Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) 364/2004 účinný od 01.12.2016 do 31.12.2017

§ 6
Vodná bilancia

(1)
Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.
(2)
Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.
(3)
Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou a posudzuje dopad vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd na kvalitu využiteľných množstiev vôd.
(4)
Využiteľným množstvom povrchovej vody je maximálne množstvo povrchovej vody, ktoré možno odoberať z profilu vodného toku za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd. Využiteľným množstvom podzemnej vody je maximálne množstvo podzemnej vody, ktoré možno odoberať z daného zvodneného systému po celý uvažovaný čas exploatácie za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu podzemných vôd, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd.
(5)
Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. h) až j) alebo využíva osobitné vody, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.
(6)
Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne z domácnosti a ten, kto produkuje a vypúšťa odpadové vody, osobitné vody alebo geotermálne vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) a d), je povinný oznamovať údaje o týchto vypúšťaných vodách a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.
(7)
Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Túto povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú v záverečnej správe,16) je riešiteľ geologickej úlohy povinný neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej osobe.

§ 11
Správne územie povodí a ich vodohospodársky manažment

(1)
Územie Slovenskej republiky je na účely tohto zákona súčasťou povodia Dunaja a povodia Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných vôd.
(2)
Povodím je časť zemského povrchu vymedzená orografickou rozvodnicou, z ktorého voda vteká prostredníctvom vodných útvarov povrchovej vody do mora v jednom ústí, estuári alebo delte. Čiastkovým povodím je časť územia správneho územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do určitého profilu vodného toku.
(3)
Správnym územím povodia je územie pevniny a mora, ktoré tvorí jedno alebo viac susedných povodí, spolu s prislúchajúcimi podzemnými vodami a pobrežnými vodami. Správne územie povodia sa určuje ako hlavná jednotka pre správu správneho územia povodia (ďalej len „vodohospodársky manažment povodia“).
(4)
Správne územie povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja je na území Slovenskej republiky vymedzené
a)
čiastkovým povodím Dunaja,
b)
čiastkovým povodím Moravy,
c)
čiastkovým povodím Váhu,
d)
čiastkovým povodím Hrona,
e)
čiastkovým povodím Ipľa,
f)
čiastkovým povodím Slanej,
g)
čiastkovým povodím Bodrogu,
h)
čiastkovým povodím Hornádu,
i)
čiastkovým povodím Bodvy.
(5)
Správne územie povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly je na území Slovenskej republiky vymedzené čiastkovým povodím Dunajca a Popradu.
(6)
Oprávneným orgánom pre vodohospodársky manažment povodí je ministerstvo.
(7)
Vodohospodárskym manažmentom povodí sa na účely tohto zákona rozumie
a)
vykonávanie úloh spojených so zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality a s hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, ktoré určí ministerstvo,
b)
odborná príprava a aktualizácia plánov manažmentu povodí,
c)
sledovanie vplyvu bodového znečistenia na kvalitu vôd v recipientoch,
d)
identifikácia plošného znečisťovania vôd,
e)
spolupráca pri vypracovaní Programu protieróznych opatrení, opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a koordinácia pri ich vykonávaní,
f)
koordinovanie vodohospodárskych úloh s tvorbou a využívaním vodohospodárskych účinkov územného systému ekologickej stability,
g)
spracovanie ekonomických analýz nakladania s vodami a uplatňovanie platieb za užívanie vôd,
h)
zabezpečovanie stanovísk z hľadiska uplatňovania plánov manažmentu povodí, technických podkladov a iných odborných podkladov pre rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej správy,
i)
správa vodohospodársky významných vodných tokov,
j)
starostlivosť o odkryté podzemné vody z hľadiska ochrany výskytu, množstva, kvality vôd, vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine (ďalej len „vodné pomery“),
k)
zabezpečovanie koncepcie a koordinácia opatrení na znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha.
(8)
Starostlivosťou o odkryté podzemné vody podľa odseku 7 písm. j) sa na účely tohto zákona rozumie
a)
vedenie evidencie odkrytých podzemných vôd,
b)
sledovanie výskytu, množstva a kvality odkrytých podzemných vôd na základe výsledkov ich monitorovania; ten, kto vykonáva činnosť, ktorou sa odkrýva hladina podzemných vôd, zabezpečuje prostredníctvom akreditovaného laboratória monitorovanie odkrytých podzemných vôd na vlastné náklady, a to aj po ukončení činnosti v rozsahu a lehote, ktorú určí orgán štátnej vodnej správy v povolení na niektoré činnosti podľa § 23, a výsledky tohto monitorovania poskytuje orgánom štátnej vodnej správy,
c)
oznamovanie orgánu štátnej vodnej správy zistenie ohrozenia alebo znečistenia odkrytej podzemnej vody spôsobené vplyvmi ľudskej činnosti a predkladanie návrhov opatrení na nápravu,
d)
sledovanie dodržiavania povinností a podmienok určených v rozhodnutiach, vyjadreniach a súhlasoch orgánov štátnej správy, ktoré sa týkajú odkrytých podzemných vôd,
e)
evidovanie rozhodnutí, vyjadrení a súhlasov orgánov štátnej správy, ktoré sa týkajú odkrytých podzemných vôd.
(9)
Vodohospodársky manažment povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov.
(10)
Správca vodohospodársky významných vodných tokov je pri výkone vodohospodárskeho manažmentu povodí oprávnený vstupovať na pozemky v súvislosti so starostlivosťou o odkryté podzemné vody.

§ 16
Osobitosti určovania environmentálnych cieľov

(1)
Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015.
(2)
Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť, ak
a)
zlepšenie stavu vodných útvarov možno dosiahnuť technickými opatreniami iba v etapách, ktoré presiahnu túto lehotu,
b)
opatrenia na zlepšenie stavu vodných útvarov podľa časového harmonogramu si vyžadujú neprimerané náklady na ich realizáciu,
c)
prírodné podmienky neumožňujú zlepšenie stavu vodných útvarov v tejto lehote.
(3)
Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť najviac na obdobie ustanovené na vykonanie dvoch prehodnotení plánov manažmentu povodí podľa § 13 ods. 5 s výnimkou prípadov, keď prírodné podmienky neumožňujú dosiahnuť environmentálne ciele v priebehu tohto obdobia; predĺženie lehôt možno uskutočniť len na účely postupného dosahovania environmentálnych cieľov za predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru. Predĺženie lehoty a jej odôvodnenie musí byť súčasťou plánu manažmentu povodí s uvedením opatrení potrebných na postupné dosiahnutie požadovaného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody do uplynutia predĺženej lehoty.
(4)
Menej prísne environmentálne ciele, ktoré sa preverujú každých šesť rokov, možno určiť pre útvary povrchových vôd a pre útvary podzemných vôd, ktorých prirodzený stav alebo stav zmenený ľudskou činnosťou je taký, že dosiahnutie environmentálnych cieľov je technicky neuskutočniteľné alebo predstavuje neprimerané náklady; tento spôsob určenia platí, ak
a)
environmentálne potreby a sociálno-hospodárske potreby zabezpečované takouto ľudskou činnosťou nemožno dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou, ktorá nepredstavuje neprimerané náklady,
b)
sa zaručí, že
1.
povrchová voda dosiahne najlepší možný ekologický stav a chemický stav s ohľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli povahe danej ľudskej činnosti alebo znečisťovania,
2.
zmeny dobrého stavu podzemnej vody vzhľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli danej ľudskej činnosti alebo znečisťovaniu, budú najmenšie možné,
c)
nedôjde k ďalšiemu zhoršeniu stavu ovplyvneného vodného útvaru.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na environmentálne ciele, ktoré majú zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchových vôd, a ani na postupné znižovanie znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
(6)
Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje
a)
dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného pôvodu alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len "výnimočná okolnosť"), ak sú súčasne splnené všetky tieto podmienky:
1.
uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito výnimočnými okolnosťami,
2.
plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno okolnosti označiť za výnimočné okolnosti,
3.
program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných okolnostiach; tieto opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody po skončení výnimočných okolností,
4.
každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne ciele sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami,
5.
súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie v nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia,
b)
ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:
1.
uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,
2.
dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov,
3.
dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a
4.
očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.
(7)
Ak sa monitorovaním stavu povrchových vôd a podzemných vôd zistí, že environmentálne ciele určené pre vodný útvar nebude možné dosiahnuť, je potrebné
a)
preskúmať príčiny, ktoré bránia plneniu environmentálnych cieľov,
b)
posúdiť vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,
c)
prehodnotiť a aktualizovať programy monitorovania vôd,
d)
určiť doplňujúce opatrenia potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov, a ak je to potrebné, zaviesť prísnejšie environmentálne normy kvality; ak nemožno environmentálne ciele splniť z dôvodov podľa odseku 6 písm. a), doplnkové opatrenia sa nemusia prijať,
e)
sprísniť environmentálne normy kvality.
(8)
Uplatnenie postupov podľa odsekov 3 až 7 treba odôvodniť v plánoch manažmentu povodí.
(9)
Postupy podľa odsekov 1 až 8 a postupy pri určovaní výrazne zmenených vodných útvarov nesmú natrvalo vylučovať alebo ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia. Pri uplatnení postupov podľa odsekov 1 až 7 sa musia uskutočniť také opatrenia, ktorými sa zaručí úroveň ochrany podľa predpisov v oblasti ochrany životného prostredia.

§ 21
Povolenie na osobitné užívanie vôd

(1)
Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20
a)
pri povrchových vodách na
1.
ich odber,
2.
ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,
3.
využívanie ich hydroenergetického potenciálu,
b)
pri podzemných vodách na
1.
ich odber,
2.
ich akumuláciu,
3.
ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny,
4.
umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou,
c)
na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
d)
na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
e)
na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny, prípadne iných vodných živočíchov na účely podnikania,
f)
na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne do povrchových vôd,
g)
na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným časom trvania čerpacej skúšky nad päť dní a pri zakladaní stavieb,
h)
na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov vodnými stavbami,
i)
na používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov,
j)
na iné osobitné užívanie povrchových vôd a podzemných vôd.
(2)
Povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, možno vydať len súčasne so stavebným povolením v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu alebo povolenú vodnú stavbu. Pri podaní odvolania proti povoleniu na osobitné užívanie vôd, konanie o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu sa prerušuje do dňa, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o odvolaní proti povoleniu na osobitné užívanie vôd. Povolenie na osobitné užívanie vôd vydáva orgán štátnej vodnej správy fyzickým osobám a právnickým osobám na určitý čas. Orgán štátnej vodnej správy určí účel, rozsah, čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti a podmienky, za ktorých sa vydáva, pričom v povolení
a)
na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd určí ich množstvo, prípadne časový interval odberu, a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj výšku ročného odberu,
b)
na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v § 6 ods. 5 určí povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v prameni a hladinu podzemnej vody vodárenského zdroja; ak meracie zariadenie nemožno z technických alebo prevádzkových dôvodov inštalovať, alebo dôjde k poruche meradla, odoberané množstvo sa odvodí podľa spotreby elektrickej energie na pohon čerpadiel, a ak nemožno určiť množstvo ani týmto spôsobom, vychádza sa z množstva odberu podľa vydaného povolenia,
c)
na odber povrchových vôd určených na zásobovanie pitnou vodou určí povinnosť pravidelne monitorovať kvalitu týchto vôd,
d)
na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd a prípustné hodnoty znečistenia podľa jednotlivých ukazovateľov (ďalej len „prípustná hodnota znečistenia“) s výnimkou vypúšťania odpadových vôd z odľahčovacích objektov podľa § 36 ods. 13 a vypúšťania vôd do toho istého hydrogeologického kolektora podľa § 37 ods. 7; pri vypúšťaní odpadových vôd aj povinnosť sledovať kvalitatívne a kvantitatívne hodnoty a oznamovať výsledky tohto sledovania orgánu štátnej vodnej správy.
(3)
Povolenie na osobitné užívanie vôd nie je potrebné na
a)
odbery povrchových vôd a podzemných vôd pri zisťovaní a hodnotení stavu týchto vôd,
b)
vypúšťanie vyčistených splaškových odpadových vôd z plavidiel,
c)
jednorazový odber povrchových vôd alebo podzemných vôd počas vykonávania záchranných prác pri požiari alebo inej mimoriadnej udalosti,
d)
cvičenie hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky; takéto užívanie vôd pri cvičení treba vopred prerokovať s orgánom štátnej vodnej správy a so Štátnou plavebnou správou, a ak ide o vodný tok, oznámiť správcovi vodného toku,
e)
zásah hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky a na zásah ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojny a vojnového stavu podľa osobitného predpisu.31)
(4)
Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd možno vydať na desať rokov. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd sa vydáva najviac na desať rokov, a ak odpadové vody obsahujú prioritné nebezpečné látky, najviac na šesť rokov. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd do podzemných vôd sa vydáva najviac na šesť rokov.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané.
(6)
Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd a na využívanie hydroenergetického potenciálu povrchových vôd a na využívanie energetického potenciálu podzemných vôd nezaručuje odber týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.
(7)
Orgán štátnej vodnej správy je viazaný pri povoľovaní odberu
a)
vôd z vodného toku prietokom vody v celom vodnom toku, ktorý ešte umožňuje všeobecné užívanie povrchových vôd a zabezpečuje funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov v ňom (ďalej len „minimálny zostatkový prietok“),
b)
podzemných vôd hladinou podzemnej vody, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich (ďalej len „minimálna hladina podzemných vôd“) a rozhodnutím ministerstva o schválení záverečnej správy31a) s výpočtom množstiev podzemnej vody.
(8)
Pri povoľovaní odberu podzemnej vody z domovej studne na uspokojovanie osobných potrieb domácností a pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu a odseku 1 písm. h) až j), ak tento odber z jedného odberného miesta nepresiahne 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne, netreba rozhodnutie ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody podľa odseku 7 písm. b).
(9)
Pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 8 z jedného vodného útvaru podzemnej vody viacerými odbernými miestami pre jedného odberateľa netreba rozhodnutie ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody, ak súčet odobratého množstva podzemnej vody z týchto odberných miest nepresiahne 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne.

§ 23
Povolenie na niektoré činnosti

(1)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na
a)
vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov (ďalej len „koryto“), na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach,31aa)
b)
ťažbu piesku, štrku, bahna (ďalej len „riečny materiál“) s výnimkou liečivého bahna z pozemkov tvoriacich koryto,
c)
zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd,
d)
odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 písm. a) a b) nie je potrebné, ak tieto činnosti zabezpečuje správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku; správca vodného toku pri zabezpečovaní týchto činností prihliada na povinnosti podľa § 48 ods. 6.
(3)
Ten, kto vykonáva ťažbu povolenú podľa odseku 1 písm. b), je povinný po jej skončení zamerať a zakresliť skutočný stav miesta ťažby do technickej dokumentácie a túto dokumentáciu odovzdať orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku.

§ 28
Vyjadrenie

(1)
Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.
(2)
Vyjadrenie je potrebné aj na
a)
pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami,
b)
neinvestičné úpravy vodných stavieb a iných stavieb a zariadení, ak môžu ovplyvniť množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd,
c)
zariadenia, najmä premiestniteľné zariadenia, mobilné zariadenia, zariadenia na zhodnotenie odpadu, čerpacie stanice pohonných hmôt, ak nie sú stavbami, kompostárne, ak tieto zariadenia môžu ovplyvniť množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd,
d)
ťažbu piesku a štrku a na zemné práce, ak pri nich môže dôjsť k odkrytiu hladiny podzemných vôd alebo k prepadu ich nadložia do podzemných vôd a na ťažbu piesku a štrku a na zemné práce v inundačných územiach,31aa)
e)
geologické práce38) a zemné práce vykonávané na inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
f)
schválenie a zmenu lesného hospodárskeho plánu a súhrnného lesného hospodárskeho plánu39) v chránených vodohospodárskych oblastiach, v inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
g)
účely prerokovania územnoplánovacej dokumentácie.39a)
(3)
Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahrádza povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.

§ 36
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd

(1)
Komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia.
(2)
Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, sa musia odvádzať a prejsť čistením len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy alebo iné primerané systémy, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy alebo malé čistiarne odpadových vôd. Použitie individuálneho systému alebo iného primeraného systému v povolení pri vodotesných žumpách odôvodní orgán štátnej správy a pri malých čistiarňach odpadových vôd orgán štátnej vodnej správy. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu,46b) pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.
(3)
Nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu bez primeraného čistenia alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií možno okrem verejnej kanalizácie riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami, ktorými sú najmä vodotesné žumpy a pre riedko osídlené oblasti aj malé čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové vody a podzemné vody v súlade s § 5. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu46b), pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.
(4)
Povolenie na stavbu iného primeraného systému alebo individuálneho systému podľa odsekov 2 a 3 možno vydať len na dobu určitú. V lokalitách, kde je vybudovaná a uvedená do prevádzky verejná kanalizácia sa po skončení platnosti povolenia toto predlžovať nebude.
(5)
Aglomeráciou je územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z neho komunálne odpadové vody do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich konečného vypúšťania.
(6)
V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1882/2003 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008.
(7)
Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť sekundárnym čistením, prípadne primeraným čistením, ktoré zaručia limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.
(8)
Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy s ohľadom na reguláciu emisií viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu
a)
zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov a na vodu viazaných krajinných ekosystémov,
b)
znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania odpadových vôd.
(9)
Sledovanie prípustných hodnôt znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd povolených orgánom štátnej vodnej správy podľa odseku 8 sa vykonáva odbermi ich vzoriek a rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.
(10)
Limitné hodnoty znečistenia pri priamom vypúšťaní do vôd bez predchádzajúceho čistenia v čistiarni odpadových vôd platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie; pri nepriamom vypúšťaní do vôd možno pri určovaní limitnej hodnoty znečistenia pre dotknuté zariadenia zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia v životnom prostredí. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty znečistenia.
(11)
Prípustné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami; toto sa nevzťahuje na odpadové vody vypúšťané z technologických zariadení atómových elektrární.
(12)
Ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť na určený čas vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia počas
a)
skúšobnej prevádzky čistiarne odpadových vôd,
b)
opráv a stavebných úprav čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov najviac na šesť mesiacov,
c)
porúch technických zariadení a iných prevádzkových porúch objektov čistiarne odpadových vôd.
(13)
Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient podľa vykonávacieho predpisu.10) Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný rozsah.
(14)
Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.
(15)
Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.
(16)
Ustanovenie odseku 8 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd povoľované podľa § 21 ods. 1 písm. f), ak vypúšťané vody obsahujú znečisťujúce látky.
(17)
Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované zariadenia na zachytávanie plávajúcich látok. Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd, možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované aj zariadenia, ktoré zabezpečia ich zachytávanie.

§ 38
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie

(1)
Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd alebo osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok uvedených v ZOZNAME II prílohy č. 1 a ďalších znečisťujúcich látok uvedených v ZOZNAME III prílohy č. 1 do verejnej kanalizácie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy povolí vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie, ak žiadateľ preukáže, že pri ich vypúšťaní sa
a)
nepoškodí stoková sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozí sa zdravie zamestnancov pri ich prevádzkovaní,
b)
neohrozí prevádzka čistiarne odpadových vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie,
c)
neprekročia prípustné hodnoty znečistenia určené pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej kanalizácie a neovplyvnia sa kvalitatívne ciele.
(3)
Na povoľovanie vypúšťania priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie platí primerane ustanovenie § 36 ods. 8.
(4)
Povolenie na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie možno vydať najviac na štyri roky.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých sa toto povolenie vydalo.
(6)
Na zmenu, zrušenie alebo dočasné obmedzenie povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie platia primeranie ustanovenia § 24 a na jeho zánik platia primerane ustanovenia § 25.

§ 56d
Povinnosti odborne spôsobilej osoby


Odborne spôsobilá osoba pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je povinná
a)
overiť minimálne raz ročne správnosť realizovaných meraní a pozorovaní priamo na vodnej stavbe a na jej hlavných objektoch,
b)
požiadať orgán štátnej vodnej správy o výkon štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru pri zistení bezprostredného ohrozenia bezpečnosti vodnej stavby, ak vlastník vodnej stavby nezabezpečí realizáciu potrebných opatrení na nápravu,
c)
raz ročne poskytovať štátnej organizácii, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, informácie o vodných stavbách, nad ktorými zabezpečuje výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vrátane elektronickej kópie ním vypracovaných dokumentov dohľadu, ktoré štátna organizácia poverená výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sprístupní v elektronickej forme orgánom štátnej vodnej správy,
d)
poskytnúť odbornú súčinnosť pri výkone vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru na požiadanie orgánov štátnej vodnej správy,
e)
poskytnúť odbornú súčinnosť počas povodňovej aktivity,
f)
informovať štátnu organizáciu poverenú výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, ktorá na základe poverenia ministerstva vedie zoznam odborne spôsobilých osôb o zmene údajov podľa § 56c ods. 2,
g)
zúčastniť sa aspoň jedenkrát počas piatich rokov školenia podľa § 56b ods. 2 písm. c); zohľadňuje a uznáva sa aj školenie s rovnocenným obsahom, ktorý odborne spôsobilá osoba absolvuje v iných členských štátoch Európskej únie.

§ 59
Ministerstvo

(1)
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva
a)
vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon,
b)
zabezpečuje zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, hodnotenie stavu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd a určovanie environmentálnych cieľov podľa § 4, 4a až 4c a § 5,
c)
zabezpečuje vypracovanie, schvaľovanie, aktualizáciu a plnenie programu monitorovania podľa § 13 ods. 3 písm. b),
d)
vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu (§ 7 ods. 5),
e)
vykonáva v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva identifikáciu vôd určených na kúpanie podľa § 8 ods. 1, ukladá opatrenia na zvýšenie počtu vôd určených na kúpanie, klasifikovaných ako výborné alebo dobré podľa § 8 ods. 5 a 6, zabezpečuje v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva vytvorenie, revíziu, aktualizáciu a zachovanie profilov vôd určených na kúpanie podľa § 8 ods. 7 a spolupracuje a koordinuje so susednými štátmi plnenie požiadaviek na kvalitu vody určenej na kúpanie pri cezhraničných vplyvoch,
f)
zabezpečuje vypracovanie programu protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a kontroluje jeho plnenie podľa § 11 ods. 7 písm. e),
g)
zabezpečuje vypracovanie plánov manažmentu povodí, Vodného plánu Slovenska a ich koordináciu v rámci medzinárodnej spolupráce v povodí Dunaja a povodí Visly (§ 13 a 14),
h)
vypracúva koncepcie a rozvojové programy vo vodnom hospodárstve a ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu, ktoré slúžia na plnenie funkcií vodného toku,
i)
vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť nakladanie s vodami, ochranu vôd a vodných pomerov (§ 28 ods. 1),
j)
pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlásených citlivých oblastí a rozsah zraniteľných oblastí (§ 33 ods. 3 a § 34 ods. 3),
k)
poveruje právnickú osobu na určovanie zmiešavacej zóny,61d)
l)
zabezpečuje evidenciu vodných tokov a ich povodí (§ 44 ods. 3),
m)
rozhoduje o tom, či správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku možno previesť do správy inej štátnej organizácie (§ 51 ods. 1),
n)
ústredne zabezpečuje úlohy na úseku výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a zaraďuje alebo preraďuje vodné stavby do príslušnej kategórie a poveruje štátnu organizáciu výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami zaradenými do I. a II. kategórie (§ 56) a ďalšími úlohami podľa § 56 až 56e,
o)
overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie evidenciu odborne spôsobilých osôb (§ 56a až 56c),
p)
vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor (§ 67),
r)
vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. f) ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska,
s)
vypracúva každé dva roky situačné správy o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v Slovenskej republike,
t)
určuje spôsob výpočtu prielomovej vlny61e) z vodnej stavby a poverenú osobu na jej výpočet,
u)
vykoná ekonomickú analýzu využívania vôd a vypracuje do roku 2010 návrh cenovej politiky a predloží vláde na schválenie podľa § 78a,
v)
vedie sumárnu evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6,
w)
zabezpečuje spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracovania morskej stratégie s členskými štátmi Európskej únie, pod ktorých právomoc patria morské regióny alebo subregióny,
(2)
Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vo vodnom plánovaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právne záväzných aktov Európskej únie najmä v oblasti
a)
určenia úloh v rámci vodného plánovania podľa odseku 1, § 14 ods. 2 a 3, § 60 ods. 1 písm. a) prvého bodu a § 60 ods. 4,
b)
vypracovania analýz charakteristík čiastkových povodí, zhodnotenia vplyvov ľudských činností na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd a vypracovania ekonomických analýz nakladania s vodami podľa § 13 ods. 3 písm. a),
c)
vytvárania a zavádzania programov monitorovania stavu povrchových vôd, stavu podzemných vôd a chránených území podľa § 13 ods. 3 písm. b),
d)
vodného plánovania a uplatňovania programov opatrení do troch mesiacov od ich zverejnenia alebo ich aktualizácie podľa § 13 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5,
e)
dosahovania pokroku pri realizácii plánovaných programov opatrení do troch rokov od ich zverejnenia alebo od ich aktualizácie podľa § 15 ods. 4 a 5,
f)
spolupráce a koordinácie pri vypracúvaní morskej stratégie s členskými štátmi Európskej únie, ktoré majú more,
g)
spolupráce a koordinácie pri určení prahových hodnôt podzemných vôd s členskými štátmi Európskej únie a s nečlenskými štátmi Európskej únie,
h)
oznamovania
1.
doplnkov k programu monitorovania a predbežného programu opatrení,
2.
súpisov emisií, vypúšťaní a únikov prioritných látok a znečisťujúcich látok vrátane príslušných referenčných období v súlade s požiadavkami na predkladanie správ,
3.
informácií o prekročení environmentálnych noriem kvality a informácií o opatreniach prijatých v súvislosti s cezhraničným znečisťovaním,
4.
výsledkov monitorovania látok zo zoznamu sledovaných látok podľa osobitného predpisu.61f)

§ 61
Okresný úrad

Okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy
a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,
b)
vedie evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6,
c)
je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb (§ 26 ods. 3),
d)
vedie evidenciu o vodách (§ 29 ods. 3),
e)
povoľuje použitie znečisťujúcich látok na vymedzené účely (§ 39 ods. 10),
f)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydala obec [§ 63 ods. 1 a odsek 2 písm. c) a d)],
g)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (§ 66 ods. 1 až 5),
h)
prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. b)],
i)
môže vyhláškou upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 18 ods. 5),
j)
vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. f) k územným plánom obcí a územným plánom zón.

§ 63
Obec

(1)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach
a)
povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. 1 písm. a) a b) a § 26),
b)
v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby,
c)
pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch (§ 50 ods. 5),
d)
uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie (§ 55 ods. 3).
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 si môže okresný úrad vyhradiť rozhodovanie, najmä ak ide o územia chránených vodohospodárskych oblastí a územia ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
(3)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy
a)
dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch, v ktorých je príslušná vydať povolenie, a vyjadrenie k stavbe rodinného domu, k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy,
b)
vedie evidenciu o vodách (§ 29),
c)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (§ 66 ods. 1),
d)
prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. a)],
e)
zasiela údaje o povolenom množstve odberov podzemných vôd orgánu štátnej vodnej správy do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti povolenia.
(4)
Obec môže všeobecne záväzným nariadením upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. 5),

§ 73
Postup v konaní

(1)
Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.
(2)
Žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia, ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného zákona, a údaje o hydrologických veličinách poskytovaných poverenou osobou. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných.
(3)
Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku alebo pobrežných pozemkov správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e) a f) je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku alebo pobrežných pozemkov, aj správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a)
(4)
V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo na území viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, orgán štátnej vodnej správy oznámi termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, prostredníctvom ktorej pozve všetkých jemu známych účastníkov konania, a ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach a zároveň ho zverejní aj na svojom webovom sídle. V takýchto prípadoch je účastníkom konania aj obec. Súčasťou oznámenia je aj zastavovací plán z projektovej dokumentácie.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy doručí pozvanie na ústne pojednávanie účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr osem dní, v zložitejších prípadoch 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. V konaní, ktoré sa týka líniovej stavby, zvlášť rozsiahlej stavby alebo stavby s počtom účastníkov nad 50, orgán štátnej vodnej správy upovedomí účastníkov konania o začatí vodoprávneho konania a pozvanie na ústne pojednávanie oznámi verejnou vyhláškou najmenej 30 dní pred ústnym pojednávaním; v tomto čase musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 4 na úradnej tabuli. Orgán štátnej vodnej správy upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, sa neprihliadne.
(6)
Ak rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak leží vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje, sčasti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.
(7)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.
(8)
Orgán štátnej vodnej správy môže v prípadoch uvedených v odseku 4 doručiť rozhodnutie účastníkom konania verejnou vyhláškou s výnimkou žiadateľa, správcu vodného toku, prípadne toho, kto podal námietky.
(9)
Ak dôjde vo vodoprávnom konaní k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, taký rozpor riešia orgány nadriadené týmto orgánom dohodou. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť dohodou nadriadených orgánov, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
(10)
Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení, môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.
(11)
Orgán štátnej vodnej správy môže, ak je to v záujme ochrany vôd, zmeniť alebo zrušiť podmienky rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vodná stavba, a rozhodnutia, ktoré sa týkajú zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami.
(12)
Náklady na odborné posudky vo vodoprávnom konaní a pri vydávaní vyjadrení znáša ten, kto predložil žiadosť o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia.
(13)
Orgán štátnej vodnej správy zastaví vodoprávne konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť v určenej lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania.
(14)
V konaní vo veci povolenia na vypúšťanie odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov postupuje orgán štátnej vodnej správy aj podľa osobitného predpisu.65)
(15)
Na úkony vykonávané podľa § 4 ods. 6, § 4b ods. 7, § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 36 ods. 12 písm. b) a c), § 39 ods. 10, § 41 ods. 8 a 10, § 51 ods. 1, § 56 ods. 4 a § 62 ods. 3 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení o miestnej príslušnosti.
(16)
Orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d), f) a i), § 26 a § 36 ods. 13, na vydanie rozhodnutia podľa § 32 ods. 9, § 38, § 39 ods. 10, § 55 ods. 2 a § 57 ods. 1, na vydanie súhlasu podľa § 27 a vyjadrenia podľa § 28 je v integrovanom povoľovaní66) dotknutým orgánom.
(17)
Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom66a) v konaní, v ktorom je príslušný stavebný úrad. Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 a súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d) tohto zákona sa považujú za záväzné stanoviská.66b)
(18)
Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom a vydáva stanoviská v konaniach podľa osobitného predpisu.66c)
(19)
Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 ods. 2 písm. c) sa považuje za záväzné stanovisko v konaní podľa osobitného predpisu.66d)

§ 74
Správne delikty

(1)
Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá
a)
odoberie povrchové vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod),
b)
odoberie podzemné vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. b) prvý bod),
c)
užíva povrchové vody na ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie alebo užíva podzemné vody na ich akumuláciu alebo čerpanie na účel znižovania ich hladiny alebo na umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) druhý bod a § 21 ods. 1 písm. b) druhý až štvrtý bod),
d)
využíva hydroenergetický potenciál vodných tokov bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod),
e)
vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1],
f)
vypúšťa vody z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, čerpá znečistené podzemné vody na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia alebo čerpá podzemné vody pri hydrogeologickom prieskume a pri zakladaní stavieb a následne ich vypúšťa do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. d), f) a g)],
g)
využíva povrchové vody alebo podzemné vody na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny alebo iných živočíchov na účel podnikania bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. e)],
h)
vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi [§ 23 a § 27 ods. 1 písm. e)],
i)
porušuje povinnosti ustanovené v § 36 ods. 15 a § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,
j)
znečistí povrchové vody alebo podzemné vody porušením povinností ustanovených v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,
k)
nezabezpečuje odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad prevádzkou vodnej stavby, ktorej stav môže ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku podľa § 56 ods. 5,
l)
prevádzkuje vodnú stavbu bez manipulačného poriadku schváleného orgánom štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 57 ods. 1),
m)
neumožní kontrolným orgánom prístup do objektov a zariadení na vykonávanie potrebného zisťovania alebo na požiadanie neposkytne potrebné údaje a úplné informácie (§ 68),
n)
prepraví vodu odobratú z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky v rozpore s § 17a,
o)
neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti podľa neho uložené orgánom štátnej vodnej správy.
(2)
Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgány štátnej vodnej správy ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov.67)
(3)
Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.
(4)
Výnosy pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu.

§ 76
Ukladanie pokút

(1)
Pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.
(2)
Pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. o) sa neuloží, ak sa súčasne porušili povinnosti, za ktoré sa ukladá pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. a) až l).
(3)
Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(4)
Konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy, ktorý ako prvý zistil porušenie povinností.
(5)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.

§ 78
Platby za užívanie vôd

(1)
Platbou za užívanie vôd na účely tohto zákona je finančná náhrada nákladov za poskytnuté výrobky a ostatné vodohospodárske služby, za využívanie hydroenergetického potenciálu a za využívanie energetickej vody.
(2)
Platby za užívanie povrchových vôd podľa odseku 3 písm. a) až d) je povinný platiť ten, kto užíva povrchové vody. Platby za používanie vôd podľa odseku 3 písm. e) a f) uhrádza štát.
(3)
Platbami za užívanie povrchových vôd sa spoplatňujú vodohospodárske služby, ktoré poskytuje správca vodného toku a slúžia na úhradu nákladov spojených s týmito službami a so správou vodných tokov a správou povodia. Platby sa platia za
a)
odbery povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne; za odbery povrchových vôd z vodných tokov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50 000 m3 ročne,
b)
využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW,
c)
odbery energetickej vody z vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve využívateľa hydroenergetického potenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 10 MW,
d)
využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách uskutočnených podľa medzinárodnej zmluvy,69)
e)
používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme,
f)
poskytovanie služieb v oblasti ochrany pred povodňami, správy povodí a zvereného majetku štátu.
(4)
Výška platieb za užívanie povrchových vôd sa podľa
a)
odseku 3 písm. a) až c), okrem odberov povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu,70) ktoré sa oznamuje užívateľom povrchových vôd najneskôr do 15. decembra bežného roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa tieto platby uplatňujú; výška finančnej náhrady za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa určuje postupom ustanoveným pre platenie poplatkov za užívanie vôd podľa § 79 ods. 7 až 9,
b)
odseku 3 písm. d) určuje osobitným postupom,
c)
odseku 3 písm. e) a f) určuje podľa osobitného predpisu.70a)
(5)
Povinnosť platiť platby podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery povrchovej vody na
a)
napúšťanie odstavených ramien vodných tokov tvoriacich chránený biotop rastlín a živočíchov,
b)
protipožiarne opatrenia,
c)
prevádzku rybníkov a rybochovných zariadení a na napúšťanie vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, ktoré užívajú právnické osoby s prideleným rybárskym právom,70b) alebo na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa osobitného predpisu,70c)
d)
zavlažovanie v záhradkárskych osadách,
e)
zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy pri výkone ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa osobitného predpisu.70d)
(6)
Platby podľa odseku 3 písm. a) až c), e) a f) a finančná náhrada za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa platia správcovi vodného toku a sú jeho príjmom. Platby podľa odseku 3 písm. d) sa platia správcovi vodných stavieb a sú jeho príjmom.

§ 79
Poplatky za užívanie vôd

(1)
Poplatkom za užívanie vôd na účely tohto zákona je finančná náhrada za
a)
odber podzemných vôd,
b)
vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd,
c)
vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd,
d)
vypúšťanie geotermálnych vôd do povrchových vôd.
(2)
Poplatky za odbery podzemných vôd je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody v množstve nad 15 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 250 m3 za mesiac; za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50 000 m3 ročne.
(3)
Povinnosť platiť poplatky podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery podzemných vôd pri
a)
hydrogeologickom prieskume,
b)
čerpaní znečistených podzemných vôd na účel zníženia ich znečistenia,
c)
hydraulickej ochrane podzemných vôd pred znečistením, ak sa tieto vody nepoužívajú na iné účely,
d)
zakladaní stavieb,
e)
odvodnení pozemkov,
f)
prevádzke rybníkov, rybochovných zariadení a na napúšťanie vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, ktoré užívajú právnické osoby s prideleným rybárskym právom,70b) alebo na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa osobitného predpisu,70c)
g)
odberoch v záhradkárskych osadách pre spoločný závlahový systém,
h)
odberoch na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy pri výkone ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa osobitného predpisu.70d)
(4)
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 000 m3 za mesiac a prekročí ustanovené limitné hodnoty znečistenia v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 81 ods. 1 písm. e) a ten, kto vypúšťa geotermálne vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 000 m3 za mesiac .
(5)
Povinnosť platiť poplatky podľa odseku 4 sa nevzťahuje na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd z
a)
prietočného chladenia turbín,
b)
odľahčovacích objektov stokovej siete.
(6)
Sledovanie limitných hodnôt v príslušných ukazovateľoch znečistenia podľa odseku 4 sa vykonáva odbermi vzoriek vypúšťaných odpadových vôd a ich rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.
(7)
Poplatky za užívanie vôd vrátane poplatkov za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sú príjmom Environmentálneho fondu,71) ktorý koná vo veciach vyberania a vymáhania týchto poplatkov. Vo veciach určovania skutočnej výšky poplatkov za užívanie vôd koná správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa osobitného predpisu.72) Na konanie v prvom stupni je príslušný odštepný závod správcu vodohospodársky významných vodných tokov a na konanie v druhom stupni je príslušné jeho podnikové riaditeľstvo.
(8)
Návrh na výšku poplatkov podáva na základe vlastného výpočtu ten, kto tieto vody užíva v lehote určenej v osobitnom predpise;72a) ak nepredložia návrh na určenie výšky poplatkov v určenej lehote, správca vodohospodársky významných vodných tokov vypočíta výšku poplatkov na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu alebo § 21 ods. 1 písm. c). Správca vodohospodársky významných vodných tokov určuje skutočnú výšku poplatkov za kalendárny rok a výšku preddavkov, sleduje platenie preddavkov a vydáva výkaz o výške nedoplatkov alebo o výške preplatkov podľa osobitného predpisu.73) Správca vodohospodársky významných vodných tokov je oprávnený vykonávať kontrolu skutočného odoberania podzemných vôd alebo vypúšťania odpadových vôd alebo osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo vypúšťania odpadových vôd do podzemných vôd v priebehu kalendárneho roka.
(9)
Výkaz o výške nedoplatkov za užívanie vôd za predchádzajúci kalendárny rok možno vymáhať výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.74)

§ 80d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. januára 2015

(1)
Odborná spôsobilosť osôb pre výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu získaná do 14. januára 2015 zostáva v platnosti.
(2)
Začaté a právoplatne neukončené konania do 14. januára 2015 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. januára 2015.
(3)
Práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 14. januára 2015, ktoré nie sú v súlade so zákonom účinným od 15. januára 2015, je potrebné do 31. decembra 2018 uviesť s ním do súladu, inak povolenia a rozhodnutia strácajú platnosť.
(4)
Správca vodohospodársky významných vodných tokov prevezme správu vodných tokov podľa § 80 ods. 5 druhej vety do 31. decembra 2019, ak ministerstvo neprevedie správu na inú osobu podľa § 51 ods. 1.
(5)
Konania vo veciach poplatkov za odbery podzemných vôd a poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd začaté a právoplatne neukončené do 14. januára 2015 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. januára 2015.
(6)
Konania vo veciach vydania výkazu o výške nedoplatkov alebo o výške preplatkov za odbery podzemných vôd za rok 2014 a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd za rok 2015 sa vykonajú podľa zákona účinného do 14. januára 2015.

Príloha č. 1a k zákonu č. 364/2004 Z. z.


NORMY KVALITY PODZEMNÝCH VÔD


1.

Znečisťujúca látka Normy kvality Dusičnany 50 mg/l Aktívne látky v pesticídoch vrátane ich príslušných metabolitov a produktov vznikajúcich pri rozklade a reakcii2) 0,1μg/l 0,5μg/l (spolu)1)

1)
Spolu sa rozumie súčet všetkých jednotlivých pesticídov zistených a vyčíslených v priebehu monitorovania vrátane príslušných metabolitov, produktov biologických rozkladov a chemických reakcií.

2)
Pesticídy sú prípravky na ochranu rastlín76) a biocídne výrobky.77)

2.
Výsledky uplatnenia noriem kvality pre pesticídy spôsobom upresneným na účely tohto zákona sa nedotknú výsledkov postupov podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov.

3.
Ak sa pri danom útvare podzemných vôd usúdi, že normy kvality podzemných vôd by mohli viesť k nesplneniu environmentálnych cieľov (§ 5) útvarov povrchových vôd s ním súvisiacich alebo k výraznému zhoršeniu ekologického alebo chemického stavu takýchto útvarov, alebo k akémukoľvek výraznému poškodeniu suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemných vôd, stanovia sa prísnejšie prahové hodnoty podľa § 4c a § 81 ods. 1 písm. k). Programy a opatrenia, ktoré sa vyžadujú vo vzťahu k takýmto prahovým hodnotám, sa uplatnia aj na činnosti podľa § 34 a podľa osobitného predpisu.78)

Príloha č. 1b k zákonu č. 364/2004 Z. z.


MINIMÁLNY ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK ALEBO IÓNOV A ICH UKAZOVATEĽOV, PRE KTORÉ SA STANOVUJÚ PRAHOVÉ HODNOTY
Poznámka:

1.
Látky alebo ióny, alebo ukazovatele, ktoré sa môžu vyskytnúť prirodzene alebo v dôsledku ľudskej činnosti

1.1
Arzén

1.2
Kadmium

1.3
Olovo

1.4
Ortuť

1.5
Amoniak

1.6
Chloridový anión

1.7
Síranový anión

1.8
Dusitany

1.9
Fosfor (celkový obsah) alebo fosforečnany.(1)

2.
Synteticky vyrábané látky

2.1
Trichlóretylén

2.2
Tetrachlóretylén

3.
Parametre určujúce prítomnosť solí alebo iných intruzívnych látok(2)


Vodivosť
(1)
Prahové hodnoty sa určujú pre fosfor (celkový obsah) alebo pre fosforečnany.

(2)
Vzhľadom na obsah solí spôsobených ľudskou činnosťou prahové hodnoty možno určiť buď pre sírany a chloridy, alebo pre vodivosť.

Príloha č. 6 k zákonu č. 364/2004 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.
Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení mestských odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30. 5. 1991) v znení smernice Komisie 98/15/ES z 27. februára 1998 (Ú. v. ES L 67, 7. 3.1998) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).

2.
Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31. 12. 1991) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).

3.
Smernica Rady 98/83/EHS z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej pre ľudskú spotrebu (pitná voda) (Ú.v. ES L 330, 5. 12. 1998) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18. 7. 2009).

4.
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000) v znení rozhodnutia č. 2455/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2001 (Ú. v. ES L 331, 15. 12. 2001) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/32/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013 (Ú. v. EÚ L 226, 24. 8. 2013) v znení smernice Rady 2013/64/EÚ zo 17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28. 12. 2013).

5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27. 12. 2006).

6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4. 3. 2006) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18. 7. 2009).

7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ zo 12. augusta 2013 (Ú. v. EÚ L 226, 24. 8. 2013).

8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) ( Ú. v. EÚ L 164, 25. 6. 2008.).

9.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 26, 28. 1. 2012).

10.
Smernica Komisie 2014/80/EÚ z 20. júna 2014 , ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 182, 21. 6. 2014).