Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) 364/2004 účinný od 01.05.2023 do 30.12.2023

Platnosť od: 24.06.2004
Účinnosť od: 01.05.2023
Účinnosť do: 30.12.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, Ochrana životného prostredia, Vodné hospodárstvo, Vodné zdroje a podzemné vody
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST34JUD409DS28EUPP23ČL3

Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) 364/2004 účinný od 01.05.2023 do 30.12.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 364/2004 s účinnosťou od 01.05.2023 na základe 74/2023

Legislatívny proces k zákonu 74/2023

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra ŠÍBLA, Tomáša ŠUDÍKA, Márie ŠOFRANKO a Jána SZÖLLÖSA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov

K predpisu 74/2023, dátum vydania: 08.03.2023

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Strata prirodzeného fungovania väčšiny slovenských vodných tokov a ich povodí je výsledkom ľudských zásahov. Zásahy v dôsledku hospodárskej činnosti viedli k zásadným zmenám prirodzeného vodného režimu, fungovania tokov a ich záplavových území. Zmeny kvalitatívnych a kvantitatívnych pomerov podzemných a povrchových vôd sa prejavili najmä zmenou morfologických a hydrologických charakteristík vodných tokov, suchom a nedostatkom vody, zmenami prirodzenej infiltrácie a dopĺňania podzemných vôd, úbytkom biodiverzity a zhoršovaním stavu vodných a na vodu viazaných ekosystémov. Meniaca sa klíma, zvyšovanie frekvencie a výkyvov extrémnych prejavov počasia ďalšie faktory, ktoré zvyšujú tlak na manažment vody v krajine a odolnosť ekosystémov.

Účelom návrhu zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, Koncepciou vodnej politiky SR prijatou dňa 1. júna 2022 vládou SR, Vodným plánom Slovenska schváleným dňa 11. mája 2022 vládou SR, ako aj jedným z kľúčových záväzkov formulovaných v Stratégii pre biodiverzitu do roku 2030, ktorý sa týka obnovy najmenej 25 000 km voľne tečúcich úsekov riek prostredníctvom odstránenia bariér a revitalizáciou záplavových území, zabezpečiť realizáciu revitalizačných opatrení pre obnovu prirodzeného charakteru nevhodne upravených vodných tokov a záplavových území (vrátane mokradí), zníženie ich fragmentácie (odstránenie alebo spriechodnenie bariér) a obnova biologickej a morfologickej spojitosti tokov (umožnenie migrácie vodných organizmov, najmä rýb, transport sedimentov) tak, aby vodné útvary dosahovali aspoň dobrý ekologický stav/potenciál. Toto všetko je dôležité pre zvýšenie retenčnej kapacity krajiny, podporu samočistiacej schopnosti tokov, obnovu a rozvoj biodiverzity, adaptáciu krajiny na očakávané negatívne dôsledky zmeny klímy, vrátane extrémnych hydrologických situácií (povodne, sucho) a v neposlednom rade aj pre schopnosť riek a riečnej krajiny poskytovať ekosystémové služby, vrátane rybárstva.

Cieľom návrhu zákona je upraviť a zjednodušiť niektoré postupy týkajúce sa prípravy, povoľovania a realizácií týchto opatrení revitalizácií vodných tokov.

Obsahom návrhu zákona je okrem vyjasnenia a zadefinovania niektorých pojmov aj zjednodušenie povoľovacích procesov, ktoré v gescii štátnej vodnej správy. Zároveň je vykonávanie opatrení, ktorými sa realizujú revitalizácie, definované ako verejný záujem. Tiež sa v prípade zmeny trasy prirodzeného koryta vodného toku pôsobením riečnych procesov uprednostňuje ponechanie v novom koryte.Účinnosť návrhu novely je navrhovaná na 1. januára 2023, z dôvodu predpokladanej dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakančnej lehoty.

Predkladaný návrh zákona pozitívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, informatizáciu, podnikateľské prostredie, na služby verejnej

správy, na občana a na procesy služieb vo verejnej správe, sociálne vplyvy, vplyvy na manželstvo a rodinu a ani dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I.

K bodu 1

Zavádzajú sa. resp. definujú nové pojmy „revitalizácia vodného toku“ a „riečne procesy“.

K bodu 2 a 3

Ide o úpravu a zjednodušenie procesu povoľovania revitalizácie vodného tokov.

K bodu 4

Účelom navrhovanej úpravy je zabezpečiť zjednodušený postup pri povoľovaní úprav alebo odstránenia vodných stavieb, ktoré prestali plniť svoju funkciu. Špecifikuje sa kedy vodná stavba neplní svoju funkciu a podmienky pre jej odstránenie alebo zmenu.

K bodu 5

Zjednodušuje sa proces povoľovania revitalizácií vodných tokov a špecifikujú sa náležitosti ohlásenia uskutočnenia revitalizácie vodného toku.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú zmenu (prečíslovanie vnútorných odkazov) z dôvodu doplnenia § 26a

K bodu 7

Navrhované ustanovenie upravuje, že ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa §32 sa premietnu do vlastného riešenia územnoplánovacej dokumentácie. Odsekom sa sleduje, aby v záujme komplexnosti regulatívy územnoplánovacej dokumentácie zahŕňali aj existujúce ochranné pásma vodárenských zdrojov. Ukladá sa povinnosť nepreberať do územného plánu ochranné pásma iba mechanicky prevzatím z iného právneho predpisu, ale premietať požadovanú ochranu priamo do jednotlivých regulatívov.

K bodu 8

Mení sa definícia prirodzeného koryta a definuje sa upravený tok.

K bodu 9

Definuje sa upravené koryto vodného toku.

K bodu 10

Upravuje sa postup a podmienky pri zmene prirodzeného koryta vplyvom vonkajších síl pri jeho ponechaní v novom koryte alebo vrátení do pôvodného stavu a poskytnutia náhrad.

K bodu 11

Definujú sa ciele revitalizácie vodného toku, opatrenia, ktorými sa revitalizácie realizujú, realizácia revitalizácií ako verejný záujem a možnosť vyhlásiť vládou SR revitalizáciu za významnú investíciu podľa osobitného predpisu.

K bodu 12

Upravuje sa cieľ správy vodných tokov v súlade so smernicou 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000.

K bodu 13

V činnostiach, z ktorých pozostáva správa vodných tokov sa dopĺňa zabezpečovanie revitalizácií vodných tokov a súvisiaca údržba vodných tokov.

K bodu 14

Do zoznamu vodných stavieb sa vkladajú stavby pre účely realizácie revitalizácií vodných tokov.

K Čl. II.

Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa stanovuje na 1. januára 2023.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

K predpisu 364/2004, dátum vydania: 24.06.2004

3

Odôvodnenie

Všeobecná časť

a) Zhodnotenie platného právneho stavu a odôvodnenie nevyhnutnosti novej právnej úpravy

Hydroenergetický potenciál je jedným z druhov národného bohatstva a jeho nevyužívanie predstavuje nenávratné hospodárske straty napriek tomu, že je stále sa obnovujúcim zdrojom energie. Vysoké využívanie tohto energetického zdroja vo vyspelých štátoch Európy dokumentuje jeho ekonomickú a ekologickú výhodnosť.

Národná rada Slovenskej republiky 19. februára 2002 schválila zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2002 a ktorý nahradil viac ako dvadsaťosem rokov platný doterajší zákon o vodách.

Podľa § 78 ods. 3 písm. f) citovaného zákona Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis o pravidlách využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov. Na základe zákona NR SR č. 139/2003 Z.z.., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2000 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je oblasť vodného hospodárstva a tým aj správy hydroenergetického potenciálu ustanovená do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

b) Odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy

Účelom navrhovanej vyhlášky je ustanoviť pravidlá a podmienky využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov v Slovenskej republike ako jednej z dôležitých foriem užívania vôd.

c) Zhodnotenie návrhu vyhlášky s ústavou a zákonom

Návrh vyhlášky je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so zákonom č. 184/2002 Z.z. o vodách, na vykonanie ktorého sa vydáva.

Legislatíva Európskeho spoločenstva nestanovuje podmienky pre oblasť upravenú touto vyhláškou a ponecháva ju na národných legislatívach členských štátov.

d)Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Finančné a ekonomické vplyvy

Vyhláška nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov.

Environmentálne vplyvy

Využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov vo vodných elektrárňach má v porovnaní s využívaním iných energetických zdrojov (uhlie, jadrová energia) rad presvedčivých výhod:

-je to trvalý, nevyčerpateľný, stále sa obnovujúci zdroj energie, šetriaci úmerné množstvo paliva, náklady na jeho ťažbu (a s tým často spojenú i devastáciu krajiny), dopravu, uloženie odpadu,

-je to zdroj vlastný, nezávislý na okolitých krajinách (s výnimkou hraničných tokov),

-je to čistý zdroj, ktorý neznečisťuje ovzdušie a neprodukuje odpad (napr. pri tepelných elektrárňach popolček, pri jadrových elektrárňach jadrový odpad), ktorý je následne potrebné skladovať,

-je to zdroj, ktorý dokáže rýchle (v priebehu niekoľkých sekúnd) reagovať na zmeny zaťaženia v elektrizačnej sústave,

-je to najlacnejší zdroj jalovej zložky elektriny,

-vyžaduje veľmi nízke prevádzkové náklady pri dlhej životnosti a vysokom počte prevádzkových hodín,

-vyžaduje malý počet prevádzkových zamestnancov (mnohé plne automatizované vodné elektrárne pracujú bez obsluhy),

-pri citlivom a technicky správnom riešení nespôsobuje devastáciu prírodného prostredia, transformuje ho na novú kvalitu, pričom pri celkovom zhodnotení všetkých efektov býva využitie hydroenergetického potenciálu aj ekonomicky prínosné.

Vplyv na zamestnanosť

Vyhláška, ktorou sa ustanovujú pravidlá využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov nemá vplyv na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh vyhlášky, ktorou sa ustanovujú pravidlá využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh vyhlášky svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení – životné prostredie a nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

Problematika návrhu vyhlášky je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, avšak nie je prioritou podľa screeningu 2001 a nie je prioritou podľa NPAA.

Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu je v práve Európskej únie upravená:

V primárnom práve, a to v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (amsterdamské znenie) – hlava XIX (Životné prostredie) v čl. 174 a 175.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:

Bez účasti expertov

5

Osobitná časť

K § 1

Ustanovením paragrafu sa vymedzuje rozsah splnomocnenia daného vodným zákonom na vydanie tejto vyhlášky a vymedzuje sa rozsah vodných stavieb s energetickým využitím, na ktoré sa vyhláška vzťahuje.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje základné pojmy a definície pre účely návrhu vyhlášky.

K § 3

Ustanovuje základné zásady nakladania s hydroenergetickým potenciálom, aby sa zabezpečilo jeho optimálne využívanie a nedošlo k jeho zneužitiu.

K § 4 - § 5

Ustanovujú základné úlohy, ktoré vyplývajú z výkonu správy hydroenergetického potenciálu, plánované využívanie hydroenergetického potenciálu a nástroje zabezpečenia optimálneho využívania hydroenergetického potenciálu.

K § 6

Ustanovuje podmienky povolenia na využívanie hydroenergetického potenciálu. Konkrétne povolenie bude vydané s prihliadnutím na druh a parametre objektov a zariadení na využívanie hydroenergetického potenciálu a výhľadové vodohospodárske zámery v danej oblasti. Povolenie na využitie hraničných tokov bude viazané na stanovisko príslušnej Komisie hraničných vôd.

K § 7

Na základe doterajších skúseností je stanovené prednostné právo využívania hydroenergetického potenciálu na vybudovaných vodných stavbách doterajšiemu správcovi, prevádzkovateľovi alebo spoluužívateľovi vodnej stavby. Dôvodom je skutočnosť, že primárny účel týchto objektov vždy ovplyvňuje energetické využívanie vôd. Dochádza preto ku kolízii záujmov s ekonomickými dopadmi, s riešením ktorých sú jednoznačne nepriaznivé skúsenosti.

K § 8 až § 10

Tieto ustanovenia určujú, za akých podmienok dochádza k dočasnému obmedzeniu využívania hydroenergetického potenciálu, k zmene a k zrušeniu povolenia na využívanie hydroenergetického potenciálu a zániku povolenia.

K § 11

Ustanovenie zdôrazňuje povinnosť odvádzať platby za využívanie hydroenergetického potenciálu alebo odoberanie energetickej vody ustanovenú zákonom č. 184/2002 Z.z.

Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov budú podrobnejšie riešené osobitným predpisom.

K § 12

Obsahuje hlavné zásady ktoré majú vlastníci vodných stavieb s energetickým využitím dodržiavať pri ich výstavbe, prevádzke a údržbe, aby nedošlo k ohrozeniu verejných záujmov a aby bola zabezpečená spolupráca s orgánmi štátnej vodnej správy poverenými kontrolou využívania hydroenergetického potenciálu.

K § 13

Ustanovuje podmienky na zriadenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby s energetickým využitím.

K § 14

Ustanovuje podrobnosti žiadosti o povolenie na zriadenie vodnej stavby s energetickým využitím.

K § 15

Ustanovuje spoluúčasť na nákladoch súvisiacich s výstavbou a prevádzkou vodnej stavby s energetickým využitím.

K § 16

Vo vodnom zákone bol termín „vodné diela“ nahradený v súlade s európskou legislatívou termínom „vodné stavby“. Preto bolo do predkladaného návrhu vyhlášky zapracované ustanovenie, podľa ktorého sa vodné diela s energetickým využitím podľa predchádzajúcich predpisov považujú za vodné stavby s energetickým využitím.

K § 17

Nadobudnutie účinnosti vyhlášky sa navrhuje od 1.1.2004.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

K predpisu 364/2004, dátum vydania: 24.06.2004

32

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) je komplexnou právnou úpravou o vodách vyskytujúcich sa prirodzene na Zemi. Týka sa všetkých foriem vodných útvarov, ochrany vôd, práv k vodám a ich evidencie, vodných stavieb a práv a povinností týkajúcich sa pozemkov bezprostredne súvisiacich s vodami. Nahradí doterajšiu právnu úpravu z roku 2002, v ktorej bolo v súlade s Národným programom pre prijatie acquis communautaire transponovaných 13 smerníc Európskej únie v oblasti vôd okrem smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/60/EC zo dňa 23. októbra 2000, ktorá ustanovuje rámec činnosti Spoločenstva pre politiku v oblasti vôd (ďalej len „ Rámcova smernica o vode“) a nadobudla účinnosť v decembri 2000.

V návrhu zákona o vodách sú zachované právne inštitúty, ktoré majú na Slovensku dlhodobú tradíciu a súvisia s nakladaní s vodami, všeobecným používaním vôd, povolením na osobitné používanie vôd, vydávaním súhlasu na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení, ktoré môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vyjadrení k zámeru stavieb z hľadiska ochrany vodných pomerov a ďalšie.

V návrhu zákona je transponovaná Rámcová smernica o vode, keďže táto smernica nebola, vzhľadom na termín nadobudnutia jej účinnosti, ani súčasťou Národného programu pre prijatie acquis communautaire. V zmysle príslušných ustanovení smernice sú členské štáty Európskej únie povinné ju transponovať najneskôr do 22. decembra 2003 a kandidátske krajiny do termínu vstupu do EÚ.

Rámcová smernica o vode predstavuje v súčasnosti vrchol komunitárneho práva EÚ v oblasti vôd, čím sa prešlo od riešenia jednotlivých problémov, upravených v predchádzajúcich smerniciach, ku komplexnému prístupu k ochrane a využívaní vôd a k celkovému jeho ekologickému poňatiu. Určujúcim faktorom kvality vôd, v zmysle tejto novej koncepcie, je v záujme ochrany a zlepšenia kvality európskych vôd hodnotenie ekologického a holistického stavu vôd, stanovenie environmentálnych cieľov, návrh na realizáciu opatrení na ich dosiahnutie, vrátane ich finančného zabezpečenia, plánovanie v povodiach, stratégia na elimináciu znečistenia nebezpečnými chemickými látkami, informovanie verejnosti a zavedenie finančných nástrojov, súvisiacich s vodohospodárskymi službami a užívaním vôd.

V nadväznosti na uvedené požiadavky sa rozširuje predmet vodného zákona a v záujme zabezpečenia ochrany vôd a ich trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele, pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a pre chránené územia. Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je dosiahnutie „dobrého stavu“ všetkých vôd, ktorý by mal byť dosiahnutý do roku 2015. Dobrý stav povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického a dobrého chemického stavu pre útvary povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé vodné útvary a výrazne zmenené vodné útvary (kanály, prieplavy, vodné nádrže a pod.). Dobrý stav podzemných vôd znamená dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a dobrého chemického stavu a odvrátenie trendov zvyšovania koncentrácie znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí.

Nástrojom pre dosiahnutie environmentálnych cieľov je proces vodného plánovania vo vymedzených oblastiach povodí na národnej úrovni, ale aj v oblastiach medzinárodných povodí, ktorých sú tieto súčasťou. Dosiahnutie environmentálnych cieľov sa zabezpečuje prostredníctvom programov opatrení, ktoré sú obsahom plánov manažmentu povodí. V prípade Slovenskej republiky, ktorej teritórium v prevažnej miere pripadá k povodiu Dunaja je potrebné sa zamerať na regionálny aspekt (aktivity sú koordinované Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja), ako aj na bilaterálne dohody v oblasti hraničných vôd, najmä na spoluprácu s Poľskou republikou, v povodí Visly.

Novým aspektom tejto úpravy je účasť verejnosti na procese prípravy a schvaľovania plánov manažmentu oblastí povodí. Súčasne sa uplatňuje nová štruktúra vodného plánovania, ktorá spočíva vo vypracovaní rámcového plánov manažmentu oblastí povodí, s definovanými väzbami na medzinárodné povodia - oblasť povodia Dunaja a Visly a „Vodného plánu Slovenska“.

Na základe vykonaných analýz sú v návrhu zákona upresnené ustanovenia, súvisiace s už transponovanými smernicami, tak aby sa dosiahla úplná zhoda s právom EÚ. V neposlednom rade boli využité i skúsenosti z ročnej aplikácie vodného zákona v praxi a navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniklých problémov a upresnenie formulácií v záujme ich jednoznačného výkladu.

Do návrhu zákona sú zapracované ustanovenia, týkajúce sa pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti so zákonom č. 139/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

V návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) sa v novo navrhnutej úprave dvanástej časti rieši problematika poplatkov a platieb za používanie vôd z hľadiska jednotlivých odberateľov a užívateľov i z hľadiska poskytovaných úžitkov vodohospodárskych služieb. Pod platbami sa pre účely tohto zákona sa chápu také peňažné úhrady, ktorých výška je stanovená na základe ekonomických podkladov, dokumentujúcich vodohospodárske výrobné a pracovné procesy. Pod poplatkami sa chápu také peňažné úhrady, ktorých výška je určená štátom v podstate ad hoc a môže sa nimi sledovať niektoré špecifické zámery štátu (zníženie nákladov na výkon správnych činností, zmena orientácie obyvateľov a podnikateľskej sféry na niektoré poskytované služby a pod.)

V súvislosti s transpozíciou Rámcovej smernice o vode vznikajú nové požiadavky na monitorovanie vôd, ktoré je nevyhnutné pre určenie a dosiahnutie environmentálnych cieľov.

Tieto skutočnosti sú premietnuté do vyčíslenia finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Prvá časť – Odhad nákladov na verejné financie

Monitorovanie vôd

Odhad nákladov na monitorovanie povrchových vôd:

1.Inšpekčný monitoring – jeho zavedenie v roku 2005 11 mil. Sk

jednorázová požiadavka na verejné financie v uvedom roku, inšpekčný monitoring sa opakuje každých 6 rokov

2.Prevádzkový monitoring – jeho realizácia od roku 2006 3 mil. Sk

Odhad nákladov na monitorovanie podzemných vôd:

3.Inšpekčný monitoring – jeho zavedenie v roku 2005 4,5 mil. Sk

jednorázová požiadavka na verejné financie v uvedom roku, inšpekčný monitoring sa opakuje každých 6 rokov

4.Prevádzkový monitoring – jeho realizácia od roku 2006 2 mil. Sk

Celkové náklady na monitorovanie vôd – jednorázovo v roku 2005 15,5 mil. SK

Celkové náklady na monitorovanie vôd v roku 2006 5 mil. Sk

Predmetné úprava vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov príspevkovej organizácie SHMÚ o 2 zamestnancov v roku 2004.

Platby za vodohospodárske služby

Odhad nákladov na verejné financie je vykonaný na základe podmienok roku 2003, kedy náklady na zabezpečovanie používania vôd na plavbu a na poskytovanie služieb vo verejnom záujme boli vyčíslené na 150 mil. Sk. Reguláciou cien služieb uskutočňovaných správcom vodohospodársky významných vodných tokov, ktoré by boli jeho príjmom podľa navrhovanej právnej úpravy, by došlo k zníženiu nákladov na verejné financie o 30 mil. Sk. Takže predpokladané výdavky štátneho rozpočtu na krytie nákladov na práce realizované vo verejnom záujme (zabezpečovanie plavby na medzinárodnej dunajskej vodnej ceste a na odstraňovaní mimoriadnych povodňových škôd) by predstavovali 120 mil. Sk.

Poplatky za odbery podzemných vôd

Poplatky za odbery podzemných vôd sú určené podľa účelu ich použitia rôznymi sadzbami, pričom v záujme eliminácie dopadu spoplatňovania užívania vôd na obyvateľstvo neboli poplatky za odbery podzemných vôd pre verejné vodovody zvýšené a zostávajú na terajšej úrovni 1,00 Sk.

Za účelom racionálneho a trvalo udržateľného využívania zdrojov podzemných vôd a predovšetkým pre vytvorenie podmienok na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa zavádzajú poplatky za odbery podzemných vôd pre účely, na ktoré použitie pitnej vody sa ustanovuje osobitnými predpismi, pre odbery geotermálnych vôd a zvyšujú sa poplatky za odbery pre ostatné využitie.

Podľa navrhovanej právnej úpravy poplatky za odbery podzemných vôd predstavujú príjmy štátneho rozpočtu približne 550 mil. Sk. Odhad tohto príjmu bol vyčíslený na základe údajov o odberoch podzemných vôd v roku 2002, evidovaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom a predstavuje nasledujúce výšky ročných poplatkov za odbery podzemných vôd:

◊◊ odbery pre verejné vodovody315 mil. Sk

◊◊ odbery podzemných vôd pre účely, na ktorých použitie pitnej vody

sa ustanovuje osobitnými predpismi 32 mil. Sk

◊◊ odbery vôd na závlahy 13 mil. Sk

◊ ◊ ostatné využitie 190 mil. Sk

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

Spoplatnenie vypúšťaného znečistenia by malo viesť producentov odpadových vôd k zvyšovaniu účinnosti odstraňovania klasického organického znečistenia vôd na mechanicko-biologických ČOV a k znižovaniu zaťažovania povrchových vôd vo vodných tokoch rozložiteľnými organickými látkami. Návrh výšky sadzieb poplatkov bude finančne zvýhodniť producentov odpadových vôd s dosahovaným vysokým čistiacim efektom oproti tým producentom, ktorí nedosahujú pri čistení odpadových vôd úroveň potrebnú na adekvátnu ochranu kvality vôd recipientov.

Zvýšená potreba ochrany vôd určených na odber pre úpravu na pitné vody a snaha o čo najvyššiu redukciu vypúšťaného znečistenia do takýchto vodných tokov bude riešená zavedením koeficientu, ktorým sa zvyšuje celkový poplatok za vypúšťanie odpadových vôd.

V záujme postupného prechodu z doterajšej právnej úpravy na novú právnu úpravu sa celková výška poplatkov bude uplatňovať postupne až do roku 2010.

Konkrétne sadzby budú ešte predmetom posudzovania v rámci prípravy nariadenia vlády SR .

Odhad dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC

Ekonomický dopad nie je vyčísliteľný pre nedostatok objektívnych podkladov. Predpokladá sa však iba minimálny priamy ekonomický dopad (odhad cca 1,0 mil. Sk) úprav platieb za vodohospodárske produkty na rozpočty obcí a VÚC.

Odhad finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce

Nemá dopady

Odhad finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu

Nemá dopady.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

1. Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života

Zvýšenie platieb za poskytované vodohospodárske služby vrátane zabezpečovania úloh verejnoprospešného charakteru, medzi ktorými dominujúce miesto zaujímajú opatrenia v oblasti protipovodňovej ochrany a úlohy, ktoré správca vodných tokov zabezpečuje vo verejnom záujme sa sprostredkovane dotkne aj obyvateľstva zlepšením podmienok pre kvalitu života (presadzovanie environmentálnych opatrení v oblasti správy a prevádzky vodných tokov a jednotlivých povodí, zvýšenie ochrany pred povodňami, výrazná podpora rozvoja cestovného ruchu, športu a rekreácie, rozvoj lodnej dopravy, a pod.). Na druhej strane zvýšenie cien povrchovej vody, ktorá je dodávaná vodárenským spoločnostiam na výrobu pitnej vody môže ovplyvniť cenu dodávanej pitnej vody. S ohľadom na skutočnosť je cena pitnej a odkanalizovanej vody je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, tento ekonomický dopad nie je možné presne špecifikovať

2. Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu

Stanovenie jednoznačných ekonomických podmienok vytvorí prijateľnejšie a stabilnejšie ekonomické a finančné prostredie pre rozvoj výrobných a nevýrobných odvetví národného hospodárstva, ktoré sú viazané priamo alebo sprostredkovane na vodné toky, vodné plochy a povrchovú vodu. Súčasne vytvorí vhodné ekonomické podmienky pre správcu vodných tokov a správcov povodí pre zabezpečovanie úloh súvisiacich so správou vodných tokov a správou povodí bez nárokov na dotácie zo štátneho rozpočtu.

Na úrovni materiálnych, technických a ekonomických podmienok roku 2003 zvýšených o náklady na zabezpečenie opráv a údržby DHM do výšky normatívu opráv (+ 700 mil. Sk) úpravy cien všetkých produktov vodohospodárskeho výrobného procesu na báze ekonomicky oprávnených nákladov vrátane miery zisku 10 %, ktoré budú regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví predstavujú celový objeme 3 205 mil. Sk, ktorý je vyšší v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2003 o 1 751 mil. Sk a predstavuje zvýšenie platieb pre:

a) odberateľov povrchovej vody celkom696 mil. Sk

z toho: aa) vodárenské spoločnosti na výrobu pitnej vody 24 mil. Sk

ab) odbery pre priemysel spolu 589 mil. Sk

z toho: - pre Slovnaft 42 mil. Sk

- pre EVO Vojany 390 mil. Sk

- ostatných výrobcov el. energie 30 mil. Sk - pre hutnícky priemysel 36 mil. Sk

- pre strojárenský priemysel 16 mil. Sk

- pre celulózopapierenský priemysel 35 mil. Sk

- pre ostatných priemyselných odberateľov 40 mil. Sk

ac) odbery pre poľnohospodárstvo 52 mil. Sk

z toho: pre závlahy 50 mil. Sk

ad) pre ostatných odberateľov 31 mil. Sk

b) výrobcov elektrickej energie v MVE s výkonom nad 100 kW,

ak sú vlastníkmi vodohospodárskej a energetickej časti MVE 24 mil. Sk

c) využívateľov hydroenergetického potenciálu vodných tokov,

ktorým sa dodáva kinetická energia povrchovej vody vo VN

s energetickým využitím(pri predpokladanej výrobe 2,4 mld. kWh

el. energie a bez zohľadnenia VD Gabčíkovo, ktoré sú riešené inou

formou)1 031 mil. Sk

(pri priemernej výrobe el. energie 2,4 mld. Sk a súčasných platbách za využívanie hydroenergetického potenciálu v objeme 270 mil. Sk, to predstavuje platbu výrobcov elektrickej energie správcovi vodných tokov vo výške 0,1125 Sk z 1 kWh vyrobenej elektrickej energie; podľa predloženého návrhu na spoplatnenie hydroenergetického potenciálu pri tej istej predpokladanej výrobe elektrickej energie by platba výrobcov elektrickej energie predstavovala 0,5 421 Sk z 1 kWh vyrobenej elektrickej energie).

Celkové zvýšenie platieb za využívaný hydroenergetický potenciál sa premietne do nákladov výrobcov elektrickej energie vo vodných elektrárňach, ktoré sa môže a bude riešiť v závere roka 2004 predložením podkladov týchto výrobcov elektrickej energie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý svojim rozhodnutím určí cenu elektrickej energie pre jednotlivých odberateľov. Cenu elektrickej energie určenú na trh nie je možné v súčasnej dobe určiť, možno však predpokladať, že zvýšenie platieb za využívaný hydroenergetický potenciál sa premietne v plnom rozsahu do cien elektrickej energie.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v súčasnosti niektorí odberatelia neakceptujú maximálnu cenu povrchovej vody, schválenej pre rok 2003 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví vo výške 1,88 Sk/m3bez DPH (napr. EVO Vojany odoberá povrchovú vodu za cenu 0,704 Sk/m3), preto úpravy cien povrchovej vody na cca cenu 2,62 Sk/m3 budú pre týchto odberateľov oveľa výraznejšie a negatívne ovplyvnia ich náklady.

Realizácia úprav cien vodohospodárskych produktov sa predpokladá k 1. januáru 2005, podklady pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predloží správca vodných tokov a správca povodí najneskôr do 31. októbra 2004.

Týmito navrhovanými úhradami za poskytované vodohospodárske produkty by mali byť vykryté všetky náklady správcu vodných tokov a správcu povodí spojené so správou vodných tokov a správou povodí, teda aj náklady na zabezpečenie protipovodňovej ochrany a mali by byť tiež vytvorené finančné zdroje na jednoduchú reprodukciu DHM.

3. Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky

Obsahová i formálna stránka navrhovanej úpravy je plne v súlade s cieľmi hospodárskej politiky, pretože do vzťahov správcov vodných tokov a povodí na jednej strane a odberateľov a užívateľov povrchovej vody na strane druhej zavádza zásady a kritériá platné v Európskej únii a tiež ekonomické kritériá v stanovovaní podmienok pre rozvoj všetkých podnikateľských i nepodnikateľských subjektov.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Navrhovaná úprava má za cieľ zlepšenie stavu všetkých vôd a vodných ekosystémov za účelom dosiahnutie ich dobrého stavu do roku 2015 prostredníctvom integrovaného manažmentu vôd v rámci povodí a čiastkových povodí a realizáciou programov opatrení. Integrovaný manažment povodí ma súčasne v zmysle RSV i medzinárodný aspekt, v prípade Slovenska dosiahnutie dobrého stavu vôd v celom povodí Dunaja od jeho prameňa už po ústie do Čierneho mora.

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Keďže v zmysle navrhovanej úpravy v oblasti platieb za poskytovanie vodohospodárskych služieb, by mal mať správca vodných tokov zabezpečené primerané finančné zdroje nielen na financovanie nákladov, súvisiacich so správou vodných tokov a povodí, ale aj na financovanie rozvojových vodohospodárskych investícií, možno predpokladať zvýšenie zamestnanosti cca o 300 osôb, z toho u správcu vodných tokov o cca 80 zamestnancov a u dodávateľských stavebných a ostatných organizácií cca o 220 osôb. Mierne zvýšenie zamestnanosti možno predpokladať aj u niektorých podnikateľských subjektov, ktorí rozvíjajú podnikateľské aktivity súvisiace s vodnými tokmi, vodnými plochami a vodou v oblasti ubytovacích, rekreačných a stravovacích služieb, teda v oblasti cestovného ruchu a tiež v rozvoji podnikateľských aktivít energetiky, rybárstva a osobnej a nákladnej vodnej dopravy.

Zvýšenie zamestnanosti sa týka celého územia Slovenska, pretože správca vodných tokov ako štátny podnik má celoslovenskú pôsobnosť a v predpokladom rozsahu sa dosiahne zhruba do 18 mesiacov od nadobudnutí účinnosti vodného zákona. Zabezpečenie pracovných síl na celom území Slovenska s ohľadom na požadovanú kvalifikáciu a počty nie je problematické. Pracovné miesta sa zabezpečia výberovým konaním a prostredníctvom príslušných úradov práce, osobitné nároky na zabezpečenie dodatočných finančných zdrojov na krytie miezd prípadne iných nákladov súvisiacich so zamestnanosťou sa neuplatňujú.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

1.Návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) svojou problematikou patrí do oblasti životného prostredia a táto oblasť je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ďalej je problematika týkajúca sa životného prostredia upravená v článku 81 Európskej dohody o pridružení a kapitole 8 prílohy Bielej knihy a je v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2003,

2.táto problematika predmetom aproximácie práva podľa Partnerstva pre vstup, NPAA ako aj kapitoly 22 screeningu.

Problematika návrhu právneho predpisu:

je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- Smernica Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975 o kvalite povrchových vôd určených na odber pitnej vody

- Smernica Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie

- Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia

- Smernica Rady 78/659/EHS z 18. júna 1978 o kvalite sladkých vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality za účelom podpory života rýb

- Smernica Rady 79/869/EHS z 9. októbra 1979 týkajúca sa metód merania a početnosti odberov a rozborov povrchových vôd určených na pitné účely

- Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd proti znečisteniu spôsobenému určitými nebezpečnými látkami

- Smernica Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre odpadové vody s obsahom ortuti vypúšťané z výroby chlór - alkalickej elektrolýzy

- Smernica Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom kadmia

- Smernica Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom ortuti v iných výrobách než chlór - alkalická elektrolýza

- Smernica Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 pre limitné hodnoty a kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom hexa – chlórcyklohexánu

- Smernica Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o hraničných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v Zozname prílohy k Smernici Rady 76/464/EHS

- Smernica Rady 91/271/EHS z 21.mája 1991 o čistení mestských odpadových vôd a

- Smernica Rady 91/676/EHS z 12 decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

- Smernica Rady 98/83/EHS z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej pre ľudskú spotrebu (pitná voda)

- Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

b) úplná

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: Bez účasti expertov

Osobitná časť

K ČL. I.

K § 1

Predmetom právnej úpravy je komplexná reglementácia vzťahov týkajúcich sa vôd. Úvodné ustanovenia vymedzujú účel, ktorý je premietnutý v § 1 ods.1 v nadväznosti na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/60/EHS zo dňa 23. 12. 2002, ktorá ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva politiky v oblasti vôd (ďalej „rámcová smernica o vode“). Oproti predchádzajúcemu zákonu o vodách je systém ochrany a používania vôd koncipovaný tak, že zahrňuje aj vodné ekosystémy a od vôd priamo závislé krajinné ekosystémy. Súčasne tento zákon upravuje aj vzťahy fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám a podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia.

K § 2

Ustanovenia tohoto paragrafu uvádzajú jednotlivé pojmy a ich definície. K pôvodným pojmom, ktoré definuje vodný zákon sa dopĺňajú pojmy podľa rámcovej smernice o vode napríklad pojem útvar povrchovej vody, útvar podzemnej vody, výrazne zmenený vodný útvar, umelý vodný útvar, hydrogeologický rajón, povodie a ostatné pojmy sú upravené v novom znení napríklad hydraulický kolektor, odpadová voda, voda z povrchového odtoku, kanalizácia, splašková odpadová vody, priemyselná odpadová vody a primárne čistenie.

K § 3

Zákon rozdeľuje vody na povrchové vody a podzemné vody. Všeobecne uznávaným základným znakom povrchových vôd je ich prirodzený výskyt na zemskom povrchu vo forme vodných útvarov tečúcej alebo stojatej vody. Iba v prípade vodného toku (jedna z možných kategórií vodných útvarov povrchovej vody) sa pripúšťa, že môže z časti tiecť aj pod zemským povrchom.

V záujme odstránenia výkladových pochybností, ktoré v praxi pretrvávajú vo vzťahu k bagroviskám, štrkoviskám a iným zaliatym ťažobným jamám, sa v zákone ich vymedzenie upresňuje. Keďže kritériom rozlišovania povrchových vôd a podzemných vôd je to, kde sa prirodzene vyskytujú, následná činnosť prírody alebo človeka nemá za následok zmenu ich povahy. A preto aj z právneho hľadiska podzemnými vodami zostávajú vody tiež potom, čo sa ich hladina obnažila prepadom skrývky v dôsledku prírodných vplyvov alebo činnosťou človeka (napr. ťažbou štrku). Právny režim podzemných vôd v celom rozsahu sa bude teda vzťahovať aj na bagroviská a štrkoviská až po zrušení dobývacieho priestoru a právny režim povrchových vôd na vodné nádrže, jazerá a horské plesá.

Pri prameňoch ide o podzemnú vodu, ktorá sa prirodzeným spôsobom dostala na zemský povrch, a preto patrí do režimu podzemných vôd. Odtok vody z prameňa však už je začiatkom vodného toku a teda patrí do režimu povrchových vôd.

S ohľadom na prirodzené, spravidla veľmi priaznivé vlastnosti podzemnej vody z hľadiska ich odberu pre pitnú vodu, zákon upravuje aj prioritu používania podzemnej vody. na tieto účely.

Za osobitné vody sa považujú vody, ktoré sa svojimi prirodzenými vlastnosťami (napr. zvýšenou teplotou, chemickým zložením), či spôsobom výskytu odlišujú od bežných povrchových vôd a podzemných vôd.

Osobitné vody sú čiastočne vyňaté z právneho režimu povrchových vôd a podzemných vôd a ich právny režim upravujú iné predpisy. Predpisy o zdravotnej starostlivosti a banské predpisy. Tento zákon sa na osobitné vody vzťahuje iba v prípadoch, v ktorých to výslovne uvádza.

§ 3 ods. 2 definuje pojem povrchová voda, ktorou je voda vyskytujúca sa na zemskom povrchu. V písmenách a) až d) sú precíznejšie vymenované jednotlivé druhy povrchovej vody – sú nimi rieky, potoky a ostatné vodné útvary, občasne tečúce nesústredené vody, jazerá a iné stojaté povrchové sústredenia vody a tzv. vnútorné vody, ktorými sú vody vyskytujúce sa na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom.

Úpravou 5 a 6 sa vypustili banské vody z pojmového vymedzenia osobitných vôd a v súlade s ustanovením § 40 banského zákona sa banské vody z hľadiska tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody. Na banské vody sa vzťahuje vodný zákon pokiaľ, banský zákon neustanovuje v § 40 ods. 2 inak. Z toho vyplýva, že banské vody podliehajú právnej ochrane podľa vodného zákona ako aj hydrologickej bilancii. To znamená, že odbery banských vôd nad 15.000 m3 alebo 1250 m3 mesačne treba nahlasovať oprávnenej osobe. Na odbery banských vôd a na iné ich užívanie nebude potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy. Na vypúšťanie použitých banských vôd (odpadové vody) do po povrchových vôd a do podzemných vôd bude vydávať povolenie podľa § 17 vodného zákona orgán štátnej vodnej správy. Na vypúšťanie takýchto vôd do banských vôd bude vydávať povolenie podľa § 40 ods. 4 banského zákona orgán štátnej vodnej správy po dohode s obvodným banským úradom. Banská voda je banskou vodou až dovtedy, pokiaľ sa nezrušia rozhodnutia vydané Banským úradom.

K § 4

Nové znenie § 4 vyplynulo z Rámcovej smernice o vode.

Odseky 1 až 11 definujú pojmy, ktoré súvisia so stavom povrchových vôd a stavom podzemných vôd.

Odsek 1 všeobecne definuje stav povrchových vôd. Pre stav povrchových vôd je definovaný dobrý stav povrchových vôd, dobrý ekologický stav povrchových vôd, dobrý chemický stav povrchových vôd.

Odsek 5 všeobecne definuje stav podzemných vôd. Pre stav podzemných vôd je definovaný dobrý stav podzemných vôd, dobrý chemický stav podzemných vôd.

Odsek 9 definuje dobrý ekologický potenciál.

Navrhovaná úprava odseku 13 upresňuje činnosti, ktoré sa musia vykonávať v rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, hlavne z hľadiska získavania podkladov pre stanovenie a dosiahnutia environmentálnych cieľov a súčasne rozširuje predmet programu monitorovania, ktorého schvaľovanie zostáva v pôsobnosti ministerstva.

V odseku 14 sa vypúšťa odkaz na § 44 ods. 2 písm. a) ako nadbytočný .

Do odseku 15 sa dopĺňa nový subjekt, ktorým je správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorý môže na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd požadovať údaje od tých, ktorí nakladajú s povrchovými vodami alebo podzemnými vodami, od orgánov verejne správy a od prevádzkovateľov informačného systému. V súvislosti s jeho rozšírenými úlohami pri správe oblastí povodí. sa mu umožňuje požadovať na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu vôd údaje bezplatne.

K § 5

Ustanovenie upravuje environmentálne ciele, podľa rámcovej smernice o vode, ktoré ochranu vody rozširujú na všetky druhy vody, tak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a pre chránené územia.

Ustanovenia určujú environmentálne ciele pre chránené územia, ktorými sú povrchové vody určené na odber pre pitnú vodu, oblasti kúpania pre verejnosť, povrchové vody vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, chránené vodohospodárske oblasti, ochranné pásma vodárenských zdrojov, citlivé oblasti, zraniteľné oblasti, chránené územia a ich ochranné pásma.

K § 6

Zákon zakladá inštitút vodnej bilancie, ktorú rozdeľuje na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu.

Základnou bilančnou jednotkou pre vodnú bilanciu je čiastkové povodie. Úlohou hydrologickej bilancie je porovnávať zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval a úlohou vodohospodárskej bilancie je porovnávať požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou. Zároveň a definujú pojem využiteľné množstvo podzemnej vody.

V odsekoch 5 a 6 sa ukladá oznamovacia povinnosť odberateľom podzemných vôd a povrchových vôd a tým, ktorí vypúšťajú odpadové vody a osobitné vody v určenom množstve poverenej osobe, ktorým je Hydrologickému ústavu Bratislava.

K § 7

Ustanovenie definuje vodárenské zdroje, ktorými so vodné útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd využívané na odber vody pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb alebo umožňujúce odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave sú vodárenskými zdrojmi ako aj vodárenské toky.

Povrchové vody vodných útvarov určených na odber pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody ustanovené nariadením vlády SR č. 491/2002 Z.z. a ukazovatele kvality pitnej vody dodávanej na zásobovanie obyvateľstva ako aj i kontrolu ich dodržiavania ustanovujú zdravotnícke predpisy.

K § 8

Ustanovenie upravuje ochranu vodných útvarov alebo ich častí vhodných na kúpenie. Ich identifikáciu bude vykonávať ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a vyhlasovať vodné útvary vhodné na kúpanie je príslušný krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. Ak vodné útvary vhodné na kúpanie nespĺňa požiadavky na kvalitu vody ustanovené zákonom č. 272/10004 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, príslušný orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s orgánom na ochranu zdravia opatrenia na ich dosiahnutie.

K § 9

Ustanovenie zabezpečuje osobitnú ochranu vôd určených na závlahy a vo vykonávacom predpise určuje konkrétne požiadavky na kvalitu týchto vôd. Vodné útvary alebo ich časti vyhlasuje krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou na základe návrhov predkladaných Ministerstvom pôdohospodárstva.

Kvalitatívne ciele vody určenej na závlahu sú v Slovenskej republike doteraz určené iba na úrovni technickej normy (STN 75 7143).

K § 10

Ustanovenia definuje povrchové vody pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, ktorých identifikáciu zabezpečuje ministerstvo a ich vyhlasovanie sa uskutočňuje všeobecne záväznou vyhláškou krajských úradov životného prostredia.

Ustanovenia § 6 až 10 vychádzajú s príslušných smerníc Rady EÚ, ktoré určujú povinnosť prijať a vykonať nevyhnutné opatrenia potrebné na to, aby sa dosiahli stanovené kvalitatívne ciele pre príslušné vodné útvary a určuje aj lehoty, v ktorých majú byť tieto kvalitatívne ciele dosiahnuté. Výnimku v tom tvorí voda určená na závlahy, ktorá sa, s ohľadom na ochranu zdravia obyvateľstva a na ochranu podzemných vôd, nesmie použiť na zavlažovanie, ak nevyhovuje požiadavkám ustanoveným nariadením vlády.

Vzhľadom k tomu, že využívanie vodných útvarov alebo ich častí s vodou na kúpanie, na závlahy, resp. s vodou vhodnou na podporu života najmä pôvodných druhov rýb, bude takmer vždy späté s rozvojom a využívaním územia regiónu, v ktorom sa tieto vody nachádzajú, zákon ustanovuje, aby príslušné vodné útvary alebo ich časti a im zodpovedajúce oblasti vyhlasoval orgán štátnej vodnej správy príslušného krajského úradu životného prostredia. Zabezpečí sa tým lepšia koordinácia rôznych hľadísk i nárokov na územný a hospodársky rozvoj regiónu a využívanie jeho prírodných zdrojov, ako aj realizácia opatrení, potrebných na dosiahnutie vytýčených cieľov územného rozvoja v danom regióne.

Zavedením uvedených inštitútov sa sleduje predovšetkým zvýšiť ochranu ľudského zdravia, a to nie len pokiaľ ide o vodárenské zdroje, ale zavedením systémovej starostlivosti o vody napr. aj vo vodných nádržiach, či v štrkoviskách, v ktorých sa aj v súčasnosti v sezóne kúpe veľký počet osôb, avšak systémové zabezpečenie kvality týchto vôd nie je zákonom riešené.

K § 11 až 16

Tretia časť vodného zákona nahradzuje a súčasne rozširuje pôvodnú úpravu zákona. Zodpovedá požiadavkám rámcovej smernice o vode v oblasti vymedzenia povodí a čiastkových povodí a ich správy a nového prístupu v problematike vodného plánovania (§ 11 až 16).

K 11

V § 11 sú definované oblasti povodí a ich správa.

Oblasťami povodí sú súvislé územia Slovenskej republiky vymedzené podľa prirodzených hydrologických hraníc čiastkových povodí, ku ktorým sú priradené hydrologické rajóny. Oblasťami povodí v povodí Dunaja sú povodie Dunaja, povodie Váhu, povodie Hrona, povodie Hornádu, povodie Bodrogu, a v povodí Visly je povodie Popradu a Dunajca.

Odsek 4 definuje správu oblastí povodí. V písmenách a) až k) je vymedzenie činností, ktoré patria pod správu oblastí povodí.

Odsek 5 určuje subjekt, ktorý vykonáva správu oblastí povodí, ktorým je správca vodohospodársky významných vodných tokov.

K § 12

Odsek 1 všeobecne definuje pojem „plánovanie v oblasti povodí“ ako sústavnú koncepčnú činnosť vykonávanú za účelom všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov, vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov vody a poskytovanie vodohospodárskych služieb, regulácie využívania vôd pre škodlivými účinkami vôd. Vodné plánovanie sa vykonáva prostredníctvom plánov manažmentu povodí, ktorým súčasťou sú programy opatrení.

V odseku 2 uplatňuje nová štruktúra vodného plánovania, ktorá spočíva vo vypracovaní plánov manažmentu oblastí povodí a Vodného plánu Slovenska pre dosiahnutie environmentálnych cieľov prostredníctvom programov opatrení.

K § 13

Ustanovenia upravujú plán manažmentu povodí.

Odsek 1 všeobecne definuje plán manažmentu povodí, ktorý je základným nástrojom plánovania v oblasti vôd. Plány manažmentu í povodí sa vypracúvajú pre povodie Dunaja, povodie Váhu, povodie Hrona, povodie Hornádu, povodie Bodrogu a povodie Popradu a Dunajca.

Upravuje sa proces vypracuvávania plánu manažmentu povodí a spolupráca s jednotlivými subjektami, ktorým sú krajské úrady životného prostredie a ostatné dotknuté orgány štátnej správy a samosprávne kraje. Plány manažmentu povodí zabezpečujú ministerstvom poverené odborné organizácie. Určuje sa termín schválenia plánov manažmentu povodí - do 31. decembra 2009. Určuje sa postup vypracovania, prehodnocovania a aktualizácie plánov manažmentu oblastí povodí aj s časovým a vecným postupom, ktorý určuje rámcová smernica o vode. Vzhľadom na záväznosť týchto ustanovení, boli do novelizovaných ustanovení tieto požiadavky premietnuté.

Odsek 4 upravuje účasť verejnosti na procese prípravy a schvaľovania plánov manažmentu povodí.

K § 14

Ustanovenie definuje Vodný plán Slovenska, ktorého vypracovanie zabezpečuje ministerstvo a schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Vodný plán Slovenska je podkladom na vypracovanie Medzinárodného plánu manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu manažmentu povodia Visly v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

K § 15

Ustanovenie upravuje program opatrení, ktorý vychádza z analýz vykonaných v rámci vodného plánovania a obsahuje úlohy na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych cieľov. Pre jednotlivé úlohy sa určuje časový plán ich uskutočnenia, zdroje a spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočnenie. Pri každom opatrení sa musí vyhodnotiť predpokladaný výsledok z hľadiska zlepšenia stavu vodných pomerov v danom vodnom útvare.

K § 1 6

Ustanovenie určuje v súlade s Rámcovou smernicou EÚ úlohu dosiahnutia dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd prostredníctvom plnenia opatrení, ktoré vychádzajú z plánu manažmentu povodí v termíne do 31. decembra 2015.

K § 17

Toto ustanovenie upravuje základné povinnosti pri nakladaní s vodami. Pojem nakladanie s vodami vyjadruje najvšeobecnejší vzťah daného subjektu k vodám. Zahŕňa jednak používanie vôd, najmä odbery povrchových vôd a podzemných vôd, vypúšťanie odpadových vôd , ale aj iné ich využitie k plavbe, k rekreácii a využitie sily vody. Súčasťou nakladania s vodami sú i činnosti, ktoré majú vplyv na vodné pomery.

V predloženom návrhu zákona sa zaraďuje, medzi základné povinnosti pri nakladaní s vodami, v súvislosti s transpozíciou Smernice Rady č. 76/464/EHS a č. 86/280/EHS, povinnosť v jestvujúcich priemyselných zdrojoch (§ 2 ods. 28) postupne obmedzovať vo vypúšťaných odpadových vodách škodlivé látky, ktoré sú uvedené v Zozname II tohto zákona a postupne obmedzovať až do úplného vylúčenia z vypúšťaných odpadových vôd obzvlášť škodlivé látky, ktoré sú uvedené v Zozname I Prílohy č. 2 tohto zákona. Z nových priemyselných zdrojov zásadne nie je možné vypúšťať obzvlášť škodlivé látky v odpadových vodách. V súlade so Smernicou EÚ č. 86/280/EHS zákon umožňuje však povoliť na obmedzenú dobu vypúšťanie obzvlášť škodlivých látok aj z nových priemyselných zdrojov, a to za podmienok uvedených v zákone a podrobnejšie rozvedených v nariadení vlády Slovenskej republiky vydaným podľa tohto zákona. Konečným riešením však aj v týchto prípadoch musí byť úplné zamedzenie vypúšťania obzvlášť škodlivých látok do povrchových vôd.

Ustanovenie odseku 5 je zaradené do návrhu zákona na základe požiadaviek vyplývajúcich z príslušných smerníc Rady EÚ a sleduje sa ním rešpektovať a naplniť princíp, že ochranu jednej zložky životného prostredia nie je možné riešiť na úkor iných zložiek životného prostredia.

K § 18

Úprava všeobecného používania vôd sa preberá z doterajšej právnej úpravy. V tomto smere existuje kontinuita právnej úpravy na našom území už viac ako sto rokov. Obsahovo úprava všeobecného používania vôd sa rozšírila aj užívanie podzemných vôd a vymedzili sa jednoduché zariadenia, ktoré podmieňujú takéto užívanie.

K § 19

Plavba sa podľa zákona považuje všeobecne za voľnú a zakazuje sa plavba plavidiel so spaľovacími motormi len na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na hospodársky chov rýb a na odkrytých podzemných vodách.

Zákon zároveň splnomocňuje krajské úrady životného prostredia všeobecnou záväznou vyhláškou upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov, ochrana vodných stavieb a zariadení.

Významnou úpravou je zákaz zásobovania plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.

K § 20

Ustanovenie upravuje používanie banských vôd len, ak podnikateľ banskej činnosti nepotrebuje používať banskú vodu pre vlastnú činnosť. Ukladá sa mu povinnosť umožniť odber banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie.

K § 21

Ustanovenie § 21 ods. 1 upravuje rozdelenie povolení na prípady užívania povrchových vôd a na prípady užívania podzemných vôd a na ostatné prípady, ktoré sa týkajú užívania povrchových vôd a podzemných vôd. Úpravou sa zabezpečuje prehľad v špecifikovaní jednotlivých prípadov, na ktoré sa vzťahuje inštitút osobitného užívania.

Regulácia osobitného používania vôd formou povolení, vydávaných orgánmi štátnej vodnej správy má rovnako, ako úprava všeobecného používania vôd, na našom území dlhoročnú tradíciu a právnu kontinuitu.

Povinnosť mať povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa rozšírila aj na výkon niektorých činností, ktoré môžu významne ovplyvniť vodné pomery, ako napr. hospodársky chov vodnej hydiny v povrchových vodách, intenzívny chov rýb, či závlaha pozemkov odpadovými vodami po ich čistení.

Uvedené rozšírenie prípadov osobitného používania vôd, v ktorých sa vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa navrhuje z dôvodov zvýšenia účinnosti ochrany vôd a odstránenia niektorých nejasností pri aplikácii príslušných ustanovení súčasného zákona.

V dôsledku implementácie príslušných ustanovení smerníc Rady EÚ sa v navrhovanej úprave uvádzajú prípady, na ktoré možno vydať iba časovo obmedzené povolenia a k ním prislúchajúce lehoty, na ktoré možno vydať povolenie orgánu štátnej vodnej správy napr. na vypúšťanie odpadových vôd a tiež aj niektoré náležitosti povolenia.

K § 22

Zákon ustanovuje, že práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z povolenia na osobitné používanie vôd, vydaného na účel spojený s užívaním nehnuteľností prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa majetku. Predpokladom na takýto prechod povolenia na osobitné používanie vôd je, že táto nehnuteľnosť bude i naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Nadobúdateľ je však povinný prevod alebo prechod takéhoto majetku oznámiť do dvoch mesiacov orgánu štátnej vodnej správy. V tejto súvislosti zákon upravuje aj možnosť riešenia prípadov, keď oprávnený na odber povrchových vôd prenechá časť povoleného odberu inému. Pôjde napríklad o prípady rozdelenia nehnuteľností, pôvodne napojených na jeden vodný zdroj, bez toho, aby si každý musel samostatne zabezpečiť pripojenie na tento zdroj.

Zverená je pôsobnosť orgánu štátnej vodnej správy zasiahnuť do využívania vôd v prospech zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, ak výdatnosť vodného zdroja prevyšuje potrebu užívateľa.

K § 23

Úprava o vydávaní povolení orgánu štátnej vodnej správy aj na výkon niektorých činností, ktoré môžu významne ovplyvniť vodné pomery bola prevzatá z platného vodného zákona Správcovi vodného toku, ktorý vykonáva tieto činnosti v súvislosti s prevádzkou a údržbou vodného toku sa povolenie nevydáva.

K § 24

Zákon preberá podľa doterajších predpisov inštitút zmeny, zrušenia, dočasného obmedzenia a zániku povolenia na osobitné používanie vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy.

Taxatívne vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých môže orgán štátnej vodnej správy ním vydané povolenie na osobitné používanie vôd, zmeniť alebo zrušiť. Výkon štátnej vodnej správy si vyžaduje zmeny rozhodnutia v ktoromkoľvek čase jeho platnosti na rozdiel od správneho poriadku. V prípade zmeny alebo zrušenia rozhodnutia je potrebné vykonať riadne konanie pri zachovaní zákonných ustanovení, najmä musí byť oprávnenému daná možnosť, aby zaujal stanovisko k chystanému rozhodnutiu a možnosť použitia opravného prostriedku, pretože ide o obmedzenie alebo zánik oprávnenia, ktoré mu doteraz patrilo.

Osobitne sa riešia prípady prechodného nedostatku vody vo vodárenskom zdroji, ktoré si vyžadujú obmedziť alebo inak upraviť zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu ak je potrebné dočasne obmedziť alebo upraviť podmienky zásobovania pitnou vodou s verejného vodovodu.

K § 25

Od zrušenia povolení na osobitné používanie vôd treba odlišovať zánik povolenIa na osobitné používanie vôd. Takéto povolenie zanikne zo zákona na základe vzniku taxatívne vymedzených právnych skutočností a nevyžaduje si vydanie samostatného rozhodnutia v správnom konaní.

K § 26

Táto úprava určuje podľa doterajšej právnej úpravy vo väzbe na ustanovenie §120 stavebného zákona pre orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu s výnimkou právomoci územného rozhodovania a vyvlastnenia. Taktiež určuje z časti odlišný postup od stavebného zákona pri povoľovaní vodných stavieb orgánom štátnej vodenej správy ako špeciálnym stavebným úradom.

K § 27

Inštitúty súhlasu zabezpečuje preventívnu ochranu vôd a vodných a pomerov a sú z hľadiska ochrany vôd veľmi dôležité. Súhlasy sa vydávajú na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb alebo zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd.

Stavebné konanie pri týchto stavbách vykonáva všeobecný stavebný úrad. Orgán štátnej vodnej správy, orgánu štátnej správy má v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu.

Z dôvodov účinnejšej ochrany podzemných vôd pred tzv. nepriamym vypúšťaním nebezpečných látok do podzemných vôd, ako to vyplýva z požiadaviek uvedených v Smernici EÚ č. 80/68/EHS, sa ustanovuje, že orgán štátnej vodnej správy vydá súhlas na zhotovenie stavieb a zariadení pre zaobchádzanie s nebezpečnými látkami len po splnení podmienky vyplývajúcej z § 37 ods.2. Pri vydávaní súhlasu v týchto prípadoch musí vychádzať primerane aj z ustanovení § 35 ods. 2 až 5.

K § 28

Vyjadrenie sa vyžaduje k akejkoľvek investičnej činnosti, ako aj k príprave technologických zmien vo výrobnom procese alebo v objeme výroby a v osobitných prípadoch k neinvestičnej úprave stavieb, ku geologickým prácam, k ťažbe štrku a zemným prácam a k lesným hospodárskym plánom.

Vyjadrenia vydané podľa § 28 nemajú povahu administratívneho rozhodnutia. V stavebnom konaní sú súhlasy aj vyjadrenia podkladom rozhodnutia stavebného úradu s tým rozdielom, že súhlasy sa považujú za rozhodnutia o predbežnej otázke a teda ich obsahom je stavebný úrad viazaný (§ 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).

K § 29

Účelom evidencie o vodách je mať k dispozícii vždy aktuálny prehľad o všetkých skutočnostiach a právnych pomeroch, týkajúcich sa nakladania s vodami. V rámci inštitútu evidencie o vodách sa eviduje okrem pôvodnej evidencie povolení, súhlasov, vyjadrení a iných rozhodnutí, vydaných orgánmi štátnej vodnej správy, sa evidujú aj ďalšie skutočnosti, súvisiace s výkonom štátnej vodnej správy. Podrobnosti o vedení evidencie o vodách upravuje Ministerstvo životného prostredia SR všeobecne záväzným právny predpisom.

K § 30

Uvedené ustanovenia nadväzujú na doterajšiu úpravu vodného zákona a sú orientované na všeobecnú povinnosť ochrany vôd, podmienok ich výskytu a obehu. Systém ochrany vôd sa rozširuje aj na vodné ekosystémy a od vôd priamo závislé krajinné ekosystémy, teda chráni sa voda nielen z hľadiska uspokojovania potrieb človeka, ale aj z hľadiska zachovania prírodného a životného prostredia. Úprava sa odvíja z čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať okrem iného . aj prírodu a životné prostredie nad mieru prípustnú zákonom. Uvedená úprava má všeobecný charakter, ale ustanovenie odseku 3 umožňuje orgánu štátnej vodnej správy tieto všeobecne formulované povinnosti podľa miestnych podmienok a potrieb konkretizovať a uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov konkrétne opatrenia zamerané na zachovanie a zlepšovanie vodných pomerov.

K § 31

Účinná ochrana vôd vyžaduje chrániť aj územia ich prirodzeného výskytu a obnovy tak, aby ľudskou činnosťou a aktivitami neboli narušené podmienky prirodzeného výskytu a obnovy povrchových vôd alebo podzemných vôd s negatívnym dopadom na množstvo a kvalitu týchto vôd.

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd je vymedzené územie, na ktorom sa prirodzeným spôsobom tvoria významné zásoby vôd. Hospodárske aktivity na tomto území treba v záujme zachovania prirodzeného výskytu a obnovy týchto významných zdrojov vody podriadiť tomuto účelu. Navrhovaná úprava upresňuje obmedzenia, ktoré musia byť rešpektované pri plánovaní územného a hospodárskeho rozvoja preto, aby sa zabezpečila efektívna ochrana vôd prirodzene sa vyskytujúcich na tomto území. Ako prvá bola na našom území vyhlásená v r. 1978 chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove, kde sa nachádzajú zásoby podzemnej vody európskeho významu. V roku 1987 bolo vyhlásených nariadením vlády ďalších 9 oblastí. Vyhlásené chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd zostávajú naďalej v platnosti.

K § 32

Úpravou podľa tohto ustanovenia sa zabezpečuje ochrana výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti konkrétneho vodárenského zdroja, ktorý sa využíva alebo plánuje využiť na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov. Ochranné pásma určuje orgán štátnej vodnej správy rozhodnutím na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia. Aj v tomto prípade úprava vychádza z platnej právnej úpravy a s niektorými upresneniami preberá z nej aj režim vyhlasovania a regulácie činnosti v ochranných pásmach. Oproti platnej úprave okrem iného zavádza povinnosť nahradiť majetkovú ujmu vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, za obmedzenie alebo zákaz používať tieto nehnuteľnosti najmä podľa zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa zriaďujú za účelom zabezpečenia kvality a zdravotnej bezchybnosti dodávanej pitnej vody. Preto náhradu majetkovej ujmy musí znáša ten, v záujme koho sa ochranné pásma vyhlásili pre plnenie jeho podnikateľskej činnosti, súvisiacej s dodávaním pitnej vody obyvateľstvu.

Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom rozsahu. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody, v ktorej sa určí výška za ročné prípadne dlhšie obdobie, alebo ako jednorázová náhrada. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

Náklady spojené s technickými úpravami v ochranných pásmach vodárenských zdrojov ako aj úhradu majetkovej ujmy je povinný poskytnúť ten, ten, kto odoberá vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenské zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby, slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži.

V sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

K § 33 až 35

Úprava sa zameriava na ochranu pred špecifickým druhom znečisťovania vôd, a to pred znečisťovaním vôd predovšetkým dusíkom a fosforom. Táto úprava bola transponovaná zo smerníc Rady EÚ č. 91/271 a č. 91/676.

Narastajúce množstvá fosforu a dusíka, prejavujúce sa zvyšujúcimi sa koncentračnými hodnotami vo vodách, vedú v povrchových a v odkrytých podzemných vodách k eutrofizácii vôd s následkom nemožnosti ich používania na akýkoľvek účel. Vysoké koncentrácie dusíka (nad 50 mg.l-1) v podzemnej vode vylučuje ju z použitia pre pitnú vodu a pri vyšších koncentráciách môže jej používanie na pitné účely spôsobiť aj smrť kojencov.

Vzhľadom na to, že uvedené látky sa vo väčšom množstve môžu dostávať do vôd v podstate dvomi spôsobmi - vypúšťaním komunálnych odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd s vysokým podielom organického znečistenia alebo používaním (manipuláciou, skladovaním a aplikáciou) organických a priemyselných hnojív v poľnohospodárskej výrobe, aj ochrana pred vnikaním týchto látok do vôd sa zameriava predovšetkým na tieto činnosti.

Na základe uvedených hľadísk úprava ustanovuje vymedziť tzv. “citlivé oblasti”, ako vodné útvary povrchových vôd, ktoré sú alebo môžu byť eutrofizované v dôsledku vypúšťania mestských alebo organicky znečistených priemyselných vôd a tzv. “zraniteľné oblasti”, ako poľnohospodársky využívané územia, ktoré sa “odvodňujú” do povrchových vôd alebo podzemných vôd, pričom hodnota koncentrácie dusičnanov v podzemných vodách je vyššia ako 50 mg.l-1, alebo by mohla byť prekročená, ak by sa neurobili potrebné opatrenia na zamedzenie tohto trendu. Do citlivých oblastí sa zaraďujú aj vodné útvary využívané alebo využiteľné ako vodárenské zdroje, a to bez ohľadu na koncentráciu živín v nich z hľadiska možnej eutrofizácie.

Ustanovuje sa povinnosť vykonať opatrenia potrebné na ochranu povrchových vôd a odkrytých podzemných vôd pred eutrofizáciou a pred nárastom dusičnanov v podzemných vodách nad prípustnú hodnotu. Takými opatreniami sú sprísnené požiadavky a podmienky na vypúšťanie odpadových vôd v citlivých oblastiach a vypracovanie a uskutočňovanie “Programu činnosti” v ohrozených oblastiach. Okrem toho, za účelom zabezpečenia všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pri vykonávaní poľnohospodárskych činností, navrhovaná úprava sa ustanovuje povinnosť vydať Kódex správnej poľnohospodárskej praxe a zabezpečiť jeho dobrovoľné dodržiavanie poľnohospodármi. Príloha č. 5 časť B zákona obsahuje hlavné zásady pre vypracovanie “Programu činnosti” a základné opatrenia, minimálne ktoré by mal obsahovať Kódex správnej poľnohospodárskej praxe.

Smernica Rady EÚ č. 91/676 pripúšťa možnosť vypracovať “Program činnosti” pre každú vymedzenú ohrozenú oblasť osobitne alebo jeden program pre všetky zraniteľné oblasti vymedzené na území členského štátu.

K § 36

Ustanovenie ukladá povinnosť odvádzať a vypúšťať odpadové vody v aglomeráciách s viac ako 2000 ekvivalentnými obyvateľmi v zásade iba verejnou kanalizáciou po vyčistení na mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd. Pripúšťa vo výnimočných a ojedinelých prípadoch tiež odchylný postup.

Zároveň definuje aglomeráciu ako územne ohraničenú oblasť, v ktorej sú osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinuté, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Právna úprava vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových alebo podzemných vôd vychádza z platného tzv. emisno-imisného princípu povoľovania vypúšťania odpadových vôd, pričom zohľadňuje zásady a požiadavky vyplývajúce z príslušných smerníc Rady EÚ, najmä č. 91/271, č. 76/464, č. 80/68 a č. 80/280 a ďalších tzv. dcérskych smerníc smernice č. 76/464. V tejto súvislosti sa zavádzajú, v zhode s príslušnými smernicami Rady EÚ aj niektoré nové pojmy ako napr. “kvalitatívny cieľ,” pod ktorým treba rozumieť v podstate hodnoty ukazovateľov prípustného množstva látok v povrchových vodách podľa platnej úpravy. Pri ustanovovaní týchto hodnôt sa principiálne vychádza na jednej strane z ich toxicity na biocenózu a ľudský organizmus, biologickej rozložiteľnosti (stálosti) a bioakumulácie v žijúcich organizmoch a v organizme ľudí a na strane druhej z najlepších dostupných techník a technológií na elimináciu týchto látok priamo v zdroji vypúšťaných odpadových vôd. Škodlivé látky sa rozčlenili podľa miery ich škodlivosti do dvoch skupín, rozšíril sa ich počet a ustanovujú sa ich hodnoty aj pre podzemné vody.

Do návrhu zákon je zaradený úprava v súlade so Smernicou Rady EÚ č. 76/464. Ide o úpravu, ktorá sa bude týkať vypúšťania predovšetkým priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie. Cieľom tejto úpravy je zvýšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred mimoriadne škodlivými a život ohrozujúcimi látkami, nielen sprísnením limitných hodnôt pre ich vypúšťanie, ale aj vypúšťanie škodlivých látok do povrchových vôd a podzemných vôd postupne obmedzovať a vypúšťanie obzvlášť škodlivých látok do týchto vôd úplne vylúčiť.

Dôležitou zásadou upravenou v zákone je, viazanosť orgánu štátnej vodnej správy pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových alebo podzemných vôd ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd.

Výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia možno povoliť vypúšťanie odpadových vôd pri vykonávaní skúšobnej prevádzky alebo opravy čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov na určený čas, ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente.

K § 37

Úprava obsahuje prísnejšie podmienky vypúšťania odpadových vôd do podzemných vôd oproti ich vypúšťania do povrchových vôd.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že pred vydaním povolenia na vypúšťanie komunálnych odpadových vôd alebo vôd obsahujúcich škodlivé látky do podzemných vôd musí žiadateľ o takéto vypúšťanie zabezpečiť zisťovanie v takom rozsahu, aby bola zdokumentovaná nielen kvalita podzemnej vody a ostatné náležitosti podľa § 37 ods. 1, ale aby sa mohli navrhnúť opatrenia, ktoré účinne zabránia jednak šíreniu sa znečisťujúcich látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách do okolitých vodných útvarov, ako aj poškodzovaniu od nich závislých vodných a krajinných ekosystémov.

Ak sa na základe vykonaného predchádzajúceho prieskumu spoľahlivo preukáže, že daná podzemná voda je hodnotená ako trvalo nevhodná pre akékoľvek používanie, možno povoliť vypúšťanie uvedených odpadových vôd do podzemných vôd. V praxi pôjde spravidla o presne lokalizované a proti šíreniu znečistenia riadne zabezpečené vodné útvary podzemnej vody, ktoré boli veľmi silne znečistené predchádzajúcou priemyselnou alebo poľnohospodárskou výrobou a ich sanácia by bola sporná alebo ekonomicky, či technicky veľmi náročná.

Úprava uvádza tiež striktný zákaz vypúšťať odpadové vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok a tzv. infekčné vody zo zdravotníckych a iných zariadení do podzemných vôd. Prípady jestvujúcich vypúšťaní týchto vôd do podzemných vôd upravujú prechodné ustanovenia.

V súlade so Smernicou Rady EÚ č. 91/271/EHS zákon výslovne zakazuje vypúšťať kal z čistiarní odpadových vôd do povrchových vôd a ustanovuje povinnosť, aby sa tento kal v rámci možnosti využíval. V tejto súvislosti sa ustanovuje povinnosť pre orgány štátnej vodnej správy zverejňovať každé dva roky situačnú správu o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v oblasti ich územnej pôsobnosti. Sleduje sa tým cieľ dostať plnenie uvedených úloh pod verejnú kontrolu, a tým zvýšiť aj takýmto spôsobom zodpovednosť samosprávnych orgánov miest a obcí za dosahovaný stav a úroveň riešenia uvedenej problematiky, keďže vypúšťanie komunálnych odpadových vôd, na rozdiel od priemyselných odpadových vôd, nemožno prakticky zakázať vypúšťať.

K § 38

Navrhovaná úprava vychádza z platnej úpravy. Vykonané zmeny vyplývajú z implementácie smernice Rady EÚ č 76/464 v záujme zvýšenej ochrany vôd, a to nielen pokiaľ ide o určovanie znečisťujúcich látok obsiahnutých v odpadových vodách vypúšťaných do verejnej kanalizácie a ich limitných hodnôt, ale aj o preukázanie splnenia určitých podmienok, súčasne so žiadosťou o vydanie povolenia. Sleduje sa tým zvýšiť význam ochrany zdravia prevádzkových zamestnancov verejnej kanalizácie a ochrany jednotlivých zariadení verejnej kanalizácie, zvýšiť prevádzkovú bezpečnosť čistiarne odpadových vôd i ochranu výslednej kvality čistiarenského kalu z hľadiska jeho ďalšieho spracovania i prípadného využitia. Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

K § 39

Zákon zavádza pojem “nebezpečná látka", a to pre skupiny alebo druhy škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok, uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona, pokiaľ nie sú súčasťou vypúšťaných odpadových vôd. Tým sa sleduje terminologicky odlíšiť významovo i vecne odlišné zaobchádzanie s tými istými látkami a s nimi spojené ochranné opatrenia keď sú súčasťou vypúšťaných odpadových vôd a keď nie sú ich súčasťou.

Ustanovenia obsahujú tiež povinnosti pre používateľa nebezpečných látok z hľadiska prevencie možných únikov nebezpečných látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo do prostredia súvisiaceho s vodu (čo sa označuje v smernici Rady EÚ č. 80/68 ako “nepriame vypúšťanie”) pri nakladaní s nimi.

Navrhovaná úprava uvádza prípady a podmienky, za ktorých môže orgán štátnej vodnej správe povoliť na obmedzený čas a v nevyhnutnej miere použitie nebezpečných látok vo vodách a upravuje aj zaobchádzanie s obalmi z nebezpečných látok.

K § 40

Realizácia opatrení na dosiahnutie súladu vypúšťania škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok v odpadových vodách do povrchových alebo podzemných vôd, ako aj dosiahnutie súladu nakladania s nimi, pokiaľ nie sú súčasťou vypúšťaných odpadových vôd, podľa tohoto zákona bude organizačne, technicky i finančne veľmi náročná. Potrebné opatrenia spočívajú nielen v rekonštrukcii jestvujúcich, či výstavbe nových čistiarní priemyselných odpadových vôd, ale aj v zmenách výrobných technológií a zavadzaní najlepšej dostupnej techniky, či v niektorých prípadoch aj v zmene výrobného programu. Preto navrhovaná úprava, ktorá je v našej právnej úprave nová a vyplýva zo smernice Rady EÚ č. 76/464/EHS a č. 86/280/EHS, ukladá, v súlade so Smernicou Rady EÚ č. 76/464/EHS, vypracovať “Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami”. Určuje tiež podstatné náležitosti tohto programu a lehoty jeho aktualizácie.

K § 41

Napriek sprísnenej úprave na ochranu vôd pred znečistením nemožno v praxi úplne zabrániť znečisteniu vôd, ktoré presiahne prípustnú mieru, napr. v dôsledku prevádzkovej alebo prírodnej udalosti, zanedbaním povinností osôb. Preto je potrebné mať upravený postup pre takýto prípad. Vychádzajúc z doterajšej úpravy a z praktických poznatkov sa v tomto paragrafe upravuje základný postup pri mimoriadnom zhoršení alebo ohrození kvality vôd. Tak, ako doteraz sa počíta s činnosťou Slovenskej inšpekcie životného prostredia, so správcami vodných tokov, ako aj s obcami. Prvotnú zodpovednosť, aj v súlade s príslušnými medzinárodnými dokumentmi, však nesie pôvodca tohto znečistenia, ktorý znáša aj náklady na odstránenie znečistenia bez ohľadu na to, či potrebné opatrenia vykonal osobne alebo ich vykonali namiesto neho odborne spôsobilé a technicky vybavené osoby.

Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo obvodnému úradu životného prostredia, na linku tiesňového volania 112, podľa zákona o integrovanom záchrannom systéme, obci a správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.

Pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd sa ukladá povinnosť vykonať bezprostredné opatrenia a opatrenia na odstránenie jeho následkov, ktorými sú likvidácia uniknutých nebezpečných látok, sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku nebezpečných látok do zeme a uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.

K § 42

Najdôležitejšou zložkou ochrany povrchových vôd a podzemných vôd je prevencia, na ktorú je kladený zvýšený dôraz v predchádzajúcich ustanoveniach. V prípade, že i napriek týmto preventívnym opatreniam dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu povrchových vôd a podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho, je povinnosťou každého kto takéto poškodenie spôsobí, vykonať opatrenia na nápravu. Táto zákonná povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku, ktorého používanie súviselo s ohrozením, alebo poškodením povrchových vôd a podzemných vôd. Pôjde o prípady rôznych prevádzok a výrobných činností, ktoré takýto nepriaznivý stav spôsobia a prejdú do vlastníctva iných subjektov. Zmenou právneho subjektu prechádza zo zákona táto zodpovednosť aj na ďalšieho nadobúdateľa.

Zákon pamätá aj na prípady, keď subjekt povinný vykonať opatrenia nie je známy, alebo nemá prostriedky a hrozí nebezpečie a hrozí nebezpečie zhoršenia stavu vôd alebo prostredia s ním súvisiaceho. V takomto prípade vykonanie opatrení zabezpečí orgán štátnej vodnej správy.

Úprava tohoto ustanovenia rieši aj otázku zabezpečenia prístupu na nehnuteľnosť, alebo dočasné obmedzenie riadneho užívania nehnuteľností za náhradu za účelom vykonania opatrení na nápravu. Ak vykonaným opatrením na nápravu vznikne škoda, vlastníci dotknutých nehnuteľností majú právo na náhradu škody podľa všeobecných právnych predpisov a náhrade škody.

K § 43

Úprava týchto ustanovení je zameraná na pojmové vymedzenie vodného toku a jeho právnej povahy aj s ohľadom na Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Zároveň zachováva kontinuitu vlastníckych vzťahov tak, aby nedošlo k žiadnym vlastníckym zmenám oproti doterajšej úprave, ktorá založila vlastníctvo štátu povrchových vôd vo vodnom toku a pozemkov tvoriacich ich korytá. Nové vymedzenie pojmu vodný tok vytvára právny priestor, aby v súlade s ústavným princípom rovnosti vlastníctva mohli byť vlastníkmi vodných stavieb, alebo pozemkov napríklad umelých vodných tokov aj neštátne subjekty.

V prípadoch neštátneho vlastníctva vodných stavieb na vodných tokoch /vodné nádrže, kanály a pod./ právna povaha nimi zadržiavaných, akumulovaných, resp. odvádzaných povrchových vôd, ako vlastníctva štátu, zostáva nezmenená.

Zákon rieši aj problematiku, ktorá súvisí so spresňovaním brehových čiar korýt vodných tokov, vznikom alebo zmenou nových korýt a tým aj s vymedzením rozsahu pozemkov tvoriacich vodné toky, ako aj problematiku ochrany vodných tokov a ich korýt.

K § 44

Vodné toky sa členia podľa významu na vodohospodársky významné vodné toky a drobné vodné toky a z hľadiska ich využitia na vodárenské vodné toky a ostatné vodné toky. Vodárenské vodné toky sú zároveň aj vodohospodársky významné vodné toky, ktorých

K § 45

Ustanovenie upravuje prípady vrátenia vodného toku zmeny koryta neupraveného vodného toku pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom. Vychádza zo zásady, že správca vodného toku je povinný vrátiť tento vodný tok do pôvodného stavu s výnimkou, ak zmenou koryta dôjde k zlepšeniu odtokových pomerov. Správca vodného toku je v takomto prípade povinný požiadať o povolenie orgán štátnej vodnej správy na jeho vrátenie

K § 46

Definuje základné náležitosti inundačného územia i spôsob jeho vymedzenia. Ochranu vodných tokov zákon zabezpečuje jednak zakotvením povinnosti na vykonávanie riadnej správy a zabezpečenie plnenia všetkých funkcií vodného toku a určením povinností pre vlastníka stavby vo vodnom toku.

zoznam sa v záujme informovanosti ale aj z dôvodov osobitného právneho režimu uverejňuje všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 47

Ustanovenie upravuje zákazy činností, ktoré poškodzujú vodné toky a ich korytá a v tejto súvislosti ukladá povinnosti vlastníkov vodných stavieb a iných technických zariadení umiestnených vo vodných tokoch a na pobrežných pozemkoch.

K § 48

Správa vodných tokov je definovaná, ako činnosti vykonávané v rámci ich údržby a prevádzky za účelom zachovania a rozvoja všetkých funkcií vodného toku na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov. Správa vodných tokov je zverená štátnej organizácií rezortu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Vlastník okrem iného má na vlastné náklady odstraňovať nánosy brániace nehatenému odtoku alebo prietoku vody. Vlastník takýchto pozemkov je povinný zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku alebo ohroziť ich kvalitu a ak ide o drobný vodný tok je povinný na vlastné náklady udržiavať pobrežné pozemky v takom stave, aby netvorili prekážky brániace riadnemu odtoku vôd v koryte vodného toku.

Úlohy na úseku správy vodného toku zákon ustanovuje ako povinnosti správcu. Za významné úlohy možno považovať najmä udržiavanie koryta v stave, ktorý zabezpečuje jeho dostatočnú prietočnosť a bezpečné odvádzanie vody z územia, udržiavanie brehových porastov a porastov v inundačných územiach tak, aby neboli prekážkou odtoku vody. Zákonnou povinnosťou správcu vodného toku je udržiavať v riadnom stave a prevádzkovať vodné stavby v koryte vodného toku. Medzi takéto stavby patria aj úpravy brehov a ďalšie vodné stavby, ktoré slúžia plneniu funkcií vodného toku.

Ďalšie úlohy správcu vodného toku sa týkajú udržiavania splavnosti vodných ciest, vytvárania podmienok pre povolené nakladanie s vodami, ktoré súvisí s vodným tokom, spolupráca pri zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd a spolupráca s orgánmi štátnej vodnej správy pri výkone štátnej správy vo veciach vodného toku.

Povinnosti na úseku riadnej správy vodného toku, do ktorých sa zahrňuje aj výstavba príslušných vodných stavieb, udržiavanie koryta vodného toku a inundačných území v stave, zabezpečujúcom prietočnosť aj veľkých vôd, majú charakter aj prevencie v povodňovej ochrane. Pokiaľ ide o zabezpečovacie práce vykonávané na úseku ochrany pred povodňami správcom vodného toku budú spolu so záchrannými prácami ako aj organizáciou ochrany pred povodňami upravené osobitným zákonom. Do vydania tohoto zákona zostáva ochrana pred povodňami upravená v zákone o štátnej správe vo vodnom hospodárstve a v jeho vykonávacom predpise nedotknutá.

K § 49

Navrhovaná úprava obsahuje aj potrebné oprávnenia pre správcu vodného toku pri správe vodného toku. Patrí sem okrem iného aj oprávnenie vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti s tým, že ak tým spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť.

K § 50

Ustanovenia upravujú povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov. Vlastník takýchto pozemkov je povinný okrem iného zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku alebo ohroziť ich kvalitu a ak ide o drobný vodný tok je povinný na vlastné náklady udržiavať pobrežné pozemky v takom stave, aby netvorili prekážky brániace riadnemu odtoku vôd v koryte vodného toku.

K § 51

Ustanovenie pripúšťa, že v odôvodnených prípadoch možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži. Správca drobného vodného toku môže drobný vodných tok alebo jeho môže prenechať do nájmu alebo do výpožičky neštátnym subjektom, a to koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe, obci územím ktorej drobný vodný tok preteká alebo aj inej právnickej alebo fyzickej osobe, oprávnenej na podnikanie, ak táto preukáže, že drobný vodný tok s jej činnosťou súvisí. súvislosť nájmu alebo výpožičky s jej činnosťou.

K § 52

Navrhované ustanovenie vychádza z platnej úpravy, pričom spresňuje pojem “vodná stavba” a rozširuje príkladný výpočet, vodných stavieb s cieľom predchádzať prípadným nejasnostiam pri posudzovaní vodnej stavby. V zásade možno konštatovať, že účelom vodných stavieb je jednak upravovať hydrologický režim povrchových vôd alebo podzemných vôd v záujme ich lepšieho využívania alebo v záujme ochrany pred ich škodlivými účinkami, jednak využívať prirodzené vlastnosti na uspokojovanie osobných potrieb obyvateľstva alebo na výrobné a iné podnikateľské aktivity.

K § 53 a 54

Ustanovenia týchto paragrafov podrobnejšie upravujú povinnosti vlastníka vodnej stavby v záujme jej riadnej prevádzky a údržby, ktoré je vlastník vodnej stavby povinný vykonávať na vlastné náklady.

Za účelom riadneho výkonu prevádzky a údržby vodnej stavby ukladá zákon povinnosť vlastníkom pozemkov susediacich s vodnou stavbou umožniť vstup na tieto pozemky s tým, že vlastník vodnej stavby je povinný uhradiť škody, ktoré vlastníkovi pozemkov v tejto súvislosti vznikli.

K § 55

Ustanovenie upravuje režim ochrany vodných stavieb tým, že uvádza zákazy niektorých činností, ktorými môže byť vodná stavba ohrozená alebo poškodená. Umožňuje orgánu štátnej vodnej správy určiť pásmo ochrany vodnej stavby na návrh vlastníka tejto stavby. V tomto prípade je vlastník vodnej stavby povinný vlastníkovi nehnuteľnosti nahradiť spôsobenú škodu. Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto svojou činnosťou poškodil vodnú stavbu alebo ohrozil alebo znemožnil jej prevádzku nariadiť odstránenie škodlivého stavu.

K § 56

Zákon obsahuje výpočet základných povinností spojených s prevádzkovaním vodných stavieb, čo je odôvodnené spoločenským záujmom udržiavania vodných stavieb v trvale dobrom a prevádzkyschopnom stave. Jednou z dôležitých povinností vlastníkov vodných stavieb je zabezpečovať na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad. Výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vysoko odborná činnosť, ktorá sa musí zabezpečovať kvalifikovaným pracoviskom. Pre vodné stavy ustanovuje zákon, z hľadiska zabezpečovania odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, pôsobnosť pre Ministerstvo životného prostredia SR na ich zaraďovanie do štyroch kategórií, pričom pre vodné stavby zaradené do I. a II. kategórie môže takýto dohľad vykonávať len špecializovaná organizácia poverená týmto ministerstvom. Úprava obsahuje tiež povinnosti vlastníka, resp. stavebníka vodnej stavby pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.

Podrobnosti týkajúce sa samotného výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa upravia vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 57

Ustanovenie upravuje inštitút manipulačného poriadku vodnej stavby, ktorý je povinný vlastník taxatívne vymedzených vodných stavieb predložiť na schválenie orgánu štátnej vodnej správy. Manipulačný poriadok slúži j samotnému užívateľovi a orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku, pretože sú v ňom upravené podstatné veci, týkajúce sa vodnej stavby s prihliadnutím na rôzne situácie, ktoré môžu nastať zmenami v hydrologickom režime vodného toku alebo manipuláciou s vodnou stavbou.

Vzhľadom na skutočnosť, že vodné stavby na vodnom toku sú svojou prevádzkou na sebe závislé ukladá sa správcovi vodohospodársky významného vodného toku vypracovať súhrnný manipulačný poriadok za ním spravovaný hlavný vodný tok a jeho prítoky. V ňom sa upravia situácie, ktoré môžu nastať vplyvom vôd, vplyvom extrémnych klimatických pomerov, alebo poruchou na niektorej vodnej stavbe, a ktoré bude nevyhnutné riešiť koordinovaným postupom prevádzkovateľov všetkých vodných stavieb, v súčinnosti so správcom vodného toku a orgánom štátnej vodnej správy.

K § 58 až 63

Problematika zákona má široký záber, pretože upravuje vzťahy k všetkým vodám. Z hľadiska usporiadania štátnej správy problematika vôd zasahuje do kompetencie viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Navrhovaný zákon vychádza z doterajšieho usporiadania základných kompetencií ústredných orgánov štátnej správy, vyplývajúcich zo zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov a zákona č. 139/2003 Z.z.

K § 59

Ministerstvo životného prostredia SR ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva zabezpečuje úlohy na úseku riadenia výkonu štátnej vodnej správy a plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru.

Jednou z dôležitých úloh ministerstva, ktorou sa premietajú Smernice EÚ o vodného zákona je systematické zisťovanie a hodnotenie výskytu a stavu povrchových a podzemných vôd na celom území Slovenskej republiky.

V súlade s Rámcovou smernicou o vode zákon zavádza nový inštitút vodného plánovania a v tejto súvislosti zveruje dôležité úlohy ministerstvu a to zabezpečovanie vypracovania Vodného plánu Slovenska, plánov manažmentu povodí ako aj koordináciu v rámci medzinárodnej spolupráce v povodí Dunaja a povodí Visly, vypracúvanie koncepcie a rozvojové programy vo vodnom hospodárstve.

Medzi ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú pre Ministerstvo životného prostredia SR z nových inštitútov, založených týmto zákonom patria úlohy súvisiace s vyhlásením citlivých oblastí a zraniteľných oblastí, programom monitorovania ako aj s vypracovaním Programu postupného znižovania znečistenia vôd škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami a nebezpečnými látkami. ďalšie úlohy ministerstva sú zamerané na vypracúvanie koncepcie a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve a ústredné riadenie činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu, ktoré slúžia k plneniu funkcií vodného toku, Významnou činnosťou je gestorstvo nad úlohami v oblasti vôd vo vzťahu k EÚ a úlohy medzinárodnej spolupráce na tomto úseku.

K § 60

Krajský úrad životného prostredia má v zásade postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy. Zákon krajskému úradu životného prostredia zveruje pôsobnosť prvostupňového orgánu najmä vo veciach medzinárodných vôd a hraničných vôd a vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresov. V nadväznosti na nové inštitúty zavedené vodným zákonov zveruje krajským úradom životného prostredia pôsobnosti súvisiace s vyhlásením vodných útvarov alebo ich častí s vodou určenou na závlahy, vymedzením vodných útvarov povrchových vôd ako vhodných pre život a reprodukciu rýb a ich rozdelením na vody lososové a vody kaprové a zakladá pôsobnosť na ustanovenie podmienok plavby plavidiel so spaľovacím motorom. Táto úprava súvisí s doterajším všeobecným zákazom používania povrchových vôd na plavbu motorových plavidiel. Nová úprava umožňuje ustanoviť podmienky, za ktorých bude možné uskutočňovať plavbu motorových plavidiel so spaľovacím motorom tak, aby nedošlo ohrozovaniu kvality vôd, narušovaniu rekreácie a ďalších zákonom chránených záujmov. V rámci výkonu štátneho vodoochranného dozoru krajskému úradu životného prostredia sa zverila významná pôsobnosť na rozhodovanie o dočasnom zákaze, prípadne obmedzení výroby alebo činnosti, ak hrozí nebezpečenstvo závažnej ekologickej ujmy. V súlade s úlohami súvisiacimi s vodným plánovaním sa zverila krajskému úradu životného prostredia nová úloha koordinovať plnenie úloh vyplývajúcich z plánov manažmentu povodí a programov opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov a v týchto veciach vykonáva aj štátnu vodnú správu.

K § 61

Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery.

Vyjadrovacou činnosťou k výstavbe sa zabezpečuje preventívna ochrana vôd a vodných pomerov pri výstavbe a prevádzke vodných a iných stavieb. Ochrana vodárenských zdrojov sa zabezpečuje určovaním ochranných pásiem, ktoré sú súčasne aj pásmami hygienickej ochrany vodárenských zdrojov určených pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Osobitné úlohy plní pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, ktorého súčasťou je aj výkon odborného technicko-bezpečnostného dozoru nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb a majetku a pri ukladaní opatrení na nápravu, ako aj sankčných postihov za porušenie povinností ustanovených v oblasti vôd. Na tomto úseku prejednáva aj priestupky.

Obvodný úrad životného prostredia má pôsobnosť odvolacieho orgánu vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovala obec.

K § 62

Slovenská inšpekcia životného prostredia (inšpekcia) je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

V rámci výkonu tejto dozornej činnosti kontroluje najmä dodržiavanie podmienok rozhodnutí pri vypúšťaní odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd a prevádzke čistiarní odpadových vôd a dodržiavanie právnych predpisov pri nakladaní s nebezpečnými látkami. Na základe výsledku kontrol ukladá právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorými sú podnikatelia pokuty v správnom konaní a vyžaduje od kontrolovaných subjektov vykonanie nápravy.

Inšpekcia schvaľuje havarijné plány v správnom konaní, a plní dôležitú úlohu pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd, v rámci ktorého je oprávnená vyžadovať si spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických a fyzických osôb a vydávať pôvodcovi príkazy na vykonanie potrebných opatrení na zamedzenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov mimo správneho konania. Ak sa opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd alebo na odstránenie jeho škodlivých následkov nedosiahnu na základe ústneho príkazu, inšpekcia je oprávnená rozhodnúť o ich uložení v správnom konaní. Inšpekcia zabezpečuje úlohy vyplývajúce pre Slovenskú republiku z medzinárodného systému ochrany vôd a pri cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Základného medzinárodného varovného strediska SR.

K § 63

Obec bude naďalej na úseku štátnej vodnej správy zabezpečovať pôsobnosť prvostupňového orgánu pri povoľovaní odberov povrchových vôd a podzemných vôd pre potreby jednotlivých domácností, ako aj pri zhotovení, zmene a zrušení vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom. Pri zakladaní pôsobnosti sa vychádzalo zo zákona č. 416/2001 Z.z o prechode pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

Významnou pôsobnosťou je výkon štátneho vodoochranného dozoru obce zameraný najmä na plnenie si povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre občanov. Obec je oprávnená na zabezpečenie odstránenia zistených nedostatkov ukladať opatrenia rozhodnutím v správnom konaní. ako aj prejednávať priestupky v určenom rozsahu na úseku vôd, vodných tokov a vodných stavieb.

K § 64

Vzhľadom na presun kompetencií na úseku vodného hospodárstva podľa zákona č. 139/2003 Z.z. Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky zostávajú v pôsobnosti tieto úlohy - identifikácia vodných útvarov alebo ich častí na závlahy, vydávanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe a zabezpečenie vypracovania a kontroly plnenia Programu poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach a pravidelne ich prehodnocovanie.

K § 65

Ustanovenie upravuje povinosť orgánov štátnej vodnej správy pri vydávaní povolení na osobitné užívanie vôd, súhlasov, vyjadrení a pri inom rozhodovaní vychádzať z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, z vodnej bilancie, z programu opatrení na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu, z plánov manažmentu povodí, z Vodného plánu Slovenska, z Programu znižovania znečistenia vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami a z koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve

K § 66

Súčasťou výkonu štátnej vodnej správy je aj vykonávanie štátneho vodoochranného dozoru. Zákon ukladá obvodným úradom životného prostredia, krajským úradom životného prostredia a obciam povinnosť vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, ako aj nad dodržiavaním nimi vydaných rozhodnutí.

Touto činnosťou sa zabezpečuje sústavná kontrola dodržiavania povinností najmä pri osobitnom používaní vôd, pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, ako aj ďalších povinností, ktorých plnenie si zákon vyžaduje. Nástrojom na vykonanie náprav pri zistení nedostatkov v rámci výkonu štátneho vodoochranného dozoru je oprávnenie ukladať opatrenia rozhodnutím v správnom konaní.

Súčasťou štátneho vodoochranného dozoru je aj odborný technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. V rámci odborného technicko-bezpečnostného dozoru sa kontroluje, ako si vlastníci alebo užívatelia vodných stavieb plnia povinnosti na úseku vykonávania odborného technicko-bezpečnostného dohľadu. V prípade zistených nedostatkov orgány štátnej vodnej správy rozhodnú o opatreniach a termínoch na ich splnenie.

K § 67

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo vzťahu k orgánom miestnej štátnej vodnej správy a inšpekcii. Výkonom hlavného vodoochranného dozoru sa zabezpečuje cieľavedomá a systematická kontrola jednak výkonu štátnej vodnej správy a prostredníctvom špecializovaného kontrolného orgánu Slovenskej inšpekcie životného prostredia aj kontrolu právnických osôb a fyzických osôb, ktorými sú podnikatelia..

K § 68

Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie kontroly u konkrétnych kontrolovaných subjektoch a na nehnuteľnostiach a objektoch, kde dochádza k osobitnému používaniu vôd a k iným činnostiam, ktoré môžu mať vplyv na vodné pomery.

K § 69

Vodná stráž plní doplňujúcu funkciu pri zabezpečovaní ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb, zameranú najmä na konanie fyzických osôb. Jej úlohou bude hlavne chrániť vodné pomery v inundačných územiach, dodržiavanie podmienok ochrany v ochranných pásmach vodných zdrojov a ochrany vodných stavieb. Pretože vodná stráž chráni aj majetok vlastníkov vodných diel a správcov vodných tokov, ako aj záujmy obce je potrebné, aby tieto subjekty znášali náklady na jej činnosť.

Vodná stráž pri plnení svojich úloh môže požiadať o spoluprácu políciu. Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukáže osobitným preukazom a odznakom so štátnym znakom Slovenskej republiky.

Osobám vykonávajúcim štátny vodoochranný dozor zákon zveruje oprávnenia nevyhnutné pre výkon ich činnosti ako člena vodnej stráže.

K § 70

Povinnosť vytvoriť funkciu vodohospodára sa preberá z doterajšej platnej právnej úpravy, ktorá sa v praxi osvedčila, s tým, že sa upresnili podmienky, ktoré zakladajú povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby, ktorými sú podnikatelia ustanoviť funkciu vodohospodára

Oprávnenia a povinností vodohospodára sa podrobne špecifikujú v zákone, čím sa zdôrazňuje význam tejto funkcie. Zároveň sa ukladá zákonná povinnosť vytvárať predpoklady pre riadny výkon tejto funkcie. Právna úprava kvalifikačných požiadaviek a odbernej praxe na vykonávanie činnosti vodohospodára sa upresňuje s tým, že ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienky odbornej praxe.

K § 71 a 72

Zákon rieši problematiku miestnej príslušnosti krajských úradov životného prostredia v prípadoch, ktorých sú na rozhodovanie a výkon štátnej správy príslušné dva a viac krajských úradov životného prostredia. ako aj prípady súbehu rozhodovania orgánov štátnej vodnej správy.

K § 73

Orgány štátnej vodnej správy postupujú vo veciach upravených týmto zákonom podľa zákona o správnom konaní a ak ide o povolenie vodných stavieb aj podľa stavebného zákona. Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vydanie vyjadrenia, na vydávanie príkazov na vykonanie opatrení pri riešení mimoriadneho zhoršenia alebo ohrozenia kvality vôd, na vydávanie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených Ministerstvom životného prostredia SR v rámci výkonu hlavného štátneho vodoochranného dozoru, na upustenie zákazov v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na rozhodovanie o prevode správy drobných vodných tokov alebo ich úsekov inej štátnej organizácii. a na zaradenie vodných stavieb do jednotlivých kategórií za účelom vykonávania odborného technicko-bezpečnostného dohľadu. K žiadosti o povolenie treba pripojiť doklady obsahujúce údaje potrebné na posúdenie dosahu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery a na iné právom chránené záujmy. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ešte ďalšie doklady prípadne posudky.

Osobitne sú riešené aj prípady, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, oznámi orgán štátnej vodnej správy termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach. V takýchto prípadoch je účastníkom konania aj obec.

Ak rozhodnutie ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje je z časti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy rozhodne vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.

V jednoduchých veciach rozhodne orgán štátnej vodnej správy bezodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch najneskoršie do 3 mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán. Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi niekoľko povolení môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.

Zákon upravuje aj postup pri riešení vzniku protichodných stanovísk medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní.

Osobitný postup vo vodoprávnom konaní vo veciach vypúšťania odpadových vôd zo spaľovní odpadov je určený v zákone o ovzduší na úpravu ktorého bolo potrebné v tomto zákone odkázať.

Ustanovenie sa doplnilo o úpravu vykonanú zákonom č. 24//2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorou sa orgán štátnej vodnej správa stáva dotknutým orgánom a konaniach o integrovanom povoľovaní.

Ustanovenie odseku 16 upravuje prípady, ktoré nepodliehajú preskúmaniu súdom, vzhľadom na úpravu zákona č. 424/2002 Z.z., ktorým sa táto problematika zrušila v Občianskom súdnom poriadku, s tým že túto problematiku budú riešiť jednotlivé zákony samostatne.

K § 74 až 75

Za porušenia povinností ustanovených týmto zákonom sa ukladajú v správnom konaní právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorým sú podnikatelia pokuty. Zákon upresňuje doterajšie vymedzenie jednotlivých skutkových podstát v nadväznosti na zmenu ustanovenia § 21 týkajúceho sa vymedzenie jednotlivých prípadov osobitného užívania vôd a zakotvuje výšku jednotlivých pokút a spôsob ich výpočtu.

Prvostupňová pôsobnosť na ukladanie pokút v rozsahu porušenia povinností určených v skutkových podstatách je zverená obvodným úradom životného prostredia. Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností len v rozsahu pôsobnosti jej výkonu štátneho vodoochranného dozoru. Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgán štátnej vodnej správy, ako špeciálny stavebný úrad, ukladá pokuty podľa stavebného zákona.

K § 76

Pri konkrétnom posudzovaní administratívneho deliktu a určení výšky pokuty sa v ustanovených prípadoch prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti za ktorých k porušeniu povinností došlo a tiež na to, ako sa právny subjekt pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

Pre začatie konania o uložení pokuty sa ustanovuje subjektívna lehota jeden rok odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností a objektívna trojročná lehota, ktorá plynie odo dňa kedy k porušeniu povinností došlo.

K § 77

Ustanovenie upravuje jednotlivé skutkové podstaty priestupkov na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb a doterajšie skutkové podstaty upravené v § 34 zákona o priestupkoch zrušuje, okrem pôsobností na prejednávanie priestupkov obvodnými úradmi životného prostredia a zakladá takúto pôsobnosť vo vymedzenom rozsahu aj obciam. Výnosy pokút uložených za priestupky prejednávané obcou sú príjmom jej rozpočtu.

K § 78

Navrhované ustanovenie definuje pojem platba za užívanie vôd, ktorou je finančná náhrada nákladov za poskytnuté výrobky a ostatné vodohospodárske služby, za využívanie hydroenergetického potenciálu a za využívanie energetickej vody. Vymedzujú sa jednotlivé prípady užívanie povrchových vôd, za ktoré sa platia platby. Platby sú povinné platiť tí, užívatelia vôd, ktorí odoberajú povrchové vody v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne, využívajú hydroenergetický potenciál vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve alebo v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 10 MW a odberajú energetické vody z vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve využívateľa hydroenergetického potenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW. Spoplatnené je aj používanie vôd na plavbu na vodných cestách a poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme, ktoré však uhrádza štát. Platby podľa tohto ustanovenia sú príjmom správcu vodného toku., ich výška sa určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví okrem za používanie vôd na plavbu a na poskytnutie ďalších služieb vo verejnom záujme. Zároveň sa určujú prípady, ktoré sú oslobodené od spoplatnenia.

K § 79

Ustanovenie definuje poplatok ako finančnú náhradu za odber podzemnej vody a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd. Tieto poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu. Povinnosť platiť poplatky za odbery podzemných vôd sa vzťahuje na takých odberateľov, ktorí ich odoberajú v množstve v množstve presahujúcom 15 000 m3 za kalendárny rok alebo 1 250 m3 za mesiac. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí producenti odpadových vôd, ktorí ich vypúšťajú do povrchových vôd v množstve väčšom ako 10 000 m3 za rok alebo l000 m3 za mesiac pričom prekročia v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené limity. Uvádzajú sa aj prípady, na ktoré sa povinnosť platiť odplaty za odbery podzemných vôd a odplaty za vypúšťanie odpadových vôd nevzťahujú. Oslobodzujú sa od platenia poplatkov odbery pri hydrogeologickom prieskume, čerpaní znečistených podzemných vôd za účelom zníženia ich znečistenia, hydraulickej ochrane podzemných vôd pred znečistením, zakladaní stavieb, odvodnení pozemkov, napúšťaní rybochovných zariadení, nádrží a rybníkov na chov rýb a odbery v záhradkárskych osadách pre spoločný závlahový systém. Pri vypúšťaný odpadových vôd je oslobodené ich vypúšťanie s prietočného chladenia turbín a odľahčovacích objektov stokovej siete. Poplatky za odber podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd vyberá správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorý je povinný aj sledovať a kontrolovať skutočný odber a rozsah množstva vypúšťaných odpadových vôd a ich skutočné znečistenie podľa jednotlivých ukazovateľov znečistenia. Správca vodohospodársky významných vodných tokov na základe oznámení odberateľov vôd a producentov odpadových vôd určí výšku ročných poplatkov a výšku ich preddavkov a rozhodnutím v správnom konaní vydá výkaz nedoplatkov.

K 80

Ustanovenia tohto paragrafu obsahujú úpravu, ktorá vychádza z potreby riešenia viacerých inštitútov platných v doterajšej právnej úprave k vodám.

Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené nariadením vlády SSR č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení nariadenia vlády SSR č. 52/1981, nariadením vlády SSR č. 13/1978 Zb. o niektorých oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, ktorým bolo vyhlásených ďalších 9 oblastí za chránené sa považujú za vodohospodárske oblasti podľa tohoto zákona a platia pre ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom a predpismi vydanými na jeho vykonanie. Obdobne sa posudzujú aj ochranné pásma určené orgánom štátnej vodnej správy na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti vodných zdrojov podľa predchádzajúcich predpisov.

Vodné toky, ktoré boli zverené do správy správcom vodohospodárskych významných vodných tokov a do správy iných štátnych organizácií sa ponechávajú v ich správe až do doby prevedenia ich správy podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to, že sa v zákone rozširujú prípady užívania vôd, na ktoré sa vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy oproti právnej úprave podľa doterajších predpisov, zákon ukladá povinnosť tým, ktorí vykonávajú takúto činnosť požiadať o vydanie povolenia na osobitné užívanie dôb najneskôr do šesť mesiacov.

V súvislosti s vydaným nariadením vlády, ktorým sa určili limitné hodnoty znečistenia vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd, sa zákonom č. 184/2002 Z.z. o vodách určila úloha na preskúmanie povolení na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd z hľadiska ich súladu s požiadavkami citovaného zákona, ktorý určil aj najdlhšie lehoty po uplynutí ktorých platnosť povolení na odchylné vypúšťanie odpadových vôd od ustanovených limitných hodnôt zaniká. Taktiež sa určila povinnosť prehodnocovať stav v zaobchádzaní s nebezpečnými látkami. Ustanovenie odseku 8 sa určuje postup orgánov štátnej správy postupovať v týchto veciach podľa zákona č. 184/2001 Z.z.

Ostatné vodoprávne konania začaté a neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa navrhovaného zákona.

Zaradenie vodných stavieb do kategórií na účely odborného technicko-bezpečnostného dohľadu podľa doterajších právnych predpisov zostávajú v platnosti.

K 81

Ustanovením § 81 sa splnomocňuje vláda, ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov na vykonanie tohto zákona.

K § 82

§ 82 obsahuje zoznam transponovaných smerníc.

K § 83

Zrušuje sa zákon č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) zákona č. 245/2003 Z.z..

.

K Čl. II

Zrušuje sa § 34 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodov, že skutkové podstaty sa upravili v tomto zákone.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

V Bratislave 12. februára 2004

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

K predpisu 364/2004, dátum vydania: 24.06.2004

O D Ô V O D N E N I E

VŠEOBECNÁ ČASŤSlovenská republika ako kandidátska krajina na vstup do Európskej únie je povinná do obdobia vstupu t. j. do 1. mája 2003 transponovať do národného systému právne záväzných noriem Smernicu 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorá ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vôd (ďalej len „RSV“). RSV má v hierarchii právnych aktov Európskej únie charakter zákona, preto predovšetkým tie ustanovenia RSV, ktoré vyjadrujú základné ciele a jednoznačne definované povinnosti vyplývajúce z hľadiska jej implementácie by mali byť upravené v príslušných národných zákonoch. Ustanovenia „technického“ charakteru je potrebné upraviť vo všeobecne záväzných právnych predpisoch.

V zmysle uvedenej požiadavky boli ustanovenia RSV vyjadrujúce základné ciele a jednoznačne definované povinnosti vyplývajúce z hľadiska jej implementácie transponované do zákona č. ..../2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)

Ustanovenia „technického“ charakteru týkajúce sa najmä vymedzenia oblastí povodí, environmentálnych cieľov a vodného plánovania upravuje vykonávací predpis k tomuto zákonu, ktorým je predkladaný návrh vyhlášky. Tento ustanovuje podrobnosti o vymedzení oblastí, o environmemntálnych cieľoch a o vodnom plánovaní.

OSOBOTNÁ ČASŤK § 1

Ustanovenie paragrafu vymedzuje rozsah splnomocnenia daného zákonom na vydanie tejto vyhlášky.

K § 2

Týmto ustanovením sa vymedzujú oblasti povodí vrátane určenia miestne príslušného oprávneného orgánu. Ich zoznam je uvedený v prílohe č. 1 vyhlášky. Ďalej určuje spôsob postupu pri vymedzovaní čiastkových povodí a určení čísla hydrologického povodia ako aj postup pri vymedzovaní hydrogeologických rajónov a určení ich čísla. Všetky vymedzené útvary vrátane administratívnych hraníc krajov Slovenskej republiky a kladu listov základných máp v mierke 1 : 200 000 a 1 : 50 000 sa vyznačujú v prehľadnom kartograme, podľa prílohy č. 2 vyhlášky.

K § 3

Ustanovením tohto paragrafu sa vymedzuje účel, ktorý sa má pri splnení environmentálnych cieľov dosiahnuť a základnú hodnotiacu jednotku, ktorou je vodný útvar.

K § 4

Tento paragraf určuje podmienky, za ktorých možno pripustiť dosiahnutie menej prísnych environmentálnych cieľov.

K § 5

Ak sa určené environmentálne ciele nedosiahnu v plnom rozsahu, nemusí to vždy znamenať nesplnenie environmentálnych cieľov. Podmienky, za ktorých môže k takémuto stavu dôjsť vymedzuje toto ustanovenie.

K § 6

Ustanovenie paragrafu vymedzuje podmienky, za ktorých sa môžu predĺžiť lehoty na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

K § 7

Týmto ustanovením sa určuje postup pri identifikácii útvaru povrchovej vody, zaradení útvaru povrchovej vody do kategórie a jeho následnom členení na typy. Kritériá pre zaradenie útvarov povrchových vôd do kategórií a typov sú uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky.

K § 8

Ustanovením tohoto paragrafu je určený postup pri identifikácii útvaru podzemnej vody a podmienky, za ktorých je potrebné vykonať úvodnú charakterizáciu útvaru podzemnej vody alebo aj ďalšiu charakterizáciu útvaru podzemnej vody.. Kritériá pre vymedzovanie a charakterizáciu útvarov podzemných vôd sú uvedené v prílohe č. 4 vyhlášky.

K § 9

V tomto ustanovení sú uvedené spôsoby hodnotenia stavu útvarov povrchových vôd, ďalej sa tu uvádzajú prvky kvality pre hodnotenie ekologického stavu vôd vrátane spôsobu určovania referenčných podmienok a klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchových vôd a hodnotenie chemického stavu vôd. Princípy stanovenia referenčných podmienok sú uvedené v prílohe č.5 vyhlášky. Normatívne definície klasifikácie ekologického stavu a kritériá pre klasifikáciu ekologického stavu útvarov povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 6 vyhlášky.

K § 10

V ustanovení tohto paragrafu sú uvedené spôsoby hodnotenia ekologického potenciálu umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov, vrátane prvkov kvality pre hodnotenie ekologického potenciálu a následnej klasifikácie uvedených vodných útvarov do tried. Krirériá pre klasifikáciu ekologického potenciálu umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov sú uvedené v prílohe č. 7 vyhlášky.

K § 11

Týmto paragrafom sa určuje spôsob hodnotenia stavu podzemných vôd vrátane prvkov hodnotenia ako aj klasifikácia stavu útvarov podzemných vôd a definovania jednotlivých stavov.

K § 12

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú obsahovú náplň Vodného plánu Slovenska, plánu manažmentu oblasti povodia a programov opatrení. Základný obsah Vodného plánu Slovenska je uvedený v prílohe č. 8 vyhlášky, základný obsah plánu manažmentu oblasti povodia je uvedený v prílohe č. 9 a programy opatrení sú zahrnuté ako súčasť prílohy č. 8 v časti D (pre Vodný plán Slovenska) a v prílohe č. 9, časti B.2 a F.

K § 13

V tomto ustanovení je určený postup na spracovanie Vodného plánu Slovenska a na jeho aktualizáciu.

K § 14

Ustanovením tohto paragrafu sa špecifikujú prípravné práce a spôsob ich zabezpečovania.

K § 15

Týmto ustanovením je špecifikovaný obsah zámeru Vodného plánu Slovenska a spôsob jeho prerokovania.

K § 16

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú postup spracovania a spôsob prerokovania Vodného plánu Slovenska.

K § 17

V tomto paragrafe je špecifikovaný postup spracovania konečného návrhu Vodného plánu Slovenska, spôsob jeho predkladania na schválenie vláde a spôsob jeho sprístupnenia verejnosti.

K § 18

V ustanovení tohto paragrafu je určený postup na spracovanie a aktualizáciu plánu manažmentu oblasti povodia.

K § 19

Týmto paragrafom sú vyšpecifikované prípravné práce, t.j. zabezpečenie a príprava odborného obsahu, spôsob predkladania materiálov na posúdenie verejnosti a spôsob ich zabezpečenia.

K § 20

Ustanovenie tohto paragrafu určuje spôsob spracovania zámeru plánu manažmentu oblasti povodia a jeho obsah.

K § 21

V tomto paragrafe je vyšpecifikovaný spôsob spracovania návrhu plánu manažmentu oblasti povodia a spôsob jeho predkladania verejnosti na posúdenie.

K § 22

Ustanovenie tohto paragrafu určuje postup na spracovanie konečného návrhu plánu manažmentu oblasti povodia, spôsob jeho schvaľovania a spôsob jeho zverejnenia verejnosti.

K § 23

Ustanovením tohto paragrafu sa vymedzuje obsah programov opatrení, obsahová štruktúra základných opatrení a doplnkových opatrení a termíny ich vypracovania. Ďalej určuje spôsob aktualizácie programov opatrení a ich zavádzanie do praxe.

K § 24

Ustanovením tohto paragrafu sa navrhuje účinnosť vyhlášky.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

K predpisu 364/2004, dátum vydania: 24.06.2004

ODôVODNENIE VýHLÁŠKY O MONITOROVANÍ STAVU Vôd Úvod a § 1 – Predmet úpravyVyhláška o monitorovaní stavu vôd je súčasťou aproximačného procesu legislatívy EÚ – Rámcovej smernice o vodách 2000/60/EC (ďalej RSV) do právnych predpisov Slovenskej republiky (Zákona 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) a Zákona ........../2004 ktorým sa mení a dopĺňa zákon 184/2002 Z.z). Cieľom predloženej Vyhlášky o monitorovaní stavu vôd je transpozícia systému a štruktúry sledovania kvality a množstva vôd, ako nástroja pre naplnenie RSV určených environmentálnych cieľov a dosiahnutie dobrého stavu do roku 2015.. Mení sa dosiaľ používaný systém monitorovania hydrologického režimu vôd a kvality vôd na cielené sledovanie kvality a množstva vôd , vodných stavov v útvaroch povrchových vôd pre účely hodnotenia ekologického stavu, chemického stavu a ekologického potenciálu a sledovanie a hodnotenie kvantitatívneho stavu a chemického stavu vôd v útvaroch podzemných vôd. Útvary povrchových a podzemných vôd tak predstavujú územnú jednotku pre hodnotenie stavu povrchových a podzemných vôd, pričom schválené programy monitorovania majú zabezpečiť získanie relevantných informácií pre klasifikáciu stavu vôd v týchto útvaroch. Transpozíciu tejto štruktúry sledovania kvality a množstva vôd zabezpečujú § 4 ods. 2 písm. b) a d) v Zákone ......./2003 ktorým sa mení a dopĺňa zákon 184/2002 Z.z. Vyhláška o monitorovaní stavu vôd upravuje podrobnosti o rozsahu a spôsobe monitorovania stavu povrchových a podzemných vôd v súlade s uvedenými paragrafmi (§ 1 vyhlášky).

§ 2 – Ciele monitorovania stavu vôdDefinuje pojem monitorovanie stavu vôd, ciele monitorovania stavu vôd a základný účel využitia výsledkov monitorovania stavu vôd tj. dosiahnutie dobrého ekologického a chemického stavu útvarov povrchových vôd, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu útvarov povrchových vôd označených ako výrazne modifikované alebo umelé a dosiahnutie dobrého kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemných vôd. Tým vytvára právny rámec pre určenie štruktúry a systému monitorovania stavu vôd, ktoré musia odpovedať naplneniu odpovedajúcich informácií a údajov pre dosiahnutie týchto cieľov.

§ 3 – Členenie monitorovania stavu vôdOkrem základného členenia monitorovania stavu vôd na monitorovanie povrchových a podzemných vôd paragraf, v súlade s prílohou V. RSV, člení monitorovanie stavu vôd na samostatné monitorovacie procesy (inšpekčný, prevádzkový, prieskumný monitoring a monitoring chránených oblastí ako súčasť monitoringu povrchových vôd a monitoring kvantitatívneho stavu a inšpekčný a prevádzkový monitoring chemického stavu ako súčasť monitoringu podzemných vôd). Jednoznačne definuje účel jednotlivých procesov monitorovania, pričom pri ich naplnení nedochádza k duplicite výkonu činností. Paragraf určuje zároveň dôvody, kedy musia byť tieto monitorovacie procesy vytvárané a požiadavky na relevantné informácie, ktoré musia byť jednotlivými monitorovacími procesmi zabezpečené. Splnením účelu monitorovacieho procesu dochádza k ich ukončeniu (týka sa to najmä inšpekčného a prieskumného monitoringu) čím sa mení v súčasnosti používaná štruktúra celoplošného kontinuálneho monitorovania množstva a kvality vôd na účelové monitorovacie procesy s dĺžkou trvania odpovedajúcou získaniu požadovaných informácií. Je samozrejmé že sa úplne nevylučuje kontinuálne monitorovanie povrchových a podzemných vôd, v novej štruktúre monitoringu vôd je už len súčasťou prevádzkových monitoringov povrchových a podzemných vôd a monitoringu kvantitatívneho stavu podzemnej vody.

§ 4 – Výber miest a rozsah parametrov monitorovania stavu povrchových vôd§ 5 – Výber miest a rozsah parametrov monitorovania stavu podzemných vôdOba paragrafy určujú detailnejšie základné kritériá pre lokalizáciu monitorovacích bodov a vytvorenie štruktúry monitorovacích sietí pre jednotlivé monitorovacie procesy, ako u povrchových tak aj u podzemných vôd .

V prípade že RSV (najmä jej príloha V.) jednoznačne určuje požiadavku na parametre monitorovania ( pre povrchové vody ), vyhláška ich preberá v plnom rozsahu a tvoria jej prílohovú časť (Príloha č. 1). Paragraf 4 zároveň určuje i trvanie inšpekčného monitoringu povrchových vôd a stanovuje kritériá pre monitorovacie miesta odberu povrchových vôd z útvarov povrchových vôd, ako súčasť monitorovania chránených oblastí . Odsek 14 v § 4 popisuje tiež dôvody iniciovania a ciele monitorovania chránených oblastí stanovíšť výskytu rastlinných a živočíšnych druhov priamo závislých na vode ako súčasť monitorovania chránených oblastí.

Paragraf 5 je zameraný na podzemné vody. V tomto prípade RSV nadefinovala základnú štruktúru jednotlivých monitorovacích procesov a bolo možné vo vyhláške určiť kritériá pre zriadenie bodov jednotlivých monitoringov podzemných vôd, otvorenou otázkou však ostáva detailnejšie definovanie kvalitatívnych parametrov monitoringu chemického stavu podzemných vôd. V prípade že pripravovaná Dcérska smernica o podzemných vodách nešpecifikuje presnejšie parametre monitorovania chemického stavu podzemných vôd, bude požiadavka na monitorované parametre podzemných vôd u inšpekčného monitoringu chemického stavu podzemných vôd vychádzať z § 5, ods. 6) a u prevádzkového monitoringu chemického stavu podzemnej vody budú parametre vychádzať z prekročených ukazovateľov, ktoré indikoval inšpekčný monitoring podzemných vôd.

§ 6 – Frekvencia monitorovania parametrov pre hodnotenie stavu povrchových vôdFrekvencia inšpekčného a prevádzkového monitoringu povrchových vôd je presne stanovená a uvedená v prílohe č. 2 vyhlášky pričom odpovedá RSV. Tieto intervaly sú považované za minimálne. Frekvencia monitorovania miest odberu povrchových vôd z útvarov povrchových vôd je učená v ods. 5, pričom je 4 – 8 krát ročne v závislosti od počtu zásobovaných obyvateľov z tohto odberu.

§ 7 – Frekvencia monitorovania parametrov pre hodnotenie stavu podzemných vôdFrekvencia monitorovania kvantitatívneho stavu podzemných vôd je určená minimálne 1 krát týždenne, frekvencia monitorovania chemického stavu podzemných vôd nie ani RSV definovaná tak jednoznačne ako u povrchových vôd a preto jej stanovenie musí odpovedať požiadavke na dosiahnutie cieľa špecifikovaného pre jednotlivé monitorovacie procesy podzemných vôd (kvantitatívny monitoring cezhraničných útvarov podzemných vôd, inšpekčný a prevádzkový monitoring chemického stavu podzemných vôd).

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore