je uvedená v Kalkulačke vplyvov na PP, časti „Vysvetlivky ku kroku 1“.

Uvedené časové náročnosti budú zo strany Ministerstva hospodárstva SR v primeraných časových intervaloch aktualizované.“. Odôvodnenie: Pravidelná aktualizácia časových hodnôt zabezpečí exaktnejšiu kvantifikáciu nákladov na podnikateľské prostredie. Využívanie neaktuálnych hodnôt časovej náročnosti môže pri kvantifikácii vplyvu na celé podnikateľské prostredie vytvárať veľké rozdiely kvantifikované v eurách.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií, musí však obsahovať všetky požadované informácie.

Predkladateľ do tejto časti uvedie tieto informácie:

•či a akou formou sa k predkladanému materiálu konali konzultácie s podnikateľskými subjektmi

•link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené

•zdôvodnenie výberu formy, vrátane údaju o spôsobe oslovenia dotknutých subjektov

•trvanie konzultácií (od – do) a prípadné termín/y stretnutí

•zoznam konzultujúcich subjektov

•hlavné body konzultácií a ich závery

•zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov

•zoznam navrhnutých opatrení na zníženie nákladov regulácií na PP od konzultujúcich subjektov (uveďte konkrétne), ktoré neboli akceptované a dôvod ich neakceptovania.

Pre uskutočnenie konzultácií predkladateľ postupuje podľa bodu 5. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov ako aj podľa odporúčaní ku konzultáciám v časti III. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

20

Konkurencieschopnosť

Predkladateľ na základe odpovedí na uvedené otázky vyberie, aký vplyv má predkladaný materiál na konkurencieschopnosť (zvyšuje, nemení, znižuje konkurencieschopnosť) a napíše zdôvodnenie obsahujúce zároveň aj odpovede na otázky uvedené v texte.

V princípe existujú tri možnosti, ako môžu regulácie ovplyvniť fungovanie podnikateľských subjektov na trhu:

a)stanovením resp. zmenou podmienok pre vstup na trh a začatie podnikania – napríklad problém s otvorením prevádzkarne, vysoké vstupné náklady, náročné administratívne procedúry a pod.,

b)stanovením resp. zmenou podmienok pre správanie sa na trhu – nové povinnosti a požiadavky pre existujúcich podnikateľov môžu znamenať obmedzenie rozsahu podnikania pre podnikateľské subjekty, čo im môže spôsobovať ťažkosti pri profilovaní sa na trhu alebo až stratu istého segmentu trhu,

c)stanovením resp. zmenou podmienok, ktoré vedú k zmenám v štruktúre trhu – spravidla ide o také opatrenia, ktoré postihujú iba veľké podnikateľské subjekty.

Predkladateľ v tejto časti preto uvedie, či dochádza k vytvoreniu resp. zmene bariér pre vstup na trh pre nových výrobcov, dodávateľov, poskytovateľov či odberateľov tovarov alebo služieb a či dôjde k sprísneniu regulácie správania sa pre niektoré podniky.

Predkladateľ opíše tiež situácie, kedy sa bude zaobchádzať s niektorými podnikmi alebo produktmi v porovnateľnej situácii rôzne (napríklad špeciálne režimy pre MSP alebo vytvorenie povinného produktu zo zákona).

Predkladateľ opíše, či a aký vplyv má návrh na prekážky pri vývoze alebo dovoze z tretích krajín a či ovplyvní cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch).

Predkladateľ zároveň posúdi priame aj nepriame vplyvy so zameraním na dostupnosť zdrojov financovania, pracovnej sily, surovín, polotovarov, súčiastok, strojov a zariadení, energií a pod. Z hľadiska prístupu k financiám uvedie, či sa vytvárajú nové možnosti financovania aktivít pre podnikateľov, napríklad vo forme dotácií, úverov, alebo zjednodušuje prístup k existujúcim nástrojom financovania.

Predkladateľ na záver tejto časti uvedie, či a ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ. Jedným z cieľov zmien regulácie je, aby sa Slovensko stalo najkonkurencieschopnejšou krajinou v regióne a to hlavne v porovnaní so susednými krajinami EÚ (Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko). Z tohto dôvodu odporúčame predkladateľom zaoberať sa nastavením regulácií v susedných krajinách a navrhovať ich zmeny tak, aby sme ich vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu mali lepšie ako susedné štáty. V prípade, že predkladateľ vie o lepšom nastavení regulácie v niektorej zo susedných krajín, tak to popíše v tejto časti.

Produktivita

Predkladateľ na základe odpovede na uvedenú otázku vyberie, aký vplyv má predkladaný materiál na produktivitu (zvyšuje, nemení, znižuje produktivitu) a napíše zdôvodnenie. Produktivita predstavuje pomer medzi vyprodukovaným množstvom a vstupmi použitými pri výrobe vo finančnom vyjadrení. Zvýšiť ju je možné takou zmenou regulácií, ktorá zníži podnikom náklady alebo umožní produkovať viac pri nezmenených nákladoch alebo kombinovaným spôsobom prispieva k zlepšeniu pomeru medzi produkciou a nákladmi podnikov.

21

Napríklad: Ak ide o zmenu regulácie, ktorá znižuje náklady podnikateľom a nemá negatívny vplyv na veľkosť produkcie, tak dochádza k zvýšeniu produktivity. Ak ide o zmenu regulácie, ktorá zvyšuje náklady podnikateľom a nemá iný väčší pozitívny vplyv na zvýšenie produkcie, tak dochádza k zníženiu produktivity. Ak sa zmenou regulácie zavedie povinná elektronizácia niektorého z procesov, ale na druhej strane sa tým vo väčšej miere zvýši produkcia podnikov, tak dochádza k zvýšeniu produktivity.

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Predkladateľ do tejto časti uvedie a popíše nasledovné informácie:

-Pri sankciách a pokutách uveďte tie zmeny, ktoré budú mať vplyv na podnikateľské prostredie. Nie je potrebné odhadovať ich celkový ročný výber alebo inak kvantifikovať celkový ročný vplyv, dôležité je však kvalitatívne popísať vplyv ich zmeny na podnikateľské prostredie.

-Pri dotáciách, fondoch, štátnej pomoci a iných formách podpory zo strany štátu kvalitatívne popíšte pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. V prípade zmeny administratívnej náročnosti kvantifikujte vplyvy na modelovom príklade.

-Pri regulovaných cenách odhadnite ročný finančný vplyv na podnikateľské prostredie.

-Pri iných vplyvoch využite kvalitatívne a kvantitatívne metódy tak, aby bolo zrejmé ako pozitívne a ako negatívne budú pôsobiť na podnikateľské prostredie.

Príklady:

- predĺženie lehoty na prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne pred nástupom do zamestnania,

- sprísnenie dôvodov pre umožnenie odkladu daňového priznania,

- zmena výšky alebo mechanizmu udeľovania pokút,

- náklady znečisťovateľov vyplývajúce z povinností odstraňovania znečistenia, ktoré predstavuje závažné riziko pre niektorú zložku životného prostredia, chránené časti krajiny, chránené živočíchy alebo rastliny alebo ľudské zdravie

- zabezpečenie právnej istoty

- zmeny na tlačivách a v povinných prílohách v rámci žiadostí o dotácie

- zmeny regulovaných cien, napríklad v oblasti telekomunikácií, energetiky, financií a iných

22

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 54 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016) v platnom znení,

b)v sekundárnom práve

-delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 277, 2.8.2021), gestor: zatiaľ nebol určený,

-delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1269 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení delegovaná smernica (EÚ) 2017/593, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti do povinností v oblasti riadenia produktov (Ú. v. EÚ L 277, 2.8.2021), gestor: zatiaľ nebol určený,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica 2001/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS, MPSVR SR,