Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) 364/2004 účinný od 01.01.2019 do 01.01.2019

Platnosť od: 24.06.2004
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, Ochrana životného prostredia, Vodné hospodárstvo, Vodné zdroje a podzemné vody

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST35JUD4010DS28EUPP23ČL3

Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) 364/2004 účinný od 01.01.2019 do 01.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 364/2004 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 305/2018 a 177/2018

Legislatívny proces k zákonu 305/2018
Legislatívny proces k zákonu 177/2018

Vládny návrh zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 305/2018, dátum vydania: 13.11.2018

A.VŠEOBECNÁ ČASŤ

Návrh zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá do legislatívneho procesu ako iniciatívny materiál.
Návrh zákona ustanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov kompetenčne zabezpečujúcich efektívnu ochranu vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, v ktorých sa nachádza významná prirodzená akumulácia vôd na Slovensku, z hľadiska ochrany životného prostredia s dôrazom na ochranu vody, pôdy a s dôrazom na ochranu zdravia ľudí.
V súčasnosti platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch patriacich do pôsobností troch rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Doterajšie skúsenosti vyplývajúce z aplikačnej praxe platnej právnej úpravy identifikovali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného návrhu zákona.
Cieľom návrhu zákona je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, všestrannej ochrany povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.
Návrh zákona zjednocuje postup všetkých príslušných štátnych orgánov a inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach, určuje pravidlá na predchádzanie znečistenia vôd a ustanovuje spoločnú kontrolu možných znečisťovateľov.
Návrh zákona ustanovuje povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností.
Návrh zákona v článku II novelizuje zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov. Rozširujú sa povinnosti pre podnikateľa v pôdohospodárstve, ktorý obhospodaruje poľnohospodársku pôdu alebo lesný pozemok aj na prevádzkovateľov športovísk, ktoré sa nachádzajú v chránených vodohospodárskych oblastiach.
Návrh zákona v článku III novelizuje aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Ustanovenia o chránenej vodohospodárskej oblasti sa zosúlaďujú s predkladaným návrhom zákona.
V rámci legislatívneho procesu bola na portáli SLOVLEX zverejnená predbežná informácia PI/2018/68 o príprave návrhu zákona.
Dátum účinnosti zákona je navrhnutý tak, aby bol dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.
Návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na životné prostredie a nebude mať žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. OSOBITNÁ ČASŤ
Čl. I
K § 1
Predmetom právnej úpravy je nastavenie a úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, všestrannej ochrany povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob. Súčasne sa ustanovujú kompetencie orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb, právnických osôb - podnikateľov a fyzických osôb, povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností.
K § 2
Účinná ochrana vôd vyžaduje chrániť aj územia ich prirodzeného výskytu a obnovy tak, aby ľudskou činnosťou a aktivitami neboli narušené podmienky prirodzeného výskytu a obnovy povrchových vôd alebo podzemných vôd s negatívnym dopadom na množstvo a kvalitu týchto vôd.
Definuje sa pojem „chránená vodohospodárska oblasť“ ako vymedzené významné územie prirodzenej akumulácie povrchových vôd a podzemných vôd, na ktorom sa prirodzeným spôsobom tvoria a obnovujú zásoby povrchových vôd alebo podzemných vôd.
Ako prvá bola v roku 1978 vyhlásená chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove, na území ktorej sa nachádzajú zásoby podzemnej vody európskeho významu.
V roku 1987 bolo vyhlásených nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky č.13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd ďalších 9 oblastí prírodnej akumulácie vôd, ktorými sú chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
Chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov zostávajú naďalej v platnosti.
Návrhom zákona sa priamo ustanovuje desať chránených vodohospodárskych oblastí.
K § 3
Chránenými vodohospodárskymi oblasťami sú vyhlásené významné oblasti prirodzenej akumulácie vôd tvoriace základňu vodných zdrojov. Sú to oblasti s významnou pozitívnou kvantitatívnou a kvalitatívnou vodohospodárskou bilanciou
Účinnejšia ochrana vôd vyžaduje chrániť územia ich prirodzeného výskytu a obnovy tak, aby ľudskou činnosťou a aktivitami neboli narušené podmienky prirodzeného výskytu a obnovy povrchových vôd alebo podzemných vôd s negatívnym dopadom na množstvo a kvalitu týchto vôd. Vodohospodársky záujem sa sústreďuje hlavne na sprísnenú ochranu pramenných oblastí vodárenských tokov, mezozoické a neogénne súvrstvia, kvartérne sedimenty a na zátopové územia budúcich vodárenských nádrží. Účelom sprísnenej ochrany je zabránenie takým zásahom a činnostiam, ktoré majú nepriaznivý vplyv na tvorbu alebo obeh vody alebo ktoré by mohli spôsobiť znečistenie zvodneného prostredia v takom rozsahu, že sa prirodzenou cestou pri pohybe v tomto prostredí nelikviduje, teda účinky znečistenia sa prejavujú dlhšiu dobu.
Navrhovaná úprava, ktorá vychádza z platného zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ustanovuje a oproti súčasnosti upresňuje obmedzenia činností, ktoré musia byť rešpektované pri plánovaní územného a hospodárskeho rozvoja, aby sa zabezpečila efektívna ochrana vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí. Hospodárske aktivity je potrebné na území chránených vodohospodárskych oblastí v záujme zachovania prirodzeného výskytu a obnovy týchto významných zdrojov vody podriadiť tomuto účelu.
Uvádzajú sa konkrétne stavby, ktoré je zakázané stavať a rozširovať, a ďalšie činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať na území chránených vodohospodárskych oblastí.
K § 4
Ustanovujú sa opatrenia na ochranu vôd.
Ustanovujú sa všeobecné povinnosti, ako má postupovať ten, kto zistí na území chránenej vodohospodárskej oblasti, že hrozí poškodenie povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho alebo, že k nemu už došlo.
Ustanovujú sa povinnosti pri uskutočňovaní výstavby nových nehnuteľností,
pri skladovaní hospodárskych hnojív a používaní dusíkatých hnojivých látok, pri vykonávaní leteckej aplikácie hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov.
Ustanovuje sa postup subjektov pri zistení alebo ohrození poškodenia povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho.
K § 5
Pri monitorovaní vôd na území chránenej vodohospodárskej oblasti sa postupuje podľa platných právnych predpisov najmä zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Monitorovanie vôd vykonáva Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky poverená právnická osoba.
K § 6
Ustanovením je zabezpečené pravidelné a včasné informovanie verejnosti. Na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bude každoročne zverejňovaná správa o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach.
Ustanovuje sa povinnosť pre toho, kto pri monitorovaní vôd zistí prekročenie limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov, bezodkladne o tom informovať dotknuté orgány a vlastníka alebo prevádzkovateľa vodárenského zdroja.
Ak prekročenia limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových vôd a podzemných vôd, predstavujú pre obyvateľov riziko ohrozenia zdravia, budú aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov poskytnuté obyvateľom obcí. Tieto informácie poskytne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a príslušná obec. Súčasťou informácie sú aj odporúčania na ochranu zdravia pre obyvateľov, ktorým zásobovanie nezabezpečuje dodávateľ pitnej vody.
K § 7
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v chránenej vodohospodárskej oblasti zabezpečuje prostredníctvom poverenej osoby monitorovanie vôd a hodnotenie kvality vôd, zabezpečuje spracovanie podkladov na zápis chránených vodohospodárskych oblastí do katastra nehnuteľností, prostredníctvom poverenej osoby spracuje geografický informačný systém území chránených vodohospodárskych oblastí, ktorý zverejní na svojom webovom sídle.
K § 8
Ustanovujú sa kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v chránenej vodohospodárskej oblasti informovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky o zistených porušeniach ustanovení o aplikácii hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, ktoré môžu mať vplyv na kvalitu podzemných vôd a povrchových vôd. Ustanovuje sa aj kompetencia vykonávať kontrolu obmedzení taxatívne vymedzených obmedzení činností.
K § 9
Ustanovujú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v chránenej vodohospodárskej oblasti informovať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o prekročeniach limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových vôd a podzemných vôd a sprístupňovať na svojom webovom sídle aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových vôd a podzemných vôd, ak tieto predstavujú pre obyvateľov riziko ohrozenia zdravia.
K § 10
Ustanovujú sa kompetencie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v chránenej vodohospodárskej oblasti informovať Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky o hlásení Slovenskej inšpekcie životného prostredia podľa § 4 ods. 5 alebo o nedodržaní požiadaviek ukazovateľov pri monitorovaní kvality pitnej vody a sprístupňovať na svojom webovom sídle aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových vôd a podzemných vôd, ak tieto predstavujú pre obyvateľov riziko ohrozenia zdravia. Súčasťou tejto informácie sú aj odporúčania na ochranu zdravia pre obyvateľov, ktorým zásobovanie nezabezpečuje dodávateľ pitnej vody.
K § 11
Ustanovujú sa kompetencie Slovenskej inšpekcii životného prostredia ako odborného kontrolného orgánu, prostredníctvom ktorého Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.
V rámci výkonu dozornej činnosti sa rozširuje kompetencia aj o výkon kontroly dodržiavania ustanovení podľa tohto zákona.
Slovenská inšpekcia životného prostredia preberá hlásenie o zistení poškodenia alebo ohrozenia poškodenia povrchových vôd a podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho a informuje o prijatom hlásení príslušné subjekty. Pri zisťovaní príčin ohrozenia alebo poškodenia povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho spolupracuje s okresným úradom ako orgánom štátnej vodnej správy a s príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva a zároveň je oprávnená vyžadovať spoluprácu dotknutých orgánov štátnej správy, správcu vodných tokov, poverenej osoby, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
Ďalej Slovenská inšpekcia životného prostredia prejednáva priestupky a správne delikty a ukladá pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie povinností podľa tohto zákona.

K § 12
Ustanovuje sa povinnosť okresnému úradu ako orgánu štátnej vodnej správy v chránenej vodohospodárskej oblasti pri zisťovaní príčin ohrozenia alebo poškodenia povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho spolupracovať na základe podaného hlásenia so Slovenskou inšpekciou životného prostredia a príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
K § 13
Ustanovuje sa kompetencia obciam v chránenej vodohospodárskej oblasti zabezpečovať poskytovanie informácií obyvateľom obce, ak kvalita vody, ktorú používa na zásobovanie obyvateľov v obci pitnou vodou predstavuje riziko ohrozenia zdravia.
K § 14
Ustanovuje sa výkon kontroly orgánov štátnej správy podľa § 7 až § 12 a obci v rozsahu svojej pôsobnosti na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Subjektom, ktorí sledujú kvalitu vody a zdravotnú bezchybnosť pitnej vody sa ustanovuje povinnosť poskytovať spoluprácu orgánom štátnej správy.
K § 15
Ustanovuje sa zodpovednosť fyzickej osobe za porušenia povinností ustanovených týmto zákonom.
Ustanovuje sa výška pokuty od 200 eur až do 3000 eur. Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu, ktorý je aj správcom pohľadávky štátu.
K § 16
Ustanovuje sa zodpovednosť právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľa za porušenia povinností ustanovených týmto zákonom.
Ustanovuje sa výška pokuty od 5 000 eur až do 165 000 eur, ktorú ukladá Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba -podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.
Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do troch mesiacov odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
K § 17
Ustanovuje sa Environmentálny fond ako príjemca pokút a aj správca pohľadávky štátu.
K § 18
Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona a ostávajú v platnosti až do doby prijatia všeobecne záväzného právneho predpisu najneskôr do 31. decembra 2022.

K § 19
Ustanovením § 20 sa splnomocňuje vláda Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví vymedzenie hraníc chránených vodohospodárskych oblastí.
Čl. II
K bodu 1
Vzhľadom na zvýšenú elektronizáciu spoločnosti v poslednom období, sa v tomto ustanovení navrhuje, aby ten, kto uvádza hnojivo s označením „Hnojivo ES“ do obehu, nezasielal údaje kontrolnému ústavu písomnou formou ako doposiaľ, ale formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu, čím dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce. Navrhovaná úprava platného ustanovenia zákona nadväzuje nielen na spôsob vedenia evidencie orgánmi štátnej správy, ale aj na evidenciu vedenú v aplikačnej praxi podnikateľmi v pôdohospodárstve, ktorí v zmysle platných legislatívnych predpisov upravujú nielen zakúpenie vhodných hnojív vzhľadom na odber živín jednotlivými poľnohospodárskymi plodinami, ale aj správne aplikačné postupy tak, aby nedošlo k znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd a následnému vstupu nežiaducich látok do potravového reťazca obyvateľov. Rozšírenie požiadaviek pri nahlasovaní uvádzania na trh hnojiva s označením „Hnojivo ES“ o zloženie hnojiva, vyplýva z nutnosti vedieť, aké kontaminanty a v akých množstvách takýmito hnojivami dodávame do poľnohospodársky využívanej pôdy, čím môže dôjsť aj k nepriamej kontaminácii či už podzemných alebo povrchových vôd. Súčasne platné Nariadenie EP a R (ES) č. 2003/2003 o hnojivách určuje podmienky pre „Hnojivo ES“ iba čo sa týka obsahu živín pre konkrétny typ hnojiva, nestanovuje ale podmienky pre obsahy kontaminantov.
K bodom 2 až 10
Úprava sa týka ustanovení o používaní hnojív, vedení evidencie o spotrebe hnojív a určení povinností pri nahlasovaní údajov o spotrebe hnojív pre prevádzkovateľov športovísk, ako aj následných kontrolných opatrení v chránenej vodohospodárskej oblasti v súlade s
návrhom zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. III
K bodu 1
Upravuje sa udelenie súhlasu orgánu štátnej vodnej správy pre aplikáciu hnojív a prípravkov na ochranu rastlín v chránených vodohospodárskych oblastiach a ochranných pásmach vodárenských zdrojov pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.
K bodu 2
Ustanovenie § 31 sa zosúlaďuje s návrhom zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenia § 31 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) sa presúvajú do nového zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8
K bodu 3
Ustanovuje sa kompetencia okresného úradu spolupracovať so Slovenskou inšpekciou životného prostredia podľa § 12 návrhu zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 4
Vzhľadom na nové znenie § 31 sa v splnomocňovacom ustanovení § 81 ods. 2 písm. l) vypúšťa vnútorný odkaz § 31 ods. 4 písm. f).
Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona.
K prílohe
Príloha obsahuje mapu chránených vodohospodárskych oblastí.

V Bratislave dňa 11. júla 2018
Peter Pellegrini, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
László Sólymos, v.r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

K predpisu 177/2018, dátum vydania: 22.06.2018

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť   

 

Návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) (ďalej len „návrh zákona“) predkladá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ako iniciatívny materiál.         

Predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.

Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti . Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravuje a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a  nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Charakter predkladaného materiálu

 *  Materiál nelegislatívnej povahy

 S  Materiál legislatívnej povahy

 *  Transpozícia práva EÚ

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.12.2017
Ukončenie: 29.12.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2018

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

február 2018

 

 

  2.  Definícia problému

Problém na, ktorý návrh zákona reaguje je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté vo výpise z registra trestov, v liste vlastníctva, či vo výpisoch z obchodného registra a živnostenského registra v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov v listinnej podobe na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremeniť tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si môžu zamestnanci verejnej správy získavať sami v reálnom čase.

Ide o prvý krok z celého radu opatrení, ktoré postupne majú prispieť k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania získa sám.

  4.  Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci.
Fyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať tieto výpisy.

  5.  Alternatívne riešenia

1. zachovanie súčasného stavu- táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady 2. zvolená alternatíva- nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním v listinnej podobe

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          S  Áno            *  Nie
Zmena sa dotkne platných vykonávacích právnych predpisov v gescii všetkých ústredných orgánov štátnej správy, konkrétne 68 vyhlášok, 8 opatrení, 12 nariadení vlády. Predkladateľ predpokladá prijatie zmien v dotknutých vykonávacích predpisoch súčasne s prijatím návrhu zákona.

  7.  Transpozícia práva EÚ

 

  8.  Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  S   Negatívne

  *     Áno

  S     Nie

  *   Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Sociálne vplyvy

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


 
S     Pozitívne


 
*     Žiadne


 
*   Negatívne

  * Pozitívne

  *     Žiadne

 S    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

 

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150

  12.  Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SR
Početnosti - jednotlivé registre
Správne poplatky - jednotlivé registre
Technické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVM
Spolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia predkladateľovi odporúča v bode 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzať z aktuálnejších údajov, než z údajov Štatistického úradu z roku 2014, s cieľom uviesť čo najaktuálnejší obraz dotknutých podnikateľských subjektov. Pri výpočte administratívnych nákladov berie predkladateľ v úvahu priemernú hodinovú mzdu 7,7 eur, no v predchádzajúcom texte uvádza: „Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur.“ V zmysle správnosti výpočtu úspory administratívnych nákladov na strane podnikateľov a koherencie samotného materiálu, Komisia odporúča predkladateľovi tieto údaje zosúladiť.K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s výpadkom príjmov štátneho rozpočtu z poplatkov za vydanie výpisu z jednotlivých registrov v roku 2018 vo výške 2,5 mil. eur (navrhovaná účinnosť zákona je od 1.7.2018), na roky 2019 a 2020 vo výške 5 mil. eur ročne. V súvislosti s rozčlenením úbytku príjmov podľa kapitol štátneho rozpočtu Komisia upozorňuje, že príjmy zo správnych poplatkov sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Negatívny vplyv z titulu úpravy informačných systémov a požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov o 5 (z toho 3 osoby pre ÚPPVII a 2 osoby pre GP SR) je kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 3,2 mil. eur (z toho ÚPPVII 2,3 mil. eur, GP SR 0,3 mil. eur, ÚGKK SR 0,2 mil. eur, DataCentrum 0,2 mil. eur a MF SR 0,2 mil. eur), na roky 2019 a 2020 vo výške 0,1 mil. eur ročne. Predpokladaná úspora na strane výdavkov (materiálnych nákladov, prevádzkovej réžie, pracovného času zamestnancov) je odhadovaná v roku 2018 vo výške 1,4 mil. eur, na roky 2019 a 2020 vo výške 2,9 mil. eur ročne. V bode 2.1.1. predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 nie sú uvedené údaje v riadkoch „vplyv na ŠR“, „výdavky verejnej správy celkom“ a „financovanie zabezpečené v rozpočte“, resp. „rozpočtovo nekrytý vplyv“. V hlavičke nie sú korektne uvedené roky. Sumy výdavkov je potrebné uvádzať v eurách. Kvantifikáciu vplyvov je potrebné v jednotlivých rokoch uvádzať kumulatívne a nie medziročne. V bode 2.1.1. je potrebné uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Komisia upozorňuje, že predložený návrh nie je v súlade s úlohou C.17 uznesenia vlády SR č. 471/2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 „nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. S požadovaným zvýšením výdavkov a zvýšením počtu zamestnancov Komisia nesúhlasí. Komisia žiada, aby prípadné nové úlohy boli zabezpečené delimitáciou z tých kapitol štátneho rozpočtu, v ktorých dôjde k zrušeniu činností a tým aj k úspore počtu zamestnancov a výdavkov. V tab. č. 4 za orgány verejnej moci (spoločne) je v roku 2018 nesprávne uvedená suma výdavkov v riadku „dopad na výdavky verejnej správy celkom“. V súvislosti s kvantifikáciou úspor v orgánoch verejnej moci súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ doplnil aj vyjadrenie o znížení limitu počtu zamestnancov, ktoré s úsporou osobných výdavkov súvisí. K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia navrhuje predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe z dôvodu, že orgánom verejnej moci vzniká nová povinnosť, a to vyžiadavať si od príslušných orgánov verejnej moci výpisy z registrov. To znamená, že orgán verejnej moci nebude mať prístupy do registrov, ale bude si musieť vyžiadavať výpisy z týchto registrov. V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia odporúča v bode 7.2.1 vyčísliť zníženie priamych finančných nákladov pre občana. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Predkladateľ akceptoval a zapracoval pripomienky Komisie okrem bodu 2.1.1.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

Všeobecná pokladničná správa

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Rozpočtové prostriedky

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

4

4

4

- vplyv na ŠR

5

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na ŠR

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

 


 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

 

 

 

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana/podnikateľa z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

 

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR, Štatistickým úradom SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.

 

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú výpis z registra trestov, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, či výpisy z obchodného a živnostenského registra za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

 

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

 x     zmena sadzby

       zmena v nároku

 x     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

       iné

 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia výpisov.

 

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

   

 

Je dôležité povedať, že investičné výdavky ako obstarávanie kapitálových aktív alebo tovarov a služieb pri tomto návrhu, vytvoria základ pre poskytovanie ďalších výpisov, či informácií orgánom verejnej moci, elektronicky, bezodplatne a za občana/podnikateľa.

 Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme:

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Výpis z registra trestov

213 379

1

213 379

Výpis z obchodného registra

257 300

3

771 900

Výpis zo živnostenského registra

63 859

2

127 718

Výpis listu vlastníctva

288 470

4

1153880

SPOLU

823 008

9

2 266 877

 

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

213 379

853 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

288 470

2 307 760

SPOLU

 

 

5 025 303

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom):

 

Úspory nákladov na tlač výpisov:

 

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie výpisu

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

 

   Cena zariadenia

1 144 EUR

   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

   Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

   Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

   Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

   Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

   Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)

0,00000

   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

 

   Cena papiera 1 ks A4

0,01056

   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Ročná úspora celkom

201 434,69 eur

 

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy:

 

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných výpisov za obdobie 12 mesiacov

823 008

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur


 


Tabuľka č. 3

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

 

Nedaňové príjmy (200)1

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

Granty a transfery (300)1

0

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 


 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 4

 

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 2 320 008

 48 672

 48 672

 48 672

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19 008 

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

2 247 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 320 008

48 672

48 672

48 672

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

2. Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

203 097,6

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 672

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

154 425,6

20 025,6

20 025,6

20 025,6

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

115 200

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

115 200

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

 2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 171 600

 0

 0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

171 600

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

171 600

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

4. DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 240 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

240 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

240 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

5. Ministerstvo financií SR - školenia a metodické príručky

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 192 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

192 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

192 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

6. Orgány verejnej moci (spoločne) – Ktoré zabezpečujú elektronické vydávanie výpisov za občana teraz (úspory)

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-866 619

-1 733 238

-1 733 238

-1 733 238

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-470 756

-941 512

-941 512

-941 512

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Tovary a služby (630)2

-100 717,35

-201 434,69

-201 434,69

-201 434,69

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

MZDOVÉ DOPADY

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

3

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

3

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

 1500

 1500

 1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

73008

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

54000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19008

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

19008

12672

12672

12672

 

 

 

2. Generálna prokuratúra SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

2

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

2

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

1500

1500

1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48672

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

36000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12672

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

12672

12672

12672

12672

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

               

 

 

 

 

 

 

 

 


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania výpisov a potvrdení z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra.

Výnimkou budú právnické osoby, ktoré sú povinné predkladať výpis z registra trestov právnickej osoby.

 

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 516

Spoločnosti s ručením obmedzeným

193 300

Ostatné obchodné spoločnosti

1 288

Družstvá

1 353

Štátne podniky

15

Príspevkové organizácie

641

Rozpočtové organizácie

6 372

Živnostníci

322 968

Ostatné právne formy

19 625

Spolu subjekty podľa právnej formy

575 102

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2016

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Hľadali sme technické riešenie a zhodu pri poskytovaní výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

 

Hlavné body konzultácií:
1. Všeobecne problematika poskytovania výpisov v dnešnej dobe - dáta pre analýzy (bankový sektor, IT asociácia, registre osobitne)

2. Technické riešenie - zhoda a návrh technického riešenia poskytovania údajov a výpisov (zdrojové registre)

3. Legislatívne základy pre technické riešenie - výstup zakomponovaný v návrhu (zdrojové registre)

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa, elektronicky.  

 

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/
Rok 2017

Početnosť výpisov/
12 mes.

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

3 500

-14 000

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

-1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

-191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

86 541

-692 328

SPOLU

 

411 200

-2 570 355

 Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 200

- 904 640

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané výpisy 411 200 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.  

 

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet:

 

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 200

- 3 166 240

 

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-4,47 eur

-2 570 355

Nepriame finančné náklady

-1,57 eur

- 904 640

Administratívne náklady

-5,5 eur

-3 166 240

Celkové náklady regulácie

-11,54 eur

-6 641 235

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

 

Kód služby

 

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

 

 

 

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

 

Informačný systém
centrálnej správy
referenčných údajov
verejnej správy

 

 

B

isvs_533

IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb

 

B

isvs_421

Informačný systém katastra nehnuteľností

 

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

 

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

 

 

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

 

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie výpisov na právne účely z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, výpisov z obchodného a živnostenského registra elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Výpis z registra trestov (zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis zo živnostenského registra (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis z obchodného registra (zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Výpisy z obchodného a živnostenského registra, či listu vlastníctva majú verejnú a neverejnú časť. K verejnej časti má podľa zákonov prístup každý občan na akýkoľvek účel. K neverejnej časti má prístup len osoba, ktorej sa tento výpis týka. Výpisy z neverejnej časti na právne účely dnes na základe platnej právnej úpravy poskytujú subjekty nasledovne:

 

1.       Výpis z registra trestov - Generálna prokuratúra SR, vydáva odbor registra trestov

2.       Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vydáva kataster nehnuteľností

3.       Výpis zo živnostenského registra - Ministerstvo vnútra SR, vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania

4.       Výpis z obchodného registra - Ministerstvo spravodlivosti SR, vydáva príslušný súd alebo notársky úrad

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu  návrhom predmetného zákona. Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu zákona meníme 162 zákonov, 68 vyhlášok,8 opatrení a 12 nariadení vlády. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zníženie správnych poplatkov za vystavenie výpisov z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či živnostenského registra na právne účely. Tieto výpisy sa budú získavať za občana bezodplatne. Pozitívny vplyv na dostupnosť služby.

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

209 879

839 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

0

0

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

0

0

Výpis listu vlastníctva

8 eur

201 929

1 615 432

SPOLU

 

411 808

2 454 948

 

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 808

- 905 977,60

 

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času  vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie priamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou


Vysvetlenie:
Získanie jedného výpisu z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či zo živnostenského registra na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 823 008 výpisov a občania tak strávili v priemere 823 008 hodín získavaním týchto výpisov. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto výpisy bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

 

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 808

- 3 170 921,6

 

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je  veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov. 

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 

Nové povinnosti (identifikujte)

Občanovi vzniká povinnosť predkladať súhlas a doplňujúce údaje na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnancom verejnej správy za občana na daný účel.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?   

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

           

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

 

 

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

2.

Názov návrhu právneho predpisu:  Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

 

 

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

 

 

a)      je upravená v práve Európskej únie


- primárnom

čl. 18, 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty:

-

 

2. nelegislatívne akty:

-

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)

-

 

 

 

b)      nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

 

 

 

 

 

 

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

 

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

     
 

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

     
 

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

     
 

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

     

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

   

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

   

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dôvodová správa

 

 

B. Osobitná časť   

 

K Čl. I

K § 1

K odseku 1

Pre všetky orgány verejnej moci sa zavádza povinnosť získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely.

 

K odseku 2

Ustanovuje sa okruh osôb oslobodených od dokladovania listinných podôb výpisov na účel preukazovania skutočností v nich uvedených.

 

K odseku 3

Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely návrhu zákona, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby uvedené v odseku 2 povinné dokladovať v listinnej podobe.

 

K odseku 4

Ustanovenie dopĺňa rozsah subjektov o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou.

 

K odseku 5

Ustanovenie upravuje vyňatie Slovenskej informačnej služby spod režimu návrhu zákona, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

 

K odseku 6

Technické riešenie ako získavať údaje alebo výpisy z informačných systémov verejnej správy vytvorí Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad“) v spolupráci so zdrojovými registrami a registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Technické riešenie bude postavené na už existujúcom IS CSRÚ, ktorého správcom je úrad. Orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 budú môcť pomocou integrácie s IS CSRÚ získavať všetky potrebné údaje alebo výpisy priamo do svojich agendových systémov. Pokiaľ orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 nebudú disponovať agendovými informačnými systémami potrebnými pre integráciu alebo nebudú disponovať finančnými prostriedkami pre túto integráciu, vytvorí úrad portál ako novú inštanciu nad IS CSRÚ, ktorý zabezpečí prístup k získavaniu predmetných údajov alebo výpisov pomocou prihlásenia sa elektronickým občianskym preukazom a čítačkou alebo pridelenými prihlasovacími údajmi.

Ustanovenie upravuje prípady ak z dôvodu technických príčin na strane orgánu verejnej moci alebo úradu alebo príslušného správcu informačného systému verejnej správy nie je možné bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy a mohlo by dôjsť k prekážkam v konaní a predĺženiu lehôt podľa osobitných predpisov.

Za technické dôvodmi resp. prekážky, ktoré bránia bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 sa považujú i pracoviská so slabým alebo nevyhovujúcim pripojením do internetovej siete.

Technické dôvody podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 taktiež zahŕňajú  situácie, kedy údaje z referenčného registra nebudú úplné a zdrojový register bude obsahovať údaje rozhodujúce pre úradnú činnosť alebo rozhodovanie.

Za bezodkladnosť sa v tomto prípade považuje doba 24 hodín až 5 pracovných dní od zaslania požiadavky na získanie údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Táto doba musí však byť posudzovaná individuálne, nakoľko niektoré dotknuté konania v pôsobnosti orgánov verejnej moci predpokladajú aj trojdňovú lehotu na rozhodnutie alebo právny úkon.

V uvedených prípadoch sú subjekty uvedené v odseku 1 a 4 oprávnené požadovať od osôb podľa odseku 2 doloženie listín na účel preukázania skutočností v nich obsiahnutých. Ustanovenie stanovuje i podmienku aktuálnosti listinných výpisov zo zdrojových registrov, ktoré nesmú byť staršie ako 30 dní aby bola v prípade technických príčin zabezpečená akceptovateľná aktuálnosť údajov a skutočností v nich obsiahnutých.

 

K Čl. II

Navrhované doplnenie ustanovenia ustanovuje okruh údajov a výpisov z informačných systémov verejnej správy okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, za všeobecne známe skutočnosti, ktoré sú použiteľné na právne účely ako podklad rozhodnutia správneho orgánu a ktoré účastníci konania a zúčastnené osoby nemusia preukazovať dokladmi.

 

K čl. III

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prekladania výpisu z registra trestov ako obligatórnu náležitosť na ustanovenie za odborne spôsobilú osobu na zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis  z registra trestov.

 

K Čl. IV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z registra trestov ako obligatórnu prílohu žiadosti o vydanie alebo zmenu banského oprávnenia. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. V

K bodom 1 až 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z obchodného registra účastníkom dražby.

 

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako súčasť prihlášky. Účastník poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VIII

Vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a ďalších skutočností a listín, ktoré sú skutočnosťami obsiahnutými v registri právnických osôb.

 

K Čl. IX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

 

K Čl. X

K bodu 1

Podľa § 5 ods. 3 živnostenského zákona fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Preto je potrebné výslovne uviesť povinnosť splnenia podmienky bezúhonnosti aj pre zahraničnú osobu, ktorá je právnickou osobou

 

K bodom 2 až 4

Ide o nadviazanie na úpravu urobenú v predchádzajúcom bode, z ktorej vyplýva povinnosť predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú právnickú osobu.

 

K Čl. XI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa možnosť voľby predloženia výpisu z registra trestov ako prílohu žiadosti o zapísanie do Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo poskytnutia údajov na účel zabezpečenia výpisu z registra trestov komorou. Žiadateľ v žiadosti  o zápis do komory poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým komora získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Vypúšťa sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť občanom, resp. spracovateľom. Túto skutočnosť zisťuje Národná banka Slovenska. Zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazu 2a).

K bodom 4 až 6

Dopĺňajú sa náležitosti, ktorými Národná banka Slovenska overuje totožnosť osôb a spôsob, akým spôsobom s nimi môže nakladať.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava na základe doplnenia odseku 2 v § 34a novelizačným bodom 3.

K bodu 8

Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje vykonať zmeny, na základe ktorých by účastníci konaní, najmä pri tzv. povoľovacích konaniach a v konaniach o zmenách alebo o udelení predchádzajúcich súhlasov nemuseli predkladať Národnej banke Slovenska výpisy z uvedených registrov v materiálnej podobe (okrem prvého razu), a Národná banka Slovenska by si všetky takéto potrebné podklady podľa aktuálneho stavu (aj v prípade pozmeneného stavu) mala sama zadovážiť, alebo preveriť potrebné údaje alebo skutočnosti, prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť pre žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a nahrádza sa povinnosťou poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa sleduje zabezpečenie možnosti poskytnutia súčinnosti a požadovaných informácií v konaní o udelenie štátneho občianstva ostatnými orgány verejnej moci, právnickými a fyzickými osobami buď v listinnej podobe (v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 zákona) alebo elektronickej podobe.

 

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti predkladania výpisu z registra trestov pre uchádzačov na prijatie za dobrovoľného strážcu poriadku. Na tento účel preukázania bezúhonnosti uchádzač poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa o postup, akým obec získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa taxatívne ustanovujú dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na zápis do registra spoločenstiev a explicitne sa dopĺňa povinnosť príslušného správneho orgánu použiť predložené údaje na získanie výpisu z listu vlastníctva, resp. výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 5

Upravuje sa spôsob preukazovania bezúhonnosti a aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

 

 

K Čl. XVII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti uchádzača na výkonného riaditeľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Navrhuje sa aby uchádzač na pozíciu výkonného riaditeľa poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým stredisko získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o poskytnutie jednorázovej finančnej výpomoci predkladať obci ako prílohu žiadosti list vlastníctva alebo jeho kópiu. Ponecháva sa dokladovanie užívacieho práva k obydliu ak žiadateľ nie je vlastníkom obydlia.

 

K Čl. XIX

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa definuje dôveryhodnosť osoby, spôsob, akým sa preukazuje. Upravuje sa postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov ak sa jedná o občana Slovenskej republiky. Zároveň sa stanovuje postup dokladovania bezúhonnosti cudzincov.

 

K Čl. XX

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XXI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby správca poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby riaditeľ poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXIII

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa o prijatie. Na tento účel poskytne žiadateľ v prijímacom konaní údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Spod režimu sa pre špecifickosť činností súvisiacich s plnením úloh príslušníka spravodajskej služby navrhuje vyňať Slovenskú informačnú službu.

 

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 3

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Na tento účel poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 2a.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby dokladovať výpis z obchodného registra.

 

 

K Čl. XXV

K bodu 1

Cieľom doplnenia ustanovenia je úprava postupu pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom žiadateľa. Na tento účel poskytnú ministerstvu tieto osoby údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami výpis z obchodného registra. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z listu vlastníctva, pokiaľ osoba vykonáva činnosť v priestoroch, ktorých je vlastníkom. Ponecháva sa dokladovanie nájomnej zmluvy k týmto priestorom, ak nejde o vlastníka.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXVI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Žiadateľ o udelenie licencie ako aj členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby žiadateľa poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVII

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť prikladať k žiadosti o osvedčenie na prevádzku verejného skladu výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a doklad o vlastníctve nehnuteľnosti alebo osvedčenú kópiu listu vlastníctva prenajímateľa. Ponecháva povinnosť sa predloženie zmluvy o nájme verejného skladu, ak žiadateľ nie je vlastníkom.  

K bodu 2

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVIII

K bodu 1

V navrhovanej právnej úprave sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a živnostenský list prípadne výpis zo živnostenského registra, a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o vydanie oprávnenia na šľachtenie a plemenitbu.

K bodu 2

Navrhovaná znenie vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra, kópiu živnostenského listu ako aj doklad o vlastníctve vodnej plochy. Ponecháva sa povinnosť preukázať  nájomný vzťah kópiou nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom vodnej plochy.

 

K Čl. XXIX

Cieľom navrhovanej zmeny je úprava postupu preukázania bezúhonnosti osoby, ktorá žiada o prijatie do štátnej služby ako colník. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 6a.

 

K Čl. XXX

K bodu 1

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať vlastníctvo k nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva.

K bodom 2 až 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín, producenta kompostu a žiadateľa o certifikáciu hnojiva predkladať Kontrolnému a skúšobnému ústavu k žiadosti výpis z obchodného registra a živnostenského registra.

 

K Čl. XXXII

K bodu 1,4 a 9

Určuje sa postup, akým Národná rada SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu získa výpis z registra trestov.

K bodom 2, 5 a 6

Ustanovuje sa podmienka bezúhonnosti pre právnické osoby, ktoré žiadajú o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej  služby, o registráciu retransmisie ako aj pre fyzické osoby, ktoré žiadajú o registráciu retransmisie.

K bodu 3,7 a 8

Zrušuje sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov k žiadostiam o vydanie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a k žiadosti o registráciu retransmisie.

V prípade cudzincov sa ponecháva povinnosť predložiť obdobný doklad ako je výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 36a.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

Čl. XXXIII

K bodom  1, 2, 6, 7 a 9 

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť predkladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 3, 4, 5 a 8

Cieľom právnej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov pre fyzické osoby a ich zástupcov, právnické osoby a členov ich štatutárneho orgánu. Tieto osoby poskytnú orgánu verejnej moci iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým sa získava výpis z registra trestov.

K bodu 10

Vypúšťa sa podmienka veku ;)

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z listu vlastníctva, ak je žiadateľ vlastníkom, resp. spoluvlastníkom priestoru.

 

K Čl. XXXIV

V navrhovanej zmene ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný za sudcu poskytne iba údaje pre potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5.

 

K Čl. XXXV

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa ako obligatórnu náležitosť predkladať ministerstvu k žiadosti na vykonanie kvalifikačného kurzu výpis z obchodného registra, výpis živnostenského registra alebo výpis z obdobného registra a ponecháva sa dokladovanie obdobných dokladov, ak je osoba zapísaná v obdobnom registri v zahraničí.

 

K Čl. XXXVI

Upravuje sa postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný do funkcie prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup získania odpisu registra trestov.

 

K Čl. XXXVII

V navrhovanej zmene sa upravuje náležitosť prihlášky na funkciu hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra v prihláške uvedie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým samosprávny kraj získava výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 18ba.

 

K Čl. XXXVIII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov predkladať ministerstvu výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra ako jednu z obligatórnych náležitostí na získanie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osobitných oprávnení výrobcu požiarnotechnického zariadenia alebo zhotoviteľa požiarnotechnického zariadenia.

 

K Čl. XXXIX

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti občana pri prijímaní za príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby. Zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

 

K Čl. XL

K bodom  1 až 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov a ustanovuje sa postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti cudzincov.

K bodu 4

Legislatívno-technické úpravy vo vnútorných odkazoch predpisu zohľadňujúce doplnenie odseku 16 v § 7.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť osôb predkladať výpis zo živnostenského registra, resp. výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou v § 38 ods. 3 sa spresňuje ustanovenie zákona z dôvodu plnenia úloh vyplývajúcich z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“). Z nariadenia vyplýva povinnosť centrálnym bankám Eurosystému zabezpečiť kontinuálny zber údajov o úveroch a kreditnom riziku; predmetným ustanovením sa zabezpečí plnenie úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú z nariadenia.

K bodu 7

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti prikladanej k žiadosti o poskytnutie údajov z registra.

K bodu 8

Navrhovaným ustanovením sa zabezpečí možnosť poskytovania údajov, ktoré sú predmetom nariadenia aj s inými centrálnymi bankami z iných členských štátov bez uzavretia dohody za podmienky, že tieto centrálne banky sú taktiež súčasťou kontinuálneho zberu údajov o registri a kreditnom riziku podľa nariadenia.

 

K Čl. XLI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa precizuje preukazovanie dôveryhodnosti cudzincov.

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti podľa § 55 ods. 1, § 55 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov formou predloženia kópie dokladu totožnosti a kópie rodného listu na účely overenia totožnosti.

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi uložiť výpis z obchodného registra v Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. XLII

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIII

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 36a a 36b.

 

K Čl. XLIV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej právnej úprave sa vypúšťa povinnosť inšpektora preukazovať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým Slovenská obchodná inšpekcia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XLV

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na identifikáciu nehnuteľnosti.

 

K Čl. XLVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpis registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1c.

 

K Čl. XLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje spôsob akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a.

 

K Čl. XLVIII

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti o povolenie podľa § 4 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzickej osoby. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť burzy predkladať výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. L

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzických osôb a právnických osôb. Tieto osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5b.

 

K Čl. LI

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností ako obligatórnych príloh k žiadosti o povolenie.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 1.

K bodom 3 až 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov dokladovať bezúhonnosť obdobných potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava, prípadne čestným vyhlásením. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 72a.

 

K Čl. LIII

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 69c.

 

K Čl. LIV

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LV

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Člen orgánu akadémie poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazu 4.

 

K Čl. LVI

Účelom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať odpis registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazom 4 a 4a.

 

K Čl. LVII

K bodu 1

Návrh úpravy ustanovenia upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu podľa novelizačného bodu 1 sa v novelizačnom bode 2 upravuje postup na vydanie výpisu z registra trestov s prihliadnutím na rozdielnu povahu zamestnávateľa. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom (odsek 5) je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý nie je súčasne služobným úradom (odsek 6) je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené v odôvodnení článku I. Zároveň sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzických osôb, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (odsek 7).

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zohľadňuje preukazovanie bezúhonnosti až ku dňu nástupu vedúceho zamestnanca do verejnej služby a postup pri preukazovaní bezúhonnosti.

 

K Čl. LVIII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať odpisu registra trestov. Občan poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. LIX

K bodom 1 a 3

Štylistická úprava úvodnej vety z dôvodu úpravy znenia § 16 ods. 2 písm. d), resp. § 16 ods. 4 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba,  právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie zavádza definíciu bezúhonnosti. Zároveň ustanovuje spôsob preukazovania bezúhonnosti a postup na získanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. LX

K bodom 1, 2, 10, 16, 21, 23, 26, 27

Úpravy vnútorných odkazov v dôsledku zmien podľa novelizačných bodov 5, 13 a 20.

K bodom 3, 4, 8, 12, 13, 20, 24, 28

Navrhovaná zmena prináša komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel podľa článku I tohto zákona. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravuje postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

K bodom 5, 6, 7, 9, 11, 14, 15, 17 až 19, 22, 24, 25

Vypúšťa sa povinnosť preukazovania skutočností, ktoré si ústredie dokáže už v dnešnej dobe získať vlastnou činnosťou, resp. preukázanie niektorých skutočností je novelou premiestnené do iných ustanovení zákona.

K bodu 29

Prechodné ustanovenie zohľadňujúce zmeny v zákone.

 

K bodu LXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť so žiadosťou výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Úpravy v terminológii zákona.

 

K Čl. LXII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov a právnické osoby so sídlom mimo územia SR preukazovať bezúhonnosť potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu ktorého je príslušníkom alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava alebo kde má sídlo

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť predložiť výpis z obchodného registra.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť dôchodcovskej správcovskej spoločnosti predložiť výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. LXIII

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzickej osoby. Upravuje sa postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa zohľadňuje oprávnenie subjektov na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Zavádza sa možnosť preukazovania bezúhonnosti prostredníctvom využívaním informačného systému verejnej správy, ak preverujúca osoba má oprávnenie používať informačný systém verejnej správy.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa vypúšťajú náležitosti bezpečnostného dotazníka podnikateľa - výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXIV

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 61ca.

 

K Čl. LXVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba a právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 3aa.

 

K Čl. LXVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 7aa.

 

K Čl. LXVIII

K bodu 1

Z dôvodu právnej istoty a odstránenia pochybností v aplikačnej praxi sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa na poskytovanie dotácií nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ponecháva priestor, aby sa na poskytovanie dotácií vzťahoval správny poriadok, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým poskytovateľ dotácie získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXIX

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby dokladovanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. LXX

K bodom 1, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Podrobnosti o vyžiadaní výpisu z registra trestov sú upravené v novelizačnom bode 5. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXI

K bodom 1 a 6 až 8

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodom 2 až 4, 5 a 9

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť pre cudzincov a zahraničné právnické osoby obdobným potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, kde má sídlo, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace.  Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXII

K bodu 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodom 4 až 6

Vypúšťa sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIII

K bodom 1, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov, zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIV

K bodom 1, 11, 17, 19, 23 a 25

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnym údajom zapisovaných do obchodného registra a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra. Táto povinnosť sa zachováva pri zahraničných osobách, ktoré sú naďalej povinné dokladovať obdobný výpis ako je výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 4, 7, 9, 10, 15, 17, 18, 21, 22 a 24

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Táto zmena sa netýka zahraničných osôb, ktoré sú povinné dokladovať bezúhonnosť obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z obchodného registra ako obligatórnej prílohy.

K bodu 6

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z listu vlastníctva ako obligatórnej prílohy.

K bodom 3, 8, 12, 16, 19 a 25

Legislatívno-technické úpravy ustanovení, ktoré zohľadňujú vypustenie povinnosti dokladovania jednotlivých výpisov z príslušných zdrojových registrov.

K bodom 9, 13, 14, 20 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa ustanovuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov.

 

K Čl. LXXV

K bodu 1

Zavádza sa odkaz na poznámku pod čiarou za účelom upresnenia údajov požadovaných na zabezpečenie odpisu registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb dokladovať výpis z obchodného registra.

K bodu 3

Navrhované doplnenie ustanovuje postup ministerstva pri zabezpečení odpisu registra trestov.

 

K Čl. LXXVI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov.

K bodom 2, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 18a.

K bodu 4

Vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXXVII

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa nahrádza povinné dokladanie výpisu z registra trestov postupom na vyžiadanie výpisu z registra trestov predložením údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získava výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý však nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. LXXVIII

K bodu 1

Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax je potrebné doplniť právnu úpravu o vylúčenie opravného prostriedku proti príkazom vydaným podľa § 15b ods. 7 rovnako, ako je tomu v prípadoch obdobných príkazov.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra. zároveň navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov orgánom verejnej moci. Zároveň upravuje postup preukazovania bezúhonnosti cudzincov a občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dlhodobo nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodom 4 a 6

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť žiadateľa a prevádzkovateľa hazardnej hry prikladať ministerstvu k žiadosti alebo v prípade okolností podľa § 24 výpis z obchodného registra.

K bodu 5

Vypustením navrhovaného ustanovenia sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra nadácií alebo výpis z registra záujmových združení k žiadosti o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie charitatívnej lotérie.

 

K Čl. LXXIX

K bodom 1, 3 a 4

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť prikladania výpisu z obchodného registra, údajov zapisovaných a listín evidovaných v obchodnom registri.

 

K Čl. LXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov v novelizačnom bode 2.

 

K Čl. LXXXI

K bodom 1, 2, 5, 7 až 11

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a  orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  odpis z registra trestov. Osoba poskytne ministerstvu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre potreby vyžiadania odpisu registra trestov iba potrebné údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  získa odpis registra trestov.

K bodom 3, 4 a 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 12

Upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXII

K bodu 1

V navrhovanej úprave ustanovenia sa k návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia  vypúšťa povinnosť prikladania listov vlastníctva dotknutých pozemkov alebo ich výpisov ako povinnej prílohy. 

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti uchádzačov za členov lesnej stráže a členov lesnej stráže. Fyzická osoba poskytne správnemu orgánu iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXIII

K bodom 1 až 3 a 12

Navrhované zmeny ustanovení upravujú postup pri preukazovaní spoľahlivosti a postup pri zabezpečení odpisu registra trestov.

K bodom 4 až 11

Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby dokladovať výpis zo živnostenského registra. Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby a právnickej osoby predkladať prehľad o svojich podnikateľských činnostiach a výpis z obchodného registra.

K bodu 13

Zmenou ustanovenia sa zavádza oznamovacia povinnosť zamestnanca pri zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie jeho spoľahlivosti.

K bodom 14 až 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 4 až 11.

 

K Čl. LXXXIV

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukazovania bezúhonnosti Slováka žijúceho v zahraničí. V žiadosti o vydanie osvedčenia na preukázanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí poskytne žiadateľ údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10.

 

K Čl. LXXXV

K bodom 1 až 5, 8 a 9,

Účelom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti prekladať správnemu orgánu výpis z obchodného registra,  výpis zo živnostenského registra a výpis z katastra nehnuteľností ako povinnú prílohu k návrhom a žiadostiam. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 5, 7, 10 a 11

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov. Žiadateľ poskytne Štátnej kúpeľnej komisii iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Štátna kúpeľná komisia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVI

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, v ktorom oprávnení dediči museli v prípade, ak dôjde k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu úmrtia žiadateľa o príspevok na zateplenie rodinného domu, predkladať Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXXXVII

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vojakov v zálohe a zároveň sa určuje postup, akým vojenský útvar získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVIII

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je upresniť postup preukázania bezúhonnosti a zároveň sa určiť postup, akým  sa získava výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 39.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť prikladať ako prílohu k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. LXXXIX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmenou ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o členstvo v rade správcov a stanovuje spôsob akým Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky postupuje pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov jadrového fondu.

 

K Čl. XC

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa mení spôsob preukazovania bezúhonnosti žiadateľa,  štatutárneho orgánu žiadateľa a cudzinca ako žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

K bodu 2 

Navrhovanou úpravou sa mení postup pri dokladaní výpisu z registra trestov. Možnosť účastníka konania požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov sa úpravou mení na povinnosť poskytnúť údaje, aby správny orgán mohol bezodkladne zaslať tieto údaje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a ustanovuje sa postup akým Štátna veterinárna a potravinová správa získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 123a..

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra ako obsahovej náležitosti oznámenia podľa § 39 ods. 8.

K bodu 4

V navrhovanej zmene sa vypúšťa povinnosť pripájať k žiadosti výpis z obchodného registra, živnostenského registra a výpisu z listu vlastníctva.

 

K Čl. XCII

K bodom 1 a 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti a postup akým regionálny úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XCIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra a povinnosť zahraničnej právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra o organizačnej zložke podniku v Slovenskej republike. Ponecháva sa povinnosť predkladať obdobný dokument, akým je výpis z obchodného registra pre zahraničné právnické osoby, ktoré nemajú sídlo ani organizačnú zložku podniku na území Slovenskej republiky, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Zároveň sa ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár a vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, namiesto ktorého žiadateľ uvedie iba údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 26 sa upravuje spôsob vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCIV

K bodu 1

Doplnenie ustanovenia má za úlohu umožniť dostatočné overenie totožnosti osôb na účely zabezpečenia výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Doplnenie ustanovenia rozširuje okruh zamestnancov, ktorí overujú správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia sa dopĺňa dôvod, na základe ktorého sa vydáva výpis z registra trestov a  na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

V nadväznosti na predošlý novelizačný bod sa zohľadňuje doplnenie osôb oprávnených žiadať výpis z registra trestov a teda s tým súvisiace overovanie správnosti údajov na vyžiadanie výpisu z registra trestov oprávnenou osobou.

K bodu 5

Doplnením ustanovenia sa rozširuje okruh dôvodov na vydávanie odpisu registra trestov.

K bodu 6

Vypustenie ustanovenia, nakoľko pominuli dôvody preukazovania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti odpisom registra trestov pre vojakov v zálohe na účely zaradenia do aktívnych záloh.

K bodu 7

Doplnenie ustanovenia z dôvodu povinnosti preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť v nadväznosti na zmenu zákona o súdnej rade – preukazovanie bezúhonnosti členov disciplinárnych senátov a kandidáta na sudu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne.

 

K čl. XCV  

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o vydanie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCVI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o typové schvaľovanie ES výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra. Ponecháva sa iba povinnosť prikladať k žiadosti výpis, ak je žiadateľ zapísaný v inej, obdobnej evidencii v štáte, v ktorom má sídlo.

 

K Čl. XCVII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra alebo ich úradne osvedčené kópie.

 

K Čl. XCVIII

K bodom 1 až 3 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pripojiť k žiadosti o geologické oprávnenie výpis z registra trestov fyzických osôb, ich zástupcov, právnických osôb a členov štatutárneho orgánu právnických osôb, teda tých osôb, ktoré sú žiadateľmi o geologické oprávnenie. Zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si ministerstvo vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincom, a to dokladovaním výpisu z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého sú príslušníkom. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

K bodom 4 až 6

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo jeho úradne osvedčenú kópiu.

K bodu 7

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 9

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa zrušuje povinnosť prikladať k žiadosti o odplatný prevod výpis z obchodného registra, živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

 

K Čl. XCIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje možnosť získať výpis z registra aj elektronickou formou na Ústrednom portáli verejnej správy. Uvedená možnosť bola sprístupnená na základe osobitného zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena ustanovenia bude mať pozitívny vplyv na zníženie administratívnej záťaže využitím informačného systému verejnej správy.

K bodu 2

V súvislosti s konaniami registrového úradu je ustanovenie potrebné doplniť aj o konanie podľa osobitného predpisu požadovaného legislatívou EÚ - čl. 13 nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce v platnom znení.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti fyzickej osoby a zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si registrový úrad vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo iným rovnocenným dokladom, vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého sú občanom.

 

K Čl. C   

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti zakladateľa komoditnej burzy, osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady a generálneho sekretára. Tieto osoby poskytnú v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov.

K bodu 3

Upravujú sa podrobnosti o postupe pri vyžiadaní výpisu z registra trestov..

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť komoditnej burzy predkladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

 

K Čl. CI    

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa ustanovuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 3.

K bodu 2

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov ako povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie dotácie. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním.

K bodu 4

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K bodu 5

Navrhovaná úprava upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov kandidátov na členov správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti žiadateľov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru pobyt alebo sídlo, a ak sa jedná o zahraničné právnické osoby.

K bodu 2, 6, 9

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť prekladať výpisy z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 3, 7 a 10

Navrhovaná úprava ruší povinnosť predkladať list vlastníctva alebo jeho kópiu.

K bodu 5

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje právo ministerstva vyžiadať si od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov osôb, ktoré vykonávajú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím ako samostatné odborné činnosti na účely splnenia podmienky bezúhonnosti.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava.

 

K Čl. CIV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov dokladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb dokladať výpis z obchodného registra a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti. Osoba navrhnutá za člena rady poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovuje bezúhonnosť ako ďalší predpoklad na zvolenie fyzickej osoby na výkon funkcie riaditeľa fondu.

K bodu 3 a 6

Upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladať výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 4.

 

K Čl. CVI

K bodu 1

Navrhovaným vypustením ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

 

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Ministerstvu sa poskytujú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CVIII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa v ustanovení ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný. Zavádza sa povinnosť označiť úradný register, v ktorom je žiadateľ zapísaný.

K bodom 2 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov pre občanov Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIX

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o registráciu prikladať k žiadosti výpis z listu vlastníctva a ponecháva sa iba upravené ustanovenie o prikladaní nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

 

K Čl. CX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vo vnútorných odkazoch v predpise v nadväznosti na zmeny vykonané v predošlom novelizačnom bode

 

K Čl. CXI

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z listu vlastníctva ministerstvu.

 

K Čl. CXII  

K bodom 1 až 5, 8, 10, 11, 13, 14, 18 až 23 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním a zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov.

K bodom 6, 7, 9, 12, 15 až 17

Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010,  ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES má európsky orgán pre bankovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES („smernica PDS2“) sú uvedené splnomocňovacie ustanovenia na základe ktorých je európsky orgán pre bankovníctvo oprávnený na vydanie usmernení pre oblasť platobných služieb. Na aplikáciu usmernení európskeho dohľadu pre bankovníctvo sa práve navrhovanou zmenou vytvorí spôsob (prostriedok), na základe ktorého bude možné tieto usmernenia  európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo preberať  do Slovenského právneho poriadku, okrem prípadu, ak nedodrží ani nemá v úmysle dodržať usmernenie o tom informuje príslušný európsky orgán dohľadu pre bankovníctvo.

K bodom 24 a 25

Cieľom uvedených úprav je zosúladenie spracúvania osobných údajov vyplývajúceho poskytovateľovi platobných služieb (bez potreby bez súhlasu dotknutej osoby) v zmysle výnimky podľa ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z., čomu zodpovedalo aj prezentované vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov.

 

K Čl. CXIII

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXIV

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre občanov iných členských štátov preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom.

 

K Čl. CXV

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je zrušenie povinnosti pre fyzické osoby, ak sú zapísané v obchodnom registri a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o licenciu výpis z obchodného registra. Zároveň vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a upravuje sa dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.  Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti občana iného členského štátu Európskej únie výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CXVI

K bodom 1 až 3

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra a živnostenského registra prípadne obdobného úradného registra. Povinnosť dokladovania výpisov sa nahrádza označením úradného registra, v ktorom je zapísaný.

K bodom 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa ponecháva povinnosť dokladovať zakladateľskú listinu, zakladateľskú zmluvu alebo spoločenskú zmluvu v prípade ak je spoločnosť založená ale ešte nie je zapísaná v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

K bodom 3 až 6

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

 

K Čl. CXVIII

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb predkladať výpisy z verejných registrov, akými sú obchodný register a živnostenský register a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci..

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

K bodu 4

Rozšírenie zákona o § 6a o poskytovaní dotácii je vyvolané zmenou uplatňovania postupov pri overovaní plnenia podmienok na získanie dotácie. Tým, že MK SR sa bude oboznamovať s údajmi potrebnými na vyžiadanie si informácii potrebných na ich overenie a osobnými údajmi, je potrebné zaviesť túto možnosť do predmetného zákona. Prijatá smernica EK o GDPR stanovuje, že oboznamovať sa s osobnými údajmi môže ústredný orgán štátnej správy iba pre potreby zákonom stanovených konaní a v zmysle zákona. Tým, že dochádza k rozšíreniu informácii, ktoré si MK SR musí v zmysle nového znenia zákona vyžiadať je potrebné upraviť oprávnenie samotného ministerstva spracovávať osobné údaje žiadateľov dotácií.

 

K Čl. CXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladovať výpis z katastra nehnuteľností. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti, čestné vyhlásenie žiadateľa a písomný súhlas vlastníkov nehnuteľnosti ak žiadateľ nie je vlastník nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb predkladať výpis zo živnostenského registra , výpis z obchodného registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa vypúšťa povinnosť priložiť k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra a list vlastníctva. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti ak žiadateľom nie je vlastník nehnuteľnosti.

K bodu 5

Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXII

K bodu 1

Gramatická úprava.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z obchodného a živnostenského registra.

K bodu 3 a 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť štatutárneho zástupcu žiadateľa o poskytnutie dotácie predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby štatutárny zástupca na účely preukázania bezúhonnosti poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 4

Úprava z dôvodu vypustenia predkladania z výpisu obchodného a živnostenského registra.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra nehnuteľností alebo úradne osvedčenú kópiu listu vlastníctva.

 

K Čl. CXXIII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXIV

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie list vlastníctva. Ponecháva sa povinnosť predkladať k žiadosti o poskytnutie dotácie zmluvu o nájme nehnuteľnosti alebo zmluva o výpožičke nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXV

K bodom 1 až 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov prikladať k žiadostiam ako povinné prílohy výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich kópie.

 

K Čl. CXXVI

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kontaktnej osoby. Navrhuje sa aby kontaktná osoba poskytla údaje potrebné na vyžiadanie  výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXVII

K bodom 1 až 3, 5 až 7

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre depozitára, vedúceho zamestnanca depozitára alebo žiadateľa predkladať ako povinnú prílohu k žiadosti o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby povinné osoby v žiadosti poskytli iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa spôsob vyžiadania výpisu. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť pre správcovskú spoločnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodu 8

Ruší sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXXVIII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Navrhuje sa aby kontaktná osoba miesto predkladania výpisu z registra trestov v žiadosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie  tohto výpisu.

 

K Čl. CXXIX

K bodom 1 až 4 a 7

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo obdobného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 5, 6 a 8

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať ako povinnú prílohu výpis z obchodného registra a živnostenského registra v žiadostiach o udelenie licencie a v žiadostiach o poskytnutie dotácie.

 

K Čl. CXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov členov výberovej komisie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

K bodu 3

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXXXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

V navrhovanej zmene sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako náležitosť k žiadostiam a oznámeniam. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať svoju bezúhonnosť poskytli pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov iba údaje.

V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo rovnocenného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 4

Zmena navrhovaného ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť predkladať výpis z obchodného registra spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

 

K Čl. CXXXII

K bodom 1 , 3 a 4

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov

K bodu 2 a 5

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o zápis do registra zberateľov a zápis do registra zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby osoby. ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli na tento účel údaje potrebné na vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre žiadateľa o autorizáciu prípravku na ochranu rastlín dokladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného a výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava

 

K Čl. CXXXIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov v žiadostiach o vydanie povolenia na predaj liehu a žiadostiach o oprávnenie na distribúciu. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli v žiadosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXV

K bodom 1, 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli správnemu orgánu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca predkladať výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom.  

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre prevádzkovateľa cestnej dopravy preukazovať finančnú spoľahlivosť podniku dokladaním výpisu z obchodného registra.

 

K Čl. CXXXVI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

 

K Čl. CXXXVII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o vydanie povolenia na prenos elektriny. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXVIII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena má za cieľ zrušiť povinnosť predkladať výpis z registra trestov spolu so žiadosťou a upraviť postup preukazovania bezúhonnosti členov rady, riaditeľa a členov dozornej rady Fondu na podporu vzdelávania. Navrhuje sa, aby tieto osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 4a.

 

K Čl. CXXXIX

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie na vypúšťanie skleníkových plynov výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXL

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť dokladať ako prílohu k žiadosti o vydanie povolenia alebo zmenu povolenia výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. CXLI

K bodom 1, 3, 6, 7 a 8

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať ako prílohu k žiadosti výpisy z obchodného, živnostenského registra alebo registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 2 a 4 

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti list vlastníctva.

K bodu 9

Navrhovaným znením sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby. 

 

K Čl. CXLIII

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie licencie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich osvedčené kópie.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov a zároveň upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov.

 

K Čl. CXLIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXLV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedu Regulačného úradu a kandidátov na funkciu predsedu Dopravného úradu. Tieto osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLVI

K bodom 1, 3 až 5

V navrhovanom znení sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov. V žiadosti sa poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa ruší povinnosť pre žiadateľa o udelenie oprávnenia na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXLVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Na účely vyžiadania výpisu z registra trestov poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXLVIII

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná rada Slovenskej republiky získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLIX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a spôsob, akým  komora získa výpis z registra trestov. 

 

K Čl. CL

K bodom 1, 2, 4 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým fond získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca preukazovať bezúhonnosť obdobným potvrdením, akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je občanom.

K bodu 3

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti  prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLI

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLII  

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie a doklady na účely preverenia totožnosti. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií prípadne Národná banka získa výpis z registra trestov. Zavádzajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 22ba a 22bb.

 

K Čl. CLIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť pre poisťovne, zahraničné poisťovne, zaisťovne alebo zahraničné zaisťovne predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 3 a 5

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Fyzické osoby poskytnú pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 4

Vypustenie povinnosti dokladovania bezúhonnosti fyzickej osoby výpisom z registra trestov.

 

K Čl. CLIV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Fyzické osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 27a.

 

K Čl. CLV

K bodom 1 až 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť žiadateľa predkladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 122a.

 

K Čl. CLVI

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť fyzickej osoby predkladať národnej rade výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného registra ako aj úradne osvedčené odpisy živnostenského oprávnenia.

 

K Čl. CLVIII

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vo výberovom a prijímacom konaní a zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. CLIX

Navrhovaná úprava ruší povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania výpis z listu vlastníctva. Zároveň sa ponecháva povinnosť priložiť k návrhu výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva

 

K Čl. CLX

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť fyzickej osoby, právnickej osoby a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby predkladať úradu výpis z registra trestov. Tieto osoby na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 3, 4 a 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť dokladovať údaje, ktoré si vie úrad z vlastnej činnosti overiť z informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. CLXI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií alebo štatutárny orgán správcu získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a.

 

K Čl. CLXII

K bodom 1, 2, 3 a 4

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť osoby predkladať výpis z registra trestov. Osoba na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým personálny úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 5, 6 a 8

Úprava ustanovení v nadväznosti na zmeny, ktoré nastali úpravami v novelizačnom článku 3.

K bodu 7

Navrhovaná zmena rozširuje údaje, ktoré sa evidujú v osobnom spise vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy o výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIII

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIV

K bodu 1

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať spolu so žiadosťou o zápis do zoznamu audítorských spoločností výpis z obchodného registra alebo jeho osvedčenú kópiu. Ponecháva sa iba preukazovanie v prípade, ak ide o spoločnosť len založenú, ale ešte nezapísanú do obchodného registra.

 

K čl. CLXV

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o zápis do registra fyzických osôb. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov

 

K Čl. CLXVI

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať k žiadosti o podporu nepriamou formou  výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CLXVII

K bodu 1

Navrhovaná ustanovenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti členov rady. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov. V prípade členov rady pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené pri článku I.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do štátnej služby. Zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa výpis z registra trestov. V prípade uchádzača o štátnu službu pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov.

 

K Čl. CLXVIII

K bodom 1, 2 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti predkladať výpis z registra trestov a úprava postupu preukazovania bezúhonnosti žiadateľov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava zavedením legislatívnej skratky.

K bodu 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLXIX

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť navrhuje od 1. júla 2018.

 

Bratislava 21. február 2018

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

Peter Pellegrini v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

K predpisu 364/2004, dátum vydania: 24.06.2004

3

Odôvodnenie

Všeobecná časť

a) Zhodnotenie platného právneho stavu a odôvodnenie nevyhnutnosti novej právnej úpravy

Hydroenergetický potenciál je jedným z druhov národného bohatstva a jeho nevyužívanie predstavuje nenávratné hospodárske straty napriek tomu, že je stále sa obnovujúcim zdrojom energie. Vysoké využívanie tohto energetického zdroja vo vyspelých štátoch Európy dokumentuje jeho ekonomickú a ekologickú výhodnosť.

Národná rada Slovenskej republiky 19. februára 2002 schválila zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2002 a ktorý nahradil viac ako dvadsaťosem rokov platný doterajší zákon o vodách.

Podľa § 78 ods. 3 písm. f) citovaného zákona Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis o pravidlách využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov. Na základe zákona NR SR č. 139/2003 Z.z.., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2000 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je oblasť vodného hospodárstva a tým aj správy hydroenergetického potenciálu ustanovená do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

b) Odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy

Účelom navrhovanej vyhlášky je ustanoviť pravidlá a podmienky využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov v Slovenskej republike ako jednej z dôležitých foriem užívania vôd.

c) Zhodnotenie návrhu vyhlášky s ústavou a zákonom

Návrh vyhlášky je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so zákonom č. 184/2002 Z.z. o vodách, na vykonanie ktorého sa vydáva.

Legislatíva Európskeho spoločenstva nestanovuje podmienky pre oblasť upravenú touto vyhláškou a ponecháva ju na národných legislatívach členských štátov.

d)Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Finančné a ekonomické vplyvy

Vyhláška nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov.

Environmentálne vplyvy

Využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov vo vodných elektrárňach má v porovnaní s využívaním iných energetických zdrojov (uhlie, jadrová energia) rad presvedčivých výhod:

-je to trvalý, nevyčerpateľný, stále sa obnovujúci zdroj energie, šetriaci úmerné množstvo paliva, náklady na jeho ťažbu (a s tým často spojenú i devastáciu krajiny), dopravu, uloženie odpadu,

-je to zdroj vlastný, nezávislý na okolitých krajinách (s výnimkou hraničných tokov),

-je to čistý zdroj, ktorý neznečisťuje ovzdušie a neprodukuje odpad (napr. pri tepelných elektrárňach popolček, pri jadrových elektrárňach jadrový odpad), ktorý je následne potrebné skladovať,

-je to zdroj, ktorý dokáže rýchle (v priebehu niekoľkých sekúnd) reagovať na zmeny zaťaženia v elektrizačnej sústave,

-je to najlacnejší zdroj jalovej zložky elektriny,

-vyžaduje veľmi nízke prevádzkové náklady pri dlhej životnosti a vysokom počte prevádzkových hodín,

-vyžaduje malý počet prevádzkových zamestnancov (mnohé plne automatizované vodné elektrárne pracujú bez obsluhy),

-pri citlivom a technicky správnom riešení nespôsobuje devastáciu prírodného prostredia, transformuje ho na novú kvalitu, pričom pri celkovom zhodnotení všetkých efektov býva využitie hydroenergetického potenciálu aj ekonomicky prínosné.

Vplyv na zamestnanosť

Vyhláška, ktorou sa ustanovujú pravidlá využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov nemá vplyv na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh vyhlášky, ktorou sa ustanovujú pravidlá využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh vyhlášky svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení – životné prostredie a nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

Problematika návrhu vyhlášky je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, avšak nie je prioritou podľa screeningu 2001 a nie je prioritou podľa NPAA.

Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu je v práve Európskej únie upravená:

V primárnom práve, a to v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (amsterdamské znenie) – hlava XIX (Životné prostredie) v čl. 174 a 175.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:

Bez účasti expertov

5

Osobitná časť

K § 1

Ustanovením paragrafu sa vymedzuje rozsah splnomocnenia daného vodným zákonom na vydanie tejto vyhlášky a vymedzuje sa rozsah vodných stavieb s energetickým využitím, na ktoré sa vyhláška vzťahuje.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje základné pojmy a definície pre účely návrhu vyhlášky.

K § 3

Ustanovuje základné zásady nakladania s hydroenergetickým potenciálom, aby sa zabezpečilo jeho optimálne využívanie a nedošlo k jeho zneužitiu.

K § 4 - § 5

Ustanovujú základné úlohy, ktoré vyplývajú z výkonu správy hydroenergetického potenciálu, plánované využívanie hydroenergetického potenciálu a nástroje zabezpečenia optimálneho využívania hydroenergetického potenciálu.

K § 6

Ustanovuje podmienky povolenia na využívanie hydroenergetického potenciálu. Konkrétne povolenie bude vydané s prihliadnutím na druh a parametre objektov a zariadení na využívanie hydroenergetického potenciálu a výhľadové vodohospodárske zámery v danej oblasti. Povolenie na využitie hraničných tokov bude viazané na stanovisko príslušnej Komisie hraničných vôd.

K § 7

Na základe doterajších skúseností je stanovené prednostné právo využívania hydroenergetického potenciálu na vybudovaných vodných stavbách doterajšiemu správcovi, prevádzkovateľovi alebo spoluužívateľovi vodnej stavby. Dôvodom je skutočnosť, že primárny účel týchto objektov vždy ovplyvňuje energetické využívanie vôd. Dochádza preto ku kolízii záujmov s ekonomickými dopadmi, s riešením ktorých sú jednoznačne nepriaznivé skúsenosti.

K § 8 až § 10

Tieto ustanovenia určujú, za akých podmienok dochádza k dočasnému obmedzeniu využívania hydroenergetického potenciálu, k zmene a k zrušeniu povolenia na využívanie hydroenergetického potenciálu a zániku povolenia.

K § 11

Ustanovenie zdôrazňuje povinnosť odvádzať platby za využívanie hydroenergetického potenciálu alebo odoberanie energetickej vody ustanovenú zákonom č. 184/2002 Z.z.

Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov budú podrobnejšie riešené osobitným predpisom.

K § 12

Obsahuje hlavné zásady ktoré majú vlastníci vodných stavieb s energetickým využitím dodržiavať pri ich výstavbe, prevádzke a údržbe, aby nedošlo k ohrozeniu verejných záujmov a aby bola zabezpečená spolupráca s orgánmi štátnej vodnej správy poverenými kontrolou využívania hydroenergetického potenciálu.

K § 13

Ustanovuje podmienky na zriadenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby s energetickým využitím.

K § 14

Ustanovuje podrobnosti žiadosti o povolenie na zriadenie vodnej stavby s energetickým využitím.

K § 15

Ustanovuje spoluúčasť na nákladoch súvisiacich s výstavbou a prevádzkou vodnej stavby s energetickým využitím.

K § 16

Vo vodnom zákone bol termín „vodné diela“ nahradený v súlade s európskou legislatívou termínom „vodné stavby“. Preto bolo do predkladaného návrhu vyhlášky zapracované ustanovenie, podľa ktorého sa vodné diela s energetickým využitím podľa predchádzajúcich predpisov považujú za vodné stavby s energetickým využitím.

K § 17

Nadobudnutie účinnosti vyhlášky sa navrhuje od 1.1.2004.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

K predpisu 364/2004, dátum vydania: 24.06.2004

32

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) je komplexnou právnou úpravou o vodách vyskytujúcich sa prirodzene na Zemi. Týka sa všetkých foriem vodných útvarov, ochrany vôd, práv k vodám a ich evidencie, vodných stavieb a práv a povinností týkajúcich sa pozemkov bezprostredne súvisiacich s vodami. Nahradí doterajšiu právnu úpravu z roku 2002, v ktorej bolo v súlade s Národným programom pre prijatie acquis communautaire transponovaných 13 smerníc Európskej únie v oblasti vôd okrem smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/60/EC zo dňa 23. októbra 2000, ktorá ustanovuje rámec činnosti Spoločenstva pre politiku v oblasti vôd (ďalej len „ Rámcova smernica o vode“) a nadobudla účinnosť v decembri 2000.

V návrhu zákona o vodách sú zachované právne inštitúty, ktoré majú na Slovensku dlhodobú tradíciu a súvisia s nakladaní s vodami, všeobecným používaním vôd, povolením na osobitné používanie vôd, vydávaním súhlasu na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení, ktoré môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vyjadrení k zámeru stavieb z hľadiska ochrany vodných pomerov a ďalšie.

V návrhu zákona je transponovaná Rámcová smernica o vode, keďže táto smernica nebola, vzhľadom na termín nadobudnutia jej účinnosti, ani súčasťou Národného programu pre prijatie acquis communautaire. V zmysle príslušných ustanovení smernice sú členské štáty Európskej únie povinné ju transponovať najneskôr do 22. decembra 2003 a kandidátske krajiny do termínu vstupu do EÚ.

Rámcová smernica o vode predstavuje v súčasnosti vrchol komunitárneho práva EÚ v oblasti vôd, čím sa prešlo od riešenia jednotlivých problémov, upravených v predchádzajúcich smerniciach, ku komplexnému prístupu k ochrane a využívaní vôd a k celkovému jeho ekologickému poňatiu. Určujúcim faktorom kvality vôd, v zmysle tejto novej koncepcie, je v záujme ochrany a zlepšenia kvality európskych vôd hodnotenie ekologického a holistického stavu vôd, stanovenie environmentálnych cieľov, návrh na realizáciu opatrení na ich dosiahnutie, vrátane ich finančného zabezpečenia, plánovanie v povodiach, stratégia na elimináciu znečistenia nebezpečnými chemickými látkami, informovanie verejnosti a zavedenie finančných nástrojov, súvisiacich s vodohospodárskymi službami a užívaním vôd.

V nadväznosti na uvedené požiadavky sa rozširuje predmet vodného zákona a v záujme zabezpečenia ochrany vôd a ich trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele, pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a pre chránené územia. Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je dosiahnutie „dobrého stavu“ všetkých vôd, ktorý by mal byť dosiahnutý do roku 2015. Dobrý stav povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického a dobrého chemického stavu pre útvary povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé vodné útvary a výrazne zmenené vodné útvary (kanály, prieplavy, vodné nádrže a pod.). Dobrý stav podzemných vôd znamená dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a dobrého chemického stavu a odvrátenie trendov zvyšovania koncentrácie znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí.

Nástrojom pre dosiahnutie environmentálnych cieľov je proces vodného plánovania vo vymedzených oblastiach povodí na národnej úrovni, ale aj v oblastiach medzinárodných povodí, ktorých sú tieto súčasťou. Dosiahnutie environmentálnych cieľov sa zabezpečuje prostredníctvom programov opatrení, ktoré sú obsahom plánov manažmentu povodí. V prípade Slovenskej republiky, ktorej teritórium v prevažnej miere pripadá k povodiu Dunaja je potrebné sa zamerať na regionálny aspekt (aktivity sú koordinované Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja), ako aj na bilaterálne dohody v oblasti hraničných vôd, najmä na spoluprácu s Poľskou republikou, v povodí Visly.

Novým aspektom tejto úpravy je účasť verejnosti na procese prípravy a schvaľovania plánov manažmentu oblastí povodí. Súčasne sa uplatňuje nová štruktúra vodného plánovania, ktorá spočíva vo vypracovaní rámcového plánov manažmentu oblastí povodí, s definovanými väzbami na medzinárodné povodia - oblasť povodia Dunaja a Visly a „Vodného plánu Slovenska“.

Na základe vykonaných analýz sú v návrhu zákona upresnené ustanovenia, súvisiace s už transponovanými smernicami, tak aby sa dosiahla úplná zhoda s právom EÚ. V neposlednom rade boli využité i skúsenosti z ročnej aplikácie vodného zákona v praxi a navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniklých problémov a upresnenie formulácií v záujme ich jednoznačného výkladu.

Do návrhu zákona sú zapracované ustanovenia, týkajúce sa pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti so zákonom č. 139/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

V návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) sa v novo navrhnutej úprave dvanástej časti rieši problematika poplatkov a platieb za používanie vôd z hľadiska jednotlivých odberateľov a užívateľov i z hľadiska poskytovaných úžitkov vodohospodárskych služieb. Pod platbami sa pre účely tohto zákona sa chápu také peňažné úhrady, ktorých výška je stanovená na základe ekonomických podkladov, dokumentujúcich vodohospodárske výrobné a pracovné procesy. Pod poplatkami sa chápu také peňažné úhrady, ktorých výška je určená štátom v podstate ad hoc a môže sa nimi sledovať niektoré špecifické zámery štátu (zníženie nákladov na výkon správnych činností, zmena orientácie obyvateľov a podnikateľskej sféry na niektoré poskytované služby a pod.)

V súvislosti s transpozíciou Rámcovej smernice o vode vznikajú nové požiadavky na monitorovanie vôd, ktoré je nevyhnutné pre určenie a dosiahnutie environmentálnych cieľov.

Tieto skutočnosti sú premietnuté do vyčíslenia finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Prvá časť – Odhad nákladov na verejné financie

Monitorovanie vôd

Odhad nákladov na monitorovanie povrchových vôd:

1.Inšpekčný monitoring – jeho zavedenie v roku 2005 11 mil. Sk

jednorázová požiadavka na verejné financie v uvedom roku, inšpekčný monitoring sa opakuje každých 6 rokov

2.Prevádzkový monitoring – jeho realizácia od roku 2006 3 mil. Sk

Odhad nákladov na monitorovanie podzemných vôd:

3.Inšpekčný monitoring – jeho zavedenie v roku 2005 4,5 mil. Sk

jednorázová požiadavka na verejné financie v uvedom roku, inšpekčný monitoring sa opakuje každých 6 rokov

4.Prevádzkový monitoring – jeho realizácia od roku 2006 2 mil. Sk

Celkové náklady na monitorovanie vôd – jednorázovo v roku 2005 15,5 mil. SK

Celkové náklady na monitorovanie vôd v roku 2006 5 mil. Sk

Predmetné úprava vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov príspevkovej organizácie SHMÚ o 2 zamestnancov v roku 2004.

Platby za vodohospodárske služby

Odhad nákladov na verejné financie je vykonaný na základe podmienok roku 2003, kedy náklady na zabezpečovanie používania vôd na plavbu a na poskytovanie služieb vo verejnom záujme boli vyčíslené na 150 mil. Sk. Reguláciou cien služieb uskutočňovaných správcom vodohospodársky významných vodných tokov, ktoré by boli jeho príjmom podľa navrhovanej právnej úpravy, by došlo k zníženiu nákladov na verejné financie o 30 mil. Sk. Takže predpokladané výdavky štátneho rozpočtu na krytie nákladov na práce realizované vo verejnom záujme (zabezpečovanie plavby na medzinárodnej dunajskej vodnej ceste a na odstraňovaní mimoriadnych povodňových škôd) by predstavovali 120 mil. Sk.

Poplatky za odbery podzemných vôd

Poplatky za odbery podzemných vôd sú určené podľa účelu ich použitia rôznymi sadzbami, pričom v záujme eliminácie dopadu spoplatňovania užívania vôd na obyvateľstvo neboli poplatky za odbery podzemných vôd pre verejné vodovody zvýšené a zostávajú na terajšej úrovni 1,00 Sk.

Za účelom racionálneho a trvalo udržateľného využívania zdrojov podzemných vôd a predovšetkým pre vytvorenie podmienok na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa zavádzajú poplatky za odbery podzemných vôd pre účely, na ktoré použitie pitnej vody sa ustanovuje osobitnými predpismi, pre odbery geotermálnych vôd a zvyšujú sa poplatky za odbery pre ostatné využitie.

Podľa navrhovanej právnej úpravy poplatky za odbery podzemných vôd predstavujú príjmy štátneho rozpočtu približne 550 mil. Sk. Odhad tohto príjmu bol vyčíslený na základe údajov o odberoch podzemných vôd v roku 2002, evidovaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom a predstavuje nasledujúce výšky ročných poplatkov za odbery podzemných vôd:

◊◊ odbery pre verejné vodovody315 mil. Sk

◊◊ odbery podzemných vôd pre účely, na ktorých použitie pitnej vody

sa ustanovuje osobitnými predpismi 32 mil. Sk

◊◊ odbery vôd na závlahy 13 mil. Sk

◊ ◊ ostatné využitie 190 mil. Sk

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

Spoplatnenie vypúšťaného znečistenia by malo viesť producentov odpadových vôd k zvyšovaniu účinnosti odstraňovania klasického organického znečistenia vôd na mechanicko-biologických ČOV a k znižovaniu zaťažovania povrchových vôd vo vodných tokoch rozložiteľnými organickými látkami. Návrh výšky sadzieb poplatkov bude finančne zvýhodniť producentov odpadových vôd s dosahovaným vysokým čistiacim efektom oproti tým producentom, ktorí nedosahujú pri čistení odpadových vôd úroveň potrebnú na adekvátnu ochranu kvality vôd recipientov.

Zvýšená potreba ochrany vôd určených na odber pre úpravu na pitné vody a snaha o čo najvyššiu redukciu vypúšťaného znečistenia do takýchto vodných tokov bude riešená zavedením koeficientu, ktorým sa zvyšuje celkový poplatok za vypúšťanie odpadových vôd.

V záujme postupného prechodu z doterajšej právnej úpravy na novú právnu úpravu sa celková výška poplatkov bude uplatňovať postupne až do roku 2010.

Konkrétne sadzby budú ešte predmetom posudzovania v rámci prípravy nariadenia vlády SR .

Odhad dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC

Ekonomický dopad nie je vyčísliteľný pre nedostatok objektívnych podkladov. Predpokladá sa však iba minimálny priamy ekonomický dopad (odhad cca 1,0 mil. Sk) úprav platieb za vodohospodárske produkty na rozpočty obcí a VÚC.

Odhad finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce

Nemá dopady

Odhad finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu

Nemá dopady.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

1. Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života

Zvýšenie platieb za poskytované vodohospodárske služby vrátane zabezpečovania úloh verejnoprospešného charakteru, medzi ktorými dominujúce miesto zaujímajú opatrenia v oblasti protipovodňovej ochrany a úlohy, ktoré správca vodných tokov zabezpečuje vo verejnom záujme sa sprostredkovane dotkne aj obyvateľstva zlepšením podmienok pre kvalitu života (presadzovanie environmentálnych opatrení v oblasti správy a prevádzky vodných tokov a jednotlivých povodí, zvýšenie ochrany pred povodňami, výrazná podpora rozvoja cestovného ruchu, športu a rekreácie, rozvoj lodnej dopravy, a pod.). Na druhej strane zvýšenie cien povrchovej vody, ktorá je dodávaná vodárenským spoločnostiam na výrobu pitnej vody môže ovplyvniť cenu dodávanej pitnej vody. S ohľadom na skutočnosť je cena pitnej a odkanalizovanej vody je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, tento ekonomický dopad nie je možné presne špecifikovať

2. Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu

Stanovenie jednoznačných ekonomických podmienok vytvorí prijateľnejšie a stabilnejšie ekonomické a finančné prostredie pre rozvoj výrobných a nevýrobných odvetví národného hospodárstva, ktoré sú viazané priamo alebo sprostredkovane na vodné toky, vodné plochy a povrchovú vodu. Súčasne vytvorí vhodné ekonomické podmienky pre správcu vodných tokov a správcov povodí pre zabezpečovanie úloh súvisiacich so správou vodných tokov a správou povodí bez nárokov na dotácie zo štátneho rozpočtu.

Na úrovni materiálnych, technických a ekonomických podmienok roku 2003 zvýšených o náklady na zabezpečenie opráv a údržby DHM do výšky normatívu opráv (+ 700 mil. Sk) úpravy cien všetkých produktov vodohospodárskeho výrobného procesu na báze ekonomicky oprávnených nákladov vrátane miery zisku 10 %, ktoré budú regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví predstavujú celový objeme 3 205 mil. Sk, ktorý je vyšší v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2003 o 1 751 mil. Sk a predstavuje zvýšenie platieb pre:

a) odberateľov povrchovej vody celkom696 mil. Sk

z toho: aa) vodárenské spoločnosti na výrobu pitnej vody 24 mil. Sk

ab) odbery pre priemysel spolu 589 mil. Sk

z toho: - pre Slovnaft 42 mil. Sk

- pre EVO Vojany 390 mil. Sk

- ostatných výrobcov el. energie 30 mil. Sk - pre hutnícky priemysel 36 mil. Sk

- pre strojárenský priemysel 16 mil. Sk

- pre celulózopapierenský priemysel 35 mil. Sk

- pre ostatných priemyselných odberateľov 40 mil. Sk

ac) odbery pre poľnohospodárstvo 52 mil. Sk

z toho: pre závlahy 50 mil. Sk

ad) pre ostatných odberateľov 31 mil. Sk

b) výrobcov elektrickej energie v MVE s výkonom nad 100 kW,

ak sú vlastníkmi vodohospodárskej a energetickej časti MVE 24 mil. Sk

c) využívateľov hydroenergetického potenciálu vodných tokov,

ktorým sa dodáva kinetická energia povrchovej vody vo VN

s energetickým využitím(pri predpokladanej výrobe 2,4 mld. kWh

el. energie a bez zohľadnenia VD Gabčíkovo, ktoré sú riešené inou

formou)1 031 mil. Sk

(pri priemernej výrobe el. energie 2,4 mld. Sk a súčasných platbách za využívanie hydroenergetického potenciálu v objeme 270 mil. Sk, to predstavuje platbu výrobcov elektrickej energie správcovi vodných tokov vo výške 0,1125 Sk z 1 kWh vyrobenej elektrickej energie; podľa predloženého návrhu na spoplatnenie hydroenergetického potenciálu pri tej istej predpokladanej výrobe elektrickej energie by platba výrobcov elektrickej energie predstavovala 0,5 421 Sk z 1 kWh vyrobenej elektrickej energie).

Celkové zvýšenie platieb za využívaný hydroenergetický potenciál sa premietne do nákladov výrobcov elektrickej energie vo vodných elektrárňach, ktoré sa môže a bude riešiť v závere roka 2004 predložením podkladov týchto výrobcov elektrickej energie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý svojim rozhodnutím určí cenu elektrickej energie pre jednotlivých odberateľov. Cenu elektrickej energie určenú na trh nie je možné v súčasnej dobe určiť, možno však predpokladať, že zvýšenie platieb za využívaný hydroenergetický potenciál sa premietne v plnom rozsahu do cien elektrickej energie.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v súčasnosti niektorí odberatelia neakceptujú maximálnu cenu povrchovej vody, schválenej pre rok 2003 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví vo výške 1,88 Sk/m3bez DPH (napr. EVO Vojany odoberá povrchovú vodu za cenu 0,704 Sk/m3), preto úpravy cien povrchovej vody na cca cenu 2,62 Sk/m3 budú pre týchto odberateľov oveľa výraznejšie a negatívne ovplyvnia ich náklady.

Realizácia úprav cien vodohospodárskych produktov sa predpokladá k 1. januáru 2005, podklady pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predloží správca vodných tokov a správca povodí najneskôr do 31. októbra 2004.

Týmito navrhovanými úhradami za poskytované vodohospodárske produkty by mali byť vykryté všetky náklady správcu vodných tokov a správcu povodí spojené so správou vodných tokov a správou povodí, teda aj náklady na zabezpečenie protipovodňovej ochrany a mali by byť tiež vytvorené finančné zdroje na jednoduchú reprodukciu DHM.

3. Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky

Obsahová i formálna stránka navrhovanej úpravy je plne v súlade s cieľmi hospodárskej politiky, pretože do vzťahov správcov vodných tokov a povodí na jednej strane a odberateľov a užívateľov povrchovej vody na strane druhej zavádza zásady a kritériá platné v Európskej únii a tiež ekonomické kritériá v stanovovaní podmienok pre rozvoj všetkých podnikateľských i nepodnikateľských subjektov.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Navrhovaná úprava má za cieľ zlepšenie stavu všetkých vôd a vodných ekosystémov za účelom dosiahnutie ich dobrého stavu do roku 2015 prostredníctvom integrovaného manažmentu vôd v rámci povodí a čiastkových povodí a realizáciou programov opatrení. Integrovaný manažment povodí ma súčasne v zmysle RSV i medzinárodný aspekt, v prípade Slovenska dosiahnutie dobrého stavu vôd v celom povodí Dunaja od jeho prameňa už po ústie do Čierneho mora.

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Keďže v zmysle navrhovanej úpravy v oblasti platieb za poskytovanie vodohospodárskych služieb, by mal mať správca vodných tokov zabezpečené primerané finančné zdroje nielen na financovanie nákladov, súvisiacich so správou vodných tokov a povodí, ale aj na financovanie rozvojových vodohospodárskych investícií, možno predpokladať zvýšenie zamestnanosti cca o 300 osôb, z toho u správcu vodných tokov o cca 80 zamestnancov a u dodávateľských stavebných a ostatných organizácií cca o 220 osôb. Mierne zvýšenie zamestnanosti možno predpokladať aj u niektorých podnikateľských subjektov, ktorí rozvíjajú podnikateľské aktivity súvisiace s vodnými tokmi, vodnými plochami a vodou v oblasti ubytovacích, rekreačných a stravovacích služieb, teda v oblasti cestovného ruchu a tiež v rozvoji podnikateľských aktivít energetiky, rybárstva a osobnej a nákladnej vodnej dopravy.

Zvýšenie zamestnanosti sa týka celého územia Slovenska, pretože správca vodných tokov ako štátny podnik má celoslovenskú pôsobnosť a v predpokladom rozsahu sa dosiahne zhruba do 18 mesiacov od nadobudnutí účinnosti vodného zákona. Zabezpečenie pracovných síl na celom území Slovenska s ohľadom na požadovanú kvalifikáciu a počty nie je problematické. Pracovné miesta sa zabezpečia výberovým konaním a prostredníctvom príslušných úradov práce, osobitné nároky na zabezpečenie dodatočných finančných zdrojov na krytie miezd prípadne iných nákladov súvisiacich so zamestnanosťou sa neuplatňujú.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

1.Návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) svojou problematikou patrí do oblasti životného prostredia a táto oblasť je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ďalej je problematika týkajúca sa životného prostredia upravená v článku 81 Európskej dohody o pridružení a kapitole 8 prílohy Bielej knihy a je v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2003,

2.táto problematika predmetom aproximácie práva podľa Partnerstva pre vstup, NPAA ako aj kapitoly 22 screeningu.

Problematika návrhu právneho predpisu:

je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- Smernica Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975 o kvalite povrchových vôd určených na odber pitnej vody

- Smernica Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie

- Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia

- Smernica Rady 78/659/EHS z 18. júna 1978 o kvalite sladkých vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality za účelom podpory života rýb

- Smernica Rady 79/869/EHS z 9. októbra 1979 týkajúca sa metód merania a početnosti odberov a rozborov povrchových vôd určených na pitné účely

- Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd proti znečisteniu spôsobenému určitými nebezpečnými látkami

- Smernica Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre odpadové vody s obsahom ortuti vypúšťané z výroby chlór - alkalickej elektrolýzy

- Smernica Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom kadmia

- Smernica Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom ortuti v iných výrobách než chlór - alkalická elektrolýza

- Smernica Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 pre limitné hodnoty a kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom hexa – chlórcyklohexánu

- Smernica Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o hraničných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v Zozname prílohy k Smernici Rady 76/464/EHS

- Smernica Rady 91/271/EHS z 21.mája 1991 o čistení mestských odpadových vôd a

- Smernica Rady 91/676/EHS z 12 decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

- Smernica Rady 98/83/EHS z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej pre ľudskú spotrebu (pitná voda)

- Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

b) úplná

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: Bez účasti expertov

Osobitná časť

K ČL. I.

K § 1

Predmetom právnej úpravy je komplexná reglementácia vzťahov týkajúcich sa vôd. Úvodné ustanovenia vymedzujú účel, ktorý je premietnutý v § 1 ods.1 v nadväznosti na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/60/EHS zo dňa 23. 12. 2002, ktorá ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva politiky v oblasti vôd (ďalej „rámcová smernica o vode“). Oproti predchádzajúcemu zákonu o vodách je systém ochrany a používania vôd koncipovaný tak, že zahrňuje aj vodné ekosystémy a od vôd priamo závislé krajinné ekosystémy. Súčasne tento zákon upravuje aj vzťahy fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám a podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia.

K § 2

Ustanovenia tohoto paragrafu uvádzajú jednotlivé pojmy a ich definície. K pôvodným pojmom, ktoré definuje vodný zákon sa dopĺňajú pojmy podľa rámcovej smernice o vode napríklad pojem útvar povrchovej vody, útvar podzemnej vody, výrazne zmenený vodný útvar, umelý vodný útvar, hydrogeologický rajón, povodie a ostatné pojmy sú upravené v novom znení napríklad hydraulický kolektor, odpadová voda, voda z povrchového odtoku, kanalizácia, splašková odpadová vody, priemyselná odpadová vody a primárne čistenie.

K § 3

Zákon rozdeľuje vody na povrchové vody a podzemné vody. Všeobecne uznávaným základným znakom povrchových vôd je ich prirodzený výskyt na zemskom povrchu vo forme vodných útvarov tečúcej alebo stojatej vody. Iba v prípade vodného toku (jedna z možných kategórií vodných útvarov povrchovej vody) sa pripúšťa, že môže z časti tiecť aj pod zemským povrchom.

V záujme odstránenia výkladových pochybností, ktoré v praxi pretrvávajú vo vzťahu k bagroviskám, štrkoviskám a iným zaliatym ťažobným jamám, sa v zákone ich vymedzenie upresňuje. Keďže kritériom rozlišovania povrchových vôd a podzemných vôd je to, kde sa prirodzene vyskytujú, následná činnosť prírody alebo človeka nemá za následok zmenu ich povahy. A preto aj z právneho hľadiska podzemnými vodami zostávajú vody tiež potom, čo sa ich hladina obnažila prepadom skrývky v dôsledku prírodných vplyvov alebo činnosťou človeka (napr. ťažbou štrku). Právny režim podzemných vôd v celom rozsahu sa bude teda vzťahovať aj na bagroviská a štrkoviská až po zrušení dobývacieho priestoru a právny režim povrchových vôd na vodné nádrže, jazerá a horské plesá.

Pri prameňoch ide o podzemnú vodu, ktorá sa prirodzeným spôsobom dostala na zemský povrch, a preto patrí do režimu podzemných vôd. Odtok vody z prameňa však už je začiatkom vodného toku a teda patrí do režimu povrchových vôd.

S ohľadom na prirodzené, spravidla veľmi priaznivé vlastnosti podzemnej vody z hľadiska ich odberu pre pitnú vodu, zákon upravuje aj prioritu používania podzemnej vody. na tieto účely.

Za osobitné vody sa považujú vody, ktoré sa svojimi prirodzenými vlastnosťami (napr. zvýšenou teplotou, chemickým zložením), či spôsobom výskytu odlišujú od bežných povrchových vôd a podzemných vôd.

Osobitné vody sú čiastočne vyňaté z právneho režimu povrchových vôd a podzemných vôd a ich právny režim upravujú iné predpisy. Predpisy o zdravotnej starostlivosti a banské predpisy. Tento zákon sa na osobitné vody vzťahuje iba v prípadoch, v ktorých to výslovne uvádza.

§ 3 ods. 2 definuje pojem povrchová voda, ktorou je voda vyskytujúca sa na zemskom povrchu. V písmenách a) až d) sú precíznejšie vymenované jednotlivé druhy povrchovej vody – sú nimi rieky, potoky a ostatné vodné útvary, občasne tečúce nesústredené vody, jazerá a iné stojaté povrchové sústredenia vody a tzv. vnútorné vody, ktorými sú vody vyskytujúce sa na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom.

Úpravou 5 a 6 sa vypustili banské vody z pojmového vymedzenia osobitných vôd a v súlade s ustanovením § 40 banského zákona sa banské vody z hľadiska tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody. Na banské vody sa vzťahuje vodný zákon pokiaľ, banský zákon neustanovuje v § 40 ods. 2 inak. Z toho vyplýva, že banské vody podliehajú právnej ochrane podľa vodného zákona ako aj hydrologickej bilancii. To znamená, že odbery banských vôd nad 15.000 m3 alebo 1250 m3 mesačne treba nahlasovať oprávnenej osobe. Na odbery banských vôd a na iné ich užívanie nebude potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy. Na vypúšťanie použitých banských vôd (odpadové vody) do po povrchových vôd a do podzemných vôd bude vydávať povolenie podľa § 17 vodného zákona orgán štátnej vodnej správy. Na vypúšťanie takýchto vôd do banských vôd bude vydávať povolenie podľa § 40 ods. 4 banského zákona orgán štátnej vodnej správy po dohode s obvodným banským úradom. Banská voda je banskou vodou až dovtedy, pokiaľ sa nezrušia rozhodnutia vydané Banským úradom.

K § 4

Nové znenie § 4 vyplynulo z Rámcovej smernice o vode.

Odseky 1 až 11 definujú pojmy, ktoré súvisia so stavom povrchových vôd a stavom podzemných vôd.

Odsek 1 všeobecne definuje stav povrchových vôd. Pre stav povrchových vôd je definovaný dobrý stav povrchových vôd, dobrý ekologický stav povrchových vôd, dobrý chemický stav povrchových vôd.

Odsek 5 všeobecne definuje stav podzemných vôd. Pre stav podzemných vôd je definovaný dobrý stav podzemných vôd, dobrý chemický stav podzemných vôd.

Odsek 9 definuje dobrý ekologický potenciál.

Navrhovaná úprava odseku 13 upresňuje činnosti, ktoré sa musia vykonávať v rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, hlavne z hľadiska získavania podkladov pre stanovenie a dosiahnutia environmentálnych cieľov a súčasne rozširuje predmet programu monitorovania, ktorého schvaľovanie zostáva v pôsobnosti ministerstva.

V odseku 14 sa vypúšťa odkaz na § 44 ods. 2 písm. a) ako nadbytočný .

Do odseku 15 sa dopĺňa nový subjekt, ktorým je správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorý môže na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd požadovať údaje od tých, ktorí nakladajú s povrchovými vodami alebo podzemnými vodami, od orgánov verejne správy a od prevádzkovateľov informačného systému. V súvislosti s jeho rozšírenými úlohami pri správe oblastí povodí. sa mu umožňuje požadovať na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu vôd údaje bezplatne.

K § 5

Ustanovenie upravuje environmentálne ciele, podľa rámcovej smernice o vode, ktoré ochranu vody rozširujú na všetky druhy vody, tak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a pre chránené územia.

Ustanovenia určujú environmentálne ciele pre chránené územia, ktorými sú povrchové vody určené na odber pre pitnú vodu, oblasti kúpania pre verejnosť, povrchové vody vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, chránené vodohospodárske oblasti, ochranné pásma vodárenských zdrojov, citlivé oblasti, zraniteľné oblasti, chránené územia a ich ochranné pásma.

K § 6

Zákon zakladá inštitút vodnej bilancie, ktorú rozdeľuje na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu.

Základnou bilančnou jednotkou pre vodnú bilanciu je čiastkové povodie. Úlohou hydrologickej bilancie je porovnávať zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval a úlohou vodohospodárskej bilancie je porovnávať požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou. Zároveň a definujú pojem využiteľné množstvo podzemnej vody.

V odsekoch 5 a 6 sa ukladá oznamovacia povinnosť odberateľom podzemných vôd a povrchových vôd a tým, ktorí vypúšťajú odpadové vody a osobitné vody v určenom množstve poverenej osobe, ktorým je Hydrologickému ústavu Bratislava.

K § 7

Ustanovenie definuje vodárenské zdroje, ktorými so vodné útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd využívané na odber vody pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb alebo umožňujúce odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave sú vodárenskými zdrojmi ako aj vodárenské toky.

Povrchové vody vodných útvarov určených na odber pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody ustanovené nariadením vlády SR č. 491/2002 Z.z. a ukazovatele kvality pitnej vody dodávanej na zásobovanie obyvateľstva ako aj i kontrolu ich dodržiavania ustanovujú zdravotnícke predpisy.

K § 8

Ustanovenie upravuje ochranu vodných útvarov alebo ich častí vhodných na kúpenie. Ich identifikáciu bude vykonávať ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a vyhlasovať vodné útvary vhodné na kúpanie je príslušný krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. Ak vodné útvary vhodné na kúpanie nespĺňa požiadavky na kvalitu vody ustanovené zákonom č. 272/10004 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, príslušný orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s orgánom na ochranu zdravia opatrenia na ich dosiahnutie.

K § 9

Ustanovenie zabezpečuje osobitnú ochranu vôd určených na závlahy a vo vykonávacom predpise určuje konkrétne požiadavky na kvalitu týchto vôd. Vodné útvary alebo ich časti vyhlasuje krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou na základe návrhov predkladaných Ministerstvom pôdohospodárstva.

Kvalitatívne ciele vody určenej na závlahu sú v Slovenskej republike doteraz určené iba na úrovni technickej normy (STN 75 7143).

K § 10

Ustanovenia definuje povrchové vody pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, ktorých identifikáciu zabezpečuje ministerstvo a ich vyhlasovanie sa uskutočňuje všeobecne záväznou vyhláškou krajských úradov životného prostredia.

Ustanovenia § 6 až 10 vychádzajú s príslušných smerníc Rady EÚ, ktoré určujú povinnosť prijať a vykonať nevyhnutné opatrenia potrebné na to, aby sa dosiahli stanovené kvalitatívne ciele pre príslušné vodné útvary a určuje aj lehoty, v ktorých majú byť tieto kvalitatívne ciele dosiahnuté. Výnimku v tom tvorí voda určená na závlahy, ktorá sa, s ohľadom na ochranu zdravia obyvateľstva a na ochranu podzemných vôd, nesmie použiť na zavlažovanie, ak nevyhovuje požiadavkám ustanoveným nariadením vlády.

Vzhľadom k tomu, že využívanie vodných útvarov alebo ich častí s vodou na kúpanie, na závlahy, resp. s vodou vhodnou na podporu života najmä pôvodných druhov rýb, bude takmer vždy späté s rozvojom a využívaním územia regiónu, v ktorom sa tieto vody nachádzajú, zákon ustanovuje, aby príslušné vodné útvary alebo ich časti a im zodpovedajúce oblasti vyhlasoval orgán štátnej vodnej správy príslušného krajského úradu životného prostredia. Zabezpečí sa tým lepšia koordinácia rôznych hľadísk i nárokov na územný a hospodársky rozvoj regiónu a využívanie jeho prírodných zdrojov, ako aj realizácia opatrení, potrebných na dosiahnutie vytýčených cieľov územného rozvoja v danom regióne.

Zavedením uvedených inštitútov sa sleduje predovšetkým zvýšiť ochranu ľudského zdravia, a to nie len pokiaľ ide o vodárenské zdroje, ale zavedením systémovej starostlivosti o vody napr. aj vo vodných nádržiach, či v štrkoviskách, v ktorých sa aj v súčasnosti v sezóne kúpe veľký počet osôb, avšak systémové zabezpečenie kvality týchto vôd nie je zákonom riešené.

K § 11 až 16

Tretia časť vodného zákona nahradzuje a súčasne rozširuje pôvodnú úpravu zákona. Zodpovedá požiadavkám rámcovej smernice o vode v oblasti vymedzenia povodí a čiastkových povodí a ich správy a nového prístupu v problematike vodného plánovania (§ 11 až 16).

K 11

V § 11 sú definované oblasti povodí a ich správa.

Oblasťami povodí sú súvislé územia Slovenskej republiky vymedzené podľa prirodzených hydrologických hraníc čiastkových povodí, ku ktorým sú priradené hydrologické rajóny. Oblasťami povodí v povodí Dunaja sú povodie Dunaja, povodie Váhu, povodie Hrona, povodie Hornádu, povodie Bodrogu, a v povodí Visly je povodie Popradu a Dunajca.

Odsek 4 definuje správu oblastí povodí. V písmenách a) až k) je vymedzenie činností, ktoré patria pod správu oblastí povodí.

Odsek 5 určuje subjekt, ktorý vykonáva správu oblastí povodí, ktorým je správca vodohospodársky významných vodných tokov.

K § 12

Odsek 1 všeobecne definuje pojem „plánovanie v oblasti povodí“ ako sústavnú koncepčnú činnosť vykonávanú za účelom všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov, vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov vody a poskytovanie vodohospodárskych služieb, regulácie využívania vôd pre škodlivými účinkami vôd. Vodné plánovanie sa vykonáva prostredníctvom plánov manažmentu povodí, ktorým súčasťou sú programy opatrení.

V odseku 2 uplatňuje nová štruktúra vodného plánovania, ktorá spočíva vo vypracovaní plánov manažmentu oblastí povodí a Vodného plánu Slovenska pre dosiahnutie environmentálnych cieľov prostredníctvom programov opatrení.

K § 13

Ustanovenia upravujú plán manažmentu povodí.

Odsek 1 všeobecne definuje plán manažmentu povodí, ktorý je základným nástrojom plánovania v oblasti vôd. Plány manažmentu í povodí sa vypracúvajú pre povodie Dunaja, povodie Váhu, povodie Hrona, povodie Hornádu, povodie Bodrogu a povodie Popradu a Dunajca.

Upravuje sa proces vypracuvávania plánu manažmentu povodí a spolupráca s jednotlivými subjektami, ktorým sú krajské úrady životného prostredie a ostatné dotknuté orgány štátnej správy a samosprávne kraje. Plány manažmentu povodí zabezpečujú ministerstvom poverené odborné organizácie. Určuje sa termín schválenia plánov manažmentu povodí - do 31. decembra 2009. Určuje sa postup vypracovania, prehodnocovania a aktualizácie plánov manažmentu oblastí povodí aj s časovým a vecným postupom, ktorý určuje rámcová smernica o vode. Vzhľadom na záväznosť týchto ustanovení, boli do novelizovaných ustanovení tieto požiadavky premietnuté.

Odsek 4 upravuje účasť verejnosti na procese prípravy a schvaľovania plánov manažmentu povodí.

K § 14

Ustanovenie definuje Vodný plán Slovenska, ktorého vypracovanie zabezpečuje ministerstvo a schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Vodný plán Slovenska je podkladom na vypracovanie Medzinárodného plánu manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu manažmentu povodia Visly v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

K § 15

Ustanovenie upravuje program opatrení, ktorý vychádza z analýz vykonaných v rámci vodného plánovania a obsahuje úlohy na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych cieľov. Pre jednotlivé úlohy sa určuje časový plán ich uskutočnenia, zdroje a spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočnenie. Pri každom opatrení sa musí vyhodnotiť predpokladaný výsledok z hľadiska zlepšenia stavu vodných pomerov v danom vodnom útvare.

K § 1 6

Ustanovenie určuje v súlade s Rámcovou smernicou EÚ úlohu dosiahnutia dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd prostredníctvom plnenia opatrení, ktoré vychádzajú z plánu manažmentu povodí v termíne do 31. decembra 2015.

K § 17

Toto ustanovenie upravuje základné povinnosti pri nakladaní s vodami. Pojem nakladanie s vodami vyjadruje najvšeobecnejší vzťah daného subjektu k vodám. Zahŕňa jednak používanie vôd, najmä odbery povrchových vôd a podzemných vôd, vypúšťanie odpadových vôd , ale aj iné ich využitie k plavbe, k rekreácii a využitie sily vody. Súčasťou nakladania s vodami sú i činnosti, ktoré majú vplyv na vodné pomery.

V predloženom návrhu zákona sa zaraďuje, medzi základné povinnosti pri nakladaní s vodami, v súvislosti s transpozíciou Smernice Rady č. 76/464/EHS a č. 86/280/EHS, povinnosť v jestvujúcich priemyselných zdrojoch (§ 2 ods. 28) postupne obmedzovať vo vypúšťaných odpadových vodách škodlivé látky, ktoré sú uvedené v Zozname II tohto zákona a postupne obmedzovať až do úplného vylúčenia z vypúšťaných odpadových vôd obzvlášť škodlivé látky, ktoré sú uvedené v Zozname I Prílohy č. 2 tohto zákona. Z nových priemyselných zdrojov zásadne nie je možné vypúšťať obzvlášť škodlivé látky v odpadových vodách. V súlade so Smernicou EÚ č. 86/280/EHS zákon umožňuje však povoliť na obmedzenú dobu vypúšťanie obzvlášť škodlivých látok aj z nových priemyselných zdrojov, a to za podmienok uvedených v zákone a podrobnejšie rozvedených v nariadení vlády Slovenskej republiky vydaným podľa tohto zákona. Konečným riešením však aj v týchto prípadoch musí byť úplné zamedzenie vypúšťania obzvlášť škodlivých látok do povrchových vôd.

Ustanovenie odseku 5 je zaradené do návrhu zákona na základe požiadaviek vyplývajúcich z príslušných smerníc Rady EÚ a sleduje sa ním rešpektovať a naplniť princíp, že ochranu jednej zložky životného prostredia nie je možné riešiť na úkor iných zložiek životného prostredia.

K § 18

Úprava všeobecného používania vôd sa preberá z doterajšej právnej úpravy. V tomto smere existuje kontinuita právnej úpravy na našom území už viac ako sto rokov. Obsahovo úprava všeobecného používania vôd sa rozšírila aj užívanie podzemných vôd a vymedzili sa jednoduché zariadenia, ktoré podmieňujú takéto užívanie.

K § 19

Plavba sa podľa zákona považuje všeobecne za voľnú a zakazuje sa plavba plavidiel so spaľovacími motormi len na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na hospodársky chov rýb a na odkrytých podzemných vodách.

Zákon zároveň splnomocňuje krajské úrady životného prostredia všeobecnou záväznou vyhláškou upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov, ochrana vodných stavieb a zariadení.

Významnou úpravou je zákaz zásobovania plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.

K § 20

Ustanovenie upravuje používanie banských vôd len, ak podnikateľ banskej činnosti nepotrebuje používať banskú vodu pre vlastnú činnosť. Ukladá sa mu povinnosť umožniť odber banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie.

K § 21

Ustanovenie § 21 ods. 1 upravuje rozdelenie povolení na prípady užívania povrchových vôd a na prípady užívania podzemných vôd a na ostatné prípady, ktoré sa týkajú užívania povrchových vôd a podzemných vôd. Úpravou sa zabezpečuje prehľad v špecifikovaní jednotlivých prípadov, na ktoré sa vzťahuje inštitút osobitného užívania.

Regulácia osobitného používania vôd formou povolení, vydávaných orgánmi štátnej vodnej správy má rovnako, ako úprava všeobecného používania vôd, na našom území dlhoročnú tradíciu a právnu kontinuitu.

Povinnosť mať povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa rozšírila aj na výkon niektorých činností, ktoré môžu významne ovplyvniť vodné pomery, ako napr. hospodársky chov vodnej hydiny v povrchových vodách, intenzívny chov rýb, či závlaha pozemkov odpadovými vodami po ich čistení.

Uvedené rozšírenie prípadov osobitného používania vôd, v ktorých sa vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa navrhuje z dôvodov zvýšenia účinnosti ochrany vôd a odstránenia niektorých nejasností pri aplikácii príslušných ustanovení súčasného zákona.

V dôsledku implementácie príslušných ustanovení smerníc Rady EÚ sa v navrhovanej úprave uvádzajú prípady, na ktoré možno vydať iba časovo obmedzené povolenia a k ním prislúchajúce lehoty, na ktoré možno vydať povolenie orgánu štátnej vodnej správy napr. na vypúšťanie odpadových vôd a tiež aj niektoré náležitosti povolenia.

K § 22

Zákon ustanovuje, že práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z povolenia na osobitné používanie vôd, vydaného na účel spojený s užívaním nehnuteľností prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa majetku. Predpokladom na takýto prechod povolenia na osobitné používanie vôd je, že táto nehnuteľnosť bude i naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Nadobúdateľ je však povinný prevod alebo prechod takéhoto majetku oznámiť do dvoch mesiacov orgánu štátnej vodnej správy. V tejto súvislosti zákon upravuje aj možnosť riešenia prípadov, keď oprávnený na odber povrchových vôd prenechá časť povoleného odberu inému. Pôjde napríklad o prípady rozdelenia nehnuteľností, pôvodne napojených na jeden vodný zdroj, bez toho, aby si každý musel samostatne zabezpečiť pripojenie na tento zdroj.

Zverená je pôsobnosť orgánu štátnej vodnej správy zasiahnuť do využívania vôd v prospech zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, ak výdatnosť vodného zdroja prevyšuje potrebu užívateľa.

K § 23

Úprava o vydávaní povolení orgánu štátnej vodnej správy aj na výkon niektorých činností, ktoré môžu významne ovplyvniť vodné pomery bola prevzatá z platného vodného zákona Správcovi vodného toku, ktorý vykonáva tieto činnosti v súvislosti s prevádzkou a údržbou vodného toku sa povolenie nevydáva.

K § 24

Zákon preberá podľa doterajších predpisov inštitút zmeny, zrušenia, dočasného obmedzenia a zániku povolenia na osobitné používanie vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy.

Taxatívne vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých môže orgán štátnej vodnej správy ním vydané povolenie na osobitné používanie vôd, zmeniť alebo zrušiť. Výkon štátnej vodnej správy si vyžaduje zmeny rozhodnutia v ktoromkoľvek čase jeho platnosti na rozdiel od správneho poriadku. V prípade zmeny alebo zrušenia rozhodnutia je potrebné vykonať riadne konanie pri zachovaní zákonných ustanovení, najmä musí byť oprávnenému daná možnosť, aby zaujal stanovisko k chystanému rozhodnutiu a možnosť použitia opravného prostriedku, pretože ide o obmedzenie alebo zánik oprávnenia, ktoré mu doteraz patrilo.

Osobitne sa riešia prípady prechodného nedostatku vody vo vodárenskom zdroji, ktoré si vyžadujú obmedziť alebo inak upraviť zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu ak je potrebné dočasne obmedziť alebo upraviť podmienky zásobovania pitnou vodou s verejného vodovodu.

K § 25

Od zrušenia povolení na osobitné používanie vôd treba odlišovať zánik povolenIa na osobitné používanie vôd. Takéto povolenie zanikne zo zákona na základe vzniku taxatívne vymedzených právnych skutočností a nevyžaduje si vydanie samostatného rozhodnutia v správnom konaní.

K § 26

Táto úprava určuje podľa doterajšej právnej úpravy vo väzbe na ustanovenie §120 stavebného zákona pre orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu s výnimkou právomoci územného rozhodovania a vyvlastnenia. Taktiež určuje z časti odlišný postup od stavebného zákona pri povoľovaní vodných stavieb orgánom štátnej vodenej správy ako špeciálnym stavebným úradom.

K § 27

Inštitúty súhlasu zabezpečuje preventívnu ochranu vôd a vodných a pomerov a sú z hľadiska ochrany vôd veľmi dôležité. Súhlasy sa vydávajú na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb alebo zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd.

Stavebné konanie pri týchto stavbách vykonáva všeobecný stavebný úrad. Orgán štátnej vodnej správy, orgánu štátnej správy má v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu.

Z dôvodov účinnejšej ochrany podzemných vôd pred tzv. nepriamym vypúšťaním nebezpečných látok do podzemných vôd, ako to vyplýva z požiadaviek uvedených v Smernici EÚ č. 80/68/EHS, sa ustanovuje, že orgán štátnej vodnej správy vydá súhlas na zhotovenie stavieb a zariadení pre zaobchádzanie s nebezpečnými látkami len po splnení podmienky vyplývajúcej z § 37 ods.2. Pri vydávaní súhlasu v týchto prípadoch musí vychádzať primerane aj z ustanovení § 35 ods. 2 až 5.

K § 28

Vyjadrenie sa vyžaduje k akejkoľvek investičnej činnosti, ako aj k príprave technologických zmien vo výrobnom procese alebo v objeme výroby a v osobitných prípadoch k neinvestičnej úprave stavieb, ku geologickým prácam, k ťažbe štrku a zemným prácam a k lesným hospodárskym plánom.

Vyjadrenia vydané podľa § 28 nemajú povahu administratívneho rozhodnutia. V stavebnom konaní sú súhlasy aj vyjadrenia podkladom rozhodnutia stavebného úradu s tým rozdielom, že súhlasy sa považujú za rozhodnutia o predbežnej otázke a teda ich obsahom je stavebný úrad viazaný (§ 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).

K § 29

Účelom evidencie o vodách je mať k dispozícii vždy aktuálny prehľad o všetkých skutočnostiach a právnych pomeroch, týkajúcich sa nakladania s vodami. V rámci inštitútu evidencie o vodách sa eviduje okrem pôvodnej evidencie povolení, súhlasov, vyjadrení a iných rozhodnutí, vydaných orgánmi štátnej vodnej správy, sa evidujú aj ďalšie skutočnosti, súvisiace s výkonom štátnej vodnej správy. Podrobnosti o vedení evidencie o vodách upravuje Ministerstvo životného prostredia SR všeobecne záväzným právny predpisom.

K § 30

Uvedené ustanovenia nadväzujú na doterajšiu úpravu vodného zákona a sú orientované na všeobecnú povinnosť ochrany vôd, podmienok ich výskytu a obehu. Systém ochrany vôd sa rozširuje aj na vodné ekosystémy a od vôd priamo závislé krajinné ekosystémy, teda chráni sa voda nielen z hľadiska uspokojovania potrieb človeka, ale aj z hľadiska zachovania prírodného a životného prostredia. Úprava sa odvíja z čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať okrem iného . aj prírodu a životné prostredie nad mieru prípustnú zákonom. Uvedená úprava má všeobecný charakter, ale ustanovenie odseku 3 umožňuje orgánu štátnej vodnej správy tieto všeobecne formulované povinnosti podľa miestnych podmienok a potrieb konkretizovať a uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov konkrétne opatrenia zamerané na zachovanie a zlepšovanie vodných pomerov.

K § 31

Účinná ochrana vôd vyžaduje chrániť aj územia ich prirodzeného výskytu a obnovy tak, aby ľudskou činnosťou a aktivitami neboli narušené podmienky prirodzeného výskytu a obnovy povrchových vôd alebo podzemných vôd s negatívnym dopadom na množstvo a kvalitu týchto vôd.

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd je vymedzené územie, na ktorom sa prirodzeným spôsobom tvoria významné zásoby vôd. Hospodárske aktivity na tomto území treba v záujme zachovania prirodzeného výskytu a obnovy týchto významných zdrojov vody podriadiť tomuto účelu. Navrhovaná úprava upresňuje obmedzenia, ktoré musia byť rešpektované pri plánovaní územného a hospodárskeho rozvoja preto, aby sa zabezpečila efektívna ochrana vôd prirodzene sa vyskytujúcich na tomto území. Ako prvá bola na našom území vyhlásená v r. 1978 chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove, kde sa nachádzajú zásoby podzemnej vody európskeho významu. V roku 1987 bolo vyhlásených nariadením vlády ďalších 9 oblastí. Vyhlásené chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd zostávajú naďalej v platnosti.

K § 32

Úpravou podľa tohto ustanovenia sa zabezpečuje ochrana výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti konkrétneho vodárenského zdroja, ktorý sa využíva alebo plánuje využiť na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov. Ochranné pásma určuje orgán štátnej vodnej správy rozhodnutím na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia. Aj v tomto prípade úprava vychádza z platnej právnej úpravy a s niektorými upresneniami preberá z nej aj režim vyhlasovania a regulácie činnosti v ochranných pásmach. Oproti platnej úprave okrem iného zavádza povinnosť nahradiť majetkovú ujmu vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, za obmedzenie alebo zákaz používať tieto nehnuteľnosti najmä podľa zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa zriaďujú za účelom zabezpečenia kvality a zdravotnej bezchybnosti dodávanej pitnej vody. Preto náhradu majetkovej ujmy musí znáša ten, v záujme koho sa ochranné pásma vyhlásili pre plnenie jeho podnikateľskej činnosti, súvisiacej s dodávaním pitnej vody obyvateľstvu.

Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom rozsahu. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody, v ktorej sa určí výška za ročné prípadne dlhšie obdobie, alebo ako jednorázová náhrada. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

Náklady spojené s technickými úpravami v ochranných pásmach vodárenských zdrojov ako aj úhradu majetkovej ujmy je povinný poskytnúť ten, ten, kto odoberá vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenské zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby, slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži.

V sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

K § 33 až 35

Úprava sa zameriava na ochranu pred špecifickým druhom znečisťovania vôd, a to pred znečisťovaním vôd predovšetkým dusíkom a fosforom. Táto úprava bola transponovaná zo smerníc Rady EÚ č. 91/271 a č. 91/676.

Narastajúce množstvá fosforu a dusíka, prejavujúce sa zvyšujúcimi sa koncentračnými hodnotami vo vodách, vedú v povrchových a v odkrytých podzemných vodách k eutrofizácii vôd s následkom nemožnosti ich používania na akýkoľvek účel. Vysoké koncentrácie dusíka (nad 50 mg.l-1) v podzemnej vode vylučuje ju z použitia pre pitnú vodu a pri vyšších koncentráciách môže jej používanie na pitné účely spôsobiť aj smrť kojencov.

Vzhľadom na to, že uvedené látky sa vo väčšom množstve môžu dostávať do vôd v podstate dvomi spôsobmi - vypúšťaním komunálnych odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd s vysokým podielom organického znečistenia alebo používaním (manipuláciou, skladovaním a aplikáciou) organických a priemyselných hnojív v poľnohospodárskej výrobe, aj ochrana pred vnikaním týchto látok do vôd sa zameriava predovšetkým na tieto činnosti.

Na základe uvedených hľadísk úprava ustanovuje vymedziť tzv. “citlivé oblasti”, ako vodné útvary povrchových vôd, ktoré sú alebo môžu byť eutrofizované v dôsledku vypúšťania mestských alebo organicky znečistených priemyselných vôd a tzv. “zraniteľné oblasti”, ako poľnohospodársky využívané územia, ktoré sa “odvodňujú” do povrchových vôd alebo podzemných vôd, pričom hodnota koncentrácie dusičnanov v podzemných vodách je vyššia ako 50 mg.l-1, alebo by mohla byť prekročená, ak by sa neurobili potrebné opatrenia na zamedzenie tohto trendu. Do citlivých oblastí sa zaraďujú aj vodné útvary využívané alebo využiteľné ako vodárenské zdroje, a to bez ohľadu na koncentráciu živín v nich z hľadiska možnej eutrofizácie.

Ustanovuje sa povinnosť vykonať opatrenia potrebné na ochranu povrchových vôd a odkrytých podzemných vôd pred eutrofizáciou a pred nárastom dusičnanov v podzemných vodách nad prípustnú hodnotu. Takými opatreniami sú sprísnené požiadavky a podmienky na vypúšťanie odpadových vôd v citlivých oblastiach a vypracovanie a uskutočňovanie “Programu činnosti” v ohrozených oblastiach. Okrem toho, za účelom zabezpečenia všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pri vykonávaní poľnohospodárskych činností, navrhovaná úprava sa ustanovuje povinnosť vydať Kódex správnej poľnohospodárskej praxe a zabezpečiť jeho dobrovoľné dodržiavanie poľnohospodármi. Príloha č. 5 časť B zákona obsahuje hlavné zásady pre vypracovanie “Programu činnosti” a základné opatrenia, minimálne ktoré by mal obsahovať Kódex správnej poľnohospodárskej praxe.

Smernica Rady EÚ č. 91/676 pripúšťa možnosť vypracovať “Program činnosti” pre každú vymedzenú ohrozenú oblasť osobitne alebo jeden program pre všetky zraniteľné oblasti vymedzené na území členského štátu.

K § 36

Ustanovenie ukladá povinnosť odvádzať a vypúšťať odpadové vody v aglomeráciách s viac ako 2000 ekvivalentnými obyvateľmi v zásade iba verejnou kanalizáciou po vyčistení na mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd. Pripúšťa vo výnimočných a ojedinelých prípadoch tiež odchylný postup.

Zároveň definuje aglomeráciu ako územne ohraničenú oblasť, v ktorej sú osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinuté, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Právna úprava vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových alebo podzemných vôd vychádza z platného tzv. emisno-imisného princípu povoľovania vypúšťania odpadových vôd, pričom zohľadňuje zásady a požiadavky vyplývajúce z príslušných smerníc Rady EÚ, najmä č. 91/271, č. 76/464, č. 80/68 a č. 80/280 a ďalších tzv. dcérskych smerníc smernice č. 76/464. V tejto súvislosti sa zavádzajú, v zhode s príslušnými smernicami Rady EÚ aj niektoré nové pojmy ako napr. “kvalitatívny cieľ,” pod ktorým treba rozumieť v podstate hodnoty ukazovateľov prípustného množstva látok v povrchových vodách podľa platnej úpravy. Pri ustanovovaní týchto hodnôt sa principiálne vychádza na jednej strane z ich toxicity na biocenózu a ľudský organizmus, biologickej rozložiteľnosti (stálosti) a bioakumulácie v žijúcich organizmoch a v organizme ľudí a na strane druhej z najlepších dostupných techník a technológií na elimináciu týchto látok priamo v zdroji vypúšťaných odpadových vôd. Škodlivé látky sa rozčlenili podľa miery ich škodlivosti do dvoch skupín, rozšíril sa ich počet a ustanovujú sa ich hodnoty aj pre podzemné vody.

Do návrhu zákon je zaradený úprava v súlade so Smernicou Rady EÚ č. 76/464. Ide o úpravu, ktorá sa bude týkať vypúšťania predovšetkým priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie. Cieľom tejto úpravy je zvýšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred mimoriadne škodlivými a život ohrozujúcimi látkami, nielen sprísnením limitných hodnôt pre ich vypúšťanie, ale aj vypúšťanie škodlivých látok do povrchových vôd a podzemných vôd postupne obmedzovať a vypúšťanie obzvlášť škodlivých látok do týchto vôd úplne vylúčiť.

Dôležitou zásadou upravenou v zákone je, viazanosť orgánu štátnej vodnej správy pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových alebo podzemných vôd ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd.

Výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia možno povoliť vypúšťanie odpadových vôd pri vykonávaní skúšobnej prevádzky alebo opravy čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov na určený čas, ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente.

K § 37

Úprava obsahuje prísnejšie podmienky vypúšťania odpadových vôd do podzemných vôd oproti ich vypúšťania do povrchových vôd.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že pred vydaním povolenia na vypúšťanie komunálnych odpadových vôd alebo vôd obsahujúcich škodlivé látky do podzemných vôd musí žiadateľ o takéto vypúšťanie zabezpečiť zisťovanie v takom rozsahu, aby bola zdokumentovaná nielen kvalita podzemnej vody a ostatné náležitosti podľa § 37 ods. 1, ale aby sa mohli navrhnúť opatrenia, ktoré účinne zabránia jednak šíreniu sa znečisťujúcich látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách do okolitých vodných útvarov, ako aj poškodzovaniu od nich závislých vodných a krajinných ekosystémov.

Ak sa na základe vykonaného predchádzajúceho prieskumu spoľahlivo preukáže, že daná podzemná voda je hodnotená ako trvalo nevhodná pre akékoľvek používanie, možno povoliť vypúšťanie uvedených odpadových vôd do podzemných vôd. V praxi pôjde spravidla o presne lokalizované a proti šíreniu znečistenia riadne zabezpečené vodné útvary podzemnej vody, ktoré boli veľmi silne znečistené predchádzajúcou priemyselnou alebo poľnohospodárskou výrobou a ich sanácia by bola sporná alebo ekonomicky, či technicky veľmi náročná.

Úprava uvádza tiež striktný zákaz vypúšťať odpadové vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok a tzv. infekčné vody zo zdravotníckych a iných zariadení do podzemných vôd. Prípady jestvujúcich vypúšťaní týchto vôd do podzemných vôd upravujú prechodné ustanovenia.

V súlade so Smernicou Rady EÚ č. 91/271/EHS zákon výslovne zakazuje vypúšťať kal z čistiarní odpadových vôd do povrchových vôd a ustanovuje povinnosť, aby sa tento kal v rámci možnosti využíval. V tejto súvislosti sa ustanovuje povinnosť pre orgány štátnej vodnej správy zverejňovať každé dva roky situačnú správu o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v oblasti ich územnej pôsobnosti. Sleduje sa tým cieľ dostať plnenie uvedených úloh pod verejnú kontrolu, a tým zvýšiť aj takýmto spôsobom zodpovednosť samosprávnych orgánov miest a obcí za dosahovaný stav a úroveň riešenia uvedenej problematiky, keďže vypúšťanie komunálnych odpadových vôd, na rozdiel od priemyselných odpadových vôd, nemožno prakticky zakázať vypúšťať.

K § 38

Navrhovaná úprava vychádza z platnej úpravy. Vykonané zmeny vyplývajú z implementácie smernice Rady EÚ č 76/464 v záujme zvýšenej ochrany vôd, a to nielen pokiaľ ide o určovanie znečisťujúcich látok obsiahnutých v odpadových vodách vypúšťaných do verejnej kanalizácie a ich limitných hodnôt, ale aj o preukázanie splnenia určitých podmienok, súčasne so žiadosťou o vydanie povolenia. Sleduje sa tým zvýšiť význam ochrany zdravia prevádzkových zamestnancov verejnej kanalizácie a ochrany jednotlivých zariadení verejnej kanalizácie, zvýšiť prevádzkovú bezpečnosť čistiarne odpadových vôd i ochranu výslednej kvality čistiarenského kalu z hľadiska jeho ďalšieho spracovania i prípadného využitia. Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

K § 39

Zákon zavádza pojem “nebezpečná látka", a to pre skupiny alebo druhy škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok, uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona, pokiaľ nie sú súčasťou vypúšťaných odpadových vôd. Tým sa sleduje terminologicky odlíšiť významovo i vecne odlišné zaobchádzanie s tými istými látkami a s nimi spojené ochranné opatrenia keď sú súčasťou vypúšťaných odpadových vôd a keď nie sú ich súčasťou.

Ustanovenia obsahujú tiež povinnosti pre používateľa nebezpečných látok z hľadiska prevencie možných únikov nebezpečných látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo do prostredia súvisiaceho s vodu (čo sa označuje v smernici Rady EÚ č. 80/68 ako “nepriame vypúšťanie”) pri nakladaní s nimi.

Navrhovaná úprava uvádza prípady a podmienky, za ktorých môže orgán štátnej vodnej správe povoliť na obmedzený čas a v nevyhnutnej miere použitie nebezpečných látok vo vodách a upravuje aj zaobchádzanie s obalmi z nebezpečných látok.

K § 40

Realizácia opatrení na dosiahnutie súladu vypúšťania škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok v odpadových vodách do povrchových alebo podzemných vôd, ako aj dosiahnutie súladu nakladania s nimi, pokiaľ nie sú súčasťou vypúšťaných odpadových vôd, podľa tohoto zákona bude organizačne, technicky i finančne veľmi náročná. Potrebné opatrenia spočívajú nielen v rekonštrukcii jestvujúcich, či výstavbe nových čistiarní priemyselných odpadových vôd, ale aj v zmenách výrobných technológií a zavadzaní najlepšej dostupnej techniky, či v niektorých prípadoch aj v zmene výrobného programu. Preto navrhovaná úprava, ktorá je v našej právnej úprave nová a vyplýva zo smernice Rady EÚ č. 76/464/EHS a č. 86/280/EHS, ukladá, v súlade so Smernicou Rady EÚ č. 76/464/EHS, vypracovať “Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami”. Určuje tiež podstatné náležitosti tohto programu a lehoty jeho aktualizácie.

K § 41

Napriek sprísnenej úprave na ochranu vôd pred znečistením nemožno v praxi úplne zabrániť znečisteniu vôd, ktoré presiahne prípustnú mieru, napr. v dôsledku prevádzkovej alebo prírodnej udalosti, zanedbaním povinností osôb. Preto je potrebné mať upravený postup pre takýto prípad. Vychádzajúc z doterajšej úpravy a z praktických poznatkov sa v tomto paragrafe upravuje základný postup pri mimoriadnom zhoršení alebo ohrození kvality vôd. Tak, ako doteraz sa počíta s činnosťou Slovenskej inšpekcie životného prostredia, so správcami vodných tokov, ako aj s obcami. Prvotnú zodpovednosť, aj v súlade s príslušnými medzinárodnými dokumentmi, však nesie pôvodca tohto znečistenia, ktorý znáša aj náklady na odstránenie znečistenia bez ohľadu na to, či potrebné opatrenia vykonal osobne alebo ich vykonali namiesto neho odborne spôsobilé a technicky vybavené osoby.

Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo obvodnému úradu životného prostredia, na linku tiesňového volania 112, podľa zákona o integrovanom záchrannom systéme, obci a správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.

Pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd sa ukladá povinnosť vykonať bezprostredné opatrenia a opatrenia na odstránenie jeho následkov, ktorými sú likvidácia uniknutých nebezpečných látok, sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku nebezpečných látok do zeme a uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.

K § 42

Najdôležitejšou zložkou ochrany povrchových vôd a podzemných vôd je prevencia, na ktorú je kladený zvýšený dôraz v predchádzajúcich ustanoveniach. V prípade, že i napriek týmto preventívnym opatreniam dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu povrchových vôd a podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho, je povinnosťou každého kto takéto poškodenie spôsobí, vykonať opatrenia na nápravu. Táto zákonná povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku, ktorého používanie súviselo s ohrozením, alebo poškodením povrchových vôd a podzemných vôd. Pôjde o prípady rôznych prevádzok a výrobných činností, ktoré takýto nepriaznivý stav spôsobia a prejdú do vlastníctva iných subjektov. Zmenou právneho subjektu prechádza zo zákona táto zodpovednosť aj na ďalšieho nadobúdateľa.

Zákon pamätá aj na prípady, keď subjekt povinný vykonať opatrenia nie je známy, alebo nemá prostriedky a hrozí nebezpečie a hrozí nebezpečie zhoršenia stavu vôd alebo prostredia s ním súvisiaceho. V takomto prípade vykonanie opatrení zabezpečí orgán štátnej vodnej správy.

Úprava tohoto ustanovenia rieši aj otázku zabezpečenia prístupu na nehnuteľnosť, alebo dočasné obmedzenie riadneho užívania nehnuteľností za náhradu za účelom vykonania opatrení na nápravu. Ak vykonaným opatrením na nápravu vznikne škoda, vlastníci dotknutých nehnuteľností majú právo na náhradu škody podľa všeobecných právnych predpisov a náhrade škody.

K § 43

Úprava týchto ustanovení je zameraná na pojmové vymedzenie vodného toku a jeho právnej povahy aj s ohľadom na Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Zároveň zachováva kontinuitu vlastníckych vzťahov tak, aby nedošlo k žiadnym vlastníckym zmenám oproti doterajšej úprave, ktorá založila vlastníctvo štátu povrchových vôd vo vodnom toku a pozemkov tvoriacich ich korytá. Nové vymedzenie pojmu vodný tok vytvára právny priestor, aby v súlade s ústavným princípom rovnosti vlastníctva mohli byť vlastníkmi vodných stavieb, alebo pozemkov napríklad umelých vodných tokov aj neštátne subjekty.

V prípadoch neštátneho vlastníctva vodných stavieb na vodných tokoch /vodné nádrže, kanály a pod./ právna povaha nimi zadržiavaných, akumulovaných, resp. odvádzaných povrchových vôd, ako vlastníctva štátu, zostáva nezmenená.

Zákon rieši aj problematiku, ktorá súvisí so spresňovaním brehových čiar korýt vodných tokov, vznikom alebo zmenou nových korýt a tým aj s vymedzením rozsahu pozemkov tvoriacich vodné toky, ako aj problematiku ochrany vodných tokov a ich korýt.

K § 44

Vodné toky sa členia podľa významu na vodohospodársky významné vodné toky a drobné vodné toky a z hľadiska ich využitia na vodárenské vodné toky a ostatné vodné toky. Vodárenské vodné toky sú zároveň aj vodohospodársky významné vodné toky, ktorých

K § 45

Ustanovenie upravuje prípady vrátenia vodného toku zmeny koryta neupraveného vodného toku pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom. Vychádza zo zásady, že správca vodného toku je povinný vrátiť tento vodný tok do pôvodného stavu s výnimkou, ak zmenou koryta dôjde k zlepšeniu odtokových pomerov. Správca vodného toku je v takomto prípade povinný požiadať o povolenie orgán štátnej vodnej správy na jeho vrátenie

K § 46

Definuje základné náležitosti inundačného územia i spôsob jeho vymedzenia. Ochranu vodných tokov zákon zabezpečuje jednak zakotvením povinnosti na vykonávanie riadnej správy a zabezpečenie plnenia všetkých funkcií vodného toku a určením povinností pre vlastníka stavby vo vodnom toku.

zoznam sa v záujme informovanosti ale aj z dôvodov osobitného právneho režimu uverejňuje všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 47

Ustanovenie upravuje zákazy činností, ktoré poškodzujú vodné toky a ich korytá a v tejto súvislosti ukladá povinnosti vlastníkov vodných stavieb a iných technických zariadení umiestnených vo vodných tokoch a na pobrežných pozemkoch.

K § 48

Správa vodných tokov je definovaná, ako činnosti vykonávané v rámci ich údržby a prevádzky za účelom zachovania a rozvoja všetkých funkcií vodného toku na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov. Správa vodných tokov je zverená štátnej organizácií rezortu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Vlastník okrem iného má na vlastné náklady odstraňovať nánosy brániace nehatenému odtoku alebo prietoku vody. Vlastník takýchto pozemkov je povinný zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku alebo ohroziť ich kvalitu a ak ide o drobný vodný tok je povinný na vlastné náklady udržiavať pobrežné pozemky v takom stave, aby netvorili prekážky brániace riadnemu odtoku vôd v koryte vodného toku.

Úlohy na úseku správy vodného toku zákon ustanovuje ako povinnosti správcu. Za významné úlohy možno považovať najmä udržiavanie koryta v stave, ktorý zabezpečuje jeho dostatočnú prietočnosť a bezpečné odvádzanie vody z územia, udržiavanie brehových porastov a porastov v inundačných územiach tak, aby neboli prekážkou odtoku vody. Zákonnou povinnosťou správcu vodného toku je udržiavať v riadnom stave a prevádzkovať vodné stavby v koryte vodného toku. Medzi takéto stavby patria aj úpravy brehov a ďalšie vodné stavby, ktoré slúžia plneniu funkcií vodného toku.

Ďalšie úlohy správcu vodného toku sa týkajú udržiavania splavnosti vodných ciest, vytvárania podmienok pre povolené nakladanie s vodami, ktoré súvisí s vodným tokom, spolupráca pri zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd a spolupráca s orgánmi štátnej vodnej správy pri výkone štátnej správy vo veciach vodného toku.

Povinnosti na úseku riadnej správy vodného toku, do ktorých sa zahrňuje aj výstavba príslušných vodných stavieb, udržiavanie koryta vodného toku a inundačných území v stave, zabezpečujúcom prietočnosť aj veľkých vôd, majú charakter aj prevencie v povodňovej ochrane. Pokiaľ ide o zabezpečovacie práce vykonávané na úseku ochrany pred povodňami správcom vodného toku budú spolu so záchrannými prácami ako aj organizáciou ochrany pred povodňami upravené osobitným zákonom. Do vydania tohoto zákona zostáva ochrana pred povodňami upravená v zákone o štátnej správe vo vodnom hospodárstve a v jeho vykonávacom predpise nedotknutá.

K § 49

Navrhovaná úprava obsahuje aj potrebné oprávnenia pre správcu vodného toku pri správe vodného toku. Patrí sem okrem iného aj oprávnenie vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti s tým, že ak tým spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť.

K § 50

Ustanovenia upravujú povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov. Vlastník takýchto pozemkov je povinný okrem iného zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku alebo ohroziť ich kvalitu a ak ide o drobný vodný tok je povinný na vlastné náklady udržiavať pobrežné pozemky v takom stave, aby netvorili prekážky brániace riadnemu odtoku vôd v koryte vodného toku.

K § 51

Ustanovenie pripúšťa, že v odôvodnených prípadoch možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži. Správca drobného vodného toku môže drobný vodných tok alebo jeho môže prenechať do nájmu alebo do výpožičky neštátnym subjektom, a to koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe, obci územím ktorej drobný vodný tok preteká alebo aj inej právnickej alebo fyzickej osobe, oprávnenej na podnikanie, ak táto preukáže, že drobný vodný tok s jej činnosťou súvisí. súvislosť nájmu alebo výpožičky s jej činnosťou.

K § 52

Navrhované ustanovenie vychádza z platnej úpravy, pričom spresňuje pojem “vodná stavba” a rozširuje príkladný výpočet, vodných stavieb s cieľom predchádzať prípadným nejasnostiam pri posudzovaní vodnej stavby. V zásade možno konštatovať, že účelom vodných stavieb je jednak upravovať hydrologický režim povrchových vôd alebo podzemných vôd v záujme ich lepšieho využívania alebo v záujme ochrany pred ich škodlivými účinkami, jednak využívať prirodzené vlastnosti na uspokojovanie osobných potrieb obyvateľstva alebo na výrobné a iné podnikateľské aktivity.

K § 53 a 54

Ustanovenia týchto paragrafov podrobnejšie upravujú povinnosti vlastníka vodnej stavby v záujme jej riadnej prevádzky a údržby, ktoré je vlastník vodnej stavby povinný vykonávať na vlastné náklady.

Za účelom riadneho výkonu prevádzky a údržby vodnej stavby ukladá zákon povinnosť vlastníkom pozemkov susediacich s vodnou stavbou umožniť vstup na tieto pozemky s tým, že vlastník vodnej stavby je povinný uhradiť škody, ktoré vlastníkovi pozemkov v tejto súvislosti vznikli.

K § 55

Ustanovenie upravuje režim ochrany vodných stavieb tým, že uvádza zákazy niektorých činností, ktorými môže byť vodná stavba ohrozená alebo poškodená. Umožňuje orgánu štátnej vodnej správy určiť pásmo ochrany vodnej stavby na návrh vlastníka tejto stavby. V tomto prípade je vlastník vodnej stavby povinný vlastníkovi nehnuteľnosti nahradiť spôsobenú škodu. Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto svojou činnosťou poškodil vodnú stavbu alebo ohrozil alebo znemožnil jej prevádzku nariadiť odstránenie škodlivého stavu.

K § 56

Zákon obsahuje výpočet základných povinností spojených s prevádzkovaním vodných stavieb, čo je odôvodnené spoločenským záujmom udržiavania vodných stavieb v trvale dobrom a prevádzkyschopnom stave. Jednou z dôležitých povinností vlastníkov vodných stavieb je zabezpečovať na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad. Výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vysoko odborná činnosť, ktorá sa musí zabezpečovať kvalifikovaným pracoviskom. Pre vodné stavy ustanovuje zákon, z hľadiska zabezpečovania odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, pôsobnosť pre Ministerstvo životného prostredia SR na ich zaraďovanie do štyroch kategórií, pričom pre vodné stavby zaradené do I. a II. kategórie môže takýto dohľad vykonávať len špecializovaná organizácia poverená týmto ministerstvom. Úprava obsahuje tiež povinnosti vlastníka, resp. stavebníka vodnej stavby pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.

Podrobnosti týkajúce sa samotného výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa upravia vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 57

Ustanovenie upravuje inštitút manipulačného poriadku vodnej stavby, ktorý je povinný vlastník taxatívne vymedzených vodných stavieb predložiť na schválenie orgánu štátnej vodnej správy. Manipulačný poriadok slúži j samotnému užívateľovi a orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku, pretože sú v ňom upravené podstatné veci, týkajúce sa vodnej stavby s prihliadnutím na rôzne situácie, ktoré môžu nastať zmenami v hydrologickom režime vodného toku alebo manipuláciou s vodnou stavbou.

Vzhľadom na skutočnosť, že vodné stavby na vodnom toku sú svojou prevádzkou na sebe závislé ukladá sa správcovi vodohospodársky významného vodného toku vypracovať súhrnný manipulačný poriadok za ním spravovaný hlavný vodný tok a jeho prítoky. V ňom sa upravia situácie, ktoré môžu nastať vplyvom vôd, vplyvom extrémnych klimatických pomerov, alebo poruchou na niektorej vodnej stavbe, a ktoré bude nevyhnutné riešiť koordinovaným postupom prevádzkovateľov všetkých vodných stavieb, v súčinnosti so správcom vodného toku a orgánom štátnej vodnej správy.

K § 58 až 63

Problematika zákona má široký záber, pretože upravuje vzťahy k všetkým vodám. Z hľadiska usporiadania štátnej správy problematika vôd zasahuje do kompetencie viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Navrhovaný zákon vychádza z doterajšieho usporiadania základných kompetencií ústredných orgánov štátnej správy, vyplývajúcich zo zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov a zákona č. 139/2003 Z.z.

K § 59

Ministerstvo životného prostredia SR ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva zabezpečuje úlohy na úseku riadenia výkonu štátnej vodnej správy a plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru.

Jednou z dôležitých úloh ministerstva, ktorou sa premietajú Smernice EÚ o vodného zákona je systematické zisťovanie a hodnotenie výskytu a stavu povrchových a podzemných vôd na celom území Slovenskej republiky.

V súlade s Rámcovou smernicou o vode zákon zavádza nový inštitút vodného plánovania a v tejto súvislosti zveruje dôležité úlohy ministerstvu a to zabezpečovanie vypracovania Vodného plánu Slovenska, plánov manažmentu povodí ako aj koordináciu v rámci medzinárodnej spolupráce v povodí Dunaja a povodí Visly, vypracúvanie koncepcie a rozvojové programy vo vodnom hospodárstve.

Medzi ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú pre Ministerstvo životného prostredia SR z nových inštitútov, založených týmto zákonom patria úlohy súvisiace s vyhlásením citlivých oblastí a zraniteľných oblastí, programom monitorovania ako aj s vypracovaním Programu postupného znižovania znečistenia vôd škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami a nebezpečnými látkami. ďalšie úlohy ministerstva sú zamerané na vypracúvanie koncepcie a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve a ústredné riadenie činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu, ktoré slúžia k plneniu funkcií vodného toku, Významnou činnosťou je gestorstvo nad úlohami v oblasti vôd vo vzťahu k EÚ a úlohy medzinárodnej spolupráce na tomto úseku.

K § 60

Krajský úrad životného prostredia má v zásade postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy. Zákon krajskému úradu životného prostredia zveruje pôsobnosť prvostupňového orgánu najmä vo veciach medzinárodných vôd a hraničných vôd a vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresov. V nadväznosti na nové inštitúty zavedené vodným zákonov zveruje krajským úradom životného prostredia pôsobnosti súvisiace s vyhlásením vodných útvarov alebo ich častí s vodou určenou na závlahy, vymedzením vodných útvarov povrchových vôd ako vhodných pre život a reprodukciu rýb a ich rozdelením na vody lososové a vody kaprové a zakladá pôsobnosť na ustanovenie podmienok plavby plavidiel so spaľovacím motorom. Táto úprava súvisí s doterajším všeobecným zákazom používania povrchových vôd na plavbu motorových plavidiel. Nová úprava umožňuje ustanoviť podmienky, za ktorých bude možné uskutočňovať plavbu motorových plavidiel so spaľovacím motorom tak, aby nedošlo ohrozovaniu kvality vôd, narušovaniu rekreácie a ďalších zákonom chránených záujmov. V rámci výkonu štátneho vodoochranného dozoru krajskému úradu životného prostredia sa zverila významná pôsobnosť na rozhodovanie o dočasnom zákaze, prípadne obmedzení výroby alebo činnosti, ak hrozí nebezpečenstvo závažnej ekologickej ujmy. V súlade s úlohami súvisiacimi s vodným plánovaním sa zverila krajskému úradu životného prostredia nová úloha koordinovať plnenie úloh vyplývajúcich z plánov manažmentu povodí a programov opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov a v týchto veciach vykonáva aj štátnu vodnú správu.

K § 61

Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery.

Vyjadrovacou činnosťou k výstavbe sa zabezpečuje preventívna ochrana vôd a vodných pomerov pri výstavbe a prevádzke vodných a iných stavieb. Ochrana vodárenských zdrojov sa zabezpečuje určovaním ochranných pásiem, ktoré sú súčasne aj pásmami hygienickej ochrany vodárenských zdrojov určených pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Osobitné úlohy plní pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, ktorého súčasťou je aj výkon odborného technicko-bezpečnostného dozoru nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb a majetku a pri ukladaní opatrení na nápravu, ako aj sankčných postihov za porušenie povinností ustanovených v oblasti vôd. Na tomto úseku prejednáva aj priestupky.

Obvodný úrad životného prostredia má pôsobnosť odvolacieho orgánu vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovala obec.

K § 62

Slovenská inšpekcia životného prostredia (inšpekcia) je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

V rámci výkonu tejto dozornej činnosti kontroluje najmä dodržiavanie podmienok rozhodnutí pri vypúšťaní odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd a prevádzke čistiarní odpadových vôd a dodržiavanie právnych predpisov pri nakladaní s nebezpečnými látkami. Na základe výsledku kontrol ukladá právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorými sú podnikatelia pokuty v správnom konaní a vyžaduje od kontrolovaných subjektov vykonanie nápravy.

Inšpekcia schvaľuje havarijné plány v správnom konaní, a plní dôležitú úlohu pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd, v rámci ktorého je oprávnená vyžadovať si spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických a fyzických osôb a vydávať pôvodcovi príkazy na vykonanie potrebných opatrení na zamedzenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov mimo správneho konania. Ak sa opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd alebo na odstránenie jeho škodlivých následkov nedosiahnu na základe ústneho príkazu, inšpekcia je oprávnená rozhodnúť o ich uložení v správnom konaní. Inšpekcia zabezpečuje úlohy vyplývajúce pre Slovenskú republiku z medzinárodného systému ochrany vôd a pri cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Základného medzinárodného varovného strediska SR.

K § 63

Obec bude naďalej na úseku štátnej vodnej správy zabezpečovať pôsobnosť prvostupňového orgánu pri povoľovaní odberov povrchových vôd a podzemných vôd pre potreby jednotlivých domácností, ako aj pri zhotovení, zmene a zrušení vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom. Pri zakladaní pôsobnosti sa vychádzalo zo zákona č. 416/2001 Z.z o prechode pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

Významnou pôsobnosťou je výkon štátneho vodoochranného dozoru obce zameraný najmä na plnenie si povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre občanov. Obec je oprávnená na zabezpečenie odstránenia zistených nedostatkov ukladať opatrenia rozhodnutím v správnom konaní. ako aj prejednávať priestupky v určenom rozsahu na úseku vôd, vodných tokov a vodných stavieb.

K § 64

Vzhľadom na presun kompetencií na úseku vodného hospodárstva podľa zákona č. 139/2003 Z.z. Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky zostávajú v pôsobnosti tieto úlohy - identifikácia vodných útvarov alebo ich častí na závlahy, vydávanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe a zabezpečenie vypracovania a kontroly plnenia Programu poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach a pravidelne ich prehodnocovanie.

K § 65

Ustanovenie upravuje povinosť orgánov štátnej vodnej správy pri vydávaní povolení na osobitné užívanie vôd, súhlasov, vyjadrení a pri inom rozhodovaní vychádzať z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, z vodnej bilancie, z programu opatrení na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu, z plánov manažmentu povodí, z Vodného plánu Slovenska, z Programu znižovania znečistenia vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami a z koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve

K § 66

Súčasťou výkonu štátnej vodnej správy je aj vykonávanie štátneho vodoochranného dozoru. Zákon ukladá obvodným úradom životného prostredia, krajským úradom životného prostredia a obciam povinnosť vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, ako aj nad dodržiavaním nimi vydaných rozhodnutí.

Touto činnosťou sa zabezpečuje sústavná kontrola dodržiavania povinností najmä pri osobitnom používaní vôd, pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, ako aj ďalších povinností, ktorých plnenie si zákon vyžaduje. Nástrojom na vykonanie náprav pri zistení nedostatkov v rámci výkonu štátneho vodoochranného dozoru je oprávnenie ukladať opatrenia rozhodnutím v správnom konaní.

Súčasťou štátneho vodoochranného dozoru je aj odborný technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. V rámci odborného technicko-bezpečnostného dozoru sa kontroluje, ako si vlastníci alebo užívatelia vodných stavieb plnia povinnosti na úseku vykonávania odborného technicko-bezpečnostného dohľadu. V prípade zistených nedostatkov orgány štátnej vodnej správy rozhodnú o opatreniach a termínoch na ich splnenie.

K § 67

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo vzťahu k orgánom miestnej štátnej vodnej správy a inšpekcii. Výkonom hlavného vodoochranného dozoru sa zabezpečuje cieľavedomá a systematická kontrola jednak výkonu štátnej vodnej správy a prostredníctvom špecializovaného kontrolného orgánu Slovenskej inšpekcie životného prostredia aj kontrolu právnických osôb a fyzických osôb, ktorými sú podnikatelia..

K § 68

Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie kontroly u konkrétnych kontrolovaných subjektoch a na nehnuteľnostiach a objektoch, kde dochádza k osobitnému používaniu vôd a k iným činnostiam, ktoré môžu mať vplyv na vodné pomery.

K § 69

Vodná stráž plní doplňujúcu funkciu pri zabezpečovaní ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb, zameranú najmä na konanie fyzických osôb. Jej úlohou bude hlavne chrániť vodné pomery v inundačných územiach, dodržiavanie podmienok ochrany v ochranných pásmach vodných zdrojov a ochrany vodných stavieb. Pretože vodná stráž chráni aj majetok vlastníkov vodných diel a správcov vodných tokov, ako aj záujmy obce je potrebné, aby tieto subjekty znášali náklady na jej činnosť.

Vodná stráž pri plnení svojich úloh môže požiadať o spoluprácu políciu. Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukáže osobitným preukazom a odznakom so štátnym znakom Slovenskej republiky.

Osobám vykonávajúcim štátny vodoochranný dozor zákon zveruje oprávnenia nevyhnutné pre výkon ich činnosti ako člena vodnej stráže.

K § 70

Povinnosť vytvoriť funkciu vodohospodára sa preberá z doterajšej platnej právnej úpravy, ktorá sa v praxi osvedčila, s tým, že sa upresnili podmienky, ktoré zakladajú povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby, ktorými sú podnikatelia ustanoviť funkciu vodohospodára

Oprávnenia a povinností vodohospodára sa podrobne špecifikujú v zákone, čím sa zdôrazňuje význam tejto funkcie. Zároveň sa ukladá zákonná povinnosť vytvárať predpoklady pre riadny výkon tejto funkcie. Právna úprava kvalifikačných požiadaviek a odbernej praxe na vykonávanie činnosti vodohospodára sa upresňuje s tým, že ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienky odbornej praxe.

K § 71 a 72

Zákon rieši problematiku miestnej príslušnosti krajských úradov životného prostredia v prípadoch, ktorých sú na rozhodovanie a výkon štátnej správy príslušné dva a viac krajských úradov životného prostredia. ako aj prípady súbehu rozhodovania orgánov štátnej vodnej správy.

K § 73

Orgány štátnej vodnej správy postupujú vo veciach upravených týmto zákonom podľa zákona o správnom konaní a ak ide o povolenie vodných stavieb aj podľa stavebného zákona. Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vydanie vyjadrenia, na vydávanie príkazov na vykonanie opatrení pri riešení mimoriadneho zhoršenia alebo ohrozenia kvality vôd, na vydávanie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených Ministerstvom životného prostredia SR v rámci výkonu hlavného štátneho vodoochranného dozoru, na upustenie zákazov v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na rozhodovanie o prevode správy drobných vodných tokov alebo ich úsekov inej štátnej organizácii. a na zaradenie vodných stavieb do jednotlivých kategórií za účelom vykonávania odborného technicko-bezpečnostného dohľadu. K žiadosti o povolenie treba pripojiť doklady obsahujúce údaje potrebné na posúdenie dosahu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery a na iné právom chránené záujmy. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ešte ďalšie doklady prípadne posudky.

Osobitne sú riešené aj prípady, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, oznámi orgán štátnej vodnej správy termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach. V takýchto prípadoch je účastníkom konania aj obec.

Ak rozhodnutie ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje je z časti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy rozhodne vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.

V jednoduchých veciach rozhodne orgán štátnej vodnej správy bezodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch najneskoršie do 3 mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán. Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi niekoľko povolení môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.

Zákon upravuje aj postup pri riešení vzniku protichodných stanovísk medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní.

Osobitný postup vo vodoprávnom konaní vo veciach vypúšťania odpadových vôd zo spaľovní odpadov je určený v zákone o ovzduší na úpravu ktorého bolo potrebné v tomto zákone odkázať.

Ustanovenie sa doplnilo o úpravu vykonanú zákonom č. 24//2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorou sa orgán štátnej vodnej správa stáva dotknutým orgánom a konaniach o integrovanom povoľovaní.

Ustanovenie odseku 16 upravuje prípady, ktoré nepodliehajú preskúmaniu súdom, vzhľadom na úpravu zákona č. 424/2002 Z.z., ktorým sa táto problematika zrušila v Občianskom súdnom poriadku, s tým že túto problematiku budú riešiť jednotlivé zákony samostatne.

K § 74 až 75

Za porušenia povinností ustanovených týmto zákonom sa ukladajú v správnom konaní právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorým sú podnikatelia pokuty. Zákon upresňuje doterajšie vymedzenie jednotlivých skutkových podstát v nadväznosti na zmenu ustanovenia § 21 týkajúceho sa vymedzenie jednotlivých prípadov osobitného užívania vôd a zakotvuje výšku jednotlivých pokút a spôsob ich výpočtu.

Prvostupňová pôsobnosť na ukladanie pokút v rozsahu porušenia povinností určených v skutkových podstatách je zverená obvodným úradom životného prostredia. Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností len v rozsahu pôsobnosti jej výkonu štátneho vodoochranného dozoru. Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgán štátnej vodnej správy, ako špeciálny stavebný úrad, ukladá pokuty podľa stavebného zákona.

K § 76

Pri konkrétnom posudzovaní administratívneho deliktu a určení výšky pokuty sa v ustanovených prípadoch prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti za ktorých k porušeniu povinností došlo a tiež na to, ako sa právny subjekt pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

Pre začatie konania o uložení pokuty sa ustanovuje subjektívna lehota jeden rok odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností a objektívna trojročná lehota, ktorá plynie odo dňa kedy k porušeniu povinností došlo.

K § 77

Ustanovenie upravuje jednotlivé skutkové podstaty priestupkov na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb a doterajšie skutkové podstaty upravené v § 34 zákona o priestupkoch zrušuje, okrem pôsobností na prejednávanie priestupkov obvodnými úradmi životného prostredia a zakladá takúto pôsobnosť vo vymedzenom rozsahu aj obciam. Výnosy pokút uložených za priestupky prejednávané obcou sú príjmom jej rozpočtu.

K § 78

Navrhované ustanovenie definuje pojem platba za užívanie vôd, ktorou je finančná náhrada nákladov za poskytnuté výrobky a ostatné vodohospodárske služby, za využívanie hydroenergetického potenciálu a za využívanie energetickej vody. Vymedzujú sa jednotlivé prípady užívanie povrchových vôd, za ktoré sa platia platby. Platby sú povinné platiť tí, užívatelia vôd, ktorí odoberajú povrchové vody v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne, využívajú hydroenergetický potenciál vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve alebo v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 10 MW a odberajú energetické vody z vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve využívateľa hydroenergetického potenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW. Spoplatnené je aj používanie vôd na plavbu na vodných cestách a poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme, ktoré však uhrádza štát. Platby podľa tohto ustanovenia sú príjmom správcu vodného toku., ich výška sa určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví okrem za používanie vôd na plavbu a na poskytnutie ďalších služieb vo verejnom záujme. Zároveň sa určujú prípady, ktoré sú oslobodené od spoplatnenia.

K § 79

Ustanovenie definuje poplatok ako finančnú náhradu za odber podzemnej vody a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd. Tieto poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu. Povinnosť platiť poplatky za odbery podzemných vôd sa vzťahuje na takých odberateľov, ktorí ich odoberajú v množstve v množstve presahujúcom 15 000 m3 za kalendárny rok alebo 1 250 m3 za mesiac. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí producenti odpadových vôd, ktorí ich vypúšťajú do povrchových vôd v množstve väčšom ako 10 000 m3 za rok alebo l000 m3 za mesiac pričom prekročia v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené limity. Uvádzajú sa aj prípady, na ktoré sa povinnosť platiť odplaty za odbery podzemných vôd a odplaty za vypúšťanie odpadových vôd nevzťahujú. Oslobodzujú sa od platenia poplatkov odbery pri hydrogeologickom prieskume, čerpaní znečistených podzemných vôd za účelom zníženia ich znečistenia, hydraulickej ochrane podzemných vôd pred znečistením, zakladaní stavieb, odvodnení pozemkov, napúšťaní rybochovných zariadení, nádrží a rybníkov na chov rýb a odbery v záhradkárskych osadách pre spoločný závlahový systém. Pri vypúšťaný odpadových vôd je oslobodené ich vypúšťanie s prietočného chladenia turbín a odľahčovacích objektov stokovej siete. Poplatky za odber podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd vyberá správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorý je povinný aj sledovať a kontrolovať skutočný odber a rozsah množstva vypúšťaných odpadových vôd a ich skutočné znečistenie podľa jednotlivých ukazovateľov znečistenia. Správca vodohospodársky významných vodných tokov na základe oznámení odberateľov vôd a producentov odpadových vôd určí výšku ročných poplatkov a výšku ich preddavkov a rozhodnutím v správnom konaní vydá výkaz nedoplatkov.

K 80

Ustanovenia tohto paragrafu obsahujú úpravu, ktorá vychádza z potreby riešenia viacerých inštitútov platných v doterajšej právnej úprave k vodám.

Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené nariadením vlády SSR č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení nariadenia vlády SSR č. 52/1981, nariadením vlády SSR č. 13/1978 Zb. o niektorých oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, ktorým bolo vyhlásených ďalších 9 oblastí za chránené sa považujú za vodohospodárske oblasti podľa tohoto zákona a platia pre ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom a predpismi vydanými na jeho vykonanie. Obdobne sa posudzujú aj ochranné pásma určené orgánom štátnej vodnej správy na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti vodných zdrojov podľa predchádzajúcich predpisov.

Vodné toky, ktoré boli zverené do správy správcom vodohospodárskych významných vodných tokov a do správy iných štátnych organizácií sa ponechávajú v ich správe až do doby prevedenia ich správy podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to, že sa v zákone rozširujú prípady užívania vôd, na ktoré sa vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy oproti právnej úprave podľa doterajších predpisov, zákon ukladá povinnosť tým, ktorí vykonávajú takúto činnosť požiadať o vydanie povolenia na osobitné užívanie dôb najneskôr do šesť mesiacov.

V súvislosti s vydaným nariadením vlády, ktorým sa určili limitné hodnoty znečistenia vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd, sa zákonom č. 184/2002 Z.z. o vodách určila úloha na preskúmanie povolení na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd z hľadiska ich súladu s požiadavkami citovaného zákona, ktorý určil aj najdlhšie lehoty po uplynutí ktorých platnosť povolení na odchylné vypúšťanie odpadových vôd od ustanovených limitných hodnôt zaniká. Taktiež sa určila povinnosť prehodnocovať stav v zaobchádzaní s nebezpečnými látkami. Ustanovenie odseku 8 sa určuje postup orgánov štátnej správy postupovať v týchto veciach podľa zákona č. 184/2001 Z.z.

Ostatné vodoprávne konania začaté a neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa navrhovaného zákona.

Zaradenie vodných stavieb do kategórií na účely odborného technicko-bezpečnostného dohľadu podľa doterajších právnych predpisov zostávajú v platnosti.

K 81

Ustanovením § 81 sa splnomocňuje vláda, ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov na vykonanie tohto zákona.

K § 82

§ 82 obsahuje zoznam transponovaných smerníc.

K § 83

Zrušuje sa zákon č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) zákona č. 245/2003 Z.z..

.

K Čl. II

Zrušuje sa § 34 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodov, že skutkové podstaty sa upravili v tomto zákone.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

V Bratislave 12. februára 2004

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

K predpisu 364/2004, dátum vydania: 24.06.2004

O D Ô V O D N E N I E

VŠEOBECNÁ ČASŤSlovenská republika ako kandidátska krajina na vstup do Európskej únie je povinná do obdobia vstupu t. j. do 1. mája 2003 transponovať do národného systému právne záväzných noriem Smernicu 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorá ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vôd (ďalej len „RSV“). RSV má v hierarchii právnych aktov Európskej únie charakter zákona, preto predovšetkým tie ustanovenia RSV, ktoré vyjadrujú základné ciele a jednoznačne definované povinnosti vyplývajúce z hľadiska jej implementácie by mali byť upravené v príslušných národných zákonoch. Ustanovenia „technického“ charakteru je potrebné upraviť vo všeobecne záväzných právnych predpisoch.

V zmysle uvedenej požiadavky boli ustanovenia RSV vyjadrujúce základné ciele a jednoznačne definované povinnosti vyplývajúce z hľadiska jej implementácie transponované do zákona č. ..../2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)

Ustanovenia „technického“ charakteru týkajúce sa najmä vymedzenia oblastí povodí, environmentálnych cieľov a vodného plánovania upravuje vykonávací predpis k tomuto zákonu, ktorým je predkladaný návrh vyhlášky. Tento ustanovuje podrobnosti o vymedzení oblastí, o environmemntálnych cieľoch a o vodnom plánovaní.

OSOBOTNÁ ČASŤK § 1

Ustanovenie paragrafu vymedzuje rozsah splnomocnenia daného zákonom na vydanie tejto vyhlášky.

K § 2

Týmto ustanovením sa vymedzujú oblasti povodí vrátane určenia miestne príslušného oprávneného orgánu. Ich zoznam je uvedený v prílohe č. 1 vyhlášky. Ďalej určuje spôsob postupu pri vymedzovaní čiastkových povodí a určení čísla hydrologického povodia ako aj postup pri vymedzovaní hydrogeologických rajónov a určení ich čísla. Všetky vymedzené útvary vrátane administratívnych hraníc krajov Slovenskej republiky a kladu listov základných máp v mierke 1 : 200 000 a 1 : 50 000 sa vyznačujú v prehľadnom kartograme, podľa prílohy č. 2 vyhlášky.

K § 3

Ustanovením tohto paragrafu sa vymedzuje účel, ktorý sa má pri splnení environmentálnych cieľov dosiahnuť a základnú hodnotiacu jednotku, ktorou je vodný útvar.

K § 4

Tento paragraf určuje podmienky, za ktorých možno pripustiť dosiahnutie menej prísnych environmentálnych cieľov.

K § 5

Ak sa určené environmentálne ciele nedosiahnu v plnom rozsahu, nemusí to vždy znamenať nesplnenie environmentálnych cieľov. Podmienky, za ktorých môže k takémuto stavu dôjsť vymedzuje toto ustanovenie.

K § 6

Ustanovenie paragrafu vymedzuje podmienky, za ktorých sa môžu predĺžiť lehoty na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

K § 7

Týmto ustanovením sa určuje postup pri identifikácii útvaru povrchovej vody, zaradení útvaru povrchovej vody do kategórie a jeho následnom členení na typy. Kritériá pre zaradenie útvarov povrchových vôd do kategórií a typov sú uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky.

K § 8

Ustanovením tohoto paragrafu je určený postup pri identifikácii útvaru podzemnej vody a podmienky, za ktorých je potrebné vykonať úvodnú charakterizáciu útvaru podzemnej vody alebo aj ďalšiu charakterizáciu útvaru podzemnej vody.. Kritériá pre vymedzovanie a charakterizáciu útvarov podzemných vôd sú uvedené v prílohe č. 4 vyhlášky.

K § 9

V tomto ustanovení sú uvedené spôsoby hodnotenia stavu útvarov povrchových vôd, ďalej sa tu uvádzajú prvky kvality pre hodnotenie ekologického stavu vôd vrátane spôsobu určovania referenčných podmienok a klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchových vôd a hodnotenie chemického stavu vôd. Princípy stanovenia referenčných podmienok sú uvedené v prílohe č.5 vyhlášky. Normatívne definície klasifikácie ekologického stavu a kritériá pre klasifikáciu ekologického stavu útvarov povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 6 vyhlášky.

K § 10

V ustanovení tohto paragrafu sú uvedené spôsoby hodnotenia ekologického potenciálu umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov, vrátane prvkov kvality pre hodnotenie ekologického potenciálu a následnej klasifikácie uvedených vodných útvarov do tried. Krirériá pre klasifikáciu ekologického potenciálu umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov sú uvedené v prílohe č. 7 vyhlášky.

K § 11

Týmto paragrafom sa určuje spôsob hodnotenia stavu podzemných vôd vrátane prvkov hodnotenia ako aj klasifikácia stavu útvarov podzemných vôd a definovania jednotlivých stavov.

K § 12

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú obsahovú náplň Vodného plánu Slovenska, plánu manažmentu oblasti povodia a programov opatrení. Základný obsah Vodného plánu Slovenska je uvedený v prílohe č. 8 vyhlášky, základný obsah plánu manažmentu oblasti povodia je uvedený v prílohe č. 9 a programy opatrení sú zahrnuté ako súčasť prílohy č. 8 v časti D (pre Vodný plán Slovenska) a v prílohe č. 9, časti B.2 a F.

K § 13

V tomto ustanovení je určený postup na spracovanie Vodného plánu Slovenska a na jeho aktualizáciu.

K § 14

Ustanovením tohto paragrafu sa špecifikujú prípravné práce a spôsob ich zabezpečovania.

K § 15

Týmto ustanovením je špecifikovaný obsah zámeru Vodného plánu Slovenska a spôsob jeho prerokovania.

K § 16

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú postup spracovania a spôsob prerokovania Vodného plánu Slovenska.

K § 17

V tomto paragrafe je špecifikovaný postup spracovania konečného návrhu Vodného plánu Slovenska, spôsob jeho predkladania na schválenie vláde a spôsob jeho sprístupnenia verejnosti.

K § 18

V ustanovení tohto paragrafu je určený postup na spracovanie a aktualizáciu plánu manažmentu oblasti povodia.

K § 19

Týmto paragrafom sú vyšpecifikované prípravné práce, t.j. zabezpečenie a príprava odborného obsahu, spôsob predkladania materiálov na posúdenie verejnosti a spôsob ich zabezpečenia.

K § 20

Ustanovenie tohto paragrafu určuje spôsob spracovania zámeru plánu manažmentu oblasti povodia a jeho obsah.

K § 21

V tomto paragrafe je vyšpecifikovaný spôsob spracovania návrhu plánu manažmentu oblasti povodia a spôsob jeho predkladania verejnosti na posúdenie.

K § 22

Ustanovenie tohto paragrafu určuje postup na spracovanie konečného návrhu plánu manažmentu oblasti povodia, spôsob jeho schvaľovania a spôsob jeho zverejnenia verejnosti.

K § 23

Ustanovením tohto paragrafu sa vymedzuje obsah programov opatrení, obsahová štruktúra základných opatrení a doplnkových opatrení a termíny ich vypracovania. Ďalej určuje spôsob aktualizácie programov opatrení a ich zavádzanie do praxe.

K § 24

Ustanovením tohto paragrafu sa navrhuje účinnosť vyhlášky.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

K predpisu 364/2004, dátum vydania: 24.06.2004

ODôVODNENIE VýHLÁŠKY O MONITOROVANÍ STAVU Vôd Úvod a § 1 – Predmet úpravyVyhláška o monitorovaní stavu vôd je súčasťou aproximačného procesu legislatívy EÚ – Rámcovej smernice o vodách 2000/60/EC (ďalej RSV) do právnych predpisov Slovenskej republiky (Zákona 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) a Zákona ........../2004 ktorým sa mení a dopĺňa zákon 184/2002 Z.z). Cieľom predloženej Vyhlášky o monitorovaní stavu vôd je transpozícia systému a štruktúry sledovania kvality a množstva vôd, ako nástroja pre naplnenie RSV určených environmentálnych cieľov a dosiahnutie dobrého stavu do roku 2015.. Mení sa dosiaľ používaný systém monitorovania hydrologického režimu vôd a kvality vôd na cielené sledovanie kvality a množstva vôd , vodných stavov v útvaroch povrchových vôd pre účely hodnotenia ekologického stavu, chemického stavu a ekologického potenciálu a sledovanie a hodnotenie kvantitatívneho stavu a chemického stavu vôd v útvaroch podzemných vôd. Útvary povrchových a podzemných vôd tak predstavujú územnú jednotku pre hodnotenie stavu povrchových a podzemných vôd, pričom schválené programy monitorovania majú zabezpečiť získanie relevantných informácií pre klasifikáciu stavu vôd v týchto útvaroch. Transpozíciu tejto štruktúry sledovania kvality a množstva vôd zabezpečujú § 4 ods. 2 písm. b) a d) v Zákone ......./2003 ktorým sa mení a dopĺňa zákon 184/2002 Z.z. Vyhláška o monitorovaní stavu vôd upravuje podrobnosti o rozsahu a spôsobe monitorovania stavu povrchových a podzemných vôd v súlade s uvedenými paragrafmi (§ 1 vyhlášky).

§ 2 – Ciele monitorovania stavu vôdDefinuje pojem monitorovanie stavu vôd, ciele monitorovania stavu vôd a základný účel využitia výsledkov monitorovania stavu vôd tj. dosiahnutie dobrého ekologického a chemického stavu útvarov povrchových vôd, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu útvarov povrchových vôd označených ako výrazne modifikované alebo umelé a dosiahnutie dobrého kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemných vôd. Tým vytvára právny rámec pre určenie štruktúry a systému monitorovania stavu vôd, ktoré musia odpovedať naplneniu odpovedajúcich informácií a údajov pre dosiahnutie týchto cieľov.

§ 3 – Členenie monitorovania stavu vôdOkrem základného členenia monitorovania stavu vôd na monitorovanie povrchových a podzemných vôd paragraf, v súlade s prílohou V. RSV, člení monitorovanie stavu vôd na samostatné monitorovacie procesy (inšpekčný, prevádzkový, prieskumný monitoring a monitoring chránených oblastí ako súčasť monitoringu povrchových vôd a monitoring kvantitatívneho stavu a inšpekčný a prevádzkový monitoring chemického stavu ako súčasť monitoringu podzemných vôd). Jednoznačne definuje účel jednotlivých procesov monitorovania, pričom pri ich naplnení nedochádza k duplicite výkonu činností. Paragraf určuje zároveň dôvody, kedy musia byť tieto monitorovacie procesy vytvárané a požiadavky na relevantné informácie, ktoré musia byť jednotlivými monitorovacími procesmi zabezpečené. Splnením účelu monitorovacieho procesu dochádza k ich ukončeniu (týka sa to najmä inšpekčného a prieskumného monitoringu) čím sa mení v súčasnosti používaná štruktúra celoplošného kontinuálneho monitorovania množstva a kvality vôd na účelové monitorovacie procesy s dĺžkou trvania odpovedajúcou získaniu požadovaných informácií. Je samozrejmé že sa úplne nevylučuje kontinuálne monitorovanie povrchových a podzemných vôd, v novej štruktúre monitoringu vôd je už len súčasťou prevádzkových monitoringov povrchových a podzemných vôd a monitoringu kvantitatívneho stavu podzemnej vody.

§ 4 – Výber miest a rozsah parametrov monitorovania stavu povrchových vôd§ 5 – Výber miest a rozsah parametrov monitorovania stavu podzemných vôdOba paragrafy určujú detailnejšie základné kritériá pre lokalizáciu monitorovacích bodov a vytvorenie štruktúry monitorovacích sietí pre jednotlivé monitorovacie procesy, ako u povrchových tak aj u podzemných vôd .

V prípade že RSV (najmä jej príloha V.) jednoznačne určuje požiadavku na parametre monitorovania ( pre povrchové vody ), vyhláška ich preberá v plnom rozsahu a tvoria jej prílohovú časť (Príloha č. 1). Paragraf 4 zároveň určuje i trvanie inšpekčného monitoringu povrchových vôd a stanovuje kritériá pre monitorovacie miesta odberu povrchových vôd z útvarov povrchových vôd, ako súčasť monitorovania chránených oblastí . Odsek 14 v § 4 popisuje tiež dôvody iniciovania a ciele monitorovania chránených oblastí stanovíšť výskytu rastlinných a živočíšnych druhov priamo závislých na vode ako súčasť monitorovania chránených oblastí.

Paragraf 5 je zameraný na podzemné vody. V tomto prípade RSV nadefinovala základnú štruktúru jednotlivých monitorovacích procesov a bolo možné vo vyhláške určiť kritériá pre zriadenie bodov jednotlivých monitoringov podzemných vôd, otvorenou otázkou však ostáva detailnejšie definovanie kvalitatívnych parametrov monitoringu chemického stavu podzemných vôd. V prípade že pripravovaná Dcérska smernica o podzemných vodách nešpecifikuje presnejšie parametre monitorovania chemického stavu podzemných vôd, bude požiadavka na monitorované parametre podzemných vôd u inšpekčného monitoringu chemického stavu podzemných vôd vychádzať z § 5, ods. 6) a u prevádzkového monitoringu chemického stavu podzemnej vody budú parametre vychádzať z prekročených ukazovateľov, ktoré indikoval inšpekčný monitoring podzemných vôd.

§ 6 – Frekvencia monitorovania parametrov pre hodnotenie stavu povrchových vôdFrekvencia inšpekčného a prevádzkového monitoringu povrchových vôd je presne stanovená a uvedená v prílohe č. 2 vyhlášky pričom odpovedá RSV. Tieto intervaly sú považované za minimálne. Frekvencia monitorovania miest odberu povrchových vôd z útvarov povrchových vôd je učená v ods. 5, pričom je 4 – 8 krát ročne v závislosti od počtu zásobovaných obyvateľov z tohto odberu.

§ 7 – Frekvencia monitorovania parametrov pre hodnotenie stavu podzemných vôdFrekvencia monitorovania kvantitatívneho stavu podzemných vôd je určená minimálne 1 krát týždenne, frekvencia monitorovania chemického stavu podzemných vôd nie ani RSV definovaná tak jednoznačne ako u povrchových vôd a preto jej stanovenie musí odpovedať požiadavke na dosiahnutie cieľa špecifikovaného pre jednotlivé monitorovacie procesy podzemných vôd (kvantitatívny monitoring cezhraničných útvarov podzemných vôd, inšpekčný a prevádzkový monitoring chemického stavu podzemných vôd).

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore