Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov 359/2007 účinný od 15.12.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

Dôvodová správa

Všeobecná časťNávrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008.

Navrhovaným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (ďalej len „smernica“).

Odpady z ťažobného priemyslu (ťažobné odpady) predstavujú dôležitý prúd odpadov produkovaných v Európskej únii a tvoria približne 29 % z celkového množstva odpadov, t.j. cca 400 miliónov ton ročne. Sú tvorené rôznymi materiálmi, spravidla horninami a zeminami, ktoré je potrebné odstrániť, aby bolo možné vyťažiť úžitkové nerasty, ako aj odpadmi vzniknutými pri úprave vyťažených nerastov.

Niektoré z týchto odpadov sú inertné, takže spravidla nepredstavujú vážnejšie ohrozenie životného prostredia, okrem prípadov skladovania veľkých množstiev takýchto odpadov na obrovských odvaloch alebo odkaliskách a možného ohrozenia okolia vrátane riek ich zrútením, zosuvmi alebo pretrhnutím hrádze, najmä v dôsledku mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienok, prípadne chýb v konštrukcii alebo v prevádzkovaní takýchto úložísk.

Na druhej strane veľká časť týchto odpadov, najmä z ťažby a úpravy neželezných kovov obsahuje značné množstvo nebezpečných látok vrátane ťažkých kovov. Tieto odpady môžu na zemskom povrchu rôznym spôsobom reagovať, vytvárať kyslé i zásadité kvapaliny a ďalšie škodlivé látky a zmesi, ktoré predstavujú „priebežné“ a dlhodobé nebezpečenstvo pre životné prostredie, najmä ohrozovaním podzemných a povrchových vôd priesakmi z takýchto úložísk, resp. splavovaním nebezpečných znečisťujúcich látok z ich povrchu, a to ako počas prevádzkovania úložiska, tak aj po jeho nesprávnom uzavretí. Najväčšie nebezpečenstvo s možnými katastrofickými následkami však hrozí v prípade zrútenia sa takýchto odvalov, ale najmä v prípade pretrhnutia hrádze odkaliska, kde sa ukladajú veľmi jemné odpady s obsahom značného množstva vody, ktorých mobilita v prípade uvoľnenia z odkaliska je značná, takže môžu migrovať do veľkých vzdialeností, najmä cez povrchové vodné toky.

Z niektorých takýchto závažných havárií s katastrofálnym dopadom na životné prostredie, ale aj na životy a zdravie ľudí za ostatných cca 20 rokov možno spomenúť

-pretrhnutie hrádze odkaliska s odpadmi z úpravy fluoritov na lokalite Stava (Trento, Taliansko) v roku 1985, pri ktorom sa uvolnilo 200 000 m3 inertných odpadov, s následkom 268 obetí na ľudských životoch a s deštrukciou 62 objektov,

-pri obdobnej havárii na lokalite Aznalcóllar v Južnej Andalúzii (Španielsko) v roku 1998 bolo „vyvrhnutých“ do rieky Guadiamar 2 milióny m3 odpadov a 4 milióny m3 vody kontaminovanej ťažkými kovmi, a to v zóne v tesnej blízkosti národného parku Doňana,

-pretrhnutie hrádzí odkalísk na lokalitách Baia Mare a Baia Borsa (Rumunsko) v roku 2000 malo závažné cezhraničné účinky na životnom prostredí vo viacerých medzinárodných riekach, napríklad v prípade pretrhnutia hrádze odkaliska Baia Mare uniklo do rieky Lapus cca 100 000 m3 zvyškových vôd s obsahom zhruba 120 ton kyanidov a ťažkých kovov, ktoré sa následne dostali až do riek Somos a Tisa v Maďarsku a následne do rieky Dunaj.

Preto je potrebné zabezpečiť adekvátne nakladanie s ťažobnými odpadmi, t. j. najmä

a)zabezpečiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť úložísk, na ktoré sa ukladajú ťažobné odpady a

b)zamedziť alebo minimalizovať kontamináciu vôd a pôdy priesakovými vodami z úložísk, prípadne emisiami tuhých alebo plynných znečisťujúcich látok do ovzdušia.

Navrhovaný zákon predstavuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave odpadového hospodárstva ustanovenej zákonom č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – pozri napríklad § 1 ods. 4 písm. a) a b) cit. zákona.

Smernica a tým aj návrh zákona zahŕňajú rôzne oblasti ťažobného priemyslu od geologického prieskumu ložísk nerastov, cez veľké uhoľné, rudné a nerudné bane a lomy, ťažbu ropy a zemného plynu hlbinnými vrtmi, až po malé ťažobné organizácie (spravidla kameňolomy, pieskoviská, štrkoviská) a ťažbu rašeliny, ktoré sa navzájom podstatne líšia technológiou ťažby a úpravy nerastov, vlastnosťami ťažených nerastov a technológiou ich úpravy a následne tiež vlastnosťami a množstvami produkovaných odpadov, ich rizikovosťou z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia ľudí, možnosťami ich prípadného zhodnotenia a pod.

V snahe zabrániť zbytočnému administratívnemu, ekonomickému a podobnému zaťaženiu prevádzkovateľov i príslušných orgánov, avšak pri zachovaní dostatočného rozsahu a adekvátnosti právnej úpravy sa v návrhu zákona (v súlade so smernicou) diferencujú požiadavky na určité skupiny úložísk a ich prevádzkovateľov, najmä s ohľadom na množstvo a vlastnosti produkovaných a ukladaných ťažobných odpadov, umiestnenie úložísk, miestne environmentálne podmienky a pod.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s príslušnými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:

a.v práve Európskej únie:

1.v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje trvalo udržateľný rozvoj ako jednu z úloh Európskej únie.

b.v práve Európskych spoločenstiev:

1.v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí,

2.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES.

Smernica upravuje opatrenia, postupy a pokyny na prevenciu alebo najväčšie možné znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie, najmä na vodu, živočíchy, rastliny, pôdu (zeminy), ovzdušie a krajinu a z nich vyplývajúcich rizík pre ľudské zdravie, ktoré sú výsledkom nakladania s odpadmi z ťažobného priemyslu.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k ES/EÚ:

a)záväzky vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve k pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii – nie sú

b)identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve k pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii – nie sú

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za preberanie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody na návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov – 1. máj 2008

d)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušená Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 – žiadne konanie nebolo začaté

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú už preberané smernice transponované – prvá transpozícia

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom ES/EÚ:

- úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

III. Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava rieši zabezpečenie nových činností a postupov, ktoré vyplývajú pre členské štáty Európskej únie z implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES. Zabezpečenie nových činností a postupov zakladá nové nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu nového zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, krajských a obvodných úradov životného prostredia, Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a odborných technických výkonov súvisiacich s realizáciou navrhovaných postupov. Nové náklady si budú vyžadovať najmä nasledovné okruhy pôsobnosti zákona:

1.personálne a administratívne zabezpečenie štátnej správy na úseku nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto zákona,

2.zabezpečenie inventarizácie uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie a pravidelnej aktualizácie tejto inventarizácie,

3.zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu,

4.spracovanie dokumentov, plánov a metodických materiálov na úseku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu,

5.zabezpečenie opatrení na znižovanie negatívneho vplyvu uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov, za ktoré je zodpovedný štát, na zdravie ľudí a životné prostredie.

Východiskom pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu na štátny rozpočet bola analýza:

-administratívnych kapacít na ústredných orgánoch štátnej správy, na obvodných úradoch životného prostredia, na obvodných banských úradoch, Slovenskej inšpekcii životného prostredia a v Slovenskej agentúre životného prostredia,

-odborných podkladov a štúdií zameraných na hodnotenie a monitoring negatívnych vplyvov banskej činnosti na životné prostredie,

-potrieb budovania informačného systému ťažobných odpadov,

-databázy starých banských diel, ktorá obsahuje informácie aj o počte uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov.

Z uvedenej analýzy vyplýva:

-Ministerstvo životného prostredia SR nemá personálne kapacity na zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu. MŽP SR je potrebné personálne posilniť o 2 pracovné miesta.-Obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia majú len limitované personálne kapacity, potreba personálneho posilnenia SIŽP je o 5 pracovných miest.

-Obvodné banské úrady nemajú dostatočné personálne kapacity pre zabezpečenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Potreba personálneho posilnenia každého z piatich úradov o 2 pracovné miesta bola však riešená v súvislosti s novelou zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, predloženou v roku 2007.

-Slovenská agentúra životného prostredia nemá dostatočné personálne kapacity pre zabezpečenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona, najmä vybudovanie a vedenie informačného systému ťažobných odpadov a reportingové povinnosti voči Európskej komisii. Potreba personálneho posilnenia je minimálne o 2 pracovné miesta.

-Pre banské odpady neexistuje informačný systém a bude potrebné ho vybudovať.

-Bude potrebné zabezpečiť dôkladnú inventarizáciu uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov.

-Bude potrebné prijať opatrenia na zamedzenie negatívnych vplyvov ťažobných odpadov na zdravie človeka a životné prostredie na minimálne 100 lokalitách.

Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

a) zvýšené náklady spojené s personálnym posilnením:

- ministerstva – 2 pracovné miesta,

- Slovenskej agentúry životného prostredia – 2 pracovné miesta – pre pokrytie činností súvisiacich s vybudovaním a riadením informačného systému ťažobných odpadov a pre zabezpečenie reportingových povinností voči Európskej komisii,

- Slovenskej inšpekcie životného prostredia – 5 pracovných miest – pre pokrytie inšpekčnej činnosti na úseku banských odpadov.

Výdavky sú určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov.

b) zriaďovacie (jednorazové) výdavky (PC, motorové vozidlo) a prevádzkové výdavky na ÚO.

c)výdavky SAŽP súvisiace so zriadením a prevádzkou informačného systému ťažobných odpadov, vypracovaním a publikovaním metodických pokynov a informačných materiálov a školeniami štátnej správy.

d)zvýšené náklady na výkon štátnej správy spojené so zabezpečovaním inventarizácie opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu, jej aktualizácie, monitoring úložísk, za ktoré je zodpovedný štát, prieskum opustených a uzavretých úložísk a vypracovanie analýzy rizika pre jednotlivé úložiská, nápravné opatrenia (sanácia) na úložiskách, za ktoré je zodpovedný štát, vo výške: 10 mil. Sk v roku 2009 a v ďalších rokoch.

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona: (v tis. Sk)

2008 20092010Bežné výdavky (600)

z toho:

-mzdy a platy pre 7 zamestnancov v ŠS (610) – ústredný orgán (2) a SIŽP (5)1 832

84012 156

2 62112 312

2 726-poistné do poistných fondov (620)294917952-bežný transfer (640) 6988 6188 634 v tom:príspevok SAŽP na 2 zamestnancov198618634 príspevok na inventarizáciu, monitoring, prieskum, nápravné opatrenia (sanácia)500*)

8 000

8 000Kapitálové výdavky (700)5002 0002 000z toho:-kapitálový transfer (720) – príspevok SAŽP na informačný systém500*)2 000*)2 000Spolu2 33214 15614 312

Poznámka: výdavky na mzdy a poistné sú rozpočtované na rok 2008 na 4 mesiace (september až december)

*) Výdavky budú hradené z Prechodného fondu.

Výdavky spojené s implementáciou zákona pokryje MŽP SR v roku 2008 v rámci schváleného rozpočtu kapitoly.

Výdavky na roky 2009 až 2011 si bude MŽP SR uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu kapitoly na rok 2009.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

Návrh zákona sa pripravuje s cieľom zavedenia účinného manažmentu ťažobných odpadov, ktorý jednoznačne uplatňuje princíp „znečisťovateľ platí“ a princíp prevencie vzniku odpadov a vzniku závažných havárií v dôsledku nakladania s ťažobným odpadom.

Zavedenie manažmentu ťažobných odpadov významne prispeje k znižovaniu nebezpečnosti týchto odpadov a k znižovaniu rizík z nich vyplývajúcich na ľudské zdravie a životné prostredie, prispeje k zhodnocovaniu ťažobných odpadov, k zníženiu množstva odpadov určených na zneškodňovanie, prispeje k bezpečnému zneškodňovaniu odpadov na úložiskách, ktoré budú prísne sledované a monitorované, aby nedošlo na nich k žiadnym závažným havárijám. Zákon zabezpečuje prístup verejnosti ku všetkým dôležitým informáciám týkajúcich sa nakladania s ťažobným odpadom, zaisteresovaná verejnosť bude mať možnosť ovplyvniť rozhodnutia vydané v súvislosti s nakladaním s ťažobným odpadom. Zároveň obyvateľstvo obcí ovplyvnených úložiskom ťažobných odpadov bude pravideľne informované o vonkajších havarijných plánoch a o všetkých udalostiach, ktoré majú vplyv na životné prostredie v okolí úložiska. Jedným z cieľov zákona je tiež informovanie susedných štátov, v prípade vzniku takej havárie, ktorá by mohla mať negatívny dosah na iný štát a jeho obyvateľstvo. Všetky ustanovenia tohto zákona budú mať jednoznačne pozitívny vplyv za zdravie ľudí a životné prostredie.Návrh zákona bude mať významný dopad na podnikateľskú sféru v oblasti ťažby nerastných surovín, hlavne však na také právnické osoby, ktoré prevádzkujú, alebo budú prevádzkovať úložisko ťažobných odpadov kategórie A. Kategória A zahŕňa také úložiská (haldy a odkaliská), ktoré vďaka svojej veľkosti a umiestneniu, obsahu nebezpečných odpadov, alebo obsahu nebezpečných látok alebo prípravkov, môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie, alebo môžu byť rizikové z pohľadu vzniku závažnej havárie. Pre tieto úložiská budú musieť prevádzkovatelia vytvárať hneď od začiatku prevádzky účelovú finančnú rezervu, aby v každom čase boli pripravené finančné prostriedky na sanáciu, alebo rekultiváciu úložiska, prípadne na odstránenie následkov závažnej havárie. Výška účelovej finančnej rezervy sa bude počítať s ohľadom na riziko, ktoré úložisko bude predstavovať pre životné prostredie a zdravie ľudí. Účelová finančná rezerva bude predstavovať značnú záťaž hlavne pre tých prevádzkovateľov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na pokraji rentability.

Celková výška dopadov na podnikateľskú sféru bola vypočítaná pre minimalistický a maximalistický scenár tvorby účelovej finančnej rezervy. Výška dopadov sa pohybuje v rozmedzí od 1001,24 mil. Sk (pre variant s maximálne 15 potenciálnymi úložiskami kategórie A) do 2057,77 mil. Sk (pre variant s maximálne 31 potenciálnymi úložiskami kategórie A). Za predpokladu priemernej životnosti úložiska 20 až 25 rokov, bude táto suma predstavovať cca 50 až 100 mil. ročne.

Zvýšené finančné náklady bude zákon predstavovať aj vďaka zavedeniu ďalších opatrení, napr. povinnosti vypracovávať plány nakladania s odpadmi, realizovať prieskum a monitoring úložiska, uzatvárať úložisko, poskytovať informácie a pod. Podnikatelia v ťažobnom priemysle musia byť pripravení na finančné zabezpečenie týchto činností a tiež nápravných opatrení v prípade závažných havárií. Podniky s rozsiahlou ťažbou budú musieť počítať s personálnym posilnením podniku pre oblasť nakladania s ťažobným odpadom.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie

Návrh zákona zavádza nové postupy a opatrenia pri nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorých cieľom je čo najväčšie možné zníženie negatívnych účinkov tohto odpadu na zdravie ľudí a životné prostredie. V zmysle smernice sú prevádzkovatelia povinní vypracovať programy nakladania s ťažobným odpadom, ktorých cieľom je zamedzenie vzniku, minimalizácia, vhodná úprava, zhodnocovanie a vhodné zneškodňovanie ťažobného odpadu. Smernica tiež zavádza plány prevencie závažných havárií za účelom zaručenia vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia vo vzťahu k rizikám havárií.

Navrhovaný právny predpis

-umožňuje verejným orgánom zabezpečovať ciele obnovy a trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia v súlade s environmentálnou politikou EÚ.

-reguluje a kategorizuje odpad z ťažobného priemyslu, pričom pôsobí aj preventívne,

-konkretizuje a sprísňuje požiadavky pri nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, a preto bude mať významne kladný vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona výrazne prispieva k zabezpečovaniu tvorby a ochrany životného prostredia.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť

Z návrhu zákona vyplýva dopad na zamestnanosť. Prijatie zákona vyvolá zvýšenú potrebu pracovných miest na úrovni orgánov štátnej správy – celkovo 9 pracovných miest, z čoho 2 miesta pre MŽP SR, 5 miest pre SIŽP a 2 pracovné miesta v Slovenskej agentúre životného prostredia. Mierne zvýšenie zamestnanosti obyvateľstva je možné očakávať v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľov, ktorí musia zabezpečovať činnosti vyplývajúce zo zákona, najmä riadenie úložiska odborne spôsobilou osobou, vypracovávanie plánov nakladania s ťažobným odpadom a plánov prevencie závažných havárií, monitoringu, minimalizácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadov.

Pozitívny vplyv na zamestnanosť bude mať zákon aj na úseku prieskumu podložia úložiska odpadov, hodnotenie rizika a analytickej kontroly ukladaných odpadov.

Negatívny vplyv zákona na zamestnanosť sa môže prejaviť v prevádzkach, ktoré sa nachádzajú na hranici rentability, a kde zavedenie nových environmentálnych požiadaviek može viesť k úpadku prevádzky. Týka sa to najmä podnikov, ktoré prevádzkujú úložiská kategórie A, a ktoré nebudú schopné zabezpečiť zloženie účelovej finančnej rezervy.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona je plne v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa opiera okrem ekonomického a sociálneho piliera aj o pilier environmentálny. Návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejsí prístup k nakladaniu s ťažobným odpadom a zodpovednejší prístup pri prevencii závažných havárií pri prevádzkovaní háld a odkalísk. Zavedením manžmentu na úseku ťažobných odpadov a preventívnych opatrení pre zamedzenie vzniku havarijných situácií a stavov sa podstatne zvýši kvalita životného prostredia, zníži sa negatívny vplyv ťažby na zdravie ľudí, vodu, ovzdušie, pôdu, faunu a flóru, na krajinu a chránené oblasti prírody. V prípade nezodpovedného správania sa prevádzkovateľov, navrhovaná právna úprava umožňuje udeľovať sankcie. Ich výška bude zohľadňovať závažnosť porušovania povinností podľa tohto zákona a závažnosť hrozieb prevádzky pre ľudí a okolité prostredie.Keďže návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES a zavedenie nových environmentálnych požiadaviek sa týka všetkých členských štátov, zákon nebude mať dopad na konkurencie schopnosť ťažobných podnikov v rámci Európskej únie.

Osobitná časťK § 1V súlade s čl. 2 smernice sa v tomto paragrafe vymedzuje predmet zákona pozitívnym i negatívnym spôsobom.

Ťažobný odpad predstavuje veľmi širokú škálu odpadov, ktoré vznikajú pri tam uvedených činnostiach. Osobitná právna úprava (vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave zákona o odpadoch) podľa tohto zákona sa však vzťahuje len na tie druhy odpadov, ktoré sú priamo výsledkom uvedených činností - horniny tvoriace skrývku ložiska nerastov, podložné a nadložné horniny, rôzne preplástky, hlušina a pod., ktoré treba vyťažiť, aby sa ložisko nerastu otvorilo, pripravilo a aby sa vyťažili úžitkové nerasty, ako aj rôzne druhy odpadov vznikajúcich pri úprave vyťažených nerastov. V odseku 2 písm. a) sa výslovne ustanovuje, že tento zákona sa nevzťahuje na nakladanie s iným ťažobným odpadom, ktorý síce vzniká pri činnostiach podľa odseku 1 písm. a), ale nie je ich priamym výsledkom – napríklad odpadové oleje, odpadové tonery, opotrebované pneumatiky, odpady z fyzikálnej a mechanickej úpravy povrchu kovov a plastov, odpadové obaly, absorbenty, handry na čistenie, filtračný materiál, ochranné odevy inak nešpecifikované, staré vozidlá, kontaminované zariadenia a použité PCB, odpady z elektrických a elektronických zariadení, komunálne odpady. Na nakladanie s týmito odpadmi sa vzťahujú všeobecné predpisy o odpadoch.

V prípade pochybnosti, či ide o ťažobný odpad, rozhoduje Hlavný banský úrad po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“).

Obdobne sa vylučuje z režimu toho zákona vypúšťanie odpadových vôd do podzemných geologických formácií, resp. reinjektáž odčerpaných vôd (najmä geotermálnych) do pôvodného kolektora – na tieto činnosti sa vzťahujú predpisy na ochranu akosti vôd a na ich racionálne využívanie.

Režim zákona sa tiež nevzťahuje na odpady vznikajúce pri prieskume, ťažbe a úprave nerastov na mori. Hoci Slovenská republika nie je prímorská krajina, nie je v budúcnosti úplne vylúčená ťažba polymetalických konkrécii z morského dna, ktoré má Slovenská republika právo využívať ako člen spoločnosti INTEROCEANMATAL.

Ustanovenie § 1 tohto zákona treba posudzovať najmä vo vzťahu k § 1 ods. 4 písm. a) a b) zákona o odpadoch.

K § 2V tomto paragrafe sa preberajú, s určitými úpravami vyplývajúcimi z nášho právneho poriadku, definície z čl. 3 smernice a vymedzujú sa tiež niektoré ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3Ustanovujú sa všeobecné (základné) povinnosti a opatrenia, ktoré majú prevádzkovatelia prijať na správne a bezpečné nakladanie s ťažobným odpadom. Pri napĺňaní týchto základných povinností sa vychádza z najlepších dostupných techník so zohľadnením miestnych environmentálnych podmienok a ďalších okolností.

K § 4Základným predpokladom pre diferenciáciu povinností s ohľadom na riziko, ktoré predstavujú určité skupiny úložísk, a na zamedzenie zbytočným tvrdostiam zákona, je kategorizácia úložísk a ich zaradenie do (prísnejšej) kategórie A alebo do (menej prísnej) kategórie B. Na úložiská kategórie B sa, okrem výnimiek ustanovených v § 1, nevzťahujú niektoré povinnosti vyplývajúce najmä z § 6, 14 a 15 návrhu zákona.

Konkrétne úložisko zaradí do zodpovedajúcej kategórie príslušný orgán (obvodný banský úrad alebo obvodný úrad životného prostredia) na základe žiadosti prevádzkovateľa obsahujúcej náležitosti podľa odseku 10 návrhu zákona.

K § 5 Jedným zo základných nástrojov na zabezpečenie komplexného a systémového prístupu prevádzkovateľa (ale aj príslušných orgánov) v odpadovom hospodárstve je vypracúvanie a schvaľovanie plánov odpadového hospodárstva a ich aktualizácia. Obdobou takéhoto nástroja (dokumentu) na zabezpečenie systémového a komplexného prístupu k nakladaniu s ťažobným odpadom so zohľadnením príslušných osobitostí tejto oblasti odpadového hospodárstva je vypracúvanie a schvaľovanie plánu nakladania s ťažobným odpadom (ďalej len „plán“).

Návrh zákona ustanovuje jednak ciele, ktoré musí takýto plán spĺňať a jednak jeho obsah (náležitosti). Súčasťou týchto náležitostí ja tiež opis vlastností ťažobného odpadu ukladaného na úložisko podľa prílohy č. 1.

Plán obsahuje okrem iného tiež návrh plánu (projektu) na uzavretie úložiska vrátane rekultivácie ovplyvneného územia a monitoringu po uzavretí úložiska, z ktorého sa vychádza o. i. pri určovaní výšky účelovej finančnej rezervy a ročných odvodov na jej tvorbu (§ 14).

Schválený plán je jednou z dôležitých príloh žiadosti o povolenie zriadenia, užívania (zmeny, uzavretia) konkrétneho úložiska podľa § 7.

Keďže ciele a náležitosti plánu obsahujú viacero odborne špecifických opatrení tiež z hľadiska racionálneho využívania nerastov, bezpečnosti banskej práce a prevádzky úzko nadväzujúcich na projektovanie a vykonávanie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, navrhuje sa, aby ho schvaľoval príslušný orgán štátnej banskej správy – obvodný banský úrad. Správnosť plánu z hľadiska princípov odpadového hospodárstva zabezpečí stanovisko príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva (ObÚŽP), ktoré je povinnou prílohou žiadosti o schválenie plánu.

K § 6 Tento paragraf je jedným z ustanovení návrhu zákona, ktoré sa vzťahujú len na prevádzkovateľov úložísk kategórie A.

Navrhovaná právna úprava (v súlade s čl. 6 smernice) obsahuje určité (menej prísne) inštitúty podobné niektorým požiadavkám vyplývajúcim pre prevádzkovateľov podnikov spadajúcich pod režim novelizovanej smernice Seveso II (zákon č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Ide najmä o povinnosť vypracovania plánu prevencie závažných havárií a ustanovenie odborne spôsobilej osoby na kontrolu jej plnenia, zavedenie systému riadenia bezpečnosti (Pozri prílohu č. 2), vypracovanie vnútorného (vnútropodnikového) havarijného plánu a aktívna i pasívna forma informovania verejnosti (najmä verejnosti dotknutej prípadnou závažnou haváriou) prinajmenšom v rozsahu určenom v prílohe č. 3.

Ak však konkrétne úložisko spadá pod režim zákona č. 261/2002 Z.z. [pozri napr. jeho § ods. 2 písm. f) a g)], nevzťahujú sa naň ustanovenia odsekov 1 až 11 tohto paragrafu, ale sa naň vzťahujú v plnom rozsahu prísnejšie požiadavky citovaného zákona – pozri odsek 12 tohto paragrafu.

Určitým špecifikom je požiadavka čl. 6 ods. 3 tretia alinea a odseku 5 smernice, podľa ktorej sa vyžaduje vypracovanie tzv. vonkajšieho havarijného plánu. Ide v podstate o dokument, ktorého účel v Slovenskej republike plnia plány ochrany obyvateľstva podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. S ohľadom na striktnú požiadavku smernice (čl. 6 ods. 5) upravujúcu účasť verejnosti na vypracúvaní tohto plánu v rozsahu, ktorý nepoznajú predpisy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva a s ohľadom na skutočnosť, že predmetom ochrany týchto predpisov je len ochrana života a zdravia ľudí a majetku, nie však ochrana životného prostredia, vykonala sa transpozícia týchto ustanovení smernice tak, že vonkajší havarijný plán tvorí súčasť plánu ochrany obyvateľstva. Ten vypracováva obec a obvodný úrad podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva.

K § 7Základnou podmienkou ukladania ťažobného odpadu na úložisko je legalizácia úložiska, t.j. povolenie jeho výstavby (zriadenia), prevádzky (užívania), zmien a uzavretia. Tento inštitút už v súčasnosti upravujú osobitné predpisy, a to vrátane kompetencie príslušných orgánov, napríklad:

◊zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon ) v znení neskorších predpisov,

◊zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Osobitné predpisy však (i s ohľadom na dátum ich účinnosti) neobsahujú niektoré požiadavky na povoľovanie úložísk v súlade so smernicou. Preto s prihliadnutím na odsek 1 tohto paragrafu, budú musieť príslušné orgány pri povoľovaní zriadenia, užívania, zmeny a uzavretia úložiska postupovať tiež v súlade s požiadavkami tohto zákona.

Jednou z osobitostí podľa návrhu zákona je aj pravidelné preskúmavanie adekvátnosti podmienok povoľovacieho rozhodnutia – obdobne ako pri preskúmavaní integrovaných povolení podľa zákona č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Povolenie sa nevyžaduje na inertný odpad a neznečistenú zeminu, ak nie sú ukladané na úložisku kategórie A.

K § 8V tomto paragrafe sa upravuje právo verejnosti na informácie a na jej účasť na environmentálnom rozhodovaní, a to v súlade s požiadavkami čl. 8 smernice a Aarhuského dohovoru s prihliadnutím na obdobnú právnu úpravu v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch v Slovenskej republike.

V súlade s postupom ustanoveným v niektorých právnych predpisoch (napr. zákon č. 245/2003 Z. z., zákon č. 24/2006 Z. z., zákon č. 71/1967 Zb., nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6.9.2006) sa ustanovujú podmienky, za ktorých má zainteresovaná verejnosť postavenie zúčastnenej osoby v konaní podľa § 7.

K § 9Jednou z foriem zhodnocovania ťažobného odpadu, ochrany alebo sanácie životného prostredia, ale tiež napríklad z hľadiska bezpečnosti banskej prevádzky, resp. priamo ako neoddeliteľná súčasť niektorých dobývacích metód je ukladanie ťažobného odpadu do vyťažených priestorov.

V § 9 ods. 1 a 2 vrátane odkazov na primeranú aplikáciu ďalších ustanovení návrhu zákona sa ustanovujú niektoré povinnosti, najmä z hľadiska dvoch ťažiskových princípov smernice – zabezpečenie stability ukladaných ťažobných odpadov a ochrana životného prostredia, najmä vôd a pôdy.

Ukladanie ťažobného odpadu na úložiská je veľmi podobné ukladaniu „bežných“ odpadov na skládky a na odkaliská. S ohľadom na špecifiká nakladania s ťažobným odpadom sa však na takéto ukladanie nevzťahuje smernica Rady č. 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov. Niektoré princípy, resp. požiadavky smernice o skládkach odpadov totiž nie sú dosť dobre aplikovateľné na oblasť nakladania s ťažobným odpadom – napríklad zákaz zneškodňovania kvapalných odpadov na skládkach, všeobecný zákaz zmiešavania nebezpečných a ostatných odpadov, povinnosť zriadiť geologickú alebo technickú bariéru pod skládkou. Preto sa na úpravu tejto oblasti uplatňuje špeciálna právna úprava podľa smernice (2006/21/ES).

Rovnako tak sa aplikuje smernica (2006/21/ES) na ukladanie ťažobného odpadu do vyťažených priestorov.

Ak sa však do vyťažených priestorov majú ukladať iné odpady než ťažobný odpad, nevzťahuje sa na takéto prípady špeciálna právna úprava podľa smernice (2006/21/ES) a tým ani podľa návrhu tohto zákona, ale sa na takéto prípady vzťahujú všeobecné predpisy o odpadoch ES vrátane smernice o skládkach odpadov transponované do právneho poriadku SR zákonom o odpadoch a niektorými právnymi predpismi na jeho vykonanie. K § 10V § 10 sa ustanovujú základné požiadavky, ktoré treba (s ohľadom na konkrétne podmienky daného úložiska) zohľadniť a dodržiavať pri výstavbe a prevádzke úložísk, a to spolu s požiadavkami vyplývajúcimi z osobitných právnych predpisov, ktorých exemplatívny výpočet sa uvádza k poznámke pod čiarou k odkazu 27.

V odseku 6 sa ustanovujú niektoré povinnosti prevádzkovateľa pre prípad vzniku, resp. zistenia určitých skutočností alebo stavov, ktoré ohrozujú správne fungovanie úložiska.

Veľmi dôležitou súčasťou kontroly správneho fungovania úložiska je vykonávanie pravidelných kontrol a monitoringu, týkajúcich sa ako stability úložiska, tak aj jeho možných vplyvov na okolie. Ide o jednu zo základných povinností prevádzkovateľa. Vedenie evidencie o výsledku tohto monitoringu, kontrol a pod. umožňuje i spätne overiť vývoj určitého stavu, resp. preukázať súlad prevádzkovania úložiska s platnými právnymi predpismi. Je tiež veľmi dôležitým nástrojom na získanie komplexnej informácie pre prípadného nového prevádzkovateľa úložiska a pod.

Preto sa v odsekoch 2 až 6 ukladajú v tomto smere prevádzkovateľovi konkrétne povinnosti vrátane povinnosti zasielania ročných súhrnných správ príslušnému orgánu. Takéto správy sú dôležitým podkladom aj pre výkon štátneho dozoru príslušným orgánom.

Ide o špecifické, resp. doplňujúce povinnosti pre prevádzkovateľov, ktorými nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov.

K § 11Postup pri uzatváraní úložísk už v súčasnosti upravujú osobitné predpisy. Požiadavky týchto predpisov sú rôznorodé a nie vždy dostačujúce z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia ľudí. V návrhu zákona sa preto zjednocujú a jednoznačnejšie vymedzujú požiadavky, ako aj postup prevádzkovateľov, najmä však príslušných orgánov pri uzatváraní úložísk, ako aj postup a povinnosti pre etapu po uzavretí úložiska.

Určité obdobné povinnosti prevádzkovateľa ako pre etapu prevádzkovania úložiska sa ustanovujú aj pre etapu uzatvárania úložiska a etapu po jeho uzavretí.

K § 12V odseku 1 a 2 sa ustanovujú všeobecné povinnosti prevádzkovateľa z hľadiska ochrany životného prostredia, najmä ochrany vôd a pôdy. Tieto povinnosti sa primerane aplikujú aj na prípady ukladania ťažobného odpadu do vyťažených priestorov, či už podzemných alebo povrchových, ktoré budú po uzavretí zatopené (odsek 3).

Osobitné požiadavky sa ustanovujú pre odkaliská, na ktorých sa nachádza kyanid alebo kyanidové zlúčeniny (najmä v ťažobnom odpade ako výsledok úpravárenského procesu) rozložiteľný slabou kyselinou. V odsekoch 4 a 5 tohto paragrafu sa ustanovuje všeobecná povinnosť znižovania koncentrácie takéhoto kyanidu použitím najlepších dostupných techník, resp. inými opatreniami.

V prechodnom ustanovení § 29 ods. 8 sa ustanovujú konkrétne maximálne limity pre takýto kyanid v mieste vypúšťania kalu z úpravárenského zariadenia pre úložiská, ktoré boli povolené alebo prevádzkované pred 1.5.2008, a ich postupné znižovanie. Pre nové úložiská povolené po 1.5.2008 sa ustanovuje jeden koncentračný limit, a to max. 10 ppm.

V odôvodnenom prípade s prihliadnutím na miestne environmentálne podmienky a pod. môže príslušný orgán nariadiť prísnejšie limity, resp. povinnosť ich skoršieho plnenia

K § 13 Špecifickými sú ustanovenia odsekov 1 a 2, ktoré v súlade s čl. 2 ods. 3 druhá alinea smernice umožňujú na tam určené prípady, na základe osobitnej žiadosti individuálnym správnym aktom povoliť výnimku z niektorých ustanovení tohto zákona.

K § 14Obdobne ako v iných členských štátoch EÚ aj na Slovensku existuje značný počet prípadov, kedy nedošlo k riadnemu uzavretiu úložísk, k ich následnému monitoringu a ďalšej kontrole prevádzkovateľom po ich uzavretí atď. Častokrát došlo z dôvodu zániku prevádzkovateľa bez právneho nástupcu, nedostatkov pri privatizácii ťažobných podnikov a pod. k opusteniu úložísk bez ich uzavretia a zabezpečenia následnej potrebnej starostlivosti, alebo aspoň riadneho zabezpečenia, zodpovednosti atď.

Jedným z nástrojov na zamedzenie opakovania sa takýchto prípadov, resp. aspoň na zmiernenia príslušných negatívnych dopadov sa v čl. 14 smernice (a tým aj v § 14 návrhu zákona) ustanovuje požiadavka určitej finančnej zábezpeky (finančného krytia) nákladov na budúce uzavretie úložiska kategórie A vrátane rekultivácie dotknutého územia, ako aj na monitoring úložiska po jeho uzavretí.

Do § 14 návrhu zákona sa preberá obdobný nástroj, ako podľa § 22 zákona o odpadoch, t. j. povinnosť prevádzkovateľa vytvárať účelovú finančnú rezervu a túto v ročných splátkach odvádzať na osobitný účet prevádzkovateľa. Čerpanie týchto prostriedkov je možné len na činnosti, ktoré sú v súlade s účelom ich viazania, a to len na základe písomného súhlasu príslušného orgánu v každom konkrétnom prípade.

Výška ročných odvodov sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v odseku 3. Vychádza sa z celkových predpokladaných nákladov na uzavretie úložiska a jeho následný monitoring uvedených v návrhu plánu (projektu) týchto prác, ktorý je súčasťou plánu podľa § 5, a predpokladanej životnosti úložiska. V prípade podstatných zmien (zvýšenie množstva ukladaného ťažobného odpadu a následné zníženie životnosti úložiska, zmena technológie úpravy alebo rizikovosti ťažobného odpadu, zvýšenie predpokladaných nákladov na uzavretie a monitoring úložiska a pod.) je možné tieto skutočnosti zohľadniť pri schvaľovaní aktualizovaného, resp. nového plánu podľa § 5 a následne zohľadniť tiež pri úprave výšky príslušných ročných odvodov účelovej finančnej rezervy.

Obdobne ako v § 22 zákona o odpadoch sa upravuje aj otázka zodpovednosti v prípade konkurzu, zániku a pod. prevádzkovateľa za zabezpečenie uzavretia úložiska a jeho následného monitoringu, no prevodu prostriedkov účelovej finančnej rezervy je navrhnutý na účet obvodného úradu životného prostredia, v obvode ktorého leží prevažná časť úložiska.

Podľa čl. 22 bod 1 písm. c) by mala Komisia prijať do 1.5.2008 technické usmernenia na zriadenie finančnej zábezpeky v súlade s požiadavkami čl. 14.

K § 15V § 15 sa upravuje základný postup, oznamovacia povinnosť a kompetencie príslušných orgánov (najmä ministerstva) v prípade povoľovania úložiska kategórie A, ktorého prevádzka môže mať významné environmentálne vplyvy, resp. postup pre prípad vzniku závažnej havárie na úložisku kategórie A s možnými významnými cezhraničnými vplyvmi, a to ako pre prípad, keď je Slovenská republika stranou pôvodu, ako aj pre prípad, že je dotknutou stranou.

Právna úprava je obdobná ako v iných právnych predpisoch (napríklad zákon č. 24/2006 Z. z., zákon č. 359/2007 Z. z.). Ide o základnú právnu úpravu tejto oblasti – podrobnosti upravia na základe vzájomnosti a rovnocennosti príslušné medzinárodné zmluvy.

K § 16Navrhuje sa zriadenie informačného systému nakladania s ťažobným odpadom na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií o nakladaní s ťažobným odpadom. Zriadenie tohto informačného systému je dôležité nielen z dôvodov zhromažďovania a spracúvania údajov a informácií dôležitých pre činnosť príslušných orgánov, ale tiež na účely plnenia notifikačnej povinnosti voči Komisii a na účely zhromažďovania, uchovávania a šírenia informácií o životnom prostredí podľa zákona č. 205/2004 Z. z., resp. ich sprístupňovania podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

Dôležitou súčasťou tohto informačného systému bude register uzavretých úložísk a register opustených úložísk. Zriadenie takéhoto registra sa nepriamo vyžaduje v čl. 20 smernice, podľa ktorého sú členské štáty povinné zabezpečiť inventarizáciu uzavretých úložísk vrátane opustených úložísk a sprístupniť ju verejnosti najneskôr do 1.5.2012. Inventarizáciu bude zabezpečovať ministerstvo.

K 17Ustanovujú sa orgány štátnej správy, ktoré sú príslušnými na výkon štátnej správy podľa tohto zákona. Sú nimi ministerstvo, Ministerstvo hospodárstva SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské a obvodné úrady životného prostredia, Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady a stavebné úrady.

K § 18Navrhuje sa upraviť pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku nakladania s ťažobným odpadom vrátane s tým súvisiacich kompetencií na úseku štátneho dozoru, preskúmavania rozhodnutí príslušných orgánov nižšieho stupňa, normotvorby, medzinárodnej spolupráce a notifikačného orgánu za Slovenskú republiku vo vzťahu k orgánom EÚ.

Do pôsobnosti ministerstva bude patriť aj spolurozhodovanie podľa § 1 ods. 3 návrhu zákona v prípade pochybnosti, či ide o ťažobný odpad.

Medzi úlohy ministerstva [odsek 2 písm. b)] patrí aj prevádzkovanie informačného systému nakladania s ťažobným odpadom. V súlade s § 16 ods. 4 návrhu zákona sa predpokladá, že prevádzkovaním tohto informačného systému ministerstvo poverí právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom - obdobne ako v prípade iných čiastkových informačných systémov na úseku starostlivosti o životné prostredie.

Ministerstvo vypracuje vykonávací predpis k návrhu zákona. Spolu s návrhom zákona sú predložené tézy vyhlášky, nakoľko samotná Komisia mešká s usmernením členských štátov pri jej vypracovávaní.

K § 19Postavenie Ministerstva hospodárstva SR sa upravuje s prihliadnutím na to, že do jeho pôsobnosti patria orgány štátnej banskej správy – Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady.

K § 20V súlade so základnou pôsobnosťou SIŽP podľa zákona č. 525/2003 Z. z. sa ustanovuje jej kompetencia na výkon štátneho dozoru a ukladanie pokút aj podľa tohto zákona.

K § 21Podľa právneho stavu účinného v čase spracúvania tohto návrhu upravuje sa postavenie krajských úradov životného prostredia ako druhostupňových orgánov štátnej správy.

K § 22Jedným z dvoch prvostupňových orgánov na výkon štátnej správy podľa tohto zákona je obvodný úrad životného prostredia ako orgán štátnej vodnej správy podľa zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Povoľovanie odkalísk (s výnimkou odkalísk vzniknutých pri banskej činnosti) ako vodných stavieb a ich prevádzkovanie, odborno-technický dohľad atď. upravuje vodný zákon – pri povoľovaní výstavby odkaliska a ich užívania vystupuje orgán štátnej vodnej správy ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona.

Vodný zákon a predpisy na jeho vykonanie pomerne podrobným spôsobom upravujú požiadavky na odkaliská a ich prevádzku a kontrolu. Tieto predpisy sa vzťahujú aj na odkaliská, ktoré sú úložiskami na ukladanie ťažobného odpadu podľa tohto zákona, spolu s doplňujúcimi (špecifickými) požiadavkami vyplývajúcimi z návrhu zákona. Preto sa aj v návrhu zákona zachováva pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy s konkretizáciou na príslušné ustanovenia tohto návrhu.

Nedotknutá ostáva tiež všeobecná pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia ako orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva. Ich vzťah k orgánom štátnej vodnej správy a obvodným banským úradom podľa tohto zákona možno v určitom zmysle slova prirovnať k postaveniu všeobecných stavebných úradov a špeciálnych stavebných úradov podľa stavebného zákona.

Konkrétnym ustanovením v návrhu zákona upravujúcim príslušnosť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva je § 5 ods. 6 písm. a) - vydávanie stanoviska k plánu podľa § 5.

K § 23V súlade so zákonom SNR č. 51/1988 Zb. sa upravuje pôsobnosť Hlavného banského úradu ako druhostupňového orgánu štátnej banskej správy vo veciach nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto návrhu zákona.

V nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 návrhu zákona sa upravuje tiež pôsobnosť Hlavného banského úradu pri rozhodovaní ministerstva v pochybnostiach, či ide o ťažobný odpad. Spolupráca (prerokovanie) s ministerstva má napomôcť pri zohľadňovaní určitých odborných špecifík banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom pri tomto rozhodovaní.

K § 24Obdobne ako v prípade orgánov štátnej vodnej správy sú aj obvodné banské úrady základnými prvostupňovými orgánmi na výkon štátnej správy podľa tohto návrhu zákona, a to predovšetkým pokiaľ ide o odvaly. Z osobitných (banských) predpisov vyplýva pôsobnosť obvodných banských úradov ako prvostupňových orgánov štátnej banskej správy v oblasti ochrany a využívania nerastného bohatstva a bezpečnosti práce a prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom.

Obvodné banské úrady obdobne ako orgány štátnej vodnej správy sú špeciálnymi stavebnými úradmi v zmysle § 120 stavebného zákona vo veci povoľovania banských diel a niektorých banských stavieb slúžiacich otvárke, príprave alebo dobývaniu a úprave nerastov.

Z uvedených hľadísk sa preto navrhuje upraviť pôsobnosť obvodných banských úradov pri výkone štátnej správy v návrhu zákona.

K 25V § 25 sa konkretizuje pôsobnosť (všeobecných) stavebných úradov pri povoľovaní niektorých úložísk vyplývajúca z osobitných predpisov, najmä zo stavebného zákona. Ide o vydávanie územných rozhodnutí v prípadoch uvedených v písmenách a) a b), ktoré predchádzajú vydaniu „stavebného“ povolenia príslušným špeciálnym stavebným úradom.

Vydávanie územných rozhodnutí i povoľovanie úložísk v prípade ťažby rašeliny [písmeno c], ktorá sa podľa § 2 ods. 2 písm. c) banského zákona nepovažuje za nerast, je plne v kompetencii stavebných úradov.

K § 26

V tomto paragrafe sa upravuje postup a oprávnenia orgánov vykonávajúcich štátny dozor nad plnením požiadaviek tohto zákona, ako aj tomu zodpovedajúce povinnosti prevádzkovateľov.

K § 27V § 27 sa ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov na úseku nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto zákona, výška pokút ukladaných za jednotlivé správne delikty, spôsob, kompetencia a lehoty na ukladanie pokút, ako aj plynutie výnosov z pokút.

K § 28V tomto paragrafe sa deklaruje všeobecná platnosť správneho poriadku aj na konania podľa návrhu zákona s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona. Zároveň sa ustanovujú prípady, kedy výsledkom konania nie je rozhodnutie príslušného orgánu ako individuálny správny akt.

K § 29V tomto prechodnom ustanovení sa určuje postup a lehoty na zosúladenie doterajšieho stavu s požiadavkami návrhu zákona. Lehoty a niektoré povinnosti boli určené s prihliadnutím na obdobné požiadavky a lehoty v čl. 13 ods. 6 a čl. 24 smernice.

K § 30Upravuje sa transpozičná doložka.

K čl. IINavrhuje sa zmena a doplnenie zákona o správe dani a poplatkov týkajúca sa účelovej finančnej rezervy.

K čl. IIINavrhuje sa zmena a doplnenie zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, do ktorého sa vkladá nový §15a týkajúci sa informácií pre verejnosť.

K čl. IVNavrhuje sa doplnenie prílohy (sadzobníka správnych poplatkov) cit. zákona o spoplatnenie konkrétnych úkonov podľa tohto zákona.

K čl. VNavrhuje sa zmena (upresnenie) textu ustanovenia § 1 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch odkazujúceho na platnosť osobitných predpisov o nakladaní s niektorými druhmi odpadov.

K čl. VINavrhuje sa zmena a doplnenie zákona o dani z príjmov týkajúca sa účelovej finančnej rezervy.

K čl. VIINavrhuje sa zmena zákona o vodách, kde sa v § 25 vkladá nový odsek týkajúci sa povoľovania odkalísk, ktoré slúžia ako úložiská ťažobného odpadu.

K čl. VIIIV súlade s čl. 15 smernice sa dopĺňa § 1 ods. 2 výpočet pracovných činností, na ktoré sa vzťahuje objektívna zodpovednosť podľa cit. zákona za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu takejto škody.

K čl. IXDátum nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa navrhuje stanoviť dňom 1.januára 2009.

K prílohe č. 1 Ide o prevzatie prílohy II smernice ustanovujúcej opis vlastností ťažobného odpadu ako jednu z náležitostí plánu podľa § 5 návrhu zákona.

K prílohe č. 2Touto prílohou sa preberá v čiastočne upravenej forme bod 1 Prílohy I smernice ustanovujúci oblasti, ktorých sa má týkať systém riadenia bezpečnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) návrhu zákona.

K prílohe č. 3Ide o prevzatie bodu 2 Prílohy I smernice ustanovujúceho minimálny obsah informácie pre verejnosť podľa § 6 ods. 11 návrhu zákona.

K prílohe č. 4

V tejto prílohe je uvedená smernica, ktorá je transponovaná týmto návrhom zákona.

V Bratislave dňa 20. augusta 2008

Róbert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Chrbet, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Dňa 21. apríla 2004 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (ďalej len „smernica“) a v zmysle jej ustanovení sú členské štáty povinné zabezpečiť uplatnenie tejto smernice v národných legislatívach v termíne 30. apríla 2007.

Dôvodom prijatia tejto smernice je skutočnosť, že v súčasnosti je v Spoločenstve veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká a strata biodiverzity sa v posledných desaťročiach dramaticky zrýchlila. Nečinnosť by mohla mať za následok väčšiu kontamináciu miest a väčšie straty biodiverzity v budúcnosti. Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd v maximálnom možnom rozsahu prispieva k implementácii cieľov a zásad environmentálnej politiky spoločenstva, ako je uvedená v Zmluve o založení ES.

Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd by sa mali implementovať prostredníctvom zásady ,,znečisťovateľ platí“ v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. Základnou zásadou smernice, ktorá sa preberá aj do návrhu zákona, je, aby sa prevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnu škodu spôsobila alebo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody, považoval za finančne zodpovedného, a to s cieľom donútiť prevádzkovateľov, aby prijali a vykonali opatrenia a vypracovali postupy na minimalizáciu environmentálnych škôd, čim sa riziko ich finančnej zodpovednosti zúži.

Environmentálnou škodou podľa tohto zákona nie je akékoľvek poškodenie životného prostredia, ale len škoda na chránených druhoch a biotopoch, na vode a na pôde. Za škodu sa však považuje akákoľvek nepriaznivá zmena niektorého z uvedených prírodných zdrojov nezávisle od toho či bola spôsobená porušením právnych predpisov alebo konaním v súlade s právnymi predpismi. Zodpovednosť za túto environmentálnu škodu majú prevádzkovatelia

a)vykonávajúci pracovné činnosti ustanovené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – v týchto prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť,

b)vykonávajúci pracovné činnosti iné, než uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – tu ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa týka len škody na chránených druhoch a biotopoch.

Prevádzkovatelia budú podľa návrhu zákona povinní predchádzať hrozbe vzniku environmentálnej škody prijatím a vykonaním preventívnych opatrení a v prípade vzniku environmentálnej škody budú povinní prijať a vykonať nápravné opatrenia. Ak prevádzkovateľ neprijme preventívne alebo nápravné opatrenia, môže tak namiesto neho urobiť príslušný orgán štátnej správy (obvodný úrad životného prostredia alebo v zákone ustanovených prípadoch Slovenská inšpekcia životného prostredia). Náklady na preventívne opatrenia a na nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ okrem prípadov ustanovených liberačných dôvodov. Ak namiesto prevádzkovateľa konal príslušný organ, má voči prevádzkovateľovi nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Náhrada nákladov sa predpokladá vymáhať exekučným konaním.

Za účelom finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa za environmentálnu škodu sa počíta v budúcnosti s tým, že prevádzkovatelia budú uzatvárať buď zmluvu o poistení tejto zodpovednosti alebo využijú iný vyhovujúci spôsob jej finančného krytia.

Osoby, ktoré majú záujem na rozhodovaní o environmentálnej škode (vlastníci, správcovia, nájomcovia nehnuteľností, mimovládne organizácia a ďalšie osoby) budú oprávnené dať oznámenie na začatie konania podľa tohto zákona voči zodpovednému prevádzkovateľovi. Príslušný organ bude povinný oznámenie preskúmať a rozhodnúť, či na jeho základe začne konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia alebo konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať nápravné opatrenia.

Príslušnými orgánmi štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody bude obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia. Ako dotknuté orgány budú do konaní podľa tohto zákona vstupovať orgány ochrany prírody, orgány štátnej vodnej správy, obvodné pozemkové úrady, lesné úrady a úrady verejného zdravotníctva.

Návrh zákona sa nevzťahuje na environmentálne škody vzniknuté pred jeho účinnosťou, takže zákon nebude riešiť tzv. staré záťaže. Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani na zdraví osôb, všeobecné predpisy o náhrade škody zostávajú nedotknuté.

Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých každý má právo na priaznivé životné prostredie, nikto nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie a štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V súlade s čl. 58 Ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:

a)v práve Európskej únie

-v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje ako jednu z úloh Európskej únie trvalo udržateľný rozvoj,

b)v práve Európskych spoločenstiev

- v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí,

- Smernica Rady 2004/35/ES zo dňa 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.

Smernica upravuje postup pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktoré môžu spôsobiť prevádzkovatelia svojimi činnosťami, ktoré vymedzuje smernica vo svojej prílohe. Posudzujú sa environmentálne škody vzniknuté na vode, pôde, chránených druhoch a prirodzených biotopoch. Cieľom uplatňovania tejto smernice je určiť, opísať a posúdiť primeraným spôsobom priame a nepriame environmentálne škody na všetky zložky životného prostredia a verejné zdravie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k ES/EÚ:

Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú z ustanovení Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice o zbližovaní práva. Záväzky tiež vyplývajú z materiálov o určení gestorstva smerníc. Návrh zákona bol navrhnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom ES/EÚ:

- úplná zlučiteľnosť.

Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplná harmonizácia slovenskej legislatívy s právom Európskej únie v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

A)odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava rieši zabezpečenie nových činností a postupov, ktoré vyplývajú pre členské štáty EÚ z implementácie Smernice 2004/35/CE Európskeho parlamentu a Rady o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, čo zakladá aj nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu nového zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych a odborných činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov životného prostredia, inšpekčnej činnosti a odborných technických výkonov v súvislosti s realizáciou navrhovaných postupov.

Nové náklady si budú vyžadovať hlavne nasledovné okruhy pôsobnosti zákona :

personálne a administratívne zabezpečenie štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona,

-zabezpečovanie preventívnych a nápravných opatrení pre odstránenie environmentálnych škôd v prípadoch určených týmto zákonom,

-náklady štátu na realizované nápravné opatrenia na nápravu environmentálnych škôd, pokiaľ nekonal prevádzkovateľ, alebo prevádzkovateľ nie je známy,

-od identifikovaného prevádzkovateľa, alebo tretej osoby, ktorá škodu spôsobila, podľa tohto zákona budú náklady, ktoré vynaložil štát vymáhané občiansko-súdnou cestou, alebo až exekúciou,

-zabezpečenie a zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd,

-spracovanie dokumentácií, metodických materiálov a informačného systému pre procesy zabezpečovania prevencií, odstraňovania environmentálnych škôd a stanovenia ich rozsahu.

Ako východiská pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd na štátny rozpočet boli využité analytické podklady z rozboru činností odborných organizácií, ktoré pôsobia :

-v oblasti ochrany životného prostredia / environmentálneho poškodzovania - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Štátna ochrana prírody SR a Environmentálny fond,

-v oblasti environmentálnej kriminality - Prezídium policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície,

-v oblasti ekologických zásahov – Hasičský a záchranný zbor SR.

Vo vecnom aj finančnom vyjadrení boli hodnotené udalosti za rok 2005, ktoré mali negatívny vplyv na zložky životného prostredia a prírodu a ktoré sú považované za potenciál vzniku environmentálnej škody v zmysle Smernice 2004 /35/ES. Sú to hlavne zistenia o prekračovaní povolených limitov znečisťujúcich látok do ovzdušia (16 % kontrolovaných prípadov – 8 znečisťovateľov), vyčíslenie nákladov na realizáciu opatrení zameraných na odstránenie následkov mimoriadneho zhoršenia vôd (v 32 prípadoch boli vyčíslené škody a náklady na odstránenie znečistenia vo výške 10 807 162 Sk, celkom bolo zistených 119 prípadov mimoriadneho znečistenia vôd), výsledky kontrol dodržiavania predpisov o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami (48 % kontrol preukázalo porušenie zákona, čo predstavuje 139 prípadov). V oblasti ochrany prírody a krajiny a CITES bolo z celkového počtu kontrol 669 v 45 % prípadov zistené porušovanie zákona a uložené pokuty vo výške 1 400 400 Sk. Z celkového počtu vykonaných kontrol (748) v oblasti odpadového hospodárstva bolo zistené vo viac ako 50% prípadoch porušenie zákona pri nakladaní s odpadom.

Do prehľadu udalostí s negatívnym dopadom na životné prostredie boli zaradené aj pokuty za znečisťovanie a porušovanie zákonov v oblasti životného prostredia, ktoré boli odvedené do Environmentálneho fondu v roku 2005. Spolu za všetky kraje SR predstavujú pokuty v oblasti vody 9 755 962 Sk ( počet rozhodnutí 390), ovzdušie 6 248 500 Sk ( počet rozhodnutí 844), príroda 1 732 100 Sk (počet rozhodnutí 316), odpady 7 808 200 Sk (počet rozhodnutí 627), CITES 79 4000 Sk ( počet rozhodnutí 19), ochrana biotopov 2 855 000 (počet rozhodnutí 2), priemyselné havárie 33 000 Sk (počet rozhodnutí 7), IPKZ 125 000 Sk (počet rozhodnutí 3).

V roku 2005 bola vyčíslená spoločenská hodnota 518 500 430,- Sk stanovená v 40-tich prípadoch za poškodenie biotopov EÚ významu a biotopov národného významu a chránených druhov (údaje získané priamo zo stanovísk jednotlivých pracovísk Štátnej ochrany prírody SR (26). Poznámka: Zákon o environmentálnej zodpovednosti bude oproti súčasnosti zahŕňať aj škody na biotopoch chránených druhov, čo bude podstatne širší záber ako doteraz, do hodnotenia škôd pribudnú aj biotopy chránených vtákov, odhad škôd od účinnosti tohto zákona môže byť vyšší.

Uvedené skutočnosti poukazujú na prípady, ktoré môžu patriť pod pôsobnosť navrhovaného zákona a predznačujú značný rozsah činností v podmienkach štátnej správy pri zabezpečovaní výkonov pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

1. Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

a)náklady spojené s uplatňovaním pripravovaného zákona pre

◊Ministerstvo životného prostredia SR,

◊orgány štátnej správy na úseku životného prostredia (obvodné úrady životného prostredia a krajské úrady životného prostredia),

◊Slovenskú inšpekciu životného prostredia,

◊Štátnu ochranu prírody,

b)náklady na výkon a uplatňovanie zákona, ktoré zahrňujú nevyhnutné zabezpečenie technicko- informačných požiadaviek súvisiacich s procesmi prevencie a nápravy environmentálnych škôd, vrátane zriadenia a prevádzky informačného systému, vypracovanie a publikovanie metodických pokynov, školenia štátnej správy apod.,

c)náklady spojené s implementáciou zákona o environmentálnych škodách na

◊monitoring a mapovanie chránených druhov a biotopov. K stanoveniu ohrozenia je potrebný prehľad a komplexné podklady, aby bolo možné stanoviť, či a v akom rozsahu došlo k ich ohrozeniu,

◊vyčísľovanie výšky spoločenskej hodnoty chránených druhov a biotopov na základe jednotlivých žiadostí,◊spracovanie odborných návrhov opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov,

◊odborná kontrola realizácie opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov a všeobecné plnenie stanovených úloh.

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona spolu :

(v tis. Sk) 200720082009Príjmy (zo správnych poplatkov)1 000100100Bežné výdavky (600)29 11031 99735 816z toho : - mzdy a platy pre 52 zamestnancov (610)7 71412 15012 758 - poistné do poistných fondov (620)2 6964 2474 458 - tovary a služby (630) 16 20013 10013 100 monitoring (ŠOP SR)10 0005 0005 000 - bežný transfer - príspevok SAŽP (640)2 5002 5002 500Kapitálové výdavky (700)3 2001 6001 600Výdavky spolu32 31033 59734 416

Úlohy vyplývajúce zo zákona budú zabezpečovať organizácie kompetenčne súvisiace s prevenciou a nápravou environmentálnych škôd (viď bod a)), pričom požiadavky vyplývajúce z implementácie zákona budú riešené racionalizáciou práce a využitím súčasných kapacít v rámci ukazovateľov schválených na rok 2007 a na nasledujúce dva roky. Ide o výdavky určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov, na prevádzkové výdavky a na vybavenie hmotným investičným majetkom.

Finančné náklady, spojené so zabezpečovaním a realizáciou nápravných opatrení pre nápravu environmentálnych škôd, ktoré musí podľa pripravovaného zákona hradiť štát, odhadujeme pre rok 2007 na 10 mil. Sk a na nasledujúce roky 15 mil. Sk. Tieto budú v prípade potreby v roku 2007 hradené z rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia SR, v ďalších rokoch si ich bude MŽP SR uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu.

B) odhad dopadov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

Návrh zákona sa pripravuje s cieľom zavedenia účinného mechanizmu prevencie a odstraňovania environmentálnych škôd, ktorý jednoznačne uplatňuje zásadu „znečisťovateľ platí“ a zabezpečenia odstraňovania environmentálnych škôd za cenu primeranú pre spoločnosť. Zákon zabezpečuje znižovanie kontaminácie životného prostredia, odstraňovanie závažných zdravotných rizík obyvateľstva, znižovanie straty biodiverzity, ktorá sa v posledných desaťročiach dramaticky zvýšila. Zákon účinne prispeje k zvýšenému záujmu verejnosti a podnikateľskej sféry o zachovanie zdravého životného prostredia, prijímaniu opatrení a praktík na minimalizáciu environmentálnych škôd a zachovanie biodiverzity. Zákon nemá vplyv na náhradu tradičných škôd priznaných ktoroukoľvek príslušnou medzinárodnou dohodou, ktorá upravuje občianskoprávnu zodpovednosť a taktiež sa nevzťahuje na prípady úrazu, poškodenia osobného majetku ani na žiadne hospodárske straty a nemá vplyv na žiadne práva týkajúce sa náhrady takýchto typov škôd.

Výrazné zvýšené finančné náklady na podnikateľskú sféru sa nepredpokladajú, pokiaľ bude prevádzkovateľ svoju činnosť realizovať v súlade s platnými povoleniami a zákonmi v oblasti životného prostredia a tiež v súlade s najnovšími poznatkami, ktoré sú ekonomicky a technicky možné uplatňovať pri prevádzke. Náklady na vypracovanie a realizáciu preventívnych opatrení na zabránenie environmentálnych škôd môžu síce predstavovať „nejaké“ zvýšené finančné dopady na podnikateľskú sféru i keď by mali byť prijímané ako samozrejmosť pri plnení legislatívnych, regulačných a administratívnych ustanovení alebo plnení podmienok povolenia, alebo pri plnení podmienok uplatňovaných dobrovoľných environmentálnych manažérskych systémov. Zabráni sa tým však vzniku možných havárií a škôd na životnom prostredí a tým aj možné zníženie celkových nákladov podnikateľa na prevádzku. Podnikatelia musia byť pripravení na finančné zabezpečenie nápravných opatrení pokiaľ svojou činnosťou spôsobia environmentálnu škodu. Ich nepredpokladané náklady sa výrazne znížia, ak využijú možnosť poistenia, alebo inej formy finančnej zábezpeky, ktoré im ukladá pripravovaný zákon. Po rokovaniach s Asociáciou poisťovní Slovenskej republiky účinnosť tohto ustanovenia zákona sa odkladá o 5 rokov, pretože náš finančný trh nie je zatiaľ na realizáciu takéhoto produktu pripravený, najmä v oblasti finančného zaistenia poisťovní a bánk.

C) odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona zavádza nové postupy a opatrenia, ktoré zamedzujú vzniku environmentálnych škôd, umožňujú verejným orgánom zabezpečovať ciele obnovy a trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia v súlade s environmentálnou politikou EÚ. V porovnaní s platnými zákonmi v oblasti životného prostredia, najmä pre oblasť ochrany prírody, ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, oblasti ochrany vôd, navrhovaný právny predpis umožňuje

◊efektívnu prevenciu pred vznikom environmentálnych škôd a účinnú nápravu prípadných vzniknutých environmentálnych škôd, ktoré môžu predstavovať následné závažné zdravotné riziká a stratu biodiverzity,

◊odstránenie bezprostredných hrozieb vzniku environmentálnych škôd na vode, pôde, chránených druhoch, alebo prirodzených biotopoch.

Návrh zákona výrazne prispieva k zabezpečovaniu tvorby a ochrany životného prostredia.

D) odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona vyplývajúci dopad na zamestnanosť na úrovni orgánov štátnej správy životného prostredia a na úrovni odborných organizácií rezortu životného prostredia Ministerstvo životného prostredia SR zabezpečí racionalizáciou práce v rámci schválených limitov počtu zamestnancov svojej kapitoly na jednotlivé roky.

Mierne zvýšenie zamestnanosti obyvateľstva je možné očakávať v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľov, ktorí musia zabezpečovať preventívne opatrenia na zamedzenie environmentálnych škôd a vypracovávanie dokumentácie pre proces prípravy a realizácie nápravných opatrení súvisiacich s nápravou vzniknutých environmentálnych škôd.

E) analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona je v súlade s doposiaľ uplatňovanou legislatívou vytvárajúcou podnikateľské prostredie z hľadiska požiadaviek na environmentálne správanie sa podnikateľov.

Oproti súčasnému právnemu stavu v oblasti ochrany prírody, ochrany zložiek životného prostredia, prevencie závažných priemyselných havárií, používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, integrovanej prevencie a kontrole znečisťovania životného prostredia, chemických látok a prípravkov a posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevytvára nové samostatné administratívne štruktúry vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu.

Právna úprava o environmentálnej zodpovednosti pri prevencií a náprave environmentálnych škôd podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejší prístup k ochrane a tvorbe životného prostredia pri vykonávaní všetkých, týmto návrhom zákona určených činností a zavádzanie preventívnych opatrení pre zamedzenie vzniku environmentálnych škôd. Náklady na preventívne opatrenia, alebo nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ len v prípadoch, v ktorých môže preukázateľne svojou činnosťou ovplyvniť riziko vzniku environmentálnej škody, alebo nápravu environmentálnej škody. V prípade nezodpovedného správania sa prevádzkovateľov navrhovaná právna úprava umožňuje vymáhať náklady za nápravu environmentálnej škody od poškodzovateľa, pokiaľ nápravu vykonal štát.

II. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Upravuje sa predmet zákona, ktorým sú práva a povinnosti prevádzkovateľov práva prevencii a náprave environmentálnych škôd vrátane znášania s tým spojených nákladov, úlohy orgánov štátnej správy pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Návrh zákona rozlišuje medzi objektívnou a subjektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku spôsobenú pracovnými činnosťami. O objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku ide v prípadoch podľa ods. 2 t.j. ak environmentálna škoda bola spôsobená ktoroukoľvek z pracovných činností explicitne vymenovaných v odseku 2.

O subjektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo jej bezprostrednú hrozbu pôjde v prípadoch environmentálnej škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len „chránený druh“) a chránených biotopoch spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti ako je uvedená v odseku 2.

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú výnimky z rozsahu platnosti zákona, vrátane vylúčenia jeho retroaktívneho pôsobenia. V odseku 7 sa výslovne ustanovuje, že týmto zákonom nie je dotknutá zodpovednosť za ekologickú ujmu podľa §10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

V ustanovení § 1 ods. 4 písm. d) sa pod „ znečistením difúzneho charakteru“ rozumie napríklad to, že rozptýlené znečistenie ovzdušia má za následok škodu na vode, pôde a chránených biotopoch. Nezahŕňa to bežné uvoľňovanie emisií CO2 z automobilovej dopravy, kúrenia. Ide vždy o špecifické prípady znečistenia.

K § 2

Upravuje sa vymedzenie základných pojmov; tieto sú prevzaté zo smernice s prihliadnutím na obdobné pojmy používané v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zároveň sa vymedzujú nové pojmy „strana pôvodu“ a „dotknutá strana“ a „pôda“, ktoré v smernici nie sú definované, ale v texte zákona sa používajú.

Pri vymedzení pojmu environmentálnej škody je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť , že environmentálna škoda môže vzniknúť na každej zložke zvlášť alebo na dvoch aj troch zložkách životného prostredia naraz.

V súlade so smernicou sa spod režimu tohto zákona vylučujú škody na majetku a škody na zdraví osôb; v týchto prípadoch sa bude uplatňovať náhrada škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (t. j. podľa § 415 až 450 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a § 373 a 378 Obchodného zákonníka).

Upravujú sa princípy pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov na chránené druhy a chránené biotopy odkazom na prílohu č. 1 návrhu zákona a na vode na osobitné predpisy.

Upravuje sa spôsob zistenia základného stavu. Najlepšie dostupné informácie sú tie, ktoré sú reálne k dispozícii a zároveň poskytujú čo najobjektívnejší obraz o stave životného prostredia. Demonštratívnym výpočtom sú uvedené zdroje najlepších dostupných informácií.

K § 3

Zodpovednosť za environmentálnu škodu je odvodená z princípu „znečisťovateľ platí“. Preto je aj uplatnená primárna zodpovednosť prevádzkovateľa (vrátane jeho právneho nástupcu) za vykonanie potrebných preventívnych a nápravných opatrení, resp. za náhradu s tým spojených nákladov. Zodpovednosť je vždy spojená s konkrétnou prevádzkou – pracovnou činnosťou.

V prípade viacerých „škodcov“ sa navrhuje delená zodpovednosť (podľa miery podieľania sa na vzniku environmentálnej škody). Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Zodpovednosť za environmentálnu škodu prechádza podľa ods. 4 na jeho právneho nástupcu. Ak prevádzkovateľ nemá právneho nástupcu, môže konať štát podľa ustanovení § 4 ods. 3 písm. c) bod 2 alebo podľa § 5 ods. 3 písm. c) bod 2. V prípadoch kedy štát nekoná uplatní sa postup podľa pripravovaného návrhu zákona o environmentálnych záťažiach.

Týmto príslušným orgánom na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody je obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia.

K § 4

Navrhuje sa upraviť podrobnejšiu úpravu primárnej zodpovednosti prevádzkovateľa za prijatie a vykonanie potrebných preventívnych opatrení v prípade bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody vrátane príslušnej oznamovacej povinnosti.

Zároveň sa navrhuje upraviť právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia preventívnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných preventívnych opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

V § 4 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje právomoc príslušného orgánu podľa potreby požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol potrebné informácie aj o ďalších prípadoch bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody alebo o prípadoch, keď má podozrenie na možnosť vzniku takejto bezprostrednej hrozby. Právomoc príslušného orgánu je daná v prípade, že príslušný orgán má skutočné dôvody pre vyššie uvedený postup. Vylučuje sa svojvoľné požadovanie informácií od prevádzkovateľa.

Upravuje sa povinnosť vlastníka (resp. správcu) nehnuteľnosti, na ktorej sa majú vykonať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia strpieť obmedzenie obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

K § 5

Podrobnejšie sa upravuje zodpovednosť prevádzkovateľa v prípade vzniku environmentálnej škody za uskutočnenie potrebných nápravných opatrení vrátane opatrení na obmedzenie jej závažnosti, rozsahu a pod. (tzv. zmierňujúcich opatrení), ako aj plnenia ustanovenej oznamovacej povinnosti.

Upravuje sa tiež právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia nápravnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných nápravných opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

K § 6

Upravuje sa cieľ nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, biotopoch, vode a pôde, ktorý sa dosahuje pomocou primárnej, doplnkovej a kompenzačnej nápravy. Tieto druhy nápravy sú definované a postup pri ich uplatňovaní je upravený v § 7 až 9. Ustanovujú sa taxatívne vymenované kritériá primeranosti možností nápravy environmentálnej škody a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

K § 7

Upravujú sa primárne nápravné opatrenia, ktorých cieľom je obnova prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu.

K § 8

Upravujú sa doplnkové nápravné opatrenia, ktoré sa uplatnia vtedy, keď primárnymi nápravnými opatreniami sa nedosiahol ich cieľ. Ustanovenie tiež upravuje podmienky ich prijímania.

K § 9

Upravujú sa kompenzačné nápravné opatrenia, ktoré sa prijímajú na kompenzáciu toho, že prírodné zdroje a ich funkcie nemôžu dočasne plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre verejnosť. Nejde o finančnú kompenzáciu, ale o tzv. dodatočné zlepšenia uskutočnené buď na poškodenom mieste alebo na náhradnej lokalite do času, kým sa nedosiahne obnova prírodného zdroja alebo jeho funkcie.

K § 10

Osobitne sa upravuje náprava environmentálnej škody na pôde. Pri vzniku tejto environmentálnej škody je prevádzkovateľ zodpovedný za vykonanie analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie, ktorú vykoná prostredníctvom odbornej spôsobilej osoby podľa § 9 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Obsah analýzy rizík je upravený v ods. 3.

K § 11

Za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia prijaté podľa tohto zákona, je zodpovedný v prvom rade prevádzkovateľ; primárna zodpovednosť vychádza z princípu platiaceho znečisťovateľa.

Upravujú sa liberačné dôvody pre zánik primárnej zodpovednosti za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku environmentálnej škody spôsobila tretia osoba a že táto škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať alebo environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba vzniku environmentálnej škody vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu alebo pokynu orgánu verejnej moci, pričom nešlo o príkaz alebo pokyn vydaný po emisii alebo nehode spôsobenej pracovnou činnosťou prevádzkovateľa. Takýmto orgánom verejnej správy môže byť napr. obec, Hasičský a záchranný zbor alebo Policajný zbor.

Okrem týchto liberačných zákonov, návrh zákona upravuje aj ďalšie dva liberačné dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa za znášanie nákladov na nápravné opatrenia. Ide o prípady, že prevádzkovateľ preukáže, že nezavinil environmentálnu škodu a environmentálna škoda vznikla buď v dôsledku:

-emisie alebo udalosti povolenej v rozhodnutí o vykonávaní pracovnej činnosti uvedenej v § 1 ods. 2, rozhodnutie o vykonávaní tejto pracovnej činnosti musí byť v súlade aj s osobitnými predpismi starostlivosti o životné prostredie, a platné ku dňu emisie alebo udalosti,

-emisie, činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri výkone činnosti, pri ktorom prevádzkovateľ preukáže, že ho na základe stavu poznatkov vedy a techniky v čase, keď došlo k emisii alebo keď bola činnosť vykonaná, nemohol považovať za také, ktoré by mohlo spôsobiť environmentálnu škodu.

K § 12

Upravuje sa právomoc príslušného orgánu rozhodnúť o výške nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, ktoré je prevádzkovateľ povinný nahradiť príslušnému orgánu, ak príslušný orgán vykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) a nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. c). Spresňuje sa rozsah nákladov, na ktorých refundáciu od zodpovedného prevádzkovateľa, resp. tretej osoby má právo štát; právo na náhradu týchto nákladov je tiež pohľadávkou v prípadnom konkurznom konaní.

K § 13

Toto ustanovenie upravuje zákonnú povinnosť prevádzkovateľov poistiť zodpovednosť za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, alebo zmluvne zabezpečiť iný vyhovujúci spôsob finančného krytia tejto zodpovednosti, a to po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti. Týmto druhým spôsobom sa rozumie napr. banková záruka.

Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu kópiu poistnej zmluvy alebo zmluvy o inom spôsobe finančného krytia a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jej zmenách podľa ustanovenia § 10 ods. 3 sa považuje za splnenú aj v prípade, že bol predložený krycí list vystavený v niektorom členskom štáte Európskej únie.

K § 14

Navrhuje sa upraviť základný postup, oznamovaciu povinnosť a kompetencie príslušných orgánov (predovšetkým ministerstva) v prípade vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov, resp. bezprostrednej hrozby vzniku takejto škody. Prednosť bude mať však vždy postup upravený v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo dohoda uzatvorená medzi stranou pôvodu environmentálnej škody a dotknutou stranou.

K § 15

Ustanovujú sa orgány štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd, ktoré sú príslušnými orgánmi na výkon štátnej správy podľa tohto zákona. Týmito orgánmi budú ministerstvo, krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

K § 16

Navrhuje sa upraviť postavenie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd vrátane s tým súvisiacich kompetencií hlavného štátneho dozoru, medzinárodnej spolupráce a notifikačného orgánu za Slovenskú republiku vo vzťahu k orgánom EÚ. Hlavnými oblasťami pôsobnosti ministerstva bude normotvorba, pôsobnosť na úseku preskúmavania rozhodnutí príslušných orgánov nižšieho stupňa, pôsobnosť na vymáhanie náhrady nákladov na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, a prevádzkovanie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd, pričom sa predpokladá, že prevádzkovanie informačného systému bude zabezpečovať ministerstvo alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo

K § 17

Upravuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia – predovšetkým ako druhostupňového orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona.

K § 18

Upravuje sa pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia ako prvostupňového orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona i podľa osobitných predpisov. Obvodný úrad životného prostredia bude z hľadiska úloh štátu pri uplatňovaní zodpovednosti za environmentálnu škodu ťažiskovým orgánom s najrozsiahlejšou výkonnou agendou, ktorá bude agendou novou.

K § 19

Upravuje sa pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru vo veciach prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona, aj ako orgánu vykonávajúceho pôsobnosť príslušného orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd pre činnosti a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.

K § 20

Navrhuje sa upraviť zriadenie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej len „informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd ako súčasti štátneho informačného systému. Zriadenie informačného systému je významné pre zhromažďovanie údajov o environmentálnych škodách a ich bezprostredných hrozbách a skúseností z ich prevencie a nápravy, veľkosti vynaložených nákladov a ich náhrady, a to jednak ako zdroja na plnenie notifikačnej povinnosti voči Komisii, jednak na sprístupňovanie príslušných informácií verejnosti (aktívnym i pasívnym spôsobom). Zásadná dôležitosť tohto informačného systému je pri preventívnej i nápravnej činnosti, pri zisťovaní základného stavu prírodných zdrojov a ich funkcií, pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov (environmentálnych škôd) na chránené prírodné zdroje a ich funkcie a pri hodnotení účinnosti vykonaných preventívnych a nápravných opatrení.

Upravuje sa povinnosť orgánov verejnej správy a právnických osôb hospodáriacich s verejnými prostriedkami alebo spravujúce majetok štátu poskytovať prevádzkovateľovi informačného systému na jeho požiadanie bezplatne nevyhnutné údaje a informácie, ktorými disponujú.

K § 21

Upravujú sa kompetencie príslušných orgánov a povinnosti prevádzkovateľov pri výkone štátneho dozoru na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.

K § 22

Ustanovujú sa správne delikty ako aj hranicu výšky pokuty v prípade, ak sa prevádzkovateľ dopustí niektorého zo správnych deliktov. Skutkové podstaty jednotlivých správnych deliktov sú odvodené od povinností, ktoré tento návrh zákona ukladá prevádzkovateľom.

Na uloženie pokuty sa navrhuje stanoviť prekluzívnu lehotu do jedného roka odo dňa zistenia, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti.

K § 23

Navrhuje sa, aby sa pri konaniach o právach a právnych povinnostiach prevádzkovateľov postupovalo podľa správneho poriadku s určitými odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

K § 24

Nakoľko prevádzkovateľ môže mať pochybnosti o posúdení bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo o posúdení environmentálnej škody, môže požiadať príslušný orgán o konzultáciu. Príslušný orgán si podľa potreby môže vyžiadať stanovisko dotknutých orgánov.

Výsledkom konzultácie je písomné stanovisko príslušného orgánu, ktoré môže byť len odporúčajúcim usmernením pre ďalší postup prevádzkovateľa, t.j. nemusí vždy odpovedať na otázku, či environmentálna škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla.

K § 25

Účastníkom všetkých konaní podľa zákona je prevádzkovateľ. Vo vymedzených prípadoch sú nim aj iné osoby. Postavenie účastníka konania sa priznáva aj mimovládnej organizácii v konaní o uložení preventívnych opatrení a v konaní o uložení nápravných opatrení, ale len v prípade ak táto podala oznámenie podľa § 26 ods. 1 a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní v ustanovenej lehote.

K § 26

Upravuje sa právo dotknutej verejnosti podať príslušnému orgánu oznámenie, ktoré obsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode.

Zároveň sa upravujú základné náležitosti oznámenia, ako aj postup príslušného orgánu pri posudzovaní takéhoto podnetu. Oznamovateľ má právo byť upovedomený o postupe preskúmania oznámenia.

Na základe čl. 12 ods. 5 smernice Slovenská republika využíva možnosť neuplatniť čl. 12 ods. 1 a 4 upravujúce žiadosť o konanie týkajúce sa prípadov bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody.

K § 27

Upravuje sa konanie o uložení preventívnych opatrení a konanie o uložení nápravných opatrení, ktoré začne príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia.

V prípadoch podľa § 1 ods. 3 príslušný orgán zisťuje aj zavinenie prevádzkovateľa.

Ustanovenie ďalej upravuje odchýlky od Správneho poriadku a osobitný postup pri tomto konaní.

K § 28

Ustanovenie upravuje konanie o schvaľovaní návrhu nápravných opatrení s určitými osobitosťami oproti Správnemu poriadku. Pri navrhovaní nápravných opatrení sa vychádza z ustanovení § 7 až 9 návrhu zákona (primárne, doplnkové a kompenzačné nápravné opatrenia) a v prípade environmentálnej škody na pôde aj z analýzy rizika v súlade s § 10 návrhu zákona.

K § 29

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa. Vo vymedzených prípadoch podľa ods. 4 príslušný orgán zároveň rozhodne aj o výške a spôsobe prevádzkovateľom vynaložených nákladov.

K § 30

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa, v prípade ak sa prevádzkovatelia nedohodnú na rozsahu ich podielu na vzniku environmentálnej škody. Podanie návrhu nezbavuje prevádzkovateľa povinnosti vykonať nápravné opatrenia.

K § 31

Upravuje sa konanie o náhrade nákladov, ktoré príslušný orgán začne z vlastného podnetu. V konaní rozhodne o povinnosti prevádzkovateľa nahradiť náklady na prijaté a vykonané preventívne a nápravné opatrenia príslušnému orgánu, ktorý ich vynaložil v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c).

Právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia bude exekučným titulom pre prípad nedobrovoľného nahradenia nákladov. Na vymáhanie náhrady nákladov bude príslušné ministerstvo, pričom výkon rozhodnutia v prípade nedobrovoľného plnenia povinnej osoby (prevádzkovateľa) sa bude uskutočňovať prostredníctvom súdneho exekútora.

V súlade s požiadavkami smernice sa navrhuje upraviť päťročnú premlčaciu lehotu na vymáhanie práva na náhradu nákladov.

K § 32

Upravuje sa stanovisko dotknutého orgánu. Právne zjednotenie povahy stanovísk (vyjadrenie, súhlas, iné) dotknutých orgánov zabezpečí ich rovnaké posudzovanie a zohľadňovanie v konaniach podľa tohto zákona. Dotknuté orgány svojimi stanoviskami uplatňujú záujmy chránené osobitnými predpismi. Ich stanovisko je pre príslušný orgán záväzné a bez zosúladenia stanoviska s inými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

K § 33

Upravuje sa vecná príslušnosť obvodného úradu životného prostredia na konanie v prípade, ak bola environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody spôsobená pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a zároveň aj pracovnou činnosťou toho istého prevádzkovateľa alebo iného prevádzkovateľa, na ktorú sa nevzťahuje tento osobitný predpis.

K § 34

V súlade s článkami smernice navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktoré upravujú prípady, na ktoré sa zákon nevzťahuje napr. environmentálna škoda, ktorá vznikla pred účinnosťou zákona.

K § 35

Upravuje sa transpozičná doložka.

K čl. II

Navrhuje sa doplnenie prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov o spoplatnenie žiadosti o schválenie nápravných opatrení.

K čl. III

Novelou zákona o ochrane prírody a krajiny sa navrhuje doplniť do ustanovenia § 9 nové písmeno, ktoré ustanovuje vydávanie vyjadrení orgánov ochrany prírody ako dotknutého orgánu vo vzťahu ku konaniam podľa tohto návrhu zákona. Z pohľadu tohto zákona bude vyjadrenie týchto orgánov stanoviskom podľa § 32. Druhý novelizačný bod ustanovuje, ktorý konkrétny dotknutý orgán na úseku ochrany prírody a krajiny bude vydávať vyjadrenia, bude to obvodný úrad životného prostredia.

K čl. IV

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V § 8 ods. 6 sa navrhuje upraviť pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia na ukladanie opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia spôsobeného činnosťou prevádzok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zároveň sa ukladá Slovenskej inšpekcii životného prostredia pri ukladaní týchto opatrení prihliadnuť na opatrenia navrhnuté alebo uložené podľa kritérií limitných hodnôt rizikových látok, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 2 zákona.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť obvodného pozemkového úradu ako dotknutého orgánu vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

K čl. V

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť orgánu štátnej vodnej správy ako dotknutého orgánu, ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

K čl. VI

V nadväznosti na skutočnosť, že pri rozhodovaní o environmentálnej škode v časti týkajúcej sa škody na pôde, budú ako dotknuté orgány do konania vstupovať lesné úrady, navrhuje sa do § 60 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch doplniť pôsobnosť obvodného lesného úradu ako dotknutého orgánu a vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

K čl. VII

V § 10 návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd sa upravuje odkaz na § 9 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 126/2004 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Z tohto dôvodu sa zákon o verejnom zdravotníctve bude novelizovať doplnením zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd do poznámky pod čiarou k odkazu 14 zákona o verejnom zdravotníctve.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť úradu verejného zdravotníctva ako dotknutého orgánu , ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

K čl. VIII

Deň účinnosti zákona sa navrhuje stanoviť na 1. mája 2007; dátum nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa odvodzuje od čl. 19 smernice. Nadobudnutie účinnosti ustanovenia § 19 upravujúce zriadenie informačného systému verejnej správy prevencie a nápravy environmentálnych škôd sa navrhuje posunúť na 1. januára 2008 z dôvodu dostatočného času na jeho vybudovanie.

K prílohe č. 1

Ide o prevzatie Prílohy I smernice ustanovujúcej kritéria závažnosti nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch.

K prílohe č. 2

Ide o prevzatie Prílohy VI smernice upravujúcej obsah správy predkladanej ministerstvom Európskej komisii o uplatňovaní tohto zákona.

K prílohe č. 3

V zmysle preberacieho ustanovenia sa v prílohe uvádza preberaný právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie – ide o smernicu č. 20004/35/ES.

Bratislava 21. marec 2007

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jaroslav Izák

minister životného prostredia

Slovenskej republiky