Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 355/2007 účinný od 18.05.2020 do 20.05.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Účelom návrhu zákona je podporiť uplatňovanie a dodržiavania proti epidemiologických opatrení v čase mimoriadnej situácie vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19 proporcionálnym a ústavne konformným spôsobom.

Aktuálny skutkový stav v čase prijímania tohto návrhu zákona je taký, že je nariadená povinná štátna alebo domáca karanténa / izolácia (ďalej len označované spoločne len ako „karanténa“) pre takmer všetky osoby, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky zo zahraničia a zároveň pre osoby, ktoré boli v kontakte s ďalším okruhom osôb. Tieto opatrenia boli zavedené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práve z dôvodu vynucovania povinnej štátnej karantény pri vstupe na územie Slovenskej republiky boli vyčlenené rôzne kapacity štátnych účelových zariadení ako aj ďalších ubytovacích zariadení orgánov verejnej správy. Aktuálne kapacity štátnych karanténnych zariadení sú maximálne vyťažené a v prípade akejkoľvek ďalšej zvýšenej potreby o ubytovanie osôb budú vystavené nezvládnuteľnej situácii. Prirodzeným očakávaním vlády pri uvoľňovaní najprísnejších opatrení a obmedzení v súvislosti s pandémiou je, že táto zvýšená potreba môže nastať. Existujú teda dve skupiny osôb, a to: (i) osoby, ktoré sú povinné absolvovať karanténu v štátnom zariadení pod sprísneným štátnym dohľadom; a (ii) osoby, ktoré majú povinnosť absolvovať karanténu v domácom prostredí, bez sprísneného štátneho dohľadu. Prekážkami, ktoré boli v praxi identifikované sú nasledovné.

Vo vzťahu k štátnej karanténe; jej dodržiavanie pod sprísneným štátnym dohľadom je síce zabezpečené na vysokej úrovni, ale nie je možné objektívne navyšovať kapacity štátnej karantény. Taktiež verejnosť nevníma štátnu karanténu pozitívne, ale ako opatrenie ktoré pôsobí pomerne reštriktívne. Jednak z dôvodu negatívnych správ v médiách ale aj z dôvodu samotnej skutočnosti, že osoby prichádzajúce zo zahraničia nemajú inú možnosť ako podrobiť sa pobytu v štátnom zariadení. Štátna karanténa síce plní svoj účel, ale bolo by vhodnejšie identifikovať opatrenie, ktoré by súčasne:

i.odbremenilo kapacity štátnych karanténnych zariadení;

ii.pôsobilo by menej invazívnym spôsobom na osoby prichádzajúce na územie Slovenskej republiky zo zahraničia; ale zároveň

iii.poskytovalo porovnateľnú úroveň dodržiavania karanténnych opatrení ako v prípade povinnej štátnej karantény.

Zároveň by však dané opatrenie malo byť legitímnym, nevyhnutným a proporcionálnym opatrením v demokratickej spoločnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu, ktorým je ochrana života a zdravia v súvislosti so šírením nového korona vírusu.

Identifikovaným alternatívnym opatrením, ktoré spĺňa vyššie uvedené atribúty bude používanie dvoch mobilných aplikácií dostupných pre operačné systémy iOS a Android, ktoré sú predmetom predkladaného návrhu zákona. Po vzore odporúčaní Európskej komisie k aplikáciám monitorujúcim kontakty medzi infikovanými osobami je rozhodnutie o tom, či osoba bude používať mobilnú aplikáciu dobrovoľné, nakoľko vždy existujú aj iné alternatívy

2

ako používanie aplikácie. Používanie mobilných aplikácií je preto v návrhu zákona chápané v prvom rade ako výnimka z povinnej štátnej karantény a zároveň možnosť pre ostatné osoby.

Návrhom zákona sa nenavrhuje plošné používanie mobilnej aplikácie pre všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje karanténna povinnosť (po vzore Poľska), nakoľko odporúčaným európskym prístupom by malo byť dobrovoľné používanie mobilnej aplikácie. Avšak, ak sa mobilnú aplikáciu rozhodne používať osoba, ktorá by inak mala povinnosť podriadiť sa povinnej štátnej alebo domácej karanténe, tejto osobe vznikne povinnosť používať aplikáciu určitým spôsobom, tak aby boli dodržané ciele popísané vyššie. Tieto spôsoby sa týkajú najmä umožnenia určitých funkcionalít mobilnej aplikácie, ako je bližšie vysvetlené v osobitnej časti.

Znenie návrhu zákona výslovne počíta s konkrétnymi mobilnými aplikáciami hoci výslovne nespomína žiadny názov aplikácií. Zámerom zákonodarcu je výslovne upraviť dva konkrétne typy mobilnej aplikácie. Prvým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a druhým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zaradeniami. Nejde teda o žiadne iné aplikácie v správe alebo prevádzke úradu verejného zdravotníctva alebo Národného centra zdravotníckych informácií.

Dôvodom tohto postupu je dynamický vývoj v oblasti mobilných aplikácií a najmä avizované zmeny zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov.

Pri prevádzkovaní uvedených mobilných aplikácií je potrebné zohľadniť opodstatnenosť zásahov do základného ľudského práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru. Charta EÚ ďalej rozlišuje medzi právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 a právom na ochranu osobných údajov podľa čl. 8.

Článok 7 Charty EÚ:

„Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“

Článok 8 Charty EÚ:

„1. Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

2. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.

3. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislého orgánu.“

K ochrane súkromia elektronickej komunikácie smeruje v tomto kontexte predovšetkým čl. 5 ods. 3 tzv. ePrivacy smernice (2002/58/ES) implementovaný do § 55 ods. 5 a 6 zákona o elektronických komunikáciách:

„(5) Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.

(6) Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi42) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti

3

štátu, obrany štátu a správy daní môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.“

K ochrane osobných údajov smeruje všeobecné nariadenie o ochrane údajov (2016/679) (ďalej len „GDPR“).

Podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) GDPR platí, že:

„Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: e) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi“

Podľa čl. 6 ods. 2 GDPR platí, že:

„Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť špecifickejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel tohto nariadenia s ohľadom na spracúvanie v súlade s odsekom 1 písm. c) a e), a to presnejším stanovením osobitných požiadaviek na spracúvanie a stanovením ďalších opatrení, ktorými sa zaistí zákonné a spravodlivé spracúvanie, vrátane požiadaviek na iné osobitné situácie spracúvania stanovené v kapitole IX.“

Podľa čl. 6 ods. 3 GDPR platí, že:

„Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený: a) v práve Únie alebo b) v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa. Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Uvedený právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel tohto nariadenia, vrátane: všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom; typov spracúvaných údajov; dotknutých osôb; subjektov, ktorým sa môžu osobné údaje poskytnúť, a účely, na ktoré ich možno poskytnúť; obmedzenia účelu; doby uchovávania; a spracovateľských operácií a postupov vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako napríklad tie na iné osobitné situácie spracúvania, ako sú stanovené v kapitole IX. Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.“

Podľa recitálu 4 GDPR platí, že:

„Spracúvanie osobných údajov by malo byť určené na to, aby slúžilo ľudstvu. Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo; musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality.“

Podľa recitálu 41 GDPR platí, že:

„Keď sa v tomto nariadení odkazuje na právny základ alebo legislatívne opatrenie, nemusí sa tým nevyhnutne vyžadovať legislatívny akt prijatý parlamentom, bez toho, aby boli dotknuté požiadavky vyplývajúce z ústavného poriadku dotknutého členského štátu. Takýto právny základ alebo legislatívne opatrenie by však mali byť jasné a presné a ich uplatňovanie by malo byť predvídateľné pre tie osoby, na ktoré sa vzťahujú, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) a Európskeho súdu pre ľudské práva.“

Podľa recitálu 8 GDPR platí, že:

„Ak sa v tomto nariadení stanovuje, že právo členského štátu má spresniť alebo obmedziť jeho pravidlá, členské štáty môžu, pokiaľ je to nevyhnutné pre súdržnosť a dosiahnutie lepšej zrozumiteľnosti vnútroštátnych predpisov pre osoby, na ktoré sa vzťahujú, začleniť prvky tohto nariadenia do svojho vnútroštátneho práva.“

Podľa recitálu 10 GDPR platí, že:

„Týmto nariadením sa tiež členským štátom dáva priestor na spresnenie svojich pravidiel vrátane pravidiel spracúvania osobitných kategórií osobných údajov (ďalej len „citlivé údaje“). V danom rozsahu toto nariadenie nevylučuje právo členského štátu, ktorým sa vymedzujú okolnosti špecifických

4

spracovateľských situácií vrátane presnejšieho stanovenia podmienok, za ktorých je spracúvanie osobných údajov v súlade so zákonom.“

Podľa recitálu 19 GDPR platí, že:

„Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov uvedenými príslušnými orgánmi na účely patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, členské štáty by mali mať možnosť ponechať v platnosti alebo zaviesť podrobnejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení. V takýchto ustanoveniach sa môžu podrobnejšie stanoviť osobitné požiadavky na spracúvanie osobných údajov uvedenými príslušnými orgánmi na uvedené iné účely, pričom sa v nich zohľadní ústavná, organizačná a administratívna štruktúra príslušného členského štátu.“

Podľa recitálu 45 GDPR platí, že:

„Ak sa spracúvanie vykonáva v súlade so zákonnými povinnosťami, ktoré má prevádzkovateľ, alebo ak je spracúvanie potrebné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo z úradnej moci, základ pre spracúvanie by mal existovať v práve Únie alebo v práve členského štátu. Týmto nariadením sa nevyžaduje, aby pre každé jednotlivé spracúvanie existoval osobitný právny predpis. Za dostatočný možno považovať právny predpis, ktorý je základom pre viaceré spracovateľské operácie založené na zákonnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa, alebo ak je spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci. Na základe práva Únie alebo práva členského štátu by sa tiež malo rozhodovať o účele spracúvania. Okrem toho by toto právo mohlo spresniť všeobecné podmienky tohto nariadenia, ktoré sa týkajú zákonnosti spracúvania osobných údajov, stanoviť špecifikácie na určenie prevádzkovateľa, typu osobných údajov, ktoré podliehajú spracúvaniu, príslušných dotknutých osôb, subjektov, ktorým môžu byť osobné údaje poskytnuté, obmedzenia účelu, doby uchovávania a iných opatrení s cieľom zabezpečiť zákonné a spravodlivé spracúvanie. V práve Únie alebo v práve členského štátu by malo byť takisto stanovené, či by prevádzkovateľom vykonávajúcim úlohu vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci mal byť orgán verejnej moci alebo iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným alebo súkromným právom, ako napríklad profesijné združenie, ak je to z dôvodu verejného záujmu opodstatnené, a to aj na účely v oblasti zdravia, ako je verejné zdravie a sociálna ochrana a správa služieb zdravotnej starostlivosti.“

Podľa recitálu 50 GDPR platí, že:

„Ak je spracúvanie potrebné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, v práve Únie alebo v práve členského štátu sa môžu stanoviť a upraviť úlohy a účely, v prípade ktorých by sa malo ďalšie spracúvanie považovať za zlučiteľné a zákonné. Ďalšie spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého či historického výskumu alebo štatistické účely by sa malo považovať za zlučiteľné so zákonnými spracovateľskými operáciami. Právny základ pre spracúvanie osobných údajov, ktorý je zakotvený v práve Únie alebo v práve členského štátu, môže byť aj právnym základom pre ďalšie spracúvanie.“

Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR platí, že:

„Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.“

Každé spracúvanie osobných údajov a výmena dát s mobilným zariadením predstavuje v určitej rovine zásah do základných ľudských práv. Vyššie uvedené právne predpisy však stanovujú požiadavky a mechanizmy, ktoré ak sú dodržané, daný zásah je dovolený. Predkladaný návrh zákona predstavuje právny základ v zmysle čl. 6 ods. 3 GDPR a stanovuje všetky obligatórne aj fakultatívne náležitosti podľa čl. 6 ods. 3 GDPR.

Európska komisia a Európsky výbor pre ochranu osobných údajov publikovali viacero usmernení, ktoré boli zohľadnené a reflektované nielen v návrhu zákona, ale aj v procesoch vývoja mobilných aplikácií, ktorých používanie návrh zákona upravuje, a tiež

5

v internej dokumentácii a procesoch prevádzkovateľa ešte pred začatím spracúvania údajov. Zámerom zákonodarcu je, aby mobilná aplikácia čo najviac spĺňala dané odporúčania v miere, v akej to bude objektívne možné. Komisia a Výbor uprednostňujú používanie mobilných aplikácií na dobrovoľnej báze. Avšak, tieto odporúčania a usmernenia sa vzťahujú primárne na tzv. „contact tracing“ aplikácie, a teda funkcionalitu monitorovania kontaktu a nevzťahujú sa na monitorovanie dodržiavania domácej karantény. Z viacerých ustanovení daných usmernení nepriamo vyplýva, že ak by mali byť aplikácie používané na vynucovanie práva (law enforcement), pod ktorým je možné chápať aj karanténnu funkcionalitu, je vhodné, aby právny základ daného zásahu bol stanovený v špecifickom legislatívnom opatrení spĺňajúcom požiadavky čl. 6 ods. 3 GDPR.

Návrh zákona aj na základe posúdenia vplyvu podľa čl. 35 GDPR a vykonania balančného testu pre verejný záujem podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) GDPR zavádza osobitné záruky pre ochranu základných práv a slobôd dotknutých osôb, ktorých osobné údaje budú spracúvané prostredníctvom mobilnej aplikácie. Takýmto postupom sa súvisiace riziká znížili natoľko, že nebolo potrebné vykonať k zavádzanému spracúvaniu osobných údajov predchádzajúcu konzultáciu podľa čl. 36 GDPR s Úradom na ochranu osobných údajov SR.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že úrad verejného zdravotníctva už jednu mobilnú aplikáciu prevádzkuje na dobrovoľnej báze. Účinnosťou návrhu zákona nastane rozdiel v tom, že v niektorých prípadoch (o ktorých budú môcť dobrovoľne rozhodnúť užívatelia mobilnej aplikácie), bude používanie mobilnej aplikácie určitým spôsobom povinné. Úrad verejného zdravotníctva poskytuje v súvislosti so spracúvaním osobných údajov prostredníctvom mobilných aplikácií základné informácie podľa čl. 13 a 14 GDPR v dokumente „Podmienky ochrany súkromia“. Z ohľadom na návrh zákona, tieto informácie bude nevyhnutné upraviť, aj keď základné informácie o účeloch spracúvania a právnych základoch zostávajú naďalej relevantné. Je tomu tak z dôvodu, že návrh zákona naďalej počíta s rovnakým hlavným účelom spracúvania ako je uvedený v Podmienkach ochrany súkromia mobilnej aplikácie a zároveň predpokladá pokračovanie v spracúvaní osobných údajov na kombinácii právneho základu súhlasu dotknutej osoby a plnenie úlohy vo verejnom záujme podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) e e) GDPR.

Návrh zákona je v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, GDPR, čl. 6 a čl. 39 Zmluvy o Európskej únii, čl. 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 8 Charty základných práv Európskej únie, e-Privacy smernicou ako aj s relevantnými nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Bližšie podrobnosti sú uvedené v doložke zlučiteľnosti.

Od predkladaného návrhu zákona sa očakáva pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Rádovo ide o tisícky osôb, ktorých karanténa trvá spravidla 14 dní a viac dní. Hoci vývoj mobilnej aplikácie si vyžiada isté náklady (rádovo v tisícoch eur) a rovnako aj prevádzkovanie mobilnej aplikácie si vyžiada zvýšené nároky na personálne a technické zabezpečenie, pri zohľadnení úspory nákladov na zabezpečovanie štátnej karantény nie je žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže používatelia mobilnej aplikácie môžu byť včasne varovaní, že boli v kontakte s osobou s potvrdenou diagnózou COVID-19. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie. V oblasti sociálnych vplyvov sa predpokladá výrazne pozitívny vplyv na sociálnu inklúziu, resp. negatívny vplyv na sociálnu exklúziu, a to tým, že osoba s nariadenou domácou karanténou alebo izoláciou ostane vo

6

svojom domovskom prostredí. Návrh zákona má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

6

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Podstatou predkladaného návrhu zákona je zriadenie dvoch mobilných aplikácií, pretože z dôvodu zmien zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov nie je možné zlučovať všetky funkcionality do jednej mobilnej aplikácie. Z uvedeného dôvodu sú funkcionality mobilnej aplikácie rozdelené na dve samostatné aplikácie.

Návrhom zákona sa navrhuje rozšíriť zoznam povinností fyzických osôb o povinnosť používania tej mobilnej aplikácie, ktorá bude slúžiť na monitorovanie dodržiavania izolácie.

K bodu 2

V súčasnosti sa štátny dozor nad dodržiavaním toho zákona vykonávajú priamo zamestnanci úradu verejného zdravotníctva, resp. zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Návrhom zákona sa rozširuje možnosť dozorného orgánu využiť na dozor nad dodržiavaním izolácie v domácom prostredí aj mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania mobilnej izolácie. Táto mobilná aplikácia bude slúžiť výhradne na kontrolu dodržiavania izolácie v domácom prostredí tých osôb, ktoré odmietli absolvovať nariadenú izoláciu v zdravotníckom zariadení alebo v inom štátom určenom zariadení.

K bodu 3

Nedodržanie povinností týkajúcich sa riadneho používania mobilnej aplikácie, bude podľa tohto zákona považované za priestupok.

K bodu 4

§ 60a

Odsekom 1 sa ustanovuje, že prevádzkovateľom dvoch samostatných mobilných aplikácií, ktorými budú: 1. mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a 2. mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami, a s tým súvisiacimi osobnými údajmi je úrad verejného zdravotníctva. Úrad verejného zdravotníctva bude spracúvať len také osobné údaje na ktoré získal súhlas dotknutej osoby v zmysle § 60b ods. 3 alebo ich spracúva bez súhlasu dotknutej osoby za podmienok stanovených v tomto zákone. Pojmom prevádzkovateľ sa má na mysli prevádzkovateľ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „GDPR“) resp. zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, a nie prevádzkovateľ v zmysle terminológie zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe. Návrh zákona predpokladá, že v zmysle GDPR je prevádzkovateľom úrad verejného zdravotníctva s sprostredkovateľom Národné centrum zdravotníckych informácií a v zmysle zákona o informačných technológiách verejnej správy je prevádzkovateľom Národné centrum zdravotníckych informácií a správcom Úrad verejného zdravotníctva. Ustanovenie zároveň upravuje účel spracúvania osobných údajov a všeobecné obmedzenie len na také spracúvanie osobných údajov, ktoré je uvedené v tejto časti zákona alebo ktoré odsúhlasil užívateľ.

Odseky 2 a 3 ustanovujú výnimka z povinnej izolácie v inom zariadení, ktorým je myslená izolácia v zdravotníckom zariadení alebo v určenom zariadení podľa existujúcich opatrení úradu verejného zdravotníctva. Výnimka sa vzťahuje na osobu, ktorá sa rozhodne používať mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a dodrží povinnosti upravené v týchto odsekoch. Rozhodnutie o tom, či sa osoba podriadi izolácii v zdravotníckom zariadení alebo v tzv. štátnom zariadení alebo bude používať mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie je výlučne v kompetencii danej osoby. Ak sa osoba rozhodne nepoužívať mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, nehrozia jej žiadne negatívne dôsledky okrem tých, ktoré už aktuálne vyplývajú z právnych predpisov a opatrení úradu verejného zdravotníctva. Odsek 3 rozširuje povinnosti upravené v odseku 2 aj na tie osoby, ktoré sa rozhodnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie používať v prípade, ak im je v zmysle existujúcich opatrení Úradu verejného zdravotníctva nariadená povinná izolácia v domácom prostredí. Rozhodnutie o používaní mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie je aj v tomto prípade dobrovoľné

7

a len v kompetencii danej osoby bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov . Ak sa ďalej v texte návrhu zákona odkazuje na povinnosti podľa odseku 2, je tým myslený odkaz na osoby v zmysle odseku 2 a 3.

Odsek 4 stanovuje povinnosti používateľov mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie. Tieto povinnosti však nemajú plošný charakter a nevzťahujú na všetkých používateľov mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie (t.j. všetkých, ktorí si danú mobilnú aplikáciu nainštalujú), ale iba na používateľov podľa odseku 2 a 3, tzn. osoby, ktoré používajú mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie ako výnimku z povinnej izolácie v zdravotníckom zariadení alebo v inom určenom zariadení. Bez vyžadovania týchto povinností zákonom by nebolo možné dosiahnuť ciele uvedené vyššie ani účel spracúvania osobných údajov. Z tohto dôvodu je navrhovaný len minimálny okruh funkcionalít mobilnej aplikácie a minimálny okruh adresátov týchto povinností. Tieto povinnosti (okrem písmena f) – povolenie na lokálne uloženie snímky tváre dotknutej osoby) sa týkajú systémových nastavení mobilných zariadení. V prípade, že užívateľ nemá tieto nastavenia už povolené resp. odsúhlasené vo svojom mobilnom zariadení, operačný systém mobilného zariadenia vyzve používateľa prostredníctvom systémového hlásenia, aby tieto funkcionality umožnil. V prípade, ak užívateľ tieto nastavenia už má povolené resp. odsúhlasené vo svojom mobilnom zariadení, k žiadnej ďalšej výzve nedôjde. Užívateľ fakticky môže prostredníctvom nastavení svojho mobilného zariadenia kedykoľvek zmeniť dané nastavenia. Zákonná povinnosť podľa odseku 3 však vyžaduje, aby tak neurobil a aby tieto nastavenia mobilného zariadenia ponechal zapnuté, a to počas trvania povinnej izolácie.

Odsek 4 písm. g) odkazuje predovšetkým na odinštalovanie mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, zmenu povinného nastavenia podľa predchádzajúcich písmen alebo akémukoľvek inému konaniu, ktoré je možné vyhodnotiť ako obchádzanie povinností podľa odseku 4. Návrh zákona výslovne nespomína povinnosť neustále držať pri sebe mobilné zariadenie, nakoľko vychádza z toho, že tomu tak vo všeobecnosti je prirodzene. Ak by sa používateľ mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie vzdialil od miesta povinnej izolácie v domácom prostredí a mobilné zariadenie by ponechal v tomto mieste, také konanie je možné považovať za porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. g). Zároveň by ale dané konanie bolo v rozpore so všeobecnou povinnosťou stanovenou opatrením úradu verejného zdravotníctva, bez ohľadu na používanie mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie. Po skončení povinnej izolácie v domácom prostredí je možné mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie odinštalovať bez porušenia povinností stanovených v tomto zákone.

V odseku 5 sa ustanovuje, že povinnosti podľa odseku 4 trvajú iba počas trvania nariadenej izolácie v zdravotníckom zariadení, inom určenom zariadení alebo v domácom prostredí.

V odseku 6 sa zavádza možnosť využívať mobilnú aplikáciu a jej funkcionality aj na dobrovoľnej báze, na základe súhlasu používateľa mobilnej aplikácie. Vzhľadom na ustanovenia GDRP, týkajúce sa platnosti súhlasu udeleného osobou mladšou ako 16 rokov, sa explicitne ustanovuje, že osoba mladšia ako 16 rokov môže mobilnú aplikáciu používať iba s výslovným súhlasom jej zákonného zástupcu.

Odsek 7 odkazuje na § 55 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý vyžaduje súhlas užívateľa ukladaním alebo získavaním prístupu k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa a ktorý zároveň stanovuje výnimky z povinnosti získať súhlas. Medzi tieto výnimky patria aktuálne „iné orgány štátu“ za podmienok § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách. Prostredníctvom čl. II návrhu zákona bude medzi tieto výnimky pridaný aj úrad verejného zdravotníctva. Táto úprava spolu s odsekom 4 bude znamenať, že v prípade, kedy má užívateľ mobilnej aplikácie povinnosti podľa odseku 4, sa nevzťahuje na Úrad verejného zdravotníctva povinnosť získať predchádzajúci súhlas s náležitosťami podľa čl. 7 GDPR (na ktoré nepriamo odkazuje § 55 ods. 5 zákona o el. komunikáciách). Nejde o ďalšie obmedzenie podľa čl. 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (ďalej len „ePrivacy smernica“), nakoľko dané obmedzenie je už v § 55 ods. 5 zákona o el. komunikáciách obsiahnuté (viď viac k čl. II nižšie).

8

Odsek 8 stanovuje funkcionality mobilných aplikácií, pričom vo všeobecnosti nadväzuje na povinnosti podľa odseku 4. Zmyslom tohto odseku je stanoviť všeobecný rámec toho, čo by mali jednotlivé novo navrhované mobilné aplikácie umožňovať a zároveň zaviesť definičné skratky pre zrozumiteľnosť ďalšieho textu návrhu zákona. V zmysle vrstveného prístupu k informovaniu podľa čl. 12 GDPR a v súlade s Usmerneniami Pracovnej skupiny čl. 29 k transparentnosti (WP260 rev.01) je možné jednotlivé funkcionality považovať za tzv. pod-účely v rámci hlavného účelu spracúvania, ktorý je vymedzený v odseku 1. Každá funkcionalita však plní mierne odlišnú úlohu v rámci tohto jednotiaceho hlavného účelu a preto je potrebné k nim pristupovať samostatne.

§ 60b

Zámerom odseku 1 je stanoviť v súlade s čl. 6 ods. 3 GDPR kategórie osobných údajov, ku ktorých spracúvaniu bude dochádzať v súvislosti s prevádzkovaním mobilných aplikácií. Tieto kategórie údajov sú v danom ustanovení spomenuté bez ohľadu na to, či k ním bude mať prevádzkovateľ alebo iné osoby prístup alebo nie a bez ohľadu na to, kde budú uložené. Dôvodom, pre ktorý bol zavedený len príkladný výpočet kategórií osobných údajov, je samotná dynamická povaha definície osobných údajov, ktorá za osobné údaje považuje akúkoľvek informáciu. Skutočnosť, že určitá informácia je spomenutá v tomto odseku automaticky neznamená, že touto informáciou bude prevádzkovateľ disponovať, nakoľko niektoré informácie musia zostať uložené na mobilnom zariadení v zmysle ďalších ustanovení.

Odsek 2 odkazuje na tzv. privilegované účely spracúvania podľa čl. 89 GDPR. V § 60d sú stanovené záruky pre práva a slobody fyzických osôb, ktoré vyžaduje aj čl. 89 GDPR. Vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov na účely vedeckého výskumu by mal prevádzkovateľ dodržiavať Usmernenia 03/2020 Európskeho výboru pre ochranu osobných údajov k spracúvaniu údajov týkajúcich sa zdravia na účely vedeckého výskumu zo dňa 21. apríla 2020.

Odsek 3 stanovuje, že notifikácie, ktoré mobilná aplikácia na monitorovania kontaktov s inými zariadeniami zobrazuje užívateľovi, nesmú obsahovať žiadne osobné údaje o osobách, s ktorými bol v kontakte. Zmyslom je chrániť dotknuté osoby pred nežiaducimi vplyvmi týkajúcich sa možnej identifikácie osoby, ktorá mohla svojou prítomnosťou užívateľa vystaviť riziku infikovania. Ide zároveň o odporúčaný postup Komisie v zmysle jej odporúčaní.

V odseku 4 sa ustanovuje oprávnenie úradu verejného zdravotníctva sprístupniť telefónne číslo používateľa mobilnej aplikácie na monitorovania kontaktov s inými zariadeniami národnému centru, ktoré prostredníctvom neho overí, či bol daný používateľ tejto mobilnej aplikácie testovaný na prítomnosť vírusu spôsobujúcim ochorenie COVID-19.

Odsek 5 umožňuje úradu verejného zdravotníctva zaviesť ďalšiu alternatívu k telefonickému nahlasovaniu ako aj k nahlasovacej funkcionalite mobilných aplikácií, ktorou môže byť aj online formulár na webovom sídle mimo mobilných aplikácií.

§ 60c

Odsek 1 odkazuje na funkcionalitu nahlasovania. Fyzické osoby môžu prostredníctvom mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie nahlásiť svojmu miestne príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informácie, ktoré majú v zmysle aktuálnych opatrení už majú povinnosť nahlasovať (napr. telefonicky). Využitie tejto funkcionality však nie je povinné, ide len o doplnkovú možnosť. Tieto údaje technicky nezostanú uložené na serveroch úradu verejného zdravotníctva.

Odsek 2 z dôvodu právnej istoty zahŕňa medzi osoby, ktorým budú osobné údaje získané prostredníctvom mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie v určitom rozsahu sprístupnené alebo poskytované aj orgány prejednávajúce priestupky podľa § 56.

Odsek 3 z dôvodu transparentnosti odkazuje na vopred predpokladané kategórie sprostredkovateľov, s ktorými má úrad verejného zdravotníctva povinnosť uzatvoriť zmluvu podľa čl. 28 GDPR.

9

Odsek 4 predpokladá budúce spracovateľské operácie A preto úradu verejného zdravotníctva dáva oprávnenie prepojiť mobilné aplikácie alebo dáta zbierané prostredníctvom nich s jednotným európskym systémom, ktorého cieľom bude cezhraničná výmena údajov a spolupráca členských štátov v spoločnom boji proti ochoreniu COVID-19, ak taký systém v budúcnosti vznikne.

K § 60d

V ustanovení §60d sa zavádzajú záruky pre práva a slobody fyzických osôb, a to z viacerých dôvodov. Hlavnými dôvodmi osobitného zavedenia týchto záruk je podporenie legitímnosti, nevyhnutnosti a proporcionality daného spracúvania osobných údajov a tým aj celkového zásahu do súkromia fyzických osôb. Odsek 1 zavádza všeobecnú dobu uchovávania osobných údajov a zároveň aj prevádzkovanie mobilných aplikácií. Táto všeobecná doba môže byť s ohľadom na čl. 13 ods. 2 písm. a) GDPR vyjadrená nasledovne: „doba uchovávania osobných údajov alebo, ak to nie je možné, kritériá na jej určenie.“ Právne najjednoznačnejším vyjadrením doby uchovávania je stanovenie presného dátumu, ktorým je v tomto prípade 31. december 2020. Tento dátum bol stanovený ako konečný dátum, ktorý prevádzkovateľ nemôže posunúť resp. predĺžiť inak ako legislatívnom zmenou. Potreba legislatívnej zmeny na zmenu maximálnej doby uchovávania však predstavuje prekážku pre prevádzkovateľa, ktorá zároveň pôsobí ako určitá záruka pre fyzické osoby vo vzťahu k možným medializovaným obavám o to, že štát môže údaje získane počas mimoriadnej situácie uchovávať po neobmedzenú dobu aj po odpadnutí dôvodov zavedenia mimoriadnej situácie.

Vopred nie je možné predpokladať, do kedy presne bude v rámci tohto maximálneho limitu potrebné spracúvať osobné údaje na uvedený účel a preto sú zavedené kritéria k presnému určeniu doby uchovávania. Týmito kritériami je splnenie účelu podľa § 60a ods. 1. Inými slovami, zvládnutie pandémie v súvislosti s korona vírusom do tej miery, že situácia bude môcť byť objektívne považovaná za zvládnutú resp. pod kontrolou. Tento princíp platí rovnako pre prevádzkovanie mobilných aplikácií ako takých ako aj pre ich jednotlivé funkcionality. Ak by sa napr. ukázalo, že konkrétna funkcionalita mobilnej aplikácie už nie je potrebná pre zvládnutie aktuálnej pandémie, odsek 1 predpokladá, že prevádzkovateľ pristúpi k ukončeniu používania tejto funkcionality, pričom však môže zachovať ostatné funkcionality, ak budú naďalej nevyhnutné.

Odsek 2 navyše stanovuje povinnosť priebežného posudzovania nevyhnutnosti používania mobilných aplikácií z hľadiska, či nejestvuje iný vhodnejší a menej invazívny spôsob, akým možno efektívne zabezpečiť kontrolu dodržiavania nariadených karanténnych opatrené.

Odsek 4 obsahuje špecifickú a zámerne kratšiu dobu uchovávania pre citlivejšie kategórie údajov, ktoré sú spracúvané v súvislosti s mobilnými aplikáciami. K likvidácii týchto údajov dochádza automatizovane na mobilnom zariadení.

Odsek 5 predstavuje záruku pre fyzické osoby, že vybrané informácie nebudú ukladané na serveroch úradu verejného zdravotníctva resp. štátu, ale že zostanú vždy uložené len na mobilnom zariadení užívateľa mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie. Ide o decentralizovaný prístup k ukladaniu vybraných citlivých informácií, ktorý vyplýva aj z odporúčaní Európskej komisie. Funkcionalita rozpoznávania tváre na mobilnom zariadení vyzve užívateľa k odfoteniu svojej tváre (selfie), pričom tieto údaje vrátane fotografie zostanú zložené na mobilnom zariadení. Následne, ak mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie bude osoby v povinnej izolácií v domácom prostredí vyzývať k opätovnému odfoteniu sa, mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie len porovná, či sa tieto údaje zhodujú s pôvodnou vzorkou resp. predlohou. Iba v prípade, ak sa by tieto údaje nezhodovali zašle mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie na server hlásenie. V žiadnom momente však prevádzkovateľ resp. štát nebude získavať ani spracúvať informácie zobrazujúce tváre používateľov alebo ich biometrické údaje. To isté platí o presnej polohe mobilného zariadenia, tento údaj zostáva uložený výlučne v mobilnom zariadení používateľa mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a nedostáva sa na server prevádzkovateľa resp. štátu.

Odsek 6 stanovuje, že mobilné aplikácie a na ňu naviazané procesy musia spĺňať primeranú úroveň bezpečnosti podľa GDPR a zároveň štandardy informačných technológií vo verejnej správe.

10

Odsek 7 predstavuje záruku, ktorej potreba vyplynula z vykonaného posúdenia vplyvu podľa čl. 35 GDPR. Úrad verejného zdravotníctva je povinný zverejniť kontaktný formulár a bezplatné telefónne číslo pre podnety fyzických osôb, ktoré sú používateľmi mobilných aplikácii. Cieľom tejto záruky je maximalizovať šance na rannú identifikáciu možných problémov, obmedzení, „bugov“ a celkovo akýchkoľvek nepriaznivých dôsledkov používania mobilných aplikácií na jej užívateľov a tým aj maximalizovať šance na ich skoré odstránenie. Odsek 7 výslovne spomína, že týmto nie sú dotknuté práva dotknutých osôb podľa GDPR, ktoré sú dotknuté osoby oprávnené uplatňovať aj iným primárnym spôsobom, ktorý musí byť vysvetlený v rámci informačných povinností prevádzkovateľa podľa čl. 13 a 14 GDPR.

Odsek 8 stanovuje dodatočnú záruku pre fyzické osoby, pretože odstraňuje potrebu prevádzkovateľa zaoberať sa tým, čí má povinnosť vykonať posúdenie vplyvu podľa čl. 35 GDPR, alebo nie, a priamo túto povinnosť nariaďuje. Historicky ide o prvé podobné ustanovenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktoré zavádza vyšší štandard ochrany osobných údajov ako vyžaduje právo EÚ. Posúdenie vplyvu musí byť vykonané pred účinnosťou návrhu zákona. Ustanovenie nezavádza žiadne zmeny ani obmedzenia vo vzťahu k povinnosti požiadať Úrad na ochranu osobných údajov SR o predchádzajúcu konzultáciu podľa čl. 36 GDPR.

Odsek 9 zavádza dodatočné záruky pre fyzické osoby pozostávajúce z priamej povinnosti Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky vykonať kontrolu podľa zákona o ochrane osobných údajov zameranú na splnenie požiadaviek tohto zákona počas spracúvania osobných údajov, ako aj po ich ukončení. Dohľad nad spracúvaním osobných údajov prostredníctvom mobilných aplikácií vykonáva Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky a príslušné súdy. Príslušným dozorným orgánom vo vzťahu k ustanoveniam zákona o elektronických komunikáciách zostáva Úrad pre reguláciu poštových a telekomunikačných služieb Slovenskej republiky .

K § 63e

Ak je fyzickej osobe nariadená izolácia v domácom prostredí a táto osoba udelí písomný alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas osoby s podrobením sa izolácii v domácom prostredí za použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, vzťahuje sa na ňu § 60a až § 60d rovnako.

K Čl. II

K bodu 1

Aktuálne § 55 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách obsahuje výnimku zo získania súhlasu pre orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. Iným orgánom štátu môže byť akýkoľvek orgán štátu, ktorý spĺňa požiadavky podľa § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách:

„Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu, obrany štátu a správy daní môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.“

Predmetné ustanovenie predstavuje implementáciu derogácie podľa čl. 15 ods. 1 ePrivacy smernice (2002/58/ES), podľa ktorej:

„Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu práv a povinností uvedených v článku 5, článku 6, článku 8 ods. 1, 2, 3 a 4 a článku 9 tejto smernice, ak také obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávnené používanie elektronického komunikačného systému podľa článku 13 ods. 1 smernice 95/46/ES. Na tento účel členské štáty môžu, medzi iným, prijať legislatívne opatrenia umožňujúce zadržanie

11

údajov na limitované obdobie, oprávnené z dôvodov stanovených v tomto odseku. Všetky opatrenia uvedené v tomto odseku musia byť v súlade so všeobecnými princípmi práva spoločenstva vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii.“

Úrad verejného zdravotníctva spĺňa požiadavky aktuálne kladené na iný orgán štátu, pretože boj proti ochoreniu COVID-19 v rámci mimoriadnej situácie je možné subsumovať pod plnenie úloh na vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a obrany štátu. Avšak, zákon o elektronických komunikáciách odkazuje na iné orgány štátu podľa § 55 ods. 6 na viacerých miestach takým spôsobom, že im priznáva významné oprávnenia, ktoré nie je sú pre účely spracúvania v tomto prípade potrebné. Ide napr. o ustanovenie § 63 ods. 14 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého:

„Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je ďalej povinný: b) na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 umožniť pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa technickej špecifikácie tohto pripájaného zariadenia; náklady na zaobstaranie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vrátane jeho softvérového vybavenia a na zabezpečovanie servisnej podpory tohto zariadenia znáša orgán štátu, ktorý požiadal o pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti.“

Úrad verejného zdravotníctva ako prevádzkovateľ mobilnej aplikácie nepotrebuje na splnenie účelu spracúvania v tejto súvislosti žiadne údaje od telekomunikačných podnikov ani žiadne údaje spadajúce pod telekomunikačné tajomstvo podľa § 63 a teda ani prevádzkované ani lokalizačné údaje podľa § 57 zákona o elektronických komunikáciách. Úrad verejného zdravotníctva potrebuje spracúvať len údaje získané prostredníctvom mobilnej aplikácie od jej užívateľov a v minimálnom rozsahu ich kombinovať s údajmi, ktoré má už k dispozícii. Údaje získané prostredníctvom mobilnej aplikácie sú regulované ustanovením § 55 ods. 5 a 6 zákona o elektronických komunikáciách a ich spracúvanie nepredstavuje zásah do telekomunikačného tajomstva v zmysle § 63 zákona o elektronických komunikáciách.

Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh zákona počíta s výslovným doplnením Úradu verejného zdravotníctva do § 55 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, pričom týmto doplnením je zabezpečené, že § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách sa nebude v tomto kontexte vzťahovať na Úrad verejného zdravotníctva, ktorý preto nebude môcť v tejto súvislosti získavať žiadne údaje od telekomunikačných podnikov. Akékoľvek odkazy na ustanovenia § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách sa preto nebudú vzťahovať na Úrad verejného zdravotníctva.

Doplnením poznámky pod čiarou sú odstránené akékoľvek pochybnosti o dôvodoch doplnenia Úradu verejného zdravotníctva do ustanovenia § 55 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko z poznámky pod čiarou vyplýva, že Úrad verejného zdravotníctva spracúva dané údaje len v prípade prevádzkovania mobilnej aplikácie podľa ustanovení § 60a a nasl. zákona o ochrane verejného zdravia.

K bodu 2

Dôvodom na doplnenie zákona o elektronických komunikáciách je podriadenie poskytovania dát mobilných operátorov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky súhlasu dotknutého užívateľa. A teda štát nebude pristupovať pri tzv. trasovaní pohybu (infikovanej) osoby k údajom o telekomunikačnej prevádzke bez súhlasu dotknutej osoby.

K Čl. III

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvody potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

12

V Bratislave, dňa 14. mája 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Krajčí v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Príprava návrhu zákona vychádzala z analýzy stavu riešenia problematiky verejného zdravotníctva vo svete a z potrieb Slovenska, ako aj z rozhodnutia č. 1786 Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 23.9.2002 o programe a činnostiach v oblasti verejného zdravia na roky 2003-2008 v rámci Európskej únie zlepšiť informovanosť a vedomosti pre vývoj verejného zdravia, vrátane bioterorizmu koordinovaným spôsobom, podporovať zdravie a predchádzať chorobám sledovaním a hodnotením determinantov zdravia.

Problematika upravená v návrhu zákona je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci ktorého sa prvýkrát premietli najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Základom pri jeho tvorbe bola snaha zamerať sa na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Cieľom zákona bolo zvýšiť osobnú zodpovednosť každého jednotlivca ako aj celej spoločnosti za zdravie ako jeden zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity rozvinutej spoločnosti.

Aplikácia zákona č. 126/2006 Z. z. v každodennej praxi priniesla potrebu jeho nahradenia novým zákonom najmä v súvislosti s naplnením cieľa, ktorý si tento zákon vytýčil a to zvýšenie osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia najmä precíznejším vyšpecifikovaním povinností, súvisiacich s vytváraním a ochranou zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok a následne možnou dôslednejšou aplikáciou všetkých prostriedkov verejného zdravotníctva v praxi súžiacich na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia.

V návrhu zákona sa najmä v záujme jeho jednoznačnej aplikácie v praxi v značnom rozsahu rozširujú základné pojmy, upresňuje sa pôsobnosť úradov verejného zdravotníctva a precizuje sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva, čím sa odstraňuje nejednoznačnosť ustanovení, ktorá spôsobovala aplikačné problémy. V návrhu zákona sa vzhľadom na požiadavky praxe rozširuje vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na niektoré druhy činností (napríklad prevádzkovanie pohrebiska), dopĺňajú sa chýbajúce ustanovenia upravujúce kvalifikačné predpoklady na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, odstraňuje sa nejednoznačnosť ustanovení ukladajúcich povinnosti a upravujúcich sankcie za porušenie povinností a podobne.

Návrh zákona odráža vo svojej štruktúre dôležitosť prevencie ochorení, ktorú poníma novým moderným spôsobom a jej úprava v úvodných častiach zákona podčiarkuje jej význam. Novým spôsobom poníma aj posudkovú činnosť orgánov verejného zdravotníctva, ktorú zaraďuje do prevencie ochorení, ktorú vykonávajú orgány verejného zdravotníctva aj tým, že posudzujú jednotlivé predkladané návrhy z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie.

Nahradenie zákona č. 126/2006 Z. z. novou právnou úpravou bezprostredne súvisí s rozsahom potrebných zmien, ako aj so zmenou štruktúry zákona.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia.

Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú i naďalej plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Orgánmi verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva sú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Sieť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v počte 36 ostáva zachovaná. Návrh zákona predpokladá rozšírenie právomocí regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídlach krajov najmä v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia na úseku činností vedúcich k ožiareniu ionizujúcim žiarením, získavaním odbornej spôsobilosti povinných subjektov na vybrané činnosti ako aj s rozšírením právomoci pokiaľ ide o odborné a metodické zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v sídlach krajov.

Prijatím zákona a jeho vykonávacích predpisov sa dovŕši kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva.

Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky, ako sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a v neposlednom rade aj sankcie za porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia.

Vzhľadom na šírku problematiky je potrebné aj k navrhovanému zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vydať vykonávacie predpisy v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami návrhu zákona.

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Činnosť protiepidemických komisií nie je finančne napojená na štátny rozpočet kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR, pretože členstvo v protiepidemickej komisii je čestnou funkciou. Protiepidemické komisie sa skladajú zo zamestnancov úradov verejného zdravotníctva a nemocníc. Ostatné činnosti vyplývajúce z návrhu zákona sa zabezpečia v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov by mal prispieť k prevencii ochorení a iných porúch zdravia a tým aj k zlepšeniu kvality života.

Nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pretože návrh zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov neupravuje nové povinnosti pre podnikateľské subjekty a iné právnické osoby.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Nepredpokladá sa dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie jednoznačnou a ucelenou úpravou požiadaviek z hľadiska ochrany verejného zdravia a jej previazanosťou na platnú právnu úpravu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), články 31 až 37,

◊Zmluva o založení európskeho spoločenstva (Hlava XIX Životné prostredie)

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení z Nice, čl. 2, čl. 3, čl. 30, čl. 153 a čl. 157

- sekundárnom

◊Smernica Rady 90/641/Euratom zo 4. decembra 1990 o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených riziku pôsobenia ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovaných pásmach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1).

◊Smernica Rady 92/3 EURATOM z 3. februára 1992 o dozore a kontrole preprav rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami vrátane preprav do a mimo Spoločenstva, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 2).

◊Smernica Rady 89/618 EURATOM z 27.novembra 1989 o informovaní verejnosti a prijatých opatreniach na ochranu zdravia v prípade radiačnej havárie, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 1).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS. ( Ú.v. EÚ L 64, 4.3.2006)

◊Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. ( Ú.v. EÚ L 330, 5.12.1998).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci, ktorá je konsolidovanou smernicou predchádzajúcich direktív (siedma individuálna smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/ EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29.apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénnom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

◊Smernica Komisie 2000/39/ES, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Komisie 91/322/EHS o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1)

◊Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. V. EÚ L 038, 9.2.2006).

◊Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1.).

◊Smernica 2003/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V EÚ, 05/zv. 5).

◊Smernica Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (Ú. V. EÚ L 042, 15. 2. 2003, s. 38 – 44).

◊Smernica Rady 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (Ú. V. ES L 177, 6.7.2002).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006).

◊Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, najmä ak existuje nebezpečenstvo poškodenia bedrovej chrbtice pracovníkov (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

◊Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribúciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov. (Ú. v. ES L 307, 18.11.1974).

◊Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii práva členských štátov v oblasti kozmetických výrobkov v znení jej ďalších noviel. (Ú.v. ES L 262, 27.9.1976).

◊Smernica Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 76/768/EHS, pokiaľ ide o neuvedenie jednej alebo viacerých zložiek v zozname, ktorým sa označujú kozmetické výrobky v znení smernice Európskej komisie 2006/81/ES z 23. októbra 2006. (Ú.v. ES L 140, 23.6.1995).

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.).

◊Smernica Rady 2003/122/EUROATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom

je upravená v práve Európskej únie:

-sekundárnom

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2),

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.),

◊Smernica Rady 2003/122/EURATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

c)Pokiaľ ide o smernicu 76/160/EHS z 8.12. 1975 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev : napr. C-26/04 Komisia proti Španielsku, C-278/01 Komisia proti Španielsku, C-272/01 Komisia proti Portugalsku, C-427/00 Komisia proti Spojenému kráľovstvu, C-268/00 Komisia proti Holandsku, C-307/98 Komisia proti Belgicku, C-198/97 Komisia proti Nemecku; nie je obsiahnutá v judikatúre súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Pokiaľ ide o smernice 76/768/EHS z 27. júla 1976 a Smernicu Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev: rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Delhaize and Le Lion v. Promalvin and AGE Bodegas Unidas. C-47/90,

–rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Buet v Ministére Public C-382/87,

– rozhodnutie súdneho dvora ES vo veci Parfumerie-Fabric 4711 v. Provide. C/88.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie

◊Smernice Rady 90/641/Euratom bola 31.12. 1993,

◊Smernice Rady 92/3 EURATOM bola 1. 1. 1994,

◊Smernice Rady 89/618 EURATOM bola 27. 11. 1991,

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES bola 24.3.2006

◊Smernica Rady 98/83/ES bola 1.5.2004

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES bola 30.11.1996

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES bola 25.5.2004

◊Smernica Komisie 2000/39/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Komisie 91/322/EHS bola 31.12.1993

◊Smernica Komisie 2006/15/ES bude 27. 8.2007

◊Smernica Rady 98/24/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Rady 83/477/EHS bola 1.1.1987

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES bola 15.4.2006

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES bude 30.4.2008

◊Smernica Rady 2003/10/ES bola 15.2.2006

◊Smernica Rady 2002/44/ES bola 6.7.2005

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES je 27.4.2010

◊Smernica Rady 90/269/EHS bola 31.12.1992

◊Smernica Rady 74/556/EHS bola 1. máj 2004

◊Smernica Rady 76/768/EHS bola 1.5.2004

◊Smernica Komisie 95/17/ES bola 1 mája 2004

◊Smernice Rady 96/29/EURATOM bola 13. 5. 2000

◊Smernice Rady 97/43 EURATOM bola 13.5. 2000

◊Smernice Rady 2003/122/EUROATOM bola 31. 12. 2005.

d)nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 346/2006 Z. z o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov, úplne,

◊zákon č. 541./2004 o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 252/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a o podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk vody na kúpanie a jej kontrolu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č.354/2006Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu;

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2005 Z. z.

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku,

◊ nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a pokiaľ ide o Smernicu EP a Rady 2006/7/ES a Smernicu Rady 76//160/EHS v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje, sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienka a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

K § 2

Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú najdôležitejšie pre vymedzenie problematiky upravenej zákonom a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Do základných pojmov sú zaradené pojmy ako verejné zdravotníctvo, ktoré je definované ako systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, verejné zdravie, determinanty zdravia, zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, prevencia ochorení, spôsob života. Zákon definuje aj pandémiu a definuje ju ako rozsiahlu epidémiu s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, pričom býva postihnuté veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území, definuje epidemiologicky závažnú činnosť ako činnosť, ktorou sa môže pri zanedbaní postupov správnej praxe alebo nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia, na účely tohto zákona definuje napr. zamestnávateľa ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnickú osobu a fyzickú osobu, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Zákon pre oblasť radiačnej ochrany definuje pojmy, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia. Definuje napríklad lekárske ožiarenie ako ožiarenie pacientov v súvislosti s určením ich diagnózy alebo liečby alebo pacientov, ktorí sa dobrovoľne zúčastňujú na lekárskych alebo biomedicínskych výskumných programoch, rádioaktívnu látku, rádioaktívnu kontamináciu, kontrolované pásmo, externého dodávateľa služieb a pod.

K § 3

Taxatívne sa ustanovujú orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrady verejného zdravotníctva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Z dôvodu, že ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia je vecou každého jednotlivca a inštitúcie, zákon definuje aj partnerov pre spoluprácu orgánov verejného zdravia pri plnení ich úloh. Orgány verejného zdravotníctva spolupracujú pri plnení svojich úloh s ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnymi orgánmi štátnej správy, obcami a samosprávnymi krajmi, školami a vedecko-výskumnými inštitúciami ako aj s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, stavovskými organizáciami v zdravotníctve, so zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou a s inými právnickými osobami a fyzickými osobami a v neposlednom rade aj s medzinárodnými organizáciami. Pri plnení úloh na zabezpečenie zdravých pracovných podmienok spolupracujú s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a s ostatnými orgánmi dozoru.

K § 4

Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy ako aj medzinárodnú spoluprácu na úseku verejného zdravia, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodoval úrad verejného zdravotníctva, pripravuje všeobecne záväzné právne predpisy na úseku verejného zdravotníctva a schvaľuje národné referenčné centrá ako špecializované pracoviská na zabezpečenie špecializovaných činností pre úsek verejného zdravia a plní ďalšie úlohy, ktoré sú taxatívne ustanovené v § 4.

K § 5

Úrad verejného zdravotníctva naďalej ostáva ako rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Zákon opätovne zavádza tradične zaužívanú a vo verejnosti známu funkciu hlavného hygienika Slovenskej republiky najmä z dôvodu, že jeho náplň činnosti a kvalifikačné predpoklady na vykonávanie tejto funkcie nezodpovedajú iba výkonu funkcií „riaditeľa“ zariadenia.

Zákon podrobne ustanovuje náplň činnosti úradu verejného zdravotníctva, ktorá spočíva jednak vo vypracúvaní návrhov zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, vykonávaní štátnej správy na úseku verejného zdravia, plnení úloh v oblasti radiačnej ochrany, v oblasti kozmetických výrobkov a podobne. Zákon ukladá úradu verejného zdravotníctva povinnosti informovať členské štátny Európskej únie a Európsku komisiu o vydaných povoleniach vo vybraných oblastiach ako aj povinnosť žiadať Európsku komisiu o stanoviská k taxatívne vymedzených veciach.

K § 6

Výkon štátnej správy na úseku verejného zdravia zákon zveruje regionálnym úradom verejného zdravotníctva ako prvostupňovým správnym orgánom. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Sídla a územné obvody zostávajú nezmenené a sú usporiadané tak, ako to vyplýva z prílohy č. 1 návrhu zákona. Návrh zákona obdobne ako pre Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zavádza opätovne funkciu hlavného hygienika, tak aj pre výkon štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva v rámci regionálneho úradu verejného zdravotníctva zavádza funkciu regionálneho hygienika.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú na prvom stupni štátnu správu na úseku verejného zdravia nariaďovaním opatrení, vydávaním, povolení a iných rozhodnutí. Ďalej sa regionálne úrady verejného zdravotníctva podieľajú na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravia a vykonávajú vedecký výskum v tejto oblasti.

Zákon rozširuje právomoci regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídle krajov najmä pre oblasť radiačnej ochrany a pre zabezpečenie rýchlosti, hospodárnosti a operatívnosti niektorých úloh na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia; regionálne úrady verejného zdravotníctva v sídle krajov odborne a metodicky vedú a koordinujú činnosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva v kraji, zriaďujú komisie na preskúšanie osôb na získanie niektorých druhov osvedčení o odbornej spôsobilosti na výkon činností a zabezpečujú laboratórne činnosti pre úrady verejného zdravotníctva v kraji.

K § 7

Upravuje sa problematiku výkonu verejného zdravotníctva orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré sú konštituované mimo rezortu zdravotníctva. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva vykonávajú orgány ustanovené v § 3. Vymedzením pôsobnosti v § 7 sa odstraňujú niektoré kompetenčné spory, ktoré medzi orgánmi verejného zdravotníctva vznikli pri praktickom uplatňovaní zákona č. 126/2006 Z. z. najmä na úseku radiačnej ochrany.

K § 8

Upravuje sa problematiku schvaľovania a činnosti národných referenčných centier ako špecializovaných pracovísk zabezpečujúcich nadstavbovú a konečnú laboratórnu diagnostiku a overovanie laboratórnych výsledkov, expertízne činnosti a pod. Zriaďované sú v rámci úradov verejného zdravotníctva na základe ich schválenia ministerstvom zdravotníctva na základe žiadosti, pričom na schválenie sa vyžaduje splnenie taxatívne ustanovených podmienok. Návrh zákon taxatívne ustanovuje aj doklady, ktoré musia byť k žiadosti o priložené.

K § 9

Návrh zákona ustanovuje pre potreby monitorovania radiačnej situácie na území Slovenskej republiky radiačnú monitorovaciu sieť a túto sieť aj definuje.

Radiačná monitorovacia sieť sa vytvára na účely zabezpečovania merania určených veličín v určených zložkách životného prostredia, hodnotenie ožiarenia obyvateľstva, získavania údajov o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia, ktoré budú slúžiť ako podklad pre systematické usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva.

K § 10

Návrh zákona novým a moderným spôsobom poníma úlohy úradov verejného zdravotníctva súvisiace s prevenciou ochorení a iných porúch zdravia.

Úrady verejného zdravotníctva sa v rámci prevencie ochorení a iných porúch zdravia zúčastňujú na príprave a riešení celospoločenských ako aj regionálnych programov podpory, ochrany a rozvoja verejného zdravia, plnia špecializované úlohy v oblasti verejného zdravotníctva, nariaďujú opatrenia na predchádzanie ochoreniam a posudzujú návrhy na jednotlivé činnosti z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávajú výchovu spoločnosti ku zdraviu, predovšetkým v rámci poradní zdravia.

K § 11

Úrady verejného zdravotníctva okrem pôsobnosti vymedzenej v návrhu zákona, ktorá im vyplýva z postavenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, plnia aj špecializované úlohy súvisiace s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Ide najmä o zhromažďovanie základných údajov v oblasti verejného zdravia, objektivizáciu faktorov životného a pracovného prostredia, monitorovanie vzťahu determinantov zdravia a verejného zdravia, monitorovanie zdravotného stavu obyvateľstva a jeho skupín vo vzťahu k životným podmienkam a pracovných podmienkam, vykonávanie hodnotenia ich dopadov na zdravie. Výstupy z týchto špecializovaných úloh sú využiteľné napr. pri ustanovovaní limitov a hodnôt prípustnej záťaže organizmu faktormi životného a pracovného prostredia, pri posudkovej činnosti orgánov na ochranu zdravia, pri poradenskej činnosti a pod.

K § 12

Zákon ustanovuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ktoré delí na opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia, ochorení podmienených prácou ako aj na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku ožiarenia ionizujúcim žiarením. Ide o opatrenia, ktoré nariaďujú spravidla regionálne úrady verejného zdravotníctva ako jednu z úloh na úseku prevencie ochorení a na obmedzenie ich výskytu. Právo nariadiť opatrenia na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení zákon zveruje ministerstvu zdravotníctva a tiež z dôvodu špecificity týchto opatrení v § 60 ods. 2 ustanovuje, že na nariadenie týchto opatrení sa nevzťahuje konanie podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.). Aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, návrh zákona v § 51 a § 52 ustanovuje povinnosť fyzickým osobám, fyzickým osobám- podnikateľom a právnickým osobám plniť takto nariadené opatrenia.

K § 13

Posudková činnosť je ďalšou veľmi významnou úlohou orgánov verejného zdravotníctva na úseku prevencie ochorení a iných porúch zdravia, nakoľko v rámci tejto činnosti je možné významnou mierou zabrániť negatívnemu ovplyvňovaniu životných a pracovných podmienok. Z uvedeného dôvodu zákon výslovne ukladá v § 52 ods. 1 písm. b) fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám povinnosť predkladať takéto opatrenia na posúdenie a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

V rámci posudkovej činnosti orgány verejného zdravotníctva posudzujú predložené návrhy, či ich realizáciou nepríde k negatívnemu ovplyvňovaniu verejného zdravia. Návrhy, ktoré je potrebné takto posúdiť, sú taxatívne vymenované. Návrh zákona ustanovuje aj podklady, ktoré musia byť k návrhu na posúdenie predložené, ale dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý predložený návrh z hľadiska jeho možného vplyvu na zdravie posudzuje, aby si vyžiadal aj ďalšie podklady potrebné pre objektívne zistenie skutkového stavu, potrebného na rozhodnutie vo veci. Návrh zákona dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý posudzuje návrh na umiestnenie a výstavbu jadrového zariadenia, aby z dôvodu zvláštnej dôležitosti tento návrh mohol posúdiť v lehote 60 dní, ktorú môže predĺžiť ešte o ďalšie dva mesiace, o čom však musí žiadateľa bezodkladne informovať.

Posudky, ktoré orgány verejného zdravotníctva v rámci posudkovej činnosti vydávajú, sú rozhodnutiami podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) až na prípady ustanovené v odseku 3, podľa ktorého orgány verejného zdravotníctva k predkladaným návrhom vydávajú záväzné stanoviská v súlade s ustanoveniami stavebného zákona.

Návrh zákona pamätá aj na prípady, ktoré nie sú v zákone taxatívne vymedzené, ale ich posúdenie z hľadiska možného vplyvu na zdravie môže byť dôležité a preto ustanovuje, že aj tieto návrhy môžu byť posúdené, ale výsledkom takéhoto posúdenia nie je individuálny správny akt.

K § 14

Na úradoch verejného zdravotníctva sa zriaďujú poradne zdravia, prostredníctvom ktorých úrady plnia dôležitú úlohu pri prevencii ochorení a iných porúch zdravia. Zákon ustanovuje, že ich cieľom je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvom poradenstva zameraného na pozitívnu zmenu spôsobu života ako aj prostredníctvom vyhľadávania rizikových faktorov rôznych druhov ochorení.

K § 15

Upravuje sa zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti s taxatívne vymedzeným okruhom činností, na ktoré sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti vyžaduje. Regionálne úrady verejného zdravotníctva zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností, t. j. činností, pri ktorých je vysoké riziko vzniku a šírenia prenosných ochorení, regionálne úrady v sídle krajov zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na prácu s jedmi, na nákup, predaj a spracovávanie húb a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na zisťovanie faktorov v životnom a v pracovnom prostredí, hodnotenie zdravotných rizík, ako aj na činnosti významné v oblasti radiačnej ochrany a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie. Právna úprava zohľadňuje aj pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória.

K § 16

Upravuje sa spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti, podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, resp. podmienky na vykonávanie činností taxatívne ustanovených v § 15 a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti. Uvedenú problematiku rieši aj z pohľadu uchádzača o výkon vybraných činností z iného členského štátu Európskej únie.

K § 17

Navrhovaná právna úprava umožňuje, ak nie je možné zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou inak a nehrozí ohrozenie zdravia ľudí, orgánu verejného zdravotníctva povoliť výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody avšak len v prípade, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia; výnimku nemožno povoliť, ak ide o vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, ktoré poskytujú menej ako l0 m3 pitnej vody za deň.

Z dôvodov ochrany zdravia ako aj predchádzanie ochoreniam návrh zákona dáva možnosť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu rozšíriť rozsah a početnosť vykonávaných kontrol pri vodárenskom zdroji na zásobovanie pitnou vodou.

Navrhovaná právna úprava transponuje príslušné ustanovenia Smernice Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

K § 18

Návrh zákona v tomto paragrafe ustanovuje, že výrobky určené na styk s pitnou vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva pitnej vody a tiež že tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou.

K § 19

Návrh zákona akceptuje požiadavky Smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na vodu na kúpanie. Plnením ustanovených povinností sa sleduje, aby boli vytvorené priaznivé podmienky na rekreáciu, posilňovanie zdravia ľudí a predchádzaniu ochoreniam. Predpokladom ochrany zdravia na kúpaliskách je zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody. Návrh zákona odstraňuje nejasnosti v otázkach zodpovednosti za prírodné kúpalisko tým, že v prípade bezplatného využívania prírodného kúpaliska ustanovuje, že osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona je vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza prírodné kúpalisko, avšak len za podmienky, ak nevyznačí na viditeľnom mieste zákaz kúpania. Tiež taxatívne vymenúva povinnosti prevádzkovateľov kúpalísk, ktoré je potrebné plniť na zabránenie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a ktoré by sa mohli vyskytnúť v dôsledku nesprávneho prevádzkovania kúpaliska.

K § 20

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby budovy a ich vnútorné prostredie zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných podmienok a to už v štádiu ich navrhovania. Požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie ako aj osvetlenie a preslnenie musia byť v súlade s fyziologickými potrebami človeka a nesmú pre organizmus znamenať zbytočnú záťaž. Z uvedenému vyplýva aj požiadavka, že v novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denné osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať.

K § 21

Návrh zákona počíta s tým, že aktuálna spoločenská situácia si vyžaduje aj výstavbu bytov nižšieho štandardu a ubytovacích zariadení, ktoré však tiež musia zodpovedať minimálnym požiadavkám tak, aby negatívne neovplyvňovali zdravie užívateľov. Vypracovaný prevádzkový poriadok má zabezpečiť, aby prevádzka najmä v ubytovacích zariadeniach zodpovedala hygienickým požiadavkám.

K § 22

Návrh zákona vychádza z požiadavky, že k rozvoju zdravia je potrebné vytvárať priestory, v ktorých je možné uskutočňovať rôzne športové a telovýchovné podujatia. Tieto zariadenia však nesmú prevádzkou svoje okolie obťažovať (napr. hlukom, prachom a pod.) a tiež nesmú svojim vybavením ohrozovať zdravie užívateľov.

K § 23

Medzi zariadenia starostlivosti o ľudské telo podľa tohto zákona patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiku, manikúru, pedikúru, soláriá, sauny, tetovacie salóny, zariadenia, v ktorých sa poskytujú regeneračné a rekondičné služby. Keďže ide o zariadenia, pri prevádzke ktorých dochádza ku kontaktu s ľudským telom, je bezpodmienečné nutné, aby prevádzka týchto zariadení bola zabezpečená tak, aby v nich nedochádzalo ku vzniku a prípadne šíreniu prenosných ochorení. V týchto zariadeniach môžu byť zamestnané len osoby s predpísanou odbornou spôsobilosťou a veľký dôraz sa musí klásť aj na používané pracovné postupy a pracovné nástroje, ktoré nesmú byť zdrojom ohrozenia zdravia. Preto návrh zákona pamätá aj na také zákazy, ako napr. zákaz manipulovania s jazvami, materskými znamienkami a pod.

K § 24

Návrh zákona ustanovuje, ktoré zariadenia patria medzi zariadenia pre deti a mládež. Zariadenia pre deti a mládež sa smú zriaďovať iba vo vhodnom prostredí, ktoré je chránené pred hlukom, prachom a inými zdrojmi znečistenia tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o deti a mládež na čo možno najvyššej úrovni z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja ich zdravia. Smernica Európskej únie túto problematiku neupravuje.

Návrh zákona prvýkrát upravuje povinnosti aj pre tie fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré sú oprávnené prevádzkovať živnosť starostlivosti o deti a mládež.

Návrh zákona zavádza legislatívnu skratku „zástupca dieťaťa“ na účely tohto zákona, ktorým môže byť okrem rodiča aj osvojiteľ, poručník, opatrovník, fyzická osoba, ktorej súd predbežným opatrením alebo rozhodnutím zveril dieťa do osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo do pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa osobitného predpisu, osoba, ktorej je dieťa zverené do dočasnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, ako aj zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sú deti umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.

K § 25

Zotavovacím podujatím v zmysle návrhu zákona je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti. Ustanovujú sa povinnosti organizátora takéhoto zotavovacieho podujatia v tom zmysle, aby toto podujatie plnilo svoje poslanie, a to posilnenie zdravia detí a mládeže.

K § 26

Upravuje sa problematika stravovacích služieb pre rôzne skupiny obyvateľstva prostredníctvom zariadení spoločného stravovania. Ide o zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov a ustanovuje sa, že tieto služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.

V záujme jednoznačnosti a s prihliadnutím na požiadavky praxe sa vymedzujú zariadenia spoločného stravovania nielen pozitívne, ale aj negatívne.

Zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež sú povinné pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotných stav stravovaných detí a mládeže.

K § 27

Prevádzkovatelia zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia takémuto hluku a vibráciám bola čo najnižšie a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc. Ochrana vnútorného prostredia budov pred hlukom, infrazvukom a vibráciami zo životného prostredia musí byť zabezpečená už pri ich navrhovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii. Prípustné hodnoty ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 28

Prevádzkovatelia zdrojov elektromagnetického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov tomuto žiareniu bola na úrovni limitných hodnôt tak, ako budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 29

Prevádzkovatelia umelých zdrojov ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia týmto zdrojom neprekročila limitné hodnoty, ktoré budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 30

V § 30 sú rozpracované povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci v rámci realizácie ochranných opatrení, ktorých súčasťou je aj zabezpečenie výkonu lekárskych preventívnych prehliadok. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa realizujú na náklady zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí aj od kategórie prác. V prípade zistenia výrazných zmien faktorov prace a pracovného prostredia a z iných taxatívne ustanovených dôvodov ´je oprávnený úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadiť vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky. Ďalej sú určene špecializácie lekárov, ktorí výkon lekárskych prehliadok môžu vykonávať v tíme pracovnej zdravotnej služby. Na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky lekár musí vypracovať lekársky posudok s náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení, odovzdá ho zamestnávateľovi a kópiu dá zamestnancovi a zmluvnému lekárovi zamestnanca.

K § 31

Ustanovujú sa práce a ich zaraďovanie do kategórií podľa miery výskytu rizikových faktorov v pracovnom prostredí. Práce sú rozdelené podľa kritérií do štyroch kategórií. Práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie sú rizikové práce. Návrhy na určenie rizikových prác predkladá zamestnávateľ regionálnemu úradu, ktorý zhodnotí tento návrh a vydá rozhodnutie. Ďalej sú ustanovené povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu o zamestnancoch, ktorí vykonávajú rizikovú prácu a vypracovávať každoročne informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach na zníženie rizika a predložiť ju príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

K § 32

Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje zdroje hluku, je povinný zabezpečiť také opatrenia, ktoré v najnižšej možnej miere znížia expozíciu zamestnancov hluku v súlade s osobitným predpisom. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, ktoré transponuje smernicu 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. V prípade, ak by mohlo používanie osobných ochranných pracovných pomôcok spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, môže orgán verejného zdravotníctva povoliť výnimku na ich používanie. Zamestnávateľ svoju žiadosť o takúto výnimku musí riadne zdôvodniť a orgán verejného zdravotníctva, ktorý o výnimke rozhodne, musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 33

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia na zníženie miery expozície zamestnancov vibráciám na najnižšiu možnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, ktoré transponuje smernicu 2002/44/ES Európskeho parlamentu a rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnym faktorom (vibrácie).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Návrh zákona upravuje podmienky udelenia výnimky na vykonanie opatrení na zníženie expozície vibráciám; žiadosť zamestnávateľa o udelenie výnimky musí byť riadne odôvodnená a orgán verejného zdravotníctva pri rozhodovaní o udelení výnimky musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 34

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, 05/zv. 5).

K § 35

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje optického žiarenia, je povinný zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na úroveň prípustných hodnôt, ustanovených osobitným predpisom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) sa zapracováva do pripravovaného aproximačného nariadenia vlády.

K § 36

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov. Dôraz kladie na zabezpečenie denného osvetlenia a len v prípadoch, kedy nie je možné z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov zabezpečiť denné osvetlenie, je možné prevádzkovať pracoviská aj so združeným osvetlením, resp. bez denného osvetlenia.

K § 37

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní a aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom.

K § 38

Z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja zdravia je nevyhnutné pozornosť venovať nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaži pri práci, obmedziť nepriaznivé účinky nadmernej fyzickej záťaže, usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce, dodržiavať smerné hodnoty pri manipulácii s bremenami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbtice (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.) a dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (piata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

K § 39

V rámci ochrany zdravia pri práci s chemickými faktormi je zamestnávateľ povinný v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica podľa článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú.v. EÚ L 038, 9.2.2006).

K § 40

Z hľadiska ochrany zdravia je nevyhnutné také látky, ktoré sú karcinogénne alebo mutagénne technickými, organizačnými a inými opatreniami vylúčiť z pracovného procesu. Pokiaľ to nie je možné, tak je povinnosťou zamestnávateľa urobiť v súlade s osobitným predpisom také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto látkami na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/206 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391 EHS)(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

K § 41

Ochrana zdravia pri práci s azbestom si vyžaduje, aby odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb posúdil orgán verejného zdravotníctva. Preto na uvedené práce sa vyžaduje oprávnenie vydané orgánom verejného zdravotníctva. K žiadosti je nevyhnutné pripojiť aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti osoby zodpovednej za prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) a tiež preukázať splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov ako aj obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu na najnižšiu možné a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1), smernicu Rady 91/382/EHS z 25. júna 1991, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

K § 42

Zamestnávateľ je povinný pri práci s biologickými faktormi v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

K § 43

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu, dovozcu, distribútora a predajcu kozmetických výrobkov pri uvádzaní do obehu týchto výrobkov. Predajca kozmetických výrobkov je zo zákona povinný sledovať zdravotnú bezpečnosť týchto výrobkov a to aj po ich umiestnení na trh a po zistení, že kozmetický výrobok nie je bezpečný, je povinný zo zákona vykonať opatrenia zabraňujúce prípadné poškodenie zdravia spotrebiteľa. Osobitné požiadavky ustanovuje aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov.

K § 44

Každá ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením v prípadoch, keď sa prírodné rádionuklidy spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky, je činnosťou človeka, vedúcou k ožiareniu.

Návrh zákona obsahuje aj negatívne vymedzenie, keď ustanovuje, že ľudské aktivity spojené s ožiarením v ohrození sa nepovažujú za činnosti vedúce k ožiareniu.

Na činnosti vedúce k ožiareniu sa vyžaduje povolenie alebo oznámenie okrem činností, na ktoré sa nevzťahuje administratívna kontrola podľa tohto zákona. Tieto činnosti vyplývajú z § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., ktoré transponuje smernicu Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

K § 45

Činnosti taxatívne ustanovené v § 45 ods. 2 až 5 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Pre tieto činnosti sa vyžaduje určenie odborného zástupcu, aby bolo zabezpečené dodržiavanie právnych predpisov na ochranu zdravia pri vykonávaní činnosti. Ustanovuje sa, kto môže byť odborným zástupcom a aké podmienky musí pre túto činnosť spĺňať.

Povolenie na činnosti vedúce k ožiareniu príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi, ktorý predloží taxatívne ustanovené doklady. Po získaní povolenia držiteľ takéhoto povolenia je povinný plniť povinnosti vymedzené podľa jednotlivých druhov činností. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má zabezpečiť radiačnú ochranu dotknutých subjektov. Pretože niektoré povinnosti už vyplývajú z aproximačných nariadení vlády (napríklad nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z.), povinnosti sa konkretizujú odkazom na príslušné nariadenie vlády.

Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže vydané povolenie aj zrušiť alebo zmeniť a to na základe dôvodov taxatívne uvedených v návrhu zákona. Jedným z dôvodom zrušenia je aj porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, súvisiacich s touto činnosťou zo strany držiteľa povolenia.

K § 46

V návrhu sa taxatívne vymedzuje, ktoré činnosti vedúce k ožiareniu je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba povinná len oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a čo musí oznámenie obsahovať. Ide teda o činnosti, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu zo strany orgánu verejného zdravotníctva. Ustanovujú sa aj povinnosti tých fyzických osôb-podnikateľov ako aj právnických osôb, ktoré tieto činnosti vykonávajú na základe oznámenia. Ukladajú sa aj povinnosti externému dodávateľovi služieb, ktorý na základe zmluvy s držiteľom povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu v kontrolovanom pásme, zriadenom držiteľom povolenia. Úrad verejného zdravotníctva každé takéto oznámenie zaeviduje a do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vydá o zaevidovaní potvrdenie.

K § 47

Uložením povinnosti fyzickej osobe-podnikateľovi a právnickej osobe, ktoré predpokladajú alebo majú podozrenie, že na ich pracoviskách je úroveň prírodného ionizujúceho žiarenia zvýšená, zabezpečiť vykonanie merania objemových aktivít radónu a dávkových príkonov externého gama žiarenia, sa vytvárajú podmienky na zabezpečenie ochrany zdravia v prípade, ak je na pracovisku prekročená smerná hodnota aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov.

Z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva je nevyhnutné sledovať obsah prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch a pitnej vode.

K § 48

Úrady verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach vyšetrujú a identifikujú chemické, biologické a iné faktory, zabezpečujú hodnotenie mimoriadnej udalosti, nariaďujú opatrenia pri mimoriadnych udalostiach a plnia iné úlohy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 49

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť mimoriadnej radiačnej udalosti ako udalosti, pri ktorej došlo k neplánovanému alebo neočakávanému ožiareniu osôb. K takejto situácii môže dôjsť pri strate kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia, následkom čoho je ožiarenie osôb na alebo nad úroveň limitov ustanovených osobitným predpisom, ktorým je cit. nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z. Ukladajú sa aj povinnosti, ktoré je potrebné vykonať na zamedzenie ďalšieho rozvoja radiačnej udalosti.

K § 50

Na zabezpečenie operatívneho riešenia úloh orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú nevyhnutné bezodkladne vykonať pri mimoriadnych udalostiach v súvislosti so vznikom epidémie, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia rozsiahleho významu a na ich obmedzenie, ustanovujú sa národná a regionálne protiepidemické komisie, v ktorých budú zastúpené všetky zainteresované orgány štátnej správy a samosprávy. Práve z dôvodu zabezpečenia rýchlosti a operatívnosti nariadených opatrení sa na ich nariaďovanie nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku.

K § 51

Zdravie je vecou každého jednotlivca a preto aj zákon ukladá povinnosti fyzickým osobám pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z hľadiska ochrany zdravia ide najmä o povinnosť plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ako sú napr. podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu, diagnostickým skúškam, preventívnemu podávaniu protilátok a pod.

K § 52

Povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sú ustanovené v jednotlivých častiach návrhu zákona podľa upravovanej problematiky. Povinnosti ustanovené v § 52 ods. 1 majú všeobecný charakter – vzťahujú sa na každú fyzickú osobu-podnikateľa a právnickú osobu. Ide najmä o plnenie opatrení na predchádzanie ochoreniam, sledovanie kvality vlastných výrobkov, sledovanie zdravého stavu pracoviska a pod. V odsekoch 2 až 6 sa ustanovujú povinnosti podľa druhu vykonávanej činnosti.

K § 53

Zákon samostatne upravuje povinnosti obcí, pričom rozsah povinností sa nemení.

K § 54

Orgány verejného zdravotníctva ako orgány štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia musia mať zo zákona právo kontrolovať, či povinné subjekty dodržiavajú ustanovenia tohto zákona ako aj vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie ako aj ustanovenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich ochranu verejného zdravia. Orgány verejného zdravotníctva toto svoje oprávnenie realizujú prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru.

K § 55

Vymedzujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor. Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor môže uložiť na mieste opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, avšak je povinná o tejto skutočnosti vyhotoviť zápisnicu s poučením o možnosti podať námietky. Z dôvodu nevyhnutnosti operatívneho konania sa na uloženie opatrenia nevzťahuje správny poriadok.

K § 56

Upravujú sa priestupky, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Za priestupok možno uložiť pokutu do 50 000 Sk. Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú a pokuty za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti príslušné orgány verejného zdravotníctva. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K § 57

V nadväznosti na povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb sa ustanovujú správne delikty na úseku verejného zdravotníctva. Za správny delikt príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu v rozpätí od 5 000 Sk až do 3 000 000 Sk v závislosti od porušenia uloženej povinnosti. Pri opakovanom porušení povinnosti možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Návrh zákona dáva správnemu orgánu, ktorý pokutu uložil, možnosť povoliť odklad platenia alebo platenie v splátkach. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 58

Náklady, ktoré povinným subjektom vzniknú v súvislosti s plnením povinností znáša ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru znáša štát. Ak príslušný orgán verejného zdravotníctva zistí porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia, môže uložiť tomu, u koho takéto porušenie zistil, úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov.

K § 59

Rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva sú spravidla rozhodnutia podľa správneho poriadku. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje, na ktoré prípady sa konanie podľa ustanovení správneho poriadku nevzťahuje.

K § 60

Orgány verejného zdravotníctva disponujú informáciami, ktoré môžu mať zásadný význam pre predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, pri epidémiách a hrozbe iných porúch zdravia. Informácie sprístupňujú verejnosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

K § 61

Na vykonávanie odborných činností sa vyžaduje príslušná odborná spôsobilosť (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 589/2006 Z. z.).

K § 62

Splnomocňuje sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na úpravu podrobností o požiadavkách ustanovených v návrhu zákona.

K § 63

Prechodné ustanovenia nadväzujú na novú právnu úpravu a ustanovujú sa v záujme jednoznačného postupu po prijatí navrhovanej právnej úpravy.

K § 64

Návrhom zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

K § 65

V zrušovacích ustanoveniach sa uvádza výpočet všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa navrhuje zrušiť.

K čl. II

Dopĺňajú sa správne poplatky za niektoré úkony orgánov verejného zdravotníctva.

K čl. III

Úprava zákona o pohrebníctve nadväzuje na úpravu v § 15 a 16, podľa ktorej sa na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby, prevádzkovanie krematória a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie vyžaduje osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje na 1. septembra 2007 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 5 ods. 4 písm. f) a § 6 ods. 3 písm. c), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010. Účinnosť citovaných ustanovení od 1. januára 2010 sa zdôvodňuje potrebou vypracovania metodík na hodnotenie dopadov.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje zoznam sídiel a územných obvodov regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

K prílohe č. 2

Príloha č. 2 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa § 13 ods. 5 tohto zákona.

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 obsahuje zoznam chemických látok, na ktorých odborné využívanie sa nevzťahujú ustanovenia § 16 ods. 19 a ods. 24 písm. a), c) a e) tohto zákona.

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie povolenia podľa § 45 ods. 2 až 5 tohto zákona.

K prílohe č. 5

Príloha č. 5obsahuje zoznam povinne hlásených prenosných ochorení, podozrení na ochorenia a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov.

K prílohe č. 6

Príloha č. 6obsahuje vzor individuálneho hlásenia prenosného ochorenia ošetrujúcimi lekármi.

K prílohe č. 7

Príloha č. 7obsahuje vzor individuálneho hlásenia výsledkov mikrobiologických vyšetrení pracovníkmi mikrobiologických laboratórií.

K prílohe č. 8

Príloha č. 8obsahuje vzor hromadného hlásenia akútnych respiračných ochorení.

K prílohe č. 9

Príloha č. 9obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 18. apríla 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu