Zákon o inšpekcii v sociálnych veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov 345/2022 účinný od 01.11.2022

Vládny návrh zákona o inšpekcii v sociálnych veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vládnym návrhom zákona o inšpekcii v sociálnych veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa de novo kreuje právna úprava inšpekcie v sociálnych veciach, ktorou bude dozor nad dodržiavaním osobitných predpisov v oblasti sociálnych vecí (teda nad plnením povinností z nich vyplývajúcich - ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) návrhu zákona) dozorovanými subjektami (ustanovenie § 2 ods. 2 návrhu zákona) a vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie týchto povinností.

Navrhovaná právna úprava vytvára právne podmienky na realizáciu „reformy dohľadu nad sociálnou starostlivosťou a zabezpečenie infraštruktúry pre jej implementáciu“, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti Slovenska1 v rámci jeho Komponentu 13: Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno- zdravotná starostlivosť. Reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou“ je jedným z míľnikov, ktorý stanovila Európska komisia vo vykonávacom rozhodnutí Rady(EÚ) o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Slovenska, pričom z opisu a vymedzenia jednotlivých míľnikov a cieľov vyplýva termín splnenia tohto míľnika v 2. štvrťroku 2022.

Účelom predkladanej novej právnej úpravy je vytvoriť funkčný systém správneho dozoru a tým prispieť k posilneniu efektívnosti a kvality sociálnej pomoci poskytovanej v rámci práva sociálneho zabezpečenia.

Správny dozor tak, ako to opisuje aj dostupná odborná literatúra v oblasti teórie správneho práva, 2 je typickou činnosťou orgánov verejnej správy a vychádza z premisy, že na dosiahnutie legitímnych verejných záujmov stanovených právnymi normami nestačí tretím subjektom určiť povinnosti, ale je nutné aj kontrolovať ich plnenie. Návrh zákona takto zavádza správny dozor ako kontrolnú činnosť ministerstva, ktorú bude ministerstvo vykonávať ex lege i voči nemu inak nepodriadeným (dozorovaným) subjektom. Činnosť dozorovaných subjektov bude kontrolovať z pohľadu jej súladu s povinnosťami stanovenými dozorovaným subjektom príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V ďalšom „inšpekčnom“ postupe bude ministerstvo právne relevantným spôsobom reagovať na zistené nedostatky (napr. vyžadovať od dozorovaného subjektu prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, overovať prijatie a splnenie týchto opatrení, rozhodovať o pokute za správne delikty alebo o zákaze činnosti). Vzhľadom na záujem dosiahnuť reálne plnenie povinnosti, návrh zákona utvára podmienky na zabezpečenie predovšetkým nápravnej funkcie správneho dozoru, pri ktorej porovnávanie a vyhodnocovanie skutočného stavu (negatívnych odchýlok/nedostatkov od žiaduceho stavu) plynule prechádza do ovplyvňovania subjektov, aby sa správali žiadaným spôsobom.

1 Podľa čl. 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, „na návrh Komisie schváli Rada prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia posúdenie plánu obnovy a odolnosti, ktorý predložil členský štát v súlade s článkom 18 ods. 1. Ak Komisia posúdi kladne plán obnovy a odolnosti, v návrhu Komisie na vykonávacie rozhodnutie Rady sa stanovia reformy a investičné projekty, ktoré má členský štát vykonávať, vrátane míľnikov a cieľov.“.

2 Napr. Kindl, M. a spol. Základy správního práva, 2. upravené vydání, Plzeň: Vydavetelství a nakladetelství Aleš Čeněk, s.r.o, 2009; STAŠA, J. in HENDRYCH, D. a kol. Správní právo, Obecná část, 7. vyd., Praha: C. H. Beck, 2009; PEKÁR, B. Kontrola vo verejnej správe v kontexte európskeho správneho práva, Bratislava: Právnická fakulta UK, 2011; KOŠIČIAROVÁ, S. Princípy správneho trestania, Plzeň: Vydavetelství a nakladetelství Aleš Čeněk, s.r.o, 2017.

2

V prípravnej fáze boli zvažované rôzne možnosti organizačného zabezpečenia inšpekcie v sociálnych veciach (samostatná rozpočtová organizácia, preddavková organizácia ministerstva a samostatný špecializovaný útvar ministerstva) a po zvážení rôznych faktorov (napr. aktuálny stav výkonu vecnej kontroly, potreba efektívneho využitia ľudských zdrojov, nutnosť odbornosti a špecializácie vo výkone kontroly-správneho dozoru a v neposlednom rade kritérium účelnosti vynaložených finančných prostriedkov) sa navrhuje, aby inšpekciu vykonávalo ministerstvo prostredníctvom špecializovaného útvaru – útvaru inšpekcie v sociálnych veciach, ktorý na tento účel na základe zákona ministerstvo zriadi. Do návrhu zákona boli súčasne zakomponované efektívne záruky, aby boli ex lege zabezpečené požiadavky predovšetkým na nestrannosť a objektivitu, samostatnosť, transparentnosť a nezávislosť inšpekcie v sociálnych veciach.

Úlohou útvaru inšpekcie v sociálnych veciach bude:

-vykonávať správny dozor nad plnením povinností pri uplatňovaní práva sociálneho zabezpečenia vo vymedzených oblastiach dozorovanými subjektami (nad dodržiavaním štandardov kvality poskytovaných sociálnych služieb a plnením ďalších povinností v oblasti sociálnych služieb ustanovených poskytovateľom sociálnych služieb zákonom, nad povinnosťou priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia používať účelne, nad kvalitou a rozsahom pomoci fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, na zabezpečenie ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo na opatrovanie a nad plnením povinností pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately)

-vyvodzovať zodpovednosť za porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Napriek tomu, že ide v tejto oblasti o nový inštitút správneho dozoru, navrhuje sa subsidiárne využiť aj pravidlá kontrolnej činnosti tak, ako ich upravuje zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe“) avšak s jasným zakotvením odlišnej - špeciálnej právnej úpravy v texte návrhu zákona. Návrh zákona v podstate spája prvky vonkajšej kontroly (dozorovaný subjekt nie je podriadený vykonávateľovi správneho dozoru, napr. zariadenie sociálnych služieb, akreditovaný subjekt) a vnútornej kontroly (dozorovaný subjekt je podriadený vykonávateľovi správneho dozoru, napr. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) a je preto logické, že nevytvára úplne nové postupy a mechanizmy kontroly. Na druhej strane je potrebné na účely inšpekcie v sociálnych veciach odlišne od zákona o kontrole v štátnej správe upraviť napr. inštitút oznámenia, oprávnenia poverených zamestnancov pri výkone dozoru, niektoré obsahové náležitosti písomnej správy o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku ako aj oprávnenia a povinnosti dozorovaných subjektov a zamestnancov poverených na výkon správneho dozoru.

Navrhuje sa tiež zakotviť skutkové podstaty správnych deliktov v tomto návrhu zákona, keďže návrh zákona ako taký obsahuje administratívne normy, ktorých porušenie zakladá vznik administratívnoprávnej zodpovednosti dozorovaných subjektov. Zároveň sa navrhuje naviazať vznik administratívnoprávnej zodpovednosti dozorovaných subjektov i na porušenie vybraných povinností dozorovaných subjektov, ktoré vyplývajú zo všeobecnej právnej úpravy – zákona o kontrole v štátnej správe.

Návrh zákona sleduje efektívnym vykonávaním inšpekcie v sociálnych veciach, osobitne správneho dozoru predovšetkým posilnenie ochrany najzraniteľnejších fyzických osôb

3

vzhľadom na ich dlhodobú závislosť na pomoci inej osoby pri sebaobsluhe, vzhľadom na vek alebo ťažké zdravotné postihnutie. Ide o osoby, ktoré sú spravidla dlhodobo odkázané na vymedzené druhy sociálnej pomoci, a to poskytovanie sociálnych služieb alebo poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa príslušných právnych predpisov, ktoré patria do pôsobnosti ministerstva. Ďalšou oblasťou, na ktorú sa bude vzťahovať inšpekcia v sociálnych veciach, je oblasť výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorej špecifikom je, že opatrenia sú vykonávané primárne za účelom riešenia situácie dieťaťa (spravidla dieťaťa ohrozeného) a komplikovaných rodinných situácií.

Osobitosťou inšpekcie v sociálnych veciach je aj rôznorodá povaha dozorovaných subjektov, a to tak v oblasti sociálnych služieb, ako aj sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (subjekty z oblasti miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy, neštátne subjekty, resp. neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, subjekty z oblasti štátnej správy, ak ide o vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).

Prostredníctvom špecializovaného výkonu správneho dozoru nad dodržiavaním povinností dozorovaných subjektov, ktoré im vyplývajú už dnes z relevantných právnych predpisov pri poskytovaní sociálnej pomoci, má predkladaný návrh zákona za cieľ podporiť účinnejšiu a efektívnejšiu ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb - klientov a zlepšenie kvality výkonu v prospech nich vykonávaných intervencií vo vymedzených oblastiach sociálnej pomoci.

Návrh zákona v súlade so všeobecným cieľom zefektívnenia výkonu, racionalizácie a skvalitnenia štátnej správy utvára právne podmienky na transparentnosť, účelnosť a účinnosť procesných, vecných i administratívnych postupov výkonu inšpekcie v sociálnych veciach vo vymedzenom rozsahu.

Návrh zákona ex lege stanovuje primárne úlohy a oprávnenia novozriadeného útvaru, ktorý vykonáva pôsobnosť ministerstva v oblasti inšpekcie v sociálnych veciach, ako aj oprávnenia a povinnosti štátnych zamestnancov poverených výkonom inšpekcie v sociálnych veciach a prizvanej osoby pri výkone inšpekcie. Špecifikuje práva a povinnosti dozorovaného subjektu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri vykonávaní inšpekcie v sociálnych veciach, priebeh a vecné náležitosti vykonávania inšpekcie v sociálnych veciach, ako aj rozhodovanie o sankciách za porušenie povinností ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa v záujme zabezpečenia previazanosti jednotlivých právnych úprav v oblasti sociálnych vecí, novelizuje zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších prepisov, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia znení neskorších prepisov a zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zároveň je potrené vykonať aj zmenu zákona č. 575/2001 z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v pôsobnosti ministerstva.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia v zbierke zákonov okrem čl. I § 4 až 13 a čl. II až V, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2022, vzhľadom na

4

primerané zabezpečenie legisvakačnej lehoty potrebnej na uvedenie zákona do aplikačnej praxe.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy a nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa navrhuje vymedziť predmet úpravy zákona, t. j. inšpekciu v sociálnych veciach a pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v oblasti inšpekcie v sociálnych veciach.

K § 2

Správny dozor je typickou činnosťou orgánov verejnej správy, ktorej účelom je primárne hodnotenie činnosti dozorovaných subjektov vzhľadom na jej súlad s povinnosťami určenými dozorovaným subjektom právnymi predpismi, t. j. ide o „kontrolnú“ činnosť vykonávateľa verejnej správy, ktorý ju uskutočňuje/realizuje na základe kompetencie mu na tento účel priznanej zákonom, voči zákonom určeným adresátom verejnej správy (fyzickým a právnickým osobám) vis a vis ich povinnosti im v danej oblasti verejnej správy určené zákonom, na ktorú nadväzuje právne relevantné reagovanie príslušného orgánu verejnej správy na zistené nedostatky.

Cieľom zákona je komplexne upraviť špecializovanú „kontrolu“ plnenia si zákonných povinností (upravených vecnými zákonmi) širokým spektrom subjektov v oblasti sociálnych vecí ministerstvom, pričom časť subjektov, ktoré sú povinné plniť zákonom dané povinnosti nie je osobitne z hľadiska riadenia podriadeným subjektom ministerstva. Zároveň, vzhľadom na záujem dosiahnuť reálne plnenie povinnosti, je potrebné utvoriť podmienky na zabezpečenie predovšetkým nápravnej funkcie kontroly, pri ktorej porovnávanie a vyhodnocovanie skutočného stavu (negatívnych odchýlok/nedostatkov od žiaduceho stavu) plynule prechádza do ovplyvňovania subjektov, aby sa správali žiadaným spôsobom.

Je dôležité uviesť, že správny dozor tak, ako ho ustanovuje i tento návrh zákona je všeobecným teoretickým pojmom, ktorý je v súčasnej teórii správneho práva používaný na označenie určitej činnosti verejnej správy. V staršej teoretickej/odbornej literatúre sa na označenie tejto formy správnej činnosti používali rôzne pojmy, ako napr. vonkajšia kontrola, dohľad, inšpekcia, polícia, dozor. Voľba niektorého z označení/ výrazov v legislatívnych a právnych úpravách je preto často náhodná, resp. je odrazom určitej legislatívnej tradície či dlhodobejšej pojmovej fixácie. Vzhľadom na úplne novú právnu úpravu, ktorou celkom jednoznačne návrh zákon je, je používaný jednoznačný a správny výraz/ označenie činnosti, ktorú bude na základe právneho rámca ministerstvo vykonávať – správny dozor.

Vzhľadom na uvedené, sa navrhuje zaviesť inšpekciu v sociálnych veciach, ktorú bude realizovať ministerstvo voči určeným dozorovaným subjektom (ustanovenie § 2 ods. 2 návrhu zákona) v rámci svojej vecnej pôsobnosti vo forme:

2

1.správneho dozoru nad plnením povinností určených osobitnými právnymi predpismi (ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) návrhu zákona),

2.vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie povinností ustanovených ako samotným návrhom zákona, tak aj osobitnými predpismi (ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) návrhu zákona).

Navrhované ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) určuje, že povinnosti, ktorých plnenie bude ministerstvo kontrolovať formou správneho dozoru sú povinnosti stanovené dozorovaným subjektom pri poskytovaní sociálnych služieb zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb

. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“), pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“) a pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.“).

V oblasti sociálnych služieb návrh zákona v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu určuje, že sa správny dozor bude vykonávať nad plnením povinností dozorovaným subjektom – poskytovateľom sociálnych služieb podľa ustanovenia § 3 zákona o sociálnych službách, keď poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených zákonom o sociálnych službách obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom (ďalej len „ VÚC“) alebo založená VÚC a iná osoba (neverejný poskytovateľ sociálnej služby). Správnym dozorom sa bude overovať plnenie povinností stanovených platným a účinným zákonom o sociálnych službách (napr. pri vybraných druhoch sociálnych služieb dodržiavať maximálny počet prijímateľov na jedného zamestnanca, poskytovať sociálnu službu podľa individuálnych potrieb jej prijímateľov, poskytovať sociálnu službu na základe zmluvy o jej poskytovaní, ktorá spĺňa zákonom stanovené obsahové náležitosti vrátane legitímne stanovenej výšky úhrady) a súčasne v rozsahu dodržiavania štandardov kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnych službách (napr. zabezpečovať prijímateľovi prístup k rôznym druhom aktivizácie, pracovať s rizikom na individuálnej úrovni, pri poskytovaní informácií a komunikácii s prijímateľom využívať alternatívne formy komunikácie, akceptovať voľbu prijímateľa pri určení dôvernej osoby). Súčasne však návrh zákona zdôrazňuje povinnosť osoby vykonávať činnosti, ktoré majú charakter sociálnej služby, len na základe ich zápisu do registra sociálnych služieb tak, ako túto povinnosť de lege lata už v súčasnosti určuje zákon o sociálnych službách vo svojom ustanovení § 62 podľa ktorého, poskytovateľ sociálnej služby môže sociálnu službu poskytovať len základe zápisu tejto sociálnej služby do registra, ktorý vedie VÚC. Jedinou ex lege výnimkou z tejto povinnosti je poskytovanie základného sociálneho poradenstva ako samostatnej odbornej činnosti obcou alebo VÚC, keď základné sociálne poradenstvo vymedzuje zákon o sociálnych službách vo svojom ustanovení § 19 ods. 2 ako posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie

3

základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.

Návrh zákona ďalej určuje v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu, že sa bude správny dozor vykonávať nad plnením povinností dozorovaným subjektom – fyzickou osobou, ktorej bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (napr. peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na úpravu bytu, na kúpu osobného motorového vozidla, na prepravu) a fyzickou osobou, ktorá poskytuje pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, na zabezpečenie ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie. Ide o povinnosti už v súčasnosti dané/vyplývajúce z platného a účinného znenia zákona o peňažných príspevkoch. Ex lege rozsahom správneho dozoru nad plnením týchto povinností bude povinnosť používať priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia na účel ustanovený v rozsahu priznaného peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a kvalita a rozsah pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím zodpovedajúce účelu ustanovenému v rozsahu priznaného peňažného príspevku na osobnú asistenciu alebo peňažného príspevku na opatrovanie osobitným predpisom. Pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu sa výkon správneho dozoru zameriava najmä na overenie adresnosti a opodstatnenosti jeho poskytovania so zameraním na výkon činnosti osobného asistenta pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch, ktoré boli fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím navrhnuté v komplexnom posudku. Nakoľko účelom peňažného príspevku na opatrovanie je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít, predmetom správneho dozoru bude skutočnosť, či opatrovanie je vykonávané každodenne a v rozsahu, na ktorý je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná, či je opatrovanie vykonávané osobou, ktorej je peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný (aj pri úkonoch starostlivosti o domácnosť) a iné skutočnosti majúce vplyv na poberanie peňažného príspevku na opatrovanie.

Návrh zákona určuje v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) tretieho bodu, že sa bude správny dozor vykonávať v rozsahu plnenia povinností dozorovaným subjektom aj v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rovnako, ako v prípade sociálnych služieb bude predmetom dozoru plnenie povinností daných dozorovaným subjektom osobitným zákonom – zákonom č. 305/2005 Z. z. Vzhľadom na povahu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zákon č. 305/2005 Z. z. upravuje súbor povinností obsahového aj procesného charakteru subjektov, ktoré vykonávajú (spravidla v podobe úloh) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (napr. povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v oblasti výchovných opatrení podľa § 12 až § 15 zákona č. 305/2005 Z. z., sociálnej kurately detí podľa § 16 a § 17 305/2005 Z. z., súbor povinností orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centra pre deti a rodiny (ďalej len „CDR“) v časti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti upravených v tretej časti zákona č. 305/2005 Z. z., povinnosti CDR upravené v štvrtej časti zákona č. 305/2005 Z. z.,

4

povinnosti akreditovaných subjektov, ak za zákonom stanovených podmienok vykonávajú niektoré z opatrení alebo sa na výkone niektorého z opatrení podieľajú atď...).

K mnohým zákonom upraveným povinnostiam sa následne viaže úprava podrobností ich výkonu/ aplikácie vo vykonávacom predpise - vyhláške ministerstva č. 103/2 2018 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona 305/2005 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) ako napr. to, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určuje mieru ohrozenia dieťaťa, pričom podrobnosti určenia miery ohrozenia ustanovuje § 29 vyhlášky, povinnosť CDR mať vypracovaný program resp. špecializovaný/resocializačný program, pričom náležitosti programov upravujú § 1 a § 2 vyhlášky, profesijný a personálny štandard CDR, ktorý upravujú § 4 a § 5 vyhlášky.

V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že mnohé vecné povinnosti, ktoré plnia subjekty sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nie sú upravené priamo zákonom č. 305/2005 Z. z., ale zákon ich uvádza s odkazom na príslušné právne predpisy, ktoré ich upravujú (napr. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v časti opatrení úloh sociálnej kurately o. i. plní úlohy v trestnom konaní podľa osobitných predpisov s odkazom na Trestný zákon a Trestný poriadok, ešte výpovednejším príkladom je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktorého povinnosti sú upravené cez § 74 zákona č. 305/2005 Z. z. vyslovene medzinárodnými dohovormi a právnymi aktami Európskej únie). Na tomto mieste, ale treba zdôrazniť, že tieto subjekty sú povinné plniť úlohy vymedzené zákonom subjektom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a v žiadnom prípade nie sú navrhovaným zákonom dotknuté dozorné, kontrolné a iné obdobné oprávnenia iných subjektov, ak plnenie povinností resp. úloh ako aj hodnotenie/kontrola plnených povinností/úloh týmto subjektmi spadá do ich pôsobnosti (napr. poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci atď.).

Opäť, ako v prípade sociálnych služieb je osobitne zdôraznená povinnosť osoby (inej ako orgán štátnej správy, samosprávy, centra pre deti a rodiny zriadeným orgánom štátnej správy) vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately len na základe udelenej akreditácie (ak sa podľa zákona č 305/2005 Z. z. na takúto činnosť akreditácia vyžaduje), s tým, že je sledovanie plnenia tejto povinnosti uvedené vo vecnom rozsahu správneho dozoru osobitne.

V nadväznosti na takto určený rozsah povinností, ktoré budú predmetom správneho dozoru, v navrhovanom ustanovení § 2 ods. 2 návrh zákona sa taxatívne stanovujú subjekty, voči ktorým bude ministerstvo inšpekciu v sociálnych veciach (správny dozor a vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti) vykonávať – dozorované subjekty. Inými slovami, návrh zákona určuje subjekty občianskej spoločnosti (fyzické a právnické osoby) inak ministerstvu nepodriadené ako aj organizačné súčasti štátu (napr. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny) ako dozorované subjekty vis a vis povinnosti im dané právnymi predpismi v oblasti sociálnych vecí a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Dôvodom kreovania takejto právnej úpravy, ako aj súvisiacich právnych vzťahov pri výkone správneho dozoru (práv a povinností ako dozorovaného subjektu, tak i ministerstva pri výkone správneho dozoru) je dosiahnutie toho, aby „ciele“ stanovené/sledované právnymi normami

5

v oblasti sociálnych vecí boli i v skutočnosti dosiahnuté. Nestačí právnym subjektom určiť povinnosť, ale je potrebné plnenie tejto povinnosti i kontrolovať/overovať.

Návrh zákona ako dozorované subjekty určuje poskytovateľov sociálnych služieb podľa zákona o sociálnych službách, teda podľa ustanovenia § 3 zákona o sociálnych službách, ako verejného poskytovateľa sociálnych služieb (obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená VÚC alebo založená VÚC ), tak i inú osobu v postavení neverejného poskytovateľa sociálnej služby.

Do rozsahu dozorovaných subjektov sa navrhuje zaradiť aj fyzickú osobu, ktorej bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona o peňažných príspevkoch a fyzickú osobu, ktorá podľa zákona o peňažných príspevkoch vykonáva osobnú asistenciu alebo vykonáva opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 52 písm. g) a písm. o) zákona o peňažných príspevkoch do pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny patrí i v súčasnosti kontrola kvality a rozsahu pomoci, na ktorej zabezpečenie sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa § 52 písm. o) tohto zákona rovnako do ich pôsobnosti patrí kontrola účelnosti kompenzácie. Možno preto konštatovať, že fyzická osoba môže byť dozorovaným subjektom vo vzťahu k peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia i v navrhovanom zákone. Z povahy správneho dozoru a vymedzenia obsahu právnych vzťahov v návrhu zákona vyplýva, že výkon správneho dozoru nad poberateľmi peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a osobnými asistentami nepresahuje rámec kontroly, ktorej môžu byť tieto fyzické osoby podrobené už i v súčasnosti. Naopak možno dôvodne tvrdiť, že správny dozor v miere nepomerne väčšej než kontrola akcentuje usmerňovanie týchto osôb smerom k plneniu ich povinností stanovených zákonom o peňažných príspevkoch1. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že hoci zákon o peňažných príspevkoch zveruje úradom práce, sociálnych vecí a rodiny kontrolnú pôsobnosť, na úradoch nie sú vytvorené osobitné útvary funkčne príslušné na kontrolu účelnosti kompenzácií a kvality a rozsahu pomoci, na ktorej zabezpečenie sa poskytuje peňažný

1 Potreba usmerňovať poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia smerom k plneniu zákonných povinností práve prostredníctvom výkonu správneho dozoru je zrejmá. Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva, odvolávajúceho sa na výsledky reprezentatívneho prieskumu Fóra pre pomoc straším, až 92 % respondentov má informácie o zneužívaní, týraní a zlom zaobchádzaní so staršími, pričom najčastejšie (v 64,8 % prípadov) sa násilie vyskytovalo v rodinách. V rámci rodiny išlo najmä o psychické násilie, nátlak na prepis majetku, finančné zneužívanie, nedôstojné a ponižujúce zaobchádzanie, neposkytovanie základných životných alebo hygienických potrieb a liekov a fyzické násilie. Aj na základe skúseností organizácií pôsobiacich v prospech starších dospelo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva k záveru, že „páchateľmi násilia na senioroch a seniorkách sú najčastejšie blízke osoby“, čo „môže byť zároveň jedným z dôvodov, prečo počet nahlásených prípadov násilia výrazne zaostáva za ich odhadovaným počtom“ (viď. Násilie na senioroch a seniorkách a ich diskriminácia. Skúsenosti organizácií pracujúcich s ľuďmi vo vyššom veku, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, 2021). Taktiež skúsenosti z iných krajín potvrdzujú záver, že riziko zneužívania starších rodinnými opatrovateľmi je vysoké, preto je nevyhnutné si ho uvedomovať a využiť všetky dostupné metódy na jeho prevenciu a odstránenie. Riziko zanedbávania, či zneužívania sa však neobmedzuje iba na starších, ale vzťahuje sa aj na deti či dospelých ľudí, a to predovšetkým osoby s mentálnym postihnutím a s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Zanedbávanie a zneužívanie môže byť dlho skryté, a aj pri najlepšej vôli zúčastnených sa môže stať, že úroveň starostlivosti nie je dostatočná.

6

príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie, javí sa preto potrebné transformovať systém kontroly štátu nad životnými podmienkami ľudí odkázaných na pomoc inej osoby práve prostredníctvom inšpekcie v sociálnych veciach, teda výkonu správneho dozoru a vyvodzovania zodpovednosti podľa návrh tohto zákona. Vo vzťahu k peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia možno taktiež poukázať na právnu úpravu obsiahnutú napr. v iných právnych predpisoch z oblasti sociálneho zabezpečenia, umožňujúcich výkon kontroly nad fyzickou osobou poberajúcou konkrétnu dávku. Napríklad podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne oprávnený kontrolovať plnenie povinnosti poistenca dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ako aj povinnosti zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského. Teda subjekt, ktorý dávku vypláca, kontroluje dodržiavanie zákonom stanovených povinností fyzickou osobou, ktorej je dávka vyplácaná. Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú vyplácané z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Preto je dôvodné konštatovať, že ministerstvo má mať možnosť výkonu dozoru nad tým, či poberatelia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia využívajú tieto príspevky v súlade s účelom, na ktorý im boli poskytnuté.

A ako z doteraz uvedeného vyplýva, dozorovanými subjektmi budú aj subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z. t. j. všetky subjekty, ktoré plnia zákonom stanovené povinnosti v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, okrem obce a VÚC, nakoľko sa jedná o výlučný výkon ich samosprávnej pôsobnosti.

Z pohľadu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa jedná o významný posun predovšetkým v možnostiach sledovania plnenia si povinností neštátnymi - akreditovanými subjektmi, nakoľko podľa zákona o kontrole v štátnej správe je výkon kontroly plnenia povinnosti týmito subjektmi prinajmenšom problematický a iný platný právny predpis použiteľný na výkon kontroly plnenia vecných povinností v súčasnosti neexistuje. Prakticky jediným relevantným nástrojom je samotná akreditácia a správne delikty súvisiace s neplnením povinností akreditovaného subjektu.

Súčasne, v nadväznosti na navrhovaný vecný rozsah dozoru (t. j., že ministerstvo bude kontrolovať formou správneho dozoru aj povinnosť vykonávať činnosti, ktoré majú charakter sociálnej služby na základe zápisu do registra sociálnych služieb podľa zákona o sociálnych službách - ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod/ 1b, a povinnosť vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe udelenej akreditácie na vykonávanie takýchto opatrení, ak sa akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. vyžaduje - ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod/ 3b) sa navrhuje upraviť, že dozorovaným subjektom bude ex lege podľa navrhovaného ustanovenia § 2 písm. d) aj:

7

-osoba, u ktorej je dôvodný predpoklad, že vykonáva činnosti, ktoré majú charakter sociálnej služby, bez zápisu do registra sociálnych služieb podľa zákona o sociálnych službách, teda neoprávnene poskytuje sociálnu službu, a

-osoba, u ktorej je dôvodný predpoklad, že vykonáva činnosti, ktoré majú charakter opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z., na vykonávanie ktorých sa vyžaduje udelenie akreditácie, bez takto udelenej akreditácie, teda neoprávnene vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

„Neoprávnené“ poskytovanie sociálnej služby alebo „neoprávnený“ výkon opatrení sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately predstavuje vážne riziko pre fyzické osoby odkázané na pomoc v sociálnych veciach a v prípade sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je navyše v rozpore s povinnosťou ochrany práv a právom chránených záujmov dieťaťa.

Zároveň sa navrhuje vyslovene uviesť (ustanovenie § 2 ods. 3 návrhu zákona), že úpravou inšpekcie v sociálnych veciach – tak výkonom dozoru, ako aj prípadným následným vyvodzovaním zodpovednosti za porušenie povinností dozorovanými subjektami, nebudú dotknuté kontrolné, preskúmavacie, dozorné alebo dohliadacie oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov, pričom v poznámke pod čiarou sú uvedené príslušné právne predpisy, avšak len príkladmo, nakoľko dotknutých orgánov je/ môže byť výrazne viac.

Skutočnosť, že v žiadnom prípade nie je úmyslom zasahovať do pôsobnosti a oprávnení iných orgánov verejnej správy/moci je zrejmá aj z ustanovení § 5 ods. 6 návrhu zákona, podľa ktorého, ak ministerstvo zistí, že oznámenie je podľa svojho obsahu podaním podľa predpisov upravujúcich správne konanie alebo súdne konanie, oznamovateľa poučí o správnom postupe a v prípade, ak ministerstvo zistí, že oznámenie je podľa svojho obsahu oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, ministerstvo bezodkladne postúpi oznámenie alebo jeho časť príslušnému orgánu a z ustanovení § 9 návrhu zákona o podaní podnetu ministerstva na iný príslušný orgán.

K § 3

Navrhuje sa (ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) návrhu zákona), aby inšpekciu v sociálnych veciach vykonávalo vo svojej pôsobnosti ministerstvo podľa ustanovení § 2 ods. 1 a ods. 2 tohto návrhu zákona, teda aby realizovalo ako správny dozor, tak i vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti voči dozorovaným subjektom (ustanovenie § 2 ods. 2).

V prípravnej fáze koncipovania návrhu zákona boli zvažované rôzne možnosti organizačného zabezpečenia inšpekcie v podobe/forme napr. samostatnej rozpočtovej organizácie, preddavkovej organizácie ministerstva alebo samostatného špecializovaného útvaru ministerstva. Po zvážení rôznych faktorov (napr. aktuálneho stavu výkonu vecnej kontroly, potreby efektívneho využitia ľudských zdrojov, nutnosti odbornosti a špecializácie vo výkone správneho dozoru a v neposlednom rade kritérium účelnosti vynaložených finančných prostriedkov) sa navrhuje, aby inšpekciu vykonávalo ministerstvo prostredníctvom

8

špecializovaného útvaru inšpekcie v sociálnych veciach (ďalej len „útvar“). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že do návrhu boli zakomponované efektívne záruky, aby boli ex lege zabezpečené požiadavky predovšetkým na nestrannosť a objektivitu, samostatnosť, transparentnosť a nezávislosť inšpekcie v sociálnych veciach.

Podľa navrhovaného ustanovenia § 3 ods. 2 má ministerstvo povinnosť práve na zabezpečenie výkonu inšpekcie zriadiť osobitný špecializovaný útvar ako samostatný organizačný útvar, ktorý bude vykonávať úlohy/právomoci ministerstva v oblasti inšpekcie v sociálnych veciach. Ide teda o zákonnú povinnosť ministerstva útvar zriadiť. Eliminuje sa tak možnosť, mimo zmeny právnej úpravy (v budúcnosti už platného a účinného znenia zákona o inšpekcii v sociálnych veciach), nevytvoriť resp. zrušiť útvar napr. zmenou jeho Organizačného poriadku. Inými slovami, každá zmena v postavení útvaru, ako útvaru ministerstva, ktorý má ministerstvo ex lege povinnosť zriadiť, by bola možná iba zmenou platnej a účinnej (budúcej) právnej úpravy.

Z ustanovenia § 3 ods. 2 návrhu zákona ďalej vyplýva, že ministerstvo má ex lege povinnosť priamo i z návrhu zákona vytvoriť také podmienky, ktoré umožnia útvaru samostatný, nezávislý a nestranný výkon právomocí podľa ustanovenia § 3 ods. 1 návrhu zákona. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že princípy dobrej verejnej správy a garancie obsiahnuté v iných platných a účinných právnych predpisoch (napr. zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe“), zákon č. 55/2007 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v súlade s princípom jednotnosti právneho poriadku i mimo takto deklarovanej povinnosti útvaru v návrhu zákona účinne kreujú útvaru, ako aj jeho zamestnancom, povinnosti, ktorých cieľom je práve dosiahnutie zákonného, samostatného, nezávislého či nestranného výkonu verejnej správy v oblasti inšpekcie v sociálnych veciach, ako aj nástroje na nápravu odchýlok od takého želaného stavu. Povinnostiam útvaru teda vzhľadom na výkon verejnej správy zodpovedá povinnosť ministerstva, ktoré má útvar povinnosť zo zákona zriadiť, vytvoriť a zabezpečiť útvaru také podmienky na jeho fungovanie, ktoré budú dostatočne garantovať jeho samostatnosť, nezávislosť, nestrannosť a zákonnosť jeho postupov vo veciach inšpekcie v sociálnych veciach.

V záujme zabezpečenia efektívneho výkonu inšpekcie v sociálnych veciach navrhované ustanovenie § 3 ods. 3 určuje ministerstvu zriadiť (s možnosťou zrušiť) detašované pracoviská útvaru mimo sídla ministerstva a určovať územný obvod ich pôsobnosti.

Súčasne, sa navrhuje, aby ministerstvo realizovalo správny dozor plánovite, podľa vypracovaného plánu dozornej činnosti na nasledujúci kalendárny rok. Plán dozornej činnosti bude vychádzať najmä z legitímneho verejného záujmu, analýzy poznatkov a rizík pri zohľadnení reálnych možností výkonu dozoru. Z plánu dozornej činnosti budú zrejmé priority smerovania inšpekcie v sociálnych veciach, pričom plán dozornej činnosti bude ministerstvo

9

zverejňovať na svojom webovom sídle, čim sa o. i. zdôrazňuje preventívne pôsobenia dozoru. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť právnej úpravy dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, ministerstvo vypracuje a zverejní plán dozornej činnosti v roku 2022 až na nasledujúci kalendárny rok 2023.

Ministerstvo bude tiež vypracúvať a zverejňovať hodnotiacu správu o výsledkoch dozornej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá okrem štatistických údajov bude z obsahového hľadiska analyzovať výsledky inšpekčnej činnosti tak, aby okrem informatívnej plnila aj metodickú a preventívnu funkciu. Spolu s povinnosťou ministerstva podľa ustanovenia § 11 návrhu zákona – zverejňovať výsledky inšpekčnej činnosti (t.j. záznam z vykonaného dozoru, protokol o výsledku vykonaného dozoru, vybrané druhy právoplatných rozhodnutí o uložení pokuty a o zákaze vykonávať činnosť, písomná správa o opatreniach prijatých na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone dozoru a príčin ich vzniku a písomná správa o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov) ide o dôležitý prvok zabezpečenia transparentnosti výkonu inšpekčnej činnosti.

Nakoľko je nevyhnutné jasne, zrozumiteľne a detailne určovať, akým spôsobom sa inšpekcia vykonáva, ako sa vyhodnocujú jednotlivé zistenia, a to pri viazanosti platnou právnou úpravou a jej náležitou zjednocujúcou interpretáciou a aplikáciou, bude ministerstvo v rámci svojej pôsobnosti vypracúvať a zverejňovať aj podrobnosti postupu pri uplatňovaní tohto zákona a zákona o kontrole v štátnej správe, na ktorý sa v niektorých častiach upravujúcich postup pri výkone dozoru návrh zákon odkazuje (viď tiež odôvodnenie k § 4 návrhu zákona).

K § 4

Navrhuje sa, aby sa pri výkone správneho dozoru primerane postupovalo podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti stanovených zákonom o kontrole v štátnej správe. Ide o postup - kontrolný postup, ktorého cieľom je dospieť ku kontrolnému zisteniu, t. j. jeho výsledkom nie je vydanie individuálneho správneho aktu (rozhodnutia o právach alebo povinnostiach resp. iné ovplyvnenie hmotnoprávnej situácie dozorovaného subjektu) ale „úradné“ zistenie/ overenie skutočného stavu (zahŕňajúce i porovnanie so stavom žiaducim, vymedzenie odchýlok, príčin a pod.). Toto zistenie je následne formalizované v podobe informačného resp. dokumentačného úkonu, ktorý nezakladá, nemení či neruší právne vzťahy, ale môže byť podkladom (jedným z podkladov) pre prípadné začatie správneho konania.

Vzhľadom na osobitosti výkonu správneho dozoru v sociálnych veciach sa odlišne od lex generalis (zákon o kontrole v štátnej správe) v tomto návrhu zákona upravuje v navrhovaných ustanoveniach § 6 až § 8 inštitút poverenia na výkon dozoru, osoby prizvanej na výkon dozoru, práva a povinnosti povereného zamestnanca na výkon dozoru a dozorovaného subjektu pri výkone dozoru či zodpovednosť za porušenie povinností. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v zákone o kontrole v štátnej správe sa tak bude napr. postupovať v otázkach predpojatosti zamestnancov poverených na výkon správneho dozoru a prizvaných osôb, oprávnení a povinností poverených zamestnancov na výkon správneho dozoru (okrem odlišnej úpravy v ustanovení § 7 návrhu zákona), informačnej a oznamovacej povinnosti útvaru voči dozorovaným subjektom, ako aj pri obsahových náležitostiach protokolu o výsledku

10

správneho dozoru, prerokovaní protokolu, preverovaní námietok dozorovaného subjektu ku zisteniam zo správneho dozoru a pod.

Navrhuje sa tiež jednoznačne ustanoviť, že správny dozor ministerstvo vykonáva zo svojej vlastnej iniciatívy buď na základe plánu dozornej činnosti, ktorý by mal vychádzať z prioritných oblastí smerovania inšpekcie v sociálnych veciach alebo mimo plánu dozornej činnosti, ak je to potrebné na preverenie plnenia povinností dozorovaného subjektu alebo na základe oznámenia osoby podľa ustanovenia § 5 tohto návrhu zákona.

K § 5

Ustanovenia navrhovaného § 5 návrhu zákona upravujú náležitosti a postup ministerstva pri vybavovaní oznámenia na výkon dozoru (ďalej len „oznámenie“).

Ako už bolo uvedené v odôvodnení k § 4 návrhu zákona, ministerstvo môže mimo plánu dozornej činnosti vykonať dozor i na základe oznámenia osoby, je však treba zdôrazniť, že aj v tomto prípade ide o výkon dozoru „z vlastnej iniciatívy ministerstva“.

Oznámenie môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, a to písomnou formou s obsahovými náležitosťami, ktorými sú meno, priezvisko a adresa oznamovateľa, ak je oznamovateľom fyzická osoba resp. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je oznamovateľom právnická osoba a meno a priezvisko fyzickej osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby. Oznámenie musí ďalej obsahovať údaje, umožňujúce identifikáciu dozorovaného subjektu podľa § 2 ods. 2 tohto návrhu zákona, ako aj opis skutočností, na základe ktorých oznamovateľ oznamuje neplnení povinností stanovených dozorovanému subjektu právnymi predpismi v rozsahu pôsobnosti inšpekcie podľa návrhu tohto zákona ustanovenej v § 2 ods. 1 písm. a) tohto návrhu zákona. Ide o obligatórne náležitosti oznámenia, bez ktorých nie je možné reálne zvážiť vykonanie dozoru. Z opisu skutočností by tak malo byť zrejmé, že sa ním poukazuje napr. na nesplnenie si povinností poskytovateľa sociálnej služby pri poskytovaní sociálnej služby vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby, u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby, alebo na neplnenie účelu poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu konkrétnym poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, na nedostatočnú kvalitu alebo rozsah poskytovanej osobnej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie, a na ktorej zabezpečenie sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie, alebo, že subjekt sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately porušil/nesplnil povinnosť pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, ako mu ukladá zákon.

Návrh zákona kreuje povinnosť ministerstva oznámenie posudzovať podľa jeho obsahu, teda nie podľa jeho označenia oznamovateľom či jeho „názvu“. Návrh zákona tým reflektuje zaužívanú zásadu pri výkone verejnej správy akcentovanú i v rozhodovacej činnosti príslušných súdov, podľa ktorej nesprávne označenie podania, neoprávňuje orgán verejnej správy na jeho odmietnutie, ak je z jeho obsahu zrejmý jeho „charakter“. Pre prípad, že by oznámenie neobsahovalo náležitosti predpísané návrhom zákona, navrhuje sa upraviť postup

11

ministerstva na odstránenie konkrétnych nedostatkov v oznámení, samozrejme v súčinnosti s oznamovateľom - ak oznámenie nemá predpísané náležitosti, ministerstvo oznamovateľa vyzve, aby v určenej lehote (nie kratšej ako 7 dní) nedostatky oznámenia odstránil a súčasne oznamovateľa poučí o tom, ako je potrebné nedostatky odstrániť. Ak oznamovateľ nedostatky v určenej lehote neodstráni, ministerstvo dozor v danej veci nezačne (aj táto skutočnosť je súčasťou poučenia). Navrhovaná právna úprava tak reflektuje požiadavky vyplývajúce z princípu súčinnosti, podľa ktorého bude i v prípade oznámenia podľa návrhu zákona ministerstvo viazané poskytovať pomoc a poučenie oznamovateľovi tak, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel ujmu. V jednoduchých „prípadoch“ ministerstvo v súčinnosti s oznamovateľom odstráni takéto nedostatky bezodkladne resp. „operatívne“, v ostatných prípadoch, ministerstvo požiada/vyzve oznamovateľa, aby svoje oznámenie v primeranej lehote doplnil alebo upravil.

Ustanovenie § 5 ods. 4 návrhu zákona konštituuje ministerstvu možnosť, ak o to požiada oznamovateľ (fyzická osoba), utajiť jeho totožnosť, súčasne sa však taxatívne určujú dôvody vylučujúce utajenie totožnosti oznamovateľa. Ide o situácie, kedy si ministerstvo plní povinnosť upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa alebo poskytuje informácie orgánu činnému v trestnom konaní, súdu a inému orgánu (napríklad Úradu verejného ochrancu práv alebo Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím). Ustanovenie o utajovaní oznamovateľa bolo aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania predmetom pripomienok. Na jednej strane bol prezentovaný názor smerujúci k zvýšenej ochrane oznamovateľa a na strane druhej je možnosť utajenia oznamovateľa chápaná ako neopodstatnená, až podnecujúca v svojej podstate šikanózne správanie. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že ministerstvo môže utajiť totožnosť oznamovateľa, t. j. len oznamovateľa, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň, vzhľadom na povahu najmä klientskych skupín sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately navrhuje zvýšenú ochranu oznamovateľa limitovaním vyššie uvedených dôvodov na utajenie totožnosti oznamovateľa zohľadňujúc najmä fakt, že slovenské trestné právo poskytuje dostatočný priestor dozorovaným subjektom na ochranu pred ohováraním, či v krajnom prípade pred krivým obvinením, pričom, ak takáto situácia nastane, bude musieť ministerstvo poskytovať orgánom činným v trestnom potrebnú súčinnosť. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že ministerstvo je viazané, okrem iného, pravidlami ochrany osobných údajov fyzických osôb podľa platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 18/2017 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade oznámenia oznamovateľa, ktorý ministerstvo požiada o utajenie jeho/jej totožnosti, bude ministerstvo tak, ako vyplýva z povahy tohto ustanovenia, pri vybavovaní takého oznámenia postupovať obozretne, napr. bude používať jej odpis alebo kópiu bez uvedenia takých údajov, ktoré by identifikovali oznamovateľa a zamestnanci útvaru, ktorým bude totožnosť oznamovateľa známa budú o nej zachovávať mlčanlivosť, čo korešponduje aj povinnosti zamestnanca povereného na výkon dozoru podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. k) zákona o kontrole v štátnej správe – zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone správneho dozoru ako aj o osobných údajoch.

12

Podaním oznámenia nie je taktiež dotknutá oznamovacia povinnosť oznamovateľa podľa osobitných predpisov (napr. podľa § 7 zákona č. 305/2005 Z. z., zákona o sociálnych službách a zákona o peňažných príspevkoch). Podobne, ak ministerstvo zistí, že oznámenie je podľa svojho obsahu podaním podľa predpisov upravujúcich správne konanie alebo súdne konanie, oznamovateľa poučí o správnom postupe a v prípade, ak ministerstvo zistí, že oznámenie je podľa svojho obsahu oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, ministerstvo bezodkladne postúpi oznámenie alebo jeho časť príslušnému orgánu.

V prípade, ak ministerstvo na základe oznámenia osoby začne v danej veci správny dozor, oznamovateľa o tom písomne upovedomí a po skončení takéhoto dozoru ho taktiež písomne upovedomí o výsledkoch vykonaného dozoru. Ak ministerstvo oznámenie vyhodnotí tak, že správny dozor na jeho základe nezačne, oznamovateľa o tom, ako aj o dôvodoch, písomne upovedomí. Súčasne je v tomto prípade ministerstvo povinné poučiť oznamovateľa o možnosti podať sťažnosť voči takémuto záveru/postupu ministerstva podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa kreuje táto osobitná poučovacia povinnosť ministerstva z dôvodu „posilnenia“ postavenia oznamovateľa v postupe, v ktorom bude ministerstvo vyhodnocovať, či na základe oznámenia osoby vykoná/nevykoná správny dozor v rozsahu svojej pôsobnosti.

K § 6

Ustanovuje sa, že správny dozor bude s ohľadom na povahu, charakter a účel výkonu tejto funkcie, a s ňou spojených oprávnení a povinností, vykonávať iba štátny zamestnanec, ktorý je na výkon štátnej služby zaradený v útvare inšpekcie v sociálnych veciach, a to len na základe písomného poverenia vedúceho zamestnanca tohto špecializovaného organizačného útvaru ministerstva. Upravujú sa obsahové náležitosti tohto písomného poverenia.

Zároveň sa upravuje ako kvalifikačný predpoklad vzdelania, ktorý musí spĺňať zamestnanec útvaru inšpekcie v sociálnych službách poverený na výkon dozoru vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Študijný odbor a dĺžku odbornej praxe, prípadne osobitný kvalifikačný predpoklad ustanoví v zmysle zákona o štátnej službe služobný úrad ministerstva v služobnom predpise a ďalšie požiadavky, ktoré bude musieť štátny zamestnanec spĺňať uvedie služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta.

Návrh zákon upravuje možnosť ministerstva, aby v odôvodnených prípadoch, ak si to rozsah a povaha dozoru vyžadujú, na jeho vykonanie prizvalo prizvanú osobu. Návrh zákona súčasne v ustanovení v § 6 ods. 3 ako podmienku na využitie tohto oprávnenia ministerstva (prizvať na výkon dozoru prizvanú osobu) stanovuje tzv. „osobitnú povahu dozoru“, ktorej splnenie bude musieť byť vyhodnotené pred resp. počas priebehu každého individuálneho výkonu dozoru. Ex lege teda nebude možné ani arbitrárne a ani apriórne využívanie tejto možnosti zo strany ministerstva. Rovnako, ako pri výkone kontroly v štátnej správe podľa zákona o kontrole v štátnej správe, musí byť aj pre výkon dozoru podľa návrhu zákona utvorená možnosť prizvania zástupcov iných inštitúcií a odborníkov ako napr. zástupcu Úradu pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a centrách pre deti a rodiny, či zabezpečovaním

13

zdravotnej starostlivosti týmito zariadeniami, zástupcu Úradu verejného zdravotníctva v súvislosti s podmienkami z oblasti hygieny životného prostredia, hygieny detí a mládeže a podpory zdravia obyvateľstva, či odborníka na inú špecializovanú odbornú činnosť, napr. v súvislosti s poskytovanými psychologickými činnosťami, resp. odbornými činnosťami z oblasti výchovy detí, ale aj zástupcu vyššieho územného celku, profesijnej/stavovskej komory. Konkrétna špecifikácia kvalifikácie, odbornosti, či postavenia takejto prizvanej osoby nie je vzhľadom na podstatu „funkcie“ resp. úloh, ktoré má prizvaná osoba plniť pri výkone dozoru v texte návrhu zákona možná. Akákoľvek snaha o takéto zovšeobecnenie či výpočet by celkom zjavne pri aplikácii návrhu zákona v rámci výkonu pôsobnosti ministerstva viedla k obmedzeniu možností pre ministerstvo prizývať na výkon dozoru takých odborníkov, ktorých znalosti či zručnosti budú nutné na riadny výkon dozoru v individuálnom prípade – teda posúdenie plnenia povinností dozorovaného subjektu.

Použitie inštitútu prizvanej osoby je osvedčené ako z právneho, tak i praktického uhla pohľadu v rámci výkonu kontroly v štátnej správe, umožňuje nielen zvýšiť odbornosť dozoru v špecifických dozorovaných oblastiach, ale tiež zvyšuje efektívnosť dozoru možnosťou zapojenia iných, k predmetu dozoru relevantných, subjektov.

Z pohľadu pravidiel výkonu dozoru sa na prizvané osoby vzťahujú rovnaké podmienky ako na prizvané osoby pri kontrole v štátnej správe s podstatným spresnením, že prizvaná osoba, hoci má pri výkone dozoru rovnaké oprávnenia (aj povinnosti a zodpovednosť) ako poverený zamestnanec, je povinná tieto oprávnenia uplatňovať výlučne v súčinnosti s povereným zamestnancom, t. j. nie je možné, aby výkon dozoru poverenou osobou a prizvanou osobou prebiehal nekoordinovane. Ide o „sprísnenie“ podmienok výkonu dozoru prizvanou osobou nad rámec úpravy v zákone o kontrole v štátnej správe.

Podľa navrhovaného ustanovenia § 6 ods. 3 písomné poverenie na výkon dozoru bude obsahovať ako mená a priezviská poverených zamestnancov na výkon dozoru, tak aj prizvaných osôb (§ 6 ods. 3 písm. g) návrhu zákona), teda bude zabezpečená i informovanosť dozorovaného subjektu o tom, že na výkone dozoru bude „participovať“ prizvaná osoba. V neposlednom rade sa i na prizvanú osobu budú vzťahovať ustanovenia zákona o kontrole v štátnej správe, ktoré upravujú komplexne postup v prípade napr. pochybností o nepredpojatosti zamestnancov poverených na výkon dozoru a prizvaných osôb.

Ďalej sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že výkon dozoru prizvanou osobou – zamestnancom, sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, ku ktorému sa viaže pracovné, resp. služobné voľno s náhradnou mzdy v sume priemerného zárobku. Fyzickej osobe, ktorá nie je zamestnancom bude patriť náhrada výdavkov a iných plnení ako pri pracovnej ceste podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Ministerstvu sa v tejto súvislosti ustanovujú povinnosti úhrady spojenej s uvedenými nárokmi vo vzťahu k zamestnávateľovi prizvanej osoby, ktorou je zamestnanec, a vo vzťahu k prizvanej osobe, ak táto nie je zamestnancom.

14

K § 7

Nad rámec oprávnení a povinností povereného zamestnanca pri výkone dozoru tak, ako ich ustanovuje všeobecná právna úprava – zákon o kontrole v štátnej správe (ustanovenie § 4 ods. 1 návrhu zákona) vo svojom ustanovení § 11, sa navrhuje, aby poverený zamestnanec pri výkone dozoru mal i oprávnenie za taxatívne splnených zákonných podmienok vstúpiť do obydlia dozorovaného subjektu bez súhlasu dozorovaného subjektu.

Vzhľadom na potrebu/nutnosť zabrániť v návrhu zákona práve kreovaním takéhoto oprávnenia zamestnanca povereného na výkon dozoru disproporcii s článkom 21 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje nedotknuteľnosť obydlia a zároveň ohraničuje možnosti štátu na vykonanie legitímnych zásahov do obydlia fyzickej osoby, navrhuje sa umožnenie výkonu tohto oprávnenia zamestnanca povereného na výkon dozoru iba za kumulatívneho splnenia taxatívne stanovených zákonných podmienok. Tak, ako to určuje Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 21 ods. 3, návrh zákona reglementuje ako prvú materiálnu podmienku „dovolenia“ „iného zásahu do nedotknuteľnosti obydlia“ – ochranu života, zdravia a práv a slobôd iných, druhú materiálnu podmienku – kritérium demokratickej spoločnosti, teda že takýto zásah je nevyhnutý, keďže cieľ inak dosiahnuť nemožno a zodpovedá spoločenskej potrebe/je legitímny, ako i formálnu podmienku – „iný zásah do nedotknuteľnosti obydlia“ dovoľuje prameň práva so silou zákona.

Prvou z taxatívne stanovených podmienok v návrhu ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a) je, že takéto oprávnenie je možné zvažovať výlučne len, ak sa správny dozor vykonáva voči:

-dozorovanému subjektu podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. d) návrhu zákona, teda takej osobe, v prípade ktorej ministerstvo dôvodne predpokladá, že vykonáva činnosti, ktoré majú charakter sociálnej služby, ale bez splnenia si zákonnej povinnosti zápisu do registra sociálnych služieb (teda, že existuje dôvodný predpoklad/obava, ktorá je súčasne dôvodom začatia správneho dozoru voči osobe z dôvodu, že neoprávnene poskytuje sociálnu službu) alebo takej osobe, u ktorej je dôvodný predpoklad, že vykonáva činnosti, ktoré majú charakter opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na vykonávanie ktorých sa vyžaduje udelenie akreditácie, ale činnosti vykonáva bez udelenej akreditácie (teda, že existuje dôvodný predpoklad/obava, ktorá je súčasne dôvodom začatia správneho dozoru voči osobe z dôvodu, že neoprávnene vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), alebo

-dozorovanému subjektu podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. d) prvého bodu zákona (neoprávnený poskytovateľ sociálnej služby), ktorý v obydlí fyzickej osoby, ktorá sama nie je dozorovaným subjektom, neoprávnene (jej) poskytuje sociálnu službu, ktorú definuje zákon o sociálnych službách vo svojom ustanovení § 2.

Ako druhú z taxatívne stanovených podmienok návrh zákona v ustanovení § 7 ods. 1 písm. a) určuje dôvodný predpoklad, že v obydlí sa nachádza fyzická osoba, ktorá je neoprávneným poskytovaním sociálnej služby alebo neoprávneným vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vystavená ohrozeniu života a/alebo zdravia. Splnenie tejto zákonnej podmienky bude nutne súčasťou zvažovania osobitostí a iných individuálnych

15

okolností výkonu správneho dozoru v individuálnom prípade, nepôjde o apriórny úsudok na strane zamestnanca povereného na výkon dozoru, ale náležité zvažovanie/posúdenie splnenia tejto zákonnej podmienky. Je potrebné zdôrazniť, že účelom výkonu oprávnenia nie je overenie, že osoba v obydlí je vystavená ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, ale dozornou činnosťou overiť splnenie podmienky/povinnosti registrácie/akreditácie, t. j. či reálne ide alebo nejde o neoprávnené vykonávanie činnosti, spojenej s predpokladom, že takýmto neoprávneným vykonávaním činnosti dochádza k ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Dozorom poverený zamestnanec nie je oprávnený riešiť samotnú situáciu osôb v obydlí, ale tak, ako každý, má právo obracať sa podľa ustanovenia § 72 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o Policajnom zbore) na policajtov a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc, na čo osobitne reflektuje ustanovenie § 7 ods. 2 návrhu zákona, podľa ktorého je vstup do obydlia zamestnanca povereného na výkon dozoru podľa navrhovaného ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a) možný len v súvislosti s výkonom oprávnení Policajného zboru tak, ako mu tieto vyplývajú práve zo zákona o Policajnom zbore.

Zákonné podmienky na realizáciu tohto oprávnenia povereného zamestnanca pri výkone dozoru musia byť splnené kumulatívne a ich splnenie náležite zdokumentované/podložené v spisovej dokumentácii vedenej ministerstvom pri výkone správneho dozoru, za plnenia podmienok, ktoré napr. ustanovuje zákon o kontrole v štátnej správe v ustanovení § 13 ods. 2 písm. a), keď pri kontrole, ktorej predmet je osobitný a náročný zamestnanci vypracujú tzv. „priebežný“ protokol, v ktorom zaznamenajú stav predmetu kontroly priamo na mieste a v určenom čase, a ktorý bude obsahovať opis dôležitých skutočností a zistení o skutkovom stave predmetu kontroly počas výkonu kontroly. Možnosťou, ktorú na účel zaznamenania časti predmetu kontroly z dôvodu potreby „osobitného“ postupu pri kontrole je možnosť podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe vypracovať tzv. „čiastkový“ protokol.