Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 účinný od 01.08.2021 do 31.01.2022

Tento zákon upravuje

Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom elektronických komunikačných sietí,1) ak zákon neustanovuje inak.

Elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu, zvuku alebo textu (ďalej len „signál“) po elektronických komunikačných sieťach.

Elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete.

Rozhranie je

Poskytovanie siete je zriadenie siete, jej prevádzka, kontrola nad sieťou alebo jej sprístupnenie.

Geografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom časť jeho štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete.

Negeografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom žiadna časť jeho štruktúry nemá geografický význam; zahŕňa najmä čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú cenu.

Prístup je sprístupnenie zariadení alebo elektronických komunikačných služieb inému podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb alebo sietí, aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti2) alebo vysielanie programových služieb, najmä prístup k

Fyzickou infraštruktúrou je akákoľvek časť siete alebo časť siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a). Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti2a) nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona. Fyzická infraštruktúra nie je aktívnym prvkom vysokorýchlostnej siete.

Prepojenie je fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľovi siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým komunikačným službám poskytovaným iným podnikom. Prepojenie je osobitný druh prístupu realizovaný medzi verejnými sieťami.

Účastnícke vedenie je fyzický okruh spájajúci koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej sieti.

Uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je úplný uvoľnený prístup a spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu bez zmeny jeho vlastníctva.

Úplný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo k úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť celú kapacitu sieťovej infraštruktúry; úsek účastníckeho vedenia je časť účastníckeho vedenia spájajúca koncový bod siete so sústreďovacím bodom alebo určeným medziľahlým prístupovým bodom v pevnej sieti.

Spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť špecifikovanú časť kapacity sieťovej infraštruktúry, ako je časť frekvenčného spektra alebo jeho ekvivalent.

Vedenie sietí (ďalej len „vedenie“) sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia,3) najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete.

Oporný bod nadzemného vedenia je konštrukcia nesúca alebo podopierajúca vodiče alebo káble.

Vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne.

Elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti,2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

Predplatená služba je služba poskytovaná na základe vopred uhradenej finančnej čiastky, z ktorej sa poplatok za poskytované služby alebo za služby informačnej spoločnosti2) priebežne odpočítava.

Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu.

Interoperabilita služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

Telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami.

Rádiové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikovať pomocou príjmu a vysielania, alebo príjmu alebo vysielania rádiových vĺn vo frekvenčnom spektre pridelenom pozemským komunikáciám alebo kozmickým rádiokomunikáciám.

Koncové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikáciu a je určené na pripojenie na koncové body sietí.

Pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby, a zahŕňajú najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine.

Pridružené služby sú služby súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby, a zahŕňajú najmä prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov, ako aj službu identity, lokalizácie a prítomnosti.

Škodlivé rušenie je rušenie, ktoré ohrozuje funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb, alebo inak vážne zhoršuje, marí alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu vymedzenú v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,4) prevádzkovanú podľa tohto zákona. Rušením je elektromagnetické rušenie podľa osobitného predpisu.4a)

Verejný telefónny automat je verejne dostupný telefón, za ktorého používanie sa môže platiť mincami, kreditnými kartami, debetnými kartami alebo predplatnými kartami vrátane kariet s volacími kódmi. Súčasťou verejného telefónneho automatu je jeho kabína alebo jeho stojan.

Rádiové vlny sú elektromagnetické vlny s frekvenciou do 3 000 GHz, ktoré sa šíria vo voľnom priestore bez umelého vedenia.

Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5)

Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.

Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák.

Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

Orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií sú

Ministerstvo

Úrad ako národný regulátor a cenový orgán7) v oblasti elektronických komunikácií

Úrad ukladá administratívne úhrady

Výška administratívnych úhrad podľa odseku 4 písm. a) a poplatkov podľa osobitného predpisu11a) nesmie prekročiť výšku nevyhnutných nákladov úradu na výkon regulácie elektronických komunikácií. Úrad určuje úhrady jednotlivým podnikom tak, aby minimalizoval dodatočné administratívne náklady. Úhrady vyberá úrad a sú príjmom štátneho rozpočtu.

Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich nákladov, celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad a zároveň sumy vybraté z jednotlivých druhov administratívnych úhrad.

Úrad spolupracuje najmä s

Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom si úrady vymieňajú informácie a podklady. V prípade výmeny informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného tajomstva15) prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne.

Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ustanovenej osobitným predpisom15a) si tieto úrady vymieňajú informácie a podklady dôležité na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti v rozsahu a spôsobom ustanoveným na základe uzatvorených dohôd o spolupráci. V prípade výmeny informácií prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne.

Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili. Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.

Ak podnik poskytol úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo,15) je povinný predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Informácie označené ako obchodné tajomstvo15) môžu byť primerane chránené technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu.

Úrad poskytuje Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov na základe odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré Európska komisia alebo orgán európskych regulátorov požaduje na plnenie svojich úloh. Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré mu predtým poskytol podnik na jeho žiadosť, oznámi úrad túto skutočnosť podniku. Informácie zhromaždené úradom sú verejne dostupné okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo utajovanou skutočnosťou.16)

Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré podnik označil ako predmet obchodného tajomstva, požiada Európsku komisiu o zabezpečenie dôvernosti.

Ak sa žiada informácia podľa osobitného predpisu,17) na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, osoba povinná sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu18) ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1.

Pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon, umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu opatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej miere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení a podnikov.

Na účel konzultácií a verejných konzultácií s dotknutými stranami podľa § 67 úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto. Na svojom webovom sídle úrad zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb pri konzultáciách alebo verejných konzultáciách s dotknutými stranami podľa § 67. Návrhy opatrení, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva,15) a výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok zverejňuje úrad spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete; to neplatí, ak ide o verejné konzultácie s dotknutými osobami podľa § 67.

Výsledky konzultácií, vrátane vyhodnotenia pripomienok, úrad zverejní na konzultačnom mieste do troch mesiacov od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa odseku 1.

Ak návrh opatrenia bude mať vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, úrad po zverejnení výsledkov konzultácií podľa odseku 3 sprístupní tento návrh s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov v súlade s § 9 ods. 4, ak ide o

Regulačné orgány členských štátov, orgán európskych regulátorov a Európska komisia môžu úradu predložiť pripomienky v lehote do jedného mesiaca, na ktoré úrad v čo najväčšej možnej miere prihliadne.

Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je určenie relevantného trhu iného ako sú trhy uvedené v zozname podľa § 16 ods. 1 alebo určenie podniku, alebo neurčenie podniku, ktorý má samostatne alebo spoločne s inými podnikmi významný vplyv na trhu podľa § 18, a Európska komisia vo svojom stanovisku k návrhu opatrenia vyjadrí názor, že jeho prijatie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, najmä s princípmi uvedenými v § 11, úrad odloží prijatie opatrenia o dva mesiace od oboznámenia sa s týmto stanoviskom.

Ak Európska komisia v lehote dvoch mesiacov podľa odseku 6 prijme rozhodnutie, ktorým uloží úradu povinnosť vziať návrh opatrenia späť s uvedením dôvodov, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia, úrad do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Európskej komisie návrh opatrenia vezme späť alebo ho zmení. V prípade zmeny návrhu opatrenia úrad postupuje podľa odsekov 1 až 4. Konečný návrh opatrenia úrad prijme v súlade s odsekom 5 okrem prípadov podľa odseku 6.

Ak vo výnimočných prípadoch je potrebné konať v záujme ochrany hospodárskej súťaže a ochrany záujmov užívateľov, úrad bezodkladne vydá bez dodržania postupu uvedeného v odsekoch 1 až 6, primerané dočasné opatrenie. Ak ide o opatrenie podľa odseku 4, úrad toto opatrenie bezodkladne zašle s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a regulačným orgánom členských štátov. Ak pominú dôvody na vydanie primeraného dočasného opatrenia, úrad ďalej postupuje podľa odsekov 1 až 6.

Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je uloženie, zmena alebo zrušenie povinnosti podniku podľa § 19 až 25 a 28 a Európska komisia v lehote podľa odseku 5 oznámi úradu dôvody, prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, úrad odloží prijatie opatrenia o tri mesiace od oznámenia Európskej komisie.

Počas trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 9 úrad spolupracuje s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov, pričom prihliada na názory podnikov a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotného regulačného postupu.

Úrad v lehote podľa odseku 9

Ak Európska komisia do jedného mesiaca od uplynutia trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 9 vydá odporúčanie, v ktorom žiada, aby úrad návrh opatrenia zmenil alebo vzal späť, pričom uvedie dôvody tohto odporúčania a predloží na tento účel aj konkrétne návrhy, alebo prijme rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad, úrad do jedného mesiaca od vydania odporúčania Európskej komisie alebo rozhodnutia o stiahnutí jej výhrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov konečné znenie prijatého opatrenia. Túto lehotu možno predĺžiť, aby úrad mohol uskutočniť konzultácie podľa odsekov 1 až 3.

Ak sa úrad rozhodne navrhované opatrenie nezmeniť alebo nevziať späť na základe odporúčania vydaného podľa odseku 12, spolu s oznámením konečného znenia opatrenia uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

Úrad môže kedykoľvek navrhované opatrenie vziať späť.

Úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov všetky prijaté konečné opatrenia podľa odseku 4.

Úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu, zverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje.

Úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa odporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie. Ak tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada na technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie. Ak technické normy a technické špecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy prijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu. Ak takéto normy nie sú, použijú sa primerane medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu alebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou.

Úrad pri regulácii elektronických komunikácií podporuje efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní sietí, služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb najmä tým, že

Úrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým, že

Všetko, čo úrad zverejňuje vo vestníku, zverejní aj na elektronickej úradnej tabuli podľa osobitného predpisu;19a) toto zverejnenie má informatívny charakter.

Regulácia cien je určenie alebo usmerňovanie výšky cien spôsobom určeným v rozhodnutí o regulácii cien. Rozhodnutie o regulácii cien musí byť odôvodnené a zverejňuje sa vo vestníku.

Úrad môže regulovať ceny

Spôsoby regulácie cien sú

Na účely konania o regulácii cien sa práva účastníka konania podľa osobitného predpisu21) uplatňujú počas konzultácií podľa § 10 ods. 1.

Spôsoby regulácie cien podľa odseku 3 je možné účelne kombinovať. Pri regulácii cien podľa odseku 3 môže úrad určiť cenu aj na základe cien na porovnateľných trhoch.

Ak úrad rozhodne o spôsobe regulácie cien podľa odseku 3 písm. c), určí v rozhodnutí metódu kalkulácie cien, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia. Podnik je povinný v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia než dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, vypočítať ceny podľa úradom určenej metódy kalkulácie cien a poskytnúť úradu ich odôvodnenie. Podnik je povinný na základe žiadosti úradu preukázať, že ceny obsahujú iba náklady nevyhnutne potrebné na poskytovanie danej služby. Úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá a nezávislá osoba následne overí výpočet cien podniku. Na účely overenia výpočtu cien je možné použiť aj metódu kalkulácie cien, ktorá je nezávislá a odlišná od metódy používanej podnikom. Výsledky overovania úrad raz ročne zverejní. Úrad môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o úprave cien. Podnik je povinný uplatňovať ceny až po schválení výpočtu alebo úprave cien úradom.

Poskytovať siete alebo služby možno len na základe všeobecného povolenia, povinnosti ukladané podľa § 19 až 25 a 28 nie sú týmto dotknuté. Ak na poskytovanie siete alebo služby je potrebné udeliť individuálne právo na používanie čísel alebo frekvencií, podnik požiada o udelenie týchto práv podľa § 31 alebo podľa § 32.

Odsek 1 sa nevzťahuje na zriaďovanie a prevádzku osobitných sietí.

Všeobecné povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb (ďalej len „všeobecné povolenie“) určuje podmienky, ktoré možno uplatňovať na všetky alebo na určité druhy sietí alebo služieb.

Podmienky vo všeobecnom povolení sa môžu týkať len týchto povinností:

Návrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom jeho predpokladaného vyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s údajom, kde a v akej lehote ich možno k návrhu uplatniť; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu. Úrad predložené pripomienky vyhodnotí a zverejní.

Úrad vydá všeobecné povolenie a zverejní vo vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak nie je v ňom uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

Odseky 3 a 4 sa použijú primerane aj na zmenu alebo zrušenie všeobecného povolenia.

Osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.

Oznámenie podľa odseku 1 musí byť písomné a obsahuje

Úrad na základe doručenia úplného oznámenia zaeviduje oznamovateľa ako podnik oprávnený poskytovať siete alebo služby; ak je oznámenie neúplné, úrad ho vráti a určí oznamovateľovi primeranú lehotu na doplnenie. Úrad zverejní na svojom webovom sídle zaevidovanie úplného oznámenia, okrem dátumu narodenia fyzickej osoby, do siedmich dní od jeho doručenia. Ak o to podnik požiada, úrad mu do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia potvrdí splnenie oznamovacej povinnosti. Úrad v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti uvedie informácie týkajúce sa práv podľa § 13 ods. 1, § 27, § 50 ods. 5 a § 66.

Ak chce podnik, ktorému úrad zakázal činnosť podľa § 73 ods. 14, znovu začať poskytovať siete alebo služby po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze činnosti, je povinný oznámiť tento zámer úradu podľa odsekov 1 a 2.

Úrad vymaže z evidencie podľa odseku 3 podnik ku dňu

Úrad určí relevantné trhy na základe Európskou komisiou odporúčaného zoznamu relevantných trhov a s ohľadom na geografické podmienky a iné špecifické národné podmienky v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže.

Úrad môže určiť relevantný trh, ktorý sa líši od trhov definovaných v odporúčaniach a usmerneniach Európskej komisie; takémuto určeniu musia predchádzať konzultácie podľa § 10.

Úrad priebežne dopĺňa alebo mení zoznam relevantných trhov na základe usmernení a odporúčaní Európskej komisie. Zoznam relevantných trhov a jeho zmeny určuje úrad rozhodnutím. Rozhodnutie úrad uverejňuje vo vestníku a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia úradu o jeho vydaní.

Úrad spolupracuje s Európskou komisiou pri určovaní nadnárodných trhov podľa požiadaviek Európskej komisie; nadnárodné trhy sú trhy, ktoré pokrývajú Európsku úniu alebo jej podstatnú časť a nachádzajú sa vo viac ako jednom členskom štáte.

Cieľom analýzy relevantných trhov je zistiť či na relevantnom trhu existuje efektívna hospodárska súťaž.

Efektívnou hospodárskou súťažou sa rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv.

Významný vplyv na relevantnom trhu má podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej hospodárskej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov (ďalej len „významný podnik“).

Za významný podnik možno považovať podnik s významným vplyvom aj na trhu úzko súvisiacom, ak sú väzby medzi týmito dvoma relevantnými trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z jedného trhu na druhý, a tým posilnenie vplyvu podniku na trhu.

Spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerých podnikov, ktoré poskytujú siete alebo služby na relevantnom trhu, možno zistiť aj v prípade nedostatku štrukturálnych alebo iných vzájomných väzieb, ak pôsobia na trhu, na ktorom nie je efektívna hospodárska súťaž a na ktorom nemá žiadny podnik samostatne významný vplyv. Spoločný významný vplyv možno určiť na relevantnom trhu, ktorý vykazuje vysoký stupeň koncentrácie a ktorý sa vyznačuje viacerými znakmi, najmä

Úrad vypracuje analýzu relevantného trhu a oznámi návrh opatrenia podľa § 10 ods. 4

Ak úrad neukončí analýzu relevantného trhu uvedeného v odporúčaní Európskej komisie v lehote podľa odseku 6, požiada orgán európskych regulátorov o spoluprácu pri dokončení analýzy. Príslušná lehota podľa odseku 6 sa v tom prípade predĺži o šesť mesiacov.

Úrad pri posudzovaní, či ide o významný podnik, vyhodnocuje kritériá týkajúce sa príslušného relevantného trhu, pričom v čo najväčšej možnej miere prihliada na usmernenia na analýzu trhu zverejnené Európskou komisiou.

Ak úrad na základe analýzy podľa § 17 zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna hospodárska súťaž, po skončení konzultácií podľa § 10 určí rozhodnutím významný podnik, a zároveň mu v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 až 25; ak ide o trhy podľa § 17 ods. 4 uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 až 21, 23 a 25. Tieto povinnosti musia byť odôvodnené, musia vychádzať zo zisteného stavu a musia byť primerané účelu a princípom regulácie elektronických komunikácií, ktorými sú podpora efektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Účastníkom konania je podnik navrhnutý za významný podnik v analýze relevantného trhu podľa § 17. Podkladom na rozhodnutie je analýza relevantného trhu podľa § 17 a vyjadrenia dotknutých osôb v konzultáciách podľa § 10. Na účely tohto konania sa práva účastníka konania podľa osobitného predpisu21) uplatňujú počas konzultácií podľa § 10 ods. 1. Ak je na tomto relevantnom trhu už určený významný podnik, úrad vydá nové rozhodnutie o určení významného podniku, v ktorom mu existujúce povinnosti znovu uloží alebo ich zmení a ktorým zruší predchádzajúce rozhodnutie. Úrad rozhodnutie zverejní vo vestníku.

Ak úrad na základe analýzy trhu zistí, že na príslušnom relevantnom trhu je efektívna hospodárska súťaž, nesmie uložiť alebo ponechať v platnosti povinnosti podľa § 19 až 25. Existujúce povinnosti úrad zruší v rozhodnutí, ktorým sa zrušuje určenie podniku za významný podnik.

Úrad môže vo výnimočných prípadoch uložiť významným podnikom na príslušnom relevantnom trhu iné povinnosti týkajúce sa prístupu alebo prepojenia, než sú povinnosti uvedené v § 19 až 23. Úrad môže iné povinnosti uložiť iba s predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie.

Ak je na trhu, ktorý úrad vypustil zo zoznamu relevantných trhov podľa § 16 ods. 3, určený významný podnik, rozhodnutie podľa odseku 1 a rozhodnutia vydané na základe tohto rozhodnutia strácajú platnosť dňom, keď bolo rozhodnutie o zmene zoznamu relevantných trhov vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Ak Európska komisia určí nadnárodné trhy podľa § 16 ods. 4, úrad v spolupráci s príslušnými národnými regulačnými orgánmi členských štátov vykoná analýzu určeného nadnárodného trhu a po vzájomnej dohode rozhodne podľa odseku 1 alebo 2.

Úrad môže na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s prístupom alebo prepojením uložiť významnému podniku povinnosť zverejňovať špecifické informácie, najmä informácie z účtovníctva, technické špecifikácie, charakteristiky siete, zmluvné podmienky dodávania a používania služieb, vrátane cien a podmienok obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám alebo ich používanie. Ak je to potrebné, úrad spresní informácie, ktoré je významný podnik povinný predložiť úradu a zverejniť, určí požadovanú úroveň podrobnosti ich obsahu a spôsob zverejnenia.

Úrad môže uložiť významnému podniku povinnosť zverejniť referenčnú ponuku na prístup a prepojenie najneskôr do 60 dní od doručenia rozhodnutia o uložení tejto povinnosti, najmä ak má tento významný podnik uloženú povinnosť nediskriminácie. Referenčná ponuka musí byť transparentná, aby sa zabezpečilo, že sa od podnikov požadujúcich prístup alebo prepojenie nebude vyžadovať platenie za prostriedky, ktoré nie sú potrebné na poskytovanie požadovanej služby. Referenčná ponuka musí byť dostatočne štruktúrovaná a musí obsahovať aj opis jednotlivých položiek, obvyklých bodov prepojenia, kvality, súvisiace lehoty a podmienky vrátane cien. Úrad môže na uplatnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo povinností uložených rozhodnutím úradu podľa § 18 ods. 1 uložiť významnému podniku zmeny referenčnej ponuky; úrad môže prihliadnuť na návrh zmeny referenčnej ponuky predloženej podnikom. Podnik je povinný predložiť úradu upravenú referenčnú ponuku do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky.

Ak má významný podnik uložené povinnosti podľa § 22 týkajúce sa veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre siete, je povinný v lehote podľa odseku 2 predložiť úradu referenčnú ponuku veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre siete. Referenčná ponuka na veľkoobchodný prístup k infraštruktúre siete musí obsahovať podmienky uvedené v prílohe č. 1. Referenčná ponuka nesmie obsahovať žiadne ceny za sieťové prvky alebo zariadenia, za ktoré by oprávnený podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu musel platiť, ak nie sú potrebné na poskytovanie jeho služieb.

Úrad zverejní predloženú referenčnú ponuku bezodkladne.

Úrad môže uložiť významnému podniku povinnosť nediskriminácie vo veci prístupu alebo prepojenia sietí.

Na základe povinnosti uloženej podľa odseku 1 je významný podnik povinný uplatňovať voči iným podnikom porovnateľné podmienky za porovnateľných okolností a poskytovať informácie a služby iným podnikom za rovnakých podmienok a s rovnakou kvalitou, ako keby ich využíval pre vlastnú potrebu alebo ich poskytoval podniku v postavení ovládanej osoby22) alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať.

Úrad môže uložiť významnému podniku, ktorý poskytuje prístup alebo prepojenie, povinnosť viesť v účtovníctve oddelene každú špecifickú činnosť súvisiacu s prístupom alebo prepojením a od vertikálne integrovaného podniku vyžadovať sprehľadnenie jeho veľkoobchodných a vnútropodnikových cien, aby sa zabezpečila aj požiadavka nediskriminácie podľa § 20 alebo sa zabránilo zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných služieb a medzi službami navzájom. Úrad môže špecifikovať štruktúru výkazov a metodiku oddelenej evidencie v účtovníctve.

Významný podnik je na požiadanie úradu povinný predložiť účtovné záznamy na overenie povinnosti podľa § 19 a 20 vrátane údajov o tržbách za každý relevantný trh prístupu a prepojenia. Ak takéto informácie prispejú k otvorenému a konkurenčnému trhu, úrad ich zverejní.

Úrad môže uložiť významnému podniku v súvislosti s prístupom alebo prepojením povinnosť splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť o prístup, na používanie určitých prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí, najmä v prípadoch, ak zistí, že odmietnutie prístupu alebo neprimerané okolnosti a podmienky by neumožnili efektívnu hospodársku súťaž na trhu pre koncových užívateľov alebo by neboli v ich záujme. Úrad môže na zabezpečenie prístupu alebo prepojenia významnému podniku uložiť najmä povinnosť

Úrad môže doplniť povinnosti podľa odseku 1 o plnenie podmienok objektívnosti, primeranosti a včasnosti. Úrad môže na zabezpečenie obvyklej prevádzky siete určiť technické alebo prevádzkové podmienky prístupu k špecifickým sieťovým prostriedkom alebo k prepojeniu sietí v súlade s § 11. Podnik poskytujúci prístup alebo prepojenie a tretie osoby využívajúce prístup alebo prepojenie musia dodržiavať určené podmienky.

Úrad pri ukladaní povinností podľa odsekov 1 a 2 prihliada na

Ak povinnosti uložené významnému podniku podľa § 19 až 23 nesplnili cieľ dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž a existujú vážne a pretrvávajúce problémy so súťažou alebo príslušné trhy zlyhávajú v súvislosti s veľkoobchodným poskytovaním určitých prístupových produktov, môže úrad ako mimoriadne opatrenie uložiť vertikálne integrovanému podniku povinnosť založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby.22) Na túto spoločnosť je podnik povinný previesť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním relevantných prístupových produktov.

Samostatná obchodná spoločnosť je povinná poskytovať prístupové produkty a služby všetkým podnikom, vrátane podnikov ovládajúcej osoby, na základe rovnakých lehôt a podmienok, vrátane úrovne cien a služieb, a prostredníctvom tých istých systémov a procesov.

Pred uložením povinnosti podľa odseku 1 úrad predloží Európskej komisii

Úrad môže povinnosť podľa odseku 1 uložiť iba po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie. Následne úrad vykoná podľa § 17 koordinovanú analýzu trhov súvisiacich s prístupovou sieťou a ďalej postupuje podľa § 18.

Návrh rozhodnutia úradu podľa odseku 1 obsahuje

Podniku, ktorému bolo uložené založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, môže úrad uložiť ktorúkoľvek z povinností ustanovených v § 19 až 23 na ktoromkoľvek relevantnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol podľa § 18 určený ako významný podnik, alebo inú povinnosť, ktorú Európska komisia povolí podľa § 18 ods. 3.

Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu podľa § 17 zistí, že na maloobchodnom trhu nie je efektívna hospodárska súťaž a povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov, môže uložiť významnému podniku na takom maloobchodnom trhu najmä

Úrad na ochranu koncových užívateľov na maloobchodnom trhu podľa odseku 1 môže regulovať ceny podľa § 12 tak, aby významný podnik nepožadoval neprimerane vysoké ceny alebo neobmedzoval hospodársku súťaž alebo nebránil vstupu na trh určením neprimerane nízkych cien.

Podnik poskytujúci podmienený prístup23) k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu, bez ohľadu na prenosové prostriedky vysielania, je povinný

Úrad môže z vlastného podnetu alebo na návrh dotknutého podniku rozhodnutím uložiť po konzultáciách podľa § 10 podnikom, ktoré zabezpečujú prístup koncových užívateľov k službám digitálneho rozhlasového a televízneho vysielania, povinnosť zabezpečiť prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a prístup k elektronickým programovým sprievodcom za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok; týmto nie sú dotknuté povinnosti uložené významným podnikom podľa tohto zákona.

Podnik, ktorý prijíma a šíri programové služby so širokouhlým formátom, je povinný tento formát zachovávať.

Televízna programová služba so širokouhlým formátom je služba, ktorá úplne alebo čiastočne obsahuje programy vyrobené a upravené na zobrazenie v širokouhlom formáte na celú výšku obrazovky. Referenčným formátom je formát 16 : 9.

Zariadením pre zdokonalenú digitálnu televíziu sa rozumie prídavné zariadenie určené na pripojenie k televíznemu prijímaču alebo integrovaný digitálny televízny prijímač na príjem interaktívnych služieb digitálnej televízie.

Podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy o prepojení prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku na účely poskytovania verejných služieb, aby sa zabezpečilo poskytovanie služieb a interoperabilita služieb. Zmluva o prepojení musí byť písomná. Podstatnou časťou zmluvy o prepojení je cena za prepojenie.

Podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť na základe všeobecného povolenia v členskom štáte povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku. Podnik iného členského štátu žiadajúci o prístup alebo prepojenie v Slovenskej republike nepodlieha oznamovacej povinnosti na tomto území, ak tu neposkytuje služby alebo siete.

Prepojenie môže poskytovať podnik alebo tretia osoba, ktorá má prístup k verejnej sieti. Prepojenie verejných sietí musí byť prístupné v obvyklých bodoch prepojenia a v kvalite, ktorá nie je horšia ako prevádzkovanie verejnej siete pre vlastnú potrebu podniku alebo poskytovanie verejnej siete a služby podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. Podnik je zodpovedný za interoperabilitu služieb na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia.

Podnik poskytujúci verejnú sieť je povinný umožniť prepojenie

Uzavretú zmluvu o prepojení sietí a jej zmeny je podnik povinný v písomnej forme predložiť úradu do 45 dní odo dňa jej uzavretia; v elektronickej forme je podnik povinný predložiť úradu uzavretú zmluvu o prepojení sietí v rovnakej lehote a v rozsahu základných technických a ekonomických podmienok prepojenia. Úrad zverejní oznámenie o uzavretí zmluvy o prepojení sietí vrátane základných technických a ekonomických podmienok prepojenia a umožní nahliadnuť do zmluvy každému, kto o to požiada, okrem tých častí zmluvy, ktoré majú charakter obchodného tajomstva.15) Predmetom obchodného tajomstva nie je cena za prepojenie.

Úrad môže rozhodnutím uložiť po konzultáciách podľa § 10 podnikom, ktoré kontrolujú prístup najmenej k jednému koncovému bodu siete, povinnosti v nevyhnutnom rozsahu na zabezpečenie prepojiteľnosti medzi koncovými bodmi siete, v odôvodnených prípadoch aj povinnosť prepojiť siete v lehote určenej úradom a v potrebnom rozsahu aj povinnosti na zabezpečenie interoperability ich služieb; týmto nie sú dotknuté povinnosti uložené významným podnikom podľa tohto zákona.

Informácie, ktoré podniky získali v priebehu rokovania o prepojení verejných sietí, sa môžu použiť len na účel, na ktorý boli získané, a nesmú sa poskytnúť tretím osobám, pre ktoré by takéto informácie mohli znamenať konkurenčnú výhodu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na informácie podľa § 40 ods. 3.

Ak významný podnik plánuje previesť obchodný majetok tvoriaci jeho prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoločnosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby,21) ktorá bude poskytovať podnikom na maloobchodnom trhu, vrátane jeho vlastných maloobchodných zložiek, úplne rovnocenné prístupové produkty, je povinný o tom informovať úrad najmenej štyri mesiace vopred. Podnik je povinný informovať úrad o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.

Úrad posúdi vplyv zamýšľaného procesu založenia obchodnej spoločnosti na uložené povinnosti. Na tento účel úrad vykoná podľa § 17 koordinovanú analýzu trhov súvisiacich s prístupovou sieťou a ďalej postupuje podľa § 18.

Samostatnej obchodnej spoločnosti úrad môže uložiť ktorúkoľvek z povinností ustanovených v § 19 až 23 na ktoromkoľvek relevantnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bola v súlade s § 17 označená ako významný podnik, alebo akúkoľvek inú povinnosť, ktorú Európska komisia povolí podľa § 18 ods. 3.

Úrad

Čísla sú volacie čísla, číselné bloky a adresy verejných sietí a služieb.

Úrad uvádza v číslovacom pláne pravidlá zostavovania a používania čísel a všeobecné podmienky na ich prideľovanie zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie so všetkými poskytovateľmi verejných služieb. Pri jeho spracovaní rešpektuje medzinárodné zmluvy a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v medzinárodných organizáciách a prihliada aj na vývoj nových služieb a zabezpečenie dostatočného počtu čísel.

Podnik je povinný poskytnúť na požiadanie úradu informácie potrebné pri zostavovaní a uplatňovaní číslovacieho plánu.

Číslovací plán ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Úrad vykonáva správu frekvenčného spektra, ktorou je

Na príprave národnej tabuľky frekvenčného spektra sa podieľa medzirezortná komisia, ktorej štatút a rokovací poriadok schvaľuje ministerstvo. Jej členom sú zástupcovia ministerstva, Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), Slovenskej informačnej služby a úradu.

Národná tabuľka frekvenčného spektra obsahuje najmä frekvenčné pásma vymedzené pre jednotlivé rádiokomunikačné služby na civilné účely a vojenské účely; vojenským účelom podľa tohto zákona je zabezpečenie obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku. Národnú tabuľku frekvenčného spektra ustanoví vláda nariadením a ministerstvo ju zverejňuje na svojom webovom sídle.

Úrad na základe národnej tabuľky frekvenčného spektra vydáva plán využívania frekvenčného spektra s prihliadnutím na potrebu európskej harmonizácie, stupeň technického rozvoja rádiových zariadení a poskytovania služieb v konkrétnom frekvenčnom pásme, dosiahnutie výhod pre koncových užívateľov a zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu. Plán využívania frekvenčného spektra obsahuje aj informáciu, v ktorých frekvenčných pásmach je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať. Plán využívania frekvenčného spektra úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.

Úrad pri tvorbe plánu využívania frekvenčného spektra prihliada na to, aby sa vo vymedzených frekvenčných pásmach mohli využívať všetky druhy technológií používaných pre služby. Úrad môže po konzultáciách podľa § 10 určiť primerané a nediskriminačné obmedzenia pre niektoré druhy rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie, ak je to nevyhnutné z dôvodov zabránenia škodlivému rušeniu, ochrany verejného zdravia pred elektromagnetickým poľom, potreby zabezpečenia technickej kvality služby, zabezpečenia maximalizácie spoločného využívania frekvencií, garantovania efektívneho využívania frekvenčného spektra alebo zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu podľa odseku 6.

Úrad prihliada na to, aby sa vo vymedzených frekvenčných pásmach mohli poskytovať všetky druhy služieb. Úrad môže po konzultáciách podľa § 10 primerane a nediskriminačne obmedziť rozsah služieb v príslušnom frekvenčnom pásme, ak je to nevyhnutné z dôvodov zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu, najmä ochrany života, podpory sociálnej, regionálnej alebo územnej súdržnosti, zabránenia neefektívnemu využívaniu frekvencií alebo podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, plurality médií a poskytovania služieb rozhlasového a televízneho vysielania.

Ak je to potrebné na ochranu služby zabezpečujúcej ochranu života, alebo výnimočne z dôvodov plnenia iných cieľov všeobecného záujmu podľa odseku 6, môže úrad zakázať poskytovať inú službu v konkrétnom pásme.

Úrad raz za tri roky preskúmava nevyhnutnosť obmedzení podľa odsekov 5 a 6 a výsledky preskúmania zverejní. Na základe výsledkov preskúmania úrad obmedzenia ponechá alebo zmení.

Čísla je možné používať len na základe individuálneho povolenia na používanie čísel. Individuálne povolenie na používanie čísel je rozhodnutie úradu o pridelení čísel podľa číslovacieho plánu.

Úrad pridelí čísla na základe žiadosti podniku, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejné služby alebo na základe žiadosti osoby požadujúcej pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu na účely poskytovania harmonizovaných služieb sociálneho významu, do troch týždňov od doručenia žiadosti, ktorá má všetky náležitosti podľa odseku 3.

Žiadosť o pridelenie čísel obsahuje

Individuálne povolenie na používanie čísel môže obsahovať len

Úrad čísla nepridelí, ak

Úrad rozhodne o zmene prideleného čísla,

V konaní podľa odseku 6 úrad písomne oznámi držiteľovi individuálneho povolenia na používanie čísel zamýšľanú zmenu; držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel môže do štyroch týždňov odo dňa doručenia tohto oznámenia vyjadriť k zamýšľanej zmene svoje stanovisko.

Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný v lehote určenej úradom a na svoje náklady vykonať rozhodnutie úradu o zmene pridelenia čísel podľa odseku 6 písm. a) až e).

Úrad zruší individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak

Individuálne povolenie na používanie čísel stráca platnosť dňom

Podnik pridelí číslo inému účastníkovi najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď zanikla predchádzajúcemu účastníkovi zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorou mu bolo predmetné číslo pridelené.

Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný platiť za každé pridelené číslo ročnú opakovanú úhradu podľa sadzobníka úhrad. Sadzobník úhrad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, pokiaľ ide o číselné množiny umožňujúce prístup k ich službám.

Frekvencie je možné používať len na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií. Individuálne povolenie na používanie frekvencií (ďalej len „individuálne povolenie“) je rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií a o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať, alebo rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií alebo rozhodnutie o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.

Úrad vydáva individuálne povolenie podľa plánu využívania frekvenčného spektra, ak je to potrebné na

Úrad vydá individuálne povolenie najneskôr do šiestich týždňov odo dňa doručenia úplnej žiadosti, ak ide o frekvencie, ktoré sú k dispozícii podľa plánu využívania frekvenčného spektra. Ak je žiadateľov o pridelenie tých istých frekvencií viac, úrad vydá individuálne povolenie podľa poradia, v akom boli žiadosti doručené. Úrad môže lehotu na vydanie individuálneho povolenia predĺžiť najviac na osem mesiacov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivých, primeraných, otvorených a transparentných postupov pre všetkých žiadateľov. Tieto časové obmedzenia nemajú vplyv na medzinárodné dohody týkajúce sa používania frekvencií a orbitálnych pozícií.

Držiteľom individuálneho povolenia môže byť

Žiadosť o vydanie individuálneho povolenia obsahuje

Úrad môže vyžadovať predloženie informácií potrebných na preukázanie skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 5.

Úrad môže obmedziť počet práv na používanie frekvencií uvedených v pláne využívania frekvenčného spektra alebo predĺžiť trvanie existujúcich práv inak, ako bolo určené v pôvodných individuálnych povoleniach, pričom prihliadne na potrebu maximalizovať výhody pre používateľov a uľahčiť rozvoj hospodárskej súťaže. Úrad konzultuje návrh na obmedzenie počtu práv podľa § 10. Ak o to ministerstvo požiada, úrad je povinný v rámci konzultácií v otázkach správy frekvenčného spektra konzultovať návrh s ministerstvom. Po určení postupu vyzve na podávanie žiadostí o vydanie alebo predĺženie individuálneho povolenia.

Úrad prehodnocuje raz za tri roky alebo na základe žiadosti dotknutých podnikov obmedzenie počtu práv podľa odseku 7.

Individuálne povolenie podľa odseku 1 môže obsahovať len

Individuálne povolenie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie úrad vydá, ak žiadateľ o individuálne povolenie má licenciu na rozhlasové analógové pozemské vysielanie alebo ak má uzavretú zmluvu o prenose rozhlasového vysielania s držiteľom takej licencie.

Úrad pri určovaní lehoty platnosti individuálneho povolenia prihliada na potrebné investície a potrebu poskytnúť primerané obdobie na amortizáciu investícií. Úrad vydá individuálne povolenie najviac na desať rokov. Ak je to odôvodnené obdobím návratnosti investície, úrad môže vydať individuálne povolenie aj na dlhšie obdobie. Ak ide o frekvencie, ktoré neboli pridelené na základe výsledku výberového konania, úrad môže individuálne povolenie na základe žiadosti držiteľa povolenia predĺžiť. Ak ide o individuálne povolenie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie vydané na základe licencie na analógové rozhlasové pozemské vysielanie, možno toto individuálne povolenie vydať na obdobie uvedené v žiadosti o individuálne povolenie, najviac na obdobie, na ktoré bola udelená licencia na rozhlasové analógové pozemské vysielanie. Žiadosť o predĺženie platnosti individuálneho povolenia môže žiadateľ podať najskôr šesť mesiacov pred stratou platnosti individuálneho povolenia a najneskôr šesť týždňov pred stratou platnosti individuálneho povolenia.

Úrad v individuálnom povolení uvedie, či je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať v súlade s plánom využívania frekvenčného spektra.

Držiteľ individuálneho povolenia je povinný písomne oznámiť úradu zámer uskutočniť prevod práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií najneskôr štyri týždne pred jeho uskutočnením a uskutočnenie prevodu práv do piatich pracovných dní po jeho uskutočnení. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje identifikačné údaje držiteľa individuálneho povolenia a osoby, na ktorú sa majú práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo na ktorú sa previedli, v rozsahu podľa § 15 ods. 2 písm. a) a b), označenie individuálneho povolenia, ktorého sa prevod týka, a označenie frekvencií, ktoré sa majú previesť alebo ktoré sa previedli. Úrad tento zámer, ako aj uskutočnenie prevodu zverejní na svojom webovom sídle.

Držiteľ individuálneho povolenia je povinný písomne oznámiť úradu uskutočnenie prenájmu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií do desiatich pracovných dní po jeho uskutočnení. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje identifikačné údaje držiteľa individuálneho povolenia a osoby, ktorej sa majú práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií prenajať, v rozsahu podľa § 15 ods. 2 písm. a) a b), označenie individuálneho povolenia, ktorého sa prenájom týka, a označenie frekvencií, ktoré boli prenajaté.

Úrad na základe oznámenia o uskutočnení prevodu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií podľa odseku 13 vykoná v individuálnom povolení zmenu držiteľa individuálneho povolenia.

Prevod alebo prenájom práv nie je možné uskutočniť, ak

Ak úrad neurčí v individuálnom povolení inak, povinnosti a podmienky určené v tomto povolení zostávajú v platnosti aj po prevode alebo prenájme práv.

Úrad môže vydať dočasné individuálne povolenie určené na jednorazové účely, ktoré nemožno predvídať, alebo na experimentálne používanie frekvencií, ak požadované frekvencie sú k dispozícii a nedôjde ku škodlivému rušeniu. Žiadosť o vydanie dočasného individuálneho povolenia musí byť doručená úradu najmenej tri pracovné dni pred požadovaným termínom začatia používania frekvencie. Čas platnosti dočasného individuálneho povolenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov, pričom úrad môže platnosť dočasného individuálneho povolenia opakovane predĺžiť na základe odôvodnenej žiadosti osoby, ktorej bolo dočasné individuálne povolenie vydané. Úrad môže predĺžiť platnosť dočasného individuálneho povolenia najviac o čas, na ktorý bolo prvýkrát vydané.

Podrobnosti o individuálnom povolení, ktorým sa prideľujú frekvencie na poskytovanie terestriálneho multiplexu, a o jeho udelení upravuje osobitný predpis.26)

Ak je potrebné obmedziť počet práv na používanie frekvencií alebo v prípade vybraných frekvencií, ktorých podmienky pridelenia sú určené v pláne využívania frekvenčného spektra, úrad vydáva individuálne povolenie na základe výsledku výberového konania podľa odsekov 2 až 15. Výberové konanie sa uskutočňuje formou elektronickej aukcie (ďalej len „aukcia“) alebo bez aukcie. Úrad pred začatím výberového konania zverejní na svojom webovom sídle odôvodnenie formy výberového konania, ktorú sa rozhodol použiť v dotknutom výberovom konaní. Úrad vyhlási výberové konanie na základe žiadosti o vydanie individuálneho povolenia alebo z vlastného podnetu. Úrad preruší konanie o žiadosti o vydanie individuálneho povolenia až do ukončenia tohto výberového konania.

Úrad začne výberové konanie výzvou na predloženie ponúk, v ktorej určí

Ponuka predložená do výberového konania sa považuje za žiadosť o vydanie individuálneho povolenia.

Úrad zverejní výzvu na predloženie ponúk vo vestníku a oznam o zverejnení výzvy zverejní v jednom celoštátnom denníku periodickej tlače v Slovenskej republike. Úrad zruší výberové konanie, ak v lehote na podanie ponuky uvedenej vo výzve nebola predložená ani jedna ponuka. Úrad môže zrušiť výberové konanie, ak sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých sa výberové konanie vyhlásilo. Úrad je povinný bezodkladne oznámiť všetkým uchádzačom zrušenie výberového konania s uvedením dôvodu zrušenia.

Na posúdenie predložených ponúk úrad zriadi výberovú komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva predseda úradu; členom výberovej komisie môže byť iba osoba bezúhonná a odborne spôsobilá. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.26a) Údaje podľa piatej vety úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa právnického, ekonomického alebo technického smeru so zameraním na elektronické komunikácie a prax v odbore najmenej päť rokov. Členom výberovej komisie nesmie byť osoba,

Osoba, ktorá má byť vymenovaná za člena výberovej komisie, poskytne predsedovi úradu písomné čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa podmienky ustanovené v odseku 5. Ak po začatí výberového konania člen výberovej komisie prestane spĺňať podmienky ustanovené v odseku 5, je povinný bezodkladne o tom upovedomiť predsedu úradu a až do svojho odvolania sa nezúčastňovať na činnosti výberovej komisie. Predseda úradu vymenuje za člena výberovej komisie inú osobu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 5 a poskytne o tom písomné čestné vyhlásenie.

Z dôvodu zabránenia zmarenia účelu výberového konania úrad neposkytuje informácie o priebehu výberového konania ani o predložených ponukách až do jeho ukončenia.

Účastníkom výberového konania je predkladateľ ponuky, ktorý ju predložil v termíne uvedenom vo výzve na výberové konanie.

Na ponuku podanú po uplynutí určeného termínu úrad neprihliada a vráti ju predkladateľovi ponuky neotvorenú. Po uplynutí určeného termínu nemožno ponuku doplniť ani zmeniť okrem zmeny ceny, ak sa uskutočňuje výberové konanie s aukciou.

Výberová komisia vylúči z výberového konania účastníka výberového konania, ktorého ponuka nespĺňa požiadavky uvedené vo výzve alebo ktorému úrad individuálne povolenie v posledných troch rokoch zrušil alebo odobral pridelenú frekvenciu podľa § 34 ods. 3.

Ak sa uskutočňuje výberové konanie s aukciou, úrad pozve účastníkov výberového konania, ktorí neboli vylúčení podľa odseku 10, do aukcie. Úrad vylúči z aukcie účastníka výberového konania, ak svojím konaním porušuje aukčný poriadok podľa odseku 2 písm. j). Úrad zruší výberové konanie s aukciou, ak do aukcie postúpi len jeden účastník výberového konania.

Ak sa uskutočňuje výberové konanie bez aukcie, výberová komisia vyhodnotí ponuky podľa kritérií uvedených vo výzve na predloženie ponúk do výberového konania a určí poradie účastníkov výberového konania, o čom vyhotoví správu.

Úrad je pri prideľovaní frekvencií viazaný poradím určeným výberovou komisiou alebo výsledkom aukcie. Účastníci výberového konania, ktorí sa umiestnili na miestach, na ktorých sa frekvencie nepridelia, sa považujú za neúspešných účastníkov. Neúspešným účastníkom výberového konania a vylúčeným účastníkom výberového konania úrad konanie o ich žiadosti zastaví s uvedením dôvodov. Správa o priebehu a výsledku výberového konania je podkladom na pokračovanie v konaní o pridelení frekvencií úspešnému účastníkovi výberového konania.

Úspešnému účastníkovi výberového konania úrad vydá rozhodnutie o pridelení frekvencií najneskôr do šiestich týždňov odo dňa vyhodnotenia a určenia poradia účastníkov výberového konania alebo po ukončení aukcie. Toto rozhodnutie neoprávňuje úspešného účastníka používať frekvencie. Pred začatím používania pridelených frekvencií je úspešný účastník výberového konania povinný požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.

Ak úspešný účastník výberového konania bez aukcie vezme svoju žiadosť späť pred vydaním rozhodnutia o pridelení frekvencií alebo sa pridelenia frekvencií vzdá, alebo úrad rozhodnutie o pridelení frekvencií zruší, pretože nebola uhradená jednorazová úhrada za pridelenie frekvencií v lehote splatnosti, úrad začne konanie vo veci pridelenia frekvencií s ďalším účastníkom výberového konania podľa poradia určeného výberovou komisiou. Úspešný účastník výberového konania preberá na seba záväzky, ktoré uviedol v ponuke.

Peňažná zábezpeka zložená účastníkom výberového konania sa úspešnému účastníkovi výberového konania započítava do výšky jednorazovej úhrady za pridelené frekvencie. Neúspešnému účastníkovi výberového konania sa peňažná zábezpeka bez zbytočného odkladu vráti po zastavení konania o jeho žiadosti. Peňažná zábezpeka zložená účastníkom výberového konania prepadá štátu, ak účastník výberového konania svojím konaním spôsobil zmarenie účelu alebo priebehu aukcie; rovnako musí byť podmienené aj plnenie z bankovej záruky.

Úrad môže poveriť technickým zabezpečením aukcie tretiu osobu.

Ustanovenia o výberovom konaní sa nevzťahujú na prideľovanie frekvencií na rozhlasové analógové pozemské vysielanie.

Úrad nevydá alebo nepredĺži individuálne povolenie, ak

Úrad môže rozhodnúť o zmene individuálneho povolenia

Úrad zruší individuálne povolenie alebo odoberie pridelenú frekvenciu, ak

Individuálne povolenie stráca platnosť

Podnik môže písomne požiadať o primeranú náhradu nákladov, ktoré boli vyvolané zmenou individuálneho povolenia, ak úrad rozhodol o zmene individuálneho povolenia pred riadnym uplynutím doby, na ktorú bolo vydané z vlastného podnetu a táto zmena bola nevyhnutná na dodržanie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii31a) alebo v medzinárodných organizáciách (ďalej len „mimoriadna zmena individuálneho povolenia“). Za primeranú náhradu nákladov sa považuje náhrada čistých priamych nákladov; v prípade ak primeraná náhrada nákladov podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,31ab) sa za primeranú náhradu nákladov považuje náhrada čistých priamych nákladov len ak Európska komisia rozhodne, že primeraná náhrada nákladov je zlučiteľná s vnútorným trhom31ac) a to v rozsahu podľa rozhodnutia Európskej komisie. Čisté priame náklady predstavujú účelne, hospodárne, efektívne a nevyhnutne vynaložené finančné prostriedky, ktoré podnik vynaložil v dôsledku mimoriadnej zmeny individuálneho povolenia v rozsahu podľa odsekov 4 a 5 (ďalej len „čisté priame náklady“); pričom čisté priame náklady vznikli a boli podnikom preukázateľne vynaložené do dňa, ku ktorému má dôjsť k zmene na základe rozhodnutia, ktorým úrad mení individuálne povolenie.

O žiadosti o primeranú náhradu nákladov rozhoduje úrad. Žiadosť o primeranú náhradu nákladov môže podnik podať úradu do šiestich mesiacov od uplynutia účtovného obdobia31ad) podniku, v ktorom mu čisté priame náklady vznikli, inak mu právo na ich náhradu zaniká. Žiadosť o primeranú náhradu nákladov podá podnik súhrnne ohľadom všetkých čistých priamych nákladov, ktoré podľa odseku 1 za dané účtovné obdobie žiada nahradiť.

Písomná žiadosť o primeranú náhradu nákladov musí obsahovať

Čisté priame náklady vynaložené na implementáciu technických riešení vyvolaných mimoriadnou zmenou individuálneho povolenia sú len náklady na

Čistými priamymi nákladmi nie sú:

Na základe žiadosti o primeranú náhradu nákladov úrad posúdi, či náklady predstavujú čisté priame náklady podľa odseku 1. Pri posudzovaní žiadosti o primeranú náhradu nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať podklady z účtovníctva, účtovné knihy a záznamy podniku, technické podklady a iné podklady potrebné na posúdenie žiadosti podniku o primeranú náhradu nákladov a podnik má povinnosť umožniť úradu alebo ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osobe nahliadať do nich, robiť si výpisy, odpisy a poskytnúť na vyžiadanie kópiu.

Na základe posúdenia žiadosti o primeranú náhradu nákladov a na základe rozhodnutia Európskej komisie podľa odseku 8, ak primeraná náhrada podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,31ab) úrad rozhodnutím potvrdí výšku čistých priamych nákladov, ktoré podnik žiada nahradiť, alebo vyhovie žiadosti o primeranú náhradu nákladov len čiastočne, inak žiadosť o primeranú náhradu nákladov zamietne. Úrad rozhodne o žiadosti o primeranú náhradu nákladov do šiestich mesiacov od podania úplnej žiadosti; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o rozklade. Ak prebieha konanie podľa odseku 8, úrad konanie o žiadosti o primeranú náhradu nákladov preruší do rozhodnutia Európskej komisie o zlučiteľnosti primeranej náhrady nákladov s vnútorným trhom.31ac)

Ak primeraná náhrada nákladov podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,31ab) úrad zabezpečí posúdenie jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom31ac) Európskou komisiou.

Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že primeraná náhrada nákladov je zlučiteľná s vnútorným trhom,31ac) úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 7. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že primeraná náhrada nákladov nie je zlučiteľná s vnútorným trhom,31ac) úrad žiadosť zamietne podľa odseku 7. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že primeraná náhrada nákladov je zlučiteľná s vnútorným trhom31ac) len čiastočne, úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 7, ktorým vyhovie žiadosti o primeranú náhradu nákladov len čiastočne v medziach rozhodnutia Európskej komisie.

Na základe právoplatného rozhodnutia úradu o primeranej náhrade nákladov ministerstvo poskytne úradu finančné prostriedky na úhradu primeranej náhrady nákladov podniku vo výške určenej úradom. Úrad poskytnuté finančné prostriedky prevedie na bankový účet podniku bez zbytočného odkladu.

Účastníkom konania o žiadosti o primeranú náhradu nákladov je podnik, ktorý požiadal o ich náhradu.

Úhrada za právo používať frekvencie zohľadňuje záruku používania pridelených frekvencií bez ich vzájomného rušenia. Jednorazová úhrada za pridelenie frekvencie je úhrada podľa § 33 ods. 2 písm. g). Opakovaná úhrada je úhrada za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak. Úhrada je splatná podľa rozhodnutia úradu v individuálnom povolení.

Opakovaná úhrada podľa odseku 1 sa platí podľa sadzobníka úhrad. Sadzobník úhrad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na využívanie frekvencií, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené na vojenské účely.

Podnik je povinný predkladať úradu na zverejnenie technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí, na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia, v lehote najneskôr 15 dní pred uvedením rozhraní do prevádzky. Úrad vedie zoznam týchto rozhraní a oznamuje ich Európskej komisii.

Podrobnosti o interoperabilite koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a interoperabilite analógových a digitálnych televíznych prijímačov ustanoví vláda nariadením.

Všeobecné povolenie na používanie frekvencií na prevádzku rádiových zariadení určuje podmienky, za ktorých je možné používať frekvencie, na ktoré nie je potrebné individuálne povolenie. Vo všeobecnom povolení na používanie frekvencií môže úrad obmedziť používanie frekvencií iba z dôvodov

Obsluhovať vybrané rádiové zariadenia môže len fyzická osoba, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť na ich obsluhu. Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s obsluhou vybraných rádiových zariadení. Bez osobitnej odbornej spôsobilosti môže fyzická osoba obsluhovať také zariadenia pri výcviku a školení len pod dohľadom osoby, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť. Obsluhu môžu vykonávať aj osoby, ktorým úrad uznal osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení.

Osobitnú odbornú spôsobilosť úrad overuje skúškou a vydaním osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti. Skúšobnú komisiu zriaďuje a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.

Žiadosť o vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti obsahuje

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na obsluhu vybraných rádiových zariadení používaných zložkami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskou informačnou službou na účely zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, zdravia a majetku.

Vybrané rádiové zariadenia sú

Podrobnosti o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie na lodiach povinne vybavených zariadeniami globálneho námorného tiesňového a bezpečnostného systému (GMDSS), je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom medzinárodnou námornou organizáciou. Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie vybavené zariadeniami GMDSS na lodiach, ktoré nie sú povinne týmito zariadeniami vybavené, je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom ministerstvom.

Technické a prevádzkové podmienky amatérskej stanice ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Žiadateľ o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre amatérsku stanicu musí byť držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc.

Ak dôjde k strate, odcudzeniu, znehodnoteniu osvedčenia alebo zmene údajov v osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti, úrad vydá na základe žiadosti držiteľa osvedčenia nové osvedčenie bez overenia osobitnej odbornej spôsobilosti skúškou. Na žiadosť o vydanie nového osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti a na jeho vydanie sa primerane vzťahujú odseky 3 a 6. Fyzická osoba, ktorá požiada o vydanie nového osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti z dôvodu zmeny údajov, je povinná predložiť doklad potvrdzujúci nový údaj. Vydaním nového osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti sa pôvodné osvedčenie osobitnej odbornej spôsobilosti stáva neplatným.

Dohľad vykonáva úrad prostredníctvom svojich poverených zamestnancov z vlastnej iniciatívy alebo na podnet tretej osoby. Ak je to odôvodnené osobitnou povahou dohľadu, na jeho vykonanie môže úrad prizvať zamestnancov iného orgánu verejnej správy a právnickej osoby alebo fyzické osoby s ich súhlasom (ďalej len „prizvaná osoba“). Prizvaná osoba má pri výkone štátneho dohľadu rovnaké práva a povinnosti ako poverení zamestnanci úradu. Účasť prizvanej osoby na výkone dohľadu je iným úkonom vo všeobecnom záujme. Prizvanou osobou nemôže byť podnik, jeho zamestnanec alebo osoba, ktorá so zreteľom na pomer k vykonávanému dohľadu alebo vzhľadom na pomer ku kontrolovanej osobe môže byť zaujatá. Prizvaná osoba nesmie poskytovať informácie, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu alebo v súvislosti s ním. Priame náklady, ktoré vzniknú prizvanej osobe s výkonom štátneho dohľadu, uhrádza úrad.

Dohľad sa uskutočňuje

Ak úrad pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa § 65 zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov,31b) upovedomí o tom orgán, ktorý vykonáva dohľad nad sprístupňovaním zariadenia na trhu.31c)

Kontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto zákona, osobitného predpisu32) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Úrad vykonáva dohľad podľa odseku 2 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti.

Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, sú pri výkone dohľadu

Kontrolované osoby sú

Ak je to nevyhnutne potrebné na identifikáciu osôb využívajúcich frekvencie a dodržanie podmienok individuálneho povolenia, môže sa úrad pri monitoringu využívania pridelených frekvencií oboznamovať s obsahom prenášaných správ. Zamestnanci úradu, ktorí sú poverení vykonávať dohľad týmto spôsobom, nesmú obsah prenášaných správ oznámiť iným osobám než komunikujúcim stranám prenášanej správy alebo ich splnomocneným zástupcom, ani umožniť iným osobám, aby získavali informácie o obsahu prenášaných správ. Úrad môže ukladať obsah správ len na čas nevyhnutne potrebný na ukončenie kontroly a uloženia sankcie podľa § 73. Po uplynutí tohto času úrad záznam zlikviduje.

Úrad

Úrad môže osobám, ktoré maria výkon kontroly tým, že neplnia povinnosti uvedené v odseku 6 písm. a), uložiť poriadkovú pokutu do 200 eur, a to aj opakovane.

Ak úrad zistí, že ďalšie poskytovanie služby alebo balíka služieb by spôsobilo značné narušenie hospodárskej súťaže, vydá rozhodnutie na zastavenie alebo odloženie poskytovania takejto služby alebo balíka služieb, a to až dovtedy, kým podnik nesplní prístupové povinnosti, ktoré mu boli uložené podľa § 18.

Ak úrad zistí, že nedostatky v činnosti kontrolovanej osoby predstavujú bezprostredné a závažné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia, alebo v dôsledku týchto nedostatkov môžu vzniknúť iným podnikom, užívateľom sietí alebo služieb alebo užívateľom frekvenčného spektra závažné hospodárske alebo prevádzkové problémy, môže bezodkladne v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch nariadiť ochranné opatrenie vedúce k náprave situácie.

Kontrolovaná osoba môže do troch pracovných dní od doručenia oznámenia o zistených nedostatkoch podať proti ochrannému opatreniu podľa odseku 2 písomne námietky a navrhnúť spôsob odstránenia zistených nedostatkov. O námietkach rozhodne osoba, ktorá je priamo nadriadená osobám, ktoré ochranné opatrenie nariadili.

Ochranné opatrenie platí najviac tri mesiace. Túto lehotu môže úrad v odôvodnených prípadoch predĺžiť písomným oznámením najviac o tri mesiace.

Podnik alebo iná osoba, ktorá má práva a povinnosti podľa tohto zákona, sú povinní na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti predložiť úradu v požadovanom rozsahu, forme a v lehote určenej úradom informácie alebo doklady súvisiace s ich činnosťou, ktoré sú potrebné na overovanie plnenia podmienok a povinností podľa tohto zákona, osobitného predpisu,34) rozhodnutia vydaného úradom alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad môže žiadať informácie alebo doklady aj v súvislosti s prijatím podnetu, ktorý sa týka plnenia povinností podľa tohto zákona, návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu podľa § 75 alebo v spojitosti s plnením právomocí úradu podľa § 6.

Významný podnik je povinný na základe žiadosti úradu predložiť informácie z účtovníctva o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s príslušnými veľkoobchodnými trhmi.

Podnik je okrem povinnosti podľa odsekov 1 a 2 povinný na základe odôvodnenej žiadosti úradu predložiť informácie v rozsahu, forme a primeranej lehote určenej úradom, ktoré sú primerané a objektívne potrebné na

Úrad nemôže žiadať informácie uvedené v odseku 3 písm. a), b), d) až i) od podniku pred začatím poskytovania siete alebo služby alebo ako podmienku začatia ich poskytovania.

Ak úrad žiada podnik o poskytnutie informácií podľa odseku 3, musí podnik informovať, na aký účel sa informácie použijú.

Podnik je povinný okrem povinnosti poskytovať štatistické údaje na účely štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu35) poskytovať ministerstvu aj ďalšie štatistické údaje potrebné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii.

Podnik poskytujúci verejnú službu na vytváranie vnútroštátnych volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného číslovacieho plánu je povinný zabezpečiť

Podnik poskytujúci verejnú telefónnu službu je povinný obsluhovať všetky volania do a z európskeho telefónneho číslovacieho priestoru za ceny podobné cenám, ktoré účtuje za volania do iných členských štátov a volania z nich.

Podnik poskytujúci verejnú službu je povinný zabezpečiť, ak je to technicky a ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných dôvodov obmedzil volajúcich zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný na základe písomnej žiadosti orgánu činného v trestnom konaní a na jeho náklady, z dôvodu zabránenia podvodnému konaniu alebo zneužitiu, zablokovať prístup k číslam alebo službám poskytovaným prostredníctvom určitých čísel a zadržať platby za prepojenie alebo iné služby. Žiadosť obsahuje určenie obdobia, počas ktorého má takéto blokovanie trvať. Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom tejto žiadosti.

Podnik poskytujúci službu pripojenia k internetu je povinný umožniť účastníkovi na jeho písomné požiadanie kontrolované užívanie zariadenia umožňujúceho využívanie služby pripojenia k internetu, ktoré je vo vlastníctve žiadateľa alebo ktorého vlastník s poskytovaním takejto služby súhlasil. Kontrolovaným užívaním zariadenia sa rozumie možnosť účastníka vzdialene riadiť dobu užívania zariadenia podľa predchádzajúcej vety.

Podnik je povinný zamedziť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa je uvedená v príkaze súdu podľa osobitného predpisu,35a) a to bezodkladne po doručení príkazu súdu podľa osobitného predpisu.35a) Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zamedzením prístupu podľa prvej vety. Podnik je povinný umožniť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa je uvedená v rozhodnutí o zrušení príkazu súdu podľa osobitného predpisu,35a) a to bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia. Štátny dozor nad dodržiavaním povinností podľa prvej a tretej vety vykonáva a sankciu za ich porušenie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier podľa osobitného predpisu.35a)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný na základe príkazu súdu podľa osobitného predpisu35a) zablokovať prístup k číslu na službu so zvýšenou tarifou s využitím hovoru, na ktoré je prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete a telekomunikačného zariadenia poskytovaná zakázaná ponuka, alebo k zakázanej ponuke poskytovanej prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete a telekomunikačných zariadení s využitím krátkych textových správ zasielaných na číslo na službu so špeciálnym číslovaním so zvýšenou tarifou, a to bezodkladne po doručení príkazu súdu podľa osobitného predpisu.35a) Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zablokovaním prístupu podľa prvej vety. Podnik je povinný ukončiť blokovanie prístupu k číslam podľa prvej vety uvedených v rozhodnutí o zrušení príkazu súdu podľa osobitného predpisu,35a) a to bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia. Štátny dozor nad dodržiavaním povinností podľa prvej a tretej vety vykonáva a sankciu za ich porušenie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier podľa osobitného predpisu.35a)

Úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) podniku poskytujúcemu verejné siete alebo verejné služby rozsah informácií, ktoré je povinný zverejňovať v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej podobe, a to najmä

Informácie podľa odseku 1 musia byť transparentné, porovnateľné, primerané a aktuálne; úrad môže vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) určiť ďalšie požiadavky týkajúce sa spôsobu a formy zverejňovania informácií.

Ak na trhu nie sú dostupné bezplatne ani za primeranú cenu interaktívne návody alebo podobné nástroje, pomocou ktorých si môžu koncoví užívatelia nezávisle porovnávať náklady alternatívnych modelov využívania služieb, úrad môže priamo sprístupniť takéto návody alebo nástroje alebo ich obstarať prostredníctvom tretích osôb. Tretie osoby majú právo využívať bez poplatku informácie zverejnené podnikmi poskytujúcimi verejné siete alebo verejné služby s cieľom predaja alebo sprístupnenia takýchto interaktívnych návodov alebo podobných nástrojov.

Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu je povinný na základe písomnej žiadosti príslušného orgánu36) poskytovať informácie vo verejnom záujme pre účastníkov bezplatne, a to rovnakými prostriedkami, ktoré podnik bežne používa pri komunikácii s účastníkom. Podnik poskytuje informácie vo verejnom záujme primeraným spôsobom a za úhradu dohodnutú medzi podnikom a príslušným orgánom. Tieto informácie poskytujú príslušné orgány podnikom v štandardizovanom formáte a týkajú sa najmä

Odsek 4 sa vzťahuje aj na informácie zasielané na žiadosť iného orgánu štátu, ktoré sa týkajú ochrany osôb pred hroziacim nebezpečenstvom a opatrení pri ohrození života a zdravia. Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu poskytuje informácie podľa predchádzajúcej vety vo verejnom záujme primeraným spôsobom a bezplatne.

Podnik má právo

Podnik je povinný

Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach.

Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať

Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.

Podnik počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie36b) zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu.37)

Počas krízovej situácie37) alebo mimoriadnej situácie36b) je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia38) a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným volaním sa na účely tohto zákona rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a poskytovania verejných služieb s cieľom umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné využívanie verejných služieb v období krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie.

Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.38)

Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Účastník má právo na

Účastník verejnej telefónnej služby má právo

Účastník je povinný

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Na účely podľa odseku 1 písm. e), ak sa preukazuje totožnosť s použitím úradného autentifikátora,36d) môže podnik prostredníctvom rozhrania podľa § 56 ods. 11 napojeného na evidenciu občianskych preukazov36e) a register fyzických osôb36f) postupovať rovnako ako pri identifikácii a autentifikácii podľa osobitného predpisu,36g) a to vrátane preukázania oprávnenia konať za alebo v mene inej osoby. Na účel podľa prvej vety sú správcovia častí autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu36h) povinní poskytnúť prevádzkovateľovi rozhrania podľa § 56 ods. 11 súčinnosť potrebnú na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie s použitím úradného autentifikátora.36d)

Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

Podrobnosti o požiadavkách týkajúcich sa obsahu, formy a spôsobu podania a monitorovania informácií podľa osobitného predpisu39c) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:

Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej služby prenosu obsahovej služby39b) uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby.

Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu.

Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak

Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.

Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 8 len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.

Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.

Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.

Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podnik v reklamačnom poriadku upraví najmä

Právo na reklamáciu nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je predmetom reklamácie alebo zistenia závady poskytnutej verejnej služby alebo zariadenia. Podnik je povinný písomne oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení písomne informovať účastníka pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty.

Reklamácia vo veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté verejné služby. Ak suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch mesačných splátkach. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania verejnej služby.

Ak sa na základe reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka, ale rozsah poskytnutej verejnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť, účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania služby.

Úrad môže vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov a obsah, formu a spôsob zverejnenia informácií o kvalitatívnych ukazovateľoch, vrátane mechanizmov osvedčovania kvality, aby zabezpečil pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím, prístup ku komplexným, porovnateľným, spoľahlivým a užívateľsky zrozumiteľným informáciám. Ak je to potrebné, môžu sa použiť ukazovatele kvality podľa § 51 ods. 1.

Úrad môže vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) určiť požiadavky na minimálnu kvalitu služby, ktoré je podnik povinný dodržiavať, aby nedochádzalo k zhoršovaniu kvality služieb, obmedzovaniu alebo spomaľovaniu prevádzky v sieťach.

Pred určením požiadaviek na minimálnu kvalitu služby podľa odseku 2 úrad poskytne návrh požiadaviek spolu s odôvodnením Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov. Úrad v čo najväčšej možnej miere prihliadne na pripomienky a odporúčania Európskej komisie.

Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu je povinný viesť oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí alebo služieb v rozsahu, ktorý je potrebný pre štrukturálne oddelený a právne nezávislý podnik, aby bolo možné identifikovať všetky časti nákladov a výnosov z týchto činností s príslušnými výpočtovými podkladmi a podrobnými metódami prepočtu vrátane podrobného rozpisu stálych aktív a štruktúrovaných nákladov, ak

Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu len na území Slovenskej republiky, ktorý podniká aj na inom trhu, ako je relevantný trh v oblasti elektronických komunikácií, je povinný viesť oddelene náklady a výnosy z týchto iných činností, aby sa zamedzilo zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných činností a naopak.

Úrad je oprávnený preveriť účtovnú závierku uloženú v registri účtovných závierok,39a) zostavenú podnikom poskytujúcim verejnú sieť alebo verejnú službu, ktorý nie je podľa zákona povinný vykonávať nezávislý audit40) a výsledok preverenia zverejniť.

Podnik je povinný zabezpečiť svojim účastníkom s telefónnymi číslami z národného číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, aby si mohli ponechať svoje telefónne čísla nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje, v prípade

Na prenositeľnosť čísla medzi pevnými a mobilnými verejnými sieťami sa odsek 1 nevzťahuje.

Podniky sú povinné navzájom účtovať ceny pri zabezpečení prenositeľnosti čísla tak, aby boli nákladovo orientované. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže vydať po konzultáciách podľa § 10 rozhodnutie o metóde kalkulácie cien podľa § 12 ods. 3 písm. c). Na základe tohto rozhodnutia je podnik povinný vypočítať a zverejniť ceny, ako aj ich odôvodnenie, do dvoch mesiacov od jeho zverejnenia vo vestníku; ustanovenia § 12 ods. 6 sa nepoužijú. Ak podnik požaduje od účastníkov priame platby za služby spojené s prenosom čísla, ceny týchto služieb nesmú spôsobovať nezáujem o ich využívanie. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže po konzultáciách podľa § 10 vydať rozhodnutie, ktorým sa určuje maximálna výška priamych platieb účastníkov za služby spojené s prenosom čísla. Toto rozhodnutie je záväzné pre všetky podniky a nadobúda účinnosť po uplynutí 30 dní od jeho zverejnenia vo vestníku.

Podnik je povinný preniesť a aktivovať číslo účastníkovi v čo najkratšom možnom čase; účastníkovi, ktorý uzatvoril zmluvu o prenose čísla do nového podniku, musí byť číslo aktivované do jedného pracovného dňa.

Podnik je povinný zabezpečiť počas procesu prenášania čísel na iný podnik, aby účastníkovi nebolo jeho číslo prenesené k inému podniku proti jeho vôli.

Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo prenesené oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka, je povinný poskytnúť účastníkovi kompenzáciu; právo na náhradu škody nie je týmto dotknuté.

Podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie podľa odseku 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Osobitná sieť je zriadená a prevádzkovaná na vojenské účely iba pre určený okruh osôb; osobitná sieť nie je verejná sieť.

Právo zriaďovať a prevádzkovať osobitné siete má ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba.

Využitie frekvenčného spektra vymedzeného v národnej tabuľke frekvenčného spektra pre vojenské účely plánuje ministerstvo obrany.

Prevádzkovatelia osobitných sietí nesmú poskytovať verejné služby, ani umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám.

Pripojenie osobitnej siete na verejnú sieť sa uskutoční, ak je to v dôležitom záujme štátu, na základe žiadosti prevádzkovateľa osobitnej siete. Prevádzkovateľ verejnej siete je povinný odôvodnenej žiadosti vyhovieť, ak je to technicky uskutočniteľné.

Na osobitné siete a ich telekomunikačné zariadenia sa vzťahujú § 66, § 67 a 68.

Univerzálna služba je minimálny súbor služieb, ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území Slovenskej republiky všetkým koncovým užívateľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu, ktorou je cena prihliadajúca na úroveň spotrebiteľských cien a príjmy obyvateľov.

Predmetom univerzálnej služby je

Úrad určí na základe výsledku konzultácií podľa § 10 jeden alebo viac podnikov na poskytovanie univerzálnej služby a uloží im povinnosti podľa odseku 2 tak, aby bolo pokryté celé územie Slovenskej republiky, pričom môže určiť rôzne podniky alebo skupinu podnikov, ktoré budú zabezpečovať len niektoré povinnosti univerzálnej služby, pokrývať rôzne časti územia Slovenskej republiky alebo zabezpečovať len niektoré povinnosti univerzálnej služby a pokrývať rôzne časti územia Slovenskej republiky. Ak úrad zistí, že zariadenia alebo služby porovnateľné so zariadeniami alebo službami, ktoré sú predmetom univerzálnej služby, sú všeobecne dostupné, nemusí uložiť príslušnú povinnosť podľa odseku 2 na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky. Ak o to ministerstvo požiada, úrad je povinný v rámci konzultácií v otázkach zabezpečenia univerzálnej služby konzultovať návrh s ministerstvom.

Úrad pri ukladaní povinnosti podľa odseku 2 písm. f) posúdi všeobecnú potrebu a osobitné požiadavky na služby pre užívateľov so zdravotným postihnutím. Úrad môže uložiť povinnosť najmä

Úrad pri určovaní podniku podľa odseku 3 nesmie vopred vylúčiť žiadny podnik. Úrad prihliada najmä na finančné, technické, odborné podmienky podniku a schopnosť podniku poskytovať univerzálnu službu nákladovo efektívnym spôsobom a v požadovanej kvalite.

Ak neprejaví o poskytovanie univerzálnej služby záujem žiadny podnik alebo žiadny podnik, ktorý prejaví záujem, nevyhovuje podmienkam podľa odseku 5, úrad určí na poskytovanie univerzálnej služby jeden alebo viac podnikov, ktoré najviac vyhovujú týmto podmienkam.

V rozhodnutí podľa odseku 3 úrad určí podrobnosti plnenia jednotlivých povinností a lehotu na plnenie. Pri ukladaní povinnosti podľa odseku 2 písm. d) úrad prihliadne na odôvodnené potreby koncových užívateľov z hľadiska geografického pokrytia, počtu verejných telefónnych automatov alebo iných prístupových bodov, dostupnosti pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím a kvality služieb.

Úrad preskúmava, či trvajú dôvody, na základe ktorých určil podnik na poskytovanie univerzálnej služby a uložil mu povinnosti podľa odseku 2. Ak úrad zistí, že porovnateľné zariadenia alebo porovnateľné služby sú všeobecne dostupné alebo sa zmenili okolnosti, na základe ktorých uložil podniku povinnosť podľa odseku 2, rozhodnutím predmetnú povinnosť zruší alebo zmení. Ak úrad zistí dôvody na zmenu podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby, rozhodnutie o určení podniku na poskytovanie univerzálnej služby zruší a postupuje podľa odseku 3. Návrh rozhodnutia o zmene alebo zrušení povinnosti podľa odseku 2 úrad konzultuje podľa § 10.

Ak má podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby s povinnosťami podľa odseku 2 písm. a) a b) v úmysle predať svoju prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť právnickej osobe, s ktorou nie je majetkovo prepojený, je povinný štyri mesiace vopred o tom informovať úrad, aby mohol posúdiť účinok zamýšľanej transakcie na plnenie povinností podľa odseku 2 písm. a) a b). Úrad môže uložiť, zmeniť alebo zrušiť uložené povinnosti podniku určenému na poskytovanie univerzálnej služby.

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby s povinnosťami podľa odseku 2 písm. c) a e) je povinný zaobchádzať s údajmi, ktoré mu poskytli iné podniky, nediskriminačne.

Úrad oznamuje Európskej komisii

Úrad určí v rozhodnutí podľa § 50 ods. 3 kvalitatívne ukazovatele a cieľové hodnoty univerzálnej služby a metódy ich merania v súlade s technickými normami; úrad môže určiť aj formu a spôsob ich uverejnenia. Úrad môže určené kvalitatívne ukazovatele meniť v závislosti od technologického rozvoja. Úrad pri určení cieľových hodnôt prihliada na stanoviská dotknutých osôb získané podľa § 10. Kvalita univerzálnej služby je založená na týchto ukazovateľoch:

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby je povinný predložiť úradu vždy k 30. júnu a 31. decembru dosiahnuté výsledky ukazovateľov kvality podľa odseku 1 a zverejňovať ich na svojom webovom sídle.

Úrad môže vykonať alebo zadať na náklady podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby vykonanie nezávislého preverenia výsledkov ukazovateľov kvality, ak tento podnik opakovane neplní cieľové hodnoty, aby zistil správnosť a porovnateľnosť poskytnutej informácie.

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby pri poskytovaní zariadení alebo ďalších služieb, ktoré presahujú rámec poskytovania univerzálnej služby, je povinný určiť zmluvné podmienky tak, aby účastník nemusel platiť za zariadenia alebo služby, ktoré nie sú nevyhnutné alebo požadované pri poskytovaní žiadanej služby.

Úrad môže podniku určenému na poskytovanie univerzálnej služby uložiť povinnosť poskytovať účastníkom

Úrad môže zrušiť uloženie povinnosti podľa odseku 2 na časti územia alebo celom území Slovenskej republiky, ak služba uvedená v odseku 2 je všeobecne dostupná.

Úrad sleduje vývoj a úroveň cien služieb patriacich do povinností univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2, najmä vo vzťahu k vnútroštátnym cenám pre koncových užívateľov a k ich príjmom.

Úrad môže uložiť v rozhodnutí podľa § 50 povinnosť poskytovať koncovým užívateľom možnosti výberu cien, ktoré sa odchyľujú od cien vychádzajúcich z obvyklých obchodných podmienok a ktoré umožnia koncovým užívateľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami prístup k sieti a službám.

Úrad môže regulovať ceny súvisiace s poskytovaním univerzálnej služby podľa § 12 tak, aby podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby používal jednotné ceny na celom území Slovenskej republiky, geografické priemery cien alebo aby neprekračoval maximálne ceny.

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby má právo na úhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní povinností univerzálnej služby, ak je poskytovanie univerzálnej služby pre podnik neprimeraným zaťažením. Žiadosť o úhradu čistých nákladov s podkladmi môže podnik podať úradu do dvoch rokov od uplynutia finančného roka, v ktorom vznikli, inak právo na úhradu zaniká.

Úrad na základe žiadosti podniku, ktorá obsahuje podklady na výpočet čistých nákladov, posúdi, či podnik plní povinnosti vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom a jej poskytovanie môže byť pre podnik neprimeraným zaťažením. Podklady na výpočet čistých nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať a nahliadať do účtovných kníh a záznamov; výsledky overenia podkladov úrad zverejní.

Úrad vypočíta čisté náklady, pričom prihliadne na vznikajúcu výhodu na trhu, ktorú príslušný podnik získa poskytovaním univerzálnej služby. Ak úrad na základe výpočtu čistých nákladov zistí, že poskytovanie univerzálnej služby je pre podnik neprimeraným zaťažením, rozhodne o výške úhrady čistých nákladov. Vypočítané čisté náklady a metódu ich výpočtu úrad zverejní na svojom webovom sídle.

Účastníkom konania o úhrade čistých nákladov je len podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, ktorý podal žiadosť podľa odseku 1.

Ak je to potrebné, úrad zriadi a spravuje osobitný účet univerzálnej služby (ďalej len „osobitný účet“) na úhradu čistých nákladov, do ktorého je povinný prispievať podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby, ktorého podiel ročných tržieb na vnútroštátnom trhu verejnej siete alebo verejnej služby sa rovná alebo je vyšší ako 0,2 percenta; do tržieb sa nezapočítavajú výnosy z poskytovania služby retransmisie.41)

Výšku úhrady na osobitný účet určí úrad pre každý podnik samostatne. Výška úhrady sa určí z podielu ročných vnútroštátnych tržieb z poskytovania verejných sietí a verejných služieb v príslušnom finančnom roku.

Ak je osobitný účet zriadený, podnik musí na požiadanie každoročne oznámiť úradu svoje tržby na príslušnom trhu, a to aj so spätnou platnosťou. Na tento účel môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby nahliadnuť do účtovných kníh a záznamov, a ak tržby podniku na príslušnom trhu nie je možné získať, môže urobiť odhad.

Úrad zverejňuje výročnú správu o hospodárení s osobitným účtom, ktorá obsahuje výšku úhrady čistých nákladov, výhody na trhu, ktoré určený podnik získal poskytovaním povinností univerzálnej služby, a určené podiely jednotlivých podnikov.

Úhradu poskytnutú z osobitného účtu je podnik povinný použiť len na úhradu čistých nákladov, ktoré vznikli poskytovaním príslušnej povinnosti univerzálnej služby.

Podnik prispievajúci na pokrytie čistých nákladov je povinný uhradiť do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na osobitný účet úradom určený podiel.

Podrobnosti o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Podniky poskytujúce verejné siete alebo služby sú oprávnené na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov vzájomne si poskytovať nevyhnutné údaje podľa § 56 ods. 3, ak sa týkajú ich dlžníkov alebo osôb, o ktorých podnik zistil, že odcudzili alebo poškodili telekomunikačné zariadenia, alebo zneužili telekomunikačné zariadenia alebo služby, a to na účel posúdenia podľa § 43 ods. 1 písm. c) druhého bodu a účinnejšej ochrany podnikov pred takými osobami, ak tento zákon neustanovuje inak.

Správa je informácia, ktorá sa vymieňa alebo prenáša medzi konečným počtom subjektov prostredníctvom verejnej služby; okrem informácie prenášanej ako súčasť rozhlasového alebo televízneho vysielania sieťou, ktorú nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, ktorý túto informáciu prijíma.

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo službu, je povinný zabezpečiť technicky a organizačne dôvernosť správ a s nimi spojených prevádzkových údajov, ktoré sa prenášajú prostredníctvom jeho verejnej siete a verejných služieb. Zakazuje sa najmä nahrávanie, odpočúvanie, ukladanie správ alebo iné druhy zachytenia alebo sledovania správ a s nimi spojených údajov osobami inými, ako sú užívatelia alebo bez súhlasu dotknutých užívateľov, ak zákon neustanovuje inak. To nebráni technickému ukladaniu údajov, ktoré sú nevyhnutné na prenos správ, bez toho aby bola dotknutá zásada dôvernosti. Podnik nezodpovedá za ochranu prenášaných správ, ak je možnosť ich priameho vypočutia alebo nechráneného získania v mieste vysielania alebo v mieste príjmu.

Zákaz uvedený v odseku 3 druhej vete sa nevzťahuje na dočasné zaznamenanie a uchovanie správ, ako aj súvisiacich prevádzkových údajov, ak je to nevyhnutné na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, ktorú si účastník alebo užívateľ objednal, na preukázanie požiadavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie služby alebo na preukázanie existencie alebo platnosti iného právneho úkonu, ktorý vykonal účastník, užívateľ alebo podnik.

Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom41a) a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.

Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi42) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní. Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku podľa tohto zákona na účely plnenia svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie však do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu, obrany štátu a správy daní môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.

Ochrana osobných údajov sa vzťahuje na účastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Práva a povinnosti prevádzkovateľa, ktorým je podnik, súvisiace s ochranou osobných údajov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone, sa spravujú osobitným predpisom.43)

Podnik je povinný prijať zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, a ak je to nevyhnutné, aj v súčinnosti s poskytovateľom verejnej siete. So zreteľom na stav techniky a náklady na ich implementáciu, tieto opatrenia musia zaručiť úroveň bezpečnosti primeranú existujúcemu riziku.

Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely uzavretia a plnenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie, prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu účastníkov získavať a spracúvať údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených záväzkov a

Podnik je povinný informovať účastníka o tom, aké osobné údaje sa získavajú a spracúvajú, na základe akého právneho dôvodu, na aký účel a ako dlho sa budú spracúvať. Táto informácia sa poskytuje najneskôr pri uzavretí zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, je pri porušení ochrany osobných údajov povinný

Oznámenie podľa odseku 5 písm. a) obsahuje najmä

Oznámenie podľa odseku 5 písm. b) obsahuje najmä

Podnik je povinný prijať vnútorné postupy na poskytovanie odpovedí na žiadosti o prístup k osobným údajom užívateľov. Podnik na požiadanie poskytne úradu informácie o týchto postupoch, počte prijatých žiadostí, právnych odôvodneniach, na ktoré sa žiadosti odvolávajú a o odpovediach podniku; to neplatí, ak ide o plnenie si povinností podnikom ustanovených zákonom.

Úrad môže,

Na účely zisťovania, preverenia a kontroly totožnosti účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu a na účely podľa odseku 3, ako aj na aktualizáciu údajov na tieto účely je podnik aj bez súhlasu dotknutých osôb oprávnený v rozsahu údajov zapísaných v registri fyzických osôb36f) a údajov uchovávaných v evidencii občianskych preukazov36e) získavať údaje podľa odseku 3 a údaje, ktorými sú dátum vydania a doba platnosti občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti, záznam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu opatrovníka, a ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, zobrazenie podoby tváre účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu, čísla a série stratených a odcudzených občianskych preukazov vydaných účastníkovi aj prostredníctvom rozhrania podľa odseku 11. Na účel podľa prvej vety sú ministerstvo vnútra a správca komunikačnej časti autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu36h) povinní poskytnúť podniku prostredníctvom rozhrania podľa odseku 11 údaje podľa odseku 3 a podľa prvej vety.

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby prevádzkuje aplikačné rozhranie na účely získavania údajov z registra fyzických osôb36f) a údajov uchovávaných v evidencii občianskych preukazov36e) a sprístupňuje ho podniku na účely výkonu oprávnení podľa § 43 ods. 14 a podľa odseku 10. Podrobnosti o technických podmienkach prístupu k rozhraniu podľa prvej vety upravia podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby a podnik vzájomnou dohodou za nediskriminačných podmienok.

Podrobnosti o spôsobe poskytovania a technické podmienky poskytovania údajov z registra fyzických osôb36f) a z evidencie občianskych preukazov36e) podľa odsekov 5 a 6 upravia vzájomnou dohodou ministerstvo vnútra a podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby.

Prevádzkové údaje sú údaje vzťahujúce sa na užívateľa a na konkrétny prenos informácií v sieti a vznikajúce pri tomto prenose, ktoré sa spracúvajú na účely prenosu správy v sieti alebo na účely fakturácie.

Lokalizačné údaje sú údaje spracúvané v sieti alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Podnik môže spracúvať lokalizačné údaje iné ako prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú účastníka alebo užívateľa verejnej siete alebo verejnej služby len vtedy, ak sa anonymizujú alebo ak s tým účastník alebo užívateľ verejnej siete alebo verejnej služby súhlasí v rozsahu a trvaní nevyhnutnom na poskytnutie služby s pridanou hodnotou. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním ich súhlasu o druhu lokalizačných údajov iných ako prevádzkových údajov, ktoré sa budú spracúvať, o účele a čase ich spracúvania a či sa údaje budú poskytovať tretej strane na účely poskytovania služby s pridanou hodnotou. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas daný na spracúvanie takých lokalizačných údajov.

Služba s pridanou hodnotou je služba, ktorá vyžaduje spracovanie prevádzkových alebo lokalizačných údajov iných ako prevádzkových nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturáciu tejto služby.

Prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú bez súhlasu dotknutej osoby uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať alebo anonymizovať okrem prípadov uvedených v tomto zákone. Uchovávanie údajov podľa § 58 nie je týmto dotknuté.

Ak je to potrebné na fakturáciu služieb účastníkom a platieb za prepojenie sietí, podnik uchováva prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, počas ktorej možno faktúru právne napadnúť alebo uplatniť nárok na platbu. Podnik je povinný poskytnúť prevádzkové údaje v prípade sporu medzi podnikmi, alebo medzi podnikom a účastníkom, úradu alebo súdu. V prípade začatia reklamácie, alternatívneho riešenia sporu podľa § 75, mimosúdneho riešenia sporu podľa § 75a alebo súdneho konania, najmä sporov týkajúcich sa prepojenia sietí alebo fakturácie, musí podnik uchovávať prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné využiť všetky zákonné prostriedky, a to až do ich ukončenia. Rozsah uchovaných prevádzkových údajov sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru.

Spracovávať prevádzkové údaje podľa odsekov 4, 5 a 7 môžu len osoby konajúce z poverenia alebo na základe plnomocenstva podniku v rozsahu nevyhnutnom na účely zabezpečenia riadenia prevádzky siete, služby, alebo siete a služby, fakturácie, vybavovania otázok užívateľa, odhaľovania protiprávnych konaní, poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6, marketingu služieb alebo poskytovania služby s pridanou hodnotou.

Podnik môže spracúvať prevádzkové údaje účastníka alebo užívateľa na účely marketingu služieb alebo na účely zabezpečenia služieb s pridanou hodnotou len s jeho predchádzajúcim súhlasom. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním jeho súhlasu o druhu prevádzkových údajov, účele spracúvania prevádzkových údajov a o čase spracúvania týchto údajov. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas, ktorý dal na spracúvanie prevádzkových údajov na účely marketingu alebo na zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou.

Ak účastník alebo užívateľ súhlasil so spracovaním lokalizačných údajov iných ako prevádzkových, podnik je mu povinný umožniť, aby pri každom pripojení k sieti alebo pri každom prenose správy mohol jednoduchým spôsobom a bezplatne dočasne odmietnuť spracúvanie takých lokalizačných údajov.

Spracúvanie lokalizačných údajov podľa odsekov 2 a 8 sa obmedzí na osoby konajúce z poverenia podniku, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejné služby, alebo na osoby tretej strany poskytujúcej službu s pridanou hodnotou a musí sa obmedziť na nevyhnutné účely poskytovania služby s pridanou hodnotou.

Pri tiesňových volaniach a SMS prijatých na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ podnik môže získavať a spracovávať a je povinný bezplatne poskytovať koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania identifikáciu volajúceho alebo odosielateľa SMS a ich lokalizačné údaje, a to aj vtedy, ak volajúci alebo odosielateľ SMS využíva službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho alebo odosielateľa SMS alebo nedal súhlas na spracovanie lokalizačných údajov; ak dotknutým užívateľom je Slovenská informačná služba, podnik o poskytnutí takýchto údajov bezodkladne informuje Slovenskú informačnú službu. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operačné stredisko tiesňového volania od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch a lokalizačných údajoch.

Podnik je povinný pri tiesňových volaniach poskytnúť identifikáciu volajúceho a pri SMS prijatých na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ poskytnúť identifikáciu jej odosielateľa

Ak ide o volanie z mobilnej telefónnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, podnik poskytne zobrazenie medzinárodného označenia mobilného koncového zariadenia (IMEI); IMEI je jedinečné označenie mobilného koncového zariadenia slúžiace ako kontrolné technické opatrenie na označenie tovaru.

Podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov podľa odseku 10 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom.

Na účely poskytovania informácií účastníkom vo verejnom záujme na základe § 42 ods. 4 môže podnik po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať lokalizačné údaje účastníkov aj bez súhlasu dotknutého účastníka.

Označenie užívateľa je jedinečný identifikačný kód, prihlasovacie meno, alebo iný jedinečný znak, ktorý je pridelený účastníkovi pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo užívateľovi pri registrácii služieb pripojenia k internetu alebo služieb komunikácie cez internet.

Označenie bunky (cell ID) je totožnosť bunky rádiovej mobilnej siete, z ktorej sa začalo alebo ukončilo volanie prostredníctvom mobilného koncového zariadenia.

Telefónnou službou na účely uchovávania údajov podľa odsekov 5 až 8 sú volania zahrňujúce telefónne volania, hlasovú schránku, konferenčné volania a dátový prenos, doplnkové služby zahrňujúce presmerovanie volania a odovzdanie volania a posielanie správ a multimediálne služby zahrňujúce služby SMS, rozšírené mediálne služby (EMS) a služby MMS.

Neúspešný pokus o volanie na účely uchovávania údajov podľa odsekov 6 a 7 je volanie, ktoré bolo úspešne spojené s koncovým zariadením volaného, ale takéto volanie nebolo volaným užívateľom alebo jeho koncovým zariadením prijaté, alebo do tohto volania bolo zasiahnuté správou siete.

Podnik je na účely poskytovania údajov podľa § 63 ods. 6 povinný uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán, na ktoré sa vzťahuje súhlas súdu podľa § 63 ods. 7 alebo príkaz súdu podľa Trestného poriadku.

Údaje podľa odseku 5 podnik uchováva v rozsahu podľa prílohy č. 2, ak ich vytvára alebo spracúva pri poskytovaní služby alebo siete. Podnik uchováva údaje podľa odseku 5 súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie, ak ich podnik vytvára alebo spracúva a ukladá ich, ak ide o telefónne údaje, alebo zaznamenáva ich, ak ide o internetové údaje. Neuchovávajú sa údaje, ktoré sa týkajú nespojených volaní.

Podnik pri uchovávaní údajov podľa odseku 6 zabezpečí, aby

Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný bezplatne informovať svojich účastníkov

Účastník, ktorý je fyzickou osobou, má právo určiť, či jeho osobné údaje budú zaradené do telefónneho zoznamu a ak áno, ktoré osobné údaje budú zaradené, ak sú relevantné na účel telefónneho zoznamu. Relevantnými údajmi fyzickej osoby na účely telefónneho zoznamu sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Nezaradenie osobných údajov účastníka do telefónneho zoznamu, overenie, opravy alebo ich odstránenie je bezplatné.

Podnik nesmie zverejniť osobné údaje účastníka vo svojom telefónnom zozname, ak k tomu účastník nedal súhlas, a nesmie ich poskytnúť iným podnikom alebo iným osobám, ktoré vydávajú telefónne zoznamy alebo poskytujú informačné služby o telefónnych číslach.

Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný poskytovať podniku s povinnosťami podľa § 50 ods. 2 písm. c) a e) relevantné údaje o svojich účastníkoch v dohodnutej forme aktualizované najmenej raz ročne.

Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný na požiadanie iných podnikov alebo iných osôb, ktoré vydávajú verejné telefónne zoznamy alebo poskytujú verejné informačné služby o telefónnych číslach, im poskytovať relevantné údaje o svojich účastníkoch v dohodnutej forme za podmienok, ktoré sú spravodlivé, objektívne, nákladovo orientované a nediskriminačné. Relevantnými údajmi o účastníkoch sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, alebo obchodné meno, sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa. Ak medzi príslušnými podnikmi nedôjde k dohode o poskytovaní relevantných údajov v lehote šiestich týždňov od doručenia žiadosti jedného z nich, úrad rozhodne o predmete sporu na návrh ktorejkoľvek zo strán.

Ak podnik ponúka službu

Odsek 1 písm. a) sa vzťahuje aj na volania z členských štátov smerujúcich do tretích štátov, odsek 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje aj na prichádzajúce volania z tretích štátov.

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejnú službu, môže dočasne zrušiť zamedzenie prezentácie volajúceho

Elektronická pošta je textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa zaslaná prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým ju príjemca nevyzdvihne.

Na účely priameho marketingu je dovolené volanie alebo používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty vrátane služby krátkych správ účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim súhlasom, pričom tento súhlas musí byť preukázateľný. Udelený súhlas možno kedykoľvek odvolať.

Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty podľa odseku 2 sa nevyžaduje ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorého kontaktné informácie na doručenie elektronickej pošty tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb a v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom.44) Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom.44)

Odsek 2 sa vzťahuje na účastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami.

Predmetom telekomunikačného tajomstva je

Telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb, náhodne alebo inak.

Telekomunikačné tajomstvo možno sprístupniť úradu, účastníkovi a užívateľovi, ktorého sa týka, jeho oprávneným zástupcom alebo právnym nástupcom, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6 získavať a spracúvať údaje účastníkov v rozsahu uvedenom v § 56 ods. 3.

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný umožniť na základe písomnej žiadosti inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 diaľkový, priamy a nepretržitý prístup k údajom účastníkov svojej siete alebo služby v rozsahu údajov podľa odseku 4 a pridelené označenie užívateľa a adresa internetového protokolu; tieto údaje spolu s údajmi o základňových staniciach verejnej telefónnej siete a databázou medzinárodných označení mobilných účastníkov (IMSI) je povinný na požiadanie poskytnúť v elektronickej podobe a zrozumiteľným spôsobom bezodkladne aj na hmotnom nosiči informácií. Náklady na zabezpečenie diaľkového prístupu až po rozhranie podniku a hmotného nosiča informácií uhrádza orgán štátu, ktorému sa takýto prístup umožnil.

Podnik je povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania a inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitných predpisov44a) údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d); v prípade údajov potrebných na účely trestného konania a pátrania po hľadanej osobe alebo nezvestnej osobe a odcudzených motorových vozidlách sa postupuje podľa osobitných predpisov.46) Podnik je povinný poskytnúť tieto údaje zrozumiteľným spôsobom v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádza orgán štátu, ktorému sa takéto údaje poskytli.

Údaje podľa odseku 6 sa poskytujú len na základe písomnej žiadosti vyhotovenej na základe písomného súhlasu zákonného sudcu (ďalej len „súhlas“). Súhlas možno udeliť, len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.

Žiadosť o udelenie súhlasu obsahuje

Ak žiadosť o udelenie súhlasu neobsahuje náležitosti podľa odseku 8, súd o nej nerozhodne a túto žiadosť vráti inému orgánu štátu.

Súhlas musí obsahovať odôvodnenie a lehotu nie dlhšiu ako šesť mesiacov, v ktorej sa uchovávajú a poskytujú údaje podľa odseku 6; túto lehotu môže na základe novej žiadosti predĺžiť súd, zakaždým však najviac o ďalších šesť mesiacov. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať náležitosti podľa odseku 8. Proti rozhodnutiu o súhlase nemožno podať opravný prostriedok.

Na určenie príslušnosti súdu na rozhodovanie o udelení súhlasu sa vzťahujú ustanovenia o príslušnosti súdu na použitie informačno-technických prostriedkov.46a)

Ak sa poskytnutím údajov podľa odseku 6 nezistili skutočnosti významné na účely plnenia úloh iného orgánu štátu, iný orgán štátu, ktorý tieto údaje získal, je povinný ich bezodkladne zničiť; o zničení údajov sa vyhotoví písomná zápisnica.

Kontrolu stavu získavania údajov podľa odseku 6 iným orgánom štátu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky; na kontrolu sa primerane vzťahujú ustanovenia o kontrole použitia informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu.46b)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je ďalej povinný

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby, ktorý používa kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo iný spôsob utajovania prenosu signálov, je povinný na vlastné náklady poskytnúť zrozumiteľným spôsobom informácie, získané pri odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach, inému orgánu štátu alebo orgánu činnému v trestnom konaní. Úrad na základe návrhu Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva alebo Policajného zboru vydá zoznam zariadení používajúcich kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo obdobných zariadení, ktoré je zakázané pripájať do siete.

O poskytnutí informácií a údajov alebo inej súčinnosti podľa tohto zákona sú zamestnanci podniku povinní zachovávať mlčanlivosť. Tejto mlčanlivosti môže zamestnanca podniku zbaviť iba ten orgán štátu, ktorému boli informácie a údaje, alebo iná súčinnosť poskytnutá. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.16)

Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d), možno sprístupniť Národnému bezpečnostnému úradu v záujme bezpečnosti štátu na účely riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu, na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu kybernetického bezpečnostného incidentu a zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti podľa všeobecného predpisu o kybernetickej bezpečnosti.15a)

Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) a d) spolu s informáciou o čase vzniku lokalizačného údaju podnik v čase mimoriadnej situácie46d) alebo núdzového stavu46e) v zdravotníctve, a to v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie46g) alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov,

Údaje spracúvané podľa odseku 18 podnik poskytuje Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej písomnej žiadosti a s písomným súhlasom alebo inak hodnoverne preukázateľným súhlasom dotknutého užívateľa. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať identifikáciu účastníka alebo užívateľa, alebo spôsob určenia identifikácie účastníkov alebo užívateľov, na ktorých sa poskytnutie týchto údajov vzťahuje.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov údaje spracúvané podľa odseku 18 zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie do 31. decembra 2020. Údaje podľa odseku 18 musí Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bezodkladne zničiť, akonáhle pominie dôvod na ich spracúvanie; o zničení údajov Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bezodkladne písomne informuje dotknutého užívateľa, pričom uvedie údaje, ktoré o ňom spracúval. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podá najneskôr do 31. januára 2021 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky správu o zákonnosti spracúvania údajov podľa odseku 18; pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky tým nie je dotknutá.

Podnik na základe písomnej žiadosti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poskytne do 24 hodín údaje o účastníkovi, ktorému bola zaslaná informácia podľa § 42 ods. 5 v rozsahu telefónneho čísla na účely ochrany osôb pred hroziacim nebezpečenstvom alebo na účely prijímania opatrení pri ohrození života a zdravia počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu. Ak uplynutie lehoty podľa predchádzajúcej vety pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, podnik poskytne údaje najbližší nasledujúci pracovný deň. Na účely poskytovania údajov podľa prvej vety môže podnik po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať prevádzkové údaje v rozsahu identifikácie prihlásenia účastníka do siete v stanovenom čase a lokalizačné údaje účastníka aj bez súhlasu dotknutého účastníka. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov môže údaje spracúvané podľa prvej vety zbierať, spracúvať a uchovávať najdlhšie po dobu do 60 dní odo dňa ich poskytnutia podnikom; po uplynutí tejto lehoty Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky tieto údaje bezodkladne zničí. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je oprávnený tieto údaje získavať len na účely zabránenia vzniku a šírenia pandémie alebo nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.46h) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podá najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky správu o zákonnosti spracúvania údajov podľa tohto odseku; pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky tým nie je dotknutá.

Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejné služby, je povinný prijať zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia a bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu46i) na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb, ktoré s ohľadom na stav techniky musia zabezpečiť úroveň bezpečnosti, ktorá je primeraná existujúcemu riziku. Opatrenia sa prijímajú najmä s cieľom predchádzať bezpečnostným incidentom a minimalizovať vplyv bezpečnostných incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete.

Podnik, ktorý poskytuje verejné siete, je povinný udržiavať integritu svojich sietí s cieľom zaručiť kontinuitu poskytovania služieb prostredníctvom týchto sietí.

Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo služby, je povinný bezodkladne informovať úrad o narušení bezpečnosti alebo integrity, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb.

Ak je to vo verejnom záujme, úrad zverejní informácie podľa odseku 3 alebo na základe žiadosti úradu tieto informácie zverejní podnik.

Ak ide o osobitné riziko ohrozenia bezpečnosti siete, poskytovateľ verejných služieb je povinný informovať dotknutých účastníkov o tomto riziku a možnostiach nápravy vrátane pravdepodobných nákladov potrebných na odvrátenie ohrozenia.

Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo služby, je povinný

Podrobnosti o udržiavaní integrity siete a jej parametroch a o oznamovacej povinnosti podniku podľa odsekov 3 až 5 a odseku 6 písm. a) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Podnik poskytujúci verejné siete a pridružené prostriedky je povinný zabezpečiť, aby jeho sieť a pridružené prostriedky zodpovedali technickým normám a technickým špecifikáciám pre siete alebo služby podľa § 14 ods. 2 písm. q) z hľadiska

Ak je to potrebné, úrad poskytuje informácie podľa odseku 3 regulačným orgánom v členských štátoch a agentúre ENISA.47) Úrad každoročne predkladá Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu o oznámeniach podľa odseku 3 a o opatreniach, ktoré v tejto súvislosti vykonal.

Siete a zariadenia sa zriaďujú a prevádzkujú tak, aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.

Prevádzkovať možno len také elektrické alebo elektronické zariadenie, ktorého úroveň rušenia vznikajúceho pri prevádzke neprekračuje úroveň, nad ktorou iné zariadenie nemôže fungovať v súlade s jeho určením, a ktoré je skonštruované tak, aby malo primeranú vlastnú odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu, ktorá mu umožní byť v prevádzke v súlade s jeho určením.

Ak dôjde k škodlivému rušeniu alebo k rušeniu, ktoré bráni prevádzke zariadenia v súlade s jeho určením, podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie, je povinný bezodkladne urobiť účinné ochranné opatrenia alebo ukončiť prevádzkovanie zariadenia. Ak to nie je možné alebo ak je hospodárnejšie, alebo účelnejšie urobiť ochranné opatrenia na rušenom zariadení, urobí ich podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie. Náklady na odstránenie rušenia uhrádza podnik alebo užívateľ, ktorého zariadenie spôsobuje rušenie.

Za rušenie sa považuje aj znemožnenie prevádzky spôsobené elektromagnetickým tienením alebo odrazmi elektromagnetických vĺn od stavieb, ktoré boli zhotovené po uvedení siete alebo zariadenia do prevádzky.

Za škodlivé rušenie sa nepovažuje použitie technického prostriedku, ktorý môže použiť oprávnený orgán štátu48) na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie osôb, na zabezpečenie chránených objektov a chránených priestorov, v ktorých sú prerokúvané utajované skutočnosti,16) proti odpočúvaniu, na zabezpečenie ochrany chránených osôb alebo na zabránenie šírenia rádiových vĺn; ich použitím však nemožno ohroziť funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb. Za prípadné škody spôsobené podniku obmedzením prevádzky siete zodpovedá oprávnený orgán štátu.

Podnik nezodpovedá za škodu, ktorá vznikne inému subjektu, vrátane užívateľov, obmedzením prevádzky siete spôsobenému použitím technického prostriedku podľa odseku 5.

Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme

Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami49) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.50) Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.

Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla škoda na porastoch, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

Na účely odseku 1 sa verejný záujem posudzuje najmä podľa toho, či

Ak ide o verejné siete novej generácie a ich vedenia, ktoré sú umiestnené pod zemským povrchom a ktoré sú alebo majú byť využívané podnikom, ktorý má pridelené frekvencie individuálnym povolením, poskytuje sieť na celom území Slovenskej republiky alebo napĺňa ciele národnej stratégie schválenej vládou a zároveň je prepojený s iným podnikom podľa § 27 a plní povinnosti podľa § 41, úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti, ktoré sa posudzujú na účely odseku 1.

Dokladom potrebným na územné konanie a na stavebné konanie51) je vyjadrenie dotknutých podnikov o existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.

Do projektu stavby sa musí zakresliť trasa všetkých vedení v mieste stavby. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.

Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na splnenie povinnosti podľa odseku 8.

Vydávanie územných rozhodnutí na umiestnenie vedení alebo stavebných povolení na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ dotknutého vedenia, možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých s podnikom. Náklady takejto preložky uhrádza osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala, ak sa nedohodlo inak. Ak zároveň dôjde k modernizácii vedenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa nedohodlo inak.

Ak podnik nemôže umiestniť vedenie alebo inštalovať telekomunikačné zariadenie alebo ak to môže vykonať len s obmedzením využívania cudzích nehnuteľností, môže požiadať iný podnik poskytujúci siete alebo služby alebo vlastníka stavieb a priestorov, aby mu za podmienok, ktoré nie sú diskriminujúce, a za odplatu umožnil používať existujúcu infraštruktúru vrátane stavieb, priestorov a častí vedení, ak to nevyžaduje náročné dodatočné práce a s tým spojené náklady.

Podmienky používania infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení podľa odseku 1 sa dohodnú v zmluve uzavretej medzi podnikmi alebo medzi podnikom a vlastníkom stavieb, priestorov a častí vedení. Odmietnuť uzavretie zmluvy možno len z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti alebo zo závažných bezpečnostných dôvodov.

Úrad rozhodne z vlastného podnetu alebo na návrh podniku po konzultácii s dotknutými stranami o spoločnom používaní infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení. Podrobnosti o konaní verejnej konzultácie s dotknutými stranami úrad zverejní v primeranej lehote pred jeho uskutočnením na svojom webovom sídle. Úrad pri rozhodovaní zohľadní najmä potrebu vytvorenia a zabezpečenia podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech užívateľov, pričom určí aj pravidlá pre stanovenie ceny a rozdelenie nákladov. Úrad je dotknutým orgánom v územnom alebo stavebnom konaní, ak sa spoločné používanie zariadení uplatňuje v procese tohto konania.

Úrad konanie zastaví, ak sa konanie netýka povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia, zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Dotknutou stranou podľa odseku 3 sa rozumie ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podnik je na základe žiadosti úradu povinný v lehote určenej úradom poskytovať aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 66 ods. 1 písm. a) vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraštruktúre. Úrad tieto informácie sprístupní dotknutým osobám.

Ustanoveniami odsekov 2 až 6 nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti.

Na účely tohto zákona sa rozumie

Prevádzkovateľ siete má právo a na základe písomnej žiadosti podniku povinnosť rokovať s ním o prístupe k svojej fyzickej infraštruktúre a ak mu v tom nebránia dôvody ustanovené osobitnými predpismi2a) alebo ak tento zákon neustanovuje inak, na základe zmluvy poskytnúť podniku prístup k svojej fyzickej infraštruktúre za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny na účely umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostných sietí. Písomná žiadosť musí obsahovať kontaktné údaje žiadateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa pre doručovanie, telefonický kontakt a emailová adresa, informácie o type, dĺžke a priemere vedenia a type a rozmeroch telekomunikačných zariadení vysokorýchlostných sietí, pre ktoré sa prístup požaduje, vrátane predpokladaného časového harmonogramu ich umiestnenia, predpokladaných technických požiadaviek, odhadovaných investícií a navrhovanej ceny za prístup k fyzickej infraštruktúre. Prevádzkovateľ siete je povinný zachovať mlčanlivosť ohľadom informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, a iných obchodných informácií dôverného charakteru obsiahnutých v žiadosti podľa predchádzajúcej vety; to sa nevzťahuje na poskytnutie informácií úradu na účely riešenia sporu podľa odseku 5.

Odmietnuť prístup podľa odseku 2 je možné len na základe objektívnych, transparentných a primeraných kritérií, najmä z dôvodu

Prevádzkovateľ siete je povinný písomne oznámiť žiadajúcemu podniku dôvody odmietnutia prístupu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 2.

Ak prevádzkovateľ siete odmietol prístup alebo ak nedošlo k uzavretiu zmluvy podľa odseku 2 do dvoch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 2, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu.

Návrh na riešenie sporu podľa odseku 5, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu,59) obsahuje doklad preukazujúci nedosiahnutie dohody.

Úrad rozhodne spor najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia návrhu podľa odseku 6. Ak je to potrebné na rozhodnutie, úrad si vyžiada záväzné stanovisko dotknutých orgánov a v takomto prípade preruší konanie až do dňa doručenia záväzného stanoviska. Dotknutý orgán poskytne úradu záväzné stanovisko najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej žiadosti úradu o záväzné stanovisko obsahujúcej podklady a informácie potrebné na vydanie záväzného stanoviska. Dotknuté orgány sú povinné na tento účel poskytnúť úradu súčinnosť. Úrad pri rozhodovaní zohľadní potrebu vytvorenia a zabezpečenia podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech užívateľov, pričom určí technické a prevádzkové podmienky prístupu a pravidlá pre stanovenie ceny a rozdelenie nákladov. V odôvodnených prípadoch, najmä ak je potrebné vyžiadať si záväzné stanovisko dotknutých orgánov, môže úrad lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžiť, najviac však o dva mesiace. O predĺžení lehoty úrad informuje obe strany sporu.

Ustanoveniami odsekov 2 až 7 nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka fyzickej infraštruktúry a nie je dotknuté ani vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti.

Úrad konanie zastaví, ak sa konanie netýka povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia, zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ak tento zákon neustanovuje inak a ak tieto informácie už nie sú sprístupnené prostredníctvom jednotného informačného miesta, ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce (ďalej len „povinná osoba“) a prevádzkovatelia sietí sú povinní na základe písomnej žiadosti podniku poskytnúť tieto minimálne informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry:

Podnik v žiadosti podľa odseku 1 uvedie kontaktné údaje žiadateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa na doručovanie, telefonický kontakt a emailová adresa a jednoznačne identifikuje geografickú oblasť, v ktorej plánuje umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete.

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na informácie týkajúce sa prvkov kritickej infraštruktúry, jadrových zariadení, prvkov infraštruktúry siete Govnet,51da) informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo utajovanou skutočnosťou,16) na citlivé informácie51d) a na informácie, ktorých poskytnutím by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo integrity akejkoľvek siete.

Ak povinná osoba má informácie podľa odseku 1 k dispozícii, sprístupní ich podniku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomnej žiadosti. V rovnakej lehote podniku sprístupní informácie na základe písomnej žiadosti aj prevádzkovateľ siete za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Takto získané informácie možno použiť len na účely ustanovené týmto paragrafom.

Prevádzkovateľ siete je povinný za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok umožniť podniku na základe jeho odôvodnenej písomnej žiadosti prieskum konkrétnych častí fyzickej infraštruktúry na mieste. Podnik v žiadosti uvedie, ktoré časti fyzickej infraštruktúry chce využiť pre umiestnenie vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej siete, predpokladaný časový harmonogram ich umiestnenia a predpokladané technické požiadavky. Povinnosť umožniť prieskum konkrétnych častí fyzickej infraštruktúry sa vzťahuje len na fyzickú infraštruktúru, o ktorej podnik získal informácie postupom podľa odseku 1.

Prevádzkovateľ siete je povinný umožniť podniku prieskum alebo mu písomne oznámiť dôvody pre odmietnutie prieskumu konkrétnych častí fyzickej infraštruktúry na mieste do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 5. Odôvodnené náklady, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi siete v súvislosti s umožnením prieskumu konkrétnych častí fyzickej infraštruktúry, hradí podnik.

Ak prevádzkovateľ siete neposkytol podniku informácie do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti podľa odseku 1, odmietol prieskum na mieste alebo ak písomne neoznámil podniku dôvody na odmietnutie prieskumu konkrétnych častí fyzickej infraštruktúry na mieste do jedného mesiaca odo dňa doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 5, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu.

Návrh na riešenie sporu podľa odseku 7 okrem náležitostí podľa osobitného predpisu,59) obsahuje doklad preukazujúci nedosiahnutie dohody.

Úrad rozhodne spor najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu podľa odseku 8. Ak je to potrebné pre rozhodnutie, úrad si vyžiada záväzné stanovisko dotknutých orgánov a v takomto prípade preruší konanie až do dňa doručenia záväzného stanoviska. Dotknutý orgán poskytne úradu záväzné stanovisko najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej žiadosti úradu o záväzné stanovisko obsahujúcej podklady a informácie potrebné pre vydanie záväzného stanoviska. Dotknuté orgány sú povinné na tento účel poskytnúť úradu súčinnosť. Úrad pri rozhodovaní zohľadní potrebu vytvorenia a zabezpečenia podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech užívateľov. V odôvodnených prípadoch, najmä ak je potrebné vyžiadať si záväzné stanovisko dotknutých orgánov, môže úrad lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžiť, najviac však o dva mesiace. O predĺžení lehoty úrad informuje obe strany sporu.

Úrad konanie zastaví, ak sa konanie netýka povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia, zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podnik je povinný zachovať mlčanlivosť ohľadom informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, a iných obchodných informácií dôverného charakteru, ku ktorým získal prístup; to sa nevzťahuje na poskytnutie informácií úradu na účely riešenia sporu podľa odseku 9.

Jednotné informačné miesto zhromažďuje, spracováva a uchováva informácie podľa § 67b ods. 1 a § 67d ods. 1 a sprístupňuje ich v elektronickej podobe bezplatne podnikom za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok.

Povinná osoba, ak má informácie podľa § 67b ods. 1 v súvislosti s výkonom svojej pôsobnosti, a prevádzkovateľ siete, ktorý má informácie podľa § 67d ods. 1, sú povinní ich bezplatne poskytnúť jednotnému informačnému miestu elektronickými prostriedkami; to sa nevzťahuje na informácie podľa § 67b ods. 3 a § 67d ods. 7. Povinná osoba poskytne každú získanú aktualizáciu informácií a každú novú informáciu jednotnému informačnému miestu do dvoch mesiacov odo dňa jej získania; túto lehotu je možné predĺžiť na základe žiadosti povinnej osoby najviac o jeden mesiac, ak je to nevyhnutné na zaručenie spoľahlivosti poskytovaných informácií. Žiadosť o predĺženie lehoty podá povinná osoba jednotnému informačnému miestu najneskôr dva týždne pred uplynutím lehoty. Za správnosť a úplnosť informácií zodpovedá povinná osoba alebo prevádzkovateľ siete, ktorí ich jednotnému informačnému miestu poskytli.

Jednotné informačné miesto písomne upovedomí povinnú osobu o spôsobe vybavenia jej žiadosti o predĺženie lehoty podľa odseku 2 druhej vety. Žiadosť obsahuje

Prevádzkovateľ siete je povinný poskytnúť informácie v súlade s odsekom 2 jednotnému informačnému miestu bezodkladne potom, čo ich má k dispozícii vo forme požadovanej jednotným informačným miestom.

Ak jednotné informačné miesto nemá k dispozícii informácie podľa § 67b ods. 1 alebo § 67d ods. 1, podnik môže postupovať podľa § 67b ods. 4 alebo podľa § 67d ods. 5.

Na ochranu informácií získaných podnikom prostredníctvom jednotného informačného miesta sa ustanovenia § 67b ods. 11 a § 67d ods. 12 použijú primerane.

Jednotné informačné miesto zverejňuje na svojom webovom sídle príslušné informácie o podmienkach a postupoch vzťahujúcich sa na udeľovanie povolení na stavebné práce, ktoré sú potrebné na účely budovania vysokorýchlostných sietí.

Prístup podnikov do portálu jednotného informačného miesta sa realizuje na základe vytvorenia konta do portálu jednotného informačného miesta každému podniku poskytujúcemu verejné komunikačné siete alebo oprávnenému na ich poskytovanie. Konto do portálu jednotného informačné miesta zriadi podniku podľa predchádzajúcej vety jednotné informačné miesto.

Podrobnosti o spôsobe a forme poskytovania informácií jednotnému informačnému miestu a ich sprístupňovania podnikom prostredníctvom jednotného informačného miesta ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Prevádzkovateľ siete má právo a v prípade stavebných prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov51e) povinnosť vyhovieť za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok každej odôvodnenej písomnej žiadosti podniku o koordináciu činností spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete. Písomná žiadosť musí obsahovať kontaktné údaje žiadateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa na doručovanie, telefonický kontakt a emailová adresa, informácie o type, dĺžke a priemere vedenia a type a rozmeroch telekomunikačných zariadení vysokorýchlostných sietí, ktorých umiestnenie sa predpokladá, vrátane predpokladaného časového harmonogramu ich umiestnenia a predpokladaných technických požiadaviek. Prevádzkovateľ siete má právo odmietnuť koordináciu činností spojených s uskutočnením stavby v prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov, ktoré sa týkajú prvkov kritickej infraštruktúry, jadrových zariadení, ochrany utajovaných skutočností a citlivých informácií.51d)

Prevádzkovateľ siete žiadosti podniku podľa odseku 1 nie je povinný vyhovieť, ak

Podmienky koordinácie činností spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete vrátane pravidiel úhrady nákladov spojených s koordináciou a uskutočnením stavby sa dohodnú v zmluve uzavretej medzi prevádzkovateľom siete a podnikom. Odôvodnené náklady, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi siete v súvislosti s koordináciou činností spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete, uhrádza podnik.

Ak v prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov nedôjde k uzavretiu zmluvy podľa odseku 3 do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 1, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu.

Návrh na riešenie sporu podľa odseku 4, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu,59) obsahuje doklad preukazujúci nedosiahnutie dohody.

Úrad rozhodne spor najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu podľa odseku 5. Ak je to potrebné na rozhodnutie, úrad si vyžiada záväzné stanovisko dotknutých orgánov a v takomto prípade preruší konanie až do dňa doručenia záväzného stanoviska. Dotknutý orgán poskytne úradu záväzné stanovisko najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej žiadosti úradu o záväzné stanovisko obsahujúcej podklady a informácie potrebné na vydanie záväzného stanoviska. Dotknuté orgány sú povinné na tento účel poskytnúť úradu súčinnosť. Úrad pri rozhodovaní zohľadní potrebu vytvorenia a zabezpečenia podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech užívateľov, pričom určí podmienky koordinácie a pravidlá na stanovenie ceny a rozdelenie nákladov. V odôvodnených prípadoch, najmä ak je potrebné vyžiadať si záväzné stanovisko dotknutých orgánov, môže úrad lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžiť, najviac však o dva mesiace. O predĺžení lehoty úrad informuje obe strany sporu.

Úrad konanie zastaví, ak sa konanie netýka povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia, zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ak tento zákon neustanovuje inak, prevádzkovateľ siete je povinný na základe písomnej žiadosti podniku o koordináciu činností spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete písomne poskytnúť podniku tieto minimálne informácie o prebiehajúcich alebo plánovaných stavbách:

Ak ide o stavby, pri ktorých sa vyžaduje stavebné povolenie alebo územné rozhodnutie, je prevádzkovateľ siete povinný poskytnúť podniku informácie podľa odseku 1 týkajúce sa stavieb

Ak ide o stavby, pri ktorých sa vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu, je prevádzkovateľ siete povinný poskytnúť podniku informácie podľa odseku 1 týkajúce sa stavieb,

Ak ide o stavby, pri ktorých sa nevyžaduje stavebné povolenie, územné rozhodnutie ani ohlásenie stavebnému úradu, je prevádzkovateľ siete povinný poskytnúť podniku informácie podľa odseku 1 o stavbách, ktoré prevádzkovateľ siete predpokladá uskutočniť v nasledujúcich šiestich mesiacoch.

Prevádzkovateľ siete je povinný poskytnúť podniku za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok informácie podľa odseku 1 do dvoch týždňov odo dňa doručenia písomnej žiadosti. Písomná žiadosť musí obsahovať kontaktné údaje žiadateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa na doručovanie, telefonický kontakt a emailová adresa, identifikáciu geografickej oblasti, v ktorej podnik plánuje umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete, informácie o type, dĺžke a priemere vedenia a type a rozmeroch telekomunikačných zariadení vysokorýchlostných sietí vrátane predpokladaného časového harmonogramu ich umiestnenia a predpokladaných technických požiadaviek. Takto získané informácie možno použiť len na účely ustanovené týmto paragrafom.

Prevádzkovateľ siete môže odmietnuť poskytnutie informácií podľa odseku 1, ak požadované informácie zverejnil v elektronickej podobe alebo sú sprístupnené prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie týkajúce sa prvkov kritickej infraštruktúry, jadrových zariadení, informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, utajovanou skutočnosťou,16) citlivé informácie51d) alebo informácie, ktorých poskytnutím by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo integrity akejkoľvek siete.

Ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie v lehote podľa odseku 5, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu.

Návrh na riešenie sporu podľa odseku 8, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu,59) obsahuje doklad preukazujúci nedosiahnutie dohody.

Úrad rozhodne spor najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu podľa odseku 9. Ak je to potrebné na rozhodnutie, úrad si vyžiada záväzné stanovisko dotknutých orgánov a v takomto prípade preruší konanie až do dňa doručenia záväzného stanoviska. Dotknutý orgán poskytne úradu záväzné stanovisko najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej žiadosti úradu o záväzné stanovisko obsahujúcej podklady a informácie potrebné na vydanie záväzného stanoviska. Dotknuté orgány sú povinné na tento účel poskytnúť úradu súčinnosť. Úrad pri rozhodovaní zohľadní potrebu vytvorenia a zabezpečenia podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech užívateľov, pričom určí aj pravidlá na poskytnutie informácií podľa odseku 1. V odôvodnených prípadoch, najmä ak je potrebné vyžiadať si záväzné stanovisko dotknutých orgánov, môže úrad lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžiť, najviac však o dva mesiace. O predĺžení lehoty úrad informuje obe strany sporu.

Úrad konanie zastaví, ak sa konanie netýka povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia, zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podnik je povinný zachovať mlčanlivosť ohľadom informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, a iných obchodných informácií dôverného charakteru, ku ktorým získal prístup; to sa nevzťahuje na poskytnutie informácií úradu na účely riešenia sporu podľa odseku 10.

Každá novopostavená budova a budova, ktorá prechádza stavebnými úpravami vnútorných rozvodov,51g) na ktorých uskutočnenie sa vyžaduje stavebné povolenie, musí byť vybavená vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom.

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na

Prevádzkovateľ siete, ktorý prevádzkuje prístupový bod, alebo vlastník prístupového bodu je povinný na základe písomnej žiadosti podniku umožniť mu za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny a nákladov zriadenie siete až po prístupový bod na náklady podniku.

Ak by vybudovanie paralelnej fyzickej infraštruktúry k existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove nebolo technicky uskutočniteľné, bolo by možné ho uskutočniť len s obmedzením využívania cudzích nehnuteľností alebo na jeho uskutočnenie vlastník alebo správca budovy neudelil písomný súhlas do tridsiatich dní odo dňa predloženia písomnej žiadosti podniku o súhlas s vybudovaním fyzickej infraštruktúry v budove, je prevádzkovateľ siete, ktorý prevádzkuje fyzickú infraštruktúru v budove alebo vlastník fyzickej infraštruktúry v budove, povinný na základe písomnej žiadosti podniku umožniť mu za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny a nákladov, prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove na účely umiestnenia vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej siete.

Písomná žiadosť podľa odsekov 1 a 2 musí obsahovať kontaktné údaje žiadateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa na doručovanie, telefonický kontakt a emailová adresa, informácie o type, dĺžke a priemere vedenia a type a rozmeroch telekomunikačných zariadení vysokorýchlostných sietí vrátane predpokladaného časového harmonogramu ich umiestnenia a predpokladaných technických požiadaviek.

Zriadenie siete po prístupový bod podľa odseku 1 a prístup k fyzickej infraštruktúre v budove podľa odseku 2 je možné odmietnuť iba z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti.

Ak prevádzkovateľ siete, ktorý prevádzkuje prístupový bod alebo fyzickú infraštruktúru v budove, alebo vlastník prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove nevyhovie žiadosti podniku podľa odsekov 1 a 2 do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomnej žiadosti podniku, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu.

Návrh na riešenie sporu podľa odseku 5, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu,59) obsahuje doklad preukazujúci nedosiahnutie dohody.

Úrad rozhodne spor najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu podľa odseku 6. Ak je to potrebné na rozhodnutie, úrad si vyžiada záväzné stanovisko dotknutých orgánov a v takomto prípade preruší konanie až do dňa doručenia záväzného stanoviska. Dotknutý orgán poskytne úradu záväzné stanovisko najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej žiadosti úradu o záväzné stanovisko obsahujúcej podklady a informácie potrebné na vydanie záväzného stanoviska. Dotknuté orgány sú povinné na tento účel poskytnúť úradu súčinnosť. Úrad pri rozhodovaní zohľadní potrebu vytvorenia a zabezpečenia podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech užívateľov, pričom určí podmienky zriadenia siete podľa odseku 1 alebo prístupu podľa odseku 2. V odôvodnených prípadoch, najmä ak je potrebné vyžiadať si záväzné stanovisko dotknutých orgánov, môže úrad lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžiť, najviac však o dva mesiace. O predĺžení lehoty úrad informuje obe strany sporu.

Úrad konanie zastaví, ak sa konanie netýka povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia, zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ak budova nie je vybavená fyzickou infraštruktúrou v budove, ak využitie existujúcej fyzickej infraštruktúry v budove pre vysokorýchlostnú sieť nie je technicky uskutočniteľné alebo ak úrad v spore podľa odseku 7 rozhodol, že využitie existujúcej fyzickej infraštruktúry v budove nie je technicky uskutočniteľné, je vlastník budovy povinný po splnení podmienok podľa § 66 umožniť podniku ukončiť svoju vysokorýchlostnú sieť v priestoroch účastníka, ak s tým účastník súhlasí. Podnik je povinný počínať si tak, aby nespôsobil škodu a aby neobmedzil vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.

Ustanoveniami odsekov 1 až 9 nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove, právo prevádzkovateľa prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove ani vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti.

Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.

Vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení.

Podnik je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia.

Na ochranu vedení sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby.52)

Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.

V ochrannom pásme je zakázané

Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby poskytnúť dotáciu na účely podpory výskumu a vývoja v oblasti elektronických komunikácií, ak tým nebudú dotknuté pravidlá poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu.53)

Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť aj na spolufinancovanie projektov riešených v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a projektov v rámci medzinárodných programov a iniciatív v oblasti výskumu a vývoja elektronických komunikácií vrátane nákladov na ich prípravu.

Dotáciu na účely podľa § 69 ods. 1 možno poskytnúť

Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi podľa odseku 1 na základe písomnej žiadosti, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 3, ak

Prílohou žiadosti je

Žiadosti o dotácie predkladajú žiadatelia podľa odseku 1 ministerstvu v lehote jeden mesiac od zverejnenia výzvy na predkladanie projektov. Ministerstvo zverejňuje výzvu na svojom webovom sídle. Výzva obsahuje najmä

Dotáciu možno poskytnúť do výšky 100 % ekonomicky oprávnených nákladov na riešenie projektu podľa § 69 ods. 1 okrem prípadov uvedených v § 69 ods. 2.

Dotáciu nemožno poskytnúť okrem účelu podľa osobitného predpisu56) ani na

Žiadosti o dotáciu vyhodnocuje najmenej trojčlenná komisia zriadená ministerstvom. Komisia vyhodnotí žiadosti o dotáciu do jedného mesiaca od uplynutia lehoty podľa § 70 ods. 4.

Na poskytnutie dotácie podľa § 69 nie je právny nárok.

Ministerstvo uzatvorí s prijímateľom dotácie zmluvu o poskytnutí dotácie.

Zmluva o poskytnutí dotácie musí obsahovať

Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle

Úrad uloží podniku, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa

Úrad uloží tomu, kto nesplnil alebo porušil podmienky číslovacieho plánu alebo niektorú z povinností určenú v rozhodnutí úradu vydanom podľa

Úrad uloží tomu, kto nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa

Úrad uloží povinnej osobe alebo prevádzkovateľovi siete, ktorý nesplnil niektorú z povinností podľa § 67ba ods. 2, pokutu od 200 eur do 1% z obratu podľa odseku 5 za predchádzajúce účtovné obdobie.

Obratom podľa odsekov 1 až 3 sa na účely tohto zákona rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru alebo služieb bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi. Obrat právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,58a) ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.

Predchádzajúcim účtovným obdobím na účely tohto zákona je účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná účtovná závierka.

Ak právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo povinná osoba za predchádzajúce účtovné obdobie nemala žiadny obrat alebo jej obrat nemožno vypočítať ani na základe informácií, ktoré predložila úradu podľa § 40 ods. 3 písm. i), úrad uloží pokutu podľa odsekov 1, 2, odseku 3 písm. a) a odseku 4 najviac do výšky 300 000 eur.

Finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi je na účely tohto zákona každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných zdrojov týkajúca sa činnosti vykonávanej právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá sa prejaví v cene jeho tovaru alebo služby.

Ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel alebo individuálneho povolenia neuhradil jednorazovú úhradu alebo opakovanú úhradu, úrad postupuje podľa § 31 ods. 9 písm. a) tretieho bodu alebo podľa § 34 ods. 3 písm. d) a pokutu neuloží.

Ak ten, komu je možné uložiť sankciu podľa tohto zákona, je prevádzkovateľom základnej služby podľa osobitného predpisu58b) a jeho konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa osobitného predpisu,15a) úrad nie je vo vzťahu k tomuto skutku príslušný konať a rozhodnúť vo veci správneho deliktu podľa tohto zákona. Ak úrad zistí skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo ku konaniu podľa prvej vety, oznámi to bezodkladne Národnému bezpečnostnému úradu.

Pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na závažnosť, spôsob, trvanie a dôsledky porušenia povinnosti.

Pri opätovnom porušení povinnosti možno pokutu uložiť opakovane.

Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do štyroch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Ak ide o závažné alebo opakované porušenie povinností alebo podmienok určených týmto zákonom, všeobecným povolením, všeobecným povolením na používanie frekvencií, rozhodnutím úradu alebo všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe tohto zákona a ak nedostatok nebol odstránený napriek uloženiu pokuty podľa odsekov 1 alebo 2 alebo uloženiu opatrenia podľa § 39 ods. 1, úrad môže podniku zakázať poskytovať siete alebo služby, a to až na obdobie 24 mesiacov, podľa závažnosti a trvania takéhoto porušenia.

Na konanie podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov10a) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,59) ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

Proti rozhodnutiu úradu podľa odseku 1 možno podať rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu podľa § 12, § 18 až 25 nemá odkladný účinok. O rozklade rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.

V konaní o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu úradu podľa § 34 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ak úrad rozhodol o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia, sa ustanovenia § 185 až 189 Správneho súdneho poriadku nepoužijú. Kasačná sťažnosť podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu úradu podľa § 34 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ak úrad rozhodol o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia, má odkladný účinok; ustanovenia § 446 ods. 1, § 447 ods. 1 a § 482 Správneho súdneho poriadku sa nepoužijú.

Úrad rieši iné spory ako spory podľa § 75, ktoré vznikli v oblasti upravenej týmto zákonom, ak účastník, ktorý nie je spotrebiteľom podľa osobitného predpisu,13) nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo so spôsobom jej vybavenia, a to na základe ním podaného návrhu na mimosúdne riešenie sporu (ďalej len „návrh“) s podnikom poskytujúcim siete alebo služby.

Návrh obsahuje

K návrhu priloží účastník doklady súvisiace s predmetom sporu, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v návrhu.

Ak návrh neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 alebo k nemu nie sú priložené doklady podľa odseku 3, úrad účastníka bezodkladne informuje o nedostatkoch návrhu, vyzve účastníka, aby nedostatky návrhu odstránil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, a zároveň ho poučí o následkoch neodstránenia nedostatkov návrhu. Ak účastník nedostatky návrhu v lehote podľa predchádzajúcej vety neodstráni, úrad mimosúdne riešenie sporu nezačne.

Návrh predloží účastník bezodkladne, najneskôr do 45 dní odo dňa

Účastník a podnik môžu navrhovať dôkazy a ich doplnenie a predkladať podklady potrebné na vecné posúdenie sporu. Úrad predložený spor rieši nestranne s cieľom jeho urovnania. Lehota na ukončenie mimosúdneho riešenia sporu je 60 dní od podania úplného návrhu, v zložitých prípadoch 90 dní od podania úplného návrhu.

Výsledkom úspešného vyriešenia sporu je uzavretie písomnej dohody medzi účastníkom a podnikom, ktorá je záväzná pre obe strany sporu. O uzavretí dohody podľa prvej vety účastník a podnik upovedomia úrad v lehote piatich dní od jej uzavretia. Ak strany sporu neuzavrú dohodu v lehote podľa odseku 6, úrad ich upovedomí o márnom uplynutí lehoty na mimosúdne riešenie sporu. Tým sa považuje mimosúdne riešenie sporu za ukončené. Možnosť strán obrátiť sa v tej istej veci na súd tým nie je dotknutá.

Pri sporoch medzi podnikom a stranami rôznych členských štátov, ktoré sa týkajú oblasti regulácie podľa tohto zákona a ktoré patria do pôsobnosti regulačných orgánov najmenej dvoch členských štátov, podnik môže požiadať úrad o riešenie sporu.

Úrad pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými regulačnými orgánmi členských štátov a má právo požiadať orgán európskych regulátorov, aby prijal stanovisko k vyriešenie sporu. Ak sa orgánu európskych regulátorov predložila takáto žiadosť, úrad sa zdrží konania v riešení sporu až do vydania stanoviska orgánom európskych regulátorov; týmto nie je dotknuté právo úradu vydať predbežné opatrenie, ak je to nevyhnutné.

Úrad pri riešení sporu môže uložiť podniku povinnosti podľa tohto zákona. Povinnosti, ktoré úrad uloží podniku v rámci riešenia sporu, v čo najväčšej možnej miere prihliadajú na stanovisko, ktoré prijal orgán európskych regulátorov.

Konania začaté do 31. októbra 2011 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania začaté podľa doterajších predpisov, ktoré s ohľadom na ustanovenia tohto zákona nie je potrebné dokončiť, úrad zastaví.

Držiteľ individuálneho povolenia podľa § 32, ktoré mu bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a jeho platnosť je najmenej päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, môže do 25. mája 2016 požiadať úrad o posúdenie súladu individuálneho povolenia s § 30 ods. 5 a 6. Úrad pred prijatím rozhodnutia oznámi držiteľovi individuálneho povolenia výsledok posúdenia a návrh rozhodnutia a poskytne mu lehotu 30 dní, aby mohol svoju žiadosť vziať späť.

Úrad upraví všetky platné individuálne povolenia v súlade s § 30 ods. 5 a 6 najneskôr do 31. októbra 2016.

Úrad uvedie do súladu s týmto zákonom všetky platné všeobecné povolenia a individuálne povolenia na používanie čísel a individuálne povolenia na používanie frekvencií vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 19. decembra 2011.

Individuálne povolenia na prevádzkovanie rádiového zariadenia podľa doterajších predpisov sú individuálnymi povoleniami o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať podľa tohto zákona.

Ochranné pásma zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ako aj oprávnenia a povinnosti z nich vyplývajúce zostávajú nedotknuté.

Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Nárok na náhradu, ktorý vznikol vlastníkovi nehnuteľnosti z dôvodu výkonu takých oprávnení, si môže vlastník nehnuteľností uplatniť od podniku v lehote ustanovenej doterajšími predpismi, najneskôr však do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká.

Ustanovenie § 59 ods. 1 a 2 sa nevzťahuje na telefónne zoznamy vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Konania o udelení súhlasu na prevod práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií začaté do 31. októbra 2011 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Poskytovateľ univerzálnej služby, ktorý bol určený na poskytovanie univerzálnej služby do 31. októbra 2011, sa považuje za poskytovateľa univerzálnej služby určeného podľa tohto zákona a je povinný uložené povinnosti univerzálnej služby poskytovať až do právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 50 ods. 3. Úrad vydá rozhodnutie podľa § 50 ods. 3 do deviatich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

Individuálne povolenie na používanie frekvencií na televízne analógové pozemské vysielanie úrad vydá najdlhšie s platnosťou do 31. decembra 2012, ak žiadateľ o povolenie má licenciu na televízne analógové pozemské vysielanie alebo ak má uzavretú zmluvu o prenose televízneho vysielania s držiteľom takej licencie.

Ustanovenie § 35 ods. 2 sa do 31. decembra 2012 nevzťahuje na frekvencie na digitálne pozemské televízne vysielanie.

Ustanovenie § 35 ods. 1 a 2 sa nevzťahuje na frekvencie na rozhlasové analógové alebo televízne analógové pozemské vysielanie pridelené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona na základe licencie na analógové pozemské vysielanie, a to počas celého obdobia platnosti takej licencie. Ustanovenie § 35 ods. 1 a 2 sa vzťahuje na frekvencie na rozhlasové alebo televízne analógové pozemské vysielanie pridelené na základe licencie, ktorej platnosť bola predĺžená po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, a to odo dňa jej predĺženia podľa osobitného predpisu.61)

Ustanovenie § 35 ods. 1 a 2 sa nevzťahuje na frekvencie, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené na civilné účely, využívané ministerstvom vnútra, ministerstvom obrany, Slovenskou informačnou službou, Zborom väzenskej a justičnej stráže a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky do 31. decembra 2021.

Úrad do 31. decembra 2011 vydá pre zriaďovateľov a prevádzkovateľov osobitných sietí individuálne povolenia na používanie frekvencií podľa doterajších predpisov na frekvencie, ktoré sú reálne používané a ktoré nie sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené na účely obrany štátu, bezpečnosti štátu a ochrany verejného poriadku a pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nebolo na ich používanie vydané individuálne povolenie.

Ustanovenia § 35 ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na frekvencie, ktoré boli pridelené na experimentálne používanie v súvislosti s digitálnym rozhlasovým vysielaním alebo jednotlivými doplnkovými obsahovými službami spojenými s digitálnym rozhlasovým vysielaním.

Konanie o udelení dotácií, ktoré sa začalo do 31. októbra 2011, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Ustanovenia § 32 ods. 16 písm. d), § 33 ods. 10 a § 34 ods. 1 písm. e) účinné od 1. februára 2017 sa nevzťahujú na odobratie pridelenej frekvencie, o ktorej konanie sa začalo pred 1. februárom 2017.

Ak k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení podniku podľa § 66 ods. 1 došlo pred 1. februárom 2017, na uplatnenie nároku na jednorazovú úhradu sa vzťahujú ustanovenia § 66 ods. 4 a 5 v znení účinnom do 31. januára 2017.

Konania začaté a neskončené pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona; ustanovenia § 74 ods. 4 sa použijú aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia o primeranej náhrade nákladov podľa § 34a sa uplatnia aj v prípadoch, ak čisté priame náklady vznikli a boli podnikom vynaložené v rámci účtovného obdobia podniku, v ktorom vzniklo podniku právo na primeranú náhradu nákladov podľa § 34a.

Práva úspešného účastníka výberového konania, na základe ktorého úrad pridelil frekvencie, ktoré boli predmetom rozhodnutia úradu o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia, zostávajú zachované aj v prípade neskoršieho zrušenia tohto rozhodnutia úradu o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia.

zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 654/2007 Z. z., zákona č. 435/2008 Z. z., zákona č. 56/2010 Z. z., zákona č. 447/2010 Z. z. a zákona č.122/2011 Z. z.,

vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 501/2004 Z. z. o zriaďovaní a spravovaní osobitného účtu univerzálnej služby a o súvisiacich podrobnostiach,

výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 13. júna 2005 č. 1300/ M-2005 o poskytovaní dotácií na výskum a vývoj v oblasti elektronických komunikácií a poštových služieb v znení výnosu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 3. októbra 2007 č. 2560/M-2007,

výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 23. apríla 2010 č. 07480/2010-SPT/z.1700M o poskytovaní dotácií na podporu prechodu na digitálne televízne vysielanie v Slovenskej republike,

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2004 č. O-1/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení, o zriaďovaní skúšobnej komisie a o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky v znení opatrenia Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 18. júla 2007 č. O-16/2007,

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 19. apríla 2004 č. O-2/2004, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvencie v znení opatrenia Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky O-13/2006,

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 19. apríla 2004 č. O-3/2004, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za používanie čísel v znení opatrenia Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. O-12/2006,

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 22. apríla 2004 č. O-5/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o kvalitatívnych ukazovateľoch a cieľových hodnotách vrátane podrobností o forme, rozsahu, obsahu a spôsobe zverejnenia informácií,

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 14. júla 2004 č. O-6/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach podmieneného prístupu k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu,

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 5. septembra 2006 č. O-10/2006 o rozsahu minimálneho súboru prenajatých okruhov,

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 26. októbra 2006 č. O-11/2006 o podmienkach a postupoch prevodu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií,

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 1. februára 2007 č. O-14/2007 o číslovacom pláne,

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 18. apríla 2008 č. O-17/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania (podmienky prechodu),

opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 26. mája 2009, č. O-19/2009, ktorým sa ustanovujú podrobnosti zabezpečenia prenositeľnosti telefónneho čísla.