Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 355/2007 účinný od 01.09.2022 do 29.12.2022

§ 30
Povinnosti pri ochrane zdravia pri práci

(1)
Zamestnávateľ je povinný
a)
zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia (ďalej len „faktory práce a pracovného prostredia“) na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,34)
b)
zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou podľa § 30a ods. 3; zamestnávateľ zabezpečí posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie písomného posudku o riziku aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika,
c)
zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do
1.
druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov,
2.
tretej kategórie alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok,
d)
zabezpečiť pri posúdení zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia podľa písmena c) vypracovanie
1.
písomného posudku o riziku, ak pracovná zdravotná služba zistila takú zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika alebo
2.
písomného záznamu o posúdení rizika, ak pracovná zdravotná služba nezistila zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika,
e)
poskytnúť kópiu posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika podľa písmena b) zástupcom zamestnancov,
f)
zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e,
g)
predložiť lekárovi, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci podľa § 30e; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, osobné číslo, ak bolo pridelené, názov pracoviska, profesia, pracovné zaradenie, dĺžka expozície pri práci v rokoch alebo v mesiacoch u aktuálneho zamestnávateľa, faktory práce a pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec vystavený, a výsledky posúdenia zdravotného rizika s uvedením kategórií prác osobitne pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia,
h)
uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f ods. 1 zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, 20 rokov od skončenia tejto rizikovej práce alebo ak v písmene o) nie je ustanovené inak,
i)
vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak tak ustanovuje tento zákon alebo ustanovujú osobitné predpisy,34)
j)
viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa § 31 pri expozícii faktorom práce a pracovného prostredia, ktorými sú:
1.
hluk,
2.
vibrácie,
3.
ionizujúce žiarenie,
4.
elektromagnetické pole,
5.
ultrafialové žiarenie,
6.
infračervené žiarenie,
7.
laserové žiarenie,
8.
záťaž teplom,
9.
záťaž chladom,
10.
chemický faktor,
11.
karcinogénny a mutagénny faktor,
12.
biologický faktor,
13.
fyzická záťaž pri práci,
14.
psychická pracovná záťaž,
15.
zvýšený tlak vzduchu,
k)
predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa § 31 ods. 6,
l)
vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou každoročne k 31. decembru informáciu o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vrátane počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, a hodnotenia zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci a do 15. januára nasledujúceho roka ju predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,
m)
poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania podľa § 31a ods. 4,
n)
po zániku živnostenského oprávnenia alebo zániku obchodnej spoločnosti bezodkladne odovzdať dokumentáciu vedenú podľa písmen b), h) a j) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(2)
Evidencia zamestnancov podľa odseku 1 písm. j) obsahuje údaje
a)
názov pracoviska,
b)
názov profesií,
c)
faktory práce a pracovného prostredia, ktorým sú zamestnanci vystavení, a kategóriu práce osobitne pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia,
d)
výsledky kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia pri posúdení zdravotného rizika, ak bolo vykonané.
(3)
Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až e) a i) až n) sa nevzťahujú na
a)
Slovenskú informačnú službu vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Slovenskej informačnej služby mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby zaradených do činnej zálohy,
b)
Zbor väzenskej a justičnej stráže vo vzťahu k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže zaradeným do činnej zálohy,
c)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru zaradeným do činnej zálohy a príslušníkom Hasičského a záchranného zboru a príslušníkom Horskej záchrannej služby zaradeným mimo činnej štátnej služby,
d)
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,
e)
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby colníkov mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k colníkom zaradeným do činnej zálohy,
f)
Národný bezpečnostný úrad vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Národného bezpečnostného úradu mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Národného bezpečnostného úradu zaradeným do činnej zálohy.
(4)
Povinnosti podľa odseku 1 písm. f) až h) a § 52 ods. 1 písm. g) sa nevzťahujú na Slovenskú informačnú službu, Národný bezpečnostný úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Horskú záchrannú službu, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ak je plnenie týchto povinností Slovenskou informačnou službou, Národným bezpečnostným úradom, Zborom väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Horskou záchrannou službou, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zabezpečené podľa osobitných predpisov.34a)
(5)
Zamestnávateľ je povinný
a)
umožniť pracovnej zdravotnej službe vstup na pracovisko a poskytnúť jej dostatočný čas na plnenie odborných činností pri zabezpečovaní ochrany a podpory zdravia pri práci, pričom zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a zdravotné riziká súvisiace s expozíciou zamestnancov,
b)
poskytnúť pracovnej zdravotnej službe informácie potrebné na posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia vrátane výsledkov kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré používa pri svojej činnosti alebo ktoré pri jeho činnosti vznikajú, ak bolo kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov práce a pracovného prostredia vykonané.
(6)
Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná
a)
si zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia je povinná si zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika; posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie písomného posudku o riziku je povinná si zabezpečiť aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika,
b)
zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia jej expozíciu a expozíciu obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,34)
c)
zabezpečiť posudzovanie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e,
d)
predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na zaradenie svojej práce do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, návrh na zmenu alebo vyradenie svojej práce z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (§ 31 ods. 6),
e)
uchovávať 20 rokov od skončenia rizikovej práce lekárske posudky o svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f ods. 1.
(7)
Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, môže pre seba zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad podľa § 30a, 30ab a 30ad s ohľadom na špecifické riziká pri práci.
(8)
Právnická osoba, ktorej jediným štatutárnym zástupcom je jej spoločník, ktorý je fyzickou osobou, alebo konateľ, ktorý je fyzickou osobou, na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, bez ohľadu na to, či je alebo nie je táto fyzická osoba zároveň zamestnancom právnickej osoby, je povinná zabezpečiť a plniť povinnosti pri ochrane zdravia pri práci v rozsahu povinností fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby uvedené v odseku 6, ak fyzická osoba v jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.
(9)
Povinnosti zamestnávateľa uvedené v odsekoch 1, 2 a 5 sa počas dočasného pridelenia vzťahujú na užívateľského zamestnávateľa vo vzťahu k dočasne prideleným zamestnancom.34b)
(10)
V čase krízovej situácie zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať povinnosti pri ochrane zdravia pri práci podľa odseku 1 písm. b) až n) a odsekov 2, 5 a 9, ak v § 30a ods. 11 a v § 31a ods. 18 písm. b) nie je ustanovené inak.
(11)
Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti pri ochrane zdravia pri práci bezodkladne po skončení krízovej situácie.
(12)
V čase krízovej situácie fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, nie je povinná zabezpečovať povinnosti pri ochrane zdravia pri práci podľa odseku 6 písm. a), c) až e).
(13)
Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná plniť svoje povinnosti pri ochrane zdravia pri práci bezodkladne po skončení krízovej situácie.

Príloha č. 9 k zákonu č. 355/2007 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4. 3. 2006).
2.


Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 330, 5. 12. 1998) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
3.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (siedma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 262, 17. 10. 2000).
4.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (kodifikované znenie) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 229, 29. 6. 2004).
5.


Smernica Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 142, 16. 6. 2000) v znení smernice Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 38, 9. 2. 2006).
6.


Smernica Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 177, 5. 7. 1991) v znení smernice Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 38, 9. 2. 2006).
7.


Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. v. EÚ L 38, 9. 2. 2006).
8.


Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 131, 5. 5. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007).
9.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (sedemnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 42, 15. 2. 2003) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
10.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (šestnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 177, 6. 7. 2002) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
11.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
12.


Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 156, 21. 6. 1990) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007).
13.


Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribúciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú. v. ES L 307, 18. 11. 1974).
14.


Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/ zv. 1; Ú. v. ES L 183, 29. 6. 1989) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/ zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
15.


Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7. 11. 2013).
16.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29; Ú. v. ES L 183, 12. 7. 2002) v znení smernice Komisie 2006/37/ES z 30. marca 2006 (Ú. v. EÚ L 94, 1. 4. 2006), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008), nariadenia Komisie (ES) č. 1170/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1161/2011 zo 14. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 296, 15. 11. 2011), nariadenia Komisie (EÚ) č. 119/2014 zo 7. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 39, 8. 2. 2014) a nariadenia Komisie (EÚ) 2015/414 z 12. marca 2015 (Ú. v. EÚ L 68, 13. 3. 2015).
17.


Smernica Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia prílohy II a III smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 260, 7. 10. 2015).
18.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ z 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) a o zrušení smernice 2004/40/ES (Ú. v. EÚ L 179, 29. 6. 2013).
19.


Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17. 1. 2014).
20.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 330, 16. 12. 2009) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1243 z 20. júna 2019 (Ú. v. EÚ L 198, 25. 7. 2019).
21.


Smernica Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva (Ú. v. EÚ L 337, 5. 12. 2006).