Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 363/2021 účinný od 12.10.2021

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana KAZDU, Jaromíra ŠÍBLA, Tomáša LEHOTSKÉHO a Ľuboša KRAJČÍRA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).

Základným cieľom predkladanej novely je vytvorenie podmienok na osobitné konanie o povolení na umiestnenie jadrového zariadenia. Osobitné konanie zabezpečí, aby nové jadrové zariadenie bolo realizované na základe projektu akceptujúceho najbezpečnejšie a najmodernejšie riešenie vzhľadom na neustále sa zvyšujúce nároky na bezpečnú prevádzku takýchto zariadení.

Obsahom návrhu je vytvorenie priestoru na výnimku zo súčasného stavu, kedy Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad jadrového dozoru“) vydáva súhlas na umiestnenie stavby každého druhu jadrového zariadenia. Po novom bude úrad jadrového dozoru priamo vydávať povolenie na umiestnenie stavby jadrového zariadenia, ale len reaktorového typu, a to z pohľadu jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany a radiačnej ochrany. V dôsledku toho dôjde aj k sprísneniu povoľovacieho procesu, do ktorého sa dopĺňa naviac jeden krok správneho konania, čiže umiestňovanie bude dvojstupňové. V tomto kroku ešte nie je potrebné predložiť dokumentáciu preukazujúcu stavebno-technické a konštrukčné riešenie stavby, nerozhoduje sa o umiestnení konkrétnych objektov jadrových zdrojov. Toto bude riešené v následnom povoľovacom procese (územné konanie a stavebné konanie) za dodržania najvyššej úrovne bezpečnosti nového zariadenia podľa vedeckých dôkazov v danom čase. Rozhodnutie o umiestnení jadrového zdroja stanoví okrajové podmienky a požiadavky na nový zdroj (výkon, bezpečnosť, atď.). Budúci dodávateľ bude musieť splniť všetky požiadavky uvedené v povolení na umiestnenie, tým sa zabezpečí najvyššia možná miera bezpečnosti a transparentnosti pri výbere konkrétneho projektu.

Predkladaná novela umožní plynule pokračovať v príprave projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice (ďalej len „Projekt NJZ“) a zabezpečí ochranu investície vo výške cca 115 mil. eur, ktoré vložili do Projektu NJZ spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a.s. a ČEZ a.s.

Druhou oblasťou úpravy je zabezpečenie súladu s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Podnetom na vypracovanie týchto ustanovení je stanovisko k Druhej pokrokovej správe Výboru pre súlad s Aarhuským dohovorom (Compliance Committee of the Aarhus Convention), ktorý v prípade ACCC/C/2013/89/Slovakia stanovil, že Slovenská republika obmedzuje právo verejnosti na prístup k informáciám v oblasti životného prostredia veľmi široko. Obmedzovanie takéhoto prístupu k informáciám má byť posudzované v každom prípade individuálne, s ohľadom na požadované informácie a potenciálne riziko, ktoré by to mohlo spôsobiť, nie široko, ako to Slovenská republika koncipovala prijatím zákona č. 279/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v

znení neskorších predpisov. Odstránením informácií z aktuálneho znenia zákona , ktoré Slovenská republika bude musieť zverejňovať po prijatí tejto novely zákona, sa Slovenská republika priblíži k plnému súladu s Aarhuským dohovorom. Takisto sa ruší vylúčenie použitia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Prijatím týchto ustanovení sa zároveň čiastočne vyhovuje vetu prezidentky Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019, ktorá súčasný zákon č. 279/2019 Z. z., vedený pod číslom parlamentnej tlače 1372 vrátila na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

Treťou oblasťou úpravy je potreba časového ohraničenia kompetencií medzi Úradom jadrového dozoru a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) a vydávanie odporúčaní na zavedenie opatrení na ochranu obyvateľstva z pohľadu časového vývoja udalostí.

Účinnosť návrhu zákona je navrhnutá tak, aby subjekty, ktoré budú postupovať podľa nových podmienok mali dostatok času na prípravu a predloženie potrebných dokumentov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná zákonná úprava je v súlade aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

Bod 1

V § 5 ods. 2 písm. a) sa dopĺňa výnimka pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu, ktorým sú súbory civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určené na výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu. Týmto spôsobom bude možné začať konanie bez predloženia dokumentácie preukazujúcej stavebno-technické a konštrukčné riešenie stavby s tým, že táto bude doplnená následne, za dodržania najvyššej úrovne bezpečnosti nového zariadenia podľa vedeckých dôkazov v danom čase.

Bod 2

V § 5 ods. 3 sa na základe výnimky zakomponovanej v odseku 2 do výpočtu povolení dopĺňa aj umiestnenie jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.

Bod 3

Osobitné podmienky udelenia povolenia uvedené v písmenách a) až d) sa rozširujú o povinnosť splniť ich aj pre jadrové zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu, teda pre tzv. reaktorové jadrové zariadenia.

Body 4 a 5

V § 8 ods. 5 sa osobitne určujú lehoty na vydanie rozhodnutia vo vzťahu k umiestneniu jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.

Body 6 až 8

Vypustením ustanovení o bankovom tajomstve, daňovom tajomstve, telekomunikačnom tajomstve a poštovom tajomstve sa napĺňa čl. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý upravuje záväzok Slovenskej republiky zabezpečiť prístup k informáciám o životnom prostredí. Zároveň sa vyhovuje v tejto časti vetu prezidentky Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019, ktorým vrátila na prerokovanie súčasný zákon č. 279/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vedený v Národnej rade Slovenskej republiky pod číslom parlamentnej tlače1372.

Bod 8

Doplnením nového § 17a vzhľadom na to, že na základe výnimky z § 17 ide o osobitné konanie o povolení na umiestnenie jadrového zariadenia, sa dopĺňa kompetencia úradu a súčasne sa ustanovuje, na základe akej žiadosti sa ku konaniu pristupuje. Taktiež sa určuje suma (950 000 eur) administratívnej úhrady na úhradu nákladov na výkon regulácie v konaní o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia. Súčasne sa ustanovuje, že úrad v tomto prípade nevydáva súhlas na umiestnenie stavby jadrového zariadenia, ale priamo vydáva povolenie podľa tohto paragrafu a zároveň toto povolenie nahrádza povolenie vydávané na základe zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhodnotenia predloženej dokumentácie zo strany žiadateľa o povolenie ustanoví úrad jadrového dozoru vo vyhláške.

Bod 9

Ustanovujú sa osobitosti pri vydávaní stavebného povolenia pri stavbe jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu, kde sa bude vyžadovať aj vyjadrenie Európskej komisie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Bod 10

Vzhľadom na platný zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z. (ďalej len „zákon o radiačnej ochrane“) a postupné smerovanie a rozpracovanie radiačnej monitorovacej siete a hodnotenia udalostí z pohľadu radiačnej ochrany na úrade verejného zdravotníctva, je potrebné zosúladiť a spresniť zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon“) so zákonom o radiačnej ochrane a vyjasniť si v legislatíve vzájomné kompetencie. Súčasné znenie § 28 ods. 24 atómového zákona popisuje návrhy odporúčaní a opatrení, no nie je definovaná „časová fáza“ udalosti, čo môže budiť dojem, že úrad jadrového dozoru bude pripravovať odporúčania počas celého trvania udalosti, napríklad aj v neskorej fáze. Prechodná alebo neskorá fáza udalosti však už nečerpá priamo z technologického vývoja stavu v jadrovom zariadení, ale z rôznych vstupov (radiačných meraní kontaminácie, sociálnych, ekonomických, poľnohospodárskych faktorov, atď.). Preto je potrebné, aby bolo v atómovom zákone upravené časové obdobie udalosti, keď je úrad relevantne prínosný pri príprave konkrétnych odporúčaní, ktoré vychádzajú z poznatkov zisťovania technologického stavu a vývoja priebehu udalosti. Toto je ideálne ohraničiť obdobím, keď už nebude pretrvávať únik rádioaktívnych látok a ani už nebude hroziť, že k úniku ešte dôjde. Zároveň sa ustanovuje, že úrad jadrového dozoru pri príprave odporúčaní v spomínanej fáze udalosti spolupracuje priamo s úradom verejného zdravotníctva, čoho výstupom je spoločný návrh opatrení, ktorý sa zasiela na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a obvodné úrady v sídle kraja v oblasti ohrozenia. Takto bude jasné aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, aj obvodným úradom od koho majú (v tejto fáze udalosti) dostávať odporúčania na ochranu obyvateľstva.

Bod 11

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré vylučuje použitie mimoriadnych opravných prostriedkov. Je to ustanovenie, ktoré bolo vytýkané Slovenskej republike v prípade ACCC/C/2018/89/Slovakia.

Bod 12

Príloha č. 1 bod A sa dopĺňa o náležitosti, ktoré sa predkladajú pri žiadosti o povolenie stavby jadrového zariadenia podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 písm. o).

K Čl. II

Upravuje sa znenie poznámok pod čiarou, v dôsledku čoho sa vylučuje povinnosť finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, keďže reálne taká škoda pri umiestňovaní nehrozí.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť odo dňa vyhlásenia.