Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 352/2022 účinný od 01.11.2022 do 31.12.2022

Platnosť od: 29.10.2022
Účinnosť od: 01.11.2022
Účinnosť do: 31.12.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie, Sociálna pomoc

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST3JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 352/2022 účinný od 01.11.2022 do 31.12.2022
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 352/2022 s účinnosťou od 01.11.2022

Legislatívny proces k zákonu 352/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 352/2022, dátum vydania: 29.10.2022

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe ústavných garancií vyplývajúcich z novelizovaného čl. 39 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. (ďalej len „Ústava SR“), záväzkov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024 (ďalej len „programové vyhlásenie“), Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a na základe špecifických odporúčaní Rady EÚ pre Slovenskú republiku.

Hlavným účelom návrhu zákona je upraviť v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý je vykonávacím zákonom ústavných práv v čl. 39 Ústavy SR, podrobnosti o ústavných právach v čl. 39 ods. 3 až 5 Ústavy SR, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2023.

Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov). Zákon o sociálnom poistení doposiaľ takúto možnosť neupravuje a z tohto dôvodu sa v čl. I navrhuje zaviesť novú dôchodkovú dávku rodičovský dôchodok.

Ústava SR súčasne ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. Z uvedeného dôvodu sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v zásade po 40 odpracovaných rokoch, čo v zásade zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Do uvedeného obdobia sa navrhuje nezapočítavať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004. Účelom tohto návrhu je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov výkonom zárobkovej činnosti alebo z dôvodu činnosti, ktorá objektívne znemožňovala jej výkon, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Navrhovaná právna úprava je v súlade so záväzkom vyplývajúcim z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky zabezpečiť, aby nárok na aktuárne neutrálne plnenie z I. priebežne financovaného dôchodkového piliera získala osoba po zákonom určenom minimálnom počte odpracovaných rokov.

V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky ako aj v nadväznosti na špecifické odporúčanie Rady pre Slovenskú republiku „zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému“ sa ďalej v článku I navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Uvedené sa navrhuje s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému a stabilizovať výplatnú fázu dôchodkov.

2

V nadväznosti na uvedené špecifické odporúčanie Rady pre Slovenskú republiku sa navrhuje aj korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

V súvislosti so zavedením rodičovského dôchodku a úpravou podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné novelizovať aj zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. II), zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. III) a zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. IV).

Návrh zákona pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 13 ods. 2 písm. a) bod 5]

Navrhuje sa ustanoviť nová dôchodková dávka sociálneho poistenia rodičovský dôchodok.

K bodom 2 až 4 [§ 64 ods. 3 až 5]

V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v treťom štvrťroku príslušného kalendárneho roka zverejnenej štatistickým úradom (ďalej „priemerná mesačná mzda v treťom štvrťroku“). Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. To znamená, že ak by predstavovala medziročná zmena priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku napríklad rast na úrovni 5 %, na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa použije hodnota 0,95*5 % = 4,75 %, t. j. index úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude predstavovať hodnotu 1,0475. Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Na základe prognózy sa predpokladá, že kombináciou vplyvov opatrení - korekcia ADH a naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, bude mať bezdetný poistenec na dlhodobom horizonte približne rovnako vysoký dôchodok (v niektorých prípadoch vyšší) ako podľa súčasného právneho stavu a to v dôsledku dlhšieho obdobia dôchodkového poistenia.

K bodom 5 až 7 [§ 65 ods. 2 až 5 a ods. 8 a 9]

Navrhuje sa od ročníka narodenia 1967 opätovne naviazať zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Navrhuje sa zachovať zásadu, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa navrhuje ustanoviť ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby ženám, ktoré vychovali dieťa, bol aj naďalej dôchodkový vek znížený o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov (platí pre ženy, ktoré vychovali tri a viac detí).

V prípade, ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno pri určení dôchodkového veku zohľadniť žene, navrhuje sa subsidiárne obdobie výchovy zohľadniť mužovi, ktorý dieťa vychoval v rovnakom rozsahu.

V záujme predvídateľnosti a zapamätateľnosti dôchodkového veku sa navrhuje, aby sa všeobecný dôchodkový vek ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 5 rokov dopredu.

K bodu 8 [§ 66b až § 66d]

Navrhuje sa ustanoviť podmienky nároku na rodičovský dôchodok a na jeho výplatu.

Navrhuje sa, aby nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikol v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku (ďalej len „poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového

2

veku“), ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň. Súčasne sa navrhuje definovať obdobia, ktoré sa na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu považujú za obdobia dôchodkového poistenia. V zmysle návrhu je obdobím dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal podľa § 15 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec mal v posudzovanom kalendárnom roku vymeriavací základ a nemal vylúčenú povinnosť platiť poistné počas celého kalendárneho roka a obdobie doplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Obdobím dôchodkového poistenia je iba obdobie poistenia získané podľa zákona o sociálnom poistení.

Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu v zmysle navrhovanej právnej úpravy vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok. Automatický vznik nároku u vlastných detí a osvojiteľov sa navrhuje vzhľadom na veľký okruh dotknutých osôb, resp. z dôvodu zabezpečenia administratívnej vykonateľnosti.

Navrhuje sa, aby v prípade existencie nároku na rodičovský dôchodok mohlo dieťa vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok má vlastnému rodičovi/osobe, ktorá ho vychovala zaniknúť. Navrhuje sa aby na základe takéhoto vyhlásenia nárok na rodičovský dôchodok zanikol najskôr po piatich rokoch od jeho posledného vzniku, t.j. ak dieťa najneskôr do 31. októbra piateho roku od posledného vzniku nároku na rodičovský dôchodok vyhlási, že nárok na rodičovský dôchodok zaniknúť, nárok zanikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho roku (sledovaný rok) od posledného vzniku nároku na rodičovský dôchodok.

Ak dieťa uvedené vyhlásenie vykoná po tomto termíne, resp. v termíne do 31. októbra ďalšieho roku, účinky jeho vyhlásenia (zánik nároku na rodičovský dôchodok) sa posunú o jeden kalendárny rok.

Príklady:

1.Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.10.2026, že nárok zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2028 nakoľko rok 2028 je šiesty rok od posledného (v tomto prípade aj prvého) vzniku nároku na rodičovský dôchodok a teda nárok môže zaniknúť najskôr od 1.1.2028 (nie 2027).

2. Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 31.10.2027, že nárok zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2028. Dieťa stihlo lehotu a rok 2028 je sledovaný rok, teda šiesty rok od posledného (v tomto prípade aj prvého) vzniku nároku na rodičovský dôchodok.

3.Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.11.2027, že nárok zaniknúť. V takom prípade nárok zanikne najskôr 1.1.2029, nakoľko uvedené vyhlásenie nestihlo do 31.10.2027.

Súčasne sa navrhuje, aby každý nasledujúci rok mohlo dieťa vyjadriť súhlas s opätovným vznikom nároku na rodičovský dôchodok v nasledujúcom roku.

3

Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôchodkového poistenia dieťaťa nárok na výplatu rodičovského dôchodku zanikol od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok nároku na výplatu rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok však nezaniká. Nárok na výplatu rodičovského dôchodku opätovne vznikne od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa poberateľa rodičovského dôchodku bolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. V prípade, ak poberateľovi dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vznikne nárok na výplatu viacerých rodičovských dôchodkov, navrhuje sa vyplácať len jeden rodičovský dôchodok v úhrnnej sume rodičovských dôchodkov.

Navrhuje sa, aby vyššie uvedené vyhlásenia mohlo dieťa urobiť iba vo vzťahu k rodičovskému dôchodku, na ktorý nárok vznikol z titulu platenia poistného na starobné poistenie jeho osobou. Navrhuje sa, aby sa vyššie uvedené vyhlásenie doručovalo Sociálnej poisťovni.

Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa navrhuje určovať ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, pričom sa navrhuje, aby suma rodičovského dôchodku nemohla byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Zároveň sa navrhuje, aby úhrn súm rodičovských dôchodkov viacerých poberateľov starobného dôchodku v príslušnom kalendárnom roku určených z úhrnu vymeriavacích základov jedného dieťaťa bol najviac 3 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacieho základu dieťaťa (maximálne 3% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku).

Navrhuje sa aby rodičovský dôchodok nepodliehal výkonu rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení a podľa osobitných predpisov.

K bodu 9 [§ 66b ods. 6 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zmenou umiestnenia inštitútu dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie z § 142 odsek 3 do § 142 odsek 5 vyvolaného inou novelou zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodu 10 [§ 67 ods. 1 písm. b), § 67 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok – získanie 40 odpracovaných rokov (alternatívnou aktuálnou podmienkou je, aby poistencovi do dovŕšenia dôchodkového veku chýbali maximálne 2 roky). Uvedené sa navrhuje z dôvodu hmotne zabezpečiť osobu, ktorá značnú časť svojho života vykonávala zárobkovú činnosť, resp. činnosť, ktorá ju obmedzovala vo výkone zárobkovej činnosti (takouto činnosťou je napríklad výchova dieťaťa).

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 67 ods. 1 písm. b) sa navrhuje ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok aj pre poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 11 a 12 [§ 67 ods. 1 písm. c) a § 67 ods. 2 písm. c)]

V záujme predchádzania zvyšovania predčasného starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol iba tomu poistencovi, ktorého suma predčasného starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku určená so zohľadnením obdobia

4

dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom dôchodkovom systéme bola ku dňu, od ktorého si žiada o jeho priznanie minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia 82b ods. 3), ktoré získal ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (resp., ak takýto poistenec nezískal 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, potom minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 30 rokov dôchodkového poistenia).

Rovnaká podmienka vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok sa navrhuje aj v prípade poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. V prípade takéhoto poistenca sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v prípade, ak bude súčet súm predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a sumy predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia vyššia ako suma minimálneho dôchodku, ktorá by mu za získané kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia patrila ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok.

K bodu 13 [§ 67 ods. 8]

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou predčasného starobného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch sa navrhuje, aby odpracovanými rokmi boli všetky roky dôchodkového poistenia, okrem

-období dôchodkového poistenia získaných pred rokom 2004, ktorými doba nezamestnanosti a doba štúdia a odborného a politického školenia a

-období, počas ktorých bola fyzická osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku po roku 2004, ak za tieto obdobia bolo dodatočne zaplatené poistné.

K bodu 14 [§ 68 ods. 1]

V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný. V zmysle návrhu by suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov mala byť krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri splnení alternatívnej podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku sa navrhuje ponechať krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak vzhľadom na navrhované opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, navrhuje sa aby sa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca použil najvyšší známy dôchodkový vek. Rozdielne krátenie predčasného starobného dôchodku sa navrhuje s cieľom motivácie poistencov, ktorí nezískali 40 odpracovaných rokov, zostať na trhu práce.

K bodom 15 a 16 [§ 68 ods. 4, 5 a 8]

Navrhuje sa, aby sa poberateľovi, ktorému vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok z dôvodu splnenia podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku, ktorý počas nároku naň získal 40 odpracovaných rokov, primerane ex offo upravilo krátenie, teda, aby sa za zostávajúcu časť obdobia poberania predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov krátila suma predčasného starobného dôchodku o 0,3 % za

5

každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

V odsekoch 5 a 8 sa súčasne navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením odseku 4 v § 68.

K bodom 17 a 18 [§ 69a ods. 2, § 75 ods. 3 a § 77 ods. 3]

Navrhuje sa upraviť prepočet sumy predčasného starobného dôchodku pri jeho nepoberaní so zohľadnením aktuárne neutrálneho krátenia predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov.

K bodu 19 [§ 81 ods. 6]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou § 116.

K bodu 20 [§ 82 ods. 10]

Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (sumu dôchodku predstavuje priamo asignovaná časť poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa poberateľa rodičovského dôchodku) sa navrhuje, aby bol rodičovský dôchodok vylúčený z valorizácie. Výška rodičovského dôchodku sa bude každoročne meniť v závislosti od výšky vymeriavacieho základu dieťaťa v roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému roku.

K bodu 21 [§ 109 ods. 2]

Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (o asignácii časti poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa, ktoré predstavuje sumu rodičovského dôchodku, a teda aj o existencii samotného nároku na rodičovský dôchodok rozhoduje dieťa), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský dôchodok patrí iba osobe, ktorá je poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (vznikol jej nárok na výplatu takéhoto dôchodku) sa navrhuje, aby nárok na výplatu rodičovského dôchodku vznikol bez podania žiadosti o priznanie alebo vyplácanie rodičovského dôchodku.

K bodu 22 [§ 116 ods. 3]

Navrhuje sa realizovať výplatu rodičovského dôchodku v pravidelných mesačných lehotách za príslušné kalendárne mesiace vo výplatnom termíne dôchodkových dávok poistenca určeným Sociálnou poisťovňou. V záujme zníženia administratívnej záťaže najmä Sociálnej poisťovne a príjemcu dávky sa navrhuje, aby v prípade, ak je suma rodičovského dôchodku nižšia ako 5 eur mohla Sociálna poisťovňa vyplatiť rodičovský dôchodok jedenkrát ročne, v decembri (štandardne sa navrhuje, aby sa dávka vyplácala mesačne).

K bodu 23 [§ 116 ods. 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením poznámky pod čiarou k odkazu 65 2 písm. a) zákona č.

601/2003 Z. z.

o životnom minime) v § 67 ods. 1 písm. c).

K bodu 24 [§ 116 ods. 8]

V § 116 ods. 8 sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním § 116.

K bodu 25 [§ 123 ods. 3 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s presunutím legislatívnej skratky do § 65 ods. 9.

K bodu 26 [§ 151 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou § 116.

6

K bodu 27 [§162 ods. 1 písm. d)]

V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa navrhuje zaradiť túto dôchodkovú dávku medzi dávky vyplácané zo základného fondu starobného poistenia.

K bodu 28 [§ 233 ods. 11]

Navrhuje sa príkladmo uviesť rozsah oznamovacej povinnosti príslušných útvarov sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov voči Sociálnej poisťovni v súvislosti s novo navrhnutou dôchodkovou dávkou rodičovským dôchodkom, keďže sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa vyplácala rodičovský dôchodok aj poberateľom výsluhových dôchodkov, o ktorých nemá potrebné informácie.

K bodu 29 [§ 293fr až 293fu]

V súlade so zásadou zachovania získaných nárokov sa navrhuje v § 293fr právna úprava, podľa ktorej sa podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. augustom 2022 budú aj po tomto dni posudzovať podľa doterajšej právnej úpravy.

V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa v § 293fs navrhuje osobitná lehota na doručenie prvého vyhlásenia dieťaťa podľa § 66b ods. 1.

V § 293ft sa navrhuje, aby dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa aj naďalej určoval v súlade s pravidlami aktuálne účinnej právnej úpravy t. j. podľa prílohy č. 3a, resp. v prípade muža, ktorý vychoval dieťa podľa prílohy č. 3b.

V § 293fu sa navrhuje ustanoviť dostatočne dlhú lehotu (do 31. decembra 2026), v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o úprave sumy predčasného starobného dôchodku poberateľa predčasného starobného dôchodku resp. poberateľa starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1, ktorý získal 40 odpracovaných rokov pred dovŕšením dôchodkového veku pred účinnosťou tohto zákona. Uvedené sa navrhuje s ohľadom na široký okruh dotknutých poistencov, o ktorých nárokoch bude potrebné rozhodnúť nad rámec bežnej rozhodovacej činnosti Sociálnej poisťovne. Súčasne sa navrhuje, aby sa obdobie rozdielu dôchodkových vekov, za ktoré bolo upravené krátenie predčasného starobného dôchodku do odpracovaných rokov nezapočítavalo.

K bodu 30 [príloha č. 3aa]

Navrhuje sa vzorec na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

K bodu 31 [príloha č. 3a a 3b]

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie tabuľky dôchodkového veku.

K bodu 32 [príloha č. 3c]

Navrhuje sa vzorec na určenie dôchodkového veku od ročníka 1967 v závislosti od rastu strednej dĺžky života.

Príklad:

Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku. Predlžovanie dôchodkového veku od roku 2023 bude opätovne naviazané na zmenu strednej dĺžky života.

7

Konkrétne sa navrhuje sledovať zmenu strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku, je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžke života. Ak by ministerstvo vydávalo všeobecne záväzným právnym predpisom dôchodkový vek napríklad v roku 2022 pre osoby narodené v roku 1967 použijú sa na určenie dôchodkového veku hodnoty strednej dĺžky života v rokoch 2009 2020. Obdobie rokov 2009 až 2020 sa rozdelí na 7 tzv. referenčných období (obdobie 2015-2020; obdobie 2014 2019; obdobie 2013 2018; obdobie 2012 2017; obdobie 2011 2016; obdobie 2010 2015; obdobie 2009 2014), kde sa skúma zmena strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte, čiže napríklad v referenčnom období 2015 2020 sa zoberú údaje o strednej dĺžke života v referenčnom veku (v našom prípade vo veku 64 rokov), hodnoty sa odčítajú a vydelia dĺžkou horizontu, t. j. 5 – timi rokmi.

Pri aplikácii na reálne dáta by to znamenalo nasledovné:

1.Referenčné obdobie 2015 až 2020 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2020 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2015 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2020; 64 - SDŽ2015; 64)/5 = (17,663 – 17,546)/5 = 0,023

2.Referenčné obdobie 2014 až 2019 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2019 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2014 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2019; 64 - SDŽ2014; 64)/5 = (18,540 – 17,726)/5 = 0,163

3.Referenčné obdobie 2013 až 2018 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2018 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2013 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2018; 64 - SDŽ2013; 64)/5 = (18,008 – 17,460)/5 = 0,110

4.Referenčné obdobie 2012 až 2017 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2017 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2012 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2017; 64 - SDŽ2012; 64)/5 = (17,988 – 17,271)/5 = 0,144

5.Referenčné obdobie 2011 až 2016 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2016 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2011 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2016; 64 - SDŽ2011; 64)/5 = (18,027 – 17,167)/5 = 0,172

6.Referenčné obdobie 2010 až 2015 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2015 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2010 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2015; 64 - SDŽ2010; 64)/5 = (17,546 – 16,671)/5 = 0,175

7.Referenčné obdobie 2009 až 2014 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2014 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2009 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2014; 64 - SDŽ2009; 64)/5 = (17,726 – 16,728)/5 = 0,200

Následne sa vypočítané zmeny strednej dĺžky zoradia od najnižšej po najvyššiu (0,023; 0,110; 0,144; 0,163; 0,172; 0,175; 0,200) a vyberie sa prostredná hodnota, t. j. hodnota 4. v poradí. O túto hodnotu 0,163 sa zvýši dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku, t. j. v našom prípade dôchodkový vek osôb narodených v roku 1966. V našom prípade by sme upravovali dôchodkový vek osôb narodených v roku 1967, t. j. dôchodkový vek 64 rokov (dôchodkový vek osôb narodených v roku 1966) bol zvýšený o 0,163 roka na hodnotu 64,163 roka. V poslednom kroku sa dôchodkový vek pre príslušný ročník vyjadrí v rokoch a kalendárnych mesiacoch, pričom kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celé mesiace nadol a pre osoby, ktoré vychovali deti zníži tento vek o príslušný počet mesiacov. To znamená, že ak by MPSVR SR vydalo všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku v roku 2022, pre osoby narodené v roku 1967, ich dôchodkový vek by bol určený na 64 rokov a 1 mesiac. Následne v ďalšom roku, keď MPSVR SR bude určovať dôchodkový vek pre osoby narodené v roku 1968 sa zmena strednej dĺžky života aplikuje na nezaokrúhlený dôchodkový vek, t. j. na dôchodkový vek

8

64,163 a zaokrúhlenie na celé roky a mesiace sa vykoná následne, čím sa sleduje maximálne priblíženie k vývoju strednej dĺžky života, pričom nikdy nedochádza k situácii, aby bol dôchodkový vek zvýšený po zaokrúhlení o vyšší počet dní/mesiacov ako predstavuje zmena strednej dĺžky života.

K čl. II

Navrhuje sa na účely určenia súm životného minima nepovažovať rodičovský dôchodok za príjem a to aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský dôchodok by sa nemal považovať za príjem napr. pre účely určenia sumy pomoci v hmotnej núdzi. Uvedené sa navrhuje najmä z dôvodu, že by bolo nevhodné, aby štát krátil svoje výdavky napr. na pomoc v hmotnej núdzi, ak členovi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi prispieva dieťa určitou sumou prostredníctvom rodičovského dôchodku ako aj vzhľadom na predpokladanú výšku takéhoto dôchodku by bolo administratívne náročné prehodnocovanie príjmov.

K čl. III

K bodu 1, 2, 5 a 6 [(§ 31 písm. b), poznámka pod čiarou k odkazu 37, § 41 ods. 1, poznámka pod čiarou k odkazu 39 a § 46f ods. 5]

V nadväznosti na zmeny v čl. I, na základe ktorých by mal poistenec získať nárok na predčasný starobný dôchodok z I. piliera iba vtedy, ak suma jeho predčasného starobného dôchodku bude minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (resp., ak takýto poistenec nezískal 30 rokov dôchodkového poistenia, potom minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 30 rokov dôchodkového poistenia) je nevyhnutné vykonať aj zmeny v podmienkach pre vyplácanie predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.

Navrhuje sa preto, aby v príslušných ustanoveniach týkajúcich sa podmienok vyplácania predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia bolo porovnanie s pôvodným parametrom (1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu) nahradené touto novo definovanou podmienkou. Z dôvodu udržania prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa navrhuje, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. neobsahovali presný výpočet podmienok, tak ako ich ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ale iba všeobecne odkazovali na podmienky uvedené v tejto právnej norme (spolu s príslušnými zmenami a doplneniami v odkazoch a poznámkach pod čiarou).

K bodu 3 [§ 33 ods. 2 a § 33a ods. 2]

Podmienkou pre poberanie dočasného dôchodku a programového výberu je, aby súčet doživotne poberaných dôchodkových dávok sporiteľa bol vyšší ako referenčná suma, t. zn., že doživotné zabezpečenie sporiteľov byť minimálne na úrovni priemerného starobného dôchodku v čase, kedy sa tento dôchodok začína poberať. Na základe návrhu novely zákona č. 461/2003 Z. z. bude dôchodkovou dávkou aj rodičovský dôchodok. Keďže k predmetnému porovnaniu s referenčnou sumou dochádza v zásade jednorazovo v okamihu vyhotovenia ponúk dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, v prípade žiadostí o dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia by mohlo ísť práve o mesiace, kedy by sa do tohto súčtu započítal aj rodičovský dôchodok. Túto dávku ale nemožno v zmysle návrhu chápať ako dávku, ktorá zabezpečuje sporiteľovi pravidelný mesačný doživotný príjem (nárok na rodičovský dôchodok môže aj zaniknúť, resp. jeho výška môže kolísať, t. zn., že charakter tejto dávky nie je totožný s ostatnými dôchodkovými dávkami, ktoré do výpočtu vstupujú), navyše rodičovský dôchodok nevstupuje ani do výpočtu referenčnej sumy podľa § 46da.

Navrhuje sa preto, aby bol rodičovský dôchodok vyňatý z okruhu dôchodkových dávok vymedzených v § 33 ods. 2 a § 33a ods. 2.

9

K bodu 4 [poznámka pod čiarou k odkazu 38e]Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v § 33 ods. 2 a v § 33a ods. 2.

K čl. IV

Na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zohľadňuje príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom výška príjmu môže ovplyvniť výšku resp. samotné poskytnutie či neposkytnutie konkrétneho peňažného príspevku. Zámerom zavedenia novej dávky rodičovského dôchodku nebolo znížiť prístup osôb s ťažkým zdravotným postihnutím ku kompenzáciám sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia. Navrhuje sa preto upraviť v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že rodičovský dôchodok sa nepovažuje za príjem.

K čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2022 okrem čl. I bodov 2 7, 9, 10, 13 18, 25, § 297ft a 293fu v bode 29 a bodov 30 32, čl. II, čl. III bodov 3 a 4 a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

Účinnosť 1. januára 2023 sa navrhuje pri ustanoveniach, ktoré je vzhľadom k účinnosti novely Ústavy SR (1.1.2023) potrebné vykonať až od 1. januára 2023.

Bratislava 6. apríla 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore