Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69445
Dôvodové správy: 2150
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
18.08.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 účinný od 01.08.2019


Platnosť od: 22.10.2011
Účinnosť od: 01.08.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Telekomunikácie a telekomunikačné služby

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST18 JUD15422 DS20 EU PP2 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 účinný od 01.08.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 351/2011 s účinnosťou od 01.08.2019 na základe 211/2019

Legislatívny proces k zákonu 211/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 211/2019, dátum vydania: 17.07.2019

A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol vypracovaný na základe legislatívnych úloh vlády na rok 2018.
Obsahom predkladaného návrhu zákona sú zmeny v nasledovných oblastiach:
-autentifikácia
odoplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) (ďalej len “nariadenie eIDAS”), ako povinne podporovaných autentifikátorov,
o legislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
-elektronické schránky
oumožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
-povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
-rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva
oumožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
-vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
-úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad
ozrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti,
oúprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek),
ouľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.
Návrh zákona bol vypracovaný aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k navrhovaným zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vplyv navrhovaného zákona na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu neboli identifikované.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu



Materiál nelegislatívnej povahy



Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu



Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-

Termín začiatku a ukončenia PPK
01.08.2018 – 06.08.2018

Termín predloženia na MPK*
august/2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
apríl/2019


2.Definícia problému

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť požadované úpravy a doplnenia, ktoré vyplynuli z ďalších skúseností v nadväznosti na aplikáciu zákona v praxi. Účelom týchto úprav je zjednotenie používania ustanovených nástrojov a zjednodušenie využívaných elektronických služieb.

3.Ciele a výsledný stav

Medzi hlavné oblasti úpravy patrí:
-autentifikácia
odoplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) (ďalej len “nariadenie eIDAS”), ako povinne podporovaných autentifikátorov,
olegislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
-elektronické schránky
oumožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
-povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
-rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva
oumožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
-vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
-úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad
o zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti,
o úpravu vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek),
o uľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.

4.Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci, právnické osoby, podnikatelia, fyzické osoby.

5.Alternatívne riešenia

Súčasná právna úprava nedefinuje všetky možnosti, ktoré sú definované v strategickom dokumente k informatizácii spoločnosti v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy. Navrhovaná právna úprava reflektuje na uvedené požiadavky strategického dokumentu, konkrétne zriaďovanie elektronických schránok pre maloletých, vytvorenie a sprístupnenie aplikačného rozhrania na vytvorenie elektronického podania pre verejnosť ako ďalšej možnosti prístupu k elektronickým službám a možnosť poskytovania referenčných údajov z Registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre súkromný sektor, konkrétne pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.

6.Vykonávacie predpisy


☐ Áno

☒ Nie


7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.


8.Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z tohovplyvy služieb verejnej správy na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky



K vplyvom na rozpočet verejnej správy:

Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou presunu plánovaných výdavkov medzi rozpočtové kapitoly nových navrhnutých správcov ISVS resp. modulov a vzniku nových nákladov pri implementácii novovzniknutých požiadaviek na úpravu existujúcich a vytvorenie nových informačných systémov.
Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.
Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy sú v správe ústredných orgánov verejnej správy. Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby). K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich zo tohto zákona. Celkový popis návrhu a jeho technická realizácia je bližšie popísaná v paragrafovom znení a dôvodovej správe všeobecnej časti návrhu zákona.
K vplyvom na podnikateľské prostredie:

Pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie sa predpokladajú z dôvodu, že predkladaný návrh zákona zjednodušuje procesy a poskytovanie služieb pre podnikateľské subjekty v nadväznosti na využívanie výsledkov projektov v oblasti eGov služieb a zabezpečuje sprostredkovanie kontaktu užívateľov, občanov a podnikateľov. Z hľadiska zvýšenia efektivity poskytovania služieb navrhovaná zmena bude mať vplyv na odstránenie časovej a administratívnej záťaže na pracovníkov vo vzťahu k zabezpečeniu údajov potrebných na výkon služieb. Jej cieľom je odbremeniť pracovníkov od zbytočnej manuálnej práce a zároveň zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov. Nevytvára nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR.
K vplyvom na služby pre občana:

Pozitívne vplyvy sa týkajú možnosti získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie (napr. na portáli slovensko.sk) aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektmi v súkromnej sfére. Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať je ten orgán verejnej moci, ktorý bude poskytovať súčinnosť pri poskytovaní údajov uvedených v bode 7.1.1. analýzy vplyvov na služby pre občana pre banky, pobočky zahraničných bánk, telekomunikačných operátorov, poštový podnik, Slovenský pozemkový fond. Negatívne vplyvy súvisia s povinnosťami, ktoré z navrhovanej právnej úpravy vyplývajú pre Ministerstvo vnútra SR, správcu Ústredného portálu verejnej správy a správcov špecializovaných portálov v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

11.Kontakt na spracovateľa

02/2092 8243

12.Zdroje

Konzultácie s dotknutými subjektmi (NASES a Slovensko.Digital) boli uskutočnené na základe predbežnej informácie zverejnenej na slov-lex.sk Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu pod číslom PI 2018/4. Ďalej Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu dňa 02.07.2018 začal konzultácie s podnikateľskými subjektmi. Uvedené konzultácie trvali od 02.07.2018 do 31.07.2018 elektronickou formou.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

STANOVISKO KOMISIE
(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)
K NÁVRHU
ZÁKONA Č. 305/2013 Z. Z. O ELEKTRONICKEJ PODOBE VÝKONU PÔSOBNOSTI ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O E-GOVERNMENTE) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV
I. Úvod: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu dňa 22. marca 2019 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie vybraných vplyvov materiál: „Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na MSP, pozitívne vplyvy na informatizáciu, pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívno-negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov Komisia odporúča predkladateľovi doplniť bod 5. Alternatívne riešenia a bod 12. Zdroje, a to tak, aby boli v súlade s obsahovými požiadavkami Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
Stanovisko ÚPPVII: Pripomienky boli zapracované.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečený. Tento vplyv je v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikovaný na rok 2019 v sume 1 800 000 eur, na rok 2020 v sume 9 300 000 eur (z toho: ŠR 3 320 000 eur, EÚ zdroje 5 000 000 eur, spolufinancovanie 980 000 eur), na rok 2021 v sume 13 600 000 eur (z toho: ŠR 660 000 eur, EÚ zdroje 10 000 000 eur, spolufinancovanie 2 940 000 eur) a na rok 2022 v sume 19 900 000 eur (z toho: EÚ zdroje 15 000 000 eur, spolufinancovanie 4 900 000 eur). Rozpočtovo nekrytý vplyv je nulový. V analýze vplyvov je potrebné zosúladiť údaje za výdavky v riadkoch „Výdavky verejnej správy celkom“ a „Financovanie zabezpečené v rozpočte“. Komisia upozorňuje, že EÚ zdroje sú rozpočtové prostriedky, neuvádzajú sa v riadku „Iné ako rozpočtové zdroje“, je potrebné ich uviesť v riadku „Financovanie zabezpečené v rozpočte“, a to vrátane spolufinancovania.
Stanovisko ÚPPVII: Pripomienky boli zapracované.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie
s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.
Ing. Rastislav Chovanec, PhD.
predseda komisie

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Výdavky verejnej správy celkom

1 800 000

9 300 000

13 600 000

19 900 000
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
1 800 000
3 320 000
660 000
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
1 800 000
3 320 000
660 000
0
EÚ zdroje (Projekt EÚ na OpenAPI (OPII))
5 000 000
10 000 000
15 000 000
Spolufinancovanie
0
980 000
2 940 000
4 900 000
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

1 800 000

9 300 000

13 600 000

19 900 000
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
1 800 000
3 320 000
660 000
0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0


2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu a z projektu EÚ na OpenAPI v rámci OPII.




2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou presunu plánovaných výdavkov medzi rozpočtové kapitoly nových navrhnutých správcov ISVS resp. modulov a vzniku nových nákladov pri implementácii novovzniknutých požiadaviek na úpravu existujúcich a vytvorenie nových informačných systémov.
Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.
Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy sú v správe ústredných orgánov verejnej správy. Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby). K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich zo tohto zákona. Celkový popis návrhu a jeho technická realizácia je bližšie popísaná v paragrafovom znení a dôvodovej správe všeobecnej časti návrhu zákona.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby




zmena v nároku


nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)


x kombinovaný návrh


iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy


r

r + 1

r + 2

r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona zohľadnila vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.
Prehľad jednotlivých výdavkov v členení na kapitálové a prevádzkové finančné dopady v rokoch 2019 – 2021 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Cena s DPH
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
Kapitálové výdavky:
€ 1 600 000,00
€ 3 020 000,00
€ 560 000,00
€5 180 000,00
HW a SW
€ 1200 000,00
€ 700 000,00
€ 0,00
€1 900 000,00
Ostatné dopady
€ 400 000,00
€ 2 320 000,00
€ 560 000,00
€3 280 000,00
Iné prevádzkové náklady:
€ 200 000,00
€ 300 000,00
€ 100 000,00
€ 600 000,00
HW a SW
€ 200 000,00
€ 50 000,00
€ 0,00
€ 250 000,00
Aplikácie
€ 0,00
€ 250 000,00
€ 100 000,00
€ 350 000,00

Medzi hlavné dopady zmien navrhovanej novely zákona o e-Governemente, ktoré je nutné implementovať v rámci kompetencií NASES ako prevádzkovateľa ÚPVS patria:
•Zriaďovanie elektronických schránok na žiadosť orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov.
•Rozšírenie evidencie autentifikačných certifikátov v centrálnom registri.
Autentifikácia úradným autentifikátorom pre tretie strany.
Dopad § 12 ods. 6 a nasledujúcich - Zriaďovanie elektronických schránok na žiadosť orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
45 000,00
261 000,00
63 000,00
369 000,00











Je potrebné zaviesť proces zriadenia a zmeny schránky na žiadosť orgánov verejnej moci, ktoré v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom plnia úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, a to na účely plnenia ich úloh s možnosťou automatického dopĺňania údajov z referenčných registrov.
10
Zmeny na existujúcich riešeniach ÚPVS budú zahŕňať najmä úpravu integrácie ÚPVS s IS dotknutých orgánov verejnej moci, úpravu existujúcich funkcionalít ÚPVS na správu elektronických schránok.
Dopad § 22a - Rozšírenie evidencie autentifikačných certifikátov v centrálnom registri
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
200 000,00
1 160 000,00
280 000,00
1 640 000,00

Zmena sa týka rozšírenia centrálneho registra autentifikačných certifikátov o evidenciu účelu, informačného systému, programového prostriedku a aplikačného rozhrania.
Technicky bude register rozšírený o služby umožňujúce registráciu vyššie uvedených požiadaviek. Je nutné rozšíriť informácie v technických prostriedkoch prihlasovania a v rozhraniach umožňujúcich prihlasovanie tak, aby boli tieto údaje overované.
Dopad Čl. V, VI a VII - Autentifikácia úradným autentifikátorom pre tretie strany
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
155 000,00
899 000,00
217 000,00
1 271 000,00

S minimálnymi funkčnými dopadmi a to v prípade, ak existujúce údaje budú postačujúce na účely identifikácie k IS tretích strán. Vzhľadom však na očakávané zvýšenie počtu volaní služieb overenia a autentifikácie je potrebné na ÚPVS posilnenie HW a SW infraštruktúry.
Dopad § 25, odsek 7 verejne dostupné aplikačné rozhranie pre vytvorenie a podanie elektronického podania automatizovaným spôsobom.
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil dopytovo-orientovanú výzvu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, prioritná os 7. Finančné prostriedky v tejto výzv sú alokované pre subjekty verejnej správy pre splnenie si uvedenej povinnosti. Výzva je vyhlásená s alokáciou 30 mil. EUR, ktoré sa budú čerpať projektmi postupne od roku 2020 do roku 2022 s výhľadom 2023. Okrem EÚ financovania je nutné počítať so spolufinancovaním v celkovej výške takmer 10 mil. EUR.
Odôvodnenie pre odhad finančných dopadov pre HW a SW
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
1 200 000,00
700 000,00
0,00
1 900 000,00

Odhad finančných dopadov bol stanovený na základe skúsenosti s implementáciou projektu Ústredného portálu verejnej správy, rovnako ako novelizácii zákona o e-Governmente.
Rozhodujúcim faktorom pre výber metodiky pre určenie finančných dopadov bola povaha predmetu navrhovaných zmien. Z dopadov vyplýva, že je nevyhnutné ich realizovať ako projekt softvérového vývoja.
11
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bola pre určenie finančných dopadov aplikovaná metodika UCP (use-case points).
Iné prevádzkové náklady (HW a SW a Aplikácie):
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
Iné prevádzkové náklady (HW a SW a Aplikácie):
200 000,00
300 000,00
100 000,00
600 000,00
HW a SW
200 000,00
50 000,00
0,00
250 000,00
Aplikácie
0,00
250 000,00
100 000,00
350 000,00

•Výpočet finančných dopadov metodikou UCP
Základom výpočtu je re-formulácia požiadaviek obsiahnutých v návrhu novely do podoby use-case points (prípadov použitia) a ich následný odhad prácnosti. Samotný výpočet sa realizuje v nasledovných krokoch:
•Výpočet hodnoty UUCW,
•Výpočet hodnoty UAW,
•Výpočet hodnoty TCF,
•Výpočet hodnoty ECF,
•Výpočet hodnoty UCP.
Určenie predpokladaných finančných dopadov prebehlo na základe predpokladaných hodinových sadzieb expertov.
.
12
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.


Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka
Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka
Bežné výdavky (600)
200 000,00
300 000,00
100 000,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2
200 000,00
300 000,00
100 000,00

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
1 600 000
9 000 000
13 500 000
19 900 000
Vzhľadom na rozpočtové zdroje z OPII nie je možné bližšie určiť kapitálové výdavky.
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 800 000

9 300 000

13 600 000

19 900 000

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka
Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0


Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba
B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
-
-
-
-

Infraštruktúra

A – nový systém
B – zmena systému

Kód systému

Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
isvs_191
Register fyzických osôb

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona ide o rozšírenie možností používania eID, údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
Počet podnikateľských subjektov vychádza z počtu subjektov združených v Slovenskej bankovej asociácii, t. j. 25 a počtu najväčších mobilných operátorov, t. j. 4, ale vzhľadom na zoznam podnikov uvedených na webovej stránke:
https://www.teleoff.gov.sk/zoznam-

podnikov/
ich môže byť aj viac ako 100.


3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Dňa 02.07.2018 Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu začal konzultácie s podnikateľskými subjektmi k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
Termín na zaslanie stanovísk bol od 02.07.2018 do 31.07.2018 elektronickou formou na adresu
egovernment@vicepremier.gov.sk
.

Predbežná informácia k návrhu zákona bola zverejnená na stránke
https://www.slov-

lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2018/4
.

Obsahom predkladaného návrhu zákona sú zmeny v nasledovných oblastiach:
-autentifikácia
odoplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) (ďalej len “nariadenie eIDAS”), ako povinne podporovaných autentifikátorov,
o podmienenie vydania alternatívneho autentifikátora zápisom identifikátora osoby do registra fyzických osôb, alebo pridelením rodného čísla,
o legislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
-elektronické schránky
o umožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
-povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
-rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva
o umožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
-vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
-úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad
o zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti,
o úprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek),
ouľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.
Na základe emailovej komunikácie boli uskutočnené konzultácie priamo so zástupcami Slovenskej bankovej asociácie a Slovak Telekom-u. Zároveň bola na zverejnenú emailovú adresu doručená informácia ku konzultáciám od U. S. Steel Košice, s.r.o., v rámci ktorej boli predložené dve pripomienky. Pripomienky však nesúviseli s predmetom predkladaného návrhu a v uvedenom zmysle im bola zaslaná aj odpoveď.

3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že predkladaným návrhom zákona sa neukladá povinnosť podnikateľským subjektom, ale ide o oprávnenie, uvádzame náklady regulácie bez vplyvu.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že predkladaným návrhom zákona sa neukladá povinnosť podnikateľským subjektom, ale ide o oprávnenie, uvádzame náklady regulácie bez vplyvu.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že predkladaným návrhom zákona sa neukladá povinnosť podnikateľským subjektom, ale ide o oprávnenie, uvádzame náklady regulácie bez vplyvu. Z hľadiska zvýšenia efektivity poskytovania služieb navrhovaná zmena bude mať vplyv na odstránenie časovej a administratívnej záťaže na pracovníkov vo vzťahu k zabezpečeniu údajov potrebných na výkon služieb. Jej cieľom je odbremeniť pracovníkov od zbytočnej manuálnej práce a zároveň zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov. Nevytvára nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR. Odstránenie časovej záťaže súvisí s úpravou obsiahnutou v predkladanom návrhu zákona v čl. II, čl. V až čl. X. Ide o nepriamu novelizáciu zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, zákona o bankách, zákona o cenných papieroch a investičných službách, zákona o občianskych preukazoch, zákona o poštových službách a zákona o elektronických komunikáciách, ktorá umožní uľahčenie poskytovania údajov z referenčných registrov a rozšírenie možností používania eID pre vyššie uvedené subjekty súkromného práva.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa*
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
NA
0
Celkové náklady regulácie
NA
0

* nárast nákladov na jedného podnikateľa nie je možné presne vyčísliť, keďže nie sú k dispozícii údaje o počte podnikateľských subjektov, ktoré využívajú uvedené spoplatnené služby; vplyv na jedného podnikateľa je prepočítaný na všetky podnikateľské subjekty v SR.

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nie.

3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Zjednodušuje procesy a poskytovanie služieb pre podnikateľské subjekty v nadväznosti na využívanie výsledkov projektov v oblasti eGov služieb a zabezpečuje sprostredkovanie kontaktu užívateľov, občanov a podnikateľov.
Z hľadiska zvýšenia efektivity poskytovania služieb navrhovaná zmena bude mať vplyv na odstránenie časovej a administratívnej záťaže na pracovníkov vo vzťahu k zabezpečeniu údajov potrebných na výkon služieb. Jej cieľom je odbremeniť pracovníkov od zbytočnej manuálnej práce a zároveň zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov. Nevytvára nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR.

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Obsahom zmien je rozšírenie možností používania eID a údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond. Navrhuje sa umožniť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie napr. na portáli slovensko.sk.
Cieľom týchto úprav je pokračovať vo využívaní výsledkov projektov v oblasti eGov služieb aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektmi v súkromnej sfére.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Nie
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Navrhuje sa umožniť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie (napr. na portáli slovensko.sk) aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektmi v súkromnej sfére. Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať je ten orgán verejnej moci, ktorý bude poskytovať súčinnosť pri poskytovaní údajov uvedených v bode 7.1.1. pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (§ 34e), Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 23a ods. 2), Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 89), Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 99), Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov (§ 15), Zákon č. 324/2011 Z .z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 11), Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (§ 43 a § 56).
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikační operátori, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Možnosť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok ako v eGov službách pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
Nepriamy vplyv (popíšte)
Žiadny.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

20
Zníženie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Nemá vplyv
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Úspora času vo vzťahu k rýchlejšiemu a jednoduchšiemu získavaniu údajov z eID a registra fyzických osôb pre subjekty, ktoré budú poskytovať služby a zároveň úspora času vo vzťahu k občanom z tých istých dôvodov.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Občania podávajúci žiadosť o poskytnutie služby od subjektov, ktorými sú banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikační operátori, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Nové povinnosti návrhom nevznikajú.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Návrhom nezaniká žiadna povinnosť.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Vo vzťahu k povinnostiam, ktoré vyplývajú z navrhovanej právnej úpravy ide o Ministerstvo vnútra SR, správcu Ústredného portálu verejnej správy a tie orgány verejnej moci, ktoré majú zriadené špecializované portály v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)

21
Nová povinnosť uvedená v § 25 ods. 7 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa týka správcu Ústredného portálu verejnej správy a správcov špecializovaných portálov v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Nezanikajú žiadne existujúce povinnosti.

22
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)
Čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014), gestor Národný bezpečnostný úrad
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1501 z 8. septembra 2015 o rámci interoperability podľa článku 12 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 235, 9.9.2015), gestor Národný bezpečnostný úrad
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
Judikatúra Súdneho dvora EÚ sa priamo nedotýka predkladaného návrhu zákona.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
Nebolo začaté konanie.
23
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplne
24
B.Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 2 (§ 3)
Navrhovaná úprava reflektuje na vypustenie inštitútu súboru znakov, ktorý sa v minulosti prideľoval, a nadväzne na to sa navrhujú upraviť ustanovenia o identifikátore osoby.
K bodu 3 (§ 5 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 4 (§ 6 ods. 3)
Pôvodne bol ÚPVS ako jednotné prístupové miesto ku všetkým službám verejnej správy ustanovený v zákone č. 275/2006 Z. z. Zmenou sa sleduje priblíženie sa k stratégiám a akčným plánom e-Governmentu Európskej komisie, kde napríklad publikovanie služieb e-Governmentu cez jeden národný prístupový bod platí pre všetky služby, nielen služby výkonu verejnej moci.
K bodu 5 (§ 7 ods. 1):
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 6 a 7 (§ 10a):
Navrhované zmeny v úprave vládneho cloudu vyplynuli z potreby zabezpečiť nepretržitý súlad poskytovaných služieb so štandardmi pre informačné systémy verejnej správy, čo bolo dôvodom na doplnenie doby platnosti ich zápisu, spojenej s potrebou opätovného posúdenia splnenia týchto požiadaviek. Opätovné posúdenie bude viazané aj na zmenu podstatných parametrov, bez zmeny funkčnosti služby. Pôjde napríklad o zmenu v parametroch SLA (dohoda o úrovni poskytovanej služby) pre danú službu, ktoré sa pri zápise uvádzajú v žiadosti a majú dopad najmä na dostupnosť služby a odozvu pri riešení incidentov a výpadkov pri jej poskytovaní.
Na účely plnenia koordinačných a riadiacich úloh v oblasti informatizácie sa navrhuje doplniť povinnosť orgánov verejnej moci informovať úrad podpredsedu vlády o tom, aké vládne cloudové služby využívajú. Tieto údaje prispejú k lepšiemu riadeniu a využívaniu katalógu vládnych cloudových služieb, pričom sa budú poskytovať elektronicky, bez záťaže pre konkrétne orgány verejnej moci.
K bodu 8 (§ 11 ods. 3):
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 9 a 10 (§ 12 ods. 4 a 5):
Navrhuje sa umožniť zriaďovanie elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18. rokov veku. Dôvodom je snaha o rozšírenie možnosti používania elektronickej schránky aj pre túto skupinu osôb. Zároveň najneskôr v období „strednej školy“, t. j. vo veku do 18. rokov by mal každý nadobudnúť praktické zručnosti zvládania základných životných situácií vrátane interakcie s verejnou správou. Elektronický občiansky preukaz, ktorý je primárnym nástrojom na prístup do elektronickej schránky, sa vydáva po dovŕšení 15. roku veku, preto považujeme za vhodné v tomto čase aj plošne vytvárať elektronické schránky pre fyzické osoby.
K bodu 11 (§ 12 ods. 6):
Navrhuje sa doplniť znenie § 12 ods. 6 o ustanovenie regulujúce zriaďovanie elektronických schránok, a to formou ich zriadenia aj na základe žiadosti príslušného orgánu verejnej moci,
25
ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu potrebnú na plnenie jeho zákonných úloh. Vzhľadom na charakter úloh, ktoré plní Slovenská informačná služba v súlade so zákonom NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, a to najmä v súvislosti s § 11 ods. 9 až 11 citovaného zákona je nevyhnutná vzájomná súčinnosť správcu modulu elektronických schránok so Slovenskou informačnou službou v procese zriaďovania elektronických schránok využívaných na plnenie úloh Slovenskej informačnej služby v rámci jej pôsobnosti.
K bodu 12 (§ 13 ods. 4):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodu 13 (§ 13 ods. 8):
Doplnenie súvisiace so zriadením elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18. rokov veku.
K bodu 14 (§ 14 ods. 1):
Navrhuje sa nahradiť doterajší text všeobecným ustanovením, ktoré umožní prístup do deaktivovanej schránky každému, komu bolo udelené oprávnenie na disponovanie s jej obsahom.
K bodu 15 (§ 14 ods. 2):
Vzhľadom na skutočnosť, že orgány verejnej moci iné ako služobné úrady Zboru väzenskej a justičnej stráže nemajú vo väčšine prípadov vedomosť o doručovaní osobe, ktorá je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, navrhuje sa, v záujme majiteľa schránky, predchádzať prípadom neúčinnosti elektronického doručenia deaktiváciou schránky na základe žiadosti zaslanej príslušnými ústavmi na výkon väzby alebo trestu odňatia slobody. Okrem uvedenej zmeny sa explicitne vylučuje možnosť deaktivácie elektronickej schránky na žiadosť, ak ide o orgán verejnej moci.
K bodu 16 (§ 14 ods. 5):
Doplnenie súvisiace so zriadením elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18. rokov veku.
K bodu 17 (§ 17 ods. 1):
Spresňujúca úprava, ktorej cieľom je zamedziť nežiaducemu výkladu, že kontrola nespadá pod výkon verejnej moci podľa tohto zákona. Explicitne sa navrhuje doplniť text, že ide len o také úkony, ktoré sú vykonávané priamo v kontrolovanom či dohliadanom subjekte, teda mimo priestorov orgánu verejnej moci.
K bodom 18 a 19 (§ 19 ods. 4 a 5):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodom 20 a 21 (§ 21):
Navrhuje sa zjednotiť dnes na rôznych miestach upravené nástroje autentifikácie a ustanoviť, že všetky z nich sú autentifikátorom a dajú sa, v rozsahu zákonom upravenom, použiť na autentifikáciu. Ide svojho druhu o legislatívno-technickú úpravu, ktorá všetky nástroje podriaďuje pod všeobecný režim autentifikácie.
Zároveň sa dopĺňa ako autentifikátor aj prostriedok elektronickej identifikácie, vydaný v rámci schémy elektronickej identifikácie, ktorý je uvedený v zozname podľa nariadenia eIDAS, keďže
26
priamo z tohto nariadenia vyplýva povinnosť umožniť použitie týchto nástrojov na autentifikáciu v členskom štáte EÚ.
K bodu 22 (§ 21 ods. 6):
Na podporu možnosti rozšírenia rôznych autentifikačných mechanizmov rezortných portálov sa umožňuje rozšíriť používanie autentifikačných nástrojov aj na ústredný portál. Zmyslom ustanovenia je umožniť prihlasovanie sa na ústredný portál viacerými autentifikačnými nástrojmi. Táto možnosť sa predpokladá využívať najmä v rezortoch, kde osobitné predpisy ustanovujú osobám povinnú elektronickú komunikáciu, ako napríklad pri právnických povolaniach či vo vzťahu k finančnej správe.
K bodom 23 až 25 (§ 22 ods. 3 až 6):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodom 26 až 28 (§ 22a až 22b):
Okrem legislatívno-technických úprav súvisiacich so zjednotením ustanovení o autentifikácii, sa navrhuje zjednodušiť zákonnú úpravu autentifikačných certifikátov a doplniť ju o ustanovenie uľahčujúce autentifikáciu pri prístupe cez OpenAPI. Zjednodušenie úpravy vychádza z aplikačnej praxe a z vývoja používania autentifikačných certifikátov a ich registra. Ustanovenia, ktoré sa časom ukázali obsolétne sa navrhuje vypustiť a naopak doplniť rozsah evidencie o údaje, ktoré umožnia vykonávanie autentifikácie najmä pri automatizovanom prístupe s použitím OpenAPI. Týmto spôsobom sa umožní s certifikátom poskytovateľa konkrétnej služby vykonať autentifikáciu v mene osôb, ktoré túto službu využívajú.
K bodom 29 až 33 (§ 23):
Zmeny v právnej úprave autorizácie sledujú dva ciele. Prvým je posilnenie dôveryhodnosti použitých autorizačných prostriedkov tým, že sa na účely úradne osvedčeného podpisu bude môcť použiť len kvalifikovaný elektronický podpis a nie pečať a na účely zachovania „overiteľnosti“ sa budú pripájať kvalifikované časové pečiatky k podpisu na strane OVM všade tam, kde v podaniach absentujú. Dôvodom je najmä snaha „personalizovať“ autorizáciu tam, kde nahrádza úradné osvedčenie (teda neumožniť použitie systémových prostriedkov ale vyžadovať „manuálne podpísanie“ danou osobou) a tiež zabezpečiť, aby autorizované podania, ktoré neobsahujú časovú pečiatku, boli dlhodobo overiteľné z hľadiska platnosti ich autorizácie.
Druhou oblasťou je zavedenie povinnej autorizácie v súlade s nariadením eIDAS (teda zároveň kvalifikovaným elektronickým podpisom a aj kvalifikovanou elektronickou pečaťou, s pripojením časovej pečiatky) tam, kde ide o úkony (dokumenty), ktoré majú byť použité mimo územia Slovenskej republiky. Zmyslom je, aby najmä v členských krajinách EÚ boli takto autorizované dokumenty použiteľné, resp. aby ich autorizácia spĺňala podmienky, ktoré sú spoločné pre celú EÚ.
K bodu 34 (§ 25 ods. 7):
Predmetné doplnenie smeruje k podpore OpenAPI (Open Application Program Interface) vo vzťahu k službám e-Governmentu. OpenAPI je verejne dostupné aplikačné programovacie rozhranie, ktorým je možné pre autorizovaného používateľa pracovať s elektronickou službou pomocou vlastných softvérových aplikácií.
Navrhnuté doplnenie vychádza z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a z priority Multikanálový prístup a jeho zmyslom je uložiť povinnosť zverejňovať aj komunikačné rozhrania na automatizovanú komunikáciu pri podávaní podaní všade tam, kde sa takéto podávanie umožňuje cez užívateľské rozhranie, manuálne. Cieľom je dosiahnuť stav,
27
kedy bude „nad službami štátu“ možné budovať nástroje automatizovaného využívania týchto služieb a nielen zjednodušiť, ale aj rozšíriť možnosti komunikácie občana a podnikateľa so štátom.
K bodu 35 (§ 28 ods. 3):
Vzhľadom na existujúcu prax, upravenú výnimkou pre súdy v zákone o súdoch, ktorej aplikácia nespôsobuje problémy, sa navrhuje aj na všeobecnej úrovni umožniť „pripájanie doložiek“ k elektronickým úradným dokumentom aj inak, ako len spoločnou autorizáciou. Týmto iným spôsobom má byť orgánom verejnej moci zvolená jednoznačná identifikácia úradného dokumentu a „doložky“ k nemu.
Na účely centrálneho doručovania podľa § 31a platí, že ak sa v elektronickej úradnej správe nachádza úradný dokument spoločne autorizovaný s tzv. doložkou právoplatnosti/vykonateľnosti, vyhotovuje sa k nim na účely listinného rovnopisu len jedna doložka o autorizácii.
K bodu 36 (§ 31a ods. 12):
Legislatívno-technická úprava, spresňujúca spôsob, akým sa má listinná podoba doručovaného dokumentu vyhotoviť.
K bodu 37 (§ 33 ods. 4):
Navrhuje sa doplniť možnosť rozhodovať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu v prípade, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že z technických dôvodov elektronické úradné správy do elektronickej schránky neboli doručené. Ide najmä o prípady technických porúch a výpadkov, s cieľom neprenášať aj tento ich následok na adresáta správy.
K bodu 38 (§ 35 ods. 3):
Medzi osoby oprávnené vykonávať zaručenú konverziu sa navrhuje doplniť Slovenský pozemkový fond, a to pokiaľ ide o zaručenú konverziu dokumentov na účely výkonu jeho činnosti. Dôvodom je snaha o elektronizáciu procesov Slovenského pozemkového fondu v spojení so zavedením povinnej elektronickej komunikácie od 1. januára 2020, ako sa navrhuje v čl. II.
K bodom 39 až 43 (§ 37 a 39):
V oblasti zaručenej konverzie sa navrhuje zjednotiť osvedčovacie doložky ustanovením ich vzoru, čo prispeje k jednoduchšej identifikácii a používaniu výstupov zaručenej konverzie.
Rovnako sa navrhuje explicitne vyjadriť skutočnosť, že orgán verejnej moci nie je povinný vykonávať zaručenú konverziu vždy len svojimi prostriedkami, ale môže túto činnosť zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby, na to oprávnenej.
Navrhuje sa tiež uložiť povinnosť orgánom verejnej moci používať centrálnu evidenciu záznamov o zaručenej konverzii vždy predtým, ako pri výkone verejnej moci vykonajú úkon s použitím konvertovaného dokumentu. Zabezpečí sa tak aktívne zisťovanie súladu údajov v predloženom dokumente a v evidencii záznamov o zaručenej konverzii a tým zníženie rizika použitia neplatných či v rozpore so zákonom konvertovaných dokumentov. Samotná evidencia je plánovaná v on-line režime, resp. pri hromadných, či veľkých množstvách konverzií v režime nahrávania údajov raz denne, čím sa zabezpečí jej aktuálnosť pre potreby orgánov verejnej moci.
V nadväznosti na rozvoj hromadnej konverzie a nahrádzanie manuálnych postupov kontroly dokumentov a výkonu konverzie automatizovanými postupmi sa navrhuje explicitne ustanoviť, že takéto nahradenie je možné a zároveň, aby boli zachované záruky bezpečnosti a integrity
28
procesu, vyžadovať znalecké osvedčenie zvoleného postupu tam, kde sú manuálne postupy úplne nahradené strojovými.
K bodom 44 až 50 (§ 40 až 48):
V časti o úhradách orgánom verejnej moci sa navrhujú vypustiť ustanovenia o akreditovaných platiteľoch a ponechať len úpravu pre platby prostredníctvom IOM. Dôvodom je skutočnosť, že od času zavedenia úpravy akreditovaných platiteľov sa v oblasti úhrad orgánom verejnej moci v praxi presadilo riešenie platieb cez tzv. systém eKolku a ustanovenia o akreditovaných platiteľoch sa stali prakticky obsolentnými. Zároveň platí, že uvedenou zmenou sa tzv. eKolok nestáva jediným platobným nástrojom pre IOM – rozsah platobných nástrojov pre IOM zostáva nezmenený.
K bodu 51 (§ 49 ods. 2):
Nadväzne na zmenu v zákone o hlásení pobytu občanov sa navrhuje explicitné doplnenie, že zdrojové registre (teda napr. aj obchodný register) budú môcť na technickej úrovni evidovať identifikátor cudzinca bez pobytu, zapísaného v registri fyzických osôb, viazať ho na tohto cudzinca, túto väzbu udržiavať a poskytovať ju referenčnému registru a všetci, ktorí budú referenčný údaj používať budú môcť cudzinca takto identifikovať. To platí aj na identifikáciu pri opravách údajov a stotožnení zapísaných subjektov podľa zákona o e-Governmente.
K bodu 52 (§ 55 ods. 2):
V oblasti spôsobu poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci sa navrhuje upustiť od výlučnej formy elektronického odpisu a umožniť aj využitie iných spôsobov zabezpečenia integrity v prípadoch, kedy sa komunikuje cez systém IS CSRÚ. Keďže v prípade IS CSRÚ je integrita zabezpečená inými systémovými prostriedkami, nie je naďalej nutné zotrvávať na dodržaní podmienok vydávania elektronických odpisov.
K bodom 53 a 54 (§ 56):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v Štvrtej časti zákona (akreditovaný platiteľ).
K bodu 55 (§ 56):
Z dôvodov vychádzajúcich z aplikačnej praxe sa navrhuje vypustiť subjektívna lehota na uloženie sankcie a ponechať len lehotu objektívnu.
K bodom 56 a 57 (§ 59 ods. 1):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v oblasti konverzie a zavádzaním centrálneho doručovania.
K bodom 58 a 59 (§ 59 ods. 1 a 2):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodu 60 (§ 60d):
Navrhuje sa posunúť dátum zriadenia centrálnej evidencie záznamov o konverzii, aby sa tým poskytlo dostatočné časové obdobie pre osoby, vykonávajúce konverziu, na prípravu používania evidencie, s tým súvisiace úpravy programových nástrojov a na integráciu s novou evidenciou.
K bodu 61 (§ 60h a 60i):
29
V nadväznosti na navrhované zmeny v zriaďovaní elektronických schránok, zverejňovaní nových služieb na ÚPVS, sprístupňovaní OpenAPI a zmenách v autorizácii sa navrhujú ustanoviť primerané prechodné obdobia na ich zavedenie do praxe.
Vzhľadom na rôznorodosť v kvalite a spôsobe vedenia existujúcich „lokálnych“ evidencií sa povinnosť overovať údaje v centrálnej evidencií vykonaných zaručených konverzií ukladá s účinnosťou od jej zriadenia a nebude sa aplikovať na dokumenty, zaručene konvertované pred jej zriadením. Dôvodom je, aby sa v praxi predišlo možným problémom s overením dokumentu, ktorý bude spôsobený výlučne nekvalitou existujúcich „lokálnych“ evidencií.
K čl. II:
Navrhované úpravy majú za cieľ napomôcť k elektronizácii procesov Slovenského pozemkového fondu. Keďže pozemkový fond nevykonáva pôsobnosť spadajúcu pod definíciu výkonu verejnej moci elektronicky, nevzťahujú sa naň ustanovenia zákona o e-Governmente priamo. Navrhuje sa preto využiť možnosť podľa § 2 ods. 5 zákona o e-Governmente a explicitne upraviť jeho použitie aj na komunikáciu smerom k pozemkovému fondu a na elektronické doručovanie písomností, ako aj na automatizované získavanie údajov, ktoré sú pre činnosť pozemkového fondu nevyhnutné.
Rozsah povinnej elektronickej komunikácie sa navrhuje ustanoviť na právnické osoby a podnikateľov, pričom odklad účinnosti tejto povinnosti má slúžiť na prípravu na takýto typ komunikácie, a to tak na strane osôb súkromného práva, ako aj na strane pozemkového fondu.
K čl. III:
K bodom 1 až 3:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v Štvrtej časti zákona o e-Governmente (akreditovaný platiteľ).
K bodu 4:
Od 16. februára 2019 sa v členských štátoch EÚ začne uplatňovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012. Uvedené nariadenie odstraňuje pre niektoré verejné listiny požiadavku vyššieho overenia a podobnej formálnej náležitosti. Pre niektoré druhy verejných listín odstraňuje aj požiadavku povinného súdneho prekladu verejnej listiny vydanej v členskom štáte EÚ ako napríklad listiny týkajúce sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu) Namiesto súdneho prekladu vybranej verejnej listiny boli vypracované viacjazyčné štandardizované formuláre ako pomôcka pre preklad verejnej listiny, ktorej jazyku nerozumie orgán, ktorému sa listina v cudzine predkladá. Nariadenie nebráni členskému štátu, aby určil poplatok za vydanie viacjazyčného štandardného formulára, ktorý však nemá presiahnuť administratívne/výrobné náklady (čl. 11 nariadenia). Formuláre sú prílohou nariadenia a sú dostupné na Európskom portáli elektronickej justície. Na tento účel sa navrhuje zavedenie nového súdneho poplatku po vzore súdneho poplatku podľa položky 24aa.
K čl. IV:
K bodu 1 (§ 7 a § 12):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v Štvrtej časti zákona o e-Governmente (akreditovaný platiteľ).
30
K bodom 2 a 3 (§ 10):
Navrhuje sa, aby tie poplatky a preplatky, ktoré nie je možné podľa existujúceho ustanovenia zákona vrátiť, a ani ich použiť na iný účel, keďže ich suma neprevyšuje 1,70 eura, boli nielen po účinnosti novely tohto zákona, ale aj podľa doterajších predpisov príjmom toho rozpočtu (štát, obec, VÚC), podľa toho, komu rozpočtový príjem z príslušného poplatku alebo preplatku prináleží. Legislatívno-technická pripomienka k poznámke pod čiarou 7c) smeruje k aktualizácii vecného právneho predpisu.
K bodu 4 (§ 19m):
Prechodné ustanovenie k úprave v bode 2 (§ 10).
K čl. V:
K bodu 1:
Doplnenie súvisiace so zmenami v čl. V až IX.
K bodu 2:
Navrhuje sa, aby technický identifikátor ako jednoznačný identifikačný atribút pre cudzinca bez pobytu zapísaného v registri fyzických osôb bolo možné na účely zákona o e-Governmente použiť aj ako identifikátor osoby, a to pri komunikácii medzi dvomi IS. To znamená, že ho bude možné získavať a používať na jednoznačnú identifikáciu osoby napr. pri zriadení schránok a túto väzbu ďalej udržiavať.
K čl. VI až X:
Obsahom zmien je rozšírenie možností používania eID a údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre banky, pobočky zahraničných bánk, poštové podniky a telekomunikačných operátorov. Navrhuje sa umožniť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie napr. na portáli slovensko.sk.
Cieľom týchto úprav je pokračovať vo využívaní výsledkov projektov v oblasti eGov služieb aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektami v súkromnej sfére.
Návrh odzrkadľuje požiadavky jednotného centralizovaného prístupu do relevantných systémov prevádzkovaných ministerstvom vnútra (evidencia občianskych preukazov a register fyzických osôb). Prístup k dátam je centralizovaný a implementácia vychádza z predpokladu čo najširšieho možného využitia už existujúcich komunikačných rozhraní, čo má za následok kratší časový úsek možného nasadenia do prevádzky. Návrh tiež predpokladá možnosť využiť existujúce overovacie mechanizmy a predpokladá aj možnosť využitia existujúcich nástrojov v IT systémoch ministerstva vnútra, poskytujúcich služby overenia osobných dokladov.
V nadväznosti na navrhované zmeny sa v prípade poštového podniku tiež navrhuje upraviť rozsah spracúvaných údajov na účely overovania totožnosti pri poskytovaní poštových služieb.
K čl. XI:
Navrhuje sa delená účinnosť návrhu zákona, keďže ustanovenie čl. I bod 60 má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, vo vzťahu k elektronizácii komunikácie Slovenského pozemkového fondu a vo vzťahu k povinnosti zverejňovania OpenAPI sa navrhuje ustanoviť potrebnú legisvakančnú lehotu a zvyšné časti návrhu zákona majú nadobudnúť účinnosť 1. júla 2019.
31
Bratislava, 17. apríla 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Richard Raši v. r.
podpredseda vlády
Slovenskej republiky
pre investície a informatizáciu

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách

K predpisu 351/2011, dátum vydania: 22.10.2011

1

DOVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ÈAS

1. Doterajšia právna úprava

Z ákladné pravidlá podnikania v sektore elektronických komunikácií, v rátane štátnej regulácie, sú na Slovensku uplatňované od roku 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len 'zákon'), ktorý nahradil dovtedajší telekomunikácií regulačný rámec.

Základným poslaním zákona bola transpozícia regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý obsahuje súbor piatich smerníc Euró pskeho parlamentu a Rady Smernica Európskeho p arlamentu a Rady č. 2002/21/EC zo 7. 3. 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (Rámcová smernica), Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady č. 2002/20/EC zo 7. 3. 2002 o oprávnení na elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/EC zo 7. 3. 2002 o prístupe k elektronickým komunikačným sieť am a pridruženým prostriedkom a o ich prepojení (Prístupová smernica ), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/EC zo 7. 3. 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej slu žbe), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/EC z 12. 7. 2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). .

Zákon priniesol do sektora elektronických komunikácií významné zmeny. Regulácia v sektore elektronických komunikácií sa stala technologicky neutrálna, začali sa uplatňovať zhodné regulačné pravidlá jednotným spôsobom na všetky elektronické komunikačné siete a služby a odstránili sa všetky prekážky podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré bránili nov ým subjektom vstupu na národný trh. Regulácia zabezpečila všetkým účastníkom elektronického komunikačného trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie efekt ívnej hospodárskej súťaže, pričom všetci účastníci trhu sú regulovaní rovnakým spôsobom.

Z regulácie sa vylúčila obsahová stránka poskytovaných služieb, napr. v podobe textu, obrazu alebo zvuku, v súlade s právom Európskej únie. Tento zákon teda vylučuje služby, ktoré poskytujú obsah. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi obsahom ako prenášanou informáciou prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ku koncovému užívateľovi a obsahom, ktorý niekto vytvorí a šíri prostredníctvom sietí elektronický ch komunikácií. Z definície elektronických komunikácií (§ 1 ods. 4) jasne vyplýva, že ide o prenos informácií bez ohľadu na druh prenášaného obsahu, či už ide napríklad o text, obraz alebo zvuk.

V popredí všetkých zmien bol posun v chápaní sektora telekomunikácií k novému sektoru elektronických komunikácií. Elektronické komunikácie sa stali novým pojmov v slovenskom práve, ktorý sa prevzal z asquis. Išlo o formálne uznanie dopadu technologického a trhového vývoja v predtým oddelených 'klasických' telekomunikačných sieťach, v sieťach pre rozhlasové a televízne vysielanie a informačných technológiách.

Zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2004 a do roku 2010 bol niekoľkokrát novelizovaný.

2. Reforma regulačného rámca Európskej únie z roku 2002

Podstatnou črtou regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 sú pravidelné kontroly a revízie smerujúce k efektívnejšej regulácii elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb s cieľom posilniť motiváciu podnikov na investovanie do infraštruktúry elektronických komunikácií, podporiť inovácie otvorenosťou pravidiel pre nové technoló gie, integrovať spoločný trh aplikáciou rovnakých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ a podporovať cezhraničné služby.

Základným princípom regulácie elektronických komunikácií je postupný prechod od sektorovo zameranej regulácie k pravidlám hospodárskej súťaže, teda postupným prechodom od regulácie trhu ex ante k regulá cii ex post, keď bude význam regulačných činností postupne ustupovať, zasahovať sa bude len minimálne v prípadoch, kedy jednotlivé trhy elektronických komunikácií nebudú dostatočne konkurenčné.

V tomto duchu sa pripravila revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002, ktorá začala publikáciou návrhov v roku 2007. Predstavovala hlavný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a široko dostupnej informačnej spoločnosti.

Reforma, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2009, sa premietla do dvoch Tretím dokumentom je Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zria ďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad. smerníc:

–Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služ ieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovedný mi za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

–Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby.

Obsah reformy, ktorý sa premietol do vyššie uvedených smerníc, má umožniť občanom členských štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunika čných služieb, posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb, podporiť investície do nových komunikačných infraštruktúr, najmä uvoľnen ím frekvenčného spektra pre mobilné širokopásmové služby, vytvoriť podmienky na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, hlavne z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.

Jednou z priorít je ochrana súkromia občana. Mená, e-mailové adresy, informácie o bankových účtoch zákazníkov elektronických komunikačných služieb a zákazníkov poskytovateľ ov pripojenia na internet, najmä údaje o každom volaní a prístupe na internet sa musia udržiavať tak, aby sa nemohli dostať náhodou alebo úmyselne do nepovolaných rúk. Prevádzkovatelia elektronických komunika čných sietí musia reagovať na povinnosti, ktoré sa týkajú spracúvania a ukladania týchto údajov. Nové pravidlá zavádzajú povinné oznamovanie narušenia osobných údajov. Znamená to, že prevá dzkovatelia sú povinní informovať príslušné úrady a svojich zákazníkov o tých bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú ich osobné údaje. Takto sa vytvára lepší predpoklad na vyšš iu ochranu osobných údajov u prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí. Okrem toho sa sprísňujú pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov, napr. používanie 'cookies' a podobných prostriedkov. Užívatelia internetu budú lepš ie informovaní o 'cookies' a o tom, čo sa deje s ich osobnými údajmi a zároveň budú môcť ľahšie vykonávať kontrolu svojich osobných údajov.

Z hľadiska reformy má význam aj vydanie nového odporúčania o relevantných trhoch zo 17. 12. 2007, ktoré nahradilo odporúčania Európskej komisie z 11. 2. 2003 č. 2003/311/ES. Novým odporúčaním sa zniž uje počet pôvodných 18 relevantných trhov na sedem (jeden maloobchodný a šesť veľkoobchodných), ktoré sú predmetom pravidelných analýz národného regulátora, ktorým je Telekomunikačný ú rad Slovenskej republiky (ďalej len 'úrad'), na ktorých sa uplatňuje regulácia ex ante.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách formou novely, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné zač leniť do tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu sa navrhuje prijatie nového zá kona pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len 'návrh zákona').

V súlade s reformou regulačného rámca z roku 2009 návrh zákona v porovnaní s existujúcim právnym rámcom dopĺňa prípadne upravuje najmä:

-definičnú časť s ohľadom na technologický vývoj v sektore elektronických komunikácií,

-rozšírenie kompetencií úradu pri ukladaní regulačných povinností a vo vzťahu k Euró pskej komisii a Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie ,

-ciele a základné princípy regulácie elektronických komunikácií v súvislosti so zvyšovaním pr ávnej istoty subjektov pôsobiacich v tomto sektore, prehlbovaním vnútorného trhu a zvyšovaním výhod z využívania moderných technológií pre užívateľov so zdravotným postihnutím,

-správu frekvenčného spektra s ohľadom na prehĺbenie zásady technologickej neutrality a neutrality služ ieb, s dôrazom na využívanie frekvenčného spektra na základe všeobecných povolení na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb,

-zavedenie možnosti zrušenia alebo odobratia pridelených frekvencií, najmä v prípade ich nevyuží vania, aby nebola trvalo blokovaná časť frekvenčného spektra,

-prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania a národným číslam tiesňový ch volaní,

-prenositeľnosť telefónnych čísel s ohľadom na rozšírenie tejto povinnosti z verejnej telefó nnej služby na verejnú elektronickú komunikačnú službu,

-vypustenie povinnosti poskytovať službu prenájmu okruhov v rozsahu minimálneho súboru prenajímaný ch okruhov z dôvodu už existencie efektívnej súťaže na tomto trhu,

-zavedenie novej povinnosti funkčného oddelenia ako poslednej inštancie,

-náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb a zverejň ovanie informácií pre užívateľov,

-čiastkové povinnosti v rámci univerzálnej služby s ohľadom na ich spresnenie v súvislosti s technologickým vývojom, bez dopadu na ich rozsah,

-kvalitu služby, hlavne s ohľadom na kompetenciu úradu stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služieb,

-zabezpečenie ochrany osobných, prevádzkových a lokalizačných údajov a dôvernosť komunikácie s cieľom vytvoriť postupy na vybavovanie žiadostí o prístup oprávnených osôb k osobným údajom užívateľov, stanoviť postup v prípade narušení bezpečnosti osobných údajov a zavedenie princí pu opt-in ,

-bezpečnosť a integritu verejných elektronických komunikačných sietí a služieb.

Okrem implementácie revidovaného regulačného rámca pre elektronické komunikácie návrh zákona zohľadňuje aj zistenia a skúsenosti úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zá kona v praxi. Okrem upresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, sprá vnych deliktov, by mal predkladaný návrh vyriešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.

Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa týmto zákonom ruší.

B. Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie návrhu zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti.

Znenie definuje základný pojem úpravy zákona, ktorým sú elektronické komuniká cie. Ide o pojem prvý krát použitý Európskou komisiou v dokumente z roku 1999. Jeho zavedenie súvisí so zbližovaním tradičných telekomunikačných služieb, ako je telefónna služ ba, s programovou ponukou vysielania a retransmisie a službami poskytovanými prostredníctvom siete Internet. V tomto kontexte elektronické komunikácie znamenajú výmenu a prenos informácií vo forme textu, obrazu, zvuku prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.

Z pôsobnosti zákona je vylúčená obsahová stránka poskytovaných elektronických komunikačných služieb, t.j. najmä obsah rozhlasového a televízneho vysielania a poskytovanie obsahu prostredníctvom Internetu.

Zavádza sa legislatívna skrátka 'signál' ako technické vyjadrenie prenosu informácií v elektronických komunikačných sieťach bez ohľadu na to, či ide o text, obraz alebo zvuk, najmä s ohľadom na defin ície technických pojmov použitých v návrhu zákona.

K § 2 až 5

V návrhu ustanovení sú definované základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné na úpravu celého textu zákona. Systémovo sú rozdelené do š tyroch paragrafov na okruhy týkajúce sa elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, zariadení elektronických komunikácií a subjektov pôsobiacich na trhu elektronick ých komunikácií vrátane užívateľov služieb. V porovnaní s platným zákonom sa niektoré definície pojmov dopĺňajú, upresňujú alebo ruš ia. Medzi kľúčové patria:

-pridružené prostriedky - spresňuje sa vymedzenie obsahu jedného z kľúčových pojmov návrhu zákona tým, že zahàňajú okrem iného budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody, sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky. Spresnenie definície vyplýva z potreby odstrániť nejasnosti v implementačnej praxi zákona, najmä z hľadiska ukladania povinností týkajúcich sa prístupu k zariadeniam alebo elektronickým komunikačným službám iným podnikom a využívania cudzích nehnute ľností v súvislosti s podporou hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre;

-pridružené služby – je to nová definícia, ktorá definuje samostatnú kategóriu pridružených prostriedkov. Táto definícia predstavuje ď alší stupeň rozpracovania pojmu pridružené prostriedky s cieľom spresniť vymedzenie obsahu tohto pojmu. Ako príklady pridružených služieb sa uvádzajú služby identity, lokalizácie a prítomnosti. Naprí klad službu identity (calling line identity - CLI) poskytuje väčšina prevádzkovateľov siete takým spôsobom, že pri uskutočňovaní volania sa súčasne vysiela aj telefónne číslo volajúceho koncovéh o zariadenia. Služba lokalizácie umožňuje určiť polohu koncového zariadenia. Služba prítomnosti môže signalizovať , či je koncové zariadenie v aktívnom, resp. neaktívnom stave; v prípade aktívneho stavu je koncový užívateľ schopný okamžite prijať informáciu;

-elektronická komunikačná sieť – podstatným doplnením tejto definície je zdôraznenie sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne. Ide o prenosové médiá, napr. medené vedenia a optické vlákna;

-verejná telefónna služba - definícia zodpovedá zásade neutrality technológie a je v súlade s vývojom technológií. Verejnú telefónnu službu charakterizujú tieto definičné prvky: je určená na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštá tnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technoló gii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplik ácií s postupným výberom možností na webovej stránke, nie je verejnou telefónnou službou. Verejné telefónne služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne užívateľ om so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service). Nepriame poskytovanie verejnej telefónnej služby m ôže zahàňať situácie, v ktorých vytvorenie volania prebieha prostredníctvom voľby alebo predvoľby podniku, alebo v ktorých poskytovateľ služby opätovne predáva alebo preznačuje verejne dostupné telefó nne služby, ktoré poskytuje iný podnik;

-volanie – definícia volania nie je viazaná na verejnú telefónnu službu, ale na verejnú elektronickú komunikačnú službu, ktorá umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu. Definícia tak v sebe zahàňa aj IP telefóniu (Voice Over IP).

-v porovnaní s pôvodným zákonom sa ruší pojem verejná telefónna sieť, ktorá konvergenciou sietí stratila svoje pôvodné osobitné postavenie medzi elektronickými komunikačnými sieťami.

K § 6 a 7

Ustanovenia § 6 a 7 definujú povinnosti orgánov štátnej správy vyplývajúce z návrhu zákona s dôrazom na postavenie úradu ako nezávislého regulačného orgánu v oblasti elektronických komunikácií.

Pôsobnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

-explicitne zdôrazňuje potrebu dodržiavať záväzky vyplývajúce z členstva SR v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU), ktorá je medzivládnou odbornou organizáciou pridruž enou k OSN,

-zdôrazňuje potrebu koordinácie politík súvisiacich s efektívnym využívaním frekvenčného spektra pri harmonizá cii podmienok prístupu k spektru a uľahčeniu jeho dostupnosti v záujme vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií a pri zohľadnení úlohy frekvenčného spektra pre ciele v kultú rnej rôznorodosti, plurality médií a sociálnej a územnej súdržnosti.

Zavedením legislatívnej skratky 'členský štát' sa zjednocuje terminoló gia pre subjekty so sídlom alebo adresou v štátoch, ktoré sú súčasťou Európskej únie a v štátoch, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, ale spolu s Európskou úniou vytvárajú Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichten štajnsko).

V pôsobnosti úradu sa osobitne deklaruje vzťah k činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (Body of European Regulators for Electronic Communications - BEREC), zriadeného nariadením Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009. BEREC by mal fungovať ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a medzi národnými regulačnými orgá nmi a Komisiou pri vykonávaní ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca pre elektronické komunikácie bez toho, aby nahrádzal ich funkcie, či vytváral duplicitu vykonávanej práce. BEREC by mal taktiež slúžiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako diskusný, rokovací a poradenský orgán v oblasti elektronických komunikácií. V tejto súvislosti sa zavádza legislatívna skratka 'orgán európskych regulátorov'.

Transparentnosť činnosti úradu sa posilňuje povinnosťou úradu zverejniť svoj rozpočet v lehote, ktorá je o 30 dní dlhšia ako lehota, v ktorej je podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný zverejniť údaje rozpočtu správca rozpočtovej kapitoly. Súčasne sa spresňuje rozsah, v ktorom je úrad povinn ý zverejniť prehľad svojich nákladov.

K § 8

Ustanovenie zdôrazňuje spoluprácu úradu s niektorými orgánmi štátnej správy, ktorých činnosť úzko súvisí s reguláciou sektora elektronických komunikácií . Osobitne sa vymedzuje spolupráca úradu s Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačný mi orgánmi členských štátov Európskej únie.

K § 9

Úrad musí mať k dispozícii potrebné informácie od podnikov za účelom účinného vykonávania svojich regulačných činností. Takéto informácie sa môžu získavať a poskytova ť aj Európskej komisii na jej písomnú žiadosť zdôvodnenú potrebou plnenia jej úloh.

Navrhovaná úprava rozširuje povinnosti úradu a podnikov pri poskytovaní informácií, ktoré sa považujú za dôverné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov Spoločenstva o obchodnom tajomstve a ktoré sa môžu vymieňať len s Európskou komisiou a inými národnými regulačnými orgánmi v prípade nevyhnutnej potreby takejto vý meny, s cieľom uplatňovať smernice európskeho regulačného rámca pre elektronické komunikácie.

Podľa ustanovenia článku 5 ods. 3 rámcovej smernice Európska komisia a dotknuté národné regulačné orgány musia tak úto dôvernosť zabezpečiť.

K § 10

Proces konzultácií je jedným zo základných nástrojov regulácie trhu elektronických komunikácií. Znenie vymedzuje rozsah návrhov opatrení, ku ktorým má úrad povinnosť uskutočniť vn útroštátne konzultácie, ako aj tých, ktoré je povinný konzultovať na úrovni Európskej únie. Súčasne upravuje postup konzultácií tak, aby sa vnútroštátne konzultácie uskutočnili pred konzultá ciami na úrovni Európskej únie, aby v konzultáciách na úrovni Európskej únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a predišlo by sa tým potrebe druhej konzultácie na úrovni Euró pskej únie v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnych konzultácií.

Podľa ustanovenia článku 33 smernice o univerzálnej službe, úrad v čo najväčšej miere prihliada na stanoviská zdru žení koncových užívateľov, výrobcov a podnikov, ak je to primerané.

Ustanovenie ukladá úradu povinnosť konzultácií a koordinácie v určených prípadoch, ak ide o návrh rozhodnutia úradu vo veci, ktorá bude mať významný dopad na relevantný trh.

Vymedzuje sa rozsah opatrení úradu, pri ktorých Európska komisia môže uložiť úradu povinnosť stiahnuť návrh opatrenia, podmienky, za ktorých môže Európska komisia uplatniť takýto postup, ako aj postup a lehoty na predloženie revidovaného opatrenia zo strany úradu, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu. Upravuje sa mechanizmus konzultácií úradu s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov a vymedzuje rozsah opatrení úradu v prípadoch, keď stanovisko Európskej komisie požadujúce zmenu alebo stiahnutie n ávrhu opatrenia úradu má len odporúčací charakter. Na druhej strane právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačné ho postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu.

K § 11

Ustanovenie vymedzuje základný rámec regulácie elektronických komunikácií, jej rozsahu, postupov, cieľov a princípov, ktorými sa úrad riadi pri v ýkone regulácie, pričom:

-reflektuje vecné zmeny rozsahu regulácie, konkrétne špecifikované v príslušných ustanoveniach zákona,

-ukladá úradu povinnosť zdôvodniť každé svoje rozhodnutie v prípade, ak sa rozhodne nepostupovať podľa odporúč ania alebo usmernenia Európskej komisie a informovať o tom Európsku komisiu,

-spresňuje a v súlade s revíziou regulačného rámca dopĺňa formulácie týkajúce sa technických noriem a technických špecifikácií, na ktoré musí úrad prihliadať pri regulácii, pričom stanovuje aj ich hierarchiu,

-vo všeobecnej podobe uvádza možnosť výnimky z princípu technologickej neutrality regulácie,

-určuje hlavné smery a zásady politiky podpory hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov, pričom v súlade s cieľmi Charty základných prá v Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím priznáva rovnaké postavenie, ako doposiaľ zá kon priznával užívateľom so zdravotným postihnutím, aj starším užívateľom a užívateľom s osobitnými sociálnymi potrebami,

-novým spôsobom formuluje a súčasne dopĺňa zásady uplatňovania základných regulačných princípov zameraných najmä na podporou trvalo udržateľných investícií do kvalitnej a modernej infraštruktúry, na ochranu hospodárskej súťaže a rozširovania možností výberu služieb pre spotrebiteľov prostredníctvom regulač nej predvídateľnosti a konzistentnosti.

K § 12

Návrh zákona má za cieľ konzistentne upraviť základné pojmy a spôsoby regulácie cien elektronických komunikácií. V súlade s európskymi regulačnými postupmi pribudla možnosť jednotlivé spôsoby účelne spájať a tzv. benchmarking (porovnávanie) sa považuje za samostatný a plnohodnotný nástroj cenovej regulácie. Účelom navrhovaného znenia je zabezpečiť procesnú predví dateľnosť a právnu istotu regulovaných subjektov pri regulácii cien tak, aby boli úradom prakticky aplikovateľné v slovenskom právnom a ekonomickom prostredí.

K § 13

Jednoduchý vstup na trh elektronických komunikácií zabezpečuje inštitút všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služ ieb, ktorý dáva právo každému podniku poskytovať uvedené siete alebo služby pri dodržaní podmienok všeobecné ho povolenia. Týmto nie je dotknuté právo podniku požiadať o individuálne povolenie na používanie čísel podľa § 31 alebo frekvencií podľa § 32 , ak je to potrebné.

K § 14

V porovnaní s doterajším obsahom všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb revidovaný regulačný rámec zahrnul do podmienok všeobecného povolenia osobitné podmienky upravujúce

-dostupnosť služieb koncovými užívateľmi na číslach z národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostrední ctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú cenu, k číslam z Európskeho telefó nneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného. Týmto sa nebude brániť cezhraničnému pr ístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné na boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou cenou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrá tený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné,

-potrebu orgánov štátu komunikovať so širokou verejnosťou pred mimoriadnymi udalosť ami, počas nich a po nich s cieľom varovať verejnosť pred bezprostredným nebezpečenstvom a s cieľom zmierniť ich následky,

-sprístupnenie informácií o všetkých podmienkach obmedzujúcich prístup k elektronickým komunikačným službám a aplikáci ám alebo ich používaniu.

V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 23/06 z 2. júna 2010 sa vypúšťa z ods. 2 písm. j) text: 'na ná klady podniku'.

K § 15

Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, a to najmä pre jednoznačný výklad ustanovenia v súlade s § 5 ods. 1 návrhu zákona, ktorý stanovuje, že poskytovanie sietí alebo služieb v oblasti elektronických komunikácií je podnikaním podľa osobitné ho predpisu, ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Oznamovaciu povinnosť je povinný splniť len ten, kto chce vykonávať v oblasti elektronických komunikácií podnikateľskú činnosť. Upraven é ustanovenie zároveň jednoznačne ustanovuje povinnosť, ktorá v prípade nesplnenia môže byť úradom sankcionovaná. Zároveň určuje lehotu, do uplynutia ktorej je osoba povinná splniť si oznamovaciu povinnosť o zmene a ukončení poskytovania sietí služieb alebo služieb. Nutnosť časového obmedzenia na splnenie povinnosti odôvodňujú aj prípady z praxe, kedy podniky oznamovali uvedené skuto čnosti niekedy aj rok alebo viac odkedy ukončili poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb.

Ïalej sa upravuje povinnosť podniku, ktorému úrad zakázal činnosť v súlade s § 73 ods. 8 a ktorý chce znova začať podnikať, oznámiť tento zámer úradu. Umožní to úradu previazať informácie o podniku s jeho predchádzajúcou činnosťou.

K § 16

Vymedzenie relevantných trhov sa v dôsledku vývoja na trhu elektronických komunikácií a najmä v dôsledku technologického vývoja mení, preto Európska komisia revidovala a nanovo vymedzila, v Odporúčaní zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodn ých na reguláciu ex ante, sedem relevantných trhov (predtým 18 trhov). Z ámerom je postupne s rozvojom hospodárskej súťaže znížiť počet pravidiel ex ante špecifických pre tento sektor.

Úrad však môže určiť aj iné relevantné trhy za predpokladu kumulatívneho splnenia troch kritérií, ktoré sú rozhodujúce na hodnotenie, či je na danom trhu efektívna súťaž. Prvým krité riom je existencia podstatných a trvalých prekážok vstupu na trh. Na základe druhého kritéria sa testujú také trhy, ktorých štruktúra nie je priaznivá pre účinnú hospodársku súťaž v určitom čase. Tretie kritérium je splnené vtedy, ak samotným uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži nemožno primerane reagovať na zlyhanie príslušného trhu.

Navrhovaná úprava explicitne vyjadruje právo úradu určiť za stanovených podmienok aj iný relevantný trh, ako sú trhy definované v uvedenom odporúčaní Európskej komisie.

K § 17

Navrhovaná úprava definuje pojmy súvisiace s analýzou relevantných a lehoty na ich vykonávanie, aby sa účastníkom príslušného trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regul ácie. Èasový rámec zohľadňuje, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak úrad nevykoná analýzu relevantného trhu v rámci stanovenej lehoty, požiada orgán európskych regulátorov o pomoc pri dokončení analýzy trhu.

K § 18

Ustanovenie obsahuje postupy a princípy, ktorými sa úrad riadi pri určení významného podniku a ukladaní povinností, pričom:

-sa spresňujú ustanovenia pri nezmenenej situácii na relevantnom trhu a ponechaní tých istých povinností, keďže právoplatné rozhodnutie nemá obmedzenú platnosť. Reá lne by mohla nastať situácia, že úrad by musel po ďalšej analýze rozhodnutím predchádzajúce rozhodnutie zrušiť a tým istým rozhodnutím aj nanovo určiť ten istý podnik za významný a zárove ň mu určiť tie isté povinnosti,

-sa vymedzujú predpoklady a faktory, ktoré môžu mať za následok spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerý ch podnikov na relevantnom trhu. Úrad môže uložiť špecifické povinnosti na zabránenie silného vplyvu podniku z jedného trhu na druhý úzko prepojený trh. Podnik s významným vplyvom na prvom trhu môže by ť označený za podnik významným vplyvom na druhom trhu len vtedy, ak sú prepojenia medzi oboma trhmi také, že umožnia, aby sa trhová sila na prvom trhu prejavila pákovým efektom na druhom trhu, a ak druhý trh podlieha regulácii ex ante v súlade s kritériami vymedzenými v Odporúčaní Komisie zo 17. decembra 2007. Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, úrad zohľadňuje rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach štátu.

K § 19 až 22

Navrhovaná úprava rozširuje rozsah informácií, ktoré má zverejňovať významný podnik pri uložení podmienky transparentnosti, napríklad o podmienky obmedzujúce prístup k službám a aplikáciám a ich používanie, a nahrádza sa veľkoobchodný trh 'uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu' novým relevantným trhom 'prístup k infraštruktúre' v súlade s odporúčaní m Komisie zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodných na reguláciu ex ante.

Pokiaľ ide o povinnosti ukladané podnikom s významným vplyvom v súvislosti s prí stupom alebo prepojením, tieto sa rozširujú o prístup k neaktívnym sieťovým prvkom a o prístup k pridruženým slu žbám a v tomto kontexte uľahčujú vstup subjektov na trh a zintenzívňujú hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch širokopásmového prístupu.

K § 23

Povinnosť cenovej regulácie prístupu a prepojenia je potrebná, ak úrad na základe analýzy konkrétneho trhu zistí, že podnik požaduje neprimerane vysoké ceny. V tomto prípade sa cenovou reguláciou zabezpečí, aby ceny obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia a neboli v neprospech koncových užívateľov alebo príčinou diskriminácie. Ustanovenia zákona v týchto prípadoch oprávňuj ú úrad uložiť významnému podniku pri poskytovaní prístupu a prepojenia povinnosť kalkulovať ceny, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia, na základe ú radom určenej metódy kalkulácie nákladov, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia.

Pri cenovej regulácii úrad zohľadní mieru investovania s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu v konkré tnom novom investičnom projekte s ohľadom na možné riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú služby, pri ktorých v čase investovania nie je istý dopyt.

K § 24

Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného podniku vyž aduje, aby založil samostatnú obchodnú spoločnosť, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým podnikom vrátane uvedenej spoločnosti), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelení m sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodrž iavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknut ých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení , ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možný m nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov.

Uloženie funkčného oddelenia vyžaduje koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom analýzy trhu podľa § 16. Pri vykonávaní analý zy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia sa venuje osobitná pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu návrhy na funkčné oddelenie vopred schvaľuje Európska komisia.

Pod koordinovanou analýzou trhov môžeme chápať proces nasledujúci po funkčnom oddelení vertikálne integrovaného podniku. Funkčné oddelenie má za následok vytvorenie nových subjektov pôsobiacich na relevantn ých trhoch. Postavenie pôvodne významného podniku sa na relevantných trhoch vplyvom funkčného oddelenia zmení. Z toho dôvodu je potrebné preskúmať, či dôvody pre určenie významného podniku (a uložen í súvisiacich povinností) sa vzťahujú aj na právnych nástupcov rozdeleného podniku. Funkčné oddelenie ako výnimočné a subsidiárne opatrenie spôsobuje štrukturálne zmeny na jednom alebo viacerý ch relevantných trhoch a preto je potrebné aby tieto trhy boli, z dôvodu zmeny situácie vyvolanej regulačným orgánom, podrobené procesu analýzy. V analýze nasledujúcej po funkčnom oddelení by mali byť preskú mané dôsledky tohto opatrenia na daný relevantný trh.

K § 25 až 26

Ustanovenia upravujú ďalšie možnosti úradu na zabezpečenie konkurenčné ho prostredia a dosiahnutie efektívnej súťaže, ak povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov.

Za určitých okolností je vhodné, aby úrad ukladal povinnosti aj podnikom, ktoré nemajú významný vplyv na trhu. Navrhované znenie dáva úradu oprávnenie ukladať podnikom, ktoré zabezpečujú prí stup spotrebiteľov k službám digitálneho vysielania, prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a k elektronickým programovým rozhraniam spôsobom, ktorý podporuje udržateľnú hospodársku súťaž , efektívne investície a maximálny prospech pre koncových užívateľov.

K § 27

Ke ďže vznikajú rozpory o tom, či je zmluva o prepojení medzi podnikmi uzavretá alebo nie, pokiaľ nie je zaslaná v písomnej forme úradu podľa § 27 ods. 5, podnik je povinný uzatvoriť zmluvu o prepojení v pí somnej forme. Ïalej sa dopĺňa, aby cena za prepojenie tvorila podstatnú náležitosť zmluvy o prepojení, keďže bez tejto úpravy by bola takáto odplatná zmluva neurčitá.

K § 28

Ustanovuje sa možnosť podnikov dobrovoľného funkčného oddelenia v prípade, že významný podnik na jednom alebo viacerých relevantných trhoch zamýšľa previesť aktíva tvoriace jeho pr ístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoloč nosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby, ktorá bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom služieb, vrátane ich vlastn ých maloobchodných divízií, úplne rovnocenné prístupové produkty. Významný podnik je povinný informovať úrad o plánovanej transakcii, prípadne o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.

Úrad posúdi vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému podniku. V takomto prípade úrad vykoná novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí samostatný subjekt a podľa toho ukladá, zachová, mení alebo ruší povinnosti.

K § 29 a § 30

Ustanovenia obsahujú základné princípy správy čísel a frekvencií.

Ustanovenie § 30 obsahuje možnosti na dosiahnutie zvýšenej pružnosti správy frekvenčného spektra a riadenia prí stupu k frekvenčnému spektru prostredníctvom princípu neutrality technológií a služieb, aby si užívatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre (elektronické komunikačné) služby v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Administratívne obmedzenia uplatnenia týchto princípov v rámci plá nu využívania frekvenčného spektra by sa mali uplatňovať, iba ak ide o ciele všeobecného záujmu, mali by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

Obmedzenia princípu neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odô vodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu (napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu), zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pô sobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, a by sa zabezpečilo efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu.

Úrad môže rovnako prijať opatrenia na obmedzenie princípu neutrality služieb, ktoré predpokladajú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana ž ivota, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo aj povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a primerané. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, , výnimky by nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ktoré by sa mali uprednostniť iba do tej miery, aby v tom istom pásme, pokiaľ je to možné, mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie.

Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službá m je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný, preto sa stá va predmetom konzultácie podľa § 10.

K § 31

Návrh zákona vymedzuje individuálne oprávnenia na dve kategórie zdrojov: na používanie čísel a na používanie frekvencií. Ustanovenia obsahujú podmienky, ktoré sú spojené s právami na používanie čísel, s ich odobratím alebo zrušení m alebo stratou platnosti povolenia a úhrady za čísla.

Explicitne sa do slovenského právneho poriadku premieta harmonizované európske číslo. V tejto súvislosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky adresovalo úradu, s poukázaní m na rozhodnutie Európskej komisie č. 2007/116/ES o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované služby sociálneho významu stanovisko, podľa ktorého podľa opisu slu žby (horúca linka pre nezvestné deti) uvedenom v prílohe tohto rozhodnutia zodpovedá takto zadefinovaná služba opatreniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na vykonávanie týchto opatrení sa vy žaduje akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi základné podmienky, ktoré musí žiadateľ o akreditáciu splniť patrí bezúhonnosť a odborná spôsobilosť. Odbornú spôsobilosť overuje akreditačná komisia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Preto sa navrhuje doplniť žiadosť o pridelenie príslušného čísla o doklady preukazujúce splnenie podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla podľa uvedeného osobitného predpisu a súč asne sa doplňuje oprávnenie neprideliť tieto čísla pri nesplnení podmienok.

Èíslovacie plány musia byť technologicky neutrálne založené na popise elektronických komunika čných služieb a nie na používaných technológiách. V zásade rovnaké číselné množiny musia byť dostupné pre tradi čné hlasové služby aj služby prenosu hlasu internetovým protokolom. Podnik s udeleným právom na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, ktoré majú udelené právo na používanie čí sel na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, pokiaľ sú poskytované služby z hľadiska ich popisu rovnocenné a to bez ohľadu na používanú technológiu.

K § 32 a § 33

Ustanovenia upravujú podmienky a postup udeľovania individuá lnych práv na používanie rádiových frekvencií vrátane ich zmien, prevodu alebo prenájmu s ohľadom na ciele regulácie, najmä:

1. uľahčiť prístup účastníkov trhu k frekvenčnému spektru odstránením prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitý ch frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych povolení na používanie frekvencií. Podmienky používania frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služ ieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pokiaľ nie je s prihliadnutí m na používanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne povolenie s cieľom zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením, technickú kvalitu služieb, účinné využívanie frekvenčné ho spektra alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom,

2. zaviesť požiadavky na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie spolu so zvýšenou možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi, aby viedli k väčšej slobode a väčši emu počtu spôsobov poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, čím sa uľahčí aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Niektoré povinnosti vo všeobecnom záujme, ukladané vysielate ľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb, si však môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií pri udeľovaní práv na používanie, ak sa javí, že sú zásadné na splnenie osobitn ého cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. Postupy spojené s úsilím o dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu by mali byť za všetký ch okolností transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné,

3. zviesť možnosť obchodovania s individuálnymi právami na používanie frekvencií. Neexistencia takejto možnosti obmedzuje slobodný prístup k rádiovým frekvenciám, preto by ich platnosť by mala byť č asovo obmedzená. Ak právo na používanie obsahuje ustanovenie o obnovení jeho platnosti, úrad by mal najprv vykonať preskúmanie, vrátane verejnej konzultácie, pričom prihliada na vývoj trhu, pokrytie a technologický vývoj. Vzhľadom na vzácnosť frekvenčného spektra by sa individuálne práva udelené podnikom sa musia pravidelne presk úmavať. Pri vykonávaní takéhoto preskúmania by mal úrad zvážiť záujmy držiteľov práv s potrebou podporovať zavedenie obchodovania s frekvenčným spektrom, ako aj pružnejšie využívanie frekven čného spektra prostredníctvom všeobecných povolení, ak je to možné:

-na zabezpečenie účinného a efektívneho využívanie frekvenčného spektra a v prípade, že zdroje frekvenčného spektra ostávajú nevyužité, podnikať kroky na zabrá nenie protikonkurenčnému hromadeniu, ktoré môže brániť novému vstupu na trh,

-na zabezpečenie transparentnosti každý návrh na také pridelenie by mal byť predmetom verejnej konzultácie, pretože pridelenie frekvencií konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie. V záujme pruž nosti a efektívnosti využívania frekvenčného spektra sa môže povoliť, aby užívatelia frekvenčného spektra voľne prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie tretím stranám. Tý mto by sa umožnilo trhové ohodnotenie frekvenčného spektra,

s prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií sa mali mať takisto mož nosť vydávať povolenia používať frekvenčné spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných

K § 34

Ustanovenie upravuje dôvody na neudelenie, resp. nepredĺženie individuálneho povolenia a na zrušenie a stratu platnosti povolenia na používanie frekvencií.

K § 35

Zákon upravuje systém úhrad za používanie frekvencií, pričom rozlišuje jednorazovú ú hradu za pridelenie frekvencií a následne opakované úhrady za ich používanie. Zároveň je upravená výnimka z platenia za frekvencie v prípade frekvencií, ktoré sú v Národnej tabuľke frekvenčné ho spektra vyhradené na vojenské účely, a ktoré pre dotknuté štátne orgány spravuje Ministerstvo obrany SR.

K § 36 a 37

Návrh zákona tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou precizuje s cieľom:

-dosiahnutia plného súladu so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, prípadne ďalšími zákonmi a všeobecne záväznými právny mi predpismi vydanými na ich základe (napr. nariadeniami vlády č. 443/2001 Z. z. o rádiových zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a vzájomnom uznávaní ich zhody, nariadením vlády č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite, zákonom č. 355/2007 Z. z. o verejnom zdravotníctve a vyhláškou MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického ž iarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí),

-doplnenia nového ustanovenia, ktoré vyplýva z potreby zabezpečiť plnenie úlohy vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie č. 2007/344/ES o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve,

-zabezpečenia súladu so súčasným právnym stavom, keď sú podrobnosti o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncov ých zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov upravené nariadením vlády č. 26/2005 Z. z., ktorým sú do právneho poriadku SR transponované ustanovenia prílohy VI smernice č. 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunika čných sietí a služieb,

-vypustenia ustanovenia obsahujúceho klasifikáciu jednotlivých druhov individuálnych povolení vzhľadom na stratu opodstatnenia rozlišova ť rôzne druhy špeciálnych povolení.

V § 37 sa dopĺňa povinnosť absolvovať praktický výcvik pred vykonaním príslu šnej skúšky. Takáto kvalifikácia sa vyžaduje na splnenie osobitnej odbornej spôsobilosti pre osvedčenie operátora plavebnej pohyblivej služby LRC (Long Range Certificate) a SRC (Short Range Certificate) podľa opatrenia úradu zo 14. apríla 2004 č. O-1/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o osvedčeniach osobitnej odbornej sp ôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení, o zriaďovaní skúšobnej komisie a o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky.

K § 38 a 39

Navrhované znenie vymedzuje, na základe doterajších skúseností úradu, rozsah a spôsob vykonávania dohľadu, práva a povinnosti zamestnancov úradu oprávnených vykonávať dohľad a práva a povinnosti kontrolovaný ch osôb. Zároveň transponuje nové ustanovenia Smernice 2002/20/ES o vo veci ukladania pokút a nariaďovania ochranných opatrení.

Tiež sa navrhuje ustanoviť najdlhšiu možnú lehotu, na ktorú je úrad oprávnený kontrolovanej osobe zakázať poskytovať siete, služby alebo siete a služby poskytované na základe všeobecného povolenia, ke ďže doterajšia úprava nebola v praxi vykonateľná.

Nové ustanovenia upravujú osobitné postupy úradu v prípade ochranného opatrenia a v prípade závažného alebo opakovaného porušenia povinností alebo podmienok určených týmto zákonom.

K § 40

Navrhované znenie upravuje sa povinnosť poskytovania informácií úradu tak, aby sa týkala nielen podnikov, ale všetkých osôb, ktoré majú práva a povinnosti podľa návrhu zákona a neboli podmienené len výkonom štátneho dohľadu.

Aby úrad mohol vykonávať svoje regulačné úlohy účinne, musí získavať od podnikov správne, presné a aktuálne informácie, o.i. aj účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi a na ktorých má podnik významný vplyv. Tieto informácie by mali zahàňať aj tie, ktoré úradu umožnia posúdiť možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topoló gie siete na rozvoj hospodárskej súťaže, alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám.

V doterajšej praxi sa stávalo, že vyžiadané informácie napriek tomu, že boli poskytnuté v lehote a rozsahu určenom úradom, nemali jednotnú formu, čím sa komplikovalo ich využitie a predlžoval sa č as potrebný na ich spracovanie. Úrad preto môže stanoviť v akej forme (napr. písomne, ústne, alebo elektronicky) a v akom rozsahu požaduje relevantné informácie. Lehota, ktorú stanoví musí odpovedať rozsahu i obsahu požadovaných informácií. Svoje požiadavky musí vždy zdôvodniť a uviesť, na aký účel informácie požaduje.

Nad rámec štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu, podniky poskytujú štatistické údaje Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, aby sa zabezpeč ilo plnenie povinností vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v príslušných medzinárodných organizáciách. V tomto ustanovení sa dopĺňa uvedená povinnosť podnikov, aby bolo zjavné, že ministerstvo má tieto kompetencie.

K § 41

Služby tiesňového volania vrátane čísla 112 by mali byť dostupné aj pre koncových užívateľ ov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahàňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.

V súlade s revíziou európskeho regulačného rámca upravuje zákon povinnosti podnikov zabezpečiť pre koncových užívateľov prístup k tiesňovým volaniam, k službám v rámci číselné ho rozsahu začínajúcich číslom '116', vybaviť volania do európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a z neho, zabezpečiť prístup za stanovených podmienok k negeografickým číslam v rámci Eur ópskej únie, k všetkým číslam v národných číslovacích plánoch členských štátov a poskytovať nevyhnutné informácie orgánom činným v trestnom konaní v mimoriadnych prípadoch, napr íklad pri podvodoch alebo zneužívaní elektronických komunikačných služieb.

Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, je potrebné vyvinúť maximálne ú silie na ohlasovanie prípadov nezvestných detí na území štátu na čísle 116000.

Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví užívatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských š tátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšen ú cenu. Koncoví užívatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na úč et volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, naprí klad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosť ou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Užívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služ by volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

K § 42

Ustanovenie rozširuje pôvodný rozsah informácií zverejňovaných podnikmi, ktoré umožnia koncovým u žívateľom na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb získať transparentné, aktuálne a porovnateľné informácie o ponukách a službách. Úč elom je, aby si mohli jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe.

Koncoví užívatelia a spotrebitelia by mali byť primerane informovaní, najmä:

-o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalší mi poplatkami. Úrad bude mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania. Pri určovaní kateg órií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, úrad riadne prihliada na charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka subjekt, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb,

-o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov vo verejných telefónnych zoznamoch, najmä s účelom alebo účelmi takýchto zoznamov, ako aj so svojím bezodplatným právom nebyť zaradený do telefónneho zoznamu, ako sa ustanovuje v Smernici o súkromí a elektronických komunikáciách. Zákazníci by mali byť tiež informovaní o systémoch, ktoré umožňujú zaradenie informácií do databázy zoznamu, ale nesprístupnia takúto informáciu užívateľom služieb zoznamu,

-o každej zmene prístupu k službám tiesňového volania,

-o akýchkoľvek postupoch zameraných na meranie a riadenie prevádzky s cieľom predchádzať tomu, aby sa naplnila alebo presiahla kapacita sieťového pripojenia, a o tom, ako by tieto postupy mohli vplývať na kvalitu služieb,

-o opatreniach podniku pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Úrad môže zabezpečiť sprístupnenie interaktívnych návodov alebo podobných n ástrojov, pomocou ktorých si môžu koncoví užívatelia nezávisle porovnávať náklady alternatívnych modelov používania služieb, najmä ak ich trh neposkytuje bezplatne alebo za primeranú cenu.

K § 43

Návrh ustanovenia upravuje práva a povinnosti podniku a užívateľa v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca a na základe skúseností z doterajšej aplikácie zákona v praxi.

K § 44 a 45

Zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb sú významným nástrojom pre zákazníkov na zabezpečenie minimálnej úrovne transparentnosti informácií a prá vnej istoty.

Navrhované znenie taxatívne vymedzuje, v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca, rozsah informácií, ktoré je podnik povinný zahrnúť do zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných slu žieb. Okrem špecifikovaných lehôt, podmienok, kvalite poskytovaných služieb, podmienok na ukončenie zmluvy, kompenzačných opatrení a spôsobov riešenia sporov, aj informácie:

-o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajú ceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní),

-v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktú ry,

-o úrovni spoľahlivosti prístupu a polohe volajúceho, pričom sa do úvahy berú súčasné technologické normy a š tandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb,

-pokiaľ ide o koncové zariadenia týkajúce sa všetkých obmedzení, ktoré podnik zaviedol na požívanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakó dovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľ adu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení,

-o prípadných krokoch, ktoré môže podnik podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete alebo služ by, alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

-o práve účastníka odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade zmien zmluvných podmienok,

-o možnosti účastníka rozhodnúť, aký obsah by chceli posielať a dostávať a ktoré služby, aplikácie, hardvér a softvér by chceli na tieto účely používať bez toho, aby bola dotknutá potreba chrániť integritu a bezpečnosť sietí a služieb.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom povinnosť uzavrieť zmluvu písomne s vý nimkou predplatených služieb. Skutočnosť, že súčasný zákon nevyžaduje písomnú formu takejto zmluvy a často až na jej 24 mesačnú viazanosť s vysokými zmluvnými pokutami, neexistencia pí somnej zmluvy ohrozuje alebo môže ohrozovať záujmy koncového užívateľa. Písomná forma zmluvy najviac uľahčí kontrolu takýchto zmlúv a prípadné mimosúdne riešenie sporov podľa § 75.

Vzhľadom na skutočnosť, že podniky v zmluvných vzťahoch s účastníkom využívajú aj formu všeobecných podmienok a cenníku, ktoré sú súčasťou zmluvy, zákon zadefinoval aj presné nálež itosti, ktoré musí mať písomné vyhotovenie zmluvy, ktoré účastník podpisuje.

Zákon obsahuje explicitné ustanovenie o povinnosti podniku ponúknuť produkt, ktorý nepresiahne dobu viazanosti 24 mesiacov alebo ro čnú viazanosť. Táto povinnosť sa viaže k fyzickým osobám, ktorý nie sú podnikateľský m subjektom, resp. samostatne zárobkovo činnou osobou.

K § 46

Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa koncovým užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú. Vo výnimočných prípadoch však môže byť potrebné zabezpe čiť, aby verejné elektronické komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach.

Na základe navrhovanej úpravy je úrad oprávnený určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím a spresňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite služieb poskytovaný ch podnikmi.

Úrad môže vo vhodných prípadoch uložiť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete požiadavky na minimálnu kvalitu služieb a tak zabezpečiť, aby sa služby a aplikácie závislé od elektronick ých komunikačných sietí poskytovali na minimálnej úrovni kvality, ktorú preskúma Európska komisia. Keďže nekonzistentné požiadavky môžu v značnej miere narušiť fungovanie vnútorného trhu, Euró pska komisia bude posudzovať všetky požiadavky, ktoré má úrad v úmysle stanoviť a v prípade potreby vydá pripomienky alebo odporúčania s cieľom dosiahnuť ich konzistentné uplatňovanie.

K § 47

Vo vymedzených prípadoch zákon ukladá povinnosť niektor ým podnikom poskytujúcim verejnú sieť a verejné služby viesť o činnostiach v súvislosti s poskytovaním sietí a služieb oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí a služieb. Týmto ustanovení m je do návrhu zákona o elektronických komunikáciách transponovaný čl. 13 Rámcovej smernice.

K § 48

Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu účastníkom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií.

Navrhované znenie upravuje požiadavky na vykonávanie prenosu čísel tak, aby bolo vykonané s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a účastník nebol bez slu žby dlhšie ako jeden pracovný deň. Úrad je oprávnení vo všeobecne záväznom právnom predpise predpísať celkový postup prenosu čísel, v ktorom prihliada na vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iné ho poskytovateľa bez súhlasu účastníka. Preto sa navrhuje, aby podnik prijal opatrenia na ochranu svojho účastníka, zamerané na zníženie takéhoto rizika.

K § 49

Ustanovenie upravuje osobitosti viažuce sa k osobitným sieťam vybraných orgánov štátu.

K § 50

Povinnosti univerzálnej služby v súlade s revíziou regulačného rámca sa precizujú smerom k:

-oddeleniu povinnosti pripojenia k verejnej elektronickej komunikačnej sieti na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby s ohľadom na konkurenčný trh, ktorý poskytuje ú častníkom možnosť pripojiť sa k sieti na pevnom mieste jedným podnikom a využívať verejnú telefónnu službu iným podnikom Je to dôsledok vývoja technológií a trhu, keď elektronické komunika čné siete čoraz viac prechádzajú na technológiu 'internetového protokolu' (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služ ieb. Oddelenie nemá vplyv na rozsah povinností univerzálnej služby vymedzený v súčasnom znení zákona o elektronických komunikáciách,

-využívaniu nielen verejných telefónnych automatov, ale podľa potreby využívania aj alternatívnych verejných telefónnych prí stupových miest s cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu a nepretržitý prístup verejnosti k verejnej telefónnej službe,

-zaručeniu rovnocenného prístupu k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím na takej ú rovni, na akej je dostupný pre ostatných koncových užívateľov. Na tento účel by mal byť prístup funkčne rovnocenný, tak aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať rovnaké služby ako iní koncoví užívatelia, ale iným spôsobom.

Dôležitým prvkom je oprávnenie úradu pravidelne preskúmavať dôvody, na zá klade ktorých sa uložili podniku povinnosti univerzálnej služby a v prípade, že sú na trhu bežne dostupné, zruší alebo pozmení tieto povinnosti.

V prípade, že sa podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby rozhodne predať všetky svoje aktíva miestnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastn íckou štruktúrou, úrad posúdi účinok zamýšľanej transakcie s ohľadom na zabezpečeniu kontinuity povinností univerzálnej služby na celom území štátu.

Povinnosť oznamovať Európskej komisii sa viaže na akékoľvek zmeny súvisiace so zmenou podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a povinnosťami univerzálnej služby.

K § 51

Stanovenie cieľových hodnôt ukazovateľov kvality univerzálnej služby podlieha procesu konzultácií podľa § 10 so zainteresovanými osobami. Zo zoznamu ukazovateľov boli vypustené ukazovatele, ktor ých sledovanie s ohľadom na technologický vývoj už nie je aktuálne.

K § 52

Zákon podrobne upravuje povinnosti podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby voči svojím účastníkom vo vzťahu k možnosti poskytovať zariadenia a služby účastníkom na monitorovanie a kontrolu ich výdavkov, napríklad:

-bezplatne rozpisovať faktúry stým, že základnú úroveň rozpísania faktúr stanoví úrad,

-zverejňovať opatrenia v prípade neplatenia faktúr po náležitom upozornení účastníka, s následným možným preruš ením služby alebo odpojením účastníka od siete,

-informovať účastníka na jeho žiadosť o existujúcich nižších cenách.

V prípade, že už sú tieto nástroje všeobecne dostupné je úrad oprávnený zrušiť uložené povinnosti

K § 53 a 54

Ustanovenia upravujú režim náhrady nákladov vynaložených na zabezpečenie povinnosti poskytovať univerzálnu službu.

Zároveň sa dáva právo úradu vydať všeobecne záväzný právny predpis o rozsahu úhrady čistých nákladov podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a posudzovaní neprimeraného zaťa ženia týchto podnikov.

K § 55 a 56

Ustanovenia obsahujú všetky zásady ochrany osobných údajov resp. súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Ukladanie alebo získanie prístupu k údajom uloženým v koncovom zariadení úč astníka alebo užívateľa je možné len s predchádzajúcim súhlasom týchto osôb. Povinnosť sa netýka technického ukladania alebo prístupu výlučne pre potreby zabezpečenia prenosu správy prostrední ctvom elektronickej komunikačnej siete, alebo ak je to nevyhnutné pre služby informačnej spoločnosti.

Súhlasom je podľa zákona č. 428/2002 Z. z o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 'akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na zá klade poskytnutých informácií vedome vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov', (§ 4 ods. 1 písm. j)) .a ďalej 'Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo č estným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, prípadne iným hodnoverným spôsobom.(§ 7 ods. 2 druhá veta)

Navrhované úpravy zavádzajú do ochrany osobných údajov, ktoré sa prenášajú, ukladajú alebo inak spracovávajú v súvislosti s poskytovaním verejnej elektronickej komunikačnej služby, nové práva a povinnosti špecifické pre sektor elektronických komunikácií.

Ustanovenie:

-vymedzuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje porušenie ochrany osobných údajov,

-zavádza povinnosti podnikov prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, viesť zoznam prípadov o porušení ochrany osobných údajov. Prostredníctvom týchto opatrení by sa mala zabezpečiť možnosť prístupu k osobným údajom len pre oprávnené osoby na zákonom schválené úč ely a ochrana uchovávaných alebo prenášaných osobných údajov. Okrem toho by sa na účely identifikácie zraniteľných miest v systéme vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov mala vypracovať bezpečnostn á politika,

-vymedzuje účel, na ktorý sa môžu osobné údaje využívať a času, do kedy sa musia osobné údaje zlikvidovať,

-upravuje povinnosti informovať pri skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných ú dajov jednotlivcov. Narušenie by sa malo považovať za čin s nepriaznivým vplyvom na osobné údaje a súkromie účastníka alebo jednotlivca, zahàňajúci napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, závažné poníženie alebo poškodenie dobrého mena. Oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré prijal podnik s cieľom riešiť dané narušenie bezpečnosti, ako aj odporúč ania pre príslušných užívateľov alebo jednotlivcov.

K § 57

Definujú sa prevádzkové a lokalizačné údaje a precizujú sa znenia v jednotlivých odsekoch v súlade s revidovaným regulačným rámcom. Lokalizačnými údajmi sa okrem iného rozumej ú aj údaje spracovávané elektronickou komunikačnou službou (nielen elektronickou komunikačnou sieťou), ktoré udávajú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej elektronickej komunikač nej služby.

K § 58

Navrhované ustanovenia úplne transponujú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie zakotvuje rozsah uchovávaných údajov aj dĺžku uchovávania. Ak ide o pripojenie internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie cez internet, doba uchovávania určených údajov sa zvyšuje zo 6 mesiacov na 9 mesiacov z dôvodu praktických skúseností oprávnených orgánov štátu.

K § 59

Ustanovenie upravuje pravidlá vydávania verejných telefónnych zoznamov, uverejňovania údajov účastníkov v nich a poskytovanie týchto údajov medzi podnikmi. Podnik má povinnosť bezplatne informovať účastníkov o právach súvisiacich s používaním ich osobných údajov vo verejnom telefónnom zozname, ako aj s bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, overova ť, opravovať alebo odstraňovať údaje v telefónnom zoznam, vrátane povinnosti podniku používať a spracúvať údaje o účastníkoch len na stanovené účely.

K § 60 až 62

Zá kon podobne ako v doterajšom právnom predpise definuje pravidlá a podmienky poskytovania služieb zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a automatické presmerovanie volaní a postup pri identifikácii zlomyseľn ého volania a pri nevyžiadanej komunikácii.

Nahradil sa pojem 'zobrazenie identifikácie' pojmom 'prezentácia identifikácie', ktorý lepšie vystihuje vecnú podstatu toto pojmu. Prezentácia identifikácie zahàňa okrem pôvodného zob razenia identifikácie volajúceho aj iné formy prezentácie, napr. zvukom alebo písmom, najmä pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Zároveň sa upravujú povinnosti podniku pri prezentácii alebo zamedzení prezentá cie identifikácie, napr. prípadoch pracovísk, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery, kedy je povinnosť zamedziť prezentáciu identifikácie volajúceho.

V súvislosti s nevyžiadanou komunikáciou sa navrhuje, aby príjemca elektronickej poš ty mal možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie jeho kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe v prípade, že také použitie predtý m neodmietol. Navrhuje sa zakázanie zasielania elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabá danie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom (zákon o elektronickom obchode).

K § 63

Zákon tak ako v doterajších právnych predpisoch definuje predmet telekomunikačné ho tajomstva v elektronických komunikáciách, ktoré tvorí obsah prenášaných správ v spojení s údajmi komunikujúcich strán, prevádzkovými a lokalizačnými údajmi a pravidlá zaobchádzania s n ím.

Definuje povinnosti podnikov voči oprávneným orgánom štátu a rovnaké pravidlá poskytovania údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva bez ohľadu na to, či je to obsah komunikácie alebo uchované prevádzkové a lokalizačné údaje.

K § 64 a 65

Zložitosť systémov, technická porucha alebo ľudská chyba, nehody alebo útoky – to všetko môže mať vplyv na fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktorými sa poskytuj ú služby dôležité pre občanov Európskej únie vrátane služieb elektronickej verejnej správy. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnych bezpečnostných opatrení nie je jednorazová z áležitosť, ale nepretržitý proces implementácie, preskúmavania a aktualizácie.

V tejto súvislosti je dôležité, aby mal úrad kompetenciu prispievať k zachovaniu integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí v spolupráci agentúrou ENISA, okrem iného poskytovaním odborný ch znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepšej praxe.

V súlade s revíziou regulačného rámca návrh ustanovenia ukladá podniku:

-prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb na predchádzanie bezpečnostných incidentov a minimalizáciu vplyvu tý chto incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete,

-informovať bez zbytočného odkladu úrad o narušení bezpečnosti a integrity sietí, poskytovať mu nevyhnutné informácie na pos údenie prijatých opatrení a spolupracovať s úradom pri vyšetrovaní súvisiacich prípadov.

Úrad je povinný predkladať každoročne Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú spr ávu za predchádzajúci rok o prijatých oznámeniach a opatreniach, ktoré v tejto súvislosti vykonal.

Zároveň zákon ustanovuje pravidlá zabezpečujúce ochranu sietí z pohľadu rušenia.

K § 66 až 68

Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejný ch elektronických komunikácií je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce verejnú sieť pri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení Ú stavy Slovenskej republiky (Èl. 20 ods. 4 – obmedzenie vlastníckeho práva) a Občianskeho zákonníka (§ 151n až 151p – vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom, ktoré majú oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam a majiteľom vnútorných rozvodov vedení stavieb a priestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné elektronické komunikačn é služby povinnosť spoločne využívať rozvody vo vnútri budov, aby budovanie novej siete alebo rozší renie siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti.

Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepši ť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí.

Navrhuje sa doplniť znenie o povinnosť podniku poskytovať úradu, na jeho vyž iadanie aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 68 ods. 10, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraš truktúre na to, aby sa mohol vytvoriť podrobný inventár povahy, dostupnosti a geografickej polohy uvedených zariadení a sprístupniť ho zainteresovaným stranám.

K § 69 až § 72

Nové navrhované znenia vymedzuje oblasti, v ktorých môže ministerstvo poskytnúť dotáciu na spolufinancovanie projektov v oblasti výskumu a vývoja, stanovuje podmienky na poskytnutie týchto dotácií vrátane postupov pri žiadostiach o poskytnutie dotácií.

K § 73

Ustanovenie upravuje sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon.

K § 74

Znenie upravuje vzťah procesných ustanovení zákona k všeobecnému predpisu o sprá vnom konaní, pod režim ktorého patria všetky rozhodnutia úradu a iné jeho procesné postupy. Výnimkou sú konania taxatívne vymedzené v odseku 2, ktorých rozsah je určený povahou daného konania a úzkou š pecifikáciou problematiky, resp. analogických ustanovení nového regulačného rámca, ktoré je potrebné realizovať osobitnými postupmi ustanovenými v návrhu novely zákona.

Znenie odseku 3 zabezpečuje zásadu dvojinštančnosti konania.

K § 75 a § 76

Navrhované znenie ustanovuje mechanizmus postupu účastníka a úradu pri mimosúdnom rieš ení sporu s podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby.

Navrhované znenie upravuje mechanizmus riešenia sporov medzi podnikmi a stranami členských štá tov Európskej únie s podporou orgánu európskych regulátorov.

K § 77

Nové navrhované znenie upresňuje postup úradu a lehoty pri riešení sporu medzi podnikmi, ktoré súvisia s plnením povinností podľa tohto zákona. Ustanovenia upravujú riešenie sporov medzi všetkými podnikmi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa možnosť úradu rie šiť spory rozšírila na všetky spory medzi podnikmi.

K § 78

Prechodné ustanovenia v zhode s navrhovaným znením zákona zabezpečujú kontinuitu regulačného prostredia a postupné zavedie prípadných nových prvkov, práv a povinností.

K § 79

Ustanovenie obsahuje odkaz na prílohu zákona č. 5, ktorá obsahuje právne záväzné akty Európskej únie transponované do návrhu tohto zákona.

K § 80

Zrušovacie ustanovenia zrušujú doterajší zákon o elektronických komunikáciách a ostatné predpisy, ktoré už nie sú v súlade s týmto návrhom zákona.

K § 81

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. októbra 2011 s odkladom úč innosti ustanovení § 42 a 44.

Bratislava 1. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore