Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 343/2015 účinný od 01.08.2022 do 31.12.2022

Platnosť od: 03.12.2015
Účinnosť od: 01.08.2022
Účinnosť do: 31.12.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne právo, Obchodné právo, Verejné obstarávanie, Národné hospodárstvo, Kontrolné orgány, Kontrolný systém
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST29JUD41DS18EUPPČL10

Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 343/2015 účinný od 01.08.2022 do 31.12.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 343/2015 s účinnosťou od 01.08.2022 na základe 395/2021

Legislatívny proces k zákonu 395/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 395/2021, dátum vydania: 05.11.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Podpredseda vlády Slovenskej republiky a predseda Úradu pre verejné obstarávanie predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá na základe úlohy č. 67 Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020. Návrhom zákona sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to

•zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,

•revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,

•zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,

•zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.

Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov patria:

•v oblasti zjednodušenia postupov

▪úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,

▪úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,

▪zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,

▪používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),

▪flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,

▪umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,

▪umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,

▪zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,

▪zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,

▪postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,

▪podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena.

•v oblasti skrátenia procesu

▪rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),

▪úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,

▪posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,

▪v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,

2

▪mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách.

•v oblasti zvýšenia transparentnosti

▪jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov),

▪zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu.

•úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.

Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania bude navrhnutá úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátanie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.

Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania budú v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov, realizované nasledujúce úpravy:

•automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),

•umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,

•bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,

•zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré potrebné vo verejnom obstarávaní.

Procesy verejného obstarávania by mala zjednodušiť a optimalizovať aj Centrálna obstarávacia autorita pre štátne orgány. V súčasnosti túto úlohu čiastočne zastrešuje a zabezpečuje rezort vnútra, ktorý realizuje centrálne nákupy energií pre štátnu správu. Keďže momentálne prebieha na technickej úrovni diskusia o finálnom rozsahu úloh a kompetencií Centrálnej obstarávacej autority, v aktuálnom návrhu zmien zákona o verejnom obstarávaní bude vytvorený predpoklad na jej zriadenie, pričom podrobnosti o rozsahu jej činnosti budú následne upravené naiadením vlády.

Predbežná informácia k návrhu zákona nebola zverejnená z dôvodov podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. marca 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname na 1. júla 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 1. marca 2024.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a predkladá sa s rozpormi uvedenými vo vyhlásení o rozporoch.

Návrh zákona bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 28. júna 2021, ktorá odporučila návrh zákona do ďalšieho legislatívneho procesu.

3

Návrh zákona bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky 29. júna 2021, ktorá odporučila vláde Slovenskej republiky návrh zákona s pripomienkami schváliť. Pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky sú v novom znení materiálu zapracované.

Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie a na služby pre občana a nemá ani sociálne vplyvy. Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosť a pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

4

Príloha č. 1

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Máj 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Jún 2021

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Jún 2021

2.Definovanie problému

Postupy verejného obstarávania stále vykazujú priestor na úpravu smerom k zrýchleniu a zjednodušeniu, ako aj smerom k posilneniu možností verejných obstarávateľov vysporiadať sa s negatívnymi javmi v rámci súťaže, napr. v podobe špekulatívnych konaní hospodárskych subjektov.

Rovnako právna úprava poskytuje stále priestor pre revíziu z pohľadu povinnej transpozície a pre odstránenie národného goldplatingu.

Oblasť dohľadu v podlimitnom obstarávaní a pri zákazkách s nízkou hodnotou, ako aj dvojinštančnosť dnešného administratívneho konania sú často jednou z oblastí, ktorá má potenciál proces verejného obstarávania predĺžiť.

V neposlednom rade je v procese verejného obstarávania stále priestor na efektívne využitie informatizácie a na revíziu procesov z tohto pohľadu.

Verejné obstarávanie je nástrojom, cez ktorý dochádza k alokácii významného podielu verejných zdrojov, pričom jednou z jeho hlavných úloh je podporovať zdravé súťažné prostredie. Len prostredníctvom férových súťažných podmienok, vytvárajúcich rovnaké príležitosti pre čo najväčší okruh hospodárskych subjektov je možné dosiahnuť vyvážený stav, z ktorého bude profitovať tak nákupca, ako aj podnikateľské prostredie. Ba čo viac, verejné obstarávanie nemusí byť len „obyčajný nákup“, ale je možné využívať ho aj ako nástroj na plnenie strategických cieľov sektorových politík, ako je podpora inovácií, sociálna inklúzia alebo environmentálna udržateľnosť. Ide tak o nástroj, ktorý neslúži len na nákup statkov spotrebného charakteru slúžiacich pre činnosť orgánov verejnej moci, ale aj na podporu a rozvoj rozličných spoločenských vzťahov, ktorý je spôsobilý ovplyvniť život spoločnosti v strednodobom, ako aj v dlhodobom časovom horizonte.

Oblasť verejného obstarávania je značne heterogénnou, a to tak z hľadiska vecného, ako aj personálneho, nakoľko združuje široký okruh subjektov od nákupcov, cez hospodárske subjekty predkladajúce ponuky, poradenské spoločnosti po kontrolné orgány. Z uvedeného je zrejmé, že ide o subjekty, ktoré sledujú rôzne ciele a záujmy. Napriek tejto skutočnosti je nevyhnutné, aby nákupcovia a dodávatelia boli spokojnými obchodnými partnermi a aby im kontrolné orgány dokázali byť účinnou protiváhou pri akýchkoľvek protisúťažných praktikách. Táto skutočnosť si nepochybne vyžaduje, aby každá zo zúčastnených strán vykonávala svoje činnosti na zodpovedajúcej odbornej úrovni, bez zámeru vedomého porušovania alebo obchádzania zákonných pravidiel. Uvedené skutočnosti tak nesporne legitimizujú požiadavky na zavedenie opatrení týkajúcich sa zvyšovania profesionalizácie verejného obstarávania, pričom z dôvodu potreby zapojenia existujúcich personálnych kapacít a potreby zabezpečovania kontinuálneho vzdelávania, je potrebné vytvoriť systém, ktorý presahuje rámec úrovne vzdelania poskytovaného školským systémom. Politiku profesionalizácie

5

je potrebné nastaviť tak, aby sa stala nástrojom vytvárajúcim možnosti pre neustále zvyšovanie odborných vedomostí pracovníkov vo verejnom obstarávaní, ako aj výmenu ich praktických skúseností. Zároveň sa tým sleduje eliminácia takých nežiaducich javov, ktoré súvisia s vysokou mierou chybovosti verejných obstarávaní, ktoré následne musia nevyhnutne ústiť do podávania námietok zo strany hospodárskych subjektov či do následných pokút a vysokých finančných korekcií, najmä ak ide o zákazky financované z fondov EÚ.

Oporou uvedenému je takisto aj „Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1805 z 3. októbra 2017 k profesionalizácii verejného obstarávania. Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania“, podľa ktorého je žiadúce vymedziť dlhodobé stratégie profesionalizácie verejného obstarávania a osobitnú pozornosť pritom venovať ľudským zdrojom. V súlade s týmto odporúčaním by sa mali prijať opatrenia, ktoré budú podstatne menej náchylné na politické vplyvy a ktoré zabezpečia možnosti kontinuálneho vzdelávania a celkovo vytvoria predpoklady na to, aby sa vykonávanie činností vo verejnom obstarávaní stalo atraktívnejším.

Vzhľadom na to, že navrhovaná koncepcia predpokladá realizáciu procesu verejného obstarávania prostredníctvom funkcie tzv. odborného garanta, ide o zavádzanie nového typu regulácie pre výkon činností vo verejnom obstarávaní.

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to

-zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,

-revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,

-zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,

-zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.

Navrhovaná úprava vymedzuje základné formy profesionalizácie verejného obstarávania. Centralizácia nákupu a spoločné verejné obstarávanie, ktoré sú súčasťou platnej právnej úpravy, umožňuje zvyšovať odbornú úroveň osôb realizujúcich verejné obstarávania na základe ich špecializácie. Osobitnou a novou platformou profesionalizácie verejného obstarávania je inštitút odborného garanta na verejné obstarávanie.

Navrhovaná právna úprava zavádza povinnosť pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta na verejné obstarávanie. Výnimku z uvedenej povinnosti predstavujú postupy pri zadávaní zákaziek, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia, ako stanovené finančné limity. Výnimkou z tejto povinnosti je taktiež nadobúdanie tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Samotná centrálna obstarávacia organizácia, ktorá má status verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, samozrejme musí vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta.

Odborný garant je povinný sa vzdelávať, vykonávať úkony vo verejnom obstarávaní s odbornou starostlivosťou a pre prípady závažných porušení jeho povinností sa zavádzajú sankčné mechanizmy, spočívajúce v uložení napomenutia, absolvovania preskúšania, pokuty, prípadne vyčiarknutí zo zoznamu odborných garantov, v závislosti od typu a frekvencie výskytu týchto porušení.

4.Dotknuté subjekty

Subjekty verejného sektora, fyzické osoby a právnické osoby.

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia nie možné, ak sa dosiahnuť cieľ a výsledný stav. Alternatívny koncept profesionalizácie verejného obstarávania predpokladal vytvorenie samosprávnej stavovskej organizácie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Predpokladá sa vydanie

-nariadenia vlády Slovenskej republiky k ustanoveniu tovarov, služieb a stavebných prác (ktorého účinnosť nemusí byť spojená s účinnosťou predkladaného návrhu zákona),

6

-všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Úradom pre verejné obstarávanie k dotazníku pre zápis do zoznamu elektronických prostriedkov.

7.Transpozícia práva EÚ

Primárnym cieľom návrhu zákona nie je transpozícia práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu sa nezmení možnosť participácie na verejných zákazkách. Odstránením goldplatingu v podobe vypustenia ustanovení nad rámec transpozičnej povinnosti a v znížení počtu inštancií v konaní o nápravu sa vytvorí priestor aj na, dnes nekvantifikovateľné, zjednodušenie pre podnikateľské prostredie.

Nepredpokladá sa priamy vplyv na životné prostredie. Upravuje sa však povinnosť pre verejného obstarávateľa, ktorý začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Táto zmena má potenciál mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie, ktorý však v tomto momente nie je možné kvantifikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

Peter Rohaľ, Sekcia vládnej legislatívy ÚV SR, peter.rohal@vlada.gov.sk

12.Zdroje

živnostenský register SR, databáza odborne spôsobilých osôb vedená Úradom pre verejné obstarávanie, výsledok pripomienkového konania k legislatívnemu procesu LP/2017/620 (

https://www.slov-

 

 

lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/620/pripomienky/zobraz

)

7

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K legislatívnemu procesu

Predkladateľ v predloženom materiáli nezapracoval dve zásadné vecné pripomienky MH SR z procesu MPK, ktoré v rámci rozporových konaní akceptoval. Predkladateľ zaslať materiál na záverečné posúdenie vybraných vplyvov elektronicky na adresu

dolozka@mhsr.sk

, a to po vyhodnotení a zapracovaní pripomienok z

pripomienkového konania tak, aby proces záverečného posúdenia vybraných vplyvov bol ukončený vydaním stanoviska Komisie ešte pred predložením materiálu na rokovanie vlády Slovenskej republiky aj pred predložením materiálu do poradných orgánov vlády Slovenskej republiky.

Komisia informuje predkladateľa, že materiály, ktoré boli zaradené do procesu pripomienkového konania pred 1.6.2021 nemusia byť posudzované v zmysle novely Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Z tohto dôvodu predkladateľ nemusel vypracovávať kalkulačku nákladov, na tento sa materiál ešte nebude vzťahovať mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov a vplyvy na podnikateľské prostredie nebudú zahrnuté vo virtuálnom účte predkladateľa. (LP/2021/233 z 12.5.2021)

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie vplyvov na malé a stredné podniky v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie v bode 9. v Doložke vybraných vplyvov. Táto pripomienka bola uplatnená v procese MPK, akceptovaná, ale nepremietla sa do Doložky. Negatívne vplyvy na MSP ostali nevyznačené.

Komisia žiada predkladateľa o úpravu Súhrnnej tabuľky nákladov regulácie v časti 3.1.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, aby bola v súlade s metodickým pokynom k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie časti 3.2 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie aj o výsledky uskutočnených konzultácií so spomenutými subjektmi.

Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie časti 3.3 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie časti 3.4 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie s bližším popísaním ďalších vplyvov materiálu na podnikateľské prostredie.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Za oblasť zamestnanosti bola v rámci MPK uplatnená zásadná pripomienka k negatívnemu rozpočtovo nekrytému vplyvu z dôvodu nárastu agendy týkajúcej sa oblasti verejného obstarávania na súdoch, a to zvýšenie limitu počtu zamestnancov kapitoly MS SR na roky 2023 a 2024 o 105 osôb (z toho 30 sudcov a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov v sume 4 850 tis. eur v roku 2023 a 4 480 tis. eur v roku 2024 (v tom osobné výdavky v sume 3 911 tis. eur pre obidva roky.

V nadväznosti na navrhovaný presun kompetencií z ÚVO na MS SR, ako aj skutočnosť že uvedená agenda sa už teraz z časti vykonáva na súdoch, Komisia žiada miesta sudcov, zamestnancov a osobných výdavkov správnych súdov, vrátane výdavkov na prevádzku zabezpečiť z časti delimitáciou zamestnaneckých miest a osobných výdavkov z úradu a z časti v rámci schválených záväzných ukazovateľov kapitoly MS SR bez negatívneho vplyvu na štátny rozpočet.

Podľa podkladov od MS SR mal byť materiál upravený na základe vyhodnotenia pripomienok z MPK.

8

V súčasne predloženej doložke vplyvov a analýze vplyvov sa uvádza pre MS SR v roku 2023 rozpočtovo nekrytý vplyv 5 350 tis. eur a v roku 2024 4 980 tis. eur (počet zamestnancov a suma osobných výdavkov zostávajú nezmenené, t. j. pre obidva roky 105 zamestnancov a OV v sume 3 911 tis. eur, z toho mzdy 2 920 tis. eur).

V časti „2.1.1. Financovanie návrhu...“ sa uvádza, že návrh na zvýšenie rozpočtu kapitoly MS SR v rokoch 2023 a 2024 je čiastočne krytý rezervou na nové zákonné úpravy v kapitole VPS.

Z analýzy naďalej nie je zrejmé, prečo miesta sudcov, zamestnancov a osobných výdavkov správnych súdov, vrátane výdavkov na prevádzku nie zabezpečené z časti delimitáciou zamestnaneckých miest a osobných výdavkov z úradu a z časti v rámci schválených záväzných ukazovateľov kapitoly MS SR. Z tohto dôvodu na uvedenej pripomienke Komisia naďalej trvá.

V rámci MPK bola uplatnená zásadná pripomienka k bodu 45 (§ 15) kde sa navrhuje, že Úrad vlády SR zriadi centrálnu obstarávaciu organizáciu na zabezpečenie strategických tovarov, služieb a stavebných prác pre verejných obstarávateľov. Taktiež sa v čl. I. bode 213 187 ods. 2) s účinnosťou od 1. januára 2022 navrhuje prechod práv a povinností z štátnozamestnaneckých vzťahov z MV SR a úradu na Úrad vlády SR. Uvedené zmeny neboli zohľadnené v predloženej analýze, čo bolo žiadané doplniť a v analýze vplyvov bolo žiadané kvantifikovať aj výdavky vyplývajúce z § 187 k ods. 4 návrhu, podľa ktorého „Úrad vlády bude hradiť všetky náklady prechodu správy podľa odseku 2 tretej vety.

V súčasne predloženom návrhu zákona sa v § 15 nehovorí, že úrad vlády zriadi centrálnu obstarávaciu organizáciu, iba že bude zabezpečovať centralizované činnosti vo VO. Zároveň sa v doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov v časti „2.1.1. Financovanie návrhu...“, uvádza, že doložka vplyvov neobsahuje delimitáciu medzi kapitolami ÚV SR, MV SR a ÚVO. Vymedzenie relevantných výdavkov v týchto oblastiach bude predmetom dohody v rámci delimitačných protokolov. Uvedené nebude predstavovať negatívny vplyv na štátnych rozpočet.

Komisia naďalej trvá na tom, aby limity počtu zamestnancov a osobných výdavkov vyplývajúce z delimitácie boli v analýze vplyvov kvantifikované podľa dotknutých subjektov, ekonomickej klasifikácie a s uvedením zdrojového krytia bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

V aktuálne predloženom materiáli pribudol ďalší rozpočtovo nekrytý vplyv týkajúci sa kapitoly ÚVO a ÚV SR. ÚV SR požaduje celkové navýšenie výdavkov (ide najmä kapitálové výdavky) vo výške 60 000 eur (2021), 6 516 000 eur (2022), 2 851 200 tis. eur (2023) a 271 200 tis. eur (2024). ÚVO požaduje celkové navýšenie v roku 2022 v sume 1 817 216 eur (z toho osobné výdavky pre 18 osôb v sume 662 256 eur), v roku 2023 v sume 1 631 018 eur (z toho osobné výdavky pre 28 osôb v sume 1 038 298 eur) a v roku 2024 v sume 2 036 634 eur (z toho osobné výdavky pre 36 osôb v sume 1 332 634 eur). Osobné výdavky ÚVO požadované z dôvodu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní. V analýze vplyvov, v časti 2.1.1. sa uvádza, že v rokoch 2022 a 2023 sa predpokladá dodatočné prefinancovanie IT aktivít prostredníctvom projektov EÚ, ktoré však nie ešte schválené a preto sú v analýze uvedené ako vplyv na ŠR.

Komisia zásadne žiada, aby potreba navýšenia výdavkov, súvisiacich zmenami vo verejnom obstarávaní (vrátane navýšenia osobných výdavkov a počtu zamestnancov) bola v kapitolách ÚVO a ÚV SR zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly a limitu počtu zamestnancov na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

V nadväznosti na vyššie uvedené pripomienky Komisia zásadne nesúhlasí s nekrytým vplyvom na rozpočet verejnej správy a to do vyriešenia finančného zabezpečenia materiálu v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 – 2024.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona má vplyv na informatizáciu spoločnosti. V analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti 06c_analýza_informatizácia_profesionalizácia_HSR_LRV je však nutné vykonať opravu názvu pri druhej službe a uviesť jej plný názov z MetaIS „Certifikácia a realizácia skúšok z verejného obstarávania“ a pri tretej službe uviesť správny kód „ks_340594“ .

9

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom:

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

60 000

8 333 216

9 832 218

7 287 834

z toho:

- vplyv na ŠR

60 000

8 333 216

9 832 218

7 287 834

Rozpočtové prostriedky MS SR

0

0

5 350 000

4 980 000

Rozpočtové prostriedky UVO

1 817 216

1 631 018

2 036 634

Rozpočtové prostriedky UV

60 000

6 516 000

2 851 200

271 200

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

18

133

141

- vplyv na ŠR MS SR

0

0

105

105

- vplyv na ŠR UVO

0

18

28

36

- vplyv na ŠR UV

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

490 752

3 683 392

3 901 504

- vplyv na ŠR MS SR

0

0

2 920 000

2 920 000

- vplyv na ŠR UVO

0

490 752

763 392

981 504

- vplyv na ŠR UV

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

4 467 400

4 467 400

v tom: kapitola VPS

0

0

4 467 400

4 467 400

10

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

60 000

8 333 216

5 364 818

2 820 434

Tabuľka nezahŕňa delimitácie medzi organizáciami štátnej správy

Možné financovanie z EU:

2022: 3 650 000,- €

2023: 2 150 000,- €

Tabuľka nezahŕňa ani výdavky spojené so zvýšením platovej tarify, resp. tarifného platu odborných garantov, ktorí štátnymi zamestnancami a zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť od 1. marca 2024.

Tieto výdavky predstavujú v roku 2024 negatívny, nezabezpečený dopad na rozpočet verejnej správy.

Kvantifikácia vplyvov na rozpočet verejnej správy vo vzťahu k tomuto zvýšeniu platovej tarify, resp. tarifného platu je uvedená v osobitných tabuľkách v časti 2.2.4, keďže vyčíslenie v inej štruktúre nie je k dnešnému dňu možné. Z dôvodu korektnosti sa uvádza aj odhad na rok 2025, keďže časť zvýšenia sa prvýkrát prejaví až v tomto roku.

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh na zvýšenie rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v rokoch 2023 a 2024 je čiastočne krytý rezervou na nové zákonné úpravy v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Návrh na zvýšenie výdavkov kapitoly Úradu vlády SR a Úradu pre verejné obstarávanie v rokoch 2022 2024 predstavuje negatívny, nezabezpečený dopad na rozpočet verejnej správy. V rokoch 2022 a 2023 je predpoklad dodatočného prefinancovania IT aktivít prostredníctvom projektov (v doložke vplyvov je to uvedené ako vplyv na ŠR, keďže projekty nie sú schválené).

Doložka vplyvov neobsahuje delimitácie medzi kapitolami Úradu vlády SR, Ministerstvom vnútra SR a Úradom pre verejné obstarávanie. Vymedzenie relevantných výdavkov v týchto oblastiach bude predmetom dohody v rámci delimitačných protokolov. Uvedené nebude predstavovať negatívny vplyv na štátny rozpočet.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

MS SR:

Legislatívna zmena v oblasti súdnictva nárast agendy týkajúcej sa oblasti verejného obstarávania na súdoch.

UVO:

Návrh sa týka nákladov úradu súvisiacich s novelou zákona o verejnom obstarávaní a s profesionalizáciou vo verejnom obstarávaní

UV SR:

11

Návrh vytvorí elektronickú platformu na verejné obstarávanie, ktorá vznikne migráciou funkcionality elektronického trhoviska do systému elektronické verejné obstarávanie. Navyše budú implementované ďalšie podporné funkcionality, ako napríklad sledovanie vývoja cien a analytika nad dátami verejného obstarávania vrátane fraud detection.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

MS SR:

Návrh negatívny vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu nárastu agendy týkajúcej sa oblasti verejného obstarávania na súdoch, na základe čoho vznikla požiadavka na personálne posilnenie súdov, ktoré budú túto agendu vybavovať. Predpokladá sa navýšenie počtu zamestnancov celkom o 105, z toho 30 sudcov a aparát sudcov v počte 75 štátnozamestnaneckých miest vo výkone súdnictva (vyšší súdny úradník, asistent a 1/2 súdneho tajomníka na jedného sudcu).

V súvislosti s navýšením počtu zamestnancov je potrebné riešiť aj prevádzkové výdavky na zamestnancov, ktoré v prvom roku vyššie z dôvodu ich materiálno technického zabezpečenia a tiež prevádzkové výdavky na činnosť súdov, v ktorých obsiahnuté aj výdavky na súdne konanie. Prehľad výdavkov je uvedený v nasledovnej tabuľke.

Rok

Vecný titul – MS SR

2023

2024

Osobné výdavky, z toho

4 020 000

4 020 000

Mzdy sudcov (30 osôb, nárok na 13. a 14. plat)

1 624 000

1 624 000

Mzdy zamestnancov (75 osôb vo výkone súdnictva)

1 296 000

1 296 000

Poistné odvody za sudcov

538 000

538 000

Poistné odvody za zamestnancov

453 000

453 000

Bežné transfery

109 000

109 000

12

Prevádzkové výdavky, z toho

620 000

460 000

Prevádzkové výdavky na zamestnancov

370 000

210 000

Prevádzkové výdavky na činnosť

250 000

250 000

IT výdavky, z toho

210 000

0

Osobný PC, NB, tablet, telefón, licencia

210 000

0

Výdavky celkom

4 850 000

4 480 000

Ďalej je potrebné v súvislosti s navýšením počtu zamestnancov riešiť aj prevádzkové výdavky na priestory, v ktorých budú zamestnanci umiestnení. Predpokladá sa prenájom priestorov vrátane výdavkov na prevádzku priestorov v predpokladanej ročnej výške 500 000 eur.

Predmetný návrh predpokladá preklasifikovanie príjmov štátneho rozpočtu z kaucie hradenej Úradu pre verejné obstarávanie na súdny poplatok, ktorý je príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Celkovo však tento návrh nemá vplyv na príjmy verejnej správy.

UVO:

Mzdy kategória 610: náklady vychádzajú z priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnancov UVO vrátane odvodov zamestnanca (položka 610)

18 zamestnancov v roku 2022/ 28 zamestnancov v roku 2023/ 36 zamestnancov v roku 2024

Odôvodnenie nárastu zamestnancov: Odborné kapacity budú zabezpečovať činnosti v novej oblasti regulovanej právnou úpravou profesionalizácia vo verejnom obstarávaní. Uvedení zamestnanci budú v rámci pôsobnosti celej SR zabezpečovať a realizovať odbornú prípravu osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom obstarávaní (budúci garanti), ďalej odborne zabezpečovať a realizovať odborné skúšky týchto osôb. Ďalší zamestnanci budú vykonávať činnosti súvisiace s overovaním splnenia podmienok zápisu do registra garantov ako aj vykonávať zmenu v údajoch, resp. administrovať prihlasovanie na skúšky/odborné vzdelávanie a zabezpečovať tieto činnosti. Zároveň je potrebné zabezpečiť ďalšie odborné kapacity na zastrešenie oblasti správnych konaní vo veciach ukladania sankcií garantom v prípade porušenia ich povinností.

Vytvorenie štátnozamestnaneckých miest počnúc rokom 2022 zodpovedá potrebe pripraviť celý systém profesionalizácie tak, aby v roku 2023 mohli osoby vykonávajúce činnosti vo verejnom obstarávaní absolvovať skúšky, nakoľko od 1.1.2024 budú pôsobiť v pozícii garantov.

Ostatné náklady (kategória 630) najmä režijnej povahy (prenájom priestorov, náklady na vybavenie zamestnancov, údržba informačných systémov, konferencie, školenia a pod.) alebo povahy nevyhnutnej investície do informačných systémov (700), súvisiacich s oblasťou profesionalizácie, resp. s novelou zákona o verejnom obstarávaní.

UV SR:

Náklady na strane Úradu vlády predstavujú výhradne náklady na vytvorenie elektronickej platformy na verejné obstarávanie (EPVO), ktorá bude vznikne rozšírením systému IS EVO o vybranú funkcionalitu služby EKS a zapracovaním ďalších častí, medzi ktoré patrí napríklad sledovanie vývoja cien. Sledovanie vývoja cien je jedna z podmienok Európskej komisie na poskytnutie prostriedkov za účelom plánu obnovy.

13

Vyčíslenie predpokladaných vplyvov súvisiacich so zvýšením platovej tarify, resp. tarifného platu odborných garantov, ktorí sú štátnymi zamestnancami a zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme

Právnym základom navýšenia budú ustanovenie § 127 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení účinnom od 1. marca 2024 a § 7 ods. 18 zákona č. 553/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. marca 2024.

Predikcia bola vytvorená z údajov reflektujúcich počet aktívnych verejných obstarávateľov (§7 zákona o VO) na Slovensku v roku 2020, pri územnej samospráve (mestá, obce, VUC) bola tvorená z celkového počtu verejných obstarávateľov (aj neaktívnych) a aktívnych verejných obstarávateľov zriadených týmito samosprávnymi jednotkami.

Základom pre výpočet navýšenia nárokov na štátny rozpočet/rozpočet samospráv je priemerná mesačná nominálna mzda v národnom hospodárstve za rok 2020 v sume 1133 EUR. Uvedená suma bola ako základ vybraná z dôvodu, že môže reálnejšie odzrkadľovať štruktúru a kombináciu základov miezd podľa zákona č. 55/2017 Z.z. (zákon o štátnej službe) a zákona č. 553/2003 Z.z. (zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme).

Následne boli vytvorené 3 kategórie subjektov verejných obstarávateľov, ktorým bol modelovo priradený určitý počet zamestnancov (verejné obstarávanie), vychádzajúc pri tabuľke "Štátna správa" z počtu nadlimitných verejných obstarávaní realizovaných týmito subjektami a to tak, že verejným obstarávateľom, ktorí v priebehu roka realizovali aspoň 10 nadlimitných zákaziek, bolo priradených priemerne 10 zamestnancov a verejným obstarávateľom, ktorí realizovali len zákazky s nízkou hodnotou, bol priradený priemerne 1 zamestnanec. Zvyšným subjektom bolo priradených 5 zamestnancov.

Pri tabuľke "Územná samospráva" bolo delenie realizované podľa princípu, kedy VUC a hlavnému mestu Bratislava a mestu Košice bolo priradených 10 zamestnancov, mestám boli priradení priemerne 3 zamestnanci a obciam priradený 1 zamestnanec. Tieto počty (územná samospráva) boli zároveň doplnené o údaje o aktívnych verejných obstarávateľoch, ktorí boli zriadení týmito subjektmi, zohľadňujúc pri nich už počet realizovaných verejných obstarávaní v roku (aspoň 10 nadlimitných vs. zákazky s nízkou hodnotou).

Následne bol kalkulovaný nárast aktuálnych tarifných platov o 5% jednorazovo (rok 2024) a v ďalšom roku o 0,5%. Pri územnej samospráve zároveň platí, že nie každý zamestnanec je zamestnaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z., t.j. reálny nárast nákladov môže byť výrazne nižší.

14

Tabuľky „Štátna správa“

VSTUPY

ročná základná mzda v v €

13,596

sociálne náklady - koeficient

34.95%

počet zamestnancov

1,485

jednorazové navýšenie

5%

každoročne

0.5%

verejní obstarávatelia

# subjektov

# zamestnancov

s počtom 10 zamestnancov pre VO

39

390

s počtom 5 zamestnancov pre VO

153

765

s počtom 1 zamestnanca pre VO

330

330

SPOLU

522

1,485

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - základná mzda

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

1,009,503.00

1,009,503.00

ročné navýšenie +0,5%

-

106,527.80

TOTAL

1,009,503.00

1,116,030.80

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - odvody zamestnávateľa

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

352,821.30

352,821.30

ročné navýšenie +0,5%

-

37,231.47

TOTAL

352,821.30

390,052.77

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - celkom

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

1,362,324.30

1,362,324.30

ročné navýšenie +0,5%

-

143,759.27

TOTAL

1,362,324.30

1,506,083.57

15

Tabuľky „Územná samospráva“

VSTUPY

ročná základná mzda v v €

13,596

sociálne náklady - koeficient

34.95%

počet zamestnancov

5,419

jednorazové navýšenie

5%

každoročne

0.5%

verejní obstarávatelia

# subjektov

# zamestancov

s počtom 10 zamestnancov pre VO

22

220

s počtom 3 zamestnancov pre VO

206

618

s počtom 1 zamestnanca pre VO

4,581

4,581

SPOLU

4,809

5,419

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - základná mzda

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

3,683,836.20

3,683,836.20

ročné navýšenie +0,5%

-

388,736.82

TOTAL

3,683,836.20

4,072,573.02

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - odvody zamestnávateľa

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

1,287,500.75

1,287,500.75

ročné navýšenie +0,5%

-

135,863.52

TOTAL

1,287,500.75

1,423,364.27

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - celkom

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

4,971,336.95

4,971,336.95

ročné navýšenie +0,5%

-

524,600.33

TOTAL

4,971,336.95

5,495,937.28

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

17

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – MS SR

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

5 350 000

4 980 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

2 920 000

2 920 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

991 000

991 000

Tovary a služby (630)2

1 330 000

960 000

Bežné transfery (640)2

109 000

109 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvis. s úverom, pôžičkou, ... (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

5 350 000

4 980 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) - UVO

2022

2023

2024

r+3

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 067 216

1 591 018

1 996 634

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

490 752

763 392

981 504

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

171 504

274 906

351 130

Tovary a služby (630)2

398 480

542 640

651 040

Bežné transfery (640)2

6 480

10 080

12 960

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

750 000

40 000

40 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

750 000

40 000

40 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 817 216

1 631 018

2 036 634

0

18

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – ÚV SR

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

271 200

271 200

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

271 200

271 200

Bežné transfery (640)2

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

60 000

6 516 000

2 580 000

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

60 000

6 516 000

2 580 000

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

60 000

6 516 000

2 851 200

271 200

19

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť – sudcovia – MS SR

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

30

30

z toho vplyv na ŠR

30

30

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

3 867

3 867

z toho vplyv na ŠR

3 867

3 867

14 platov

Osobné výdavky celkom (v eurách)

2 162 000

2 162 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (610)

1 624 000

1 624 000

z toho vplyv na ŠR

1 624 000

1 624 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

538 000

538 000

z toho vplyv na ŠR

538 000

538 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť – zamestnanci mimo sudcov – MS SR

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

75

75

z toho vplyv na ŠR

75

75

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 440

1 440

z toho vplyv na ŠR

1 440

1 440

Osobné výdavky celkom (v eurách)

1 749 000

1 749 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (610)

1 296 000

1 296 000

z toho vplyv na ŠR

1 296 000

1 296 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

453 000

453 000

z toho vplyv na ŠR

453 000

453 000

20

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť - UVO

2022

2023

2024

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

18

28

36

z toho vplyv na ŠR

18

28

36

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 272

2 272

2 272

z toho vplyv na ŠR

2 272

2 272

2 272

Osobné výdavky celkom (v eurách)

662 256

1 038 298

1 332 634

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

490 752

763 392

981 504

z toho vplyv na ŠR

490 752

763 392

981 504

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

171 504

274 906

351 130

z toho vplyv na ŠR

171 504

274 906

351 130

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť – ÚV SR

2022

2023

2024

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

21

Príloha č. 3a

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

Správny poplatok za zápis do zoznamu odborných garantov 66 EUR/garant – jednorazový poplatok

Poistenie zodpovednosti za škodu (na základe požiadavky verejného obstarávateľa)– od cca 50 EUR

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

0

Spolu = A+B+C+D

0

0

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

N/A

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

0

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

22

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

66 EUR/garant

N/A

- Uvedená zákonná úprava inštitútu odborných garantov bude mať vplyv na kvalitu a otvorenosť verejných obstarávaní a tým aj priamy vplyv na lepší prístup MSP k verejným obstarávaniam

- Nová úprava § 8 ZVO - cieľom navrhovanej úpravy je v prípade tzv. dotovaných subjektov odstrániť tzv. národný goldplating a zosúladiť legislatívnu úpravu s úpravou čl. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len smernica 2014/24/EÚ). Navrhovaná úprava reflektujúc čl. 13 smernice 2014/24/EÚ vymedzuje dotovaným subjektom povinnosť postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania len v prípade nadlimitných zákaziek a len stavebných prác a služieb s nimi súvisiacimi. Navrhovanou úpravou sa významné uvoľňujú pravidlá verejného obstarávania pre podnikateľské subjekty, ktoré získali na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti dotáciu, v dôsledku čoho sa rovnako tieto subjekty v zásadnej miere odbremeňujú od výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany úradu. Je však potrebné akcentovať, že vynakladanie verejných zdrojov prostredníctvom dotačných schém adresovaných podnikateľským subjektom bude aj naďalej podliehať iným pravidlám (napr. pravidlá štátnej pomoci) a taktiež budú pod dohľadom iných kontrolných mechanizmov a kontrolných inštitúcií, ako napr. Najvyšší kontrolný úrad, alebo orgánov činných v trestnom konaní. V roku 2020 aktívne realizovalo postupy nadlimitného a podlimitného verejného obstarávania, resp. zákaziek s nízkou hodnotou 709 subjektov podľa §8 zákona.

23

Príloha č. 3a

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

Prílohou žiadosti o zápis do zoznamu odborných garantov je doklad o zaplatení správneho poplatku.

Novelizačný bod 209 -§184f ods. 2

Novelizačný bod - Čl. III – novela zákona č, 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

SK

1.január 2022

Osoby vykonávajúce úkony podľa zákona o verejnom obstarávaní (vrátane MSP, živnostníkov)

Z hľadiska kvantifikácie dotknutých subjektov je možné len všeobecne poukázať na to, že k 26. 9. 2018 bolo v živnostenskom registri SR evidovaných celkovo 5 744 podnikateľských subjektov (FO a PO) s predmetom podnikania „verejné obstarávanie“

Viď stĺpec „Počet subjektov v dotknutej kategórii“

66 EUR/garant – jednorazový poplatok za zápis do zoznamu garantov

66 EUR/garant – jednorazový poplatok za zápis do zoznamu garantov

IN

Ak to požaduje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, je odborný garant povinný mať počas celého výkonu činnosti

Novelizačný bod 209 -

§184b ods. 11

SK

1.január 2024

Osoby vykonávajúce úkony podľa zákona o verejnom obstarávaní

Z hľadiska kvantifikácie dotknutých subjektov je možné len všeobecne

Viď stĺpec „Počet subjektov v dotknutej kategórii“

Od cca. 50 EUR

Od cca. 50 EUR

IN

24

podľa odseku 2 poistenú svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom činnosti odborného garanta.

Zodpovednosť za škodu však môže byť zmluvne dojednaná aj v súčasnosti.

(vrátane MSP, živnostníkov), ak to bude verejný obstarávateľ vyžadovať

poukázať na to, že k 26. 9. 2018 bolo v živnostenskom registri SR evidovaných celkovo 5 744 podnikateľských subjektov (FO a PO) s predmetom podnikania „verejné obstarávanie“

Vyššia kvalita verejných obstarávaní, vyššia miera otvorenosti súťaží

SK

1.január 2022

MSP/veľké podniky

MSP/veľké podniky

N/A

V roku 2020 bolo zadaných MSP a veľkým podnikom zákazky v hodnote 4 628,940 mil. EUR (spolu 1608 subjektov)

N/A

N/A

out

Odstránenie národného goldplatingu pre dotované subjekty - § 8 ZVO

SK/EÚ

1.január 2022

MSP/veľké podniky

MSP/veľké podniky

V roku 2020 aktívne realizovalo postupy nadlimitného a podlimitného verejného obstarávania 709 subjektov podľa §8 ZVO

N/A

N/A

out

25

26

Príloha č. 3a

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Novelizačný bod - Čl. III – novela zákona č, 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

Informácia o celkovom štatistickom vyhodnotení procesu verejného obstarávania za rok 2020

 

https://www.uvo.gov.sk/2020-664.html

 

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Predmetné návrhy boli konzultované vo viacerých etapách ich kreovania a podnety subjektov boli v návrhu v rozsahu, v akom boli akceptovateľné, zohľadnené.

Konzultácie boli vedené o.i. aj s nasledovnými subjektmi:

Slovenský živnostenský zväz

Slovenská komora architektov

Asociácia zamestnávateľov zväzov a združení

Klub 500

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Asociácia priemyselných zväzov

Republiková únia zamestnávateľov

Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora

Francúzsko - slovenská obchodná komora

Holandská obchodná komora v Slovenskej republike

Americká obchodná komora v Slovenskej republike

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Navrhovanou úpravou sa sleduje precíznejšia regulácia možnosti obmedzenia prístupu hospodárskych subjektov z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedené obmedzenie prístupu k verejnému obstarávaniu sa bude týkať hospodárskeho subjektu so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ (tretí štát), a ktorý zároveň nie je zmluvnou stranou GPA alebo obdobnej medzinárodnej zmluvy. Zároveň sa týmto ustanovením umožňuje aktívne aplikovanie reciprocity, ktorej význam sa posúva v tom, že nie iba Slovenská republika si otvára trh pre tretie krajiny, ale naopak, že sa Slovenská republika aktívne zaujíma, či hospodárske subjekty zo SR majú účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách. Tretie krajiny majú často inú právnu kultúru ako Slovenská republika a Európska únia, od formálneho podpísania určitej medzinárodnej zmluvy tieto tretie krajiny mohli prijať množstvo ďalších legislatívnych a nelegislatívnych aktov, ktoré túto medzinárodnú zmluvu v praxi negujú alebo znefunkčňujú. V tejto veci môžu byť verejným obstarávateľom nápomocné napr. Ministerstvo hospodárstva SR a príslušné veľvyslanectvá SR s ich obchodnými oddeleniami. Zároveň sa týmto ustanovením vytvára tlak na tretie štáty, aby otvorili prístup k svojmu verejnému obstarávaniu pre hospodárskej subjekty zo Slovenskej republiky, pretože tretie štáty nemajú žiaden dôvod účinne otvoriť svoj trh verejného obstarávania, pokiaľ Slovenská republika aktívne nevyžaduje reciprocitu vo vzájomných vzťahoch. Navrhované ustanovenie zároveň umožňuje nielen paušálne obmedziť účasť hospodárskych subjektov z tretích krajín, ale taktiež umožňuje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vopred paušálne neobmedzoval účasť subjektov z tretích štátov vo verejnom obstarávaní, ale zaoberal sa ich ponukou, ktorá môže byť kvalitnejšia/inovatívnejšia ako ponuky od uchádzačov z a následne zvážil, či takúto ponuku z tretej krajiny vylúči alebo nie, pričom môže zohľadniť napr. bezpečnostné, hospodárske alebo ekonomické záujmy SR.

Z pohľadu pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie možno vnímať predovšetkým snahu návrhu zákona predchádzať a postihovať špekulatívne formy správania sa podnikateľských subjektov pri využívaní revíznych prostriedkov, ktorých následky musia v praxi znášať nielen verejní obstarávatelia (predlžovanie procesu verejného obstarávania, ohrozenie čerpania štrukturálnych fondov a pod..) ale aj čestní podnikatelia, ktorým sa napríklad v dôsledku predlžovania verejného obstarávania uplatňovaním obštrukčných opravných prostriedkov zvyšujú transakčné náklady na účasť vo verejnom obstarávaní, napr. majú dlhší čas viazanú zábezpeku alebo vlastné kapacity alokované na realizáciu zákazky a pod.

Z pohľadu pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie je taktiež potrebné poukázať na definíciu environmentálnemu aspektu vo verejnom obstarávaní, ktorého aplikácia na strane verejného obstarávateľa v praxi umožní zrkadlovo rozvíjať tento aspekt aj v rámci podnikateľského sektora a na možnosť splniť si povinnosť vykonávať verejné obstarávanie v určenom percentuálnom podiele aj s použitím týchto aspektov.

27

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

§184l upravuje sankčný mechanizmus v prípade porušenia odborných povinností garanta, ktoré priamym dôsledkom úkonu, činnosti, alebo opomenutia, ktoré vo verejnom obstarávaní vykonával alebo mal vykonať odborný garant. Finančne sankcie sa uplatňujú po opakovanom porušení týchto odborných povinností alebo ak odborný garant poruší niektorú zo svojich oznamovacích povinností.

Potreba uvedenej regulácie vyplýva zo skutočnosti, že úkony vykonávané osobami v oblasti verejného obstarávania nemajú dopad iba ich vlastnú hospodársku činnosť ale v prípade nesprávnych postupov majú vplyv priamo na rozpočet verejnej správy (napr. následné pokuty alebo finančné opravy v prípade eurofondových zákaziek)

28

Príloha č. 6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

sluzba_is_1622

Podanie informácie o výsledkoch verejného obstarávania

4

B

as_53102

Podávanie žiadosti o ex ante posúdenie dokumentov

4

B

as_53108

Podávanie žiadosti o certifikáciu systému na uskutočnenie elektronickej aukcie

4

B

as_53109

Žiadosť o registráciu a vytvorenie profilu obstarávateľského subjektu/aktualizácia údajov

4

B

as_53098

Podávanie rozkladu proti rozhodnutiu úradu vydanému v správnom konaní

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_449

IS centrálneho spracovania údajov

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

29

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo

30

automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

31

Príloha č. 6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

sluzba_is_1657

Informovanie sa o stave dohľadu nad verejným obstarávaním

4

B

sluzba_is_1622

Podanie informácie o výsledkoch verejného obstarávania

4

B

sluzba_is_1648

Podanie žiadosti o metodické usmernenie ÚVO

4

B

sluzba_is_1644

Podanie žiadosti o zmenu údajov v zoznamoch vedených ÚVO

4

B

as_51799

Podávanie žiadosti o predĺženie platnosti zápisu v Zozname hospodárskych subjektov - fyzická osoba

4

B

as_51800

Podávanie žiadosti o predĺženie platnosti zápisu v Zozname hospodárskych subjektov - právnická osoba

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_449

IS centrálneho spracovania údajov

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

32

záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Konanie podľa § 156 ods. 1 ZVO – „Ak dôjde k zmene údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov, hospodársky subjekt je povinný oznámiť túto zmenu úradu do 30 dní odo dňa zmeny údajov a doložiť ju aktuálnym dokladom preukazujúcim uskutočnenú zmenu. Hospodársky subjekt nie je povinný pri oznámení zmeny údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov doložiť doklad podľa prvej vety, ak možno použiť údaje z informačných systémov verejnej správy.“.

§ 156 ods. 6 ZVO – „Úrad predĺži platnosť zápisu v zozname hospodárskych subjektov, ak hospodársky subjekt najskôr 60 dní a najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti zápisu podá novú kompletnú žiadosť o zápis vrátane všetkých príloh a spĺňa podmienky účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 32 ods. 1 písm. a) až f) a ods. 2, 4 a 5.“ Rovnako platí, že sa nepredkladajú doklady, ak je údaje možné zistiť z ISVS.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

33

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

34

Príloha č. 6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

A

ks_340592

Správa účastníkov vzdelávania / profesionalizácie vo VO

4

A

ks_340593

Certifikácia a realizácia skúšok z verejného obstarávania

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

ks_340594

Vzdelávanie účastníkov procesu verejného obstarávania

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

A

isvs_10805

IS profesionalizácie VO

A

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

35

záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Uvedené systémy budú o.i. tvoriť podporný systém evidencie odborných garantov a pre vykonávanie skúšok odborného garanta

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

Bude upresnené v rámci funkčnej a technickej špecifikácie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

Systém môže podporovať predkladanie žiadosti o zápis odborných garantov

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

§ 184f Žiadosť o zápis do zoznamu odborných garantov obsahuje

a)meno, priezvisko, titul, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak je žiadateľom fyzická osoba,

b)identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, obchodné meno, alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania, ak je žiadateľom obchodná spoločnosť,

c)identifikácia osoby oprávnenej konať v mene obchodnej spoločnosti podľa písm. b),

Doklad o zaplatení správneho poplatku

Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje úrad zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom,

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné

36

žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje úrad zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

Zoznam odborných garantov

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

N/A

Systém v budúcnosti takéto údaje môže poskytovať, avšak okruh subjektov – respondentov týchto informácií v danom čase nie je ešte známy

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

N/A

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

N/A

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

Zoznam odborných garantov - § 184h ZVO

Zoznam registrovaných osôb - § 184o ods. 10 ZVO

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)4Q 2023

37

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve, a to

čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)

b)v sekundárnom práve, a to

−Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. L 94; 28.3.2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. L 94, 28. 3. 2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011 (Ú. v. L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13. decembra 2013 (Ú. v. L 335, 14. 12. 2013) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Rady 92/13/EHS, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore „(Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

c)judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

C-538/07C-531/16C 124/17

38

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení

nie je,

b)Informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

nie je,

c)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. L 94; 28.3.2014) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach

obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra

2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30.

novembra 2011 (Ú. v. L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája

2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13.

decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení

39

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Rady 92/13/EHS, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch

verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore „(Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení.

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.

40

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2 (§ 1 ods. 4 a 12)

Úprava rozširujúca výnimky pre in-house verejné obstarávanie v súlade so smernicami, s cieľom využiť v in-house verejnom obstarávaní celý priestor, ktorý smernice ponúkajú. Zároveň platia pre daný postup všetky závery, ako ich vo svojej judikatúre uvádza Súdny dvor k zákazu zvýhodnenia súkromného subjektu pred konkurenciou.

K doplneniam § 1 ods. 4 písm. c), ods. 7 a ods. 8 písm. c) je nevyhnutné dodať, že potenciálna účasť súkromného kapitálu okrem toho, že musí splniť ustanovené podmienky, môže vzniknúť len v takých právnických osobách, kde je vyžadovaná osobitným predpisom. Inými slovami, podmienkou na uplatnenie týchto doplnení je, že osobitný predpis ustanoví túto možnosť, ako aj spôsob, akým sa realizuje. Bez osobitnej právnej úpravy vstup súkromného kapitálu nebude v súlade s doplnenými ustanoveniami § 1 ods. 4 písm. c), ods. 7 a ods. 8 písm. c).

Pokiaľ ide o kvalitu tejto regulácie osobitného predpisu, musí spĺňať jednak podmienky nekontrolnej a neblokujúcej účasti, ale aj podmienku súladu s primárnym právom. Podrobnosti ustanovuje nový § 1 ods. 12, ktorý vychádza z nasledovnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora.

Podľa Súdneho dvora, „právo Spoločenstva vôbec neukladá orgánom verejnej moci, aby na zabezpečenie spoločných úloh vo verejnom záujme použili špeciálnu právnu formu. Po druhé takáto spolupráca medzi orgánmi verejnej moci nemôže spochybniť hlavný cieľ pravidiel Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, a to voľný pohyb služieb a otvorenie neskreslenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch, pokiaľ sa vykonávanie tejto spolupráce bude riadiť výlučne úvahami a vlastnými požiadavkami na sledovanie cieľov vo verejnom záujme a pokiaľ sa zaručí zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi stanovená smernicou 92/50 tak, aby žiadny súkromný podnik nebol vo výhodnejšej situácii ako jeho konkurent“ (C-480/06 Komisia v. Nemecko, bod 47).

V ucelenejšej a zrozumiteľnejšej podobe ustálil Súdny dvor daný test nasledovne: „pravidlá práva Únie v oblasti verejného obstarávania sa neuplatňujú na zmluvy zakladajúce spoluprácu medzi verejnoprávnymi subjektmi s cieľom zabezpečiť plnenie úlohy služby vo verejnom záujme, ktorá je pre tieto subjekty spoločná, pokiaľ takéto zmluvy uzatvárané výlučne verejnoprávnymi subjektmi bez účasti akejkoľvek súkromnej osoby, pokiaľ žiadny súkromný poskytovateľ služieb nebude zvýhodnený voči svojim konkurentom a pokiaľ sa uvedená spolupráca riadi výlučne dôvodmi a požiadavkami sledovania cieľov vo verejnom záujme. Takéto zmluvy môžu byť vylúčené z pôsobnosti práva Únie v oblasti verejného obstarávania len vtedy, ak kumulatívne spĺňajú všetky tieto kritériá (...) Článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 v spojení s odôvodnením 33 druhým odsekom a článkom 18 ods. 1 tejto smernice sa vykladať v tom zmysle, že v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania nesmie spolupráca medzi verejnými obstarávateľmi viesť k zvýhodneniu súkromného podniku voči jeho konkurentom.“ (C-796/18, body 64 a 76) „Verejní obstarávatelia musia zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a bez diskriminácie a konať transparentným a primeraným spôsobom a jednak obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z pôsobnosti uvedenej smernice ani s cieľom umelo zúžiť hospodársku súťaž, pričom hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je oznámenie o vyhlásení obstarávania vypracované so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.“ (bod 69)

Z uvedeného vyplýva, že na postup podľa čl. 12 ods. 4 smernice sa pri skúmaní efektu spolupráce medzi viacerými verejnými obstarávateľmi vzťahuje zásada zákazu diskriminácie, resp. že absencia zvýhodnenia súkromného podniku pred konkurenciou je jednou z podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby horizontálny vnútorný nákup bol vyňatý spod pôsobnosti smernice. Inak povedané, štát síce smie využiť vlastné zdroje a dosiahnuť požadovaný cieľ verejného záujmu bez toho,

41

aby tak činil prostredníctvom otvoreného trhu, ale nesmie pritom zvýhodniť jeden súkromný podnik pred inými.1

Na druhej strane, nie všetky služby, ktoré predmetom takejto spolupráce, musia mať nevyhnutne povahu služby vo verejnom záujme. Doplnkové služby, ak prispievajú k účinnému plneniu služby vo verejnom záujme, môžu byť súčasťou horizontálnej spolupráce verejných obstarávateľov. „Článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 sa vykladať v tom zmysle, že spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi možno vylúčiť z pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania stanovených touto smernicou, ak sa uvedená spolupráca týka vedľajších činností súvisiacich so službami vo verejnom záujme, ktoré musia byť každým členom tejto spolupráce poskytované, hoci aj individuálne, pokiaľ tieto vedľajšie činnosti prispievajú k účinnému plneniu uvedených služieb vo verejnom záujme.“ (C-796/18, bod 62)

K bodu 3 [§ 1 ods. 13 písm. g)]

Legislatívno-technická úprava znenia, ktorou sa zosúlaďuje predmetné ustanovenie so zákonom č. 206/2009 Z. z., podľa ktorého múzeum a galéria nemusia byť právnickou osobou.

K bodom 4 a 5 (§ 1 ods. 13 a 14)

Predmetná úprava sa navrhuje na základe požiadavky rezortu školstva, podľa ktorej „vzhľadom na to, že proces verejného obstarávania predstavuje časovú záťaž, ktorá v prípade urgentnej potreby učebníc, učebných textov alebo pracovných zošitov vytvára školám prekážku k efektívnemu a pre školu menej zaťažujúcemu nadobudnutiu potrebných pomôcok“. Navrhovaná úprava ruší dnešnú podlimitnú výnimku v danej oblasti, ktorá nemala všeobecnú personálnu pôsobnosť a namiesto nej zavádza výnimku pre zákazku s nízkou hodnotou v danej oblasti. Ide o návrh, ktorý zohľadňuje požiadavku rezortu a zároveň nie je len rozšírením dnešných výnimiek zo zákona, ale nachádza rovnováhu v tom, že výnimku pre vyššie limity ruší a pre nižšie limity zovšeobecňuje.

K bodu 6 (§ 1 ods. 15)

Navrhovanou úpravou sa zvyšuje finančný limit pre tzv. zákazky malého rozsahu, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona zo súčasných 5 000 eur na 10 000 eur. Uvedené je reakciou na požiadavky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je jedným z cieľov reformy verejného obstarávania jeho zrýchlenie a zjednodušenie. V rámci implementačných opatrení sa ako jedna z najvýznamnejších zmien zákona o verejnom obstarávaní uvádza, cit.: „Úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone.“

K bodom 7 a 8 [§ 1 ods. 16, § 2 ods. 5 písm. j)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 9 [§ 2 ods. 5 písm. o)]

Navrhovaná úprava § 2 ods. 5 písm. o) reviduje definíciu bežnej dostupnosti. V rámci navrhovanej úpravy sa vypúšťa definičný znak zameraný na „špecifické“ a „jedinečné“ požiadavky predmetu obstarávania, ktorý bol v praxi problematický predovšetkým pri realizácii stavebných prác, ktoré sa z ich vlastnej povahy v podstate vždy zadávajú na základe špecifických požiadaviek aj napriek tomu, že môže ísť o jednoduché stavebné práce, ktoré z pohľadu ich zložitosti, dostupnosti na trhu a konfekčnej povahy môžu napĺňa atribút bežnej dostupnosti.

1 Na tieto účely samozrejme platí, že subjekt spĺňajúci kritéria kontrolovanej osoby podľa čl. 12 ods. 1 smernice nie je súkromným subjektom, hoci má právnu formu bežnej korporácie.

42

K bodu 10 [§ 2 ods. 5 písm. q)]

Úprava navrhovaná v § 2 ods. 5 písm. q) vychádza z toho, že zákon v súčasnosti ustanovuje pojem „environmentálne hľadiská“ v rámci osobitných podmienok plnenia zmluvy 42 ods.12) ako aj pri kritériách na vyhodnotenie ponúk (§44 ods. 4), avšak jeho obsah nedefinuje.

Podľa § 42 ods. 12 zákona verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy, ak ich uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch. Osobitné podmienky plnenia zmluvy môžu zahŕňať ekonomické, sociálne, environmentálne hľadiská, hľadiská súvisiace s inováciou alebo zamestnanosťou; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, osobitné podmienky plnenia zmluvy sa môžu týkať aj subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok.

Podľa § 44 ods. 4 zákona sa najlepší pomer ceny a kvality posúdi na základe ceny alebo nákladov a ďalších kritérií, ktoré zahŕňajú kvalitatívne, environmentálne alebo sociálne hľadiská súvisiace s predmetom zákazky a ktorými najmä kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky, obchodovanie a jeho podmienky, organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ak kvalita týchto zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia, záručný servis, pozáručný servis, technickú pomoc, dodacie podmienky, ako je dátum dodania, spôsob dodania, lehota dodania alebo termín ukončenia, ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti aj bezpečnosť dodávky, interoperabilita a prevádzkové charakteristiky.

Zelené verejné obstarávanie je pre štát strategický nástroj. Vynakladaním finančných prostriedkov na obstaranie komodít so zohľadnením environmentálneho dopadu nakupovaných tovarov, služieb a stavebných prác štát prispieva k napĺňaniu svojich cieľov v oblasti zmierňovania a predchádzania zmeny klímy, ochrany životného prostredia i zdravia obyvateľstva. Na Slovensku je však na základe výsledkov monitorovania zeleného verejného obstarávania úroveň uplatňovania zeleného verejného obstarávania dlhodobo nízka. Prvý akčný plán Slovenskej republiky pre zelené verejné obstarávanie bol prijatý v novembri 2007. Podľa dát z posledného monitorovania realizovaného v roku 2021 bol podiel zeleného verejného obstarávania na celkovom verejnom obstarávaní v roku 2020 na úrovni 14,74 % pokiaľ ide o počet uskutočnených zákaziek a na úrovni 11,45 % pokiaľ ide o ich hodnotu v eurách bez DPH. V Správe Európskej komisie o Slovensku 2019 (Európsky semester 2019) sa uvádza, že Slovensko dosiahlo iba určitý pokrok pri plnení odporúčania z roku 2018 “zvýšiť vo verejnom obstarávaní uplatňovanie kritérií kvality a nákladov životného cyklu“.

V kontexte uvedeného sa preto navrhuje za účelom praktickejšieho „uchopenia“ zeleného verejného obstarávania vymedziť v rámci základných pojmov environmentálny aspekt, ktorý sa tak ako je uvedené vyššie premieta do ďalších inštitútov verejného obstarávania.

S týmto novelizačným bodom a celkovo aj témou zeleného verejného obstarávania súvisí aj Koncepcia rozvoja a realizácie zeleného verejného obstarávania v Slovenskej republike, ktorá je výsledkom spolupráce Úradu pre verejné obstarávanie, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenskej agentúry životného prostredia.

Téme zeleného verejného obstarávania sa intenzívne venuje aj samotná Európska komisia, ktorá na svojom webovom sídle zverejňuje množstvo užitočných informácií.2 Ako zdroj informácii je možné uviesť aj webové sídlo Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.3

2 Napríklad

https://ec.europa.eu/environment/gpp/index_en.htm,

resp. osobitne k možnostiam využívania značky EU Ecolabel

 

https://ec.europa.eu/environment/ecolabel/products-

 

groups-and-criteria.html

 

3 Dostupné na

https://www.minzp.sk/oblasti/zelene-obehove-hospodarstvo/environmentalne-

 

manazerstvo/zelene-verejne-

 

 

obstaravanie/

 

43

K bodu 11 (§ 5 ods. 2)

Konkrétne finančné limity sa navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, čím sa eliminuje potreby vydávania podzákonných právnych predpisov pri zmene finančných limitov v budúcnosti.

K bodom 12 až 14 (§ 5 ods. 3 až 5)

Navrhovanou úpravou dochádza k revidovaniu finančných limitov, konkrétne sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zvyšuje dolná hranica finančného limitu pre podlimitnú zákazku, čím sa zrkadlovo zvyšuje horná hranica finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšiť flexibilitu nákupov vo verejnom obstarávaní. V snahe zachovať transparentnosť sa v pásme zvyšovanej hornej hranice finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou navrhuje zaviesť povinné zverejňovanie výzvy na predkladanie ponúk.

Zároveň sa navrhovanou úpravou v nadväznosti na zvýšenie finančného limitu pre zákazky malého rozsahu zvyšuje dolná hranica finančného limitu pre zákazky s nízkou hodnotou.

Úprava finančných limitov je reakciou na požiadavky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je jedným z cieľov reformy verejného obstarávania jeho zrýchlenie a zjednodušenie. V rámci implementačných opatrení sa ako jedna z najvýznamnejších zmien zákona o verejnom obstarávaní uvádza, cit.: „Úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone.“

V súvislosti s úpravou finančných limitov je taktiež vhodné spomenúť aj na zámer predkladateľa, ktorým je úprava tzv. nekalých praktík vo verejnom obstarávaní vo všeobecne záväzných právnych predpisoch v oblasti trestného práva. Uvedené by malo byť súčasťou návrhu zmien právnej úpravy, ktorých gestorom je Ministerstvo spravodlivosti SR.

K bodu 15 (§ 5 ods. 7)

Konkrétne finančné limity sa navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, čím sa eliminuje potreby vydávania podzákonných právnych predpisov pri zmene finančných limitov v budúcnosti.

K bodu 16 (§ 6 ods. 1)

Navrhuje sa, aby systém sledovania vývoja cien, prístupný prostredníctvom elektronickej platformy, bol jedným zo spôsobov určovania ceny porovnateľného plnenia. Je nevyhnutné dodať, že tento spôsob nebude ani jediným možným a ani povinne preferovaným, pôjde len o jeden z niekoľkých spôsobov, ktoré dnes zákon ustanovuje ako možné spôsoby určenia predpokladanej hodnoty zákazky. Zároveň platí, že všetky pravidlá pre jej určenie zostávajú zachované, preto aj funkcionalita systému sledovania cien bude všetky pravidlá § 6 spĺňať. Pokiaľ ide o údaje o cenách, pôjde o údaje čerpané z plnenia povinností podľa § 13 ods. 13 a 14 teda o údaje o „nákupoch“ tovarov, stavebných prác a služieb tak v podlimitných zákazkách, ako aj v iných zákazkách, vrátane tzv. vylúčených zákaziek. Rovnako naďalej platí, že zodpovednosť za určenie predpokladanej hodnoty zákazky má vždy verejný obstarávateľa a obstarávateľ, preto aj výstup tejto funkcionality bude preňho informáciou, ktorú bude brať do úvahy, ale použije ju len, ak bude v súlade s pravidlami na určenie predpokladanej hodnoty zákazky.

K bodu 17 (§ 6 ods. 8):

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia o určení predpokladanej hodnoty zákazky v súlade so smernicami.

K bodu 18 (§ 6 ods. 16)

V dôsledku úpravy nového procesného postupu pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou, ktorý predpokladá od určitej hodnoty finančného limitu pre zákazky s nízkou hodnotou osobitný procesný

44

postup naviazaný na zverejnenie výzvy na predkladanie ponúk sa navrhuje súčasne existujúci zákaz delenia predmetu verejného obstarávania za účelom obídenia prísnejších finančných limitov rozšíriť aj na situáciu, kedy by delenie predmetu obstarávania bolo realizované s cieľom vyhnúť sa pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou novo upravenej povinnosti zverejňovať vo vestníku výzvu na predkladanie ponúk. Navrhovaná úprava taktiež reflektuje rozšírenie okruhu verejných obstarávaní pri ktorých nebude možné podať námietky a v tejto súvislosti reprobuje delenie predmetu verejného obstarávania na časti resp. stanovenie predpokladanie hodnoty zákazky, ktorého cieľom je vyhnúť sa uplatňovaniu námietok.

K bodu 19 (§ 8)

Cieľom navrhovanej úpravy je v prípade tzv. dotovaných subjektov odstrániť pri nadlimitnom verejnom obstarávaní národný goldplating a zosúladiť legislatívnu úpravu s úpravou čl. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len smernica 2014/24/EÚ). Navrhovaná úprava reflektujúc čl. 13 smernice 2014/24/EÚ vymedzuje dotovaným subjektom povinnosť postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania len v prípade stavebných prác a služieb s nimi súvisiacimi.

Navrhovanou úpravou sa významné uvoľňujú pravidlá verejného obstarávania pre podnikateľské subjekty, ktoré získali na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti dotáciu, v dôsledku čoho sa rovnako tieto subjekty v zásadnej miere odbremeňujú od výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany úradu. Je však potrebné akcentovať, že vynakladanie verejných zdrojov prostredníctvom dotačných schém adresovaných podnikateľským subjektom bude aj naďalej podliehať iným pravidlám (napr. pravidlá štátnej pomoci) a taktiež budú pod dohľadom iných kontrolných mechanizmov a kontrolných inštitúcií, ako napr. Najvyšší kontrolný úrad, alebo orgánov činných v trestnom konaní.

K bodu 20 (§ 10 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa sleduje precíznejšia regulácia možnosti obmedzenia prístupu záujemcov, uchádzačov a skupiny dodávateľov, ako aj subdodávateľov alebo iných osôb z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedené obmedzenie prístupu k verejnému obstarávaniu sa bude týkať subjektov so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom (tretí štát), a ktorý zároveň nie je zmluvnou stranou GPA alebo obdobnej medzinárodnej zmluvy. Zároveň sa týmto ustanovením umožňuje aktívne aplikovanie reciprocity, ktorej význam sa posúva v tom, že nie iba Slovenská republika si otvára trh pre tretie krajiny, ale naopak, že sa Slovenská republika aktívne zaujíma, či hospodárske subjekty zo SR majú účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách. Tretie krajiny majú často inú právnu kultúru ako Slovenská republika alebo Európska únia. Od formálneho podpísania určitej medzinárodnej zmluvy tieto tretie krajiny mohli prijať množstvo ďalších legislatívnych a nelegislatívnych aktov, ktoré túto medzinárodnú zmluvu v praxi negujú alebo znefunkčňujú. V tejto veci môžu byť verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nápomocné napr. Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako aj príslušné veľvyslanectvá SR s ich obchodnými oddeleniami. Zároveň Európska komisia vydala na svojom webovom sídle „Usmernenie týkajúce sa účasti uchádzačov a tovaru z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ“.4 Predmetným ustanovením sa vytvára tlak na tretie štáty, aby otvorili prístup k svojmu verejnému obstarávaniu pre hospodárskej subjekty zo Slovenskej republiky, pretože tretie štáty nemajú žiaden dôvod účinne otvoriť svoj trh verejného obstarávania, pokiaľ Slovenská republika aktívne nevyžaduje reciprocitu vo vzájomných vzťahoch. Navrhované ustanovenie zároveň umožňuje nielen paušálne obmedziť účasť vymenovaných subjektov z tretích krajín, ale taktiež umožňuje, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vopred paušálne neobmedzoval účasť subjektov z tretích štátov vo verejnom obstarávaní, ale zaoberal sa ich ponukou, ktorá môže byť kvalitnejšia/inovatívnejšia ako ponuky od uchádzačov zo SR alebo a následne zvážil, či takúto ponuku z tretej krajiny vylúči alebo nie, pričom môže zohľadniť napr. bezpečnostné, hospodárske alebo ekonomické záujmy SR.

4 Dostupné na

https://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-4491_sk.htm

 

45

K bodu 21 (§ 10 ods. 7 a 8)

Strategickým dokumentom upravujúcim ciele v oblasti zeleného verejného obstarávania je Stratégia Zelenšie Slovensko (Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030). Konkrétne kroky, akými sa ciele v stratégii majú naplniť, bude definovať implementačný dokument Národný program pre zelené verejné obstarávanie, ktorý by mal špecifikovať spôsob a pravidlá zavedenia povinnosti zeleného verejného obstarávania.

Doplnenie § 10 ods. 7 a 8 nemá suplovať vyššie uvedené a nemá slúžiť ako nástroj na dosiahnutie cieľov spomínanej stratégie. Len z dôvodu, že súčasný zákon ustanovuje povinnú kvótu na verejné obstarávanie s použitím sociálneho hľadiska, navrhuje sa do prijatia vyššie uvedenej stratégie a konkrétnych krokov zaviesť možnosť v rámci tejto kvóty použiť nielen sociálne, ale aj environmentálne hľadisko. Navrhovaná zmena byť chápaná ako možný príspevok k zmene uvažovania v tom, že environmentálne hľadisko začne byť postupne povinne zohľadňované.

K bodu 22 (§ 10 ods. 10)

Na účely znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje upraviť povinnosť zverejňovať súhrnné správy o zmluvách, ktorých uzavretie nepodlieha pôsobnosti zákona so zmluvnými cenami vyššími ako 10 000 Eur. Taktiež sa navrhuje úprava periodicity tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať.

K bodu 23 (§ 10 ods. 11)

Legislatívno-technická úprava, vymedzujúca exempciu z pôsobnosti úpravy vymedzujúcej povinnosť notifikovať úradu súhrnné správy.

K bodu 24 (§ 11 ods. 1)

Na účely zvýšenia transparentnosti verejného obstarávania navrhovaná úprava obmedzuje možnosť vymenovaných verejných funkcionárov a iných vysokých štátnych úradníkov, ktorí sú konečnými užívateľmi hospodárskych subjektov získavať prostredníctvom verejného obstarávania kontrakty. Cieľom tejto úpravy je eliminovať zvýšené riziko možného konfliktu záujmov, alebo ovplyvňovania priebehu verejného obstarávania, ktoré môže byť prirodzene vyššie, ak sa verejného obstarávania zúčastňuje hospodársky subjekt, ktorý je ovládaný takouto osobou, nakoľko ide o predstaviteľa verejnej moci, resp. o osobu, ktorá môže mať priamu kontrolu nad danými procesmi, a verejné obstarávanie je v podstate verejný nákup uskutočňovaný primárne pre štát a samosprávu, teda pre verejnú moc. U vymenovaných osôb môže priamo ich funkcia v rámci ktorej vykonávajú verejnú moc predstavovať účinný nástrojom na presadzovanie individuálnych záujmov hospodárskeho subjektu, ktorého je konečným užívateľom výhod.

Predkladateľ si uvedomuje, že úprava v oblasti získavania „výhod“ z verejných zdrojov pre osoby, ktoré zastávajú verejné funkcie, je ďaleko komplexnejšou otázkou, než návrh v § 11 ods. 1 zákona. Preto ani navrhovaná úprava nemá ambíciu byť vyčerpávajúcou úpravou, pokrývajúcou danú oblasť. Vzhľadom na to, že takýto typ obmedzenia dnešný zákon nepozná, ide opäť o snahu zadefinovať okruh funkcií s možnosťou vplyvu na rozhodovanie vo verejnom obstarávaní a zároveň tieto obmedzenia nesmerovať do sféry, kde aj dnešná ústavná úprava nezlučiteľnosti funkcií kladie pre výkon konkrétnej funkcie takpovediac najmiernejšie podmienky; uvedené platí primárne pre zákonodarnú zložku moci, osobitne na úrovni územnej samosprávy. Naopak, pri exekutívnej zložke sa z povahy veci vníma možnosť mať dosah na verejné obstarávania ako viac prítomná, čo je aj dôvod, prečo v tejto oblasti ide návrh aj mimo rámec verejných funkcionárov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. Vo vzťahu k sudcom a prokurátorom sa vychádza z toho, že ich regulácia nezlučiteľnosti funkcií a obmedzení pri výkone ich funkcie patrí rovnako medzi jednu z najsilnejších. Týmito úvahami sa predkladateľ riadil pri návrhu okruhu funkcií podľa § 11 ods. 1 písm. c).

46

K bodu 25 (§ 11 ods. 2)

Legislatívno-technické úprava vzhľadom na zmeny v § 11 ods. 1.

K bodu 26 (§ 12 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje procesný postup rady úradu v rámci konania, ktorého predmetom je vyhotovenie referencie v prípadoch, kedy si verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nesplní zákonnú povinnosť vyhotoviť referenciu.

K bodu 27 (§ 12 ods. 8 a 9)

Ide o legislatívno-technickú korekciu, nakoľko údaje súvisiace s evidenciou referencií sú súčasťou informačného systému Evidencia referencií a nie súčasťou údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov.

K bodom 28 a 29 (§ 12 ods. 9 a 10)

Z dôvodu snahy o skrátenie trvania verejných obstarávaní sa navrhuje návrat k minulému modelu jednoinštančného administratívneho konania na úrade, spojeného s možnosťou súdneho preskúmania zákonnosti vydaných rozhodnutí. Vzhľadom na skúsenosti z recentnej rozhodovacej praxe úradu sa z pohľadu odbornosti a garancie ochrany práv dotknutých subjektov javí ako dostatočný jednoinštančný model, ktorý zároveň z povahy veci povedie k skráteniu trvania verejných obstarávaní, v ktorých prebiehajú konania o preskúmavaní úkonov kontrolovaného. Predmetné riešenie je plne v súlade s tzv. revíznou smernicou, resp. smernicami, ktoré revízne postupy upravujú. Aj v spojení so zavádzaným špecializovaným správnym súdnictvom sa takto nastavený model javí ako vhodný z hľadiska jeho efektívnosti a zároveň dostatočný z hľadiska ochrany práv účastníkov konania.

K bodom 30 až 47 (§ 13 a 14)

V Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v rámci Komponentu 14, Zlepšenie podnikateľského prostredia, reforma verejného obstarávania, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 221 z 28. apríla 2021 schválila okrem iného aj záväzok, aby sa vybudovala „jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov)“. K jej budovaniu sa má, v zmysle schváleného materiálu, pristúpiť nie ako k budovaniu nového systému, ale ako k úprave a rozšíreniu funkcionalít existujúcich systémov.

Vzhľadom na to, že v rámci orgánov verejnej moci na takpovediac centrálnej úrovni v súčasnosti prevádzkované dva takéto elektronické prostriedky elektronické trhovisko (EKS) a informačný systém pre elektronické verejné obstarávanie (IS EVO) navrhuje sa upraviť ustanovenia o elektronickom trhovisku, zmeniť aj jeho názov, aby bolo zrejmé, že pôjde funkčne o iný, resp. rozšírený systém a následne v prechodných ustanoveniach uložiť povinnosť vybudovať elektronickú platformu pre verejné obstarávanie takpovediac zlúčením oboch týchto systémov.

Zmeny, ktoré sa v § 13 a 14 navrhujú teda v prvom rade menia dnešnú úpravu elektronického trhoviska, obmedzenú na bežne dostupné tovary a služby, na všeobecnú úpravu elektronickej platformy, ktorá slúži na verejné obstarávanie v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou v plnom rozsahu. Z dôvodu zriadenia centralizovanej obstarávacej organizácie na Úrade vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) sa aj táto centralizovaná platforma navrhuje do správcovstva tohto ústredného orgánu štátnej správy.

Rovnako z dôvodu záväzkov z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa navrhuje zriadenie novej funkcionality, ktorou bude systém sledovania cien. Pôjde o súčasť systému elektronickej platformy, ktorej účelom je vytváranie cenových databáz a ich ďalšie použitie najmä pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky.

Z dôvodu zjednotenia dvoch existujúcich systémov sa navrhuje ustanoviť podmienka zabezpečiť dostupnosť systémov a iných nástrojov, ktoré budú v správe úradu, keďže sa počíta s ich

47

využitím vo verejnom obstarávaní. Z technického hľadiska môže ísť o integráciu, alebo iné technické riešenie, ktorým budú systémy a údaje dostupné.

K bodom 48 a 49 (§ 15 ods. 2, 7 a 8)

Centralizácia verejných nákupov predstavuje jednu z foriem profesionalizácie verejného obstarávania založenej na produktovej špecializácií nákupcov a zároveň predstavuje nástroj hospodárneho a efektívneho verejného nákupu založeného na prirodzených úsporách generovaných agregovaním dopytu. Tým, že centralizované činnosti budú vykonávané pre územie celej Slovenskej republiky sa zároveň vytvorí prirodzený priestor aj na delenie zákaziek na časti a tým aj na podporu a využívanie malých a stredných podnikov. Zámerom nie je centralizáciou trh uzamknúť, práve naopak, v komoditách, kde to má praktický zmysel je snahou dať priestor presne opačnej tendencii.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje postavenie centrálnej obstarávacej organizácie, ktorej činnosť zabezpečí úrad vlády, a ktorá bude predstavovať pre vybrané tovary, služby a stavebné práce ustanovené nariadením vlády ústredného nákupcu a verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) je povinný cez túto organizáciu komodity obstarať. Uvedené nijak nevylučuje, aby od úradu vlády v rámci centralizovaných činností vo verejnom obstarávaní nadobúdali tovary, stavebné práce alebo služby aj iné skupiny verejných obstarávateľov, resp. aj obstarávatelia. Centralizované činnosti vo verejnom obstarávaní podľa § 15 ods. 7 a 8 sa budú týkať len civilných zákaziek, nie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti.

Predkladateľ vníma návrh ako priestor primárne určený realizácii vládnych priorít, preto aj voľba padla na úrad vlády, ako ústredný orgán štátnej správy takpovediac „priamo pod premiérom“. Zákon však rozsah centrálne obstarávaných komodít priamo nelimituje, ponecháva to na nariadení vlády, preto nie je vylúčené, aby takýmto spôsobom boli verejne obstarávané napr. aj prierezové činnosti, ktoré nemajú povahu vládnej priority, či strategických komodít, avšak sú typicky využívané v celom segmente štátnych orgánov.

Zodpovednosť za priebeh postupu verejného obstarávania bude vždy na verejnom obstarávateľovi, v tomto prípade na centrálnej obstarávacej organizácii. Konkrétna postupnosť krokov napríklad z pohľadu rozpočtového hospodárenia a finančnej kontroly bude záležať od nastavenia samotného obstarávania, každopádne platí, že ak bude centrálne obstarávanie smerovať k obstarávaniu investície podľa zákona č. 523/2004 Z. z., budú všetky povinnosti s tým spojené plnené z pozície centrálnej obstarávacej organizácie.

K bodu 50 (§ 19 ods. 1)

Navrhovaná právna úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uplatniť zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy v prípade, ak sa právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže preukáže vymedzenému okruhu osôb, ktoré zmluvnou stranou danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, porušenie zákazu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, ktorý je vyjadrený napr. v § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov alebo v Čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predpokladom možnosti uplatnenia tohto zákonného dôvodu odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy je tiež to, že takáto preukázaná dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž spočívala v nedovolenej koordinácii dodávateľa, člena skupiny dodávateľov alebo koncesionára s inými podnikateľmi v akomkoľvek verejnom obstarávaní, teda nielen vo verejnom obstarávaní, ktorého výsledkom je daná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva. Inak povedané, pri každej dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž (bez ohľadu na to či horizontálnej alebo vertikálnej), ktorá bola preukázaná zmluvnému partnerovi verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa príslušným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v Európskej únii, a to v súvislosti s akýmkoľvek verejným obstarávaním, bude mať daný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zákonnú možnosť prehodnotiť svoj zmluvný vzťah s týmto svojím zmluvným partnerom - delikventom.

Doposiaľ takýto hospodársky subjekt mohol dokončiť realizáciu svojich zákaziek, pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal zmluvne upravený dôvod na odstúpenie od zmluvy pri preukázaní dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž (kolúzie vo verejnom obstarávaní). Odstúpenie

48

od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy na základe zákona o verejnom obstarávaní môže byť efektívnym preventívnym opatrením voči kolúzii vo verejnom obstarávaní, pretože postihuje konkrétny zmluvný vzťah a konkrétny zisk delikventa. Možnosť odstúpenia od zmluvy predstavuje doplnenie zákonných následkov preukázania kolúzie vo verejnom obstarávaní, t. j. k pokute a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, ktoré sú ukladané Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.

Aby zákonodarca neprimerane nezasahoval do konkrétnych zmluvných situácií, tak voľba aplikácie daného dôvodu odstúpenia od zmluvy je ponechaná na verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý môže pri rozhodovaní zohľadniť napr. ekonomické aspekty zmluvného vzťahu, a teda napr. skutočnosť, či z rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vyplývalo, že dôsledkom kolúzie bolo umelé zvýšenie zmluvných cien vo verejných obstarávaniach. Zároveň uvedený zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy umožňuje verejnému obstarávateľovi zohľadniť zostávajúcu dĺžku zmluvného vzťahu, a teda môže pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy pri právoplatnom rozhodnutí napr. Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

Zákaz účasti vo verejnom obstarávaní postihuje všetky verejné obstarávania, ktorých by sa chcel hospodársky subjekt, ktorému bola táto sankcia uložená v budúcnosti zúčastniť, a to bez ohľadu na predmet verejného obstarávania. Rovnako aj daný dôvod odstúpenia od zmluvy môže byť uplatnený v súvislosti so všetkými zmluvami, rámcovými dohodami alebo koncesnými zmluvami, ktoré uzavrel určitý dodávateľ, člen skupiny dodávateľov alebo koncesionár, a to bez ohľadu na to, že napr. kolúzia (dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž) bola právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže konštatovaná iba v určitom konkrétnom verejnom obstarávaní. Touto možnosťou odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy pokryté všetky zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní, teda aj nadlimitné a podlimitné zákazky, zákazky zadávané v elektronickej platforme a zákazky s nízkou hodnotou.

V texte daného ustanovenia je uvedené „rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť po uzavretí danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy“, pretože možnosť aplikácie tohto ustanovenia je potrebné limitovať, tak aby nedochádzalo k jeho zneužívaniu na odstúpenie od zmlúv v časovo neobmedzenom rozsahu do budúcnosti, a to bez ohľadu na to kedy bola určitá zmluva uzavretá (teda či pred alebo po vydaní právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže). Je potrebné doplniť, že v súvislosti s prebiehajúcimi verejnými obstarávaniami môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ voči hospodárskemu subjektu, ktorý sa dopustil kolúzie vo verejnom obstarávaní uplatniť dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. g) v spojení s § 40 ods. 8 a ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní.

Uvedeným návrhom sa tiež zohľadňuje skutočnosť, že v rámci jednotného vnútorného trhu, o dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž v oprávnené rozhodovať aj príslušné orgány na ochranu hospodárskej súťaže iného členského štátu alebo Európska komisia, tak ako to vyplýva z Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy a z nadväzujúcej smernice č. 2019/1 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu.

Daný návrh ustanovenia tiež berie do úvahy skutočnosť, že zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže obsahuje právnu úpravu o „Programe zhovievavosti - § 38d“ alebo ustanovenia o „Urovnaní - § 38e“, ktorých účinok by bol negatívne dotknutý formuláciu dôvodu na odstúpenie od zmluvy, ktorý by bol naviazaný iba na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, bez zohľadnenia týchto špecifických situácií. Uvedený zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy teda môže byť zároveň motiváciou pre podnikateľov pristúpiť k programu zhovievavosti alebo k urovnaniu, pretože inak im bude hroziť jednak plná výška pokuty ukladaná napr. podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (bez jej zníženia pri uplatnení programu zhovievavosti alebo konania o urovnaní), ale zároveň bude týmto hospodárskym subjektom hroziť aj odstúpenie od zmluvy podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhovaná úprava s cieľom postihnúť aj v postkontraktačnej fáze verejného obstarávania uchádzača, s ktorým bola uzavretá zmluva, a to pre prípad, ak by dodatočne po uzavretí zmluvy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zistil, že tento uchádzač v priebehu verejného obstarávania uvádzal nepravdivé informácie, ktoré mali vplyv na jeho účasť vo verejnom obstarávaní. V týchto

49

situáciách bude navrhovaná úprava umožňovať verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi odstúpiť od zmluvy.

Vo vzťahu k úprave zavádzajúcej odklon od pravidiel revíznych postupov pri podlimitnej zákazke, kedy je ponechané na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek prebiehajúcemu konaniu pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie, sa zavádza osobitný dôvod odstúpenia od zmluvy pre prípady, kedy rozhodnutie konštatuje porušenie zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ide o jeden z mechanizmov takpovediac protiváh a zodpovednosti k poskytnutiu väčšieho priestoru na rozhodnutie verejného obstarávateľa v postupe zadávania zákazky.

K bodu 51 (§ 19 ods. 3)

V nadväznosti na úpravu zákazu uzavrieť zmluvu s hospodárskym subjektom, ktorého konečným užívateľom výhod je osoba podľa § 11 ods. 1 písm. c), sa navrhuje tento koncept premietnuť aj do kontraktačnej fázy, a to v podobe explicitnej úpravy fakultatívneho dôvodu odstúpenia od zmluvy a to v prípade, ak sa v priebehu plnenia zmluvy stane konečným užívateľom výhod dodávateľa alebo jeho subdodávateľa takáto osoba. Právo na odstúpenie sa navrhuje viazať na uplynutie lehoty 30 dní, počas ktorej sa ponecháva priestor na prípadné vyriešenie postavenia konečného užívateľa výhod.

K bodu 52 (§ 20 ods. 1)

V súvislosti so zavedením zoznamu elektronických prostriedkov sa upravuje povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa používať na účely elektronickej komunikácie výlučne elektronický prostriedok, ktorý je registrovaný v tomto zozname. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy je ustanovená na 1. apríla 2022, t. j. po uplynutí prechodného obdobia potrebného na registráciu elektronických prostriedkov.

K bodu 53 (§ 20 ods. 2 až 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa sleduje zjednotenie rôznorodej terminológie v § 20, ktorý v jednotlivých ustanoveniach používa buď pojem elektronický prostriedok alebo informačný systém, ktoré je na účely elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní potrebné vnímať ako ekvivalentné pojmy. Zákon v § 2 ods. 5 písm. i) vymedzuje v rámci úpravy základných pojmov práve definíciu elektronického prostriedku. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v § 20 upraviť jednotný termín „elektronický prostriedok“, ktorý je v zákone definovaný.

K bodu 54 (§ 20 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie.

K bodu 55 (§ 20 ods. 11)

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje obligatórna požiadavka na funkcionalitu elektronického prostriedku, v intenciách ktorej musí byť elektronický prostriedok technicky spôsobilý pre doručovanie revíznych prostriedkov (žiadosti o nápravu a námietok) verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý elektronický prostriedok využíva na elektronickú komunikáciu.

K bodom 56 až 58 (§ 20 ods. 19 a 20, § 21 a § 22)

Upravuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, poskytnúť prístup úradu, Protimonopolnému úradu, Najvyššiemu kontrolnému úradu, Národnému bezpečnostnému úradu, osobám vykonávajúcim vládny audit, orgánom činným v trestnom konaní alebo riadiacim orgánom k všetkým dokumentom alebo informáciám, ktoré sa v danom prevádzkovanom elektronickom prostriedku nachádzajú. Uvedený prístup je potrebný napr. v situácii, keď sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie odmieta z

50

rôznych dôvodov samotný verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8, a to napriek povinnosti podľa § 24 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní alebo v situácii, keď Protimonopolný úrad podozrenie, že v určitom verejnom obstarávaní dochádza ku kolúzii a nie je možné kontaktovať dotknutého verejného obstarávateľa, pretože samotný verejný obstarávateľ alebo ním poverená osoba participuje na takejto kolúzii V záujme zabezpečenia efektívnosti a eliminácie zmarenia dohľadových a kontrolných úloh bude takéto sprístupnenie dokumentácie z verejného obstarávania pre dohľadové a kontrolné orgány dotknutému (verejnému) obstarávateľovi oznamovať iba samotný orgán, ktorému bolo takéto sprístupnenie poskytnuté a nie prevádzkovateľ e- prostriedku. Navrhovaná úprava na účely preskúmateľnosti a zabezpečenia „stopy“ vyžaduje, aby elektronický prostriedok logoval záznam v stanovenom rozsahu údajov o každom sprístupnení informácií a údajov vymedzeným kontrolným a vyšetrovacím orgánom. Predložený návrh pri uvedenom oznamovaní zohľadňuje rôzne formy ukončenia konaní orgánov oprávnených na sprístupnenie dokumentácie z elektronického verejného obstarávania. Za nesplnenie danej zákonnej povinnosti podľa § 20 ods. 19 hrozí prevádzkovateľovi elektronického prostriedku pokuta do 30 000 eur, ktorú ukladá úrad.

Doplnenie explicitne povinnosti „logovania“ ustanovených systémových informácií o prístupe za cieľ predísť tomu, aby prístup do systému (hoc aj z pozície OČTK, či iného orgánu štátu) bol možný bez akéhokoľvek záznamu. Tieto záznamy o systémovej udalosti budú v elektronickom prostriedku k dispozícii verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi. Na účely predídenia zmarenia účinku výkonu dohľadových, či vyšetrovacích právomocí sa explicitne ustanovuje, že takéto informácie budú dostupné po uplynutí doby, kedy nemôžu viesť k zmareniu úkonov, budú poskytované z iniciatívy pristupujúceho orgánu a v niektorých prípadoch (OČTK a Protimonopolný úrad SR) nebudú prístupné žiadnym tretím subjektom, ani verejným obstarávateľom a obstarávateľom.

Zároveň sa v zmysle § 22 ods. 3 na takéto sprístupnenie dokumentov alebo informácií pre príslušné orgány nevzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách označených uchádzačom alebo záujemcom ako dôverné.

Navrhovanou úpravou sa súčasná úprava v § 21 ods. 6, ktorá vymedzuje používanie štátneho jazyka v rámci komunikácie vo verejnom obstarávaní systematiky preskupuje do ustanovenia § 20, ktorý upravuje komunikáciu. Zároveň sa v rámci navrhovanej úpravy rozširuje možnosť stanoviť predloženie ponuky aj v inom jazyku. V takom prípade je verejný obstarávateľ a obstarávateľa povinný na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zabezpečiť úradný preklad tej časti dokumentácie, ktorá je vyhotovená v inom ako štátnom jazyku alebo v inom ako českom jazyku.

K bodu 59 (§ 24 ods. 1)

V súvislosti s povinnosťou uchovávania dokumentácie sa navrhuje v prípade ak je zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda kontrahovaná na dlhšie časové obdobie ako 10 rokov odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania uchovávať dokumentáciu do uplynutia troch rokov od skončenia alebo zániku zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Navrhovanou úpravou sa zabezpečiť dostupnosť dokumentácie pre kontrolné orgány, alebo orgány činné v trestnom konaní vykonávajúce prešetrovanie s dlhším časovým odstupom od ukončenia verejného obstarávania.

Navrhovaná úprava zároveň umožňuje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ dokumentáciu, ktorá nie je súčasťou elektronickej komunikácie, ako napr. určenie predpokladanej hodnoty zákazky, zápisnice z procesu hodnotenia splnenia podmienok účasti alebo ponúk, čestné vyhlásenia členov komisie na vyhodnotenie ponúk a pod.. zdokumentoval aj v elektronickom prostriedku prostredníctvom ktorého realizuje verejné obstarávanie. Cieľom tejto úpravy je zjednodušiť sprístupňovanie dokumentácie úradu resp. iným kontrolným orgánom, nakoľko v aplikačnej praxi verejní obstarávatelia poskytujú úradu na účely výkonu dohľadu dokumentáciu kombinovane, t. j. časť poskytnú prístupom do elektronického prostriedku a časť odoslaním listinnej podoby dokumentácie.

51

K bodu 60 (§ 24 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 61 (§ 24 ods. 7)

Navrhovaná úprava vymedzuje legislatívny rámec pre poskytovanie súčinnosti medzi verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ktorej predmetom, by mala byť výmena poznatkov, skúsenosti a informácií potrebných pre riadny výkon verejného obstarávania. V praxi verejného obstarávania môžu byť pre verejného obstarávateľa významné napr. doplňujúce informácie pri vyhodnocovaní referencií zúčastnených záujemcov/uchádzačov, alebo pri vyhodnocovaní existencie dôvodu vylúčenia uchádzača naviazaného na neuspokojivú realizáciu predchádzajúcich zmluvných kontraktov. Navrhovaná úprava exaktne viaže poskytovanie tejto súčinnosti len na ukončené verejné obstarávania.

K bodu 62 (§ 25 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je exaktnejšie vymedziť informačnú povinnosť v nadväznosti na uskutočnenú prípravnú trhovú konzultáciu. Z povahy veci vyplýva, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa môže dozvedieť, že do ním vyhláseného verejného obstarávania sa zapojil aj hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastnil prípravných trhových konzultácií najskôr vtedy, keď mu je známy zoznam záujemcov alebo uchádzačov. Keďže ide o skutočnosť, ktorá bezpochyby nastane po vypracovaní príslušného oznámenia, či výzvy na predkladanie ponúk, navrhuje sa upresniť, že súčasťou takéhoto oznámenia, či výzvy bude informácia o internetovej adrese, na ktorej budú informácie o účasti takýchto hospodárskych subjektov na prípravných trhových konzultáciách dostupné bezodkladne potom, čo sa o nich verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dozvie.

K bodu 63 [§ 32 ods. 1 písm. b), c) a f)]

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje legislatívno-technický defekt súčasnej právnej úpravy, nakoľko znenie súčasnej právnej úpravy vzhľadom na použitú spojku evokuje možnosť alternatívneho preukázania predmetnej podmienky osobného postavenia.

K bodu 64 [§ 32 ods. 1 písm. g) a h)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou dôvodov na vylúčenie. K legislatívnej derogácii podmienok osobného postavenia upravených v písmenách g) a h) dochádza z dôvodu ich systematického preskupenia do ustanovenia § 40 ods. 8 v rámci ktorého sa navrhuje tieto podmienky osobného postavenia zohľadňujúc úpravu čl. 57 ods. 4 smernice 2014/24/EÚ koncipovať ako fakultatívne dôvody vylúčenia.

Okrem skutočnosti, že návrh je v súlade s prístupom eliminovania národného goldplatingu, reaguje aj na situáciu, že pri oboch v súčasnosti povinných podmienkach účasti v podstate neexistuje verejne prístupná centrálna databáza (napr. rozhodnutí orgánov verejnej moci v príslušnej oblasti), z ktorej by verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mohli pri vyhodnocovaní týchto podmienok účasti vychádzať. Týmto návrhom sa tak do určitej miery odstraňuje neistota súčasnej aplikačnej praxe. V prípade, ak by v budúcnosti došlo k vytvoreniu jednotnej informačnej databázy (napr. platformy, v ktorej budú zverejnené rozhodnutia orgánov na úseku životného prostredia o závažnom porušení povinností), predkladateľ pristúpi k prehodnoteniu uplatňovania navrhovanej právnej úpravy v praxi a zváži možnosti opätovného zavedenia niektorého dôvodu na vylúčenie ako povinnú podmienku účasti.

K bodu 65 (§ 33 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava reflektujúca úpravu fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 ods. 8. Fakultatívnosť dôvodov vylúčenia v § 40 ods. 8 navrhovaná úprava zohľadňuje vo vzťahu k tretím osobám, ktorých zdroje alebo kapacity majú byť použité na preukázanie podmienok účasti.

52

K bodom 66 (§ 34 ods. 1)

Zámerom predmetnej legislatívnej zmeny je umožniť preukazovanie technickej alebo odbornej spôsobilosti aj prostredníctvom iných relevantných dokladov ako je referencia, a to v prípadoch, ak referencia nie je z rôznych dôvodov vyhotovená (aj bez zavinenia dotknutého hospodárskeho subjektu), čo môže dotknutému hospodárskemu subjektu spôsobovať ťažkosti v účasti na verejných obstarávaniach. Samozrejme aj v týchto prípadoch bude môcť verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ na účely vyhodnotenia splnenia podmienok účasti tieto iné doklady vyhodnocovať a preverovať, napr. dopytom na konkrétneho verejného obstarávateľa.

K bodu 67 (§ 34 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava reflektujúca úpravu fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 ods. 8. Fakultatívnosť dôvodov vylúčenia v § 40 ods. 8 navrhovaná úprava zohľadňuje vo vzťahu k tretím osobám, ktorých zdroje alebo kapacity majú byť použité na preukázanie podmienok účasti.

K bodom 68 a 69 (§ 38 ods. 1 a 2)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívnu úpravu § 40 ods. 6 písm. g).

K bodu 70 (§ 39 ods. 8)

Cieľom navrhovanej úpravy je vybalansovanie uplatňovania pravidla jeden krát a dosť. Predovšetkým pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorí realizujú väčšie množstvo verejných obstarávaní môže byť administratívne náročné v prebiehajúcom verejnom obstarávaní dohľadávať doklady preukazujúce podmienky účasti, ktoré boli predložené v predchádzajúcich verejných obstarávaniach. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava stanovuje záujemcovi a uchádzačovi povinnosť identifikovať v ktorom verejnom obstarávaní predložil doklad preukazujúci podmienku účasti a zároveň uviesť časť ponuky alebo žiadosti o účasť v ktorej sa predmetný doklad predložený.

K bodu 71 (§ 40 ods. 4)

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí mať v každej fáze verejného obstarávania legislatívnu oporu v tom, aby si od záujemcu alebo uchádzača mohol vyžiadať vysvetlenie, ktoré je potrebné v súvislosti s posudzovaním jednotlivých dôvodov na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Tak ako každý úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa vo verejnom obstarávaní, aj predmetná žiadosť o vysvetlenie musí byť v súlade s princípom proporcionality, princípom hospodárnosti a efektívnosti a opodstatnená objektívnymi dôvodmi. Verejný (obstarávateľ) by teda nemal zneužívať uvedené oprávnenie a bez dôkazov alebo indícií neprimerane zaťažovať záujemcu alebo uchádzača žiadosťami o vysvetlenie, pretože takéto postupy môžu odradiť hospodárske subjekty od účasti vo verejnom obstarávaní a tým znižujú hospodársku súťaž. Verejný (obstarávateľ) by na jednej strane mal zvážiť skutočnosti, ktoré mu známe, a ktoré sa týkajú určitého dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ale zároveň na druhej strane váh by mal sledovať potrebu zabezpečenia hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní. Verejný (obstarávateľ) nie je vyšetrovateľom Policajného zboru, tak aby odhaľoval určité nedostatky týkajúce sa dôvodov na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Avšak verejný (obstarávateľ) by mal byť pripravený uviesť dôvody, pre ktoré napr. nepožiadal uchádzača o vysvetlenie, keď na základe všetkých okolností daného prípadu a objektívnych skutočností, ktorými verejný (obstarávateľ) disponoval, by bolo rozumné preveriť žiadosťou o vysvetlenie, či existuje dôvod na jeho vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Rovnako tak princíp proporcionality ako jeden zo základných princípov práva sa vzťahuje aj na činnosť rôznych orgánov vykonávajúcich dohľad alebo kontrolu nad verejným obstarávaním. Ani tieto kontrolné orgány teda nemôžu svojvoľne vyhodnocovať postup verejného (obstarávateľa) ako rozporný so zákonom o verejnom obstarávaní, a teda napr. pričítať mu na ťarchu skutočnosti, o ktorých verejný (obstarávateľ) v čase realizácie verejného obstarávania nemohol pri zachovaní riadnej starostlivosti vedieť.

53

K bodu 72 (§ 40 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava reflektujúca úpravu fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 ods. 8. Navrhovaná úprava zároveň vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov, ktoré sa týkajú technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) bližšie precizuje, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ zohľadní len také referencie uvedené v evidencii referencií, ktoré existujú ku dňu predloženia žiadosti o účasť alebo ponuky a ktoré záujemca alebo uchádzač identifikuje vo svojej ponuke alebo žiadosti o účasť. Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívniť a zrýchliť proces vyhodnocovania podmienok účasti, v rámci ktorého by sa mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ sústrediť pri hodnotení podmienok účasti podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo b) len na referencie identifikované záujemcom alebo uchádzačom vo svojej ponuke alebo žiadosti o účasť.

K bodom 73 a 74 [§ 40 ods. 6 úvodná veta a písm. g)]

V navrhovanom ustanovení sa vyslovene určuje, že jednotlivé dôvody na vylúčenie uvedené v § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa uplatnia kedykoľvek počas procesu verejného obstarávania, teda nielen pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti, ale aj napr. vo fáze pred podpisom zmluvy.

Súčasné znenie § 40 ods. 6 písm. g) poskytuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi možnosť vylúčiť uchádzača alebo záujemcu len za predpokladu, že túto možnosť uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Uzavieranie dohôd narúšajúcich hospodársku súťaž je možné považovať za zásadne nežiadúcu obchodnú praktiku, ktorá deformuje trhové prostredie, v dôsledku čoho dochádza k navýšeniu cien, bráneniu prístupu inovatívnych riešení a pod. Preto by malo byť v záujme samotných verejných obstarávateľov, aby takéto praktiky nevznikali a keď sa tak aj stane, aby boli jednoznačne odmietnuté. Spôsobujú totiž ujmu v prvom rade im samotným.

Na základe toho navrhovaná legislatíva ambíciu stanoviť, aby uchádzač alebo záujemca mohol byť podľa § 40 ods. 8 písm. d) vylúčený aj v prípade, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľovi túto možnosť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž neuviedol.

K bodu 75 [§ 40 ods. 6 písm. h)]

Legislatívna zmena precizuje znenie predmetného ustanovenia vylučovacieho dôvodu, keď explicitne stanovuje, že k naplneniu tohto dôvodu na vylúčenie dochádza (iba) v prípade, ak uchádzač alebo záujemca nepredložil vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov v určenej lehote po písomnej žiadosti podľa § 40 ods. 4, t.j. ide o písomnú žiadosť o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov v prípade, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. So zreteľom na ultima ratio charakter inštitútu vylúčenia z verejného obstarávania je potrebné dôsledne skúmať, či bez vysvetlenia alebo doplnenia predložených dokladov naozaj nemožno posúdiť platnosť predložených dokladov alebo splnenie podmienky účasti, tak ako to stanovuje § 40 ods. 4.

K bodu 76 [§ 40 ods. 6 písm. m)]

Dopĺňa sa nový dôvod obligatórneho vylúčenia, ktorý nadväzuje na úpravu navrhovanú v § 10 ods. 4. K dôvodom tejto úpravy bližšie pozri odôvodnenie k zmenám v § 10 ods. 4.

K bodu 77 (§ 40 ods. 8)

Navrhovaná úprava vymedzuje fakultatívne dôvody vylúčenia.

V nadväznosti na zmeny v podmienkach osobného postavenia, v písmenách b) a c) sú upravené ako dôvody vylúčenia skutkové podstaty, ktoré súčasná právna úprava vymedzuje v § 32 ods. 1 písm. g) a h) ako podmienky osobného postavenia. Novo koncipovaným dôvodom vylúčenia je úprava v písmene a), ktorá je explicitne zameraná na nepoctivých dodávateľov, ktorí sa v rámci zmluvného plnenia zákazky alebo koncesie dopustili závažného porušenia zmluvných povinností, v

54

dôsledku, ktorých verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ odstúpil od zmluvy, alebo, v dôsledku ktorých bola verejnému obstarávateľovi spôsobená závažná škoda alebo iná závažná ujma (napr. ujma na živote alebo zdraví). Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnúť verejným obstarávateľom pri uplatňovaní týchto dôvodov vylúčenia väčšiu mieru flexibility a to predovšetkým v konfrontácií s dodávateľmi, ktorí sa dopustili závažného porušenia zmluvných povinností.

V písmene d) je premietnutý dnešný dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. g) s už spomínaným vypustením podmienky predchádzajúceho uvedenia tohto dôvodu v oznámení. Uvedený dôvod na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania zákona o verejnom obstarávaní pokrýva široké spektrum nežiadúcich dohôd narúšajúcich alebo obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní. Časť tohto ustanovenia pokrýva aj tzv. kolúziu vo verejnom obstarávaní (dohodu obmedzujúcu súťaž), ktorou možno rozumieť (kartel alebo bid rigging) situáciu, keď sa hospodárske subjekty vopred dohodnú na vzájomnom nekonkurovaní alebo na vzájomnej koordinácii svojho postupu vo verejnom obstarávaní, čím je zmarený jeho účel a cieľ, a tým dochádza k umelému zvýšeniu ponukových cien alebo k znižovaniu kvality dodávaných tovarov, služieb alebo stavebných prác pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Pri kolúznych (kartelových) dohodách, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž nie je podstatné, či hospodárske subjekty medzi sebou uzavreli formálnu písomnú dohodu, len ústnu dohodu alebo aplikujú zosúladený postup. Aj keď takéto kolúzne (kartelové) dohody zvyčajne uzatvárané v tajnosti a iba ich účastníci poznajú dohodnutý plán, existujú určité faktory, indície, ktoré môžu signalizovať koordinovaný postup medzi účastníkmi verejného obstarávania. Tieto faktory súvisia napríklad so správaním sa hospodárskych subjektov v procese predkladania ponúk a stanovovaním ceny. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže, vypracoval niekoľko dokumentov, v ktorých uvádza viaceré indície kolúzie a zároveň v nich radí, ako pripraviť verejné obstarávanie tak, aby sa riziko kolúzie minimalizovalo. Tieto materiály dostupné na jeho webovom sídle:

https://www.antimon.gov.sk/bid-rigging/

.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky ročne právoplatne rozhodne v niekoľkých prípadoch kolúzie, resp. dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní. Ide však len o vrchol ľadovca a latentná protiprávna koordinácia podnikateľov vo verejnom obstarávaní je pomerne rozšíreným javom, zvlášť pri relatívne nízkom riziku odhalenia a sankcionovania tohto konania.

Snahou čl. 57(4)(d) smernice 2014/24/EU o verejnom obstarávaní je pritom riešiť rôzne formy narúšania alebo obmedzovania hospodárskej súťaže priamo prostredníctvom verejného obstarávateľa v danom verejnom obstarávaní, ktorý sa nemusí spoliehať na príslušný orgán hospodárskej súťaže či iný orgán verejnej moci a čakať niekoľko rokov na ich konečné rozhodnutie, ktorým sa napr. potvrdí kartel vo verejnom obstarávaní a uloží zákaz účasti vo verejnom obstarávaní pre delikventov. Ustanovenie § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré je transpozíciou čl. 57(4)(d) smernice 2014/24/EU o verejnom obstarávaní sa týmto usiluje o zefektívnenie boja proti nežiaducim dohodám vo verejnom obstarávaní a zároveň prenáša viac zodpovednosti na plecia verejných obstarávateľov a obstarávateľov.

Preukázanie kolúzie, ktorej cieľom je nezákonne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania je samozrejme zložité. Práve preto, zákonodarca pri uplatnení dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní nevyžaduje od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa preukázanie existencie dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž, ale postačuje dôkazný štandard „dôvodné podozrenie“ o existencii takejto dohody, ktorý musí byť založený na „dôveryhodných informáciách“. Naproti tomu, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky môže stanoviť, že ide o dohodu obmedzujúcu súťaž len rozhodnutím vydaným v správnom konaní, pričom s ohľadom na dôkazný štandard takéto vyšetrovanie a správne konanie môže trvať aj niekoľko mesiacov, či rokov (vrátane súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia).

Práve z vyššie uvedených dôvodov, pri konštatovaní dôvodného podozrenia, že určitý uchádzač alebo záujemca uzavrel s iným hospodárskym subjektom (a teda aj napr. s iným uchádzačom alebo záujemcom) dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž, sa podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ alebo obstarávateľa nemusí opierať o závery predchádzajúceho správneho alebo súdneho rozhodnutia vydaného akýmkoľvek orgánom

55

verejnej moci (napr. Protimonopolným úradom SR). Samozrejme, závery vyplývajúce z rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu je možné považovať za dôveryhodné informácie. Rovnako tak za dôveryhodné informácie je možné považovať skutočnosti vyplývajúce z auditov alebo vyšetrovaní vykonávaných napr. Európskou prokuratúrou v prípade členských štátov zúčastnených na posilnenej spolupráci podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, Dvorom audítorov alebo OLAF-om.

Pod dôveryhodnými informáciami, z ktorých verejný (obstarávateľ) získa vyššie uvedené indície o kolúzii vo verejnom obstarávaní je možné tiež rozumieť informácie nadobudnuté napr. z dokladov alebo dokumentov predkladaných samotnými účastníkmi verejného obstarávania (či z prebiehajúceho alebo ukončeného), zo žiadosti o účasť, vysvetlenia ponúk alebo inej komunikácie účastníka verejného obstarávania s (verejným) obstarávateľom, prípadne z verejne dostupných údajov uvedených v rôznych verejných registroch. Takýmito dôveryhodnými informáciami môžu byť aj napr. záznamy evidované počas elektronickej aukcie a následne vygenerované po elektronickej aukcii, ale aj o emailová komunikácia prebiehajúca medzi verejným obstarávateľom a jednotlivými uchádzačmi, ktorá jednoznačne poukazuje na to, že súťažné ponuky nebudú výsledkom nezávislej obchodnej stratégie uchádzačov, ale výsledkom kartelovej dohody.

To, čo možno považovať za „dôvodné podozrenie“, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Aj na naplnenie dôkazného štandardu „dôvodné podozrenie“ však potrebné presvedčivé a dôveryhodné dôkazy, nie iba domnienky (verejného) obstarávateľa. Zároveň je tento pojem potrebné vykladať analogicky z iných príbuzných oblastí právneho poriadku Slovenskej republiky. Napr. k pojmu dôvodné podozrenie sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV Pz 127/11 zo dňa 10. októbra 2011, keď uviedla, že „tu nestačí všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností“. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva „dôvodné podozrenie“ vymedzuje ako existenciu takých faktov a informácií, ktoré spôsobilé presvedčiť aj objektívneho pozorovateľa (rozsudok vo veci Fox, Campbell a Hartley proti Veľkej Británii z roku 1990).

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže dôvodné podozrenie o dohode o narušení alebo obmedzení hospodárskej súťaže nadobudnúť na základe priamych, nezvratných dôkazov alebo môže takéto dôvodné podozrenie nadobudnúť výlučne len na základe nepriamych dôkazov (indícií). Uvedené je tiež v súlade s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie zhrnutou napr. v rozsudku T-566/08, Total Raffinage Marketing, podľa ktorého (bod 47), cit.: „Keďže zákaz zúčastňovať sa na protisúťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušiteľom uložené, všeobecne známe, je bežné, že činnosti, ktoré obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutočňujú tajne, že stretnutia sa uskutočňujú potajomky a že súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. ... Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody je preto možné vyvodiť z určitého počtu zhodujúcich sa skutočností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie“.

Existencia určitej indície alebo indícií však ešte nemusí predstavovať dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní. Najjednoduchšie bude možné rozoznať zrejme určitý varovný signál, ktorý naznačuje kolúziu vo verejnom obstarávaní, a ktorý si môže vyžadovať ďalšie preverenie zo strany (verejného) obstarávateľa. Pre určité indície, ktoré vzbudzujú podozrenie na kolúziu totiž môže existovať alternatívne vysvetlenie, napr. neúčasť vo verejnom obstarávaní môže byť len výsledkom zaneprázdnenosti podnikateľa alebo príliš vysoká ponuková cena môže byť len výsledkom zlého odhadu. Preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri uplatnení dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní by mal byť schopný vyvrátiť aj alternatívne vysvetlenia indícií o kolúzii v danom verejnom obstarávaní.

Dôkazné bremeno o dôvodnom podozrení z uzavretia dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž leží na verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Voľba dôkazných prostriedkov a ich získanie je ponechané na (verejnom) obstarávateľovi. Každý úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ale aj rôznych dohľadových a kontrolných orgánov vo verejnom obstarávaní, musí byť v súlade s princípom proporcionality, ktorý je základným princípom práva EÚ. Verejný (obstarávateľ) nie je vyšetrovateľom a ani nemá oprávnenia alebo kompetencie, ktorými disponuje Protimonopolný úrad.

56

Ak neexistujú dostatočné indície na dôvodné podozrenie z kolúzie v danom verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by mal uplatniť princíp „favor participationis“, teda že verejného obstarávania by sa malo zúčastniť čo najviac hospodárskych subjektov, a preto by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal dotknutý hospodársky subjekt (uchádzača, záujemcu) vylúčiť z daného verejného obstarávania z dôvodu podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní.

Prostredníctvom upresnenej právnej úpravy § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní je tiež riešená otázka účasti vzájomne majetkovo, zmluvne alebo personálne prepojených hospodárskych subjektov (uchádzačov, záujemcov) vo verejnom obstarávaní. Predmetný dôvod vylúčenia sa teda vzťahuje aj na situáciu, keď dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž uzavreli hospodárske subjekty patriace do tej istej ekonomickej skupiny (napr. dve dcérske obchodné spoločnosti vlastnené rovnakou materskou obchodnou spoločnosťou). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky vo veci C- 538/07, Assitur alebo vo veci C-531/16, Ecoservice projektai) však nie je možné automaticky vylúčiť uchádzača z verejného obstarávania len preto, že je majetkovo prepojený (patrí do rovnakej ekonomickej skupiny) s iným uchádzačom, ktorý tiež podal ponuku v tom istom verejnom obstarávaní. Iba samotná skutočnosť, že určití uchádzači sú majetkovo, zmluvne alebo personálne prepojení nemôže odôvodniť ich vylúčenie z verejného obstarávania. Takýmto dôvodom vylúčenia však môže byť dohoda medzi týmito uchádzačmi, ktorá narúša alebo obmedzuje hospodársku súťaž.

Majetkové, zmluvné alebo personálne prepojenie medzi uchádzačmi alebo záujemcami samozrejme môže byť pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa dôvodom k tomu, aby preskúmal takéto prepojenia, ktoré môžu byť spolu s ďalšími indíciami súčasťou „dôvodného podozrenia“ o uzavretí dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž s následkom vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania.

Pokiaľ je teda vzťah medzi uchádzačmi taký, že vedie k predpokladu, že títo uchádzači jednali pri predkladaní svojich ponúk koordinovane, verejný obstarávateľ sa môže takýchto napr. majetkovo prepojených uchádzačov dopytovať (podľa § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní) na povahu ich prepojenia a v zmysle princípu proporcionality požadovať dodatočné informácie ako aj uistenie, že ich ponuky sú skutočne samostatné a nezávislé.

Dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní by napríklad mohol nastať, keď by bolo zistené, že obsah ponúk predložených majetkovo prepojenými uchádzačmi bol „nariadený“ od ich spoločnej materskej obchodnej spoločnosti, hoci inak tieto ponuky nemuseli vykazovať žiadne stupne podobnosti a ani iné rizikové indície poukazujúce na ich možnú koordináciu.

V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že na daný dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní sa vzťahuje tzv. samoočisťovací mechanizmus podľa § 40 ods. 9 a ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, a teda záujemca alebo uchádzač je oprávnený verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že prijal dostatočné opatrenia na vykonanie nápravy, pričom verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ posúdi ich dostatočnosť.

Ako prevenciu kolúzie vo verejnom obstarávaní je možné odporúčať maximalizáciu počtu potenciálnych uchádzačov, pretože vo všeobecnosti platí, že koordinácia medzi uchádzačmi, ako aj systém vynútenia plnenia kolúznej dohody, omnoho náročnejšie pri vyššom počte uchádzačov. Odporúča sa tiež v súťažných podkladoch upozorniť záujemcov a uchádzačov na následky a sankcie možného kolúzneho správania (podľa zákona o verejnom obstarávaní, zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov, zákona č. 350/2016 Z. z. o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže alebo Trestného zákona).

Najmä pri väčších zákazkách sa tiež odporúča, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov, aby podpísali čestné vyhlásenie o nezávislom stanovení ponuky, a teda že ich ponuky boli vypracované samostatne a nezávisle, že nekomunikovali s konkurentmi o cene, predkladaní ponuky alebo podmienkach ponuky, vrátane kvality a množstva tovaru, služieb alebo stavebných prác, a ani v tejto súvislosti neuzavreli žiadnu zmluvu, dojednanie alebo dohovor. Ani vyžadovanie čestného vyhlásenia o nezávislom stanovení ponuky od uchádzačov, však verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa nezbavuje zodpovednosti skúmať a preverovať v potrebnom

57

rozsahu v súlade s princípom proporcionality, či uchádzač alebo záujemca uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž.

V súvislosti s navrhovaným dôvodom na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) je možné odkázať aj na Oznámenie Európskej komisie č. 2021/C 91/01 o nástrojoch na boj proti kolúzii vo verejnom obstarávaní a o usmernení o spôsobe uplatňovania súvisiaceho dôvodu na vylúčenie,5 ktorého cieľom je poskytnúť stručné, používateľsky ústretové a ľahko čitateľné usmernenie pre verejných obstarávateľov o spôsobe uplatňovania dôvodov na vylúčenie v súvislosti s kolúziou, ktoré sú stanovené v smerniciach o verejnom obstarávaní (viď str.7 Oznámenia).

Na základe navrhovaného § 40 ods. 8 písm. e) bude možné vylúčiť záujemcu alebo uchádzača aj v prípade ak verejný obstarávateľ, ktorý je v pozícii správcu dane (inej ako v zmysle § 32 ods. 1 písm. c) eviduje voči tomuto záujemcovi alebo uchádzačovi daňový nedoplatok. Príkladom miestne dane v zmysle zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Obec (a v určitých prípadoch aj mestská časť), ako správca miestnej dane tak bude môcť z verejného obstarávania vylúčiť záujemcu alebo uchádzača, ktorý je jej daňovým dlžníkom.

K bodu 78 (§ 40 ods. 9)

Uplatnenie tzv. samoočisťovacieho mechanizmu musí byť aktívnym dialógom z obidvoch strán. Teda uchádzač alebo záujemca nemôže predkladať len dôkazy v podobe opatrení na vykonanie nápravy, ktoré mu vyhovujú, ale je povinný komplexne objasniť dotknuté skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, tak ako to vyplýva (okrem iného) z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-124/17, Vossloh. Ustanovenie sa koncipuje všeobecne pre hospodárske subjekty, teda nielen pre uchádzača a záujemcu, ale aj pre subdodávateľov a inú osobu podľa § 33 ods. 2 a 34 ods. 3 zákona.

Zároveň sa navrhovanou úpravou upresňuje, že pokiaľ uchádzač v čase prípravy ponuky vie alebo mohol vedieť o dôvodoch na jeho vylúčenie, je povinný opatrenia na vykonanie nápravy uviesť vo svojej ponuke. Rovnako to platí aj v prípadoch žiadostí o účasť v súvislosti s tzv. viackolovými postupmi.

K bodom 79 a 80 (§ 40 ods. 10 a § 41 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou nového § 40 ods. 8.

K bodu 81 (§ 41 ods. 2)

Ustanovenie nadväzuje na úpravu navrhovanú v § 10 ods. 4. K dôvodom tejto úpravy bližšie pozri odôvodnenie k zmenám v § 10 ods. 4.

K bodu 82 (§ 42 ods. 12)

Navrhuje sa spresniť možnosti uvádzať osobitné podmienky plnenia zmluvy v súlade so smernicami.

K bodu 83 (§ 44 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava, precizujúca kontext ekonomickej výhodnosti ponúk. S ohľadom aj na relatívne časté dopyty zo strany aplikačnej praxe týkajúce sa posudzovania ponúk uchádzačov s rôznymi daňovými statusmi a s tým súvisiaceho domnievaného neoprávneného zvýhodňovania niektorých uchádzačov na úkor ich konkurentov sa navrhuje upresniť, že verejný obstarávateľ určuje a vyhodnocuje kritériá na vyhodnotenie ponúk takým spôsobom, že hľadá ponuku, ktorá je najvýhodnejšia pre neho samotného. Jednoducho povedané, ak si verejný obstarávateľ

5 Dostupné na

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52021XC0318(01)&from=EN

 

58

napríklad určí kritérium najnižšiu cenu, hľadá takú ponuku, ktorá ho bude stáť najmenej peňazí. Takýto prístup koreluje napríklad aj so znením čl. 67 ods. 2 smernice 2014/24/EÚ.

K bodu 84 (§ 44 ods. 12)

Na základe požiadavky rezortov z dôvodu, že smernice nevylučujú použitie kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je dĺžka záruky, sa navrhuje vypustenie tohto kritéria z kategórie nedovolených kritérií na vyhodnotenie ponúk, a to aj z dôvodu širšej možnosti pre verejných obstarávateľov na aplikáciu iných kritérií ako len najnižšia cena. Predmetné kritérium je uplatňované aj v iných členských štátoch a je priamo odporúčané EK.6 Predkladateľ z minulosti skúsenosti, že takáto úprava nebude smerovať k ekonomickej výhodnosti zákazky, keďže aj v minulosti, keď bolo použitie tohto kritéria možné, reálne dochádzalo v konečnom dôsledku k predraženiu zákazky. Preto aj tento návrh vníma ako odstraňovanie goldplatingu s tým, že podľa skutočných dopadov v praxi bude možné vyhodnotiť, či práve takýto goldplating neslúži na posilnenie hospodárnosti a šetrenie verejných zdrojov.

K bodu 85 (§ 46 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 56.

K bodu 86 (§ 47 ods. 1)

Navrhuje sa upraviť možnosť nielen povoliť, ale aj vyžadovať predkladanie variantných riešení, a to v súlade so smernicami.

K bodu 87 (§ 49 ods. 6)

Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa dostáva do kolízie s právom (najmä s judikatúrou SD napr. rozsudky C-538/07 a C-531/16), keďže vytvára nevyvrátiteľnú domnienku kolúzie vo verejnom obstarávaní pokiaľ uchádzač predložil ponuku samostatne a zároveň ako člen skupiny dodávateľov. Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní teda vedie k automatickému vylúčeniu z verejného obstarávania, bez možnosti preukázania opaku zo strany dotknutého uchádzača. Pravidlo, že uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku je však potrebné zachovať. Zároveň sa do zákona o verejnom obstarávaní dopĺňa pravidlo, ktoré uplatňuje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ak uchádzač predloží viac ponúk v tom istom verejnom obstarávaní. Toto pravidlo je založené na princípe akceptovania ponuky, ktorá bola v lehote na predkladanie ponúk predložená ako posledná, pričom sa však toto pravidlo nevzťahuje na situáciu, ak konkrétny uchádzač predloží ponuku a zároveň je tento uchádzač v tom istom verejnom obstarávaní členom skupiny dodávateľov, ktorá predloží ponuku, nakoľko v tejto situácií sa statusovo nejedná o ponuky toho istého uchádzača. V kontexte úpravy uvedeného pravidla nie je vylúčené, aby napríklad funkcionalita elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu vyžadovala pred predložením novej ponuky v lehote na predkladanie ponúk späťvzatie pôvodnej ponuky.

K bodu 88 (§ 49 ods. 7 a 8)

Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť, aby súčasťou ponuky mohli byť aj kópie alebo skeny dokladov. Tým sa predovšetkým reflektuje na skutočnosť, že aj keď podstatná časť verejných obstarávaní, ako aj výkonu verejnej moci (vrátane vydávania dokladov) v súčasnosti prebieha elektronicky, bežná obchodná prax je stále zvyknutá niektoré úkony realizovať v listinnej (papierovej)

6 EK: „Kritériá zeleného verejného obstarávania EÚ pre zobrazovacie zariadenia, spotrebný materiál a tlačiarenské služby“ alebo „Kritériá EÚ pre zelené verejné obstarávanie osvetlenia pozemných komunikácií a dopravnej signalizácie“ dostupné na: https://ec.europa.eu/environment/gpp/eu_gpp_criteria_en.htm

EK: „Usmernenie k verejnému obstarávaniu pre odborníkov z praxe“, 2018, dostupný na: https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/1f1c8329-c2c8-11e8-9424-01aa75ed71a1

EK: „Green public procurement, A collection of good practices“, dostupný na: https://ec.europa.eu/environment/gpp/pdf/GPP_Good_Practices_Brochure.pdf

59

forme. Navrhovanou úpravou sa tak predchádzať zbytočnej administratívnej záťaži spojenej napr. so zaručenou konverziou dokumentov.

Súčasne sa navrhuje legislatívne zakotviť, že pravidlá týkajúce sa predkladania ponúk sú relevantné aj pre predkladanie žiadostí o účasť. Povinnosť primeraného použitia je potrebné chápať tak, že sa použijú všetky pravidlá, ktoré je možné pri žiadostiach o účasť aplikovať.

K bodu 89 (§ 51 ods. 1)

Navrhovaná úprava plastickejšie reflektuje na možný interdisciplinárny charakter procesu hodnotenia ponúk. Vyhodnocovanie ponúk je spravidla komplexnou činnosťou, v rámci ktorej sa neposudzuje len splnenie požiadaviek z hľadiska atribútov obstarávanej komodity ako takej, ale vyžaduje sa posúdenie celkovej “perfektnosti ponuky”, tak z hľadiska požiadaviek stanovených v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, ako aj z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z rôznych všeobecne záväzných predpisov (napr. na úseku pracovného práva, práva životného prostredia, pravidiel štátnej pomoci a pod.), noriem a pod. Rovnako je potrebné akcentovať, že od komisie sa očakáva aj vyhodnotenie ponúk na základe kritérií, ktoré sa môžu skladať z viacerých prvkov rôzneho charakteru. Cieľom návrhu je odstrániť možné interpretačné problémy súčasnej právnej úpravy pri kreovaní komisie na vyhodnotenie a ozrejmiť, že členom komisie na vyhodnotenie ponúk nemusí byť výlučne len ten, kto disponuje vzdelaním alebo odbornou praxou zodpovedajúcou predmetu zákazky.

Zároveň sa navrhovaným ustanovením vymedzuje pravidlo na účely prijímania rozhodnutí komisie pri vyhodnocovaní ponúk. Navrhované znenie pritom nevyžaduje na účely vyhodnotenia ponúk fyzickú prítomnosť členov komisie na jednom mieste v rovnakom čase,

K bodu 90 (§ 51 ods. 8)

Návrh vymedzuje povinnosť doplniť členov komisie ak sa ich počet v priebehu verejného obstarávania zníži pod minimálny počet stanovený zákonom. V prípade, ak v dôsledku zníženia členov komisie neklesne ich počet pod kvórum stanovené zákonom, bude na rozhodnutí verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či členov komisie doplní alebo nie.

K bodu 91 (§ 52 ods. 2)

V súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania sa v navrhovanom ustanovení vymedzujú pravidlá pre otváranie ponúk v prípade ak sa predkladajú prostredníctvom elektronického prostriedku. V prípade elektronického predkladania ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ otvára ponuky ich sprístupnením v stanovenom rozsahu prostredníctvom funkcionality elektronického prostriedku. Z dôvodu uplatnenia pripomienok zo strany verejných obstarávateľov a podnikateľského sektora sa za účelom eliminácie možnej kolúzie vo verejnom obstarávaní navrhuje zredukovať rozsah zverejňovaných informácií v tomto štádiu verejného obstarávania, konkrétne sa navrhuje obmedziť zverejnenie identifikácie uchádzačov, ktorí predložili ponuku. V nadväznosti na uvedené však v kontexte zabezpečenia transparentnosti zostali zachované informačné povinnosti v profile.

K bodu 92 (§ 54 ods. 6)

Navrhovaným ustanovením sa reflektujúc úpravu čl. 35 ods. 5 smernice 2014/24/EÚ explicitne vymedzuje povinnosť pred začatím elektronickej aukcie vyhodnotiť splnenie podmienok účasti a posúdiť dôvody vylúčenia podľa § 40. Cieľom navrhovanej úpravy je vyzvať na účasť v elektronickej aukcii len tých uchádzačov, ktorí neboli vylúčení z dôvodu nesplnenia podmienok účasti resp. z iného obligatórneho dôvodu.

K bodu 93 (§ 55)

Navrhovaná úprava v odseku 1 v komparácií so súčasnou právnou úpravou nelimituje počet uchádzačov, u ktorých je verejný obstarávateľ a obstarávateľ popri úspešnom uchádzačovi povinný vyhodnotiť aj splnenie podmienok účasti alebo požiadaviek na predmet zákazky. Cieľom navrhovanej

60

úpravy je poskytnúť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v rámci postupu po vyhodnotení ponúk väčšiu flexibilitu.

V rámci odseku 2 navrhovaná úprava definuje na účely oznamovania výsledku vyhodnotenia ponúk okruh dotknutých uchádzačov, ktorým verejný obstarávateľ a obstarávateľ oznamuje výsledok vyhodnotenia ponúk. Navrhovaná úprava je projekciou úpravy čl. 2a ods. 2 smernice 89/665/EHS. Navrhovaná úprava zároveň za účelom účinnejšieho a efektívnejšieho využívania revíznych nástrojov definuje obsahové náležitosti informácie o vyhodnotení ponúk zasielanej dotknutým uchádzačom. V tejto súvislosti navrhovaná úprava reflektuje požiadavky európskej judikatúry (napr. rozhodnutia T-741/17, C-327/00, C-54/18). Poskytnuté informácie musia byť spôsobilé vysvetliť, prečo verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ považoval ponuku úspešného uchádzača za takú, ktorá spĺňa ním stanovené požiadavky na predmet zákazky a podmienky účasti bez ohľadu na to, či pôjde o dodanie tovarov, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebných prác. V kontexte vyššie uvedenej judikatúry je žiadúce, aby uchádzačom boli poskytované informácie o tom, aký výrobok alebo aký typ služby úspešný uchádzač predložil v úspešnej ponuke. Rovnako to bude aj v situáciách, keď bolo uchádzačom umožnené predložiť vlastné riešenie. V prípade hodnotenia ponúk pomocou viacerých kritérií verejný obstarávateľ a obstarávateľ je taktiež žiadúce aj uvedenie podrobností spôsobu výpočtu kriteriálneho hodnotenia úspešného uchádzača.

V praxi bude možné túto povinnosť splniť opisným spôsobom, kedy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri jednotlivých podmienkach účasti preskúmateľným spôsobom popíše, resp. identifikuje, akým spôsobom preukázal úspešný uchádzač splnenie podmienok účasti, napr. uvedie, akú výšku obratu preukázal úspešných uchádzač, v prípade vyžadovania predchádzajúcich skúseností môže verejný obstarávateľ uviesť odkaz na konkrétne referencie uvedené v evidenciu referencií, prostredníctvom ktorých boli preukazované vyžadované skúsenosti. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môžu predmetnú informačnú povinnosť splniť aj prostredníctvom využitia zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, zápisnice z overenia splnenia požiadaviek na predmet zákazky a vyhodnotenia kritérií, a to za predpokladu, ak tieto zápisnice budú obsahovať všetky zákonom požadované informácie. Z pohľadu aplikačnej praxe rovnako prichádza do úvahy splnenie predmetnej povinnosti aj poskytnutím relevantných častí samotnej ponuky úspešného uchádzača.

K bodu 94 (§ 56 ods. 6)

Navrhovanou úpravou sa stanovuje výnimka zo zákazu uzavrieť zmluvu v prípade podania námietok v postupe zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako 1 000 000 eur a zároveň nižšia ako 5 350 000 eur. Cieľom navrhovaného opatrenia je významné zrýchlenie priebehu verejného obstarávania. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje navrhovanú úpravu v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, kedy úrad v prípade podania námietok v rámci podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác s predpokladanou hodnotou zákazky od 1 000 000 eur nebude vydávať rozhodnutie s revíznym výrokom, ale obdobne ako v prípade výkonu dohľadu po uzavretí zmluvy bude vydávať rozhodnutie s deklaratórnym výrokom.

K bodu 95 (§ 56 ods. 8 až 13)

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje explicitná limitácia uchádzačov umiestnených v poradí s ktorými môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ v prípade neposkytnutia riadnej súčinnosti na uzavretie zmluvy alebo nesplnenia osobitných zmluvných podmienok uzavrieť zmluvu. Zároveň navrhovaná úprava zdôrazňuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa pred uzavretím zmluvy s ďalším uchádzačom v poradí postupovať podľa § 55.

So zreteľom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti aprobovanú v § 10 ods. 2 sa legislatívne zavádza možnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa uskutočniť s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi rokovania o znížení navrhovanej zmluvnej ceny. Táto možnosť reflektovať na skutočnosť, že v praxi môže nastať situácia, keď je v dôsledku trhových mechanizmov aj ponuková cena predložená úspešným uchádzačom ku dňu predkladania ponúk vyššia ako cena, za ktorú je predmet zákazky dostupný na trhu v čase uzatvárania zmluvy. S cieľom zabezpečiť legislatívny podklad pre zjednodušenú možnosť „dorovnania“ zisteného cenového rozdielu smerom k zníženiu

61

zmluvnej ceny sa tak legislatívne zavádza možnosť uskutočniť s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi rokovania smerujúce k zníženiu zmluvnej ceny. Na účely odstránenie pochybností predkladateľ uvádza, že ak víťazný uchádzač nebude chcieť znížiť cenu, nemôže to byť dôvodom na vylúčenie, ani na zrušenie súťaže.

Zmeny v odseku 13 sa navrhuje z dôvodu zmeny v § 170 ods. 7 a rozšírenia katalógu postupov, voči ktorým nie je možné podať námietku. Keďže námietkové konanie nebude prichádzať do úvahy navrhuje sa explicitne vyjadriť, že odkladné lehoty sa neuplatňujú.

K bodu 96 (§ 56 ods. 14 a 15)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 56.

K bodu 97 (§ 57 ods. 2)

Z dôvodu odstraňovania národného goldplatingu sa navrhuje vypustiť povinnosť zdôvodňovať uzavretie zmluvy v prípade predloženia jednej ponuky. Táto informačná povinnosť má v kontexte jej povahy a výpovednej hodnoty charakter „odôvodňovania pre odôvodnenie“ v dôsledku čoho sa v aplikačnej praxi aplikuje rýdzo mechanicky a viac-menej dochádza len k recyklovaniu identických odôvodnení.

K bodu 98 (§ 58 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje fakultatívnosť zriadenia komisie na vyhodnotenie ponúk na účely zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Navrhovaná úprava zároveň umožňuje využitím dynamického nákupného systému uzavrieť rámcovú dohodu najviac na šesť mesiacov.

K bodom 99 až 101 (§ 61 ods. 4 a § 64 ods. 1)

Z dôvodu zamedzenia kolúzie medzi hospodárskymi subjektmi kvalifikovanými v dynamickom nákupnom systéme sa navrhuje neverejné otváranie ponúk a nezverejňovanie zápisníc z otvárania ponúk v prípade zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Z uvedeného dôvodu sa taktiež navrhuje v prípade zákaziek zadávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému obmedziť zverejňovanie predložených ponúk, zápisnicu z otvárania ponúk a zápisnicu z vyhodnotenia ponúk v profile.

Navrhovaná úprava za účelom zníženia administratívnej záťaže upravuje povinnosť zverejňovať v profile len ponuku úspešného uchádzača a doklady, ktoré predložil za účelom preukázania splnenia podmienok účasti a neexistencie dôvodov na vylúčenie.

Navrhuje sa tiež rozšíriť výnimku z publikačných povinností v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) a c) aj o odkazy na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy.

K bodu 102 (§ 66 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 54 ods. 6.

K bodu 103 (§ 82 ods. 2)

Navrhovaná úprava explicitne vymedzuje rozsah podmienok účasti, ktorých splnenie je potrebné vyhodnotiť v postupe zadávania zákazky priamym rokovacím konaním. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje potrebu flexibilne reagovať na potreby okamžite realizovať nákup v prípade špecifických situácií ako napr. pandémia covid-19, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nebude musieť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti.

K bodu 104 (§ 98 ods. 2)

Navrhovaná úprava deroguje odkaz na ustanovenie § 82 ods. 2 a to v dôsledku jeho legislatívnej úpravy. Navrhovaná úprava je teda reflexiou na ustanovenie § 38 ods. 2, na základe

62

ktorej stanovenie podmienok účasti vrátane podmienok osobného postavenia je pre obstarávateľa dobrovoľné.

K bodu 105 (§ 107a)

Navrhovaná úprava zohľadňujúc čl. 74 76 smernice 2014/24/EÚ vymedzuje osobitný, zjednodušený režim zadávania zákaziek na sociálne a iné služby s výnimkou pátracích a bezpečnostných služieb, ktoré uvedené v prílohe č. 1 zákona. Uvedené je v súlade so zámerom odstraňovania národného goldplatingu, nakoľko na základe súčasnej právnej úpravy sa pri zadávaní zákaziek na sociálne a iné osobitné služby uplatňuje rovnaký postup, ako pri iných zákazkách (rozdielna je len výška finančných limitov).

K bodu 106 (§ 108)

V nadväznosti na zriadenie elektronickej platformy pre verejné obstarávanie, ktorá bude povinným nástrojom pre elektronické verejné obstarávanie podlimitných zákaziek, sa navrhuje v § 108 vyjadriť základné pravidlo, že pri podlimitných zákazkách sa postupuje elektronicky podľa pravidiel § 112 116, pričom je na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či pri bežne dostupných tovaroch a službách využije zjednodušený postup, známy dnes z elektronického trhoviska, resp. využije nový zjednodušený postup pre služby podľa prílohy č. 1 k zákonu.

K bodom 107 až 110 (§ 109 až 111)

V súčasnej úprave použitia elektronického trhoviska sa navrhuje vykonať legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na zriadenie elektronickej platformy a úpravu § 108.

Na účely systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách zadaných podľa § 109 a 110.

Navrhuje sa tiež legislatívno-technická úprava v § 111 ods. 4, súvisiaca s úpravou § 13.

K bodu 111 (§ 111a)

Zrkadlovo k navrhovanej úprave § 99a sa navrhuje, v celom rozsahu služieb podľa prílohy č. 1 k zákonu, upraviť možnosť využiť zjednodušený režim ich obstarávania v rámci podlimitnej zákazky.

K bodom 112 až 119 (§ 112)

V § 112 ods. 1 sa navrhuje vyjadriť novú povinnosť realizovať postup zadávania podlimitnej zákazky prostredníctvom elektronickej platformy.

Úpravy nadpisu nad paragrafom, ako aj úpravy v odsekoch 5, 6, 7 a 11 legislatívno-technické, reagujúce na zmeny v § 32 ods. 1, § 40, 54 ods. 6 a § 108 ods. 1, zmeny v možnosti vyžadovať variantné riešenia, ako aj zmeny korigujúce vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

Zmena v odseku 13 za cieľ mierne skrátiť lehotu na predkladanie ponúk a zároveň skorigovať „umelé“ skrátenie tejto lehoty v prípadoch, kedy do nej spadajú aj iné ako pracovné dni. Počítanie v pracovných dňoch zároveň zodpovedá aj lehote pre úrad na zverejnenie výzvy vo vestníku.

K bodom 120 až 127 (§ 113)

Navrhované úpravy v odseku 1, odseku 2 písm. g), h) a i), odseku 4 a 5 legislatívno-technickými zmenami súvisiacimi so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie a úpravou spôsobu otvárania elektronických ponúk. Zverejňovacím miestom zostáva vestník, čo vyplýva z § 116 ods. 1.

Úprava v odseku 2 písm. c) explicitne vymedzuje, že podmienky účasti a doklady, ktorými ich možno preukázať povinnou náležitosťou výzvy na predkladanie ponúk, len ak neboli

63

podmienky účasti spolu s dokladmi uvedené v súťažných podkladoch zverejnených podľa § 113 ods. 5.

V odseku 7 sa navrhuje výslovne ustanoviť, že oznámenie vysvetlenia je možné realizovať aj jedným úkonom vo vzťahu ku všetkým dopytom, pričom povinnosť bezodkladného vybavovania žiadostí o vysvetlenie týmto ostáva zachovaná (prvá veta ustanovenia sa totiž nemení).

K bodom 128 až 131 (§ 114)

Obsah legislatívno- technických úprav v § 114 súvisí so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie, ako aj s úpravou fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 sods. 8 a s úpravou v § 56.

V odseku 5 sa navrhuje na účely jasnejšieho vyprecizovania aplikácie § 40 v rámci úpravy podlimitných zákaziek. Súčasná právna úprava vymedzuje povinnosť posudzovať dôvody na vylúčenie upravené v § 40 ods. 6 len odkazom na toto ustanovenie. Navrhovaná právna úprava za účelom jasnejšieho vymedzenia explicitne upravuje aj textáciu, že verejný obstarávateľ je povinný posudzovať dôvody na vylúčenie podľa § 40.

V súvislosti s dôvodom na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) sa upravuje pri podlimitných zákazkách diskrečná právomoc verejného obstarávateľa pre použitie tohto dôvodu na vylúčenie.

K bodom 132 a 133 (§ 114a)

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona, resp. reagujúca na zmenu v § 112.

K bodom 134 až 137 (§ 115)

Navrhovaná úprava odsekov 2 a 3 explicitne vymedzuje rozsah podmienok účasti, ktorých splnenie je potrebné vyhodnotiť pri podlimitnom postupe zadávania zákazky priamym rokovacím konaním. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje potrebu flexibilne reagovať na potrebu okamžitej realizácie nákupu v prípade špecifických situácií ako napr. pandémia COVID-19, kedy verejný obstarávateľ nebude musieť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti.

Navrhovaná úprava vymedzuje osobitný dôvod použitia priameho rokovacieho konania v prípade, ak v priebehu zmluvného plnenia na základe zmluvy, ktorá bola výsledkom súťažného postupu zadávania podlimitnej zákazky z dôvodov na strane zmluvného dodávateľa nemožno pokračovať v realizácii zmluvného plnenia. V takomto prípade bude môcť verejný obstarávateľ pristúpiť k uzavretiu zmluvy s uchádzačom, ktorý sa v predchádzajúcom postupe zadávania zákazky umiestnil na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk ako ďalší v poradí. Cieľom navrhovanej úpravy je riešiť pre verejných obstarávateľov komplikované situácie, spôsobené závažným porušením zmluvných povinností zo strany zmluvného dodávateľa. Nadväzne na to sa v novom odseku 4 navrhuje explicitne ustanoviť, čo byť pri použití priameho rokovacieho konania podľa odseku 3 podkladom pre určenie zmluvnej ceny. Navrhovaná úprava stanovuje na účely uzavretia zmluvy s ďalším uchádzačom v poradí ako referenčnú, cenu pôvodného dodávateľa, ktorá môže byť navýšená najviac o 20 %. Navrhovaná úprava v tejto súvislosti vzhľadom na možnosť navýšenia zmluvnej ceny zakazuje po uzavretí zmluvy s ďalším uchádzačom uplatňovanie zmeny zmluvy v rozsahu pravidiel de minimis.

Navrhovaná úprava vymedzuje v súvislosti s novým dôvodom na použitie priameho rokovacieho konania notifikačnú povinnosť voči úradu. Verejný obstarávateľ povinnosť najneskôr päť pracovných dní pred uzavretím zmluvy predložiť úradu a zverejniť na profile odôvodnenie použitia priameho rokovacieho konania a predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie podmienok použitia priameho rokovacieho konania.

Okrem uvedeného obsahom zmien aj legislatívno-technické úpravy súvisiace so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie

64

K bodom 138 až 140 (§ 116)

Obsah legislatívno- technických úprav v § 116 súvisí so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie a úpravou lehoty na zverejnenie oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

K bodom 141 až 145 (§ 117)

Úpravou odseku 1 sa navrhuje zaviesť povinný elektronický postup cez elektronickú platformu pre verejné obstarávanie aj v zákazkách s nízkou hodnotou v prípadoch, kedy sa verejný obstarávateľ rozhodne osloviť viacero hospodárskych subjektov. Inak povedané, tieto oslovenia, ktoré je dnes možné realizovať akoukoľvek formou komunikácie sa budú dať realizovať len prostredníctvom elektronickej platformy.

Navrhovanou úpravou odseku 3 sa zavádzajú osobitné pravidlá pre predkladanie ponúk v inom ako štátnom jazyku v rámci zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami.

Navrhovaná úprava odseku 4 vymedzuje dôvody pri splnení ktorých nie je verejný obstarávateľ povinný použiť elektronickú platformu a taktiež nie je povinný postupovať podľa novokoncipovaných „súťažných pravidiel“ pre zákazky s nízkou hodnotou podľa odsekov 6 9. V podstate ide o dôvody, ktoré pri nadlimitných a podlimitných verejných obstarávaniach zakladajú použitie priameho rokovacieho konania.

V nadväznosti na úpravu dôvodu vylúčenia podľa § 40 ods. 8 písm. d) sa pri zákazkách s nízkou hodnotou navrhuje v odseku 5 úprava, ktorá bude umožňovať verejnému obstarávateľovi odmietnuť uzavrieť zmluvu s uchádzačom, u ktorého na základe dôveryhodných informácií dôvodné podozrenie, že dotknutý uchádzač uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ tak môže uzavrieť zmluvu s nasledujúcim uchádzačom v poradí, a to pri zachovaní požiadaviek uvedených v § 117 zákona o verejnom obstarávaní.

V nových odsekoch 6 8 sa v rámci zadávania zákaziek s nízkou hodnotou vymedzuje od ustanoveného finančného limitu povinnosť zverejňovať výzvu na predkladanie ponúk a povinnosť viesť elektronickú komunikáciu v rámci zadávania zákazky vrátane predkladania ponúk prostredníctvom elektronickej platformy. Cieľom navrhovanej úpravy je vzhľadom na zvýšenie finančných limitov pre zákazky s nízkou hodnotu zabezpečiť pri zákazkách s vyšším finančným limitom elementárnu transparentnosť a informáciu pre hospodárske subjekty. Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje obsahové náležitosti informácie o zámere uzavrieť zmluvu a minimálne lehoty na predkladanie ponúk.

V súvislosti s minimálnou lehotou na predkladanie ponúk v zmysle navrhovaného § 117 ods. 8 je potrebné uviesť, že týmto nie je dotknutá generálna povinnosť podľa § 21 ods. 2, podľa ktorej sa pri určení lehoty na predkladanie ponúk prihliada na zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponuky. Stanovená lehota na predkladanie ponúk tak musí byť v každom prípade primeraná, a to bez ohľadu na to, že zákon pri dotknutom druhu postupu zadávania zákazky uvádza kratšiu minimálnu lehotu.

Na účely systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje v odseku 9 zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách s nízkymi hodnotami a súhrnnej správy o podlimitných koncesiách. Navrhovaná úprava koriguje periodicitu tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať.

K bodu 146 (§ 118 ods. 4 a 5)

Na účely systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách s nízkymi hodnotami a súhrnnej správy o podlimitných koncesiách. Navrhovaná úprava koriguje periodicitu tejto zverejňovacej povinnosti zo

65

súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať. Navrhovaným ustanovením sa zároveň v intenciách všeobecnej úpravy § 24 dĺžka lehoty uchovávania dokumentácie pri podlimitných koncesiách predlžuje na 10 rokov.

K bodu 147 (§ 119 ods. 1)

V rámci demonštratívneho výpočtu vecného zamerania súťaže návrhov sa dopĺňa aj oblasť informačno-komunikačných technológií.

K bodu 148 (§ 120 ods. 2)

Konkrétne finančné limity sa navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, čím sa eliminuje potreby vydávania podzákonných právnych predpisov pri zmene finančných limitov v budúcnosti.

K bodu 149 (§ 121 ods. 5)

V rámci úpravy pravidiel pre súťaž návrhov sa navrhuje v prípade ak na súťaž návrhov nadväzuje zadanie zákazky na poskytnutie služby priamym rokovacím konaní podľa § 81 písm. h) alebo § 98 ods. 1 písm. i) možnosť si stanoviť v rámci súťaže návrhov podmienky účasti podľa § § 32 34 a to z dôvodu, že z pohľadu legislatívnej systematiky je súťaž návrhov upravená v rámci samostatnej časti zákona, ktorá nie je systematicky „prelinkovaná“ s druhou časťou zákona. V prípade ak na súťaž návrhov nadväzuje zadanie zákazky priamym rokovacím konaním sa javí ako praktickejšie a vhodnejšie stanovovať a vyhodnocovať podmienky účasti v rámci súťaže návrhov Uvedené umožňuje predísť situácií, aby súťaž návrhov vyhral hospodársky subjekt, ktorý napríklad nie je oprávnený poskytovať služby, ktoré majú byť predmetom zákazky zadanej nasledujúcim priamym rokovacím konaním. V rámci navrhovaného ustanovenia sa osobitne pre súťaž návrhov upravuje možnosť účastníka súťaže návrhov nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti jednotným európskym dokumentom alebo čestným vyhlásením. Na rozdiel od zadávania zákaziek, kde jednotný európsky dokument predstavuje doklad, ktorým sa predbežne nahrádzajú doklady, navrhovaná úprava vymedzuje jednotný európsky dokument alebo čestné vyhlásenie na účely súťaže návrhov ako náhradu za doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti. V tejto súvislosti sa však upravuje pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa možnosť na účely zabezpečenia riadneho priebehu súťaže návrhov si vyžiadať doklady nahradené jednotným európskym dokumentom alebo čestným vyhlásením.

K bodu 150 (§ 139 ods. 3)

Dopĺňa sa upresnenie, že pri zadávaní iných ako nadlimitných a podlimitných zákazkách v oblasti obrany nie je verejný obstarávateľ povinný uplatňovať pravidlá stanovené v § 20

K bodu 151 (§ 140 ods. 2)

Navrhovaná úprava nového odseku 2 predstavuje explicitnú legislatívnu deklaráciu nezávislosti a nestrannosti úradu, ktorá vyplýva z povahy a pôsobnosti úradu, ktorý je primárne konštituovaný ako kontrolný orgán.

K bodu 152 (§ 140 ods. 4)

Úprava súvisiaca so zrušením rady.

66

K bodu 153 (§ 140 ods. 5)

Navrhovaná úprava nového odseku 5 vymedzuje legislatívny rámec pre verejnú politiku otvorenej komunikácie, ktorú si na návrh úradu vo svojom obsahu osvojilo aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024.

Verejnú politiku otvorenej komunikácie je možné vnímať aj ako komplementárne nadväzujúcu na medzinárodnú Iniciatívu pre otvorené vládnutie (Open Government Partnership), ku ktorej sa od roku 2011 pridalo 79 členských krajín vrátane Slovenska a 20 miestnych vlád, ktoré spoločne pracujú na záväzkoch, ktoré smerujú k posilňovaniu princípov otvoreného vládnutia a teda k tomu, aby ich vlády boli otvorenejšie, transparentnejšie a zodpovednejšie.

Táto verejná politika stanoviť základné premisy fungovania úradu pri podpore informovanosti a komunikácie vo vzťahu k zástupcom občianskej spoločnosti, investigatívnej novinárskej obce, tretiemu sektoru, samospráve, predstaviteľom a účastníkom pracovných a podnikateľských vzťahov a ďalším subjektom konajúcimi vo verejnom záujme. Cieľom byť základné definovanie verejnej politiky otvorenej komunikácie, ktorá zvyšuje dôveru spoločnosti v činnosť štátu (verejnej moci) a posilňuje prevenciu a verejnú kontrolu. Potreba inštitucionalizovania verejnej politiky otvorenej komunikácie legislatívnou cestou byť záväzkom a prvým príkladom dohľadového (kontrolného) orgánu nie len konať v súlade s verejným záujmom, ale aj o svojom konaní otvorene komunikovať a informovať (pri náležitom zachovaní nevyhnutných právnych inštitútov regulujúcich zákonnú povinnosť mlčanlivosti).

V súlade s čl. 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v zmysle ktorého s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti dodržiavajú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti, je možné konštatovať, že legislatívne ukotvenie takejto verejnej politiky je v súlade s cieľmi a hodnotami Európskej únie (EÚ), Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ale aj medzinárodných organizácii, ako je OECD, či OSN.

Verejná politika otvorenej komunikácie posilňuje tzv. mäkkú moc štátu (soft power), čo pre záujmy Slovenskej republiky a jej obyvateľstvo predstavuje vhodný inštrument na súčasť tzv. verejnej diplomacie Slovenskej republiky, ktorej inštitucionálna forma je istý čas v podmienkach Slovenskej republiky rezortne rozvíjaná.

Otvorená komunikácia kontrolného orgánu môže byť jedným z nástrojov, prostredníctvom ktorého je možné priamo zvyšovať informovanosť a transparentnosť a zároveň formovať domácu aj zahraničnú verejnú mienku o vnímaní štátu (verejnej moci) dôvera domácej verejnosti v orgány verejnej moci prináša štátu väčšiu kredibilitu aj v zahraničí. Otvorená komunikácia orgánov verejnej moci podporuje odbornú činnosť verejnej správy, piliere právneho štátu a buduje dôveru verejnosti v štát. Otvorená komunikácia sa teda stáva realizovaným záväzkom voči spoločnosti konať odborne, čestne, zákonne a v súlade s verejným záujmom.

Budovanie dôvery v orgány verejnej moci je možné a potrebné aj prostredníctvom jeho otvorenej komunikácie s verejnosťou. Pre demokratickú spoločnosť je dôležitá občianska spoločnosť, ktorá spolu s nezávislou novinárskou obcou či mimovládnymi organizáciami predstavujú jeden z pilierov verejnej kontroly, ktorá je pre fungovanie demokratickej spoločnosti nevyhnutná. Tento pilier verejnej kontroly je možné podporiť práve otvorenou komunikáciou kontrolných orgánov. Realizovanie verejnej politiky otvorenej komunikácie však nijakým spôsobom nemôže zasahovať do nezávislosti a nestrannosti tak kontrolných orgánov (vrátane Úradu pre verejné obstarávanie), ako aj participujúcich subjektov.

Demonštratívny výpočet niektorých konkretizovaných aktivít, ktoré majú byť súčasťou tejto verejnej politiky, zahŕňa (proaktívne) poskytovanie informácií na zvyšovanie transparentnosti a verejnej kontroly pri dodržaní ustanovení osobitných predpisov upravujúcich zákonnú povinnosť zachovávania mlčanlivosti, vykonávanie publikačných, formálnych a neformálnych školiacich či vzdelávacích aktivít, uplatňovanie zásad otvoreného vládnutia a transparentnosti v oblasti verejného obstarávania prostredníctvom aktívnej komunikácie s verejnosťou, podporu poskytovania informácií a údajov prostredníctvom elektronizácie, ktorá zahŕňať digitalizáciu, poskytovanie štruktúrovaných datasetov, open API, open data, big data. Súčasťou otvorenej komunikácie úradu majú byť aj modernejšie spôsoby komunikácie, ako sociálne siete a sociálne médiá. Ďalej byť

67

súčasťou tejto verejnej politiky aktívna participácia na činnostiach právnej vedy v oblasti verejného obstarávania, široká spolupráca so subjektami verejnej správy (štátna správa, samospráva, verejnoprávne organizácie a inštitúcie), akademickou obcou, analytickými jednotkami (vládnymi či mimovládnymi), zástupcami občianskej spoločnosti či novinárskej obce. Rovnako je možné využiť priestor na spoluprácu pri vytváraní a činnosti osobitných (špecializovaných) pracovných skupín zameraných na podporu a rozvoj verejného záujmu vo verejnom obstarávaní a verejnej politiky otvorenej komunikácie prostredníctvom „hard law“ či „soft law“ inštrumentov, analytických výstupov, informačných či komunikačných štandardov. Vo všeobecnosti výkon tejto verejnej politiky podporovať aktivity smerujúce k zvyšovaniu informovanosti, odbornosti a profesionalizácie vo verejnom obstarávaní, dobrej správe veci verejných a rozvoju občianskej spoločnosti, a vo vzťahu k zahraničiu prezentovať opodstatnenosť a kredibilitu verejnej politiky otvorenej komunikácie (nie len) v oblasti verejného obstarávania, ktorá môže slúžiť ako príklad, inšpirácia, či podnet pre ďalší rozvoj.

K bodom 154 až 156 (§ 141 a 142)

V záujme posilnenia princípu nezávislosti úradu sa ustanovuje nový spôsob výberu predsedu úradu.

V rámci procesu výberu kandidáta na predsedu úradu sa upravujú pravidlá verejného vypočutia kandidátov, keďže zapojenie verejného vypočutia sa osvedčilo ako prvok posilnenia transparentnosti a lepšieho informovania verejnosti o procese výberu. V záujme právnej istoty sa výslovne ustanovuje počet podpredsedov úradu.

Navrhovaná úprava v rámci nových statusových požiadaviek na výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedov úradu upravuje požiadavku aktívnej znalosti anglického, nemeckého alebo francúzskeho jazyka, čo je odôvodnené predovšetkým tým, že predseda úradu, príp. aj podpredsedovia úradu sa aktívne zúčastňujú na zahraničných pracovných cestách a rokovaniach s partnerskými úradmi a taktiež komunikujú s predstaviteľmi orgánov Európskej únie, vzhľadom k čomu je potrebná aktívna znalosť cudzieho jazyka. V súvislosti s požiadavkou na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa právna úprava síce nevymedzuje konkrétny typ vysokoškolského vzdelania, avšak vzhľadom na vecnú agendu úradu predstavuje v prípade predsedu úradu prirodzenú výhodu vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického zamerania.

Výkon dohľadu nad verejným obstarávaním sa môže týkať verejných obstarávaní realizovaných v režime utajenia (predovšetkým zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti). Bez príslušného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu oprávňujúceho na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou vymedzeného stupňa by predseda úradu nemohol prichádzať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami.

V súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti sa navrhuje na účely jej preukázania predloženie odpisu registra trestov, v ktorom evidované aj zahladené odsúdenia, v dôsledku čoho sa získava komplexnejší obraz o morálnom profile konkrétneho kandidáta na predsedu úradu.

Cieľom verejného vypočutia je transparentný a objektívny výber najvhodnejších kandidátov na predsedu úradu, z ktorých si bude môcť vláda vybrať kandidátov, ktorých navrhne Národnej rade Slovenskej republiky. Kandidátov bude na základe verejného vypočutia a iných predložených dokumentov a verejných informácií hodnotiť výberová komisia, ktorej zloženie sa navrhuje tak, aby jej členmi boli predstavitelia kontrolných inštitúcií, zástupca prezidenta, tretí sektor, odborníci v oblasti verejného obstarávania a právnej vedy a zástupcovia verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Transparentnosť procesu bude zabezpečená včasným zverejnením informácie o konaní verejného vypočutia, zverejnením podkladov kandidátov na predsedu úradu a živým prenosom verejného vypočutia, ako i zverejnením zápisnice a materiálu určeného na rokovanie na webovom sídle úradu vlády.

Prvým krokom pre výber vhodných kandidátov je zverejnenie výzvy na prihlásenie kandidátov, ktoré nesmie trvať menej ako 30 dní. V rámci výzvy sa podrobnejšie špecifikujú aj doklady, ktoré musia záujemcovia predložiť (preukázanie statusových podmienok pre výkon funkcie predsedu úradu, životopis, zdôvodnenie kandidatúry, projekt opisujúci víziu pôsobenia vo funkcii) ako i dátum, dokedy je možné sa prihlásiť. Verejné vypočutie sa uskutoční do 30 dní od skončenia

68

výzvy na prihlásenie kandidátov tak, aby mala výberová komisia dostatok času skontrolovať prihlášky a zabezpečiť priebeh vypočutia. Verejného vypočutia sa bude môcť zúčastniť každý záujemca, ktorý splnil zákonné požiadavky na predsedu úradu a predložil v lehote všetky potrebné dokumenty. Verejné vypočutie bude vysielané naživo na webovom sídle úradu vlády a pre prítomných poslancov, členov vlády, a v prípade súhlasu minimálne jednej tretiny členov výboru i zástupcov verejnosti bude poskytnutá možnosť klásť záujemcom otázky týkajúce sa pôsobnosti úradu a otázky, ktorých cieľom je overiť predpoklady pre výkon funkcie predsedu ako i riadiace schopnosti. Do 15 dní výberová komisia vyhodnotí všetkých zúčastnených záujemcov a predloží zápisnicu z vyhodnotenia vláde. Vláda na základe predloženej zápisnice výberovej komisie vyberie, ktorého kandidáta alebo kandidátov na predsedu úradu navrhne Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá následne volí predsedu úradu.

S cieľom posilnenia transparentnosti a nezávislosti vedenia úradu sa navrhuje priamo v zákone upraviť spôsob určenia výšky platu predsedu úradu a podpredsedu úradu.

Navrhovaná úprava reflektuje zavedenie novej statusovej požiadavky pre výkon funkcie predsedu úradu, ktorú predstavuje platné osvedčenie Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Nový dôvod na odvolanie predsedu úradu z funkcie sa vzťahuje na situácie, ak by predseda úradu počas výkonu funkcie prestal spĺňať túto statusovú požiadavku.

Navrhovaná úprava vymedzuje v prípade podpredsedov úradu rovnaké dôvody na ich odvolanie ako v prípade predsedu úradu.

K bodu 157 (§ 143 až 146)

Úprava súvisiaca so zrušením rady.

K bodom 158 a 159 [§ 147 písm. e) až j)]

Navrhuje sa stav verejného obstarávania v Slovenskej republiky odpočtovať nielen voči vláde, ale aj voči Národnej rade Slovenskej republiky, a to zavedením povinnosti pre predsedu úradu pravidelne predkladať správu o stave verejného obstarávania Národnej rade Slovenskej republiky.

V nadväznosti na novokoncipovaný zoznam elektronických prostriedkov sa do katalógu kompetencií úradu zavádza vedenie zoznamu elektronických prostriedkov.

V písmene j) sa navrhuje pre odstránenie nejasností explicitne vyjadriť kompetenciu ukladania sankcií za priestupky, napriek tomu, že aj v dnešnom znení je zahrnutá v rámci pojmu „správny delikt“.

K bodu 160 [§ 147 písm. k)]

Úprava nadväzujúca na zriadenie jednej elektronickej platformy pre verejné obstarávanie.

K bodu 161 [§ 147 písm. l)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 162 [§ 147 písm. n)]

Navrhovaná úprava vzhľadom na snahu zefektívniť v trestnoprávnej rovine postih nekalých praktík vo verejnom obstarávaní explicitne vymedzuje v kompetenčnom rámci úradu poskytovanie súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní pri postihu trestnej činnosti súvisiacej s verejným obstarávaním. Dlhodobé nízke čísla osôb obvinených z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe môžu byť do značnej miery spôsobené latentnou povahou páchania týchto trestných činov. Odborné konzultácie najmä orgánov činných v trestnom konaní s odborníkmi na verejné obstarávanie majú zásadným spôsobom prispieť k úspešnejšiemu odhaľovaniu trestných činov súvisiacich s verejným obstarávaním a následnému postihu týchto trestných činov.

K bodu 163 (§ 149 ods. 1)

69

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novým označením písmen v § 147.

K bodu 164 (§ 158a a 158b)

Navrhovanou úpravou sa zavádza zoznam elektronických prostriedkov. V rámci predmetného zoznamu budú povinne registrované elektronické prostriedky používané na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ bude podľa § 20 ods. 1 povinný používať výlučne elektronickú prostriedok zapísaný v tomto zozname. Zoznam elektronických prostriedkov bude viesť úrad a bude dostupný na webovej stránke úradu. Registračná povinnosť v tomto zozname sa bude vzťahovať na prevádzkovateľov elektronických prostriedkov. Úrad bude zapisovať elektronické prostriedky do tohto zoznamu na základe žiadosti jeho prevádzkovateľa v lehote do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej žiadosti o zápis.. Zákonná úprava v tejto súvislosti vymedzuje obligatórne obsahové náležitosti tejto žiadosti. Prevádzkovateľ elektronického prostriedku bude povinný v rámci tejto žiadosti predložiť čestné vyhlásenie, že ním prevádzkovaný elektronický prostriedok spĺňa požiadavky stanovené v § 20 a vo vyhláške vydanej úradom podľa § 186 ods. 6 a zároveň bude musieť predložiť vyplnený dotazník, ktorý sa bude týkať základných informácií o elektronickom prostriedku. Obsahové náležitosti tohto dotazníka budú upravené vo vykonávacom predpise, ktorý vydá úrad. V rámci navrhovanej úpravy sa taktiež zavádza povinnosť úradu rozhodnúť o vyčiarknutí elektronického prostriedku z tohto zoznamu, ak elektronický prostriedok nespĺňa požiadavky stanovené zákonom a vyhláškou vydanou úradom podľa § 186 ods. 6 zákona V takom prípade okrem vyčiarknutia, úrad uloží prevádzkovateľovi pokutu do 50 000 Eur. V súvislosti s úpravou prechodného obdobia na účely zápisu elektronických prostriedkov do tohto zoznamu sa v rámci prechodných ustanovení navrhuje prechodné obdobie v trvaní dvoch mesiacov.

K bodom 165 a 166 (§ 164 ods. 2 a 3)

V súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania sa navrhuje v prípade doručovania žiadosti o nápravu prostredníctvom elektronického prostriedku exaktne vymedziť možnosť „elektronického podpisovania“ žiadosti o nápravu.

V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje povinnosť používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní.

K bodu 167 (§ 165 ods. 4)

Navrhovaná úprava reflektuje na problémy aplikačnej praxe, pričom jej cieľom je jasnejšie a explicitnejšie vymedziť uplatňovanie princípu „res iudicata“ na vybavovanie žiadosti o nápravu. Navrhovaná úprava explicitne vymedzuje, že v prípade ak identický žiadateľ opakované podá žiadosť o nápravu v tej istej veci verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa ňou nebude zaoberať. Ak však žiadosť o nápravu podá iný žiadateľ v tej istej veci, ktorá bola predmetom žiadosti o nápravu iného žiadateľa je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný túto žiadosť o nápravu vybaviť.

K bodu 168 (§ 165 ods. 5)

Z dôvodu zmeny v § 170 ods. 7 a rozšírenia katalógu postupov, voči ktorým nie je možné podať námietku, sa síce zachováva možnosť podať žiadosť o nápravu, ale zároveň je potrebné upraviť ustanovenie o oprávnení podať námietku, aby nedochádzalo k výkladovej kolízii s § 170 ods. 7.

K bodu 169 (§ 166)

Z dôvodu zvýšenia efektivity a potreby prioritizácie v činnosti úradu (výkon dohľadu nad verejným obstarávaním najmä v dôležitých prípadoch) sa zavádza zákonná možnosť pre úrad vykonať preskúmavanie na účely zistenia, či je dôvod na začatie formálneho procesu výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. Zároveň za účelom preverenia informácií o určitom verejnom obstarávaní doručených úradu napr. v podnete od tretej osoby, bude úrad oprávnený vyžiadať si skutočnosti alebo informácie, požadovať veci, dokumenty alebo doklady nielen od samotného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa postupom podľa § 24 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ale aj od orgánov

70

verejnej moci, fyzických alebo právnických osôb. Za nesplnenie povinnosti podľa § 166 ods. 2 hrozí orgánu verejnej moci, fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokuta do 10 000 eur, ktorú ukladá úrad. Zároveň sa v predmetnom ustanovení § 166 upravuje postavenie znalca alebo odborníka pri vypracovaní znaleckého posudku alebo odborného stanoviska na účely preskúmavania alebo výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním.

K bodu 170 (§ 167 ods. 1)

Precizovanie predmetného ustanovenia v súlade s § 147 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, resp. § 31 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tzv. kompetenčný zákon). Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie a o.i. vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním, ktoré môže byť aprobované aj v iných právnych predpisoch, ako je zákon o verejnom obstarávaní (napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktoré sa ako právny akt Európskej únie s priamym účinkom do vnútroštátneho právneho poriadku netransponuje a zároveň podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky).

K bodu 171 (§ 167 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava v rámci ktorej sa upravuje namiesto pojmu „pokuta“ všeobecnejší pojem „sankcia“, nakoľko podľa úrad podľa § 182 ukladá okrem peňažných pokút aj ďalšie typy sankcií ako napr. zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

K bodu 172 (§ 167 ods. 3)

Navrhovaná úprava legislatívno-technicky precizuje súčasnú úpravu povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo väzbe na novo upravený inštitút nazerania do spisu. Navrhovaná úprava zároveň rozširuje okruh subjektov, ktorým je možné poskytnúť informácie na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

K bodu 173 (§ 167 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava spolupráce medzi Úradom pre verejné obstarávanie a Generálnou prokuratúrou SR v zmysle podpísaného memoranda o spolupráci. Konkrétna forma spolupráce bude dohodnutá ad hoc v jednotlivých prípadoch.

K bodu 174 (§ 167 ods. 7 až 9)

Navrhované ustanovenie sa týka súčinnosti Úradu pre verejné obstarávanie a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Zároveň sa predmetným ustanovením vyslovene upravuje, že rozhodnutia a úkony verejného obstarávateľa/obstarávateľa a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa týkajú dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní nezakladajú pre Protimonopolný úrad prekážku res iudicata. V rámci navrhovanej úpravy sa zavádza možnosť preskúmavania alebo výkonu dohľadu na mieste, t. j. v priestoroch verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8.

Navrhovaná úprava taktiež odstraňuje niektoré aplikačné problémy súvisiace s oprávnením konať v mene kontrolovaného alebo hospodárskeho subjektu v konaniach pred úradom na základe plnomocenstva, poverenia, či osobitných zákonných inštrumentov oprávňujúcich na konanie v mene iného (štatutárny orgán, prokúra, osobitné zmluvné typu podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka). Voľnou inšpiráciou úpravy bola úprava zastupovania podľa Daňového poriadku.

K bodom 175 a 176 (§ 169 ods. 2 a 3)

Na základe požiadavky rezortov sa navrhuje upraviť kontrolu pred uzavretím zmluvy pre nadlimitné zákazky, čo aj z časti financované z prostriedkov tak, aby bola zachovaná v rozsahu aktuálneho § 169 ods. 1 (z vlastného podnetu Úradu pre verejné obstarávanie, na základ podnetu

71

kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, na základe podnetu Úradu vlády Slovenskej republiky alebo riadiaceho orgánu, na základe námietok). Podstatou zmeny je, aby táto kontrola bola jednostupňová, len na jednom orgáne s tým, že možnosť riadiaceho orgánu obrátiť sa s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie bude stále zachovaná

Dôvodom je, že dnešná úprava značne predlžuje proces verejného obstarávania a vytvára prekážku skoršieho uzavretia zmluvy. Prijímateľ príspevku z EŠIF, alebo riadiaci orgán zodpovedný za vykonávanie operačného programu by sa na základe navrhovanej úpravy iba dobrovoľne rozhodol, či podá podnet na výkon kontroly na Úrad pre verejné obstarávanie vo fáze pred podpisom dodávateľskej zmluvy. Pozornosť Úradu pre verejné obstarávanie by tak bola sústredená na tie nadlimitné zákazky, ktoré vníma ako rizikové prijímateľ a riadiaci orgán, a nie plošne na všetky nadlimitné zákazky, resp. všetky nadlimitné zákazky od určitého finančného limitu. Zmena má potenciál výrazne skrátiť neprimerane dlhé lehoty, ktoré spojené so zákazkami, financovanými z fondov EÚ.

Zmena v odseku 3 je vyvolanou legislatívno-technickou zmenou.

K bodu 177 (§169 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje rozsah v akom by mali byť zákazky s nízkou hodnotou predmetom kontroly zo strany úradu. Navrhovaná úprava v tejto súvislosti stanovuje, že úrad by mal vykonávať výlučne kontrolu zákaziek s nízkou hodnotou na základe podnetu vymedzených orgánov a na základe prioritizačného princípu, premietnutého do plánu kontrolnej činnosti na príslušný kalendárny polrok. Cieľom navrhovanej úpravy je v prvom rade pri zákazkách s nízkou hodnotu vzhľadom na ich menší finančný rozsah a význam pre trh presunúť ťažisko ich kontroly na orgány vnútornej kontroly, s tým, že úrad by vykonával kontrolu na základe prioritizačného prístupu, v rámci ktorého by kontroloval prioritne verejné obstarávania na základe podnetu vymedzených orgánov a verejné obstarávania zaradené do plánu kontrolnej činnosti, vykazujúce vyššiu mieru rizika porušenia pravidiel verejného obstarávania napr. v prípade existujúcich plošných schém, alebo systémových porušení.

K bodu 178 (§ 169 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy subjektívna a objektívna lehota na začatie konania, ktorej začiatok plynutia je naviazaný na porušenie zákona. Výnimku predstavujú verejné obstarávanie financované z prostriedkov Európskej únie, nakoľko pravidlá čerpania týchto prostriedkov môžu vyžadovať výkon kontroly verejného obstarávania z väčším časovým odstupom od ukončenia verejného obstarávania.

K bodu 179 (§ 170 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa explicitne vymedzuje, že ak je účastníkom procesu verejného obstarávania skupina dodávateľov je aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok člen skupiny dodávateľov len za predpokladu, že podáva námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, pričom táto skutočnosť musí byť zrejmá z podaných námietok. V kontexte uvedeného, ak člen skupiny dodávateľov podá námietky, pričom z ich obsahu nebude zrejmé, že tieto sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, budú takto podané námietky zaťažené nedostatkom aktívnej legitimácie, v dôsledku čoho nebudú splnené procesné podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia o námietkach.

K bodu 180 (§ 170 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 165 ods. 4.

K bodu 181 (§ 170 ods. 5)

Úprava v písmene f) je legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 175 ods. 2.

72

V písmene g) sa v súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania navrhuje v prípade doručovania námietok prostredníctvom elektronického prostriedku exaktne vymedziť, že vyjadrenie súhlasu s obsahom a vykonaním tohto právneho úkonu sa okrem vlastnoručného podpisu môže vykonať aj elektronickým spôsobom, a to buď autorizáciou alebo na to určeným elektronickým prostriedkom, ktorý je súčasťou funkcionality elektronického prostriedku, ktorým sa verejné obstarávanie realizuje.

Navrhovaná úprava v kontexte štatistických ukazovateľov obmedzuje podávanie námietok v segmente, ktorý nie je z pohľadu celkového počtu námietok dominantný. V roku 2019 bolo podaných celkovo 10 námietok (z celkového počtu 269 námietok), ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby a 38 námietok, ktoré sa týkali podlimitných stavebných prác s PHZ do 1 000 000 eur. V roku 2020 bolo podaných celkovo 20 námietok (z celkového počtu 342 námietok), ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby.

K bodu 182 (§ 170 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 170 ods. 1 písm. d).

K bodu 183 (§ 170 ods. 7)

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje okruh postupov vo verejnom obstarávaní v rámci ktorých nemožno podať námietky. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa rozširuje diapazón postupov vyňatých z pôsobnosti konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.

K bodu 184 (§ 170 ods. 8)

Konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy resp. zmlúv vo verejnom obstarávaní. Z rôznych dôvodov im napr. vyhovuje doterajšia zmluva, ktorá však nemusí byť výhodná pre verejného obstarávateľa. Cez zneužívanie podávania námietok si tiež niektorí podnikatelia vytvárajú nadradenú pozíciu alebo nátlak vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi. Aby nedošlo k ohrozeniu realizácie určitého projektu, tak v praxi potom verejní obstarávatelia ochotní robiť rôzne ústupky týmto podnikateľom, s tým aby nepodávali alebo stiahli svoje námietky. Ďalšou stratégiou zneužívajúcou námietky je napr. ich podanie uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, a to s tým, aby sa bez ohľadu na záujmy verejného obstarávateľa (a aj úspešného uchádzača) dohodol s týmto úspešným uchádzačom napr. na subdodávateľskom kontrakte, pričom v takom prípade budú tieto námietky týmto uchádzačom späťvzaté.

Zneužívanie námietok a umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania je zvlášť aktuálne pri projektoch financovaných z fondov EÚ, pri ktorých existujú striktné lehoty na ich čerpanie. Zároveň však predstavuje hrozbu pre hospodársky a sociálny rozvoj štátu napr. v súvislosti s odkladanými strategickými projektami.

Zneužitie konania o námietkach na rôzne formy obštrukcie, šikany, či „námietkového filibusteringu“, pri ktorom nie je dôležitý obsah námietok, ale skôr zahltenie verejného obstarávateľa činnosťou, tak aby došlo k umelému oddialeniu zadania zákazky alebo k zrušeniu samotného verejného obstarávania, tak pre verejného obstarávateľa znamenajú neprimeranú a neproporčnú záťaž. Tieto skutočnosti niekedy z verejného obstarávania vytvárajú neriaditeľný systém, pričom zákon o verejnom obstarávaní na druhej strane požaduje od verejných obstarávateľov, aby pri svojom rozhodovaní zohľadňovali rôzne náročné sekundárne politiky (sociálne, environmentálne, najlepšiu hodnotu za peniaze, atď.). Verejní obstarávatelia sa tak aj kvôli zneužívaniu inštitútu námietok zo strany podnikateľov snažia rôznymi spôsobmi vyhnúť verejnému obstarávaniu. Výsledkom zneužívania inštitútu námietok je tak netransparentnosť a chýbajúca hospodárska súťaž vo verejnom obstarávaní.

Zásada zákazu zneužitia práva je všeobecne platnou zásadou práva EÚ, ktorú je možné napr. podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-251/16 priamo uplatniť v rozhodovaní vnútroštátneho orgánu.

Zásada zákazu zneužitia práva svoje vyjadrenie aj vo všeobecných procesných kódexoch Slovenskej republiky, napr. podľa čl. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, cit.: „Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone

73

odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní“.

Rovnako tak v § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, cit.: „Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní“.

Zneužité môže byť akékoľvek subjektívne právo, či súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej povahy. rímske právo zakotvovalo zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest“, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania.

Za zneužitie práva (abusus iuris) právna teória považuje konanie zdanlivo síce dovolené, ktorým sa však sleduje dosiahnutie nedovoleného výsledku, teda ide konanie v skutočnosti protiprávne, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou. Za zneužitie práva na podanie námietok je tak možné charakterizovať konanie, ktorého účelom nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale výlučne snaha výkonom tohto práva znevýhodniť verejného obstarávateľa a spôsobiť mu ujmu.

Zneužitie práva na podanie námietok (t. j. zjavne nedôvodné námietky) je v rozpore s cieľom revíznej smernice 89/665/EHS v znení neskorších predpisov, ktorým je rýchle a účinné preskúmanie rozhodnutí verejných obstarávateľov, a preto mu je možné odoprieť ochranu. Navrhovateľ námietok v takom prípade nemá skutočný záujem o účasť vo verejnom obstarávaní, ale jeho záujmom je napr. predĺženie procesu verejného obstarávania alebo iné poškodenie verejného obstarávateľa.

Uplatnenie zákazu zneužitia práva na podávanie námietok predstavuje materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného oprávnenia na podanie námietok, ktoré v konečnom dôsledku môže poškodzovať práva alebo oprávnené záujmy iných t. j. verejného obstarávateľa (kontrolovaného), ktorý prostredníctvom verejného obstarávania plní určité celospoločenské úlohy dotýkajúce sa ďalších subjektov. Zneužitie práva na podanie námietok (podanie zjavne nedôvodných námietok) by sa samozrejme malo preukázať a odôvodniť, tak aby naopak nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) voči navrhovateľovi, ktorý oprávnene žiada o preskúmanie určitého rozhodnutia verejného obstarávateľa. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje aj toho, kto je takýmto zneužitím práva poškodený t. j. verejného obstarávateľa (kontrolovaného).

Upravenie nového dôvodu pre zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok v prípade, že budú podané zjavne nedôvodné námietky, tak predstavuje prevenčný nástroj voči zneužívaniu práva na podávanie námietok.

Predkladateľ v úprave zjavne nedôvodných námietok zvolil de facto totožnú úpravu, akú obsahuje čl. 5 Civilného sporového poriadku, a to z dôvodu, že účel, ktorý sa reguláciou šikanóznych námietok sleduje, je obdobný ako ten, ktorý týmto inštitútom sleduje civilný procesný kódex. Z tohto dôvodu predkladateľ nakoniec nešiel cestou vymenúvania možných skutkových okolností, kedy by o zjavne nedôvodnú námietku išlo, ale išiel cestou všeobecnej definície, ktorá silnú oporu v judikatúre a doktríne súdov, čím o.i. chcel zabezpečiť aj to, aby aplikácia predmetného ustanovenia bola aj pre účastníkov konania predvídateľná.

Napríklad jednou z konkrétnych praktických oblastí šikanózneho výkonu práva, ktorú mal predkladateľ pod zjavne nedôvodnými námietkami na mysli pri koncipovaní ustanovenia, boli námietky, ktoré podala osoba, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky tzv. schránková firma. V kontexte tohto problému teda cieľom nie je postihnúť podávanie námietok novovzniknutými obchodnými spoločnosťami, ktoré boli legitímne založené na účel konkrétneho verejného obstarávania (ad hoc obchodná spoločnosť), a ktorých spoločníkmi sú napr. stabilné obchodné spoločnosti podnikajúce v danom predmete zákazky. Účelom by malo byť zabrániť podaniu špekulatívnej námietky od osoby, ktorá samotná a ani žiaden z jej priamych alebo nepriamych spoločníkov (ak ide o obchodnú spoločnosť) reálne nevykonáva relevantnú podnikateľskú činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky.

74

K bodu 185 (§ 170 ods. 9)

V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje povinnosť používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní.

K bodu 186 (§ 170 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 187 (§ 171 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa vykonať autoremedúru pri podaní námietok aj v prípade, kedy podaniu námietky predchádzalo podanie žiadosti o nápravu.

K bodom 188 a 189 (§ 171 ods. 4 a 5)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

K bodom 190 a 191 (§ 172 ods. 1 a 5)

Navrhovanou úpravou dochádza k revízií pravidiel v rámci inštitútu kaucie. Za účelom zrýchlenia a zefektívnenia rozhodovania úradu o procesných podmienkach konania sa navrhuje, aby kaucia bola pripísaná na účet úradu najneskôr do dvoch pracovných dní po doručení námietok. Zároveň navrhovaná právna úprava precizuje povinnosť skladať kauciu za každé smerovanie námietok, ak v rámci jedného podania navrhovateľ namieta z pohľadu smerovania námietok viacero skutočností podľa § 170 ods. 3 písm. a) g). Teda navrhovaná úprava neodvodzuje počet kaucií od počtu namietaných skutočností v rámci jedného smerovania námietok podľa § 170 ods. 3 písm. a) až g) ale od počtu smerovaní namietaných skutočností podľa § 170 ods. 3 písm. a) g). V kontexte úpravy inštitútu zjavne nedôvodných námietok sa navrhuje prepadnutie kaucie v plnej výške v prípade, ak úrad zastaví konanie z dôvodu podania zjavne nedôvodných námietok. Za účelom eliminovania špekulácií sa taktiež navrhuje zvýšenie podielu prepadnutej kaucie v prípade späťvzatia námietok zo súčasných 35% na 50%.

K bodu 192 (§ 173 ods. 1)

Zámerom legislatívnej úpravy je bližšie špecifikovať koncentračnú zásadu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, keď sa explicitne stanovuje, že na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po doručení kompletnej dokumentácie a zároveň doručené po siedmich dňoch odo dňa doručenia námietok úrad neprihliada.

K bodu 193 (§ 173 ods. 2)

Navrhovaná úprava reaguje na potreby aplikačnej praxe a umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi na účely konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného predložiť úradu fotokópiu dokumentácie, ak kontrolovaný zároveň potvrdí, že fotokópia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie.

Navrhované ustanovenie explicitne stanovuje postup úradu v prípadoch, keď do dispozičnej sféry úradu bola doručená dokumentácia ku konkrétnemu verejnému obstarávaniu (napr. z dôvodu omylu alebo nesprávneho administratívneho postupu), ale úrad konanie k tomuto verejnému obstarávaniu nezačal alebo nevedie.

K bodu 194 (§ 173 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

75

K bodu 195 (§ 173 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa precizujú pravidlá pri prerušení konania z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie v originály.

K bodu 196 (§ 173 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

K bodu 197 (§ 173 ods. 11)

Navrhovaná úprava súvisí s úpravou niektorých osobitných pravidiel konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok stanovených v rámci postupu zadávania podlimitných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ktorých predpokladaná hodnota je vyššia ako 1 000 000 eur, resp. konania o preskúmaní úkonov kontrolovaného na podnet úradu, kontrolovaného, úradu vlády a riadiaceho orgánu v podlimitných zákazkách, podlimitných koncesiách a zákazkách s nízkou hodnotou. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto postupe zadávania zákazky námietky nebudú mať odkladný účinok na uzavretie zmluvy a úrad v konaní nebude vydávať rozhodnutie s revíznym výrokom je bezpredmetné, aby úrad v tomto konaní vydával predbežné opatrenie.

K bodu 198 (§ 173 ods. 13)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

K bodu 199 (§173 ods. 14)

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona. Na účely ukladania pokuty zníženej o 50% v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného sa vymedzuje úprava objektívnej lehoty, ktorej uplynutie prekluzívny charakter. Zároveň navrhovaná úprava precizuje obsah priznania kontrolovaného na účely uloženia zníženej pokuty.

K bodu 200 (§ 173 ods. 16 až 18)

Navrhovaná úprava aprobuje v konaniach o preskúmanie úkonov kontrolovaného inštitút nazerania do spisov. Úprava exaktne vymedzujú subjekty, ktoré budú oprávnené nazerať do spisov a zároveň vymedzuje, ktoré dokumenty nemožno v rámci nazerania do spisu sprístupniť. V rámci navrhovanej úpravy sa na účely doručovania zavádza exaktné pravidlo, že v prípade ak účastník konania zástupcu na celé konanie, písomnosti adresované účastníkovi konania sa doručujú iba zástupcovi.

K bodu 201 [§ 174 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasne platného a účinného zákona.

K bodom 202 až 204 [§ 174 ods. 1 písm. h), n) a o)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

K bodom 205 [§ 174 ods. 1 písm. q)]

Navrhuje sa, aby procesným dôsledkom podania zjavne nedôvodných námietok bolo zastavenie konania o námietkach. V spojení s následkom prepadnutie kaucie v plnom rozsahu v prospech štátneho rozpočtu by mohlo ísť o vhodný spôsob eliminácie neodôvodnených námietok.

K bodu 206 (§ 174 ods. 3)

76

V kontexte úpravy inštitútu zjavne nedôvodných námietok sa explicitne ustanovuje vznik zodpovednosti za škodu, spôsobenú inému podaním špekulatívnych námietok.

K bodu 207 (§ 175 ods. 1 a 2)

Navrhovanou úpravou odseku 1 sa v rámci úpravy v písmene c) pri postupe zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia 1 000 000 eur, resp. konania o preskúmaní úkonov kontrolovaného na podnet úradu, kontrolovaného, úradu vlády a riadiaceho orgánu v podlimitných zákazkách, podlimitných koncesiách a zákazkách s nízkou hodnotou, vymedzuje osobitný režim, kedy úrad v konaní o preskúmanie úkonov pred uzavretím zmluvy nebude vydávať rozhodnutie s klasickým revíznym výrokom upraveným v písmene a) a b) ale bude vydávať rozhodnutie s deklaratórnym výrokom, v ktorom uvedie identifikované porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Teda v tomto osobitnom prípade výkonu dohľadu pred uzavretím zmluvy sa z pohľadu typu rozhodnutia bude vydávať rozhodnutie, ktoré úrad vydáva pri výkone dohľadu po uzavretí zmluvy. V prípade konania na základe námietok úrad v rozhodnutí uvedie porušenia v rozsahu namietaných skutočností.

Navrhovaná úprava odseku 2 reaguje na zavedenie odklonu pravidiel revíznych postupov pri podlimitnej zákazke na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia 1 000 000 eur, kedy námietky nebudú mať ex lege odkladný účinok na uzavretie zmluvy a úrad bude vydávať rozhodnutia s deklaratórnym výrokom. V prípade podania námietok bude preto na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek podaným námietkam pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie o námietkach. Navrhované ustanovenie preto dáva verejnému obstarávateľovi, ktorý počká na rozhodnutie o námietkach možnosť odstránenia protiprávneho stavu na základe rozhodnutia o námietkach, ktoré bude mať deklaratórny výrok. Zároveň sa vypúšťa dnešná úprava § 175 ods. 2, podľa ktorej mohol úrad nariadiť odstránenie protiprávneho stavu aj v situáciách, kedy porušenie zákona nemohlo ovplyvniť súťaž. Táto možnosť nielen mohla predlžovať trvanie verejného obstarávania, ale išla proti zmyslu súťaže samotnej, keď umožňovala „uložiť zopakovanie úkonu“, ktorý, hoc s vadou, nemohol výsledok súťaže ovplyvniť.

K bodu 208 (§ 175 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

K bodu 209 (§ 175 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 210 (§ 175 ods. 11)

Navrhovanou úpravou sa zužuje okruh subjektov, ktorým úrad doručuje rozhodnutie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy podľa § 175 ods. 1 vypúšťa sa povinnosť doručovania všetkým úradu známym záujemcom (povinnosť doručovania všetkým úradu známym uchádzačom a účastníkom zostáva nedotknutá). Možnosť oboznámenia sa s rozhodnutím vo vzťahu k záujemcom sa zabezpečuje prostredníctvom zverejnenia rozhodnutia bez zbytočného odkladu po nadobudnutí právoplatnosti na webovom sídle úradu a v profile verejného obstarávateľa a obstarávateľa.

Zámerom uvedenej zmeny je zefektívniť a zracionalizovať doručovanie rozhodnutí podľa § 175 ods. 1, keď úrad v praxi opakovane zaznamenáva problémy s doručovaním vo vzťahu k subjektom v postavení záujemcu sídliacim v krajinách mimo EÚ.

K bodu 211 (§ 175 ods. 12)

Z dôvodu zrušenia druhej inštancie konania sa navrhuje doplniť ustanovenie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia súdom.

77

K bodu 212 (§ 176 ods. 2)

Navrhuje sa povinná náhrada trov konania pre navrhovateľa a to v prípade ak navrhovateľ vzal späť podané námietky alebo podal zjavne nedôvodné námietky a úradu vznikli v tomto konaní trovy v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku.

K bodu 213 (§ 177)

V nadväznosti na zrušenie rady úradu a s tým súvisiacich procesných ustanovení sa navrhuje, vzhľadom na procesné odchýlky, upraviť inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania priamo v zákone o verejnom obstarávaní a nepoužiť úpravu Správneho poriadku. Z hľadiska úpravy ide o štandard správneho konania, odchýlky v tom, že rozhodnutie nie je možné zrušiť a vrátiť na nové konanie, ale len zmeniť (teda meritórne rozhodnúť inak) a voči rozhodnutiu v preskúmaní nie je opravný prostriedok, len preskúmanie súdom.

Ustanovenie § 177 umožňuje začať konanie len na podnet predsedu úradu. Uvedené však nevylučuje možnosť podania podnetu predsedovi úradu zo strany či verejnosti, alebo napr. riadiaceho orgánu, certifikačného orgánu alebo orgánu auditu, pričom ak sa predseda úradu s podnetom stotožní, nič mu nebráni začať konanie v danej veci z vlastnej iniciatívy.

K bodu 214 (§ 178 až 179a)

Úprava súvisiaca so zrušením rady.

K bodu 215 (§ 180)

Navrhovaná úprava stanovuje materiálny korektív pri uplatňovaní návrhu na určenie neplatnosti zmluvy zo strany úradu. Cieľom navrhovanej úpravy je uplatňovanie tejto dohľadovej kompetencie úradu takým spôsobom, aby zohľadňovala účelnosť využitia tohto dohľadového nástroja, a to predovšetkým v kontexte, či plnenie zmluvného vzťahu nie je zrealizované alebo ukončené, nakoľko v takom prípade podávanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy zbytočne zaťažuje súdny systém akademickými spormi.

V spojení s možnosťami, ktoré ponúka tzv. revízna smernica sa navrhuje, aby aj v prípade konania o neplatnosti, ktoré iniciuje návrhom úrad bolo možné použiť ustanovenia § 181 ods. 7 9 a 14, ako aj odsek 10 teda ponechať zmluvu v platnosti, resp. zrušiť ju len čiastočne alebo zrušiť ju s účinkami k neskoršiemu dátumu. Dôvodom zmeny je, že na účely posúdenia možnosti ponechania zmluvy v platnosti, resp. jej „modifikovaného zrušenia“ nie je podstatné, kto je žalobcom v konaní, či úrad, alebo oprávnená osoba podľa § 181.

K bodu 216 (§ 181 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

K bodom 217 a 218 (§ 181 ods. 7 a 10)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednak ustanoviť explicitne to, čo zo súčasného zákona vyplýva len implicitne, a teda, že súd v určitých prípadoch o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy a rámcovej dohody (na účely odôvodnenia tohto bodu ďalej len „zmluva“) nerozhodne, resp. môže rozhodnúť inak, nadväzne na to umožniť rozhodnúť dvomi „novými“ spôsobmi a posilniť výklad obsahu pojmu „všeobecný záujem“ ako autonómneho pojmu. Inšpiráciou tejto úpravy bola úprava navrhovaná pôvodne v návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, preto aj ďalej uvádzame odôvodnenie, ktoré predkladateľ vo svojom návrhu použil, keďže zodpovedá navrhovanej zmene § 181 ods. 7.

V odseku 7 písmeno a) prvom bode sa transponuje ustanovenie čl. 2d ods. 3 smernice 89/665 a 92/13 a čiastočne aj čl. 60 ods. 3 smernice 2009/81, ktoré dovoľujú v prípadoch prevažujúcich dôvodov všeobecného záujmu nezrušiť zmluvu, aj keby na to inak boli splnené podmienky. V týchto prípadoch neprichádza do úvahy nielen zrušenie zmluvy od počiatku, ale ani jej zrušenie s neskoršími

78

účinkami, ani v obmedzenom rozsahu. Predpokladom tohto upustenia od zrušenia je zistenie namietaného porušenia predpisov o verejnom obstarávaní a určenie tohto porušenia. Podstatou upustenia podľa navrhovaného ustanovenia je totiž práve to, že napriek porušeniu predpisov iné dôvody opodstatňujú, aby zmluva naďalej platila; žalobcovi tak voči žalovanému zostáva nárok na náhradu škody. V druhom bode tohto ustanovenia sa preberá dnešné znenie odseku 7.

V odseku 7 písmeno b) ide o čiastočné zrušenie zmluvy, ako ďalšej výnimky zo všeobecného pravidla o zrušení zmluvy od počiatku. Prvotným predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia však bude nemožnosť rozhodnúť podľa písmena c), ktorého aplikácia prednosť pred týmto ustanovením. Čiastočné zrušenie je teda subsidiárnou sankciou, pokiaľ nie je možné aplikovať § 181 ods. 7 písm. c), ale je tiež subsidiárny aj voči § 181 ods. 7 písm. a) prvý bod (úplné upustenie od zrušenia zmluvy z prevažujúcich dôvodov všeobecného záujmu). Navrhované ustanovenie sa týka prípadu, ak sa zmluva začala plniť. V tomto prípade môže vzniknúť viacero situácií: poskytnuté plnenia buď ešte vrátiteľné in natura (napr. dodaný tovar je zabalený a nenainštalovaný) alebo nie sú vrátiteľné vôbec (napr. tovar bol spracovaný alebo spotrebovaný), prípadne je ich možné vrátiť len v hodnote, ktorá nezodpovedá ich pôvodnej hodnote (napr. je dodaný tovar podstatne opotrebovaný). V týchto prípadoch bude možné zmluvu zrušiť len v nesplnených častiach a naopak, upustiť od jej zrušenia (teda ponechať ju v platnosti) v častiach, ktoré boli splnené. Aj v tomto prípade bude rozsudok súdu musieť obsahovať tak výrok o upustení od zrušenia zmluvy, ako aj výrok o jej čiastočnom zrušení. V záujme právnej istoty by malo byť vymedzenie zrušovanej časti zmluvy vo výroku rozsudku čo najpresnejšie.

V odseku 7 písmeno c) sa navrhuje upraviť možnosť súdu namiesto zrušenia zmluvy od počiatku rozhodnúť o jej zrušení od neskoršieho dátumu. V záujme prehľadnosti sa navrhuje, aby rozsudok v týchto prípadoch obsahoval jednak výslovný výrok o tom, že sa upúšťa od zrušenia od počiatku, jednak následný výrok o tom, že sa zmluva/koncesná zmluva zrušuje od určitého pevne uvedeného dátumu (dátumu právoplatnosti alebo neskôr). Keďže upustenie od zrušenia od počiatku je predpokladom tohto rozhodnutia, vyplýva z toho, že aj rozhodnutie podľa tohto ustanovenia možno urobiť len v tých prípadoch, kedy by bolo možné zrušiť zmluvu od počiatku. Navrhuje sa ustanoviť výpočet kritérií, ktorými sa súd spravovať pri svojej úvahe. Jednotlivé kritériá musí súd zohľadniť vždy, pokiaľ existujú; nemôže niektoré nechať nepovšimnuté a prihliadnuť len na niektoré z nich. Jeho rozhodnutie musí byť vždy výsledkom váženia všetkých týchto kritérií voči sebe. Záujem verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa môže byť podstatný napr. pri zmluvách o trvalom alebo opakovanom plnení (elektrina, teplo, iné podobné služby), ak by ich zrušenie od počiatku viedlo k odpojeniu a ohrozeniu plnenia jeho iných úloh. Rovnako verejný záujem v zmysle písmena c) sa bude týkať predovšetkým činností verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, resp. potreby tieto činnosti zabezpečiť ponechaním zmluvy v platnosti po určitý čas. Pokiaľ ide o kritérium podľa písmena c) druhého bodu, v spojení s § 180 ods. 2 bude v prípade, ak je žalobcom úrad, splnené vždy.

V odseku 10 sa navrhuje jednak formulačná úprava vo väzbe na nový odsek 7, ako aj výslovné ustanovenia, že v prípade, ak súd rozhodne podľa odseku 7, ide vždy o úspech žalobcu (teda oprávnenej osoby, ale, v kontexte § 180 ods. 2 aj úradu) v konaní. Uvedené vychádza zo základného predpokladu použitia odseku 7 - zistenie namietaného porušenia predpisov o verejnom obstarávaní, keďže podstatou upustenia od zrušenia zmluvy je práve to, že napriek porušeniu predpisov iné dôvody opodstatňujú, aby zmluva naďalej platila.

K bodu 219 [§ 182 ods. 1 písm. d)]

Navrhovanou úpravou sa mení skutková podstata správneho deliktu naviazaná na plnenie povinnosti podľa § 11, a to vo vzťahu k subdodávateľom tak, že relevantný bude len subdodávateľ v zmysle definície podľa tohto zákona (t. j. nie aj podľa zákona o RPVS). Zároveň musí ísť o subdodávateľa, ktorého uchádzač identifikoval pred uzavretím zmluvy.

K bodom 220 a 222 [§ 182 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. d)]

Navrhovanou úpravou sa diferencovane stanovuje deliktuálna kvalifikácia pre porušenie pravidiel zmeny zmluvy a to v nadväznosti na objektívnu možnosť kvantifikovať zmluvnú cenu ako základ pre výpočet pokuty. Ak pri porušení pravidiel zmeny zmluvy bude možné na základe pravidiel

79

vymedzených v odseku 5 určiť zmluvnú cenu uloží sa pokuta podľa odseku 1 a naopak, ak pri zmene zmluvy dôjde k revidovaniu takých zmluvných parametrov, pri ktorých nebude možná ich cenová kvantifikácia bude uložená pokuta podľa odseku 2.

K bodom 221, 223, 227 a 228 [§ 182 ods. 2 písm. b) a e) a § 182 ods. 3]

Úprava nových správnych deliktov. V nadväznosti na úpravu povinností súvisiacich s elektronickou komunikáciou a úpravou požiadaviek na elektronické prostriedky upravených v § 20 zákona sa navrhuje upraviť uloženie sankcie za ich porušenie. Taktiež sa v tejto súvislosti navrhuje úprava sankcií pre prevádzkovateľov elektronických prostriedkov. S cieľom postihovať špekulatívne formy konania pri uplatňovaní revíznych prostriedkov vo verejnom obstarávaní sa taktiež navrhuje uloženie sankcie v prípade, ak s podaním námietok alebo odvolania nebude zložená kaucia. V prípade nezloženia kaucie z preukázateľné objektívnych dôvodov bude možné zvažovať aplikáciu liberácie podľa navrhovaného § 182 ods. 8. Zároveň v súvislosti s úpravou novej skutkovej podstaty správneho deliktu za porušenie § 166 ods. 2 je potrebné uviesť, že navrhovaná sankčná úprava nie je cielená na súčinnosť štátnych orgánov, ktoré navzájom spolupracujú na základe zákonných kompetencií alebo uzatvorených dohôd spolupráci (memoránd).

K bodu 224 a 226 [§ 182 ods. 2 písm. p) a s)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 225 [§ 182 ods. 2 písm. r)]

Úprava správneho deliktu za porušenie povinnosti realizovať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborných garantov.

K bodu 229 (§ 182 ods. 4)

. Snahou navrhovanej úpravy je explicitnejšie potvrdiť, že absorpčná zásada pri správnom trestaní vo verejnom obstarávaní sa vždy posudzuje výlučne v konkrétnom verejnom obstarávaní a teda absorpčnú zásadu nie je možné aplikovať na porušenia, ktoré sa týkajú samostatných verejných obstarávaní, nakoľko v takom prípade, by ukladanie trestu neplnilo svoju preventívnu a represívnu funkciu. Navrhovaná úprava taktiež explicitne vymedzuje recidívu ako okolnosť, ktorú je vždy potrebné zohľadniť pri individualizácii sankcie.

K bodu 230 (§ 182 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa pre prípad, kedy nemožno stanoviť zmluvnú cenu na účely výpočtu výšky pokuty ani z predpokladanej hodnoty zákazky stanovuje pravidlo, že za zmluvnú cenu sa v takom prípade bude považovať finančná hodnota skutočne poskytnutého plnenia uhradená verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom ku dňu začatia konania o uložení pokuty.

K bodu 231 (§ 182 ods. 6 až 10)

Navrhovaná úprava reaguje na zavedenie odklonu od pravidiel revíznych postupov pri podlimitnej zákazke na uskutočnenie stavebných, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia 1 000 000 eur, kedy námietky nebudú mať ex lege odkladný účinok na uzavretie zmluvy a úrad bude vydávať rozhodnutia s deklaratórnym výrokom. V prípade podania námietok bude preto na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek podaným námietkam pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie o námietkach. V prípade, ak verejný obstarávateľ v priebehu konania o námietkach uzavrie zmluvu a úrad vydá rozhodnutie podľa § 175 ods. 1 písm. c), úrad uloží verejnému obstarávateľovi okrem pokuty za správny delikt aj povinnosť uhradiť hospodárskemu subjektu, ktorý podal námietky paušálnu náhradu výdavkov vo výške kaucie, ktorú zložil hospodársky subjekt spolu s podaním námietok.

Navrhuje sa tiež upraviť zvýšenie pokuty v prípadoch, kedy bude preto na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek prebiehajúcemu konaniu na podnet úradu, kontrolovaného, úradu

80

vlády alebo riadiaceho orgánu pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie úradu. Táto pokuta sa neuloží, ak kontrolovaný z vlastnej iniciatívy napraví, resp. odstráni protiprávny stav.

Navrhovaná úprava taktiež umožňuje upustiť od uloženia sankcie a to za predpokladu, že konanie úradu o uložení sankcie bolo iniciované primárne na základe priznania účastníka konania k spáchaniu správneho deliktu, ktorý predmetom konania. V takom prípade, ak porušenie zákona nevykazuje znaky vysokej spoločenskej nebezpečnosti a zároveň účastník konania v minulosti nebol zo strany úradu za rovnaké porušenie sankcionovaný môže úrad upustiť od uloženia sankcie.

Napokon, navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh konaní, v ktorých môže úrad uložiť pokutu zníženú o 50%. Navrhované ustanovenie upravuje podmienky uplatnenia tohto inštitútu aj v správnych konaniach, ktorých predmetom je ukladanie pokuty za správne delikty podľa § 182 zákona.

K bodu 232 (§ 182 ods. 11)

Legislatívno-technická úprava smerujúca k precizovaniu ustanovenia, aby bolo zrejmé, že rozhodnutím v druhej vete sa myslí rozhodnutie úradu v danom konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy a rovnako sa uplatní aj objektívna lehota troch rokov podľa prvej vety.

K bodu 233 (§ 184a až 184n)

Verejné obstarávanie je odbornou činnosťou, ktorá sa nepochybne vyznačuje interdisciplinárnym charakterom. Na základe toho združuje široký okruh subjektov, a to od profesionálnych nákupcov, ktorí ďalej môžu byť špecializovaní v závislosti od obstarávaných komodít, pracovníkov kontrolných orgánov, cez hospodárske subjekty predkladajúce ponuky, po podnikateľské subjekty vykonávajúce poradenské činnosti v tejto oblasti. Verejné obstarávanie je taktiež prostriedkom, cez ktorý dochádza k alokácii významného podielu verejných zdrojov, pričom jednou z jeho hlavných úloh je podporovať zdravé súťažné prostredie. Jedným z nástrojov, ktorý by nepochybne mal prispieť k zlepšovaniu kvality prostredia verejného obstarávania, je zvyšovanie vedomostí, ako aj praktických zručností všetkých zúčastnených strán. Dôraz by pritom nemal byť kladený na splnenie formálnych požiadaviek zákonnej úpravy, ale na to, akým spôsobom dosiahnuť kvalitné riešenie. Okrem toho vzhľadom na meniace sa spoločenské potreby, ako aj trhové prostredie je žiadúce, aby zvyšovanie, resp. prehlbovanie odbornej úrovne bolo zabezpečované na kontinuálnej báze.

Podpora profesionalizácie verejného obstarávania patrí aj medzi jednoznačné odporúčania Európskej komisie, ktorá sa v jej prospech okrem iného vyjadrila aj v ostatnom svojom odporúčaní z 3. októbra 2017). Samotné odporúčanie vyzýva členské štáty a štáty, ktoré zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej ako „členský štát“), aby profesionalizácia verejného obstarávania mala podporu na vysokej politickej úrovni s jasným rozdelením kompetencií a vyznačovala sa kontinuálnosťou naprieč viacerými politickými cyklami. Z hľadiska zlepšenia odbornej prípravy a riadenia kariérneho rozvoja zainteresovaných subjektov je potrebné, aby tieto subjekty disponovali potrebnou kvalifikáciou, boli dostatočné motivované a aby mali vytvorené podmienky na neustály profesionálny rozvoj. V neposlednom rade by mali byť dostupné nástroje slúžiace na uľahčenie činností, ako napríklad nástroje elektronického verejného obstarávania, usmernenia, príručky a pod.

Profesionalizácia verejného obstarávania je tak nepochybným trendom do budúcnosti v celej EÚ, pričom v tomto smere určité kroky podniklo napríklad Rakúsko (Akadémia verejného obstarávania), Chorvátsko (certifikácia odborníkov vo verejnom obstarávaní) alebo Maďarsko (inštitút akreditovaných poradcov vo verejnom obstarávaní). Prvé dve krajiny pritom Európskou komisiou uvádzané aj ako príklady dobrej praxe.7)

Navrhovaná úprava vymedzuje základné formy profesionalizácie verejného obstarávania. Centralizácia nákupu a spoločné verejné obstarávanie, ktoré súčasťou platnej právnej úpravy, umožňuje zvyšovať odbornú úroveň osôb realizujúcich verejné obstarávania na základe ich

7) Napr. http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/good_practices/GP_fiche_08.pdf.

81

špecializácie. Osobitnou a novou platformou profesionalizácie verejného obstarávania je inštitút odborného garanta na verejné obstarávanie.

Navrhovaná právna úprava zavádza povinnosť pre verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osoby podľa § 8 vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta na verejné obstarávanie. Výnimku z uvedenej povinnosti predstavuje postup pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou, postup podľa § 139. Rovnako, výnimkou z tejto povinnosti je nadobúdanie tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Samotná centrálna obstarávacia organizácia, ktorá status verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, samozrejme musí vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta. Napokon nebude potrebné odborným garantom zastrešovať ani súťaž návrhov.

Na základe predkladaného materiálu by odborným garantom mala byť osoba, ktorá odborne zastrešuje priebeh verejného obstarávania pôjde teda o „procesného manažéra“. Vzhľadom na to, že zadanie zákazky, či koncesie je v zásade vždy výsledkom spolupráce viacerých subjektov (napr. tzv. vecných gestorov, právnych oddelení, externých subjektov poskytujúcich poradenské a konzultačné služby, nezávislých inštitúcií), navrhuje sa vymedziť katalóg činností, ktoré by s rôznou mierou ingerencie mal zastrešovať odborný garant. Snahou predkladateľa materiálu bolo teda vybrať základné „míľniky“ priebehu verejného obstarávania, ku ktorým boli priradené úkony, ktorých vykonanie sa od odborného garanta očakáva. Formulácia tohto výpočtu by mala byť vyvážením medzi profesijnými nárokmi na odborného garanta a skutočnosťou, že v niektorých situáciách je nevyhnutná spolupráca viacerých osôb, či kolektívne rozhodovanie.

Z dôvodu vymedzenia zodpovednostných vzťahov sa navrhuje upraviť, aby každú z vymedzených činností mohol vykonať len jeden odborný garant. Uvedené tak znamená, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže v priebehu verejného obstarávania využiť služby viacerých odborných garantov, pričom každý z nich uskutoční rôznu činnosť.

Odborným garantom na verejné obstarávanie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorú úrad na základe splnenia zákonom stanovených predpokladov zapíše do zoznamu odborných garantov. Odbornými garantami môžu byť fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť, fyzické osoby vykonávajúce činnosť vo verejnom obstarávaní pre verejného obstarávateľa obstarávateľa alebo osobu podľa § 8 v zamestnaneckom alebo inom obdobnom pomere. Činnosť odborného garanta môže vykonávať aj právnická osoba, a to za predpokladu, že aspoň jedna osoba oprávnená konať v jej mene má status odborného garanta na verejné obstarávanie. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že navrhovaná úprava umožňuje aj vznik súbehu, aby osoba zapísaná v zozname odborných garantov súčasne vykonávala činnosť ako osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby a ako fyzická osoba vykonávajúca činnosti v pracovnoprávnom vzťahu

Navrhovaná úprava vymedzuje predpoklady pre zápis do zoznamu odborných garantov, náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu, skúšku, ktorú odborní garanti povinní absolvovať ako podmienku zápisu, kreovanie skúšobnej komisie, vyčiarknutie zo zoznamu, podmienky pre opätovný zápis odborného garanta do zoznamu a ďalšie súvisiace otázky. Odborná skúška, by mala byť zameraná nielen na elementárny prehľad v rámci relevantnej právnej úpravy, ale primárne by mala klásť dôraz na overenie „reálnych schopností“ žiadateľa zameraných na analytické schopnosti, prácu s judikatúrou a pod. a to napríklad prostredníctvom prípadových štúdií.

V súvislosti s predpokladmi na zápis do zoznamu odborných garantov sa precizujú požiadavky vo vzťahu k odbornej praxi. Pokiaľ žiadateľ o zápis do zoznamu preukáže „úspešné“ zrealizovanie najmenej desiatich postupov zadávania zákaziek alebo koncesií počas desiatich rokov, v ktorých zastrešoval vymedzené úkony, nie je povinný absolvovať skúšku. Za týmto účelom je žiadateľ o zápis povinný úradu predložiť zoznam dotknutých verejných obstarávaní s potvrdením príslušného verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo tzv. dotovanej osoby. Navrhovaná úprava vymedzuje okruh postupov, ktoré nemožno v rámci posúdenia odbornej praxe na účely automatického zápisu do zoznamu započítavať.

Povinnou požiadavkou na zápis do zoznamu odborných garantov pre výkon činnosti odborného garanta naopak nie je poistenie zodpovednosti za škodu. Možnosť vyžadovať poistné krytie sa prenecháva diskrečnej právomoci verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Ak táto požiadavka

82

verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa smeruje voči jeho zamestnancom, je povinný za nich poistné uhradiť. Predovšetkým pre prípady, keď určitý odborný garant vykonáva činnosť pre viacerých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov (na základe rôznych zmluvných vzťahov), umožňuje sa, aby sa so svojím zamestnávateľom dohodol v otázke platby poistného inak (napr., že si poistné uhradí sám).

V súlade so schváleným legislatívnym zámerom sa zverujú viaceré kompetencie v súvislosti so spravovaním agendy garantov verejného obstarávania úradu. Úrad vedie zoznam garantov, realizuje skúšky odborných garantov, zápis do zoznamu, vyčiarknutie z neho, vzdelávanie odborných garantov a rovnako mu zverené sankčné kompetencie v prípade porušenia zákona zo strany odborných garantov. Vzdelávanie odborných garantov predstavuje nosnú časť profesionalizácie. Koncepciu a náplň vzdelávania odborných garantov sa bude úrad snažiť kreovať a organizačne zastrešovať predovšetkým v súčinnosti s akademickou obcou, externými odborníkmi z praxe pôsobiacimi v Slovenskej republike a v zahraničí, expertmi z Európskej únie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Za týmto účelom bude úrad organizačne zabezpečovať školenia, workshopy, panelové diskusie, prípadne odborné konferencie. Vzdelávacie aktivity môžu byť vzhľadom na interdisciplinárny charakter verejného obstarávania diferencované na kategóriu teoretických a praktických školení. V rámci praktickej edukácie bude kladený dôraz na procesný rozmer vedenia verejného obstarávania, pričom za týmto účelom by mohol byť vytvorený tzv. trenažér verejného obstarávania alebo praktické tréningové jednotky. Trenažér verejného obstarávania by zabezpečoval praktickú simuláciu procesu verejného obstarávania, v rámci ktorej by si účastníci školiacej aktivity testovali teoretické a praktické zručnosti vedenia procesu verejného obstarávania. Praktické školenia bude potrebné po obsahovej stránke zamerať na užívateľskú stránku jednotlivých informačných systémov, ktoré sa využívajú na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Teoretickú časť školiacich aktivít je potrebné zamerať na výklad zákona o verejnom obstarávaní resp. jeho konkrétnych inštitútov, najčastejšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní identifikované kontrolnými orgánmi, judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, ale taktiež na špecifické oblasti súvisiace s verejným obstarávaním ako napr. problematika zmluvných podmienok FIDIC, právo duševného vlastníctva, problematika GDPR vo verejnom obstarávaní, informačných technológií a pod.. Z pohľadu edukačného prínosu a celkového profesného rastu odborných garantov verejného obstarávania môžu byť prospešné aj školenia o nových trendoch uplatňovaných pri nákupe v súkromných korporáciách. V oblasti vzdelávania bude rovnako potrebné cieliť vzdelávacie aktivity na rôzne segmenty nákupcov, ako príklad možno uviesť, odborných garantov na strane obstarávateľov a prispôsobiť im osobitný vzdelávací program, ktorý by zohľadňoval pri školeniach špecifickosť konkrétneho segmentu nákupcov.

Vyčiarknutie zo zoznamu odborných garantov úrad realizuje buď automaticky alebo na základe rozhodnutia v správnom konaní, obe v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Dôvodom automatického vyčiarknutia zo zoznamu, ktorému nebude predchádzať správne konanie, bude napríklad prípad smrti alebo vyhlásenia za mŕtveho, žiadosť samotného odborného garanta o jeho vyčiarknutie zo zoznamu, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalšími dôvodmi vyčiarknutia, o ktorých bude rozhodovať úrad v správnom konaní, strata bezúhonnosti, t. j. právoplatné odsúdenie za niektorý z vymedzených trestných činov a uplatňovanie sankčného postihu v za porušenie pravidiel verejného obstarávania.

Predpokladom pre uloženie sankcie z dôvodu porušenia zákona o verejnom obstarávaní je právoplatné rozhodnutie úradu o uložení pokuty. Zodpovednosť voči garantovi bude možné vyvodiť len v prípade, ak identifikované porušenie bude v priamej príčinnej súvislosti s úkonom alebo činnosťou, ktorú vo verejnom obstarávaní vykonával odborný garant. V závislosti od recidívy porušovania v priebehu stanoveného obdobia bude úrad pri prvom porušení pristupovať k písomnému upozorneniu, t. j. k uplatneniu opatrenia, ktoré preventívnu povahu. v prípade opakovaného porušenia bude úrad uplatňovať ukladanie sankcií v podobe preskúšania alebo preskúšania a pokuty, a to v závislosti od zmluvného vzťahu, na základe ktorého odborný garant vykonáva činnosti pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Pri ďalšom porušení pravidiel verejného obstarávania bude ako ultima ratio odbornému garantovi hroziť vyčiarknutie. V prípade vyčiarknutia zo zoznamu odborných garantov z dôvodu opakovaného závažného porušenia zákona o verejnom obstarávaní bude

83

platiť jednoročný dištanc pre opätovný zápis. V prípade vyčiarknutia zo zoznamu odborných garantov z iných dôvodov sa časový dištanc pre opätovný zápis neuplatňuje.

Navrhovaná úprava taktiež vymedzuje základné zásady pri vyvodzovaní zodpovednosti, predovšetkým individualizáciu ukladania sankcie, úpravu prekluzívnych lehôt pre začatie konania a liberačné dôvody vylučujúce deliktuálnu zodpovednosť odborného garanta. V rámci úpravy liberačných dôvodov navrhovaná úprava berie do úvahy predovšetkým skutočnosť, že verejné obstarávanie z pohľadu predmetu nákupu interdisciplinárny charakter, v dôsledku čoho nemožno od odborného garanta očakávať špecializáciu na celý diapazón komodít, ktoré môžu byť predmetom verejného obstarávania. V kontexte uvedeného je pre proces verejného obstarávania charakteristické, že na strane verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa doňho vstupujú nielen osoby, ktorých zodpovednosť je primárne zameraná na znalosť zákona o verejnom obstarávaní ale taktiež tzv. vecní gestori, ktorí primárne zodpovedajú predovšetkým za skoncipovanie opisu predmetu zákazky. Z uvedeného dôvodu, by preto odborný garant nemal byť zodpovedný za také porušenie zákona, ktoré nemohol ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti identifikovať, ako napríklad skrytá diskriminácia pri opise predmetu zákazky. Druhý liberačný dôvod, ktorý vymedzuje navrhovaná úprava, vychádza z konceptu primárnej zodpovednosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa za verejné obstarávanie, v dôsledku čoho v prípade, ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ rozhodne vykonať určitú činnosť alebo úkon vo verejnom obstarávaní v rozpore s upozornením odborného garanta, nemožno vyvodzovať deliktuálny postih voči odbornému garantovi.

Navrhovaná úprava taktiež zavádza právomoc úradu pozastaviť odbornému garantovi výkon činnosti vo verejnom obstarávaní, a to v prípade, ak bolo voči garantovi začaté trestné stíhanie za vymedzené trestné činy. K pozastaveniu činnosti odborného garanta môže rovnako dôjsť v prípade, ak sa nezúčastní nariadeného odborného preskúšania alebo ak neúspešne absolvuje skúšku.

Navrhovaná úprava osobitne pre postup zadávania zákazky s nízkou hodnotou vymedzuje pre verejného obstarávateľa možnosť realizácie tohto postupu prostredníctvom odborného garanta alebo tzv. registrovanej osoby. Registrovanou osobou je fyzická osoba zapísaná v zozname registrovaných osôb. Registrované osoby budú predstavovať osobitnú kategóriu odborníkov zameranú výlučne na zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou.

K bodu 234 (§ 185)

Legislatívno-technická úprava záverečných ustanovení vymedzujúca konania, v ktorých sa subsidiárne aplikuje správny poriadok. Navrhovaná úprava zároveň vymedzuje ustanovenia správneho poriadku, ktoré sa v konaniach podľa zákona o verejnom obstarávaní nepoužijú. Navrhovanou úpravou sa vylučuje uplatňovanie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku v prípade rozhodnutí vydaných v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného a taktiež v konaniach, ktorých predmetom je ukladanie sankcií za správne delikty.

V novom odseku 3 úprava za cieľ ustanoviť kauzálnu príslušnosť na konanie a rozhodovanie o správnych žalobách podaných vo veciach podľa zákona o verejnom obstarávaní. Ak by sa neupravila kauzálna príslušnosť navrhovaným spôsobom, tak by bola v zmysle všeobecných zásad správneho súdneho konania daná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave, t.j. príslušnosť jedného z najviac zaťažených súdov v oblasti správneho súdnictva. Snahou je teda nastaviť kauzálnu príslušnosť tak, aby bol zvolený súd, ktorý nie je vyťažený týmto spôsobom. Nie menej dôležitým benefitom je taktiež aj to, že pôjde o súd, ktorý sídli mimo sídla orgánu, ktorého rozhodnutia sa preskúmavajú (z rovnakého dôvodu sídlu Ústavný súd mimo hlavného mesta, podobne v Českej republike je tomu tak aj v prípade Nejvyššího správního soudu), pretože takéto nastavenie odlišného sídla pre súd a pre dotknutý správny orgán, ktorého rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu je efektívnym nástrojom pre pretrhnutie prirodzených väzieb, ktoré sa vytvárajú v situácii, ak súd a príslušný orgán sídlia v tom istom meste.

V zmysle navrhovaných prechodných § 187h sa nové ustanovenie o kauzálnej príslušnosti súdu uplatní od účinnosti návrhu zákona na všetky konania o správnych žalobách začaté po 28. februári 2022. Konania o správnych žalobách začaté do 28. februára 2022 sa podľa § 187h ods. 19 dokončia na pôvodných súdoch.

84

K bodu 235 (§ 185a)

V nadväznosti na zmenu, podľa ktorej sa konkrétne finančné limity navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, sa navrhuje ustanoviť generálne pravidlo pre postup v súťažiach, ktoré sa začali pri účinnosti predošlej úpravy finančných limitov a dokončujú sa po zmene týchto limitov. Ide o generálne vyjadrenie pravidla, ktoré sa v súčasnosti zvykne upravovať ako prechodné ustanovenie vo vyhláškach Úradu pre verejné obstarávanie.

K bodu 236 (§ 187h až 187n)

V § 187h sa navrhuje sa štandardná úprava prechodných ustanovením vo vzťahu k prebiehajúcim verejným obstarávaniam a konaniam. Zároveň sa v § 187i a 187j navrhuje na prechodné obdobie jedného roka ponechať druhý stupeň v administratívnom konaní, ktorým však, vo väzbe na zrušenie rady úradu, bude konanie o rozklade, v ktorom bude rozhodovať predseda úradu. Dôvodom je dosiahnuť postupný nábeh na model jednoinštančného administratívneho konania spojeného so súdnym prieskumom a rozložiť tak zaťaženie, ktoré bude maž na súdy. Z hľadiska mechanizmu sa teda navrhuje „živé“ konania na rade dokončiť predsedom úradu, konaniam vo verejných obstarávaniach, ktoré boli začaté do 28. februára 2022 zachovať druhostupňové konanie vždy, vrátane odkladného účinku podaného rozkladu a vo verejných obstarávaniach, začatých od 1. marca 2022 zaviesť druhý stupeň administratívneho konania pre rozhodnutia, ktoré budú vydané v roku 2022, pričom odkladný účinok podaného rozkladu bude viazaný len na konania, kde sa nevydáva rozhodnutie s deklaratórnym výrokom. Dôvodom je, aby sa o hospodárskym subjektom a účastníkom konaní, ktorý do týchto konaní vstupovali počas právnej úpravy, priznávajúcej dvojinštančné konanie s odkladným účinkom opravného prostriedku a zároveň aby sa zachoval reálny efekt druhostupňového konania v prípadoch, kedy môžu mať za následok korekciu a revíziu súťaže..

Ustanovenia § 187k upravujú štandardné delimitačné ustanovenia, pričom zároveň vyjadrujú povinnosť vytvoriť elektronickú platformu na báze existujúcich systémov a na ten účel umožňujú v dohodnutom období funkcionality týchto systémov používať. Tiež sa bližšie špecifikujú niektoré podrobnosti o prechode (delimitácii) správy a prevádzky systému elektronického trhoviska a elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní, pričom sa explicitným spôsobom ustanovuje, že konkrétne parametre delimitácie, vrátane časového harmonogramu delimitácie, budú predmetom zmluvného delimitačného vzťahu medzi dotknutými subjektami.

Zlúčenie existujúcich systémov inicioval úrad vlády na podklade vládou schváleného Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, kde v rámci Komponentu 14, Zlepšenie podnikateľského prostredia, reforma verejného obstarávania, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 221 z 28. apríla 2021 schválila okrem iného aj záväzok, aby sa vybudovala „jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov)“. K jej budovaniu sa má, v zmysle schváleného materiálu, pristúpiť nie ako k budovaniu nového systému, ale ako k úprave a rozšíreniu funkcionalít existujúcich systémov.

Keďže realizácia tohto záväzku v pomeroch Úradu pre verejné obstarávanie vyvolá potrebu úpravy a zrejme aj obstarania (aspoň v časti) nových systémov, deklaruje sa osobitný záväzok nastaviť spôsob realizácie delimitácie tak, aby neboli ohrozené zákonné úlohy a existujúce systémy úradu (ktoré zostávajú v správe úradu a nie delimitáciou priamo dotknuté), keďže delimitácia sa dotkne aj týchto súvzťažných procesov, najmä:

a)zabezpečenie správy a prevádzky iných informačných systémov v správe úradu (najmä vestník verejného obstarávania podľa § 148, zoznam hospodárskych subjektov podľa § 152, evidencia referencií podľa § 12, register a profily verejných obstarávateľov a obstarávateľov podľa § 64, informačný systém zberu údajov, register hospodárskych subjektov so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní § 183, aktualizácie v systéme e-Certis podľa § 147 písm. o);

b)zabezpečenie riadnej a včasnej implementácie zmien v informačných systémov v správe úradu súvisiacich s touto novelou zákona o verejnom obstarávaní;

85

c)zabezpečenie procesu vnútroštátnej implementácie štandardných formulárov na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania stanovených Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1780 z 23. septembra 2019 - toto vykonávacie nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch a uplatňuje sa od 14. novembra 2022;

d)zabezpečovanie a poskytovanie súčinnosti súvisiacej s prechodom (delimitáciou) elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní z Úradu pre verejné obstarávanie na úrad vlády

e)zabezpečenie softvérových úprav iných informačných systémov v správe úradu v dôsledku ich terajšej integrácie s elektronickým prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní, ktorého správcom podľa doterajších predpisov je Úrad pre verejné obstarávanie

f)zabezpečenie fungovania hardvérovej infraštruktúry potrebnej na správu a prevádzku iných informačných systémov v správe úradu ovplyvnenej v dôsledku prechodu (delimitácie) elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní z Úradu pre verejné obstarávanie na úrad vlády

Na základe uvedeného je tak náležité prostredníctvom zákonného prechodného ustanovenia špecifikovať základný rámec delimitácie aprobujúci práva a povinnosti dotknutých subjektov pre delimitačný proces, aby tak nedošlo k narušeniu alebo ohrozeniu plnenia zákonných povinností ministerstva vnútra alebo úradu, ako sa uvádza aj vyššie.

Samotný proces delimitácie vo vzťahu k elektronickému prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní (IS EVO) a ktorý je dnes v správe úradu, je možné z hľadiska časového nastavenia a prioritizácie procesov uchopiť tak spôsobom, kedy sa najskôr implementujú nové funkcionality a až následne sa vykoná samotná „migrácia“, ako aj spôsobom opačným. Z pohľadu predkladateľa je ako vhodný v tomto momente skôr prvý variant, pričom z hľadiska časových odhadov základných míľnikov predpokladá nasledovné:

-do konca roku 2021 vykonať analýzu potrebných krokov a pripraviť samotnú dohodu o delimitácii (bude realizované vo vzájomnej súčinnosti dotknutých rezortov),

-do účinnosti zákona zabezpečiť implementáciu základných, „jednoduchých“ úprav IS EVO (bude primárne realizované v gescii ÚVO),

-po účinnosti zákona v priebehu prvého polroka 2022 zabezpečiť implementáciu funkcionalít časti dnešného EKS (najmä dnešnú funkcionalitu podlimitného obstarávania bežne dostupných tovarov a služieb) (bude primárne realizované v gescii úradu vlády ako nového správcu),

-v priebehu prvých troch kvartálov 2022 implementovať funkcionalitu sledovania cien a zabezpečiť aj prípravu priestorov na migráciu (bude primárne realizované v gescii úradu vlády ako nového správcu),

-do roka od účinnosti zákona začať s migráciou v zmysle delimitačnej dohody (bude realizované vo vzájomnej súčinnosti dotknutých rezortov),

-v priebehu štvrtého kvartálu 2022 a roka 2023 začať aj s rozvojom funkcionalít, ktoré zákon od elektronickej platformy priamo nepožaduje, ale na jej používanie a pre užívateľský komfort dôležité (bude primárne realizované v gescii úradu vlády ako nového správcu).

Na účely postupného nábehu niektorých nových funkcionalít sa v § 187l navrhuje upraviť v troch prípadoch prechodné obdobia. Prvou oblasťou je prechodné obdobie na zabezpečenie prepojenia informačných systémov úradu s elektronickou platformou. Nadväzujúc na to a osobitne uvažujúc výhľadovo s automatizáciou niektorých procesov sa navrhuje, aby v momente prepojenia označených informačných systémov prestala platiť povinnosť verejného obstarávateľa zabezpečovať niektoré informačné povinnosti voči úradu.

Z hľadiska dopadu na verejných obstarávateľov najdôležitejším prechodným obdobím je odklad povinnosti používať elektronickú platformu do 31. decembra 2022. Od účinnosti zákona do

86

konca roka 2022 bude možné vo všetkých prípadoch, kde zákon ustanovuje povinnosť používať elektronickú platformu, použiť aj iný elektronický prostriedok, spĺňajúci náležitosti podľa § 20.

Ustanovenia § 187m upravuje štandardné prechodné ustanovenia ku konaniam, a to vo väzbe na odloženú účinnosť povinnosti používať elektronický prostriedok, ktorý je zapísaný v novo zriaďovanom zozname elektronických prostriedkov.

K účinnosti ustanovenia o povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta sa navrhuje v § 187n upraviť prechodné ustanovenia vo vzťahu k v tom čase „bežiacim“ verejným obstarávaniam. V nadväznosti na zavedenie inštitútu odborného garanta vo verejnom obstarávaní a na podmienku zápisu do zoznamu odborných garantov, ktorým je podmienené aj oprávnenie tieto činnosti vykonávať (vrátane výkonu v rámci podnikania), sa navrhuje ustanoviť, že podmienka zápisu do zoznamu na vykonávanie tejto činnosti musí byť splnená od 1. marca 2024. Dovtedy je tieto činnosti možné vykonávať aj bez zápisu do zoznamu odborných garantov.

K bodu 237 (§ 189)

Vzhľadom na zmeny v ustanoveniach o finančných limitoch sa navrhuje zrušiť vyhlášku Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá dnes tieto limity ustanovuje.

K bodom 238 a 239

Navrhuje sa generálne nahradiť pojmy „elektronické trhovisko“ a „ministerstvo vnútra“ v ustanoveniach, ktoré nie sú v novele dotknuté a tieto pojmy používajú.

K čl. II (zákon o súdnych poplatkoch)

Cieľom doplnenia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je nanovo nastaviť súdne poplatky spojené s konaním o správnych žalobách proti rozhodnutiam Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré bude úrad vydávať podľa § 175 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom súdneho poplatku je správna žaloba proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Výška súdneho poplatku sa odvíja od súdneho poplatku podľa položky 9a sadzobníka súdnych poplatkov, pričom novo navrhovaný súdny poplatok je v porovnaní s položkou 9a znížený o polovicu.

K čl. III (zákon o správnych poplatkoch)

V súvislosti s úpravou odborných garantov na verejné obstarávanie sa upravuje v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov správny poplatok za zápis do zoznamu odborných garantov na verejné obstarávanie.

K čl. IV (infozákon)

Na účely zjednotenia miesta zverejňovania zmlúv sa navrhuje dnešnú vypustiť výnimku zo zverejňovania v centrálnom registri zmlúv, ktorá je ustanovená pre samosprávu. Argument dostupnosťou zverejňovania v centrálnom registri zmlúv v súčasnosti nemôže byť dôvodom odlišného spôsobu zverejňovania pre jednotlivé skupiny orgánov verejnej moci. Osobitne to platí z dôvodu existencie dostupných riešení, umožňujúcich elektronickú komunikáciu obce na účely výkonu verejnej moci, napr. prostredníctvom rozšíreného riešenia dátového centra územnej samosprávy obcí a miest.

87

K čl. V (kompetenčný zákon)

Navrhuje sa premietnuť do kompetenčného zákona nové kompetencie úradu vlády, ktoré sú založené návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. VI (odmeňovanie pri výkone práce vo verejnom záujme)

Na základe požiadaviek pripomienkujúcich rezortov a vychádzajúc z toho, že odborný garant bude musieť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je zloženie skúšky a zápis do zoznamu odborných garantov, bude zodpovednou osobou za vymedzené činnosti vo verejnom obstarávaní priamo zo zákona a bude sa od neho vyžadovať osobitná úroveň odbornosti a kontinuálneho vzdelávania, navrhuje sa reflektovať tieto skutočnosti aj vo zvýšení platu.

K čl. VII (zákon o registri trestov)

V nadväznosti na zmeny v zákone o verejnom obstarávaní a z dôvodu vyžadovania odpisu registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti pri kandidátoch na predsedu úradu sa dopĺňajú nové dôvody pre vydanie odpisu registra trestov.

K čl. VIII (daňový poriadok)

Cieľom navrhovaného ustanovenia v nadväznosti na proces verejného obstarávania je umožniť verejným obstarávateľom so statusom štátnej rozpočtovej organizácie, si počas realizácie zmluvného plnenia ako výsledku verejného obstarávania započítať voči pohľadávke dodávateľa zmluvného plnenia, ktorá mu vznikla v dôsledku dodania predmetu zmluvného plnenia verejnému obstarávateľovi pohľadávku štátu na nezaplatenej dani dodávateľa (ak je dodávateľ zmluvného plnenia daňový dlžník). Navrhovaná legislatívna úprava by mala prispievať k prirodzenej motivácii platiť dane a teda zvyšovať platobnú disciplínu daňovníkov pri plnení ich daňových povinností.

K čl. IX (zákon o EŠIF)

Vzhľadom na zrušenie rady úradu pre verejné obstarávanie a zavedenie nových typov rozhodnutí v zákone o verejnom obstarávaní je nevyhnutné upraviť dnes účinné ustanovenie § 41 ods. 11 tak, aby ako bežné pravidlo korešpondovalo so zmenami v zákone o verejnom obstarávaní a zároveň doplnené prechodné ustanovenie zabezpečilo možnosť použitia žaloby aj na rozhodnutia rady úradu.

K čl. X (zákon o štátnej službe)

K bodu 1 (§ 1 ods. 8)

Úprava spojená so zrušením rady úradu pre verejné obstarávanie.

K bodu 2 (§ 3 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 a 4 (§ 127)

Na základe požiadaviek pripomienkujúcich rezortov a vychádzajúc z toho, že odborný garant bude musieť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je zloženie skúšky a zápis do zoznamu odborných garantov, bude zodpovednou osobou za vymedzené činnosti vo verejnom obstarávaní priamo zo zákona a bude sa od neho vyžadovať osobitná úroveň odbornosti a kontinuálneho vzdelávania, navrhuje sa reflektovať tieto skutočnosti aj vo zvýšení platovej tarify.

88

K čl. XI (účinnosť)

Účinnosť sa navrhuje od 1. marca 2022 s tým, že trojmesačný odklad účinnosti sa navrhuje pre povinnosť používať elektronické prostriedky zapísané v zozname (na účely umožnenia realizácie zápisu do zoznamu) a dvojročný odklad účinnosti sa navrhuje pre povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta (na účely vytvorenia priestoru pre absolvovanie skúšky a zápis do zoznamu garantov) a s tým súvisiace úpravy zvýšenia platovej tarify, resp. tarifného platu.

Bratislava 30. júna 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Štefan Holý v. r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 343/2015, dátum vydania: 03.12.2015

A. Všeobecná časť

 

1. Doterajšia legislatívna úprava

Po prechode Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku po roku 1989 nastala potreba legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet.

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác.

Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). S vedomím ťažkostí pri uplatňovaní novej právnej úpravy hospodárenia s verejnými prostriedkami a naviac v období prechodu na trhovú ekonomiku sa zvolila čo najjednoduchšia forma zákona s dôrazom na základné princípy verejného obstarávania, a aby sa dosiahla tzv. „najlepšia hodnota peňazí” (best value for money), čo je možné najmä vytvorením konkurenčného, súťažného prostredia so stanovením rovnakých pravidiel a podmienok pre všetkých účastníkov. Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosť procesu verejného obstarávania, nediskriminácia a zabezpečenie rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov.

Od roku 1998 sa začali práce na novom zákone o verejnom obstarávaní, pričom ako východisko boli vzaté smernice Európskych spoločenstiev upravujúce oblasť verejného obstarávania. Dôvodom pre vypracovanie nového zákona o verejnom obstarávaní bola potreba aproximácie práva  Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev. Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. septembra  1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Pravidlá a postupy verejného obstarávania  začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a  ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

V roku 2001 bol  prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt“, príp. o tzv. small value contracts – zákazky nízkych hodnôt). Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo  ďalšie  doplnenie, resp.  zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych  spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila  sa  definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Zaviedli sa zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Ďalším legislatívnym míľnikom v oblasti reglementácie pravidiel verejného obstarávania bol zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 a ktorý nahradil predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní. Do tohto zákona boli riadne transponované všetky vtedy platné smernice ES upravujúce oblasť verejného obstarávania. Aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev bola jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a prispela k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr.

Prijatie zákona o verejnom obstarávaní, v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami, umožnilo obstarávateľom postupovať  pri výbere zmluvného partnera formou spoločného obstarávania, upresnila sa definícia obstarávateľa, súčasne sa upresnilo stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, podmienky účasti uchádzačov a záujemcov, najmä preukazovanie ich finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

Odlišným spôsobom vyhlasujú verejné obstarávanie obstarávatelia z klasického sektora a obstarávatelia z vybraných odvetví, ktorým sa zároveň vytvárajú väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania, ako je vedenie vlastných kvalifikačných systémov spôsobilých právnických alebo fyzických osôb, s ktorými môžu podľa potreby uzavrieť zmluvu efektívnym spôsobom. Obsah a vzory jednotlivých oznámení upravuje Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

Do zákona o verejnom obstarávaní sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké postupy verejného obstarávania, ako pri zmluvách na uskutočnenie stavebných prác a postupy uplatňované pre verejnú bytovú výstavbu.

Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t. j. konaniu o námietkach alebo výkonu kontroly. Rozhodovanie o námietkach sa uskutočňuje v trojčlenných alebo päťčlenných komisiách za účasti aj externých členov.

2. Súčasná legislatívna úprava

Pravidlá verejného obstarávania sú v súčasnosti komplexne reglementované v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 01. 02. 2006 a jeho kreovanie vyplynulo z potreby transponovania smerníc pre oblasť verejného obstarávania, konkrétne smernice  2004/18/ES  o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor) a smernice 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia), ktoré Európsky parlament a Rada schválili 31. 03 2004. Súčasne platný a účinný zákon o verejnom obstarávaní bol predmetom mnohých novelizácií, pričom najzásadnejšie zmeny priniesli jeho novelizácie, ktoré boli predmetom zákona č. 28/2013 Z. z. a zákona č. 95/2013 Z. z.

3.Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je jednou z najsledovanejších oblastí, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

Dňa 15. januára 2014 boli v Európskom parlamente schválené návrhy nových smerníc upravujúcich oblasť verejného obstarávania, a síce Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní – tzv. „Klasická smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/24“), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb – tzv. „Sektorová smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/25“) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (ďalej tiež ako „smernica 2014/23“). Prvé dve menované smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES a tretia menovaná je úplne novou samostatnou právnou úpravou. Všetky tri smernice nadobudli účinnosť 20. dňom od ich zverejnenia, t. j. 18. apríla 2014 a od tohto dátumu začala členským štátom plynúť 24-mesačná transpozičná lehota (36 mesiacov pre Centrálne obstarávanie a 54 mesiacov pre zavedenie povinnej elektronizácie).

Nové smernice v podstate vychádzajú zo zásad a princípov založených ich predchodcami, pričom ich hlavnými cieľmi sú zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

 

1.   Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

 

2.   Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

3.   Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a)   je upravená v práve Európskej únie

 

-  primárnom

 

Zmluva o Európskej únii, čl. 53 ods. 1, čl. 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

-  sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

 

1.   legislatívne akty

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243)

 

2.   nelegislatívne akty

 

-  sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

 

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).

Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania pravidiel Spoločenstva pre postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Ú. v. ES L 76, 23. 3. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 5) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2151/2003 zo 16. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 329, 17.12.2003), nariadenia Komisie (ES) č. 213/2008 z 28. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 74, 15.3.2008) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006).

 

b)   je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

napríklad C-615/10, C-348/10, C-94/12, C-327/12, C-19/13, C-161/13, C-470/13,

C- 538/13, C-549/13, C-568/13, C-601/13, C-278/14

 

4.   Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

 

a)   lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení - 21. 12. 2009 Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení - 21. 12. 2009

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení - 21. 8. 2011 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ - 18. 4. 2016

 

b)   lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

      31.10.2015

 

c)   informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 

d)  informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

 

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení, smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení sú v plnom rozsahu prebraté zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

5.   Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

 

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

 

6.   Gestor a spolupracujúce rezorty:

 

Úrad pre verejné obstarávanie

 

Doložka

vybraných vplyvov

 

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

        Termín začatia a ukončenia PPK:

 

A.2. Vplyvy:

 

 Pozitívne 

 Žiadne 

 Negatívne 

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

 

x

 

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

 

x

 

3. Sociálne vplyvy

 

x

 

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

 

 

 

– sociálnu exklúziu,

 

 

 

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

 

 

 

4. Vplyvy na životné prostredie

 

x

 

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

 

x

 

 

 

A.3. Poznámky

Návrh zákona nevykazuje vplyvy na rozpočet verejnej správy, nedochádza ním k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia (opatrenia s vplyvom na podnikateľské prostredie boli zavedené poslednými novelizáciami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom tieto opatrenia premieta aj navrhovaná úprava).

 

 

A.4. Alternatívne riešenia

 

 

A.5. Stanovisko gestorov

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

Čl. I

K § 1

Predmetné ustanovenie vymedzuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, zadávanie koncesií na stavebné práce a služby a na súťaž návrhov. Smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní vyžadujú, aby bolo zadávanie zákaziek realizované v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovania služby, ako aj s princípmi, ktoré z týchto slobôd vyplývajú, t. j. v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti.

Ustanovenie reflektuje konečnú množinu exempcií, ktoré umožňujú smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní, pri ktorých nie je povinnosť aplikovať postupy a pravidlá verejného obstarávania. V ustanovení je riešená výnimka týkajúca sa ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Ide o krajné bezpečnostné záujmy, pri ktorých je zadávanie zákazky alebo koncesie postupmi verejného obstarávania, vrátane postupov, ktoré sa týkajú zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, vylúčené z dôvodu, ktorý je uznaný Zmluvou o fungovaní Európskej únie (národná bezpečnosť).

Ďalšie exempcie predstavujú rozhodcovské a zmierovacie konania, nadobúdanie práv k existujúcim stavbám a iným nehnuteľnostiam.

Predmetom zákonnej exempcie sú aj výskumné a vývojové služby, okrem výskumných a vývojových služieb určených CPV kódmi skupiny týchto služieb, ktoré slúžia na plnenie úloh verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a k jeho prospechu, za predpokladu, že sú plne financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Iba predstierané podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo iba symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb nie je naplnením predmetnej výnimky.

Právna úprava ďalej ustanovuje výnimku s postupov verejného obstarávania, ak ide o uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov.

Ďalšou výnimkou je obstarávanie vykonávané podľa pravidiel medzinárodnej organizácie. Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté zákazky týkajúce sa určitých služieb na úseku civilnej obrany alebo ochrany, ak ich vykonáva nezisková organizácia alebo združenie.

Ďalej sú vyňaté civilné zákazky alebo koncesie, ktorých predmetom sú určité finančné služby.

Osobitnú výnimku predstavuje zákazka, ktorej cieľom je poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb alebo poskytovanie alebo využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, čo môže predstavovať situáciu, keď verejný obstarávateľ má v úmysle využiť už určité geograficky dislokované siete s cieľom využiť ich ako prípadný poskytovateľ komunikačných služieb. Nejde teda o prípady, keď má verejný obstarávateľ záujem o služby poskytovateľov hlasových alebo dátových elektronických služieb s cieľom získať telefonické alebo internetové prepojenie.

Pri zadávaní verejných zákaziek na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa malo umožniť zohľadnenie aspektov kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania stáva nevhodným. Z týchto dôvodov je opodstatnená výnimka v prípade verejných zákaziek na služby, ktoré zadávajú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predpripravených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Uvedené vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie - nelineárne služby. Uvedené vylúčenie sa však nevzťahuje na dodanie technického vybavenia potrebného na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

V prípade zákaziek, súťaží návrhov alebo koncesií, ktoré sú plne financované medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, sa na zadávanie zákaziek, koncesií alebo súťaže návrhov neuplatní zákonná úprava, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa osobitných pravidiel týchto financujúcich subjektov. V prípade spolufinancovania takýmito subjektami sa zmluvné strany dohodnú na pravidlách, ktoré sa aplikujú.

Určité právne služby sa poskytujú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami verejného obstarávania - ide napr. o prípad, keď je poskytovateľ určitej právnej služby ustanovený súdom alebo táto služba je vykonávaná ex lege. Z pôsobnosti zákona sú vyňaté taktiež zákazky týkajúce sa politickej kampane, ako sú najmä výroba propagačných filmov a videonahrávok.

Ďalšou z exempcií je poskytovanie centralizovaných činností vo verejnom obstarávaní centrálnou obstarávacou organizáciou, vrátane podporných činností vo verejnom obstarávaní, ak sú tieto poskytované centrálnou obstarávacou organizáciou zároveň s centralizovanými činnosťami vo verejnom obstarávaní.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňaté zákazky na služby, ktoré sa týkajú verejnej osobnej dopravy na dráhach.

Osobitnú kategóriu exempcií predstavujú zákazky zadávané obstarávateľom, ktorý zároveň nespĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa, t. j. ide o zadávanie zákaziek obstarávateľom a zákazka sa týka činností mimo rozsahu vybratých činností, kde sa uplatňuje regulácia zákona o verejnom obstarávaní. Pri takýchto zákazkách nie je obstarávateľ povinný zadávať zákazku prostredníctvom postupov stanovených zákonom o verejnom obstarávaní; to však nevylučuje jeho povinnosť reflektovať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté aj špecifické zákazky a koncesie súvisiace s plnením úloh ozbrojených síl, ako aj určité zákazky a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti. V prvom prípade sú v zmysle § 1 ods. 2 písm. x) a y) vyňaté akékoľvek zákazky, súťaže návrhov (t. j. aj civilné) a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti súvisiace s rozmiestnením ozbrojených síl, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa pravidiel medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ ide o nasadenie týchto síl v tretej krajine a operačné potreby vyžadujú, aby plnenie poskytovali subjekty v oblasti operácie (napr. môže ísť o poskytovanie logistickej podpory pre vojská nasadené vo vojnovej operácii). V druhom prípade, § 1 ods. 2 písm. z) až ac) poskytujú výpočet výnimiek vzťahujúci sa len na zákazky (príp. aj koncesie) v oblasti obrany a bezpečnosti, nakoľko tieto výnimky spadajú len pod pôsobnosť smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (ďalej len „smernica 2009/81/ES“), a preto ich nemožno aplikovať na civilné zákazky.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňaté určité koncesie, predovšetkým ak ide o koncesiu týkajúcu sa poskytovania alebo prevádzkovania pevných sietí za účelom poskytovania služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody alebo dodávaním pitnej vody do sietí. Ďalšiu výnimku predstavujú vymedzené služby spojené s prenosom elektronickej pošty, poštovými bezhotovostnými prevodmi a filatelistickými službami.

Na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa spresňuje, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavierané v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku zadávanú verejným obstarávateľom inej právnickej osobe za predpokladu, že sú splnené kumulatívne podmienky predmetného ustanovenia, t.j. je splnený predpoklad kontroly nad právnickou osobou, rozsah činností, ktorými je takáto osoba poverovaná a predpoklad neúčasti súkromného kapitálu. Obdobná výnimka sa uplatňuje aj v prípade zákazky, ktorú zadáva kontrolovaná osoba kontrolujúcej osobe.

Ďalšiu výnimku predstavuje zadávanie zákazky verejným obstarávateľom právnickej osobe za predpokladu, že verejný obstarávateľ spoločne s inými verejnými obstarávateľmi vykonáva kontrolu nad touto osobou ako nad svojimi vlastnými organizačnými zložkami. Zároveň musí byť dodržaný rozsah činností, ktoré táto osoba vykonáva pre kontrolujúcich verejných obstarávateľov a musí byť splnená podmienka neúčasti súkromného kapitálu.

Ďalšiu kategóriu výnimiek predstavujú zákazky alebo koncesie, ak sa zmluva alebo koncesia uzatvára len medzi kontrahujúcimi verejnými obstarávateľmi. V tomto prípade musia byť splnené všetky kumulatívne podmienky predmetného ustanovenia.

Nad rámec exempcií, ktoré vyplývajú zo smerníc o verejnom obstarávaní, zákon reguluje ďalšie výnimky do finančného limitu nadlimitnej zákazky. Aj v tejto oblasti je potrebné starostlivo vyhodnocovať, či prípadná exempcia nie je vylúčená z dôvodu existencie cezhraničného záujmu o zákazku, tak ako ho identifikuje vo svojej judikatúre Súdny dvor Európskej únie. Ide najmä o situácie, kde je použitie zákona o verejnom obstarávaní komplikované, resp. hospodárska súťaž je vylúčená alebo podstatne zúžená.

Pre účely odstránenia možných interpretačných problémov je potrebné taktiež poznamenať, že pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní nespadá ani uzatváranie zmlúv o poskytovaní  zdravotnej starostlivosti, ktoré uzatvára zdravotná poisťovňa podľa osobitného predpisu. Uvedené vychádza z bodu 5 preambuly smernice 2014/24, podľa ktorého „táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúcich zo zákonov, iných právnych predpisov, či zamestnaneckých zmlúv.“.

Zákon stanovuje pravidlo, ktoré zabraňuje účelovému zneužitiu exempcií z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Predmetné výnimky z povinnej aplikácie zákona je potrebné vykladať reštriktívne a dôkazné bremeno ich použitia leží na konkrétnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý musí každý prípad exempcie náležite preskúmať a zadovážiť dostatočné dôkazné prostriedky odôvodňujúce vyňatie určitej zákazky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní.

K § 2

Predmetné ustanovenie objasňuje základnú terminológiu zákona o verejnom obstarávaní.

Verejným obstarávaním sa rozumejú pravidlá a postupy, ktoré predpisuje zákon v súvislosti s uzatváraním zmlúv povinnými subjektami.

Definícia hospodárskeho subjektu predstavuje najširšie vyjadrenie potenciálneho dodávateľa tovarov, poskytovateľa služieb alebo realizátora stavebných prác. Hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní je záujemcom, ktorý sa predložením ponuky stáva uchádzačom. Predmetná terminológia nadväzuje na jednotlivé etapy procesu verejného obstarávania. Koncesionár je hospodársky subjekt, s ktorým bola uzavretá koncesná zmluva.

Definícia stavby vychádza z definície upravenej smernicami pre oblasť verejného obstarávania a je rozdielna od definície stavby podľa stavebného zákona slúžiacej účelom stavebného konania. Na účely zákona o verejnom obstarávaní ide v podstate o stavbu v zmysle investičného zabezpečenia stavebno-inžinierskych prác.

Ďalším inštitútom zákona o verejnom obstarávaní je rámcová dohoda. Ide o druh zmluvy, ktorá vymedzuje len určitý rámec plnenia na rozdiel od zmluvy, ktorá obsahuje všetky kontraktačné podmienky súvisiace s predmetom zákazky a tvorí konečnú úpravu vzájomných vzťahov zmluvných strán.

Ustanovenie taktiež poskytuje legálne definície spojené s komunikáciou, a síce vysvetlenie pojmov „písomne“ a elektronické prostriedky. Taktiež je bližšie špecifikované, čo sa rozumie pod pojmami „žiadosť o účasť“, „informácie potrebné na vypracovanie ponuky“ a „dokumenty potrebné na vypracovanie ponuky“.

Podporná činnosť vo verejnom obstarávaní zahŕňa najmä poskytovanie elektronických zariadení a komunikačných platforiem pre proces verejného obstarávania, poskytovanie poradenstva v oblasti verejného obstarávania a samotnú realizáciu verejného obstarávania vrátane jeho prípravy.

Pojem životný cyklus zahŕňa všetky fázy spojené s obstaraním, využívaním a príp. likvidáciou predmetu zákazky.

V právnej úprave sa legálne vymedzuje pojem inovácia. Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu. Zo strategického hľadiska by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast. Vzhľadom na význam inovácií by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najčastejšie umožňovať predkladanie variantných riešení. Pozornosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa by sa mala upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať.

„Inovácia“ je zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Cieľom definície tovarov, služieb alebo stavebných prác bežne dostupných na trhu je vyjadriť bežnú dostupnosť ako stav, keď ide o také tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sa dodávajú na trhu takpovediac v rovnakej podobe, rovnakým spôsobom komukoľvek a nie sú špecificky upravené pre potreby verejného obstarávateľa v danom prípade. Ako príklad je možné uviesť software, ktorým je operačný systém, ktorý je bežným tovarom, keďže je v rovnakej podobe a spôsobom dodávaný komukoľvek. Naproti tomu software, ktorý si vyžaduje prispôsobenie vždy na konkrétne požiadavky verejného obstarávateľa, je teda svojim spôsobom vždy jedinečný a s takýmto prispôsobením nie je bežne dodávaný, nebude bežným tovarom. Obdobne osobné motorové vozidlo je bežným tovarom aj vrátane modifikácií, ak ich bežne predávajúci či výrobca ponúka aj iným odberateľom na trhu, avšak v prípade, ak ide o dodanie napríklad automobilu prispôsobeného na záchranárske či iné obdobné činnosti, nepôjde o bežný tovar. Pri službách a prácach bude posudzovanie obdobné - ak pôjde o služby alebo stavebné práce, ktoré sú bežne ponúkané bez ohľadu na napríklad miesto plnenia len v závislosti od ich rozsahu, resp. iných, bežne ponúkaných podmienok, pôjde o bežne dostupné služby a práce. Naopak, ak budú jedinečne dohodnuté pre daný konkrétny prípad so všetkými špecifikami z neho vyplývajúcimi, nepôjde o bežnú dostupnosť. Orientáciu poskytne v prvom kroku už ponuka, ktorá bude formulovaná spôsobom "tak ako je". Ustanovenie ďalej obsahuje demonštratívny výpočet príkladov, kedy ide o bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Pre úplnosť je napokon potrebné dodať, že definícia bežnej dostupnosti nevychádza z účtovných predpisov, a teda nie je relevantné, či v zmysle nich ide o tovary služby spotrebného charakteru alebo investičný majetok. Bežnú dostupnosť na účely tohto zákona je tak potrebné posudzovať vždy „ad hoc“, nakoľko môžu nastať prípady kedy investičný majetok bude bežne dostupný a naopak, tovar spotrebného charakteru nebude.

K § 3

Návrh zákona kategorizuje zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ a zákazky zadávané obstarávateľom, ktoré sú zadávané v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi.  Zákazka na účely tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s plnením vyjadriteľným v peniazoch uzavretá s jedným alebo viacerými uchádzačmi a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb alebo dodanie tovarov.

V súlade s právom Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na dodanie tovaru a zákazky na poskytnutie služieb. Ďalším elementárnym členením zákaziek je delenie zákaziek na zákazky civilné a zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

K § 4

Ďalším základným inštitútom verejného obstarávania je koncesia. Koncesia je zákazkou rovnakého typu ako zákazka na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazka na poskytnutie služieb, avšak protiplnením za plnenie dodávateľa je určité právo, ktoré môže byť spojené s finančným plnením. Nevyhnutým rozlišovacím znakom koncesie je existencia prenosu prevádzkového rizika na koncesionára, t.j. koncesionár pri svojej činnosti nesie riziko vystavenia sa podmienkam trhu. Príkladom koncesie môže byť napr. výstavba diaľnice, ktorú prevádzkuje koncesionár počas určitého časového obdobia, kedy výnosy z používania diaľnice platia jednotliví užívatelia diaľnice, avšak prípadné straty z nevyužívania tejto diaľnice nesie koncesionár, nie verejný obstarávateľ, t.j. koncesionár nesie riziko, že sa mu nevrátia investície vynaložené a náklady vzniknuté pri prevádzkovaní diaľnice. Uplatňovanie osobitných pravidiel upravujúcich udeľovanie koncesií by nebolo odôvodnené, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oslobodil koncesionára od akejkoľvek prípadnej straty tým, že by mu zaručil minimálny príjem rovnaký alebo vyšší ako vynaložené investície a náklady, ktoré tento hospodársky subjekt musí vynaložiť v súvislosti s plnením zmluvy. V takomto prípade by išlo o zákazku.

K § 5

V súlade s právom Európskej únie sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky a typu verejného obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať postupy pre nadlimitné zákazky a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v eurách bez DPH.

Európska komisia si i naďalej vyhradzuje právo meniť výšku finančných limitov, pričom zmena sa bude uskutočňovať na základe jej právnych aktov. Preto je vhodné, aby sa limit nadlimitnej zákazky na úrovni Slovenskej republiky ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie. Vykonávací predpis umožní pružne reagovať na predmetné právne akty Európskej únie.

V návrhu ustanovenia sa verejnému obstarávateľovi stanovujú, v závislosti od výšky predpokladanej hodnoty zákazky, tri postupy, a to konkrétne pre nadlimitné zákazky, podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, pričom obstarávateľovi sa stanovuje povinný postup pre nadlimitné zákazky, ktoré sa týkajú tzv. vybraných činností.

K § 6

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty v plánovacej etape procesu verejného obstarávania, pričom predpokladaná hodnota zákazky musí byť založená na predošlých skúsenostiach verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa alebo na údajoch získaných prieskumom trhu v čase pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž alebo v čase začatia postupu zadávania zákazky, ak sa publikácia oznámenia nevyžaduje. Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky vychádza verejný obstarávateľ a obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej hodnoty zákazky je vhodné, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami až do zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na zverejnenie a sledoval aj iné skutočnosti ovplyvňujúce určenie predpokladanej  hodnoty zákazky, ako napr. vývoj na komoditnom trhu alebo informácie z katalógov internetu a pod. Uvedené je možné realizovať prostredníctvom prieskumu cenníkov, produktových katalógov, štatistických údajov o vývoji cien, využívaním pomôcok na výpočet cien (tzv. konfigurátorov) a pod.

Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy plánované vynaložiť dodávateľovi za predmet zákazky, či už od verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo od tretích strán. Na účely určenia PHZ by sa pojem „porovnateľný predmet plnenia“ mal chápať ako výrobky, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako sú tovary predstavujúce určitú škálu potravín alebo rôzne položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je činný v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by sa malo umožniť vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to odôvodnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť dôvodné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky verejného obstarávateľa, akou sú napríklad školy alebo materské školy, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať, ak samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtom pre predmetné obstarávanie, uzaviera zmluvu nezávisle a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je odôvodnené, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

Navrhovanými ustanoveniami sa ustanovujú pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky, ak ide o tovary, služby a stavebné práce. Pri opakovaných zadávaniach zákazky sa predpokladaná hodnota zákazky určuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ udeľuje ceny a odmeny uchádzačom alebo účastníkom v súťaži návrhov, tieto sa započítajú do predpokladanej hodnoty zákazky. Do pravidiel určovania predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce je zaradené aj pravidlo pre určenie predpokladanej hodnoty stavebných prác, ak na uskutočnenie stavebných prác poskytne verejný obstarávateľ a obstarávateľ určité tovary, pokiaľ sú tieto tovary nevyhnutné na vykonanie daných stavebných prác. Predpokladaná hodnota týchto tovarov, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne v súvislosti so zadávaním zákazky na stavebné práce, sa zahŕňa do predpokladanej hodnoty stavebnej práce. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce, a tým aj možnosti vyhnúť sa aplikácii pravidiel a postupov stanovených napríklad pre nadlimitné zákazky  z hľadiska stanovených finančných limitov.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa rozdelenia zákazky na časti, ak ide o stavebné práce a služby a samostatne pre tovary. Navrhovaným ustanovením sa vytvára predpoklad na obmedzenie situácií, v ktorých dochádza k obchádzaniu postupov upravených zákonom.

Základom pre určovanie predpokladanej hodnoty zákazky na dodanie tovaru je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. Pri uzatváraní zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na pevne stanovené obdobie, sa predpokladaná hodnota zákazky stanovuje  na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná hodnota zákazky sa určuje 48-násobkom predpokladanej mesačnej platby. Medzi pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky na dodanie tovaru sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

V predmetnom  ustanovení sú definované náklady, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky na služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí predpokladanú hodnotu zákazky, ak výsledkom procesu obstarávania je zmluva uzavretá na dobu do 4 rokov tak, že vezme do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy.

Pri uzatváraní zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú sa určuje predpokladaná hodnota zákazky 48-násobkom mesačnej platby.

Pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky sa definujú prípady, keď nie je možné určiť, či ide o zákazku na tovar alebo službu, teda nie je možné stanoviť ich podiely. Je to najmä pri zákazkách na dodanie tovaru a poskytnutie služby, ktoré nie je možné oddeliť, a preto sa predpokladaná hodnota zákazky stanoví ako celková hodnota tovaru a služby bez ohľadu na ich podiely, kde sa zahrnie aj hodnota montážnych a inštalačných prác.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne uplatniť dynamický nákupný systém alebo uzavrieť rámcovú dohodu, do predpokladanej hodnoty zákazky pre dynamický nákupný systém, resp. rámcovú dohodu musí zarátať všetky predpokladané hodnoty zákaziek, ktoré má v úmysle počas dĺžky trvania týchto systémov  a v rámci nich zadávať.

Taktiež sa stanovujú pravidlá pre výpočet predpokladanej hodnoty zákazky v prípade inovatívneho partnerstva.

Zároveň sa stanovuje postup pri určovaní predpokladanej hodnoty koncesie.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný používať pri výbere zmluvného partnera pravidlá a postupy upravené zákonom. Zakazuje sa rozdeliť predmet zákazky tak, aby toto rozdelenie umožnilo aplikovať postup platný pre nižšie finančné limity, čo by spôsobilo najmä nesplnenie požiadaviek na transparentnosť, keď sa napr. pre nadlimitné zákazky vyžaduje zverejnenie zadávania zákazky alebo koncesie v Úradnom vestníku Európskej únie.

Stanovuje sa pravidlo povinného uverejnenia predpokladanej hodnoty, množstva alebo rozsahu obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určuje podmienky účasti vo väzbe na predpokladanú hodnotu zákazky alebo na predpokladanú hodnotu koncesie, musí uviesť predpokladanú hodnotu v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri zadávaní zákazky vyžaduje zábezpeku, rovnako musí v príslušnom oznámení uviesť predpokladanú hodnotu zákazky. V súlade s princípom transparentnosti sa expressis verbis ustanovuje povinnosť v dokumentácii k verejnému obstarávaniu uchovávať aj informácie a podklady, na základe ktorých sa určila predpokladaná hodnota, ako sú napr. prieskumy trhu, katalógy, cenníky, predošlé faktúry a pod.

K § 7

V súlade s legislatívou Európskej únie sa ustanovujú jednotlivé kategórie verejného obstarávateľa. Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť.

Ustanovením sa vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor–verejný obstarávateľ, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Zákon o verejnom obstarávaní je povinný aplikovať každý subjekt, ktorý používa verejné financie alebo podlieha kontrole alebo riadeniu iného verejného obstarávateľa.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a ďalšie organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých verejných obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určuje Smernica  2014/24/EÚ - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky. Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom b) a c) patria mestá a obce a vyššie územné celky.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom d) patria napríklad zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako sú príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Národná banka Slovenska atď. Do tejto kategórie verejných obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými verejnými obstarávateľmi. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podmienka „právnickej osoby založenej alebo zriadenej na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú komerčný ani priemyselný charakter“ v žiadnom prípade neznamená, že takáto právnická osoba by mala vykonávať len činnosti vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú komerčný ani priemyselný charakter. Dokonca subjekt musí byť považovaný za verejného obstarávateľa aj v prípade, keď jeho činnosť súvisiaca s uspokojovaním potrieb vo všeobecnom záujme tvorí len malú časť jeho celkovej činnosti, ktorú vykonáva. Verejný obstarávateľ–právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) je definovaná rovnako, ako v práve Európskej únie na základe troch kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť sú alebo môžu byť ovplyvnené verejným obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov. Verejným obstarávateľom je v tomto  prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Podobne ako pri pojme štát v kontexte smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania sa aj právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), podľa výkladu vydaného Súdnym dvorom Európskej únie, musí interpretovať funkcionálnym spôsobom. Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), ktorá nie je nastavená na tvorbu zisku v rámci svojej hlavnej aktivity, obyčajne nie je vystavená konkurencii zo strany iných subjektov voľného trhu, cieľom jej činnosti je uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme, ktoré nie sú uspokojované súkromnými podnikateľmi, alebo  na uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme chce mať štát alebo orgán samosprávy výhradný alebo rozhodujúci vplyv. Pri zakladaní právnickej osoby podľa ods. 1 písm. d) z dôvodov plnenia potrieb vo všeobecnom záujme sa štát alebo orgán samosprávy rozhoduje, či  dané potreby bude uspokojovať sám, alebo si zachová rozhodujúci vplyv nad ich uspokojovaním.  Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) uspokojujúca potreby vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný záujem, sa môže riadiť inými hľadiskami, než sú ekonomické hľadiská. Preto úplná neexistencia konkurencie, ako aj naproti tomu existencia silnej konkurencie, nie je rozhodujúcou podmienkou pre to, aby sa jednoznačne dalo určiť, či konkrétna potreba je potrebou vo verejnom záujme, ktorá nemá priemyselný alebo obchodný charakter. V situácii, ak daná právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) bežne vykonáva aj iné úlohy, než verejné, rozhodujúci význam má zhodnotenie prvotného cieľa stanoveného pri jej založení. Ak bola táto právnická osoba vytvorená s cieľom zabezpečovania potrieb vo verejnom záujme a bežne popritom vykonáva hospodárske aktivity zamerané na zisk, nie je tu právny dôvod jej vyňatia spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a to dokonca ani vtedy, ak jej činnosť vo verejnom záujme bežne predstavuje len neveľkú časť v porovnaní s rozsahom jej obchodnej činnosti. K tomuto výkladu dospel SDEÚ (Rozhodnutie SDEÚ z 15. 01. 1998 vo veci C-44/96 Mannesmann).

K § 8

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní aj osobám, ktoré za štandardných okolností nie sú povinné aplikovať postupy verejného obstarávania. Predmetným ustanovením sa zakotvuje pravidlo prenesenia povinnosti aplikovať postupy verejného obstarávania, pričom legislatívna úprava priznáva „dotovaným subjektom“ rozličný status v závislosti od percentuálnej miery výšky poskytnutých finančných prostriedkov.

K § 9

I naďalej je potrebné, aby sa zachovali pravidlá obstarávania, ktoré vykonávajú subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, keďže vnútroštátne orgány v rámci Európskej únie môžu aj naďalej ovplyvňovať konanie takýchto subjektov vrátane účasti na ich kapitáli a zastúpenia v ich správnych, riadiacich alebo dozorných orgánoch. Ďalším dôvodom na pokračovanie s reguláciou obstarávania v týchto odvetviach je uzatvorená povaha trhov, na ktorých subjekty v týchto odvetviach pôsobia, zapríčinená existenciou osobitných alebo výlučných práv, ktoré udeľujú členské štáty a ktoré sa týkajú zásobovania sietí, poskytovania prístupu do sietí alebo prevádzkovania sietí na účely poskytovania príslušných služieb.

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorí sú povinní aplikovať zákon pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. vybrané odvetvia, tak ako to rozpracováva právo Európskej únie, ktoré rozlišuje verejných obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov z vybraných odvetví. Na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy.

Ak verejný obstarávateľ vykonáva niektorú z vybraných činností postupuje pri zadávaní takejto zákazky ako obstarávateľ. Takýto verejný obstarávateľ postupuje podľa zákona o verejnom obstarávaní, ak zadáva zákazky na tovary, služby a stavebné práce v súvislosti s činnosťami v odvetví energetiky a tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb a s ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, prieskumom ložísk uhlia alebo ostatných tuhých palív, ako aj s činnosťami súvisiacimi s prevádzkovaním prístavov a letísk.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ vykonávajúci aspoň jednu z vymedzených činností priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu alebo jej spravovania a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností, ktoré zákon vymedzuje ako vybranú činnosť. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností ustanovených zákonom, alebo stav, kedy určité podmienky umožňujú podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že  na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom.

Navrhovanými ustanoveniami sa taxatívne vymedzujú činnosti v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy a poštových služieb.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami, avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Navrhované ustanovenie definuje, čo sa rozumie pod poštovými službami a inými službami, ako poštové služby v súlade s transponovanou smernicou EÚ pre vybrané odvetvia.

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri zadávaní ktorých zákaziek, za akých podmienok a pri ktorých činnostiach musí obstarávateľ v sektore vybraných odvetví postupovať podľa zákona. V súlade s právom Európskej únie zavádza všeobecný postup, ktorým sa riadia subjekty z vybraných odvetví využívajúce určitú geografickú oblasť na účely prieskumu alebo ťažby ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív. Povinnosť aplikovať právnu úprava zákona vzniká aj vtedy, ak sa geografické oblasti využívajú ako prístavy a verejné letiská.

V odvetví prieskumu nálezísk ropy a plynu vládne taký konkurenčný tlak, že disciplína pri obstarávaní, ktorá vyplýva z pravidiel obstarávania na úrovni Európskej únie, už nie je potrebná. Vzhľadom na to, že ťažba ropy a plynu patrí naďalej do rozsahu pôsobnosti smerníc EÚ o verejnom obstarávaní, je potrebné rozlišovať medzi prieskumom a ťažbou. V takomto prípade by sa za „prieskum“ mali považovať aj činnosti, ktoré sa vykonávajú so zámerom preskúmania skutočnosti, či sa v danej oblasti nachádza ropa a plyn, a ak áno, či sú komerčne využiteľné, zatiaľ čo „ťažba“ by sa mala považovať za „produkciu“ ropy a plynu. V súlade s osvedčenou praxou pri fúziách by „produkcia“ mala tiež zahŕňať „rozvoj“, t. j. vytvorenie primeranej infraštruktúry pre budúcu produkciu (ropné plošiny, ropovody, terminály atď.).

K § 10

Predmetné pravidlo expressis verbis zakotvuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) postupovať podľa pravidiel, ktoré zakotvuje zákon o verejnom obstarávaní. Povinnosť postupovať pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) vyplýva aj pre subjekt, ktorý zákon o verejnom obstarávaní vymedzuje v § 8. Ide o subjekt, ktorý nie je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom alebo môže ísť o obstarávateľa, ktorému finančné prostriedky poskytol verejný obstarávateľ. Takáto osoba je povinná taktiež realizovať postup podľa zákona.

Verejné obstarávania sa musí realizovať v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ide najmä o zásadu voľného pohybu tovaru, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby, ako aj s princípmi, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa verejné obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny zo záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. Princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie, pričom podmienkou dodržania tohto princípu je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať porušenie niektorej zákonnej povinnosti.

Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-225/98 Komisia proti Francúzska republika alebo z rozsudku tohto súdu C – 199/07 Komisia proti Helénska republika vyplýva, že prístup verejného obstarávateľa, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požadoval predloženie konkrétnych národných certifikátov je porušením slobody poskytovania služieb. Navyše Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že vyžadovanie členstva v národných profesijných organizáciách, komorách, resp. registroch môže mať odradzujúci účinok na záujemcov alebo uchádzačov z iných členských štátov, čo je neprípustná diskriminácia a prekážka voľného poskytovania služieb.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi, resp. záujemcami spočíva na tom, že verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, resp. záujemcom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení. Účelom zásady transparentnosti tak je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta). V rozpore s princípom transparentnosti, a teda aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. K porušeniu princípu transparentnosti môže dôjsť vtedy, ak sa v postupe verejného obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by verejné obstarávanie robili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným, alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Nevyhnutnou súčasťou riadneho uplatnenia princípu transparentnosti je teda taký postup, ktorým je zabezpečená náležitá preskúmateľnosť každého úkonu vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky. Postupom verejného obstarávania sa zabezpečuje čestná hospodárska súťaž, z čoho vyplýva, že nie je prípustné, aby sa umožnilo akékoľvek nepreskúmateľné či nekontrolovateľné konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti procesu verejného obstarávania teda vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti, ktorej cieľom je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia k verejnému obstarávaniu neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. V prípade, ak dokumentácia, resp. v nej obsiahnuté požiadavky, celkom zjavne pripúšťajú rozdielny výklad, nemôže táto interpretačná neistota vo svetle princípu transparentnosti postihovať žiadny hospodársky subjekt, ale len samotného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Je potrebné zdôrazniť, že je to práve verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ, kto dokumentáciu vo verejnom obstarávaní vyhotovuje a stanovuje jednotlivé požiadavky, a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie a pravidiel zodpovedá.

Účel princípu hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní nie je možné vnímať čisto gramaticky, t.j. tieto princípy nesledujú cieľ, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vždy nakupoval len najlacnejšie predmety zákaziek, práve naopak, verejný obstarávateľ a obstarávateľ by mal za vynaložené verejné finančné prostriedky/finančné prostriedky získať najlepšiu hodnotu, ktorá sa generuje v prostredí hospodárskej súťaže. Predmetné princípy by mali zabezpečiť hospodárne, efektívne a transparentné nakladanie s verejnými peňažnými prostriedkami/finančnými prostriedkami, nakoľko hlavným cieľom verejného obstarávania je efektívnosť vynakladania peňažných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Ďalším cieľom verejného obstarávania je zabezpečovanie voľnej hospodárskej súťaže hospodárskych subjektov o zákazky financované z verejných rozpočtov, ktorá je založená na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme, záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov.

Princíp proporcionality vo verejnom obstarávaní má predstavovať požiadavku na primerané aplikovanie inštitútov zákona, napr. pri nejasnostiach ponuky by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal automaticky ponuku vylúčiť, ale by požiadať o vysvetlenie nezrovnalostí a až na základe presvedčivo zisteného skutkového stavu by mal rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení ponuky.

Predmetná právna úprava expressis verbis zakazuje, aby sa verejné obstarávanie, vrátane jeho prípravy uskutočňovalo s cieľom nedovoleného uplatnenia výnimky alebo zúženia hospodárskej súťaže.

Za narušenie hospodárskej súťaže je možné považovať napr. situáciu, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viedol prípravné trhové konzultácie s hospodárskym subjektom s úmyslom vyšpecifikovať predmet zákazky takým spôsobom, aby navonok pôsobil technicky neutrálne, čo by navodzovalo dojem jeho súladu s pravidlami zákona a so základnými princípmi verejného obstarávania, avšak de facto by takýto navonok „technicky neutrálny“ opis predmetu zákazky obsahoval požiadavky, ktoré by zvýhodňovali hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastnil prípravných trhových konzultácií alebo jeho obchodných partnerov.

Ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého pri zákazkách na určité stavebné práce, tovary a služby podľa medzinárodných dohôd, ktorými je EÚ viazaná (napr. Dohoda o vládnom obstarávaní), musia verejní obstarávatelia poskytovať v súvislosti s týmito stavebnými prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi signatárov týchto dohôd, zaobchádzanie, ktoré nesmie byť nepriaznivejšie než zaobchádzanie, ktoré poskytujú v súvislosti s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi EÚ.

Stanovuje sa aj ďalšie základné pravidlo, podľa ktorého pri zákazkách a koncesiách týkajúcich sa jednotlivých vybraných činností postupuje verejný obstarávateľ podľa pravidiel a postupov zadávania nadlimitných zákaziek a koncesií platných pre obstarávateľa. Predmetným pravidlom sa zosúlaďuje postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ak ide o zákazky v rámci vybraných činností, čo umožňuje aj verejnému obstarávateľovi použiť flexibilnejšie a menej striktné postupy verejného obstarávania pri týchto zákazkách alebo koncesiách.

K § 11

Definuje sa konečný užívateľ výhod na účely zákona o verejnom obstarávaní. Definícia pojmu konečný užívateľ výhod má svoj pôvod v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu“), avšak vzhľadom na možné legislatívne a vecné problémy, ktoré by spôsobil odkaz na definíciu v inom zákone než zákone o verejnom obstarávaní, sa navrhuje zaviesť samostatná definícia konečného užívateľa výhod na účely verejného obstarávania. Osobitne je zadefinovaný konečný užívateľ výhod pri právnickej osobe, pri fyzickej osobe a zároveň aj pri združení majetku.

K § 12

Ustanovuje sa povinnosť verejného obstarávateľ a obstarávateľa, t. j. verejného obstarávateľa a obstarávateľa v jurisdikcii právneho poriadku Slovenskej republiky, aby vyhotovil referenciu, potvrdzujúcu dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby prostredníctvom informačného systému Evidencia referencií.

K § 13 a 14

Navrhovanými ustanoveniami sa umožňuje využitie elektronického trhoviska aj pri nadlimitných zákazkách.

K § 15

Zákon definuje množinu subjektov, ktoré môžu pôsobiť ako centrálna obstarávacia organizácia a vykonávať nepretržitú centralizovanú činnosť vo verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu, vrátane využitia nižších cien a transakčných nákladov a s cieľom zlepšiť a profesionalizovať riadenie a vedenie postupov verejného obstarávania. Nákupy je možné sústrediť pod centralizované obstarávanie buď podľa počtu zúčastnených verejných obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania by sa však mali dôkladne vyhodnocovať ako aj monitorovať, nakoľko nadmerná koncentrácia kúpnej sily nemusí priaznivo pôsobiť na hospodársku súťaž. Zákazky obrovského rozsahu takisto môžu vyvolávať snahu o nekalosúťažné praktiky a tajné dohody hospodárskych subjektov, ktorých cieľom je narušiť hospodársku súťaž. Nemožno zabúdať na to, že vo verejnom obstarávaní je potrebné vytvárať podmienky pre prístup na trh pre malých a stredných podnikateľov vzhľadom na ich potenciál v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie.

Centrálne obstarávacie organizácie pracujú dvomi základnými postupmi. Vykonávajú centrálne verejné obstarávanie ako veľkoobchodníci, t.j. nakupujú, skladujú a opätovne predávajú tovary, služby alebo stavebné práce. Druhý spôsob realizácie centrálneho verejného obstarávania centrálna obstarávacia organizácia realizuje ako sprostredkovateľ tak, že zadáva zákazky, prevádzkuje dynamické nákupné systémy alebo uzaviera rámcové dohody, ktoré využívajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia (v nadväznosti na to, či je centrálna obstarávacia organizácia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ). Takéto sprostredkovanie sa v niektorých prípadoch uskutočňuje samostatným vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek bez podrobných pokynov dotknutých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov; v iných prípadoch sa príslušné postupy zadávania verejných zákaziek realizujú na základe pokynov dotknutých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov v ich mene a na ich účet.

Zákon stanovuje pravidlá aj pre rozdelenie zodpovednosti za plnenie záväzkov medzi centrálnou obstarávacou organizáciou a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie alebo jej prostredníctvom. V prípade, že má centrálna obstarávacia organizácia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie postupov obstarávania, je výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť realizovaných postupov. V prípade, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vykonáva niektoré časti postupu, napríklad opätovné otvorenie súťaže podľa rámcovej dohody alebo zadanie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, tento je aj zodpovedný za tie fázy postupu, ktoré uskutočnil alebo uskutočňuje.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú oprávnení zadať verejnú zákazku na poskytnutie služieb, ktoré sa týkajú vykonávania centrálnych obstarávacích činností, centrálnej obstarávacej organizácii bez uplatnenia postupov verejného obstarávania. Takéto verejné zákazky na poskytnutie služieb môžu zahŕňať poskytovanie pomocných obstarávacích činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa vykonávania pomocných obstarávacích činností sa v prípade, že sa vykonávajú inak než prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie v súvislosti s vykonávaním centrálnych obstarávacích činností pre dotknutého verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, musia zadávať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Podmienkou pre činnosť centrálnej obstarávacej organizácie je vykonávanie všetkých postupov verejného obstarávania prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie.

K § 16

Uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií (s výnimkou centralizovaného verejného obstarávania, ktoré vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre verejných obstarávateľov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní) by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovať postupy príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a na základe jeho pokynov.

Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním, cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre zákazku na uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré obstarajú viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uskutočňujú spoločne jeden postup obstarávania tak, že konajú spoločne alebo poveria jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

Ak niekoľko verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov spoločne vykonáva postup obstarávania, títo sú spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa zákona. Ak však verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vykonávajú spoločne len časti postupu obstarávania, spoločná zodpovednosť sa uplatňuje len na tie časti postupu, ktoré sa vykonali spoločne. Každý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je výlučne zodpovedný za postupy alebo ich časti, ktoré vykonal on sám, ako je napríklad zadanie zákazky, uzavretie rámcovej dohody, prevádzkovanie dynamického nákupného systému, opätovné otvorenie súťaže na základe rámcovej dohody alebo stanovenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná príslušnú úlohu.

K § 17

Spoločné zadávanie verejných zákaziek verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov Európskej únie v minulosti narážalo na právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. S cieľom umožniť získať maximálny úžitok z potenciálu vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, sa ustanovujú podmienky pre vykonávanie cezhraničného obstarávania. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by však nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú alebo sídlia.

K § 18

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup verejného obstarávania, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu zadávania zákazky alebo koncesie.

Úpravy zmluvy počas jej trvania, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky alebo koncesie do určenej hodnoty, sú dovolené bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania. Úpravy zákazky nad povolený finančný limit je možné realizovať bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania, iba pokiaľ sú splnené explicitne uvedené dôvody.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch môže byť odôvodnená úprava pôvodnej zmluvy bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu verejného obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy verejného obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok verejného obstarávania odlišný od pôvodného výsledku.

V prípadoch podľa predošlých dvoch odsekov je uzatváranie dodatkov limitované hodnotou plnenia súhrnne nepresahujúcou 50% pôvodného zmluvného plnenia a zároveň nie je možné uskutočniť ho za účelom obchádzania zákona – napr. prekročiť finančný limit platný pre pôvodnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu, nakoľko na pôvodné verejné v takom prípade obstarávania mal byť uplatnený odlišný postup zadávania zákazky.

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad, ak je zmluva vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného realizovania verejného obstarávania. Úspešný uchádzač plniaci zákazku by však mal mať možnosť, najmä ak bola zákazka zadaná viac než jednému hospodárskemu subjektu, počas plnenia zákazky prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nový postup verejného obstarávania pre všetky verejné zákazky vykonávané týmto uchádzačom.

Verejní obstarávatelia by v rámci jednotlivých zmlúv mali mať možnosť ustanoviť úpravy zákazky prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opcií, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo opcii sa môže ustanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napr. komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže koncipovať návrh zmluvy tak, že bude predvídať bežnú údržbu, ako aj stanovovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby alebo služby.

K § 19

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu v praxi čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné ukončenie záväzkov, ktoré boli uzatvorené podľa zákona, a to i mimo dôvodov, ktoré vyplývajú z právnej úpravy podľa obchodnoprávnej úpravy. Môže ísť o situáciu, keď je potrebné od zmluvy odstúpiť, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami podľa práva Európskej únie v oblasti verejného obstarávania. Zákon preto stanovuje tieto osobitné dôvody, kedy je možné od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uzavretej podľa pravidiel a postupov verejného obstarávania odstúpiť. Uvedené je vhodné najmä v prípadoch, keď pri spolufinancovaných projektoch z verejných rozpočtov EÚ došlo k porušeniu zákona a ukončenie zmluvného záväzku môže minimalizovať škody alebo ich hrozbu spôsobenú verejným rozpočtom či už verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovanou úpravou sa poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi oprávnenie odstúpiť aj od zmluvy uzavretej s uchádzačom, ktorý nemal v čase uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo ak bolo právoplatne rozhodnuté o vyčiarknutí tohto uchádzača z registra konečných užívateľov výhod alebo ak mu bol právoplatne uložený zákaz účasti. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa má stať účinným nástrojom pre zabezpečenie riadneho a včasného plnenia povinností súvisiacich so zápisom konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod.

Pre úplnosť treba dodať, že navrhovaná právna úprava v súlade s § 344 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) nebráni odstúpeniu od zmluvy z dôvodov podľa iných právnych predpisov, ako aj kontraktačnej voľnosti, na základe ktorej je možné zmluvne dohodnúť si aj iné dôvody odstúpenia.

K § 20

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky značne zjednodušujú proces verejného obstarávania, pričom zvyšujú efektívnosť a transparentnosť tohto procesu. Elektronická komunikácia vo veľkej miere rozširuje možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu EÚ. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov sa má dosiahnuť úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania, vrátane zasielania, resp. predkladania žiadostí o účasť a najmä zasielania, resp. predkladania ponúk. Z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie nevyplýva povinnosť, aby sa vykonávalo elektronické spracovanie, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania ponúk, ak však verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sú schopní predmetné realizovať prostredníctvom elektronických prostriedkov, nič nebráni, aby túto formu komunikácie a výmeny informácií realizovali.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi IKT, ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu verejného obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Ide napr. o situácie, ak by si elektronická komunikácia napr. vyžadovala používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú všeobecne dostupné verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania si môžu súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom. Použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie. Ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali v podmienkach kladených na komunikáciu stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

Použitie elektronických prostriedkov komunikácie nie je povinné, ak je to nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií, ktoré sa majú poskytovať alebo prijímať. Platí, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To môže byť napríklad prípad, keď verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by predtým, ako stanovia úroveň zabezpečenia požadovanú pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek, mali vyhodnotiť primeranosť medzi požiadavkami zameranými na zabezpečenie správnej a spoľahlivej identifikácie odosielateľov predmetnej komunikácie, ako aj integritou jej obsahu na jednej strane a rizikom problémov, ako sú situácie, keď sú správy odoslané iným odosielateľom, než je uvedený, na strane druhej. Napr. mohlo by byť dostatočné, aby vysvetľovanie súťažných podkladov mohlo prebiehať emailovou správou, pričom viac zabezpečený spôsob elektronickej komunikácie by bol určený pre predloženie samotnej ponuky, ktorá predstavuje pre hospodársky subjekt záväznú ponuku. Podobne výsledkom stanovenia pravidiel komunikácie zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa by mohli byť nižšie úrovne zabezpečenia vyžadované v spojení s opätovným predložením elektronických katalógov alebo s predložením ponúk v kontexte minisúťaží na základe rámcovej dohody.

Požiadavky na komunikáciu majú zabezpečovať primeranú úroveň transparentnosti, ktorá umožňuje overiť, či bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Dôležité je najmä to, aby sa príležitostná ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať vplyv na obsah a posúdenie ich ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy.

K § 21

Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje pravidlá ohľadne počítania lehôt. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadosti o účasť musí zohľadniť zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk. Poskytnutie dostatočného časového priestoru pre prípravu ponuky alebo žiadosti o účasť je predpokladom čestnej hospodárskej súťaže, nakoľko sa vytvára priestor, aby hospodárske subjekty nekonali pri príprave ponúk alebo žiadostí o účasť pod značným časovým stresom a zároveň, aby ich ponuky predstavovali to najlepšie, čo je možné z ich strany ponúknuť na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Zároveň sa upravuje inštitút ohliadky miesta dodania.

Stanovujú sa pravidlá, podľa ktorých sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť. Za podstatnú zmenu dokumentov potrebných na vypracovanie ponuky je považované najmä rozšírenie alebo zúženie podmienok účasti, zmena rozsahu zadanej zákazky alebo zásadná zmena termínu plnenia.

Zároveň sa stanovuje použitie štátneho jazyka ako jazyka pre komunikáciu vo verejnom obstarávaní, pričom konkrétny verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku.

K § 22

Predmetná úprava stanovuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ktoré boli poskytnuté zo strany hospodárskych subjektov. Predmetnú povinnosť by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanoviť pre osoby, ktoré v jeho mene a na jeho účet realizujú verejné obstarávanie.

K § 23

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zabrániť konfliktu záujmov s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania, jeho transparentnosti a férovosti. Jeho činnosť má zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu. Za týmto účelom legislatíva poskytuje definíciu pojmov „konflikt záujmov“, „zainteresovaná osoba“.

K § 24

V súlade s princípom transparentnosti verejného obstarávania je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania.

K § 25

Právna úprava zakotvuje inštitút prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia hospodárskych subjektov. Podstatným elementom prípravných trhových konzultácií je povinnosť nenarušenia hospodárskej súťaže a neporušenia princípu nediskriminácie a princípu transparentnosti. Uvedené spočíva v povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa prijať v súvislosti s prípravnými trhovými konzultáciami a predbežným zapojením hospodárskych subjektov do prípravy verejného obstarávania primerané opatrenia pre ochranu hospodárskej súťaže a predmetných princípov, čo môže spočívať napr. vo zverejnení záznamu o realizácii prípravných trhových konzultácií. V praxi pôjde napr. o také situácie, keď sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri obstarávaní sofistikovaného predmetu zákazky obráti na nezávislých odborníkov alebo pracovné skupiny, ktoré sa podieľajú na tvorbe noriem v určitej oblasti špecializácie a požiada ich o pomoc pri definovaní požiadaviek na predmet zákazky tak, aby odrážali najnovšie poznatky z určitého vedného odvetvia alebo oblasti. Týmto postupom nie je možné uskutočňovať účelové marenie hospodárskej súťaže alebo neprimerané selektovanie určitých hospodárskych subjektov alebo ich výrobkov, resp. výkonov, ale mali by sa podporovať inovatívne nákupy a sledovanie princípu efektívnosti a hospodárnosti. Požiadavka transparentnosti tohto postupu by mala predstavovať záruku, že predmetný postup nebude zneužívaný.

K § 26

Ustanovenie legislatívne zakotvuje druhy oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky (ďalej len „oznámenia“). Aj naďalej ostáva zachovaná koncepcia osobitného uverejňovania oznámení na národnej úrovni vo Vestníku verejného obstarávania (ďalej len „vestník“) vedeného Úradom pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) a na európskej úrovni v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „európsky vestník“) vedenom Úradom pre úradné publikácie Európskej únie (ďalej len „publikačný úrad“). Oznámenia sa zasielajú zásadne elektronickými prostriedkami vo formáte štandardných formulárov.

Obsah oznámení používaných vo verejnom obstarávaní a ich vzory (štandardné formuláre) pri nadlimitných postupoch ustanovuje právny akt Európskej únie, pričom tieto vzory sú rovnaké pre všetky členské štáty Európskej únie. Vzory formulárov sú dostupné na http://simap.europa.eu/.

Oznámenia sa uverejňujú v plnom znení v úradnom jazyku EÚ, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Zhrnutie dôležitých aspektov oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných jazykoch EÚ.

Legislatíva zachováva možnosť publikácie predbežného oznámenia (ak ide o verejného obstarávateľa) a pravidelného informatívneho oznámenia (ak ide o obstarávateľa), len v profile verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (to neplatí pre pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž). V prípade využitia tejto možnosti je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný však prostredníctvom štandardného formulára odoslať publikačnému úradu a úradu oznámenie o tom, že predmetné oznámenia budú uverejnené na profile.

V nadväznosti na možnosť zverejňovať predbežné oznámenia a pravidelné informatívne oznámenia len v profile verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, aj v tomto prípade je prvoradé splnenie notifikačnej povinnosti voči publikačnému úradu. Na základe toho tak oznámenie je možné v profile zverejniť až po oznámení publikačnému úradu o použití tejto formy publikácie. Povinnou obsahovou náležitosťou takýchto oznámení je dátum odoslania oznámenia o jeho uverejnení v profile publikačnému úradu.

Pre oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako aj oznámenia o zmenách zmlúv, rámcových dohôd alebo koncesných zmluvách uzavretých na základe § 15 ods. 1 písm. b) a c) platí pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov povinnosť zaslať príslušné oznámenie na uverejnenie v lehote do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy, resp. jej dodatku. V prípade, že dôjde k zrušeniu verejného obstarávania, ktoré bolo predtým vyhlásené prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, alebo prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž, verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú povinní oznámenie o tom zaslať na uverejnenie bezodkladne po rozhodnutí o zrušení verejného obstarávania.

Z dôvodu hospodárnosti a zamedzenia neprimeranej administratívnej záťaže, verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu oznámenia o výsledku za čiastkové zmluvy uzatvorené na základe rámcových dohôd, ale aj dynamického nákupného systému posielať na súhrnnom základe za každý štvrťrok, a to vždy do 30 dní po jeho skončení.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom je ďalej poskytovaná aj možnosť uverejňovať oznámenia o zákazkách, ktorých uverejňovanie im priamo nevyplýva z tohto zákona, ale z dôvodu zvýšenia transparentnosti majú záujem, aby sa o ich zámere dozvedel čo najširší okruh hospodárskych subjektov. Použitie priameho rokovacieho konania (s výnimkou dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom) sú však verejní obstarávatelia a obstarávatelia povinní oznámiť publikačnému úradu a úradu. Na uvedené účely slúži formulár oznámenie o dobrovoľnej ex ante transparentnosti. Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona. č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohromu, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Navrhovaná úprava napokon rieši aj možnú kolíziu rozsahu zverejňovaných údajov a informácií s inými právnymi predpismi, resp. verejným záujmom a čestnou hospodárskou súťažou. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje konkrétny rozsah osobných údajov, ktoré je možné uvádzať za predpokladu, že tomu nebránia osobitné predpisy (predovšetkým zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a taktiež zavádza výnimku na zverejňovanie informácií, ktoré by mohli byť v rozpore s inými zákonmi, verejným záujmom alebo by to bránilo čestnej hospodárskej súťaži (tu môže ísť napr. o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva).

K § 27

Ustanovenie v nadväznosti na § 26 zakotvuje spôsob zasielania oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky v závislosti od dostupnosti služby eSender pre jednotlivé typy formulárov. Oznámenia sa aj naďalej vypĺňajú a zasielajú výlučne v elektronickej forme, pričom konkrétny postup upravia pokyny zverejnené na webovom sídle publikačného úradu a úradu.

Za odoslanie oznámení, ako aj obsah je vždy zodpovedný sám verejný obstarávateľ a obstarávateľ a z tohto titulu je na ňom dôkazné bremeno preukazovania dátumu a času odoslania.

Legislatíva ďalej priorizuje zverejňovanie oznámení v európskom vestníku a preto platí, že akákoľvek iná publikácia oznámenia môže nastať až po tej v európskom vestníku. Výnimkou je prípad, pokiaľ verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi nebude do 48 hodín od potvrdenia prijatia zaslaného oznámenia z európskeho vestníka doručená aj notifikácia o jeho plánovanom uverejnení. V takom prípade postačí verejným obstarávateľom a obstarávateľom počkať 48 hodín a oznámenie môže byť zverejnené na národnej úrovni bez ohľadu na to, či sa tak stalo aj na tej európskej.

Vzájomná komunikácia medzi európskym vestníkom a vestníkom má byť primárne zabezpečená prostredníctvom automatizovanej služby eSender. Pokiaľ táto nie je poskytovaná, v nadväznosti na zodpovednosť samotných verejných obstarávateľov a obstarávateľov za preukazovanie dátumu odoslania oznámenia, sú títo povinní úradu na účely zverejňovania oznámení vo vestníku oznámiť predpokladaný dátum uverejnenia oznámenia v európskom vestníku, ktorý im oznámil publikačný úrad alebo informáciu, že publikačný úrad v lehote 48 hodín od potvrdenia prijatia oznámenia im túto skutočnosť neoznámil.

Pre naplnenie princípov transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania je dôležité, aby obsah oznámení uverejnených na národnej úrovni bol totožný s tým podľa európskeho vestníka.

Za účelom umožnenia vyššej transparentnosti legislatíva prirodzene dovoľuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom rovnakým spôsobom zverejňovať aj oznámenia, ktorých zverejnenie zo zákona nie je povinné.

Vzhľadom na neustálu otvorenosť dynamického nákupného systému počas celej doby jeho trvania (hospodárske subjekty môžu kedykoľvek požiadať o účasť a do systému pristúpiť), je potrebné zabezpečiť nepretržitú publikáciu oznámenia, ktorým bol tento systém zriadený.

K § 28

Ide o nové ustanovenie, ktoré nebolo obsiahnuté v predošlej legislatíve a jeho cieľom je podpora rozdeľovania zákaziek alebo koncesií na menšie časti, čím sa vytvára možnosť väčšieho prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa tak explicitne vytvára legislatívny priestor na delenie zákaziek, pričom využitie tejto možnosti musí priamo vyplývať už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania  oznámení použitých ako výzva na účasť, kde zároveň musí byť uvedená aj veľkosť jednotlivých častí a ich predmet. Taktiež je dôležité aj uvedenie skutočnosti, či ponuky je možné predložiť len na jednu časť alebo aj na viaceré, resp. všetky časti.

Aplikáciu rozdeľovania zákaziek verejnými obstarávateľmi má podporiť aj zavedenie povinnosti pre verejných obstarávateľov odôvodňovať nerozdelenie zákazky (neplatí pre koncesiu) buď v samotnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v správe o zákazke.

Z dôvodu zaistenia spoľahlivosti dodávok alebo zamedzenia možným narušeniam pravidiel hospodárskej súťaže verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia majú možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať jednému uchádzačovi. Takéto obmedzenie však musí byť transparentným spôsobom uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii. V súťažných podkladoch je ďalej povinné uvedenie objektívneho a nediskriminačného spôsobu na určenie, ktorá časť zákazky sa zadá konkrétnemu uchádzačovi v prípade, že uspel vo viacerých častiach.

Legislatíva rieši aj situáciu kedy je možné jednému uchádzačovi zadať viac častí zákazky alebo aj všetky. Túto skutočnosť je potrebné uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii spolu s možnými kombináciami. V súťažných podkladoch verejní obstarávatelia a obstarávatelia uvedú objektívne a nediskriminačné pravidlá, ktoré uplatní na určenie častí zákazky, ktoré sa zadajú jednému uchádzačovi.

K § 29

Ustanovenie taxatívnym spôsobom uvádza výpočet postupov vo verejnom obstarávaní pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Oproti predchádzajúcej legislatívnej úprave dochádza k rozšíreniu výpočtu o nový postup, ktorým je inovatívne partnerstvo.

K § 30 a 31

Rôznorodosť režimov vo verejnom obstarávaní vyplývajúca z rozdielnych postavení jednotlivých subjektov (verejný obstarávateľ, obstarávateľ, osoba podľa § 8 zákona), pováh plnenia (tovar, služba, stavebná práca) osobitnej oblasti plnenia (zákazky na činnosti vo vybraných odvetviach, zákazky na úseku obrany a bezpečnosti, koncesie a napokon plnenia vyňaté z pôsobnosti legislatívy verejného obstarávania) a v neposlednom rade aj hodnôt plnenia, umožňuje širokú škálu možných kombinácií. V prípade výskytu prvkov spadajúcich pod rôzne režimy je preto potrebné stanoviť jednotné pravidlá určujúce postup, ktorý bude konkrétny verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ aplikovať. Cieľom ustanovení je uviesť výpočet možných situácií, ktoré môžu nastať v praxi a pomôcť tak pri aplikácii zákona.

K § 32

Ustanovenie legislatívne zakotvuje taxatívny výpočet základných statusových požiadaviek na hospodárske subjekty, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. V súlade so zásadami určovania podmienok účasti pri nadlimitných zákazkách je povinné stanovenie podmienok účasti osobného postavenia pre verejných obstarávateľov a dobrovoľné pre obstarávateľov.

V rámci podmienok účasti navrhovaná úprava explicitne, aj pomocou odkazov poukazuje na závažné porušovanie povinností na úseku environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, za ktoré bola orgánom aplikácie práva uložená sankcia. V súvislosti s účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaž alebo inej obdobnej súťaži, zákonná úprava predpokladá, že v takých prípadoch bude ukladaný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní priamo v rozhodnutí týkajúceho sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Okrem toho, osobitnú podmienku účasti tvorí nedopustenie sa závažného porušenia profesijných povinností, pod ktorým možno rozumieť, napr. závažné porušenie stavovských predpisov pri výkone slobodných povolaní. Profesijnou povinnosťou podnikateľov je aj náležité, poctivé a odborné vykonávanie činností, aby nedochádzalo k dodávaniu nekvalitných tovarov, stavebných prác a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.

V prípade zákazky alebo koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti môže byť uchádzač alebo záujemca vylúčený aj v prípade, keď u neho existujú riziká súvisiace s ochranou národných bezpečnostných záujmov.

V nadväznosti na dôvody na vylúčenie, navrhovaná úprava uvádza aj výpočet dokladov na preukázanie ich neexistencie, ako aj pravidlá preukazovania uchádzačmi alebo záujemcami so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte EÚ.

Ďalej sa v norme ustanovuje definícia pojmu „konečné rozhodnutie“ a taktiež možnosť pre uchádzačov alebo záujemcov, u ktorých sú vykazované nedoplatky na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení alebo príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie predísť vylúčeniu z verejného obstarávania dodatočným splnením svojich povinností, a to aj vo forme platieb v splátkach. Uchádzač je povinný uvedené preukázať v lehote na predkladane ponúk.

K § 33

Koncepcia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia zostáva nezmenená oproti predchádzajúcej úprave, výpočet podmienok uvádzaných v zákone je naďalej založený na demonštratívnom základe.

Taktiež ostáva zachovaná možnosť pre záujemcov alebo uchádzačov preukazovať splnenie podmienok účasti prostredníctvom ekvivalentného dokladu, pokiaľ z objektívnych dôvodov nie sú schopní predložiť doklad vyžadovaný verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a zároveň právna úprava počíta aj s možnosťou využitia zdrojov tretích osôb za predpokladu, že dotknutý uchádzač alebo záujemca predloží písomný zmluvný záväzok, z ktorého vyplýva, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude môcť reálne disponovať zdrojmi tejto osoby. Tretia osoba musí zároveň spĺňať vymedzené podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a nesmú u nej existovať niektoré dôvody na vylúčenie. Nóvum však v tomto smere predstavuje zavedenie spoločnej zodpovednosti, na základe čoho bude môcť verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadovať, aby tretia osoba, ktorá sa zaviazala poskytnúť svoje spoločne zodpovedala za plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy s úspešným uchádzačom, s ktorým bola uzavretá zmluva. Účelom navrhovanej úpravy, je okrem transpozície príslušných článkov smerníc, predídenie „špekulatívnemu obchodovaniu“ so zdrojmi a kapacitami tretích subjektov.

K § 34

Podmienky účasti týkajúce sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti ostávajú v zásade nezmenené oproti predchádzajúcej normatívnej úprave, v súlade s transpozíciou smerníc sa však zavádza jedna nová podmienka, ktorou je uvedenie údajov o riadení dodávateľského reťazca a systému sledovania (tzv. tracking system). Naďalej zákonný výpočet podmienok účasti je pre verejných obstarávateľov taxatívny a nie je ho možné ho rozširovať. Na druhej strane, obstarávateľ v súlade so zásadami určovania podmienok je oprávnený určiť aj iné podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti.

Tak, ako pri preukazovaní splnenia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia, aj v tomto prípade legislatíva ponúka uchádzačom alebo záujemcom možnosť využiť kapacity tretích osôb, za predpokladu predloženia písomnej zmluvy, v ktorej sa táto osoba zaviaže predmetné kapacity poskytnúť k dispozícii na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Na naplnenie účelu tejto normatívnej úpravy (predovšetkým na zabránenie jej účelovému obchádzaniu) musí osoba, ktorej kapacity majú byť použité pri plnení zároveň preukázať splnenie rovnakých podmienok účasti ako uchádzač alebo záujemca a neexistenciu niektorých zákonom stanovených dôvodov na vylúčenie, pričom pri preukazovaní oprávnenia dodávať tovar, poskytovať službu, alebo uskutočňovať stavebnú prácu postačí preukázanie len vo vzťahu k tej časti plnenia, na ktorú sa kapacity poskytované. Z dôvodu zamedzenia účelovému obchádzaniu a čisto formálnemu deklarovaniu splnenia podmienky týkajúcej sa uvedenia údajov o vzdelaní, odbornej praxi alebo kvalifikácii osôb určených na uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, legislatíva vyslovuje explicitnú požiadavku, aby osoba, ktorá sa svoje kapacity na účely preukázania splnenia podmienok účasti zaväzuje dotknutému uchádzačovi alebo záujemcovi poskytnúť, aj reálne v prípade zadania zákazky tomuto uchádzačovi alebo záujemcovi predmet zákazky plnila. Zámer sťažiť špekulatívne správanie hospodárskych subjektov má aj novozavádzaný inštitút spoločnej zodpovednosti, ktorý je možné uplatniť obdobným spôsobom ako pri podmienkach účasti finančného a ekonomického postavenia.

K § 35 a 36

Navrhované ustanovenia zavádzajú pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov možnosť vyžadovať vo verejnom obstarávaní od uchádzačov a záujemcov predloženie dokladov potvrdzujúcich splnenie zavedených noriem kvality (napr. certifikát ISO 9001), do ktorých môžu spadať aj požiadavky dostupnosti osôb so zdravotným postihnutím alebo požiadavky environmentálneho manažérstva (napr. ISO 14001). V oboch prípadoch platí možnosť odkazovať na systémy manažérstva vyplývajúce z európskych alebo medzinárodných noriem a zároveň platí aj povinnosť uznávať rovnocenné doklady vydávané príslušnými orgánmi v jednotlivých členských štátoch EÚ. Z dôvodu zabezpečenia rovnakého prístupu k zákazkám pre všetky hospodárske subjekty, a teda zamedzeniu možnej diskriminácii, legislatíva pamätá aj na situácie, kedy dotknutý uchádzač alebo záujemca z objektívnych dôvodov nemal možnosť v stanovenej lehote vyžadovaný certifikát získať. V takom prípade je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný akceptovať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, z ktorých jednoznačným spôsobom vyplýva splnenie tých istých požiadaviek, ako vyžadujú dotknuté normy, resp. certifikačné orgány na udelenie certifikátu. Dôkazné bremeno preukazovania objektívnej nemožnosti získať vyžadovaný certifikát, ako aj splnenia požiadaviek stanovených normami (resp. certifikačnými autoritami) zaťažuje výlučne samotného uchádzača alebo záujemcu, ktorý tieto skutočnosti musí jednoznačným spôsobom preukázať.

K § 37

Navrhovanou úpravou sa zakotvuje možnosť, aby hospodárske subjekty mohli na účely verejného obstarávania spájať svoje schopnosti a kapacity prostredníctvom spoločného predkladania ponuky, čo má význam tak pri zložitých predmetoch zákazky alebo koncesie, ako aj pre otváranie trhu verejných zákaziek (koncesií) pre malé a stredné podniky, ktoré by samostatne neboli schopné predmet zákazky zrealizovať. Z dôvodu zamedzenia zbytočnej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty, možnej diskriminácii a nerovnakému zaobchádzaniu, nie je možné od hospodárskych subjektov na účely vyhotovovania a predkladania ponuky vyžadovať vytvorenie určitej právnej formy. To je možné vyžadovať až od skupiny, ktorá je úspešným uchádzačom a to za účelom zabezpečenia predovšetkým právnych záruk na riadne plnenie zmluvy.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo, že každý subjekt tvoriaci skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti osobného postavenia osobitne (t. j. každý člen predkladá všetky doklady sám za seba), pričom oprávnenie dodávať tovar, poskytovať službu alebo uskutočňovať stavebné práce preukazujú členovia len za svoju časť plnenia, ktorú majú realizovať. Dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej alebo odbornej spôsobilosti predkladá skupina spoločne za celú skupinu.

Skupine dodávateľov sa na účely preukázania splnenia podmienok účasti týkajúcich sa finančnej a ekonomickej spôsobilosti a technickej alebo odbornej spôsobilosti taktiež umožňuje využitie zdrojov a kapacít tretích osôb.

Ustanovenie napokon v súvislosti s plnením zmluvy alebo koncesnej zmluvy rieši možnosť vyžadovať od skupiny dodávateľov splnenie osobitných podmienok oproti individuálnym uchádzačom, ktoré musia byť proporčné a objektívne odôvodnené. Môže ísť napr. o určenie spoločného zastúpenia, resp. vedúceho partnera alebo poskytnutie informácií o zložení skupiny.

K § 38

Legislatívna úprava v tomto ustanovení zakotvuje spoločné pravidlá určovania podmienok účasti. Čo sa týka výberu konkrétnych podmienok platí, že verejní obstarávatelia sú v každom prípade povinní určiť podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia (a to aj keď ide o zadávanie zákazky na tzv. odvetvové činnosti podľa § 9). Stanovenie podmienok účasti ekonomického a finančného postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti závisí naopak od ich vôle. Kým podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia sú v zákone uvedené demonštratívnym spôsobom, pre technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť platí taxatívny výpočet. Pre obstarávateľov v tomto smere platí voľnejší režim, určenie a výber konkrétnych podmienok účasti závisí výlučne od ich rozhodnutia (pokiaľ stanovia podmienky účasti podľa § 32 až 36 nesmú sa od týchto pravidiel odchýliť). Stanovené podmienky účasti musia byť zrejmé už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, resp. oznámenia použitého ako výzva na súťaž. Predmetné oznámenia musia taktiež obsahovať aj podmienku vyplývajúcu z  novozavádzaného dôvodu vylúčenia, ktorým je dôvodné podozrenie o uzavretí dohody narúšajúcej hospodársku súťaž (§ 40 ods. 6 písm. g)), pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bude tento dôvod vylúčenia chcieť neskôr aplikovať.

V súvislosti so zákazkami na dodanie tovarov, ktorých súčasťou je aj umiestnenie alebo montáž takéhoto tovaru, zákazkami na poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác, je verejným obstarávateľom, ale aj obstarávateľom poskytnutá legislatívna možnosť vyžadovať, aby rozhodujúcu časť plnenia uskutočňoval sám uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov. To, čo sa považuje za rozhodujúcu časť plnenia nie je možné plošne stanoviť všeobecným pravidlom (napr. určitým percentuálnym podielom), ale vždy je potrebné vychádzať z konkrétneho predmetu plnenia.

Nová legislatíva ďalej zachováva základné pravidlo z predošlej právnej úpravy, a síce, že podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky (koncesie) a taktiež na tieto podmienky účasti môžu byť naviazané aj minimálne predpoklady, ktoré majú všetci uchádzači alebo záujemcovia spĺňať. Novinkou je však v tomto smere obmedzenie maximálnej výšky obratu na dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky (rámcovej dohody, koncesie), resp. jej pomernej čiastky vypočítanej na obdobie 12 mesiacov, ak je predpokladaná dĺžka plnenia dlhšia ako 12 mesiacov. V náležite odôvodnených prípadoch by však malo byť možné uplatniť aj vyššie požiadavky na obrat. Takéto okolnosti môžu súvisieť s vysokým rizikom spojeným s plnením zákazky alebo so skutočnosťou, že jej včasné a náležité plnenie má zásadný význam, napríklad preto, že je nevyhnutnou podmienkou na plnenie iných zákaziek. Odôvodnenie takejto požiadavky musí byť vždy uvedené v súťažných podkladoch alebo koncesnej dokumentácii.

Za účelom odstránenia interpretačných problémov sa v súvislosti s preukazovaním výšky obratu za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov ustanovuje pravidlo, že výška obratu sa určuje vždy súhrnne za celé obdobie.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa taktiež umožňuje požadovať napríklad informácie o pomere medzi aktívami a pasívami vykázanými v účtovnej závierke, nakoľko sa predpokladá, že kladná hodnota pomeru by mohla poskytnúť dodatočný dôkaz o tom, že finančná kapacita hospodárskych subjektov je dostatočná.

Legislatíva taktiež spresňuje pravidlá určovania podmienok účasti pre prípady delenia zákazky (koncesie) na časti, zákazky zadávané na základe rámcových dohôd s opätovným otvorením súťaže a podnecuje na využívanie systému e-Certis.

Napokon sa v súvislosti so zákazkami na dodanie tovaru spojenými s jeho montážou alebo umiestnením, zákazkami na služby alebo na stavebné práce, alebo v súvislosti s koncesiami zakotvuje aj možnosť, aby verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mohli v ponuke vyžadovať údaje o zamestnancoch zodpovedných za zmluvné plnenie.

K § 39

Európska legislatíva za účelom zníženia administratívnej záťaže zavádza inštitút jednotného európskeho dokumentu, ako štandardizovaného elektronického formulára slúžiaceho ako predbežný doklad na preukázanie splnenia podmienok účasti. Vzor tohto formulára ustanoví Európska komisia vo vykonávacom predpise. Z hľadiska povahy ide o čestné vyhlásenie, v ktorom predkladajúci subjekt deklaruje, že u neho neexistujú vymedzené dôvody na vylúčenie, spĺňa kritériá pre obmedzenie počtu záujemcov (platí pre užšiu súťaž, rokovacie konania, súťažný dialóg, inovatívne partnerstvo) a zároveň, že k uvedeným skutočnostiam na požiadanie verejného obstarávateľova alebo obstarávateľa poskytne relevantné doklady. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže počas postupu zadávania zákazky požiadať o predloženie dokladov ktoréhokoľvek uchádzača a záujemcu, pričom vo vzťahu k uchádzačovi, s ktorým má byť uzavretá zmluva to platí ako povinnosť. Jednotný európsky dokument poskytuje priestor aj na uvedenie ďalších informácií podľa požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ako aj informácií o orgánoch, ktoré vydávajú príslušné doklady.

Jednotný európsky dokument je možné aplikovať aj na prípady, keď uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti prostredníctvom tretích osôb.

K zníženiu administratívneho bremena má prispieť aj opätovná využiteľnosť jednotného európskeho dokumentu, ktorý má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ k dispozícii v súvislosti s predchádzajúcim postupom zadávania zákazky, ako aj povinnosť nevyžadovať predloženie dokladov, ktoré má verejný obstarávateľ k dispozícii a sú naďalej platné alebo ktoré sú priamo a bezplatne prístupné v elektronických databázach.

K § 40

Navrhované ustanovenie zakotvuje zásady vyhodnocovania podmienok účasti, pričom primárne platí, že sa tak musí diať v súlade s vopred určenými pravidlami, čím dochádza k naplneniu princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Pre verejného obstarávateľa (v zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti aj pre obstarávateľa) platí povinnosť postupovať podľa znenia podmienok uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení o koncesii. Zároveň platí, že znenie podmienok účasti uvedených v súťažných podkladoch (koncesnej dokumentácii) musí byť totožné s tým, ktoré je obsiahnuté v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (oznámení o koncesii). Obstarávateľ je taktiež povinný držať sa pravidiel, ktoré vopred určil a od všetkých záujemcov musí vyžadovať rovnaké požiadavky.

Legislatíva ďalej upravuje inštitúty vysvetľovania a doplňovania dokladov. V prípade pochybností, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevie z predložených dokladov posúdiť splnenie podmienok účasti alebo nevie posúdiť platnosť týchto dokladov, je povinný písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo predloženie doplňujúcich dokladov k dokladom už obsiahnutým v ponuke alebo v žiadosti o účasť.

Novým inštitútom je povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa požiadať uchádzača alebo záujemcu o nahradenie osoby, prostredníctvom ktorej preukazuje splnenie podmienok účasti finančného a ekonomického postavenia alebo technickej alebo odbornej spôsobilosti, ak u tejto osoby existuje niektorý z dôvodov na vylúčenie. Dotknutý uchádzač alebo záujemca je tak pod sankciou vylúčenia povinný nahradiť túto osobou v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak verejný obstarávateľa alebo obstarávateľ neurčil dlhšiu lehotu.

Navrhovaná úprava ďalej poskytuje výpočet dôvodov na vylúčenie, pričom oproti predchádzajúcej úprave dochádza k ich rozšíreniu napr. o konflikt záujmov, pokus o ovplyvňovanie verejného obstarávania, pokus o získanie dôverných informácií, nenahradenie subdodávateľa nespĺňajúceho podmienky účasti osobného postavenia, dôvodné podozrenie o uzavretí dohody narúšajúcej hospodársku súťaž, a napokon o identifikáciu protichodných záujmov záujemcu alebo uchádzača a verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa s možným nepriaznivým vplyvom na plnenie. V poslednom prípade by mohlo by ísť napr. o situáciu kedy by sa do verejného obstarávania na výkon stavebného dozoru prihlásil aj hospodársky subjekt (resp. s ním prepojená osoba) uskutočňujúci stavebné práce, ktoré majú byť predmetom dozoru. Aj v takomto prípade je však potrebné zohľadniť princíp proporcionality, t.j. objektívne zistiť, či takáto osoba má naozaj protichodné záujmy. V zmysle ods. 12, právne účinky niektorých dôvodov na vylúčenie trvajú až po obdobie jedného roka odo dňa, keď došlo k udalosti zakladajúcej dôvod vylúčenia.

Ďalším z nových inštitútov vyplývajúcich priamo z európskej legislatívy je tzv. samoočisťovací mechanizmus, ktorého účelom je poskytnúť možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania aj subjektom, u ktorých existujú vymedzené dôvody na vylúčenie, a to za predpokladu vykonania dostatočných nápravných opatrení. Medzi tieto opatrenia môžu patriť napr. personálne a organizačné zmeny, zavedenie a realizácia mechanizmov kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu, zaplatenie náhrad za spôsobené škody a pod. Samoočisťovací mechanizmus však nie je možné aplikovať na prípady, keď bol uchádzačovi alebo záujemcovi konečným rozhodnutím uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Dostatočnosť prijatých opatrení posudzuje samotný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, a to v kontexte závažnosti pochybenia. Pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dospeje k záveru, že tieto opatrenia nie sú dostatočné, uchádzača alebo záujemcu vylúči.

Legislatíva napokon v rámci vyhodnocovania podmienok účasti upravuje aj možnosť zriadenia komisie za týmto účelom, povinnosť vyhotovovania zápisnice a jej minimálne obsahové náležitosti, ako aj oznamovaciu povinnosť uchádzačom a záujemcom, ktorí boli vylúčení, resp. nebudú vyzvaní na predloženie ponuky, rokovanie alebo dialóg.

K § 41

Účelom navrhovaného ustanovenia je vytvoriť právny rámec pre vzťahy so subdodávateľmi. V prvom rade legislatíva ponúka verejným obstarávateľom možnosť od uchádzača vyžadovať, aby už v ponuke uviedol podiel zákazky, ktorý má v úmysle zadať subdodávateľom, vymenoval navrhovaných subdodávateľov a taktiež môže vzniesť požiadavku, aby navrhovaný subdodávateľ spĺňal podmienky účasti osobného postavenia a preukázal to náležitými dokladmi. V prípade nenaplnenia druhej požiadavky, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný písomne požiadať o nahradenie dotknutého subdodávateľa. Zároveň sa však zavádza povinnosť zakotvenia zmluvnej podmienky, na základe ktorej je úspešný uchádzač najneskôr ku dňu uzavretia zmluvy povinný uviesť všetky relevantné údaje o subdodávateľoch a následne oznamovať aj akúkoľvek zmenu týchto údajov. Návrh zmluvy má okrem toho obsahovať aj pravidlá pre zmenu subdodávateľa a oznamovanie zmien údajov o nich.

Legislatíva má zároveň za cieľ riešiť aj problematiku nevyplácania odmien subdodávateľom transponovaním možnosti zmluvného zakotvenia inštitútu priamych platieb. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ si na základe toho môže v zmluve alebo rámcovej dohode vyhradiť, že vykoná úhradu za plnenie uskutočnené v súvislosti s realizáciou predmetu zákazky priamo subdodávateľovi, ak o to tento požiada. Konkrétny mechanizmus inštitútu priamych platieb ponecháva legislatíva na vôľu samotných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

Na rozdiel od solidárnej zodpovednosti, vo vzťahoch medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi podľa tohto zákona zodpovedá za plnenie zmluvy, koncesnej zmluvy vždy dodávateľ.

K § 42

Ustanovenie rieši obsahové náležitosti súťažných podkladov, z ktorých sa osobitne venuje predovšetkým opisu predmetu zákazky. Z hľadiska technických požiadaviek sa kladie dôraz na zohľadnenie dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zabezpečenie prístupu pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov, a teda aj čestnej hospodárskej súťaže.

Predmet zákazky je potrebné opísať na základe technických požiadaviek, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi harmonizovanými s právom Európskej Únie, a to buď odkazom na slovenské technické normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy a iné referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo pomocou výkonnostných a funkčných požiadaviek, resp. ich kombináciou.

Technické požiadavky vypracované verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované a otvorené ekvivalentným riešeniam. Z tohto dôvodu sa v zásade zakazuje odvolávať sa na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, krajinu, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby. Popri tom sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zakazuje zamietnuť ponuku uchádzača z dôvodu, že výrobky, služby alebo stavebné práce nespĺňajú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom definované technické požiadavky za predpokladu, že uchádzač akýmkoľvek spôsobom preukáže, rovnocennosť jeho technické riešenia k určeným technickým požiadavkám.

Environmentálne aspekty vyjadruje požiadavka na obstarávanie takých energeticky významných výrobkov, ktoré patria do najvyššej energetickej triedy a spĺňajú najvyššie kritériá výkonnosti. Výnimkami sú podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ekonomická neúnosnosť, nedostupnosť technických riešení, alebo absencia hospodárskej súťaže.

V súvislosti s opisom predmetu zákazky sa v navrhovanom ustanovení taktiež zakotvuje rámec používania značiek ako dôkazových prostriedkov, že tovar, stavebné práce alebo služby zodpovedajú určitým osobitným charakteristikám. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať aj splnenie iba niektorých požiadaviek na získanie konkrétnej značky a naopak nesmie vyžadovať konkrétnu značku, ak na jej udelenie je potrebné splniť aj podmienky nesúvisiace s predmetom zákazky. Taktiež aj v prípade značiek platí povinnosť akceptácie ekvivalentných značiek, resp. za určitých okolností aj iných dôkazov, z ktorých vyplýva, že tovar, stavebné práce alebo služby spĺňajú podmienky na udelenie konkrétnej značky.

Okrem značiek legislatíva rieši aj problematiku vyžadovania skúšobných protokolov alebo osvedčení o zhode, vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie. V tomto prípade platí vzájomné uznávanie dokladov vydaných oprávnenými orgánmi v rôznych členských štátoch EÚ.

Ďalej sa v ustanovení vymedzujú aj ostatné obsahové náležitosti súťažných podkladov, medzi ktoré môžu patriť napr. aj plány, modely, fotografie. Nevyhnutnou náležitosťou súťažných podkladov je návrh zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, ktorý môže obsahovať aj určité osobitné podmienky plnenia zohľadňujúce predovšetkým ekonomické, sociálne a environmentálne hľadiská. Medzi také je možné zaradiť, napr. záväzok vytvoriť alebo udržať určitý pracovných miest, zamestnať príslušníkov sociálne znevýhodnených skupín alebo naopak vysokokvalifikovaných odborníkov. Do zmluvy a rámcovej dohody je potrebné premietnuť aj návrh na plnenie kritérií z víťaznej ponuky.

Z predchádzajúcej zákonnej úpravy legislatíva recipuje aj inštitút tzv. „negatívneho cenového floatingu“ umožňujúceho v prípade zákaziek s opakovaným plnením znižovať cenu plnenia na základe cenového vývoja relevantného trhu. Na uvedené môže byť naviazané aj dojednanie možnosti výpovede, ak dodávateľ nedokáže dodať plnenie za zníženú cenu.

K § 43

Ustanovením dochádza k reglementácií povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa zabezpečiť bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov v podstate k akejkoľvek dokumentácií viažucej sa k procesu verejného obstarávania. Zákonná úprava pritom vyžaduje zabezpečenie tejto publikačnej povinnosti prostredníctvom profilu zriadeného verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Zákonná úprava zároveň exaktne vymedzuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa zverejniť súťažné podklady, informatívny dokument alebo súťažné podmienky vo svojom profile v deň uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov alebo oznámenia o koncesii v európskom vestníku.

Výnimku z tejto zverejňovacej povinnosti zakladajú dôvody upravené v § 20 ods. 5, v rámci ktorých sú predvídané situácie, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie je povinný zabezpečiť komunikáciu vo verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronických prostriedkov. Ďalšou výnimkou z aplikácie zverejňovacej povinnosti podľa tohto ustanovenia je ochrana dôverných informácií, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sprístupňuje v priebehu verejného obstarávania.

K § 44 a 45

Určovanie kritérií na vyhodnotenie ponúk primárne vychádza z požiadavky, aby stanovené kritéria súviseli s predmetom zákazky a zároveň boli koncipované v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, čím sa má zabezpečiť vyhodnocovanie ponúk v podmienkach efektívnej a čestnej hospodárskej súťaže. Základným cieľom takto stanovených kritérií na vyhodnotenie ponúk je výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Nová úprava umožňuje výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky dosiahnuť prostredníctvom prístupu založeného na najlepšom pomere ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Navrhovaná úprava taktiež umožňuje hodnotenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky  len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. V intenciách novej právnej úpravy by nemal byť výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky založený výlučne na tzv. nenákladových kritériách. Kvalitatívne kritériá na vyhodnotenie ponúk by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by mohla byť cena alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus.

Za účelom posúdenia najlepšieho pomeru ceny a kvality je podľa novej úpravy potrebné stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré sa použijú na tieto účely. Tieto kritériá by mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na vymedzený opis predmetu zákazky.  V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality navrhovaná úprava príkladmo reglementuje možné kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré môžu vychádzať aj z environmentálnych a sociálnych aspektov. Vzhľadom na to, že dodacie podmienky nemožno stotožňovať s platobnými podmienkami, ustanovenia o limitácii dĺžky lehoty splatnosti faktúr a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi podľa Obchodného zákonníka, za kritérium vyhodnotenia ponúk naopak nemožno zvoliť lehotu splatnosti faktúr.

Navrhovaná úprava umožňuje za účelom výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky stanoviť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ak kvalita týchto zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia. Uvedené sa môže týkať napríklad zákaziek, ktorých predmetom sú služby duševného alebo intelektuálneho charakteru, ako sú napríklad konzultačné alebo architektonické služby. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí využívajú túto možnosť, by mali vhodnými zmluvnými prostriedkami zabezpečiť, aby zamestnanci určení na plnenie zákazky skutočne spĺňali deklarované kvalitatívne požiadavky.

V rámci novej úpravy ďalej môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku použitím prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus. Pojem náklady na životný cyklus zahŕňa všetky náklady počas životného cyklu prác, tovaru alebo služieb. Pričom môže ísť o náklady, ako sú náklady na výskum, ktorý sa má vykonať, vývoj, výrobu, dopravu, používanie, údržbu a náklady na likvidáciu po skončení životnosti, ale môže ísť aj o náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít, ako je znečistenie spôsobené ťažbou surovín použitých v produkte alebo spôsobené samotným produktom alebo jeho výrobou, a to za predpokladu, že ich možno vyjadriť peňažne a monitorovať. Metódy, ktoré verejní obstarávatelia a obstarávatelia použijú pri posudzovaní nákladov vyplývajúcich z environmentálnych externalít, sa musia vopred stanoviť a musia byť prístupné všetkým zainteresovaným hospodárskym subjektom. Tieto metódy sa však z dôvodu, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom „metód šitých na mieru“, musia koncipovať všeobecne a to v tom zmysle, že by sa nemali osobitne stanovovať pre konkrétny postup zadávania zákazky.

Navrhovaná úprava taktiež uvádza aj výpočet zakázaných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktorými sú dĺžka záruky, podiel subdodávok a inštitúty zabezpečujúce zmluvné plnenie (výška zmluvnej pokuty, zábezpeky, alebo napr. aj úroku z omeškania). Dôvodom je skutočnosť, že okolnosti, z ktorých tieto kritéria vychádzajú nemusia nikdy nastať a preto nie je spravodlivé o ne súťažiť a v praxi by spôsobovali aplikačné problémy. Hospodárske subjekty by totiž boli zvádzané v návrhoch na plnenie kritérií s cieľom získania maximálneho bodového ohodnotenia uvádzať napr. 100-ročnú dĺžku záručnej doby, zmluvnú pokutu v mil. eur a pod.. Prirodzene, verejným obstarávateľom a obstarávateľom nič nebráni požiadavky na zabezpečovacie inštitúty alebo dĺžku záruky zakotviť do zmluvných ustanovení. Zároveň kritériá na vyhodnotenie ponúk majú odrážať princíp získania najlepšej hodnoty za vynaložené finančné prostriedky, t. j. majú sledovať ekonomickú výhodnosť a kvalitu.

K § 46

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese zadávania zákazky je vynútiť viazanosť ponúk počas celej doby viazanosti ponúk. Ustanovenie taxatívne vymedzuje spôsob zloženia zábezpeky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Navrhovaná úprava taktiež presne vymedzuje dôvody prepadnutia zábezpeky v prospech verejného obstarávateľa a obstarávateľa a dôvody uvoľnenia a vrátenia zábezpeky uchádzačovi.

K § 47

Navrhovaná úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v procese verejného obstarávania povoliť predloženie variantných riešení. Využitie tohto inštitútu v procese verejného obstarávania umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akceptovať vo vzťahu k požadovanému tovaru, službe alebo stavebnej práci aj také riešenie, ktoré nemusí byť v súlade so všetkými požiadavkami vymedzenými pre primárne obstarávaný predmet zákazky, napr. v rámci trhu môže existovať inovatívnejšie riešenie realizácie konkrétneho predmetu zákazku v porovnaní s riešením vymedzeným verejným obstarávateľom resp. obstarávateľom. Zmyslom a účelom tohto inštitútu z pohľadu jeho účinkov na samotný trh je teda nielen zintenzívnenie hospodárskej súťaže ale taktiež stimulácia inovácie tovarov, služieb a stavebných prác poskytovaných na trhu. V kontexte doterajších praktických skúseností s aplikáciou tohto inštitútu je však potrebné uviesť, že v podmienkach právneho poriadku SR je inštitút variantných riešení v pozícií „obsolentného inštitútu“, nakoľko jeho doterajšie praktické využívanie vo verejnom obstarávaní je len sporadické. Slovenská republika patrí medzi členské štáty EÚ s najnižšou mierou využívania tohto inštitútu.

Ak verejný obstarávateľ má v úmysle povoliť alebo vyžadovať variantné riešenia musí túto informáciu uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. obstarávateľ v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Zároveň je v takom prípade potrebné v súťažných podkladoch uviesť minimálne požiadavky, ktoré musia variantné riešenia spĺňať a taktiež podmienky predloženia variantných riešení, t. j. napr. či sa variantné riešenie môže predložiť v prípade, ak sa predloží aj ponuka, ktorá nie je variantným riešením.

K § 48

Navrhovaným ustanovením sa upravuje komunikačná platforma na strane jednej medzi záujemcom alebo uchádzačom a na strane druhej, verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktorej účelom je, aby verejný obstarávateľ (obstarávateľ) na základe dopytu záujemcu alebo uchádzača poskytol informácie potrebné na skoncipovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu. Aplikáciou tohto inštitútu teda nemôže dochádzať k doplneniu nových požiadaviek alebo podmienok potrebných pre skoncipovanie ponuky alebo žiadosti o účasť. Navrhované ustanovenie taktiež reflektuje požiadavku nových smerníc a síce zabezpečiť k relevantným informáciám pre postup zadávania zákazky bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov, konkrétne sa upravuje povinnosť bezodkladne zverejniť vysvetľujúce informácie v profile. Zároveň zostáva zachovaná úprava reglementujúca povinnosť oznamovať vysvetľujúce informácie všetkým záujemcom a to najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti a to za predpokladu, že o vysvetlenie sa požiada dostatočne vopred. V prípade použitia zrýchleného postupu je táto lehota štyri dni.

K § 49

Navrhovaným ustanovením sa upravujú pravidlá pre predkladanie ponúk. Základným pravidlom pre predloženie ponuky je jej predloženie v lehote na predkladanie ponúk. Lehota na predkladanie ponúk nemá charakter procesnej lehoty, ale je svojou povahou hmotnoprávna, t. j. ponuku je potrebné najneskôr v posledný deň lehoty doručiť do dispozičnej sféry verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Navrhovaná úprava predvída dve základne formy predloženia ponuky a to elektronicky alebo doručením, či už osobne, prostredníctvom pošty alebo iného doručovateľa. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v rámci navrhovanej úpravy sa počíta s odkladom plne elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní, ktorá zahŕňa aj predkladanie ponúk do 01. apríla 2017. Po uplynutí tohto prechodného obdobia bude možné ponuky vo verejnom obstarávaní predkladať výlučne elektronicky, okrem zákon explicitne stanovených výnimkách z použitia elektronickej komunikácie.

Ponuka predložená po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk sa nevyhodnocuje, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa s obsahom takejto ponuky neoboznamuje, t. j. v prípade ponuky predloženej elektronicky ponuku nesprístupňuje a v prípade ponuky doručenej listinne vráti neotvorenú ponuku uchádzačovi. Ponuka predložená po lehote na predkladanie ponúk je zároveň v rámci úpravy rokovacieho konania so zverejnením kvalifikovaná ako neregulárna ponuka.

V prípade ponuky predkladanej elektronicky navrhovaná úprava pod sankciou vylúčenia uchádzača vyžaduje, aby ponuka bola predložená prostredníctvom komunikačných formátov stanovených verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, taktiež vyžaduje aby obsah elektronicky predloženej ponuky bolo možné sprístupniť a v neposlednom rade navrhovaná úprava vyžaduje elektronické predkladanie ponúk vo vyžadovanom formáte kódovania a šifrovania.

Ak by si v intenciách navrhovanej úpravy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ stanovil elektronickú formu komunikácie (napr. prostredníctvom systému EVO), ktorej súčasťou je aj elektronické predkladanie ponúk a uchádzač by predložil ponuku v listinnej podobe, tak takáto situácia by zakladala dôvod pre vylúčenie uchádzača.

V rámci navrhovanej úpravy zostáva zachovaný koncept predkladanie tzv. dvojobálkovej ponuky pozostávajúcej z osobitnej časti obsahujúcej návrh na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a osobitnej časti obsahujúcej ostatnú časť ponuky. Výnimkou z prekladania tzv. dvojobálkovej ponuky je tzv. reverzná verejná súťaž, t. j. postup pri verejnej súťaži, v rámci ktorého verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyhodnocuje v chronologickom slede najprv ponuky z pohľadu splnenia požiadaviek na predmet zákazky a návrhov na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a až následne pristupuje k vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti. Ďalšou výnimku z dvojobálkového predkladania ponúk je zadávanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému a v prípade použitia elektronických katalógov.

K § 50

Navrhovanou úpravou sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožňuje požadovať elektronické katalógy v postupoch zadávania zákaziek, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania ponúk spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie. Príkladom môžu byť ponuky predložené vo forme tabuľkového procesora. Používanie elektronických katalógov v procese verejného obstarávania môže mať vplyv na zvýšenie hospodárskej súťaže a zefektívnenie verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o úsporu času a finančných prostriedkov. Elektronický katalóg je teda špecifická forma ponuky alebo špecifická súčasť ponuky, ktorú záujemca zostavuje na základe požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk teda neumožňuje záujemcom predkladať svoje všeobecné katalógy, ktoré nie sú prispôsobené konkrétnym požiadavkám na predmet zákazky.

K § 51

Navrhovaná úprava reglementuje základné pravidlá, týkajúce sa komisie na vyhodnotenie ponúk, a to predovšetkým jej zriadenie, zloženie, podmienky členstva v tejto komisii a niektoré procedurálne pravidlá komisie a procedurálne úkony členov komisie. Komisia na vyhodnotenie ponúk predstavuje kolektívny orgán zriadený verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na účely vyhodnotenia ponúk, t. j. procesnej fázy verejného obstarávania, v rámci ktorej sa najmä vyhodnocujú požiadavky na predmet zákazky (koncesie), hodnotia sa podrobnosti ponuky na účely posúdenia, či ponuka nevykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky a v neposlednom rade sa v tejto fáze ponuky hodnotia na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk. Vyhodnotenie ponúk teda predstavuje nosné procesné štádium postupu zadávania zákazky, v dôsledku čoho má zásadný význam, aby členovia komisie na vyhodnotenie ponúk disponovali náležitou odbornou zdatnosťou.

Navrhovaná úprava stanovuje dôvody pre ktoré nemožno osoby vymenovať za člena komisie na vyhodnotenie ponúk. V kontexte novej právnej úpravy reglementujúcej konflikt záujmov je potrebné zdôrazniť, že člen hodnotiacej komisie predstavuje tzv. zainteresovanú osobu, t. j. osobu, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania. V kontexte úpravy konfliktu záujmov je člen komisie na vyhodnotenie ponúk ako zainteresovaná osoba povinný bezodkladne oznámiť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi alebo dodávateľovi.  Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí v takomto prípade prijať opatrenia potrebné na odstránenie konfliktu záujmov, čo v prípade člena komisie na vyhodnotenie ponúk, znamená v podstate jeho vylúčenie z komisie na vyhodnotenie ponúk. Ak by v takomto prípade nedošlo k prijatiu účinných opatrení na odstránenie konfliktu záujmov došlo by k naplneniu dôvodu pre vylúčenie záujemcu alebo uchádzača z procesu verejného obstarávania.

K § 52

Predmetné ustanovenie zachováva doterajší dvojstupňový model otvárania ponúk reflektujúci dvojobálkové ponuky. Taktiež sa zohľadňuje výnimka z dvojobálkového modelu a zavádzajú sa pravidlá pre otváranie ponúk v týchto prípadoch.

K § 53

Navrhovaným ustanovením sa upravuje procesné štádium vyhodnocovania ponúk v rámci ktorého sú predmetom hodnotenia požiadavky na predmet zákazky a návrhy na plnenie kritérií. Ide teda o procesné štádium verejného obstarávania v rámci ktorého sa vyhodnocujú informácie, ktoré sú súčasťou časti ponuky označenej ako „ostatné“ a taktiež časti ponuky označenej ako „kritéria“. Požiadavky na predmet zákazky verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vymedzuje predovšetkým v rámci opisu predmetu zákazky a to stanovením konkrétnych kvalitatívnych, kvantitatívnych, technických a iných požiadaviek, ktoré sa týkajú obstarávaného predmetu zákazky. Úlohou komisie na vyhodnotenie ponúk je primárne preskúmanie, či ponuka obsahuje požadované informácie preukazujúce splnenie stanovených požiadaviek na predmet zákazky. V rámci hodnotenia stanovených požiadaviek na predmet zákazky musí byť komisia na vyhodnotenie ponúk vzhľadom na vyžadovanú odbornú zdatnosť a praktické skúsenosti jej členov schopná proaktívne overovať správnosť informácií a dôkazov poskytnutých uchádzačmi na účely preukázania splnenia podmienok účasti. Ak komisia na vyhodnotenie ponúk v procese hodnotenia splnenia požiadaviek na predmet zákazky identifikuje nejasnosti alebo nezrovnalosti v informáciách poskytnutých uchádzačom je povinná požiadať uchádzača o vysvetlenie ponuky a ak je potrebné aj o predloženie dôkazov.

V rámci navrhovaného ustanovenia sa ďalej upravuje inštitút mimoriadne nízkej ponuky, ktorého primárnym účelom je chrániť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pred neserióznymi ponukami. Navrhovanou úpravou sa stanovuje povinnosť komisie na vyhodnotenie ponúk požiadať uchádzača o vysvetlenie ak sa  ponuka vyjadrená návrhmi na plnenie kritérií javí ako mimoriadne nízka vo vzťahu k obstarávanému predmetu zákazky. Diskrečná úvaha o tom, či konkrétna ponuka vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky je vo výlučnej právomoci verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaná úprava stanovuje dôvody pre vylúčenie ponuky a povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa písomne oznámiť uchádzačovi vylúčenie jeho ponuky spolu s uvedením dôvodov a lehoty, v ktorej môže doručiť námietku.

K § 54

Navrhovanou úpravou sa reglementuje možnosť využitia elektronickej aukcie v procese verejného obstarávania. Elektronická aukcia je opakujúci sa proces využívajúci elektronické prostriedky, používa sa po úplnom úvodnom vyhodnotení ponúk. V každej etape elektronickej aukcie musí byť zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a aukcia musí byť vedená v súlade s princípom nediskriminácie a transparentnosti.

Elektronická aukcia sa používa na účely automatického vyhodnotenia ponúk elektronickými prostriedkami, bez akéhokoľvek zásahu alebo posudzovania verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Elektronickú aukciu je vhodné a možné použiť predovšetkým pre tie predmety obstarávania, ktorých charakteristiky a hodnoty je možné vyjadriť číselne alebo percentuálne, čiže možno ich presne kvantifikovať. Nekvantifikovateľné parametre nesmú byť predmetom elektronickej aukcie (z dôvodu princípov na ktorých je založená – automatizované porovnávanie cien alebo vyčísliteľných návrhov), z čoho vyplýva, že určité zákazky na stavebné práce alebo služby vyžadujúce intelektuálne plnenie, resp. ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru nebudú súťažené prostredníctvom elektronickej aukcie. Pôjde predovšetkým napr. o právne služby, analytické služby, vedeckú a výskumnú činnosť, služby architektov a pod., t. j. služby ktorých kvalitu nie je možné vyhodnotiť výlučne kvantifikovateľnou hodnotou. Použitie aukcie by v týchto prípadoch predstavovalo reálne riziko, že znižovaním ceny dôjde k uprednostneniu ceny na úkor kvality obstaranej služby. Obdobne to platí aj v rámci zadávania zákaziek na stavebné prace, kde napr. vypracovanie projektovej dokumentácie k stavbe (ako súčasť zákazky) nie je možné vyhodnocovať prostredníctvom elektronickej aukcie.  Naopak, pokiaľ ide o také stavebné, ktorých technické požiadavky je možné presne a jednoznačne určiť a kvantifikovať, elektronickú aukciu je možné použiť.

Použitie elektronickej aukcie musí byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Všetky podrobnosti ohľadom realizovania elektronickej aukcie sa uvedú v súťažných podkladoch, pričom navrhovaná úprava ďalej definuje sumár informácií týkajúcich sa elektronickej aukcie, ktoré musia byť obsahom súťažných podkladov.

Po vyhodnotení ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ v rámci zvoleného postupu zadávania zákazky elektronickými prostriedkami vyzve všetkých uchádzačov, ktorých ponuky splnili požiadavky na predmet zákazky a neboli vylúčené, aby sa zúčastnili elektronickej aukcie. Navrhovaná úprava vymedzuje sumár informácií, ktoré musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uviesť vo výzve na účasť v elektronickej aukcii.

Elektronická aukcia sa môže realizovať v niekoľkých etapách a nesmie sa začať skôr než dva pracovné dni odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami na účasť v elektronickej aukcii.

V priebehu elektronickej aukcie verejný obstarávateľ  a obstarávateľ bezodkladne oznamuje všetkým uchádzačom informácie o ich poradí a môže ich informovať aj o ďalších skutočnostiach, ak to uviedol v súťažných podkladoch. Jednotliví uchádzači predkladajú svoje nové ceny alebo nové ceny a hodnoty v rámci stanovených etáp aukcie, pričom majú zobrazené dostupné informácie.

V rámci navrhovanej úpravy sa určujú aj podmienky ukončenia elektronickej aukcie v závislosti od zvoleného typu aukcie (jedna etapa alebo viac etáp aukcie), pričom systém ukončí elektronickú aukciu v súlade so stanovenými podmienkami jej ukončenia. Celý proces sa zavŕši  uzavretím zmluvy na základe výsledkov elektronickej aukcie.

Navrhovaná úprava stanovuje nové pravidlo, ktoré sa vzťahuje na situáciu, ak by si verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž stanovil použitie elektronickej aukcie, pričom elektronickej aukcie by sa zúčastnil len jeden uchádzač a to napr. z dôvodu, že ponuky ostatných uchádzačov boli vylúčené. V takom prípade navrhovaná úprava umožňuje nepoužiť elektronickú aukciu, nakoľko v takejto situácií použite elektronickej aukcie stráca opodstatnenie.

K § 55

Navrhovaná úprava reglementuje postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa chronologicky po zostavení výsledného poradia uchádzačov na základe vyhodnotenia návrhov na plnenie kritérií alebo na základe výsledku elektronickej aukcie. V prípade ak uchádzači resp. niektorí s uchádzačov, ktorí sa v rámci výsledného poradia umiestnili na prvom až treťom mieste nepredložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti z dôvodu predloženia jednotného európskeho dokumentu, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný u takéhoto uchádzača vyhodnotiť splnenie podmienok účasti. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v tejto situácii vylúči jedného z uchádzačov je povinný vyhodnotiť splnenie podmienok účasti u ďalšieho uchádzača v poradí, ak tento „kooptovaný“ uchádzač nepredložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti.

V rámci navrhovanej úpravy sa stanovuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali a súčasne zverejniť v profile výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov. Ak po realizácií tohto úkonu nie sú uplatnené revízne postupy ide v podstate o posledný procesný úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pred uzavretím zmluvy. Prípustným odklonom od bezodkladnej akceptácie víťaznej ponuky je podliehanie prvotnému povinnému schvaľovaciemu mechanizmu podľa osobitných právnych predpisov, tak ako je to napr. v prípade využívania audítorských služieb Národnou Bankou Slovenska na účely overovania jej účtovnej závierky, kde externý audítor podlieha schvaľovaciemu postupu v súlade s článkom 27 odseku 27.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) v platnom znení. V takomto prípade je možné oznámiť výsledok vyhodnotenia ponúk s odkladacou podmienkou.

K § 56

Navrhovaná úprava reglementuje pravidlá pre uzavretie zmluvy v procese verejného obstarávania. Základným pravidlom je, aby uzavretá zmluva bola v súlade so súťažnými podkladmi alebo koncesnou dokumentáciou a ponukou predloženou úspešným uchádzačom resp. uchádzačmi.

Navrhovaná úprava taktiež v súlade so smernicou 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác upravuje tzv. odkladné lehoty pre uzavretie zmluvy, ktorých účelom je predovšetkým vytvoriť uchádzačom časový priestor pre využitie revíznych nástrojov, t. j. žiadosti o nápravu alebo námietok a  zamedziť uzavretiu zmluvy pokiaľ boli uplatnené tieto revízne nástroje.

V rámci navrhovanej úpravy je taktiež zachované pravidlo umožňujúce uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, ak úspešný uchádzač neposkytol súčinnosť potrebnú pre uzavretie zmluvy alebo odmietol uzavrieť zmluvu, resp. pravidlo umožňujúce uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako tretí v poradí, ak uchádzač, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí neposkytol súčinnosť potrebnú pre uzavretie zmluvy alebo odmietol uzavrieť zmluvu.

Z predchádzajúcej právnej úpravy sa preberá aj povinnosť pre uchádzačov, subdodávateľov vyšpecifikovaných v odseku 9 a osoby, ktorých finančné zdroje uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a osoby, ktorých technické a odborné kapacity uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, a to mať pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody zapísaných v registri konečných užívateľov výhod svojich konečných užívateľov výhod. Podstatou navrhovanej právnej úpravy je zákonná požiadavka, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod vedenom úradom zapísaných svojich konečných užívateľov výhod, taktiež pokiaľ ich subdodávatelia a zároveň osoby, ktorých zdroje alebo kapacity využili nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod. Ak napriek nesplnenej povinnosti zapísať svojich konečných užívateľov výhod v registri konečných užívateľov výhod dôjde k uzavretiu zmluvy alebo rámcovej dohody, navrhuje sa uloženie rôznych sankcií nielen pre povinné subjekty, ale tiež pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý uzavrie s týmito subjektmi zmluvu.

K § 57

Navrhované ustanovenie upravuje pravidlá zrušenia použitého verejného obstarávania, v rámci ktorých sú upravené obligatórne a fakultatívne dôvody zrušenia verejného obstarávania. Navrhovaná úprava taktiež predvída eventualitu zrušenia časti postup zadávania zákazky, ak je zákazka v rámci jedného postupu zadávania rozdelená na časti.

V rámci navrhovanej úpravy je reglementované pravidlo, ktoré umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zrušiť verejné obstarávanie aj v prípade, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval. Ide najmä o prípady, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v priebehu verejného obstarávania identifikuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, čím sa v podstate umožňuje vykonanie autoremedúry. Taktiež by mohlo ísť napr. o situácie narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z prípravných trhových konzultácií, kde by neodstrániteľným spôsobom mohlo dôjsť k zvýhodneniu určitého uchádzača. Taktiež môže ísť o prípad, kedy by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sám identifikoval porušenie čestnej hospodárskej súťaže, bez toho aby bolo potrebné konštatovať existenciu dohody obmedzujúcej súťaž zo strany orgánu ochrany hospodárskej súťaže.

Navrhovaná úprava taktiež umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zrušiť verejné obstarávanie ak navrhované ceny v predložených ponukách sú vyššie ako stanovená predpokladaná hodnota zákazky.

Zrušenie verejného obstarávania alebo jeho časti musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ oznámiť všetkým uchádzačom a záujemcom spolu s uvedením dôvodu a informácie aký postup zadávania zákazky použije pre obstaranie pôvodného predmetu zákazky (koncesie).

K § 58 až 61

Účelom navrhovanej zmeny je úprava ustanovení o dynamickom nákupnom systéme vo väzbe na navrhované zmeny a úpravy tohto spôsobu verejného obstarávania na nové pravidlá v oblasti elektronickej komunikácie. Vzhľadom na zmeny v celkovom nastavení dynamických nákupných systémov je potrebné nastaviť dynamické nákupné systémy na primerané použitie pravidiel užšej súťaže a nadväzne na to vylúčiť aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré majú inú, osobitnú úpravu v paragrafoch upravujúcich dynamické nákupné systémy.

Zmeny posunú dynamický nákupný systém k pravidlám zavádzaným novou európskou smernicou.

Ustanovenie predstavuje zmeny v úprave dynamických nákupných systémov. Dôvodom je snaha o prehľadnejšie popísanie procesu DNS, so zapracovaním inštitútov elektronickej komunikácie. Navrhovanými ustanoveniami sa upravujú pravidlá pre dynamický nákupný systém, ktorý predstavuje plne elektronický procesný postup na obstarávanie tovaru, stavebných prác alebo služieb bežne dostupných na trhu.  Hlavným posunom oproti platnej úprave je presnejšie popísanie procesu a tým aj jeho sfunkčnenie, ako aj upustenie od postupu verejnej súťaže a príklon k postupu, ktorý sa najviac blíži užšej súťaži. Navrhovanými zmenami sa dynamické nákupné systémy posunú k pravidlám ustanoveným novou európskou smernicou.

K § 62 a 63

Navrhovanou úpravou sa zavádzajú oznamovacie povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči Európskej komisii, pričom poskytovanie určitých informácií Európskej komisii je naviazané na konkrétnu skutočnosť, t. j. tieto informácie sa poskytujú Európskej komisii bez dožiadania zo strany Európskej komisie napr. informácia o vylúčení mimoriadne nízkej ponuky, alebo informácie týkajúce sa zmeny doby platnosti dynamického nákupného systému. Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje, ktoré informácie poskytuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ Európskej komisii na jej žiadosť.

Navrhované ustanovenie ďalej upravuje informačné povinnosti verejného obstarávateľa, obstarávateľa a kontrolných orgánov voči úradu.

K § 64

Navrhované ustanovenie zavádza povinnosť zverejňovať na profile v systematickom členení v podstate celý životný cyklus zákazky, až po informáciu o skutočne poskytnutých plneniach. Na zamedzenie duplicity, niektoré informácie zverejňuje úrad, resp. je ich možné zverejniť odkazom na už zverejnenú informáciu v registri zmlúv.

Rozširujú sa možnosti zverejňovania dokumentov a informácií na profile, keď sa navrhuje umožniť zverejňovanie aj spôsobom, ktorý zverejní odkaz na dokumenty a informácie na inom webovom sídle. Všetky podmienky zverejnenia a prístupu k nim musia byť dodržané aj pri takomto zverejnení.

K § 65

Uverejnením predbežného oznámenia sa ustanovuje pre verejného obstarávateľa možnosť oznámiť svoj zámer uskutočniť plánované verejné obstarávanie.

Ustanovením sa upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a  aj vo Vestníku verejného obstarávania.

Navrhovaný odsek 3 predstavuje doplnenie, nadväzujúce na funkcionalitu elektronického trhoviska, ktorej prostredníctvom bude možné využiť elektronické trhovisko v nadlimitnom obstarávaní.

K § 66

Postup verejnej súťaže sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov.

Vo verejnej súťaži sa ustanovujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Ustanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Uverejnením predbežného oznámenia je verejný obstarávateľ oprávnený skrátiť lehotu na predkladanie ponúk súčasne sa upravujú ďalšie predpoklady pre ďalšie skrátenie tejto lehoty. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami. Zároveň sa ustanovuje možnosť z dôvodu naliehavej situácie, ktorú je verejný obstarávateľ povinný riadne odôvodniť, stanoviť minimálne 15- dňovú lehotu na predkladanie ponúk. Za naliehavú situáciu je možné považovať akékoľvek okolnosti nezávislé od vôle verejného obstarávateľa spôsobujúce takú časovú tieseň, že objektívne nie je možné stihnúť 35-dňovú lehotu. Existenciu naliehavej situácie je v súlade s princípom transparentnosti potrebné preukázať.

Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom.

Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú súčasťou ponuky aj doklady, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, je potrebné jasne stanoviť postup pri vyhodnocovaní ponúk. Vo verejnej súťaži je preto potrebné najskôr vyhodnotiť splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní spôsobom a následne vyhodnocovať ponuky uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, podľa stanovených kritérií a pravidiel vyhodnocovania.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejným obstarávateľom uskutočniť vyhodnotenie splnenia podmienok účasti až po uskutočnení vyhodnotenia ponúk.

Ustanovenie o verejnej súťaži sa dopĺňa o možnosť realizovať nákup tovarov a služieb bežne dostupných na trhu aj v nadlimitnom obstarávaní cez elektronické trhovisko. Pôjde o možnosť a nie o povinný postup a jeho použitie bude viazané na charakter obstarávania. Ak obstarávateľovi bude postačovať využitie len podmienok účasti v osobnom postavení a nepôjde o komplikované obstarávanie, bude ho môcť zrealizovať cez elektronické trhovisko.

K § 67 až 69

Užšia súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na päť.

Užšia súťaž je postup, ktorý má dve fázy. V prvej fáze užšej súťaže sa predkladajú doklady, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Tieto sa vyhodnocujú na základe vopred stanovených pravidiel. Až po ich vyhodnotení nasleduje druhá fáza užšej súťaže, keď sa posiela vybratým záujemcom výzva na predloženie ponúk.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži sa určí lehotu na predkladanie žiadostí o účasť, pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti v užšej súťaži a obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde sa v rámci ponuky preukazuje aj splnenie podmienok účasti. V tejto súvislosti sa ustanovuje aj minimálna lehota na predloženie žiadostí o účasť.

Pri použití užšej súťaže sa verejnému obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predloženie žiadosti o účasť, ak sa nachádza v odôvodnenej naliehavej situácii, ktorú si nezavinil sám. Taktiež sa pre vymedzené kategórie verejných obstarávateľov vytvárajú legislatívne predpoklady na určenie lehoty na predkladanie ponúk dohodou.

Záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní sa posiela výzva na predkladanie ponúk súčasne. V rámci jedného postupu je možné vyzvať na predkladanie ponuky len tých záujemcov, ktorí požiadali o účasť a splnili podmienky účasti a minimálnu úroveň spôsobilosti. Ak sa nedosiahne minimálny počet záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, môže verejný obstarávateľ vyzvať na predloženie ponuky aj nižší počet už kvalifikovaných záujemcov.

Ak verejný obstarávateľ neponúka úplný, priamy a neobmedzený prístup k súťažným podkladom alebo tieto súťažné podklady neboli už dostupné iným spôsobom, tak musia byť súčasťou prílohy k výzve na predkladanie ponúk.

Ustanovujú sa minimálne lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaži, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od odoslania výzvy na predkladanie ponúk.  Zároveň sa ustanovujú podmienky, kedy je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži skrátiť. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami.

Ak sa verejný obstarávateľ  nachádza v odôvodnenej časovej tiesni, ktorú si nezavinil sám, umožňuje sa verejnému obstarávateľovi použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk.

Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom.

K § 70 až § 73

Upravuje sa použitie rokovacieho konania so zverejnením ustanovením podmienok, za ktorých sa môže použiť. Je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov zákazky.

Z hľadiska právnej istoty v aplikačnej praxi navrhovaná právna úprava definuje pojem neregulárnej alebo inak neprijateľnej ponuky.

Rokovacie konanie so zverejnením sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Rokovacie konanie so zverejnením je postup, ktorý sa rovnako ako užšia súťaž uskutočňuje vo dvoch fázach.

Verejný obstarávateľ je povinný určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ak sa zadáva zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby v naliehavej situácii nespôsobenej verejným obstarávateľom, je ustanovená minimálna lehota na predkladanie žiadostí o účasť 15 dní. Túto lehotu je možné skrátiť na desať dní, ak oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania je vypracované a posielané elektronickými prostriedkami.

Prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk vyzve verejný obstarávateľ tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, aby predložili svoje základné ponuky. Ak verejný obstarávateľ obmedzil počet záujemcov, a tento počet po vyhodnotení splnenia podmienok účasti sa nenaplnil, potom môže vyzvať na predkladanie ponúk aj nižší počet záujemcov. Nesmie však vyzvať na predkladanie ponúk toho záujemcu, ktorý nepožiadal o účasť. Zároveň je upravený obsah výzvy na predkladanie ponúk, ktorú verejný obstarávateľ posiela vybratým záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti. Ak verejný obstarávateľ neponúka úplný, priamy a neobmedzený prístup k súťažným podkladom alebo tieto súťažné podklady neboli už dostupné iným spôsobom, tak musia byť súčasťou prílohy k výzve na predkladanie ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa stanovuje minimálna lehota na predkladanie základných ponúk. Zároveň sa ustanovujú podmienky, kedy je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v rokovacom konaní so zverejnením skrátiť. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami.

Ak sa verejný obstarávateľ  nachádza v odôvodnenej časovej tiesni (za predpokladu možnosti jej objektívneho preukázania), ktorú si nezavinil sám, umožňuje sa verejnému obstarávateľovi použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk. Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom.

Počet rokovaní nie je obmedzený, avšak verejný obstarávateľ môže stanoviť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách so zámerom zníženia počtu ponúk, ktoré majú byť prerokované. Túto možnosť musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pričom počet uchádzačov dosiahnutý v poslednej etape musí zabezpečovať efektívnu hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania je verejný obstarávateľ povinný vyhotoviť zápisnicu. O konečných ponukách sa už nerokuje.

Na žiadosť uchádzača, ktorý sa zúčastňuje rokovania, verejný obstarávateľ poskytne informáciu o priebehu a pokroku rokovania.

Zároveň sa ustanovuje možnosť vyhradiť si v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania zadať zákazku len na základe základných ponúk bez uskutočnenia rokovania.

K § 74 až § 77

Súťažný dialóg môže verejný obstarávateľ použiť len v prípade, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Pri použití súťažného dialógu sa ponuky vyhodnocujú na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov, pričom verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu,  najmenej však na troch. Aj pri súťažnom dialógu je stanovená minimálna 30-dňová lehota na predkladanie žiadostí o účasť.

Ustanovuje sa povinnosť uvádzať plánovaný časový rámec súťažného dialógu, buď v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente.

Verejný obstarávateľ môže vyzvať na účasť na dialógu len tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti. Upravuje sa obsah výzvy na účasť na dialógu a priebeh rokovaní v rámci dialógu. Dialóg sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách, pričom sa prerokovávajú všetky hľadiská projektu s cieľom znižovať počet navrhovaných riešení. V dialógu sa pokračuje dovtedy, pokým sa nenájde riešenie alebo verejným obstarávateľom stanovený počet riešení, ktoré spĺňajú jeho potreby. Verejný obstarávateľ nesmie poskytnúť informácie ostatným účastníkom týkajúce sa navrhnutých riešení, ani iné dôverné informácie z uskutočnených dialógov bez súhlasu dotknutej osoby. Analogicky, ako pri rokovacích konaniach, aj v tomto postupe zadávania zákazky sa obligatórne spíše zápisnica z každého jednotlivého rokovania. Na žiadosť uchádzača, ktorý sa zúčastňuje dialógu, verejný obstarávateľ poskytne informáciu o priebehu a pokroku rokovania.

Po ukončení dialógu a informovaní účastníkov o jeho skončení, verejný obstarávateľ vyzve uchádzačov, aby predložili svoje konečné ponuky na základe vyšpecifikovaných riešení počas dialógu. Upravuje sa minimálny obsah výzvy na predkladanie konečných ponúk. Minimálna lehota na predkladanie konečných ponúk nie je stanovená zákonom, verejný obstarávateľ túto lehotu stanovuje sám a uvedie ju vo výzve na predkladanie konečných ponúk spolu s ďalšími potrebnými informáciami.

Aplikácia tohto postupu zadávania zákazky v praxi by mala podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, a teda nesmie ňou dôjsť najmä k meneniu základných aspektov ponuky alebo výzvy na predkladanie ponúk, k stanoveniu podstatne nových požiadaviek, k nerovnakému zaobchádzaniu s uchádzačmi, ako aj k prijatiu iného uchádzača, ako toho, ktorý splnil podmienky účasti.

Ustanovuje sa možnosť pre verejného obstarávateľa požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie, upresnenie alebo optimalizáciu jeho konečnej ponuky. Taktiež sa upravuje možnosť rokovať s úspešným uchádzačom o potvrdení finančných záväzkov alebo iných podmienok uvedených v ponuke finalizovaním zmluvy. Využitie týchto možností však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo obstarávania, vrátane potrieb a požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom dokumente.

K §78 až 80

Inovatívne partnerstvo predstavuje nový špecifický postup verejného obstarávania. Jeho použitie je naviazané na existenciu potreby vyvinúť inovačný výrobok, službu alebo inovačné stavebné práce a potreby kúpiť takéhoto výrobku, služby alebo stavebných prác. To znamená, že daný predmet zákazky ešte neexistuje na trhu, avšak verejný obstarávateľ/obstarávateľ môže použitím inovatívneho partnerstva svoje potreby uspokojiť.

Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri rokovacom konaní so zverejnením. Inovatívne partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci tohto postupu narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu požiadať o účasť/predložiť základnú ponuku. Takéto obmedzenie neprispieva k zachovaniu základných princípov verejného obstarávania, akými sú transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie. Verejní obstarávateľ použije pri výbere záujemcov najmä kritériá týkajúce sa kapacity záujemcov v oblasti výskumu a vývoja a vypracovávania a zavádzania inovačných riešení.

Verejnému obstarávateľovi sa ukladá sa povinnosť určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Potrebu inovačného výrobku, stavebných prác alebo služieb uvedie verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Upresnenie opisu potreby inovačného výrobku, stavebných prác alebo služieb musí byť uvedené v súťažných podkladoch. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ určí aj, ktoré prvky tohto opisu vymedzujú minimálne požiadavky, ktoré majú splniť všetci uchádzači. Zákazky sa zadávajú výlučne na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, keďže toto kritérium je najvhodnejšie na porovnanie ponúk inovačných riešení.

Kľúčovým rozhodnutím je stanovenie, či sa inovatívne partnerstvo založí s jedným alebo viacerými partnermi.

Ak verejný obstarávateľ obmedzil počet záujemcov, a tento počet po vyhodnotení splnenia podmienok účasti sa nenaplnil, potom môže vyzvať na predkladanie ponúk aj nižší počet záujemcov. Nesmie však vyzvať na predkladanie ponúk toho záujemcu, ktorý nepožiadal o účasť.

Základná štruktúra inovatívneho partnerstva po realizácii rokovaní a následnom zadaní zákazky/ uzatvorení zmluvy/zmlúv pozostáva z dvoch fáz, a to z fázy výskumu a vývoja inovačného výrobku, služby alebo stavebných prác a z fázy nákupu výsledných tovarov, služieb a stavebných prác, za predpokladu, že tieto tovary, služby alebo stavebné práce zodpovedajú dohodnutej úrovni výkonu a dohodnutým nákladom.

Inovatívne partnerstvo má byť vo fáze výskumu a vývoja štruktúrované do postupne za sebou nasledujúcich fáz sledujúc kroky procesu výskumu a vývoja a  inovačného procesu.  Musia sa stanoviť priebežné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť a taktiež sa musí zabezpečiť vyplácanie odmeny v primeraných splátkach. Vychádzajúc zo stanovených cieľov môže verejný obstarávateľ/obstarávateľ po ktorejkoľvek fáze ukončiť inovatívne partnerstvo. V prípade viacerých partnerov môže verejný obstarávateľ po ktorejkoľvek fáze znížiť počet partnerov, za predpokladu, že takúto možnosť a podmienky takéhoto znižovania určil v súťažných podkladoch.

Inovatívne partnerstvo vo fáze nákupu zahŕňa nákup výsledných tovarov, stavebných prác alebo služieb avšak len za predpokladu, že výsledky výskumu a vývoja spĺňajú dohodnutú úroveň vyhotovenia a dohodnutým nákladom. V prípade viacerých partnerov ide o konečné vyhodnotenie a určenie riešenia, ktoré najlepšie spĺňa relevantné parametre, pričom pravidlá vyhodnocovania musia byť stanovené v zmluve.

Prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk vyzve verejný obstarávateľ tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, aby predložili svoje základné ponuky. Verejný obstarávateľ následne rokuje o základných ponukách a o všetkých nasledujúcich ponukách s cieľom vylepšiť ich obsah. O konečných ponukách sa už nerokuje.

Počet rokovaní nie je obmedzený, avšak verejný obstarávateľ môže stanoviť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách so zámerom zníženia počtu ponúk, ktoré majú byť prerokované. Túto možnosť musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania je verejný obstarávateľ povinný vyhotoviť zápisnicu. Na žiadosť uchádzačova, ktorý sa zúčastňuje rokovania, verejný obstarávateľ poskytne informáciu o priebehu a pokroku rokovania.

V súťažných podkladoch sa stanovia pravidlá na práva duševného vlastníctva. V prípade inovatívneho partnerstva s viacerými partnermi nesmie bez súhlasu partnera sprístupniť jeho navrhované riešenie ostatným partnerom.

Inovatívne partnerstvo obsahuje aj bezpečnostnú klauzulu a tou je, že verejný obstarávateľ musí zabezpečiť, aby sa do štruktúry partnerstva, a najmä do doby jeho trvania a hodnoty jednotlivých fáz premietla úroveň inovácie navrhovaného riešenia a postupnosť výskumných a inovačných činností, ktoré sú potrebné na vývoj inovačného riešenia, ktoré ešte nie je na trhu dostupné. Predpokladaná hodnota tovaru, stavebných prác alebo služieb nesmie byť neprimeraná investíciám potrebným na ich vývoj.

K § 81 a 82

Priame rokovacie konanie je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Napríklad pôjde o situáciu, keď v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo užšej súťaži neboli predložené žiadne ponuky alebo žiadne vhodné ponuky ani žiadne žiadosti o účasť ani žiadne vhodné žiadosti o účasť za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili. Ďalším príkladom sú podmienky, keď z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je napríklad prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie priameho rokovacieho konania, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Ďalšou podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že verejný obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť uzavretie zmluvy a jej plnenie. Z rozhodnutí SDEÚ vyplýva, že v prípade uzavretia zmlúv, kde prichádza do úvahy uplatnenie priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti musia byť súčasne splnené tri podmienky a to existencia nepredvídateľnej udalosti, časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania a kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. Ak jedna z týchto troch podmienok nie je splnená, použitie priameho rokovacieho konania nebude opodstatnené.  Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zák. č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov za mimoriadnu udalosť, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohroma, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Priame rokovacie konanie je možné použiť aj keď tovar kupuje verejný obstarávateľ priamo na komoditnej burze. Pojem „komoditná burza“ používa aj slovenská legislatíva – zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V bode 50 štvrtý pododsek preambuly smernice 2014/24/EÚ sa uvádza, cit.: „...postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.“. Z uvedeného vyplýva, že priame rokovacie konanie možno použiť pri kúpe tovaru priamo na komoditnom trhu, nad ktorým sa vykonáva dohľad. Takouto obchodnou platformou pre organizáciu komoditných obchodov je podľa platnej slovenskej legislatívy komoditná burza. Toto však nevylučuje, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uskutoční obstarávanie prostredníctvom priameho rokovacieho konania na komoditnej burze mimo územia Slovenskej republiky. V takomto prípade, však musí byť splnená požiadavka, aby táto burza spĺňala požiadavky vyjadrené v preambule smernice, t. j. – prirodzenou zárukou tvorby cien je regulovaná obchodná štruktúra, nad ktorou je vykonávaný dohľad. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť schopný uniesť dôkazné bremeno oprávňujúce ho k použitiu tohto postupu verejného obstarávania.

Podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov za stanovených podmienok, pričom takéto zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ nesmú súhrnne trvať dlhšie ako tri roky. Ďalej sú taxatívne uvedené prípady, keď verejný obstarávateľ môže použiť priame rokovacie konanie, napríklad ak nadobúda tovar od likvidátora, správcu konkurznej podstaty, exekútora.

Verejný obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných záujemcov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v závislosti od podmienky priameho rokovacieho konania a od predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ rokuje o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných podmienkach zmluvy, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania verejný obstarávateľ  vyhotoví zápisnicu.

V prípade, ak nebolo uverejnené oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu, verejnému obstarávateľovi sa ustanovuje povinnosť poslať úradu pred uzavretím zmluvy oznámenie, v ktorom verejný obstarávateľ odôvodní použitie priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti.

K § 83

Navrhované ustanovenie upravuje podmienky uzatvárania rámcových dohôd a následného zadávania zákaziek na základe rámcovej dohody. Rámcovú dohodu možno okrem výnimočných prípadov odôvodnených predmetom zákazky uzatvárať najviac na štyri roky. Rámcová dohoda predstavuje uzavretú kontraktačnú platformu, čo vyjadruje predovšetkým požiadavka, že na základe rámcovej dohody môže zadávať zákazku len verejný obstarávateľ resp. verejní obstarávatelia, ktorí boli jasne a určito identifikovaný v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Navrhovaná úprava bližšie precizuje pravidlá zadávania zákaziek na základe rámcovej dohody v závislosti od toho, či bola rámcová dohoda uzavretá s jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, taktiež v závislosti od toho, či sa v postupe verejného obstarávania vedúceho k uzavretiu rámcovej dohody predkladali elektronické katalógy.

K § 84

Ustanovuje sa povinnosť obstarávateľa postupovať pri zadávaní nadlimitnej zákazky primárne podľa tretej hlavy druhej časti zákona o verejnom obstarávaní a subsidiárne podľa hlavy druhej (zadávanie nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom) zákona o verejnom obstarávaní, ak nie je v tretej hlave ustanovené inak. Zároveň sa aplikujú ustanovenia prvej hlavy druhej časti zákona (spoločné ustanovenia).

K § 85

Ustanovujú sa špecifické výnimky. Pri obstarávateľoch pôsobiacich v odvetví pitnej vody môže ísť aj o iné činnosti týkajúce sa vody, ako napr. projekty využívania vodnej energie, zavlažovania, odvodňovania pôdy alebo likvidácie a čistenia odpadových vôd. Obstarávatelia uplatňujú postupy obstarávania pri všetkých svojich činnostiach týkajúcich sa vody nezávisle od toho, na ktorú časť „vodného cyklu“ sa vzťahujú. Pravidlá obstarávania navrhnuté pre dodávku výrobkov však nie sú vhodné na nákup vody, keďže je potrebné, aby sa voda obstarávala zo zdrojov v blízkosti oblasti, v ktorej sa použije. Postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky aj pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní.

Podniky by sa mali považovať za prepojené, ak medzi obstarávateľom a príslušným podnikom existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv alebo ak sú obaja pod dominantným vplyvom iného podniku; v tejto súvislosti by súkromná účasť ako taká nemala byť relevantná. Overenie skutočnosti, či je podnik prepojený k danému obstarávateľovi, by malo byť čo najľahšie. Vzhľadom na to, že možná existencia takéhoto priameho alebo nepriameho dominantného vplyvu by už musela byť overená na účely rozhodnutia o tom, či by sa ročná účtovná závierka dotknutých podnikov a subjektov mala konsolidovať, podniky by sa teda mali považovať za prepojené, keď je ich ročná účtovná závierka konsolidovaná. Pravidlá Európskej únie týkajúce sa konsolidovaných účtovných závierok sa však v niektorých prípadoch neuplatňujú, napríklad v dôsledku veľkosti príslušných podnikov alebo nesplnenia určitých podmienok súvisiacich s ich právnou formou. V takých prípadoch je potrebné preskúmať, či existuje priamy, alebo nepriamy dominantný vplyv pri zohľadnení vlastníctva, finančnej účasti alebo pravidiel, ktoré sa vzťahujú na podniky.

K § 86

Rozhodnutím Rady 94/800/ES (15) sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 3, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku č. I Európskej únie ku GPA, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Európska únia viazaná, by obstarávatelia mali splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri zadávaní zákaziek na tovar obstarávateľom. V súlade so smernicou EÚ je umožnené obstarávateľom vylúčiť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % výrobkov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európska únia neuzavrela dvojstranné alebo viacstranné dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov z Európskej únie na trhy týchto štátov.

Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk na tovar z Európskej únie vyhodnocovaných podľa stanovených kritérií. Prednosť sa dáva ponuke, ktorú nie je možné vylúčiť na základe pôvodu tovaru a cenový rozdiel nesmie presiahnuť 3 %. Toto ustanovenie nebude obstarávateľ aplikovať, ak by v dôsledku jeho aplikácie uzavrel zmluvu na tovar s odlišnými technickými vlastnosťami spôsobujúcimi prevádzkové problémy.

K § 87

Prostredníctvom pravidelného informatívneho oznámenia obstarávateľ môže uverejňovať informácie o pripravovaných postupoch zadávania zákazky a o predmetoch zákaziek.

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž pre nadlimitné zákazky, ktoré sa prioritne uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a následne aj vo vestníku.

Ustanovením sa uvádzajú oznámenia, ktoré môže obstarávateľ použiť ako výzvu na súťaž. Okrem oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je to aj pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž a oznámenie o existencii kvalifikačného systému.

Zákon povoľuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, keď závisí od rozhodnutia obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia alebo pre zákazky na výskumné a vývojové služby, keď obstarávateľ môže obmedziť informácie určené na zverejnenie. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia stanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

K § 88

Ustanovením sa stanovuje obsah pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž, ak toto oznámenie obstarávateľ použije ako výzvu na súťaž. Pri pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž sa uverejňuje najneskôr 12 mesiacov pred odoslaním výzvy, ktorou obstarávateľ požiada záujemcov, aby opätovne potvrdili svoj záujem, súčasne sa ustanovením určuje aj minimálny obsah tejto výzvy.

Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvoleného postupu zadávania zákazky. Po zverejnení pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž nie je potrebné zverejňovať oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

K § 89 a 90

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou EÚ pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza aj kvalifikačný systém, ktorý sa musí viesť na základe objektívnych kritérií a pravidiel. Tento môžu obstarávatelia viesť na rôznych úrovniach a stupňoch.

Ak sa obstarávateľ rozhodne zriadiť kvalifikačný systém, má povinnosť zverejniť túto skutočnosť prostredníctvom uverejnenia oznámenia o existencii kvalifikačného systému. Takisto sa stanovujú podmienky pre obsah a ďalšie oznamovanie o existencii kvalifikačného systému v závislosti od dĺžky trvania systému.

Kvalifikačný systém musí fungovať podľa objektívnych pravidiel a kritérií, ktoré sa podľa výberu obstarávateľa môžu týkať schopností záujemcov alebo druhu stavebných prác, tovaru alebo služieb, na ktoré sa daný systém vzťahuje. Na účely kvalifikácie môžu obstarávatelia robiť svoje vlastné testy na vyhodnotenie charakteristík príslušných stavebných prác, tovaru alebo služieb, najmä pokiaľ ide o ich kompatibilitu a bezpečnosť. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe kritérií a pravidiel vedenia kvalifikačného systému.

Obstarávateľ môže použitím oznámenia o existencii kvalifikačného systému ako výzvou na súťaž vybrať pre užšiu súťaž a pre rokovacie konanie so zverejnením tých, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky z kvalifikovaných záujemcov.

K § 91

Predmetné ustanovenie zakotvuje pravidlá regulujúce verejnú súťaž, ktoré sú obdobné ako pravidlá platné pre postup verejného obstarávateľa.

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži,  ktoré vychádzajú zo smernice EÚ, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Určením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk zo strany uchádzačov. Zároveň sa ustanovením stanovuje lehota na predkladanie ponúk.

K § 92 a 93

V užšej súťaži môže obstarávateľ obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.  Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk však musí obstarávateľ prihliadať na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže. Pri určení kritérií na obmedzenie počtu uchádzačov by mal obstarávateľ vychádzať predovšetkým z objektívnej potreby znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie.

Navrhovaným ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž, alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania  určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť a podmienky účasti, ak si ich obstarávateľ stanovil. Ponuku môže predložiť len taký záujemca, ktorého obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky.

K § 94 a 95

Použite rokovacieho konania so zverejnením nie je na rozdiel od verejného obstarávateľa naviazané na splnenie podmienok na jeho použitie.

K § 96

Aj obstarávateľom sa ustanovuje možnosť použitia súťažného dialógu, pričom tak ako aj u verejného obstarávateľom je jeho cieľom nájsť a definovať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb obstarávateľa.

Ako kritérium na vyhodnotenie ponúk sa použije najlepší pomer ceny a kvality. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov, pričom obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu.

Stanovuje sa lehota na predloženie žiadostí o účasť, ktorá v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Uplatňujú sa rovnaké procesné pravidlá ako v súťažnom dialógu pre verejného obstarávateľa.

Aj obstarávateľ môže požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie, upresnenie alebo optimalizáciu jeho konečnej ponuky. Taktiež sa upravuje  možnosť rokovať s úspešným uchádzačom o potvrdení finančných záväzkov alebo iných podmienok uvedených v ponuke finalizovaním zmluvy. Využitie týchto možností však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo obstarávania, vrátane potrieb a požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom dokumente.

K § 97

Inovatívne partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie ponúk. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci tohto postupu narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu požiadať o účasť/predložiť základnú ponuku.

Stanovuje sa lehota na predloženie žiadostí o účasť, ktorá v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Uplatňujú sa rovnaké procesné pravidlá ako v inovatívnom partnerstve pre verejného obstarávateľa.

K § 98

Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre obstarávateľa podmienky na použitie priameho rokovacieho konania. Priame rokovacie konanie je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Ako prvú podmienku aplikácie tohto postupu zadávania zákazky navrhovaná právna úprava uvádza situáciu, keď obstarávateľovi v predchádzajúcom postupe, ktorý bol vyhlásený prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž, počas stanovenej lehoty na predkladanie ponúk, nebola doručená žiadna ponuka, alebo všetky doručené ponuky nespĺňajú charakteristiky predmetu zákazky stanovené obstarávateľom. Analogicky sa bude postupovať, ak obstarávateľ neobdržal žiadnu žiadosť o účasť. Súčasne je ale nevyhnutné zachovať pôvodné podmienky zadávania zákazky, ktoré boli pôvodne stanovené. Obstarávatelia môžu použiť tento postup aj vtedy, ak zadávaná zákazka je určená výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely, a nie na zabezpečenie zisku alebo na krytie nákladov vynaložených na výskum a vývoj.  Okolnosťou oprávňujúcou obstarávateľa použiť priameho rokovacieho konania je aj existencia výhradných práv, ktoré umožňujú zadávať zákazku len určitému uchádzačovi. Takýto postup je však možný len v prípadoch, aj neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a ak takéto zúženie hospodárskej súťaže nespôsobil sám obstarávateľ napr. v predchádzajúcom postupe zadávania zákazky nestanovil požiadavku na to, aby bola spolu s autorským dielom obstarávateľovi udelená aj licencia na úpravu diela alebo jeho zmenu zo strany obstarávateľa alebo ním oprávnených osôb.

Ďalšou podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením (napr. dlhodobé zanedbávanie starostlivosti o určitú budovu alebo stroj), a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom  je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť bezodkladné uzavretie zmluvy a jej plnenie. Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohroma, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov od pôvodného dodávateľa určených na čiastočné nahradenie obvyklých tovarov, ak by zmena dodávateľa nútila obstarávateľa získavať materiál rozdielnych technických charakteristík. Ďalej sú taxatívne definované prípady, keď obstarávateľ môže použiť toto rokovacie konanie na zabezpečenie tovaru za zvýhodnenú cenu, od likvidátora, získanie tovaru na komoditnej burze.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje aj postup v priamom rokovacom konaní. Obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných uchádzačov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v závislosti od podmienky použitia priameho rokovacieho konania a od predmetu zákazky. Obstarávateľ rokuje s uchádzačmi o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi.

K § 99

Ustanovením sa upravuje použitie rámcovej dohody.

Obstarávateľ môže rámcovú dohodu uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu postupmi podľa zákona, zákazky sa zadávajú na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou.

Ak obstarávateľ uzavrel rámcovú dohodu s viacerými uchádzačmi, špecifické zmluvy sa uzatvárajú v súlade s podmienkami rámcovej dohody. Obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

K § 100 až 107

Navrhované ustanovenia upravujú postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pri udeľovaní koncesií, ktorých predpokladaná hodnota presahuje zákonom stanovený limit. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií zakotvuje pravidlá, ktorými sa upravuje základný rámec pre udeľovanie koncesií. Koncesie predstavujú v tejto súvislosti významné nástroje dlhodobého štrukturálneho rozvoja infraštruktúry a strategických služieb, čím prispievajú k rozvoju hospodárskej súťaže, umožňujú využívať odbornosť súkromného sektora a pomáhajú dosahovať efektívnosť a inovácie.

Navrhovaná úprava umožňuje uzatvárať koncesné zmluvy, ktoré predstavujú špecifické zmluvné vzťahy medzi verejnými a súkromnými subjektami, ktorých cieľom je zabezpečenie určitých potrieb vo verejnom záujme, a to najmä v podobe PPP projektov (z ang. Public Private Partnership). V rámci týchto zmluvných vzťahov sa súkromný subjekt zaväzuje k výkonu konkrétnych činností, za čo získava určité práva. Napríklad súkromný subjekt na svoje náklady vybuduje diaľnicu a získa právo vyberať poplatky alebo mýto za používanie diaľnic na určité časové obdobie. Koncesné zmluvy zároveň môžu, ale nevyhnutne nemusia, zahŕňať prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ale verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vždy získavajú úžitky vyplývajúcich z predmetných stavebných prác alebo služieb.

Navrhované ustanovenia špecifikujú postupy, ktoré môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ využiť pri zadávaní koncesie. Navrhovaná úprava na jednej strane dáva verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi možnosť vybrať si jeden z postupov používaných aj pri zadávaní zákaziek, t.j. verejná súťaž, užšia súťaž, súťažný dialóg alebo rokovacie konanie so zverejnením. Na druhej strane umožňuje použitie osobitného postupu pre zadávanie koncesií, ktorým je koncesný dialóg. Rovnako sa umožňuje použitie obchodnej verejnej súťaže.

Navrhované ustanovenia taktiež zakotvujú základné povinnosti a podmienky, ktoré musia verejní obstarávatelia a obstarávatelia dodržať pri zadávaní koncesie, napr. pri určovaní podmienok účasti, pri príprave koncesnej dokumentácie, či pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk.

Podľa navrhovanej úpravy môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri zadávaní koncesie zvoliť osobitný postup, ktorým je koncesný dialóg. Vzhľadom na zložiť zákaziek typu koncesia, pri ktorých je náročné vopred komplexne zadefinovať podrobnosti koncesie, je žiaduce umožniť použitie takého postupu, ktorý dáva priestor na sprecizovanie podrobností zadania koncesie v spolupráci, resp. na základe konzultácii, s relevantnými súkromnými subjektmi. Na tento účel slúži možnosť využitia viackolového dialógu, ktorý môže byť napríklad rozdelený na technické otázky, finančné otázky a právne otázky zadávanej koncesie. Finálna koncesná dokumentácia, na základe ktorej následne súkromné subjekty predkladajú ponuky potom reflektuje výsledky realizovaných diskusií, pričom takýto postup by mal byť zárukou úspešnej realizovateľnosti zadávanej koncesie.

Uplatnenie možnosti využitia postupu obchodnej verejnej súťaže dáva verejným obstarávateľom a obstarávateľom možnosť adekvátne adresovať špecifiká a osobitosti projektov typu koncesia v prípade, ak nie je využitie postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní optimálne vzhľadom na charakter a parametre zadávanej koncesie.

Navrhované ustanovenia zakotvujú publikačné povinnosti pri vyhlasovaní koncesie, oznamovaní výsledku zadávania koncesie a uzatváraní dodatkov. Zároveň sa zakotvujú základné podmienky pri stanovovaní lehôt v procese zadávania koncesií, ktoré vychádzajú z práva Európskych spoločenstiev a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti.

Navrhovaná úprava v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií zakotvuje osobitný postup pre koncesie na sociálne a iné osobitné služby, ktoré sú vyňaté zo štandardného postupu pri zadávaní koncesií a pri ktorých sa oznamuje zámer o plánovanom udelení koncesie zverejnením predbežného oznámenia v súlade s požiadavkami na informácie v ňom uvedené podľa príslušnej prílohy zákona o verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je zároveň povinný poslať úradu oznámenie o výsledku verejného obstarávania v zákonom stanovenej lehote.

Navrhovaná úprava zakotvuje povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní aj pre koncesionárov, ktorý sú verejným obstarávateľom.

V súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií špecifikujú navrhované ustanovenia okruh dotknutých obstarávateľov, ktorí sú povinní pri zadávaní koncesie postupovať podľa tejto hlavy zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhovaná úprava reflektuje potrebu zakotvenia základného zákonného rámca pre projekty typu inštitucionálnych PPP, ktoré sa realizujú založením novej právnej entity, ktorej bude zadaná koncesia. Takouto novou právnou entitou je spoločný podnik kontrolovaný spoločne súkromným a verejným subjektom. Navrhovaná úprava nadväzuje na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K § 108

Navrhovaná úprava zavádza úpravu postupov pri podlimitných zákazkách. Východiskom tejto úpravy je delenie zákaziek z hľadiska ich predmetu na bežné tovary, služby a práce a iné zákazky.

Zachováva sa inštitút tzv. vyhradených zákaziek, ako ďalšieho zo sociálnych aspektov verejného obstarávania. Cieľom je vyhradiť realizáciu zákazky pre subjekty zamestnávajúce, resp. združujúce marginalizované skupiny a vytvoriť tak súťaž len medzi nimi, čo znamená požiadavku, aby znevýhodnené skupiny aj skutočne predmet zákazky plnili. Podľa novej úpravy sa okrem chránených dielní a chránených pracovísk uchádzačom môže stať aj subjekt plniaci úlohy v rámci programov podpory znevýhodnených osôb za predpokladu, že na realizácii zákazky sa bude podieľať aspoň 30% zamestnancov patriacich do tejto skupiny.

K § 109 až 112

Tovary, služby a práce, ktoré sú bežne dostupné na trhu, by mali byť obstarávané s využitím elektronického trhoviska. Elektronické trhovisko predstavuje informačný systém, ktorého správcom je ministerstvo vnútra a ktorý funguje spôsobom ako bežne známe systémy, určené na elektronický nákup. Princípom elektronického trhoviska je najmä to, že je bezplatne prístupné všetkým dodávateľom, ktorí o registráciu na ňom prejavia záujem a bude permanentne generovať ponuku, a teda aj ceny bežných tovarov, služieb a prác. Podmienky realizácie obchodov na trhovisku budú upravené rovnako pre všetky druhovo rovnaké prípady, a to prostredníctvom obchodných podmienok. Obchodné podmienky zároveň pre druhovo rovnaké obchody budú upravovať opakovane použiteľné základné náležitosti zmlúv, ktoré budú na elektronickom trhovisku uzatvárané. Realizácia obstarávania bude založená na princípe predbežnej akceptácie najvýhodnejšej ponuky, s následným umožnením registrovaným dodávateľom predložiť konkurenčnú, výhodnejšiu ponuku. Obdobným spôsobom bude verejný obstarávateľ postupovať aj vtedy, ak ani jedna z ponúk nevyhovuje jeho potrebám a zverejní na elektronickom trhovisku svoj dopyt.

K § 113 až 116

Navrhované ustanovenia majú za cieľ upraviť postup pre zadávanie podlimitných zákaziek týkajúcich sa tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu.

V prvom rade sa ustanovuje použitie základných ustanovení zákona a subsidiárna aplikácia všeobecných ustanovení zadávania nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom s doplnením ustanovení, ktoré sú vylúčené.

Vo vzťahu k vestníku je verejný obstarávateľ povinný zasielať výzvu na predkladanie ponúk, oznámenie o použití priameho rokovacieho konania, informáciu o výsledku a napokon oznámenie o uzavretí dodatku k zmluve alebo rámcovej dohode. Zákon zároveň ďalej osobitne upravuje aj lehoty, v ktorých sa majú tieto notifikačné úkony zasielať. Okrem vestníka ich úrad uverejňuje aj v profile, v ktorom sa rovnako ako pri nadlimitných zákazkách uverejňujú aj výstupy z výkonu dohľadu viažuceho sa na toto verejné obstarávanie.

Pri určení predpokladanej hodnoty zákazky potreba odchylnej úpravy vyplynula z toho, že verejné obstarávanie sa v tomto vyhlasuje prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk zasielanej do vestníka. V ostatnom sa určovanie predpokladanej hodnoty zákazky riadi všeobecnými pravidlami.

Koncepcia stanovovania podmienok účasti vychádza len z povinného vyžadovania dokladu preukazujúceho oprávnenie na činnosť viažucu sa na predmet zákazky. Výber ostatných podmienok účasti závisí od vôle verejného obstarávateľa, pričom pokiaľ sa tak rozhodne, je povinný postupovať podľa § 29 až 33. Znamená to, že pri osobnom postavení a technickej alebo odbornej spôsobilosti nie je verejný obstarávateľ oprávnený stanovovať iné podmienky a vyžadovať iné doklady, ako predpokladajú tieto ustanovenia.

Oproti postupom zadávania nadlimitných zákaziek zákonná úprava osobitne upravuje aj náležitosti výzvy na predkladanie ponúk, ako aj lehoty na predkladanie ponúk. Pri stanovovaní minimálnych legislatívnych lehôt bolo cieľom vziať do úvahy jednak umožnenie zrýchlenia procesu verejného obstarávania a na druhej strane náročnosť vypracovania ponuky vo väzbe na možnú zložitosť predmetu zákazky, hodnotu plnenia, administratívne požiadavky verejného obstarávateľa súvisiace s predkladaním dokladov a napokon elektronizáciu verejného obstarávania. Na základe uvedeného bola ustálená 10 dňová lehota na zákazky na tovary alebo služby a 25 dňová lehota na zákazky na stavebné práce, pričom v oboch prípadoch sa lehota počíta odo dňa uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku. Výnimku z možného stanovenia tak krátkych lehôt je neposkytnutie priameho prístupu k súťažným podkladom alebo inej sprievodnej dokumentácii, pričom sa tu uplatní najmenej 30-dňová lehota. V nadväznosti na to je potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade sa primárne počíta s neobmedzeným, bezplatným a priamym prístupom k súťažným podkladom, ktoré musia byť takto dostupné od uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku.

Navrhovaná úprava ďalej osobitne upravuje inštitút vysvetľovania informácií uvedených vo výzve na predkladanie ponúk, ako aj v súťažných podkladoch. Verejný obstarávateľ musí vysvetlenie bezodkladne zverejniť v profile a zároveň aj osobitne oznámiť všetkým záujemcom najneskôr dva pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk, pričom netreba opomenúť dodržanie princípov transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

Aj v prípade podlimitných zákaziek je v súlade s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže pri použití elektronickej aukcie otváranie ponúk neverejné.

Okrem elektronickej aukcie je na zadávania podlimitných zákaziek možné využiť aj dynamický nákupný systém.

Pri zadávaní podlimitných zákaziek zákonná úprava umožňuje využiť aj priame rokovacie konanie, ktorého aplikačné podmienky v zásade kopírujú tie pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Potreba sčasti odchylnej úpravy vyplynula z rozdielnosti niektorých inštitútov, ktoré sa uplatňujú pri podlimitných zákazkách (oznámenia používané vo verejnom obstarávaní, druhy postupov zadávania zákaziek). Aj v tomto prípade pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohroma, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

V rokovacom konaní je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a z každého rokovania je v súvislosti zo zabezpečením transparentnosti potrebné vyhotoviť zápisnicu. Z hľadiska povinností voči úradu, je verejný obstarávateľ najneskôr päť pracovných dní pred odoslaním výzvy na predkladanie ponúk povinný úradu odoslať oznámenie o použití priameho rokovacieho konania, ktorého zásadnou náležitosťou je uvedenie podmienky použitia rokovacieho konania spolu s odôvodnením jej splnenia. V prípade vzniku mimoriadnej udalosti alebo obstarávania tovarov na komoditnej burze sa oznámenie úradu posiela pred uzavretím zmluvy.

K § 117

Cieľom ustanovenia je inštitucionalizovane upraviť zadávanie zákaziek s najnižšími hodnotami (pozn. postup v zmysle § 9 ods. 9 predchádzajúcej úpravy) tak, aby v praxi nevznikali interpretačné problémy. Zákonná úprava osobitne zdôrazňuje efektívne vynakladanie verejných prostriedkov s poukazom na vyvážený pomer medzi kvalitou a cenou. Z dôvodu snahy o čo najnižšie administratívne zaťaženie pri dodržaní aspoň základnej transparentnosti a kontrolovateľnosti, legislatíva vyžaduje požiadavku zverejňovania súhrnných správ v profile za zákazky s hodnotou nižšou ako 5 000 eur a päť ročná archivačná povinnosť dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na tieto zákazky. Naopak, okrem prípadov vyžadovaných osobitnou právnou úpravou, nie je potrebné uzatvárať zmluvy v písomnej forme.

K § 118

V súlade so základnými princípmi verejného obstarávania berúc do úvahy výkladové oznámenie Komisie Európskej únie sa zakotvujú základné povinnosti pre prípad zadávania tzv. podlimitných koncesií, ktorými sú koncesie s predpokladanou hodnotou nižšou ako ustanovený finančný limit. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby aj v prípade podlimitných koncesií boli dodržané základné princípy verejného obstarávania, vrátane adekvátnej publikačnej povinnosti.

K § 119 až 125

Inštitút súťaže návrhov predstavuje osobitný postup verejného obstarávania, ktorý umožňuje vyhlasovateľovi – verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie napríklad územnoplánovacích dokumentácií alebo architektonických návrhov, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s výhradnými právami.

Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom Európskych únie. Postupy uvedené v týchto ustanoveniach sú záväzné pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa od finančných limitov stanovených vo vykonávacom právnom predpise, nakoľko limit sa môže meniť vykonávacím nariadením Európskej komisie.

Navrhované ustanovenia rozlišujú medzi súťažou návrhov (výsledkom nie je uzavretá zmluva), ktorá je samostatným postupom a medzi súťažou návrhov, ktorá je súčasťou postupu, ktorý vedie k zadávaniu zákazky na služby, teda k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby.

Ak ide o súčasť postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby, pri určovaní predpokladanej hodnoty sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú poskytnuté účastníkom takejto súťaže.

Pri súťaži návrhov nesmú byť obmedzovaní uchádzači na základe regionálneho prístupu, t. j. musí sa umožniť účasť uchádzačov alebo záujemcov bez ohľadu na územie, prípadne štát a podobne.

Zároveň verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže obmedzovať výber záujemcov alebo uchádzačov požiadavkou, ktorou by stanovoval určitú právnu formu pre tieto subjekty. Musí teda umožniť prístup do súťaže aj pre fyzické osoby - nepodnikateľov alebo združenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonov a zároveň pritom prihliadne na zabezpečenie skutočnej hospodárskej súťaže.

Ustanovením sa ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyhlásiť súťaž návrhov spôsobom stanoveným v tomto zákone, ako aj oznámiť výsledok takejto súťaže. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá povinnosť zriadiť na vyhodnotenie súťaže návrhov najmenej päťčlennú porotu, ktorej minimálne tretina členov musí spĺňať rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníkov. Súčasne sa kladie dôraz na anonymitu návrhov, ktoré budú porotou hodnotené iba na základe kritérií uvedených v oznámení, čím sa sleduje objektivita hodnotenia. O hodnotení predložených návrhov porota vyhotoví zápisnicu. Obsah zápisnice nie je vymedzený taxatívne, takže môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré môžu byť do nej zaznamenané, ak to členovia poroty uznajú za vhodné.

K § 126 až 139

Predmetná úprava predstavuje transpozíciu právnej úpravy, ktorá je priamo determinovaná smernicou 2009/81/ES. Právna úprava rešpektuje skutočnosť, že národná bezpečnosť zostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu. Je však potrebné zohľadniť, že postupné vytváranie európskeho trhu s obrannými zariadeniami je nevyhnutné z hľadiska posilňovania európskej priemyselnej a technologickej základne obrany a z hľadiska rozvoja vojenských spôsobilostí potrebných na realizáciu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Členské štáty sa zhodujú na potrebe posilňovať, rozvíjať a udržiavať európsku technologickú a priemyselnú základňu obrany, ktorá je zameraná na spôsobilosť, kvalifikovaný prístup a konkurencieschopnosť, čo smeruje ku skutočnému európskemu trhu s obrannými zariadeniami a rovnakým podmienkam na európskej aj celosvetovej úrovni. Transpozíciou právnej úpravy sa prispieva aj k rozvoju diverzifikácie európskej dodávateľskej základne v oblasti obrany, najmä presadzovaním účasti malých a stredných podnikov a netradičných dodávateľov v európskej technologickej a priemyselnej základni obrany, posilňovaním priemyselnej spolupráce a podporovaním hospodárnych a pohotových dodávateľov na nižšej úrovni.

Nosná časť novej právnej úpravy je obsiahnutá v novej piatej časti návrhu zákona. Postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti sú užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, . Pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti existuje reálny predpoklad vzniku alebo postupovania utajovanej skutočnosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má preto právo určiť požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré uchádzač alebo záujemca je povinný zabezpečiť. Predloženie dôkazu na preukázanie splnenia požiadaviek a opatrení určených na ochranu utajovaných skutočností možno požadovať v každej etape procesu verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť, aby uchádzač alebo záujemca zabezpečil ochranu utajovaných skutočností aj zo strany svojho subdodávateľa. Uvedeným systémom opatrení verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky vytvoriť priestor pre hospodársku súťaž medzi overenými a bezpečnostne spoľahlivými súťažiteľmi. Verejným obstarávaním sa tak aj v oblasti obrany a bezpečnosti vytvára priestor pre čestnú hospodársku súťaž s cieľom získať za vynaložené verejné prostriedky čo možno najlepšiu hodnotu, a to pri akceptácii potrebných bezpečnostných opatrení a prostriedkov.

Nenahraditeľnú úlohu v procese ochrany utajovaných skutočností má v podmienkach Slovenskej republiky Národný bezpečnostný úrad. Okrem akceptácie jeho osvedčení musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ uznať aj oprávnenia vydávané príslušnými orgánmi iných členských štátov za podmienky, ak sú rovnocenné s požadovaným oprávnením.

Ďalším z prostriedkov ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky je inštitút „Bezpečnosti dodávok“.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti požiadať príslušný bezpečnostný orgán členského štátu záujemcu, aby preveril súlad priestorov a zariadení, ktoré sa majú využívať, výrobné a administratívne postupy, ktoré sa majú dodržať, metódy riadenia informácií alebo spôsobilosť zamestnancov, ktorí budú realizovať zmluvu, čím sa dotvára rámec kooperácie národných bezpečnostných autorít.

Spoľahlivosť dodávateľa, ktorý získa zákazku, je rozhodujúca vzhľadom na citlivosť zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a závisí hlavne od jeho schopnosti plniť požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok. Ako vyplýva z preambuly 65 smernice 2009/81/ES, riziká bezpečnosti by mohli vyplývať z určitých vlastností výrobkov, ktoré záujemca dodáva alebo z akcionárskej štruktúry záujemcu, čo potvrdzuje, že spoľahlivosť záujemcov môže závisieť aj od iných faktorov, nielen od ich schopnosti zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností.

Táto požiadavka týkajúca sa osobného postavenia poukazuje na prípady, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže skúmať spoľahlivosť záujemcu, o ktorej má pochybnosti, a to aj napriek tomu, že tento záujemca má bezpečnostnú previerku od príslušného národného orgánu. V týchto prípadoch, ktoré ďaleko presahujú rámec obstarávania ako takého, môžu byť chránené zdroje údajov naozaj dôležitým, ak nie je jediným, prostriedkom na preukázanie, že riziká bezpečnosti nemožno vylúčiť.

Vylúčenie pre nespoľahlivosť musí byť založené na rizikách bezpečnosti štátu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť pripravený preukázať hodnovernosť svojho rozhodnutia, ak to bude potrebné v konaní o námietkach.

Zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a bezpečnosti dodávok je dôležitým prvkom zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a je aj súčasťou podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia. Porušenie záväzkov ohľadom bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a bezpečnosti dodávok sa považuje za závažné porušenie odborných povinností. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z procesu verejného obstarávania toho záujemcu, ktorému na základe objektívnej a overenej informácie preukáže, že počas predchádzajúcej zákazky/zmluvy porušil povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok vo vzťahu k inému verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. V záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok sa nevyžaduje konečné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci.

Pravidlá a postupy pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti sa použijú pri zadávaní nadlimitných a podlimitných zákaziek. V ustanovení sa uvádzajú konkrétne ustanovenia, ktoré sa nepoužijú pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Ide napríklad o ustanovenia týkajúce sa verejnej súťaže, dynamického nákupného systému, koncesií, súťaže návrhov a vzhľadom na to, že zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti svojou povahou majú charakter citlivých zákaziek, pri ktorých existuje veľké riziko zneužitia chránených informácií, navrhuje sa vylúčiť aj posielanie ustanovených častí dokumentácie úradu a ich zverejňovanie.

Pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti je však potrebné uplatňovať základné princípy vo verejnom obstarávaní, najmä transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie. So zreteľom na tieto princípy Súdny dvor EÚ opakovane uviedol, že vo verejnom obstarávaní cieľom princípu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami je, aby všetci mali rovnaké šance pri vypracovávaní svojich ponúk, a to nezávisle od svojej štátnej príslušnosti (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-458/03). Princíp nediskriminácie nezakazuje len otvorenú diskrimináciu z hľadiska štátnej príslušnosti, sídla (usídlenia), ale aj všetky formy skrytej diskriminácie predstavujúce rozdiel v zaobchádzaní vedúci k ujme podnikov usadených v iných členských štátoch, ktoré by mohli mať o túto zmluvu záujem (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípadoch C-225/98, C-507/03, C-231/03).

Princíp nediskriminácie je potrebné uplatňovať aj pri určení požiadaviek na bezpečnosť dodávok, to znamená, že v rámci EÚ štátna príslušnosť uchádzača alebo záujemcu, jeho sídlo (usídlenie) samo o sebe nemôže byť považované za požiadavku na bezpečnosť dodávky. Rovnako tieto požiadavky nesmú byť formulované takým spôsobom, že ich môžu splniť len národní dodávatelia, to znamená najmä to, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie používať len samotný fakt, že dodávatelia z iných členských štátov potrebujú transferovú licenciu, ako argument na ich vylúčenie z procesu verejného obstarávania.

Požiadavky na bezpečnosť dodávok musia byť aj v súlade so zásadou proporcionality, keď zužujú prístup na trh pre dodávateľov z iných členských štátov (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-213/07). Ak požiadavky na bezpečnosť dodávok takéto obmedzenia obsahujú, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí vedieť preukázať, že takáto požiadavka bola primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorou je zabezpečenie bezpečnosti dodávky a tento cieľ nie je možné dosiahnuť menej reštriktívnymi požiadavkami. Odôvodnenie musí byť založené na špecifickej povahe konkrétneho projektu. Požiadavky na bezpečnosť dodávok by mali byť popísané tak neutrálne a objektívne ako je to len možné použitím technických a funkčných termínov. Akékoľvek rozhodnutie ohľadom vylúčenia uchádzača musí byť odôvodnené na základe individuálnej situácie daného uchádzača.

Súčasne sa sleduje, aby celý proces zadávania zákazky rešpektoval základné slobody vyplývajúce zo Zmluvy o Európskej únii. Ide predovšetkým o voľný pohyb tovarov, voľný pohyb služieb, voľný pohyb kapitálu, ako teda aj princípy z nich vyplývajúce, ktorými sú nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie a transparentnosť.

Upravuje sa uverejňovanie jednotlivých oznámení pri zadávaní zákaziek postupom užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením alebo súťažného dialógu a to osobitne pre nadlimitné zákazky. V prípade zadávania nadlimitných zákaziek sa oznámenia posielajú publikačnému úradu a úradu. V prípade zadávania podlimitných zákaziek sa informácie uverejnia vo vestníku, v profile a na webovom sídle.

Upravuje sa pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa povinnosť posielať oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako aj hraničné lehoty na odoslanie tohto oznámenia.

Tiež sa upravuje možnosť, aby sa v rámci informácií o výsledku verejného obstarávania neuverejnili informácie, ktorých uverejnenie by mohlo byť v rozpore so zákonom, s verejným záujmom, najmä s obrannými a bezpečnostnými záujmami, mohlo by poškodiť oprávnené záujmy iných osôb.

Uvádzajú sa postupy, ktoré sa použijú pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Týmito postupmi sú užšia súťaž, rokovacie konania a súťažný dialóg, ktorý je možné použiť len v prípade, ak ide o obzvlášť zložitú zákazku a nemožno použiť užšiu súťaž alebo rokovacie konanie so zverejnením.

Pre danú citlivú povahu viacerých obranných a bezpečnostných obstarávaní je bezpečnosť informácií dôležitým znakom smernice 2009/81/ES. Tieto požiadavky sa týkajú najmä nákupov zbraní, munície a vojenského materiálu pre ozbrojené sily, ako aj s nimi priamo spojených služieb a stavebných prác, a aj niektorých zvlášť citlivých nákupov v oblasti nevojenskej bezpečnosti. Schopnosť a spoľahlivosť záujemcov a uchádzačov chrániť utajované skutočnosti sú skutočne kľúčovými pre zadávanie a realizáciu viacerých obranných a citlivých bezpečnostných zákaziek/zmlúv. Požiadavky na bezpečnosť informácií pretrvávajú počas životnosti zmluvy a prakticky budú aj testované počas realizácie zmluvy.

Otvorenie obranných a bezpečnostných trhov v EÚ je komplikované z dôvodu absencie EÚ-širokého režimu pre bezpečnosť informácií. Je na každom členskom štáte, aby určil, ktoré informácie a v akom stupni utajenia majú byť chránené, a každý členský štát poskytuje svoje vlastné bezpečnostné previerky potvrdzujúce dodávateľskú spôsobilosť chrániť utajované skutočnosti. Tieto bezpečnostné previerky nie sú automaticky uznávané inými členskými štátmi. Vo viacerých prípadoch však bilaterálne a iné náležité bezpečnostné dohody alebo dohovory obsahujú podmienky týkajúce sa vzájomného uznávania bezpečnostných previerok.

Podľa článku 1 ôsmy bod smernice 2009/81/ES „utajované skutočnosti" sú akékoľvek informácie alebo materiál bez ohľadu na formu, charakter alebo spôsob ich prenosu, ktorým bola prisúdená určitá úroveň bezpečnosti alebo úroveň ochrany a ktoré si v záujme národnej bezpečnosti a v súlade so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte vyžadujú ochranu pred odcudzením, zničením, odstránením, odhalením, stratou alebo prístupom akejkoľvek nepovolanej osoby alebo pred akýmkoľvek iným druhom kompromitovania.

Prvý odsek ustanovenia § 129 týkajúceho sa bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností je súčasťou všeobecných pravidiel na uskutočnenie procesu verejného obstarávania. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa umožňuje, aby pre uchádzačov alebo záujemcov určil povinnosti zamerané na ochranu utajovaných skutočností, ktoré odovzdávajú počas výberovej/kvalifikačnej a/alebo zadávacej etapy (etapa vyhodnocovania ponúk) procesu verejného obstarávania. Taktiež môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať od uchádzačov alebo záujemcov, aby zabezpečili dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany svojich subdodávateľov. Týmto ustanovením sa zabezpečuje bezpečnosť a ochrana utajovaných skutočností, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ odovzdáva/poskytuje všetkým uchádzačom alebo záujemcom do uzavretia zmluvy. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa umožňuje podmieniť akúkoľvek účasť v procese verejného obstarávania, najmä poskytnutie súťažných podkladov vybraným záujemcom, predzmluvnými záväzkami záujemcov/uchádzačov patrične zabezpečiť bezpečnosť a ochranu všetkých utajovaných skutočností, s ktorými budú oboznámení a/alebo poskytnúť, ak je to potrebné, špecifické bezpečnostné oprávnenie.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže stanoviť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch, resp. v informatívnom dokumente osobitné podmienky plnenia zmluvy, zabezpečujúce bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností. Vychádzať možno z príkladmo uvedených požiadaviek a opatrení na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností  Podľa preambuly 41 smernice 2009/81/ES „Podmienky plnenia zmluvy sú v súlade s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a sú uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v zadávacích podkladoch.“ Ide teda o zmluvné podmienky ukladajúce osobitné povinnosti úspešnému uchádzačovi na zabezpečenie bezpečnosti s ochrany utajovaných skutočností v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska procesu verejného obstarávania je dôležité, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ informoval komplexne a načas všetkých záujemcov a uchádzačov o požiadavkách na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a ako ich splniť, a tak poskytol zdravý základ na prípravu ponúk. Preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť prinajmenšom komplexný zoznam všetkých požiadaviek na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a detailnejšie ho rozviesť v súťažných podkladoch, resp. v informatívnom dokumente – povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností podľa zmluvy a údaje (záväzky, informácie), ktoré je potrebné predložiť v ponuke na preukázanie, že požiadavky na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností sú splnené.

Záväzok uchádzača a už vybraného subdodávateľa a záväzok uchádzača získať od subjektu, ktorý sa stane subdodávateľom, záväzok dodržiavať povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších poskytujú vhodné doplnenie k podmienke účasti (kvalifikačnému kritériu) týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti – dôkazu o schopnosti zabezpečiť požadovanú úroveň bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností. Dôkaz o schopnosti zabezpečiť požadovanú úroveň bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností umožňuje overiť na základe bezpečnostných previerok všeobecnú spôsobilosť chrániť utajované skutočnosti na požadovanej úrovni (požadovanom stupni utajenia), podmienka plnenia zmluvy umožňuje získať pevný záväzok opretý o bezpečnostnú previerku, použiť túto spôsobilosť chrániť konkrétne informácie prijaté v súvislosti so zmluvou. Takýto záväzok sa môže vyžadovať nielen od uchádzačov, ale aj od subdodávateľov. Tieto dve ustanovenia formujú koherentný (súvislý) systém, ktorý dovoľuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zabezpečiť prvotne, že len spoľahliví záujemcovia majúci potrebné schopnosti budú vyzvaní na predloženie ponuky a druhotne, že zabezpečia adekvátnu ochranu utajovaných skutočností.

Tieto ustanovenia sú ďalším prvkom systému na ochranu utajovaných skutočností. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať, aby uchádzači predložili informácie o svojich dodávateľoch tak, aby si mohol overiť ich schopnosť chrániť utajované skutočnosti, ktoré sa im sprístupnia. V praxi táto informácia môže znamenať predloženie potvrdení od ich národných bezpečnostných autorít, že majú bezpečnostnú previerku na požadovanej bezpečnostnej úrovni. Túto informáciu si potom môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ overiť u národnej bezpečnostnej autority. Takto možno overiť spoľahlivosť nielen hlavného dodávateľa, ale aj subdodávateľov.

Požiadavky na bezpečnosť dodávok určené verejným obstarávateľom a obstarávateľom sú záväzkové požiadavky na zabezpečenie spoľahlivého a včasného dodania obranného a bezpečnostného vybavenia a služieb a rovnako aj kontinuálna dostupnosť kapacít na údržbu a opravu, na dodávku náhradných dielov a inej podpory za akýchkoľvek podmienok, zvlášť však v čase krízy.

Požiadavky týkajúce sa bezpečnosti dodávok je potrebné špecifikovať v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch, prípadne v informatívnom dokumente. Tieto požiadavky môžu mať typicky formu podmienok pre realizáciu zmluvy (zmluvné podmienky), môžu byť použité ako výberové kritérium z hľadiska technickej alebo odbornej spôsobilosti alebo môžu byť použité ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.

Návrh zákona, rovnako ako smernica 2009/81/ES, uvádza oblasti, ktoré požiadavky na bezpečnosť dodávok môžu pokrývať, ale nepopisuje konkrétny obsah týchto požiadaviek. Preambula 44 smernice 2009/81/ES len uvádza „Bezpečnosť dodávky môže priniesť široké spektrum požiadaviek vrátane napríklad vnútropodnikových pravidiel vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou v oblasti práv duševného vlastníctva alebo zaistenie kapacít pre kritickú službu, údržbu a generálnu opravu na zabezpečenie podpory pre nakúpené zariadenie počas jeho životného cyklu.“ Toto ustanovenie poskytuje zoznam podrobností, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zahrnúť do súťaže. Zoznam však nie je vyčerpávajúci a väčšina týchto podrobností opisuje skôr akú informáciu poskytnúť a aký záväzok požadovať než konkrétne požiadavky. Rovnako to platí aj pre technickú alebo odbornú spôsobilosť, ktorý popisuje skôr prostriedky, ktorými možno preukázať technickú alebo odbornú spôsobilosť, ale nie priamo výberové kritériá formulované verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Týmto je ponechaná verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi flexibilita na definovanie požiadaviek na bezpečnosť dodávky, ktorá je potrebná na účely prispôsobenia týchto požiadaviek konkrétnemu projektu a vyrovnania sa so všetkými rizikami bezpečnosti dodávky v závislosti od individuálnej situácie každého uchádzača.

Požiadavka týkajúca sa exportu, prepravy a tranzitu tovaru by mala byť zárukou proti rizikám bezpečnosti dodávok, ktoré sú špecificky spojené s cezhraničným presunom obranného vybavenia. Tieto riziká sa týkajú najmä možných zamietnutí, zrušení alebo oneskorení relevantných exportných a transferových povolení, ale taktiež možných podmienok spojených s týmito povoleniami, ktoré by mohli mať negatívny dopad na schopnosť dodávateľa splniť požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa týkajúce sa bezpečnosti dodávok, napríklad neskoršia schopnosť uvedenia do činnosti, udržiavania alebo modifikovania kúpeného zariadenia. Keďže sa táto požiadavka týka najmä dodávateľov z iných členských štátov, je dôležité ju uplatniť v súlade s princípom nediskriminácie. To znamená, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie požadovať, aby zariadenie, ktoré sa má dodať, nemôže byť predmetom licenčných požiadaviek, pretože takáto podmienka by viedla k všeobecnému vylúčeniu dodávateľov usídlených v iných členských štátoch. Okrem toho, v čase prípravy ponuky, povolenie na transfer zvyčajne nie je udelené. Táto situácia sa zmení pre zariadenia pokryté všeobecnou licenciou (vydaním všeobecnej licencie nebudú potrebné žiadosti na individuálne licencie pre takéto zariadenia) aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva.

Do času vydania všeobecnej licencie na určité zariadenia a pre zariadenia, ktoré všeobecná licencia nepokrýva, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať, aby uchádzači poskytli určené prvky, aby preukázali, že budú schopní získať požadované licencie (povolenia), ak bude s nimi uzavretá zmluva na dodávku konkrétneho zariadenia. Na tento účel možno poskytnúť napríklad dokument z minulých transferov takéhoto zariadenia do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ (pre objasnenie – za normálnych okolností príslušné národné autority neodmietajú vydanie transferovej licencie) alebo akýkoľvek dokument získaný od príslušnej národnej autority cez vysvetľujúce informácie alebo iné oficiálne kontakty. Na účely zabezpečenia, že zmluvný partner včas a správne vybaví transferovú licenciu, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať od uchádzačov, aby poskytli dôkaz na preukázanie ich návrhov a zdrojov na získanie transferov alebo vývozných licencií.

Ustanovenie uvádzajúce možnosť požadovať údaje o akýchkoľvek obmedzeniach zahŕňa najmä tzv. „čierne skrinky“ a „protitankové zariadenia“, t. j. komponenty a subsystémy, ktoré sú súčasťou nakupovaného zariadenia, ale ktoré nemôžu byť sprístupnené alebo menené zákazníkom. Taktiež sa týka položiek pokrytých režimom vývoznej kontroly alebo špeciálneho monitorovania konečného použitia výrobku. Uchádzač v tomto prípade musí poskytnúť detailnú informáciu o existujúcich reštrikciách (ak nejaké sú), aby splnil takúto podmienku. Toto ustanovenie je v podstate doplnením predchádzajúceho ustanovenia, ktoré možno skombinovať. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať, aby uchádzači preukázali, že s najväčšou pravdepodobnosťou dostanú vývozné a transferové licencie, ktoré mu umožnia realizovať zmluvu, v kombinácii s požiadavkou na uvedenie obmedzení, ktoré sa týkajú konkrétneho zariadenia.

Organizácia dodávateľského reťazca zo strany uchádzača pokrýva všetky potrebné zdroje a aktivity potrebné na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, ktoré sú predmetom zákazky. Analýza tohto reťazca musí byť založená na objektívnych úvahách orientovaných na plnenie zmluvy. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže teda vyžadovať dôkaz, že dodávateľský reťazec je stabilný a spoľahlivý. Navyše môže požadovať identifikáciu rizikových bodov (možné zlyhanie niektorého) a opatrenia prijaté na riadenie týchto rizík. Na zaručenie bezpečnostných záujmov verejného obstarávateľa a obstarávateľa môže tento požadovať napríklad, aby uchádzač využil len spoľahlivých subdodávateľov zo spojeneckých krajín, alebo aby sa vyhýbal subdodávateľom, ktorí musia konať v súlade so špecifickými režimami exportnej kontroly v tretích krajinách, takéto podmienky však musia byť vhodné a primerané.

Ďalšie ustanovenia pokrývajú riziká spojené s dodatočnými potrebami v čase krízy, ktorej pojem je na účely zákona o verejnom obstarávaní definovaný. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže od uchádzačov požadovať, aby si vytvorili a udržiavali produkčné kapacity na účely pokrytia dodatočných potrieb v prípade krízy. Väčšinu lehôt a podmienok bude zrejme možné dohodnúť až v čase vzniku krízy, pretože až vtedy bude verejný obstarávateľ a obstarávateľ presne poznať svoje potreby, a až v tejto konkrétnej situácii úspešný uchádzač bude schopný zhodnotiť konkrétne potreby verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a vedieť sa s nimi vysporiadať. Alternatívne môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ zvážiť zabezpečenie dodatočných potrieb opciami alebo zmluvnými podmienkami.

Podporná dokumentácia je zameraná na záväzok uchádzača týkajúci sa dodatočných potrieb v čase krízy. Typicky môže byť založená na dohovoroch bezpečnosti dodávok ako sú tie, ktoré sú uzavreté členskými štátmi v rámci procesu „Listu zámeru“ (Letter of Intent) alebo EDA.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať záväzok na realizáciu nasledujúcich služieb. V praxi sa odporúča špecifikovať takýto záväzok detailnejšími podmienkami charakteru a objemu údržby, modernizácie alebo opravy, ktorá sa má vykonať a ak je to možné aj všeobecnou dohodou o cenách.

Účelom záväzku uchádzača informovať verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa o zmenách v organizácii dodávateľského reťazca alebo vo svojej priemyselnej stratégii je uistiť sa, že nebude prekvapený podnikateľskými rozhodnutiami, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok.

Záväzok uchádzača poskytnúť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi všetky potrebné špecifické prostriedky v prípade straty schopnosti dodávať predmetné zariadenia sa týka rizika vyplývajúceho zo zastavenia výroby predmetného zariadenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať záväzok, ktorý by mu dovoľoval získať všetky špecifické prostriedky potrebné na výrobu zariadenia. Toto môže byť prípad, ak sa dodávateľ rozhodne vzdať špecifických činností alebo bankrot dodávateľa.

V kvalifikačnej/výberovej etape procesu verejného obstarávania verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnotí spoľahlivosť/spôsobilosť záujemcov na základe určených podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti. Pri zadávaní obranných a citlivých bezpečnostných zákaziek je spoľahlivosť/spôsobilosť garantovať bezpečnosť informácií jedným z kľúčových kritérií pre kvalitatívny výber záujemcov. Kvalitatívny výber záujemcov je potrebné odlíšiť od vyhodnotenia ponúk v zadávacej etape procesu verejného obstarávania. Kvalitatívny výber záujemcov je limitovaný vhodnosťou a schopnosťou záujemcov realizovať predmet zákazky a týka sa ich postavenia, schopnosti, výkonnosti, skúsenosti a spoľahlivosti a nie výrobkov a služieb, ktoré navrhujú na realizáciu zmluvy.

V užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením a v súťažnom dialógu sa výber záujemcov koná v čase pred vyzvaním na predloženie ponuky, resp. pred výzvou na dialóg. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, resp. na dialóg použitím objektívnych a nediskriminačných kritérií výberu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať od záujemcov, aby splnili určitý minimálny stupeň spôsobilosti.

V navrhovanom ustanovení sa popisujú prostriedky, ktorými možno preukázať technickú alebo odbornú spôsobilosť. Tieto môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ použiť ako kritériá výberu záujemcov, a to určením minimálnej úrovne technickej alebo odbornej spôsobilosti alebo ich použitím ako základu pre zostavenie poradia vhodných záujemcov, ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, resp. na účasť na dialógu. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určený rozsah a minimálna úroveň technickej alebo odbornej spôsobilosti musí byť primeraná predmetu zákazky a musí súvisieť s predmetom zákazky.

V ustanovení sa opisujú rozličné prostriedky, ktorými záujemcovia môžu preukázať technickú spôsobilosť. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť prostriedky uvedené v tomto ustanovení ako základ pre určenie výberových kritérií. Výberové kritériá možno použiť dvomi spôsobmi, a to stanovením minimálnej úrovne spôsobilosti pre konkrétnu zákazku, ktorá musí súvisieť a byť primeraná k predmetu zákazky. Tiež ich možno použiť ako základ pre hodnotenie, v prípade obmedzenia počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, resp. na účasť na dialógu.

Podľa preambuly 44 smernice 2009/81/ES „Bezpečnosť dodávok môže priniesť široké spektrum požiadaviek napríklad vrátane vnútropodnikových pravidiel vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou v oblasti práv duševného vlastníctva ....“. To znamená napríklad, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť ako výberové kritérium požiadavku, že záujemca má štandardy manažmentu intelektuálneho vlastníctva zabezpečujúce špecifický stupeň ochrany.

V navrhovanom ustanovení sa uvádza strojové, technické a materiálové vybavenie, počet zamestnancov a ich skúsenosti, dodávateľské zdroje s uvedením geografického umiestnenia, ak je mimo územia EÚ, ktoré má uchádzač alebo záujemca k dispozícii na realizáciu zmluvy, na vyrovnanie sa s prípadným zvýšením potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v dôsledku krízy alebo na zabezpečenie údržby, modernizácie alebo úprav dodávok, ktoré sú predmetom zákazky. To znamená, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť ako výberové kritérium požiadavku, aby záujemcovia detailne preukázali svoju technickú spôsobilosť realizovať zákazku. Výslovný odkaz na uvedenie geografického umiestnenia, ak sa nachádza mimo územia EÚ znamená, že umiestnenie v tretích krajinách môže byť relevantné pre zhodnotenie schopnosti uchádzača alebo záujemcu realizovať zmluvu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže preto vylúčiť uchádzača alebo záujemcu z postupu zadávania zákazky, ak posúdi/uváži, že geografická poloha zdrojov mimo územia EÚ by mohla kompromitovať ich schopnosť vyhovieť požiadavkám verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktoré sa týkajú najmä bezpečnosti dodávok. Navyše, ak úspešný uchádzač je povinný zadávať subdodávky v súlade s ustanovenými pravidlami, možno z rovnakých dôvodov vylúčiť aj subdodávateľa. Avšak akékoľvek takéto rozhodnutie o vylúčení, musí vychádzať z individuálnych okolností každého konkrétneho prípadu verejného obstarávania a musí sa týkať samotného predmetu zákazky.

Kritériá bezpečnosti dodávok môžu byť relevantné vo fáze kvalitatívneho výberu. Potvrdzuje to aj preambula 67 smernice 2009/81/ES, ktorá uvádza „Vzhľadom na citlivosť sektora je rozhodujúca spoľahlivosť hospodárskych subjektov, ktoré získajú zákazku. Táto spoľahlivosť závisí hlavne od ich schopnosti splniť požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v oblasti bezpečnosti dodávok a bezpečnosti informácií.“.

Ak ide o zákazku, ktorá je spojená s utajovanou skutočnosťou, to znamená obsahuje alebo si vyžaduje utajovanú skutočnosť, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať predloženie dôkazu o schopnosti záujemcu spracovávať, ukladať a prenášať utajované skutočnosti na požadovanom stupni utajenia. Jediným dôkazom záujemcovej schopnosti oboznamovať sa/manipulovať s utajovanými skutočnosťami na požadovanom stupni utajenia je certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosťami vydaný príslušnou autoritou podľa národných právnych predpisov. V Slovenskej republike takúto autoritu predstavuje Národný bezpečnostný úrad.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať od záujemcov napríklad vyhlásenie, že vlastnia certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosťami na požadovanej úrovni, alebo že iniciovali vykonanie bezpečnostnej previerky na požadovanej úrovni. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí potom kontaktovať príslušnú národnú autoritu, aby získal potvrdenie, že záujemca má previerku na požadovanej úrovni, alebo kde je to vhodné, požadovať, aby bezpečnostná previerka bola začatá.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ by mal uznať bezpečnostný certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosti na požadovanej úrovni vydaný príslušnou národnou autoritou členského štátu ako rovnocenný s bezpečnostným certifikátom/oprávnením vydaným podľa slovenských právnych predpisov v prípadoch, ak Slovenská republika má uzavretú bilaterálnu bezpečnostnú dohodu alebo dohovor týkajúcu sa ekvivalentnosti bezpečnostných klasifikácií a bezpečnostných požiadaviek s členským štátom, v ktorom sa záujemca nachádza. Avšak aj v prípade existencie bezpečnostnej dohody alebo dohovoru, spôsobilosť záujemcu z iného členského štátu možno overiť. Takéto overovanie môže byť vykonané len príslušnou národnou autoritou členského štátu, v ktorom sa záujemca nachádza, prostredníctvom Národného bezpečnostného úradu.

S cieľom zlepšiť prístup na trh pre „nováčikov/začiatočníkov“ a rozšíriť dodávateľskú základňu v oblasti obrany a bezpečnosti o neetablovaných „hráčov“, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ak je to možné, umožniť vykonanie bezpečnostnej previerky aj pre týchto záujemcov a poskytnúť im dostatočný čas na získanie bezpečnostnej previerky.

Podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia, ako aj technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti a doklady na ich preukázanie uvedie verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Podmienky účasti, ktoré stanoví verejný obstarávateľ a obstarávateľ, musia byť primerané k predmetu zákazky a musia súvisieť s predmetom zákazky. Taktiež je možné vyžadovať od uchádzačov alebo záujemcov minimálnu úroveň v prípade podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia, technickej alebo odbornej spôsobilosti.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa uvedú aj kritériá na vyhodnotenie ponúk. V oznámení možno požadovať, aby uchádzač alebo záujemca preukázal, že v krajine svojho sídla je oprávnený poskytovať službu vyhradenú pre príslušnú profesiu alebo je členom príslušnej organizácie.

Upravuje sa možnosť uzatvárania rámcovej dohody. Na uzavretie rámcovej dohody je možné použiť užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a súťažný dialóg. Ustanovenie ďalej upravuje časové obmedzenie trvania rámcovej dohody, ktorú možno uzavrieť najviac na sedem rokov. Existujú však určité výnimky, keď je možné uzavrieť rámcovú dohodu aj na dlhšie obdobie. Ide o prípady odôvodnené predpokladanou životnosťou dodávaného tovaru, inštalácií, systémov alebo technickými problémami, ktoré by zmena dodávateľa spôsobila.

Upravuje sa možnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa obmedziť počet záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo účasti na dialógu v užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením a pri súťažnom dialógu, a to najmenej na troch. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pozastaviť postup zadávania zákazky a opätovne poslať na uverejnenie oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak sa domnieva, že počet vybratých záujemcov nie je dostačujúci na umožnenie hospodárskej súťaže. Opätovné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania má len aktualizované lehoty na predloženie žiadostí o účasť, ako aj aktuálny dátum odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhované ustanovenie viažuce sa na použitie priameho rokovacieho konania obsahuje vyčerpávajúci zoznam prípadov oprávňujúcich verejného obstarávateľa a obstarávateľa použiť tento postup. Na rozdiel od rokovacieho konania so zverejnením, ktoré je pre oblasť zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti jedným zo súťažných postupov vo verejnom obstarávaní (pri zadávaní obranných a bezpečnostných zákaziek sa nevyžaduje pre použitie rokovacieho konania so zverejnením splnenie žiadnej podmienky), priame rokovacie konanie je výnimočný postup, ktorý možno použiť len na určité špecifické prípady a okolnosti, ak by použitie rokovacieho konania so zverejnením nebolo možné alebo by bolo úplne nevhodné.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ rokuje s jedným alebo viacerými vybratými záujemcami o podmienkach zmluvy pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania najmä princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zverejniť v závislosti od typu zákazky v európskom vestníku a/alebo vo vestníku.

V taxatívnom výpočte podmienok použitia priameho rokovacieho konania sa na oblasť výskumu a vývoja vzťahujú dve podmienky, pri ktorých splnení je verejný obstarávateľ a obstarávateľ oprávnený použiť priame rokovacie konanie. Ide o výskumné a vývojové služby okrem tých služieb výskumu a vývoja, ktoré pokrýva výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní. Táto podmienka pre použitie priameho rokovacieho konania sa teda vzťahuje na služby výskumu a vývoja, ktoré sú plne financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a ak výhody/úžitky (napríklad intelektuálne majetkové práva, práva na použitie) vznikajú výhradne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi.

V druhom prípade ide o zákazku na dodanie tovaru, ak predmetom zákazky sú výrobky vyrobené výlučne na výskumné a vývojové účely s výnimkou výroby vo veľkom na dosiahnutie obchodnej životaschopnosti alebo na získanie náhrady nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Pod výrobkami vyrobenými výlučne na výskumné a vývojové účely sa rozumejú nielen výrobky, ktoré sú „šité na mieru“, ale aj výrobky vyplývajúce z týchto výskumných a vývojových aktivít.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý uzavrel zmluvu na vývoj, ktorá je pokrytá výnimkou z pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní podľa alebo spĺňa podmienku na použitie priameho rokovacieho konania a má v zámere zadať nasledujúce zákazky na predvýrobnú fázu alebo zadať zákazky na tovary na výrobnú fázu, musí použiť súťažné postupy vo verejnom obstarávaní (užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, prípadne súťažný dialóg).

V obrannom a bezpečnostnom sektore zavádza smernica 2009/81/ES aj nové pravidlá pre zadávanie subdodávok uplatňované úspešným uchádzačom. Úspešný uchádzač môže zadať subdodávku priamo ním zvolenému/navrhnutému subdodávateľovi alebo subdodávateľom v prípade, ak ho verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nezaviaže aplikáciou pravidiel pre zadávanie subdodávok pri určenej subdodávke alebo subdodávkach, alebo ak predpokladaná hodnota subdodávky je nižšia stanovená hodnota.

Pravidlá pre zadávanie subdodávok sú postavené na princípe nediskriminácie. To znamená,

– ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ požaduje, aby úspešný uchádzač zadal tretej osobe určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty zákazky, potom daná subdodávka alebo subdodávky musia byť zadávané podľa pravidiel pre zadávanie subdodávok. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie od úspešného uchádzača požadovať, aby zadal subdodávku špecifickým subdodávateľom alebo subdodávateľom špecifickej štátnej príslušnosti,

– ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ požaduje, aby úspešný uchádzač zadal špecifickú subdodávku prostredníctvom súťaže, táto súťaž sa musí realizovať na širokej európskej úrovni, transparentným a spravodlivým spôsobom,

– ani v prípade ďalších subdodávok nemožno od úspešného uchádza požadovať, aby diskriminoval potenciálnych subdodávateľov na základe štátnej príslušnosti.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zaviazať úspešného uchádzača, aby zadal tretej osobe určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty zákazky a/alebo môže zasahovať do spôsobu výberu subdodávateľa úspešným uchádzačom. Pravidlá pre zadávanie subdodávok sa vzťahujú na subdodávky zadávané tretím osobám, pričom za tretie osoby sa nepovažujú skupiny osôb, ktoré sa vytvorili na účely získania zákazky a prepojené podniky. To znamená, že zmluvy uzavreté medzi osobami tvoriacimi skupinu nie sú predmetom požiadaviek na subdodávky, najmä možnej povinnosti zadávať subdodávky súťažným postupom.

Pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa sa upravujú tri možné spôsoby zadávania subdodávok

– prvou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ ponechá na úspešnom uchádzačovi, aby určil, aký podiel z celkovej hodnoty zákazky, ktorú časť/časti zákazky a komu zadá subdodávky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ by v podstate akceptoval návrh uchádzača týkajúci sa subdodávok s možnosťou overenia kritérií, ktoré úspešný uchádzač použil pri výbere subdodávateľa,

– druhou možnosťou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ ponechá na úspešnom uchádzačovi, aby určil aký podiel z celkovej hodnoty zákazky a ktorú časť/časti zákazky zadá ako subdodávky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však rozhodne, ktoré subdodávky sa musia zadávať súťažným postupom. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedie túto možnosť. Uchádzači vo svojich ponukách najskôr navrhnú svoje zámery týkajúce sa subdodávok (koľko, ktorú časť/časti a navrhovaných subdodávateľov). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ potom uchádzačom povie, ktorá časť/časti musia byť zadávané súťažným postupom. Úspešného uchádzača zaviaže zadať predmetné subdodávky súťažným postupom,

– treťou možnosťou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanoví minimálny percentuálny podiel, ktorý má byť zadávaný súťažným postupom a navyše môže požadovať od úspešného uchádzača, aby pri zadávaní určených subdodávok nad rámec minimálneho podielu použil súťažný postup. V tomto prípade by verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania špecifikoval minimálny percentuálny podiel z hlavnej zákazky, ktorý chce, aby bol subdodávaný a od uchádzačov by vyžadoval, aby vo svojich ponukách uviedli, ktoré časti ich ponuky majú v zámere zadať subdodávateľovi, aby splnili požiadavku minimálneho percentuálneho podielu a ktoré časti ich ponuky nad rámec požadovaného percentuálneho podielu majú v zámere zadať subdodávateľovi. Na základe predloženej ponuky by potom verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadoval, aby sa niektoré alebo všetky navrhované subdodávky presahujúce požadovaný percentuálny podiel zadávali súťažným postupom. Rozhodnutie, ktorú časť alebo časti zákazky chce subkontrahovať, zostáva na uchádzačovi, musí však dodržať verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom určený minimálny percentuálny podiel. V každom prípade všetky zákazky určené verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia byť zadávané súťažným postupom.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný určiť svoje požiadavky týkajúce sa zadávania subdodávok v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a vzťahuje sa to na každú z troch poskytnutých možností a vo všetkých prípadoch, kde sa použije súťažný postup, to znamená nevyhnutnosť uverejnenia oznámenia o subdodávke úspešným uchádzačom (v prípade, ak je splnená niektorá podmienka pre použitie priameho rokovacieho konania, oznámenie o subdodávke nie je povinné).

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ najmä v prípade druhej a tretej možnosti určenia požiadaviek na subdodávky by mal v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť čo najviac informácií o požiadavkách a kritériách, ktoré má v zámere použiť pri zadávaní subdodávok podľa súťažného postupu. Napríklad informáciu, že má v zámere, aby bol súťažný postup použitý na všetky navrhované subdodávky alebo na určité časti zákazky (napr. na špecifické subsystémy), ak uchádzač navrhne subdodávky na tieto časti.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bude aplikovať tretiu možnosť na subdodávky musí v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť minimálny percentuálny podiel z celkovej hodnoty zákazky, ktorý požaduje zadávať súťažným postupom.

V každom prípade by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požiadavky, dokumenty, informácie a kritériá týkajúce sa postavenia, odbornosti a spôsobilosti subdodávateľov, čo môže viesť k zamietnutiu potenciálnych subdodávateľov zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Zamietnutie subdodávateľa môže byť založené len na kritériách, ktoré boli použité verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na výber záujemcov (uchádzačov) pri zadávaní hlavnej zákazky.

Ak úspešným uchádzačom bude subjekt v postavení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, tento musí pri zadávaní subdodávky postupovať podľa zákona, to znamená, že pri zadávaní subdodávky uplatní postup a pravidlá ako pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Iný úspešný uchádzač uplatní pravidlá na zadávanie subdodávok, a to v prípadoch, ak predpokladaná hodnota subdodávky je vyššia ako stanovená hodnota, alebo ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zaviazal úspešného uchádzača aplikáciou týchto pravidiel. Pre úspešného uchádzača, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, nie je ustanovená povinnosť aplikovať ustanovené formálne postupy ako má uplatňovať verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Základnými pravidlami, ktoré musí úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, aplikovať pri zadávaní subdodávky, je uplatňovanie princípov, t. j. musí konať transparentne a zaobchádzať so všetkými potenciálnymi subdodávateľmi rovnakým a nediskriminačným spôsobom.

Úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, má povinnosť uverejniť oznámenie o subdodávke s relevantnými informáciami o konkrétnej subdodávke, ktoré posiela elektronicky určeným postupom a formátmi na uverejnenie publikačnému úradu a úradu. Ak je splnená niektorá z podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania, tento úspešný uchádzač nie je povinný uverejniť oznámenie o subdodávke. Okrem základným princípov – transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie – úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, aplikuje pri kvalitatívnom výbere subdodávateľov aj kritériá výberu, ktoré môžu byť určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom alebo určené úspešným uchádzačom. Tieto kritériá výberu musia byť objektívne, nediskriminačné, primerané predmetu subdodávky a zhodné s kritériami výberu použitými verejným obstarávateľ a obstarávateľom pri zadávaní hlavnej zákazky. Po uskutočnení výberu subdodávateľa/subdodávateľov úspešným uchádzačom, verejný obstarávateľ a obstarávateľ overí vhodnosť subdodávateľa, ktoré môže byť založené len na kritériách výberu záujemcov alebo uchádzačov použitých pri zadávaní hlavnej zákazky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zamietne navrhovaných subdodávateľov, písomne oznámi toto svoje rozhodnutie čo najskôr úspešnému uchádzačovi spolu s odôvodnením, prečo sa domnieva, že subdodávateľ nespĺňa výberové kritériá. Pri zadávaní subdodávok nie je možné uplatniť revízne postupy.

Zároveň sa pre verejného obstarávateľa upravujú aj všeobecné pravidlá, ktoré má aplikovať pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit ustanovený pre tieto zákazky smernicou 2009/81/ES.

K § 140 až 150

Navrhovaná úprava v rámci reglementácie správy vo verejnom obstarávaní zachováva doterajšiu úpravu, v rámci ktorej je Úrad pre verejné obstarávanie ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.  Navrhovaná úprava ďalej podrobne vymedzujú orgány úradu, spôsob ich kreovania, základný rozsah ich kompetencií a niektoré základné pravidlá ich činnosti. V rámci navrhovanej úpravy sa taktiež vymedzuje rozsah pôsobnosti úradu, pričom sa bližšie precizuje pôsobnosť úradu, ktorá sa týka vedenia Vestníka.

K § 151

Navrhovaná úprava rieši problematiku certifikácie systémov na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktorej účelom je zabezpečiť, aby sa v procese verejného obstarávania používali výlučne systémy na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktoré sú súladné s požiadavkami zákona.

K § 152 až 158

Navrhovaná úprava zoznamu hospodárskych subjektov koncepčne vychádza z doterajšej úpravy zoznamu podnikateľov, čo znamená, že základným účelom navrhovanej úpravy je umožniť hospodárskym subjektom zapísaným v tomto zozname administratívne jednoduchšie preukazovanie splnenia vymedzených podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia a to prostredníctvom zápisu do tohto zoznamu.

Zoznam hospodárskych subjektov je verejne prístupný zoznam, vedený na webovej stránke úradu obsahujúci identifikačné údaje zapísaného subjektu, zoznam dokladov, ktorými zapísaný subjekt preukázal splnenie podmienok účasti potrebných pre zápis a zoznam osôb oprávnených konať za zapísaný subjekt a spôsob ich konania.

Navrhovanou úpravou sa ďalej vymedzuje, že údaje zapísané v tomto zozname nie je potrebné v postupoch verejného obstarávania overovať. Zároveň však navrhovaná úprava umožňuje  verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyžadovať od subjektu zapísaného v zozname podnikateľov doklady preukazujúce absenciu daňových nedoplatkov a absenciu nedoplatkov do poistných fondov.

Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje pravidlá pre zápis do zoznamu hospodárskych subjektov, zmenu údajov  a vyčiarknutie z tohto zoznamu.

K § 159 až 162

Register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie úrad, obsahuje údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, ktoré skutočne (nielen formálne) vlastnia fyzické a právnické osoby participujúce na verejnom obstarávaní. Register konečných užívateľov výhod sa zverejňuje na webovom sídle úradu a je verejne prístupný. Z registra je možné okrem identifikácie konečného užívateľa výhod zároveň zistiť, či koneční užívatelia výhod sú alebo nie sú verejnými funkcionármi v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Na základe uvedených údajov má úrad pri výkone dohľadu nad zadávaním zákazky nástroj na posúdenie konfliktu záujmov verejného funkcionára.

Podkladom pre zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod je okrem samotnej žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod aj doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod spĺňa vybrané podmienky týkajúce sa jeho bezúhonnosti a zároveň aj čestné vyhlásenie o pravdivosti a úplnosti údajov o konečných užívateľov výhod uvedených v žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod.

Pri zápise konečných užívateľov výhod sa uplatňuje prezumpcia správnosti údajov uvedených v čestnom vyhlásení, a teda pokiaľ sa nepreukáže opak, považujú sa tieto údaje za pravdivé. Zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod sa navrhuje bez úhrady akéhokoľvek správneho poplatku.

Zároveň sa ukladá povinnosť pre fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, aby na žiadosť úradu predložila doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

Údaje o konečných užívateľoch výhod sa zapisujú s platnosťou na dobu neurčitú. Platnosť zápisu údajov o konečných užívateľoch výhod na dobu neurčitú je odôvodnená skutočnosťou, že ide o snahu predísť nadmernému navýšeniu administratívnej záťaže.

Navrhovanou úpravou sa ukladá povinnosť fyzickým a právnickým osobám zapísaným do registra konečných užívateľov výhod oznámiť úradu zmenu údajov o konečných užívateľov výhod. Lehota pre splnenie oznamovacej povinnosti je stanovená na 60 dní odo dňa, kedy k zmene došlo. V prípade takejto zmeny sa stanovuje týmto osobám aj súčasne povinnosť doložiť dokumenty, ktoré sa predkladajú ako prílohy k žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod. Navrhovanou úpravou sa má docieliť aktuálnosť zapísaných údajov v registri konečných užívateľov výhod.

Zároveň sa navrhuje mechanizmus na zisťovanie a preverovanie pravdivosti zapísaných údajov v registri konečných užívateľov výhod týkajúcich sa konečných užívateľov výhod a vzájomnej súčinnosti subjektov podieľajúcich sa na identifikácii konečných užívateľov výhod. Navrhovaná úprava súčasne špecifikuje obsahové náležitosti kvalifikovaného podnetu.

Navrhovaná úprava stanovuje aj osobitné ustanovenia o vyčiarknutí z registra konečných užívateľov výhod, ak nie je možné overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod, pretože štát, v ktorom má adresu pobytu alebo sídlo táto osoba alebo štát, v ktorom má sídlo právnická osoba, ktorá sa na jej podnikaní, riadení alebo kontrole podieľa spôsobom podľa § 11 ods. 1, nespolupracuje s orgánmi Slovenskej republiky pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod. V danom prípade je úrad povinný vyzvať fyzickú osobu alebo právnickú osobu, aby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy hodnoverným spôsobom preukázala identifikáciu konečného užívateľa výhod. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba nepreukáže hodnoverným spôsobom identifikáciu svojho konečného užívateľa výhod, úrad ju vyčiarkne z registra konečných užívateľov výhod.

Úrad vyčiarkne z registra konečných užívateľov výhod fyzickú osobu alebo právnickú osobu aj v prípade, že jej bola právoplatne uložená pokuta alebo zákaz účasti za to, že na účely zápisu konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod predložila údaje, informácie alebo čestné vyhlásenie, ktoré nie sú pravdivé alebo úplné.

K § 163 až 165

Revízne postupy vo verejnom obstarávaní sa v súlade so súčasnou právnou úpravou členia na revízne postupy, ktoré sú riešené bez ingerencie úradu (žiadosť o nápravu) a revízne postupy predstavujúce dohľad nad verejným obstarávaním vykonávaný samotným úradom.

Povinnosť podať žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 zostáva zachovaná, ak ňou žiadateľ napáda zámer uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu v prípadoch, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pokladá zákazku za takú, pri ktorej zadávaní nie je povinný uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž, oznámenie o koncesii alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov.

Rovnako je povinnosť podať žiadosť o nápravu zachovaná v prípadoch, keď ňou žiadateľ napáda podmienky stanovené verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 8 v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii a v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov, vo výzve na predkladanie ponúk, ktorá sa pri podlimitnej zákazke zverejňuje vo vestníku, v súťažných podkladoch, v koncesnej dokumentácii,  alebo v  iných dokumentoch poskytnutých verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 8 v lehote na predkladanie ponúk, podmienky uvedené v súťažných podmienkach v súťaži návrhov, podmienky uvedené v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov, ako aj podmienky uvedené vo výzve na predkladanie ponúk pri nadlimitnej zákazke alebo vo výzve na predkladanie návrhov v súťaži návrhov.

Vo všetkých uvedených prípadoch je doručenie žiadosti o nápravu v zákonnej lehote verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 obligatórnym predpokladom uplatnenia námietok, o ktorých rozhoduje úrad. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že žiadosť o nápravu musí byť podaná buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Ustanovuje sa tiež konečný termín na podanie žiadosti o nápravu smerujúcej proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk alebo proti podmienkam uvedeným v súťažných podmienkach alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov v súťaži návrhov. Táto žiadosť o nápravu sa podáva do desiatich dní odo dňa prevzatia predmetných dokumentov, najneskôr však do desiatich dní odo dňa uplynutia lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov.

K § 166

Navrhovanou úpravou sa redukuje rozsah oznamovacích povinností verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 voči úradu. Oznamovacie povinnosti nadväzujú na tzv. dvojobálkový systém predkladania ponúk, podľa ktorého sa ponuky predkladajú tak, aby obsahovali osobitne oddelenú a uzavretú časť týkajúcu sa návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, označenú slovom „Kritériá“ a osobitne oddelenú a uzavretú ostatnú časť ponuky, označenú slovom „Ostatné“. Cieľom navrhovanej úpravy je vymedziť oznamovacie povinnosti len na tie situácie, ktoré majú pre úrad význam z hľadiska začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.

Pred otváraním častí ponúk, označených slovom „Kritériá“, verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 pošlú úradu buď informáciu o tom, že nebol vylúčený žiaden z uchádzačov, záujemcov alebo účastníkov, alebo informáciu o tom, že všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom, ktorí boli do tohto štádia procesu verejného obstarávania vylúčení, bolo doručené oznámenie o ich vylúčení. V tomto prípade verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 v oznámení posielanom úradu uvedú dátum doručenia oznámenia o vylúčení tomu uchádzačovi, záujemcovi alebo účastníkovi, ktorému bolo oznámenie o vylúčení z časového hľadiska doručené ako poslednému.

Po otváraní častí ponúk, označených slovom „Kritériá“, verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 pošlú úradu informáciu o tom, že všetkým uchádzačom a účastníkom, ktorých ponuky alebo návrhy sa vyhodnocovali, doručili oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov. V oznámení uvedú dátum doručenia oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov poslednému uchádzačovi alebo účastníkovi, ktorého ponuka alebo návrh sa vyhodnocoval.

Povinnosť posielať úradu predmetné informácie sa nevzťahuje na zákazky, pri ktorých nemožno podať námietky a na zákazky, pri ktorých sa ponuky nepredkladajú tzv. dvojobálkovým systémom (§ 49 ods. 6).

K § 167

Navrhované ustanovenie definuje dohľad, ktorý vykonáva úrad nad verejným obstarávaním a vymedzuje činnosti uskutočňované úradom pri výkone dohľadu. Ide najmä o ex ante posúdenie dokumentov vo verejnom obstarávaní z pohľadu ich súladu so zákonom o verejnom obstarávaní, preskúmanie úkonov kontrolovaného v procese verejného obstarávania, rozhodovanie o správnych deliktoch vo verejnom obstarávaní a ďalšie činnosti vykonávané úradom štvrtej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní, ako je podávanie návrhov na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo ich dodatku súdom.

K § 168

Ex ante posúdením sa nahrádza doterajší inštitút ex ante kontroly s tým rozdielom, že o vykonanie ex ante posúdenia môže úrad požiadať nielen verejný obstarávateľ, ale aj obstarávateľ a osoba podľa § 8. Cieľom je preventívne predchádzať nedostatkom v dokumentoch spracúvaných verejnými obstarávateľmi, obstarávateľmi a osobami, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európskej únie, pred vyhlásením, resp. začatím procesu verejného obstarávania, ktoré zakladajú porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Predmetom ex ante posúdenia teda budú najmä oznámenia, prostredníctvom ktorých sa vyhlasujú, resp. začínajú verejné obstarávania, súťažné podklady a výzvy na predkladanie ponúk. Predmetom ex ante posúdenia nie sú technické požiadavky obsiahnuté v opise predmetu zákazky (technické špecifikácie, výkonnostné a funkčné požiadavky a charakteristiky a odborné požiadavky predmetu zákazky).

V záujme zvýšenia preventívneho a edukatívneho pôsobenia sa navrhuje, aby úrad zverejňoval oznámenie o súlade, ako aj oznámenie o nesúlade dokumentov, ktoré boli predmetom ex ante posúdenia, na svojom webovom sídle.

K § 169

Konaním o preskúmanie úkonov kontrolovaného sa zavádza jednotný systém výkonu preskúmavacej činnosti úradu. V súčasnom období úrad rozhoduje o námietkach vo verejnom obstarávaní a vykonáva kontrolu postupu verejného obstarávania, pričom každé z týchto konaní podlieha iným procesným pravidlám. V rámci zjednodušenia administratívnych postupov na strane úradu, ako aj verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8, sa navrhuje ustanoviť jednotný systém preskúmania postupov verejného obstarávania, ktorý úrad vykonáva na základe námietok, na základe podnetov oprávnených osôb a z vlastného podnetu.

S cieľom predchádzať zisteniam porušení zákona o verejnom obstarávaní pri verejných obstarávaniach projektov financovaných z fondov Európskej únie až po ukončení verejného obstarávania a po uzavretí zmluvy, ktorá je jeho výsledkom, sa ustanovuje povinnosť verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, ak ide o nadlimitnú zákazku.

K § 170

Ustanovenie komplexne upravuje podrobnosti o podávaní námietok v procesoch verejného obstarávania. Okruh subjektov oprávnených na podanie námietok zostáva nezmenený, rovnako aj lehoty na ich podanie. Namietať naďalej možno ktorýkoľvek úkon kontrolovaného (napr. aj zrušenie verejného obstarávania). Námietky možno podať pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva, pričom musia byť doručené úradu a kontrolovanému v zákonom ustanovených lehotách. Výnimkou sú námietky podávané orgánom štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci týkajúce sa verejného obstarávania, v ktorom boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. Pri týchto námietkach postačuje, ak boli predmetným orgánom štátnej správy doručené úradu a kontrolovanému pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva.

 V záujme zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje znížiť počet povinných príloh námietok, a to tak, že námietky už nemusia obsahovať doklad o poukázaní kaucie na účet úradu. Okrem toho námietky nemusia obsahovať ani doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky v prípade, ak bol predložený kontrolovanému napríklad v ponuke alebo v žiadosti o účasť navrhovateľa alebo ak osoba alebo osoby, ktoré podpísali námietky, sú podľa údajov zapísaných v zozname hospodárskych subjektov oprávnené podpisovať námietky za navrhovateľa. Námietky sa podávajú buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe súladnej so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2014 Z. z.

K § 171

Vzhľadom na existenciu tzv. dvojobálkového systému predkladania ponúk, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zostáva koncentrované do dvoch základných konaní, a to konanie, v ktorom úrad rozhodne o námietkach doručených pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, a konanie uskutočnené na základe námietok doručených po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“. Rozhodujúcim pre určenie času začatia konania o preskúmanie na základe námietok je dátum doručenia písomnej informácie podľa § 166 úradu kontrolovaným.

Vzhľadom k tomu, že prvé z uvedených konaní začína až po predložení ponúk a vyhodnotení častí ponúk, označených ako „Ostatné“, pričom v tomto konaní sa rozhoduje aj o námietkach smerujúcim proti podmienkam uvedeným v oznámení, prostredníctvom ktorého sa vyhlasuje verejné obstarávanie, vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch, navrhuje sa, aby úrad mohol začať konanie o námietkach aj skôr, ako po doručení informácie podľa § 166. Pri skoršom začatí konania totiž bude možné zabezpečiť odstránenie diskriminačných a nezákonných podmienok uvedených v týchto dokumentoch ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie žiadostí o účasť, resp. lehoty na predkladanie ponúk, a tým predísť nariadeniu zrušenia postupu verejného obstarávania.

Ďalej sa ustanovuje, že v prípade, ak navrhovateľ vezme späť svoje námietky ešte pred začatím konania o námietkach, platí, že tieto námietky neboli podané a konanie na základe týchto námietok nezačne. Odstráni sa tým povinnosť úradu začať konanie aj na základe tých námietok, ktoré boli vzaté späť ešte pred začatím konania. Kaucia sa v tomto prípade vráti navrhovateľovi v celej zloženej výške na rozdiel od prípadu, keď k späťvzatiu námietok navrhovateľom dôjde až po začatí konania, ktoré má za následok prepadnutie sumy predstavujúcej 35 % výšky kaucie.

Vzhľadom na koncentráciu konania sú účastníkmi konania o  preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok všetci navrhovatelia, o ktorých námietkach sa v tomto konaní rozhoduje a kontrolovaný.

Konanie o  preskúmanie úkonov kontrolovaného z vlastného podnetu úradu alebo na základe podnetu oprávnenej osoby začína dňom doručenia oznámenia o začatí konania kontrolovanému a jeho účastníkom je len kontrolovaný.

K § 172

Navrhovaným ustanovením sa upravujú pravidlá výpočtu kaucie, ktorej zloženie na účet úradu je nevyhnutným predpokladom meritórneho rozhodovania o námietkach. Okrem toho sa s cieľom eliminovať prípady zastavenia konania o námietkach z dôvodu oneskoreného pripísania kaucie na účet úradu predlžuje lehota na jej pripísanie, pričom sa navrhuje, aby koniec tejto lehoty pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň.

Pri podaní námietok pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, sa kaucia určuje podľa príslušného percentuálneho podielu predpokladanej hodnoty zákazky v závislosti od jej typu a finančného limitu, pričom maximálne výšky kaucií zostávajú zachované. Pri podaní námietok po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“, je kaucia jedno percento z ponukovej ceny daného uchádzača, pričom sa znižuje maximálna výška tejto kaucie zo súčasných 300 000 eur na 150 000 eur. Maximálne výšky kaucií sa pre prípady námietok smerujúcich proti vylúčeniu uchádzača po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“ znižujú, pričom sa zosúlaďujú s maximálnymi výškami kaucií platnými pre námietky podávané pred otváraním častí ponúk označených ako „Kritériá“. Osobitnou je výška kaucie pri námietkach smerujúcich proti vylúčeniu uchádzača pre mimoriadne nízku ponuku, ktorá je ohraničená minimálnou sumou 600 eur a maximálnou sumou 30 000 eur.

Upravujú sa tiež pravidlá pre výpočet kaucie pri zákazke alebo koncesii rozdelenej na časti, ak sa námietky týkajú len jednej alebo len niektorých častí zákazky alebo koncesie, ako aj pri zákazke alebo koncesii, ktorej predpokladaná hodnota nebola zverejnená. V špecifických prípadoch, keď výšku kaucie nemožno určiť podľa uvedených pravidiel, je potrebné zložiť kauciu v nezmenenej paušálnej čiastke 3 000 eur.

K § 173

Ustanovenie upravuje procesný priebeh konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po začatí tohto konania.

Podľa aktuálnej právnej úpravy ak kontrolovaný nedoručí úradu kompletnú dokumentáciu do piatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy úradu, úrad rozhodnutím preruší konanie a nariadi kontrolovanému doručiť absentujúcu dokumentáciu v dodatočnej lehote, pričom následkom nesplnenia tejto povinnosti je nariadenie úradu zrušiť použitý postup zadávania zákazky. S cieľom znížiť počet prípadov, kedy úrad nariadi zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie úradu ani v dodatočne na to určenej lehote, sa navrhuje, aby úrad v takýchto prípadoch prioritne prikročil k uloženiu poriadkovej pokuty. Súčasne sa tým kontrolovanému poskytne ďalšia dodatočná lehota (lehota na úhradu poriadkovej pokuty), do uplynutia ktorej môže doplniť chýbajúcu časť dokumentácie.

Navrhovanou úpravou sa okrem toho úradu vracia možnosť vydať predbežné opatrenie, ktorým pozastaví konanie kontrolovaného, a ktorým tiež môže určiť, že počas jeho trvania lehoty neplynú. Predbežné opatrenie má význam najmä v prípadoch, keď úrad začne konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok skôr ako po doručení informácie podľa § 160. V prípade pozastavenia lehôt v procese verejného obstarávania je umožnené, aby úrad rozhodol o namietaných podmienkach verejného obstarávania ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie žiadostí o účasť alebo lehoty na predkladanie ponúk a predísť tak zrušeniu verejného obstarávania z dôvodu nezákonných podmienok v štádiu po predložení žiadostí o účasť, resp. ponúk.

Súčasne sa ustanovuje, že úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (s výnimkou konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok) vyzve kontrolovaného, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadril k úradom zisteným skutočnostiam. Predmetný inštitút predstavuje paralelu inštitútu vyjadrenia sa kontrolovaného k podaným námietkam, ktorý sa uplatňuje v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.

K § 174

Navrhovaným ustanovením sa upravuje okruh dôvodov, pri naplnení ktorých úrad zastaví konanie bez vydania meritórneho rozhodnutia. Ide najmä o prípady procesných nedostatkov na strane navrhovateľa (napr. námietky neboli podané oprávnenou osobou, neboli doručené v zákonom ustanovenej forme alebo lehote, neboli doručené kontrolovanému, žiadosť o nápravu nebola doručená kontrolovanému v ustanovenej lehote).

K zastaveniu konania tiež dôjde v situácii, keď kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, alebo súťaž návrhov alebo ak úrad v tom istom postupe zadávania zákazky alebo v tej istej súťaži návrhov už vydal rozhodnutie, ktorým nariadil zrušiť tento postup alebo súťaž návrhov. Aby sa však zabezpečilo účinné preskúmanie úkonu kontrolovaného, ktorým tento zrušil verejné obstarávanie, navrhuje sa v zákone výslovne ustanoviť, že k zastaveniu konania nedôjde, ak námietky smerujú proti tomuto úkonu. Povinnosť zabezpečiť účinné preskúmanie zrušenia použitého postupu zadávania zákazky na základe námietok vyplýva zo smerníc Európskej únie upravujúcich revízne postupy vo verejnom obstarávaní a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom k tomu, že jedným z dôvodov zastavenia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky je späťvzatie tohto podnetu kontrolovaným, ustanovuje sa, že k zastaveniu konania z tohto dôvodu dochádza len vtedy, ak kontrolovaný vezme späť svoj podnet najneskôr do momentu odoslania výzvy, ktorou úrad oboznamuje kontrolovaného so skutočnosťami, ktoré úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného a ktoré zakladajú porušenia tohto zákona. K zastaveniu konania tiež nedôjde vtedy, ak podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo koncesie vezme späť kontrolovaný, ktorému zákon ukladá povinne podať takýto podnet pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva (v prípade nadlimitných zákaziek alebo koncesií financovaných čo len z časti z prostriedkov Európskej únie).

K § 175 a 176

Predmetné ustanovenie vymedzuje typy rozhodnutí, ktoré úrad vydáva ako výsledok konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ako aj niektoré špecifické obsahové náležitosti týchto rozhodnutí.

Úrad môže v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného odstrániť protiprávny stav alebo zrušiť použitý postup zadávania zákazky, postup zadávania časti zákazky alebo súťaž návrhov, a to za podmienky, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. K uvedenému úrad pristúpi len v konaní pred uzavretím zmluvy. Ak úrad v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky sa zamietnu ako neopodstatnené. Okrem toho je úrad oprávnený nariadiť odstránenie protiprávneho stavu, ak v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zistí porušenie tohto zákona, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

Ak dôjde k zisteniu porušenia tohto zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, úrad v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ktorých porušenie zistil, ak tieto porušenia mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Vzhľadom na princíp koncentrácie konania úrad v konaní, v ktorom rozhoduje o dvoch alebo viacerých námietkach, vydá len jedno rozhodnutie, v ktorom rozhodne všetkých námietkach, ktoré sú predmetom konania v danej etape verejného obstarávania.

V konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok sa uplatňuje princíp viazanosti úradu obsahom podaných námietok, ktorého následkom je, že úrad je v tomto konaní oprávnený rozhodnúť len o namietaných skutočnostiach. Ak úrad v tomto konaní zistí aj iné porušenia tohto zákona kontrolovaným než tie, ktoré boli obsahom námietok, tieto môžu byť predmetom samostatného konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, napr. z vlastného podnetu úradu.

Princíp viazanosti úradu obsahom podaných námietok sa neuplatňuje pri námietkach podaných orgánom štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci týkajúce sa verejného obstarávania, v ktorom boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie.

Okrem toho bude úrad povinný vo všetkých rozhodnutiach, v ktorých konštatoval zistenie porušenia tohto zákona, preventívne stručne vysvetliť kontrolovanému, ako sa v budúcich skutkovo totožných prípadoch vyhnúť porušeniam zákona, ktorých sa kontrolovaný dopustil.

Z dôvodu finančnej náročnosti znaleckých posudkov a odborných stanovísk, ktoré sú v niektorých prípadoch nevyhnutnú pre vydanie rozhodnutia vo veci, sa ustanovuje možnosť úradu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania tomu účastníkovi konania, ktorý nemal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok úspech.

K § 177 až 180

Navrhovaným ustanovením sa významne rozširuje možnosť podať odvolanie, o ktorom rozhoduje rada úradu ako kolektívny orgán. Zatiaľ čo v súčasnosti je možné podať odvolanie len proti rozhodnutiam úradu o námietkach, navrhuje sa rozšíriť možnosť domáhať sa zmeny rozhodnutia úradu v odvolacom konaní aj v prípade rozhodnutí, ktoré úrad vydá v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného z vlastného podnetu úradu alebo z podnetu oprávnených osôb. Tiež sa navrhuje možnosť podať odvolanie rade úradu aj v prípade rozhodnutí, ktorými úrad nariadil zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie úradu.

Súčasne sa rozširuje okruh subjektov oprávnených podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, a to z účastníkov konania o preskúmanie na všetkých úradu známych uchádzačov, záujemcov a účastníkov, ak úrad z dôvodu zistenia, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nariadil odstrániť protiprávny stav alebo zrušiť použitý postup zadávania zákazky.

Návrh na určenie neplatnosti zmluvy sa preberá zo súčasnej právnej úpravy, pričom zostáva zachovaná možnosť úradu domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody, ako aj určenia neplatnosti dodatku k nim pred súdom. Žalobu je v takom prípade potrebné podať v jednoročnej lehote plynúcej od ich uzavretia.

K § 181

Zachovaný zostáva inštitút podania návrhu oprávnenej osoby na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorý môže uplatniť uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie.

K § 182

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje porušenia zákona, za ktoré úrad obligatórne ukladá sankcie. Sankcie za správny delikt sa ukladajú buď verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi alebo hospodárskym subjektom, resp. účastníkom procesu verejného obstarávania. Sankcie ukladané verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi majú povahu peňažnej pokuty. Sankcie ukladané hospodárskym subjektom resp. účastníkom procesu verejného obstarávania majú buď povahu peňažnej sankcie, zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo ich kombinácie.

Úrad rozhoduje o ukladaní sankcií za správne delikty v správnom konaní, ktorého postup upravuje správny poriadok. Ustanovením je stanovená aj subjektívna a objektívna lehota na začatie správneho konania.

K § 183

Navrhované ustanovenie upravuje register osôb so zákazom účasti a nadväzuje na úpravu správnych deliktov, v rámci ktorej úrad ukladá za vymedzené správne delikty sankcie v podobe zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Účelom registra je jednoduchšia orientácia pre úrad ale aj pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, pokiaľ ide o osoby, ktoré majú tento zákaz uložený.

K § 184

Navrhované ustanovenie zavádza osobitný inštitút, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k obstarávateľovi. V rámci tejto úpravy sa zohľadňuje, že v rámci relevantného trhu vymedzeného konkrétnym geografickým územím môžu byť niektoré odvetvové činnosti vystavené hospodárskej súťaži vystavené takej intenzite, že ďalšia regulácia pravidlami verejného obstarávania nie je potrebná. Navrhovaným ustanovením sa upravuje základný procesný rámec pre iniciovanie konanie pred Európskou komisiou o ustanovenie výnimky z používania pravidiel verejného obstarávania.

K § 185

Navrhovanou úpravou sa zavádzajú ustanovenia reglementujúce vzťah všeobecného predpisu o správnom konaní k normatívnej úprave tohto zákona.

K § 186 a 187

Úprava splnomocňovacích a prechodných ustanovení.

K § 188

Úprava zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie.

K § 189

Úprava derogačných ustanovení.

 

Čl. II

K bodu 1

Zavádza sa sankcia za porušenie zákazu uloženého podľa § 38h.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa transformuje súčasná právna úprava vo forme zákonnej povinnosti vylúčiť z procesu verejného obstarávania  podnikateľa podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý sa dopustil dohody obmedzujúcej súťaž, na uloženie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní rozhodnutím úradu. Uvedená zmena zvyšuje právnu istotu podnikateľov, ktorým bude takéto rozhodnutie adresované, ako aj verejných obstarávateľov a obstarávateľov, keďže bude jednoznačné, v akej dobe a na akých podnikateľov sa zákaz vzťahuje a nebude to na posúdení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaná právna úprava je bežná v krajinách Európskej únie a podobný model sa uplatňuje v Českej republike.

Úrad bude mať povinnosť uložiť zákaz účasti na verejnom obstarávaní vždy, keď ukladá pokutu za tzv. bid rigging, t.j kolúziu v tendroch, a teda nebude mať diskrečnú právomoc na posúdenie, kedy zákaz uložiť a kedy nie.

Výnimkou z uloženia zákazu je uplatnenie programu zhovievavosti, kedy podnikateľovi, ktorému na základe uplatnenia tohto programu nebola uložená pokuta alebo mu bola pokuta znížená, sa zákaz účasti neuloží. Táto úprava kopíruje súčasný právny stav a prispieva k atraktivite programu zhovievavosti, čo má za následok efektívnejšie odhaľovanie kartelov.

V prípade urovnania sa redukuje doba zákazu účasti, čo má na jednej strane motivovať účastníkov konania k efektívnemu ukončeniu konania, čo má za cieľ šetriť verejné zdroje a zároveň zabezpečiť čo najefektívnejší zásah úradu.

Pre odstránenie pochybností sa upravuje jednoznačne moment začatia doby uplatňovania zákazu.

Vzhľadom na to, že Úrad pre verejné obstarávanie bude viesť register osôb, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, úrad bude zasielať konečné rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že prichádza k zmene kompetencie je potrebné upraviť právomoc úradu tak, aby zákaz účasti na verejnom obstarávaní mohol uložiť za konanie pred účinnosťou zákona len vtedy, ak by sa takýto zákaz uplatňoval ex lege podľa  predpisov účinných v čase spáchania správneho deliktu.

 

Čl. III

Zmena vyvolaná potrebou zjednotenia terminológie s navrhovanou legislatívnou úpravou.

 

Čl. IV

Úprava účinnosti zákona.

 

V Bratislave, 26. augusta 2015

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

Zita Táborská v. r.

predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore