Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov 371/2013 účinný od 01.01.2014

Platnosť od: 19.11.2013
Účinnosť od: 01.01.2014
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Trestné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov 371/2013 účinný od 01.01.2014
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 371/2013 s účinnosťou od 01.01.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

K predpisu 371/2013, dátum vydania: 19.11.2013

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vlá da Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Účelom návrhu zákona je smerovať k tomu, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti, pričom výkon väzby musí byť nevyhnutne spätý s prezumpciou neviny väznenej osoby.

Aplikačná prax ukázala, že niektoré súč asné inštitúty výkonu väzby je potrebné čiastočne revidovať, precíznejšie upraviť a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci zna◊né personálne ná klady pri nízkej efektivite celkového nap◊◊ania ú◊elu výkonu väzby.

Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb sú◊asnej aplika◊nej praxe je na základe výzvy Európskej rady uvedenej v Štokholmskom programe (Ú. v. EÚ C 115, 4.4.2010 - „Malo by sa pokračovať v úsilí o podporu výmeny najlepších postupov a vykoná vanie Európskych väzenských pravidiel schválených Radou Európy.“) snaha návrhom zákona harmonizova◊ normy upravujú ce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s Odporú◊aním Rec(2006)2 Výboru ministrov Rady Európy ◊lenským štátom o Európskych väzenských pravidlách, resp. s odporú◊aniami Výboru na zabránenie mu◊enia a ne◊udského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v sprá ve pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskuto◊nenej od 24. marca do 2. apríla 2009. ◊alším dôležitým legislatívnym v ýchodiskom návrhu zákona boli koncep◊né zámery schválené vlá dou Slovenskej republiky - Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 (uznesenie vlády SR ◊. 248 z 13. apríla 2011) a Stratégia prevencie kriminality a inej protispolo◊enskej ◊innost i v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 (uznesenie vlády SR ◊. 807 zo 14. decembra 2011).

Návrhom zákona sa zmier◊ujú inherentné obmedzenia súkromného a rodinného života uväznenej osoby vyvolané pozbavením osobnej slobody, a to rozšírením možnosti komuniká cie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou, predlžením minimálnej doby trvania jednej návštevy, resp. zvýšením ◊asového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám.

Jestvujúca sústava práv obvinených sa predkladaným návrhom zákona rozširuje o:

Ø precíznejšiu úpravu oboznámenia obvinené ho s právami a povinnosťami podľa zákona;

Ø častejšiu nez ávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely;

Ø úpravu spôsobu v ýmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného;

Ø možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, a písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.

Návrhom zákona sa významne rozširuje systé m disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného ◊inu. Na základe poznatkov z aplika◊nej praxe sa na druhej strane dop◊◊na paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijíma◊a alebo rádioprijíma◊a až na dobu dvoch mesiacov a o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za sú◊asného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby (u mladistvých obvinen ých už nebude možné tento disciplinárny trest udeli◊) a zavedenie inštit útu podmiene◊ného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.

Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úž itku pri vysokom bezpe◊nostnom riziku nahradi◊ viacerými opatreniami (zrýchlení m možnosti obvineného samostatne naklada◊ s pe◊ažnými prostriedkami evidovanými na jeho konte v ústave, upravením podmienok samostatných ná kupov obvineného v predajni zriadenej v ústave a zavedením možnosti prijatia balíka s potravinami a vecami osobnej potreby, už aj vrátane tabaku a tabakových výrobkov, ako disciplinárnej odmeny nepodmienenej ◊asovým intervalom), ktoré v kone◊nom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín.

Po dôkladnej analýze sú◊asného stavu sa navrhuje procesne jednotne upravi◊ rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch (zodpovednos◊ za škodu vo výkone väzby, zodpovednos◊ za zvýšené trovy výkonu väzby) a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spolo◊enských vz◊ahov verejnoprávnej povahy, resp. trestnoprávnej povahy výkonu väzby. Cie◊om navrhovaného jednotne upraveného postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb (prípadne ◊alších zákonom ur◊ených ú◊astníkov konania), je na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvori◊ konanie sui generis, ktoré bude zodpoveda◊ európskym štandardom, posilní právne istoty ú◊astníkov konania a zabezpe◊í ú◊inné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje, pretože vz◊ahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprá vneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považova◊ za rozhodovanie sprá vneho orgánu v oblasti verejnej správy, ke◊že ide výlu◊ne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s in štitútmi Trestného poriadku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavn ými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 14. augusta 2013 bol schválený vládou Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Euró pskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: N ávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyxx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negat ívne ovplyvnené. Kvantifikujte: - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatí vne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Oproti súčasne právnej úprave sa:

1. rozširuje rozsah predmetov – vecí osobnej potreby, ku ktorým má obvinený prístup aj o písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného (teda nielen tých, ktoré sa týkajú trestnej veci, v ktorej je obvinený v čase výkonu väzby stíhaný);

2. prehlbujú možnosti intenzívnejších kontaktov s osobami mimo väzenského prostredia, a to prostredníctvom:

a) dlhších návštev obvinených (z priemerne 1,5 hodiny mesačne na 2 hodiny mesačne),

b) rozšírenia možnosti prijatia a odosielania korešpondencie, resp. prístupu k poštovým známkam (obvinený bude môcť okrem súčasných písomných správ v listinnej podobe prijímať poistenou zásielkou aj poštové známky),

c) predlženia časového rozsahu zákonného nároku na telefonovanie prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave (v rámci jedného predvedenia na telefonovanie sa časový rozsah zo sú časných 15 minút predlžuje na 20 minút),

d) ustanovenia nárokového prijímania balíkov s vecami osobnej potreby, ktoré majú vplyv na emocionálny život obvinených,

e) časovo neobmedzeného prijímania balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby viazaných na správanie obvineného;

3. rozširujú možností samostatného obstarania potravín a vecí osobnej potreby jednoduchším a rýchlejším „prístupom“ obvinených k vlastným peňažným prostriedkom, ktoré sú evidovan é a účtované na ich konte (možnosť obvineného čerpať peňažné prostriedky už nebude viazaná na vykonané dobrovoľné úhrady pohľadávok len v predchádzajúcom kalendá rnom mesiaci, ale bude viazaná výškou sumy všetkých uhradených pohľadávok v akomkoľvek čase predchádzajúcom záujmu obvineného na čerpanie peňažných prostriedkov) a širším ustanovením prí stupu do predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyselným tovarom zriadenej v ústave (ustanovením možnosti obvineného, ktorý do výkonu väzby nastúpil alebo bol premiestnený z iného ústavu po určenom term íne nákupu i mimo tohto termínu);

4. legislatívne zavádza poskytovanie služieb sociálneho poradenstva vo výkone väzby pre obvinených, ktorí požiadajú o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie so zameraním na obmedzenie negat ívnych vplyvov väzenského prostredia a pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie obvineného a jeho rodiny;

5. rozširuje okruh mladistvých, ktorí sú oslobodení od povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby (oslobodení od tejto povinnosti sú v súčasnosti len mladiství do skonč enia povinnej školskej dochádzky; odo dňa účinnosti novej právnej úpravy to budú všetci mladiství do dosiahnutia 18. roku veku).

Oproti súčasne právnej úprave sa ruší nárokové prijímanie balíkov s potravinami v pevne určenej perióde (3 mesiace).

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť prílež itostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Legislatívne zakotvenie inštitútu opatrovníka na konanie súvisiace s výkonom väzby zabezpečí mladistvým odsúdeným a odsúdeným, ktorých spôsobilosť na právne ú kony je obmedzená alebo tejto spôsobilosti sú pozbavení, rovnaký prístup k obhajobe, resp. spravodlivému konaniu vo veciach súvisiacich s výkonom väzby. 4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Rozšírenie okruhu práv a slobôd, vo výkone ktorých je obvinený obmedzený a ktoré sa vzhľadom na dôvod väzby, zaistenie bezpečnosti osôb a zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa vykoná va väzba, nemôžu uplatniť alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu účelu výkonu väzby, smeruje k eliminácii rizika obchodovania alebo iného („nedovoleného“) nakladania s vecami osobnej potreby medzi obvinen ými, ktoré vedú k vzniku sociálno-patologických javov v osobitnom väzenskom prostredí (úsluha, šikanovanie medzi väznenými osobami a pod.). Konkrétnym príkladom v nadväznosti na uvedené sú tzv. „ kolchozy“, ktoré predstavujú zoskupenia 2 – 4 solventných väzňov či tzv. silných jedincov, ktorí disponujú peniazmi a značným vplyvom. Základom existencie tejto skupiny väzňov je „čierny trh“ , prostredníctvom ktorého títo väzni získavajú a ponúkajú nielen veci dovolené, ale aj veci nedovolené, od väzňov skupujú rôzne druhy vecí a v prípade ich nedostatku medzi ostatnými (insolventný mi) väzňami ich s vysokými prirážkami predávajú alebo poskytujú za úsluhy.

K bodu 2

Slová „dozor nad obvineným“ sú v danom kontexte nadbytočné, nakoľko v civilnom zdravotníckom zariadení (teda mimo stráženého objektu zboru zabezpečeného stavebno-technickými prostriedkami) príslušn íci zboru dozor nad obvineným nevykonávajú, avšak je tu potrebné vykonávať stráženie obvineného, t. j. nielen zabrániť úteku obvineného či jeho prístupu na miesta, kde sú uložené lieky a leká rske nástroje, ktoré by mohli byť použité na útek alebo na napadnutie osôb, ale rovnako zabrániť aj iným osobám v snahe o nelegálny kontakt a ohrozenie väznenej osoby; uvedená zmena nadväzuje na navrhovan ú zmenu zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorou sa explicitne navrhuje definovať pojmy „stráženie“ a „dozor“, čo v súčasnej právnej úprave doposiaľ absentuje.

K bodu 3

Za účelom zamedziť výkladovým problémom v spojitosti s platným znením ustanovenia § 4, a zároveň z hľadiska prehľadnosti a jednoznačnosti textu, sa explicitne ustanovuje, že v prípade, ak tento zá kon v ustanovení pojednávajúcom o predvedení alebo zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov neustanovuje inak, stráženie, dozor, dohľad a zaobchá dzanie s obvinenými zabezpečuje zbor; obdobná formulácia v platnom znení zákona absentuje.

Skutočnosť, že v stráženom objekte zboru môže obvinený vykonávať aj činnosti, pri ktorých sa kontrola jeho pohybu a správania vykonáva nepravidelne, je nutné obsiahnuť aj v ustanovení § 4; presná definícia pojmu „dohľad“ („dohľadové“ činnosti), ktorý sa do znenia zákona zavádza po prvýkrát, je obsiahnutá v navrhovanej zmene zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráž e v znení neskorších predpisov.

K bodu 4

Ide o presun ustanovenia z platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení vyhlášky č. 361/2008 Z. z. (ust. § 3 platnej vyhláš ky), do zákona. Nakoľko sa predmetným ustanovením ukladá povinnosť orgánu, ktorý obvineného dodal do výkonu väzby, a to písomne potvrdiť totožnosť obvineného, ak jeho totožnosť nemož no hodnoverne zistiť, je nevyhnutné, aby vzhľadom na adresáta tejto povinnosti išlo o povinnosť zakotvenú v zákone, nie v podzákonnej právnej norme.

K bodu 5

Navrhované nóvum je analogickou právnou úpravou k ustanoveniu § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, nakoľko obdobný postup v úprave výkonu väzby doposiaľ absentuje; vzhľadom na charakter uvedenej povinnosti (poskytnúť v prípade podozrenia zo zámeny osoby vo výkone väzby informá ciu z informačného systému Policajného zboru) a jej adresáta (príslušný útvar Policajného zboru, ktorý doklad totožnosti vydal) sa však vyžaduje, aby táto vyplývala priamo zo zákona, nie z podzá konnej právnej normy.

K bodu 6

Navrhovaná formulácia „pri prijímaní do väzby“, a to v spojitosti s poučením obvineného o právach a povinnostiach podľa tohto zákona, korešponduje s pravidlom 15.2 Odporúčania Rec (2006) 2 Vý boru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (ďalej len „európske väzenské pravidlá“), kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú byť poskytnuté inform ácie o pravidlách upravujúcich väzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania obvineného, ktorý však nemožno stotožňovať s časovým okamihom, resp. s časovým intervalom „po prijatí“, ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetného ustanovenia.

Zároveň sa expressis verbis ustanovuje, že ak tomu bráni zdravotný stav obvineného prí p. iné závažne dôvody, obvinený sa o právach a povinnostiach podľa tohto zákona obligatórne poučí ihneď po odpadnutí predmetných dôvodov.

K bodu 7

Vstupná zdravotná prehliadka umožňuje zdravotnému personálu najmä určiť zdravotný stav (resp. doplniť informácie o zdraví obvineného existujúce pri prijímaní do výkonu väzby) pomáha určiť stopy násilia, ktoré bolo spáchané pred vstupom do väznice, umožňuje zistiť mentálny stav väzňa s cieľom poskytnúť primeranú podporu tým, ktorí sú náchylní na sebapoškodzovanie. Rovnako sa v šak ňou väznenej osobe poskytujú informácie o potrebných hygienických a iných preventívnych opatreniach, čo môže vykonávať nielen lekár, ale aj jemu podriadená sestra s odbornou spôsobilosťou.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 5 s platným právnym stavom.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu; odkaz na vymedzenie pojmu návykové látky v poznámke pod čiarou presne špecifikuje ustanovenie Trestného zákona, na ktoré sa odňatie týchto vecí pri nástupe do výkon u väzby viaže.

K bodom 9 až 12

S dôrazom na zachovávanie účelu výkonu väzby, poriadku a bezpečnosti väznených osôb sa zásady oddeleného umiestňovania obvinených do ciel a bezpečnostných ciel rozširujú o povinnosť oddelené ho umiestňovania obvinených, ktorí sú stíhaní pre trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie, ako aj osôb v predbežnej alebo vydávacej väzbe a osôb vo vä zbe na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, od ostatných obvinených, nakoľko ide o špecifické skupiny osôb vo výkone väzby, v prípade ktorých informácie týkajúce sa ich trestného stíhania nebý vajú väzenským orgánom dostatočné známe.

Navrhovaná zmena znenia § 7 ods. 2 písm. e) ruší podmienku oddeleného umiestňovania obvinených, ktorí boli pred prebiehajúcim väzobným stíhaním vo výkone trestu odňatia slobody (boli právoplatné ods údení na nepodmienečný trest odňatia slobody), od obvinených, ktorí sa nachádzajú vo väzenských podmienkach po prvýkrát. Súčasné naplnenie tejto podmienky sa javí ako problematické, nakoľko spá ja výkon väzby s predchádzajúcim ukončeným výkonom trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo v neohraničenom čase pred prebiehajúcim väzobným stíhaním a obvinený mohol v týchto prípadoch vykon ávať nepodmienečný trest odňatia slobody aj pre trestné činy spáchané z nedbanlivosti.

Navrhované znenie, okrem iného, smeruje aj k operatívnejšiemu riešeniu bezpečnostných problémov, ktoré vzniknú v prípade, keď riaditeľ ústavu nie je zastihnuteľný, a teda objektívne nemôž e rozhodnúť o vzniknutom probléme (nachádza sa napr. v oblasti, ktorá nie je pokrytá verejnou telefónnou službou); v takomto prípade sa navrhuje, aby o samostatnom umiestnení obvineného v cele mohol rozhodnúť aj príslušník zboru určený riaditeľom ústavu.

K bodu 13

Navrhovaná úprava, v súlade s pravidlom 18.9 európskych väzenských pravidiel, ustanovuje podmienky možných výnimiek z oddeleného umiestňovania väznených osôb precíznejšie, pričom možnosť spoloč ného umiestnenia mladistvej osoby a dospelej osoby zužuje len na prípady, kedy je takéto ubytovanie na prospech mladistvého. Základným kritériom takéhoto umiestnenia je teda najlepší záujem dieťaťa, č o je predovšetkým v súlade s čl. 39c Dohovoru o právach dieťaťa. Ïalšou nevyhnutnou podmienkou je súhlas zainteresovaných (uväznených) osôb s ich spoločným umiestnením, a to bez akýchkoľvek vý hrad. Na základe odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „odporúčanie CPT“), uvedenom v Správe pre vlá du Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky v dňoch 24. marca až 2. apríla 2009, je takéto výnimočné umiestňovanie, rovnako ako umiestnenie obvineného v bezpečnostnej cele, potrebné pravidelne preskú mavať/prehodnocovať kompetentnými orgánmi, najmenej však raz za tri mesiace; v nadväznosti na túto skutočnosť sa do návrhu zákona zapracúva aj povinnosť ústavu informovať príslušného prokurá tora vykonávajúceho dozor v miestach, kde sa väzba vykonáva, o takomto umiestnení, čím sa predíde situáciám, kedy by takáto preskúmavacia povinnosť bola odkázaná len na vlastnú vyhľadávaciu činnos ť prokurátora.

K bodu 14

Nakoľko v odseku 6 ustanovenia § 9 je obsiahnutá definícia príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý je, okrem iného, oprávnený vydať súhlas aj na predvedie obvineného pred iné orgány alebo osoby (uvedené v odseku 1), za účelom zabezpečenia prehľadnosti a jednoznačnosti znenia ustanovenia § 9 (ako celku) je nevyhnutné uvedenú skutočnosť výslovne obsiahnuť aj v druhej vete odseku 1, ktorá o takomto predvedení pojednáva.

K bodu 15

Ide o zaužívanú formuláciu používanú v iných ustanoveniach zákona.

K bodu 16

Väzba ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania (nie inštitút sankčný) predpokladá v súlade s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, explicitne vyjadreným v ustanovení zásad vý konu väzby, obmedzovanie obvineného počas výkonu väzby len vo výkone tých práv a slobôd, ktoré sa vzhľadom na účel výkonu väzby alebo samotný výkon väzby nemôžu uplatňovať. Pri obmedzovan í základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Vzhľadom na uvedené a v kontexte všetkých zákonných obmedzení majú práva obvineného podľa zákona (napr. návš teva, stravovanie, nákup potravín a vecí osobnej potreby a ďalšie, viazané na konkrétny čas tak, že ich nie je možné uskutočniť v náhradnom termíne) prednosť pred jeho predvedením v ústave.

K bodu 17

Navrhovaná zmena korešponduje so zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odň atia slobody“), z ktorého vyplýva, že trest odňatia slobody sa vykoná aj v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby (zabezpečenie vnútornej prevádzky ústavu odsúdenými, nástup vý konu trestu odňatia slobody).

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu; úplná citácia zákona č. 355/2007 Z. z. je obsiahnutá v znení poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodom 19 až 21

Rozšírením ustanovenia upravujúceho právo obvineného používať vlastný odev, bielizeň a obuv sa obojstranne prijateľne a výslovne odstraňujú aplikačné problémy spôsobu jej doručenia a ná slednej pravidelnej obmeny; rozširujú sa možnosti používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky bez viazania na podmienku zabezpečenia ich pravidelnej obmeny (obvinení ich musia udržiavať v hygienicky nezá vadnom stave vlastným konaním).

K bodu 22

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 23

Uvedená zmena vychádza z pravidla 19 Odporúčania Rec (98) 7 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom týkajúceho sa etických a organizačných aspektov zdravotnej starostlivosti vo väzniciach. Je nielen v záujme väzňov, ale najmä v záujme širokej populácie (s ohľadom na postupy v spojitosti s infekčnými chorobami, ktoré sa môžu rozšíriť z väzníc do spoločnosti) poskytnúť vä znenej osobe, ktorá nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, príspevok na ich zabezpečenie.

Navrhovanou právnou úpravou by sa však rovnako zabezpečila aspoň čiastočná návratnosť peňažných prostriedkov poskytnutých obvinenému ústavom. V prípade, že obvinený nemá v č ase potreby na vymedzené úhrady dostatok prostriedkov a neskôr by v priebehu výkonu väzby prijal na svoje konto peňažné prostriedky, ústav by si tieto prostriedky mohol automaticky stiahnuť z konta obvineného a použi ť ich na refundáciu prostriedkov, ktoré obvinenému poskytol. Išlo by tak o návratný príspevok počas doby výkonu väzby povinného, avšak v čase jeho prepustenia by sa za podmienok uvedených v doplnenej vete stal nenávratným. Po prepustení povinného z väzby by sa tak nenavyšovali pohľadávky ústavu, ktoré sú vo väčšine prípadov nevymožiteľné, a na druhej strane by sa zabezpečila ich n ávratnosť, ak by mal obvinený prostriedky počas výkonu väzby.

K bodu 24

Ide o zmenu z legislatívno-technického hľadiska; ustanovenie odseku 3 je nadbytočné, keďže právo obvineného na zdravotnú starostlivosť je v korelácii s povinnosťou ústavu zabezpečiť jeho výkon.

K bodom 25 a 29

Navrhovaná právna úprava sa javí byť zreteľnejšou, nakoľko právo na vychádzku sa definuje ako samostatné právo obvineného. Èo sa týka možnosti obmedziť toto právo v prípadoch ohrozenia bezpeč nosti v ústave (napr. nepokoje medzi väznenými osobami) alebo ohrozenia bezpečnosti a zdravia osôb v priestore vychádzok (napr. bitka medzi obvinenými v priestore vychádzok), ide o obdobnú úpravu, ktorá sa uplatň uje pri vykonávaní práva obvineného na návštevy podľa ustanovenia § 19 zákona.

K bodom 26 a 27

Návrh v porovnaní s platnou právnou úpravou vymedzuje právo obvineného na osobnú hygienu podrobnejšie. Obdobne ako v prípade peňažných prostriedkov poskytovaných obvinenému na nákup liekov, lieč ebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom aj v prípade peňažných prostriedkov poskytnutých ústavom na ďalšie potreby osobnej hygieny je podmienkou jeho poskytnutia skutočnosť, že obvinený nemá na konte v čase potreby finančné prostriedky, a zároveň v predchádzajúcom mesiaci nevykonával nákup v predajni zriadenej v ústave (kde si tieto veci mohol samostatne nakúpiť). Navrhovanou právnou ú pravou sa rovnako zabezpečuje spôsob refundácie prostriedkov, ktoré sa takto obvinenému poskytli, resp. sa ustanovuje, kedy sa tieto finančné prostriedky stávajú nenávratnými.

Je zrejmé, že podľa navrhovaného znenia nie je ústav, na rozdiel od súčasnej úpravy, povinný obvinenému poskytnúť bezplatne aj ďalšie potreby osobnej hygieny, nakoľko sa tieto nepovažujú za nevyhnutné , ako je tomu pri základných potrebách osobnej hygieny.

K bodu 28

Za účelom zabezpečenia jednoznačnosti textu právnej normy a zamedzenia prípadným interpretačným problémom sa expressis verbis ustanovuje kalendárny týždeň ako časový interval, v rámci ktorého má obvinený najmenej dvakrát zákonný nárok na uplatnenie práva na sprchovanie.

K bodu 30

Návrh v tomto ustanovení, aj v súlade s pravidlom 23.6 európskych väzenských pravidiel, rozširuje taxatívny výpočet vecí osobnej potreby, ktoré môže mať obvinený pri sebe v cele, o písomnosti týkaj úce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, ako aj o písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného. V súvislosti s právom obvineného mať vo výkone väzby v cele aj ur čený elektrický spotrebič návrh zákona bližšie špecifikuje podmienky, ktoré musí elektrický spotrebič spĺňať. Súčasne sa odstraňujú v praktickej rovine problémy následného nakladania s osobnými vecami obvineného, ktorých držanie nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu väzby alebo ich účel držania v ústave skončil.

K bodom 31 a 32

Právo prístupu väzňov k dôvernej právnej pomoci zostáva zachované. Navrhovaná právna úprava, ktorá je analogickou právnou úpravou k ustanoveniu § 38 ods. 2 zákona o výkone trestu odň atia slobody, sa však javí byť procesne zreteľnejšou, nakoľko právo obvineného stýkať sa s obhajcom, advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, rovnako ako v prípade predvedenia podľ a ustanovenia § 9 zákona (novelizačný bod 16), sa uskutoční v čase a rozsahu nenarúšajúcom ústavný poriadok; v prípade obvineného v kolúznej väzbe sa zdôrazňuje, že predchádzajúci sú hlas na stretnutie s advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci (resp. súhlas na vykonanie návštevy u obvineného, ktorý je v kolúznej väzbe – navrhované precizovanie ustanovenia § 19 ods. 2), nie je súhlasom akéhokoľvek orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ale jedná sa o príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo (väzobnej) veci koná, čí m sa smeruje k eliminácii výkladových problémov (novelizačný bod 31).

Doterajšia absencia presne určených podmienok výkonu práva na prístup k právnej pomoci, najmä vo vzťahu obvinený a iná osoba, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci (nesúvisí s trestnou vecou, pre ktorú je obvinený vo väzbe), spôsobuje zneužívanie tejto skutočnosti v aplikačnej praxi (napr. splnomocnený rodinný príslušník nekonzultuje s obvineným právnu vec v medziach udeleného splnomocnenia, ale vykoná va klasickú návštevu bez časového obmedzenia a kontroly) – novelizačný bod 32.

K bodu 33

Z dôvodu humanizácie podmienok výkonu väzby a vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je izolovaný od spoločnosti a vytrhnutý zo svojho sociálneho prostredia, sa rozširujú možnosti osobnej komuniká cie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou. Predlžením minimálnej doby trvania jednej návštevy na dve hodiny sa zvýši celkový minimálny ročný kontakt obvineného prostrední ctvom návštev zo 17 na 24 hodín; uvedené akcentuje aj navrhovaný časový interval medzi jednotlivými návštevami, ktorý nebude pevne stanovený, keďže toto právo bude môcť obvinený využiť „minim álne“ raz za kalendárny mesiac.

Z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia práva obvineného na návštevu sa zákonným spôsobom upravuje faktický postup realizácie návštevy. Ak obvinený nemá záujem o návštevu, nezaš le pred určeným termínom návštev povolenie k návšteve žiadnej osobe, neuplatnený nárok (právo na návštevu v jednom kalendárnom mesiaci) sa nevykoná nad rozsah zákonného nároku v ďalš om mesiaci (nároky na nevykonané návštevy z jednotlivých mesiacov sa nekumulujú). Navrhovaná právna úprava však neopomína ani tie situácie, kedy sa pozvaná osoba na návštevu nedostaví v stanovenom termí ne z objektívnych dôvodov (napr. porucha/meškanie dopravného prostriedku); v takomto prípade bude možné návštevu vykonať v náhradnom termíne.

K bodu 34

Pojem „korešpondencia“ sa výslovne vymedzuje ako pí somná správa v listinnej podobe, čo smeruje predovšetkým k zosúladeniu znenia právnej úpravy s platným znením ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody; zároveň sa zosúlaďuje pozn ámka pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 35

Navrhovaná úprava smeruje k zosúladeniu s ustanovením § 29 ods. 1 zákona, a to tak, že priamo do textu ustanovenia § 20 ods. 4 písm. d) zákona sa zakomponuje aj korešpondencia medzi obvineným a tuzemským štá tnym orgánom vo veciach podnetov a sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, nakoľko v súčasnosti účinné znenie spôsobuje nejednotnosť aplikačného výkladu.

K bodu 36

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 37

Explicitne sa navrhuje uplatňovať postup, ktorým sa odstraňujú praktické problémy nakladania s nepovolenou vecou, aj v prípade poštovej zásielky zaslanej obvinenému (alebo jej časti), ak táto nie je v súlade so zákonným vymedzením pojmu korešpondencia.

Zároveň sa na základe praktických poznatkov za účelom obstarávania poštových známok obvineným rozširuje možnosť prijímania poistených poštových zásielok, a to s cieľom umožniť obvinen ým odosielať korešpondenciu v čo najväčšej miere, a tým udržiavať kontakt s vonkajším svetom.

K bodu 38

K § 21

Strata slobody nemá znamenať absolútnu stratu kontaktu s vonkajším svetom. Z dôvodu posilnenia sociálnych kontaktov, vytvárania podmienok na ich udržanie najlepšie, ako je to možné, sa rozvíja a prehlbuje jestvuj úca úprava práva obvineného telefonovať prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave. Èasový interval minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám sa rozširuje z 15 na najmenej 20 minút najmenej dvakrát za kalendárny mesiac. Predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na telefonovanie obvineného so zvolenými osobami sa navrhuje viazať len na obvinen ých v kolúznej väzbe (analogicky ako pri práve prijať návštevu alebo práve stýkať sa s advokátom alebo s inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci). Z navrhovaného znenia je zrejmé, že obvinen ý bude môcť okrem obhajcu telefonovať nielen blízkym osobám (v odôvodnených prípadoch aj inej osobe, ako to platné znenie uvádza), ale komukoľvek, koho uvedie vo svojej písomnej žiadosti; počet osôb, ktor ým možno telefonovať, zostáva nezmenený. Pôjde o analogickú právnu úpravu ako v prípade práva prijať návštevu, ktoré sa vôbec nezužuje len na okruh osôb obvinenému blízkych. Prá vo na telefonovanie s obhajcom si bude môcť obvinený uplatniť raz za kalendárny týždeň; tento interval bude možné znížiť len v odôvodnených prípadoch.

K § 22

Nakoľko hlavným cieľom systémovej úpravy všetkých práv a povinností väznených osôb je po vzore viacerých európskych väzenských systémov a odporúčaní medzinárodných orgánov vytvoriť v praxi funkčný, obojstranne vyvážený a ako celok jednoduchý, prehľadný a spravodlivý systém, ktorý bude život vo väzení čo najviac približovať pozitívnym aspektom života v spoločnosti (najm ä zabezpečením rozvojových aktivít zameraných na prevenciu vzniku sociálno-patologických javov vo väzenskom prostredí), navrhovaná právna úprava prijímania balíkov preto zjednoduší časovo a administrat ívne náročný systém niektorých súčasných inštitútov výkonu väzby, výkon ktorých vyžaduje značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu v äzby (zabezpečenie rozvojových režimových aktivít) a naplní jeden z cieľov Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 v oblasti terciá rnej prevencie uložených Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky – „nastaviť systém motivácie a odmeňovania odsúdených a osôb vo väzbe“. Vychádzajúc z uvedeného zmena ustanovenia § 22 preto neznamená zánik možnosti samostatného obstarania potravín a niektorých vecí osobnej potreby obvinenými, práve naopak, zrýchlením možnosti obvineného samostatne nakladať s peňažnými prostriedkami evidovanými na jeho konte v ústave, upravenými podmienkami samostatných nákupov obvinen ého v predajni zriadenej v ústave a zavedením možnosti prijatia balíka s potravinami a vecami osobnej potreby (už aj vrátane cigariet, tabaku a tabakových výrobkov) ako disciplinárnej odmeny nepodmienenej časový m intervalom (ako je tomu v súčasnom znení ustanovenia § 22 – raz za tri mesiace), ale len motiváciou obvineného k plneniu povinností a aktívnej účasti na vzdelávaní, záujmovej, športovej a rozvojovej činnosti, sa posilnia práva a možnosti obvineného si samostatne obstarať (ako je tomu v civilnom živote) potraviny a veci osobnej potreby, a súčasne sa odstráni permanentné riziko prieniku drog a iných nepovolený ch vecí do ústavov. Prienik akýchkoľvek nepovolených látok do ústavu (od omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, cez podozrivé potravinové zásielky, ktoré môžu kontaminovať aj ostatný obsah balíka a spôsobiť rôzne potravinové nákazy, až po hroziace nebezpečenstvo doručenia nástražných výbu šných predmetov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť väznených osôb alebo pôsobiť ako prostriedok ich zastrašovania) spôsobuje v praktickej rovine značné problémy väzenským orgánom, ale najmä priame fyzické narušenie života a zdravia alebo vznik sociálno-patologického narušenia väznených osôb. Na strane druhej sa však väzneným osobám i naďalej ponecháva právo prijímať veci osobnej potreby súvisiace najmä s emocionálnym životom (napr. v prípade obvinenej ženy – matky – vo vzťahu k deťom, fotografie, obrázky od rodinných príslušníkov a podobne), ktorý aktí vne motivuje ľudské správanie, a to preto, aby väzenie malo vzhľadom na účel výkonu väzby minimálny vplyv na emotivitu väznenej osoby.

K § 23

Za účelom zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti textu sa novým - prehľadným spôsobom definuje spôsob prijímania a evidencie peňažných prostriedkov zaslaných obvinenému. Rovnako dochádza k výpo čtu všetkých spôsobov nadobúdania peňažných prostriedkov, ktoré sa evidujú na konte obvineného, s ktorými môže samostatne disponovať, s výnimkou tých peňažných prostriedkov, ktoré sú v súlade s pravidlom 33.8 európskych väzenských pravidiel dostatočné na dopravu do cieľa cesty obvineného (jednotne určených 10% zo sumy životného minima pre všetkých obvinených) a „priame“ ž ivobytie bezprostredne po prepustení.

Novým spôsobom sa definuje možnosť väznenej osoby, u ktorej ústav eviduje neuhradené pohľadávky (výživné, pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu alebo pohľadávky ostatných oprá vnených evidované v ústave), čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jej konte. Rozdiel oproti súčasnej platnej úprave je v tom, že možnosť väznenej osoby čerpať tieto peňažné prostriedky už nebude viazaná na vykonané dobrovoľné úhrady pohľadávok len v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci (V sú časnom systéme môže obvinený, ktorý dobrovoľne uhradil zo svojho konta v mesiaci január 30,- Eur, nakupovať až v mesiaci február a len do výšky 30,- Eur. Ak v mesiaci január ale dobrovoľne neuhradí ni č (lebo pohľadávka dôjde do ústavu, resp. bude zaevidovaná na konci mesiaca a obvinený nestihne požiadať o jej dobrovoľnú úhradu), v mesiaci február nemôže nakupovať. Rovnako, ak v mesiaci januá r dobrovoľne uhradí zo svojho konta 30,- Eur a v predchádzajúcich mesiacoch ďalších 150,-Eur, môže vo februári nakupovať len do výšky 30,- Eur.), ale bude viazaná výškou sumy všetkých uhradený ch pohľadávok v akomkoľvek čase predchádzajúcom záujmu obvineného na čerpanie - napr. na nákup potravín alebo vecí osobnej potreby.

Takto nastavený systém teda umožní väznenej osobe disponovať s jej peňažnými prostriedkami efektívnejšie a zároveň ju naďalej vychováva - motivuje k vyššej dobrovoľnej úhrade jej neuhradených poh ľadávok.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na navrhované znenie ustanovenia § 23 ods. 4 písm. d), kde je potrebné predmetnú legislatívnu skratku zaviesť.

K bodu 40

Ide o odstránenie legislatívno-technického nedostatku v spojení s absenciou označenia odkazu na súvisiaci osobitný predpis.

K bodu 41

Osobe vo výkone väzby sa v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodkové dávky, dávky úrazového a nemocenského poistenia poukazujú prostrední ctvom ústavu na výkon väzby a poberateľovi dávky sa evidujú a účtujú na jeho konte. Navrhovanou zmenou sa riešia praktické problémy, ktoré vznikajú v čase od prepustenia obvineného z výkonu vä zby do času doručenia oznámenia príslušnému orgánu sociálneho poistenia, dôchodkovej správcovskej spoločnosti a poisťovni podľa osobitného predpisu o prepustení obvineného z väzby na slobodu (ústavu m ôže byť doručená dávka, ktorej príjemca už nie je vo výkone väzby).

K bodom 42 a 44

V ústave sú pre obvinených zriadené predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom a obvinený v nich má právo nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci najmenej raz za týždeň, pod ľa navrhovaného znenia pôjde však o týždeň kalendárny, čím sa zamedzí prípadným interpretačným problémom.

Navrhovaná právna úprava zároveň rozširuje možnosti obstarania potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí väznenou osobou, nakoľko rozvíja presnú aplikáciu jestvujúceho práva i na obvinené ho, ktorý do výkonu väzby nastúpil alebo bol premiestnený z iného ústavu po určenom termíne nákupu (z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia je termín nákupu určený v ústavoch rô zne).

Na rozdiel od súčasného znenia (oprávňuje riaditeľ a ústavu, aby určil sortiment, množstvo a termín nákupu) navrhovaná úprava priamo negatívne vymedzuje predmety, ktoré nie je možné (vzhľadom na účel výkonu väzby) v tejto predajni predávať (limity s ú určené, okrem iného, aj podmienkami zabezpečenia zdravotnej neškodnosti potravín, napr. v letnom období bude obmedzené množstvo predávaných majonézových a mliečnych výrobkov, resp. iných rý chlo kaziacich sa potravín).

K bodu 43

Ide o zaužívaný pojem.

K bodom 45 až 49

Na základe odporúčania CPT, aby obvinení mali možnos ť sa zapájať do rôznorodých prospešných a zmysluplných činností za účelom zmiernenia negatívnych účinkov izolácie obvineného od spoločnosti, rozvíja sa jestvujúca sústava možností efekt ívneho trávenia voľného času. Štruktúra aktívneho života obvineného v dennom rytme je zabezpečená v časovom rozvrhu dňa vo forme ponukového listu.

Za účelom zamedzenia výkladovým problémom sa špecifikuje, akým spôsobom môže obvinený prijať balík so študijnými materiálmi a literatúrou, príp. vecami na záujmovú a športovú činnos ť. Zároveň sa negatívne vymedzujú predmety, ktoré sa nepovažujú za študijný materiál, resp. za veci určené na športovú činnosť. Jedným z cieľov Protidrogovej stratégie EÚ na roky 2013 – 2020 je prispieť k potláčaniu nelegálneho trhu s drogami. Jedným zo zdrojov potenciálneho prieniku drog do väzenia sú balíky, ktorých kontrola je vzhľadom na technologické možnosti organizovaného zlo činu problematická a časovo náročná, a preto sa v doručovaných balíkoch (na športovú činnosť, príp. v balíkoch s potravinami a vecami osobnej potreby vo forme disciplinárnej odmeny) obmedzuje možnos ť prijatia potravinových a výživových doplnkov. Väznené osoby budú mať možnosť si tieto veci zakúpiť v predajni zriadenej v ústave.

Obvinenému je po splnený podmienok umožnené pracovať (zaraďovanie do práce je upravené v ustanovení § 32 zákona). Okrem štandardných pracovných možností (kladie sa dôraz na udržiavanie pracovných n ávykov) je potrebné väznené osoby motivovať k udržiavaniu hygienických návykov, ktoré sú prirodzené v civilnom živote – udržiavať seba, svoje ubytovacie priestory čisté a upravené. Navrhovaná právna úprava umožňuje v súlade s pravidlom 19.5 európskych väzenských pravidiel na základe písomnej žiadosti poskytnúť obvinenému pracovné činnosti v ústave, ktorých cieľom je zapájať sa do obslužných a upratovacích činností v spoločných ubytovacích priestoroch.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné odstrániť aj legislatívno-technický nedostatok spočívajúci v znení nadpisu ustanovenia § 26 zákona a aj v znení jeho prvých dvoch odsekov (pojem „aktivity“ v príslušnom tvare sa nahrádza pojmom „činnosti“ v príslušnom tvare).

K bodu 50

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa zjednocujú podmienky na vlastný elektrický spotrebič, ktoré budú uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona, čo sa vyžaduje zohľadniť aj v prípade pou žívania vlastného rádioprijímača a televízneho prijímača obvineným.

Zároveň ide o vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 18, nakoľko podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zariadenia zboru oslobodené od povinnosti uhrádzať koncesionárske poplatky.

K bodu 51

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 30 (v poznámke pod čiarou k odkazu 11a sa uvádza konkrétne ustanovenie zákona o poštových službách pojednávaj úce o poštovom podniku).

K bodu 52

Jedným z nástrojov, ktoré s ohľadom na odporúčania CPT rozšíria program zmysluplných činností pre obvinených, ponúknu obvinenému režim upravený pre jeho potreby a rozšíria jestvujúcu sú stavu možností trávenia voľného času (vzdelávanie, záujmová činnosť, športová činnosť, iné činnosti a poskytovanie psychologických služieb), je legislatívne zakotvenie poskytovania sociálnyc h služieb pre obvinených, realizované formou sociálneho poradenstva zameraného na obmedzenie negatívnych vplyvov väzenského prostredia a súvisiacu pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie obvinené ho a jeho rodiny.

K bodu 53

Navrhovaná právna úprava odstráni nejasný výklad pojmu „ním určeným príslušníkom zboru“, nakoľko zo znenia platného ustanovenia jednoznačne nevyplýva, či osoba, s ktorou obvinený vykoná va pohovor zameraný na riešenie jeho žiadosti, je určená riaditeľom ústavu alebo je priamo určená väznenou osobou v jej žiadosti o rozhovor. Ak bude v žiadosti obvineného o rozhovor s riaditeľom ú stavu uvedený dôvod, riaditeľ ústavu môže na rozhovor s obvineným určiť vecne kompetentného príslušníka zboru (napr. ak žiadosť obvineného smeruje k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, môž e riaditeľ ústavu určiť na vykonanie rozhovoru s obvineným vedúceho lekára zdravotníckeho strediska ústavu).

K bodu 54

Ide o zmenu nadväzujúcu na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 7 (viď odôvodnenie k novelizačnému bodu 7).

K bodom 55 až 57

Spresňujú sa povinnosti obvineného, ktoré vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov (viď poznámky pod čiarou k odkazom 19a a 19b), resp. ide o presun ustanovení niektorých povinnost í z platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v platnom znení (ust. § 17a – Nosenie preukazu obvineného a ust. § 40a – Ozn ámenie pracovného úrazu alebo iného ako pracovného úrazu), priamo do zákona, nakoľko je nevyhnutné takéto povinnosti obvineného obsiahnuť explicitne v zákone, nie v podzákonnej právnej norme.

K bodu 58

Oproti súčasnej právnej úprave sa zákazy pre obvineného rozšíria aj o nosenie piercingu, ktoré znamená pre obvineného – jeho nositeľa nielen zvýšené riziko ohrozenia zdravia v prí pade mimoriadnych udalostí (fyzický útok iného obvineného), ale aj možné riziko jeho odcudzenia (šperk). Rovnako zakázané budú aj iné druhy sebapoškodzovania resp. „poškodzovania“ iného, ktorými vä znená osoba sebe alebo inému síce priamo nespôsobuje ujmu na zdraví, ale prostredníctvom rôznych pomôcok sebe alebo inému vedome vyvoláva vonkajšie telesné zmeny, pri ktorých hrozí reálne nebezpeč enstvo vzniku infekcie a ohrozenia zdravia väznených osôb.

K bodu 59

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z ustanovenia sa vypúšťajú slová „okrem prípadu jeho použitia podľa § 21 ods. 2“, nakoľko zákonný odkaz na § 21 ods. 2 zákona je nadbytočný a zmäto čný, keďže od účinnosti zákona č. 127/2008 Z. z. sa úprava, ktorú obsahovalo ustanovenie § 21 ods. 2, vypustila (riešila použitie mobilného telefónu obvineným nepočujú cim do 30. 4. 2008). Ustanovenie sa zároveň dopĺňa o slová „alebo iné technické zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam a prenos informácií“ s cieľom eliminácie možnosti marenia úč elu výkonu väzby.

K bodu 60

Dopĺňa sa zákaz obvineného zneužívať a poškodzovať preukaz obvineného. Preukaz obvineného má v podmienkach výkonu väzby obdobný charakter ako preukaz totožnosti. Prostredníctvom plastovej identifikač nej karty obvinený vykonáva napríklad bezhotovostný nákup v predajni zriadenej v ústave.

K bodu 61

Súčasné znenie síce ukladalo väzenským orgánom povinnosť umiestniť ústavný poriadok v každej cele, kde bol umiestnený obvinený, ale pre jeho časté poškodenie alebo zničenie nebolo reálne možn é zabezpečiť, aby bol k dispozícii všetkým obvineným ubytovaným spoločne. Navrhované ustanovenie spresňuje miesta, kde je obvinenému k dispozícii ústavný poriadok, pričom vychádza z predpokladu, ž e v oddiele so zmierneným režimom sa obvinený môže voľne pohybovať. Rovnako sa zavádza možnosť obvineného požiadať o výtlačok ústavného poriadku, ktorý mu bude v prípade záujmu poskytnutý.

K bodu 62

Pravidlá zaradenia obvineného do práce, ako osobitného vzťahu medzi ústavom a obvineným, ktorému nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah, sa rozširujú o povinnosť ústavu zabezpe čiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u obvineného, ktorý je mladší ako 18 rokov (§ 176 Zákonníka práce). Zdravotn á spôsobilosť obvinených zaradených do práce je zakotvená v európskych väzenských pravidlách, podľa ktorých väzni majú pracovať za rovnakých podmienok ako zamestnanci mimo výkonu väzby.

K bodu 63

Navrhované znenie upravuje vykonávanie zrážok z pracovnej odmeny obvineného. Z pracovnej odmeny obvineného sa prednostne vykonajú zrážky poistného na sociálne poistenie, zrážky preddavku na daň alebo dane , resp. zrážky určené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Až následne sa z takto „očistenej“ pracovnej odmeny (čistá pracovná odmena) vykonávajú zrážky podľa § 293 až 295 Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 64

Ak je obvinený premiestnený do iného ústavu, tak ústav nemusí všetky pohľadávky u neho preevidovať a upraviť poradie pohľadávok, a zároveň nemusí oznamovať exekútorom „zmenu platiteľa mzdy“ . Navrhovaná úprava však zohľadňuje skutočnosť, že pri zaradení obvineného do práce je zákonnou povinnosťou každého ústavu odvádzať za neho ako za zamestnanca poistné na sociálne poistenie a pr íspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do zdravotných poisťovní a plniť odvodovú povinnosť voči daňovým úradom; v týchto prípadoch každý ústav vystupuje ako samostatný subjekt.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 22b s platným právnym stavom.

K bodu 65

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 66

V súlade s ustanovením § 37 ods. 3 písm. e) zákona nemožno do oddielu so zmierneným režimom zaradiť obvinených, u ktorých to neodporučil lekár vzhľadom na ich zdravotný stav. Nakoľko posúdenie zdravotn ého stavu lekárom na účely zaradenia do oddielu so zmierneným režimom nie je vždy možné v najbližší pracovný deň po prijatí, rozhodnutie o zaradení (po zmene v zmysle novelizačného bodu 67 – „umiestnení“) do oddielu so zmierneným režimom sa v takejto situácii viaže na pridelenie zdravotnej klasifikácie, nie na samotný okamih prijatia do výkonu väzby, a preto sa slovo „najneskôr“ nahrádza slovom „spravidla“.

K bodom 67 až 69

V oddiele so zmierneným režimom sa obvinený môže v určenom čase voľne pohybovať a stýkať sa s obvinenými umiestnenými v tomto oddiele. S dôrazom na zachovávanie účelu výkonu väzby, poriadku a bezpe čnosti väznených osôb, zásad oddeleného umiestňovania obvinených do ciel sa ustanovuje ďalšia skupina obvinených, ktorí nemôžu byť umiestnení (nesprávne „zaradení“, ako to uvádza súčasn á právna úprava, nakoľko obvinení sa do jednotlivých oddielov umiestňujú, čím sa sleduje zosúladenie s inými ustanoveniami zákona) v oddiele so zmierneným režimom - obvinení, ktorí sú stíhaní pre trestné činy, za ktoré možno podľa Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Rovnako sa riaditeľovi ústavu umožňuje rozhodnúť, že v oddiele so zmierneným režimom nemô že byť umiestnený obvinený, u ktorého existuje možné riziko ohrozenia bezpečnosti v ústave (napríklad na základe poznatkov o agresívnom správaní obvineného, ohrození bezpečnosti ostatných obvinen ých umiestnených v oddiele so zmierneným režimom a pod.).

K bodu 70

Svojou povahou sú väznice uzatvorené inštitúcie, v ktorých sú proti svojej vôli zadržané veľké skupiny ľudí, zvyčajne jedného pohlavia, v obmedzených podmienkach. Z času na čas sa nevyhnutne stane, že niektorí väzni porušia podmienky a predpisy vo väzení rôznymi spôsobmi, a preto musí existovať jasný súbor princípov regulujúcich správanie väznených osôb tak, aby bola v tomto š pecifickom prostredí dodržiavaná disciplína (ako cieľavedomé napredovanie podľa jasne nastavených pravidiel smerom k cieľu pri čo najnižšom počte vybočení a prehreškov).

Navrhovanou právnou úpravou sa s prihliadnutím na Stratégiu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozití vnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Inštitút disciplinárnych odmien (per analogiam - zákon o výkone trestu odňatia slobody) bude nielen pozitívnym stimulom pre samotn ý bezproblémový výkon väzby, ale v prípade právoplatného odsúdenia bude následne slúžiť a započítavať sa i do hodnotenia vo výkone trestu odňatia slobody.

Na druhej strane, ak sa väznená osoba dopustí konania, ktorým zavinene poruší disciplínu (jasne definované povinnosti a zákazy vo výkone väzby), vznikne v rámci úpravy špecifických spoločenských vzť ahov trestnoprávnej povahy osobitný - zodpovednostný vzťah obvineného voči štátu zastúpeného väzenským orgánom. Obvinený je povinný znášať následky ustanovené právnou normou vyplývajú ce z tohto porušenia. Navrhovanou právnou úpravou sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe rozširuje paleta disciplinárnych trestov (o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijíma ča až na dva mesiace, o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu) pri súčasnom znížení možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby, ktoré vychádza z 2. všeobecnej sprá vy o aktivitách CPT (odsek 56). Možná výmera samoväzby sa z maximálnych 15 dní znižuje na desať dní; u mladistvých obvinených už nebude možné tento trest udeliť.

V návrhu nového § 40, konkrétne v jeho odseku 4, sa poukazuje na to, že pre správne vyvodenie právnych následkov protiprávneho konania väznenej osoby vo vzťahu k súčasnému vzniku disciplinárnej a trestnopr ávnej zodpovednosti je potrebné zdôrazniť, že nemožnosť absolútneho vylúčenia dvojakého postihu za ten istý skutok vychádza práve z objektu chráneného týmto zákonom, ktorý nemožno stotožň ovať s objektom chráneným Trestným zákonom; kým objektom chráneným týmto zákonom (v spojení s disciplinárnou zodpovednosťou odsúdeného) je disciplína a poriadok v rámci väzenských zariadení, objektom chráneným Trestným zákonom sú aj tie spoločenské vzťahy, záujmy a hodnoty, ktoré v poriadku väzenských orgánov nemusia byť obsiahnuté. Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľ a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno zásadu ne bis in idem vztiahnuť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi, prípadne inými príslušnými orgánmi, ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i discipliná rne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu, z hľadiska adresáta normy a z hľadiska účelu a typu sankcie (uznesenie NS SR zo dň a 20.4.2011 sp.zn. 5 Tdo 18/2011).

Dôležitým posunom smerom k zamedzeniu recidívy deliktuálneho konania väznenej osoby a posilnenia rehabilitačnej funkcie uloženého trestu je zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu discipliná rnych trestov. V prípade, že sa obvinený počas doby troch mesiacov od rozhodnutia o podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia, za ktorý mu bude právoplatne ulo žený ďalší disciplinárny trest, odložený disciplinárny trest sa nevykoná a posudzuje sa akoby nebol uložený.

Nová právna úprava rovnako odstraňuje praktické problémy, ktoré vznikali pri nakladaní s vecami, ktoré boli zaistené alebo nájdené pri prehliadkach ústavu (nájdené, skryté a veľakrát nepovolené veci, ku ktorým sa neprihlásila žiadna osoba), prepadnuté veci a zhabané veci. Také to veci sa stávajú majetkom Slovenskej republiky. V prípade, že ide o neupotrebiteľné veci (napr. rôzne „vlastnoručne“ vyrobené zbrane, iné nedovolené nástroje, alkohol, „zakázané“ č asopisy propagujúce akúkoľvek formu násilia alebo neznášanlivosti), tieto budú zničené. Ostatné veci budú odovzdané príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štá tu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza.

Všetky zásady ukladania a výkonu disciplinárnych trestov vychádzajú z univerzálnych princípov platných pre všetky správne delikty. Obsiahnuté sú vo viacerých prameňoch európskeho práva, najmä v odpor účaní výboru ministrov Rady Európy R(91) 1 o správnych sankciách, ako aj v pravidlách 55 až 63 európskych väzenských pravidiel. Z hľadiska prehľadnej právnej úpravy obsahujú navrhované zmeny sy stematické oddelenie disciplinárneho konania od hmotnoprávnej úpravy povinností, zákazov vo výkone väzby a jasne definovaných následkov ich zavineného porušenia.

K bodu 71

Ide o štylistickú úpravu v nadväznosti na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 45.

K bodom 72 až 74

Ústav vytvára podmienky na zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby najmä účasťou na bohoslužbách, individuálnymi rozhovormi s osobami poverenými výkonom takejto služby, pastoračnými návš tevami, spoveďou, vysluhovaním sviatostí, vykonávaním iných náboženských úkonov a účasťou v študijných skupinách na výklad náboženskej literatúry. Navrhovanou právnou úpravou sa š pecifikuje personálne zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby, a to v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou sú v služ obnom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže ako väzenskí kapláni, vikár, zástupca vikára (pre katolíckych veriacich) a väzenský pastor alebo starší duchovný (pre nekatolí ckych veriacich štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločnosti). Duchovné a pastoračné služby však môžu poskytovať aj iné fyzické osoby mimo služobného pomeru (napr. rehoľné sestry, dobrovoľníci a pod.), ktorí obvineným poskytujú tieto služby na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Návrh zákona rovnako určuje základné podmienky poskytovania individuálnych a skupinových foriem duchovných a pastoračných služieb.

K bodu 75

Nakoľko ide o špecifickú a zároveň „citlivú“ skupinu osôb vo výkone väzby, explicitne sa navrhuje do zákona zakotviť povinnosť ústavu (určeného príslušníka zboru) informovať zákonný ch zástupcov o zodpovednostných vzťahoch mladistvých ( ale aj osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzených v tejto spôsobilosti – viď novelizačný bod 78 (§ 46 ods. 10)) vznikajú cich počas určeného obdobia výkonu väzby.

K bodu 76

Navrhovaná právna úprava nadväzuje na zmenu rozsahu voľnej úvahy pri udeľovaní samoväzby, pričom reagujúc na pravidlo 95.3 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám alebo opatreniam odstráni súčasnú izoláciu mladistvého obvineného pri výkone disciplinárneho trestu samoväzby.

K bodu 77

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 78

Vychádzajúc z osobitosti postavenia deliktuálne zodpovedného mladistvého obvineného a obvineného, ktorý má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony alebo ktorý je takejto spôsobilosti pozbavený (viď navrhované znenie odseku 10), sa vyžaduje s prihliadnutím na vek a osobnosť subjektu doplnenie súčasnej právnej úpravy ochraňujúcej špecifické kategórie osôb nachádzajúcich sa vo výkone väzby o normatívnu úpravu garantujúcu rovnakú možnosť spravodlivej obhajoby. Nakoľko vykonávať úlohy zákonného zástupcu vo vzťahu nielen k predmetu, ale najmä k miestu konania vo veciach súvisiacich s výkonom v äzby, je zložité, navrhuje sa do právnej úpravy zaviesť špeciálny inštitút opatrovníka na konanie súvisiace s výkonom väzby. Za účelom efektívnej, nezávislej a najmä odbornej pomoci sa navrhuje z ákonom precízne stanoviť podmienky, ktoré musí opatrovník spĺňať počas celej doby výkonu funkcie opatrovníka. Rovnako sa určuje proces ustanovenia opatrovníka, ktorým sa rešpektuje právo zákonného z ástupcu namietať „opatrovnícke predpoklady“ ustanovenej osoby.

K bodu 79

Ide o zosúladenie vnútorného odkazu v odseku 3 predmetného paragrafu, ktoré nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 70, ktorým sa navrhuje nové znenie piateho oddielu pojednávajúceho nielen o disciplin árnych odmenách a trestoch.

K bodu 80

V oblasti výkonu väzby obvinených žien sa s prihliadnutím na fyziologické a psychologické osobitnosti žien precízne ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou obvinených ž ien. Ide o analogickú právnu úpravu, aká je obsiahnutá v ustanovení § 74 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 81

Navrhovaná formulácia „pri prijímaní“, a to v spojitosti s oboznámením sa obvineného – cudzinca resp. osoby bez štátnej príslušnosti s právami a povinnosťami podľa tohto zákona (a teda aj s právom obracať sa na menované orgány), korešponduje s pravidlom 15.2 európskych väzenských pravidiel, kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú byť poskytnuté informácie o pravidlách upravujúcich v äzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania obvineného, ktorý však nemož no stotožňovať s časovým okamihom resp. s časovým intervalom „po prijatí“, ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetného ustanovenia.

Zároveň sa zosúlaďuje poznámka pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 55 (odkaz 19a a poznámka pod čiarou k odkazu 19a boli do návrhu zákona zapracované za účelom zachovania postupnosti pri číslovaní jednotlivých odkazov v normatívnom texte právneho predpisu; vychádzajúc z uvedeného je potrebné odkaz v predmetnom ustanovení prečíslovať a následne vypustiť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 33).

K bodu 83

Skutočnosť, že obvinený môže spôsobiť škodu aj na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva zboru (napr. na motorovom vozidle umiestnenom v ústave) je nevyhnutné expressis verbis obsiahnuť aj v ustanovení pojednávajúcom o zodpovednosti obvineného za škodu spôsobenú zavinený m porušením povinnosti alebo zákazu počas výkonu väzby.

Ustanovenie o kompetencii konať a rozhodnúť o škode, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy (napr. v prípade poškodenia vybavenia cely, ústavného odevu a pod.) sa presúva do všeobecnej ú pravy konania o mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch (návrh novej ôsmej hlavy - Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby).

K bodu 84

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou so súvisiacim ustanovením Trestného poriadku.

K bodu 85

Keďže mladiství ani ich rodiny v súlade s pravidlom 37 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciá m alebo opatreniam v zásade nehradia náklady na výkon alternatívnych trestov a opatrení, uvedené sa navrhuje zohľadniť aj v spojitosti so súvisiacim ustanovením pojednávajúcim o oslobodení od povinnosti nahradi ť štátu trovy spojené s výkonom väzby.

K bodom 86 a 88

Ústavu vznikajú pri „neštandardnom“ správaní obvineného (útek, zneužívanie zdravotnej starostlivosti) alebo zabezpečení „nadštandardných“ služieb (napr. návšteva obvineného alebo odsúden ého v inom ústave) na základe žiadosti obvineného zvýšené náklady. Nakoľko aj život vo výkone väzby sa má čo najviac približovať civilnému životu, je prirodzené požadovať od väznených osôb úhradu nákladov vynaložených tým ktorým ústavom alebo Policajný m zborom (považuje sa za príjem ústavu). Navrhovaná úprava nadväzuje na skutočnosť, že platné znenie odseku 2 je vzhľadom na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 23 bezpredmetné, rovnako smeruje k systematick ému rozdeleniu zvýšených trov výkonu trestu a dopĺňa aj povinnosť odsúdeného uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené ústavom na toxikologický rozbor, ak bol ten vyhodnotený ako pozití vny.

K bodu 87

Ide o zmenu nadväzujúcu na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 7 (viď odôvodnenie k novelizačnému bodu 7).

K bodom 89, 90 a 92

Z dôvodu presnejšieho charakterizovania podmienok neúčelnosti vymáhania pohľadávok od obvinených, ktorí sú cudzinci, a formulácie podmienok vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou spresňuj ú ustanovenia týkajúce sa možnosti zboru trvale upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom väzby a zvýšených trov výkonu väzby.

Novým ustanovením odseku 3 sa zabezpečí, aby pohľadávky, ktoré sú vyhodnotené ako nevymožiteľné (uplynutím prekluzívnej lehoty), nezaťažovali evidenciu pohľadávok zboru. Z aplikač nej praxe a evidencie pohľadávok zboru, pri zohľadnení špecifík vymáhania pohľadávok za trovy výkonu väzby, trovy výkonu trestu odňatia slobody a škody na majetku štátu v správe ústavu vyplýva, ž e zbor eviduje vo väčšej miere ako iné subjekty takéto nevymožiteľné pohľadávky, a to predovšetkým vzhľadom na charakter dlžníkov, ktorými sú obvinení a odsúdení, resp. bývalí obvinení a bývalí odsúdení. Znižovaním objemu starých – nevymáhateľných pohľadávok sa rozšíri priestor na vymáhanie zostávajúcich - „aktívnych“ pohľadávok voči dlžníkom, u ktor ých je predpoklad vymoženia a naplnenia príjmu štátneho rozpočtu.

Novým ustanovením odseku 9 sa zavádza úprava disponovania správcu pohľadávky s preplatkom na pohľadávke tak, aby sa uhradili všetky ostatné nedoplatky obvineného, aj s ohľadom na efektívne vysporiadanie sa s takýmito prípadmi. Preplatok na trovách alebo škode na majetku štátu (ak existoval aj po prípadnom uspokojení iných pohľadávok) je zbor povinný vrátiť odosielateľovi finančných prostriedkov. V prí pade, že finančné prostriedky boli zaslané ústavu poštovým poukazom, vznikajú zboru ďalšie náklady (v súlade s poštovými platobnými podmienkami) na zaslanie preplatku odosielateľovi (často aj opakovan é), a preto navrhovanou právnou úpravou sa tak zamedzí povinnosti vracať malé sumy z preplatku, kedy náklady sú často vyššie ako preplatok.

K bodu 91

Ide o zmenu súvisiacu so zmenou navrhovanou novelizačným bodom 83.

K bodu 93

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu súvisiacu s návrhom zmeny ustanovenia § 23 zákona.

K bodu 94

Navrhovaná zmena sa javí byť zreteľnejšou nielen z hľadiska postupnosti jednotlivých krokov pri úmrtí obvineného, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že citácia poznámky pod čiarou k odkazu 41 sa dopĺň a o ustanovenie § 30 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, podľa ktorého ak do 96 hodín od úmrtia obvineného nikto nezabezpečí pochovanie, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k ú mrtiu (obec, v ktorej katastrálnom území sa ústav nachádza).

K bodu 95

Charakteristickým a spoločným znakom všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimov (zodpovednosť za škodu vo výkone väzby, zodpovednosť za zvýšené trovy výkonu väzby) a discipliná rnych deliktov, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, resp. trestnoprávnej povahy výkonu väzby, je osobitný subjekt – väznená osoba, ktorá je v špeciálnom vzťahu zabezpečujúcom nútený výkon súdneho rozhodnutia obmedzujúceho osobnú slobodu. Cieľom navrhovaného - jednotne upraveného postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb (prípadne ďalších zákonom určených účastníkov konania) vyplývajúcich z taxatívne vymedzených hmotnoprávnych častí zákona (predmet konania), je na zá klade osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie sui generis, ktor é bude zodpovedať európskym štandardom a zjednodušeným, prehľadným a väzneným osobám čitateľným postupom posilní právne istoty účastníkov konania a účinné a efektí vne vyvodzovanie zodpovednosti.

Doterajšia prax od účinnosti zákona potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach mimozmluvných zodpovednostných režimov a disciplinárnych deliktov (ďalej len „konanie vo veciach sú visiacich s výkonom väzby“) nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprá vneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku (Uznesenie Najvyššieho sú du Slovenskej republiky 6Sžo/53/2011 z 20. marca 2012).

Navrhovaná úprava konania vo veciach súvisiacich s výkonom väzby je na podmienky výkonu väzby upravená dostatočne podrobne. Pre úplnosť je však potrebné upraviť vzťah medzi zákonom a Sprá vnym poriadkom. Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú procesné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby prebehlo konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, z hľadiska oprávneného orgánu (§ 60b), z o strany účastníkov konania (§ 60c), ale aj z pohľadu podmienok začatia konania (§ 60d). Ak sa konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby začalo, oprávnený orgán je povinný vo veci konať a rozhodnú ť, účastník konania má procesné práva a povinnosti a plynie lehota na rozhodnutie (30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch 60 dní), ktorej začiatok sa viaže na prvý úkon uroben ý oprávneným orgánom voči účastníkovi konania (takýmto úkonom môže byť napríklad žiadosť oprávneného orgánu o vyjadrenie k disciplinárnemu previneniu obvineného zaevidovaná na predpí sanom tlačive, resp. iné zákonom neformalizované oboznámenie účastníka konania s jeho začiatkom, z ktorého musí byť zrejmé, v akej veci sa konanie začína s uvedením miesta, času, prípadne inýc h okolností, za akých k nemu došlo).

Aby procesný úkon vyvolal právne účinky voči účastníkovi konania, musí byť takáto osoba s jeho obsahom oboznámená (§ 60g). Zákon ustanoví dva spôsoby oznamovania rozhodnutí. Súčasne taxatí vne vymenúva, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie vždy oznamuje doručením – rozhodnutie o trovách výkonu väzby a rozhodnutie o zhabaní veci (resp. rozhodnutie o ustanovení opatrovníka – viď noveliza čný bod 78). Vo všetkých ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením - oznámenie rozhodnutia účastník konania iba potvrdí vlastnoručným podpisom. Rovnako sa však ustanovuje, že účastní k konania má právo pri ústnom vyhlásení rozhodnutia požiadať oprávnený orgán o písomné vyhotovenie rozhodnutia; v tomto prípade je doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia aj dňom ozná menia rozhodnutia (okamih rozhodný pre možnosť uskutočniť ďalšie procesné úkony).

Návrh novej právnej úpravy preberá okrem viacerých zákonných lehôt aj ustanovenie o možnosti oprávneného orgánu určiť na vykonanie úkonu lehotu – časový úsek, ktorý má účastní k konania k dispozícii na vykonanie úkonu (§ 60f). Aby bolo možné zistiť, kedy nastanú v konkrétnom prípade účinky spojené s uplynutím procesných lehôt (či už určených podľa § 60f ods. 1 alebo ustanovených zákonom), tak sa navrhovanou právnou úpravou upravujú pravidlá pre počítanie procesných lehôt (či už zákonných alebo určených oprávneným orgánom).

Nakoľko navrhovaná právna úprava vychádza zo zásady materiálnej pravdy, čo znamená, že konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie, je povinnosť ou oprávneného orgánu zistiť skutočný stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, a za tým účelom si obstarať potrebné informačné podklady pre rozhodnutie, ktorých zdroje tvorí všetko, č o môže prispieť k objasneniu skutku, najmä demonštratívnym spôsobom vypočítané dôkazy. Na presné a úplné zistenie skutkového stavu nepostačuje len priznanie obvineného (oprávnený orgán je povinn ý vykonať ďalšie dokazovanie). Zásada voľného hodnotenia dôkazov znamená, že oprávnený orgán nie je viazaný poradím jednotlivých dôkazov, čo však neznamená, že hodnotenie je ľubovoľné – oprávnený orgán musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo.

Na základe návrhu novej právnej úpravy možno konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, ktoré sa začalo (§ 60d ods. 4), skončiť buď vydaním rozhodnutia o zastavení konania, vydaní m rozhodnutia vo veci samej alebo uzavretím dohody na dobrovoľné plnenie. Rozhodnutie musí obsahovať všetky predpísané náležitosti – výrok (okrem stručne a jasne formulovaného rozhodnutia vo veci, s uveden ím ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté obsahuje, aj určenie adresáta rozhodnutia), odôvodnenie (opisuje sa najmä podstata veci, rozbor dôkazov, závery, ktoré sa považujú za nepochybne zistené a zrozumiteľný úsudok o veci) a poučenie o odvolaní.

Ústav je povinný vyžadovať od väznenej osoby náhradu škody, za ktorú väznená osoba zodpovedá. Ak sa oprávnený orgán a účastník konania dohodnú na obojstranne procesne nezaťažujúcom a zmierlivom riešení škody, uzavrú o tom dohodu. Podrobnosti o obsahových a formálnych náležitostiach ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR na základe novo navrhovan ého splnomocňovacieho ustanovenia (§ 66 písm. p)).

Na účel odvolacieho konania sa oproti súčasne platnej úprave jasne ustanovuje, ktorý orgán uskutočňuje konanie II. stupňa, ako i to, ktorý orgán v ňom rozhoduje. Lehoty na podanie opravného prostriedku a ustanovenia o ich odkladnom účinku vychádzajú zo súčasnej platnej právnej úpravy.

Do návrhu zákona sa rovnako dopĺňa spôsob výkonu rozhodnutia, kde sa postupuje podľa Správneho poriadku, s výnimkou tých skutočností, ktoré sú uvedené priamo v zákone.

Navrhovaná právna úprava v oblasti súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby zakotvuje v súlade s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a odôvodnení m uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo/53/2011 z 20. marca 2012 (rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nemôže byť predmetom s údneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo, ale kontrola jeho zákonnosti je s poukazom na znenie ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratú re v platnom znení zabezpečená dozorom prokurátora, ktorý kontroluje celkové zachovávanie zákonnosti v ústave, teda aj otázku disciplinárneho konania) možnosť súdneho preskúmania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu v konaní obvineného, ktoré má znaky priestupku, rozhodnutia o trovách spojených s výkonom vä zby, rozhodnutia o úhrade zvýšených trov výkonu väzby, rozhodnutia o náhrade škody a rozhodnutia o zhabaní veci.

K bodu 96

Za účelom eliminácie problémov v aplikačnej praxi je nevyhnutné vysporiadať sa aj s takými situáciami, keď prokurátor podá návrh na vzatie obvineného do kolúznej väzby alebo návrh na rozšírenie d ôvodov väzby o dôvody kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 písm. b) Trestného poriadku. Nakoľko u takéhoto obvineného môže byť zmarený účel trestného konania (napr. realizovan ím návštevy bez prítomnosti orgánu činného v trestnom konaní v čase po podaní návrhu prokurátorom), explicitne sa ustanovuje, aby od podania návrhu prokurátorom až do nadobudnutia prá voplatnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu bol obvinený vo väzbe v režime zodpovedajúcom kolúznej väzbe, o čom bude príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd povinný informovať ú stav bez zbytočného odkladu.

K bodom 97 a 98

Rozširuje sa okruh priestorov, ktoré môžu byť na účely ochrany života a zdravia obvinených, príslušníkov zboru a iných osôb vybavené kamerovým systémom, o kompenzačnú miestnosť , do ktorej sa umiestňujú na prechodnú dobu obvinení, ktorí svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozujú svoje zdravie alebo život, a o cely, v ktorých sa má vykonávať nový navrhovaný disciplinárny trest celodenného umiestnenia do cely disciplinárneho trestu.

K bodu 99

Navrhované doplnenie vyplýva zo zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pritom sa dôsledne vychádza z účelu, na ktorý sa osobné údaje vyžadujú a sú na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Súčasne sa návrhom zákona špecifikuje zoznam osobných údajov obvineného, ktoré je ústav oprávnený spracovávať a uchovávať. Oproti súčasnej úprave zbor u ž nebude spracúvať údaje o príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní obvineného (nie je potrebné na účel výkonu väzby). Na druhej strane sa legislatí vne zakotvuje, že vzhľadom na účel výkonu väzby a prípadne vykonávacieho konania zbor spracúva o obvinenom aj osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje (dôležité z dôvodu udržiavania extramur álnych kontaktov a poskytovanie psychologických a sociálnych služieb), údaje o zdravotnej klasifikácii (pre pracovné účely, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a rozhodnutie o zaradení do oddielu so zmierneným re žimom), údaje prevzaté z rozhodnutí organov činných v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu a poznatky o priebehu výkonu väzby (dôležité na účely disciplinárneho konania, zameranie kultú rnej, športovej, záujmovej a inej činnosti pre obvineného).

Jednu z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reaktívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácii, ktoré zbor zí skava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napr. miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo vä zenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikové ho faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyšš ej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 45 s navrhovanou zmenou zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

K bodu 100

Ide o legislatívno–technickú úpravu súvisiacu s doplnením odkazu na príslušnú právnu úpravu predbežnej väzby, vydávacej väzby a väzby na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia.

K bodu 101

Ide o zmenu súvisiacu so zmenou navrhovanou novelizačným bodom 95, ktorým sa do znenia zákona vkladá osobitná hlava podrobne pojednávajúca o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby.

K bodom 102 až 104

Rozširuje sa splnomocňujúce ustanovenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu. Podrobnosti o rozsahu disciplinárnej právomoci (kompetencia udeliť jednotlivé druhy disciplinárnej odmeny a uložiť discipliná rne tresty v rozsahu zákonom určených druhoch trestov), podrobnosti o zrážkach z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok a podrobnosti o konaniach vo veciach súvisiacich s výkonom väzby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis (Poriadok výkonu väzby).

K bodu 105

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia nielen v súvislosti s navrhovanou zmenou ustanovení pojednávajúcich o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov, o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, príp. o poskytovaní peňažných príspevkov obvinenému ústavom zo svojho rozpočtu alebo o čerpaní peňažných prostriedkov obvineným zo svojho osobného konta, ale aj v spojitosti s vysporiadaním sa s nevymožiteľn ými pohľadávkami existujúcimi pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K čl. II

Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien v zákone sa navrhuje, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona.

K Èl. III

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatí vneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

Bratislava, 14. augusta 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore