Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 účinný od 01.09.2021

Platnosť od: 07.12.1996
Účinnosť od: 01.09.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Ústava, ústavné zákony

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36JUD276DS21EUPP1ČL4

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 účinný od 01.09.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 350/1996 s účinnosťou od 01.09.2021 na základe 288/2021

Legislatívny proces k zákonu 288/2021

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

K predpisu 288/2021, dátum vydania: 22.07.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Slovenská republika je zasiahnutá pandémiou ochorenia koronavírusu COVID-19, ktorá so sebou prináša straty na životoch a ohrozenie zdravia ľudí, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevynímajúc. Epidemiologická situácia je vážna a neustále sa zhoršuje, najmä v súvislosti s výskytom rôznych mutácií koronavírusu. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky chcú vyslať verejnosti jasný signál, že dokážu aj v tejto neľahkej situácii zabezpečiť riadny chod parlamentu ako jedného z ústavných orgánov štátu.

Posledné týždne a mesiace boli Národná rada Slovenskej republiky a jej orgány, predovšetkým výbory, neuznášaniaschopné z dôvodu ochorenia viacerých poslancov na koronavírus COVID-19. Snaha riešiť situáciu dodržiavaním základných zásad typu R-O-R (rúško-odstup-ruky/dezinfekcia) sa nejaví byť plne účinnou a vyhovujúcou a je potrebné prijať ďalšie opatrenia, ktorými sa možno inšpirovať z lokálnej a regionálnej úrovne vo forme rokovaní a hlasovaní obecných/miestnych/mestských/župných zastupiteľstiev a ich orgánov na diaľku (per rollam, videokonferenčne a pod.) vrátane audiovizuálnych prenosov z týchto rokovaní. Takéto opatrenia museli byť aj na komunálnej úrovni prijaté novelizáciou príslušných zákonov, čo je do určitej miery riešením aj pre Národnú radu Slovenskej republiky.

Aj s prihliadnutím sa súčasné technické a finančné možnosti Národnej rady Slovenskej republiky je cieľom návrhu zákona upraviť:

zabezpečiť rokovania verejných schôdzí výborov parlamentu formou videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (ďalej len „online“), a to zatiaľ výlučne počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu,

zabezpečiť online rokovania poradných orgánov výborov parlamentu (napr. komisií),

zabezpečiť audiovizuálny prenos zo zasadnutí parlamentu a jeho výborov tak, aby bol dostupný verejnosti, a to ako trvalé riešenie bez ohľadu na mimoriadnu situáciu a núdzový stav.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie a nevyvoláva sociálne vplyvy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

z platného znenia § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok parlamentu“) sa odvodiť, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky povinnosť zabezpečovať verejne dostupný audiovizuálny prenos z rokovania pléna parlamentu. Aby to bolo jednoznačné a s cieľom zakotviť to ako trvalé opatrenie, ustanovuje sa táto povinnosť výslovne do § 19 rokovacieho poriadku parlamentu. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka pre Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky na tomto mieste normatívneho textu zákona.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

Podľa § 48 ods. 1 a 2 si výbory parlamentu na svojej ustanovujúcej schôdzi zvolia okrem dvoch podpredsedov aj dvoch overovateľov. Overovatelia svojim podpisom overujú zápisnice a uznesenia výboru a bez ich súčinnosti nemôže výbor riadne fungovať. Ak nie je ani jeden z overovateľov na rokovaní výboru prítomný, príslušný výbor si na ad hoc základe zvolí na danom rokovaní ďalšieho, resp. ďalších overovateľov, pre dané rokovanie.

Takýto postup však nie je možný v prípadoch, ak ide o špecifické výbory (napr. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej republiky), na ktorých overovatelia vykonávajú svoju činnosť aj tým, že nielen fyzicky podpisujú zápisnice a uznesenia výboru, ale ich podpisujú aj zaručeným elektronickým podpisom v zmysle zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách). Na tieto účely sa im Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) vydáva kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis. Proces vydania tohto certifikátu je pomerne zdĺhavý, a preto na týchto špecifických výboroch nie je možné riešiť situáciu s navrhovateľmi ad hoc spôsobom, keď obaja overovatelia výboru na schôdzi neprítomní (napr. z dôvodu ochorenia na koronavírus COVID-19). Ak sa tak stane, výbor nie je uznášaniaschopní a nie je možné riadne zabezpečiť povinnosti vyplývajúce napr.

3

z ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov v podobe zverejňovania majetkových priznaní alebo konania voči verejným funkcionárom, ktorí porušili tento ústavný zákon.

Ako vhodné riešenie sa javí zvolenie náhradníkov za overovateľov výborov. Toto riešenie môže byť kombinované aj s rokovaním výboru na diaľku (online), ktoré sa tiež ako pandemické opatrenie zavádza v inom ustanovení tohto návrhu zákona.

K bodu 5

Podobným spôsobom, akým je to ustanovené v súčasnosti v § 116a ods. 6 rokovacieho poriadku parlamentu pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov alebo v § 125 ods. 6 rokovacieho poriadku parlamentu pri voľbe špeciálneho prokurátora alebo kandidáta na generálneho prokurátora sa rozširuje povinnosť Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečiť verejne dostupný audiovizuálny prenos na všetky verejné zasadnutia výborov (t.j. nielen na vypočutia kandidátov na verejnú funkciu). Tým sa zároveň napĺňa ustanovenie § 50 ods. 1 prvej vety rokovacieho poriadku parlamentu, ktoré ustanovuje, že schôdze výborov verejné okrem prípadov neverejných schôdzí výboru. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 50 ods. 1 druhej vety rokovacieho poriadku parlamentu sa účasť verejnosti na výbore umožňuje len do naplnenia kapacity miest v miestnosti, v ktorej výbor rokuje, a neraz sa stáva, že miesta v rokovacích miestnostiach výborov nepostačujú kvôli zvýšenému záujmu verejnosti, navrhuje sa zabezpečovať verejne dostupný audiovizuálny prenos z rokovania výborov ako trvalé opatrenie, t.j. aj mimo obdobia mimoriadneho stavu alebo núdzového stavu.

K bodu 6

Spôsob rokovania prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (prenos obrazu a zvuku), teda tzv. online rokovanie, je dnes už štandardnou súčasťou života územnej a neraz aj záujmovej samosprávy. A to tak na úrovni obecných/miestnych/mestských/župných zastupiteľstiev, ako aj na úrovni ich orgánov (napr. rád alebo komisií). Ide o jedno z efektívnych opatrení na zabezpečenie ich uznášaniaschopnosti počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.

Je preto namieste, aby k zavedeniu tohto opatrenia pristúpila aj Národná rada Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť svoj riadny chod, ako aj riadny chod svojich orgánov. Zatiaľ aspoň na úrovni výborov a komisií ako dočasné riešenie na prekonanie krízovej pandemickej situácie. Zároveň vo flexibilnejšej, tzv. hybridnej online forme, ktorá spočíva v tom, že člen výboru sa môže slobodne rozhodnúť, či sa rokovania výboru zúčastní osobne alebo na diaľku prostredníctvom systému zabezpečujúceho prenos obrazu a zvuku.

Online zasadnutie výboru sa bude môcť uskutočniť buď na základe rozhodnutia predsedu výboru alebo na požiadanie aspoň tretiny členov výboru, čím sa poskytuje možnosť aj opozícii, aby takéto zasadnutie výboru mohla iniciovať. Pritom, ak tretina členov

4

výboru o takúto formu zasadnutia požiada, sa za to, že nie je potrebné rozhodnutie výboru, ale zasadnute výboru sa v takto požadovanej forme uskutoční. Ide o obdobu ustanovení § 17 ods. 2 alebo § 49 ods. 2 rokovacieho poriadku parlamentu. Je však potrebné dodržať najmenej 48 hodinovú lehotu na oznámenie o takomto spôsobe rokovania výboru vopred, aby bolo možné bez väčších problémov online rokovanie technicky aj personálne zabezpečiť. Dodržanie 48 hodinovej lehoty sa odporúča aj pre podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predložených legislatívnym návrhom na schôdzi výboru; táto však nie je povinná a môže byť predmetom úpravy rokovacích poriadkov jednotlivých výborov parlamentu.

Úprava rokovacích poriadkov výborov parlamentu sa predpokladá aj kvôli ďalším podrobnostiam online zasadnutia výborov, pretože každý výbor parlamentu určité špecifiká, ktoré tieto rokovacie poriadky zohľadňujú už aj v súčasnosti.

Na zasadnutí výboru, ktorý sa koná hybridnou online formou sa prostredníctvom vzdialeného prístupu môžu zúčastniť nielen členovia výboru, ale aj navrhovatelia zákonov a nelegislatívnych materiálov a ďalšie osoby vymenované v § 53 a § 54 rokovacieho poriadku parlamentu.

Na hybridné online rokovanie výboru počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa ustanovenia § 52 až 56 rokovacieho poriadku parlamentu použijú rovnako.

K bodu 7

Rovnakým spôsobom ako v Čl. I bode 6 tohto návrhu zákona sa spôsob rokovania prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (prenos obrazu a zvuku) zavádza ako možnosť aj v prípade poradných orgánov výborov parlamentu, ktorými podľa § 61 rokovacieho poriadku parlamentu komisie (napr. Komisia pre tvorbu práva Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky). Jediným rozdielom v porovnaní s výbormi je skutočnosť, že takáto online forma rokovania komisie sa uskutoční len vtedy, ak o tom rozhodne predseda komisie, o čom ostatných členov komisie informuje 48 hodín pred začiatkom jej rokovania. Online rokovanie komisií sa zatiaľ zavádza len ako dočasné opatrenie počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. júna 2021.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

6

7

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie a nevyvoláva sociálne vplyvy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Technické zabezpečenie rokovania výborov a poradných orgánov výborov Národnej rady Slovenskej republiky týkajúce sa audiovizuálnych prenosov z rokovania výborov, resp. týkajúce sa rokovania týchto orgánov parlamentu prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (prenos obrazu a zvuku) si vyžiada dodatočné náklady na rozpočet Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vo výške 69 000 eur na aktuálny rozpočtový rok (2021). Na ďalšie rozpočtové roky sa negatívne dopady na rozpočet verejnej správy nepredpokladajú.

8

Keďže ide jednoznačne o pandemické opatrenie, ktoré nebolo možné vzhľadom na priebeh a zhoršenie epidemiologickej situácie na Slovensku predvídať, a teda ani uvedené rozpočtové prostriedky nie sú vyčlenené na tento rok v rozpočte Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, finančné krytie v roku 2020 bude zabezpečené z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, z rezervy na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID – 19.

Pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti možno konštatovať na základe toho, že členovia výborov a komisií výborov parlamentu, navrhovatelia zákonov a nelegislatívnych materiálov, ako aj osoby pozvané a prizvané na rokovanie týchto orgánov Národnej rady Slovenskej republiky budú priamo vystavení povinnosti používať prostriedky elektronickej komunikácie, najmä počítač a internet (pri niektorých systémoch dokonca aj mobilný telefón) pre svoju prácu, ak sa budú chcieť zúčastniť ich zasadnutia, osobitne vtedy, ak budú vzdialení (napr. z dôvodu ochorenia na koronavírus COVID-19).

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore