Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov 359/2007 účinný od 15.03.2013 do 30.09.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.    Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

V návrhu zákona sa upravujú ustanovenia, na ktoré sa vzťahujú námietky Európskej komisie o nedostatočnej alebo neúplnej transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) v platnom znení, ktoré Európska komisia uplatnila  v rámci prípadu č. EUP(2016)8980.
Návrh zákona obsahuje aj úpravy, ktorými sa rieši požiadavka na uzavretie skládok odpadov vyplývajúca z prehraného súdneho sporu pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-331/11 Európska komisia proti Slovenskej republike a z konania o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035. Navrhovanými úpravami sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadu alebo jej časti,  ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie, pričom prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej  je preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe.
Návrhom zákona obsahuje aj viaceré úpravy, ktoré vyplynuli z poznatkov z aplikačnej praxe. Ide najmä o jednoznačné vymedzenie verejnosti informačného systému, presunutie správneho delikt podľa § 37 ods. 1 písm. c), ktorého skutkovou podstatou  je nepodanie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo zmenu integrovaného povolenia prevádzkovateľom na výzvu inšpekcie, z nižšej sadzby pokút do vyššej a úprava niektorých procesných postupov v integrovanom povoľovaní.  
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie (vybraných prevádzkovateľov skládok odpadov). Sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana sa nepredpokladajú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť



Čl. I

K bodom 1 a 2 
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v bode 1 odkazom na relevantné ustanovenia zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov spresňuje, kedy ide o prevádzku, ktorá slúži na výskum, vývoj a skúšanie  nových výrobkov a výrobných postupov. V bode  2 sa spresňuje definícia pojmu „prevádzka“ pre účely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len     „ zákon“).

K bodu 3
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k neúplnej transpozícii čl. 3 ods. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) v platnom znení (ďalej len „smernica“), pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „najlepšie dostupné techniky“ v § 2 písm. n). Do vymedzenia pojmu sa dopĺňa skutočnosť, že najlepšie dostupné techniky predstavujú základ aj pre určenie iných podmienky povolenia.  

K bodu 4
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 12 ods. 1 písm. h) smernice v § 7 ods. 1 písm. e) o tom, že sa  nesprávne uvádzajú opatrenia na využitie odpadov produkovaných zariadením, a nie opatrenia na zhodnotenie odpadov produkovaných zariadením.

K bodu 5
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 22 ods. 2 druhej zarážky smernice v § 8 ods. 3 písm. c) týkajúcej sa  nesprávneho krížového odkazu na § 28 ods. 1,  správne má byť odkaz na § 26 ods. 3.

K bodu 6
Navrhovanou úpravou v § 11 ods. 5 písm. d)  sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980 o netransponovaní požiadavky podľa bodu 1 písm. b) prílohy č. IV  smernice o potrebe informovať verejnosť o tom, že rozhodnutie podlieha konzultáciám medzi členskými štátmi.



K bodu 7
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 24 ods. 1 písm. c)  smernice v § 11 ods. 9 písm. c) týkajúcej sa  nesprávneho krížového odkazu na § 21 ods. 7,  správne má byť odkaz na § 22 ods. 6.

K bodom 8, 19 a 35 
Navrhovanou úpravou v § 40e v spojení s § 11a sa rieši potreba prijať opatrenia na čo najrýchlejšie uzatvorenie skládok podľa článku 14 smernice Rady č. 1999/31 z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov v platnom znení, pričom požiadavka na uzatvorenie skládok v zmysle tohto článku smernice vyplýva už aj rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 25. apríla 2013 vo veci C‑331/11 Európska komisia proti Slovenskej republike  (ďalej len „rozsudok Súdneho dvora“) a z konania o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie  č. 2017/2035 (ďalej len „konanie č. 2017/2035“).  Navrhovanou úpravou v § 40e v spojení s § 11a sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadov, ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie. Ide teda o skládku odpadov, ktorá je predmetom rozsudku Súdneho dvora a skládky odpadov z konania č. 2017/2035, vo vzťahu ku ktorým je prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej  preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe. Navrhovanou úpravou v § 11a sa súčasne zabezpečuje, aby nemohlo dôjsť k podobnej situácii v prípadoch, keď vznikne povinnosť prevádzkovateľa  uzavrieť skládku odpadov. V § 11a sa navrhuje, aby inšpekcia mala možnosť zo zákonom ustanovených dôvodov rozhodnutím upustiť od prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 2 písm. b), ktorou sa majú predložiť uvedené doklady. Zároveň sa úpravou v § 26a poskytuje vlastníkovi dotknutého pozemku alebo stavby možnosť získania náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby od prevádzkovateľa prostredníctvom jednorazovej náhrady. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že takéto rozhodnutie nahrádza doklady prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 2 písm. b) a je podkladom pre možnosť uplatnenia práva na primeranú jednorazovú náhradu. Toto rozhodnutie musí  podľa § 11a ods. 2 obsahovať údaje, ktoré umožnia vlastníkovi uplatniť právo na jednorazovú náhradu u prevádzkovateľa, a v prípade potreby aj na súde. Právo na túto náhradu zaniká, ak ho vlastník neuplatní u prevádzkovateľa do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o upustení od prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 2 písm. b). Uplatnenie tejto náhrady je založené na princípe, že ak sa vlastník s prevádzkovateľom  nedohodnú o výške jednorazovej náhrady alebo inom spôsobe náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby rozhodne o jej výške súd. Podanie návrhu na súd je limitované lehotou  jeden rok odo dňa uplatnenia práva na túto náhradu u prevádzkovateľa.

K bodu 9 
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k neúplnej transpozícii opatrení, ktoré má obsahovať povolenie podľa čl. 14 ods. 1 písm. a)   smernice. V tejto súvislosti sa do záväzných podmienkach prevádzkovania  podľa § 21 ods. 2 písm. b)  dopĺňa  určenie emisných limitov aj pre iné znečisťujúce látky. Určovanie emisných limitov pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe 3 a aj pre iné znečisťujúce látky je upravené v § 22 a 23. Z uvedených ustanovení vyplýva, že emisné limity akýchkoľvek znečisťujúcich látok nesmú byť miernejšie ako sú uvedené v rozhodnutiach o záveroch o najlepších dostupných technikách, ak nebola uplatnená odchýlka, pričom vždy musí byť dodržaná norma kvality životného prostredia. 

K bodu 10
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k neúplnej transpozícii opatrení, ktoré má obsahovať povolenie podľa čl. 14 ods. 1 písm. b)   smernice a v tejto súvislosti sa do záväzných podmienok prevádzkovania v § 21 ods. 2 vkladá nové písmeno f) týkajúce sa určenie opatrení na monitorovanie a nakladanie s odpadmi produkovanými v prevádzke.
 
K bodu 11
Navrhovanou úpravou § 22 ods. 6 v spojení s úpravou v § 24 ods. 5 prvej vety, teda vložením novej podmienky pri určovaní odchylných hodnôt emisných limitov vychádzajúcej z požiadavky čl. 15 ods. 4 štvrtej zarážky smernice, sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k netransponovaniu tejto zarážky, podľa ktorej má  príslušný orgán zabezpečiť, aby nebolo spôsobené žiadne významné znečistenie a bola dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.

K bodu 12 
Navrhovanou úpravou, vložením nového odseku 4 do § 23, sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980 k neúplnej transpozícii článku 14 ods. 5 smernice, pokiaľ ide o druhú zarážku.

K bodu 13
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 14 ods. 6 smernice v platnom § 23 odsek 5, pokiaľ ide o požiadavku, aby príslušný orgán stanovil podmienky povolenia po predchádzajúcej porade s prevádzkovateľom. Súvisiaca legislatívno - technická úprava -  posun v číslovaní odsekov.  

K bodu 14
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietkam Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 16 ods. 1 smernice a to, námietke, že v platnom § 23 ods. 6 sa nesprávne odkazuje na § 21 ods. 2 písm. k) a námietke, že požiadavky v oblasti monitorovania sú založené na predchádzajúcej dohode s prevádzkovateľom, čo je v rozpore so znením tohto článku smernice. Súvisiaca legislatívno - technická úprava - posun v číslovaní odsekov a v           § 21 ods. 2  posun v označovaní písmena.

 K bodu 15
Navrhovanou úpravou v  § 24 ods. 1 zákona sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 16 ods. 2 smernice, pokiaľ ide o odkaz v § 24 ods. 1. Správne sa má odkazovať na § 21 ods. 2 písm. k), ktorým sa transponuje čl. 14 ods. 1 písm. e) smernice.  Súvisiaca legislatívno - technická úprava – v § 21 ods. 2  posun  v označovaní písmen.
 
K bodu 16
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 15 ods. 4 smernice, konkrétne prvej vety prvej zarážky, a to vo vzťahu k odkazu v § 24 ods. 5. Správne sa má odkazovať na § 23 ods. 2, ktorým sa transponuje článok 18 smernice.  V ustanovení sa súčasne vykonáva úprava, ktorou sa spolu s úpravou v     § 22 ods. 6 (bod 11) rieši námietka nedostatočnej transpozície čl. 15 ods. 4 štvrtej zarážky smernice. 

K bodu 17
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 20 ods. 3 smernice a do § 26 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa odkaz na kapacitné prahové hodnoty uvedené v prílohe I k smernici, ktorých prekročenie sa vždy považuje za podstatnú zmenu  prevádzky. Čl. 20 sa vzťahuje k povinnosti prevádzkovateľa informovať o všetkých plánovaných zmenách v prevádzke, vrátane rozšírenia, ktoré sú transponované v § 26 ods. 1. V prípade plánovaných podstatných zmien na ne nadväzuje povinnosť prevádzkovateľa podať žiadosť o vydanie povolenia pri zmene v prevádzke podľa     § 20 ods. 1. 

K bodu 18
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 22 ods. 3 smernice, konkrétne druhej zarážky, a to vo vzťahu  k odkazu v § 26 ods. 4. Správne sa má odkazovať na § 7 ods. 1 písm. c), ktorým sa transponuje čl. 12 ods. 1 písm. d) smernice.

K bodom 20 a 28  
Legislatívno technické úpravy v nadväznosti na posun písmen v § 21 ods. 2.

K bodom 21, 23, 25 a 36
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa vo všetkých relevantných ustanoveniach jednoznačne definuje, že obsah informačného systému  je verejný.

K bodu 22
Úpravou v § 31 ods. 1 písm. i) sa upravuje kompetencia ministerstva tak, aby ministerstvo malo možnosť rokovať s orgánmi aj organizáciami Európskej únie, medzinárodnými organizáciami a inými subjektami, napríklad Európska únia siete pre vykonávanie a presadzovanie práva životného prostredia (IMPEL).

K bodu 24
Doplnením nového písmena j) do § 32 ods. 1 sa definuje možnosť povoľujúcemu orgánu vydať stanovisko, ktorým posúdi, či právnická osoba – prevádzka má byť povoľovaná podľa tohto zákona.

K bodu 26
Navrhovanou úpravou, doplnením nového písmena g) do § 33 ods. 1, sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 21 ods. 4  smernice, pokiaľ ide o transpozíciu požiadavky na prehodnotenie a aktualizáciu podmienok povolenia, keď sa vývojom v oblasti najlepších dostupných techník umožnilo významné zníženie emisií.

K bodu 27
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 8 ods. 2 písm. b) smernice v § 33 ods. 4 písm. e). Požiadavka Európskej komisie vyplývajúca z uvedeného článku smernice je jednoznačne stanoviť povinnosť prevádzkovateľa čo najviac skrátiť časový úsek medzi prijatím opatrenia a zabezpečením splnenia požiadaviek povolenia. 

K bodu 29 
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 23 ods. 2 smernice v § 34 ods. 2 v tom, že vypracovanie plánu kontrol sa má vzťahovať pre všetky prevádzky.

K bodu 30
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 23 ods. 5 smernice v § 34 ods. 9, pokiaľ ide o požiadavku aby sa kontroly vykonali čo možno najskôr a požiadavku, aby  sa v prípade potreby   prehodnotilo povolenie pred jeho udelením alebo jeho aktualizáciou.

K bodu 31
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 23 ods. 6 smernice, konkrétne prvej vety druhej zarážky. V záujme správnej transpozície bolo potrebné odstrániť duplicitu, pokiaľ ide o doručovanie správy o kontrole prevádzkovateľovi v § 34 ods. 11 a 12. Úpravou v § 34 ods. 12 sa  vypúšťa zasielanie správy o kontrole prevádzkovateľovi, ktorá bola upravená duplicitne, aj keď iným spôsobom, v § 34 ods. 11. Tým sa dosiahne správna transpozícia prvej vety druhej zarážky odseku 6 tohto článku smernice týkajúca sa oznámenia správy prevádzkovateľovi v § 34 ods. 1 a súčasne správna transpozícia druhej vety druhej zarážky odseku 6 tohto článku smernice týkajúca sa sprístupnenia správy verejnosti v § 34 ods. 12. 

K bodom 32 až 35
K bodom 32 a 35: Do správnych deliktov sa dopĺňa nesplnenie povinnosti vybraných prevádzkovateľov skládky odpadov podľa § 40e ods. 1, teda nesplnenie ich povinnosti podať žiadosť o uzavretie skládky odpadu alebo časti do 31. októbra 2018. V tejto súvislosti sa v § 37 ods. 3 dopĺňa sankcia za nesplnenie tejto povinnosti (pokuta od 1000 eur do 333 000 eur).
K bodom 33 a 34: Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou  v § 37 presúva správny delikt podľa § 37 ods. 1 písm. c) z nižšej sadzby pokút (od 100 eur do 33 000 eur) do vyššej (od 1000 eur do 150 000 eur), kedže súčasná sadzba pokút nespĺňa prevenčný charakter v tom zmysle, aby dostatočne motivovala prevádzkovateľov reagovať na výzvu inšpekcie o podanie žiadosti na vydanie integrovaného povolenia alebo zmenu integrovaného povolenia. Inšpekcia je povinná vyzvať prevádzkovateľa na podanie žiadosti z dôvodov ustanovených v    § 11 ods. 2 zákona.   Ide o prípady zistenia činnosti v prevádzke, na ktorú má byť vydané povolenie,  alebo prípady, keď je potrebné vo vydanom povolení  zmeniť emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania, a to na základe zmeny právnych predpisov alebo zmeny najlepších dostupných techník, alebo keď znečisťovanie prevádzky spôsobuje alebo môže spôsobiť prekročenie noriem kvality životného prostredia,  alebo ak nie sú splnené ostatné podmienky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania. V závislosti od dôvodu, na ktorý sa výzva inšpekcie vzťahuje a ďalších faktorov, ako napríklad charakter a veľkosť prevádzky, môže ignorovanie výzvy inšpekcie prevádzkovateľom viesť aj k závažným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo ľudské zdravie, túto skutočnosť inšpekcia zohľadní pri určení výšky pokuty v súlade s § 37 ods. 6 zákona. 

K bodu 37
V odsekoch  1 a 2 sa upravujú prechodné ustanovenia  v súvislosti s úpravou v § 11a tak, aby sa táto úprava mohla uplatňovať vo všetkých neskončených konaniach týkajúcich sa uzavretia skládky odpadov alebo jej časti, ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie. Prechodným ustanovením sa súčasne ukladá povinnosť všetkým prevádzkovateľom skládok odpadov, alebo ich častí, ku ktorým bola ukončená činnosť k 15. júla 2009 a ktorí k 30. júnu 2018 nemajú splnenú povinnosť uzavrieť skládku odpadov podať v stanovenej lehote žiadosť o uzavretie skládky odpadu alebo časti.   To sa nevzťahuje na prevádzkovateľov v prípadoch, ak už bolo začaté konanie o uzavretie skládky a prípadov, keď stavebné konanie bolo právoplatne skončené vydaním rozhodnutia na uskutočnenie stavby uzavretie skládky, ale prevádzkovateľ ešte nemá vydané potvrdenie o uzavretí skládky. Bližšie vysvetlenie k dôvodom zavedenia tejto povinnosti  je uvedené v novelizačnom bode 8.
V odseku 3  sa upravuje prechodné ustanovenie v súvislosti s presunom správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. c) do vyššej sadzby pokút. 

K čl. II
Dátum účinnosti je navrhovaný v súvislosti s potrebou vyriešiť požiadavku na uzavretie skládky odpadov alebo ich častí  vyplývajúcu z rozsudku Súdneho dvora a z konania č. 2017/2035. Navrhovanými úpravami sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadu alebo jej časti,  ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie, pričom prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej  je preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe.


V Bratislave dňa 20. apríla 2018                                




 Peter Pellegrini, v. r. 
predseda vlády
Slovenskej republiky



László Sólymos, v. r. 
podpredseda vlády a minister životného prostredia
                                                           Slovenskej republiky



 

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Európska únia v záujme obmedziť znečisťovanie životného prostredia priemyselnou činnosťou, sprísňuje pravidlá pre vypúšťanie emisie z priemyselných zariadení. V roku 2010 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovan á prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)(Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 75/2010/EÚ ustanovuje jasnejšie pravidlá pre priemyselné podniky, ktoré zaistia rovnosť pri uplatňovaní požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia a tak aj vytvoria jednotn ú platformu pre konkurencieschopnosť podnikov v rámci Európskej únie.

Nová právna úprava rieši požiadavky na obmedzovanie znečisťovania životného prostredia priemyselnými činnosťami prierezovo (ovzdušie, voda, odpady).

Jednak sprísňuje požiadavky pre prevádzky podliehajúce integrovanému povoľovaniu, ale z ároveň ustanovuje minimálne požiadavky (hraničné emisné limity) pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a pre výrobu oxidu titaničit ého, ktoré nesmú byť prekročené ani pri derogácii.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 75/2010/EÚ bude transponovaná do právnych predpisov Slovenskej republiky v rámci nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia s účinnos ťou od roku 2013, zákona o ovzduší, zákona o vodách a zákona o odpadoch.

Právna úprava integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania je upravená v súčasne platnom a účinnom zákone č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životné ho prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom nevyhnutnosť novej právnej úpravy spočíva v prijatí vyššie citovanej smernice, ktorá zaviedla tak rozsiahle zmeny oproti súčasnému stavu, že prijatie nového zákona sa javí vhodnejšie ako novelizácia doterajšej právnej úpravy. Aplikácia platného zákona tiež preukázala niekoľko probl émových miest, pričom snahou novej právnej úpravy je napomôcť ich odstráneniu.

Proces integrovaného povoľovania sa riadi všeobecnými princípmi a procesnými pravidlami Správneho poriadku a pokiaľ návrh zákona niečo výslovne neupravuje inak (napr. lehotu na vydanie integrované ho povolenia) alebo nevylučuje, platí vždy príslušné ustanovenie všeobecného procesného predpisu – Správneho poriadku.

Navrhovaný zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia má navrhované nadobudnutie účinnosti 1. marca 2013, pričom prevádzky, ktoré momentálne nespadajú pod zákon č . 245/2003 Z. z., ktorých prevádzkovatelia majú v úmysle vykonávať činnosť aj po 6. júli 2015 a nemajú IP, sú povinní podať žiadosť v lehote určenej vo výzve správneho orgánu, inak najneskô r do 31.12. 2014. Títo prevádzkovatelia (vykonávajúci činnosti, ktoré budú novými aktivitami v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia) môžu vykonávať č innosti bez integrovaného povolenia do 6. júla 2015. Správny orgán rozhodne o ich žiadostiach do 6. júla 2015. Pre fungujúce prevádzky bude kontrola podľa § 20 nového zákona účinná od 7. januára 2014.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

K § 1

Upravuje predmet zákona a jednotlivé úseky jeho pôsobnosti.

K § 2

Vymedzuje základné pojmy, ktoré sú použ ívané v celom zákone a ktoré majú slúžiť na ozrejmenie problematiky.

Ustanovenie preberá väčšinou pojmy zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. septembra 2010 o priemyslených emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (ď alej len "smernica o IPKZ") pričom sa snaží tieto pojmy prebrať v znení, v akom ich uvádza oficiálny slovenský preklad smernice o IPKZ.

K § 3

Konanie o vydanie integrovaného povolenia zahàňa jednotlivé nutné kroky potrebné pre vydanie integrovaného povolenia podľa jednotlivých zložiek samostatne – ovzdušie, odpady, povrchové vody a podzemné vody, ochrana poľnohospodárskej pôdy, oblasť ochrany lesný ch pozemkov, oblasť ochrany zdravia ľudí, oblasť veterinárnej ochrany územia, v oblasti ochrany prírody a krajiny, ukladania oxidu uhličitého. Taktiež obsahuje všeobecne záväzné pravidlá pre konanie o vydanie integrovaného povolenia.

Ustanovenie je v zásade len prebraté z doteraz platného znenia zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov (ďalej len "zá kon o integrovanej prevencii").

K § 4

Stanovuje podmienky konzultácie a predbežné ho prerokovania, ich proces, a následné vydanie písomného stanoviska inšpekcie.

Èasť je prebratá z pôvodnej legislatívy a niektoré odseky vyplynuli z praxe. Je tu určený nový poplatok pre podnikateľskú prax, ktorého účelom je zníženie počtu neefektívnych priebežných prerokovaní, čím nebudú pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia zbytočne zaťažovaní návštevami ale môžu sa sústrediť na povoľovací a kontrolný proces.

K § 5

Definuje odbornú spôsobilosť, oprávnenú osobu aj jej kompetencie v procese predbežného prerokovania alebo príprav žiadosti o vydanie integrovaného povolenia. Podrobnosti o vydaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahuje vykonávací predpis.

Znenie ustanovenia je v zásade prevzaté zo znenia zá kona o integrovanej prevencii.

K § 6

Definuje formy podania žiadosti. Ustanovenie v odseku 2 umožňuje opätovné doplnenie podkladov k žiadosti v prípade, ak inšpekcia počas konania zistí, že bez náležitého doplnenia podkladov nie je možné pokračovať ďalej v konaní o vydanie integrovan ého povolenia.

K § 7

Definuje obsah žiadosti ako aj jej povinné prí lohy.

Ustanovenie v zásade preberá súčasne platn é znenie zákona o integrovanej prevencii pričom je doplnené o požiadavky dané nevyhnutnou transpozíciiou smernice o IPKZ.

K § 8

Definuje a dopĺňa povinnosť vypracovať východiskovú správu všetkým prevádzkovateľom, ktorí buď to žiadajú o vydanie integrovaného povolenia, alebo majú už v súč asnosti vydané integrované povolenie. Popisuje na čo slúži východisková správa a popisuje základné princípy východiskovej správy. Jej presné znenie a vzor je súčasťou všeobecne záväzného pr ávneho - vykonávacej vyhlášky k zákonu.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou príslušných ustanovení smernice o IPKZ. Bude mať vplyv na podnikateľské subjekty z dôvodu nutnosti vypracovania podkladov a analýz oprá vnenou osobou podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologického zákona).

K § 9

Definuje účastníkov konania a dotknuté org ány pre účely tohto zákona

Uvedené znenie je kombináciou odkazu na sprá vny poriadok, ktorý ako základný všeobecný procesný predpis upravuje základne vymedzený okruh účastníkov konania, potrieb vyvolaných presnou transpozíciou smernice o IPKZ a doterajšej praxe pri integrovanom povo ľovaní. Ustanovenie tiež upravuje postavenie dotknutých orgánov, ktoré uplatňujú v konaní svoje kompetencie a záujmy vydávaním vyjadrení, súhlasov alebo stanovísk.

K § 10

Definuje pojem "zainteresovaná verejnosť" pre ú čely tohto zákona, pričom definícia tohto pojmu obsahuje aj pojem "verejnosť".

Samostatné znenie paragrafu je zavedené najmä kvôli dôlež itosti definovania zainteresovanej verejnosti a jej následnej prípadnej účasti v procese integrovaného povoľovania.

K § 11

Obsahuje osobitosti začatia konania neobsiahnuté vo všeobecnej platnej úprave začatia konania podľa správneho poriadku

Ustanovenie z väčšej časti preberá súčasne platné znenie zákona o integrovanej prevencii.

K § 12

Definuje možnosti, spôsob a termí ny pre vyjadrenia dotknutých orgánov a zainteresovanej verejnosti v procese konania o vydanie integrovaného povolenia.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslušné ho ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 13

V tomto paragrafe sú popísané možnosti rie šenia rozporov medzi orgánmi štátnej správy v priebehu konania a spôsob riešenia týchto rozporov.

K § 14

Definuje možnosti a spô sob vyjadrenie cudzieho dotknutého orgánu

K § 15

Definuje spôsob a charakter ústneho pojedná vania, ako z pohľadu inšpekcie ako povoľovacieho orgánu, tak aj z pozície účastníkov konania.

K § 16

Definuje možnosti a spôsob zastavenia konania.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslu šného ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 17

Definuje trovy konania v súvislosti so zhromaždením obyvateľov obce. Ostatné ustanovenia týkajúce sa trov konania rieši správny poriadok.

K § 18

Určuje spôsob zisťovania podkladu integrované ho povoľovania, definuje čo je záväzné pre inšpekciu a ktoré podklady nie sú záväzné.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslušné ho ustanovenia zákona o integrovanej prevencii, pričom je doplnené ustanoveniami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe s doterajším znením zákona o integrovanej prevencii.

K § 19

Definuje vydanie integrovaného povolenia, prá vnu podstatu vydania integrovaného povolenia vzhľadom na prevádzkovateľa a jeho činnosť prevádzky, termín vydania integrovaného povolenia ako aj možnosti predĺženia lehoty pre vydanie integrovaného povolenia.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 20

Určuje spôsob vydania integrované ho povolenia pri zmene činnosti v prevádzke.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslu šného ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 21

Popri náležitostiach povolenia ustanovený ch v správnom proiadku vymenúva a určuje obsah vydaného integrovaného povolenia, záväzné podmienky povolenia, z pohľadu environmentálneho ako aj technického. Toto integrované povolenie je záväzné a prevá dzkovateľ je povinný splniť všetky záväzné podmienky.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslušné ho ustanovenia zákona o integrovanej prevencii, doplnený je o povinnú transpozíciu smernice o IPKZ.

K § 22

Definuje určenie emisných limitov pre prevá dzky v jednotlivých kategóriách činnosti v integrovaných povoleniach, definuje vzťah emisného limitu k miestu prevádzky, ako aj podmienku emisných limitov, aby vychádzali z najlepších dostupných techní k. Uvedené sú aj možnosti udelenia výnimiek v odôvodnených prípadoch.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smrnice o IPKZ.

K § 23

Definuje uplatňovanie najlepš ie dostupnej techniky, jej záväznosť pre prevádzku po vydaní rozhodnutia o najlepších dostupných technikách Európskou komisiou pre jednotlivé činnosti uvedené v prílohe I.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 24

Definuje monitorovanie a spôsob monitorovania v prev ádzkach ako aj ich kontrolu inšpekciou.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 25

Určuje spôsob oznámenia integrované ho povolenia.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslu šného ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 26

Definuje základné povinnosti prevádzkovateľ a prevádzky počas riadneho fungovania prevádzky. Ïalej upravuje podmienky počas porušenia podmienok integrovaného povolenia, keď hrozí závažné poškodenie ľudského zdravia alebo závažné znečistenie životného prostredia v ktorejkoľvek zložke. Taktiež určuje podmienky pri zmene a zániku prevádzkovateľa.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smrnice o IPKZ a čiastoč ne preberá platné znenia ustanovení zákona o integrovanej prevencii.

K § 27

Definuje postup v prí pade mimoriadnej udalosti alebo havárie a povinnosti v týchto prípadoch vyplývajúcich ako pre prevádzkovateľa tak aj pre inšpekciu.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ a čiastočne preberá platné znenia ustanovení zákona o integrovanej prevencii.

K § 28

V tomto paragrafe je uvedený spôsob definitívneho ukončenia činnosti prevádzky ak aj jeho podmienky pre prevádzkovateľa tak aby sa územie, kde bola umiestnená prevádzka dalo do stavu v zmysle vý chodiskovej správy a spôsobom definovaným v integrovanom povolení. Uvádza sa aj spôsob kontroly správneho definitívneho ukončenia prevádzky

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ. Pojem 'kvantifikované posúdenie' uvedený v odseku 1 znamená, že ide o posúdenie na základe merateľných veličín.

K § 29

Určuje podmienky zániku integrované ho povolenia ako aj spôsob postupu inšpekcie v prípade, ak ide o zrušenie povolenia.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 30

Vymenúva orgány štátnej správy

K § 31

Definuje kompetencie ministerstva na účely tohto zákona, definuje obsah všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo na spodrobnenie povinností uvedených v tomto zákone a tiež upravuje postavenie ministerstva vo vzťahu k Európskej únii.

Uvedený paragraf je prebratý z platného znenia zákona o integrovanej prevencii, pričom je doplnený o znenia podmienené skúsenosťami z praxe a kompetenciami vyplývajúcimi z povinnej transpozície.

K § 32

Definuje inšpekciu ako orgán štátneho dozoru, ako aj povoľujúci orgán pre vydávanie integrovaných povolení, jej funkcie a kompetencie pre účely tohto zákona. Ministerstvo sprístupň uje zainteresovanej verejnosti informácie prostredníctvom informačného systému a ministerstvom poverenej organizácie.

Uvedený paragraf je prebraný z pôvodného znenia zákona o integrovanej prevencii, pričom je doplnený o znenia podmienené skúsenosťami z praxe a kompetenciami vyplývajúcimi z povinnej transpozí cie smernice o IPKZ.

K § 33

V ustanovení sa definujú podmienky, za ktorý ch sa prehodnocuje integrované povolenia a vykoná zmena povolenia. Povinnosti orgánu štátneho dozoru pri zmene alebo prehodnocovaní integrovaného povolenia. Taktiež povinnosti prevádzkovateľa, ktoré musí pravidelne vykonávať, aby mal orgán štátneho dozoru dostatočné množstvo podkladov a informácií pre prehodnotenie a posúdenie potreby prehodnotiť alebo zmeniť integrované povolenie.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 34

Určuje spôsob vykonávania environmentá lnych kontrol orgánom štátneho dozoru. Definuje obsah plánu kontrol, periodicitu environmentálnych kontrol v závislosti od typu rizikovosti prevádzky ako aj štandardné environmentálne kontroly.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 35

Definuje opatrenia na nápravu nedostatkov, ktoré m ôže uložiť orgán štátneho dozoru prevádzkovateľovi v prípade porušenia podmienok uvedených v integrovanom povolení.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ a čiastočne tiež preberá ustanovenia súčasne platného zákona o integrovanej prevencii.

K § 36

Určuje práva a povinnosti osôb vykonávajú cich štátny dozor.

Uvedený paragraf preberá ustanovenia súčasne platného zákona o integrovanej prevencii a je doplnený o znenie podmienené skúsenosťami z doterajšej aplikačnej praxe.

K § 37

Presne definuje správne delikty v závislosti od porušenia podmienok integrovaného povolenia lebo podmienok jasne definovaných týmto zákonom, ako aj od rozsahu a závažnosti vplyvu na životné prostredie alebo ľudský organizmus.

Ustanovenie tiež určuje spôsob ukladania pokút a stanovuje krit ériá, na základe ktorých orgán štátneho dozoru ukladá pokutu.

Uvedený paragraf preberá ustanovenia súčasne platné ho zákona o integrovanej prevencii a je doplnený o znenie podmienené skúsenosťami z doterajšej aplikačnej praxe.

K § 38

Definuje informačný systé m integrovanej prevencie a kontroly znečistenia, dôvody jeho zriadenia, ako aj povinnosti poskytovať požadované údaje.

Uvedený paragraf preberá ustanovenia súčasne platné ho zákona o integrovanej prevencii a je doplnený o znenie podmienené skúsenosťami z doterajšej aplikačnej praxe.

K § 39

Ustanovenie súhrnne vymedzuje vzťah procesných ustanovení zákon k správnemu poriadku, ako všeobecnému predpisu, podľa ktorého sa integrované povoľovanie riadi. Zároveň sa vymedzujú ustanovenia, kde sú uvedené odlišnosti oproti všeobecnému procesnému predpisu, ktoré sú vo vúčšine prípadov len rozšírením všeobecných procesných ustanovení a len v niektorých prípadoch sú zmenou všeobecne stanovených procesných ustanovení (napríklad lehoty na vydanie rozhodnutia).

K § 40

Definuje prechodné ustanovenia, ktoré majú napom ôcť prevádzkovateľom ako aj inšpekcii pri prechode na nové podmienky a povinnosti vyplývajúce z transpozície smernice o IPKZ. Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou prechodných ustanovení smernice o IPKZ.

K § 41

Ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu, v ktorej je uveden ý úplný názov smernice o IPKZ, ktorého ustanovenia zákon preberá do slovenského právneho poriadku.

K § 42

Zrušovacie ustanovenia

Èl. II

Správne poplatky – zmena správnych poplatkov

Èl. III

Novela živnostenského zákona sú visiaca s potrebou zadefinovania odbornej spôsobilosti v novej právnej úprave na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia.

Èl. IV

Zrušením pôvodného zákona č. 245/2003 Z.z. a jeho vykon ávacej vyhlášky 391/2003 sa ruší oznamovanie údajov do Integrovaného informačného systému. Preto je potrebné zrušiť aj vedenie Integrovaného informačného systému, ktorým je poverený SHMÚ.

Èl. V

Na národnej úrovni je potrebné zabezpečiť zber údajov o emisiách pre potreby podávania správ v zmysle smernice 2010/75/EÚ článok 72 Podávanie správ zo strany členských štátov. Tieto údaje bez prahových hodnôt znečisťujúcich látok doteraz zabezpeč ovalo oznamovanie údajov do Integrovaného informačného systému podľa zákona 245/2003 Z. z. a jeho vykonávacej vyhlášky, ktoré sa v čl. IV vypúšťa.

Nejde teda o novú povinnosť, ale presmerovanie oznamovania údajov do Národného registra znečisťovania..

Z toho dôvodu je potrebné do zákona 205/2004 a do informačného systému 'Národný register znečisťovania prevziať povinnosť oznamovania údajov bez prahových hodnôt znečisťujúcich látok, ktor é uvádza Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 166/2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR), ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES'.

Èl. VI

Navrhovaný dátum účinnosti zákona je zvolený tak, aby bola zabezpečená čo najskoršia možná účinosť ustanovení preberajúcich ustanovenia smernice o IPKZ.

K prílohám

Príloha č.1 – zoznam priemyselných činností, ktoré podliehajú tomuto zákonu a pre ktoré je povinné vydanie integrovaného povolenia

Príloha č.2 – Zoznam znečisťujúcich látok

Príloha č.3 – Kritéria určovania najlepšej dostupnej techniky

Vyššie uvedené prílohy sú plne prebraté zo znenia smernice 75/2010/EU ako povinná súčasť transpozície.

Príloha č.4 - Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

V Bratislave 31. októbra 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Dňa 21. apríla 2004 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (ďalej len „smernica“) a v zmysle jej ustanovení sú členské štáty povinné zabezpečiť uplatnenie tejto smernice v národných legislatívach v termíne 30. apríla 2007.

Dôvodom prijatia tejto smernice je skutočnosť, že v súčasnosti je v Spoločenstve veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká a strata biodiverzity sa v posledných desaťročiach dramaticky zrýchlila. Nečinnosť by mohla mať za následok väčšiu kontamináciu miest a väčšie straty biodiverzity v budúcnosti. Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd v maximálnom možnom rozsahu prispieva k implementácii cieľov a zásad environmentálnej politiky spoločenstva, ako je uvedená v Zmluve o založení ES.

Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd by sa mali implementovať prostredníctvom zásady ,,znečisťovateľ platí“ v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. Základnou zásadou smernice, ktorá sa preberá aj do návrhu zákona, je, aby sa prevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnu škodu spôsobila alebo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody, považoval za finančne zodpovedného, a to s cieľom donútiť prevádzkovateľov, aby prijali a vykonali opatrenia a vypracovali postupy na minimalizáciu environmentálnych škôd, čim sa riziko ich finančnej zodpovednosti zúži.

Environmentálnou škodou podľa tohto zákona nie je akékoľvek poškodenie životného prostredia, ale len škoda na chránených druhoch a biotopoch, na vode a na pôde. Za škodu sa však považuje akákoľvek nepriaznivá zmena niektorého z uvedených prírodných zdrojov nezávisle od toho či bola spôsobená porušením právnych predpisov alebo konaním v súlade s právnymi predpismi. Zodpovednosť za túto environmentálnu škodu majú prevádzkovatelia

a)vykonávajúci pracovné činnosti ustanovené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – v týchto prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť,

b)vykonávajúci pracovné činnosti iné, než uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – tu ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa týka len škody na chránených druhoch a biotopoch.

Prevádzkovatelia budú podľa návrhu zákona povinní predchádzať hrozbe vzniku environmentálnej škody prijatím a vykonaním preventívnych opatrení a v prípade vzniku environmentálnej škody budú povinní prijať a vykonať nápravné opatrenia. Ak prevádzkovateľ neprijme preventívne alebo nápravné opatrenia, môže tak namiesto neho urobiť príslušný orgán štátnej správy (obvodný úrad životného prostredia alebo v zákone ustanovených prípadoch Slovenská inšpekcia životného prostredia). Náklady na preventívne opatrenia a na nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ okrem prípadov ustanovených liberačných dôvodov. Ak namiesto prevádzkovateľa konal príslušný organ, má voči prevádzkovateľovi nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Náhrada nákladov sa predpokladá vymáhať exekučným konaním.

Za účelom finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa za environmentálnu škodu sa počíta v budúcnosti s tým, že prevádzkovatelia budú uzatvárať buď zmluvu o poistení tejto zodpovednosti alebo využijú iný vyhovujúci spôsob jej finančného krytia.

Osoby, ktoré majú záujem na rozhodovaní o environmentálnej škode (vlastníci, správcovia, nájomcovia nehnuteľností, mimovládne organizácia a ďalšie osoby) budú oprávnené dať oznámenie na začatie konania podľa tohto zákona voči zodpovednému prevádzkovateľovi. Príslušný organ bude povinný oznámenie preskúmať a rozhodnúť, či na jeho základe začne konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia alebo konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať nápravné opatrenia.

Príslušnými orgánmi štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody bude obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia. Ako dotknuté orgány budú do konaní podľa tohto zákona vstupovať orgány ochrany prírody, orgány štátnej vodnej správy, obvodné pozemkové úrady, lesné úrady a úrady verejného zdravotníctva.

Návrh zákona sa nevzťahuje na environmentálne škody vzniknuté pred jeho účinnosťou, takže zákon nebude riešiť tzv. staré záťaže. Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani na zdraví osôb, všeobecné predpisy o náhrade škody zostávajú nedotknuté.

Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých každý má právo na priaznivé životné prostredie, nikto nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie a štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V súlade s čl. 58 Ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:

a)v práve Európskej únie

-v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje ako jednu z úloh Európskej únie trvalo udržateľný rozvoj,

b)v práve Európskych spoločenstiev

- v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí,

- Smernica Rady 2004/35/ES zo dňa 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.

Smernica upravuje postup pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktoré môžu spôsobiť prevádzkovatelia svojimi činnosťami, ktoré vymedzuje smernica vo svojej prílohe. Posudzujú sa environmentálne škody vzniknuté na vode, pôde, chránených druhoch a prirodzených biotopoch. Cieľom uplatňovania tejto smernice je určiť, opísať a posúdiť primeraným spôsobom priame a nepriame environmentálne škody na všetky zložky životného prostredia a verejné zdravie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k ES/EÚ:

Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú z ustanovení Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice o zbližovaní práva. Záväzky tiež vyplývajú z materiálov o určení gestorstva smerníc. Návrh zákona bol navrhnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom ES/EÚ:

- úplná zlučiteľnosť.

Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplná harmonizácia slovenskej legislatívy s právom Európskej únie v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

A)odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava rieši zabezpečenie nových činností a postupov, ktoré vyplývajú pre členské štáty EÚ z implementácie Smernice 2004/35/CE Európskeho parlamentu a Rady o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, čo zakladá aj nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu nového zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych a odborných činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov životného prostredia, inšpekčnej činnosti a odborných technických výkonov v súvislosti s realizáciou navrhovaných postupov.

Nové náklady si budú vyžadovať hlavne nasledovné okruhy pôsobnosti zákona :

personálne a administratívne zabezpečenie štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona,

-zabezpečovanie preventívnych a nápravných opatrení pre odstránenie environmentálnych škôd v prípadoch určených týmto zákonom,

-náklady štátu na realizované nápravné opatrenia na nápravu environmentálnych škôd, pokiaľ nekonal prevádzkovateľ, alebo prevádzkovateľ nie je známy,

-od identifikovaného prevádzkovateľa, alebo tretej osoby, ktorá škodu spôsobila, podľa tohto zákona budú náklady, ktoré vynaložil štát vymáhané občiansko-súdnou cestou, alebo až exekúciou,

-zabezpečenie a zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd,

-spracovanie dokumentácií, metodických materiálov a informačného systému pre procesy zabezpečovania prevencií, odstraňovania environmentálnych škôd a stanovenia ich rozsahu.

Ako východiská pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd na štátny rozpočet boli využité analytické podklady z rozboru činností odborných organizácií, ktoré pôsobia :

-v oblasti ochrany životného prostredia / environmentálneho poškodzovania - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Štátna ochrana prírody SR a Environmentálny fond,

-v oblasti environmentálnej kriminality - Prezídium policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície,

-v oblasti ekologických zásahov – Hasičský a záchranný zbor SR.

Vo vecnom aj finančnom vyjadrení boli hodnotené udalosti za rok 2005, ktoré mali negatívny vplyv na zložky životného prostredia a prírodu a ktoré sú považované za potenciál vzniku environmentálnej škody v zmysle Smernice 2004 /35/ES. Sú to hlavne zistenia o prekračovaní povolených limitov znečisťujúcich látok do ovzdušia (16 % kontrolovaných prípadov – 8 znečisťovateľov), vyčíslenie nákladov na realizáciu opatrení zameraných na odstránenie následkov mimoriadneho zhoršenia vôd (v 32 prípadoch boli vyčíslené škody a náklady na odstránenie znečistenia vo výške 10 807 162 Sk, celkom bolo zistených 119 prípadov mimoriadneho znečistenia vôd), výsledky kontrol dodržiavania predpisov o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami (48 % kontrol preukázalo porušenie zákona, čo predstavuje 139 prípadov). V oblasti ochrany prírody a krajiny a CITES bolo z celkového počtu kontrol 669 v 45 % prípadov zistené porušovanie zákona a uložené pokuty vo výške 1 400 400 Sk. Z celkového počtu vykonaných kontrol (748) v oblasti odpadového hospodárstva bolo zistené vo viac ako 50% prípadoch porušenie zákona pri nakladaní s odpadom.

Do prehľadu udalostí s negatívnym dopadom na životné prostredie boli zaradené aj pokuty za znečisťovanie a porušovanie zákonov v oblasti životného prostredia, ktoré boli odvedené do Environmentálneho fondu v roku 2005. Spolu za všetky kraje SR predstavujú pokuty v oblasti vody 9 755 962 Sk ( počet rozhodnutí 390), ovzdušie 6 248 500 Sk ( počet rozhodnutí 844), príroda 1 732 100 Sk (počet rozhodnutí 316), odpady 7 808 200 Sk (počet rozhodnutí 627), CITES 79 4000 Sk ( počet rozhodnutí 19), ochrana biotopov 2 855 000 (počet rozhodnutí 2), priemyselné havárie 33 000 Sk (počet rozhodnutí 7), IPKZ 125 000 Sk (počet rozhodnutí 3).

V roku 2005 bola vyčíslená spoločenská hodnota 518 500 430,- Sk stanovená v 40-tich prípadoch za poškodenie biotopov EÚ významu a biotopov národného významu a chránených druhov (údaje získané priamo zo stanovísk jednotlivých pracovísk Štátnej ochrany prírody SR (26). Poznámka: Zákon o environmentálnej zodpovednosti bude oproti súčasnosti zahŕňať aj škody na biotopoch chránených druhov, čo bude podstatne širší záber ako doteraz, do hodnotenia škôd pribudnú aj biotopy chránených vtákov, odhad škôd od účinnosti tohto zákona môže byť vyšší.

Uvedené skutočnosti poukazujú na prípady, ktoré môžu patriť pod pôsobnosť navrhovaného zákona a predznačujú značný rozsah činností v podmienkach štátnej správy pri zabezpečovaní výkonov pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

1. Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

a)náklady spojené s uplatňovaním pripravovaného zákona pre

◊Ministerstvo životného prostredia SR,

◊orgány štátnej správy na úseku životného prostredia (obvodné úrady životného prostredia a krajské úrady životného prostredia),

◊Slovenskú inšpekciu životného prostredia,

◊Štátnu ochranu prírody,

b)náklady na výkon a uplatňovanie zákona, ktoré zahrňujú nevyhnutné zabezpečenie technicko- informačných požiadaviek súvisiacich s procesmi prevencie a nápravy environmentálnych škôd, vrátane zriadenia a prevádzky informačného systému, vypracovanie a publikovanie metodických pokynov, školenia štátnej správy apod.,

c)náklady spojené s implementáciou zákona o environmentálnych škodách na

◊monitoring a mapovanie chránených druhov a biotopov. K stanoveniu ohrozenia je potrebný prehľad a komplexné podklady, aby bolo možné stanoviť, či a v akom rozsahu došlo k ich ohrozeniu,

◊vyčísľovanie výšky spoločenskej hodnoty chránených druhov a biotopov na základe jednotlivých žiadostí,◊spracovanie odborných návrhov opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov,

◊odborná kontrola realizácie opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov a všeobecné plnenie stanovených úloh.

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona spolu :

(v tis. Sk) 200720082009Príjmy (zo správnych poplatkov)1 000100100Bežné výdavky (600)29 11031 99735 816z toho : - mzdy a platy pre 52 zamestnancov (610)7 71412 15012 758 - poistné do poistných fondov (620)2 6964 2474 458 - tovary a služby (630) 16 20013 10013 100 monitoring (ŠOP SR)10 0005 0005 000 - bežný transfer - príspevok SAŽP (640)2 5002 5002 500Kapitálové výdavky (700)3 2001 6001 600Výdavky spolu32 31033 59734 416

Úlohy vyplývajúce zo zákona budú zabezpečovať organizácie kompetenčne súvisiace s prevenciou a nápravou environmentálnych škôd (viď bod a)), pričom požiadavky vyplývajúce z implementácie zákona budú riešené racionalizáciou práce a využitím súčasných kapacít v rámci ukazovateľov schválených na rok 2007 a na nasledujúce dva roky. Ide o výdavky určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov, na prevádzkové výdavky a na vybavenie hmotným investičným majetkom.

Finančné náklady, spojené so zabezpečovaním a realizáciou nápravných opatrení pre nápravu environmentálnych škôd, ktoré musí podľa pripravovaného zákona hradiť štát, odhadujeme pre rok 2007 na 10 mil. Sk a na nasledujúce roky 15 mil. Sk. Tieto budú v prípade potreby v roku 2007 hradené z rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia SR, v ďalších rokoch si ich bude MŽP SR uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu.

B) odhad dopadov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

Návrh zákona sa pripravuje s cieľom zavedenia účinného mechanizmu prevencie a odstraňovania environmentálnych škôd, ktorý jednoznačne uplatňuje zásadu „znečisťovateľ platí“ a zabezpečenia odstraňovania environmentálnych škôd za cenu primeranú pre spoločnosť. Zákon zabezpečuje znižovanie kontaminácie životného prostredia, odstraňovanie závažných zdravotných rizík obyvateľstva, znižovanie straty biodiverzity, ktorá sa v posledných desaťročiach dramaticky zvýšila. Zákon účinne prispeje k zvýšenému záujmu verejnosti a podnikateľskej sféry o zachovanie zdravého životného prostredia, prijímaniu opatrení a praktík na minimalizáciu environmentálnych škôd a zachovanie biodiverzity. Zákon nemá vplyv na náhradu tradičných škôd priznaných ktoroukoľvek príslušnou medzinárodnou dohodou, ktorá upravuje občianskoprávnu zodpovednosť a taktiež sa nevzťahuje na prípady úrazu, poškodenia osobného majetku ani na žiadne hospodárske straty a nemá vplyv na žiadne práva týkajúce sa náhrady takýchto typov škôd.

Výrazné zvýšené finančné náklady na podnikateľskú sféru sa nepredpokladajú, pokiaľ bude prevádzkovateľ svoju činnosť realizovať v súlade s platnými povoleniami a zákonmi v oblasti životného prostredia a tiež v súlade s najnovšími poznatkami, ktoré sú ekonomicky a technicky možné uplatňovať pri prevádzke. Náklady na vypracovanie a realizáciu preventívnych opatrení na zabránenie environmentálnych škôd môžu síce predstavovať „nejaké“ zvýšené finančné dopady na podnikateľskú sféru i keď by mali byť prijímané ako samozrejmosť pri plnení legislatívnych, regulačných a administratívnych ustanovení alebo plnení podmienok povolenia, alebo pri plnení podmienok uplatňovaných dobrovoľných environmentálnych manažérskych systémov. Zabráni sa tým však vzniku možných havárií a škôd na životnom prostredí a tým aj možné zníženie celkových nákladov podnikateľa na prevádzku. Podnikatelia musia byť pripravení na finančné zabezpečenie nápravných opatrení pokiaľ svojou činnosťou spôsobia environmentálnu škodu. Ich nepredpokladané náklady sa výrazne znížia, ak využijú možnosť poistenia, alebo inej formy finančnej zábezpeky, ktoré im ukladá pripravovaný zákon. Po rokovaniach s Asociáciou poisťovní Slovenskej republiky účinnosť tohto ustanovenia zákona sa odkladá o 5 rokov, pretože náš finančný trh nie je zatiaľ na realizáciu takéhoto produktu pripravený, najmä v oblasti finančného zaistenia poisťovní a bánk.

C) odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona zavádza nové postupy a opatrenia, ktoré zamedzujú vzniku environmentálnych škôd, umožňujú verejným orgánom zabezpečovať ciele obnovy a trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia v súlade s environmentálnou politikou EÚ. V porovnaní s platnými zákonmi v oblasti životného prostredia, najmä pre oblasť ochrany prírody, ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, oblasti ochrany vôd, navrhovaný právny predpis umožňuje

◊efektívnu prevenciu pred vznikom environmentálnych škôd a účinnú nápravu prípadných vzniknutých environmentálnych škôd, ktoré môžu predstavovať následné závažné zdravotné riziká a stratu biodiverzity,

◊odstránenie bezprostredných hrozieb vzniku environmentálnych škôd na vode, pôde, chránených druhoch, alebo prirodzených biotopoch.

Návrh zákona výrazne prispieva k zabezpečovaniu tvorby a ochrany životného prostredia.

D) odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona vyplývajúci dopad na zamestnanosť na úrovni orgánov štátnej správy životného prostredia a na úrovni odborných organizácií rezortu životného prostredia Ministerstvo životného prostredia SR zabezpečí racionalizáciou práce v rámci schválených limitov počtu zamestnancov svojej kapitoly na jednotlivé roky.

Mierne zvýšenie zamestnanosti obyvateľstva je možné očakávať v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľov, ktorí musia zabezpečovať preventívne opatrenia na zamedzenie environmentálnych škôd a vypracovávanie dokumentácie pre proces prípravy a realizácie nápravných opatrení súvisiacich s nápravou vzniknutých environmentálnych škôd.

E) analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona je v súlade s doposiaľ uplatňovanou legislatívou vytvárajúcou podnikateľské prostredie z hľadiska požiadaviek na environmentálne správanie sa podnikateľov.

Oproti súčasnému právnemu stavu v oblasti ochrany prírody, ochrany zložiek životného prostredia, prevencie závažných priemyselných havárií, používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, integrovanej prevencie a kontrole znečisťovania životného prostredia, chemických látok a prípravkov a posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevytvára nové samostatné administratívne štruktúry vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu.

Právna úprava o environmentálnej zodpovednosti pri prevencií a náprave environmentálnych škôd podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejší prístup k ochrane a tvorbe životného prostredia pri vykonávaní všetkých, týmto návrhom zákona určených činností a zavádzanie preventívnych opatrení pre zamedzenie vzniku environmentálnych škôd. Náklady na preventívne opatrenia, alebo nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ len v prípadoch, v ktorých môže preukázateľne svojou činnosťou ovplyvniť riziko vzniku environmentálnej škody, alebo nápravu environmentálnej škody. V prípade nezodpovedného správania sa prevádzkovateľov navrhovaná právna úprava umožňuje vymáhať náklady za nápravu environmentálnej škody od poškodzovateľa, pokiaľ nápravu vykonal štát.

II. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Upravuje sa predmet zákona, ktorým sú práva a povinnosti prevádzkovateľov práva prevencii a náprave environmentálnych škôd vrátane znášania s tým spojených nákladov, úlohy orgánov štátnej správy pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Návrh zákona rozlišuje medzi objektívnou a subjektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku spôsobenú pracovnými činnosťami. O objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku ide v prípadoch podľa ods. 2 t.j. ak environmentálna škoda bola spôsobená ktoroukoľvek z pracovných činností explicitne vymenovaných v odseku 2.

O subjektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo jej bezprostrednú hrozbu pôjde v prípadoch environmentálnej škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len „chránený druh“) a chránených biotopoch spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti ako je uvedená v odseku 2.

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú výnimky z rozsahu platnosti zákona, vrátane vylúčenia jeho retroaktívneho pôsobenia. V odseku 7 sa výslovne ustanovuje, že týmto zákonom nie je dotknutá zodpovednosť za ekologickú ujmu podľa §10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

V ustanovení § 1 ods. 4 písm. d) sa pod „ znečistením difúzneho charakteru“ rozumie napríklad to, že rozptýlené znečistenie ovzdušia má za následok škodu na vode, pôde a chránených biotopoch. Nezahŕňa to bežné uvoľňovanie emisií CO2 z automobilovej dopravy, kúrenia. Ide vždy o špecifické prípady znečistenia.

K § 2

Upravuje sa vymedzenie základných pojmov; tieto sú prevzaté zo smernice s prihliadnutím na obdobné pojmy používané v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zároveň sa vymedzujú nové pojmy „strana pôvodu“ a „dotknutá strana“ a „pôda“, ktoré v smernici nie sú definované, ale v texte zákona sa používajú.

Pri vymedzení pojmu environmentálnej škody je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť , že environmentálna škoda môže vzniknúť na každej zložke zvlášť alebo na dvoch aj troch zložkách životného prostredia naraz.

V súlade so smernicou sa spod režimu tohto zákona vylučujú škody na majetku a škody na zdraví osôb; v týchto prípadoch sa bude uplatňovať náhrada škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (t. j. podľa § 415 až 450 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a § 373 a 378 Obchodného zákonníka).

Upravujú sa princípy pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov na chránené druhy a chránené biotopy odkazom na prílohu č. 1 návrhu zákona a na vode na osobitné predpisy.

Upravuje sa spôsob zistenia základného stavu. Najlepšie dostupné informácie sú tie, ktoré sú reálne k dispozícii a zároveň poskytujú čo najobjektívnejší obraz o stave životného prostredia. Demonštratívnym výpočtom sú uvedené zdroje najlepších dostupných informácií.

K § 3

Zodpovednosť za environmentálnu škodu je odvodená z princípu „znečisťovateľ platí“. Preto je aj uplatnená primárna zodpovednosť prevádzkovateľa (vrátane jeho právneho nástupcu) za vykonanie potrebných preventívnych a nápravných opatrení, resp. za náhradu s tým spojených nákladov. Zodpovednosť je vždy spojená s konkrétnou prevádzkou – pracovnou činnosťou.

V prípade viacerých „škodcov“ sa navrhuje delená zodpovednosť (podľa miery podieľania sa na vzniku environmentálnej škody). Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Zodpovednosť za environmentálnu škodu prechádza podľa ods. 4 na jeho právneho nástupcu. Ak prevádzkovateľ nemá právneho nástupcu, môže konať štát podľa ustanovení § 4 ods. 3 písm. c) bod 2 alebo podľa § 5 ods. 3 písm. c) bod 2. V prípadoch kedy štát nekoná uplatní sa postup podľa pripravovaného návrhu zákona o environmentálnych záťažiach.

Týmto príslušným orgánom na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody je obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia.

K § 4

Navrhuje sa upraviť podrobnejšiu úpravu primárnej zodpovednosti prevádzkovateľa za prijatie a vykonanie potrebných preventívnych opatrení v prípade bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody vrátane príslušnej oznamovacej povinnosti.

Zároveň sa navrhuje upraviť právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia preventívnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných preventívnych opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

V § 4 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje právomoc príslušného orgánu podľa potreby požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol potrebné informácie aj o ďalších prípadoch bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody alebo o prípadoch, keď má podozrenie na možnosť vzniku takejto bezprostrednej hrozby. Právomoc príslušného orgánu je daná v prípade, že príslušný orgán má skutočné dôvody pre vyššie uvedený postup. Vylučuje sa svojvoľné požadovanie informácií od prevádzkovateľa.

Upravuje sa povinnosť vlastníka (resp. správcu) nehnuteľnosti, na ktorej sa majú vykonať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia strpieť obmedzenie obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

K § 5

Podrobnejšie sa upravuje zodpovednosť prevádzkovateľa v prípade vzniku environmentálnej škody za uskutočnenie potrebných nápravných opatrení vrátane opatrení na obmedzenie jej závažnosti, rozsahu a pod. (tzv. zmierňujúcich opatrení), ako aj plnenia ustanovenej oznamovacej povinnosti.

Upravuje sa tiež právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia nápravnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných nápravných opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

K § 6

Upravuje sa cieľ nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, biotopoch, vode a pôde, ktorý sa dosahuje pomocou primárnej, doplnkovej a kompenzačnej nápravy. Tieto druhy nápravy sú definované a postup pri ich uplatňovaní je upravený v § 7 až 9. Ustanovujú sa taxatívne vymenované kritériá primeranosti možností nápravy environmentálnej škody a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

K § 7

Upravujú sa primárne nápravné opatrenia, ktorých cieľom je obnova prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu.

K § 8

Upravujú sa doplnkové nápravné opatrenia, ktoré sa uplatnia vtedy, keď primárnymi nápravnými opatreniami sa nedosiahol ich cieľ. Ustanovenie tiež upravuje podmienky ich prijímania.

K § 9

Upravujú sa kompenzačné nápravné opatrenia, ktoré sa prijímajú na kompenzáciu toho, že prírodné zdroje a ich funkcie nemôžu dočasne plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre verejnosť. Nejde o finančnú kompenzáciu, ale o tzv. dodatočné zlepšenia uskutočnené buď na poškodenom mieste alebo na náhradnej lokalite do času, kým sa nedosiahne obnova prírodného zdroja alebo jeho funkcie.

K § 10

Osobitne sa upravuje náprava environmentálnej škody na pôde. Pri vzniku tejto environmentálnej škody je prevádzkovateľ zodpovedný za vykonanie analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie, ktorú vykoná prostredníctvom odbornej spôsobilej osoby podľa § 9 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Obsah analýzy rizík je upravený v ods. 3.

K § 11

Za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia prijaté podľa tohto zákona, je zodpovedný v prvom rade prevádzkovateľ; primárna zodpovednosť vychádza z princípu platiaceho znečisťovateľa.

Upravujú sa liberačné dôvody pre zánik primárnej zodpovednosti za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku environmentálnej škody spôsobila tretia osoba a že táto škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať alebo environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba vzniku environmentálnej škody vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu alebo pokynu orgánu verejnej moci, pričom nešlo o príkaz alebo pokyn vydaný po emisii alebo nehode spôsobenej pracovnou činnosťou prevádzkovateľa. Takýmto orgánom verejnej správy môže byť napr. obec, Hasičský a záchranný zbor alebo Policajný zbor.

Okrem týchto liberačných zákonov, návrh zákona upravuje aj ďalšie dva liberačné dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa za znášanie nákladov na nápravné opatrenia. Ide o prípady, že prevádzkovateľ preukáže, že nezavinil environmentálnu škodu a environmentálna škoda vznikla buď v dôsledku:

-emisie alebo udalosti povolenej v rozhodnutí o vykonávaní pracovnej činnosti uvedenej v § 1 ods. 2, rozhodnutie o vykonávaní tejto pracovnej činnosti musí byť v súlade aj s osobitnými predpismi starostlivosti o životné prostredie, a platné ku dňu emisie alebo udalosti,

-emisie, činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri výkone činnosti, pri ktorom prevádzkovateľ preukáže, že ho na základe stavu poznatkov vedy a techniky v čase, keď došlo k emisii alebo keď bola činnosť vykonaná, nemohol považovať za také, ktoré by mohlo spôsobiť environmentálnu škodu.

K § 12

Upravuje sa právomoc príslušného orgánu rozhodnúť o výške nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, ktoré je prevádzkovateľ povinný nahradiť príslušnému orgánu, ak príslušný orgán vykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) a nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. c). Spresňuje sa rozsah nákladov, na ktorých refundáciu od zodpovedného prevádzkovateľa, resp. tretej osoby má právo štát; právo na náhradu týchto nákladov je tiež pohľadávkou v prípadnom konkurznom konaní.

K § 13

Toto ustanovenie upravuje zákonnú povinnosť prevádzkovateľov poistiť zodpovednosť za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, alebo zmluvne zabezpečiť iný vyhovujúci spôsob finančného krytia tejto zodpovednosti, a to po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti. Týmto druhým spôsobom sa rozumie napr. banková záruka.

Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu kópiu poistnej zmluvy alebo zmluvy o inom spôsobe finančného krytia a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jej zmenách podľa ustanovenia § 10 ods. 3 sa považuje za splnenú aj v prípade, že bol predložený krycí list vystavený v niektorom členskom štáte Európskej únie.

K § 14

Navrhuje sa upraviť základný postup, oznamovaciu povinnosť a kompetencie príslušných orgánov (predovšetkým ministerstva) v prípade vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov, resp. bezprostrednej hrozby vzniku takejto škody. Prednosť bude mať však vždy postup upravený v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo dohoda uzatvorená medzi stranou pôvodu environmentálnej škody a dotknutou stranou.

K § 15

Ustanovujú sa orgány štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd, ktoré sú príslušnými orgánmi na výkon štátnej správy podľa tohto zákona. Týmito orgánmi budú ministerstvo, krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

K § 16

Navrhuje sa upraviť postavenie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd vrátane s tým súvisiacich kompetencií hlavného štátneho dozoru, medzinárodnej spolupráce a notifikačného orgánu za Slovenskú republiku vo vzťahu k orgánom EÚ. Hlavnými oblasťami pôsobnosti ministerstva bude normotvorba, pôsobnosť na úseku preskúmavania rozhodnutí príslušných orgánov nižšieho stupňa, pôsobnosť na vymáhanie náhrady nákladov na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, a prevádzkovanie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd, pričom sa predpokladá, že prevádzkovanie informačného systému bude zabezpečovať ministerstvo alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo

K § 17

Upravuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia – predovšetkým ako druhostupňového orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona.

K § 18

Upravuje sa pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia ako prvostupňového orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona i podľa osobitných predpisov. Obvodný úrad životného prostredia bude z hľadiska úloh štátu pri uplatňovaní zodpovednosti za environmentálnu škodu ťažiskovým orgánom s najrozsiahlejšou výkonnou agendou, ktorá bude agendou novou.

K § 19

Upravuje sa pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru vo veciach prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona, aj ako orgánu vykonávajúceho pôsobnosť príslušného orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd pre činnosti a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.

K § 20

Navrhuje sa upraviť zriadenie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej len „informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd ako súčasti štátneho informačného systému. Zriadenie informačného systému je významné pre zhromažďovanie údajov o environmentálnych škodách a ich bezprostredných hrozbách a skúseností z ich prevencie a nápravy, veľkosti vynaložených nákladov a ich náhrady, a to jednak ako zdroja na plnenie notifikačnej povinnosti voči Komisii, jednak na sprístupňovanie príslušných informácií verejnosti (aktívnym i pasívnym spôsobom). Zásadná dôležitosť tohto informačného systému je pri preventívnej i nápravnej činnosti, pri zisťovaní základného stavu prírodných zdrojov a ich funkcií, pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov (environmentálnych škôd) na chránené prírodné zdroje a ich funkcie a pri hodnotení účinnosti vykonaných preventívnych a nápravných opatrení.

Upravuje sa povinnosť orgánov verejnej správy a právnických osôb hospodáriacich s verejnými prostriedkami alebo spravujúce majetok štátu poskytovať prevádzkovateľovi informačného systému na jeho požiadanie bezplatne nevyhnutné údaje a informácie, ktorými disponujú.

K § 21

Upravujú sa kompetencie príslušných orgánov a povinnosti prevádzkovateľov pri výkone štátneho dozoru na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.

K § 22

Ustanovujú sa správne delikty ako aj hranicu výšky pokuty v prípade, ak sa prevádzkovateľ dopustí niektorého zo správnych deliktov. Skutkové podstaty jednotlivých správnych deliktov sú odvodené od povinností, ktoré tento návrh zákona ukladá prevádzkovateľom.

Na uloženie pokuty sa navrhuje stanoviť prekluzívnu lehotu do jedného roka odo dňa zistenia, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti.

K § 23

Navrhuje sa, aby sa pri konaniach o právach a právnych povinnostiach prevádzkovateľov postupovalo podľa správneho poriadku s určitými odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

K § 24

Nakoľko prevádzkovateľ môže mať pochybnosti o posúdení bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo o posúdení environmentálnej škody, môže požiadať príslušný orgán o konzultáciu. Príslušný orgán si podľa potreby môže vyžiadať stanovisko dotknutých orgánov.

Výsledkom konzultácie je písomné stanovisko príslušného orgánu, ktoré môže byť len odporúčajúcim usmernením pre ďalší postup prevádzkovateľa, t.j. nemusí vždy odpovedať na otázku, či environmentálna škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla.

K § 25

Účastníkom všetkých konaní podľa zákona je prevádzkovateľ. Vo vymedzených prípadoch sú nim aj iné osoby. Postavenie účastníka konania sa priznáva aj mimovládnej organizácii v konaní o uložení preventívnych opatrení a v konaní o uložení nápravných opatrení, ale len v prípade ak táto podala oznámenie podľa § 26 ods. 1 a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní v ustanovenej lehote.

K § 26

Upravuje sa právo dotknutej verejnosti podať príslušnému orgánu oznámenie, ktoré obsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode.

Zároveň sa upravujú základné náležitosti oznámenia, ako aj postup príslušného orgánu pri posudzovaní takéhoto podnetu. Oznamovateľ má právo byť upovedomený o postupe preskúmania oznámenia.

Na základe čl. 12 ods. 5 smernice Slovenská republika využíva možnosť neuplatniť čl. 12 ods. 1 a 4 upravujúce žiadosť o konanie týkajúce sa prípadov bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody.

K § 27

Upravuje sa konanie o uložení preventívnych opatrení a konanie o uložení nápravných opatrení, ktoré začne príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia.

V prípadoch podľa § 1 ods. 3 príslušný orgán zisťuje aj zavinenie prevádzkovateľa.

Ustanovenie ďalej upravuje odchýlky od Správneho poriadku a osobitný postup pri tomto konaní.

K § 28

Ustanovenie upravuje konanie o schvaľovaní návrhu nápravných opatrení s určitými osobitosťami oproti Správnemu poriadku. Pri navrhovaní nápravných opatrení sa vychádza z ustanovení § 7 až 9 návrhu zákona (primárne, doplnkové a kompenzačné nápravné opatrenia) a v prípade environmentálnej škody na pôde aj z analýzy rizika v súlade s § 10 návrhu zákona.

K § 29

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa. Vo vymedzených prípadoch podľa ods. 4 príslušný orgán zároveň rozhodne aj o výške a spôsobe prevádzkovateľom vynaložených nákladov.

K § 30

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa, v prípade ak sa prevádzkovatelia nedohodnú na rozsahu ich podielu na vzniku environmentálnej škody. Podanie návrhu nezbavuje prevádzkovateľa povinnosti vykonať nápravné opatrenia.

K § 31

Upravuje sa konanie o náhrade nákladov, ktoré príslušný orgán začne z vlastného podnetu. V konaní rozhodne o povinnosti prevádzkovateľa nahradiť náklady na prijaté a vykonané preventívne a nápravné opatrenia príslušnému orgánu, ktorý ich vynaložil v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c).

Právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia bude exekučným titulom pre prípad nedobrovoľného nahradenia nákladov. Na vymáhanie náhrady nákladov bude príslušné ministerstvo, pričom výkon rozhodnutia v prípade nedobrovoľného plnenia povinnej osoby (prevádzkovateľa) sa bude uskutočňovať prostredníctvom súdneho exekútora.

V súlade s požiadavkami smernice sa navrhuje upraviť päťročnú premlčaciu lehotu na vymáhanie práva na náhradu nákladov.

K § 32

Upravuje sa stanovisko dotknutého orgánu. Právne zjednotenie povahy stanovísk (vyjadrenie, súhlas, iné) dotknutých orgánov zabezpečí ich rovnaké posudzovanie a zohľadňovanie v konaniach podľa tohto zákona. Dotknuté orgány svojimi stanoviskami uplatňujú záujmy chránené osobitnými predpismi. Ich stanovisko je pre príslušný orgán záväzné a bez zosúladenia stanoviska s inými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

K § 33

Upravuje sa vecná príslušnosť obvodného úradu životného prostredia na konanie v prípade, ak bola environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody spôsobená pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a zároveň aj pracovnou činnosťou toho istého prevádzkovateľa alebo iného prevádzkovateľa, na ktorú sa nevzťahuje tento osobitný predpis.

K § 34

V súlade s článkami smernice navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktoré upravujú prípady, na ktoré sa zákon nevzťahuje napr. environmentálna škoda, ktorá vznikla pred účinnosťou zákona.

K § 35

Upravuje sa transpozičná doložka.

K čl. II

Navrhuje sa doplnenie prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov o spoplatnenie žiadosti o schválenie nápravných opatrení.

K čl. III

Novelou zákona o ochrane prírody a krajiny sa navrhuje doplniť do ustanovenia § 9 nové písmeno, ktoré ustanovuje vydávanie vyjadrení orgánov ochrany prírody ako dotknutého orgánu vo vzťahu ku konaniam podľa tohto návrhu zákona. Z pohľadu tohto zákona bude vyjadrenie týchto orgánov stanoviskom podľa § 32. Druhý novelizačný bod ustanovuje, ktorý konkrétny dotknutý orgán na úseku ochrany prírody a krajiny bude vydávať vyjadrenia, bude to obvodný úrad životného prostredia.

K čl. IV

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V § 8 ods. 6 sa navrhuje upraviť pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia na ukladanie opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia spôsobeného činnosťou prevádzok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zároveň sa ukladá Slovenskej inšpekcii životného prostredia pri ukladaní týchto opatrení prihliadnuť na opatrenia navrhnuté alebo uložené podľa kritérií limitných hodnôt rizikových látok, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 2 zákona.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť obvodného pozemkového úradu ako dotknutého orgánu vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

K čl. V

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť orgánu štátnej vodnej správy ako dotknutého orgánu, ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

K čl. VI

V nadväznosti na skutočnosť, že pri rozhodovaní o environmentálnej škode v časti týkajúcej sa škody na pôde, budú ako dotknuté orgány do konania vstupovať lesné úrady, navrhuje sa do § 60 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch doplniť pôsobnosť obvodného lesného úradu ako dotknutého orgánu a vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

K čl. VII

V § 10 návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd sa upravuje odkaz na § 9 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 126/2004 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Z tohto dôvodu sa zákon o verejnom zdravotníctve bude novelizovať doplnením zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd do poznámky pod čiarou k odkazu 14 zákona o verejnom zdravotníctve.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť úradu verejného zdravotníctva ako dotknutého orgánu , ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

K čl. VIII

Deň účinnosti zákona sa navrhuje stanoviť na 1. mája 2007; dátum nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa odvodzuje od čl. 19 smernice. Nadobudnutie účinnosti ustanovenia § 19 upravujúce zriadenie informačného systému verejnej správy prevencie a nápravy environmentálnych škôd sa navrhuje posunúť na 1. januára 2008 z dôvodu dostatočného času na jeho vybudovanie.

K prílohe č. 1

Ide o prevzatie Prílohy I smernice ustanovujúcej kritéria závažnosti nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch.

K prílohe č. 2

Ide o prevzatie Prílohy VI smernice upravujúcej obsah správy predkladanej ministerstvom Európskej komisii o uplatňovaní tohto zákona.

K prílohe č. 3

V zmysle preberacieho ustanovenia sa v prílohe uvádza preberaný právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie – ide o smernicu č. 20004/35/ES.

Bratislava 21. marec 2007

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jaroslav Izák

minister životného prostredia

Slovenskej republiky