Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) 364/2004 účinný od 15.03.2018 do 31.10.2018

§ 3
Rozdelenie vôd

(1)
Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.
(2)
Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou.
(3)
Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.
(4)
Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.6) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.
(5)
Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu,7) a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu8) (ďalej len „osobitné vody“), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.
(6)
Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis9) neustanovuje inak.
(7)
Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.
(8)
Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.

§ 6
Vodná bilancia

(1)
Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.
(2)
Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.
(3)
Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou a posudzuje dopad vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd na kvalitu využiteľných množstiev vôd.
(4)
Využiteľným množstvom povrchovej vody je maximálne množstvo povrchovej vody, ktoré možno odoberať z profilu vodného toku za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd. Využiteľným množstvom podzemnej vody je maximálne množstvo podzemnej vody, ktoré možno odoberať z daného zvodneného systému po celý uvažovaný čas exploatácie za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu podzemných vôd, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd.
(5)
Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. h) až j) alebo využíva osobitné vody, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.
(6)
Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne z domácnosti a ten, kto produkuje a vypúšťa odpadové vody, osobitné vody alebo geotermálne vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c), je povinný oznamovať údaje o týchto vypúšťaných vodách a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.
(7)
Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Túto povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú v záverečnej správe,16) je riešiteľ geologickej úlohy povinný neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej osobe.

§ 16
Osobitosti určovania environmentálnych cieľov

(1)
Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015.
(2)
Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť, ak
a)
zlepšenie stavu vodných útvarov možno dosiahnuť technickými opatreniami iba v etapách, ktoré presiahnu túto lehotu,
b)
opatrenia na zlepšenie stavu vodných útvarov podľa časového harmonogramu si vyžadujú neprimerané náklady na ich realizáciu,
c)
prírodné podmienky neumožňujú zlepšenie stavu vodných útvarov v tejto lehote.
(3)
Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť najviac na obdobie ustanovené na vykonanie dvoch prehodnotení plánov manažmentu povodí podľa § 13 ods. 5 s výnimkou prípadov, keď prírodné podmienky neumožňujú dosiahnuť environmentálne ciele v priebehu tohto obdobia; predĺženie lehôt možno uskutočniť len na účely postupného dosahovania environmentálnych cieľov za predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru. Predĺženie lehoty a jej odôvodnenie musí byť súčasťou plánu manažmentu povodí s uvedením opatrení potrebných na postupné dosiahnutie požadovaného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody do uplynutia predĺženej lehoty.
(4)
Menej prísne environmentálne ciele, ktoré sa preverujú každých šesť rokov, možno určiť pre útvary povrchových vôd a pre útvary podzemných vôd, ktorých prirodzený stav alebo stav zmenený ľudskou činnosťou je taký, že dosiahnutie environmentálnych cieľov je technicky neuskutočniteľné alebo predstavuje neprimerané náklady; tento spôsob určenia platí, ak
a)
environmentálne potreby a sociálno-hospodárske potreby zabezpečované takouto ľudskou činnosťou nemožno dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou, ktorá nepredstavuje neprimerané náklady,
b)
sa zaručí, že
1.
povrchová voda dosiahne najlepší možný ekologický stav a chemický stav s ohľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli povahe danej ľudskej činnosti alebo znečisťovania,
2.
zmeny dobrého stavu podzemnej vody vzhľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli danej ľudskej činnosti alebo znečisťovaniu, budú najmenšie možné,
c)
nedôjde k ďalšiemu zhoršeniu stavu ovplyvneného vodného útvaru.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na environmentálne ciele, ktoré majú zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchových vôd, a ani na postupné znižovanie znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
(6)
Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje
a)
dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného pôvodu alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len "výnimočná okolnosť"), ak sú súčasne splnené všetky tieto podmienky:
1.
uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito výnimočnými okolnosťami,
2.
plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno okolnosti označiť za výnimočné okolnosti,
3.
program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných okolnostiach; tieto opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody po skončení výnimočných okolností,
4.
každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne ciele sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami,
5.
súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie v nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia,
b)
ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:
1.
uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,
2.
dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov,
3.
dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a
4.
očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.
(7)
Ak sa monitorovaním stavu povrchových vôd a podzemných vôd zistí, že environmentálne ciele určené pre vodný útvar nebude možné dosiahnuť, je potrebné
a)
preskúmať príčiny, ktoré bránia plneniu environmentálnych cieľov,
b)
posúdiť vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,
c)
prehodnotiť a aktualizovať programy monitorovania vôd,
d)
určiť doplňujúce opatrenia potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov, a ak je to potrebné, zaviesť prísnejšie environmentálne normy kvality; ak nemožno environmentálne ciele splniť z dôvodov podľa odseku 6 písm. a), doplnkové opatrenia sa nemusia prijať,
e)
sprísniť environmentálne normy kvality.
(8)
Uplatnenie postupov podľa odsekov 3 až 7 treba odôvodniť v plánoch manažmentu povodí.
(9)
Postupy podľa odsekov 1 až 8 a postupy pri určovaní výrazne zmenených vodných útvarov nesmú natrvalo vylučovať alebo ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia. Pri uplatnení postupov podľa odsekov 1 až 7 sa musia uskutočniť také opatrenia, ktorými sa zaručí úroveň ochrany podľa predpisov v oblasti ochrany životného prostredia.
(10)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a.

§ 19
Používanie vôd na plavbu a na plavenie dreva

(1)
Používať vody na plavbu a na plavenie dreva a odoberať ich v potrebnom množstve na prevádzku plavidiel možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochrannom pásme I. stupňa a v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja, na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná plavba, státie a kotvenie plavidiel so spaľovacími motormi. O výnimke zo zákazu plavby, státia a kotvenia plavidiel na povrchových vodách a odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť a rekreačnú činnosť rozhoduje orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s Dopravným úradom25a) a správcom vodohospodársky významných vodných tokov. Na povrchových vodách nachádzajúcich v ochrannom pásme III. stupňa vodárenského zdroja je zakázaná plavba, státie a kotvenie plavidiel s dvojtaktnými spaľovacími motormi.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na plavidlá
a)
správcu vodohospodársky významných vodných tokov, polície, ozbrojených síl Slovenskej republiky, hasičských jednotiek, Dopravného úradu, ak sa používajú na služobné účely,
b)
použité v spojitosti s údržbou vodných tokov, výstavbou, opravami a s údržbou vodných stavieb a iných stavieb nachádzajúcich sa vo vodách a na ich brehoch,
c)
použité na meranie vo vodných tokoch,
d)
použité na potrebné zabezpečenie zdravotnej služby a záchrannej služby, ako aj pri príprave a výkone ochrany pred povodňami a pri vykonávaní opatrení pri mimoriadnom zhoršení kvality vôd a odstraňovaní jeho škodlivých následkov,
e)
osôb, ktoré majú povolenie na osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm. e),
f)
užívateľa, ktorý zabezpečuje hospodárenie v rybárskych revíroch.25b)
(4)
Pri používaní vody na plavbu a na plavenie dreva sa nesmie ohrozovať kvalita alebo zdravotná bezchybnosť vôd, bezpečnosť osôb a stavieb, záujmy rekreácie a narúšať prírodné prostredie. Zakazuje sa vypúšťať do vôd iné odpadové vody ako splaškové odpadové vody (odsek 5) a vhadzovať všetky druhy odpadov, ktoré vznikajú na plavidlách, a zostatky prepravovaného nákladu s výnimkou vybagrovaného materiálu z týchto vôd.
(5)
Prevádzkovateľ plavidla môže vypúšťať splaškové odpadové vody, len ak je plavidlo vybavené potrebným zariadením na čistenie splaškových odpadových vôd a je zabezpečená jeho riadna prevádzka.26) Čistiace zariadenie musí mať účinnosť minimálne 90 % v ukazovateľoch biochemická spotreba kyslíka za päť dní a nerozpustené látky.
(6)
Ak pri prevádzke plavidla vznikajú splaškové odpadové vody alebo iné druhy odpadových vôd, ktoré nemožno do vôd vypúšťať, je jeho prevádzkovateľ povinný vybaviť plavidlo zariadením na ich akumuláciu a zabrániť ich únikom. Povinnosť vybaviť plavidlo zariadením na akumuláciu a zabrániť ich únikom sa vzťahuje aj na znečisťujúce látky. Prevádzkovateľ plavidla musí viesť evidenciu o množstve a likvidácii týchto vôd a o znečisťujúcich látkach.
(7)
Zakazuje sa zásobovanie plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.
(8)
Ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov, ochrana vodných stavieb a zariadení, môže orgán štátnej vodnej správy upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu.
(9)
Pôsobnosť orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu podľa osobitného predpisu27) nie je tým dotknutá.
(10)
V pásme 100 m od okraja klietkových chovov rýb a obdobných chovov rýb vrátane ich kotviacich prvkov sa zakazuje plavba, státie a kotvenie plavidiel s výnimkou plavidiel slúžiacich na obsluhu chovov.

§ 20
Používanie banských vôd

(1)
Na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa v banskej činnosti28) sa nevyžaduje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nepotrebuje pri svojej banskej činnosti banské vody na vlastnú prevádzku, je povinná umožniť odber a iné používanie nepotrebného množstva banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydal povolenie na ich používanie.
(3)
Do banských vôd možno vypúšťať iné vody,29) ktoré vznikli použitím banských vôd a ktoré obsahujú nerozpustné látky pochádzajúce z vybagrovaného materiálu, len po ich predchádzajúcej úprave, ktorou sa dosiahne limitná hodnota znečistenia ustanovená vo vykonávacom predpise30) (§ 81 ods. 1) pre priemyselné odpadové vody z ťažby a spracovania kameniva.
(4)
Orgán štátnej vodnej správy určí spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd30a) do povrchových vôd; vypúšťanie banských vôd do podzemných vôd len za podmienok ustanovených v § 15 ods. 6 a ods. 7 písm. g).
(5)
Podzemné vody odkryté činnosťou vykonávanou banským spôsobom nie sú banskými vodami.

§ 21
Povolenie na osobitné užívanie vôd

(1)
Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20
a)
pri povrchových vodách na
1.
ich odber,
2.
ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,
3.
využívanie ich hydroenergetického potenciálu,
b)
pri podzemných vodách na
1.
ich odber,
2.
ich akumuláciu,
3.
ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny,
4.
umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou,
c)
na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
d)
na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
e)
na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny, prípadne iných vodných živočíchov na účely podnikania,
f)
na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne do povrchových vôd,
g)
na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným časom trvania čerpacej skúšky nad päť dní a pri zakladaní stavieb,
h)
na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov vodnými stavbami,
i)
na používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov,
j)
na iné osobitné užívanie povrchových vôd a podzemných vôd.
(2)
Povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním stavebného povolenia na vodnú stavbu alebo súčasne so stavebným povolením v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu. Povolenie na osobitné užívanie vôd vydáva orgán štátnej vodnej správy fyzickým osobám a právnickým osobám na určitý čas. Orgán štátnej vodnej správy určí účel, rozsah, čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti a podmienky, za ktorých sa vydáva, pričom v povolení
a)
na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd určí ich množstvo, prípadne časový interval odberu, a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj výšku ročného odberu,
b)
na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v § 6 ods. 5 určí povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v prameni a hladinu podzemnej vody vodárenského zdroja; ak meracie zariadenie nemožno z technických alebo prevádzkových dôvodov inštalovať, alebo dôjde k poruche meradla, odoberané množstvo sa odvodí podľa spotreby elektrickej energie na pohon čerpadiel, a ak nemožno určiť množstvo ani týmto spôsobom, vychádza sa z množstva odberu podľa vydaného povolenia,
c)
na odber povrchových vôd určených na zásobovanie pitnou vodou určí povinnosť pravidelne monitorovať kvalitu týchto vôd,
d)
na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd a prípustné hodnoty znečistenia podľa jednotlivých ukazovateľov (ďalej len „prípustná hodnota znečistenia“) s výnimkou vypúšťania odpadových vôd z odľahčovacích objektov podľa § 36 ods. 13 a vypúšťania vôd do toho istého hydrogeologického kolektora podľa § 37 ods. 7; pri vypúšťaní odpadových vôd aj povinnosť sledovať kvalitatívne a kvantitatívne hodnoty a oznamovať výsledky tohto sledovania orgánu štátnej vodnej správy.
(3)
Povolenie na osobitné užívanie vôd nie je potrebné na
a)
odbery povrchových vôd a podzemných vôd pri zisťovaní a hodnotení stavu týchto vôd,
b)
vypúšťanie vyčistených splaškových odpadových vôd z plavidiel,
c)
jednorazový odber povrchových vôd alebo podzemných vôd počas vykonávania záchranných prác pri požiari alebo inej mimoriadnej udalosti,
d)
cvičenie hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky; takéto užívanie vôd pri cvičení treba vopred prerokovať s orgánom štátnej vodnej správy a s Dopravným úradom, a ak ide o vodný tok, oznámiť správcovi vodného toku,
e)
zásah hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky a na zásah ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojny a vojnového stavu podľa osobitného predpisu.31)
(4)
Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na
a)
odber povrchových vôd alebo podzemných vôd najviac na desať rokov,
b)
vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd najviac na desať rokov,
c)
vypúšťanie odpadových vôd s obsahom prioritných nebezpečných látok do povrchových vôd najviac na šesť rokov,
d)
vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do podzemných vôd najviac na šesť rokov,
e)
vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd s obsahom znečisťujúcich látok najviac na desať rokov,
f)
vzdúvanie a iný spôsob akumulácie povrchových vôd najviac na desať rokov,
g)
akumuláciu podzemných vôd najviac na desať rokov,
h)
využívanie hydroenergetického potenciálu povrchových vôd najviac na desať rokov.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané.
(6)
Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd a na využívanie hydroenergetického potenciálu povrchových vôd a na využívanie energetického potenciálu podzemných vôd nezaručuje odber týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.
(7)
Orgán štátnej vodnej správy je viazaný pri povoľovaní odberu
a)
vôd z vodného toku prietokom vody v celom vodnom toku, ktorý ešte umožňuje všeobecné užívanie povrchových vôd a zabezpečuje funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov v ňom (ďalej len „minimálny zostatkový prietok“),
b)
podzemných vôd hladinou podzemnej vody, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich (ďalej len „minimálna hladina podzemných vôd“) a ministerstvom schválenou záverečnou správou31a) s výpočtom množstiev podzemnej vody,
c)
povrchovej vody a podzemnej vody stanoviskom správcu vodného toku a stanoviskom správcu vodohospodársky významného vodného toku.
(8)
Pri povoľovaní odberu podzemnej vody z domovej studne na uspokojovanie osobných potrieb domácností a pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu a odseku 1 písm. h) až j), ak tento odber z jedného odberného miesta nepresiahne 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne, netreba rozhodnutie ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody podľa odseku 7 písm. b).
(9)
Pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 8 z jedného vodného útvaru podzemnej vody viacerými odbernými miestami pre jedného odberateľa netreba rozhodnutie ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody, ak súčet odobratého množstva podzemnej vody z týchto odberných miest nepresiahne 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne.

§ 26
Povolenie na vodné stavby

(1)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby , jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky32) na uskutočnenie stavby a užívanie stavby.
(3)
Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu33) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.34)
(4)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením35) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.36)
(5)
Pri povoľovaní, výstavbe a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Nová vodná stavba musí zabezpečiť ochranu rybárstva a obojsmernú prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov; to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia umiestnené mimo koryta vodného toku alebo malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb a vodné stavby, ak to nemožno zabezpečiť z dôvodov podľa § 16 ods. 6. Pri súbehu záujmov o využívanie prirodzených vlastností vody môže orgán štátnej vodnej správy podmieniť povolenie na uskutočnenie vodnej stavby
a)
jej použiteľnosťou na viac účelov s využívaním viacerých prirodzených vlastností vody pre viacerých užívateľov,
b)
uzavretím dohody viacerých vlastníkov o uskutočnení spoločnej vodnej stavby a o uzavretí dohody o jej budúcej prevádzke.
(6)
Na povoľovanie odkalísk, ktoré slúžia ako úložisko na ukladanie ťažobného odpadu, sa vzťahuje osobitný predpis.36a)
(7)
Ak nemožno zriadiť vodné stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vodné stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, nádrže, vodné stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo zriadením práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo právo k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa osobitného predpisu.37)
(8)
Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej vety možno určiť pásmo ochrany verejného vodovodu a verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu,37a) ak to vyplýva z podmienok územného rozhodnutia a jej umiestnenia a na základe písomnej dohody s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností.
(9)
Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odsekov 7 a 8 patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu.37) V sporoch o náhradu rozhoduje súd.
(10)
Ak zanikne povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá umožňovala povolené nakladanie s vodou.

§ 27
Súhlas

(1)
Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas je potrebný, ak ide o
a)
stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch, stavby v inundačnom území a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od vzdušnej päty ochrannej hrádze,
b)
ropovody a iné líniové produktovody na prepravu znečisťujúcich látok, diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
c)
sklady, nádrže a skládky znečisťujúcich látok, stavby umožňujúce podzemné skladovanie látok v zemských dutinách,
d)
stavby veľkokapacitných fariem, ktorými sú farmy s kapacitou ustajnených zvierat väčšou ako 400 ks dojníc, 600 ks teliat, 500 ks mladého dobytka, 500 ks výkrmu hovädzieho dobytka, 5 000 ks výkrmu ošípaných, produkčné farmy s kapacitou 700 ks prasníc s odchovom prasiatok do 30 kg živej váhy, 800 ks oviec, 50 000 ks nosníc, 10 000 ks brojlerov a 100 000 ks mládok,
e)
umiestňovanie a odstraňovanie zariadení vo vodnom toku a v odkrytých podzemných vodách a na ich brehu, najmä zariadení monitorovacieho systému a informačného systému na pozorovanie hladiny, množstva a kvality vody a zariadení neslúžiacich plavbe ani správe vodného toku,
f)
aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v chránených vodohospodárskych oblastiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa,
g)
vrty na využívanie energetického potenciálu podzemných vôd, ktorými sa neodoberá alebo nečerpá podzemná voda.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy môže určiť podmienky a čas platnosti súhlasu.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy pri vydávaní súhlasu na stavby a zariadenia podľa odseku 1 písm. c) vychádza z ustanovení § 39 ods. 2 a 4 a môže požadovať vykonanie predchádzajúceho zisťovania postupom podľa § 37 ods. 1.
(4)
Súhlas podľa odseku 1 nie je potrebný na dočasné stavby, zariadenia alebo činnosti, ktoré sú potrebné pri cvičení hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky; v týchto prípadoch sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie s orgánom štátnej vodnej správy a ak sa stavby alebo činnosti týkajú vodného toku, aj so správcom vodného toku.
(5)
Súhlas podľa odseku 1 písm. a) až d), ktorý je podkladom na konanie podľa osobitných predpisov, zaniká, ak sa takéto konanie nezačalo do jedného roka od vydania súhlasu.

§ 28
Vyjadrenie

(1)
Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.
(2)
Vyjadrenie je potrebné aj na
a)
pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami,
b)
neinvestičné úpravy vodných stavieb a iných stavieb a zariadení, ak môžu ovplyvniť množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd,
c)
zariadenia, najmä premiestniteľné zariadenia, mobilné zariadenia, zariadenia na zhodnotenie odpadu, čerpacie stanice pohonných hmôt, ak nie sú stavbami, kompostárne, ak tieto zariadenia môžu ovplyvniť množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd,
d)
ťažbu piesku a štrku a na zemné práce, ak pri nich môže dôjsť k odkrytiu hladiny podzemných vôd alebo k prepadu ich nadložia do podzemných vôd a na ťažbu piesku a štrku a na zemné práce v inundačných územiach,31aa)
e)
určenie prieskumného územia, zväčšenie prieskumného územia alebo predĺženie doby platnosti prieskumného územia,37b)
f)
určenie, zmenu, zrušenie dobývacieho priestoru 37c) alebo chráneného ložiskového územia,37d)
g)
povolenie, zmenu, ukončenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom,37e)
h)
geologické práce38) a zemné práce vykonávané na inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
i)
schválenie a zmenu lesného hospodárskeho plánu a súhrnného lesného hospodárskeho plánu39) v chránených vodohospodárskych oblastiach, v inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
j)
účely prerokovania územnoplánovacej dokumentácie.39a)
(3)
Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahrádza povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.

§ 36
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd

(1)
Komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia.
(2)
Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, sa musia odvádzať a prejsť čistením len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy alebo iné primerané systémy, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy alebo malé čistiarne odpadových vôd. Použitie individuálneho systému alebo iného primeraného systému v povolení pri vodotesných žumpách odôvodní orgán štátnej správy a pri malých čistiarňach odpadových vôd orgán štátnej vodnej správy. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu,46b) pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.
(3)
Nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu bez primeraného čistenia alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií možno okrem verejnej kanalizácie riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami, ktorými sú najmä vodotesné žumpy a pre riedko osídlené oblasti aj malé čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové vody a podzemné vody v súlade s § 5. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu46b), pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.
(4)
Povolenie na stavbu iného primeraného systému alebo individuálneho systému podľa odsekov 2 a 3 možno vydať len na dobu určitú. V lokalitách, kde je vybudovaná a uvedená do prevádzky verejná kanalizácia sa po skončení platnosti povolenia toto predlžovať nebude. Ten, kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čistiarne odpadových vôd a na výzvu obce47) alebo orgánu štátnej vodnej správy predložiť doklady o odvoze odpadových vôd najviac za posledné dva roky. Odvoz odpadových vôd môže vykonávať len prevádzkovateľ verejnej kanalizácie,47a) obec alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu.47b) Ten, kto vykonáva odvoz odpadových vôd, je povinný vydať doklad o odvoze tomu, kto o odvoz požiadal; doklad o odvoze odpadových vôd obsahuje meno, priezvisko a adresu toho, komu bol odvoz odpadových vôd vykonaný, dátum odvozu, miesto umiestnenia žumpy, množstvo vyvezených odpadových vôd, názov osoby, ktorá odvoz odpadových vôd vykonala a adresu čistiarne odpadových vôd.
(5)
Aglomeráciou je územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z neho komunálne odpadové vody do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich konečného vypúšťania.
(6)
V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1882/2003 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008.
(7)
Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť sekundárnym čistením, prípadne primeraným čistením, ktoré zaručia limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.
(8)
Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy s ohľadom na reguláciu emisií viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu
a)
zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov, ochranu rybárstva a na vodu viazaných krajinných ekosystémov,
b)
znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania odpadových vôd.
(9)
Sledovanie prípustných hodnôt znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd povolených orgánom štátnej vodnej správy podľa odseku 8 sa vykonáva odbermi ich vzoriek a rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.
(10)
Limitné hodnoty znečistenia pri priamom vypúšťaní do vôd bez predchádzajúceho čistenia v čistiarni odpadových vôd platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie; pri nepriamom vypúšťaní do vôd možno pri určovaní limitnej hodnoty znečistenia pre dotknuté zariadenia zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia v životnom prostredí. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty znečistenia.
(11)
Prípustné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami; toto sa nevzťahuje na odpadové vody vypúšťané z technologických zariadení atómových elektrární.
(12)
Ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť na určený čas vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia počas
a)
skúšobnej prevádzky čistiarne odpadových vôd,
b)
opráv a stavebných úprav čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov najviac na šesť mesiacov,
c)
porúch technických zariadení a iných prevádzkových porúch objektov čistiarne odpadových vôd.
(13)
Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient podľa vykonávacieho predpisu.10) Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný rozsah.
(14)
Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.
(15)
Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.
(16)
Ustanovenie odseku 8 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd povoľované podľa § 21 ods. 1 písm. f), ak vypúšťané vody obsahujú znečisťujúce látky.
(17)
Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované zariadenia na zachytávanie plávajúcich látok. Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd, možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované aj zariadenia, ktoré zabezpečia ich zachytávanie.

§ 38
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie

(1)
Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd alebo osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok uvedených v ZOZNAME II prílohy č. 1 a ďalších znečisťujúcich látok uvedených v ZOZNAME III prílohy č. 1 do verejnej kanalizácie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy povolí vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie, ak žiadateľ preukáže, že pri ich vypúšťaní sa
a)
nepoškodí stoková sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozí sa zdravie zamestnancov pri ich prevádzkovaní,
b)
neohrozí prevádzka čistiarne odpadových vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie,
c)
neprekročia prípustné hodnoty znečistenia určené pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej kanalizácie a neovplyvnia sa kvalitatívne ciele.
(3)
Na povoľovanie vypúšťania priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie platí primerane ustanovenie § 36 ods. 8.
(4)
Povolenie na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie možno vydať najviac na šesť rokov.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých sa toto povolenie vydalo.
(6)
Na zmenu, zrušenie alebo dočasné obmedzenie povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie platia primeranie ustanovenia § 24 a na jeho zánik platia primerane ustanovenia § 25.

§ 41
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd

(1)
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb49a) alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.
(2)
Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia50) (ďalej len „inšpekcia“) alebo okresnému úradu, alebo na jednotné európske číslo tiesňového volania 112,51) alebo obci, alebo správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.
(3)
Okresný úrad, obec, správca vodného toku a koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.
(4)
Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.
(5)
Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov.
(6)
Bezprostrednými opatreniami na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
a)
neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku alebo okresnému úradu,
b)
čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd,
c)
neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.
(7)
Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
a)
likvidácia uniknutých znečisťujúcich látok,
b)
sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku znečisťujúcich látok do zeme,
c)
uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.
(8)
Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.
(9)
Ak sa opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd alebo opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov nedosiahnu postupom podľa odseku 8, môže inšpekcia rozhodnúť o ich uložení.
(10)
Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, užívateľa rybárskeho revíru, poverenej osoby, záchranných zložiek integrovaného záchranného systému,52) obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.
(11)
Ten, kto sa zúčastní zisťovania alebo zneškodňovania mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu overovanie príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd vo vodnom toku a opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie znečisťujúcich látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.

§ 52
Vodné stavby

(1)
Vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä
a)
stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených,
b)
stavby na ochranu pred povodňami,
c)
priehrady, vodné nádrže, rybovody, rybníky, rybochovné zariadenia, hate, hrádze, vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami,
d)
studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou,
e)
stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie,
f)
hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou,
g)
stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch,
h)
stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy,
i)
odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom,
j)
vodovodné prípojky, ak
1.
slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,
2.
slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,
3.
sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,
4.
sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu,
k)
kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak
1.
slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb,
2.
slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť,
3.
slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie,
4.
sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm,
l)
stavby umožňujúce využívanie energetického potenciálu podzemných vôd.
(2)
V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

§ 53
Povinnosti vlastníka vodnej stavby

Vlastník vodnej stavby podľa § 52 ods. 1 písm. a) až c) a g) až i) je povinný
a)
udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby umožňovala plynulý prietok vody a nehatený odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených záujmov,
b)
zabezpečovať odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad jej prevádzkou,
c)
udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku,
d)
osadiť a udržiavať na vodnej stavbe vodnú značku, ciachy, vodočet, výstražné tabule alebo plavebné znaky,
e)
odstraňovať predmety zachytené vodnou stavbou alebo zachytené na nej,
f)
dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku, napríklad pri nepriaznivých účinkoch sucha a povodní, poruchách technických zariadení a iných prevádzkových poruchách,
g)
zabezpečovať ochranu rybárstva a obojsmernú prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov, to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia umiestnené mimo koryta vodného toku alebo malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb,
h)
vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy,
i)
dodržiavať podmienky povolenia orgánu štátnej vodnej správy a schválený manipulačný poriadok vodnej stavby.

§ 56
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami

(1)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a zaraďovaním vodných stavieb do kategórií (§ 56 ods. 5).
(2)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby, jej uskutočnenia alebo zmeny a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do neškodného stavu.
(3)
Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe. Evidenciu vodných stavieb zaradených do kategórií vedie ministerstvo prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená.
(4)
Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu, ak je objem takto vzdutej alebo zadržiavanej vody alebo zadržiavaného kalu pri odkaliskách väčší ako 1 000 m3, alebo rozdiel medzi maximálnou možnou hladinou a terénom na vzdušnej päte vodnej stavby je väčší ako 1,0 m, alebo ak ide o ochranné hrádze prietok Q100 je väčší ako 10 m3.s-1. Takýmito vodnými stavbami sú najmä priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd.
(5)
Ministerstvo na základe odborného posudku štátnej organizácie, ktorá je poverená výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a na základe žiadosti stavebníka alebo vlastníka vodnej stavby zaradí alebo nezaradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií najneskôr pred vydaním stavebného povolenia na vodnú stavbu. Ministerstvo na základe žiadosti vlastníka vodnej stavby vyradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií. Orgán štátnej vodnej správy príslušný na povolenie vodnej stavby môže rozhodnúť o potrebe vypracovať odborný posudok na určenie príslušnej kategórie, aj keď nebudú splnené podmienky podľa odseku 4.
(6)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby.
(7)
Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená a ktorá zamestnáva odborne spôsobilé osoby na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „odborne spôsobilá osoba“). Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vydaným ministerstvom. Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie je ich vlastník alebo stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.
(8)
Pri zmene vodnej stavby alebo pri zmene jej využitia a pri vodných stavbách II. až IV. kategórie aj v prípadoch, keď sa mení zástavba na území ohrozenom vodnou stavbou, ministerstvo preskúma určenú kategóriu vodnej stavby. K preskúmaniu kategórie vodnej stavby vlastník predloží prostredníctvom štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (odsek 5), aktualizovaný odborný posudok.
(9)
Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník vodnej stavby alebo stavebník vodnej stavby bezodkladne povinný
a)
určiť a ohlásiť orgánu štátnej vodnej správy odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva,
b)
informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe orgán štátnej vodnej správy,
c)
informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe aj ministerstvom poverenú štátnu organizáciu, ktorá vedie evidenciu podľa odseku 3, ak ide o vodné stavby zaradené do kategórií vodných stavieb pre výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu,
d)
prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie raz za štyri roky,
e)
zaslať dokumenty o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu podľa § 81 ods. 2 písm. h) orgánu štátnej vodnej správy, ktorý vykoná technicko-bezpečnostný dozor.

§ 56a
Odborná spôsobilosť

(1)
Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré musí spĺňať hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu štátnej organizácie poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5), alebo hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vlastníka vodnej stavby uvedenej v § 56 ods. 4, a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len "osvedčenie o odbornej spôsobilosti"). Vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti vzniká odborne spôsobilej osobe právo používať okrúhlu pečiatku so štátnym znakom.
(2)
Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou pred skúšobnou komisiou zloženou z odborníkov z teórie a praxe a udeľuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Termín odbornej skúšky určuje ministerstvo. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo môže odbornú skúšku organizovať aj prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.
(3)
Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú
a)
vzdelanie,
b)
odborná prax v príslušnom vodohospodárskom odvetví, ktorou je súhrn takých znalostí a skúseností získaných pri výkone predchádzajúcich pracovných činností, ktoré môže odborne spôsobilá osoba využiť pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len "odborná prax"),
c)
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d)
bezúhonnosť,
e)
úspešné vykonanie odbornej skúšky.
(4)
Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami I. a II. kategórie sa preukazuje
a)
dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo
b)
dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.
(5)
Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami III. a IV. kategórie sa preukazuje
a)
dokladom o nadobudnutí úplného stredného odborného vzdelania získaného absolvovaním vzdelávacích programov zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia a dokladom o získaní minimálne desaťročnej odbornej praxe,
b)
dokladom o nadobudnutí vyššieho odborného vzdelania získaného absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa osobitného predpisu61b) v študijných odboroch zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe,
c)
dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo
d)
dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.
(6)
Za doklad preukazujúci splnenie požiadavky vzdelania podľa odseku 3 písm. a) sa považuje aj doklad o odbornej kvalifikácii vydaný školou alebo iným oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu, uznaný za podmienok uvedených v osobitnom predpise.61c)
(7)
Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, za trestný čin proti životnému prostrediu. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý v deň podania žiadosti nie je starší ako tri mesiace.

§ 59
Ministerstvo

(1)
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva
a)
vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon,
b)
zabezpečuje zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, hodnotenie stavu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd a určovanie environmentálnych cieľov podľa § 4, 4a až 4c a § 5,
c)
zabezpečuje vypracovanie, schvaľovanie, aktualizáciu a plnenie programu monitorovania podľa § 13 ods. 3 písm. b),
d)
vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu (§ 7 ods. 5),
e)
vykonáva v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva identifikáciu vôd určených na kúpanie podľa § 8 ods. 1, ukladá opatrenia na zvýšenie počtu vôd určených na kúpanie, klasifikovaných ako výborné alebo dobré podľa § 8 ods. 5 a 6, zabezpečuje v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva vytvorenie, revíziu, aktualizáciu a zachovanie profilov vôd určených na kúpanie podľa § 8 ods. 7 a spolupracuje a koordinuje so susednými štátmi plnenie požiadaviek na kvalitu vody určenej na kúpanie pri cezhraničných vplyvoch,
f)
zabezpečuje vypracovanie programu protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a kontroluje jeho plnenie podľa § 11 ods. 7 písm. e),
g)
zabezpečuje vypracovanie plánov manažmentu povodí, Vodného plánu Slovenska a ich koordináciu v rámci medzinárodnej spolupráce v povodí Dunaja a povodí Visly (§ 13 a 14),
h)
vypracúva koncepcie a rozvojové programy vo vodnom hospodárstve a ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu, ktoré slúžia na plnenie funkcií vodného toku,
i)
vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť nakladanie s vodami, ochranu vôd a vodných pomerov (§ 28 ods. 1),
j)
pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlásených citlivých oblastí a rozsah zraniteľných oblastí (§ 33 ods. 3 a § 34 ods. 3),
k)
poveruje právnickú osobu na určovanie zmiešavacej zóny,61d)
l)
zabezpečuje evidenciu vodných tokov a ich povodí (§ 44 ods. 3),
m)
rozhoduje o tom, či správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku možno previesť do správy inej štátnej organizácie (§ 51 ods. 1),
n)
ústredne zabezpečuje úlohy na úseku výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a zaraďuje alebo preraďuje vodné stavby do príslušnej kategórie a poveruje štátnu organizáciu výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami zaradenými do I. a II. kategórie (§ 56) a ďalšími úlohami podľa § 56 až 56e,
o)
overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie evidenciu odborne spôsobilých osôb (§ 56a až 56c),
p)
vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor (§ 67),
r)
vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. j) ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska,
s)
vypracúva každé dva roky situačné správy o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v Slovenskej republike,
t)
určuje spôsob výpočtu prielomovej vlny61e) z vodnej stavby a poverenú osobu na jej výpočet,
u)
vykoná ekonomickú analýzu využívania vôd a vypracuje do roku 2010 návrh cenovej politiky a predloží vláde na schválenie podľa § 78a,
v)
vedie sumárnu evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6,
w)
zabezpečuje spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracovania morskej stratégie s členskými štátmi Európskej únie, pod ktorých právomoc patria morské regióny alebo subregióny,
x)
poveruje právnickú osobu vypracovaním odborného stanoviska podľa § 16a ods. 3 až 5,
y)
vedie register podľa § 16b ods. 7.
(2)
Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vo vodnom plánovaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právne záväzných aktov Európskej únie najmä v oblasti
a)
určenia úloh v rámci vodného plánovania podľa odseku 1, § 14 ods. 2 a 3, § 60 ods. 1 písm. a) prvého bodu a § 60 ods. 4,
b)
vypracovania analýz charakteristík čiastkových povodí, zhodnotenia vplyvov ľudských činností na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd a vypracovania ekonomických analýz nakladania s vodami podľa § 13 ods. 3 písm. a),
c)
vytvárania a zavádzania programov monitorovania stavu povrchových vôd, stavu podzemných vôd a chránených území podľa § 13 ods. 3 písm. b),
d)
vodného plánovania a uplatňovania programov opatrení do troch mesiacov od ich zverejnenia alebo ich aktualizácie podľa § 13 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5,
e)
dosahovania pokroku pri realizácii plánovaných programov opatrení do troch rokov od ich zverejnenia alebo od ich aktualizácie podľa § 15 ods. 4 a 5,
f)
spolupráce a koordinácie pri vypracúvaní morskej stratégie s členskými štátmi Európskej únie, ktoré majú more,
g)
spolupráce a koordinácie pri určení prahových hodnôt podzemných vôd s členskými štátmi Európskej únie a s nečlenskými štátmi Európskej únie,
h)
oznamovania
1.
doplnkov k programu monitorovania a predbežného programu opatrení,
2.
súpisov emisií, vypúšťaní a únikov prioritných látok a znečisťujúcich látok vrátane príslušných referenčných období v súlade s požiadavkami na predkladanie správ,
3.
informácií o prekročení environmentálnych noriem kvality a informácií o opatreniach prijatých v súvislosti s cezhraničným znečisťovaním,
4.
výsledkov monitorovania látok zo zoznamu sledovaných látok podľa osobitného predpisu.61f)

§ 60
Okresný úrad v sídle kraja

(1)
Okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy
a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o
1.
medzinárodné vody alebo hraničné vody,
2.
vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov,
3.
vodnú stavbu a s ňou spojené osobitné užívanie geotermálnych vôd,
4.
vodnú stavbu s energetickým zariadením s inštalovaným výkonom nad 100 kW a s ňou spojené osobitné užívanie vôd,
b)
udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú a rekreačnú činnosť (§ 19 ods. 2),
c)
dáva súhlasy (§ 27) a vyjadrenia (§ 28) vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich sa hraničných vôd,
d)
vedie evidenciu o vodách (§ 29),
e)
rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb na celý hlavný vodný tok a jeho prítoky (§ 57 ods. 4),
f)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach na nápravu a o obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti (§ 66),
g)
vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť (§ 69 ods.1),
h)
vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. j) k územným plánom regiónov,
i)
rozhoduje podľa § 16a ods. 1,
j)
rozhoduje podľa § 16a ods. 14,
k)
vyjadruje sa podľa § 28 písm. e) k prieskumným územiam.
(2)
V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.
(3)
Vo veciach týkajúcich sa hraničných vôd okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom, a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(4)
Okresný úrad v sídle kraja koordinuje plnenie úloh vyplývajúcich z plánov manažmentu povodí a programov opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov.
(5)
Okresný úrad v sídle kraja si môže vyhradiť pôsobnosť okresného úradu vo veciach rozhodovania podľa odseku 4.
(6)
Okresný úrad v sídle kraja môže vyhláškou
a)
vyhlásiť vodu určenú na kúpanie a uložiť opatrenia na nápravu (§ 8 ods. 3 až 6),
b)
určiť povrchové vody ako vody vhodné pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, a uložiť opatrenia (§ 10 ods. 2),
c)
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu (§ 19 ods. 8).

§ 61
Okresný úrad

Okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy
a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 4, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5 a 6, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,
b)
vedie evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6,
c)
je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb (§ 26 ods. 3),
d)
vedie evidenciu o vodách (§ 29 ods. 3),
e)
povoľuje použitie znečisťujúcich látok na vymedzené účely (§ 39 ods. 10),
f)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydala obec [§ 63 ods. 1 a odsek 2 písm. c) a d)],
g)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (§ 66 ods. 1 až 5),
h)
prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. b)],
i)
môže vyhláškou upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 18 ods. 6),
j)
vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. j) k územným plánom obcí a územným plánom zón,

§ 62
Inšpekcia

(1)
Inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.
(2)
Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad
a)
vypúšťaním odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
b)
prevádzkou čistiarní odpadových vôd,
c)
ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním znečisťujúcimi látkami,
d)
dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,
e)
plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,
f)
vypúšťaním splaškových odpadových vôd z plavidiel a nad zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami a inými odpadovými vodami v súčinnosti s Dopravným úradom.
(3)
Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd a od toho, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj hlásenia oznámené podľa § 41 ods. 3. Pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne zhoršenie vôd, rozhodne inšpekcia.
(4)
Inšpekcia riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať
a)
spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb (§ 41 ods. 10),
b)
potrebné údaje od každého, kto sa zúčastnil na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 41 ods. 10).
(5)
Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (§ 41 ods. 8).
(6)
Inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy
a)
schvaľuje havarijný plán [§ 39 ods. 4 písm. a)],
b)
rozhoduje o uložení opatrení pri mimoriadnom zhoršení vôd (§ 41 ods. 9),
c)
ukladá pokuty (§ 74 ods. 3),
d)
rozhoduje o uložení opatrení pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru (§ 67 ods. 3),
e)
rozhoduje o uložení povinnosti alebo opatrenia pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami alebo s prioritnými nebezpečnými látkami (§ 39 ods. 5 a 6).
(7)
Inšpekcia na účely kontroly zabezpečuje vlastné sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnôt vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient.
(8)
Inšpekcia plní úlohy Slovenskej republiky v medzinárodnom systéme ochrany vôd a pri cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Medzinárodného varovného strediska Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.
(9)
Inšpekcia spolupracuje s orgánmi štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a poskytuje im odbornú pomoc.

§ 63
Obec

(1)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach
a)
povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. 1 písm. a) a b) a § 26),
b)
v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby,
c)
pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch (§ 50 ods. 5),
d)
uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie (§ 55 ods. 3).
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 si môže okresný úrad vyhradiť rozhodovanie, najmä ak ide o územia chránených vodohospodárskych oblastí a územia ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
(3)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy
a)
dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch, v ktorých je príslušná vydať povolenie, a vyjadrenie k stavbe rodinného domu, k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy,
b)
vedie evidenciu o vodách (§ 29),
c)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (§ 66 ods. 1),
d)
prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. a)],
e)
zasiela údaje o povolenom množstve odberov podzemných vôd orgánu štátnej vodnej správy do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti povolenia.
(4)
Obec môže všeobecne záväzným nariadením upraviť, obmedziť alebo zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. 6).

§ 68
Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor

(1)
Osoba poverená výkonom štátneho vodoochranného dozoru je oprávnená pri výkone svojej činnosti vstupovať na pozemky, do cudzích objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,59) vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné údaje, informácie, doklady a ústne vysvetlenia týkajúce sa predmetu štátneho vodoochranného dozoru, ako aj nazerať do príslušných podkladov; poverený zamestnanec inšpekcie je na tento účel oprávnený vstupovať za účasti zástupcu Dopravného úradu aj na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a má právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu.
(2)
Osoby vykonávajúce štátny vodoochranný dozor sú pri plnení svojich úloh povinné preukázať sa preukazom orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny vodoochranný dozor, zachovať mlčanlivosť o štátnom tajomstve a služobnom tajomstve a o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, a pred vstupom do cudzích objektov informovať prevádzkovateľa.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na poverených zamestnancov správcu vodohospodársky významných vodných tokov pri kontrole vykonávanej podľa § 79 ods. 7.
(4)
Na výkon štátneho vodoochranného dozoru sa primerane vzťahuje osobitný predpis.62)

§ 70
Vodohospodár

(1)
Právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorí na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy odoberajú vodu alebo vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve väčšom ako 400 m3 za deň, alebo zaobchádzajú so znečisťujúcimi látkami v množstve uvedenom v § 39 ods. 4, sú povinní ustanoviť funkciu vodohospodára a vytvoriť predpoklady na jej výkon. Túto povinnosť nemá prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.
(2)
Funkciu vodohospodára môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax, alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.
(3)
Funkciu vodohospodára v pracovnom pomere môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax; funkciu vodohospodára môže na základe zmluvného vzťahu vykonávať aj fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.
(4)
Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činnosti vodohospodára podľa odseku 2 je vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej trojročná odborná prax, alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej šesťročná odborná prax, prípadne vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej štvorročná odborná prax. Požadovanou kvalifikáciou pri využívaní vodnej stavby výlučne na chov rýb je vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa alebo úplné stredné odborné vzdelanie zamerané na chov rýb.
(5)
Odborná prax podľa odseku 4 je prax vodohospodárskeho smeru, chemicko-technologického smeru alebo iného príbuzného smeru. Pri posudzovaní príbuzného smeru sa vychádza z povahy zamestnania, v ktorom mohol hodnotený získať praktické skúsenosti. Odborná prax pri využívaní vodnej stavby výlučne na chov rýb je prevádzka rybníka alebo rybochovného zariadenia.
(6)
Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienky odbornej praxe podľa odseku 4.
(7)
Povinnosťou vodohospodára je najmä
a)
sledovať a kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok udeleného povolenia pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,
b)
viesť záznamy o výsledkoch kontroly, oznamovať zistené nedostatky štatutárnemu orgánu alebo inej ním určenej osobe a navrhovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
c)
požadovať používanie vhodných technológií, ktoré nemajú nepriaznivý vplyv na povrchové vody alebo podzemné vody pri osobitnom užívaní vôd, a navrhovať opatrenia zamerané na znižovanie množstva odoberanej vody, na zmenšovanie strát vody a na zmenšovanie množstva a škodlivosti odpadových vôd,
d)
oboznamovať ostatných zamestnancov s povinnosťami pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,
e)
vyjadrovať sa k plánom zmeny výroby a k projektovej dokumentácii stavieb pri zmenách stavieb a prevádzkarní, ktoré môžu ovplyvniť osobitné užívanie vôd a zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami.

§ 73
Postup v konaní

(1)
Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.
(2)
Žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia, ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného zákona, a údaje o hydrologických veličinách poskytovaných poverenou osobou. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných.
(3)
Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku alebo pobrežných pozemkov správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e) a f) je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku alebo pobrežných pozemkov, aj správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a)
(4)
V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo na území viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, orgán štátnej vodnej správy oznámi začatie konania, termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, prostredníctvom ktorej pozve všetkých jemu známych účastníkov konania, a ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach a zároveň ho zverejní aj na svojom webovom sídle. V takýchto prípadoch je účastníkom konania aj obec. Súčasťou oznámenia je aj zastavovací plán z projektovej dokumentácie.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy upovedomí účastníkov konania o začatí vodoprávneho konania. Ak orgán štátnej vodnej správy nariadi ústne pojednávanie, doručí pozvanie na ústne pojednávanie účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr osem dní, v zložitejších prípadoch 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. Ak orgán štátnej vodnej správy nenariadi ústne pojednávanie, určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako osem dní, dokedy môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky alebo pripomienky a upozorní ich, že na neskoršie podané námietky neprihliadne.
(6)
Orgán štátnej vodnej správy v konaní, ktoré sa týka líniovej stavby, zvlášť rozsiahlej stavby alebo stavby s počtom účastníkov nad 50, upovedomí účastníkov konania o začatí vodoprávneho konania. Pozvanie na ústne pojednávanie oznámi verejnou vyhláškou najmenej 30 dní pred ústnym pojednávaním. Orgán štátnej vodnej správy upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, sa neprihliadne.
(7)
Ak rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak leží vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje, sčasti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.
(8)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.
(9)
Orgán štátnej vodnej správy môže v prípadoch uvedených v odseku 4 doručiť rozhodnutie účastníkom konania verejnou vyhláškou s výnimkou žiadateľa, správcu vodného toku, prípadne toho, kto podal námietky.
(10)
Ak dôjde vo vodoprávnom konaní k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, taký rozpor riešia orgány nadriadené týmto orgánom dohodou. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť dohodou nadriadených orgánov, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
(11)
Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení, môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.
(12)
Orgán štátnej vodnej správy môže, ak je to v záujme ochrany vôd, zmeniť alebo zrušiť podmienky rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vodná stavba, a rozhodnutia, ktoré sa týkajú zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami.
(13)
Náklady na odborné posudky vo vodoprávnom konaní a pri vydávaní vyjadrení znáša ten, kto predložil žiadosť o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia.
(14)
Orgán štátnej vodnej správy zastaví vodoprávne konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť v určenej lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania.
(15)
V konaní vo veci povolenia na vypúšťanie odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov postupuje orgán štátnej vodnej správy aj podľa osobitného predpisu.65)
(16)
Na úkony vykonávané podľa § 4 ods. 6, § 4b ods. 7, § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 36 ods. 12 písm. b) a c), § 39 ods. 10, § 41 ods. 8 a 10, § 51 ods. 1, § 56 ods. 5 a § 62 ods. 3 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení o miestnej príslušnosti.
(17)
Orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d), f) a i), § 26 a § 36 ods. 13, na vydanie rozhodnutia podľa § 32 ods. 9, § 38, § 39 ods. 10, § 55 ods. 2 a § 57 ods. 1, na vydanie súhlasu podľa § 27 a vyjadrenia podľa § 28 je v integrovanom povoľovaní66) dotknutým orgánom.
(18)
Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom66a) v konaní, v ktorom je príslušný stavebný úrad. Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 a súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d) tohto zákona sa považujú za záväzné stanoviská.66b)
(19)
Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom a vydáva stanoviská v konaniach podľa osobitného predpisu.66c)
(20)
Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 ods. 2 písm. c) sa považuje za záväzné stanovisko v konaní podľa osobitného predpisu.66d)
(21)
Rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti.

§ 74
Správne delikty

(1)
Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá
a)
odoberie povrchové vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod),
b)
odoberie podzemné vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. b) prvý bod),
c)
užíva povrchové vody na ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie alebo užíva podzemné vody na ich akumuláciu alebo čerpanie na účel znižovania ich hladiny alebo na umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) druhý bod a § 21 ods. 1 písm. b) druhý až štvrtý bod),
d)
využíva hydroenergetický potenciál vodných tokov bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod),
e)
vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1],
f)
vypúšťa vody z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, čerpá znečistené podzemné vody na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia alebo čerpá podzemné vody pri hydrogeologickom prieskume a pri zakladaní stavieb a následne ich vypúšťa do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. d), f) a g)],
g)
využíva povrchové vody alebo podzemné vody na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny alebo iných živočíchov na účel podnikania bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. e)],
h)
vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi [§ 23 a § 27 ods. 1 písm. e)],
i)
porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,
j)
znečistí alebo ohrozí povrchové vody alebo podzemné vody porušením povinností ustanovených v § 36 ods. 15 a § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,
k)
nezabezpečuje odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad prevádzkou vodnej stavby, ktorej stav môže ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku podľa § 56 ods. 6,
l)
prevádzkuje vodnú stavbu bez manipulačného poriadku schváleného orgánom štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 57 ods. 1),
m)
neumožní kontrolným orgánom prístup do objektov a zariadení na vykonávanie potrebného zisťovania alebo na požiadanie neposkytne potrebné údaje a úplné informácie (§ 68),
n)
prepraví vodu odobratú z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky v rozpore s § 17a,
o)
nepreukáže zneškodňovanie odpadových vôd zo žumpy na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy (§ 36 ods. 4),
p)
vykonáva plavbu, stojí alebo kotví s plavidlom so spaľovacím motorom na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach I. a II. stupňa vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb, na odkrytých podzemných vodách alebo vykonáva plavbu, stojí alebo kotví s plavidlom s dvojtaktným spaľovacím motorom na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach III. stupňa vodárenských zdrojov (§ 19 ods. 2),
r)
neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti podľa neho uložené orgánom štátnej vodnej správy.
(2)
Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgány štátnej vodnej správy ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov.67)
(3)
Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.
(4)
Výnosy pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu.

§ 75
Pokuty

(1)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. a) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 1 eura za 1 m3 a množstva nepovolene odobraných povrchových vôd, najdlhšie za obdobie jedného roka od zistenia porušenia povinnosti. Najnižšiu pokutu možno uložiť 1 000 eur.
(2)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. b) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 2 eur za 1m3 a množstva nepovolene odobratých podzemných vôd najdlhšie za obdobie jedného roka od zistenia porušenia povinnosti. Najnižšiu pokutu možno uložiť 2 000 eur.
(3)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky trojnásobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby 1 eura za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. V obidvoch prípadoch možno uložiť najnižšiu pokutu 2 000 eur.
(4)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. c) a j) možno uložiť od 500 eur do 16 500 eur.
(5)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť od 700 eur do 6 600 eur.
(6)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. d), k) a l) možno uložiť od 700 eur do 66 300 eur.
(7)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. o) a r) možno uložiť od 500 eur do 3 300 eur.
(8)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. m) a p) možno uložiť od 660 eur do 6 600 eur.
(9)
Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.
(10)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. n) možno uložiť od 33 000 eur do 100 000 eur; súčasne sa zruší povolenie na užívanie vôd.

§ 76
Ukladanie pokút

(1)
Pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.
(2)
Pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. r) sa neuloží, ak sa súčasne porušili povinnosti, za ktoré sa ukladá pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. a) až l) a o) a p).
(3)
Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(4)
Konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy, ktorý ako prvý zistil porušenie povinností.
(5)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.

§ 77
Priestupky

(1)
Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto
a)
vykonáva plavbu, stojí alebo kotví s plavidlom so spaľovacím motorom na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach I. a II. stupňa vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb a na odkrytých podzemných vodách alebo vykonáva plavbu, stojí alebo kotví s plavidlom s dvojtaktným spaľovacím motorom na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach III. stupňa vodárenských zdrojov (§ 19 ods. 2),
b)
odoberá povrchové vody alebo podzemné vody alebo vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod a písm. b) prvý bod a písm. c)],
c)
vysádza, stína a odstraňuje stromy a kry v korytách, na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach alebo ťaží riečny materiál z pozemkov tvoriacich koryto bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 23 ods. 1 písm. a) a b)],
d)
uskutočňuje, mení, užíva alebo odstraňuje vodnú stavbu bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 26),
e)
porušuje zákazy a obmedzenia v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, čím poškodzuje alebo ohrozuje kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd (§ 32),
f)
umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových vôd alebo do podzemných vôd (§ 39 ods. 11),
g)
mení smer koryta, poškodzuje brehy, ukladá predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, alebo ukladá predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku (§ 47 ods. 1),
h)
poškodzuje vodné stavby a ich funkcie najmä tým, že ťaží zeminu z ochranných hrádzí, vysádza na nich dreviny, pasie na nich alebo preháňa cez ne hospodárske zvieratá, jazdí po nich motorovými vozidlami (§ 55 ods. 1),
i)
poškodzuje ciachy, vodočty, vodomery a iné meracie zariadenia a poškodzuje plavebné znaky a výstražné tabule (§ 55 ods. 1),
j)
znečistí alebo ohrozí povrchové vody alebo podzemné vody (§ 36 ods. 15 a § 39 ods. 2),
k)
mimoriadne zhorší vody (§ 41 ods. 1) a spôsobí malú škodu,67a)
l)
poruší povinnosť uloženú vyhláškou okresného úradu (§ 60 ods. 6 a § 61 písm. i),
m)
poruší povinnosť uloženú všeobecne záväzným nariadením obce (§ 63 ods. 4),
n)
nevykoná uložené opatrenia na nápravu (§ 42 ods. 2), hoci ich mohol vykonať vlastnými silami,
o)
využíva hydroenergetický potenciál vodných tokov bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy (§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod),
p)
nepreukáže zneškodňovanie odpadových vôd zo žumpy na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy (§ 36 ods. 4),
r)
nezabezpečí ako vlastník alebo stavebník vodnej stavby, ktorá podlieha kategorizácii podľa § 56, technicko-bezpečnostný dohľad odborne spôsobilou osobou,
s)
poruší zákaz plavby, státia alebo kotvenia plavidiel v pásme 100 m od okraja klietkových chovov rýb a obdobných chovov rýb vrátane ich kotviacich prvkov (§ 19 ods. 10).
(2)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. f) možno uložiť pokutu do 66 eur,
b)
odseku 1 písm. b), c), g), j) až n) možno uložiť pokutu do 100 eur,
c)
odseku 1 písm. a), d), e), h), i), o), p), r) a s) možno uložiť pokutu do 165 eur.
(3)
Priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c), f), g), h), i) a m) prejednáva obec,
b)
odseku 1 písm. a), b), d), e), j), k), l), n), o), p), r) a s) prejednáva okresný úrad.
(4)
Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.68)
(5)
Výnosy pokút uložených za priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c), f), g), h), i) a m) sú príjmom rozpočtu obce,
b)
odseku 1 písm. a), b), d), e), j), k), l), o), p), r) a s) sú príjmom Environmentálneho fondu,
c)
odseku 1 písm. n) sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 80d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. januára 2015

(1)
Odborná spôsobilosť osôb pre výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu získaná do 14. januára 2015 zostáva v platnosti.
(2)
Začaté a právoplatne neukončené konania do 14. januára 2015 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. januára 2015.
(3)
Práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14. januára 2015, ktoré nie sú v súlade so zákonom účinným od 15. januára 2015, je potrebné do 31. decembra 2018 uviesť s ním do súladu, inak povolenia a rozhodnutia strácajú platnosť, to sa nevzťahuje na povolenia na odber podzemných vôd.
(4)
Správca vodohospodársky významných vodných tokov prevezme správu vodných tokov podľa § 80 ods. 5 druhej vety do 31. decembra 2019, ak ministerstvo neprevedie správu na inú osobu podľa § 51 ods. 1.
(5)
Konania vo veciach poplatkov za odbery podzemných vôd a poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd začaté a právoplatne neukončené do 14. januára 2015 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. januára 2015.
(6)
Konania vo veciach vydania výkazu o výške nedoplatkov alebo o výške preplatkov za odbery podzemných vôd za rok 2014 a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd za rok 2015 sa vykonajú podľa zákona účinného do 14. januára 2015.