Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov 359/2007 účinný od 01.01.2009 do 02.08.2011

Platnosť od: 03.08.2007
Účinnosť od: 01.01.2009
Účinnosť do: 02.08.2011
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, Ochrana životného prostredia, Príroda a krajina

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST10JUD6DS9EUPPČL0

Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov 359/2007 účinný od 01.01.2009 do 02.08.2011
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 359/2007 s účinnosťou od 01.01.2009 na základe 515/2008

Legislatívny proces k zákonu 359/2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

K predpisu 515/2008, dátum vydania: 10.12.2008

6

Dôvodová správaA. Všeobecná časťNávrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 v súvislosti s plánovaným zavedením eura ako zákonného platidla v Slovenskej republike.

Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21.decembra 2005 svojím uznesením č. 1040/2005 návrh Harmonogramu legislatívnych krokov zavedenia eura v Slovenskej republike a v bode B.1 uvedeného uznesenia zároveň uložila členom vlády Slovenskej republiky pripraviť návrhy právnych predpisov podľa schváleného harmonogramu. Z uvedeného materiálu taktiež vyplynula povinnosť novelizovať aj niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie, ktoré je potrebné adaptovať na pripravovanú zmenu meny Slovenskej republiky ešte pred jej zavedením.

Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh, ktorý novelizoval iba štyri právne predpisy: zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach ( geologický zákon) a zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného prostredia SR po medzirezortnom pripomienkovom konaní rozhodlo, že z hľadiska právnej istoty občana a spotrebiteľa rozšíri návrh zákona o ďalšie právne predpisy MŽP SR, v ktorých prichádza do úvahy potreba prepočítania sumy v slovenských korunách na menu euro.

Predložený návrh zákona obsahuje prepočty súm zo slovenskej meny na menu euro úpravou znenia nasledujúcich zákonov: zákon č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov ( zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 332/2007 Z. z., zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 491/2005 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 127/2006 Z. z. o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) výlučne v spojitosti so zavedením eura v Slovenskej republike.

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad nákladov na verejné financie

Prijatie predloženého zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v primárnom práve:

–v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

–v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

–v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

–v sekundárnom práve:

–v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

b)je upravená v práve Európskej únie:

–v primárnom práve:

–v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

– v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ES).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl.226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: žiadne,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

B. Osobitná časť K čl. I

K bodom 1-3V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. II.

K bodu 1, 4 a 5Ide nielen o prepočet konverzným kurzom, ale aj o zaokrúhlenie na celé eurá nakoľko takto sa budú zaokrúhľovať poplatky podľa novelizačného bodu 2. Keďže poplatok za znečisťovanie ovzdušia môže byť podľa bodu 2 len v celých eurách aj oslobodenie od poplatku treba vyjadriť v celých eurách. Zaokrúhlenie oslobodenia od poplatku na 34 euro, čo je viac ako doterajších 1000 Sk zvýhodňuje prevádzkovateľov zdrojov. Najmenší poplatok, ktorý sa bude platiť bude potom 35 euro, čo je menej ako doterajších 1100 Sk napriek skutočnosti, že prevádzkovatelia sú oslobodení od poplatku v výške vyššej ako doterajších 1000 Sk. Tieto úpravy je potrebné urobiť vzhľadom na zaokrúhľovanie poplatkov na celé čísla doteraz na celých 100 Sk a od roku 2009 na celé euro. Uvedené rozdiely vznikli práve rozdielnou hodnotou medzi 100 Sk a 1 euro. Zaokrúhľovať poplatky na 3,31 euro však nie je možné a preto bolo potrebné okrem prepočtu konverzným kurzom urobiť aj tieto drobné úpravy zákona. Novelizačné body 4 a 5 neustanovujú žiadne konkrétne finančné položky, ktoré by bolo potrebné platiť, ale len hranice pre určenie platenia splátok konkrétneho poplatku, ktoré sú tiež vzhľadom na zaokrúhľovanie poplatkov určené v celých eurách.

Súčasne ide o zosúladenie povinností platenia poplatkov s účtovným obdobím –účtovný rok trvá od 1. januára do 31. decembra, pričom súčasné znenie zákona posúva toto obdobie o 15 dní ( v mesiaci, v štvrťroku a v kalendárnom roku).

K bodu 6Vracanie drobných preplatkov je neefektívne a náklady na ich vrátenie sú nielen pre Environmentálny fond, ale aj pre prevádzkovateľa zdroja často vyššie ako samotný preplatok preto bolo potrebné upraviť ustanovenie o nevrátení preplatku.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. III.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. IV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. V.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VII

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. IX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. X.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. XIV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. XVI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XVII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XVIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XIX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XXI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XXII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Súčasne sa dopĺňa prechodné ustanovenie v § 43a . Ministerstvo určuje prieskumné územia s dobou platnosti spravidla na štyri roky. Prieskumné územia vydané do 31. decembra 2008 majú stanovenú úhradu v slovenských korunách. Nakoľko platnosť týchto rozhodnutí uplynie po 1. januári 2009, je potrebné legislatívne upraviť možnosť a spôsob prepočtu úhrad za prieskumné územia na menu euro.“

K čl. XXIII.

Ustanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona, ktorým je 1. január 2009, ktorý je plánovaný ako deň zavedenia eura v Slovenskej republike.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ing. Ján Chrbet v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 359/2007, dátum vydania: 03.08.2007

 

17

 

Dôvodová správa

 

I. Všeobecná časť

 

Dňa 21. apríla 2004 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (ďalej len „smernica“) a v zmysle jej ustanovení sú členské štáty povinné zabezpečiť uplatnenie tejto smernice v národných legislatívach v termíne 30. apríla 2007.

Dôvodom prijatia tejto smernice je skutočnosť, že v súčasnosti je v Spoločenstve veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká a strata biodiverzity sa v posledných desaťročiach dramaticky zrýchlila. Nečinnosť by mohla mať za následok väčšiu kontamináciu miest a väčšie straty biodiverzity v budúcnosti. Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd v maximálnom možnom rozsahu prispieva k implementácii cieľov a zásad environmentálnej politiky spoločenstva, ako je uvedená v Zmluve o založení ES.

 

Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd by sa mali implementovať prostredníctvom zásady ,,znečisťovateľ platí“ v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. Základnou zásadou smernice, ktorá sa preberá aj do návrhu zákona, je, aby sa prevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnu škodu spôsobila alebo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody, považoval za finančne zodpovedného, a to s cieľom donútiť prevádzkovateľov, aby prijali a vykonali opatrenia a vypracovali postupy na minimalizáciu environmentálnych škôd, čim sa riziko ich finančnej zodpovednosti zúži.

 

Environmentálnou škodou podľa tohto zákona nie je akékoľvek poškodenie životného prostredia, ale len škoda na chránených druhoch a biotopoch, na vode a na pôde. Za škodu sa však považuje akákoľvek nepriaznivá zmena niektorého z uvedených prírodných zdrojov nezávisle od toho či bola spôsobená porušením právnych predpisov alebo konaním v súlade s právnymi predpismi. Zodpovednosť za túto environmentálnu škodu majú prevádzkovatelia

a)vykonávajúci pracovné činnosti ustanovené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – v týchto prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť,

b)vykonávajúci pracovné činnosti iné, než uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – tu ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa týka len škody na chránených druhoch a biotopoch.

 

Prevádzkovatelia budú podľa návrhu zákona povinní predchádzať hrozbe vzniku environmentálnej škody prijatím a vykonaním preventívnych opatrení a v prípade vzniku environmentálnej škody budú povinní prijať a vykonať nápravné opatrenia. Ak prevádzkovateľ neprijme preventívne alebo nápravné opatrenia, môže tak namiesto neho urobiť príslušný orgán štátnej správy (obvodný úrad životného prostredia alebo v zákone ustanovených prípadoch Slovenská inšpekcia životného prostredia). Náklady na preventívne opatrenia a na nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ okrem prípadov ustanovených liberačných dôvodov. Ak namiesto prevádzkovateľa konal príslušný organ, má voči prevádzkovateľovi nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Náhrada nákladov sa predpokladá vymáhať exekučným konaním.

 

Za účelom finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa za environmentálnu škodu sa počíta v budúcnosti s tým, že prevádzkovatelia budú uzatvárať buď zmluvu o poistení tejto zodpovednosti alebo využijú iný vyhovujúci spôsob jej finančného krytia.

 

Osoby, ktoré majú záujem na rozhodovaní o environmentálnej škode (vlastníci, správcovia, nájomcovia nehnuteľností, mimovládne organizácia a ďalšie osoby) budú oprávnené dať oznámenie na začatie konania podľa tohto zákona voči zodpovednému prevádzkovateľovi. Príslušný organ bude povinný oznámenie preskúmať a rozhodnúť, či na jeho základe začne konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia alebo konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať nápravné opatrenia.

 

Príslušnými orgánmi štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody bude obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia. Ako dotknuté orgány budú do konaní podľa tohto zákona vstupovať orgány ochrany prírody, orgány štátnej vodnej správy, obvodné pozemkové úrady, lesné úrady a úrady verejného zdravotníctva.

 

Návrh zákona sa nevzťahuje na environmentálne škody vzniknuté pred jeho účinnosťou, takže zákon nebude riešiť tzv. staré záťaže. Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani na zdraví osôb, všeobecné predpisy o náhrade škody zostávajú nedotknuté.

 

Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých každý má právo na priaznivé životné prostredie, nikto nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie a štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V súlade s čl. 58 Ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

 

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

 

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

 

3.Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:

 

a)v práve Európskej únie

-v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje ako jednu z úloh Európskej únie trvalo udržateľný rozvoj,

 

b)v práve Európskych spoločenstiev

- v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí,

- Smernica Rady 2004/35/ES zo dňa 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.

Smernica upravuje postup pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktoré môžu spôsobiť prevádzkovatelia svojimi činnosťami, ktoré vymedzuje smernica vo svojej prílohe. Posudzujú sa environmentálne škody vzniknuté na vode, pôde, chránených druhoch a prirodzených biotopoch. Cieľom uplatňovania tejto smernice je určiť, opísať a posúdiť primeraným spôsobom priame a nepriame environmentálne škody na všetky zložky životného prostredia a verejné zdravie.

 

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k ES/EÚ:

Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú z ustanovení Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice o zbližovaní práva. Záväzky tiež vyplývajú z materiálov o určení gestorstva smerníc. Návrh zákona bol navrhnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

 

 

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom ES/EÚ:

- úplná zlučiteľnosť.

Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplná harmonizácia slovenskej legislatívy s právom Európskej únie v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

 

6.Gestor a spolupracujúce rezorty : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

 

 

 

 

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

 

 

A)odhad dopadov na verejné financie

 

Navrhovaná právna úprava rieši zabezpečenie nových činností a postupov, ktoré vyplývajú pre členské štáty EÚ z implementácie Smernice 2004/35/CE Európskeho parlamentu a Rady o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, čo zakladá aj nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu nového zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych a odborných činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov životného prostredia, inšpekčnej činnosti a odborných technických výkonov v súvislosti s realizáciou navrhovaných postupov.

Nové náklady si budú vyžadovať hlavne nasledovné okruhy pôsobnosti zákona :

personálne a administratívne zabezpečenie štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona,

-zabezpečovanie preventívnych a nápravných opatrení pre odstránenie environmentálnych škôd v prípadoch určených týmto zákonom,

-náklady štátu na realizované nápravné opatrenia na nápravu environmentálnych škôd, pokiaľ nekonal prevádzkovateľ, alebo prevádzkovateľ nie je známy,

-od identifikovaného prevádzkovateľa, alebo tretej osoby, ktorá škodu spôsobila, podľa tohto zákona budú náklady, ktoré vynaložil štát vymáhané občiansko-súdnou cestou, alebo až exekúciou,

-zabezpečenie a zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd,

-spracovanie dokumentácií, metodických materiálov a informačného systému pre procesy zabezpečovania prevencií, odstraňovania environmentálnych škôd a stanovenia ich rozsahu.

 

Ako východiská pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd na štátny rozpočet boli využité analytické podklady z rozboru činností odborných organizácií, ktoré pôsobia :

-v oblasti ochrany životného prostredia / environmentálneho poškodzovania - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Štátna ochrana prírody SR a Environmentálny fond,

-v oblasti environmentálnej kriminality - Prezídium policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície,

-v oblasti ekologických zásahov – Hasičský a záchranný zbor SR.

 

Vo vecnom aj finančnom vyjadrení boli hodnotené udalosti za rok 2005, ktoré mali negatívny vplyv na zložky životného prostredia a prírodu a ktoré sú považované za potenciál vzniku environmentálnej škody v zmysle Smernice 2004 /35/ES. Sú to hlavne zistenia o prekračovaní povolených limitov znečisťujúcich látok do ovzdušia (16 % kontrolovaných prípadov – 8 znečisťovateľov), vyčíslenie nákladov na realizáciu opatrení zameraných na odstránenie následkov mimoriadneho zhoršenia vôd (v 32 prípadoch boli vyčíslené škody a náklady na odstránenie znečistenia vo výške 10 807 162 Sk, celkom bolo zistených 119 prípadov mimoriadneho znečistenia vôd), výsledky kontrol dodržiavania predpisov o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami (48 % kontrol preukázalo porušenie zákona, čo predstavuje 139 prípadov). V oblasti ochrany prírody a krajiny a CITES bolo z celkového počtu kontrol 669 v 45 % prípadov zistené porušovanie zákona a uložené pokuty vo výške 1 400 400 Sk. Z celkového počtu vykonaných kontrol (748) v oblasti odpadového hospodárstva bolo zistené vo viac ako 50% prípadoch porušenie zákona pri nakladaní s odpadom.

Do prehľadu udalostí s negatívnym dopadom na životné prostredie boli zaradené aj pokuty za znečisťovanie a porušovanie zákonov v oblasti životného prostredia, ktoré boli odvedené do Environmentálneho fondu v roku 2005. Spolu za všetky kraje SR predstavujú pokuty v oblasti vody 9 755 962 Sk ( počet rozhodnutí 390), ovzdušie 6 248 500 Sk ( počet rozhodnutí 844), príroda 1 732 100 Sk (počet rozhodnutí 316), odpady 7 808 200 Sk (počet rozhodnutí 627), CITES 79 4000 Sk ( počet rozhodnutí 19), ochrana biotopov 2 855 000 (počet rozhodnutí 2), priemyselné havárie 33 000 Sk (počet rozhodnutí 7), IPKZ 125 000 Sk (počet rozhodnutí 3).

V roku 2005 bola vyčíslená spoločenská hodnota 518 500 430,- Sk stanovená v 40-tich prípadoch za poškodenie biotopov EÚ významu a biotopov národného významu a chránených druhov (údaje získané priamo zo stanovísk jednotlivých pracovísk Štátnej ochrany prírody SR (26). Poznámka: Zákon o environmentálnej zodpovednosti bude oproti súčasnosti zahŕňať aj škody na biotopoch chránených druhov, čo bude podstatne širší záber ako doteraz, do hodnotenia škôd pribudnú aj biotopy chránených vtákov, odhad škôd od účinnosti tohto zákona môže byť vyšší.

 

Uvedené skutočnosti poukazujú na prípady, ktoré môžu patriť pod pôsobnosť navrhovaného zákona a predznačujú značný rozsah činností v podmienkach štátnej správy pri zabezpečovaní výkonov pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

 

1. Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

 

a)náklady spojené s uplatňovaním pripravovaného zákona pre

◊Ministerstvo životného prostredia SR,

◊orgány štátnej správy na úseku životného prostredia (obvodné úrady životného prostredia a krajské úrady životného prostredia),

◊Slovenskú inšpekciu životného prostredia,

◊Štátnu ochranu prírody,

b)náklady na výkon a uplatňovanie zákona, ktoré zahrňujú nevyhnutné zabezpečenie technicko- informačných požiadaviek súvisiacich s procesmi prevencie a nápravy environmentálnych škôd, vrátane zriadenia a prevádzky informačného systému, vypracovanie a publikovanie metodických pokynov, školenia štátnej správy apod.,

c)náklady spojené s implementáciou zákona o environmentálnych škodách na

◊monitoring a mapovanie chránených druhov a biotopov. K stanoveniu ohrozenia je potrebný prehľad a komplexné podklady, aby bolo možné stanoviť, či a v akom rozsahu došlo k ich ohrozeniu,

◊vyčísľovanie výšky spoločenskej hodnoty chránených druhov a biotopov na základe jednotlivých žiadostí,◊spracovanie odborných návrhov opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov,

◊odborná kontrola realizácie opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov a všeobecné plnenie stanovených úloh.

 

 

 

 

 

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona spolu :

 

(v tis. Sk) 200720082009Príjmy (zo správnych poplatkov)1 000100100Bežné výdavky (600)29 11031 99735 816z toho : - mzdy a platy pre 52 zamestnancov (610)7 71412 15012 758 - poistné do poistných fondov (620)2 6964 2474 458 - tovary a služby (630) 16 20013 10013 100 monitoring (ŠOP SR)10 0005 0005 000 - bežný transfer - príspevok SAŽP (640)2 5002 5002 500Kapitálové výdavky (700)3 2001 6001 600Výdavky spolu32 31033 59734 416

Úlohy vyplývajúce zo zákona budú zabezpečovať organizácie kompetenčne súvisiace s prevenciou a nápravou environmentálnych škôd (viď bod a)), pričom požiadavky vyplývajúce z implementácie zákona budú riešené racionalizáciou práce a využitím súčasných kapacít v rámci ukazovateľov schválených na rok 2007 a na nasledujúce dva roky. Ide o výdavky určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov, na prevádzkové výdavky a na vybavenie hmotným investičným majetkom.

 

 

Finančné náklady, spojené so zabezpečovaním a realizáciou nápravných opatrení pre nápravu environmentálnych škôd, ktoré musí podľa pripravovaného zákona hradiť štát, odhadujeme pre rok 2007 na 10 mil. Sk a na nasledujúce roky 15 mil. Sk. Tieto budú v prípade potreby v roku 2007 hradené z rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia SR, v ďalších rokoch si ich bude MŽP SR uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu.

 

B) odhad dopadov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

 

Návrh zákona sa pripravuje s cieľom zavedenia účinného mechanizmu prevencie a odstraňovania environmentálnych škôd, ktorý jednoznačne uplatňuje zásadu „znečisťovateľ platí“ a zabezpečenia odstraňovania environmentálnych škôd za cenu primeranú pre spoločnosť. Zákon zabezpečuje znižovanie kontaminácie životného prostredia, odstraňovanie závažných zdravotných rizík obyvateľstva, znižovanie straty biodiverzity, ktorá sa v posledných desaťročiach dramaticky zvýšila. Zákon účinne prispeje k zvýšenému záujmu verejnosti a podnikateľskej sféry o zachovanie zdravého životného prostredia, prijímaniu opatrení a praktík na minimalizáciu environmentálnych škôd a zachovanie biodiverzity. Zákon nemá vplyv na náhradu tradičných škôd priznaných ktoroukoľvek príslušnou medzinárodnou dohodou, ktorá upravuje občianskoprávnu zodpovednosť a taktiež sa nevzťahuje na prípady úrazu, poškodenia osobného majetku ani na žiadne hospodárske straty a nemá vplyv na žiadne práva týkajúce sa náhrady takýchto typov škôd.

 

 

Výrazné zvýšené finančné náklady na podnikateľskú sféru sa nepredpokladajú, pokiaľ bude prevádzkovateľ svoju činnosť realizovať v súlade s platnými povoleniami a zákonmi v oblasti životného prostredia a tiež v súlade s najnovšími poznatkami, ktoré sú ekonomicky a technicky možné uplatňovať pri prevádzke. Náklady na vypracovanie a realizáciu preventívnych opatrení na zabránenie environmentálnych škôd môžu síce predstavovať „nejaké“ zvýšené finančné dopady na podnikateľskú sféru i keď by mali byť prijímané ako samozrejmosť pri plnení legislatívnych, regulačných a administratívnych ustanovení alebo plnení podmienok povolenia, alebo pri plnení podmienok uplatňovaných dobrovoľných environmentálnych manažérskych systémov. Zabráni sa tým však vzniku možných havárií a škôd na životnom prostredí a tým aj možné zníženie celkových nákladov podnikateľa na prevádzku. Podnikatelia musia byť pripravení na finančné zabezpečenie nápravných opatrení pokiaľ svojou činnosťou spôsobia environmentálnu škodu. Ich nepredpokladané náklady sa výrazne znížia, ak využijú možnosť poistenia, alebo inej formy finančnej zábezpeky, ktoré im ukladá pripravovaný zákon. Po rokovaniach s Asociáciou poisťovní Slovenskej republiky účinnosť tohto ustanovenia zákona sa odkladá o 5 rokov, pretože náš finančný trh nie je zatiaľ na realizáciu takéhoto produktu pripravený, najmä v oblasti finančného zaistenia poisťovní a bánk.

 

 

C) odhad dopadov na životné prostredie

 

Návrh zákona zavádza nové postupy a opatrenia, ktoré zamedzujú vzniku environmentálnych škôd, umožňujú verejným orgánom zabezpečovať ciele obnovy a trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia v súlade s environmentálnou politikou EÚ. V porovnaní s platnými zákonmi v oblasti životného prostredia, najmä pre oblasť ochrany prírody, ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, oblasti ochrany vôd, navrhovaný právny predpis umožňuje

◊efektívnu prevenciu pred vznikom environmentálnych škôd a účinnú nápravu prípadných vzniknutých environmentálnych škôd, ktoré môžu predstavovať následné závažné zdravotné riziká a stratu biodiverzity,

◊odstránenie bezprostredných hrozieb vzniku environmentálnych škôd na vode, pôde, chránených druhoch, alebo prirodzených biotopoch.

 

Návrh zákona výrazne prispieva k zabezpečovaniu tvorby a ochrany životného prostredia.

 

 

D) odhad dopadov na zamestnanosť

 

Z návrhu zákona vyplývajúci dopad na zamestnanosť na úrovni orgánov štátnej správy životného prostredia a na úrovni odborných organizácií rezortu životného prostredia Ministerstvo životného prostredia SR zabezpečí racionalizáciou práce v rámci schválených limitov počtu zamestnancov svojej kapitoly na jednotlivé roky.

 

Mierne zvýšenie zamestnanosti obyvateľstva je možné očakávať v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľov, ktorí musia zabezpečovať preventívne opatrenia na zamedzenie environmentálnych škôd a vypracovávanie dokumentácie pre proces prípravy a realizácie nápravných opatrení súvisiacich s nápravou vzniknutých environmentálnych škôd.

 

 

E) analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

 

Návrh zákona je v súlade s doposiaľ uplatňovanou legislatívou vytvárajúcou podnikateľské prostredie z hľadiska požiadaviek na environmentálne správanie sa podnikateľov.

Oproti súčasnému právnemu stavu v oblasti ochrany prírody, ochrany zložiek životného prostredia, prevencie závažných priemyselných havárií, používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, integrovanej prevencie a kontrole znečisťovania životného prostredia, chemických látok a prípravkov a posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevytvára nové samostatné administratívne štruktúry vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu.

Právna úprava o environmentálnej zodpovednosti pri prevencií a náprave environmentálnych škôd podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejší prístup k ochrane a tvorbe životného prostredia pri vykonávaní všetkých, týmto návrhom zákona určených činností a zavádzanie preventívnych opatrení pre zamedzenie vzniku environmentálnych škôd. Náklady na preventívne opatrenia, alebo nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ len v prípadoch, v ktorých môže preukázateľne svojou činnosťou ovplyvniť riziko vzniku environmentálnej škody, alebo nápravu environmentálnej škody. V prípade nezodpovedného správania sa prevádzkovateľov navrhovaná právna úprava umožňuje vymáhať náklady za nápravu environmentálnej škody od poškodzovateľa, pokiaľ nápravu vykonal štát.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

II. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Upravuje sa predmet zákona, ktorým sú práva a povinnosti prevádzkovateľov práva prevencii a náprave environmentálnych škôd vrátane znášania s tým spojených nákladov, úlohy orgánov štátnej správy pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

 

Návrh zákona rozlišuje medzi objektívnou a subjektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku spôsobenú pracovnými činnosťami. O objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku ide v prípadoch podľa ods. 2 t.j. ak environmentálna škoda bola spôsobená ktoroukoľvek z pracovných činností explicitne vymenovaných v odseku 2.

 

O subjektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo jej bezprostrednú hrozbu pôjde v prípadoch environmentálnej škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len „chránený druh“) a chránených biotopoch spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti ako je uvedená v odseku 2.

 

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú výnimky z rozsahu platnosti zákona, vrátane vylúčenia jeho retroaktívneho pôsobenia. V odseku 7 sa výslovne ustanovuje, že týmto zákonom nie je dotknutá zodpovednosť za ekologickú ujmu podľa §10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

 

V ustanovení § 1 ods. 4 písm. d) sa pod „ znečistením difúzneho charakteru“ rozumie napríklad to, že rozptýlené znečistenie ovzdušia má za následok škodu na vode, pôde a chránených biotopoch. Nezahŕňa to bežné uvoľňovanie emisií CO2 z automobilovej dopravy, kúrenia. Ide vždy o špecifické prípady znečistenia.

 

 

K § 2

Upravuje sa vymedzenie základných pojmov; tieto sú prevzaté zo smernice s prihliadnutím na obdobné pojmy používané v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zároveň sa vymedzujú nové pojmy „strana pôvodu“ a „dotknutá strana“ a „pôda“, ktoré v smernici nie sú definované, ale v texte zákona sa používajú.

 

Pri vymedzení pojmu environmentálnej škody je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť , že environmentálna škoda môže vzniknúť na každej zložke zvlášť alebo na dvoch aj troch zložkách životného prostredia naraz.

 

V súlade so smernicou sa spod režimu tohto zákona vylučujú škody na majetku a škody na zdraví osôb; v týchto prípadoch sa bude uplatňovať náhrada škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (t. j. podľa § 415 až 450 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a § 373 a 378 Obchodného zákonníka).

 

 

Upravujú sa princípy pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov na chránené druhy a chránené biotopy odkazom na prílohu č. 1 návrhu zákona a na vode na osobitné predpisy.

 

Upravuje sa spôsob zistenia základného stavu. Najlepšie dostupné informácie sú tie, ktoré sú reálne k dispozícii a zároveň poskytujú čo najobjektívnejší obraz o stave životného prostredia. Demonštratívnym výpočtom sú uvedené zdroje najlepších dostupných informácií.

 

K § 3

Zodpovednosť za environmentálnu škodu je odvodená z princípu „znečisťovateľ platí“. Preto je aj uplatnená primárna zodpovednosť prevádzkovateľa (vrátane jeho právneho nástupcu) za vykonanie potrebných preventívnych a nápravných opatrení, resp. za náhradu s tým spojených nákladov. Zodpovednosť je vždy spojená s konkrétnou prevádzkou – pracovnou činnosťou.

V prípade viacerých „škodcov“ sa navrhuje delená zodpovednosť (podľa miery podieľania sa na vzniku environmentálnej škody). Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Zodpovednosť za environmentálnu škodu prechádza podľa ods. 4 na jeho právneho nástupcu. Ak prevádzkovateľ nemá právneho nástupcu, môže konať štát podľa ustanovení § 4 ods. 3 písm. c) bod 2 alebo podľa § 5 ods. 3 písm. c) bod 2. V prípadoch kedy štát nekoná uplatní sa postup podľa pripravovaného návrhu zákona o environmentálnych záťažiach.

Týmto príslušným orgánom na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody je obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia.

 

K § 4

Navrhuje sa upraviť podrobnejšiu úpravu primárnej zodpovednosti prevádzkovateľa za prijatie a vykonanie potrebných preventívnych opatrení v prípade bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody vrátane príslušnej oznamovacej povinnosti.

Zároveň sa navrhuje upraviť právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia preventívnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných preventívnych opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

V § 4 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje právomoc príslušného orgánu podľa potreby požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol potrebné informácie aj o ďalších prípadoch bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody alebo o prípadoch, keď má podozrenie na možnosť vzniku takejto bezprostrednej hrozby. Právomoc príslušného orgánu je daná v prípade, že príslušný orgán má skutočné dôvody pre vyššie uvedený postup. Vylučuje sa svojvoľné požadovanie informácií od prevádzkovateľa.

Upravuje sa povinnosť vlastníka (resp. správcu) nehnuteľnosti, na ktorej sa majú vykonať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia strpieť obmedzenie obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

 

K § 5

Podrobnejšie sa upravuje zodpovednosť prevádzkovateľa v prípade vzniku environmentálnej škody za uskutočnenie potrebných nápravných opatrení vrátane opatrení na obmedzenie jej závažnosti, rozsahu a pod. (tzv. zmierňujúcich opatrení), ako aj plnenia ustanovenej oznamovacej povinnosti.

Upravuje sa tiež právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia nápravnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných nápravných opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

 

K § 6

Upravuje sa cieľ nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, biotopoch, vode a pôde, ktorý sa dosahuje pomocou primárnej, doplnkovej a kompenzačnej nápravy. Tieto druhy nápravy sú definované a postup pri ich uplatňovaní je upravený v § 7 až 9. Ustanovujú sa taxatívne vymenované kritériá primeranosti možností nápravy environmentálnej škody a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

 

K § 7

Upravujú sa primárne nápravné opatrenia, ktorých cieľom je obnova prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu.

 

K § 8

Upravujú sa doplnkové nápravné opatrenia, ktoré sa uplatnia vtedy, keď primárnymi nápravnými opatreniami sa nedosiahol ich cieľ. Ustanovenie tiež upravuje podmienky ich prijímania.

 

K § 9

Upravujú sa kompenzačné nápravné opatrenia, ktoré sa prijímajú na kompenzáciu toho, že prírodné zdroje a ich funkcie nemôžu dočasne plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre verejnosť. Nejde o finančnú kompenzáciu, ale o tzv. dodatočné zlepšenia uskutočnené buď na poškodenom mieste alebo na náhradnej lokalite do času, kým sa nedosiahne obnova prírodného zdroja alebo jeho funkcie.

 

K § 10

Osobitne sa upravuje náprava environmentálnej škody na pôde. Pri vzniku tejto environmentálnej škody je prevádzkovateľ zodpovedný za vykonanie analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie, ktorú vykoná prostredníctvom odbornej spôsobilej osoby podľa § 9 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Obsah analýzy rizík je upravený v ods. 3.

 

K § 11

Za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia prijaté podľa tohto zákona, je zodpovedný v prvom rade prevádzkovateľ; primárna zodpovednosť vychádza z princípu platiaceho znečisťovateľa.

Upravujú sa liberačné dôvody pre zánik primárnej zodpovednosti za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku environmentálnej škody spôsobila tretia osoba a že táto škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať alebo environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba vzniku environmentálnej škody vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu alebo pokynu orgánu verejnej moci, pričom nešlo o príkaz alebo pokyn vydaný po emisii alebo nehode spôsobenej pracovnou činnosťou prevádzkovateľa. Takýmto orgánom verejnej správy môže byť napr. obec, Hasičský a záchranný zbor alebo Policajný zbor.

Okrem týchto liberačných zákonov, návrh zákona upravuje aj ďalšie dva liberačné dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa za znášanie nákladov na nápravné opatrenia. Ide o prípady, že prevádzkovateľ preukáže, že nezavinil environmentálnu škodu a environmentálna škoda vznikla buď v dôsledku:

-emisie alebo udalosti povolenej v rozhodnutí o vykonávaní pracovnej činnosti uvedenej v § 1 ods. 2, rozhodnutie o vykonávaní tejto pracovnej činnosti musí byť v súlade aj s osobitnými predpismi starostlivosti o životné prostredie, a platné ku dňu emisie alebo udalosti,

-emisie, činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri výkone činnosti, pri ktorom prevádzkovateľ preukáže, že ho na základe stavu poznatkov vedy a techniky v čase, keď došlo k emisii alebo keď bola činnosť vykonaná, nemohol považovať za také, ktoré by mohlo spôsobiť environmentálnu škodu.

 

K § 12

Upravuje sa právomoc príslušného orgánu rozhodnúť o výške nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, ktoré je prevádzkovateľ povinný nahradiť príslušnému orgánu, ak príslušný orgán vykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) a nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. c). Spresňuje sa rozsah nákladov, na ktorých refundáciu od zodpovedného prevádzkovateľa, resp. tretej osoby má právo štát; právo na náhradu týchto nákladov je tiež pohľadávkou v prípadnom konkurznom konaní.

 

K § 13

Toto ustanovenie upravuje zákonnú povinnosť prevádzkovateľov poistiť zodpovednosť za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, alebo zmluvne zabezpečiť iný vyhovujúci spôsob finančného krytia tejto zodpovednosti, a to po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti. Týmto druhým spôsobom sa rozumie napr. banková záruka.

 

Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu kópiu poistnej zmluvy alebo zmluvy o inom spôsobe finančného krytia a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jej zmenách podľa ustanovenia § 10 ods. 3 sa považuje za splnenú aj v prípade, že bol predložený krycí list vystavený v niektorom členskom štáte Európskej únie.

 

K § 14

Navrhuje sa upraviť základný postup, oznamovaciu povinnosť a kompetencie príslušných orgánov (predovšetkým ministerstva) v prípade vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov, resp. bezprostrednej hrozby vzniku takejto škody. Prednosť bude mať však vždy postup upravený v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo dohoda uzatvorená medzi stranou pôvodu environmentálnej škody a dotknutou stranou.

 

K § 15

Ustanovujú sa orgány štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd, ktoré sú príslušnými orgánmi na výkon štátnej správy podľa tohto zákona. Týmito orgánmi budú ministerstvo, krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

 

 

 

K § 16

Navrhuje sa upraviť postavenie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd vrátane s tým súvisiacich kompetencií hlavného štátneho dozoru, medzinárodnej spolupráce a notifikačného orgánu za Slovenskú republiku vo vzťahu k orgánom EÚ. Hlavnými oblasťami pôsobnosti ministerstva bude normotvorba, pôsobnosť na úseku preskúmavania rozhodnutí príslušných orgánov nižšieho stupňa, pôsobnosť na vymáhanie náhrady nákladov na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, a prevádzkovanie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd, pričom sa predpokladá, že prevádzkovanie informačného systému bude zabezpečovať ministerstvo alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo

 

K § 17

Upravuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia – predovšetkým ako druhostupňového orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona.

 

K § 18

Upravuje sa pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia ako prvostupňového orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona i podľa osobitných predpisov. Obvodný úrad životného prostredia bude z hľadiska úloh štátu pri uplatňovaní zodpovednosti za environmentálnu škodu ťažiskovým orgánom s najrozsiahlejšou výkonnou agendou, ktorá bude agendou novou.

 

K § 19

Upravuje sa pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru vo veciach prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona, aj ako orgánu vykonávajúceho pôsobnosť príslušného orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd pre činnosti a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.

 

K § 20

Navrhuje sa upraviť zriadenie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej len „informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd ako súčasti štátneho informačného systému. Zriadenie informačného systému je významné pre zhromažďovanie údajov o environmentálnych škodách a ich bezprostredných hrozbách a skúseností z ich prevencie a nápravy, veľkosti vynaložených nákladov a ich náhrady, a to jednak ako zdroja na plnenie notifikačnej povinnosti voči Komisii, jednak na sprístupňovanie príslušných informácií verejnosti (aktívnym i pasívnym spôsobom). Zásadná dôležitosť tohto informačného systému je pri preventívnej i nápravnej činnosti, pri zisťovaní základného stavu prírodných zdrojov a ich funkcií, pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov (environmentálnych škôd) na chránené prírodné zdroje a ich funkcie a pri hodnotení účinnosti vykonaných preventívnych a nápravných opatrení.

Upravuje sa povinnosť orgánov verejnej správy a právnických osôb hospodáriacich s verejnými prostriedkami alebo spravujúce majetok štátu poskytovať prevádzkovateľovi informačného systému na jeho požiadanie bezplatne nevyhnutné údaje a informácie, ktorými disponujú.

 

 

 

K § 21

Upravujú sa kompetencie príslušných orgánov a povinnosti prevádzkovateľov pri výkone štátneho dozoru na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.

 

K § 22

Ustanovujú sa správne delikty ako aj hranicu výšky pokuty v prípade, ak sa prevádzkovateľ dopustí niektorého zo správnych deliktov. Skutkové podstaty jednotlivých správnych deliktov sú odvodené od povinností, ktoré tento návrh zákona ukladá prevádzkovateľom.

Na uloženie pokuty sa navrhuje stanoviť prekluzívnu lehotu do jedného roka odo dňa zistenia, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti.

 

K § 23

Navrhuje sa, aby sa pri konaniach o právach a právnych povinnostiach prevádzkovateľov postupovalo podľa správneho poriadku s určitými odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

 

K § 24

Nakoľko prevádzkovateľ môže mať pochybnosti o posúdení bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo o posúdení environmentálnej škody, môže požiadať príslušný orgán o konzultáciu. Príslušný orgán si podľa potreby môže vyžiadať stanovisko dotknutých orgánov.

Výsledkom konzultácie je písomné stanovisko príslušného orgánu, ktoré môže byť len odporúčajúcim usmernením pre ďalší postup prevádzkovateľa, t.j. nemusí vždy odpovedať na otázku, či environmentálna škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla.

 

K § 25

Účastníkom všetkých konaní podľa zákona je prevádzkovateľ. Vo vymedzených prípadoch sú nim aj iné osoby. Postavenie účastníka konania sa priznáva aj mimovládnej organizácii v konaní o uložení preventívnych opatrení a v konaní o uložení nápravných opatrení, ale len v prípade ak táto podala oznámenie podľa § 26 ods. 1 a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní v ustanovenej lehote.

 

 

K § 26

Upravuje sa právo dotknutej verejnosti podať príslušnému orgánu oznámenie, ktoré obsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode.

Zároveň sa upravujú základné náležitosti oznámenia, ako aj postup príslušného orgánu pri posudzovaní takéhoto podnetu. Oznamovateľ má právo byť upovedomený o postupe preskúmania oznámenia.

Na základe čl. 12 ods. 5 smernice Slovenská republika využíva možnosť neuplatniť čl. 12 ods. 1 a 4 upravujúce žiadosť o konanie týkajúce sa prípadov bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody.

 

K § 27

Upravuje sa konanie o uložení preventívnych opatrení a konanie o uložení nápravných opatrení, ktoré začne príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia.

V prípadoch podľa § 1 ods. 3 príslušný orgán zisťuje aj zavinenie prevádzkovateľa.

Ustanovenie ďalej upravuje odchýlky od Správneho poriadku a osobitný postup pri tomto konaní.

K § 28

Ustanovenie upravuje konanie o schvaľovaní návrhu nápravných opatrení s určitými osobitosťami oproti Správnemu poriadku. Pri navrhovaní nápravných opatrení sa vychádza z ustanovení § 7 až 9 návrhu zákona (primárne, doplnkové a kompenzačné nápravné opatrenia) a v prípade environmentálnej škody na pôde aj z analýzy rizika v súlade s § 10 návrhu zákona.

 

K § 29

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa. Vo vymedzených prípadoch podľa ods. 4 príslušný orgán zároveň rozhodne aj o výške a spôsobe prevádzkovateľom vynaložených nákladov.

 

K § 30

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa, v prípade ak sa prevádzkovatelia nedohodnú na rozsahu ich podielu na vzniku environmentálnej škody. Podanie návrhu nezbavuje prevádzkovateľa povinnosti vykonať nápravné opatrenia.

 

K § 31

Upravuje sa konanie o náhrade nákladov, ktoré príslušný orgán začne z vlastného podnetu. V konaní rozhodne o povinnosti prevádzkovateľa nahradiť náklady na prijaté a vykonané preventívne a nápravné opatrenia príslušnému orgánu, ktorý ich vynaložil v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c).

Právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia bude exekučným titulom pre prípad nedobrovoľného nahradenia nákladov. Na vymáhanie náhrady nákladov bude príslušné ministerstvo, pričom výkon rozhodnutia v prípade nedobrovoľného plnenia povinnej osoby (prevádzkovateľa) sa bude uskutočňovať prostredníctvom súdneho exekútora.

V súlade s požiadavkami smernice sa navrhuje upraviť päťročnú premlčaciu lehotu na vymáhanie práva na náhradu nákladov.

 

K § 32

Upravuje sa stanovisko dotknutého orgánu. Právne zjednotenie povahy stanovísk (vyjadrenie, súhlas, iné) dotknutých orgánov zabezpečí ich rovnaké posudzovanie a zohľadňovanie v konaniach podľa tohto zákona. Dotknuté orgány svojimi stanoviskami uplatňujú záujmy chránené osobitnými predpismi. Ich stanovisko je pre príslušný orgán záväzné a bez zosúladenia stanoviska s inými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

 

K § 33

Upravuje sa vecná príslušnosť obvodného úradu životného prostredia na konanie v prípade, ak bola environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody spôsobená pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a zároveň aj pracovnou činnosťou toho istého prevádzkovateľa alebo iného prevádzkovateľa, na ktorú sa nevzťahuje tento osobitný predpis.

 

K § 34

V súlade s článkami smernice navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktoré upravujú prípady, na ktoré sa zákon nevzťahuje napr. environmentálna škoda, ktorá vznikla pred účinnosťou zákona.

 

K § 35

Upravuje sa transpozičná doložka.

 

K čl. II

Navrhuje sa doplnenie prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov o spoplatnenie žiadosti o schválenie nápravných opatrení.

 

K čl. III

Novelou zákona o ochrane prírody a krajiny sa navrhuje doplniť do ustanovenia § 9 nové písmeno, ktoré ustanovuje vydávanie vyjadrení orgánov ochrany prírody ako dotknutého orgánu vo vzťahu ku konaniam podľa tohto návrhu zákona. Z pohľadu tohto zákona bude vyjadrenie týchto orgánov stanoviskom podľa § 32. Druhý novelizačný bod ustanovuje, ktorý konkrétny dotknutý orgán na úseku ochrany prírody a krajiny bude vydávať vyjadrenia, bude to obvodný úrad životného prostredia.

 

 

K čl. IV

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V § 8 ods. 6 sa navrhuje upraviť pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia na ukladanie opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia spôsobeného činnosťou prevádzok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zároveň sa ukladá Slovenskej inšpekcii životného prostredia pri ukladaní týchto opatrení prihliadnuť na opatrenia navrhnuté alebo uložené podľa kritérií limitných hodnôt rizikových látok, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 2 zákona.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť obvodného pozemkového úradu ako dotknutého orgánu vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

 

K čl. V

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť orgánu štátnej vodnej správy ako dotknutého orgánu, ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

 

K čl. VI

V nadväznosti na skutočnosť, že pri rozhodovaní o environmentálnej škode v časti týkajúcej sa škody na pôde, budú ako dotknuté orgány do konania vstupovať lesné úrady, navrhuje sa do § 60 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch doplniť pôsobnosť obvodného lesného úradu ako dotknutého orgánu a vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

 

K čl. VII

V § 10 návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd sa upravuje odkaz na § 9 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 126/2004 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Z tohto dôvodu sa zákon o verejnom zdravotníctve bude novelizovať doplnením zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd do poznámky pod čiarou k odkazu 14 zákona o verejnom zdravotníctve.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť úradu verejného zdravotníctva ako dotknutého orgánu , ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

 

 

K čl. VIII

Deň účinnosti zákona sa navrhuje stanoviť na 1. mája 2007; dátum nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa odvodzuje od čl. 19 smernice. Nadobudnutie účinnosti ustanovenia § 19 upravujúce zriadenie informačného systému verejnej správy prevencie a nápravy environmentálnych škôd sa navrhuje posunúť na 1. januára 2008 z dôvodu dostatočného času na jeho vybudovanie.

 

K prílohe č. 1

Ide o prevzatie Prílohy I smernice ustanovujúcej kritéria závažnosti nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch.

 

K prílohe č. 2

Ide o prevzatie Prílohy VI smernice upravujúcej obsah správy predkladanej ministerstvom Európskej komisii o uplatňovaní tohto zákona.

 

K prílohe č. 3

V zmysle preberacieho ustanovenia sa v prílohe uvádza preberaný právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie – ide o smernicu č. 20004/35/ES.

 

 

Bratislava 21. marec 2007

 

 

 

 

 

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

Jaroslav Izák

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore