Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 343/2015 účinný od 01.07.2022 do 31.07.2022

Platnosť od: 03.12.2015
Účinnosť od: 01.07.2022
Účinnosť do: 31.07.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne právo, Obchodné právo, Verejné obstarávanie, Národné hospodárstvo, Kontrolné orgány, Kontrolný systém
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST29JUD41DS18EUPPČL10

Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 343/2015 účinný od 01.07.2022 do 31.07.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 343/2015 s účinnosťou od 01.07.2022 na základe 121/2022

Legislatívny proces k zákonu 121/2022

Vládny návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 121/2022, dátum vydania: 13.04.2022

 

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy B. 1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021 a podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskej únie a viacročného finančného rámca pre programové obdobie 2021 – 2027.

Gestorom návrhu zákona je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia, vládneho auditu a finančných nástrojov a za oblasť systému kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie.

V roku 2021 začalo nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré upravené v nových nariadeniach Európskej únie účinných od 1. júla 2021. V rámci slovenského právneho poriadku je potrebné na tieto zmeny reagovať a nastaviť, resp. upraviť relevantné riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.

Cieľom predkladanej právnej úpravy je nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Predkladaný návrh zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Návrh zákona upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.

V článku VI návrhu zákona sa realizuje a napĺňa jedna z nosných téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Primárnym cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívniť súčasný systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Rozhodovacia prax v oblasti posudzovania verejného obstarávania a aplikácia zákona o verejnom obstarávaní v súčasnosti nie je jednotná v prípade zákaziek financovaných z fondov Európskej únie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto nastaviť vhodný model kontroly verejného obstarávania financovaného z prostriedkov Európskej únie so snahou o sprehľadnenie a unifikovanie požiadaviek na verejné obstarávanie,

2

zvýšiť kvalitu a jednoznačnosť procesu verejného obstarávania a urýchliť, zefektívniť proces kontroly verejného obstarávania projektov financovaných z Európskej únie so zámerom implementovať kvalitné a hospodárne zákazky vo verejnom priestore.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne rozpočtovo zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy. Prijatie návrhu zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. mája 2022, okrem článku VI, ktorého účinnosť sa navrhuje 1. júla 2022.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

22.9.2021-12.10.2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

január 2022

2.Definovanie problému

V rámci nového programového obdobia 2021 2027 došlo k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré upravené v nových nariadeniach Európskej únie účinných od 1. júla 2021. V rámci slovenského právneho poriadku je potrebné na tieto zmeny reagovať a nastaviť, resp. upraviť relevantné riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.

3.Ciele a výsledný stav

Návrh zákona za cieľ nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania príspevkov z fondov Európskej únie. Za hlavný orgán koordinácie riadenia a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Predkladaný návrh zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Návrh zákona upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.

4.Dotknuté subjekty

Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Ministerstvo financií SR

Úrad pre verejné obstarávanie

Subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ

Žiadatelia a prijímatelia príspevku z fondov EÚ

5.Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

4

-

7.Transpozícia práva EÚ

-

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Kristína Madleňáková,

kristina.madlenakova@mirri.gov.sk

 

Vedúca oddelenia metodiky, Odbor metodiky a koordinácie subjektov, Sekcia centrálny koordinačný orgán, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

12.Zdroje

Podklady pre prípravu návrhu zákona vypracovali zamestnanci Ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci so zamestnancami Ministerstva financií SR, k príprave zákona bola zriadená pracovná skupina pozostávajúca zo zástupcov jednotlivých ministerstiev podieľajúcich sa na implementácii EŠIF v aktuálnom programovom období 2014 2020 a zo zástupcov Úradu vlády SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu SR, Konfederácie odborových zväzov SR, Republikovej únie zamestnávateľov, Združenia miest a obcí Slovenska, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Asociácia priemyselných zväzov, Združenia samosprávnych krajov SK8 a Únie miest Slovenska.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 150/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

5

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia uplatňuje k materiálu tieto pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v aktualizovanej Doložke vybraných vplyvov bod 8. Preskúmanie účelnosti a uviesť čas a kritériá, na základe ktorých sa preskúmanie bude realizovať.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

V analýze vplyvov je potrebné vykonať úpravy a doplniť chýbajúce údaje.

Vyhodnotenie:

K doložke vybraných vplyvov

Pripomienka bola predkladateľom akceptovaná a bod 8 doložky vybraných vplyvov bol upravený v súlade s pripomienkou.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Pripomienka bola predkladateľom akceptovaná a v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti boli upravené a doplnené údaje v časti 6.1 a 6.2.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

Spracovanie a predkladanie formulárov v rámci implementácie fondov EÚ

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_6378

Informačný monitorovací systém - IMS

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

A

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

Návrh zákona, najmä jeho procesná časť, upravuje pravidlá pre konanie ( konania o žiadosti (§ 16) ako aj v nadväzujúcich ustanoveniach). Prostredníctvom konania o žiadosti bude posudzovaná žiadosť o príspevok z fondov Európskej únie a teda bude rozhodované o právach a povinnostiach a právom chránených záujmoch zo strany orgánu verejnej moci.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

Legislatívna norma ako aj budúce usmernenia majú za cieľ prevažnú väčšinu konania vykonať v elektronickej forme. Pre tento účel je predpoklad podpory pre elektronické formuláre na strane žiadateľa, ako aj plná podpora konania na strane poskytovateľa príspevku. Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností s implementáciou fondov EÚ je pravdepodobné, že niektoré časti konaní nebude možné v úplnom rozsahu vyriešiť len

7

elektronicky, v prípade, ak nebude k dispozícii žiadaná informácia/dokument/hmotný výstup v elektronickej podobe.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

Ide o predloženie informácii, ktoré potrebné pre splnenie podmienok poskytnutia príspevku v zmysle § 14 v spojitosti s §16 návrhu zákona.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Informácie budú získané integračnými väzbami na registre v súlade so zákonom 305/2013 Z.z..

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Údaje budú získavané z úradnej moci od začiatku konania o žiadosti zo strany Poskytovateľa.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

Údaje sa poskytujú v elektronickej podobe, manuálne resp. automatizovaným spôsobom, bezodplatne a v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, pokiaľ ide o informácie definované v § 47 návrhu zákona, inak v prípade oprávnení definovaných v osobitnom predpise. Návrh zákona v § 48 ods. 6 popisuje výmenu údajov v rámci vnútroštátnych, resp. európskych informačných systémov.

8

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Bude aplikovaný legislatívny rámec výmeny informácii z evidencií v zmysle zákona č. 177/2018 Z.z., pokiaľ budú potrebné dáta k dispozícii v požadovanej kvalite ako aj rozsahu.

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ktoré by boli v budúcnosti navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov, nakoľko informačný systém má za cieľ podporiť implementáciu fondov EÚ v SR, ale nejde o informačný systém, ktorý by mal za cieľ tvorbu referenčných údajov.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

Nerelevantné, nakoľko návrh zákona a ani informačný monitorovací systém v zmysle § 48 nebol navrhnutý s cieľom rozširovania referenčných údajov.

9

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

3 503 515*

11 634 668*

13 764 648*

13 524 648*

z toho: ÚVO

1 503 515

4 134 668

6 264 648

6 264 648

z toho: IMS

2 000 000

7 500 000

7 500 000

7 260 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

36

99

150

150

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

1 114 128

3 063 852

4 642 200

4 642 200

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

3 503 515*

11 634 668*

13 764 648*

13 524 648*

v tom: OP Technická pomoc

1 503 515

0

0

0

v tom: Program Slovensko

2 000 000

11 634 668

13 764 648

13 524 648

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

10

* Jedná sa o indikatívny výpočet; financovanie je kryté zo zdrojov - výdavky nie je možné rozpočítať na jednotlivé zdroje financovania, nakoľko Stratégia financovania na programové obdobie 2021 2027 je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a nie je schválená.

11

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Personálne bude agenda na ÚVO zabezpečená v súlade s bodom C. uznesenia vlády SR č.489/2021. Mzdy zamestnancov budú refundované zo zdrojov OP Slovensko. Finančné zabezpečenie novely zákona bude riešené z OP Technická pomoc (na rok 2022) a v rokoch 2023 2025 z OP Slovensko. Rozpočtovo nekrytý vplyv (rozdiel medzi očakávanou refundáciou výdavkov a reálnou potrebou) bude uplatňovaný pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023-2025.

Budovanie/aktualizácia informačného monitorovacieho systému - zdroje vynaložené na budovanie/aktualizáciu informačného monitorovacieho systému budú následne refundované zo zdrojov EÚ – OP Slovensko.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Analýza vo vzťahu k zabezpečeniu administratívnych kapacít Úradu pre verejné obstarávanie

Uvedený návrh rieši potrebu finančného zabezpečenia plnenia úloh sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom v programovom období 2021-2027 v oblasti výkonu kontroly verejného obstarávania pre zákazky financované z fondov EÚ. Jedná sa o zásadnú reformu kontroly verejného obstarávania pri implementácií fondov EÚ. V zmysle predkladanej legislatívnej úpravy byť týmto sprostredkovateľským orgánom (SO) na základe zmluvy o delegovaní právomocí ustanovený Úrad pre verejné obstarávanie (UVO). . Dňa 3. novembra 2021 vláda SR schválila Uznesením č. 641/2021 subjekty, ktoré budú vykonávať úlohy sprostredkovateľských orgánov pre OP Slovensko v rámci programového obdobia 2021-2027. ÚVO je jedným zo sprostredkovateľských orgánov pre OP Slovensko, s ktorým bude uzatvorená do 30. júna 2022 písomná zmluva o delegovaných právomociach na SO.

Požiadavka na zriadenie UVO ako SO vyplýva z programového vyhlásenia vlády SR.

UVO bude vykonávať kontroly zákaziek financovaných z fondov v rozsahu definovanom legislatívou, resp. inými dokumentami, a to v štádiu pred vyhlásením zákaziek a v štádiu po uzavretí zmluvy s dodávateľom, aby sa tak zabezpečila správnosť výdavkov financovaných z rozpočtu EÚ. UVO bude zároveň vykonávať kontrolu dodatkov k zmluvám a kontrolu správnosti uplatnenia výnimiek zo zákona o VO, resp. smerníc EÚ.

Cieľom uvedenej úpravy byť najmä profesionalizácia a zvýšená flexibilita výkonu kontroly verejného obstarávania (tým, že sa kapacity budú sústrediť na jednom mieste) a s tým súvisiace zrýchlenie čerpania prostriedkov pri zabezpečení správnosti výdavkov financovaných z týchto prostriedkov, zjednotenie a predvídateľnosť rozhodovacej praxe a právnej istoty prijímateľov, odstránenie duplicity kontrol.

Analýza vo vzťahu k budovaniu / aktualizácii Informačného monitorovacieho systému

12

Predmetom návrhu je aj budovanie/aktualizácia informačného monitorovacieho systému (ďalej aj „IMS“), ktorý zabezpečiť elektronizáciu celé procesu riadenia fondov v Slovenskej republike v programovom období 2021 2027. Strategický rámec budúceho programového obdobia je zameraný na 5 cieľov politík (Inovatívne Slovensko, Ekologické Slovensko pre budúce generácie, Mobilita, doprava a prepojenosť, Sociálne, spravodlivé a vzdelané Slovensko, Kvalitný život v regiónoch) a na ďalšie špecifické ciele. Na implementáciu programov v kontexte strategického rámca je alokovaných približne 12,8 mld. EUR z EÚ zdrojov. IMS bude podporovať implementáciu programov v rámci tohto rámca z nasledovných fondov: EFRR - Európsky fond regionálneho rozvoja, ESF+ - Európsky sociálny fond, KF - Kohézny fond, FST Fond na spravodlivú transformáciu, ENRAF - Európsky námorný, rybársky a akvakultúrny fond, ISF - Fond pre vnútornú bezpečnosť, BMVI - Nástroj pre riadenie hraníc a vízovú politiku, AMIF - Fond pre azyl, migráciu a integráciu. Bez zabezpečenia súladného informačného systému nebude možné čerpanie vyššie uvedenej sumy do rozpočtu Slovenskej republiky.

Predpokladaný objem záťaže na ktorý musí IMS reflektovať je stanovený kvalifikovaným odhadom vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností s implementáciou fondov EÚ. Odhadované je, že IMS procesne pokryje podanie viac ako 20 tisíc žiadostí o príspevok, pričom obslúži viac ako 20 tisíc používateľov na verejnej časti, ako aj ďalšie tisíce používateľov na neverejnej časti).

IMS musí podporiť riadenie a kontrolu programov a v zmysle požiadaviek EU musí ísť o spoľahlivý elektronický systém na zaznamenávanie a ukladanie údajov na účely monitorovania, hodnotenia, finančného riadenia, overovaní a auditov vrátane vhodných postupov s cieľom zaistiť bezpečnosť, integritu a dôvernosť údajov a overovanie používateľov. Musí tiež podporovať elektronickú výmenu údajov s prijímateľmi.

Oproti predchádzajúcemu obdobiu je potrebné, aby nový systém IMS zohľadnil nasledovné zmeny:

•Jeden nadradený operačný program Slovensko, ktorý nahradí doterajších 9 programov a cezhraničné programy s jedným riadiacim orgánom namiesto viacerých riadiacich orgánov

•Potreba podpory väčšieho počtu fondov (8 fondov oproti 5 fondov v období 2014-2020), pričom pridané nové fondy majú svoje špecifiká, a ktoré neboli v staršej generácii ITMS2014+ podporované.

•Väčšia variabilita zloženia programov, ktorá presah do väčšiny biznisových častí riešenia (Výzvy/vyzvania, žiadosti, projekty, finančné riadenie a platby, monitorovanie).

•Väčšia variabilita výziev/vyzvaní s potrebou flexibilnejšej funkcionality.

•Ďalšie špecifické zmeny vyplývajúce z upravených procesov pre nové obdobie a zlepšenia vyplývajúce z používania súčasného systému ITMS2014+.

Vzhľadom na rozsah potrebných zmien súčasná verzia ITMS2014+ nie je v rovnakej podobe prepoužiteľná aj pre nové programové obdobie je potrebná jej masívna úprava, resp. vybudovanie nového IMS.

Projekt IMS sa aktuálne nachádza v prípravnej fáze a toho času je pripravovaná Štúdia uskutočniteľnosti, ktorá identifikuje v časti CBA analýzy aj konkrétne požiadavky na rozpočet,

13

ktoré bude potrebné zabezpečiť v jednotlivých rokoch implementácie. Očakáva sa spresnenie požiadavky na rozpočet v 2. štvrťroku 2022. Finančné požiadavky uvedené v tejto analýze dopadov len indikatívne a presné požiadavky budú identifikované v žiadosti o rozpočtové opatrenie po stanovení konkrétnych požiadaviek na informačný systém.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

ÚVO

Uvedená úloha bude plnená v rámci kompetencií ÚVO priebežne podľa harmonogramu prípravy OP Slovensko, následne budú navyšované kapacity na ÚVO v súlade s predpokladanou nábehovou krivkou implementácie programového obdobia 2021 2027 a plný stav by mal byť dosiahnutý od 1.1.2024. Administratívne kapacity budú k schválené a vytvárané na ÚVO na základe splnomocnenia, ktoré bolo udelené podpredsedníčke vlády a ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v zmysle uznesenia vlády SR č. 489/2021. V roku 2022 budú na ÚVO alokované dlhodobo neobsadené miesta pre administratívne kapacity z iných riadiacich / sprostredkovateľských orgánov, ktoré budú potrebné pre prijatie 36 kapacít na UVO ako SO. V ďalších rokoch 2023-2025 bude prechod kapacít zodpovedných za kontrolu zákaziek VO- manažérov kontroly VO zabezpečený postupnou delimitáciou v zmysle schváleného uznesenia vlády SR k delimitácii existujúcich miest s príslušnými opismi pracovných činností z ústredných orgánov štátnej správy implementujúcich EŠIF. Na polročnej báze bude dochádzať k prehodnocovaniu počtu zamestnancov a prehodnocovaniu vplyvov na štátny rozpočet.

IMS

Výdavky na informačný monitorovací systém budú priebežne čerpané od 1.7.2022, nakoľko toho času sa predpokladá potreba zazmluvnenia dodávateľa pre rozvoj/aktualizáciu IMS, tak aby bolo možné včas implementovať procesy definované osobitným predpisom (najmä Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku – všeobecné nariadenie).

14

Výdavky na rozvoj/aktualizáciu IMS budú priebežne vynakladané prevažne v nasledovných rozpočtových rokoch a to v roku 2023 a 2024, tak aby bolo umožnené plynulé čerpanie fondov EÚ v podmienkach SR.

Predbežne zo strany správcu IMS boli identifikované nasledovné alternatívy, ktoré budú posúdené v multikriteriálnej analýze:

•Alternatíva A0 Rozvoj existujúceho systému ITMS2014+ - Pokračovanie súčasného stavu s požadovaným rozvojom (nulová alternatíva),

•Alternatíva A1 Komplexný refaktoring systému ITMS2014+ - Rozvoj využívaním dostupných systémov a komponentov ITMS2014+ a jeho úprava pre potreby nového programového obdobia,

•Alternatíva A2 Vytvorenie samostatného IS – Vývoj nového IS pre riadenie grantových workflow, s obmedzenou možnostou opakovaného využitia predpripravených komponentov,

•Alternatíva A3 Univerzálny grantový IS - Vývoj nového univerzálneho IMS na riadenie grantových workflow s možnosťou opakovaného použitia kľúčových komponentov.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

ÚVO

V rámci mechanizmu stanovenia adekvátneho počtu pracovných miest sprostredkovateľského orgánu ÚVO boli zohľadnené nasledovné skutočnosti determinujúce potrebu administratívnych kapacít na implementáciu programového obdobia 2021 - 2027:

onábehová krivka implementačných postupov a čerpania v programovom období 2021 – 2027, ktorá na základe údajov a vývoja programového obdobia 2014 2020 predpokladá postupnú vyťaženosť administratívnych kapacít 2 % v roku 2022, 19 % v roku 2023, 66 % v roku 2024 a dosiahnutie 100 % podielu v roku 2025; vo všeobecnosti sa z pohľadu útlmovej krivky implementácie programového obdobia 2014 - 2020 predpokladá postupný úbytok pracovných miest určených na kontrolu verejného obstarávania do konca roka 2023 na súčasných riadiacich a sprostredkovateľských orgánoch a súčasne v rámci nábehovej krivky implementácie programového obdobia 2021 2027 sa predpokladá postupný a adekvátny nárast pracovných miest v rámci sprostredkovateľského orgánu ÚVO; v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím bude potrebné akcelerovať krivku čerpania fondov v Slovenskej republike, a z tohto dôvodu je stav administratívnych kapacít navrhnutý na 24 % (36 pracovných miest) v roku 2022, 66 % (99 pracovných miest) v roku 2023 a plný stav (150 pracovných miest) administratívnych kapacít na ÚVO je navrhovaný od 1. januára 2024;

15

onižší objem alokovaných prostriedkov z rozpočtu EÚ, tzn. pokles alokácie z 14,173 mil. eur v programovom období 2014 2020 na 12,594 mil. eur v programovom období 2021 – 2027;

onižší počet zákaziek vstupujúcich do procesu kontroly verejného obstarávania a z toho plynúci nižší počet vykonávaných overovaní verejného obstarávania; na základe údajov a vývoja programového obdobia 2014 2020 sa predpokladá 9 % podiel nadlimitných zákaziek (2 274) z celkového počtu zákaziek (24 186) k dnešnému dňu a dosiahnutie maximálneho počtu nadlimitných zákaziek na úrovni 563 v roku 2025;

ozmena metodiky a rozsah výkonu kontroly verejného obstarávania z viacnásobných kontrol verejného obstarávania na výkon len jednej ex post kontroly pre nadlimitné zákazky;

ozmena metodiky a rozsah výkonu kontroly verejného obstarávania zo 100 % kontroly na vzorkovú kontrolu, t. j. 100 % kontrola verejného obstarávania iba nadlimitných zákaziek a vzorková kontrola podlimitných zákaziek, zákaziek s nízkou hodnotou a ostatných postupov pri nadobúdaní tovarov, služieb a stavebných prác.

Na polročnej báze bude dochádzať k prehodnocovaniu počtu zamestnancov a prehodnocovanie vplyvov na štátny rozpočet.

Mzdy kategória 610: náklady vychádzajú z kalkulácie na postupné zvyšovanie počtu zamestnancov na plný stav 150 zamestnancov, ktorých bude UVO potrebovať pre účely plnenia úloh a činností sprostredkovateľského orgánu (doposiaľ zabezpečované čiastkovo jednotlivými ministerstvami a inými inštitúciami v pozícii RO alebo SO). Zároveň pre rok 2022 výdavky rozpočtované od 1.1.2022, kedy začať príprava implementačnej štruktúry a od 1.7.2022 má byť zabezpečená implementačná štruktúra UVO ako SO.

Personálne kapacity budú zabezpečovať činnosti v oblasti pôsobnosti UVO ako SO. Uvedení zamestnanci budú zabezpečovať činnosti súvisiace najmä s výkonom kontroly verejných obstarávaní financovaných z fondov EÚ, činnosti súvisiace s realizovaním správnych konaní v oblasti finančných opráv, vrátane metodiky, výkonu kontroly, overovania hospodárnosti výdavkov a súvisiace podporné činnosti v rámci úradu. Analýza vplyvov zároveň reaguje na predpokladaný nárast žiadostí o metodické usmerňovanie prijímateľov zo strany UVO.

Finančné zabezpečenie novely zákona bude riešené z OP Technická pomoc (na rok 2022) a v rokoch 2023 2025 rozpočtovo nekrytý vplyv (rozdiel medzi očakávanou refundáciou výdavkov a reálnou potrebou). MIRRI SR, ktoré v zmysle uznesenia vlády č. 329/2020 z 27. mája 2020 zabezpečuje funkcie riadiaceho orgánu, poskytne podporu a súčinnosť ÚVO pri výkone kompetencií ÚVO ako sprostredkovateľského orgánu a to sa týka aj zabezpečenia dostatočného materiálno-technického a režijného zabezpečenia (ostatné bežné a kapitálové výdavky 630 a 700) pre výkon úloh ÚVO, ktoré mu budú delegované v zmysle čl. 71 ods. 3 všeobecného nariadenia tak, aby UVO ako SO si mohol riadne plniť svoje zákonné povinnosti a MIRRI si je plne vedomé, že úradu na roky 2022-2025 je potrebné zabezpečiť dostatočné materiálno-technické a režijné zabezpečenie (ostatné bežné a kapitálové výdavky 630 a 700) pre výkon úloh ÚVO, ktoré mu budú delegované v zmysle čl. 71 ods. 3 všeobecného nariadenia.

16

IMS

Nároky pre potreby zabezpečenia rozvoja IMS (v rámci kapitálových výdavkov) budú presnejšie vyčíslené po schválení štúdie uskutočniteľnosti zo strany zodpovedných subjektov (Útvar hodnoty za peniaze Ministerstvo financií SR, sekcia informačných technológii verejnej správy Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR). Proces je započatý a jeho ukončenie je plánovaný v 2. štvrťroku 2022 v závislosti od schválenia finálneho znenia štúdie uskutočniteľnosti. Toho času a v zmysle dostupných informácii je možné len poskytnúť kvalifikovaný odhad výdavkov spojených s jednotlivými alternatívami rozvoja IMS.

Ako najnáročnejšia alternatíva IMS sa javí Alternatíva A3 Univerzálny grantový IS - Vývoj nového univerzálneho IMS na riadenie grantových workflow s možnosťou opakovaného použitia kľúčových komponentov. Táto alternatíva z pohľadu potreby vynaložených nákladov by bola najnákladnejšia. Nakoľko návrh nie je možné označiť za najefektívnejší z pohľadu financovania nebude predmetom tejto analýzy.

Alternatíva A0 Rozvoj existujúceho systému ITMS2014+ - Pokračovanie súčasného stavu s požadovaným rozvojom (nulová alternatíva), nepokrýva požiadavky legislatívy (či už existujúcej, resp. plánovanej), preto uvedená alternatíva nie je ďalej oceňovaná kvalifikovaným odhadom, nakoľko nespĺňa legislatívne požiadavky. Uvedená alternatíva by Slovenskej republike spôsobovala reputačné riziko spojené s nedostatočnými službami informačného systému.

Alternatívy A2 a A3 porovnateľne finančne nákladné a budú vyhodnocované súčasne. Ocenené budú kvalifikovaným odhadom správcu ITMS2014+, ktorý stanovil finančnú náročnosť v podobe prácnosti vyjadrenú v počte osobodní expertov, prostredníctvom práce ktorých bude IMS budovaný/aktualizovaný. Suma osobodní bude vynásobená priemernou cenou za osobodeň práce experta, pričom táto je získaná analýzou dát zverejnených v Centrálnom registri zmlúv. Nakoľko toho času neexistujú presné odhady prácnosti

jednotlivých alternatív z objektívnych príčin, napr. oneskorené prijatie legislatívy v lete

tohto roku a nadväzujúci posun pri príprave procesnej a riadiacej dokumentácie na úrovni členského štátu. Všetky tieto skutočnosti majú dopady na časový plán realizácie projektu ako aj na rozsah a kvalitu podporených procesov v IMS ako aj na cenu samotného IMS. Pre preklenutie nedostatočnej dátovej základne budú aplikované dáta získané predchádzajúcimi

skúsenosťami pri budovaní ITMS2014+, ktorý vznikol evolúciou informačného systému pre

programové obdobie na roky 2007-2013. Informačný monitorovací systém ITMS2014+ zabezpečuje podporu procesov pri čerpaní Európskych štrukturálnych a investičných fondov v SR pre programové obdobie 2014-2020. Rozsah podpory ITMS2014+ je do veľkej miery porovnateľný s požiadavkami kladenými na IMS. Informačný monitorovací systém - ITMS2014+ bol počas prvých 4 rokov projektu (2014-2017) rozvíjaný prostredníctvom 3 rozvojových zmlúv, pričom počas tejto doby bolo na jeho implementáciu potrebných 25 700 osobodní. Pokiaľ budeme počítať s uvedenou alokáciou aj pre potreby IMS, bolo by potrebné počas rokov 2022-2025 cca 25 000 osobodní expetov na IT. To reprezentuje horný odhad prácnosti potrebnej na aktualizáciu/vybudovanie nového IMS. Aktuálna priemerná sadzba na IT trhu predstavuje sumu 639 bez DPH, čo predstavuje 769 s DPH. Táto suma bola identifikovaná ako priemer sadzieb IT služieb zverejnených v centrálnom registri zmlúv počas

17

rokov 2019-2020. Aktuálnejšie dáta za rok 2021 budú dostupné v marci 2022, a teda počas hodnotenia uvedeného projektu v rámci UHP budú dáta aktualizované a prepočítané.

Pokiaľ pre zjednodušenie dosadíme do výpočtu odhadnutý počet osobodní 25 700 ktorý prenásobíme sadzbou 769€/osobodeň získame hornú hranicu odhadu výdavkov potrebných pre aktualizáciu/vybudovanie IMS v sume 19 763 300 s DPH. Z celkovej sumy sa odhaduje potrebné krytie pre rok 2022 v sume 2 mil. €, v roku 2023 v sume 6 mil. €, v roku 2024 v sume 6 mil. €, v roku 2025 v sume 5,76 mil. €.

Poznámka: uvedené sumy predstavujú hornú hranicu kvalifikovaného odhadu a závisia od finálneho návrhu riešenia ako aj od výšky sadzby za prácu experta v IT. Taktiež projekt bude rozdelený do jednotlivých iterácii (nebude obstarávaný ako celok) a taktiež bude počas jeho implementácie uplatnený agilný prístup v súlade s vyhláškou č. 85/2020 o riadení projektov.

Ďalšia časť nákladov potrebných na IMS predstavuje servis informačného systému ako aj náklady potrebné na prevádzku. Toho času tieto výdavky nie je možné presne odhadnúť, nakoľko doposiaľ nebola stanovená finálna alternatíva ako ani spôsob prevádzky. Vychádzajúc z potrieb prevádzky ITMS2014+ je suma potrebná na ročnú prevádzku cca 1,5 mil.€ ročne. Pričom uvedenú sumu je potrené vynakladať od nasadenia IMS do produktívnej prevádzky. Náklady na prevádzku nemusia byť rovnomerné v čase a väčšiu časť bude potrebné alokovať na začiatku implementácie IMS. Uvedený odhad je možné vnímať ako hornú hranicu budúcich výdavkov potrebných pre servis a prevádzkovanie IMS. Odhad bude spresnený po schválení štúdie uskutočniteľnosti IMS.

18

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

19

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) - ÚVO

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

1 114 128

3 063 852

4 642 200

4 642 200

ÚVO mzdy

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

389 387

1 070 816

1 622 448

1 622 448

ÚVO mzdy

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 503 515

4 134 668

6 264 648

6 264 648

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) - MIRRI

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

IMS - prevádzka

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou,

20

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

+36

+99

+150

+150

z toho vplyv na ŠR

+36

+99

+150

+150

vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 579

2 579

2 579

2 579

z toho vplyv na ŠR

2 579

2 579

2 579

2 579

vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1

Osobné výdavky celkom (v eurách)

1 503 515

4 134 668

6 264 648

6 264 648

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

1 114 128

3 063 852

4 642 200

4 642 200

z toho vplyv na ŠR

1 114 128

3 063 852

4 642 200

4 642 200

vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

389 387

1 070 816

1 622 448

1 622 448

návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

2 000 000

6 000 000

6 000 000

5 760 000

IMS – obstaranie systému

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 000 000

7 500 000

7 500 000

7 260 000

21

z toho vplyv na ŠR

389 387

1 070 816

1 622 448

1 622 448

vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1

Poznámky:

Jedná sa o navýšenie počtu zamestnancov ÚVO na účely výkonu kontroly VO v PO 2021-27

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

22

Metodický postup pre analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy,na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

2.1.1. Financovanie návrhu

Predkladateľ: Vypĺňa informácie v tabuľke č. 1 na základe detailných informácií o príjmoch, výdavkoch a financovaní uvedených v tabuľkách č. 3 č. 5. V prípade potreby je možné vložiť ďalšie riadky do tabuľky č. 1, aby boli zaradené všetky subjekty verejnej správy, na ktoré návrh vplyv. Ak sa vplyvom predkladaného materiálu príjmy/výdavky subjektu verejnej správy znížia, použije sa znamienko mínus (-), ak sa príjmy/výdavky subjektu verejnej správy zvýšia použije sa znamienko plus (+). V prípade, ak materiál vplyv na rozpočet verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 2010 (pričom na hotovostnom princípe k vplyvu nedochádza), je potrebné, aby predkladateľ v takýchto prípadoch uviedol v komentári aj vplyv na rozpočet vyjadrený v metodike ESA 2010. Údaje sa uvádzajú za bežný rok a tri nasledujúce roky.

Posledným krokom v procese posudzovania vplyvov na rozpočet verejnej správy je uviesť, aká časť tohto vplyvu si vyžiada zmeny rozpočtu verejnej správy. V niektorých prípadoch by bolo možné výdavky návrhu zvažovať v priebehu rozpočtového procesu a zahrnúť potrebné výdavky (aspoň čiastočne) do rozpočtu alebo strednodobého rozpočtového rámca. Rovnako sa môžu na financovanie politík použiť iné ako rozpočtové zdroje, napr. dary, zdroje z podnikateľskej sféry alebo osobitné schémy financovania. V takýchto prípadoch nebude mať realizácia daného návrhu žiadne vplyvy na schválené rozpočtové limity. Časť vplyvu bude môcť dotknutý subjekt vykryť aj racionalizačnými opatreniami vedúcimi k úspore v iných výdavkoch.

MF SR: Preskúma všetky uvedené návrhy financovania z hľadiska ich primeranosti vrátane posúdenia návrhu na vplyv na rozpočet verejnej správy. Potvrdí, že sa uvádzajú všetky možné zdroje financovania návrhu. V prípade akýchkoľvek rozporov požiada predkladateľa, aby daný návrh upravil.

Vyplnenie časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu

Pre úplnosť sa táto časť uvádza aj v prílohe č. 2, aj keď proces pripomienkového konania si môže vyžadovať takýto popis uvádzať samostatne v niektorej z iných častí predkladaného návrhu.

23

Predkladateľ: V príslušnej časti popíše predkladateľ svoj návrh. Popis by mal umožniť dotknutým subjektom identifikáciu svojich konkrétnych aktivít a ich vplyvov na vlastný rozpočet a mal by obsahovať najmä:

−Akú problematiku návrh rieši? Jasne definovať problematiku a vysvetliť, ako ju návrh rieši. Uviesť aj iné alternatívy, o ktorých sa uvažovalo a prečo boli vylúčené.

−Ktoré subjekty budú implementovať návrh? Popíšte jednotlivé úlohy rôznych organizácií.

−Na akej úrovni sa budú poskytovať výkony verejnej správy? Budú sa poskytovať celonárodne alebo regionálne? Koľko subjektov môže poskytnúť daný tovar / službu?

2.2.2. Charakteristika návrhu

Predkladateľ: Charakterizuje návrh na základe uvedených kategórií. Táto charakteristika by mala napomôcť ostatným dotknutým subjektom pochopiť podstatu návrhu a uľahčiť tým pripomienkovanie doložky. Jednotlivé druhy návrhov detailne popísané nižšie:

−zmena sadzby návrh mení sadzbu dane alebo poplatkov alebo upravuje nominálnu (peňažnú) výšku dávky, napr. dávok štátnej sociálnej podpory. Určiť vplyv na rozpočet verejnej správy takéhoto návrhu je dosť jednoduché, keďže ide o priamy výpočet novej sadzby pre nezmenený objem aktivít (napr. počet osôb alebo transakcií), ktorých sa týka. Pravdepodobne nebudú potrebné žiadne ďalšie úpravy rozpočtu, napr. zníženie alebo zvýšenie počtu pracovníkov alebo vybavenia.

Pri výpočte vplyvov zmeny sadzby treba brať do úvahy aj tzv. “elasticitu dopytu”, keď napr. nárast daňovej sadzby napríklad na pohonné hmoty nespôsobí lineárne zvýšenie celkových príjmov z tejto dane.

−zmena v nároku návrh upravuje definíciu okruhu osôb, ktoré majú nárok na dávku alebo ktorých sa dotýka určité ustanovenia zákona, t.j. znižuje alebo zvyšuje počet osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok. Vypočítať vplyv na rozpočet verejnej správy pri tomto druhu návrhu je trochu komplikovanejšie, keďže implementujúca organizácia musí vziať do úvahy niekoľko faktorov. Organizácia musí odhadnúť zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu na svoj rozpočet. Predpokladá sa, že nižší objem aktivít povedie k úsporám. Ak nie, je potrebné jednoznačne vysvetliť dôvody. K dispozícii by mali byť aj informácie o nákladoch v minulosti, na základe ktorých sa môže urobiť odhad.

−nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) návrh zavádza novú službu alebo nariadenie v oblasti, v ktorej tieto doposiaľ neexistovali, alebo sa navrhuje zníženie rozsahu alebo úplné zrušenie existujúcej služby či nariadenia.

Tento návrh predstavuje veľkú výzvu pri odhadovaní nákladov, nakoľko pre takéto činnosti nemusí byť k dispozícii dostatok údajov. V takom prípade bude dôležité podrobne vysvetliť predpoklady.

−kombinovaný návrh tento druh návrhu môže kombinovať prvky vyššie uvedených druhov, čím sa zvyšuje komplexnosť prípravy návrhu doložky.

24

−iné používa sa na popis ostatných typov, ktoré nie pokryté v štyroch druhoch uvedených vyššie.

2.2.3. Predpoklady zmien v objeme aktivít

Predkladateľ: Od predkladateľa sa požaduje, aby určil zvýšenie alebo zníženie objemu aktivít, ktoré môže návrh vyvolať. Napríklad ak návrh požaduje každoročne preverovať kriminálne záznamy všetkých príslušníkov súkromných bezpečnostných služieb, je potrebné uviesť počet osôb (príslušníkov bezpečnostných služieb), ktorí by mali byť skontrolovaní. Ďalšími príkladmi objemu aktivít môže byť počet prihlášok, inšpekcií, prijímateľov dávok, alebo zatknutí. Pretože sa vyžadujú odhady na bežný rok a 3 nasledujúce roky, je potrebné odhadnúť objem aktivít počas tohto štvorročného obdobia. Príloha č. 2 preto obsahuje aj tabuľku č. 2 na ročné odhady objemu aktivít.

Môže sa navrhovať aj zníženie objemu aktivít. Napríklad návrh zvýšiť limit pre verejné obstarávanie, kedy sa písomná ponuka bude požadovať iba pri obstarávacej cene dvojnásobne vyššej oproti súčasnému platnému právnemu stavu.

V tomto prípade by mal byť uvedený aj odhad počtu takýchto nákupov ročne. Takáto úprava by obmedzila administratívnu záťaž subjektov verejnej správy a generovala by úspory v ich prevádzkových nákladoch.

MF SR: Počas konzultačnej fázy môže zhodnotiť MF SR predpoklady uvedené predkladateľom, t.j. ich vhodnosť a konzistentnosť.

2.2.4. Výpočty vplyvov na rozpočet verejnej správy

V časti 2.2.4. prílohy č. 2 sa uvádzajú výpočty vplyvov na príjmy a výdavky, ktoré sa použijú v tabuľkách č. 3 č. 5 prílohy č. 2. Výpočty a predpoklady ohľadom objemu aktivít pomôžu ostatným stranám (pripomienkujúcim subjektom, resp. MF SR) zhodnotiť, či boli vplyvy na príjmy a výdavky počítané správne. Rozsah tejto časti nie je obmedzený a je možné uviesť všetko, čo je potrebné na vysvetlenie výpočtu vplyvov návrhu, alebo je možné uviesť odkazy na tabuľky samostatne priložené k doložke.

Výpočet vplyvu na príjmy

Predkladateľ: Uvedie výpočty vplyvov na príjmy na základe predpokladaných objemov aktivít uvedených v časti 2.2.3. prílohy č. 2.

MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.

Výpočty príjmov sú spravidla kombináciou “základu” a “sadzby”.

Výpočet nákladov

25

Predkladateľ: Uvedie požadované vstupy a výpočty požadovaných výdavkov na základe odhadovaného objemu aktivít v časti 2.2.3. prílohy č. 2.

MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.

Logický reťazec stanovenia nákladov:

NÁVRH → ZMENA OBJEMU AKTIVÍT → POŽADOVANÉ VSTUPY → NÁKLADY

V tejto fáze je nevyhnutné najprv stanoviť vstupy, ktoré si vyžiadajú zmeny v objeme aktivít, ako je to uvedené v časti 2.2.3. prílohy č. 2 a následne vypočítať náklady na tieto vstupy.

Stanovenie požadovaných vstupov – bežné druhy vstupov sú:

−zamestnanci práca s klientmi, uplatňovanie nariadení a riadenie činností programu. Počet (a typ) zamestnancov neurčuje iba objemy miezd (610) a poistného (620), ale má vplyv aj na objem tovarov a služieb (630), keďže tieto často súvisia s počtom zamestnancov.

−vybavenie pracovné stoly, počítače a pod. pre zamestnancov. Zariadenia nevyhnutné na poskytovanie služieb (napr. lavice v školách alebo laboratórne vybavenie). Niektoré návrhy nemusia požadovať nových zamestnancov, ale napríklad si budú vyžadovať nákup nového vybavenia.

−iné prevádzkové náklady vrátane nákladov na elektrickú energiu, vykurovanie, telekomunikácie, prenájom priestorov, pohonných hmôt, tlačenia materiálov a pod.

−dopravné náklady vozidlá pre zamestnancov, výdavky na služobné cesty, autobusy pre klientov, domáca a medzinárodná preprava.

−kapitálové investície – nové budovy, dátové alebo komunikačné systémy a pod.

2.3. Vyplnenie tabuliek č. 3 až 5 prílohy č. 2

Neoddeliteľnou súčasťou prílohy č. 2 tabuľky č. 3 č. 5 prílohy pre výpočet vplyvu na príjmy, výdavky a zamestnanosť.

−pre návrhy bez vplyvov na rozpočet verejnej správy sa tabuľky č. 3 č. 5 nemusia osobitne vypĺňať, v prílohe č. 1 v bode 10 časti A stačí uviesť, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Zhrnutie v prílohe č. 2 časti 2.1. sa vypĺňa podľa jednotlivých subjektov verejnej správy. Ak sa vplyv týka viacerých programov programovej štruktúry (ďalej len programov),

26

vyplnia sa tabuľky č. 3 č. 5 za každý program; predkladateľ uvedie rozčlenenie podľa programov taktiež v zhrnutí 2.1. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak sa návrh týka viacerých programov u viacerých subjektov verejnej správy.

2.3.1. Tabuľka č. 3: tabuľka vplyvov na príjmy

Predkladateľ: Výška odhadovaného vplyvu na príjmy za jednotlivé subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2.

Tabuľka príjmov by mala vyjadrovať celkový vplyv na príjmy podľa podrobnej klasifikácie príjmov na základe vstupov od pripomienkujúcich strán. Celkový vplyv návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy v členení podľa jednotlivých subjektov verejnej správy, je potrebné uviesť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.

MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.

2.3.2. Tabuľka č. 4: tabuľka vplyvov na výdavky

Predkladateľ :Výška odhadovaného vplyvu na výdavky za jednotlivé subjekty verejnej správy / programy, na ktoré návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2 na základe podrobnejších údajov z tabuliek č. 3 č. 5. Na základe podkladov a konzultácií spracuje predkladateľ súhrnnú tabuľku za celý návrh. Tabuľka výdavkov by mala vyjadrovať celkový vplyv na výdavky podľa podrobnej klasifikácie výdavkov na základe vstupov od dotknutých strán.

MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na výdavky rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.

2.3.3. Tabuľka č. 5: tabuľka vplyvov na zamestnanosť

Predkladateľ: Ak daný návrh nemá žiadny vplyv na zamestnanosť, tabuľka č. 5 sa nemusí vypĺňať. V prípade, že vplyvom návrhu dochádza k nárastu alebo úbytku pracovných miest vo verejnej správe, je potrebné túto skutočnosť uviesť v tabuľke. Predkladateľ vyplní predpokladané počty zamestnancov so znamienkom plus alebo mínus do príslušného riadku podľa vykonávanej činnosti. V nasledujúcich rokoch je potrebné uvádzať celkové počty zamestnancov, nielen medziročný nárast ich počtu. Podľa predpokladaného platového zaradenia predkladateľ vyplní aj priemerné mzdové výdavky pripadajúce na jedného zamestnanca v danej kategórii, t.j. vrátane všetkých tarifných i nadtarifných zložiek platu. V ďalších rokoch by mal predkladateľ uvažovať so všeobecnou valorizáciou priemerných mzdových výdavkov na príslušný rok. Celkové mzdové výdavky na týchto zamestnancov

27

so stanovenými priemernými mzdovými výdavkami budú v spodnej časti tabuľky prepočítané automaticky. Tabuľka zamestnanosti by mala ukazovať celkový vplyv návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe určený na základe vstupov od dotknutých subjektov. Celkový vplyv návrhu na zamestnanosť podľa jednotlivých subjektov verejnej správy / programov je potrebné zahrnúť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.

MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.

28

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: zákon o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 4 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- čl. 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- čl. 3 Zmluvy o Európskej únií (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- Protokol (č. 28) o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti k Zmluve o fungovaní Európskej únie;

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

- Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1),

- gestorom právneho aktu je Úrad vlády Slovenskej republiky,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. L 248, 18.9.2013) v platnom znení,

- gestorom právneho aktu je Úrad vlády Slovenskej republiky,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

29

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004 (Ú. v. EÚ L 247, 13.7.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu (Ú. v. L 251, 15.7.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1148 zo 7. júla 2021, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. L 251, 15.7.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1149 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť (Ú. v. EÚ L 251, 15.7.2021),

30

- gestor právneho aktu nebol určený.

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

- návrh zákona nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Nie je určená.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

31

B.Osobitná časť

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

K § 1 Predmet zákona

Ustanovenie § 1 upravuje pozitívne vymedzenie a negatívne vymedzenie predmetu zákona.

Predmetom zákona je právna úprava otázok v oblasti systému riadenia a kontroly príspevkov, vrátane návratnej formy pomoci (tzv. príspevkov na finančný nástroj), poskytovaných z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu na území Slovenskej republiky s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z fondov Európskej únie prostredníctvom ustanovenia postavenia a právomocí a práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu. Ide predovšetkým o ustanovenie postavenia a právomocí orgánov štátnej správy a územnej samosprávy zapojených do poskytovania pomoci a ochrany finančných záujmov a práv a povinností prijímateľov, žiadateľov, partnerov a užívateľov pri poskytovaní príspevkov z fondov Európskej únie. Predkladaný návrh zákona obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti poskytnutie nenávratného a návratného finančného príspevku, ako aj právne a finančné vzťahy pri poskytovaní príspevku. Vo viacerých nasledujúcich ustanoveniach sa uvádza aj postavenie a konanie inej osoby, táto je v intenciách relevantných ustanovení vnímaná v najširšom zmysle akejkoľvek dotknutej právnickej alebo fyzickej osoby. Zákon sa vzťahuje na právne vzťahy, ktorých financovanie je realizované z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

Negatívne vymedzenie predmetu zákona sa vzťahuje predovšetkým na zákon č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého sa poskytovala pomoc a podpora z fondov Európskeho spoločenstva z prostriedkov určených pre Slovenskú republiku v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007 2013 a na zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa poskytoval a naďalej poskytuje príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci viacročného finančného rámca rokov 2014 2020. Napriek označeniu dĺžky trvania programového obdobia do roku 2013, resp. do roku 2020, právne vzťahy z poskytovania pomoci a podpory, resp. príspevku z minulých programových období, predovšetkým v oblasti vysporiadania finančných vzťahov vznikajú aj naďalej. Z uvedeného dôvodu sa na prípadné právne vzťahy týkajúce sa programového obdobia 2007 2013 bude naďalej vzťahovať zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a na právne vzťahy týkajúce sa programového obdobia 2014 2020 sa bude vzťahovať zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nastavené pravidlá podľa uvedených právnych noriem priamo viazané aj auditované riadiace dokumenty jednotlivých subjektov zapojených do implementácie v rámci daného programového obdobia,

32

pričom je nevyhnutné reflektovať adekvátnym spôsobom na rozdielne požiadavky legislatívy Európskej únie na spôsob poskytovania finančných prostriedkov pre jednotlivé programové obdobia. Rovnako je negatívne vymedzenie určené vo vzťahu k poskytovaniu neprojektových podpôr na základe zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov vzhľadom k tomu, že pravidlá pôdohospodárskych fondov, resp. rozvoja vidieka podľa legislatívy Európskej únie odlišné a tomu zodpovedá aj odlišná právna úprava SR.

K § 2 Fondy Európskej únie

Fondmi Európskej únie, z ktorých je poskytovaný na území Slovenskej republiky príspevok Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakulturálny fond, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť, Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku a Fond na spravodlivú transformáciu.

Definujú sa všeobecné princípy, ktorými sa riadi poskytovanie príspevkov v súlade s ustanoveniami zákona a ktoré vychádzajú zo základných princípov a účelu, na ktorý sú prostriedky fondov Európskej únie poskytované. Pri poskytovaní príspevku z fondov Európskej únie platia aj ďalšie princípy resp. zásady, ktoré nie priamo vymenované v odseku 2, pretože vyplývajú z priamo uplatniteľných právnych aktov Európskej únie a nie je ich tak v nadväznosti na zásadu prednosti práva Európskej únie potrebné prenášať do právnych predpisov Slovenskej republiky. Majú sa na mysli napríklad všetky zásady podpory z fondov, ako uvedené v kapitole II Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej aj ako „nariadenie (EÚ) 2021/1060“), vrátane horizontálnych princípov.

K § 3 Základné ustanovenia

V rámci základných ustanovení sa vymedzujú pojmy používané v návrhu zákona. Definuje sa projekt ako základná jednotka ku ktorej sa viaže schválený príspevok. Projekt môže byť financovaný maximálne z jedného programu, pričom nadväzuje na podanú žiadosť o poskytnutie príspevku (ďalej len „žiadosť“), ktorá bola v konaní schválená.

Zákon rozlišuje medzi pojmom príspevok a pojmom príspevok na finančný nástroj. Príspevkom na finančný nástroj sa rozumie tzn. návratná forma pomoci, ktorá na rozdiel od nenávratnej formy pomoci špecifické pravidlá výberu projektov, ich poskytovania a implementácie.

Z dôvodu jednoznačnosti nakladania a správy s pohľadávkami štátu sa definujú pojmy pohľadávka z príspevku a pohľadávka z rozhodnutia. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu v správe poskytovateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, prípadne na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia, a to na základe zisteného porušenia všeobecne

33

záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia (ak je poskytovateľ a prijímateľ tá istá osoba) prijímateľom, partnerom alebo užívateľom. Nárok štátu, resp. nárok poskytovateľa, ktorý vznikol porušením všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia (ak je poskytovateľ a prijímateľ istá osoba), sa uplatní dňom schválenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Tieto dokumenty vypracované a schválené následne na základe ukončenej administratívnej kontroly / kontroly na mieste vykonanej poskytovateľom. Prijímateľ je o porušení informovaný v správe z administratívnej kontroly / kontroly na mieste, pričom k obom správam možnosť písomne vyjadriť pripomienky k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam alebo vzniesť námietky v určenej lehote. Pohľadávka z príspevku vzniká dňom porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia (ak je poskytovateľ a prijímateľ istá osoba); uvedená skutočnosť nemá vplyv na vynútiteľnosť tejto pohľadávky.

Pohľadávka z rozhodnutia je pohľadávkou štátu z právoplatného rozhodnutia o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo pohľadávka štátu z právoplatného rozhodnutia orgánu vydávajúceho rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny, ktorým je Úrad vládneho auditu alebo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako odvolací orgán alebo pohľadávka štátu z právoplatného rozhodnutia súdu. Pod pohľadávkou z rozhodnutia sa pre účely tohto zákona rozumie aj “pôvodne” pohľadávka z príspevku, ktorú súd potvrdil svojim právoplatným rozhodnutím. Pohľadávka z rozhodnutia na účely tohto zákona vzniká právoplatnosťou vyššie uvedených rozhodnutí.

V definícii subjektu partnera je umožnené jeho alternatívne postavenie najmä v nadväznosti na rozdielny charakter a participáciu takýchto subjektov v rámci rôznych fondov. Z uvedeného dôvodu je partnerom na účely tohto zákona osoba, ktorá sa buď spolupodieľa so žiadateľom tak na príprave projektu, ako aj s prijímateľom na jeho realizácii alebo ide o subjekt, ktorého účasť je relevantná a rozhodujúca len pre fázu realizácie projektu. Forma úpravy právnych vzťahov medzi poskytovateľom, prijímateľom a partnerom je upravená formou samostatného dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a prijímateľom a následne samostatným zmluvným vzťahom medzi prijímateľom a partnerom (zmluva o partnerstve). Osobitne je definovaný partner v rámci programov cezhraničnej spolupráce. Podľa legislatívy Európskej únie sa používa pojem partner, ktorý však pre účely tohto zákona vystupuje v postavení prijímateľa.

Rôznorodosť podoby a široký záber oblastí, ktoré financované prostredníctvom fondov Európskej únie, vyžaduje zadefinovanie jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na úrovni prijímania finančných prostriedkov. V tejto súvislosti je definovaný užívateľ ako osoba, ktorej prijímateľ alebo partner poskytuje so súhlasom a na základe podmienok definovaných poskytovateľom príspevok alebo jeho časť. Postavenie užívateľa v rámci projektu prijímateľa v základných nastaveniach určuje poskytovateľ vo výzve, prípadne aj prostredníctvom právnych dokumentov v priebehu implementácie, ak je to vzhľadom na konkrétne okolnosti možné a účelné. Využitie inštitútu užívateľa je veľmi široké, preto zákon vymedzuje jeho postavenie iba v niektorých rámcoch podobne, ako je zvolený prístup k úprave postavenia hospodárskeho subjektu podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060. Vymedzenie postavenia užívateľa môže zodpovedať pravidlám týkajúcim sa prijímateľa, ktoré sa primerane prenesú aj na úroveň vzťahu prijímateľ - užívateľ, napríklad v oblasti oprávnenosti výdavkov, kde je možné aj na tejto úrovni využiť financovanie formou jednotkových nákladov, paušálneho financovania a

34

kombináciou týchto foriem. Konkrétny obsah právneho vzťahu medzi prijímateľom a užívateľom je upravený v osobitnej zmluve uzavretej medzi nimi alebo v dokumentácii upravujúcej iný právny vzťah medzi nimi, ktoré sumarizujú celkové nastavenia týkajúce sa postavenia, práv a povinností užívateľa v rámci projektu prijímateľa v súlade s výzvou, právnymi dokumentami poskytovateľa a obsahom projektu prijímateľa (vrátane zohľadnenia využitia tohto inštitútu v zmluve podľa § 22). Rozdielne je upravená definícia cieľovej skupiny, kde na rozdiel od užívateľa osoby určené v rámci cieľovej skupiny profitujú z realizácie projektu nefinančným spôsobom. Zákon zavádza tiež pojem účastník projektu, a to odkazom na čl. 2 ods. 40 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

Z dôvodu jednotnej úpravy pravidiel pre poskytovanie príspevku z každého fondu v rámci fondov Európskej únie sa definuje osoba poskytovateľa, a to pre prípady, ak má riadiaci orgán ustanovený sprostredkovateľský orgán, kedy sa vzhľadom na charakter konania v mene riadiaceho orgánu v rámci jednotlivých ustanovení neuvádza osobitne pojem ,,sprostredkovateľský orgán“. Aplikácia jednotlivých ustanovení vzťahujúcich sa na poskytovateľa alebo riadiaci orgán je tak rovnaká aj na sprostredkovateľský orgán, a to v plnom rozsahu zodpovedajúcom rozsahu činností, ktoré na základe dohody s riadiacim orgánom sprostredovateľský orgán vykonáva.

DRUHÁ ČASŤ

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV

K § 4 Vláda Slovenskej republiky

Zákon ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky v súlade s legislatívou Európskej únie ako vrcholný orgán výkonnej moci určuje riadiaci orgán, schvaľuje Partnerskú dohodu Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 (ďalej len "partnerská dohoda") a programy okrem programov financovaných programov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku.

K § 5 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Zákon ustanovuje úlohy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v oblasti implementácie fondov Európskej únie. Ministerstvo v tejto súvislosti plní úlohy Centrálneho koordinačného orgánu, ďalej metodicky usmerňuje a monitoruje činnosti súvisiace s administratívnymi kapacitami fondov Európskej únie a zabezpečuje ich vzdelávanie, koordinuje a metodicky usmerňuje orgány v oblasti podpory integrovaného územného rozvoja a koordinuje synergie a komplementarity medzi fondmi Európskej únie, Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a inými nástrojmi Európskej únie.

Centrálny koordinačný orgán je ustanovený ako orgán, ktorý koordinuje a usmerňuje subjekty pri poskytovaní príspevku. Zároveň je centrálny koordinačný orgán subjekt zodpovedný za plnenie úloh podľa legislatívy Európskej únie, ktorá umožňuje členským štátnom zriadiť orgán takéhoto charakteru za účelom podpory harmonizovaného uplatňovania uplatniteľného práva a efektívnejšiu komunikáciu s Európskou komisiou.

35

Základnou úlohou Centrálneho koordinačného orgánu je vypracovanie systému riadenia a jeho aktualizáciu v nadväznosti na potreby vo vývoji pravidiel a potrieb implementácie poskytovania príspevkov. Hlavným gestorom systému riadenia je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré plní úlohy centrálneho koordinačného orgánu a spolugestorom systému riadenia je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Koordinácia a usmerňovanie subjektov Centrálnym koordinačným orgánom pri poskytovaní príspevku, ako aj vypracovanie a schvaľovanie systému riadenia a jeho zmeny sa nevzťahuje na časti spadajúcej do finančného riadenia, časti riadenia finančných nástrojov, systému riadenia programov Interact, Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku.

Centrálny koordinačný orgán ďalej plní ďalšie, v predmetnom ustanovení uvádzané úlohy, medzi ktoré patrí zabezpečenie a tvorba Informačného monitorovacieho systému, monitorovanie a hodnotenie implementácie, koordinácia vzťahov a príprava stanovísk na rokovania s orgánmi Európskej únie, predovšetkým s Európskou komisiou, resp. vypracovanie stanovísk a pozícií Slovenskej republiky k legislatívnym návrhom Európskej únie a pod. Centrálny koordinačný orgán bude stanovovať pravidlá poskytovania príspevku a vydávať metodické dokumenty majúce všeobecnú povahu a tieto budú predstavovať priamo vykonávaciu úroveň.

K § 6 Platobný orgán

Platobným orgánom pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a Fond na spravodlivú transformáciu je Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Platobný orgán je subjekt vykonávajúci úlohy podľa legislatívy Európskej únie, konkrétne podľa čl. 76 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Okrem povinností vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie sa platobnému orgánu ustanovuje zodpovednosť najmä za koordináciu a metodické usmerňovanie finančného riadenia fondov Európskej únie (a tomu zodpovedajúca povinnosť subjektov verejnej správy tieto usmernenia dodržiavať), za vypracovanie a schvaľovanie systému riadenia a jeho zmeny za časti spadajúce do finančného riadenia fondov Európskej únie, za príjem finančných prostriedkov z Európskej komisie, vývoj a prevádzku Informačného systému účtovníctva fondov Európskej únie, spoluprácu pri tvorbe Informačného monitorovacieho systému za oblasť finančného riadenia, ako aj za vrátenie prostriedkov Európskej únie v prospech rozpočtu Európskej únie.

Platobný orgán zároveň potvrdzuje deklarované výdavky na Európsku komisiu v žiadostiach o platbu predkladaných Európskej komisii a v Účtoch v súlade s čl. 76 ods. 1b) a čl. 98 nariadenia (EÚ) 2021/1060 z hľadiska ich úplnosti, presnosti a pravdivosti (na základe podkladov poskytovateľov alebo poskytovateľov príspevku na finančný nástroj, tzn. riadiacich alebo sprostredkovateľských orgánov) a realizuje prevod prostriedkov Európskej únie na príjmové účty poskytovateľov alebo poskytovateľov príspevku na finančný nástroj, resp. v prípade programu INTERACT priamo prijímateľom. Na účely potvrdenia úplnosti, presnosti a pravdivosti deklarovaných výdavkov (ide najmä o zohľadnenie všetkých zistených skutočností, číselné a matematické posúdene, výpočty finančných opráv, pričom sa nejedná o vecné posudzovanie výdavkov) je platobný orgán povinný vykonať overenie predložených podkladov a v prípade, ak údaje poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný

36

nástroj v monitorovacom systéme nie úplné, presné a pravdivé, resp. ak zistí nedostatky v dokumentácii predloženej poskytovateľom alebo poskytovateľom príspevku na finančný nástroj, je oprávnený pozastaviť platby pre daný program, projekt alebo ich časti, resp. ak zistí nedostatky v dokumentácii predloženej poskytovateľom alebo poskytovateľom príspevku na finančný nástroj, je oprávnený zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre program, projekt alebo ich časti. Platobný orgán nie je oprávnený vykonať takéto overenie na účely potvrdenia správnosti a zákonnosti deklarovaných výdavkov, táto kompetencia prislúcha riadiacemu orgánu. Takéto potvrdzovanie úplnosti, presnosti a pravdivosti deklarovaných výdavkov v žiadnom prípade nenahrádza pôsobnosť poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj týkajúcu sa overovania správnosti výdavku ako jednej z podmienok jeho oprávnenosti.

Na rozdiel od programového obdobia 2014 2020 platobný orgán nevykonáva certifikačné overovanie a certifikáciu, tzn. platobný orgán nepotvrdzuje deklarované výdavky z hľadiska správnosti a zákonnosti a výsledkom overenia platobného orgánu nemôžu byť zistenia nedostatkov z titulu neoprávnenosti výdavkov z vlastného podnetu. V súlade s čl. 74 a 77 nariadenia (EÚ) 2021/1060 deklarované výdavky z hľadiska správnosti a zákonnosti, t.j. oprávnenosti potvrdzuje len riadiaci orgán alebo orgán auditu. Kompetencie orgánu zabezpečujúceho účtovnú funkciu podľa čl. 76 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ako aj funkciu orgánu prijímajúceho platby z Európskej komisie však naďalej zahŕňajú úkony týkajúce sa prijímania a poskytovania prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na / zo samostatných účtov Ministerstva financií Slovenskej republiky, schvaľovanie platieb voči poskytovateľom alebo poskytovateľom príspevku na finančný nástroj a deklarovanie výdavkov v žiadosti o platbu na Európsku komisiu a v Účtoch. Platobný orgán je pre naplnenie týchto úkonov viazaný postupom výkonu základnej finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“), a zároveň overením na účely potvrdenia voči Európskej komisii, že výdavky poskytnuté z rozpočtu Európskej únie na národnej úrovni, resp. do príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo deklarované na Európsku komisiu (v žiadostiach o platbu, resp. v Účtoch) na základe podkladov predložených zo strany poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj, spĺňajú požiadavky úplnosti, presnosti a pravdivosti (uvedené vychádza aj z definície prostriedkov Európskej únie podľa rozpočtových pravidiel: „prostriedkami Európskej únie sa rozumejú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu/platobného orgánu"). Platobný orgán svojim overovaním zároveň nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu podľa zákona o finančnej kontrole a audite. Platobný orgán potvrdzuje úplnosť, presnosť a pravdivosť výdavkov uvedených v žiadostiach o platbu len v rozsahu svojej kompetencie vyplývajúcej z nariadenia (EÚ) 2021/1060 a tohto zákona. Takéto potvrdzovanie úplnosti, presnosti a pravdivosti deklarovaných výdavkov v žiadnom prípade nenahrádza pôsobnosť poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj týkajúcu sa overovania správnosti výdavku ako jednej z podmienok jeho oprávnenosti.

Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že platobný orgán pri schvaľovaní/poskytovaní prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a rovnako pri zostavovaní žiadostí o platbu a Účtov na Európsku komisiu zabezpečuje pre súvisiace úkony výkon základnej finančnej kontroly podľa

37

zákona o finančnej kontrole a audite a overenie, ktorým zabezpečí potvrdenie úplnosti, presnosti a pravdivosti zostavenia Účtov voči Európskej komisii. Keďže Účty predstavujú konečné finančné výkazy za príslušný účtovný rok a zahrňujú kladné (výdavky zo žiadostí o platbu prijímateľov) a záporné (nezrovnalosti, vrátenia) hodnoty, je potrebné, aby platobný orgán pre overenie spracovania Účtov podľa podmienok čl. 98 nariadenia (EÚ) 2021/1060 postupoval od najnižšej úrovne (žiadosti o platbu prijímateľa). Ak sa v čase schvaľovania platieb / poskytovania prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a rovnako pri zostavovaní žiadostí o platbu a Účtov na Európsku komisiu bude riešiť prebiehajúce skúmanie, prípadne varovný list Európskej komisie, prerušenie alebo pozastavenie platieb zo strany Európskej komisie, pre systémové nedostatky v postupe riadiacich alebo sprostredkovateľských orgánov, platobný orgán musí súvisiace dočasné vylúčenie rizikových výdavkov alebo trvalo stiahnuté finančné opravy zohľadniť v procese schvaľovania výdavkov voči poskytovateľovi alebo poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj a taktiež pri zostavovaní žiadostí o platbu a Účtov na Európsku komisiu v zmysle čl. 98/6/b nariadenia (EÚ) č. 2021/1060. V prípade konzultácie nezrovnalosti alebo systémového nedostatku s Európskou komisiou, rozhodnutia správneho orgánu alebo orgánu auditu je potrebné vytvoriť časový priestor pre proces odkladu schválenia rizikových výdavkov platobným orgánom s cieľom predídenia zamietnutia týchto výdavkov, z tohto dôvodu platobný orgán uplatní proces pozastavenia platieb, čo je administratívne najjednoduchší spôsob riešenia danej situácie, a to ako pre poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj, tak pre platobný orgán.

V zákone vymedzené úlohy platobného orgánu pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku plní Ministerstvo vnútra SR.

K § 7 Orgány v oblasti podpory integrovaného územného rozvoja

S cieľom zabezpečiť integrovaný územný rozvoj založený na udržateľnom územnom prístupe podporovanom z fondov EÚ, ktorý prepája rozvojové politiky na viacerých úrovniach, sa zriaďujú inštitucionálne mechanizmy ako Rada partnerstva a Kooperačná rada udržateľného mestského rozvoja.

Rada partnerstva je kreovaná na základe princípu vyváženého zastúpenia kľúčových partnerov regionálneho rozvoja a medzi jej základné úlohy patrí najmä koordinovať prípravu a schvaľovanie integrovaných územných stratégií, ako aj realizáciu integrovaných územných stratégií, prostredníctvom ktorých sa realizuje integrovaná územná investícia.

Pôsobnosť rady a prijímanie rozhodnutí rady upraví interný akt pri každom samosprávnom kraji v rámci SR, pričom sa stanovuje, že v súvislosti s ich nastavením sa vyžaduje súhlas ministerstva regionálneho rozvoja. Tento akt zároveň upravuje oprávnenie rady schvaľovať projektové zámery integrovanej územnej investície, ktorých predmet spadá do jej pôsobnosti.

Kooperačná rada udržateľného mestského rozvoja podľa obdobných kritérií ako Rada partnerstva koordinuje prípravu a schvaľovanie územných stratégií udržateľného mestského rozvoja, realizuje projektové zámery integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja, ktorých predmet spadá do ich pôsobnosti.

K § 8 Orgán zabezpečujúci ochranu fin. záujmov

38

Úrad vlády Slovenskej republiky je orgánom zabezpečujúcim a koordinujúcim ochranu finančných záujmov Európskej únie podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zároveň je orgánom, ktorý podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov vykonáva kontrolu na účely ochrany finančných záujmov Európskej únie, vrátane kontroly procesu poskytovania a využívania finančných prostriedkov Európskej únie. Úrad vlády Slovenskej republiky spolupracuje s Európskym úradom pre boj proti podvodom s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike a je taktiež koordinačným útvarom pre boj proti podvodom a orgánom, ktorý zhromažďuje údaje o nezrovnalostiach od relevantných subjektov verejnej správy. . V súlade s nariadeniami Európskej únie Úrad vlády Slovenskej republiky plní oznamovaciu povinnosť o nezrovnalostiach voči Európskej komisii. Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike zabezpečuje koordináciu činností orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky zapojených do systému ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike. Na účely plnenia povinností Orgánu zabezpečujúceho ochranu finančných záujmov Európskej únie subjekty zapojené do implementácie povinné poskytnúť tomuto orgánu nevyhnutnú súčinnosť.

K § 9 Koordinačný orgán pre finančné nástroje

Vymedzuje sa pôsobnosť a úlohy koordinačného orgán pre finančné nástroje, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Koordinačný orgán pre finančné nástroje plní rovnakú koordinačnú úlohu ako centrálny koordinačný orgán pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku, ale pre finančné nástroje a finančné nástroje kombinované s grantami v jednej operácii.

Odsek 2 zveruje do pôsobnosti koordinačného orgánu pre finančné nástroje vypracovávanie a schvaľovanie časti systému riadenia za časť finančných nástrojov, ako aj jeho zmien a doplnení a koordináciu a metodické usmerňovanie v oblasti finančných nástrojov. Pri niektorých oblastiach implementácie finančných nástrojov, najmä pri príprave Informačného monitorovacieho systému za oblasť finančných nástrojov, pri monitorovaní finančných nástrojov, pri hodnotení výsledkov vykonávania finančných nástrojov a pri vypracovávaní stanovísk k dokumentom Európska únia spolupracuje koordinačný orgán pre finančné nástroje s centrálnym koordinačným orgánom.

Odsek 3 oprávňuje koordinačný orgán pre finančné nástroje požadovať od subjektov zapojených do implementácie finančných nástrojov informácie a súčinnosť a tieto subjekty sú povinné ju poskytnúť. Súčinnosť sa vzťahuje len na informácie potrebné pre plnenie úloh koordinačného orgánu pre finančné nástroje podľa tohto zákona, nariadenia (EÚ) 2021/1060 a súvisiacej legislatívy.

K § 10 Riadiaci orgán

Právna úprava vymedzuje postavenie riadiaceho orgánu na území Slovenskej republiky, pričom určenie základných úloh riadiaceho orgánu vyplýva priamo z legislatívy Európskej únie. Riadiaci orgán vykonáva kontrolu podľa zákona o finančnej kontrole a audite, ako administratívnu finančnú kontrolu, základnú finančnú kontrolu a finančnú kontrolu na mieste. Predovšetkým overuje, či sa spolufinancované tovary a práce dodali a spolufinancované služby

39

poskytli, a či je projekt v súlade s uplatniteľným právom, programom a podmienkami na získanie príspevku. V prípade výkonu administratívnej finančnej kontroly predstavuje právna úprava lex specialis vo vzťahu k zákonu o finančnej kontrole a audite, konkrétne v súvislosti so spôsobom určenia skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a audite, ktoré sa overujú administratívnou finančnou kontrolou. V spojitosti s relevantným ustanovením zákona o finančnej kontrole a audite teda vyplýva, že zostáva zachovaná povinnosť vykonávať administratívnu finančnú kontrolu vo vzťahu ku každej finančnej operácii alebo jej časti, ak orgán verejnej správy poskytne verejné financie inej osobe alebo poskytol verejné financie inej osobe, alebo ak sa poskytujú v súlade s osobitným predpisom, avšak zavádza sa povinnosť overiť len tie skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a audite, ktoré riadiaci orgán určí so zohľadnením písomnej analýzy rizík. Z uvedeného vyplýva, že administratívnu finančnú kontrolu nie je potrebné vykonať v rozsahu všetkých relevantných skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a audite, ale overia sa len tie skutočnosti, ktoré vyplynú z písomnej analýzy rizík. Pre účely vypracovania analýzy rizík je nevyhnutné spracovávať informácie, ktoré prijímateľ poskytol pri predložení žiadosti o nenávratný finančný príspevok, v rámci konania o projekte, počas realizácie projektu a pod. Taktiež budú pri vypracovaní analýzy rizík zbierané, spracovávané a uchovávané aj informácie nezískané od prijímateľa, ale z iných zdrojov, napr. z medializovaných podnetov alebo z podporných systémov.

Riadiaci orgán môže navrhnúť sprostredkovateľský orgán a na základe určenia sprostredkovateľského orgánu vládou ho poverí vykonávaním úloh alebo riadením časti programu. Ak sprostredkovateľský orgán realizovať okrem iného aj platby prijímateľom podľa odseku 7 (tzn. úlohy, ktoré v minulosti plnila platobná jednotka), riadiaci orgán môže v takom prípade poveriť vykonávaním úloh sprostredkovateľského orgánu len subjekt, ktorým je ministerstvo alebo Úrad vlády SR, a to z dôvodu nastavenia finančných tokov pri poskytovaní príspevku, kedy prostriedky Európskej únie prechádzajú cez príjmové a výdavkové účty poskytovateľa. Celková zodpovednosť riadiaceho orgánu za realizáciu programu však napriek prípadnému povereniu sprostredkovateľského orgánu zostáva zachovaná pre riadiaci orgán.

Riadiaci orgán zriaďuje a realizuje pre Operačný program Slovensko monitorovací výbor v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom a so zreteľom na jeho špecifiká. Organizácia a realizácia tohto výboru sa uskutočňuje v súlade s požiadavkami pre partnerstvo podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060.

Ustanovuje sa, že riadiaci orgán realizuje platby prijímateľom (okrem riadiaceho orgánu pre program Interact, kde realizuje platby prijímateľom platobný orgán). V tejto súvislosti je riadiaci orgán oprávnený pozastaviť alebo zamietnuť platby pre projekt alebo jeho časť, ak podozrenie, resp. zistí nedostatky v postupe prijímateľa, partnera, užívateľa alebo osoby, ktorá k prijímateľovi, partnerovi alebo užívateľovi vzťah dodávateľa tovarov, prác alebo služieb pri realizácii projektu. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 platí, že platba sa má prijímateľovi vyplatiť najneskôr do 80 dní odo dňa predloženia úplnej a správnej žiadosti o platbu zo strany prijímateľa.

Ustanovujú sa orgány, od ktorých je riadiaci orgán oprávnený požadovať súčinnosť pri plnení svojich úloh. Na účely riešenia nezrovnalostí je riadiaci orgán oprávnený pri plnení svojich úloh požadovať od Policajného zboru, orgánov činných v trestnom konaní a súdu

40

informácie napríklad v rozsahu číslo šetrenia a konania, kvalifikácia skutku, vzťah šetrenia a konaní k projektu a aktuálny stav šetrenia a konania.

Ustanovuje sa, že riadiaci orgán pre programy Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku vypracúva a schvaľuje systém riadenia týchto programov a jeho zmeny.

K § 11 Sprostredkovateľský orgán

Návrh zákona vymedzuje postavenie sprostredkovateľského orgánu. Sprostredkovateľský orgán je podľa právnej úpravy povinný plniť úlohy, ktoré boli podľa dohody s riadiacim orgánom vymedzené v písomnej forme, čo voči tretím osobám predpokladá písomné splnomocnenie zo strany riadiaceho orgánu. Preto všetky práva a povinnosti riadiaceho orgánu sa vzťahujú aj na sprostredkovateľský orgán, ak tieto práva a povinnosti vymedzené v písomnom poverení dojednaným s riadiacim orgánom. V jednotlivých ustanoveniach zákona, v ktorých sa uvádzajú práva, postavenie a povinnosti riadiaceho orgánu, resp. poskytovateľa tieto relevantné v rozsahu poverenia aj pre sprostredkovateľský orgán.

Zákon zároveň vymedzuje postavenie sprostredkovateľského orgánu, resp. štatutárneho orgánu sprostredkovateľského orgánu ako správneho orgánu v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 641 z 3. novembra 2021 bol schválený návrh na určenie subjektov, ktoré budú vykonávať úlohy sprostredkovateľských orgánov pre Operačný program Slovensko v rámci programového obdobia 2021-2027. Podľa schváleného materiálu budú úlohu sprostredkovateľského orgánu v rámci Operačného programu Slovensko plniť nasledovné subjekty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad vlády SR, Ministerstvo vnútra SR, Úrad pre verejné obstarávanie a Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Programovanie a prípravu riadiacej dokumentácie na úrovni programu (vrátane riadiacej dokumentácie pre výber a implementáciu projektov) pre implementáciu aktivít Európskeho fondu plus pripravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súčinnosti s riadiacim orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi pre Európsky fond plus. Monitorovanie a hodnotenie aktivít Európskeho fondu plus na úrovni programu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súčinnosti s riadiacim orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi pre Európsky fond plus.

K § 12 Orgán auditu

Navrhovaným znením § 12 sa ustanovuje, že funkciu orgánu auditu podľa čl. 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060 v programovom období 2021 2027 plní Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré podľa § 3 písm. e) zákona o finančnej kontrole a audite ako ústredný orgán štátnej správy pre finančnú kontrolu a audit zabezpečuje úlohy orgánu auditu podľa právne záväzných aktov Európskej únie.

Postavenie orgánu auditu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z legislatívy Európskej únie, najmä z nariadenia (EÚ) 2021/1060, nariadenia (EÚ) 2021/1059 a nariadenia

41

(EÚ, Euratom) 2018/1046 v platnom znení. Za účelom naplnenia požiadaviek stanovených pre orgán auditu legislatívou Európskej únie sa v ustanovení § 12 ods. 1 upravuje výkon auditov, oprávnenie poveriť výkonom auditu subjekt vykonávajúci audítorské činnosti, oprávnenie vykonať predbežné posúdenie metodík zjednodušeného vykazovania výdavkov a metodík financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi na základe požiadaviek riadiaceho orgánu, ale aj povinnosť zverejňovať z ukončených vykonaných auditov nedostatky a odporúčania navrhnuté na ich nápravu a na odstránenie príčin ich vzniku ako aj zodpovednosť za plnenie ďalších úloh vyplývajúcich pre orgán auditu z platných právnych predpisov Európskej únie.

S cieľom poskytnúť Európskej komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a správnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Európskych komisii je Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako orgán auditu zodpovedné za vykonávanie najmä systémových auditov, auditov operácií a auditov účtov podľa osobitných predpisov, napríklad podľa čl. 77 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ktorým sa ustanovujú spoločné zásady a pravidlá pre fungovanie fondov Európskej únie počas programového obdobia 2021 2027 a čl. 48 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1059. Tieto audity vykonáva orgán auditu ako vládny audit podľa § 19 zákona o finančnej kontrole a audite. Vládnym auditom sa podľa zákona o finančnej kontrole a audite rozumie súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov so zohľadnením medzinárodne uznávaných audítorských štandardov, najmä Medzinárodného rámca profesnej praxe interného auditu (IIA Štandardy) a vybraných medzinárodných audítorských štandardov (ISA Štandardy), príp. aj ISSAI (INTOSAI Štandardy).

V § 12 ods. 1 písm. b) sa zavádza oprávnenie orgánu auditu písomne poveriť výkonom auditu Úrad vládneho auditu, ktorý je rozpočtová organizácia svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet Ministerstva financií Slovenskej republiky, a taktiež inú právnickú osobu, ktorá má potrebné, odborné, personálne a materiálne predpoklady.

Výkon auditov bude koordinovať a centrálne plánovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré zároveň bude zodpovedné za dohľad nad auditmi vykonávanými zo strany Úradu vládneho auditu, ako aj inej právnickej osoby.

V § 12 ods. 1 písm. c) sa ustanovuje povinnosť orgánu auditu zverejňovať na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky nedostatky z vykonaných auditov, ako aj odporúčania navrhnuté na ich nápravu a na odstránenie príčin ich vzniku, a to raz ročne v termíne do 31. marca. Zverejňovanie týchto nedostatkov, ako aj odporúčaní navrhnutých na ich nápravu a na odstránenie príčin ich vzniku za cieľ prispieť k prevencii a predchádzaniu vzniku opakovaných nedostatkov, a tým prispieť k zníženiu negatívnych dopadov na subjekty podieľajúce sa na implementácii fondov Európskej únie.

V § 12 ods. 1 písm. d) sa upresňuje právomoc orgánu auditu vykonať predbežné posúdenie/posúdenie metodík pre aplikáciu zjednodušeného vykazovania výdavkov alebo financovania nezaloženého na nákladoch, a to na základe požiadavky riadiaceho orgánu. Predmetom tohto predbežného posúdenia/posúdenia metodiky, vypracované pre aplikáciu foriem financovania podľa čl. 53 písm. b) f) a čl. 94 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Účelom predbežného posúdenia vykonaného orgánom auditu je napomôcť predchádzaniu prípadných systémových chýb v nastavení metodík, ktoré by mohli mať finančný dopad v prípade, ak by

42

boli zistené následne počas ich implementácie. Pri posúdení metodík podľa čl. 94 nariadenia (EÚ) 2021/1060 je účelom poskytnúť pozitívne hodnotenie k predloženej metodike, nevyhnutné pre jej schválenie ako súčasti operačného programu predloženého Európskej komisii.

Potreba zabezpečenia nezávislosti subjektov vykonávajúcich audit je upravená v čl. 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060, a zároveň je premietnutá aj v § 12 ods. 2, v ktorom sa ustanovuje, že tieto subjekty pri plnení úloh súvisiacich s výkonom auditu podľa odseku 1 postupujú nezávisle od subjektov, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na koordinácii a implementácii finančných prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie, ako aj od správnych a súdnych orgánov. Povinnosť zabezpečiť nezávislosť auditu vyplýva aj priamo zo zákona o finančnej kontrole a audite, ako aj z uplatňovaných medzinárodne uznávaných audítorských štandardov. Podľa § 26 zákona o finančnej kontrole a audite zamestnanci orgánu auditu, Úradu vládneho auditu a inej právnickej osoby pri výkone auditu a s tým súvisiacich činností povinní zdržať sa konania, ktoré vedie alebo by mohlo viesť k ich predpojatosti, postupovať nestranne a nezaujato, byť objektívni a zachovávať postoj profesionálneho skepticizmu. Rovnako musia dodržiavať etický kódex pre výkon auditu a dbať na to, aby sa ich osobné záujmy a ambície nestali prekážkou pre objektívne a nestranné posúdenie skutočností overovaných pri výkone auditu.

Navrhované znenie § 12 ods. 3 umožňuje pre orgán auditu žiadať od ktoréhokoľvek subjektu zapojeného do implementácie fondov Európskej únie súčinnosť, ktorú orgán auditu potrebuje k plneniu svojich úloh.

TRETIA ČASŤ

POSTUP PRI POSKYTOVANÍ PRÍSPEVKU

K § 13 Všeobecné ustanovenia

Príspevok sa bude poskytovať na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, ak nie poskytovateľ a prijímateľ tou istou osobou, pretože v takom prípade sa zmluva neuzatvára. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť žiadateľa schválená v konaní o žiadosti. Právny nárok, t. j. subjektívne právo domáhať sa príspevku, vzniká nadobudnutím účinnosti zmluvy a po splnení podmienok obsiahnutých v zmluve. V prípade, ak je poskytovateľ a prijímateľ jednou osobou a zmluva sa neuzatvára, právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení žiadosti podľa odseku 2. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje Správny poriadok okrem taxatívne vymedzených ustanovení Správneho poriadku. Základné princípy správneho konania (vyjadrené aj v § 3 Správneho poriadku) sa v plnej miere aplikujú na konanie o žiadosti v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Poskytovateľ je zodpovedný za výber takých projektov, ktoré do čo najväčšej miery prispejú k napĺňaniu cieľov operačného programu.

Vzhľadom na postavenie poskytovateľa ako investora, ktorý je subjektom určujúcim výšku finančných prostriedkov, ktoré určí na podporu určitej skupiny projektov v rámci výzvy, je nutné stanoviť, že o žiadostiach sa v konaní bude rozhodovať s limitáciou alokácie určenej na takúto výzvu. Výnimkou je aplikácia inštitútu zmeny rozhodnutia o neschválení v podobe tzv. "zásobníka projektov". Týmto spôsobom poskytovateľ pri identifikácii akýchkoľvek dodatočných finančných prostriedkov, môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku aj nad rámec

43

pôvodne určenej alokácie a podporiť tak aj projekty, ktoré pôvodne neboli podporené výlučne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

Ak je príspevok aj pomocou podľa práva Európskej únie (najmä čl. 107 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie), poskytovateľ môže poskytnúť príspevok iba vtedy, ak splnené podmienky pre poskytnutie pomoci v súlade s uplatniteľným právom Európskej únie (štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci). Dňom poskytnutia pomoci je deň účinnosti zmluvy alebo ak k uzavretiu zmluvy nedochádza, je to deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení žiadosti podľa odseku 2.

K § 14 Výzva

Upravuje sa spôsob a miesto na podanie žiadosti. Žiadosť podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy, ktorú vypracuje a vyhlási poskytovateľ prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému podľa § 48. Informácia o zverejnení výzvy môže byť šírená aj inými masovo komunikačnými prostriedkami za účelom zabezpečenia čo najširšej informovanosti o vyhlásenej výzve, avšak záväzné znenie výzvy je však len také, ktoré je vyhlásené zákonom stanoveným spôsobom, t. j. prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému podľa § 48.

Formálne náležitosti výzvy vymenúvané demonštratívne, preto ich môže poskytovateľ dopĺňať podľa svojej potreby. K formálnym náležitostiam výzvy sa viaže možnosť ich zmeny, ktorá nie je obmedzená.

Podmienky poskytnutia príspevku sa osobitne neuvádzajú, pretože ich obsah, počet ako aj rozsah oblasti, ktorú pokrývajú, musí byť prispôsobená obsahu výzvy a cieľov, ktoré vyhlásením výzvy poskytovateľ sleduje.

Okrem formálnych náležitostí a podmienok poskytnutia príspevku výzva môže obsahovať prílohy ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa vzťahujú k poskytnutiu príspevku, ale nemajú charakter podmienok poskytnutia príspevku. Ide najmä o rôzne procesné postupy alebo iné (aj hmotnoprávne) skutočnosti, ktoré sa podľa obsahu výzvy môžu aplikovať v čase realizácie projektu na základe zmluvy, avšak v súlade s povinnosťou informovanosti žiadateľa o podmienkach výberu a realizácie projektov sa uvádzajú vo výzve ako základom dokumente a následne sa môžu, podľa svojho obsahu a cieľov, ktoré sa nimi sledujú, pretaviť do zmluvných podmienok, prípadne podmienok v rámci riadiacej dokumentácie (napr. do príručky pre žiadateľa, prípadne do príručky pre prijímateľa). Na zmenu týchto skutočností sa vzťahuje režim zmeny formálnych náležitostí výzvy.

Umožňuje sa zmeniť prebiehajúcu ako aj uzavretú výzvu (už či na základe uplynutia času alebo inej skutočnosti), a to do vydania prvého rozhodnutia. Pri tzv. otvorenej výzve (výzva s uzavretím na základe skutočnosti) sa možnosť zmeny výzvy vzťahuje na aktuálne posudzované hodnotiace kolo (posudzované časové obdobie), t. j. do vydania rozhodnutia v rámci daného hodnotiaceho kola, v ktorom dochádza k zmene výzvy. Takáto zmena sa vzťahuje aj na všetky nasledujúce hodnotiace kolá, pričom smerom do minulosti (vo vzťahu k predchádzajúcim hodnotiacim kolám, t. j. predchádzajúcim posudzovaným časovým obdobiam), zostáva výzva takouto zmenou nedotknutá a takáto zmena sa nijako netýka ani rozhodnutí, ktoré boli vydané pred takouto zmenou výzvy. Cieľom je zabezpečiť, aby v rovnakej skupine žiadateľov platili pre výber ich žiadostí rovnaké podmienky. Zákon

44

definuje prvé rozhodnutie, ktorého vydaním zaniká možnosť zmeny výzvy a považuje sa zaň len meritórne rozhodnutie v konaní o žiadosti a rozhodnutie o zastavení konania pre prípad pochybností o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti. To znamená, že prvým rozhodnutím nie je procesné rozhodnutie o zastavení konania, ktoré sa vydáva obligatórne v prípadoch, kedy nastane dôvod pre zastavenie konania podľa § 17 ods. 1. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a ochranu práv žiadateľa, ktorému bolo zastavené konanie z dôvodov podľa § 17 ods. 1 a následne došlo k zmene výzvy, je takémuto žiadateľovi priznané právo na odvolanie za osobitných podmienok podľa § 19 ods. 8.

Výzvu je možné meniť v celom rozsahu, pričom poskytovateľ je pri každej zmene výzvy povinný postupovať tak, aby nedošlo k porušeniu žiadneho z princípov uvedených v § 2 ods. 2. Súčasne musia byť dodržané ustanovenia a povinnosti podľa právnych predpisov alebo záväznej riadiacej dokumentácie (napr. platné znenie operačného programu, schválené hodnotiace a výberové kritériá). Osobitne sa upozorňuje na princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva, ktorý sa pri zmene výzvy prejavuje aj v tom, že takáto zmena musí byť riadne odôvodnená z hľadiska potreby jej vykonania a súčasne je poskytovateľ povinný poskytnúť žiadateľom primerané predĺženie lehoty (t. j. lehoty na predĺženie uzavretia výzvy/hodnotiaceho kola otvorenej výzvy, resp. lehoty na doplnenie žiadosti) na prispôsobenie obsahu nimi podávaných žiadostí zmenenému obsahu výzvy, pokiaľ to bude vyžadovať charakter zmien výzvy. Poskytovateľ preto pri zmene výzvy zohľadňuje čo najmenší dopad na existujúcich žiadateľov. Pokiaľ žiadateľ nezareaguje na možnosť doplnenia žiadosti tak, ako mu to umožnil poskytovateľ, poskytovateľ koná o žiadosti v stave, v akom bola prvotne podaná, vrátane uplatnenia klarifikácie podľa § 16 ods. 5 s následnou možnosťou zastavenia konania podľa § 17 ods. 2. Neprispôsobenie obsahu žiadosti podľa zmeny výzvy žiadateľom podľa upozornenia (umožnenia doplnenia) poskytovateľom, samé osebe nezakladá dôvod na zastavenie konania podľa § 17 ods. 2.V prípade, ak z objektívnych dôvodov alebo skutočností, ktoré nastali po vyhlásení výzvy, nie je možné financovať projekty na základe výzvy, poskytovateľ môže výzvu zrušiť. Navrhovaným ustanovením môže poskytovateľ zrušiť výzvu bez obmedzenia. Hoci zrušenie výzvy predstavuje manažérsky nástroj poskytovateľa k možnosti presunutia finančných prostriedkov na iné alebo nové výzvy, z dôvodu princípu predvídateľnosti práva a právnej istoty k zrušeniu výzvy môže dochádzať iba výnimočne, v riadne odôvodnených prípadoch. Zrušenie výzvy nemôže mať vplyv na vydané rozhodnutie o žiadosti, ktorým boli v minulosti právoplatne upravené právne vzťahy. Účinky rozhodnutí vydaných do zrušenia výzvy ostávajú zachované. Čo sa týka postupu poskytovateľa k žiadostiam podaným do zrušenia výzvy, o ktorej ešte nebolo do zrušenia výzvy rozhodnuté, poskytovateľ tieto žiadosti vráti. To znamená, že právna úprava neumožňuje o takýchto žiadostiach po zrušení výzvy rozhodnúť.

Akékoľvek zmeny výzvy a jej zrušenie podliehajú režimu riadneho zverejnenia prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému spolu s odôvodnením ich vykonania.

K § 15 Projektový zámer

Výzva na predkladanie projektových zámerov je možnosťou, ktorú poskytovateľ môže ale nemusí využiť s ohľadom na charakter podporovaných projektov, časové možnosti ako aj administratívnu náročnosť vypracúvania žiadostí. Projektové zámery majú potenciál prispieť k efektívnejšiemu výberu žiadostí v niektorých prípadoch a zároveň umožnia žiadateľom na

45

základe záverov uvedených v hodnotiacej správe zvážiť následné zapojenie sa do výzvy predložením žiadosti. Posudzovanie projektových zámerov by malo byť zjednodušené do najväčšej možnej miery, a teda nemá byť ani z vecného (obsahového) hľadiska procesom podobnej náročnosti, ako je samotné konanie o žiadosti. Je potrebné obsah výzvy na posudzovanie projektových zámerov čo najviac zjednodušiť a zacieliť na účel, pre ktorý poskytovateľ pristúpil k využitiu tohto inštitútu.

Projektovým zámerom žiadateľ navrhuje základné charakteristiky projektu, ktorý by pripravuje a plánuje realizovať. Na konci tohto procesu poskytovateľ vypracuje hodnotiacu správu ku každému predloženému projektovému zámeru podľa ods. 6. Samotné posúdenie projektového zámeru nie je konaním, ktoré by končilo meritórnym rozhodnutím, a preto obsah hodnotiacej správy nie je rozhodujúcim faktorom pre možnú účasť v rámci následne vyhlasovanej výzvy. V rámci následne vyhlásenej výzvy podľa § 14 je preto možné využiť len podmienku účasti v rámci výzvy na predkladanie projektových zámerov, ktorá sa pre účel výzvy podľa § 14 prejavuje iba prostredníctvom predloženia hodnotiacej správy (cez určenie tomu zodpovedajúcej podmienky poskytnutia príspevku), bez ohľadu na obsah hodnotiacej správy. Hodnotiaca správa tak nie je individuálnym správnym aktom, keďže na jej základe nedochádza k rozhodovaniu o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutých subjektov.

K § 16 Konanie o žiadosti

Konanie o žiadosti je osobitným typom správneho konania, ktoré je upravené týmto zákonom s podporou konkrétne vymenovaných ustanovení Správneho poriadku, pričom iné ako tieto vymenované ustanovenia Správneho poriadku sa na konanie o žiadosti nevzťahujú (okrem princípov správneho konania). Konanie o žiadosti je návrhovým konaním, ktoré začína doručením žiadosti poskytovateľovi na základe vyhlásenej výzvy. Cieľom konania je schváliť najkvalitnejšie projekty do výšky disponibilnej finančnej alokácie. Nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie tohto cieľa je vykonanie overenia, či podaná žiadosť, ak bola podaná riadne a včas, spĺňa všetky podmienky poskytnutia príspevku tak, ako boli stanovené vo výzve. Overovanie splnenia podmienok poskytnutia príspevku je priebežné, bez určenia špecifických okamihov, ku ktorým by muselo byť vykonané.

Z odseku 5 vyplýva systém obligatórneho alebo fakultatívneho oznámenia o pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti a výzvy na ich odstránenie (tzv. klarifikácia). Obligatórna povinnosť poskytovateľa umožniť žiadateľovi odstrániť nedostatky žiadosti sa vzťahuje na dva osobitne upravené prípady. Prvým prípadom je situácia, ak poskytovateľ postupom podľa odseku 4 zistí pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok predloženia žiadosti. Žiadosťou sa rozumie celé podanie označené ako žiadosť vrátane jej príloh, ktoré v nej označené ako prílohy žiadosti, preto nie je potrebné v zákone uvádzať slovné spojenie “prílohy žiadosti”. Druhým prípadom je situácia, ak poskytovateľ postupom podľa odseku 4 zistí pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti splnenia podmienok poskytnutia príspevku, V oboch týchto prípadoch sa klarifikácia realizuje tak, že poskytovateľ je povinný vyzvať žiadateľa na odstránenie zistených pochybností, pričom mu na to určí lehotu nie kratšiu ako päť dní od doručenia oznámenia (výzvy) poskytovateľa. Klarifikovať pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti splnenia podmienok poskytnutia príspevku je možné aj opakovane, a to pre ten istý nedostatok alebo pre iný

46

nedostatok, a to aj taký, ktorý vyšiel najavo v súvislosti s už dopĺňanými skutočnosťami alebo úplne iný. Účelom procesu klarifikácie je dôsledne zistiť skutkový stav a stabilizovať podklady pre rozhodnutie poskytovateľa tak, aby boli schválené tie najkvalitnejšie projekty, a teda umožniť žiadateľom odstrániť nedostatky žiadostí, ktoré by len z administratívnych alebo iných dôvodov nemajúcich základ vo vecnej podstate projektu bránili jeho schváleniu. Súčasne však proces klarifikácie musí byť nastavený v súlade s princípmi podľa § 2 ods. 2, teda predovšetkým transparentne (musí byť procesne opísaný v zverejnenej riadiacej dokumentácii, aby mal žiadateľ možnosť sa s ním vopred oboznámiť), nediskriminačne a v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania. Fakultatívna možnosť klarifikácie, na ktorú poskytovateľ nie je povinný, vyplýva z poslednej vety ustanovenia. Týmto inštitútom sa poskytovateľovi dáva možnosť, nie však povinnosť, vyzvať žiadateľa na odstránenie nejasností o takých skutočnostiach, ktoré síce majú byť obsiahnuté v žiadosti na základe výzvy alebo inej riadiacej dokumentácie, ale nemajú charakter podmienok poskytnutia príspevku a ich nesplnenie nebráni pokračovaniu v konaní, pretože podľa zákona nevedie ani k zastaveniu konania (§17), ani k rozhodnutiu o neschválení (ods. 7). Ide napríklad o skutočnosti podľa § 14 ods. 3, ktoré poskytovateľ vo výzve nastavil ako podmienky pre realizáciu resp. pre udržateľnosť projektu a prejavia sa tak v zmluvných podmienkach, avšak je vhodné ich ozrejmiť v štádiu konania o žiadosti. Výzva na doplnenie žiadosti, realizujúca túto fakultatívnu možnosť klarifikácie, povinne neobsahuje poučenie o následkoch nesplnenia výzvy na doplnenie, resp. v dôsledku omeškania s jej doručením, pretože zákon s takýmito opomenutiami žiadateľa nespája žiaden negatívny právny následok majúci vplyv na práva žiadateľa a poskytovateľ je povinný aj napriek ich existencii ďalej pokračovať v konaní. Na úpravu obsiahnutú v § 16 ods. 5 priamo nadväzuje režim zastavenia konania podľa § 17 ods. 1 písm. c) a ods. 2. Pre účely implementačnej praxe je nutné zdôrazniť, že zákonné rozhodnutie o zastavení konania sa musí viazať k splneniu jedného z dvoch dôvodov uvedených v § 17 ods. 1 písm. c) alebo ods. 2, nie však vo vzťahu k iným dôvodom, čo je potrebné mať na pamäti pri formulácii obsahu klarifikácie (oznámenia poskytovateľa) adresovanej žiadateľovi.

Meritórnym výsledkom konania o žiadosti je rozhodnutie o schválení, ak žiadosť žiadateľa splnila všetky podmienky poskytnutia príspevku alebo rozhodnutie o neschválení, ak žiadosť žiadateľa nesplnila čo i len jednu podmienku poskytnutia príspevku, prípadne, ak aj tieto boli splnené, avšak nie je možné žiadosť schváliť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených vo výzve.

V prípade neschválenia žiadosti z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených vo výzve priamo zákon určuje ich zoradenie do poradia podľa aplikácie kritérií na výber projektov, pričom toto poradie musí byť dodržané pri zmene rozhodnutia o neschválení žiadosti podľa § 18.

Priamo zákon určuje postavenie poskytovateľa ako správneho orgánu, ktorý vedie konanie o žiadosti ako osobitné správne konanie. Podľa § 3 písm. u) je poskytovateľom riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán.

§ 17 Zastavenie konania

K nemeritórnemu ukončeniu konania o žiadosti z procesných dôvodov zastavením konania dochádza z taxatívne vymenovaných dôvodov obligatórne (podľa odseku 1) alebo fakultatívne (podľa odseku 2), keď nemožno pokračovať v konaní a dospieť k meritórnemu

47

rozhodnutiu. Rozhodnutie o zastavení konania sa doručuje žiadateľovi okrem prípadu, ak žiadateľ zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu. Na náležitosti rozhodnutia o zastavení konania sa primerane vzťahujú náležitosti rozhodnutia o žiadosti.

Ak dôvodom pre zastavenie konania pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok doručenia alebo pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok poskytnutia príspevku, zastaveniu konania musí predchádzať výzva na odstránenie týchto pochybností podľa § 16 ods. 5 prvá tretia veta (tzv. obligatórna klarifikácia). Ustanovenie § 16 ods. 5 prvá tretia veta a ustanovenia § 17 ods. 1 písm. c), resp. § 17 ods. 2 pevne previazané. Kým pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok doručenia sa riešia na základe jednej obligatórnej klarifikácie podľa § 16 ods. 5 prvá tretia veta, pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok poskytnutia príspevku možno riešiť aj viacerými výzvami podľa § 16 ods. 5 prvá tretia veta (opakovanou klarifikáciou). Opakovaná možnosť klarifikácie reaguje na možnosť zastaviť konanie z toho hľadiska, že účelom konania poskytovateľa nie je trestať žiadateľa za formálne nedostatky žiadosti, ale vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné vybrať na financovanie najkvalitnejšie projekty. Preto režim postupu poskytovateľa môže zahŕňať možnosť opakovanej klarifikácie tej istej skutočnosti obmedzením počtu klarifikácií, vecným obmedzením, časovým obmedzením a podobne. Cieľom je dosiahnuť stav, aby poskytovateľ mal k dispozícii podklady, na základe ktorých je schopný rozhodnúť meritórne, teda o schválení alebo o neschválení žiadosti. Ako bolo uvedené v časti k § 16 k podmienkam klarifikácie, poskytovateľ sa pri nastavení procesu odstraňovania pochybností o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti musí riadiť princípmi a zásadami podľa § 2 ods. 2 ako aj princípmi správneho konania. Jedným zo základných princípov je povinnosť postupovať tak, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. K zastaveniu konania môže dôjsť až vtedy, keď z poučenia obsiahnutého vo výzve na doplnenie podľa § 16 ods. 5 tretia veta jednoznačne vyplýva, že neodstránenie nedostatku alebo pochybnosti poskytovateľa o pravdivosti alebo úplnosti zo strany žiadateľa na výzvu poskytovateľa alebo vznik novej pochybnosti na strane poskytovateľa môže spôsobiť zastavenie konania o žiadosti a súčasne, keď ani po vykonanej klarifikácii v súlade s § 2 ods. 2 poskytovateľ objektívne nemôže vydať meritórne rozhodnutie (pokračovať v konaní o žiadosti), pretože z podkladov, ktoré k dispozícii, nie je možné vyhodnotiť splnenie všetkých alebo nesplnenie aspoň jednej z podmienok poskytnutia príspevku určených vo výzve.

§ 18 Konanie o zmene rozhodnutia o neschválení žiadosti

Ustanovuje sa možnosť poskytovateľa ex offo zmeniť rozhodnutie o neschválení žiadosti, ktoré nadobudlo právoplatnosť (na právoplatnosť sa použije ustanovenie § 52 Správneho poriadku), ak kumulatívne splnenie podmienky uvedené v odseku 1. Tieto podmienky sú stanovené taxatívne.

Konanie podľa tohto ustanovenia je nenávrhové. O začatí konania o zmene rozhodnutia poskytovateľ informuje žiadateľa, pričom ak je to potrebné, vyzve žiadateľa na preukázanie toho, že preukázateľne spĺňa podmienky poskytnutia príspevku a súhlasí so zmenou rozhodnutia. Takýto postup je nevyhnutný z dôvodu, že od pôvodného konania, kde boli overené podmienky poskytnutia príspevku, mohol uplynúť dlhší časový úsek, pričom mohlo

48

dôjsť k takým zmenám, v dôsledku ktorých nie je možné navrhovaný projekt financovať, resp. žiadateľ sám nemusí mať záujem na realizácii projektu. Niektoré podmienky poskytnutia príspevku objektívne nemenné a nie je potrebné ich osobitne overovať. Z tohto dôvodu, ak nie preukázateľne splnené podmienky poskytnutia príspevku, alebo žiadateľ ich na výzvu poskytovateľa nepreukáže, resp. nepreukáže včas alebo so zmenou rozhodnutia nesúhlasí, poskytovateľ konanie zastaví. V opačnom prípade zmení rozhodnutie o neschválení žiadosti a žiadosť schváli. Viazanosť poskytovateľa poradím žiadostí, v akom boli neschválené aplikáciou kritérií pre výber projektov v pôvodnom konaní o žiadosti vyplýva z § 16 ods. 7 písm. b) a toto poradie musí byť dodržané. To znamená, že nesmie dôjsť k náhodnému alebo neodôvodnenému výberu zo skupiny neschválených žiadostí. V prípade, ak pri niektorých žiadostiach zo skupiny neboli preukázané dôvody na zmenu rozhodnutia o neschválení a konanie bolo zastavené, v prípade rozhodnutia poskytovateľa pri využití ďalších finančných prostriedkov na rovnakú skupinu nebudú žiadosti, pri ktorých bolo zastavené konanie, opätovne podliehať možnosti preskúmania podľa tohto ustanovenia (nakoľko tam došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania a podľa odseku 1 tohto ustanovenia preskúmaniu podliehajú len rozhodnutia o neschválení), ale posudzované budú žiadosti, ktoré v ďalšie v poradí.

K § 19 a § 20 Odvolanie a odvolacie konanie

Úprava odvolacieho konania je komplexná v súlade s bežne uplatňovaným režimom riadnych opravných prostriedkov v správnom práve.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom podávaným voči neprávoplatnému rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (ods. 7), odkladný účinok a na konanie o žiadosti a odvolacie konanie sa vzťahuje zásada jednotnosti konania.

Hoci zákon stanovuje náležitosti odvolania, pri posudzovaní ich splnenia je potrebné vyhnúť sa prílišnému formalizmu a je potrebné konať o každom odvolaní, z ktorého obsahu je zrejmé, akej veci sa týka, aké dôvody, pre ktoré žiadateľ odvolanie podal, čoho sa domáha, ak je datované a podpísané. Rovnaký prístup je potrebné aplikovať aj pri dôvodoch odmietnutia odvolania podľa odseku 9. Zákon nijako neobmedzuje dôvody podania odvolania (na rozdiel od využitia inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania). O odmietnutí odvolania rozhoduje poskytovateľ. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa všeobecného ustanovenia § 19 ods. 1. Ak štatutárny orgán poskytovateľa dôjde k záveru, že neboli dané dôvody na odmietnutie odvolania, rozhodnutie poskytovateľa zmení tak, že sa odvolanie neodmieta. Z praktických dôvodov sa uvádza, že rozhodnutie poskytovateľa vydané v konaní o žiadosti, ktoré bolo napadnuté odvolaním, ktoré bolo následne odmietnuté a voči tomuto odmietnutiu žiadateľ podal odvolanie, do skončenia odvolacieho konania voči rozhodnutiu o odmietnutí odvolania, resp. do vyriešenia pôvodne podaného odvolania, ak bolo rozhodnutie o odmietnutí zmenené, nenadobudne právoplatnosť.

Stanovuje sa lehota na podanie odvolania desať dní od doručenia rozhodnutia, voči ktorému odvolanie smerovať. Ak dôjde k zastaveniu konania z dôvodov podľa § 17 ods. 1 a následne k zmene uzavretej výzvy alebo k zmene otvorenej výzvy, ktorá sa týka daného hodnotiaceho kola a súčasne dôvod zastavenia konania súvisí s neskoršou zmenou uzavretej výzvy, resp. so zmenou otvorenej výzvy týkajúcou sa daného hodnotiaceho kola, žiadateľ má právo podať odvolanie v lehote desiatich dní odo dňa zverejnenia zmeny výzvy v Informačnom

49

monitorovacom systéme. Z praktických dôvodov je vhodné doplniť, že dodatočná odvolacia lehota desať pracovných dní sa vzťahuje aj na odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 17 ods. 1 písm. c), pričom toto sa v odseku 7 písm. a) zámerne neuvádza medzi výnimkami, pretože voči nemu je vždy prípustné odvolanie, a teda nie je dôvod ho uvádzať v odseku upravujúcom neprípustnosť odvolania.

Ak dôjde k späťvzatiu odvolania do vydania rozhodnutia o odvolaní, konanie sa nezastavuje, ale poskytovateľ iba vyznačí právoplatnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia ku dňu doručenia späťvzatia poskytovateľovi. Ide o novú a zjednodušenú úpravu v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou.

O odvolaní rozhoduje štatutárny orgán poskytovateľa ako odvolací správny orgán, ak poskytovateľ odvolanie neodmietne alebo mu v plnom rozsahu nevyhovie (v autoremedúre). Obligatórne sa ustanovuje povinnosť zriadiť osobitnú komisiu, ktorá štatutárnemu orgánu poskytovateľa predkladá návrh na rozhodnutie, ktorým ale odvolací orgán nie je viazaný. Osobitná komisia postavenie poradného orgánu štatutárneho orgánu poskytovateľa, ktoré v zásade zodpovedá postaveniu rozkladovej komisie, aké táto podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku v konaniach vedených podľa Správneho poriadku. Odvolací orgán možnosť rozhodnutie poskytovateľa potvrdiť, ak nezistí žiadne pochybenia s vplyvom na správnosť a/alebo zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ak rozhodnutie trpí vadami, ktoré nie je možné odstrániť na úrovni odvolacieho orgánu, osobitne v prípade nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo iných pochybení majúcich vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia, vrátane procesných práv alebo v prípade, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti poskytovateľovi na nové konanie a rozhodnutie, pričom poskytovateľ je v novom konaní viazaný právnym názorom štatutárneho orgánu. Ak rozhodnutie trpí vadami, ktoré odstrániteľné v odvolacom konaní a nie pochybnosti o dodržaní všetkých procesných práv žiadateľa, odvolací orgán má možnosť rozhodnutie zmeniť.

Stanovuje sa poriadková lehota na rozhodnutie o odvolaní, ktorá je 30 dní od predloženia odvolania odvolaciemu orgánu alebo 60 dní vo zvlášť zložitých prípadoch, pričom o predĺžení lehoty musí byť odvolateľ upovedomený.

Rozhodnutie o odvolaní nadobúda právoplatnosť jeho doručením odvolateľovi. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom, okrem rozhodnutia o zrušení rozhodnutia a vrátení veci poskytovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože v takomto prípade nie je konanie o žiadosti ukončené.

§ 21 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu vydanému v konaní podľa tohto zákona, okrem rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní. Nie je však vylúčené, aby predmetom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo rozhodnutie vydané podľa § 16, voči ktorému nebolo podané odvolanie (bez ohľadu na dôvod), alebo odvolanie bolo odmietnuté.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa realizuje z vlastného podnetu štatutárneho orgánu poskytovateľa alebo na základe podnetu žiadateľa. Zákon nevylučuje možnosť opakovaného podania podnetu žiadateľom. Proces preskúmania mimo odvolania sa

50

vždy člení na dve fázy, a to fázu pred samotným začatím preskúmavacieho konania a po jeho začatí. V prvej fáze sa v prípade podaného podnetu žiadateľom štatutárny orgán poskytovateľa zaoberá opodstatnenosťou tohto podnetu, pričom výsledok je pre žiadateľa iba informatívny, a teda ani v prípade oznámenia o neuznaní opodstatnenosti podnetu, takéto oznámenie nepodlieha súdnemu prieskumu a súčasne, oznámenie o uznaní opodstatnenosti podnetu neprezumuje zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Tento stav vyplýva z charakteru mimoriadnych opravných prostriedkov a v zásade preberá režim upravený aj v Správnom poriadku.

Doručením oznámenia o uznaní opodstatnenosti podnetu žiadateľovi sa začína konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré predstavuje druhú fázu preskúmavacieho procesu. V prípade vlastného podnetu štatutárneho orgánu poskytovateľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania začína doručením oznámenia žiadateľovi o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Štatutárny orgán je povinný pri preskúmavaní vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Zmena jedného rozhodnutia na základe individuálneho preskúmania rozhodnutia v rámci mimoriadneho opravného prostriedku preto nie je spôsobilá vyvolať automaticky dôvody na zmenu rozhodnutí o ostatných žiadostiach v rámci dotknutej skupiny.

Výsledkom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o zmene preskúmavaného rozhodnutia, ak štatutárny orgán poskytovateľa dospeje k záveru, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným právnym predpisom. Rozpor preskúmavaného rozhodnutia s týmto zákonom alebo s osobitným právnym predpisom by mal byť uvedený a prípadne aj odôvodnený v samotnom podnete, pretože v prípade jeho absencie štatutárny orgán poskytovateľa nemá zákonom uloženú vyhľadávaciu povinnosť. Ak sú na to splnené podmienky, štatutárny orgán poskytovateľa môže preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie poskytovateľovi, pričom ho zaviaže právnym názorom, ktorý je pre poskytovateľa záväzný. V prípade, ak štatutárny orgán poskytovateľa nezistí porušenie tohto zákona alebo osobitného právneho predpisu, preskúmavacie konanie zastaví. Štatutárny orgán poskytovateľa môže konanie zastaviť aj vtedy, ak mu žiadateľ oznámi, že na preskúmavaní netrvá a preskúmavaným rozhodnutím je rozhodnutie o neschválení alebo o zastavení konania. Všetky rozhodnutia vydané v preskúmavacom konaní majú charakter druhostupňových rozhodnutí, nadobúdajú právoplatnosť ich doručením žiadateľovi a podliehajú súdnemu prieskumu.

Stanovuje sa lehota na preskúmanie rozhodnutia o schválení, a to do zaslania návrhu na uzavretie zmluvy. V prípade rozhodnutia o neschválení alebo zastavení konania sa preskúmavacie konanie musí začať do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

§ 22 Zmluva

Príspevky z fondov Európskej únie sa budú poskytovať na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Možno poukázať aj na dôvodovú správu k § 13. Nadobudnutím účinnosti zmluvy sa žiadateľ označuje ako prijímateľ. Zmluva obsahuje práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytnutí príspevku a pri realizácii projektu a počas udržateľnosti projektu. Zmluva nezaniká ani v prípade splynutia, t. j. ak sa poskytovateľ a prijímateľ stanú jednou osobou, využijúc osobitné ustanovenie podľa § 584 Občianskeho

51

zákonníka, čo umožňuje neprerušenú realizáciu aktivít projektu a dodržanie časových rámcov poskytnutia príspevku.

Stanovujú sa podmienky pre uzavretie zmluvy (kontraktačný proces), pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená v konaní o žiadosti a žiadateľ s uzavretím zmluvy súhlasí a poskytol potrebnú súčinnosť. Uzavretiu zmluvy predchádza zaslanie návrhu na jej uzavretie, ktorý je smerovaný zo strany poskytovateľa voči žiadateľovi, ktorého žiadosť bola v konaní o žiadosti schválená. Vznik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh zmluvy je pri rozhodnutiach o schválení, ktoré obsahovali vo výroku podmienky, viazaný na preukázateľné splnenie týchto podmienok. Preto v prípade, ak podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení neboli splnené, resp. márne uplynula lehota na ich splnenie, poskytovateľovi nevzniká povinnosť zaslať takémuto žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy a takému žiadateľovi nevzniká recipročné právo na zaslanie návrhu. Nakoľko pred samotným zaslaním návrhu zmluvy je na vypracovanie jej znenia potrebná súčinnosť žiadateľa, ustanovuje sa povinnosť túto súčinnosť poskytovateľovi poskytnúť. Následkom neposkytnutia súčinnosti je zánik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy.

Podmienkou pre uzavretie zmluvy je aj splnenie podmienok vyplývajúcich z osobitných predpisov, ktoré limitujú poskytovanie verejných prostriedkov splnením v nich uvedených podmienok. Všetky takto stanovené podmienky musia byť pred zaslaním návrhu na uzavretie zmluvy splnené. Ide napríklad o povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, povinnosti overenia splnenia podmienok pre poskytnutie štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci podľa právnych aktov Európskej únie a príslušnej schémy pomoci a ďalšie.

V odsekoch 6 8 sa stanovuje osobitný postup pri zmene zmluvy vzhľadom na vyhodnotenie implementačných skúseností za tri predchádzajúce programové obdobia ako aj na základe pozitívnych skúseností s režimom tzv. hromadnej zmeny zmluvy podľa § 59 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého sa využíva jednostranná zmena zmluvy. Zjednodušený režim zmien zmluvy sa týka hromadných (plošných) zmien (odsek 6), ako aj individuálnych zmien (odsek 7) realizovaných za určených podmienok a v súlade so zmluvou. Ide o praktické preklopenie požiadaviek na zásadné zníženie administratívnej záťaže a zjednodušenie postupov. Plošná (hromadná) zmena zmlúv podľa odseku 6 sa vykoná voči celej skupine prijímateľov jedným úkonom zmeny zmluvy. V ustanovení je vymedzené, čoho sa takáto zmena nesmie týkať, pretože nesmie ísť o zmeny, ktoré v konečnom dôsledku v neprospech prijímateľov a súčasne je v ustanovení určené aj pozitívne vymedzenie takto vykonávaných zmien odkazom na zmluvu, ktorá bude predpokladať, ktoré jej časti bude možné takto zmeniť. Obsahovo ide predovšetkým o aktualizačné zmeny, ku ktorým dochádza v dôsledku zmeny právnych predpisov SR alebo právnych aktov a z nich vyplývajúcich nastavení pre realizáciu projektu alebo zmien majúcich všeobecný charakter pre všetkých prijímateľov rovnako (napríklad predlžovanie lehôt). Kvantitatívne vymedzenie rozsahu prijímateľov použitím slova „všetkých“ znamená všetkých tých prijímateľov, ktorým je takto vykonaná zmena určená vzhľadom najmä na zameranie výzvy a následne uzatváraných zmlúv (daní prijímatelia majú uzavreté druhovo rovnako zamerané zmluvy), pričom v plnej miere sa uplatní princíp nediskriminácie a

52

rovnakého zaobchádzania. V odseku 7 sa upravuje režim zmien zmluvy, ktoré navrhol sám prijímateľ a poskytovateľ ich bezo zmeny akceptoval. V tomto ustanovení je upravený aj režim zmien, ktoré vyplývajú z uzavretých verejnoprávnych postupov vykonávaných v rámci finančných kontrol, resp. kontrol verejných obstarávaní, pri preberaní ktorých predstavuje písomný dodatok k zmluve zrejmú duplicitu k vykonaným úkonom poskytovateľa ako aj prijímateľa. Navrhovaný zjednodušený režim zmien v plnej miere rešpektuje požiadavku transparentnosti zmluvných vzťahov v rámci tzv. povinne zverejňovaných zmlúv tým, že všetky takto vykonané zmeny budú v plnej miere zverejnené vždy vo verejnej časti informačného monitorovacieho systému, pričom v informačnom monitorovacom systéme v jeho verejnej časti bude zverejnená aj základná zmluva a všetky jej zmeny (dodatky), t. j. aj tie, ktoré sa zverejňujú v centrálnom registri zmlúv. Súčasne bude zmluva zverejnená v Centrálnom registri zmlúv obsahovať vnútorný odkaz na prelinkovanie na jej zverejnenie v informačnom monitorovacom systéme, ktorý tak bude centrálnym miestom, kde budú zverejnené všetky zmluvy s prijímateľmi a ich zmeny.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OSOBITNÉ POSTUPY POSKYTOVANIA PRÍSPEVKU

K § 23 Národné projekty

Ustanovuje sa osobitný postup pre poskytovanie príspevku pre národné projekty. Určenie prijímateľa národného projektu môže vyplývať buď z priameho určenia v programe alebo z jasných a výlučných kompetencií vyplývajúcich z legislatívy Slovenskej republiky alebo na základe schválenia monitorovacím výborom alebo jeho osobitnej komisie. Zriadenie osobitnej komisie za účelom schválenia určeného prijímateľa pre národný projekt je odôvodnené najmä potrebou zabezpečenia účasti a zriadenia skupiny zloženej z odborníkov v závislosti od vecnej oblasti riešenej projektom, kedy je takto zriadená komisia schopná odbornejšie posúdiť predkladané informácie. Zároveň je pre prípad schvaľovania národných projektov upravené schvaľovanie zámeru takéhoto projektu prostredníctvom monitorovacieho výboru alebo komisie zriadenej pod monitorovacím výborom. Uvedeným ustanovením je zvýšený dôraz na prvotné posúdenie zámeru národného projektu aj s dôrazom na posúdenie odôvodnenosti jeho realizácie s ohľadom na vylúčenie ,,súťažného postupu“ v podobe vyhlásenia výzvy. Vzhľadom na osobitné postavenie tohto druhu projektov, pri ktorých nedochádza k súťaži, ale ich realizácia je predpokladaná zo strany vopred určeného subjektu v súlade s podmienkami uvedenými v rámci tohto ustanovenia, je nutné osobitný dôraz venovať príprave takýchto projektov. Preto sa v ustanovení navrhuje možnosť poskytovateľa metodicky usmerňovať budúceho žiadateľa v štádiu prípravy národného projektu pred samotným predložením žiadosti tak, aby bola zabezpečená maximálna miera kvalitnej prípravy projektu.

Úzka súčinnosť poskytovateľa a budúceho žiadateľa pri príprave projektu musí byť doplnená zabezpečením transparentného a odborného posúdenia kritérií pre výber národného projektu, ktorých splnenie musí byť zabezpečené minimálne dvoma nezávislými odborníkmi v závislosti od vecného zamerania projektu.

Zároveň platí, že pod pojmom žiadateľ sa rozumie jeden alebo viacero žiadateľov.

53

K § 24 Projekt integrovanej územnej investície

Podpora integrovaného územného rozvoja sa uskutočňuje aj prostredníctvom projektu integrovanej územnej investície alebo projektu integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja, najmä ak spĺňa požiadavky na geografickú príslušnosť, analýzu potrieb rozvoja, integrujúci prístup a potenciál danej oblasti. Pri realizácii týchto projektov dbajú príslušné územné orgány zodpovedné za integrovaný územný rozvoj, aby projekty vychádzali z integrovanej územnej stratégie alebo integrovanej územnej stratégie udržateľného mestského rozvoja, a aby boli ich súčasťou.

Pokiaľ projekt vychádza z príslušnej stratégie, jeho realizácia sa vykoná na základe zverejneného vyzvania prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. V tomto prípade ide o zámer presunúť podporu projektov cez dopytovo orientované výzvy smerom k podpore prostredníctvom efektívnejších vyzvaní.

Aby sa podpora integrovaného územného rozvoja zefektívnila v čo najakceptovateľnejšej prípustnej miere, ustanovuje sa nasledovne: ak žiadosť žiadateľa spĺňa všetky podmienky, poskytovateľ zašle žiadateľovi písomný návrh na uzavretie zmluvy, pričom sa predpokladá, že poskytovateľ vydal rozhodnutie, ktorým schválil poskytnutie príspevku. Poskytovateľ nevydáva v tomto prípade obvyklé písomné vyhotovenie rozhodnutia, ale nahrádza ho vyhotovením zápisu v spise.

V opačnom prípade, ak žiadosti žiadateľa poskytovateľ nevyhovie hoci len sčasti, oprávnenie žiadateľa podať opravný prostriedok proti takto vydanému rozhodnutiu poskytovateľa nie je nijako dotknutá.

K § 25 Technická pomoc

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci. Technická pomoc slúži najmä na zabezpečenie financovania prípravy, riadenia, monitorovania, informovania, kontroly a hodnotenia aktivít operačných programov.

K § 26 Program Interact

Ustanovujú sa osobitné pravidlá a procesné ustanovenia týkajúce sa programu Interact predovšetkým vo vzťahu k elektronickému monitorovaciemu systému a k účtom, na ktorých sa prostriedky programu vedú, vrátane príspevkov iných členských krajín Európskej únie, a to zároveň aj v prípade ich vysporiadania. Príspevky v rámci programu Interact sa poskytujú na základe zmluvy, ak je však prijímateľom subjekt so sídlom v SR, príspevok sa poskytuje na základe rozhodnutia.

K § 27 Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika a program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Česká republika a z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika –Rakúsko, nakoľko z implementačnej praxe programov cezhraničnej spolupráce, ktoré vykazujú špecifiká v porovnaní s inými operačnými programami, vyplynulo, že v rámci realizácie projektov je nutné v plnej miere zohľadňovať aj postupy aplikované v partnerskej krajine. Vyskytli sa situácie, kedy je nevyhnutné mať

54

možnosť reagovať na určitú situáciu počas realizácie projektu, a to v priamej nadväznosti na rozhodnutie monitorovacieho výboru pre príslušný program. Konkrétnym prípadom je napríklad situácia, kedy monitorovací výbor príslušného programu rozhodne o navýšení alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre projekt počas realizácie aktivít projektu nad rámec vydaného rozhodnutia. Za účelom zachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, ako aj v záujme právnej ochrany žiadateľa, je nevyhnutné, aby premietnutie neskorších rozhodnutí monitorovacieho výboru pre príslušný program prijatých počas realizácie aktivít projektu, malo svoj základ v rozhodnutí o schválení žiadosti vo forme odkladacej podmienky a súčasne, aby takto formulovaná podmienka bola výlučne v prospech žiadateľa.

PIATA ČASŤ

POSTUP PRI POSKYTOVANÍ PRÍSPEVKU NA FINANČNÝ NÁSTROJ

K § 28 Všeobecné ustanovenia o vykonávaní finančných nástrojov

Odsek 1 ustanovuje, ktoré paragrafy zákona sa nevzťahujú na implementáciu finančných nástrojov a poskytovanie príspevku na finančný nástroj, keďže relevantné iba pre poskytovanie príspevku nenávratnou formou.

Na konanie a postupy pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj podľa tohto zákona sa nevzťahuje Správny poriadok okrem postupu pri vymáhaní príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti podľa § 32, § 41, § 42 a § 44.

Príspevok na finančný nástroj môže byť poskytnutý iba za splnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci, pričom tieto pravidlá musia byť splnené na každej úrovni implementačnej štruktúry finančného nástroja. Z povahy finančných nástrojov a spôsobu ich vykonávania vyplýva, že k štátnej pomoci môže prísť na úrovni prijímateľa, na úrovni finančného sprostredkovateľa a aj na úrovni konečného prijímateľa. Všetky orgány, ktoré vykonávajú finančné nástroje teda povinné zabezpečiť, aby boli uplatňované pravidlá v oblasti štátnej pomoci, a aby neprišlo k nedovolenému poskytnutiu pomoci.

K § 29 Možnosti poskytnutia príspevku na finančný nástroj

Ustanovenie popisuje jednotlivé možnosti a spôsoby, pre ktoré sa môže riadiaci orgán rozhodnúť pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj.

Návrh zákona ďalej popisuje iba postupy podľa § 29 ods. 1 písm. b), t. j. finančné nástroje na národnej úrovni. Finančné nástroje na úrovni Európskej únie sa spravujú osobitnými, odlišnými pravidlami a nie sú predmetom úpravy tohto zákona.

Návrh zákona umožňuje v ods. 2 poskytnúť príspevok na finančný nástroj priamo do kapitálu právnickej osoby ktorá vykonáva finančné nástroje a tým jej zabezpečiť dodatočný kapitál na vykonávanie týchto nástrojov, alebo tento príspevok na finančný nástroj poskytnúť právnickej osobe na osobitný účet, alebo do samostatného bloku financovania v podobe fondu v rámci existujúcich alebo novovytvorených štruktúr tejto osoby.

Orgán vykonávajúci finančný nástroj môže byť vybratý postupom podľa zákon o verejnom obstarávaní, alebo aj priamo, ak splnené podmienky z osobitných predpisov. V prípade priameho výberu môže ísť o výnimku zo zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom

55

obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo o výnimku stanovenú v nariadení (EÚ) 2021/1060.

K § 30 Pravidlá poskytnutia príspevku na finančný nástroj a vykonávania finančného nástroja

Ustanovenie opisuje základné pravidlá pri poskytnutí príspevku na finančný nástroj a pri vykonávaní finančného nástroja. Prijímateľ príspevku na finančný nástroj pri vykonávaní finančných nástrojov žiada o poskytnutie príspevku na finančný nástroj na základe žiadosti o platbu predkladaných poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj. Žiadosť o platbu je evidovaná v Informačnom monitorovacom systéme.

Prijímateľ príspevku na finančný nástroj môže vykonávať finančný nástroj priamo a vtedy nevyužíva finančného sprostredkovateľa ale priamo uzatvára zmluvu s konečným prijímateľom. V prípade, ak je do implementačnej štruktúry finančných nástrojov zapojený aj finančný sprostredkovateľ ako medzistupeň medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a konečným prijímateľom, prijímateľ príspevku na finančný nástroj najprv uzatvára zmluvu s finančným sprostredkovateľom, ktorý následne poskytuje finančné prostriedky konečnému prijímateľovi. V prípade záruk prijímateľ príspevku na finančný nástroj neposkytuje finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi, ale viaže ich na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom na osobitnom účte ako záruku, ktorá sa realizuje v prípade zlyhania úverov, ktoré záruka kryje.

K § 31 Pravidlá použitia a vrátenia príspevku na finančný nástroj

Nakoľko pri finančných nástrojoch ide o návratnú pomoc, zavádzajú sa základné pravidlá návratnosti na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finančných nástrojov.

Odsek 1 zakladá povinnosť prijímateľa príspevku na finančný nástroj využívať príspevok, ktorý mu bol poskytnutý poskytovateľom príspevku na finančný nástroj na ciele operačných programov až do konca obdobia, stanoveného v nariadení (EÚ) 2021/1060.

Odsek 2 určuje povinnosť pre finančného sprostredkovateľa využívať príspevok na finančný nástroj v súlade s cieľmi operačných programov, s podnikateľským plánom a so zmluvou s finančným sprostredkovateľom a to do skončenia obdobia, ktoré je stanovené buď ukončením tohto finančného nástroja alebo iným momentom, ktorý je určený v zmluve s finančným sprostredkovateľom, napríklad prvým vrátením finančných prostriedkov alebo dosiahnutím cieľov programu. Po skončení tohto obdobia ustanoveného v odseku 2 musí v súlade s odsekom 3 vrátiť finančný sprostredkovateľ tieto prostriedky prijímateľovi príspevku na finančný nástroj. Týmto sa ponecháva možnosť dohodnúť v zmluve s finančným sprostredkovateľom osobitné podmienky pre ukončenie finančného nástroja a pre vracanie prostriedkov.

Odsek 4 stanovuje povinnosť pre konečného prijímateľa vrátiť finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi alebo prijímateľovi príspevku na finančný nástroj, s ktorým uzatvoril zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy, ako aj kontrolné mechanizmy, ktoré musia byť súčasťou zmluvy ak nevyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako v prípade, ak je finančným sprostredkovateľom banka alebo pobočka zahraničnej banky, súčasťou zmluvy musí byť súhlas konečného prijímateľa s používaním údajov, ktoré by inak boli predmetom bankového tajomstva.

56

K § 32 Pravidlá vrátenia príspevku na finančný nástroj pri finančnej oprave

U stanovujú sa pravidlá vrátenia príspevku na finančný nástroj v prípade finančnej opravy. Vysporiadanie finančných vzťahov sa vykoná na úrovni prijímateľa príspevku na finančný nástroj podľa všeobecných ustanovení o vysporiadaní v § 41, § 42 a § 44.

Vysporiadanie finančných vzťahov medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a finančným sprostredkovateľom alebo prijímateľom príspevku na finančný nástroj a konečným prijímateľom sa vykoná za podmienok a spôsobom upraveným v zmluve s finančným sprostredkovateľom, resp. v zmluve s konečným prijímateľom.

K § 33 Zmluva o financovaní

Ustanovuje sa, čo je zmluva o financovaní, ktorá upravuje vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom, kedy vzniká právny nárok na poskytnutie príspevku na finančný nástroj ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odsek 4 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) 2021/1060.

K § 34 Zmluva s finančným sprostredkovateľom

Prijímateľ môže časť vykonávania finančných nástrojov zveriť finančnému sprostredkovateľovi. Finančný sprostredkovateľ je orgánom vykonávajúcim finančné nástroje, s ktorým uzavrel prijímateľ zmluvu s finančným sprostredkovateľom.

Ustanovenia § 34 stanovujú, že zmluva s finančným sprostredkovateľom upravuje vzťah medzi prijímateľom a finančným sprostredkovateľom, ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

V prípade záruk prijímateľ príspevku na finančný nástroj neposkytuje finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi, ale viaže ich na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom na osobitnom účte ako záruku, ktorá sa realizuje v prípade zlyhania úverov, ktoré záruka kryje.

Odsek 4 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) 2021/1060.

ŠIESTA ČASŤ

FINANČNÉ VZŤAHY PRI POSKYTOVANÍ PRÍSPEVKU

K § 35 Pravidlá realizácie poskytnutia a vrátenia príspevku

Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi. Žiadosť o platbu je evidovaná v Informačnom monitorovacom systéme.

V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku alebo jeho časti (napr. z dôvodov porušení všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky alebo legislatívy Európskej únie zo strany prijímateľa), prijímateľ je povinný pri vrátení finančných prostriedkov postupovať v súlade so zmluvou a týmto zákonom, a to v závislosti od typu porušenia. Poskytovateľ nemá kompetenciu žiadať prijímateľa o vrátenie časti príspevku, ak

57

suma príspevku, ktorú prijímateľ vrátiť, nepresiahne 100 eur. V prípade programov cezhraničnej spolupráce alebo programu INTERACT nie je poskytovateľ oprávnený uplatňovať a vymáhať sumu nepresahujúcu 250 eur v tomto prípade však nejde o sumu príspevku, tzn. sumu za zdroj Európskej únie a za spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ale podľa čl. 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1059 len o sumu za zdroj Európskej únie. Dôvodom na neuplatňovanie a nevymáhanie týchto súm je skutočnosť, že predpokladané náklady na vymáhanie presiahnu sumu, ktorá je predmetom vymáhania. Poskytovateľ pri limite 100 eur posudzuje iba sumu príspevku, ktorý podľa definície príspevku v § 3 tvoria prostriedky Európskej únie a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu poskytnuté poskytovateľom bez zahrnutia sankcie alebo úroku z omeškania. Pri sume 250 eur sa posudzuje iba suma prostriedkov Európskej únie bez prípadných sankcií alebo úrokov.

Z dôvodu povinnosti implementácie legislatívy Európskej únie sa ustanovuje povinnosť prijímateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov vrátiť poskytnutý príspevok.

S cieľom jednoznačnosti sa upresňujú finančné vzťahy na národnej úrovni, kedy v rámci jedného projektu môže realizovať poskytnutie príspevku alebo jeho časti prijímateľovi iba jeden poskytovateľ.

Ustanovuje sa osobitný postup realizácie platieb partnerovi v prípadoch, ak je partnerom projektu štátna rozpočtová organizácia a prijímateľom subjekt, ktorý nie je štátnou rozpočtovou organizáciou. V takej situácii vzniká v praxi problém pri prevode časti nenávratného finančného príspevku medzi prijímateľom a partnerom. Štátne rozpočtové organizácie hospodária podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) prostredníctvom príjmových a výdavkových účtov, bez potreby znižovania, resp. navyšovania limitov výdavkov. Predmetné ustanovenie využíva možnosť ustanovenú v § 22 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého, ak tak (okrem iného) ustanoví osobitný predpis, štátne rozpočtové organizácie môžu sústreďovať príjmy, resp. realizovať výdavky aj zo samostatného účtu.

K § 36 Osobitná úprava záložného práva poskytovateľa

Ustanovuje sa možnosť pre poskytovateľa zriadiť záložné právo na majetok prijímateľa, partnera, užívateľa prípadne aj inej osoby, ktorá súhlasí so založením svojho majetku v prospech poskytovateľa. Nie je možné zriadiť záložné právo na majetok Slovenskej republiky. Podmienky zriadenia, vzniku zániku záložného práva, ako aj úprava práv a povinností záložného veriteľa a dlžníka práva upravujú osobitné prepisy, a to predovšetkým Občiansky zákonník 151a 151me). Navrhovaná úprava § 36 ustanovuje prechod záložného práva z poskytovateľa na príslušný Úrad vládneho auditu, ktorý rozhodol o porušení finančnej disciplíny, a toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným. Ustanovením sa zabezpečí, že pohľadávka Úradu vládneho auditu voči prijímateľovi z titulu porušenia finančnej disciplíny môže byť uhradená z prostriedkov získaných predajom zálohu. Zároveň sa ustanovuje postup v prípade, ak na rovnaký predmet zálohu zriadené záložné právo aj banka, ktorá poskytla úver prijímateľovi na spolufinancovanie projektu. V takom prípade banka a poskytovateľ

58

uzavretú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej dôjde k spoločnému postupu pri výkone záložných práv banky a poskytovateľa, ako aj k ich pomernému rozdeleniu podľa výšky ich pohľadávok voči prijímateľovi. Ak banka predá založený majetok skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie Úradu vládneho auditu alebo rozhodnutie poskytovateľa v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, prevedie banka pomernú časť prostriedkov získaných predajom zálohu poskytovateľovi, ktorý tieto prostriedky vedie na účte cudzích prostriedkov, a to maximálne po dobu piatich rokov. Ustanovujú sa pravidlá a postup pre jednotlivé situácie, kedy je pohľadávka štátu určená rozhodnutím (Úrad vládneho auditu alebo poskytovateľa) vyššia, nižšia alebo rovná sume z predaného zálohu vedená na účte cudzích prostriedkov, resp. ak takéto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť do štyroch rokov.

K § 37 Účtovníctvo platobného orgánu a poskytovateľa

Ustanovuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorej súčasťou je platobný orgán alebo poskytovateľ, resp. Poskytovateľ na finančný nástroj viesť časť svojho účtovníctva, ktorá sa týka ich úloh spojených s poskytovaním príspevku alebo príspevku na finančný nástroj a vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom Informačného systému účtovníctva fondov. Týmto nie dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia.

Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre platobný orgán a poskytovateľa, vrátane poskytovateľa príspevku na finančný nástroj sa určuje v nadväznosti na zákon o účtovníctve a čl. 82 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

K § 38 Účtovníctvo a evidencia prijímateľa a partnera

Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa a partnera, ktorí účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve účtovať vo vzťahu k jednotlivým projektom o skutočnostiach týkajúcich sa projektu.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva (prijímateľ alebo partner) môže vytvoriť analytické účty podľa projektov alebo môže v rámci účtovníctva vedeného v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie účtovného systému vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivých projektov v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe.

Pre prijímateľa, resp. partnera, ktorí nie účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, napr. pre fyzické osoby, ktoré uplatňujú výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu v účtovných knihách používaných v jednoduchom účtovníctve. Táto evidencia sa vedie na účely preukazovania výdavkov na projekt, súvisiacich príjmov, majetku a záväzkov. V prípade majetku týkajúceho sa projektu ide napr. o pohľadávky, peňažné prostriedky, zásoby, hmotný aj nehmotný majetok využívaný v rámci projektu alebo obstaraný z prostriedkov na projekt.

V nadväznosti na právne predpisy Slovenskej republiky a Európskej únie sa pre prijímateľa a partnera ustanovuje povinnosť ochraňovať a uchovávať účtovnú dokumentáciu týkajúcu sa projektu podľa zákona o účtovníctve a ustanovení príslušných nariadení Európskej únie upravujúcich uchovávanie dokumentácie.

59

K § 39 Ochrana finančných záujmov Európskej únie

Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovaných príspevkov povinné dodržiavať. Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskej únie najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení a ukladanie sankcií. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti.

Vo vzťahu k príspevkom na vznik nezrovnalostí okrem porušenia legislatívy Európskej únie priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol príspevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bol negatívny dopad na rozpočet Európskej únie zaťažením rozpočtu Európskej únie neoprávneným výdavkom. Všeobecnú zodpovednosť za riešenie vzniknutej nezrovnalosti poskytovateľ v rámci programu, za ktorý je zodpovedný. Uvedené nijako nevylučuje konečnú zodpovednosť riadiaceho orgánu za účinnú a efektívnu implementáciu fondov podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060, a to aj v prípade, že deleguje kompetencie za oblasť riešenia nezrovnalostí na sprostredkovateľský orgán. Pod riešením nezrovnalosti sa rozumie monitorovanie zistenej nezrovnalosti, vypracovanie a predloženie správy o zistenej nezrovnalosti vrátane jej aktualizácií a zabezpečenie prijatia účinných nápravných opatrení na odstránenie nezrovnalostí a predchádzanie vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti, ako aj uplatnenie nároku a finančné vysporiadanie podľa zmluvy alebo príslušných právnych predpisov.

Ustanovujú sa pravidlá vypracovávania správy o zistenej nezrovnalosti predovšetkým pre poskytovateľa, ale aj pre platobný orgán a orgán auditu. Správa sa vypracováva a sprístupňuje prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Ak nezrovnalosť prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému eviduje orgán auditu alebo platobný orgán, informuje o tejto skutočnosti poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj, pričom informovaním sa rozumie aj notifikácia zaslaná Informačným monitorovacím systémom. Ak existuje podozrenie, že nezrovnalosť bola spáchaná trestným činom, priestupkom alebo iným správnym deliktom prijímateľa, partnera, užívateľa, dodávateľa projektu, alebo ich štatutárneho orgánu, zamestnanca alebo osôb konajúcich v ich mene a predložením správy by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo zmareniu vyšetrovania, resp. trestného konania ako takého, správa o zistenej nezrovnalosti sa v takom prípade prijímateľovi nesprístupní. Ak pôjde o podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu, priestupku alebo správnemu deliktu zo strany osôb konajúcich v mene poskytovateľa, správa sa v takom prípade vypracuje len v listinnej podobe mimo Informačného monitorovacieho systému.

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Vo vzťahu k označeniu dlžníka sa rozumie len označenie subjektu (názov alebo obchodné meno) voči ktorému poskytovateľ eviduje svoju pohľadávku. Nie zverejňované žiadne osobné údaje. Ustanovuje sa povinnosť aktualizovať informácie v správe o zistenej nezrovnalosti v súvislosti s riešením a vysporiadaním nezrovnalosti. Vo vzťahu k náležitosti správy o nezrovnalosti,

60

ktorou je jej kód, ide o jedinečný národný kód nezrovnalosti generovaný automaticky Informačným monitorovacím systémom.

Ustanovujú sa pravidlá sprístupňovania správ o zistených nezrovnalostiach podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť platobného orgánu predkladať orgánu zabezpečujúcemu ochranu finančných záujmov súhrnný prehľad správ o zistenej nezrovnalosti štvrťročne, resp. aj v iných osobitných prípadoch stanovených nariadením (EÚ) 2021/1060. Uvedené sa týka aj nezrovnalostí v súvislosti s implementáciou finančných nástrojov.

SIEDMA ČASŤ

VYSPORIADANIE FINANČNÝCH VZŤAHOV A SPRÁVA POHĽADÁVOK ŠTÁTU

K § 40 Finančná oprava

Ustanovuje sa kompetencia riadiaceho orgánu, orgánu auditu a platobného orgánu vykonať podľa čl. 103 nariadenia (EÚ) 2021/1060 finančnú opravu voči prijímateľovi alebo voči poskytovateľovi v prípade porušenia podmienok poskytnutia príspevku zo strany prijímateľa, partnera alebo užívateľa alebo v prípade zistenia nesprávneho postupu poskytovateľa. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku alebo jeho časti alebo zrušenie pomoci alebo jej časti.

Vysporiadanie finančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná postupom podľa § 41, § 42 alebo § 44, tzn. v závislosti od typu porušenia, resp. od vôle prijímateľa uzatvoriť dohodu o splátkach / odklade plnenia sa zvolí postup vysporiadania finančnej opravy. Voči poskytovateľovi, platobnému orgánu a orgánu auditu sa finančná oprava vysporiada viazaním podľa § 18 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo vrátením príspevku.

K § 41 Postup pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania

Ustanovuje sa postup vysporiadania v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ak Úrad pre verejné obstarávanie ako orgán poverený výkonom kontroly verejného obstarávania spolufinancovaného z finančných prostriedkov fondov na základe čl. 71 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060 zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti. Ak prijímateľ na základe tejto žiadosti prostriedky nevráti, poskytovateľ v lehote 90 dní postúpi vec na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie.

Úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie, ktoré boli schválené platobným orgánom vracia prijímateľ na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky v Štátnej pokladnici. Úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie neschválené platobným orgánom, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vracia prijímateľ na príjmový účet poskytovateľa, z rozpočtu ktorého boli prostriedky poskytnuté.

61

K § 42 Vysporiadanie finančných vzťahov

Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť

Z dôvodu hospodárneho nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami poskytnutými z rozpočtu Európskej únie, vysporiadanie finančných vzťahov sa primárne vykonáva vzájomným započítaním pohľadávky z príspevku voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti, vzájomným započítaním pohľadávky z rozhodnutia, ktorá je v správe poskytovateľa voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti alebo vrátením príspevku alebo jeho časti, ak sa nevykoná vzájomné započítanie pohľadávok. Na strane prijímateľa vzniká pohľadávka, keď v rámci platne a účinne uzatvorenej zmluvy žiada o poskytnutie príspevku prostredníctvom žiadosti o platbu, v ktorej uvedie deklarované oprávnené výdavky a zároveň dôjde k schváleniu týchto oprávnených výdavkov zo strany príslušných orgánov. Procedúra schvaľovania závisí od spôsobu financovania, na účely vzájomného započítania a existencie pohľadávky prijímateľa musia byť kumulatívne splnené podmienky § 42 ods. 2.

Vzájomne započítať pohľadávku z príspevku alebo pohľadávku z rozhodnutia, ktorá je v správe poskytovateľa voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti je možné v prípade ak prijímateľ predložil žiadosť o platbu typu refundácia. Zápočet je možné realizovať aj v prípade, ak prijímateľovi vznikla povinnosť vrátenia príspevku alebo jeho časti z titulu nezúčtovanej časti zálohovej platby alebo predfinancovania (tzn. prijímateľom nepoužitej). V prípade jednostranného vzájomného započítania pohľadávky z príspevku zo strany poskytovateľa, poskytovateľ je povinný oznámiť prijímateľovi pripravované vykonanie vzájomného započítania, v prípade, ak prijímateľ s jednostranným započítaním nesúhlasí, je povinný to oznámiť poskytovateľovi do troch dní odo dňa doručenia oznámenia a poskytovateľ využije iné možnosti vysporiadania finančných vzťahov podľa podmienok zmluvy, podľa tohto zákona alebo podľa § 31 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Oznámenie prijímateľovi o pripravovanom jednostrannom započítaní a súhlas prijímateľa sa nevyžaduje, ak ide o jednostranné započítanie pohľadávky z rozhodnutia v správe poskytovateľa, nakoľko takáto pohľadávka je potvrdená právoplatným rozhodnutím, tzn. existuje k danej pohľadávke exekučný titul.

Ak nedôjde k vykonaniu vzájomného započítania, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti formou žiadosti o vrátenie v súlade so zmluvou. Ak prijímateľ nevráti prostriedky v určenej lehote ani nepožiada o uzavretie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, poskytovateľ podá podnet na príslušný Úrad vládneho auditu, uplatní postup podľa § 41 alebo si pohľadávku uplatňuje formou žaloby z titulu porušenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Postup poskytovateľa záleží od druhu porušenia, na ktorého základe pohľadávka vznikla, tzn. či ide o porušenie finančnej disciplíny, porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo porušenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Poskytovateľ je zároveň povinný podať podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad vládneho auditu alebo súd v lehote 90 dní od márneho uplynutia lehoty na vrátenie uvedenej v žiadosti o vrátenie.

Ak prijímateľ povinnosť vrátiť príspevok za prostriedky Európskej únie, ktoré boli schválené platobným orgánom, je povinný tieto prostriedky Európskej únie vrátiť na osobitný

62

účet Ministerstva financií Slovenskej republiky v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené platobným orgánom, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, vracia prijímateľ do rozpočtu príslušného poskytovateľa. V prípade uloženého odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa prostriedky Európskej únie schválené platobným orgánom odvádzajú na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené platobným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa odvádzajú na príjmový účet poskytovateľa.

Uvedené neplatí pre užívateľa v rámci realizovaného národného projektu prijímateľom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto užívateľ vracia, resp. odvádza prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na samostatný účet prijímateľa, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ustanovuje sa postup pre Úrad vládneho auditu (orgán vydávajúci rozhodnutie v správnom konaní o porušení finančnej disciplíny), resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako odvolací orgán, kedy v súlade s § 31 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa ukladá penále za porušenie finančnej disciplíny. Zo strany orgánu vydávajúceho rozhodnutie v správnom konaní je potrebné zabezpečiť zníženie penále za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie o úrok z omeškania, ktorý je potrebné podľa legislatívy Európskej únie vymáhať a vrátiť do rozpočtu Európskej únie. Na základe vyššie uvedeného, ak je právnická alebo fyzická osoba v omeškaní s úhradou odvodu podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, Úrad vládneho auditu, prípadne Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ak konečné rozhodnutie vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky), zabezpečia, že suma úroku z omeškania je príjmom osobitného účtu Ministerstva financií Slovenskej republiky vedeného v Štátnej pokladnici.

Vrátenie prostriedkov do rozpočtu Európskej únie vykonáva platobný orgán, a to buď započítaním týchto prostriedkov do najbližšej žiadosti o platbu na Európsku komisiu alebo platobným príkazom na účet Európskej komisie.

Pri vysporiadaní finančných vzťahov podľa § 41 a 42 pre programy financované z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku sa namiesto osobitného účtu Ministerstva financií Slovenskej republiky použije osobitný účet ministerstva vnútra vedený v Štátnej pokladnici.

K § 43 Správa pohľadávok

Vzhľadom na osobitné podmienky nakladania, evidencie, vykazovania a správy pohľadávok štátu pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sa ustanovujú povinnosti pre poskytovateľa oznámiť dlžníkovi, že eviduje voči nemu pohľadávku a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky. Poskytovateľ zároveň povinnosť viesť osobitnú evidenciu pohľadávok, ktorá je vedená v Informačnom monitorovacom systéme a taktiež v lehote do 60 dní odo dňa, od kedy sa dozvedel o nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie.

63

Zároveň sa z dôvodu zamedzenia duplicitnej správy a nakladania s pohľadávkami štátu pre prípady porušenia finančnej disciplíny alebo porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania ustanovuje moment prechodu správy pohľadávky z príspevku do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej, kedy sa správcom pohľadávky štátu stáva Úrad vládneho auditu a poskytovateľ ďalej svoju pohľadávku z príspevku neuplatňuje a nevymáha. V prípade rozhodnutia o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré vydáva Úrad pre verejné obstarávanie , sa správcom pohľadávky štátu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia nestáva Úrad pre verejné obstarávanie, ale naďalej ním je poskytovateľ.

V súvislosti so špecifickou evidenciou a vykazovaním pohľadávok voči Európskej komisii sa ustanovuje, že aj keď je správcom pohľadávky poskytovateľ o pohľadávke z príspevku alebo pohľadávke z rozhodnutia účtuje poskytovateľ (na účet, ktorého boli prostriedky vrátené), ak ide o pohľadávku týkajúcu sa prostriedkov štátneho rozpočtu alebo prostriedkov Európskej únie neschválených platobným orgánom; o pohľadávke z príspevku alebo pohľadávke z rozhodnutia týkajúcej sa prostriedkov Európskej únie schválených platobným orgánom účtuje platobný orgán. Účtovanie pohľadávok nadväzuje na účty subjektov, na ktoré sa prostriedky vracajú podľa § 42. Osobitným prípadom projekty prijímateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, kedy z dôvodu špecifického postavenia tohto prijímateľa ako aj vzhľadom k špecifikám projektov, ktoré implementuje (národné projekty a množstvo užívateľov projektu), o pohľadávke z rozhodnutia voči užívateľovi v rámci takýchto projektov účtuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Upravuje sa možnosť úhrady pohľadávky voči prijímateľovi v správe poskytovateľa aj zo strany inej právnickej alebo fyzickej osoby ako prijímateľ, ak poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

K § 44 Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia

Ustanovuje sa možnosť pre poskytovateľa uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia príspevku alebo jeho časti prijímateľovi, ktorý chce príspevok alebo jeho časť vrátiť v prípade, ak mu bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár. Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

Poskytovateľ môže tieto dohody uzavrieť, ak:

-prijímateľ o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia písomne požiada a svoju žiadosť odôvodní,

-prijímateľ nie je schopný vrátiť príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov,

64

-sú splátky dohodnuté na dobu maximálne štyri roky, resp. odklad plnenia dohodnutý na dobu maximálne dva roky ,

-prijímateľovi by sa zaplatením celého dlhu naraz alebo neumožnením odkladu plnenia zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery,

-prijímateľ sa v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh sa stane naraz splatným, pod spojením „celý dlh“ sa rozumie suma/výška neuhradenej pohľadávky a príslušenstvo k pohľadávke,

-sú dodržané ustanovenia osobitných predpisov v oblasti štátnej pomoci.

Dohody je možné uzavrieť najneskôr do 90 dní od uplynutia lehoty na vrátenie príspevku alebo jeho časti v zmysle žiadosti o vrátenie, tzn. v tejto lehote buď poskytovateľ uzatvorí s prijímateľom niektorú z dohôd, alebo podnet, resp. žalobu na Úrad pre verejné obstarávanie, správny orgán alebo súd. Zároveň však platí, že dohodu nie je možné uzavrieť, ak bol podaný podnet alebo žaloba Úradu pre verejné obstarávanie, správnemu orgánu alebo súdu. Dohodu je možné uzatvoriť aj po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu, z ktorého vyplýva povinnosť prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť, prípadne nahradiť poskytovateľovi škodu alebo vydať bezdôvodné obohatenie, a to v lehote 60 dní od kedy sa poskytovateľ dozvedel o nadobudnutí vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia.

S výnimkou prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, prijímateľ je do pätnástich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia povinný svoj dlh uznať formou notárskej zápisnice, v ktorej prijímateľ musí súhlasiť s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“). Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice a súhlas s jej vykonateľnosťou podmienkami trvania a plnenia dohody o odklade plnenia alebo dohody o splátkach, tzn. ak tak prijímateľ v zákonnej lehote neurobí, platí, že k uzatvoreniu dohody nedošlo. Súčasťou notárskej zápisnice k dohode o splátkach je ustanovenie, že nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh.

Spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje pri prijímateľoch, ktorí štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym fondom, nakoľko tieto subjekty spravujú majetok vo vlastníctve štátu, a ten je možné exekvovať len za podmienok ustanovených v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Spísanie notárskej zápisnice by teda bolo v takýchto prípadoch zbytočné.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa uhradiť náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa povinnosť pre poskytovateľa účtovať prijímateľovi, ktorý je príjemcom štátnej pomoci podľa osobitných predpisov, úroky z omeškania vo výške príslušnej sadzby určenej Európskou komisiou platnej v deň podpisu dohody o splátkach. Úroky z omeškania riadiaci orgán vypočíta v súlade s metodikou Európskej komisie uvedenej v Oznámení Komisie o revízii spôsobu ustanovenia referenčných a diskontných sadzieb (2008/C 14/02), uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. C 14/6, 19. 1. 2008). V prípade neúčtovania týchto úrokov by išlo o poskytnutie štátnej pomoci prijímateľovi. Prijímateľovi, ktorý nie je príjemcom štátnej pomoci sa úrok z omeškania neúčtuje, pokiaľ dodržiava podmienky dohody,

65

tzn. predovšetkým platí splátky, resp. splatí svoj dlh v zmysle dohody o odklade. Poskytovateľ však v prípade, ak sa dohoda uzatvára po nadobudnutí vykonateľnosti správneho alebo súdneho rozhodnutia, z ktorého vyplýva povinnosť pre prijímateľa alebo štatutárny orgán prijímateľa alebo osobu konajúcu v mene a na účet prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť alebo nahradiť prijímateľovi škodu alebo vydať bezdôvodné obohatenie, účtuje úroky z omeškania, a to až do dňa uzatvorenia tejto dohody.

Úrok z omeškania účtovaný poskytovateľom v prípade dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia odvádza prijímateľ v zodpovedajúcom podiele za schválené prostriedky Európskej únie platobným orgánom na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, v zodpovedajúcom podiele za neschválené prostriedky Európskej únie platobným orgánom a za prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet poskytovateľa.

Navrhovanou úpravou sa stanovuje kompetencia poskytovateľa vymáhať príspevok alebo jeho časť (pohľadávku štátu) na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavuje exekučný titul podľa § 41 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak prijímateľ nezaplatí splátku riadne a včas, celý dlh sa v zmysle dohody o splátkach stáva splatným, resp. ak nezaplatí dlh v súlade s dohodou o odklade plnenia, poskytovateľ je oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ustanovenie sa v nadväznosti na odsek 2 nevzťahuje na prípady, ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond.

Ustanovuje sa, že v prípade ak poskytovateľ nepodá návrh na vykonanie exekúcie alebo vymáhanie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti v exekučnom konaní nebude úspešné, postupuje sa v súlade s § 31 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, t. j. poskytovateľ dá podnet na začatie správneho konania.

Ustanovuje sa možnosť uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia aj s inou osobou ako prijímateľ, ak poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia, ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

ÔSMA ČASŤ

SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

K § 45 Konflikt záujmov

Ustanovujú sa pravidlá pre posudzovanie konfliktu záujmov v rámci celého procesu (príprava výzvy, rozhodovanie v konaní, príprava a realizácia projektu alebo projektového zámeru) poskytovania a použitia príspevku a poskytovania príspevku na finančný nástroj. Definovanie konfliktu záujmov vychádza z čl. 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a z Oznámenia Komisie 2021/C 121/01 - Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktu záujmov podľa nariadenia (EÚ, Euratom)

66

2018/1046. Čl. 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 sa priamo uplatňuje na členské štáty v takom rozsahu, v akom sa podieľajú na plnení rozpočtu Európskej únie, vrátane vnútroštátnych orgánov zapojených do prípravnej fázy implementácie, auditov alebo kontrol. Ustanovuje sa rozsah konfliktu záujmov, ktorý zahŕňa ekonomické, rodinné, citové, politické, národné alebo iné priame alebo nepriame dôvody, ktoré môžu spôsobiť narušenie alebo ohrozenie nestranného a objektívneho výkonu funkcií pri poskytovaní príspevku. Ako konflikt záujmov možno vnímať každú konkrétnu situáciu, keď sa osoba, bez ohľadu na svoje úmysly, odôvodnene domnieva, že u nej dochádza k stretu osobného a verejného záujmu, ktorý musí zvážiť každá zainteresovaná osoba. Tak ako je uvedené v predmetnom Oznámení Komisie 2021/C 121/01, na „rodinné“ a „citové dôvody“ sa odkazuje samostatne. K ohrozeniu nestrannosti osoby z rodinných dôvodov teda môže dôjsť aj keď medzi členmi rodiny nie je citová väzba. Uvedené platí aj naopak. Hoci je citová väzba subjektívne vnímaná, v niektorých situáciách je možné túto citovú väzbu predpokladať, napríklad pri partneroch bez rodinnej väzby, ktorí ale žijú v spoločnej domácnosti a pod.

Pojem zainteresovanej osoby na strane žiadateľa alebo prijímateľa nie je taxatívne vymedzený, každý prípad potenciálneho konfliktu záujmov je potrebné posudzovať individuálne. Vzhľadom na uvedené sa v ustanovení ods. 3 upravuje obdobie posudzovania osoby ako zainteresovanej voči prijímateľovi alebo žiadateľovi oproti predchádzajúcej právnej úprave zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov flexibilnejšie. Okrem obdobia jedného roka pred vyhlásením výzvy bude v prípadoch hodných osobitného zreteľa možné toto obdobie posúdiť smerom do minulosti bez ohľadu na limitované časové obdobie jedného roka, ktoré nie vo všetkých prípadoch dokáže spoľahlivo preukázať väzby predstavujúce konflikt záujmov, pričom uvedené bude na zvážení poskytovateľa. Cieľom navrhovaného doplnenia je súčasne reagovať na požiadavky vyplývajúce z čl. 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a z Oznámenia Komisie 2021/C 121/01 - Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktu záujmov podľa nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Žiadateľ a zainteresované osoby na strane žiadateľa nie vylúčené z participatívnej tvorby výzvy. Participatívna tvorba výzvy je založená na spolupráci RO s občianskou spoločnosťou, resp. aj s inými odborníkmi a expertmi z radov potenciálnych žiadateľov, prípadne subjektmi zastupujúcimi záujem určitého odvetvia alebo jeho časti (ďalej len „experti“) pri tvorbe podkladov pre výzvu (v žiadnom prípade by sa nemalo jednať o presadzovanie záujmov jednej spoločnosti). Takúto spoluprácu priamo podporuje nariadenie (EÚ) 2021/1060, najmä v čl. 8, kde je vyjadrená podpora partnerstvu pri príprave a vykonávaní operačných programov. Participatívna tvorba výzvy sa týka predprípravnej etapy výzvy, predovšetkým sa jedná o získavanie názorov expertov prostredníctvom dotazníkov, konzultácií, pripomienkovania a pod. Tieto názory expertov sú pre riadiaci orgán podkladom pre optimálne nastavenie podmienok výzvy, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí cielenosť aktivít, ich hospodárnosť a elimináciu bariér, ktoré by mohli viesť k nedostatočnému dopytu žiadateľov. Zhrnutie a vyhodnotenie týchto podkladov vykonáva výlučne riadiaci orgán v rámci etapy prípravy výzvy, kedy stanovuje aj jednotlivé podmienky poskytnutia príspevku, pričom zároveň platí, že riadiaci orgán nie je viazaný podkladmi vypracovanými expertmi, experti sa nepodieľajú na schvaľovacom procese znenia pripravovanej výzvy, experti nedisponujú návrhom výzvy, ktorý je predmetom interného

67

schvaľovania na riadiacom orgáne, ani finálnym návrhom výzvy skôr, ako je verejne dostupný. Za konflikt záujmov tiež nie je možné považovať situáciu, ak riadiaci orgán zapojí do prípravy výzvy verejnosť a každý má rovnaké právo predkladať návrhy/podklady k výzve.

Žiadateľ, prijímateľ a poskytovateľ majú povinnosť prijať vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov pri činnostiach, ktoré patria do ich zodpovednosti a na riešenie situácií, ktoré môžu byť objektívne vnímané ako konflikt záujmov. Pravidlá vzťahujúce sa na konflikt záujmov by sa mali vykonávať preventívnym spôsobom, keďže ich cieľom je predovšetkým predísť tomu, aby sa osoba dostala do situácie, ktorá by mohla byť objektívne vnímaná ako konflikt záujmov. Vždy, keď dôjde k takejto situácii, je potrebné ju preskúmať a vyriešiť takým spôsobom, aby ju nebolo možné ďalej objektívne vnímať ako konflikt záujmov. Príklady vhodných opatrení uvedené v kapitole 6 v dokumente Oznámenie Komisie 2021/C 121/01 - Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktov záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Zároveň sa upravujú následky spojené s identifikáciou konfliktu záujmov v priebehu realizácie projektov, ktoré spočívajú najmä v oprávnení poskytovateľa rozhodnúť o neoprávnenosti výdavkov, odstúpení od zmluvy/vypovedaní zmluvy alebo postúpení podania orgánom činným v trestnom konaní alebo iným vecne príslušným subjektom.

K § 46 Spracúvanie osobných údajov

Pri poskytovaní príspevku, kontrole a súvisiacich činnostiach orgány a osoby povinné spracovávať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa tohto zákona. Preto sa ustanovuje rozsah spracúvaných údajov, oprávnenia orgánov a osôb, ako aj pravidlá pre zverejňovanie osobných údajov a pravidlá umožňujúce nakladať s osobnými údajmi v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 6 ods. 3 (EÚ) nariadenia 2016/679. Predmetné ustanovenie kreuje právny základ zákonnej povinnosti podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 a nadväzuje na všeobecnú klauzulu spracúvania osobných údajov v článku 4 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

§ 46 je koncipovaný na princípe rôznych rozsahov kategórií spracovateľov osobných údajov, dotknutých osôb a vymedzených účelov spracúvania týchto údajov. Čím viac úloh a povinností subjekt podľa predkladaného zákona má, tým je väčší rozsah osobných údajov, ku ktorým musí mať nevyhnutne prístup.

Odseky 1 3 ustanovujú špecifická pre spracúvanie osobných údajov pre poskytovateľov príspevkov a poskytovateľov príspevkov na finančný nástroj, žiadateľov a budúcich žiadateľov, prijímateľov, prijímateľov príspevku na finančný nástroj a partnerov, a to spolu so zadefinovaním účelov ich spracúvania. Ide najmä o uplatňovanie postupov pri poskytovaní príspevku a osobitných postupov poskytovania príspevku podľa § 13 27 tohto zákona, preukázanie vynakladania poskytnutého príspevku, realizácia projektu a plnenie ďalších úloh a povinností podľa tohto zákona, ako napríklad prijímanie vhodných opatrení na predchádzanie konfliktu záujmov. V ustanoveniach zároveň stanovené subjekty, ktorých údaje spracúvané. Obdobným vzťahom uvedeným v predmetnom ustanovení pri osobách v zmluvnom alebo obdobnom vzťahu sa rozumie napríklad objednávka.

Odsek 4 ustanovuje oprávnenie orgánov podľa tohto zákona vyžadovať z informačných systémov iných právnických osôb osobné údaje na účely plnenia svojich povinností podľa tohto zákona alebo všeobecného nariadenia. Jedná sa o širokú škálu právnických osôb ako napríklad Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Finančná správa Slovenskej republiky,

68

Národný inšpektorát práce, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

Odsek 5 ustanovuje špecifická pre vyžadovanie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti odborného hodnotiteľa, budúceho žiadateľa, žiadateľa, prijímateľa, partnera alebo osôb konajúcich v ich mene oprávnené pre konkrétne dotknuté osoby.

Odsek 6 upravuje zverejňovanie informácií v súlade s týmto zákonom a nariadením (EÚ) 2021/1060. Ustanovenie nadväzuje na článok 39 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ktoré upravuje povinnosť zverejňovať zoznam členov monitorovacieho výboru. Zároveň ustanovenie reflektuje požiadavky v článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ktoré vyžaduje zverejňovať informácie o programoch, ktoré patria do pôsobnosti riadiaceho orgánu, pričom tieto informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, dostupné možnosti financovania a dosiahnuté výsledky programu. Zároveň predmetný odsek 6 upravuje povinnosť sprístupňovať údaje vymedzeným subjektom na účely kontroly.

V odseku 7 je upravené získavanie osobných údajov kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov a iných dokumentov obsahujúcich osobné údaje na nosiči informácií je nevyhnutné najmä pri účastníkoch školení, ktorých údaje spracúvané na účely školenia a môžu byť ďalej bez súhlasu týchto osôb kopírované, skenované a inak zaznamenávané v rámci potrebnej administrácie vzdelávacích aktivít, ktoré súčasťou projektov.

Odsek 8 upravuje zodpovednosť orgánov za nimi vykonávané spracovateľské operácie a spracúvanie osobných údajov podľa tohto zákona.

K § 47 Zverejňovanie

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania príspevku a zvýšenia priestoru pre verejnú kontrolu sa ustanovuje povinnosť zverejňovať informácie. Predmetná povinnosť vyplýva priamo z nariadenia (EÚ) 2021/1060, konkrétne čl. 49, ktorý explicitne ustanovuje rozsah zverejňovaných informácií. Zároveň je dané ustanovenie budované na princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Predmetný princíp je preto pretavený do zverejňovania informácií, pokiaľ by takéto zverejnenie informácií neprimerane nezasahovalo do práv a právom chránených záujmov tretích strán, ako je napríklad ochrana osobnosti, ochrana utajovaných skutočností alebo právo duševného vlastníctva. Tomuto nastaveniu zodpovedá aj technické riešenie informačného systému podľa § 48. Zverejňovanie v zmysle tohto zákona je tak budované na podobných princípoch a základoch ako zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Zároveň sa zverejňovanie zabezpečuje prostredníctvom špecifického spôsobu - Informačného monitorovacieho systému podľa § 48 a konkrétneho subjektu poskytovateľa príspevku a poskytovateľa príspevku na finančný nástroj.

K § 48 Informačný monitorovací systém

Ustanovuje sa Informačný monitorovací systém, definuje sa a bližšie sa špecifikuje jeho obsah. Ustanovuje sa povinnosť pre zodpovedné orgány za riadenie a kontrolu príspevku pravidelne evidovať a aktualizovať údaje súvisiace s využívaním a kontrolou poskytnutých finančných prostriedkov, na základe ktorých je možné poskytovať aktuálny prehľad o čerpaných a vrátených príspevkoch z fondov Európskej únie. Správca a orgány podľa tohto

69

zákona pri spracúvaní osobných údajov v Informačnom monitorovacom systéme v postavení samostatných prevádzkovateľov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679.

Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre osoby žiadajúce o poskytnutie príspevku, respektíve osoby prijímajúce príspevok evidovať a aktualizovať údaje v Informačnom monitorovacom systéme. Informačný monitorovací systém zabezpečuje komunikáciu s informačnými systémami Európskej komisie a s vnútroštátnymi informačnými systémami pre potreby poskytovania príspevku.

Predmetné ustanovenie ďalej upravuje výmenu údajov prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému s údajmi v informačných systémoch Európskej komisie určených pre správu fondov Európskej únie a s inými vnútroštátnymi informačnými systémami v gescii Sociálnej poisťovne, Finančnej správy Slovenskej republiky, Národného inšpektorátu práce, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a pod.

K § 49 Informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie

Ustanovuje sa Informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie pre vedenie účtovníctva a evidenciu údajov. Ustanovuje sa povinnosť pre platobný orgán a poskytovateľa viesť účtovníctvo a údaje súvisiace s finančným riadením programu v Informačnom systéme účtovníctva fondov Európskej únie. V predmetnom ustanovení je zároveň upravené, že platobný orgán, poskytovateľ a poskytovateľ príspevku na finančný nástroj spoločným prevádzkovateľom v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679.

V rámci programov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku poskytovateľ, ktorý plní úlohy podľa § 6 ods. 6, účtuje o skutočnostiach, ktoré predmetom účtovníctva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a súvisia s poskytovaním príspevku prijímateľovi a s vysporiadaním finančných vzťahov, prostredníctvom informačného systému účtovníctva ministerstva vnútra.

K § 50 Pokuty

Ustanovujú sa pokuty za nedodržanie poriadkových lehôt zo strany poskytovateľa pri vysporiadaní (vrátane vymáhania) finančných vzťahov s prijímateľom, a to z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a rýchlejšieho vymáhania pohľadávok štátu. Kontrolu dodržiavania týchto úloh bude vykonávať a pokutu ukladať Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Úrad vládneho auditu v rámci správneho konania. Pri určovaní výšky pokuty sa vychádza z povahy, závažnosti, trvania a následkov porušenia povinnosti a pri opakovanom porušení tej istej povinnosti možno uložiť pokutu vo výške dvojnásobku pokuty.

K § 51 Prechodné ustanovenie

Prechodným ustanovením sa upravuje, že povinnosť podľa § 7 ods. 6 a § 8 ods. 6 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja sa do 31. decembra 2023 považuje za splnenú, ak žiadateľ preukáže, že disponuje schválenou integrovanou územnou stratégiou podľa § 7 ods. 2 písm. b) alebo schválenou územnou stratégiou udržateľného mestského rozvoja podľa § 7 ods. 4 písm. b) podľa toho, k rozvoju ktorého územia sa viaže obsah projektu podľa predloženej žiadosti.

70

Čl. II

K bodu 1 (§ 2 písm. e))

Vzhľadom na nahradenie certifikačného orgánu platobným organom v zmysle zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie sa definícia prostriedkov Európskej únie dopĺňa aj o tento subjekt.

K bodu 2 (§ 19a ods. 1)

Ustanovením sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že v § 19a sa v odseku 1 upresňuje okruh subjektov verejnej správy, na ktoré sa neaplikuje povinnosť vypracovať a na svojom webovom sídle zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti investície a štúdiu uskutočniteľnosti koncesie, ktorú subjekt verejnej správy plánuje uskutočniť.

Do tohto okruhu subjektov verenej správy sa navrhuje zaradiť tie subjekty verejnej správy, ktorými orgány vykonávajúce finančné nástroje podľa osobitných predpisov. Tieto subjekty sa správajú ako nezávislí trhoví investori podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a európskej legislatívy. Orgány vykonávajúce finančné nástroje podľa osobitných predpisov si pri investíciách vykonávajú vlastné due-dilligence podľa investičných stratégií schválených ministerstvami, čo od nich vyžaduje európska legislatíva a jednotlivé zmluvy s riadiacimi orgánmi.

Čl. III

Tento článok dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom motivovať a podporiť obce a VÚC pri investíciách do svojho rozvoja prostredníctvom návratných foriem financovania, ktorým by sa záväzky z návratných zdrojov financovania poskytované orgánom vykonávajúcim finančné nástroje podľa osobitných predpisov nezapočítavali do celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC.

Touto úpravou sa navrhuje nezapočítavať záväzky z návratných zdrojov financovania poskytovaných orgánom podľa osobitného predpisu (zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov) do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Orgán, ktorý bude týmto spôsobom poskytovať návratné zdroje financovania je prijímateľ finančných nástrojov (v programovom období 2014 2020 a výhľadovo aj v programovom období 2021 – 2027 je to Slovak Investment Holding, a. s.).

Slovak Investment Holding je subjektom verejnej správy, ktorý bude prostriedky z fondov Európskej únie spolu s prislúchajúcim národným spolufinancovaním poskytovať obciam a VÚC vo forme návratných zdrojov financovania poskytnutých na základe zmluvy. Táto podpora bude smerovaná najmä do oblastí energetickej efektívnosti, sociálnej ekonomiky a podpory bývania.

71

Prostredníctvom úpravy § 17 ods. 8 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nebudú započítavať záväzky z návratných zdrojov financovania do celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC, ktoré bude Slovak Investment Holding z fondov Európskej únie poskytovať obciam a VÚC rovnako, ako sa nezapočítavajú napríklad záväzky z pôžičky poskytnutej z Audiovizuálneho fondu, z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania, z úveru poskytnutého z Environmentálneho fondu a záväzky z pôžičky poskytnutej z Fondu na podporu umenia.

Čl. IV

Tento článok dopĺňa č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, pričom ide o odstránenie doterajšej dvojkoľajnosti a o zjednotenie právnej úpravy v rôznych programových obdobiach tak, aby všetky zákony upravujúce využívanie fondov návratným spôsobom obsahovali rovnaký režim pre opätovné využitie prostriedkov prijímateľom.

Prijímateľ je povinný používať tieto vrátené zdroje z nástrojov finančného inžinierstva v súlade s cieľmi a účelom ako aj spôsobom určeným v zmluve o holdingovom fonde, ktorá nahradila zmluvu o financovaní aj po období, ktoré bolo stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 1083/2006, teda aj po roku 2021. Pre úplnosť uvádzame, že nariadenie (ES) č. 1083/2006 bolo zrušené a nahradené nariadením (EÚ) 2013/13, pričom v čl. 152 bod 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2013/1303 je uvedené, že dané nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zrušenia pomoci schválenej EK na základe nariadenia (ES) č. 1083/2016 k 31. 12.2013 a že toto nariadenie sa po 31.12.2013 naďalej uplatňuje na túto pomoc do jej skončenia a, že žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe starého nariadenia zostávajú v platnosti.

Čl. V

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na zmeny zavádzané návrhom zákona pre programové obdobie 2021 2027 sa v čl. V navrhujú „zrkadlové“ úpravy aj do zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom zabezpečenia čo najväčšieho zjednotenia procesov dobiehajúceho programového obdobia s novým programovým obdobím.

K bodu 1 (§ 3 ods.1 písm. j))

Za účelom jednoznačnejšieho výkladu, čo všetko zahŕňa pohľadávka z príspevku sa upresňuje, že táto pohľadávka môže predstavovať aj pohľadávku na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia.

K bodu 2 (§ 3 ods. 1 písm. k))

72

Na základe podnetov z aplikačnej praxe a za účelom zefektívnenia a zjednoznačnenia vysporiadania finančných vzťahov s prijímateľmi sa ustanovuje, že pohľadávkou príspevku sa na účely tohto zákona rozumie aj pohľadávka poskytovateľa vzniknutá na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Pre zjednoznačnenie výkladu sa tiež upresňuje, že pod pohľadávkou z rozhodnutia sa pre účely tohto zákona rozumie aj „pôvodne” pohľadávka z príspevku, ktorú súd potvrdil svojim právoplatným rozhodnutím.

K bodu 3 (§ 16 ods. 8) a k bodu 21 (§ 63 ods. 1)

Predmetné ustanovenia upravujú, že povinnosť podľa § 7 ods. 6 a § 8 ods. 6 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov sa považuje za splnenú, ak žiadateľ preukáže, že disponuje so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou podľa stavebného zákona, pričom sa prechodným ustanovením upravuje, že postup podľa § 16 ods. 8 sa použije aj na konania podľa tohto zákona, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

K bodu 4 (§ 39 ods. 1 písm. a))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

K bodu 5 (§ 40 ods. 2)

Upresňuje sa, že prípadné vysporiadanie finančných vzťahov za finančnú opravu sa vykoná voči poskytovateľovi, certifikačnému orgánu alebo orgánu auditu viazaním najneskôr do konca roka, v ktorom boli schválené účty zo strany Európskej komisie.

K bodu 6 (§ 41 ods. 2), 7 (§ 41 ods. 4) a k bodu 9 (§ 41a ods. 2)

Ustanovuje sa pre poskytovateľa poriadková lehota na podanie podnetu na Úrad pre verejné obstarávanie, resp. správnemu orgánu, a to z dôvodu zefektívnenia a urýchlenia procesu vysporiadania finančných vzťahov pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania ako aj z dôvodu doplnenia lehoty, v rámci ktorej je možné uzatvoriť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia.

K bodu 8 (§ 41 odsek 8) a k bodu 10 (§ 41a odsek 5)

Upresňuje sa, že ak poskytovateľ uloží prijímateľovi vrátiť spolu s istinou aj úroky z omeškania, tieto sa vracajú na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v prípade rozvoja vidieka, ak ide o úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom. Úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vracia prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky.

K bodom 11 (§ 42 ods. 1 písm. b)) a k bodu 12 (§ 42 ods. 2 a 3)

Odôvodnenie: Za účelom zjednoznačnenia výkladu vzhľadom k otázkam z aplikačnej praxe sa upresňuje, že ide o pohľadávku v správe poskytovateľa.

73

K bodu 13 (§ 42 odsek 4)

Upresňuje sa, že oznámenie prijímateľovi o pripravovanom jednostrannom započítaní a súhlas prijímateľa sa nevyžaduje, ak ide o jednostranné započítanie pohľadávky z rozhodnutia v správe poskytovateľa, nakoľko takáto pohľadávka je potvrdená právoplatným rozhodnutím, tzn. existuje k danej pohľadávke exekučný titul.

K bodu 14 (§ 42 ods. 7)

Ustanovuje sa poriadková lehota pre poskytovateľa dať podnet na Úrad vládneho auditu (ak ide o porušenie finančnej disciplíny) alebo urobiť podanie na súd, a to v lehote 90 dní odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie uvedenej v žiadosti o vrátenie.

K bodu 15

Legislatívno -technická úprava v nadväznosti na zrušenie zákona č. 543/2007 Z. z.

K bodu 16 (§ 43 ods. 4)

Ustanovuje sa možnosť započítavania pohľadávok z príspevku, ako aj pohľadávok z rozhodnutí, ktoré v správe Pôdohospodárska platobná agentúra voči prijímateľovi, s pohľadávkami prijímateľa na poskytnutie podpory podľa osobitného predpisu.

K bodu 17 (§ 43 ods. 5)

Upresňuje sa, že pre započítanie pohľadávok v prípade existencie právoplatného rozhodnutia k pohľadávke v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry podľa § 43 ods. 4 sa nevyžaduje súhlas prijímateľa.

K bodu 18 (§ 44 sa ods. 1)

Ustanovuje sa poriadková lehota pre poskytovateľa dať podnet na exekučné konanie v prípade existencie vykonateľného rozhodnutia zakladajúceho exekvovateľnú pohľadávku z rozhodnutia.

K bodu 19 (§ 44 ods. 4)

Upravuje sa možnosť úhrady pohľadávky voči prijímateľovi v správe poskytovateľa aj zo strany inej právnickej alebo fyzickej osoby ako prijímateľ, ak poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

K bodu 20 (§ 45 ods. 1 až 5)

Na účel možnosti úspešnejšieho vysporiadania a uspokojenia pohľadávok štátu sa predlžujú lehoty na dĺžku trvania dohôd o splátkach a dohôd o odklade plnenia. Dôvodom je tiež zmiernenie dopadov pandémie ochorenia COVID-19 vo vzťahu k možnostiam vrátenia

74

príspevku alebo jeho časti zo strany prijímateľov. Upravuje sa postup uzatvárania dohôd o splátkach a dohôd o odklade plnenia. Prijímateľ je do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia povinný svoj dlh uznať formou notárskej zápisnice, v ktorej prijímateľ musí súhlasiť s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z .z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice a súhlas s jej vykonateľnosťou podmienkami trvania a plnenia dohody o odklade plnenia alebo dohody o splátkach, tzn. ak tak prijímateľ v zákonnej lehote neurobí, platí, že k uzatvoreniu dohody nedošlo. Zároveň sa ustanovuje možnosť uzatvorenia dohôd aj v nadväznosti na súdne rozhodnutie, z ktorého vyplýva povinnosť pre prijímateľa alebo štatutárny orgán prijímateľa alebo osobu konajúcu v mene a na účet prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť v prospech poskytovateľa.

Dohody je možné uzavrieť najneskôr do 90 dní od uplynutia lehoty na vrátenie príspevku alebo jeho časti v zmysle žiadosti o vrátenie, tzn. v tejto lehote buď poskytovateľ uzatvorí s prijímateľom niektorú z dohôd alebo podnet, resp. žalobu na Úrad pre verejné obstarávanie, správny orgán alebo súd. Zároveň však platí, že dohodu nie je možné uzavrieť, ak bol podaný podnet alebo žaloba na Úrad pre verejné obstarávanie, správny orgán alebo súd. Dohodu je možné uzavrieť aj po vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu, z ktorého vyplýva povinnosť prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť, prípadne nahradiť poskytovateľovi škodu alebo vydať bezdôvodné obohatenie, a to v lehote 60 dní od kedy sa poskytovateľ dozvedel o nadobudnutí vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Osobitným prípadom je situácia pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, kedy bola najprv zaslaná prijímateľovi žiadosť o vrátenie podľa § 41 ods. 1, prijímateľ prostriedky nevrátil a následne poskytovateľ podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. Ak Úrad pre verejné obstarávanie zistenie potvrdí svojim rozhodnutím, prijímateľ opäť možnosť požiadať o uzatvorenie dohody, a to do podania podnetu správnemu orgánu podľa § 41 ods. 3 zo strany poskytovateľa.

Prijímateľovi, ktorý nie je príjemcom štátnej pomoci sa úrok z omeškania neúčtuje, pokiaľ dodržiava podmienky dohody, tzn. predovšetkým platí splátky, resp. splatí svoj dlh v zmysle dohody o odklade. Poskytovateľ však v prípade, ak sa dohoda uzatvára po nadobudnutí vykonateľnosti správneho alebo súdneho rozhodnutia, z ktorého vyplýva povinnosť pre prijímateľa alebo štatutárny orgán prijímateľa alebo osobu konajúcu v mene a na účet prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť alebo nahradiť prijímateľovi škodu alebo vydať bezdôvodné obohatenie, účtuje úroky z omeškania, a to až do dňa uzatvorenia tejto dohody.

K bodu 21 (§ 45 ods. 11)

Ustanovuje sa možnosť uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia aj s inou osobou ako prijímateľ, ak poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

75

K bodu 22 (§ 50a)

Ustanovujú sa pokuty za nedodržanie poriadkových lehôt zo strany poskytovateľa pri vysporiadaní (vrátane vymáhania) finančných vzťahov s prijímateľom, a to z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a rýchlejšieho vymáhania pohľadávok štátu. Kontrolu dodržiavania týchto úloh bude vykonávať a pokutu ukladať Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Úrad vládneho auditu v rámci správneho konania. Pri určovaní výšky pokuty sa vychádza z povahy, závažnosti, trvania a následkov porušenia povinnosti a pri opakovanom porušení tej istej povinnosti možno uložiť pokutu vo výške dvojnásobku pokuty.

K bodu 23 (§ 63 ods. 2)

Vzhľadom k novým lehotám pre poskytovateľa na začatie konania, resp. podanie podnetu na začatie konania iného subjektu, prechodným ustanovením sa ustanovuje, že v prípadoch, ak nastala skutočnosť rozhodujúca pre začatie plynutia danej lehoty (napr. rozhodnutie zakladajúce pohľadávku z rozhodnutia sa stalo vykonateľným) pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehota pre toto podanie alebo úkon poskytovateľa začne plynúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Čl. VI

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 7 (§ 168 ods. 1, § 169 ods. 1 a 2 a § 173 ods. 5)

Navrhovaná úprava ponecháva úradu v pozícii ústredného orgánu štátnej správy vo vzťahu k verejným obstarávaniam financovaným z prostriedkov Európskej únie kompetenciu vykonávať vymedzené formy výkonu dohľadu (ex ante posúdenie a kontrola po uzavretí zmluvy), avšak len v prípade ak nejde o zákazku, koncesiu alebo rámcovú dohodu podľa § 184q ods. 1. V intenciách navrhovanej úpravy bude teda úrad ako ústredný orgán štátnej správy naďalej vykonávať ex ante posúdenie a kontrolu po uzavretí zmluvy, a to napr. v prípade, ak pôjde o verejné obstarávanie financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programovaného obdobia 2014-2020. V kontexte uvedeného všetky verejné obstarávania financované z prostriedkov Európskej únie okrem prostriedkov z fondov Európskej únie v programovom období 2021-2027 budú zo strany úradu kontrolované tak, ako doteraz, t. j. v režime kontroly vykonávanej úradom ako ústredným orgánom štátnej správy v rámci troch základných foriem výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním a to ex ante posúdenie, výkon dohľadu pred uzavretím zmluvy v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy a výkon dohľadu po uzavretí zmluvy v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy.

V prípade verejných obstarávaní financovaných z prostriedkov Európskej únie v programovom období 2021-2027 sa zavádza hybridný model v rámci ktorého bude úrad kontrolu pred vyhlásením alebo začatím verejného obstarávania a kontrolu po uzavretí zmluvy realizovať v pozícií sprostredkovateľského orgánu podľa procesných pravidiel upravených v siedmej hlave šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolu verejných obstarávaní

76

financovaných z prostriedkov Európskej únie v programovom období 2021-2027 v štádiu pred uzavretím zmluvy bude úrad vykonávať v režime kompetenčného rámca ústredného orgánu štátnej správy, t. j. v rámci procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, a to iba v prípadoch, ak pôjde o vlastný podnet úradu alebo na základe námietok.

K bodom 8 a 9 175 ods. 1 písm. c) druhý bod a ods. 4, § 182 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. d))

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 (§ 182 ods. 4)

Za nesplnenie povinnosti voči orgánu kontroly podľa § 184t hrozí pokuta do 1000 eur, a to aj opakovane.

K bodu 11 (§ 182 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 12

SIEMDA HLAVA

Kontrola pri poskytnutí príspevku z prostriedkov Európskej únie.

§ 184q

Navrhovaná úprava vymedzuje legislatívny rámec pre výkon kontroly verejných obstarávaní, ktorých výsledkom byť zmluvný vzťah, v rámci ktorého bude plnenie dodávateľa financované resp. spolufinancované z prostriedkov Európskej únie v programovom období 2021-2027 na základe zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie (ďalej len „zákon o fondoch“). Základným predpokladom pre výkon kontroly v intenciách novej siedmej hlavy je schválenie príspevku z prostriedkov Európskej únie podľa zákona o fondoch, ktorý môže byť poskytnutý buď na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „zmluva o NFP“) podľa zákona o fondoch, alebo na základe rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ istá osoba. Kontrola sa tak vykonáva v štádiu po uzavretí zmluvy o NFP, resp. po vydaní rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ istá osoba. Na základe kontrahovania zmluvy o NFP sa verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8, teda subjekt realizujúci úkony v procese verejného obstarávania, ktoré podliehajú výkonu kontroly, dostáva do zmluvnej pozície prijímateľa a riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán do zmluvnej pozície poskytovateľa. Vzhľadom na uvedené môže v praxi vzniknúť situácia, kedy úrad ako ústredný orgán štátnej správy vykoná niektorú z foriem dohľadu nad verejným obstarávaním a po vykonaní tejto kontroly bude s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom uzavretá zmluva o NFP. V takom prípade bude napriek kontrole vykonanej úradom ako ústredným orgánom štátnej správy potrebné podrobiť predmetné verejné obstarávanie aj kontrole podľa ustanovení siedmej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní. V súvislosti s navrhovanou úpravou je tiež potrebné uviesť, že pravidlá stanovené pre prijímateľa sa rovnako budú rovnako aplikovať aj na partnera projektu.

77

Navrhovaná úprava vymedzuje dve základné formy výkonu kontroly, a to predbežnú kontrolu a kontrolu po uzavretí zmluvy. Predbežná kontrola rýdzo návrhový charakter, t. j. sa vykonáva výlučne na žiadosť prijímateľa. Kontrola po uzavretí zmluvy sa vykonáva ex offo, t. j. z vlastného podnetu orgánu kontroly alebo na základe podnetu poskytovateľa. Výkon kontroly podľa siedmej hlavy vykonáva výlučne úrad v pozícii sprostredkovateľského orgánu. Úrad v pozícii sprostredkovateľského orgánu nevykonáva právomoc ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ale vykonáva delegovanú právomoc, ktorej primárnym a originálnym nositeľom je v intenciách reglementácie nariadenia (EÚ) 2021/1060 a zákona o fondoch, riadiaci orgán, ktorý je v intenciách tejto právnej úpravy oprávnený svoje právomoci delegovať na sprostredkovateľský orgán, a to na zmluvnom základe kontrahovaním zmluvy o delegovaní právomoci.

Navrhovaná úprava vymedzuje rozsah kontrolnej činnosti v rámci predbežnej kontroly a kontroly po uzavretí zmluvy. Orgán kontroly bude pri výkone kontroly verifikovať, či boli postupom prijímateľa dodržané povinnosti stanovené zákonom o verejnom obstarávaní a povinnosti vyplývajúce pre prijímateľa zo zmluvy o NFP upravujúce postup prijímateľa pri nadobúdaní tovarov, služieb alebo stavebných prác. Osobitné povinnosti vyplývajúce pre prijímateľa zo zmluvy o NFP, ktoré sa viažu k procedúre nákupu vyplývajú napríklad z metodických pokynov riadiaceho orgánu, alebo iných aktov riadenia v rámci systému riadenia fondov Európskej únie .

Z pohľadu úpravy procesného postupu pri výkone kontroly je cieľom navrhovanej úpravy sa procesnou reglementáciou čo najviac priblížiť procesnej úprave konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktorú kompetenčne vykonáva úrad ako ústredný orgán štátnej správy. Rácio tohto prístupu je determinované predovšetkým snahou o „procesnú optimalizáciu“, nakoľko obe formy výkonu dohľadu (Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy a Úrad pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľský orgán) inštitucionálne zastrešuje úrad. Vzhľadom na uvedené procesná úprava výkonu kontroly podľa siedmej hlavy odkazuje aj na použitie ustanovení upravujúcich výkon dohľadu úradom ako ústredným orgánom štátnej správy.

Navrhovaná úprava upravuje ako komunikačnú platformu pre proces výkonu kontroly Informačný monitorovací systém, ktorého správcom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako správca Informačného monitorovacieho systému bude preto zabezpečovať funkčnosť tohto systému na účely realizovania jednotlivých úkonov pri výkone kontroly a plnenie všetkých povinností vo vzťahu k správe Informačného monitorovacieho systému ako informačného systému verejnej správy vyplývajúcich z platnej legislatívy. Informačný monitorovací systém zahŕňa štandardizované procesy programového a projektového riadenia a obsahuje údaje, ktoré potrebné na riadenie, finančné riadenie a kontrolu poskytovania príspevku z prostriedkov EÚ. Informačný monitorovací systém teda predstavuje informačný systém verejnej správy, ktorý je v systéme riadenia fondov Európskej únie dlhodobo etablovaný. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje jeho použitie rozšíriť aj na komunikáciu v rámci výkonu kontroly podľa siedmej hlavy, ktorá je súčasťou kontroly poskytovania príspevkov z prostriedkov Európskej únie.

§ 184r

78

Navrhovaná úprava vymedzuje procesné pravidlá výkonu predbežnej kontroly, ktorá sa z pohľadu štádia procesu verejného obstarávania vzťahuje na jeho prípravnú fázu. Cieľom predbežnej kontroly je odstrániť prípadné nedostatky v návrhoch dokumentácie k verejnému obstarávaniu, resp. všeobecnejšie v procese kontraktácie ešte pred ich oficiálnym iniciovaním, a zefektívniť tak čerpanie z prostriedkov Európskej únie v dôsledku eliminácie prípadných finančných opráv.

Navrhovaná úprava vymedzuje, v ktorých prípadoch je pre prijímateľa predbežná kontrola obligatórna a v ktorých fakultatívna. Pre prijímateľa je predbežná kontrola povinná pred vyhlásením alebo začatím verejného obstarávania, ktoré je z pohľadu predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie nadlimitné, a taktiež pred oznámením zámeru zriadiť dynamický nákupný systém, ktorého predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit pre nadlimitnú zákazku, ktorý sa vzťahuje na prijímateľa. V prípade podlimitných zákaziek a koncesií na uskutočnenie stavebných prác umožňuje navrhovaná úprava prijímateľovi požiadať orgán kontroly o predbežnú kontrolu, t. j. bude na rozhodnutí prijímateľa, či v týchto prípadoch inštitút predbežnej kontroly využije. Navrhovaná úprava neupravuje predbežnú kontrolu v prípade podlimitných verejných obstarávaní, ktorých predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, t. j. v týchto prípadoch orgán kontroly nevykonáva predbežnú kontrolu. Na základe navrhovanej úpravy môže prijímateľ požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly aj v prípade, ak v úmysle zadať nadlimitnú zákazku alebo nadlimitnú koncesiu uplatnením výnimky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a taktiež v prípade uplatnenia pravidiel zmeny zmluvy, ak pôvodná zmluva bola výsledkom zadávania nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie.

V prípade prípravy postupu zadávania zákazky/koncesie alebo prípravy dynamického nákupného systému bude predbežná kontrola zameraná na posúdenie dokumentov, z ktorých vyplýva parametrizácia verejného obstarávania alebo dynamického nákupného systému a podmienky relevantné pre vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu, t. j. dokumenty proti ktorým je možné podať námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, pričom opis predmetu zákazky bude orgán kontroly posudzovať pri výkone predbežnej kontroly len v rozsahu dodržania povinnosti podľa ustanovenia § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré upravuje všeobecný postulát technicky neutrálneho opisu predmetu zákazky. Navrhovaná úprava osobitne vymedzuje v rámci predmetu predbežnej kontroly aj dokumenty k určeniu predpokladanej hodnoty a k prípravným trhovým konzultáciám, ak boli zrealizované. V prípade, ak bude zámerom prijímateľa použiť priame rokovacie konanie bude predmetom predbežnej kontroly aj posúdenie splnenia podmienok pre použitie tohto postupu.

V prípade zámeru realizovať kontraktáciu uplatnením exempcie z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní alebo uplatnením pravidiel pre zmenu zmluvy bude predbežná kontrola zameraná na posúdenie splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie tejto formy kontraktácie.

Z pohľadu procesného postupu sa predbežná kontrola bude začínať doručením žiadosti prijímateľa o vykonanie predbežnej kontroly spolu s príslušnou dokumentáciou orgánu kontroly, a to prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Rozsah dokumentácie, ktorú bude prijímateľ doručovať orgánu kontroly spolu so žiadosťou o vykonanie predbežnej kontroly bude determinovaný primárne postupom kontraktácie, ktorý

79

bude predmetom predbežnej kontroly. V prípade prípravy postupu zadávania zákazky alebo koncesie bude prijímateľ prekladať orgánu kontroly na účely výkonu predbežnej kontroly dokumenty, proti ktorým je možné podať námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní (predovšetkým oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady), dokumenty k určeniu predpokladanej hodnoty a prípravným trhovým konzultáciám, ak boli zrealizované a v prípade použitia priameho rokovacieho konania aj odôvodnenie jeho použitia. V prípade zámeru prijímateľa realizovať kontraktáciu uplatnením výnimky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní alebo uplatnením pravidiel pre zmenu zmluvy bude prijímateľ povinný predložiť orgánu kontroly predovšetkým dokumentáciu potrebnú na posúdenie splnenia zákonom stanovených podmienok použitia tejto formy kontraktácie, t. j. predovšetkým odôvodnenie tohto postupu.

Za účelom objektivizácie skutkového stavu, bude v rámci procesného vedenia predbežnej kontroly orgán kontroly oprávnený prerušiť predbežnú kontrolu a požiadať prijímateľa o doplnenie podkladov relevantných pre výkon predbežnej kontroly. V prípade, ak bude pri výkone predbežnej kontroly prijatie záveru determinované posúdením odbornej otázky bude môcť orgán kontroly prerušiť kontrolu za účelom zabezpečenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku. Orgán kontroly bude prijímateľovi doručovať oznámenie o prerušení kontroly prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Podľa navrhovanej úpravy bude zároveň moment odoslania oznámenia o prerušení kontroly rozhodujúci pre „spočívanie“ lehoty, ktorú navrhovaná úprava vymedzuje pre orgán kontroly na vydanie oznámenia ako finálneho výstupu predbežnej kontroly. Výsledkom predbežnej kontroly bude oznámenie orgánu kontroly, ktorého obsahom je posúdenie predmetu predbežnej kontroly z pohľadu súladu so zákonom o verejnom obstarávaní a povinnosťami podľa § 184q ods. 3 písm. b). Oznámenie obsahuje identifikačné údaje prijímateľa (názov, sídlo, IČO), predmet predbežnej kontroly, výsledok predbežnej kontroly spolu s odôvodnením, dátum vydania, identifikáciu fyzických osôb vykonávajúcich predbežnú kontrolu (meno, priezvisko, organizačné zaradenie v rámci orgánu kontroly).

Navrhovaná úprava stanovuje pre orgán kontroly lehotu na vydanie oznámenia 40 dní od začatia predbežnej kontroly. Orgán kontroly doručuje oznámenie prijímateľovi a riadiacemu orgánu prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému.

§ 184s

Navrhovaná úprava vymedzuje procesné pravidlá výkonu kontroly po uzavretí zmluvy, ktorá sa z pohľadu štádia procesu verejného obstarávania vzťahuje na jeho postkontraktačnú fázu, t. j. vykonáva sa po uzavretí zmluvného vzťahu, resp. po vykonaní zmeny zmluvného vzťahu a je zameraná na komplexnú kontrolu procesu verejného obstarávania. Navrhovaná úprava vymedzuje kontrolu po uzavretí zmluvy ako povinnú vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, ktoré je z pohľadu jeho predpokladanej hodnoty nadlimitné. V prípade zmlúv uzatváraných na základe rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému navrhovaná úprava stanovuje tento typ kontroly obligatórne vo vzťahu k zmluve, ktorej zmluvná cena dosahuje hodnotu finančného limitu nadlimitnej zákazky ustanoveného pre prijímateľa. Napokon v prípade uplatnenia pravidiel pre zmenu zmluvy navrhovaná úprava vymedzuje povinne kontrolu po uzavretí zmluvy v prípade, ak bola pôvodná zmluva uzatvorená ako výsledok zadávania nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie.

80

V ostatných prípadoch je výkon kontroly po uzavretí zmluvy založený na princípe vzorky, t. j. výkon kontroly nebude orgán kontroly vykonávať „plošne“, ale len vo vzťahu k tým verejným obstarávaniam, ktoré poskytovateľ na základe rizikovej analýzy vyhodnotí ako rizikové. Uvedený koncept tak zohľadňuje určitý typ prioritizácie, kedy povinnej kontrole po uzavretí zmluvy bude podliehať kontraktácia v rámci nadlimitného verejného obstarávania a kontraktácia pod finančnými limitmi pre nadlimitné verejné obstarávanie len, ak bude vyhodnotená poskytovateľom ako riziková. Na proces výberu vzorky pre iné, ako nadlimitné zákazky, bude reflektovať aj zmluva o delegovaní právomocí medzi riadiacim orgánom a sprostredkovateľským orgánom, ktorá zároveň bude reflektovať aj stav, resp. potrebu zabezpečenia odborných kapacít na plnenie týchto úloh.

Z pohľadu procesného postupu sa kontrola po uzavretí zmluvy bude začínať na základe doručenia oznámenia o začatí kontroly prijímateľovi orgánom kontroly, a to prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Orgán kontroly bude vždy povinný začať tento typ kontroly na základe podnetu poskytovateľa, pričom zákonná úprava v tejto súvislosti vymedzuje lehotu, v ktorej je orgán kontroly povinný po doručení podnetu od poskytovateľa odoslať oznámenie o začatí kontroly prijímateľovi. Kontrolu po uzavretí zmluvy môže orgán kontroly iniciovať aj z vlastného podnetu, pričom v praxi môže ísť napríklad o situáciu, ak by si orgán kontroly osvojil podnet iného kontrolného orgánu, orgánu činného v trestnom konaní alebo podnet mimovládnej neziskovej organizácie. Iniciovanie kontroly z vlastného podnetu v prípade kontraktácie upravenej v § 184s ods. 1 písm. e) nie je limitované vyhodnotením, či ide o kontraktáciu, ktorá je riziková v kontexte rizikových indikátorov stanovených poskytovateľom.

Navrhovaná úprava v kontexte procesného priebehu kontroly po uzavretí zmluvy vychádza z procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Orgán kontroly bude vykonávať kontrolu na základe kompletnej dokumentácie k procesu verejného obstarávania, ktorú bude prijímateľ povinný doručiť orgánu kontroly do štyroch pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí kontroly, a to buď prostredníctvom jej sprístupnenia v elektronickom prostriedku (ak pôjde o elektronickú komunikáciu), alebo prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému, ak pôjde o listinnú dokumentáciu, ktorá nie je dostupná v elektronickom prostriedku. V prípade listinnej časti kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, teda navrhovaná úprava predpokladá, že prijímateľ túto časť dokumentácie skonvertuje do elektronickej podoby a nahrá do Informačného monitorovacieho systému. V prípade, ak prijímateľ nedoručí orgánu kontroly kompletnú dokumentáciu k verejnému obstarávaniu, orgán kontroly za účelom zabezpečenia kompletnej dokumentácie preruší výkon kontroly a nariadi prijímateľovi doručiť kompletnú dokumentáciu. Navrhovaná úprava umožňuje orgánu kontroly prerušiť výkon kontroly aj v prípade potreby zabezpečenia iných informácií alebo vyjadrení od prijímateľa, ktoré relevantné pre výkon kontroly. Oznámenie o prerušení kontroly, ktorého súčasťou je aj žiadosť o predloženie chýbajúcej časti kompletnej dokumentácie alebo iných pre výkon kontroly potrebných informácií od prijímateľa, orgán kontroly doručuje prijímateľovi prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Deň odoslania oznámenia o prerušení kontroly prijímateľovi je zároveň rozhodný pre počítanie lehoty na vydanie protokolu alebo záznamu z pohľadu jej spočívania. Neposkytovanie súčinnosti prijímateľa orgánu kontroly na účely zabezpečenia kompletnej dokumentácie a iných podkladov potrebných pre výkon kontroly bude vynútiteľné

81

na základe uplatnenia zmluvných sankcií v intenciách zmluvy o NFP zo strany poskytovateľa. V rámci navrhovanej úpravy sa zavádza možnosť výkonu kontroly na mieste, t. j. v priestoroch prijímateľa.

§ 184t

Za účelom objektivizácie skutkového stavu umožňuje navrhovaná právna úprava orgánu kontroly vyžiadať si informácie alebo predložiť veci alebo dokumenty, ktoré sú relevantné pre výkon kontroly nielen od prijímateľa, ale aj od orgánov verejnej moci, fyzických alebo právnických osôb.

§ 184u

Navrhovaná úprava analogicky ako v prípade predbežnej kontroly alebo konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného umožňuje orgánu kontroly v prípade, ak bude pri výkone kontroly prijatie záveru determinované posúdením odbornej otázky prerušiť kontrolu za účelom zabezpečenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku. Orgán kontroly bude prijímateľovi doručovať oznámenie o prerušení kontroly prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Podľa navrhovanej úpravy bude zároveň moment odoslania oznámenia o prerušení kontroly rozhodujúci pre „spočívanie“ lehoty, ktorú navrhovaná úprava vymedzuje pre orgán kontroly na vydanie záznamu alebo protokolu ako finálneho výstupu predbežnej kontroly.

§ 184v

Navrhovaná úprava zaručuje prijímateľovi právo sa v priebehu výkonu kontroly oboznámiť s porušeniami, ktoré identifikoval orgán kontroly a vyjadriť sa k nim, resp. predložiť na svoju obranu relevantné dôkazy. Za týmto účelom bude orgán kontroly povinný doručiť prijímateľovi prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému výzvu, v ktorej identifikuje zistené porušenia. Minimálna lehota pre prijímateľa na vyjadrenie je sedem pracovných dní, pričom orgán kontroly môže stanoviť aj dlhšiu lehotu. Uplynutím tejto lehoty navrhovaná úprava rámcuje uplatňovanie koncentračnej zásady, t. j. orgán kontroly nebude prihliadať na vyjadrenia a dôkazy, ktoré prijímateľ doručí orgánu kontroly po uplynutí tejto lehoty.

§ 184x

Finálnym výstupom z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy bude buď protokol alebo záznam. Orgán kontroly bude vydávať protokol, ak zistí porušenia, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na uzavretie zmluvného vzťahu. V opačnom prípade, t. j. ak orgán kontroly nezistí porušenia s možným vplyvom na uzavretie zmluvného vzťahu, bude vydávať záznam, ktorý bude obsahovať informáciu, že kontrolou neboli zistené porušenia pravidiel a postupov pri zadávaní zákazky alebo koncesie, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na jej výsledok. Uvedený koncept zohľadňuje predovšetkým skutočnosť, že porušenia bez možného vplyvu na výsledok kontraktácie neodôvodňujú uloženie finančnej opravy, a teda v tomto ohľade nie relevantné pre ďalšie riadenie poskytovania príspevku z prostriedkov Európskej únie zo strany poskytovateľa. V kontexte uvedeného ich preto orgán kontroly nebude uvádzať vo finálnom výstupe z vykonanej kontroly. Na účely prevencie a edukácie navrhovaná úprava vo vzťahu

82

k menej závažným porušeniam bez vplyvu na výsledok kontraktácie umožňuje orgánu kontroly, aby tieto uviedol, resp. s nimi prijímateľa oboznámil, napr. v rámci sumarizácie zistených skutočností uvedených vo výzve podľa § 184v, resp. ich zaslal prijímateľovi spolu s predmetnou výzvou. Zároveň je potrebné uviesť, že ak zistené porušenie, či s vplyvom alebo bez vplyvu na výsledok kontraktácie bude zakladať skutkovú podstatu niektorého správneho deliktu podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní, bude toto porušenie predmetom štandardného dvojinštančného správneho konania, ktorého výstup bude podliehať súdnemu prieskumu.

Navrhovaná úprava vymedzuje základné obsahové náležitosti protokolu. Z obsahu protokolu musí byť zrejmá identifikácia prijímateľa (názov, sídlo, IČO), predmet kontroly, t. j. presná identifikácia kontraktácie, ktorá bola predmetom kontroly. Ratio decidendi v rámci obsahových náležitostí protokolu predstavuje taxatívny výpočet porušení spolu s ich odôvodnením. Ide o nosnú a najpodstatnejšiu časť protokolu, ktorá kvalitatívne musí spĺňať všetky atribúty, ktoré sa štandardne kladú na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu. Ďalšou náležitosťou protokolu je návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy, ktorá sa bude primárne odvíjať od zistených porušení a ich závažnosti, pričom orgán kontroly bude návrh finančnej opravy navrhovať na základe rozhodnutia Európskej komisie zo dňa 14.05.2019 č. C(2019) 3452, ktorého súčasťou je sadzobník finančných opráv za vymedzené porušenia. Orgán kontroly teda v intenciách navrhovanej úpravy nebude finančnú opravu ukladať, t. j. nebude v pozícii orgánu, ktorý by v rámci systému riadenia fondov Európskej únie uplatňoval finálnu úvahu o opodstatnenosti a výške finančnej opravy. Zodpovedný za finálne uloženie finančnej opravy bude poskytovateľ. V prípade, ak orgán kontroly identifikuje porušenie princípu hospodárnosti, uvedie v prípade relevancie v protokole aj výšku neoprávnených výdavkov z titulu porušenia princípu hospodárnosti. Napokon navrhovaná úprava vyžaduje datovanie vydania protokolu, identifikáciu fyzických osôb vykonávajúcich kontrolu (meno, priezvisko, organizačné zaradenie v rámci orgánu kontroly)a podpis oprávnenej osoby.

Navrhovaná úprava štandardne ako akýkoľvek iný procesný predpis upravujúci konkrétny typ konania alebo kontroly, vymedzuje pre orgán kontroly poriadkovú lehotu na vydanie finálneho výstupu v rámci kontroly po uzavretí zmluvy. Navrhovaná úprava 55 dňovej lehoty v tejto súvislosti zohľadňuje kvantitu a odbornú náročnosť tohto typu kontroly.

Orgán kontroly bude finálne výstupy z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy, t. j. protokol alebo záznam bezodkladne po ich vydaní doručovať prijímateľovi a poskytovateľovi a zároveň zverejňovať. Doručovanie aj zverejňovanie finálnych výstupov z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy bude orgán kontroly realizovať prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému.

Navrhovaná úprava explicitne vyníma zo súdneho prieskumu finálne výstupy z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy, pričom plne reflektuje ustálenú judikatúru vnútroštátnych súdov k problematike súdneho prieskumu protokolov z výkonu kontroly (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 395/2018-28, uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Sžfk/l/2018, 4Sžfk/42/2017; 4Sžfk/30/2017; 6Sžfk/15/2018, 4Sžk/16/2019).

§ 184y

83

Navrhovaná úprava vymedzuje pravidlá pre výkon opätovnej kontroly vo vzťahu k procesu kontraktácie, ktorý bol predmetom kontroly po uzavretí zmluvy. Z pohľadu procesného postupu bude vždy opätovná kontrola iniciovaná na základe procesného začatia novej kontroly po uzavretí zmluvy, t .j. orgán kontroly bude opätovnú kontrolu začínať doručením oznámenia o začatí kontroly prijímateľovi. V rámci opätovného výkonu kontroly bude orgán kontroly procesne postupovať podľa ustanovení, ktoré upravujú kontrolu po uzavretí zmluvy. Navrhovaná úprava umožňuje výkon opätovnej kontroly na základe podnetu orgánu auditu, poskytovateľa alebo z vlastného podnetu orgánu kontroly. Opätovnú kontrolu z vlastného podnetu orgánu kontroly navrhovaná úprava umožňuje z dôvodu, ak výstup z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy koliduje so zákonom o verejnom obstarávaní a reglementáciou povinností podľa § 184q ods. 3 písm. b), s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie alebo právoplatným rozsudkom správneho súdu alebo je v rozpore s auditným zistením Európskeho dvora audítorov.

V rámci opätovného výkonu kontroly môže vzniknúť niekoľko situácií, ktoré sú determinované predovšetkým výstupom predchádzajúcej kontroly po uzavretí zmluvy a dôvodom zakladajúcim potrebu vykonať novú kontrolu po uzavretí zmluvy. V prípade ak v rámci prechádzajúcej kontroly orgán kontroly vydal protokol, t. j. zistil porušenie s možným vplyvom na uzavretý zmluvný vzťah, pričom tieto zistenia je potrebné a dôvodné v rámci opätovnej kontroly korigovať, nakoľko nezakladajú status porušenia s vplyvom na výsledok kontraktácie, tak v takom prípade orgán kontroly v rámci opätovnej kontroly vydaný protokol zruší a vydá záznam. Uvedené rovnako platí vice versa, t.j. ak v rámci pôvodnej kontroly po uzavretí zmluvy bol vydaný záznam, ktorý je potrebné v rámci opätovnej kontroly z dôvodu identifikovaných porušení s vplyvom na zmluvný vzťah konvertovať na protokol. V rámci opätovnej kontroly však nemusí vzniknúť len potreba korigovať samotnú povahu pôvodného výstupu z výkonu kontroly, teda meniť záznam na protokol a vice versa, ale môže z rôznych dôvodov vzniknúť potreba revidovať protokol, napr. z dôvodu zistenia nových porušení, alebo z dôvodu ich zredukovania, ale taktiež z dôvodu potreby korigovať návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy. V takýchto prípadoch nebude v rámci opätovného výkonu kontroly z procesného hľadiska dochádzať k derogácii pôvodného výstupu z kontroly, ale orgán kontroly vydá k pôvodnému protokolu dodatok.

ÔSMA HLAVA

Vysporiadanie príspevku z prostriedkov Európskej únie

§ 184z

Navrhovaná úprava vymedzuje osobitný typ konania, ktorého predmetom bude autoritatívne, t. j. na základe rozhodnutia uložiť prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť, a to z dôvodu porušenia povinnosti podľa § 184q ods. 3 písm. a). Z procesného hľadiska pôjde o správne konanie, na ktoré sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok v znení neskorších predpisov) t. j. procesne pôjde o dvojinštančné správne konanie v rámci ktorého bude na prvom stupni rozhodovať úrad ako ústredný orgán štátnej správy. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bude možné podať rozklad, o ktorom bude podľa reglementácie Správneho poriadku rozhodovať predseda úradu. Právoplatné rozhodnutie vydané v tomto správnom konaní bude na základe správnej žaloby štandardne preskúmateľné správnym súdom. Tento typ správneho konania by mal mať

84

charakter „ultima ratio“, t. j. toto konanie bude iniciované v prípade, ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti poskytovateľa o vrátenie príspevku. Podnet na iniciovanie tohto správneho konania bude úradu podávať poskytovateľ.

§ 184aa

Navrhovaná reglementácia zavádza osobitnú úpravu mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. preskúmanie mimo odvolacieho konania vo vzťahu k rozhodnutiam vydaných úradom podľa § 184z. Navrhovaná úprava vychádza z reglementácie, ktorá je súčasťou Správneho poriadku. V komparácii s úpravou Správneho poriadku navrhovaná úprava vymedzuje jeden zásadný odklon, a to dĺžku lehoty, v ktorej je možné uplatniť tento mimoriadny opravný prostriedok, kým Správny poriadok v zásade limituje jeho uplatnenie lehotou troch rokov, navrhovaná úprava vymedzuje lehotu, v ktorej je možné začať konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania lehotou siedmich rokov od právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Táto dlhšia lehota je odôvodnená predovšetkým potrebou korigovať rozhodnutia § 184z s dlhším časovým odstupom po nadobudnutí ich právoplatnosti.

K bodu 13 (§ 185 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 187h ods. 7 písm. d) a ods. 10)

Legislatívno-technická úprava.

Čl. VII

Účinnosť sa navrhuje 1. mája 2022, okrem článku VI, ktorého účinnosť sa navrhuje 1. júla 2022.

Bratislava 12. januára 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 343/2015, dátum vydania: 03.12.2015

A. Všeobecná časť

 

1. Doterajšia legislatívna úprava

Po prechode Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku po roku 1989 nastala potreba legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet.

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác.

Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). S vedomím ťažkostí pri uplatňovaní novej právnej úpravy hospodárenia s verejnými prostriedkami a naviac v období prechodu na trhovú ekonomiku sa zvolila čo najjednoduchšia forma zákona s dôrazom na základné princípy verejného obstarávania, a aby sa dosiahla tzv. „najlepšia hodnota peňazí” (best value for money), čo je možné najmä vytvorením konkurenčného, súťažného prostredia so stanovením rovnakých pravidiel a podmienok pre všetkých účastníkov. Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosť procesu verejného obstarávania, nediskriminácia a zabezpečenie rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov.

Od roku 1998 sa začali práce na novom zákone o verejnom obstarávaní, pričom ako východisko boli vzaté smernice Európskych spoločenstiev upravujúce oblasť verejného obstarávania. Dôvodom pre vypracovanie nového zákona o verejnom obstarávaní bola potreba aproximácie práva  Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev. Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. septembra  1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Pravidlá a postupy verejného obstarávania  začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a  ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

V roku 2001 bol  prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt“, príp. o tzv. small value contracts – zákazky nízkych hodnôt). Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo  ďalšie  doplnenie, resp.  zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych  spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila  sa  definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Zaviedli sa zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Ďalším legislatívnym míľnikom v oblasti reglementácie pravidiel verejného obstarávania bol zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 a ktorý nahradil predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní. Do tohto zákona boli riadne transponované všetky vtedy platné smernice ES upravujúce oblasť verejného obstarávania. Aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev bola jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a prispela k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr.

Prijatie zákona o verejnom obstarávaní, v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami, umožnilo obstarávateľom postupovať  pri výbere zmluvného partnera formou spoločného obstarávania, upresnila sa definícia obstarávateľa, súčasne sa upresnilo stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, podmienky účasti uchádzačov a záujemcov, najmä preukazovanie ich finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

Odlišným spôsobom vyhlasujú verejné obstarávanie obstarávatelia z klasického sektora a obstarávatelia z vybraných odvetví, ktorým sa zároveň vytvárajú väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania, ako je vedenie vlastných kvalifikačných systémov spôsobilých právnických alebo fyzických osôb, s ktorými môžu podľa potreby uzavrieť zmluvu efektívnym spôsobom. Obsah a vzory jednotlivých oznámení upravuje Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

Do zákona o verejnom obstarávaní sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké postupy verejného obstarávania, ako pri zmluvách na uskutočnenie stavebných prác a postupy uplatňované pre verejnú bytovú výstavbu.

Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t. j. konaniu o námietkach alebo výkonu kontroly. Rozhodovanie o námietkach sa uskutočňuje v trojčlenných alebo päťčlenných komisiách za účasti aj externých členov.

2. Súčasná legislatívna úprava

Pravidlá verejného obstarávania sú v súčasnosti komplexne reglementované v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 01. 02. 2006 a jeho kreovanie vyplynulo z potreby transponovania smerníc pre oblasť verejného obstarávania, konkrétne smernice  2004/18/ES  o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor) a smernice 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia), ktoré Európsky parlament a Rada schválili 31. 03 2004. Súčasne platný a účinný zákon o verejnom obstarávaní bol predmetom mnohých novelizácií, pričom najzásadnejšie zmeny priniesli jeho novelizácie, ktoré boli predmetom zákona č. 28/2013 Z. z. a zákona č. 95/2013 Z. z.

3.Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je jednou z najsledovanejších oblastí, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

Dňa 15. januára 2014 boli v Európskom parlamente schválené návrhy nových smerníc upravujúcich oblasť verejného obstarávania, a síce Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní – tzv. „Klasická smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/24“), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb – tzv. „Sektorová smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/25“) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (ďalej tiež ako „smernica 2014/23“). Prvé dve menované smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES a tretia menovaná je úplne novou samostatnou právnou úpravou. Všetky tri smernice nadobudli účinnosť 20. dňom od ich zverejnenia, t. j. 18. apríla 2014 a od tohto dátumu začala členským štátom plynúť 24-mesačná transpozičná lehota (36 mesiacov pre Centrálne obstarávanie a 54 mesiacov pre zavedenie povinnej elektronizácie).

Nové smernice v podstate vychádzajú zo zásad a princípov založených ich predchodcami, pričom ich hlavnými cieľmi sú zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

 

1.   Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

 

2.   Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

3.   Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a)   je upravená v práve Európskej únie

 

-  primárnom

 

Zmluva o Európskej únii, čl. 53 ods. 1, čl. 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

-  sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

 

1.   legislatívne akty

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243)

 

2.   nelegislatívne akty

 

-  sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

 

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).

Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania pravidiel Spoločenstva pre postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Ú. v. ES L 76, 23. 3. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 20. 12. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 5) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2151/2003 zo 16. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 329, 17.12.2003), nariadenia Komisie (ES) č. 213/2008 z 28. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 74, 15.3.2008) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006).

 

b)   je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

napríklad C-615/10, C-348/10, C-94/12, C-327/12, C-19/13, C-161/13, C-470/13,

C- 538/13, C-549/13, C-568/13, C-601/13, C-278/14

 

4.   Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

 

a)   lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení - 21. 12. 2009 Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení - 21. 12. 2009

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení - 21. 8. 2011 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ - 18. 4. 2016

 

b)   lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

      31.10.2015

 

c)   informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 

d)  informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

 

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení, smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení sú v plnom rozsahu prebraté zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

5.   Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

 

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

 

6.   Gestor a spolupracujúce rezorty:

 

Úrad pre verejné obstarávanie

 

Doložka

vybraných vplyvov

 

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

        Termín začatia a ukončenia PPK:

 

A.2. Vplyvy:

 

 Pozitívne 

 Žiadne 

 Negatívne 

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

 

x

 

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

 

x

 

3. Sociálne vplyvy

 

x

 

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

 

 

 

– sociálnu exklúziu,

 

 

 

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

 

 

 

4. Vplyvy na životné prostredie

 

x

 

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

 

x

 

 

 

A.3. Poznámky

Návrh zákona nevykazuje vplyvy na rozpočet verejnej správy, nedochádza ním k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia (opatrenia s vplyvom na podnikateľské prostredie boli zavedené poslednými novelizáciami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom tieto opatrenia premieta aj navrhovaná úprava).

 

 

A.4. Alternatívne riešenia

 

 

A.5. Stanovisko gestorov

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

Čl. I

K § 1

Predmetné ustanovenie vymedzuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, zadávanie koncesií na stavebné práce a služby a na súťaž návrhov. Smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní vyžadujú, aby bolo zadávanie zákaziek realizované v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovania služby, ako aj s princípmi, ktoré z týchto slobôd vyplývajú, t. j. v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti.

Ustanovenie reflektuje konečnú množinu exempcií, ktoré umožňujú smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní, pri ktorých nie je povinnosť aplikovať postupy a pravidlá verejného obstarávania. V ustanovení je riešená výnimka týkajúca sa ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Ide o krajné bezpečnostné záujmy, pri ktorých je zadávanie zákazky alebo koncesie postupmi verejného obstarávania, vrátane postupov, ktoré sa týkajú zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, vylúčené z dôvodu, ktorý je uznaný Zmluvou o fungovaní Európskej únie (národná bezpečnosť).

Ďalšie exempcie predstavujú rozhodcovské a zmierovacie konania, nadobúdanie práv k existujúcim stavbám a iným nehnuteľnostiam.

Predmetom zákonnej exempcie sú aj výskumné a vývojové služby, okrem výskumných a vývojových služieb určených CPV kódmi skupiny týchto služieb, ktoré slúžia na plnenie úloh verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a k jeho prospechu, za predpokladu, že sú plne financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Iba predstierané podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo iba symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb nie je naplnením predmetnej výnimky.

Právna úprava ďalej ustanovuje výnimku s postupov verejného obstarávania, ak ide o uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov.

Ďalšou výnimkou je obstarávanie vykonávané podľa pravidiel medzinárodnej organizácie. Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté zákazky týkajúce sa určitých služieb na úseku civilnej obrany alebo ochrany, ak ich vykonáva nezisková organizácia alebo združenie.

Ďalej sú vyňaté civilné zákazky alebo koncesie, ktorých predmetom sú určité finančné služby.

Osobitnú výnimku predstavuje zákazka, ktorej cieľom je poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb alebo poskytovanie alebo využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, čo môže predstavovať situáciu, keď verejný obstarávateľ má v úmysle využiť už určité geograficky dislokované siete s cieľom využiť ich ako prípadný poskytovateľ komunikačných služieb. Nejde teda o prípady, keď má verejný obstarávateľ záujem o služby poskytovateľov hlasových alebo dátových elektronických služieb s cieľom získať telefonické alebo internetové prepojenie.

Pri zadávaní verejných zákaziek na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa malo umožniť zohľadnenie aspektov kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania stáva nevhodným. Z týchto dôvodov je opodstatnená výnimka v prípade verejných zákaziek na služby, ktoré zadávajú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predpripravených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Uvedené vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie - nelineárne služby. Uvedené vylúčenie sa však nevzťahuje na dodanie technického vybavenia potrebného na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

V prípade zákaziek, súťaží návrhov alebo koncesií, ktoré sú plne financované medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, sa na zadávanie zákaziek, koncesií alebo súťaže návrhov neuplatní zákonná úprava, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa osobitných pravidiel týchto financujúcich subjektov. V prípade spolufinancovania takýmito subjektami sa zmluvné strany dohodnú na pravidlách, ktoré sa aplikujú.

Určité právne služby sa poskytujú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami verejného obstarávania - ide napr. o prípad, keď je poskytovateľ určitej právnej služby ustanovený súdom alebo táto služba je vykonávaná ex lege. Z pôsobnosti zákona sú vyňaté taktiež zákazky týkajúce sa politickej kampane, ako sú najmä výroba propagačných filmov a videonahrávok.

Ďalšou z exempcií je poskytovanie centralizovaných činností vo verejnom obstarávaní centrálnou obstarávacou organizáciou, vrátane podporných činností vo verejnom obstarávaní, ak sú tieto poskytované centrálnou obstarávacou organizáciou zároveň s centralizovanými činnosťami vo verejnom obstarávaní.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňaté zákazky na služby, ktoré sa týkajú verejnej osobnej dopravy na dráhach.

Osobitnú kategóriu exempcií predstavujú zákazky zadávané obstarávateľom, ktorý zároveň nespĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa, t. j. ide o zadávanie zákaziek obstarávateľom a zákazka sa týka činností mimo rozsahu vybratých činností, kde sa uplatňuje regulácia zákona o verejnom obstarávaní. Pri takýchto zákazkách nie je obstarávateľ povinný zadávať zákazku prostredníctvom postupov stanovených zákonom o verejnom obstarávaní; to však nevylučuje jeho povinnosť reflektovať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté aj špecifické zákazky a koncesie súvisiace s plnením úloh ozbrojených síl, ako aj určité zákazky a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti. V prvom prípade sú v zmysle § 1 ods. 2 písm. x) a y) vyňaté akékoľvek zákazky, súťaže návrhov (t. j. aj civilné) a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti súvisiace s rozmiestnením ozbrojených síl, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa pravidiel medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ ide o nasadenie týchto síl v tretej krajine a operačné potreby vyžadujú, aby plnenie poskytovali subjekty v oblasti operácie (napr. môže ísť o poskytovanie logistickej podpory pre vojská nasadené vo vojnovej operácii). V druhom prípade, § 1 ods. 2 písm. z) až ac) poskytujú výpočet výnimiek vzťahujúci sa len na zákazky (príp. aj koncesie) v oblasti obrany a bezpečnosti, nakoľko tieto výnimky spadajú len pod pôsobnosť smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (ďalej len „smernica 2009/81/ES“), a preto ich nemožno aplikovať na civilné zákazky.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňaté určité koncesie, predovšetkým ak ide o koncesiu týkajúcu sa poskytovania alebo prevádzkovania pevných sietí za účelom poskytovania služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody alebo dodávaním pitnej vody do sietí. Ďalšiu výnimku predstavujú vymedzené služby spojené s prenosom elektronickej pošty, poštovými bezhotovostnými prevodmi a filatelistickými službami.

Na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa spresňuje, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavierané v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku zadávanú verejným obstarávateľom inej právnickej osobe za predpokladu, že sú splnené kumulatívne podmienky predmetného ustanovenia, t.j. je splnený predpoklad kontroly nad právnickou osobou, rozsah činností, ktorými je takáto osoba poverovaná a predpoklad neúčasti súkromného kapitálu. Obdobná výnimka sa uplatňuje aj v prípade zákazky, ktorú zadáva kontrolovaná osoba kontrolujúcej osobe.

Ďalšiu výnimku predstavuje zadávanie zákazky verejným obstarávateľom právnickej osobe za predpokladu, že verejný obstarávateľ spoločne s inými verejnými obstarávateľmi vykonáva kontrolu nad touto osobou ako nad svojimi vlastnými organizačnými zložkami. Zároveň musí byť dodržaný rozsah činností, ktoré táto osoba vykonáva pre kontrolujúcich verejných obstarávateľov a musí byť splnená podmienka neúčasti súkromného kapitálu.

Ďalšiu kategóriu výnimiek predstavujú zákazky alebo koncesie, ak sa zmluva alebo koncesia uzatvára len medzi kontrahujúcimi verejnými obstarávateľmi. V tomto prípade musia byť splnené všetky kumulatívne podmienky predmetného ustanovenia.

Nad rámec exempcií, ktoré vyplývajú zo smerníc o verejnom obstarávaní, zákon reguluje ďalšie výnimky do finančného limitu nadlimitnej zákazky. Aj v tejto oblasti je potrebné starostlivo vyhodnocovať, či prípadná exempcia nie je vylúčená z dôvodu existencie cezhraničného záujmu o zákazku, tak ako ho identifikuje vo svojej judikatúre Súdny dvor Európskej únie. Ide najmä o situácie, kde je použitie zákona o verejnom obstarávaní komplikované, resp. hospodárska súťaž je vylúčená alebo podstatne zúžená.

Pre účely odstránenia možných interpretačných problémov je potrebné taktiež poznamenať, že pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní nespadá ani uzatváranie zmlúv o poskytovaní  zdravotnej starostlivosti, ktoré uzatvára zdravotná poisťovňa podľa osobitného predpisu. Uvedené vychádza z bodu 5 preambuly smernice 2014/24, podľa ktorého „táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúcich zo zákonov, iných právnych predpisov, či zamestnaneckých zmlúv.“.

Zákon stanovuje pravidlo, ktoré zabraňuje účelovému zneužitiu exempcií z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Predmetné výnimky z povinnej aplikácie zákona je potrebné vykladať reštriktívne a dôkazné bremeno ich použitia leží na konkrétnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý musí každý prípad exempcie náležite preskúmať a zadovážiť dostatočné dôkazné prostriedky odôvodňujúce vyňatie určitej zákazky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní.

K § 2

Predmetné ustanovenie objasňuje základnú terminológiu zákona o verejnom obstarávaní.

Verejným obstarávaním sa rozumejú pravidlá a postupy, ktoré predpisuje zákon v súvislosti s uzatváraním zmlúv povinnými subjektami.

Definícia hospodárskeho subjektu predstavuje najširšie vyjadrenie potenciálneho dodávateľa tovarov, poskytovateľa služieb alebo realizátora stavebných prác. Hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní je záujemcom, ktorý sa predložením ponuky stáva uchádzačom. Predmetná terminológia nadväzuje na jednotlivé etapy procesu verejného obstarávania. Koncesionár je hospodársky subjekt, s ktorým bola uzavretá koncesná zmluva.

Definícia stavby vychádza z definície upravenej smernicami pre oblasť verejného obstarávania a je rozdielna od definície stavby podľa stavebného zákona slúžiacej účelom stavebného konania. Na účely zákona o verejnom obstarávaní ide v podstate o stavbu v zmysle investičného zabezpečenia stavebno-inžinierskych prác.

Ďalším inštitútom zákona o verejnom obstarávaní je rámcová dohoda. Ide o druh zmluvy, ktorá vymedzuje len určitý rámec plnenia na rozdiel od zmluvy, ktorá obsahuje všetky kontraktačné podmienky súvisiace s predmetom zákazky a tvorí konečnú úpravu vzájomných vzťahov zmluvných strán.

Ustanovenie taktiež poskytuje legálne definície spojené s komunikáciou, a síce vysvetlenie pojmov „písomne“ a elektronické prostriedky. Taktiež je bližšie špecifikované, čo sa rozumie pod pojmami „žiadosť o účasť“, „informácie potrebné na vypracovanie ponuky“ a „dokumenty potrebné na vypracovanie ponuky“.

Podporná činnosť vo verejnom obstarávaní zahŕňa najmä poskytovanie elektronických zariadení a komunikačných platforiem pre proces verejného obstarávania, poskytovanie poradenstva v oblasti verejného obstarávania a samotnú realizáciu verejného obstarávania vrátane jeho prípravy.

Pojem životný cyklus zahŕňa všetky fázy spojené s obstaraním, využívaním a príp. likvidáciou predmetu zákazky.

V právnej úprave sa legálne vymedzuje pojem inovácia. Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu. Zo strategického hľadiska by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast. Vzhľadom na význam inovácií by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najčastejšie umožňovať predkladanie variantných riešení. Pozornosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa by sa mala upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať.

„Inovácia“ je zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Cieľom definície tovarov, služieb alebo stavebných prác bežne dostupných na trhu je vyjadriť bežnú dostupnosť ako stav, keď ide o také tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sa dodávajú na trhu takpovediac v rovnakej podobe, rovnakým spôsobom komukoľvek a nie sú špecificky upravené pre potreby verejného obstarávateľa v danom prípade. Ako príklad je možné uviesť software, ktorým je operačný systém, ktorý je bežným tovarom, keďže je v rovnakej podobe a spôsobom dodávaný komukoľvek. Naproti tomu software, ktorý si vyžaduje prispôsobenie vždy na konkrétne požiadavky verejného obstarávateľa, je teda svojim spôsobom vždy jedinečný a s takýmto prispôsobením nie je bežne dodávaný, nebude bežným tovarom. Obdobne osobné motorové vozidlo je bežným tovarom aj vrátane modifikácií, ak ich bežne predávajúci či výrobca ponúka aj iným odberateľom na trhu, avšak v prípade, ak ide o dodanie napríklad automobilu prispôsobeného na záchranárske či iné obdobné činnosti, nepôjde o bežný tovar. Pri službách a prácach bude posudzovanie obdobné - ak pôjde o služby alebo stavebné práce, ktoré sú bežne ponúkané bez ohľadu na napríklad miesto plnenia len v závislosti od ich rozsahu, resp. iných, bežne ponúkaných podmienok, pôjde o bežne dostupné služby a práce. Naopak, ak budú jedinečne dohodnuté pre daný konkrétny prípad so všetkými špecifikami z neho vyplývajúcimi, nepôjde o bežnú dostupnosť. Orientáciu poskytne v prvom kroku už ponuka, ktorá bude formulovaná spôsobom "tak ako je". Ustanovenie ďalej obsahuje demonštratívny výpočet príkladov, kedy ide o bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Pre úplnosť je napokon potrebné dodať, že definícia bežnej dostupnosti nevychádza z účtovných predpisov, a teda nie je relevantné, či v zmysle nich ide o tovary služby spotrebného charakteru alebo investičný majetok. Bežnú dostupnosť na účely tohto zákona je tak potrebné posudzovať vždy „ad hoc“, nakoľko môžu nastať prípady kedy investičný majetok bude bežne dostupný a naopak, tovar spotrebného charakteru nebude.

K § 3

Návrh zákona kategorizuje zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ a zákazky zadávané obstarávateľom, ktoré sú zadávané v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi.  Zákazka na účely tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s plnením vyjadriteľným v peniazoch uzavretá s jedným alebo viacerými uchádzačmi a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb alebo dodanie tovarov.

V súlade s právom Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na dodanie tovaru a zákazky na poskytnutie služieb. Ďalším elementárnym členením zákaziek je delenie zákaziek na zákazky civilné a zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

K § 4

Ďalším základným inštitútom verejného obstarávania je koncesia. Koncesia je zákazkou rovnakého typu ako zákazka na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazka na poskytnutie služieb, avšak protiplnením za plnenie dodávateľa je určité právo, ktoré môže byť spojené s finančným plnením. Nevyhnutým rozlišovacím znakom koncesie je existencia prenosu prevádzkového rizika na koncesionára, t.j. koncesionár pri svojej činnosti nesie riziko vystavenia sa podmienkam trhu. Príkladom koncesie môže byť napr. výstavba diaľnice, ktorú prevádzkuje koncesionár počas určitého časového obdobia, kedy výnosy z používania diaľnice platia jednotliví užívatelia diaľnice, avšak prípadné straty z nevyužívania tejto diaľnice nesie koncesionár, nie verejný obstarávateľ, t.j. koncesionár nesie riziko, že sa mu nevrátia investície vynaložené a náklady vzniknuté pri prevádzkovaní diaľnice. Uplatňovanie osobitných pravidiel upravujúcich udeľovanie koncesií by nebolo odôvodnené, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oslobodil koncesionára od akejkoľvek prípadnej straty tým, že by mu zaručil minimálny príjem rovnaký alebo vyšší ako vynaložené investície a náklady, ktoré tento hospodársky subjekt musí vynaložiť v súvislosti s plnením zmluvy. V takomto prípade by išlo o zákazku.

K § 5

V súlade s právom Európskej únie sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky a typu verejného obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať postupy pre nadlimitné zákazky a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v eurách bez DPH.

Európska komisia si i naďalej vyhradzuje právo meniť výšku finančných limitov, pričom zmena sa bude uskutočňovať na základe jej právnych aktov. Preto je vhodné, aby sa limit nadlimitnej zákazky na úrovni Slovenskej republiky ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie. Vykonávací predpis umožní pružne reagovať na predmetné právne akty Európskej únie.

V návrhu ustanovenia sa verejnému obstarávateľovi stanovujú, v závislosti od výšky predpokladanej hodnoty zákazky, tri postupy, a to konkrétne pre nadlimitné zákazky, podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, pričom obstarávateľovi sa stanovuje povinný postup pre nadlimitné zákazky, ktoré sa týkajú tzv. vybraných činností.

K § 6

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty v plánovacej etape procesu verejného obstarávania, pričom predpokladaná hodnota zákazky musí byť založená na predošlých skúsenostiach verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa alebo na údajoch získaných prieskumom trhu v čase pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž alebo v čase začatia postupu zadávania zákazky, ak sa publikácia oznámenia nevyžaduje. Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky vychádza verejný obstarávateľ a obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej hodnoty zákazky je vhodné, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami až do zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na zverejnenie a sledoval aj iné skutočnosti ovplyvňujúce určenie predpokladanej  hodnoty zákazky, ako napr. vývoj na komoditnom trhu alebo informácie z katalógov internetu a pod. Uvedené je možné realizovať prostredníctvom prieskumu cenníkov, produktových katalógov, štatistických údajov o vývoji cien, využívaním pomôcok na výpočet cien (tzv. konfigurátorov) a pod.

Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy plánované vynaložiť dodávateľovi za predmet zákazky, či už od verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo od tretích strán. Na účely určenia PHZ by sa pojem „porovnateľný predmet plnenia“ mal chápať ako výrobky, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako sú tovary predstavujúce určitú škálu potravín alebo rôzne položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je činný v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by sa malo umožniť vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to odôvodnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť dôvodné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky verejného obstarávateľa, akou sú napríklad školy alebo materské školy, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať, ak samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtom pre predmetné obstarávanie, uzaviera zmluvu nezávisle a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je odôvodnené, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

Navrhovanými ustanoveniami sa ustanovujú pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky, ak ide o tovary, služby a stavebné práce. Pri opakovaných zadávaniach zákazky sa predpokladaná hodnota zákazky určuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ udeľuje ceny a odmeny uchádzačom alebo účastníkom v súťaži návrhov, tieto sa započítajú do predpokladanej hodnoty zákazky. Do pravidiel určovania predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce je zaradené aj pravidlo pre určenie predpokladanej hodnoty stavebných prác, ak na uskutočnenie stavebných prác poskytne verejný obstarávateľ a obstarávateľ určité tovary, pokiaľ sú tieto tovary nevyhnutné na vykonanie daných stavebných prác. Predpokladaná hodnota týchto tovarov, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne v súvislosti so zadávaním zákazky na stavebné práce, sa zahŕňa do predpokladanej hodnoty stavebnej práce. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce, a tým aj možnosti vyhnúť sa aplikácii pravidiel a postupov stanovených napríklad pre nadlimitné zákazky  z hľadiska stanovených finančných limitov.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa rozdelenia zákazky na časti, ak ide o stavebné práce a služby a samostatne pre tovary. Navrhovaným ustanovením sa vytvára predpoklad na obmedzenie situácií, v ktorých dochádza k obchádzaniu postupov upravených zákonom.

Základom pre určovanie predpokladanej hodnoty zákazky na dodanie tovaru je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. Pri uzatváraní zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na pevne stanovené obdobie, sa predpokladaná hodnota zákazky stanovuje  na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná hodnota zákazky sa určuje 48-násobkom predpokladanej mesačnej platby. Medzi pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky na dodanie tovaru sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

V predmetnom  ustanovení sú definované náklady, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky na služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí predpokladanú hodnotu zákazky, ak výsledkom procesu obstarávania je zmluva uzavretá na dobu do 4 rokov tak, že vezme do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy.

Pri uzatváraní zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú sa určuje predpokladaná hodnota zákazky 48-násobkom mesačnej platby.

Pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky sa definujú prípady, keď nie je možné určiť, či ide o zákazku na tovar alebo službu, teda nie je možné stanoviť ich podiely. Je to najmä pri zákazkách na dodanie tovaru a poskytnutie služby, ktoré nie je možné oddeliť, a preto sa predpokladaná hodnota zákazky stanoví ako celková hodnota tovaru a služby bez ohľadu na ich podiely, kde sa zahrnie aj hodnota montážnych a inštalačných prác.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne uplatniť dynamický nákupný systém alebo uzavrieť rámcovú dohodu, do predpokladanej hodnoty zákazky pre dynamický nákupný systém, resp. rámcovú dohodu musí zarátať všetky predpokladané hodnoty zákaziek, ktoré má v úmysle počas dĺžky trvania týchto systémov  a v rámci nich zadávať.

Taktiež sa stanovujú pravidlá pre výpočet predpokladanej hodnoty zákazky v prípade inovatívneho partnerstva.

Zároveň sa stanovuje postup pri určovaní predpokladanej hodnoty koncesie.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný používať pri výbere zmluvného partnera pravidlá a postupy upravené zákonom. Zakazuje sa rozdeliť predmet zákazky tak, aby toto rozdelenie umožnilo aplikovať postup platný pre nižšie finančné limity, čo by spôsobilo najmä nesplnenie požiadaviek na transparentnosť, keď sa napr. pre nadlimitné zákazky vyžaduje zverejnenie zadávania zákazky alebo koncesie v Úradnom vestníku Európskej únie.

Stanovuje sa pravidlo povinného uverejnenia predpokladanej hodnoty, množstva alebo rozsahu obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určuje podmienky účasti vo väzbe na predpokladanú hodnotu zákazky alebo na predpokladanú hodnotu koncesie, musí uviesť predpokladanú hodnotu v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri zadávaní zákazky vyžaduje zábezpeku, rovnako musí v príslušnom oznámení uviesť predpokladanú hodnotu zákazky. V súlade s princípom transparentnosti sa expressis verbis ustanovuje povinnosť v dokumentácii k verejnému obstarávaniu uchovávať aj informácie a podklady, na základe ktorých sa určila predpokladaná hodnota, ako sú napr. prieskumy trhu, katalógy, cenníky, predošlé faktúry a pod.

K § 7

V súlade s legislatívou Európskej únie sa ustanovujú jednotlivé kategórie verejného obstarávateľa. Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť.

Ustanovením sa vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor–verejný obstarávateľ, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Zákon o verejnom obstarávaní je povinný aplikovať každý subjekt, ktorý používa verejné financie alebo podlieha kontrole alebo riadeniu iného verejného obstarávateľa.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a ďalšie organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých verejných obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určuje Smernica  2014/24/EÚ - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky. Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom b) a c) patria mestá a obce a vyššie územné celky.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom d) patria napríklad zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako sú príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Národná banka Slovenska atď. Do tejto kategórie verejných obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými verejnými obstarávateľmi. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podmienka „právnickej osoby založenej alebo zriadenej na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú komerčný ani priemyselný charakter“ v žiadnom prípade neznamená, že takáto právnická osoba by mala vykonávať len činnosti vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú komerčný ani priemyselný charakter. Dokonca subjekt musí byť považovaný za verejného obstarávateľa aj v prípade, keď jeho činnosť súvisiaca s uspokojovaním potrieb vo všeobecnom záujme tvorí len malú časť jeho celkovej činnosti, ktorú vykonáva. Verejný obstarávateľ–právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) je definovaná rovnako, ako v práve Európskej únie na základe troch kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť sú alebo môžu byť ovplyvnené verejným obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov. Verejným obstarávateľom je v tomto  prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Podobne ako pri pojme štát v kontexte smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania sa aj právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), podľa výkladu vydaného Súdnym dvorom Európskej únie, musí interpretovať funkcionálnym spôsobom. Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), ktorá nie je nastavená na tvorbu zisku v rámci svojej hlavnej aktivity, obyčajne nie je vystavená konkurencii zo strany iných subjektov voľného trhu, cieľom jej činnosti je uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme, ktoré nie sú uspokojované súkromnými podnikateľmi, alebo  na uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme chce mať štát alebo orgán samosprávy výhradný alebo rozhodujúci vplyv. Pri zakladaní právnickej osoby podľa ods. 1 písm. d) z dôvodov plnenia potrieb vo všeobecnom záujme sa štát alebo orgán samosprávy rozhoduje, či  dané potreby bude uspokojovať sám, alebo si zachová rozhodujúci vplyv nad ich uspokojovaním.  Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) uspokojujúca potreby vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný záujem, sa môže riadiť inými hľadiskami, než sú ekonomické hľadiská. Preto úplná neexistencia konkurencie, ako aj naproti tomu existencia silnej konkurencie, nie je rozhodujúcou podmienkou pre to, aby sa jednoznačne dalo určiť, či konkrétna potreba je potrebou vo verejnom záujme, ktorá nemá priemyselný alebo obchodný charakter. V situácii, ak daná právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) bežne vykonáva aj iné úlohy, než verejné, rozhodujúci význam má zhodnotenie prvotného cieľa stanoveného pri jej založení. Ak bola táto právnická osoba vytvorená s cieľom zabezpečovania potrieb vo verejnom záujme a bežne popritom vykonáva hospodárske aktivity zamerané na zisk, nie je tu právny dôvod jej vyňatia spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a to dokonca ani vtedy, ak jej činnosť vo verejnom záujme bežne predstavuje len neveľkú časť v porovnaní s rozsahom jej obchodnej činnosti. K tomuto výkladu dospel SDEÚ (Rozhodnutie SDEÚ z 15. 01. 1998 vo veci C-44/96 Mannesmann).

K § 8

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní aj osobám, ktoré za štandardných okolností nie sú povinné aplikovať postupy verejného obstarávania. Predmetným ustanovením sa zakotvuje pravidlo prenesenia povinnosti aplikovať postupy verejného obstarávania, pričom legislatívna úprava priznáva „dotovaným subjektom“ rozličný status v závislosti od percentuálnej miery výšky poskytnutých finančných prostriedkov.

K § 9

I naďalej je potrebné, aby sa zachovali pravidlá obstarávania, ktoré vykonávajú subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, keďže vnútroštátne orgány v rámci Európskej únie môžu aj naďalej ovplyvňovať konanie takýchto subjektov vrátane účasti na ich kapitáli a zastúpenia v ich správnych, riadiacich alebo dozorných orgánoch. Ďalším dôvodom na pokračovanie s reguláciou obstarávania v týchto odvetviach je uzatvorená povaha trhov, na ktorých subjekty v týchto odvetviach pôsobia, zapríčinená existenciou osobitných alebo výlučných práv, ktoré udeľujú členské štáty a ktoré sa týkajú zásobovania sietí, poskytovania prístupu do sietí alebo prevádzkovania sietí na účely poskytovania príslušných služieb.

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorí sú povinní aplikovať zákon pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. vybrané odvetvia, tak ako to rozpracováva právo Európskej únie, ktoré rozlišuje verejných obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov z vybraných odvetví. Na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy.

Ak verejný obstarávateľ vykonáva niektorú z vybraných činností postupuje pri zadávaní takejto zákazky ako obstarávateľ. Takýto verejný obstarávateľ postupuje podľa zákona o verejnom obstarávaní, ak zadáva zákazky na tovary, služby a stavebné práce v súvislosti s činnosťami v odvetví energetiky a tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb a s ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, prieskumom ložísk uhlia alebo ostatných tuhých palív, ako aj s činnosťami súvisiacimi s prevádzkovaním prístavov a letísk.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ vykonávajúci aspoň jednu z vymedzených činností priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu alebo jej spravovania a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností, ktoré zákon vymedzuje ako vybranú činnosť. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností ustanovených zákonom, alebo stav, kedy určité podmienky umožňujú podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že  na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom.

Navrhovanými ustanoveniami sa taxatívne vymedzujú činnosti v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy a poštových služieb.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami, avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Navrhované ustanovenie definuje, čo sa rozumie pod poštovými službami a inými službami, ako poštové služby v súlade s transponovanou smernicou EÚ pre vybrané odvetvia.

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri zadávaní ktorých zákaziek, za akých podmienok a pri ktorých činnostiach musí obstarávateľ v sektore vybraných odvetví postupovať podľa zákona. V súlade s právom Európskej únie zavádza všeobecný postup, ktorým sa riadia subjekty z vybraných odvetví využívajúce určitú geografickú oblasť na účely prieskumu alebo ťažby ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív. Povinnosť aplikovať právnu úprava zákona vzniká aj vtedy, ak sa geografické oblasti využívajú ako prístavy a verejné letiská.

V odvetví prieskumu nálezísk ropy a plynu vládne taký konkurenčný tlak, že disciplína pri obstarávaní, ktorá vyplýva z pravidiel obstarávania na úrovni Európskej únie, už nie je potrebná. Vzhľadom na to, že ťažba ropy a plynu patrí naďalej do rozsahu pôsobnosti smerníc EÚ o verejnom obstarávaní, je potrebné rozlišovať medzi prieskumom a ťažbou. V takomto prípade by sa za „prieskum“ mali považovať aj činnosti, ktoré sa vykonávajú so zámerom preskúmania skutočnosti, či sa v danej oblasti nachádza ropa a plyn, a ak áno, či sú komerčne využiteľné, zatiaľ čo „ťažba“ by sa mala považovať za „produkciu“ ropy a plynu. V súlade s osvedčenou praxou pri fúziách by „produkcia“ mala tiež zahŕňať „rozvoj“, t. j. vytvorenie primeranej infraštruktúry pre budúcu produkciu (ropné plošiny, ropovody, terminály atď.).

K § 10

Predmetné pravidlo expressis verbis zakotvuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) postupovať podľa pravidiel, ktoré zakotvuje zákon o verejnom obstarávaní. Povinnosť postupovať pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) vyplýva aj pre subjekt, ktorý zákon o verejnom obstarávaní vymedzuje v § 8. Ide o subjekt, ktorý nie je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom alebo môže ísť o obstarávateľa, ktorému finančné prostriedky poskytol verejný obstarávateľ. Takáto osoba je povinná taktiež realizovať postup podľa zákona.

Verejné obstarávania sa musí realizovať v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ide najmä o zásadu voľného pohybu tovaru, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby, ako aj s princípmi, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa verejné obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny zo záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. Princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie, pričom podmienkou dodržania tohto princípu je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať porušenie niektorej zákonnej povinnosti.

Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-225/98 Komisia proti Francúzska republika alebo z rozsudku tohto súdu C – 199/07 Komisia proti Helénska republika vyplýva, že prístup verejného obstarávateľa, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požadoval predloženie konkrétnych národných certifikátov je porušením slobody poskytovania služieb. Navyše Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že vyžadovanie členstva v národných profesijných organizáciách, komorách, resp. registroch môže mať odradzujúci účinok na záujemcov alebo uchádzačov z iných členských štátov, čo je neprípustná diskriminácia a prekážka voľného poskytovania služieb.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi, resp. záujemcami spočíva na tom, že verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, resp. záujemcom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení. Účelom zásady transparentnosti tak je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta). V rozpore s princípom transparentnosti, a teda aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. K porušeniu princípu transparentnosti môže dôjsť vtedy, ak sa v postupe verejného obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by verejné obstarávanie robili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným, alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Nevyhnutnou súčasťou riadneho uplatnenia princípu transparentnosti je teda taký postup, ktorým je zabezpečená náležitá preskúmateľnosť každého úkonu vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky. Postupom verejného obstarávania sa zabezpečuje čestná hospodárska súťaž, z čoho vyplýva, že nie je prípustné, aby sa umožnilo akékoľvek nepreskúmateľné či nekontrolovateľné konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti procesu verejného obstarávania teda vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti, ktorej cieľom je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia k verejnému obstarávaniu neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. V prípade, ak dokumentácia, resp. v nej obsiahnuté požiadavky, celkom zjavne pripúšťajú rozdielny výklad, nemôže táto interpretačná neistota vo svetle princípu transparentnosti postihovať žiadny hospodársky subjekt, ale len samotného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Je potrebné zdôrazniť, že je to práve verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ, kto dokumentáciu vo verejnom obstarávaní vyhotovuje a stanovuje jednotlivé požiadavky, a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie a pravidiel zodpovedá.

Účel princípu hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní nie je možné vnímať čisto gramaticky, t.j. tieto princípy nesledujú cieľ, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vždy nakupoval len najlacnejšie predmety zákaziek, práve naopak, verejný obstarávateľ a obstarávateľ by mal za vynaložené verejné finančné prostriedky/finančné prostriedky získať najlepšiu hodnotu, ktorá sa generuje v prostredí hospodárskej súťaže. Predmetné princípy by mali zabezpečiť hospodárne, efektívne a transparentné nakladanie s verejnými peňažnými prostriedkami/finančnými prostriedkami, nakoľko hlavným cieľom verejného obstarávania je efektívnosť vynakladania peňažných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Ďalším cieľom verejného obstarávania je zabezpečovanie voľnej hospodárskej súťaže hospodárskych subjektov o zákazky financované z verejných rozpočtov, ktorá je založená na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme, záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov.

Princíp proporcionality vo verejnom obstarávaní má predstavovať požiadavku na primerané aplikovanie inštitútov zákona, napr. pri nejasnostiach ponuky by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal automaticky ponuku vylúčiť, ale by požiadať o vysvetlenie nezrovnalostí a až na základe presvedčivo zisteného skutkového stavu by mal rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení ponuky.

Predmetná právna úprava expressis verbis zakazuje, aby sa verejné obstarávanie, vrátane jeho prípravy uskutočňovalo s cieľom nedovoleného uplatnenia výnimky alebo zúženia hospodárskej súťaže.

Za narušenie hospodárskej súťaže je možné považovať napr. situáciu, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viedol prípravné trhové konzultácie s hospodárskym subjektom s úmyslom vyšpecifikovať predmet zákazky takým spôsobom, aby navonok pôsobil technicky neutrálne, čo by navodzovalo dojem jeho súladu s pravidlami zákona a so základnými princípmi verejného obstarávania, avšak de facto by takýto navonok „technicky neutrálny“ opis predmetu zákazky obsahoval požiadavky, ktoré by zvýhodňovali hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastnil prípravných trhových konzultácií alebo jeho obchodných partnerov.

Ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého pri zákazkách na určité stavebné práce, tovary a služby podľa medzinárodných dohôd, ktorými je EÚ viazaná (napr. Dohoda o vládnom obstarávaní), musia verejní obstarávatelia poskytovať v súvislosti s týmito stavebnými prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi signatárov týchto dohôd, zaobchádzanie, ktoré nesmie byť nepriaznivejšie než zaobchádzanie, ktoré poskytujú v súvislosti s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi EÚ.

Stanovuje sa aj ďalšie základné pravidlo, podľa ktorého pri zákazkách a koncesiách týkajúcich sa jednotlivých vybraných činností postupuje verejný obstarávateľ podľa pravidiel a postupov zadávania nadlimitných zákaziek a koncesií platných pre obstarávateľa. Predmetným pravidlom sa zosúlaďuje postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ak ide o zákazky v rámci vybraných činností, čo umožňuje aj verejnému obstarávateľovi použiť flexibilnejšie a menej striktné postupy verejného obstarávania pri týchto zákazkách alebo koncesiách.

K § 11

Definuje sa konečný užívateľ výhod na účely zákona o verejnom obstarávaní. Definícia pojmu konečný užívateľ výhod má svoj pôvod v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu“), avšak vzhľadom na možné legislatívne a vecné problémy, ktoré by spôsobil odkaz na definíciu v inom zákone než zákone o verejnom obstarávaní, sa navrhuje zaviesť samostatná definícia konečného užívateľa výhod na účely verejného obstarávania. Osobitne je zadefinovaný konečný užívateľ výhod pri právnickej osobe, pri fyzickej osobe a zároveň aj pri združení majetku.

K § 12

Ustanovuje sa povinnosť verejného obstarávateľ a obstarávateľa, t. j. verejného obstarávateľa a obstarávateľa v jurisdikcii právneho poriadku Slovenskej republiky, aby vyhotovil referenciu, potvrdzujúcu dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby prostredníctvom informačného systému Evidencia referencií.

K § 13 a 14

Navrhovanými ustanoveniami sa umožňuje využitie elektronického trhoviska aj pri nadlimitných zákazkách.

K § 15

Zákon definuje množinu subjektov, ktoré môžu pôsobiť ako centrálna obstarávacia organizácia a vykonávať nepretržitú centralizovanú činnosť vo verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu, vrátane využitia nižších cien a transakčných nákladov a s cieľom zlepšiť a profesionalizovať riadenie a vedenie postupov verejného obstarávania. Nákupy je možné sústrediť pod centralizované obstarávanie buď podľa počtu zúčastnených verejných obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania by sa však mali dôkladne vyhodnocovať ako aj monitorovať, nakoľko nadmerná koncentrácia kúpnej sily nemusí priaznivo pôsobiť na hospodársku súťaž. Zákazky obrovského rozsahu takisto môžu vyvolávať snahu o nekalosúťažné praktiky a tajné dohody hospodárskych subjektov, ktorých cieľom je narušiť hospodársku súťaž. Nemožno zabúdať na to, že vo verejnom obstarávaní je potrebné vytvárať podmienky pre prístup na trh pre malých a stredných podnikateľov vzhľadom na ich potenciál v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie.

Centrálne obstarávacie organizácie pracujú dvomi základnými postupmi. Vykonávajú centrálne verejné obstarávanie ako veľkoobchodníci, t.j. nakupujú, skladujú a opätovne predávajú tovary, služby alebo stavebné práce. Druhý spôsob realizácie centrálneho verejného obstarávania centrálna obstarávacia organizácia realizuje ako sprostredkovateľ tak, že zadáva zákazky, prevádzkuje dynamické nákupné systémy alebo uzaviera rámcové dohody, ktoré využívajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia (v nadväznosti na to, či je centrálna obstarávacia organizácia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ). Takéto sprostredkovanie sa v niektorých prípadoch uskutočňuje samostatným vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek bez podrobných pokynov dotknutých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov; v iných prípadoch sa príslušné postupy zadávania verejných zákaziek realizujú na základe pokynov dotknutých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov v ich mene a na ich účet.

Zákon stanovuje pravidlá aj pre rozdelenie zodpovednosti za plnenie záväzkov medzi centrálnou obstarávacou organizáciou a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie alebo jej prostredníctvom. V prípade, že má centrálna obstarávacia organizácia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie postupov obstarávania, je výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť realizovaných postupov. V prípade, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vykonáva niektoré časti postupu, napríklad opätovné otvorenie súťaže podľa rámcovej dohody alebo zadanie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, tento je aj zodpovedný za tie fázy postupu, ktoré uskutočnil alebo uskutočňuje.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú oprávnení zadať verejnú zákazku na poskytnutie služieb, ktoré sa týkajú vykonávania centrálnych obstarávacích činností, centrálnej obstarávacej organizácii bez uplatnenia postupov verejného obstarávania. Takéto verejné zákazky na poskytnutie služieb môžu zahŕňať poskytovanie pomocných obstarávacích činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa vykonávania pomocných obstarávacích činností sa v prípade, že sa vykonávajú inak než prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie v súvislosti s vykonávaním centrálnych obstarávacích činností pre dotknutého verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, musia zadávať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Podmienkou pre činnosť centrálnej obstarávacej organizácie je vykonávanie všetkých postupov verejného obstarávania prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie.

K § 16

Uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií (s výnimkou centralizovaného verejného obstarávania, ktoré vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre verejných obstarávateľov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní) by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovať postupy príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a na základe jeho pokynov.

Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním, cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre zákazku na uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré obstarajú viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uskutočňujú spoločne jeden postup obstarávania tak, že konajú spoločne alebo poveria jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

Ak niekoľko verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov spoločne vykonáva postup obstarávania, títo sú spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa zákona. Ak však verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vykonávajú spoločne len časti postupu obstarávania, spoločná zodpovednosť sa uplatňuje len na tie časti postupu, ktoré sa vykonali spoločne. Každý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je výlučne zodpovedný za postupy alebo ich časti, ktoré vykonal on sám, ako je napríklad zadanie zákazky, uzavretie rámcovej dohody, prevádzkovanie dynamického nákupného systému, opätovné otvorenie súťaže na základe rámcovej dohody alebo stanovenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná príslušnú úlohu.

K § 17

Spoločné zadávanie verejných zákaziek verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov Európskej únie v minulosti narážalo na právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. S cieľom umožniť získať maximálny úžitok z potenciálu vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, sa ustanovujú podmienky pre vykonávanie cezhraničného obstarávania. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by však nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú alebo sídlia.

K § 18

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup verejného obstarávania, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu zadávania zákazky alebo koncesie.

Úpravy zmluvy počas jej trvania, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky alebo koncesie do určenej hodnoty, sú dovolené bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania. Úpravy zákazky nad povolený finančný limit je možné realizovať bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania, iba pokiaľ sú splnené explicitne uvedené dôvody.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch môže byť odôvodnená úprava pôvodnej zmluvy bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu verejného obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy verejného obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok verejného obstarávania odlišný od pôvodného výsledku.

V prípadoch podľa predošlých dvoch odsekov je uzatváranie dodatkov limitované hodnotou plnenia súhrnne nepresahujúcou 50% pôvodného zmluvného plnenia a zároveň nie je možné uskutočniť ho za účelom obchádzania zákona – napr. prekročiť finančný limit platný pre pôvodnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu, nakoľko na pôvodné verejné v takom prípade obstarávania mal byť uplatnený odlišný postup zadávania zákazky.

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad, ak je zmluva vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného realizovania verejného obstarávania. Úspešný uchádzač plniaci zákazku by však mal mať možnosť, najmä ak bola zákazka zadaná viac než jednému hospodárskemu subjektu, počas plnenia zákazky prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nový postup verejného obstarávania pre všetky verejné zákazky vykonávané týmto uchádzačom.

Verejní obstarávatelia by v rámci jednotlivých zmlúv mali mať možnosť ustanoviť úpravy zákazky prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opcií, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo opcii sa môže ustanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napr. komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže koncipovať návrh zmluvy tak, že bude predvídať bežnú údržbu, ako aj stanovovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby alebo služby.

K § 19

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu v praxi čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné ukončenie záväzkov, ktoré boli uzatvorené podľa zákona, a to i mimo dôvodov, ktoré vyplývajú z právnej úpravy podľa obchodnoprávnej úpravy. Môže ísť o situáciu, keď je potrebné od zmluvy odstúpiť, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami podľa práva Európskej únie v oblasti verejného obstarávania. Zákon preto stanovuje tieto osobitné dôvody, kedy je možné od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uzavretej podľa pravidiel a postupov verejného obstarávania odstúpiť. Uvedené je vhodné najmä v prípadoch, keď pri spolufinancovaných projektoch z verejných rozpočtov EÚ došlo k porušeniu zákona a ukončenie zmluvného záväzku môže minimalizovať škody alebo ich hrozbu spôsobenú verejným rozpočtom či už verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovanou úpravou sa poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi oprávnenie odstúpiť aj od zmluvy uzavretej s uchádzačom, ktorý nemal v čase uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo ak bolo právoplatne rozhodnuté o vyčiarknutí tohto uchádzača z registra konečných užívateľov výhod alebo ak mu bol právoplatne uložený zákaz účasti. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa má stať účinným nástrojom pre zabezpečenie riadneho a včasného plnenia povinností súvisiacich so zápisom konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod.

Pre úplnosť treba dodať, že navrhovaná právna úprava v súlade s § 344 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) nebráni odstúpeniu od zmluvy z dôvodov podľa iných právnych predpisov, ako aj kontraktačnej voľnosti, na základe ktorej je možné zmluvne dohodnúť si aj iné dôvody odstúpenia.

K § 20

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky značne zjednodušujú proces verejného obstarávania, pričom zvyšujú efektívnosť a transparentnosť tohto procesu. Elektronická komunikácia vo veľkej miere rozširuje možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu EÚ. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov sa má dosiahnuť úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania, vrátane zasielania, resp. predkladania žiadostí o účasť a najmä zasielania, resp. predkladania ponúk. Z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie nevyplýva povinnosť, aby sa vykonávalo elektronické spracovanie, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania ponúk, ak však verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sú schopní predmetné realizovať prostredníctvom elektronických prostriedkov, nič nebráni, aby túto formu komunikácie a výmeny informácií realizovali.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi IKT, ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu verejného obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Ide napr. o situácie, ak by si elektronická komunikácia napr. vyžadovala používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú všeobecne dostupné verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania si môžu súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom. Použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie. Ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali v podmienkach kladených na komunikáciu stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

Použitie elektronických prostriedkov komunikácie nie je povinné, ak je to nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií, ktoré sa majú poskytovať alebo prijímať. Platí, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To môže byť napríklad prípad, keď verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by predtým, ako stanovia úroveň zabezpečenia požadovanú pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek, mali vyhodnotiť primeranosť medzi požiadavkami zameranými na zabezpečenie správnej a spoľahlivej identifikácie odosielateľov predmetnej komunikácie, ako aj integritou jej obsahu na jednej strane a rizikom problémov, ako sú situácie, keď sú správy odoslané iným odosielateľom, než je uvedený, na strane druhej. Napr. mohlo by byť dostatočné, aby vysvetľovanie súťažných podkladov mohlo prebiehať emailovou správou, pričom viac zabezpečený spôsob elektronickej komunikácie by bol určený pre predloženie samotnej ponuky, ktorá predstavuje pre hospodársky subjekt záväznú ponuku. Podobne výsledkom stanovenia pravidiel komunikácie zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa by mohli byť nižšie úrovne zabezpečenia vyžadované v spojení s opätovným predložením elektronických katalógov alebo s predložením ponúk v kontexte minisúťaží na základe rámcovej dohody.

Požiadavky na komunikáciu majú zabezpečovať primeranú úroveň transparentnosti, ktorá umožňuje overiť, či bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Dôležité je najmä to, aby sa príležitostná ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať vplyv na obsah a posúdenie ich ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy.

K § 21

Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje pravidlá ohľadne počítania lehôt. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadosti o účasť musí zohľadniť zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk. Poskytnutie dostatočného časového priestoru pre prípravu ponuky alebo žiadosti o účasť je predpokladom čestnej hospodárskej súťaže, nakoľko sa vytvára priestor, aby hospodárske subjekty nekonali pri príprave ponúk alebo žiadostí o účasť pod značným časovým stresom a zároveň, aby ich ponuky predstavovali to najlepšie, čo je možné z ich strany ponúknuť na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Zároveň sa upravuje inštitút ohliadky miesta dodania.

Stanovujú sa pravidlá, podľa ktorých sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť. Za podstatnú zmenu dokumentov potrebných na vypracovanie ponuky je považované najmä rozšírenie alebo zúženie podmienok účasti, zmena rozsahu zadanej zákazky alebo zásadná zmena termínu plnenia.

Zároveň sa stanovuje použitie štátneho jazyka ako jazyka pre komunikáciu vo verejnom obstarávaní, pričom konkrétny verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku.

K § 22

Predmetná úprava stanovuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ktoré boli poskytnuté zo strany hospodárskych subjektov. Predmetnú povinnosť by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanoviť pre osoby, ktoré v jeho mene a na jeho účet realizujú verejné obstarávanie.

K § 23

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zabrániť konfliktu záujmov s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania, jeho transparentnosti a férovosti. Jeho činnosť má zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu. Za týmto účelom legislatíva poskytuje definíciu pojmov „konflikt záujmov“, „zainteresovaná osoba“.

K § 24

V súlade s princípom transparentnosti verejného obstarávania je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania.

K § 25

Právna úprava zakotvuje inštitút prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia hospodárskych subjektov. Podstatným elementom prípravných trhových konzultácií je povinnosť nenarušenia hospodárskej súťaže a neporušenia princípu nediskriminácie a princípu transparentnosti. Uvedené spočíva v povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa prijať v súvislosti s prípravnými trhovými konzultáciami a predbežným zapojením hospodárskych subjektov do prípravy verejného obstarávania primerané opatrenia pre ochranu hospodárskej súťaže a predmetných princípov, čo môže spočívať napr. vo zverejnení záznamu o realizácii prípravných trhových konzultácií. V praxi pôjde napr. o také situácie, keď sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri obstarávaní sofistikovaného predmetu zákazky obráti na nezávislých odborníkov alebo pracovné skupiny, ktoré sa podieľajú na tvorbe noriem v určitej oblasti špecializácie a požiada ich o pomoc pri definovaní požiadaviek na predmet zákazky tak, aby odrážali najnovšie poznatky z určitého vedného odvetvia alebo oblasti. Týmto postupom nie je možné uskutočňovať účelové marenie hospodárskej súťaže alebo neprimerané selektovanie určitých hospodárskych subjektov alebo ich výrobkov, resp. výkonov, ale mali by sa podporovať inovatívne nákupy a sledovanie princípu efektívnosti a hospodárnosti. Požiadavka transparentnosti tohto postupu by mala predstavovať záruku, že predmetný postup nebude zneužívaný.

K § 26

Ustanovenie legislatívne zakotvuje druhy oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky (ďalej len „oznámenia“). Aj naďalej ostáva zachovaná koncepcia osobitného uverejňovania oznámení na národnej úrovni vo Vestníku verejného obstarávania (ďalej len „vestník“) vedeného Úradom pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) a na európskej úrovni v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „európsky vestník“) vedenom Úradom pre úradné publikácie Európskej únie (ďalej len „publikačný úrad“). Oznámenia sa zasielajú zásadne elektronickými prostriedkami vo formáte štandardných formulárov.

Obsah oznámení používaných vo verejnom obstarávaní a ich vzory (štandardné formuláre) pri nadlimitných postupoch ustanovuje právny akt Európskej únie, pričom tieto vzory sú rovnaké pre všetky členské štáty Európskej únie. Vzory formulárov sú dostupné na http://simap.europa.eu/.

Oznámenia sa uverejňujú v plnom znení v úradnom jazyku EÚ, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Zhrnutie dôležitých aspektov oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných jazykoch EÚ.

Legislatíva zachováva možnosť publikácie predbežného oznámenia (ak ide o verejného obstarávateľa) a pravidelného informatívneho oznámenia (ak ide o obstarávateľa), len v profile verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (to neplatí pre pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž). V prípade využitia tejto možnosti je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný však prostredníctvom štandardného formulára odoslať publikačnému úradu a úradu oznámenie o tom, že predmetné oznámenia budú uverejnené na profile.

V nadväznosti na možnosť zverejňovať predbežné oznámenia a pravidelné informatívne oznámenia len v profile verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, aj v tomto prípade je prvoradé splnenie notifikačnej povinnosti voči publikačnému úradu. Na základe toho tak oznámenie je možné v profile zverejniť až po oznámení publikačnému úradu o použití tejto formy publikácie. Povinnou obsahovou náležitosťou takýchto oznámení je dátum odoslania oznámenia o jeho uverejnení v profile publikačnému úradu.

Pre oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako aj oznámenia o zmenách zmlúv, rámcových dohôd alebo koncesných zmluvách uzavretých na základe § 15 ods. 1 písm. b) a c) platí pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov povinnosť zaslať príslušné oznámenie na uverejnenie v lehote do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy, resp. jej dodatku. V prípade, že dôjde k zrušeniu verejného obstarávania, ktoré bolo predtým vyhlásené prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, alebo prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž, verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú povinní oznámenie o tom zaslať na uverejnenie bezodkladne po rozhodnutí o zrušení verejného obstarávania.

Z dôvodu hospodárnosti a zamedzenia neprimeranej administratívnej záťaže, verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu oznámenia o výsledku za čiastkové zmluvy uzatvorené na základe rámcových dohôd, ale aj dynamického nákupného systému posielať na súhrnnom základe za každý štvrťrok, a to vždy do 30 dní po jeho skončení.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom je ďalej poskytovaná aj možnosť uverejňovať oznámenia o zákazkách, ktorých uverejňovanie im priamo nevyplýva z tohto zákona, ale z dôvodu zvýšenia transparentnosti majú záujem, aby sa o ich zámere dozvedel čo najširší okruh hospodárskych subjektov. Použitie priameho rokovacieho konania (s výnimkou dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom) sú však verejní obstarávatelia a obstarávatelia povinní oznámiť publikačnému úradu a úradu. Na uvedené účely slúži formulár oznámenie o dobrovoľnej ex ante transparentnosti. Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona. č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohromu, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Navrhovaná úprava napokon rieši aj možnú kolíziu rozsahu zverejňovaných údajov a informácií s inými právnymi predpismi, resp. verejným záujmom a čestnou hospodárskou súťažou. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje konkrétny rozsah osobných údajov, ktoré je možné uvádzať za predpokladu, že tomu nebránia osobitné predpisy (predovšetkým zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a taktiež zavádza výnimku na zverejňovanie informácií, ktoré by mohli byť v rozpore s inými zákonmi, verejným záujmom alebo by to bránilo čestnej hospodárskej súťaži (tu môže ísť napr. o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva).

K § 27

Ustanovenie v nadväznosti na § 26 zakotvuje spôsob zasielania oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky v závislosti od dostupnosti služby eSender pre jednotlivé typy formulárov. Oznámenia sa aj naďalej vypĺňajú a zasielajú výlučne v elektronickej forme, pričom konkrétny postup upravia pokyny zverejnené na webovom sídle publikačného úradu a úradu.

Za odoslanie oznámení, ako aj obsah je vždy zodpovedný sám verejný obstarávateľ a obstarávateľ a z tohto titulu je na ňom dôkazné bremeno preukazovania dátumu a času odoslania.

Legislatíva ďalej priorizuje zverejňovanie oznámení v európskom vestníku a preto platí, že akákoľvek iná publikácia oznámenia môže nastať až po tej v európskom vestníku. Výnimkou je prípad, pokiaľ verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi nebude do 48 hodín od potvrdenia prijatia zaslaného oznámenia z európskeho vestníka doručená aj notifikácia o jeho plánovanom uverejnení. V takom prípade postačí verejným obstarávateľom a obstarávateľom počkať 48 hodín a oznámenie môže byť zverejnené na národnej úrovni bez ohľadu na to, či sa tak stalo aj na tej európskej.

Vzájomná komunikácia medzi európskym vestníkom a vestníkom má byť primárne zabezpečená prostredníctvom automatizovanej služby eSender. Pokiaľ táto nie je poskytovaná, v nadväznosti na zodpovednosť samotných verejných obstarávateľov a obstarávateľov za preukazovanie dátumu odoslania oznámenia, sú títo povinní úradu na účely zverejňovania oznámení vo vestníku oznámiť predpokladaný dátum uverejnenia oznámenia v európskom vestníku, ktorý im oznámil publikačný úrad alebo informáciu, že publikačný úrad v lehote 48 hodín od potvrdenia prijatia oznámenia im túto skutočnosť neoznámil.

Pre naplnenie princípov transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania je dôležité, aby obsah oznámení uverejnených na národnej úrovni bol totožný s tým podľa európskeho vestníka.

Za účelom umožnenia vyššej transparentnosti legislatíva prirodzene dovoľuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom rovnakým spôsobom zverejňovať aj oznámenia, ktorých zverejnenie zo zákona nie je povinné.

Vzhľadom na neustálu otvorenosť dynamického nákupného systému počas celej doby jeho trvania (hospodárske subjekty môžu kedykoľvek požiadať o účasť a do systému pristúpiť), je potrebné zabezpečiť nepretržitú publikáciu oznámenia, ktorým bol tento systém zriadený.

K § 28

Ide o nové ustanovenie, ktoré nebolo obsiahnuté v predošlej legislatíve a jeho cieľom je podpora rozdeľovania zákaziek alebo koncesií na menšie časti, čím sa vytvára možnosť väčšieho prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa tak explicitne vytvára legislatívny priestor na delenie zákaziek, pričom využitie tejto možnosti musí priamo vyplývať už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania  oznámení použitých ako výzva na účasť, kde zároveň musí byť uvedená aj veľkosť jednotlivých častí a ich predmet. Taktiež je dôležité aj uvedenie skutočnosti, či ponuky je možné predložiť len na jednu časť alebo aj na viaceré, resp. všetky časti.

Aplikáciu rozdeľovania zákaziek verejnými obstarávateľmi má podporiť aj zavedenie povinnosti pre verejných obstarávateľov odôvodňovať nerozdelenie zákazky (neplatí pre koncesiu) buď v samotnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v správe o zákazke.

Z dôvodu zaistenia spoľahlivosti dodávok alebo zamedzenia možným narušeniam pravidiel hospodárskej súťaže verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia majú možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať jednému uchádzačovi. Takéto obmedzenie však musí byť transparentným spôsobom uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii. V súťažných podkladoch je ďalej povinné uvedenie objektívneho a nediskriminačného spôsobu na určenie, ktorá časť zákazky sa zadá konkrétnemu uchádzačovi v prípade, že uspel vo viacerých častiach.

Legislatíva rieši aj situáciu kedy je možné jednému uchádzačovi zadať viac častí zákazky alebo aj všetky. Túto skutočnosť je potrebné uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii spolu s možnými kombináciami. V súťažných podkladoch verejní obstarávatelia a obstarávatelia uvedú objektívne a nediskriminačné pravidlá, ktoré uplatní na určenie častí zákazky, ktoré sa zadajú jednému uchádzačovi.

K § 29

Ustanovenie taxatívnym spôsobom uvádza výpočet postupov vo verejnom obstarávaní pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Oproti predchádzajúcej legislatívnej úprave dochádza k rozšíreniu výpočtu o nový postup, ktorým je inovatívne partnerstvo.

K § 30 a 31

Rôznorodosť režimov vo verejnom obstarávaní vyplývajúca z rozdielnych postavení jednotlivých subjektov (verejný obstarávateľ, obstarávateľ, osoba podľa § 8 zákona), pováh plnenia (tovar, služba, stavebná práca) osobitnej oblasti plnenia (zákazky na činnosti vo vybraných odvetviach, zákazky na úseku obrany a bezpečnosti, koncesie a napokon plnenia vyňaté z pôsobnosti legislatívy verejného obstarávania) a v neposlednom rade aj hodnôt plnenia, umožňuje širokú škálu možných kombinácií. V prípade výskytu prvkov spadajúcich pod rôzne režimy je preto potrebné stanoviť jednotné pravidlá určujúce postup, ktorý bude konkrétny verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ aplikovať. Cieľom ustanovení je uviesť výpočet možných situácií, ktoré môžu nastať v praxi a pomôcť tak pri aplikácii zákona.

K § 32

Ustanovenie legislatívne zakotvuje taxatívny výpočet základných statusových požiadaviek na hospodárske subjekty, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. V súlade so zásadami určovania podmienok účasti pri nadlimitných zákazkách je povinné stanovenie podmienok účasti osobného postavenia pre verejných obstarávateľov a dobrovoľné pre obstarávateľov.

V rámci podmienok účasti navrhovaná úprava explicitne, aj pomocou odkazov poukazuje na závažné porušovanie povinností na úseku environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, za ktoré bola orgánom aplikácie práva uložená sankcia. V súvislosti s účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaž alebo inej obdobnej súťaži, zákonná úprava predpokladá, že v takých prípadoch bude ukladaný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní priamo v rozhodnutí týkajúceho sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Okrem toho, osobitnú podmienku účasti tvorí nedopustenie sa závažného porušenia profesijných povinností, pod ktorým možno rozumieť, napr. závažné porušenie stavovských predpisov pri výkone slobodných povolaní. Profesijnou povinnosťou podnikateľov je aj náležité, poctivé a odborné vykonávanie činností, aby nedochádzalo k dodávaniu nekvalitných tovarov, stavebných prác a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.

V prípade zákazky alebo koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti môže byť uchádzač alebo záujemca vylúčený aj v prípade, keď u neho existujú riziká súvisiace s ochranou národných bezpečnostných záujmov.

V nadväznosti na dôvody na vylúčenie, navrhovaná úprava uvádza aj výpočet dokladov na preukázanie ich neexistencie, ako aj pravidlá preukazovania uchádzačmi alebo záujemcami so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte EÚ.

Ďalej sa v norme ustanovuje definícia pojmu „konečné rozhodnutie“ a taktiež možnosť pre uchádzačov alebo záujemcov, u ktorých sú vykazované nedoplatky na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení alebo príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie predísť vylúčeniu z verejného obstarávania dodatočným splnením svojich povinností, a to aj vo forme platieb v splátkach. Uchádzač je povinný uvedené preukázať v lehote na predkladane ponúk.

K § 33

Koncepcia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia zostáva nezmenená oproti predchádzajúcej úprave, výpočet podmienok uvádzaných v zákone je naďalej založený na demonštratívnom základe.

Taktiež ostáva zachovaná možnosť pre záujemcov alebo uchádzačov preukazovať splnenie podmienok účasti prostredníctvom ekvivalentného dokladu, pokiaľ z objektívnych dôvodov nie sú schopní predložiť doklad vyžadovaný verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a zároveň právna úprava počíta aj s možnosťou využitia zdrojov tretích osôb za predpokladu, že dotknutý uchádzač alebo záujemca predloží písomný zmluvný záväzok, z ktorého vyplýva, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude môcť reálne disponovať zdrojmi tejto osoby. Tretia osoba musí zároveň spĺňať vymedzené podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a nesmú u nej existovať niektoré dôvody na vylúčenie. Nóvum však v tomto smere predstavuje zavedenie spoločnej zodpovednosti, na základe čoho bude môcť verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadovať, aby tretia osoba, ktorá sa zaviazala poskytnúť svoje spoločne zodpovedala za plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy s úspešným uchádzačom, s ktorým bola uzavretá zmluva. Účelom navrhovanej úpravy, je okrem transpozície príslušných článkov smerníc, predídenie „špekulatívnemu obchodovaniu“ so zdrojmi a kapacitami tretích subjektov.

K § 34

Podmienky účasti týkajúce sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti ostávajú v zásade nezmenené oproti predchádzajúcej normatívnej úprave, v súlade s transpozíciou smerníc sa však zavádza jedna nová podmienka, ktorou je uvedenie údajov o riadení dodávateľského reťazca a systému sledovania (tzv. tracking system). Naďalej zákonný výpočet podmienok účasti je pre verejných obstarávateľov taxatívny a nie je ho možné ho rozširovať. Na druhej strane, obstarávateľ v súlade so zásadami určovania podmienok je oprávnený určiť aj iné podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti.

Tak, ako pri preukazovaní splnenia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia, aj v tomto prípade legislatíva ponúka uchádzačom alebo záujemcom možnosť využiť kapacity tretích osôb, za predpokladu predloženia písomnej zmluvy, v ktorej sa táto osoba zaviaže predmetné kapacity poskytnúť k dispozícii na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Na naplnenie účelu tejto normatívnej úpravy (predovšetkým na zabránenie jej účelovému obchádzaniu) musí osoba, ktorej kapacity majú byť použité pri plnení zároveň preukázať splnenie rovnakých podmienok účasti ako uchádzač alebo záujemca a neexistenciu niektorých zákonom stanovených dôvodov na vylúčenie, pričom pri preukazovaní oprávnenia dodávať tovar, poskytovať službu, alebo uskutočňovať stavebnú prácu postačí preukázanie len vo vzťahu k tej časti plnenia, na ktorú sa kapacity poskytované. Z dôvodu zamedzenia účelovému obchádzaniu a čisto formálnemu deklarovaniu splnenia podmienky týkajúcej sa uvedenia údajov o vzdelaní, odbornej praxi alebo kvalifikácii osôb určených na uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, legislatíva vyslovuje explicitnú požiadavku, aby osoba, ktorá sa svoje kapacity na účely preukázania splnenia podmienok účasti zaväzuje dotknutému uchádzačovi alebo záujemcovi poskytnúť, aj reálne v prípade zadania zákazky tomuto uchádzačovi alebo záujemcovi predmet zákazky plnila. Zámer sťažiť špekulatívne správanie hospodárskych subjektov má aj novozavádzaný inštitút spoločnej zodpovednosti, ktorý je možné uplatniť obdobným spôsobom ako pri podmienkach účasti finančného a ekonomického postavenia.

K § 35 a 36

Navrhované ustanovenia zavádzajú pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov možnosť vyžadovať vo verejnom obstarávaní od uchádzačov a záujemcov predloženie dokladov potvrdzujúcich splnenie zavedených noriem kvality (napr. certifikát ISO 9001), do ktorých môžu spadať aj požiadavky dostupnosti osôb so zdravotným postihnutím alebo požiadavky environmentálneho manažérstva (napr. ISO 14001). V oboch prípadoch platí možnosť odkazovať na systémy manažérstva vyplývajúce z európskych alebo medzinárodných noriem a zároveň platí aj povinnosť uznávať rovnocenné doklady vydávané príslušnými orgánmi v jednotlivých členských štátoch EÚ. Z dôvodu zabezpečenia rovnakého prístupu k zákazkám pre všetky hospodárske subjekty, a teda zamedzeniu možnej diskriminácii, legislatíva pamätá aj na situácie, kedy dotknutý uchádzač alebo záujemca z objektívnych dôvodov nemal možnosť v stanovenej lehote vyžadovaný certifikát získať. V takom prípade je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný akceptovať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, z ktorých jednoznačným spôsobom vyplýva splnenie tých istých požiadaviek, ako vyžadujú dotknuté normy, resp. certifikačné orgány na udelenie certifikátu. Dôkazné bremeno preukazovania objektívnej nemožnosti získať vyžadovaný certifikát, ako aj splnenia požiadaviek stanovených normami (resp. certifikačnými autoritami) zaťažuje výlučne samotného uchádzača alebo záujemcu, ktorý tieto skutočnosti musí jednoznačným spôsobom preukázať.

K § 37

Navrhovanou úpravou sa zakotvuje možnosť, aby hospodárske subjekty mohli na účely verejného obstarávania spájať svoje schopnosti a kapacity prostredníctvom spoločného predkladania ponuky, čo má význam tak pri zložitých predmetoch zákazky alebo koncesie, ako aj pre otváranie trhu verejných zákaziek (koncesií) pre malé a stredné podniky, ktoré by samostatne neboli schopné predmet zákazky zrealizovať. Z dôvodu zamedzenia zbytočnej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty, možnej diskriminácii a nerovnakému zaobchádzaniu, nie je možné od hospodárskych subjektov na účely vyhotovovania a predkladania ponuky vyžadovať vytvorenie určitej právnej formy. To je možné vyžadovať až od skupiny, ktorá je úspešným uchádzačom a to za účelom zabezpečenia predovšetkým právnych záruk na riadne plnenie zmluvy.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo, že každý subjekt tvoriaci skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti osobného postavenia osobitne (t. j. každý člen predkladá všetky doklady sám za seba), pričom oprávnenie dodávať tovar, poskytovať službu alebo uskutočňovať stavebné práce preukazujú členovia len za svoju časť plnenia, ktorú majú realizovať. Dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej alebo odbornej spôsobilosti predkladá skupina spoločne za celú skupinu.

Skupine dodávateľov sa na účely preukázania splnenia podmienok účasti týkajúcich sa finančnej a ekonomickej spôsobilosti a technickej alebo odbornej spôsobilosti taktiež umožňuje využitie zdrojov a kapacít tretích osôb.

Ustanovenie napokon v súvislosti s plnením zmluvy alebo koncesnej zmluvy rieši možnosť vyžadovať od skupiny dodávateľov splnenie osobitných podmienok oproti individuálnym uchádzačom, ktoré musia byť proporčné a objektívne odôvodnené. Môže ísť napr. o určenie spoločného zastúpenia, resp. vedúceho partnera alebo poskytnutie informácií o zložení skupiny.

K § 38

Legislatívna úprava v tomto ustanovení zakotvuje spoločné pravidlá určovania podmienok účasti. Čo sa týka výberu konkrétnych podmienok platí, že verejní obstarávatelia sú v každom prípade povinní určiť podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia (a to aj keď ide o zadávanie zákazky na tzv. odvetvové činnosti podľa § 9). Stanovenie podmienok účasti ekonomického a finančného postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti závisí naopak od ich vôle. Kým podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia sú v zákone uvedené demonštratívnym spôsobom, pre technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť platí taxatívny výpočet. Pre obstarávateľov v tomto smere platí voľnejší režim, určenie a výber konkrétnych podmienok účasti závisí výlučne od ich rozhodnutia (pokiaľ stanovia podmienky účasti podľa § 32 až 36 nesmú sa od týchto pravidiel odchýliť). Stanovené podmienky účasti musia byť zrejmé už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, resp. oznámenia použitého ako výzva na súťaž. Predmetné oznámenia musia taktiež obsahovať aj podmienku vyplývajúcu z  novozavádzaného dôvodu vylúčenia, ktorým je dôvodné podozrenie o uzavretí dohody narúšajúcej hospodársku súťaž (§ 40 ods. 6 písm. g)), pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bude tento dôvod vylúčenia chcieť neskôr aplikovať.

V súvislosti so zákazkami na dodanie tovarov, ktorých súčasťou je aj umiestnenie alebo montáž takéhoto tovaru, zákazkami na poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác, je verejným obstarávateľom, ale aj obstarávateľom poskytnutá legislatívna možnosť vyžadovať, aby rozhodujúcu časť plnenia uskutočňoval sám uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov. To, čo sa považuje za rozhodujúcu časť plnenia nie je možné plošne stanoviť všeobecným pravidlom (napr. určitým percentuálnym podielom), ale vždy je potrebné vychádzať z konkrétneho predmetu plnenia.

Nová legislatíva ďalej zachováva základné pravidlo z predošlej právnej úpravy, a síce, že podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky (koncesie) a taktiež na tieto podmienky účasti môžu byť naviazané aj minimálne predpoklady, ktoré majú všetci uchádzači alebo záujemcovia spĺňať. Novinkou je však v tomto smere obmedzenie maximálnej výšky obratu na dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky (rámcovej dohody, koncesie), resp. jej pomernej čiastky vypočítanej na obdobie 12 mesiacov, ak je predpokladaná dĺžka plnenia dlhšia ako 12 mesiacov. V náležite odôvodnených prípadoch by však malo byť možné uplatniť aj vyššie požiadavky na obrat. Takéto okolnosti môžu súvisieť s vysokým rizikom spojeným s plnením zákazky alebo so skutočnosťou, že jej včasné a náležité plnenie má zásadný význam, napríklad preto, že je nevyhnutnou podmienkou na plnenie iných zákaziek. Odôvodnenie takejto požiadavky musí byť vždy uvedené v súťažných podkladoch alebo koncesnej dokumentácii.

Za účelom odstránenia interpretačných problémov sa v súvislosti s preukazovaním výšky obratu za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov ustanovuje pravidlo, že výška obratu sa určuje vždy súhrnne za celé obdobie.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa taktiež umožňuje požadovať napríklad informácie o pomere medzi aktívami a pasívami vykázanými v účtovnej závierke, nakoľko sa predpokladá, že kladná hodnota pomeru by mohla poskytnúť dodatočný dôkaz o tom, že finančná kapacita hospodárskych subjektov je dostatočná.

Legislatíva taktiež spresňuje pravidlá určovania podmienok účasti pre prípady delenia zákazky (koncesie) na časti, zákazky zadávané na základe rámcových dohôd s opätovným otvorením súťaže a podnecuje na využívanie systému e-Certis.

Napokon sa v súvislosti so zákazkami na dodanie tovaru spojenými s jeho montážou alebo umiestnením, zákazkami na služby alebo na stavebné práce, alebo v súvislosti s koncesiami zakotvuje aj možnosť, aby verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mohli v ponuke vyžadovať údaje o zamestnancoch zodpovedných za zmluvné plnenie.

K § 39

Európska legislatíva za účelom zníženia administratívnej záťaže zavádza inštitút jednotného európskeho dokumentu, ako štandardizovaného elektronického formulára slúžiaceho ako predbežný doklad na preukázanie splnenia podmienok účasti. Vzor tohto formulára ustanoví Európska komisia vo vykonávacom predpise. Z hľadiska povahy ide o čestné vyhlásenie, v ktorom predkladajúci subjekt deklaruje, že u neho neexistujú vymedzené dôvody na vylúčenie, spĺňa kritériá pre obmedzenie počtu záujemcov (platí pre užšiu súťaž, rokovacie konania, súťažný dialóg, inovatívne partnerstvo) a zároveň, že k uvedeným skutočnostiam na požiadanie verejného obstarávateľova alebo obstarávateľa poskytne relevantné doklady. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže počas postupu zadávania zákazky požiadať o predloženie dokladov ktoréhokoľvek uchádzača a záujemcu, pričom vo vzťahu k uchádzačovi, s ktorým má byť uzavretá zmluva to platí ako povinnosť. Jednotný európsky dokument poskytuje priestor aj na uvedenie ďalších informácií podľa požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ako aj informácií o orgánoch, ktoré vydávajú príslušné doklady.

Jednotný európsky dokument je možné aplikovať aj na prípady, keď uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti prostredníctvom tretích osôb.

K zníženiu administratívneho bremena má prispieť aj opätovná využiteľnosť jednotného európskeho dokumentu, ktorý má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ k dispozícii v súvislosti s predchádzajúcim postupom zadávania zákazky, ako aj povinnosť nevyžadovať predloženie dokladov, ktoré má verejný obstarávateľ k dispozícii a sú naďalej platné alebo ktoré sú priamo a bezplatne prístupné v elektronických databázach.

K § 40

Navrhované ustanovenie zakotvuje zásady vyhodnocovania podmienok účasti, pričom primárne platí, že sa tak musí diať v súlade s vopred určenými pravidlami, čím dochádza k naplneniu princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Pre verejného obstarávateľa (v zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti aj pre obstarávateľa) platí povinnosť postupovať podľa znenia podmienok uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení o koncesii. Zároveň platí, že znenie podmienok účasti uvedených v súťažných podkladoch (koncesnej dokumentácii) musí byť totožné s tým, ktoré je obsiahnuté v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (oznámení o koncesii). Obstarávateľ je taktiež povinný držať sa pravidiel, ktoré vopred určil a od všetkých záujemcov musí vyžadovať rovnaké požiadavky.

Legislatíva ďalej upravuje inštitúty vysvetľovania a doplňovania dokladov. V prípade pochybností, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevie z predložených dokladov posúdiť splnenie podmienok účasti alebo nevie posúdiť platnosť týchto dokladov, je povinný písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo predloženie doplňujúcich dokladov k dokladom už obsiahnutým v ponuke alebo v žiadosti o účasť.

Novým inštitútom je povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa požiadať uchádzača alebo záujemcu o nahradenie osoby, prostredníctvom ktorej preukazuje splnenie podmienok účasti finančného a ekonomického postavenia alebo technickej alebo odbornej spôsobilosti, ak u tejto osoby existuje niektorý z dôvodov na vylúčenie. Dotknutý uchádzač alebo záujemca je tak pod sankciou vylúčenia povinný nahradiť túto osobou v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak verejný obstarávateľa alebo obstarávateľ neurčil dlhšiu lehotu.

Navrhovaná úprava ďalej poskytuje výpočet dôvodov na vylúčenie, pričom oproti predchádzajúcej úprave dochádza k ich rozšíreniu napr. o konflikt záujmov, pokus o ovplyvňovanie verejného obstarávania, pokus o získanie dôverných informácií, nenahradenie subdodávateľa nespĺňajúceho podmienky účasti osobného postavenia, dôvodné podozrenie o uzavretí dohody narúšajúcej hospodársku súťaž, a napokon o identifikáciu protichodných záujmov záujemcu alebo uchádzača a verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa s možným nepriaznivým vplyvom na plnenie. V poslednom prípade by mohlo by ísť napr. o situáciu kedy by sa do verejného obstarávania na výkon stavebného dozoru prihlásil aj hospodársky subjekt (resp. s ním prepojená osoba) uskutočňujúci stavebné práce, ktoré majú byť predmetom dozoru. Aj v takomto prípade je však potrebné zohľadniť princíp proporcionality, t.j. objektívne zistiť, či takáto osoba má naozaj protichodné záujmy. V zmysle ods. 12, právne účinky niektorých dôvodov na vylúčenie trvajú až po obdobie jedného roka odo dňa, keď došlo k udalosti zakladajúcej dôvod vylúčenia.

Ďalším z nových inštitútov vyplývajúcich priamo z európskej legislatívy je tzv. samoočisťovací mechanizmus, ktorého účelom je poskytnúť možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania aj subjektom, u ktorých existujú vymedzené dôvody na vylúčenie, a to za predpokladu vykonania dostatočných nápravných opatrení. Medzi tieto opatrenia môžu patriť napr. personálne a organizačné zmeny, zavedenie a realizácia mechanizmov kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu, zaplatenie náhrad za spôsobené škody a pod. Samoočisťovací mechanizmus však nie je možné aplikovať na prípady, keď bol uchádzačovi alebo záujemcovi konečným rozhodnutím uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Dostatočnosť prijatých opatrení posudzuje samotný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, a to v kontexte závažnosti pochybenia. Pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dospeje k záveru, že tieto opatrenia nie sú dostatočné, uchádzača alebo záujemcu vylúči.

Legislatíva napokon v rámci vyhodnocovania podmienok účasti upravuje aj možnosť zriadenia komisie za týmto účelom, povinnosť vyhotovovania zápisnice a jej minimálne obsahové náležitosti, ako aj oznamovaciu povinnosť uchádzačom a záujemcom, ktorí boli vylúčení, resp. nebudú vyzvaní na predloženie ponuky, rokovanie alebo dialóg.

K § 41

Účelom navrhovaného ustanovenia je vytvoriť právny rámec pre vzťahy so subdodávateľmi. V prvom rade legislatíva ponúka verejným obstarávateľom možnosť od uchádzača vyžadovať, aby už v ponuke uviedol podiel zákazky, ktorý má v úmysle zadať subdodávateľom, vymenoval navrhovaných subdodávateľov a taktiež môže vzniesť požiadavku, aby navrhovaný subdodávateľ spĺňal podmienky účasti osobného postavenia a preukázal to náležitými dokladmi. V prípade nenaplnenia druhej požiadavky, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný písomne požiadať o nahradenie dotknutého subdodávateľa. Zároveň sa však zavádza povinnosť zakotvenia zmluvnej podmienky, na základe ktorej je úspešný uchádzač najneskôr ku dňu uzavretia zmluvy povinný uviesť všetky relevantné údaje o subdodávateľoch a následne oznamovať aj akúkoľvek zmenu týchto údajov. Návrh zmluvy má okrem toho obsahovať aj pravidlá pre zmenu subdodávateľa a oznamovanie zmien údajov o nich.

Legislatíva má zároveň za cieľ riešiť aj problematiku nevyplácania odmien subdodávateľom transponovaním možnosti zmluvného zakotvenia inštitútu priamych platieb. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ si na základe toho môže v zmluve alebo rámcovej dohode vyhradiť, že vykoná úhradu za plnenie uskutočnené v súvislosti s realizáciou predmetu zákazky priamo subdodávateľovi, ak o to tento požiada. Konkrétny mechanizmus inštitútu priamych platieb ponecháva legislatíva na vôľu samotných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

Na rozdiel od solidárnej zodpovednosti, vo vzťahoch medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi podľa tohto zákona zodpovedá za plnenie zmluvy, koncesnej zmluvy vždy dodávateľ.

K § 42

Ustanovenie rieši obsahové náležitosti súťažných podkladov, z ktorých sa osobitne venuje predovšetkým opisu predmetu zákazky. Z hľadiska technických požiadaviek sa kladie dôraz na zohľadnenie dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zabezpečenie prístupu pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov, a teda aj čestnej hospodárskej súťaže.

Predmet zákazky je potrebné opísať na základe technických požiadaviek, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi harmonizovanými s právom Európskej Únie, a to buď odkazom na slovenské technické normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy a iné referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo pomocou výkonnostných a funkčných požiadaviek, resp. ich kombináciou.

Technické požiadavky vypracované verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované a otvorené ekvivalentným riešeniam. Z tohto dôvodu sa v zásade zakazuje odvolávať sa na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, krajinu, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby. Popri tom sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zakazuje zamietnuť ponuku uchádzača z dôvodu, že výrobky, služby alebo stavebné práce nespĺňajú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom definované technické požiadavky za predpokladu, že uchádzač akýmkoľvek spôsobom preukáže, rovnocennosť jeho technické riešenia k určeným technickým požiadavkám.

Environmentálne aspekty vyjadruje požiadavka na obstarávanie takých energeticky významných výrobkov, ktoré patria do najvyššej energetickej triedy a spĺňajú najvyššie kritériá výkonnosti. Výnimkami sú podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ekonomická neúnosnosť, nedostupnosť technických riešení, alebo absencia hospodárskej súťaže.

V súvislosti s opisom predmetu zákazky sa v navrhovanom ustanovení taktiež zakotvuje rámec používania značiek ako dôkazových prostriedkov, že tovar, stavebné práce alebo služby zodpovedajú určitým osobitným charakteristikám. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať aj splnenie iba niektorých požiadaviek na získanie konkrétnej značky a naopak nesmie vyžadovať konkrétnu značku, ak na jej udelenie je potrebné splniť aj podmienky nesúvisiace s predmetom zákazky. Taktiež aj v prípade značiek platí povinnosť akceptácie ekvivalentných značiek, resp. za určitých okolností aj iných dôkazov, z ktorých vyplýva, že tovar, stavebné práce alebo služby spĺňajú podmienky na udelenie konkrétnej značky.

Okrem značiek legislatíva rieši aj problematiku vyžadovania skúšobných protokolov alebo osvedčení o zhode, vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie. V tomto prípade platí vzájomné uznávanie dokladov vydaných oprávnenými orgánmi v rôznych členských štátoch EÚ.

Ďalej sa v ustanovení vymedzujú aj ostatné obsahové náležitosti súťažných podkladov, medzi ktoré môžu patriť napr. aj plány, modely, fotografie. Nevyhnutnou náležitosťou súťažných podkladov je návrh zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, ktorý môže obsahovať aj určité osobitné podmienky plnenia zohľadňujúce predovšetkým ekonomické, sociálne a environmentálne hľadiská. Medzi také je možné zaradiť, napr. záväzok vytvoriť alebo udržať určitý pracovných miest, zamestnať príslušníkov sociálne znevýhodnených skupín alebo naopak vysokokvalifikovaných odborníkov. Do zmluvy a rámcovej dohody je potrebné premietnuť aj návrh na plnenie kritérií z víťaznej ponuky.

Z predchádzajúcej zákonnej úpravy legislatíva recipuje aj inštitút tzv. „negatívneho cenového floatingu“ umožňujúceho v prípade zákaziek s opakovaným plnením znižovať cenu plnenia na základe cenového vývoja relevantného trhu. Na uvedené môže byť naviazané aj dojednanie možnosti výpovede, ak dodávateľ nedokáže dodať plnenie za zníženú cenu.

K § 43

Ustanovením dochádza k reglementácií povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa zabezpečiť bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov v podstate k akejkoľvek dokumentácií viažucej sa k procesu verejného obstarávania. Zákonná úprava pritom vyžaduje zabezpečenie tejto publikačnej povinnosti prostredníctvom profilu zriadeného verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Zákonná úprava zároveň exaktne vymedzuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa zverejniť súťažné podklady, informatívny dokument alebo súťažné podmienky vo svojom profile v deň uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov alebo oznámenia o koncesii v európskom vestníku.

Výnimku z tejto zverejňovacej povinnosti zakladajú dôvody upravené v § 20 ods. 5, v rámci ktorých sú predvídané situácie, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie je povinný zabezpečiť komunikáciu vo verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronických prostriedkov. Ďalšou výnimkou z aplikácie zverejňovacej povinnosti podľa tohto ustanovenia je ochrana dôverných informácií, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sprístupňuje v priebehu verejného obstarávania.

K § 44 a 45

Určovanie kritérií na vyhodnotenie ponúk primárne vychádza z požiadavky, aby stanovené kritéria súviseli s predmetom zákazky a zároveň boli koncipované v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, čím sa má zabezpečiť vyhodnocovanie ponúk v podmienkach efektívnej a čestnej hospodárskej súťaže. Základným cieľom takto stanovených kritérií na vyhodnotenie ponúk je výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Nová úprava umožňuje výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky dosiahnuť prostredníctvom prístupu založeného na najlepšom pomere ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Navrhovaná úprava taktiež umožňuje hodnotenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky  len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. V intenciách novej právnej úpravy by nemal byť výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky založený výlučne na tzv. nenákladových kritériách. Kvalitatívne kritériá na vyhodnotenie ponúk by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by mohla byť cena alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus.

Za účelom posúdenia najlepšieho pomeru ceny a kvality je podľa novej úpravy potrebné stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré sa použijú na tieto účely. Tieto kritériá by mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na vymedzený opis predmetu zákazky.  V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality navrhovaná úprava príkladmo reglementuje možné kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré môžu vychádzať aj z environmentálnych a sociálnych aspektov. Vzhľadom na to, že dodacie podmienky nemožno stotožňovať s platobnými podmienkami, ustanovenia o limitácii dĺžky lehoty splatnosti faktúr a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi podľa Obchodného zákonníka, za kritérium vyhodnotenia ponúk naopak nemožno zvoliť lehotu splatnosti faktúr.

Navrhovaná úprava umožňuje za účelom výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky stanoviť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ak kvalita týchto zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia. Uvedené sa môže týkať napríklad zákaziek, ktorých predmetom sú služby duševného alebo intelektuálneho charakteru, ako sú napríklad konzultačné alebo architektonické služby. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí využívajú túto možnosť, by mali vhodnými zmluvnými prostriedkami zabezpečiť, aby zamestnanci určení na plnenie zákazky skutočne spĺňali deklarované kvalitatívne požiadavky.

V rámci novej úpravy ďalej môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku použitím prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus. Pojem náklady na životný cyklus zahŕňa všetky náklady počas životného cyklu prác, tovaru alebo služieb. Pričom môže ísť o náklady, ako sú náklady na výskum, ktorý sa má vykonať, vývoj, výrobu, dopravu, používanie, údržbu a náklady na likvidáciu po skončení životnosti, ale môže ísť aj o náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít, ako je znečistenie spôsobené ťažbou surovín použitých v produkte alebo spôsobené samotným produktom alebo jeho výrobou, a to za predpokladu, že ich možno vyjadriť peňažne a monitorovať. Metódy, ktoré verejní obstarávatelia a obstarávatelia použijú pri posudzovaní nákladov vyplývajúcich z environmentálnych externalít, sa musia vopred stanoviť a musia byť prístupné všetkým zainteresovaným hospodárskym subjektom. Tieto metódy sa však z dôvodu, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom „metód šitých na mieru“, musia koncipovať všeobecne a to v tom zmysle, že by sa nemali osobitne stanovovať pre konkrétny postup zadávania zákazky.

Navrhovaná úprava taktiež uvádza aj výpočet zakázaných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktorými sú dĺžka záruky, podiel subdodávok a inštitúty zabezpečujúce zmluvné plnenie (výška zmluvnej pokuty, zábezpeky, alebo napr. aj úroku z omeškania). Dôvodom je skutočnosť, že okolnosti, z ktorých tieto kritéria vychádzajú nemusia nikdy nastať a preto nie je spravodlivé o ne súťažiť a v praxi by spôsobovali aplikačné problémy. Hospodárske subjekty by totiž boli zvádzané v návrhoch na plnenie kritérií s cieľom získania maximálneho bodového ohodnotenia uvádzať napr. 100-ročnú dĺžku záručnej doby, zmluvnú pokutu v mil. eur a pod.. Prirodzene, verejným obstarávateľom a obstarávateľom nič nebráni požiadavky na zabezpečovacie inštitúty alebo dĺžku záruky zakotviť do zmluvných ustanovení. Zároveň kritériá na vyhodnotenie ponúk majú odrážať princíp získania najlepšej hodnoty za vynaložené finančné prostriedky, t. j. majú sledovať ekonomickú výhodnosť a kvalitu.

K § 46

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese zadávania zákazky je vynútiť viazanosť ponúk počas celej doby viazanosti ponúk. Ustanovenie taxatívne vymedzuje spôsob zloženia zábezpeky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Navrhovaná úprava taktiež presne vymedzuje dôvody prepadnutia zábezpeky v prospech verejného obstarávateľa a obstarávateľa a dôvody uvoľnenia a vrátenia zábezpeky uchádzačovi.

K § 47

Navrhovaná úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v procese verejného obstarávania povoliť predloženie variantných riešení. Využitie tohto inštitútu v procese verejného obstarávania umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akceptovať vo vzťahu k požadovanému tovaru, službe alebo stavebnej práci aj také riešenie, ktoré nemusí byť v súlade so všetkými požiadavkami vymedzenými pre primárne obstarávaný predmet zákazky, napr. v rámci trhu môže existovať inovatívnejšie riešenie realizácie konkrétneho predmetu zákazku v porovnaní s riešením vymedzeným verejným obstarávateľom resp. obstarávateľom. Zmyslom a účelom tohto inštitútu z pohľadu jeho účinkov na samotný trh je teda nielen zintenzívnenie hospodárskej súťaže ale taktiež stimulácia inovácie tovarov, služieb a stavebných prác poskytovaných na trhu. V kontexte doterajších praktických skúseností s aplikáciou tohto inštitútu je však potrebné uviesť, že v podmienkach právneho poriadku SR je inštitút variantných riešení v pozícií „obsolentného inštitútu“, nakoľko jeho doterajšie praktické využívanie vo verejnom obstarávaní je len sporadické. Slovenská republika patrí medzi členské štáty EÚ s najnižšou mierou využívania tohto inštitútu.

Ak verejný obstarávateľ má v úmysle povoliť alebo vyžadovať variantné riešenia musí túto informáciu uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. obstarávateľ v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Zároveň je v takom prípade potrebné v súťažných podkladoch uviesť minimálne požiadavky, ktoré musia variantné riešenia spĺňať a taktiež podmienky predloženia variantných riešení, t. j. napr. či sa variantné riešenie môže predložiť v prípade, ak sa predloží aj ponuka, ktorá nie je variantným riešením.

K § 48

Navrhovaným ustanovením sa upravuje komunikačná platforma na strane jednej medzi záujemcom alebo uchádzačom a na strane druhej, verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktorej účelom je, aby verejný obstarávateľ (obstarávateľ) na základe dopytu záujemcu alebo uchádzača poskytol informácie potrebné na skoncipovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu. Aplikáciou tohto inštitútu teda nemôže dochádzať k doplneniu nových požiadaviek alebo podmienok potrebných pre skoncipovanie ponuky alebo žiadosti o účasť. Navrhované ustanovenie taktiež reflektuje požiadavku nových smerníc a síce zabezpečiť k relevantným informáciám pre postup zadávania zákazky bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov, konkrétne sa upravuje povinnosť bezodkladne zverejniť vysvetľujúce informácie v profile. Zároveň zostáva zachovaná úprava reglementujúca povinnosť oznamovať vysvetľujúce informácie všetkým záujemcom a to najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti a to za predpokladu, že o vysvetlenie sa požiada dostatočne vopred. V prípade použitia zrýchleného postupu je táto lehota štyri dni.

K § 49

Navrhovaným ustanovením sa upravujú pravidlá pre predkladanie ponúk. Základným pravidlom pre predloženie ponuky je jej predloženie v lehote na predkladanie ponúk. Lehota na predkladanie ponúk nemá charakter procesnej lehoty, ale je svojou povahou hmotnoprávna, t. j. ponuku je potrebné najneskôr v posledný deň lehoty doručiť do dispozičnej sféry verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Navrhovaná úprava predvída dve základne formy predloženia ponuky a to elektronicky alebo doručením, či už osobne, prostredníctvom pošty alebo iného doručovateľa. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v rámci navrhovanej úpravy sa počíta s odkladom plne elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní, ktorá zahŕňa aj predkladanie ponúk do 01. apríla 2017. Po uplynutí tohto prechodného obdobia bude možné ponuky vo verejnom obstarávaní predkladať výlučne elektronicky, okrem zákon explicitne stanovených výnimkách z použitia elektronickej komunikácie.

Ponuka predložená po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk sa nevyhodnocuje, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa s obsahom takejto ponuky neoboznamuje, t. j. v prípade ponuky predloženej elektronicky ponuku nesprístupňuje a v prípade ponuky doručenej listinne vráti neotvorenú ponuku uchádzačovi. Ponuka predložená po lehote na predkladanie ponúk je zároveň v rámci úpravy rokovacieho konania so zverejnením kvalifikovaná ako neregulárna ponuka.

V prípade ponuky predkladanej elektronicky navrhovaná úprava pod sankciou vylúčenia uchádzača vyžaduje, aby ponuka bola predložená prostredníctvom komunikačných formátov stanovených verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, taktiež vyžaduje aby obsah elektronicky predloženej ponuky bolo možné sprístupniť a v neposlednom rade navrhovaná úprava vyžaduje elektronické predkladanie ponúk vo vyžadovanom formáte kódovania a šifrovania.

Ak by si v intenciách navrhovanej úpravy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ stanovil elektronickú formu komunikácie (napr. prostredníctvom systému EVO), ktorej súčasťou je aj elektronické predkladanie ponúk a uchádzač by predložil ponuku v listinnej podobe, tak takáto situácia by zakladala dôvod pre vylúčenie uchádzača.

V rámci navrhovanej úpravy zostáva zachovaný koncept predkladanie tzv. dvojobálkovej ponuky pozostávajúcej z osobitnej časti obsahujúcej návrh na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a osobitnej časti obsahujúcej ostatnú časť ponuky. Výnimkou z prekladania tzv. dvojobálkovej ponuky je tzv. reverzná verejná súťaž, t. j. postup pri verejnej súťaži, v rámci ktorého verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyhodnocuje v chronologickom slede najprv ponuky z pohľadu splnenia požiadaviek na predmet zákazky a návrhov na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a až následne pristupuje k vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti. Ďalšou výnimku z dvojobálkového predkladania ponúk je zadávanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému a v prípade použitia elektronických katalógov.

K § 50

Navrhovanou úpravou sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožňuje požadovať elektronické katalógy v postupoch zadávania zákaziek, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania ponúk spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie. Príkladom môžu byť ponuky predložené vo forme tabuľkového procesora. Používanie elektronických katalógov v procese verejného obstarávania môže mať vplyv na zvýšenie hospodárskej súťaže a zefektívnenie verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o úsporu času a finančných prostriedkov. Elektronický katalóg je teda špecifická forma ponuky alebo špecifická súčasť ponuky, ktorú záujemca zostavuje na základe požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk teda neumožňuje záujemcom predkladať svoje všeobecné katalógy, ktoré nie sú prispôsobené konkrétnym požiadavkám na predmet zákazky.

K § 51

Navrhovaná úprava reglementuje základné pravidlá, týkajúce sa komisie na vyhodnotenie ponúk, a to predovšetkým jej zriadenie, zloženie, podmienky členstva v tejto komisii a niektoré procedurálne pravidlá komisie a procedurálne úkony členov komisie. Komisia na vyhodnotenie ponúk predstavuje kolektívny orgán zriadený verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na účely vyhodnotenia ponúk, t. j. procesnej fázy verejného obstarávania, v rámci ktorej sa najmä vyhodnocujú požiadavky na predmet zákazky (koncesie), hodnotia sa podrobnosti ponuky na účely posúdenia, či ponuka nevykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky a v neposlednom rade sa v tejto fáze ponuky hodnotia na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk. Vyhodnotenie ponúk teda predstavuje nosné procesné štádium postupu zadávania zákazky, v dôsledku čoho má zásadný význam, aby členovia komisie na vyhodnotenie ponúk disponovali náležitou odbornou zdatnosťou.

Navrhovaná úprava stanovuje dôvody pre ktoré nemožno osoby vymenovať za člena komisie na vyhodnotenie ponúk. V kontexte novej právnej úpravy reglementujúcej konflikt záujmov je potrebné zdôrazniť, že člen hodnotiacej komisie predstavuje tzv. zainteresovanú osobu, t. j. osobu, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania. V kontexte úpravy konfliktu záujmov je člen komisie na vyhodnotenie ponúk ako zainteresovaná osoba povinný bezodkladne oznámiť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi alebo dodávateľovi.  Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí v takomto prípade prijať opatrenia potrebné na odstránenie konfliktu záujmov, čo v prípade člena komisie na vyhodnotenie ponúk, znamená v podstate jeho vylúčenie z komisie na vyhodnotenie ponúk. Ak by v takomto prípade nedošlo k prijatiu účinných opatrení na odstránenie konfliktu záujmov došlo by k naplneniu dôvodu pre vylúčenie záujemcu alebo uchádzača z procesu verejného obstarávania.

K § 52

Predmetné ustanovenie zachováva doterajší dvojstupňový model otvárania ponúk reflektujúci dvojobálkové ponuky. Taktiež sa zohľadňuje výnimka z dvojobálkového modelu a zavádzajú sa pravidlá pre otváranie ponúk v týchto prípadoch.

K § 53

Navrhovaným ustanovením sa upravuje procesné štádium vyhodnocovania ponúk v rámci ktorého sú predmetom hodnotenia požiadavky na predmet zákazky a návrhy na plnenie kritérií. Ide teda o procesné štádium verejného obstarávania v rámci ktorého sa vyhodnocujú informácie, ktoré sú súčasťou časti ponuky označenej ako „ostatné“ a taktiež časti ponuky označenej ako „kritéria“. Požiadavky na predmet zákazky verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vymedzuje predovšetkým v rámci opisu predmetu zákazky a to stanovením konkrétnych kvalitatívnych, kvantitatívnych, technických a iných požiadaviek, ktoré sa týkajú obstarávaného predmetu zákazky. Úlohou komisie na vyhodnotenie ponúk je primárne preskúmanie, či ponuka obsahuje požadované informácie preukazujúce splnenie stanovených požiadaviek na predmet zákazky. V rámci hodnotenia stanovených požiadaviek na predmet zákazky musí byť komisia na vyhodnotenie ponúk vzhľadom na vyžadovanú odbornú zdatnosť a praktické skúsenosti jej členov schopná proaktívne overovať správnosť informácií a dôkazov poskytnutých uchádzačmi na účely preukázania splnenia podmienok účasti. Ak komisia na vyhodnotenie ponúk v procese hodnotenia splnenia požiadaviek na predmet zákazky identifikuje nejasnosti alebo nezrovnalosti v informáciách poskytnutých uchádzačom je povinná požiadať uchádzača o vysvetlenie ponuky a ak je potrebné aj o predloženie dôkazov.

V rámci navrhovaného ustanovenia sa ďalej upravuje inštitút mimoriadne nízkej ponuky, ktorého primárnym účelom je chrániť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pred neserióznymi ponukami. Navrhovanou úpravou sa stanovuje povinnosť komisie na vyhodnotenie ponúk požiadať uchádzača o vysvetlenie ak sa  ponuka vyjadrená návrhmi na plnenie kritérií javí ako mimoriadne nízka vo vzťahu k obstarávanému predmetu zákazky. Diskrečná úvaha o tom, či konkrétna ponuka vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky je vo výlučnej právomoci verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaná úprava stanovuje dôvody pre vylúčenie ponuky a povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa písomne oznámiť uchádzačovi vylúčenie jeho ponuky spolu s uvedením dôvodov a lehoty, v ktorej môže doručiť námietku.

K § 54

Navrhovanou úpravou sa reglementuje možnosť využitia elektronickej aukcie v procese verejného obstarávania. Elektronická aukcia je opakujúci sa proces využívajúci elektronické prostriedky, používa sa po úplnom úvodnom vyhodnotení ponúk. V každej etape elektronickej aukcie musí byť zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a aukcia musí byť vedená v súlade s princípom nediskriminácie a transparentnosti.

Elektronická aukcia sa používa na účely automatického vyhodnotenia ponúk elektronickými prostriedkami, bez akéhokoľvek zásahu alebo posudzovania verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Elektronickú aukciu je vhodné a možné použiť predovšetkým pre tie predmety obstarávania, ktorých charakteristiky a hodnoty je možné vyjadriť číselne alebo percentuálne, čiže možno ich presne kvantifikovať. Nekvantifikovateľné parametre nesmú byť predmetom elektronickej aukcie (z dôvodu princípov na ktorých je založená – automatizované porovnávanie cien alebo vyčísliteľných návrhov), z čoho vyplýva, že určité zákazky na stavebné práce alebo služby vyžadujúce intelektuálne plnenie, resp. ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru nebudú súťažené prostredníctvom elektronickej aukcie. Pôjde predovšetkým napr. o právne služby, analytické služby, vedeckú a výskumnú činnosť, služby architektov a pod., t. j. služby ktorých kvalitu nie je možné vyhodnotiť výlučne kvantifikovateľnou hodnotou. Použitie aukcie by v týchto prípadoch predstavovalo reálne riziko, že znižovaním ceny dôjde k uprednostneniu ceny na úkor kvality obstaranej služby. Obdobne to platí aj v rámci zadávania zákaziek na stavebné prace, kde napr. vypracovanie projektovej dokumentácie k stavbe (ako súčasť zákazky) nie je možné vyhodnocovať prostredníctvom elektronickej aukcie.  Naopak, pokiaľ ide o také stavebné, ktorých technické požiadavky je možné presne a jednoznačne určiť a kvantifikovať, elektronickú aukciu je možné použiť.

Použitie elektronickej aukcie musí byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Všetky podrobnosti ohľadom realizovania elektronickej aukcie sa uvedú v súťažných podkladoch, pričom navrhovaná úprava ďalej definuje sumár informácií týkajúcich sa elektronickej aukcie, ktoré musia byť obsahom súťažných podkladov.

Po vyhodnotení ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ v rámci zvoleného postupu zadávania zákazky elektronickými prostriedkami vyzve všetkých uchádzačov, ktorých ponuky splnili požiadavky na predmet zákazky a neboli vylúčené, aby sa zúčastnili elektronickej aukcie. Navrhovaná úprava vymedzuje sumár informácií, ktoré musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uviesť vo výzve na účasť v elektronickej aukcii.

Elektronická aukcia sa môže realizovať v niekoľkých etapách a nesmie sa začať skôr než dva pracovné dni odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami na účasť v elektronickej aukcii.

V priebehu elektronickej aukcie verejný obstarávateľ  a obstarávateľ bezodkladne oznamuje všetkým uchádzačom informácie o ich poradí a môže ich informovať aj o ďalších skutočnostiach, ak to uviedol v súťažných podkladoch. Jednotliví uchádzači predkladajú svoje nové ceny alebo nové ceny a hodnoty v rámci stanovených etáp aukcie, pričom majú zobrazené dostupné informácie.

V rámci navrhovanej úpravy sa určujú aj podmienky ukončenia elektronickej aukcie v závislosti od zvoleného typu aukcie (jedna etapa alebo viac etáp aukcie), pričom systém ukončí elektronickú aukciu v súlade so stanovenými podmienkami jej ukončenia. Celý proces sa zavŕši  uzavretím zmluvy na základe výsledkov elektronickej aukcie.

Navrhovaná úprava stanovuje nové pravidlo, ktoré sa vzťahuje na situáciu, ak by si verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž stanovil použitie elektronickej aukcie, pričom elektronickej aukcie by sa zúčastnil len jeden uchádzač a to napr. z dôvodu, že ponuky ostatných uchádzačov boli vylúčené. V takom prípade navrhovaná úprava umožňuje nepoužiť elektronickú aukciu, nakoľko v takejto situácií použite elektronickej aukcie stráca opodstatnenie.

K § 55

Navrhovaná úprava reglementuje postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa chronologicky po zostavení výsledného poradia uchádzačov na základe vyhodnotenia návrhov na plnenie kritérií alebo na základe výsledku elektronickej aukcie. V prípade ak uchádzači resp. niektorí s uchádzačov, ktorí sa v rámci výsledného poradia umiestnili na prvom až treťom mieste nepredložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti z dôvodu predloženia jednotného európskeho dokumentu, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný u takéhoto uchádzača vyhodnotiť splnenie podmienok účasti. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v tejto situácii vylúči jedného z uchádzačov je povinný vyhodnotiť splnenie podmienok účasti u ďalšieho uchádzača v poradí, ak tento „kooptovaný“ uchádzač nepredložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti.

V rámci navrhovanej úpravy sa stanovuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali a súčasne zverejniť v profile výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov. Ak po realizácií tohto úkonu nie sú uplatnené revízne postupy ide v podstate o posledný procesný úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pred uzavretím zmluvy. Prípustným odklonom od bezodkladnej akceptácie víťaznej ponuky je podliehanie prvotnému povinnému schvaľovaciemu mechanizmu podľa osobitných právnych predpisov, tak ako je to napr. v prípade využívania audítorských služieb Národnou Bankou Slovenska na účely overovania jej účtovnej závierky, kde externý audítor podlieha schvaľovaciemu postupu v súlade s článkom 27 odseku 27.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) v platnom znení. V takomto prípade je možné oznámiť výsledok vyhodnotenia ponúk s odkladacou podmienkou.

K § 56

Navrhovaná úprava reglementuje pravidlá pre uzavretie zmluvy v procese verejného obstarávania. Základným pravidlom je, aby uzavretá zmluva bola v súlade so súťažnými podkladmi alebo koncesnou dokumentáciou a ponukou predloženou úspešným uchádzačom resp. uchádzačmi.

Navrhovaná úprava taktiež v súlade so smernicou 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác upravuje tzv. odkladné lehoty pre uzavretie zmluvy, ktorých účelom je predovšetkým vytvoriť uchádzačom časový priestor pre využitie revíznych nástrojov, t. j. žiadosti o nápravu alebo námietok a  zamedziť uzavretiu zmluvy pokiaľ boli uplatnené tieto revízne nástroje.

V rámci navrhovanej úpravy je taktiež zachované pravidlo umožňujúce uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, ak úspešný uchádzač neposkytol súčinnosť potrebnú pre uzavretie zmluvy alebo odmietol uzavrieť zmluvu, resp. pravidlo umožňujúce uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako tretí v poradí, ak uchádzač, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí neposkytol súčinnosť potrebnú pre uzavretie zmluvy alebo odmietol uzavrieť zmluvu.

Z predchádzajúcej právnej úpravy sa preberá aj povinnosť pre uchádzačov, subdodávateľov vyšpecifikovaných v odseku 9 a osoby, ktorých finančné zdroje uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a osoby, ktorých technické a odborné kapacity uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, a to mať pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody zapísaných v registri konečných užívateľov výhod svojich konečných užívateľov výhod. Podstatou navrhovanej právnej úpravy je zákonná požiadavka, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod vedenom úradom zapísaných svojich konečných užívateľov výhod, taktiež pokiaľ ich subdodávatelia a zároveň osoby, ktorých zdroje alebo kapacity využili nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod. Ak napriek nesplnenej povinnosti zapísať svojich konečných užívateľov výhod v registri konečných užívateľov výhod dôjde k uzavretiu zmluvy alebo rámcovej dohody, navrhuje sa uloženie rôznych sankcií nielen pre povinné subjekty, ale tiež pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý uzavrie s týmito subjektmi zmluvu.

K § 57

Navrhované ustanovenie upravuje pravidlá zrušenia použitého verejného obstarávania, v rámci ktorých sú upravené obligatórne a fakultatívne dôvody zrušenia verejného obstarávania. Navrhovaná úprava taktiež predvída eventualitu zrušenia časti postup zadávania zákazky, ak je zákazka v rámci jedného postupu zadávania rozdelená na časti.

V rámci navrhovanej úpravy je reglementované pravidlo, ktoré umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zrušiť verejné obstarávanie aj v prípade, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval. Ide najmä o prípady, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v priebehu verejného obstarávania identifikuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, čím sa v podstate umožňuje vykonanie autoremedúry. Taktiež by mohlo ísť napr. o situácie narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z prípravných trhových konzultácií, kde by neodstrániteľným spôsobom mohlo dôjsť k zvýhodneniu určitého uchádzača. Taktiež môže ísť o prípad, kedy by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sám identifikoval porušenie čestnej hospodárskej súťaže, bez toho aby bolo potrebné konštatovať existenciu dohody obmedzujúcej súťaž zo strany orgánu ochrany hospodárskej súťaže.

Navrhovaná úprava taktiež umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zrušiť verejné obstarávanie ak navrhované ceny v predložených ponukách sú vyššie ako stanovená predpokladaná hodnota zákazky.

Zrušenie verejného obstarávania alebo jeho časti musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ oznámiť všetkým uchádzačom a záujemcom spolu s uvedením dôvodu a informácie aký postup zadávania zákazky použije pre obstaranie pôvodného predmetu zákazky (koncesie).

K § 58 až 61

Účelom navrhovanej zmeny je úprava ustanovení o dynamickom nákupnom systéme vo väzbe na navrhované zmeny a úpravy tohto spôsobu verejného obstarávania na nové pravidlá v oblasti elektronickej komunikácie. Vzhľadom na zmeny v celkovom nastavení dynamických nákupných systémov je potrebné nastaviť dynamické nákupné systémy na primerané použitie pravidiel užšej súťaže a nadväzne na to vylúčiť aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré majú inú, osobitnú úpravu v paragrafoch upravujúcich dynamické nákupné systémy.

Zmeny posunú dynamický nákupný systém k pravidlám zavádzaným novou európskou smernicou.

Ustanovenie predstavuje zmeny v úprave dynamických nákupných systémov. Dôvodom je snaha o prehľadnejšie popísanie procesu DNS, so zapracovaním inštitútov elektronickej komunikácie. Navrhovanými ustanoveniami sa upravujú pravidlá pre dynamický nákupný systém, ktorý predstavuje plne elektronický procesný postup na obstarávanie tovaru, stavebných prác alebo služieb bežne dostupných na trhu.  Hlavným posunom oproti platnej úprave je presnejšie popísanie procesu a tým aj jeho sfunkčnenie, ako aj upustenie od postupu verejnej súťaže a príklon k postupu, ktorý sa najviac blíži užšej súťaži. Navrhovanými zmenami sa dynamické nákupné systémy posunú k pravidlám ustanoveným novou európskou smernicou.

K § 62 a 63

Navrhovanou úpravou sa zavádzajú oznamovacie povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči Európskej komisii, pričom poskytovanie určitých informácií Európskej komisii je naviazané na konkrétnu skutočnosť, t. j. tieto informácie sa poskytujú Európskej komisii bez dožiadania zo strany Európskej komisie napr. informácia o vylúčení mimoriadne nízkej ponuky, alebo informácie týkajúce sa zmeny doby platnosti dynamického nákupného systému. Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje, ktoré informácie poskytuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ Európskej komisii na jej žiadosť.

Navrhované ustanovenie ďalej upravuje informačné povinnosti verejného obstarávateľa, obstarávateľa a kontrolných orgánov voči úradu.

K § 64

Navrhované ustanovenie zavádza povinnosť zverejňovať na profile v systematickom členení v podstate celý životný cyklus zákazky, až po informáciu o skutočne poskytnutých plneniach. Na zamedzenie duplicity, niektoré informácie zverejňuje úrad, resp. je ich možné zverejniť odkazom na už zverejnenú informáciu v registri zmlúv.

Rozširujú sa možnosti zverejňovania dokumentov a informácií na profile, keď sa navrhuje umožniť zverejňovanie aj spôsobom, ktorý zverejní odkaz na dokumenty a informácie na inom webovom sídle. Všetky podmienky zverejnenia a prístupu k nim musia byť dodržané aj pri takomto zverejnení.

K § 65

Uverejnením predbežného oznámenia sa ustanovuje pre verejného obstarávateľa možnosť oznámiť svoj zámer uskutočniť plánované verejné obstarávanie.

Ustanovením sa upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a  aj vo Vestníku verejného obstarávania.

Navrhovaný odsek 3 predstavuje doplnenie, nadväzujúce na funkcionalitu elektronického trhoviska, ktorej prostredníctvom bude možné využiť elektronické trhovisko v nadlimitnom obstarávaní.

K § 66

Postup verejnej súťaže sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov.

Vo verejnej súťaži sa ustanovujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Ustanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Uverejnením predbežného oznámenia je verejný obstarávateľ oprávnený skrátiť lehotu na predkladanie ponúk súčasne sa upravujú ďalšie predpoklady pre ďalšie skrátenie tejto lehoty. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami. Zároveň sa ustanovuje možnosť z dôvodu naliehavej situácie, ktorú je verejný obstarávateľ povinný riadne odôvodniť, stanoviť minimálne 15- dňovú lehotu na predkladanie ponúk. Za naliehavú situáciu je možné považovať akékoľvek okolnosti nezávislé od vôle verejného obstarávateľa spôsobujúce takú časovú tieseň, že objektívne nie je možné stihnúť 35-dňovú lehotu. Existenciu naliehavej situácie je v súlade s princípom transparentnosti potrebné preukázať.

Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom.

Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú súčasťou ponuky aj doklady, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, je potrebné jasne stanoviť postup pri vyhodnocovaní ponúk. Vo verejnej súťaži je preto potrebné najskôr vyhodnotiť splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní spôsobom a následne vyhodnocovať ponuky uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, podľa stanovených kritérií a pravidiel vyhodnocovania.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejným obstarávateľom uskutočniť vyhodnotenie splnenia podmienok účasti až po uskutočnení vyhodnotenia ponúk.

Ustanovenie o verejnej súťaži sa dopĺňa o možnosť realizovať nákup tovarov a služieb bežne dostupných na trhu aj v nadlimitnom obstarávaní cez elektronické trhovisko. Pôjde o možnosť a nie o povinný postup a jeho použitie bude viazané na charakter obstarávania. Ak obstarávateľovi bude postačovať využitie len podmienok účasti v osobnom postavení a nepôjde o komplikované obstarávanie, bude ho môcť zrealizovať cez elektronické trhovisko.

K § 67 až 69

Užšia súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na päť.

Užšia súťaž je postup, ktorý má dve fázy. V prvej fáze užšej súťaže sa predkladajú doklady, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Tieto sa vyhodnocujú na základe vopred stanovených pravidiel. Až po ich vyhodnotení nasleduje druhá fáza užšej súťaže, keď sa posiela vybratým záujemcom výzva na predloženie ponúk.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži sa určí lehotu na predkladanie žiadostí o účasť, pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti v užšej súťaži a obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde sa v rámci ponuky preukazuje aj splnenie podmienok účasti. V tejto súvislosti sa ustanovuje aj minimálna lehota na predloženie žiadostí o účasť.

Pri použití užšej súťaže sa verejnému obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predloženie žiadosti o účasť, ak sa nachádza v odôvodnenej naliehavej situácii, ktorú si nezavinil sám. Taktiež sa pre vymedzené kategórie verejných obstarávateľov vytvárajú legislatívne predpoklady na určenie lehoty na predkladanie ponúk dohodou.

Záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní sa posiela výzva na predkladanie ponúk súčasne. V rámci jedného postupu je možné vyzvať na predkladanie ponuky len tých záujemcov, ktorí požiadali o účasť a splnili podmienky účasti a minimálnu úroveň spôsobilosti. Ak sa nedosiahne minimálny počet záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, môže verejný obstarávateľ vyzvať na predloženie ponuky aj nižší počet už kvalifikovaných záujemcov.

Ak verejný obstarávateľ neponúka úplný, priamy a neobmedzený prístup k súťažným podkladom alebo tieto súťažné podklady neboli už dostupné iným spôsobom, tak musia byť súčasťou prílohy k výzve na predkladanie ponúk.

Ustanovujú sa minimálne lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaži, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od odoslania výzvy na predkladanie ponúk.  Zároveň sa ustanovujú podmienky, kedy je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži skrátiť. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami.

Ak sa verejný obstarávateľ  nachádza v odôvodnenej časovej tiesni, ktorú si nezavinil sám, umožňuje sa verejnému obstarávateľovi použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk.

Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom.

K § 70 až § 73

Upravuje sa použitie rokovacieho konania so zverejnením ustanovením podmienok, za ktorých sa môže použiť. Je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov zákazky.

Z hľadiska právnej istoty v aplikačnej praxi navrhovaná právna úprava definuje pojem neregulárnej alebo inak neprijateľnej ponuky.

Rokovacie konanie so zverejnením sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Rokovacie konanie so zverejnením je postup, ktorý sa rovnako ako užšia súťaž uskutočňuje vo dvoch fázach.

Verejný obstarávateľ je povinný určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ak sa zadáva zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby v naliehavej situácii nespôsobenej verejným obstarávateľom, je ustanovená minimálna lehota na predkladanie žiadostí o účasť 15 dní. Túto lehotu je možné skrátiť na desať dní, ak oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania je vypracované a posielané elektronickými prostriedkami.

Prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk vyzve verejný obstarávateľ tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, aby predložili svoje základné ponuky. Ak verejný obstarávateľ obmedzil počet záujemcov, a tento počet po vyhodnotení splnenia podmienok účasti sa nenaplnil, potom môže vyzvať na predkladanie ponúk aj nižší počet záujemcov. Nesmie však vyzvať na predkladanie ponúk toho záujemcu, ktorý nepožiadal o účasť. Zároveň je upravený obsah výzvy na predkladanie ponúk, ktorú verejný obstarávateľ posiela vybratým záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti. Ak verejný obstarávateľ neponúka úplný, priamy a neobmedzený prístup k súťažným podkladom alebo tieto súťažné podklady neboli už dostupné iným spôsobom, tak musia byť súčasťou prílohy k výzve na predkladanie ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa stanovuje minimálna lehota na predkladanie základných ponúk. Zároveň sa ustanovujú podmienky, kedy je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v rokovacom konaní so zverejnením skrátiť. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami.

Ak sa verejný obstarávateľ  nachádza v odôvodnenej časovej tiesni (za predpokladu možnosti jej objektívneho preukázania), ktorú si nezavinil sám, umožňuje sa verejnému obstarávateľovi použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk. Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom.

Počet rokovaní nie je obmedzený, avšak verejný obstarávateľ môže stanoviť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách so zámerom zníženia počtu ponúk, ktoré majú byť prerokované. Túto možnosť musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pričom počet uchádzačov dosiahnutý v poslednej etape musí zabezpečovať efektívnu hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania je verejný obstarávateľ povinný vyhotoviť zápisnicu. O konečných ponukách sa už nerokuje.

Na žiadosť uchádzača, ktorý sa zúčastňuje rokovania, verejný obstarávateľ poskytne informáciu o priebehu a pokroku rokovania.

Zároveň sa ustanovuje možnosť vyhradiť si v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania zadať zákazku len na základe základných ponúk bez uskutočnenia rokovania.

K § 74 až § 77

Súťažný dialóg môže verejný obstarávateľ použiť len v prípade, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Pri použití súťažného dialógu sa ponuky vyhodnocujú na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov, pričom verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu,  najmenej však na troch. Aj pri súťažnom dialógu je stanovená minimálna 30-dňová lehota na predkladanie žiadostí o účasť.

Ustanovuje sa povinnosť uvádzať plánovaný časový rámec súťažného dialógu, buď v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente.

Verejný obstarávateľ môže vyzvať na účasť na dialógu len tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti. Upravuje sa obsah výzvy na účasť na dialógu a priebeh rokovaní v rámci dialógu. Dialóg sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách, pričom sa prerokovávajú všetky hľadiská projektu s cieľom znižovať počet navrhovaných riešení. V dialógu sa pokračuje dovtedy, pokým sa nenájde riešenie alebo verejným obstarávateľom stanovený počet riešení, ktoré spĺňajú jeho potreby. Verejný obstarávateľ nesmie poskytnúť informácie ostatným účastníkom týkajúce sa navrhnutých riešení, ani iné dôverné informácie z uskutočnených dialógov bez súhlasu dotknutej osoby. Analogicky, ako pri rokovacích konaniach, aj v tomto postupe zadávania zákazky sa obligatórne spíše zápisnica z každého jednotlivého rokovania. Na žiadosť uchádzača, ktorý sa zúčastňuje dialógu, verejný obstarávateľ poskytne informáciu o priebehu a pokroku rokovania.

Po ukončení dialógu a informovaní účastníkov o jeho skončení, verejný obstarávateľ vyzve uchádzačov, aby predložili svoje konečné ponuky na základe vyšpecifikovaných riešení počas dialógu. Upravuje sa minimálny obsah výzvy na predkladanie konečných ponúk. Minimálna lehota na predkladanie konečných ponúk nie je stanovená zákonom, verejný obstarávateľ túto lehotu stanovuje sám a uvedie ju vo výzve na predkladanie konečných ponúk spolu s ďalšími potrebnými informáciami.

Aplikácia tohto postupu zadávania zákazky v praxi by mala podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, a teda nesmie ňou dôjsť najmä k meneniu základných aspektov ponuky alebo výzvy na predkladanie ponúk, k stanoveniu podstatne nových požiadaviek, k nerovnakému zaobchádzaniu s uchádzačmi, ako aj k prijatiu iného uchádzača, ako toho, ktorý splnil podmienky účasti.

Ustanovuje sa možnosť pre verejného obstarávateľa požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie, upresnenie alebo optimalizáciu jeho konečnej ponuky. Taktiež sa upravuje možnosť rokovať s úspešným uchádzačom o potvrdení finančných záväzkov alebo iných podmienok uvedených v ponuke finalizovaním zmluvy. Využitie týchto možností však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo obstarávania, vrátane potrieb a požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom dokumente.

K §78 až 80

Inovatívne partnerstvo predstavuje nový špecifický postup verejného obstarávania. Jeho použitie je naviazané na existenciu potreby vyvinúť inovačný výrobok, službu alebo inovačné stavebné práce a potreby kúpiť takéhoto výrobku, služby alebo stavebných prác. To znamená, že daný predmet zákazky ešte neexistuje na trhu, avšak verejný obstarávateľ/obstarávateľ môže použitím inovatívneho partnerstva svoje potreby uspokojiť.

Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri rokovacom konaní so zverejnením. Inovatívne partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci tohto postupu narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu požiadať o účasť/predložiť základnú ponuku. Takéto obmedzenie neprispieva k zachovaniu základných princípov verejného obstarávania, akými sú transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie. Verejní obstarávateľ použije pri výbere záujemcov najmä kritériá týkajúce sa kapacity záujemcov v oblasti výskumu a vývoja a vypracovávania a zavádzania inovačných riešení.

Verejnému obstarávateľovi sa ukladá sa povinnosť určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Potrebu inovačného výrobku, stavebných prác alebo služieb uvedie verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Upresnenie opisu potreby inovačného výrobku, stavebných prác alebo služieb musí byť uvedené v súťažných podkladoch. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ určí aj, ktoré prvky tohto opisu vymedzujú minimálne požiadavky, ktoré majú splniť všetci uchádzači. Zákazky sa zadávajú výlučne na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, keďže toto kritérium je najvhodnejšie na porovnanie ponúk inovačných riešení.

Kľúčovým rozhodnutím je stanovenie, či sa inovatívne partnerstvo založí s jedným alebo viacerými partnermi.

Ak verejný obstarávateľ obmedzil počet záujemcov, a tento počet po vyhodnotení splnenia podmienok účasti sa nenaplnil, potom môže vyzvať na predkladanie ponúk aj nižší počet záujemcov. Nesmie však vyzvať na predkladanie ponúk toho záujemcu, ktorý nepožiadal o účasť.

Základná štruktúra inovatívneho partnerstva po realizácii rokovaní a následnom zadaní zákazky/ uzatvorení zmluvy/zmlúv pozostáva z dvoch fáz, a to z fázy výskumu a vývoja inovačného výrobku, služby alebo stavebných prác a z fázy nákupu výsledných tovarov, služieb a stavebných prác, za predpokladu, že tieto tovary, služby alebo stavebné práce zodpovedajú dohodnutej úrovni výkonu a dohodnutým nákladom.

Inovatívne partnerstvo má byť vo fáze výskumu a vývoja štruktúrované do postupne za sebou nasledujúcich fáz sledujúc kroky procesu výskumu a vývoja a  inovačného procesu.  Musia sa stanoviť priebežné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť a taktiež sa musí zabezpečiť vyplácanie odmeny v primeraných splátkach. Vychádzajúc zo stanovených cieľov môže verejný obstarávateľ/obstarávateľ po ktorejkoľvek fáze ukončiť inovatívne partnerstvo. V prípade viacerých partnerov môže verejný obstarávateľ po ktorejkoľvek fáze znížiť počet partnerov, za predpokladu, že takúto možnosť a podmienky takéhoto znižovania určil v súťažných podkladoch.

Inovatívne partnerstvo vo fáze nákupu zahŕňa nákup výsledných tovarov, stavebných prác alebo služieb avšak len za predpokladu, že výsledky výskumu a vývoja spĺňajú dohodnutú úroveň vyhotovenia a dohodnutým nákladom. V prípade viacerých partnerov ide o konečné vyhodnotenie a určenie riešenia, ktoré najlepšie spĺňa relevantné parametre, pričom pravidlá vyhodnocovania musia byť stanovené v zmluve.

Prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk vyzve verejný obstarávateľ tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, aby predložili svoje základné ponuky. Verejný obstarávateľ následne rokuje o základných ponukách a o všetkých nasledujúcich ponukách s cieľom vylepšiť ich obsah. O konečných ponukách sa už nerokuje.

Počet rokovaní nie je obmedzený, avšak verejný obstarávateľ môže stanoviť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách so zámerom zníženia počtu ponúk, ktoré majú byť prerokované. Túto možnosť musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania je verejný obstarávateľ povinný vyhotoviť zápisnicu. Na žiadosť uchádzačova, ktorý sa zúčastňuje rokovania, verejný obstarávateľ poskytne informáciu o priebehu a pokroku rokovania.

V súťažných podkladoch sa stanovia pravidlá na práva duševného vlastníctva. V prípade inovatívneho partnerstva s viacerými partnermi nesmie bez súhlasu partnera sprístupniť jeho navrhované riešenie ostatným partnerom.

Inovatívne partnerstvo obsahuje aj bezpečnostnú klauzulu a tou je, že verejný obstarávateľ musí zabezpečiť, aby sa do štruktúry partnerstva, a najmä do doby jeho trvania a hodnoty jednotlivých fáz premietla úroveň inovácie navrhovaného riešenia a postupnosť výskumných a inovačných činností, ktoré sú potrebné na vývoj inovačného riešenia, ktoré ešte nie je na trhu dostupné. Predpokladaná hodnota tovaru, stavebných prác alebo služieb nesmie byť neprimeraná investíciám potrebným na ich vývoj.

K § 81 a 82

Priame rokovacie konanie je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Napríklad pôjde o situáciu, keď v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo užšej súťaži neboli predložené žiadne ponuky alebo žiadne vhodné ponuky ani žiadne žiadosti o účasť ani žiadne vhodné žiadosti o účasť za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili. Ďalším príkladom sú podmienky, keď z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je napríklad prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie priameho rokovacieho konania, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Ďalšou podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že verejný obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť uzavretie zmluvy a jej plnenie. Z rozhodnutí SDEÚ vyplýva, že v prípade uzavretia zmlúv, kde prichádza do úvahy uplatnenie priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti musia byť súčasne splnené tri podmienky a to existencia nepredvídateľnej udalosti, časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania a kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. Ak jedna z týchto troch podmienok nie je splnená, použitie priameho rokovacieho konania nebude opodstatnené.  Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zák. č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov za mimoriadnu udalosť, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohroma, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Priame rokovacie konanie je možné použiť aj keď tovar kupuje verejný obstarávateľ priamo na komoditnej burze. Pojem „komoditná burza“ používa aj slovenská legislatíva – zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V bode 50 štvrtý pododsek preambuly smernice 2014/24/EÚ sa uvádza, cit.: „...postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.“. Z uvedeného vyplýva, že priame rokovacie konanie možno použiť pri kúpe tovaru priamo na komoditnom trhu, nad ktorým sa vykonáva dohľad. Takouto obchodnou platformou pre organizáciu komoditných obchodov je podľa platnej slovenskej legislatívy komoditná burza. Toto však nevylučuje, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uskutoční obstarávanie prostredníctvom priameho rokovacieho konania na komoditnej burze mimo územia Slovenskej republiky. V takomto prípade, však musí byť splnená požiadavka, aby táto burza spĺňala požiadavky vyjadrené v preambule smernice, t. j. – prirodzenou zárukou tvorby cien je regulovaná obchodná štruktúra, nad ktorou je vykonávaný dohľad. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť schopný uniesť dôkazné bremeno oprávňujúce ho k použitiu tohto postupu verejného obstarávania.

Podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov za stanovených podmienok, pričom takéto zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ nesmú súhrnne trvať dlhšie ako tri roky. Ďalej sú taxatívne uvedené prípady, keď verejný obstarávateľ môže použiť priame rokovacie konanie, napríklad ak nadobúda tovar od likvidátora, správcu konkurznej podstaty, exekútora.

Verejný obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných záujemcov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v závislosti od podmienky priameho rokovacieho konania a od predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ rokuje o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných podmienkach zmluvy, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania verejný obstarávateľ  vyhotoví zápisnicu.

V prípade, ak nebolo uverejnené oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu, verejnému obstarávateľovi sa ustanovuje povinnosť poslať úradu pred uzavretím zmluvy oznámenie, v ktorom verejný obstarávateľ odôvodní použitie priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti.

K § 83

Navrhované ustanovenie upravuje podmienky uzatvárania rámcových dohôd a následného zadávania zákaziek na základe rámcovej dohody. Rámcovú dohodu možno okrem výnimočných prípadov odôvodnených predmetom zákazky uzatvárať najviac na štyri roky. Rámcová dohoda predstavuje uzavretú kontraktačnú platformu, čo vyjadruje predovšetkým požiadavka, že na základe rámcovej dohody môže zadávať zákazku len verejný obstarávateľ resp. verejní obstarávatelia, ktorí boli jasne a určito identifikovaný v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Navrhovaná úprava bližšie precizuje pravidlá zadávania zákaziek na základe rámcovej dohody v závislosti od toho, či bola rámcová dohoda uzavretá s jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, taktiež v závislosti od toho, či sa v postupe verejného obstarávania vedúceho k uzavretiu rámcovej dohody predkladali elektronické katalógy.

K § 84

Ustanovuje sa povinnosť obstarávateľa postupovať pri zadávaní nadlimitnej zákazky primárne podľa tretej hlavy druhej časti zákona o verejnom obstarávaní a subsidiárne podľa hlavy druhej (zadávanie nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom) zákona o verejnom obstarávaní, ak nie je v tretej hlave ustanovené inak. Zároveň sa aplikujú ustanovenia prvej hlavy druhej časti zákona (spoločné ustanovenia).

K § 85

Ustanovujú sa špecifické výnimky. Pri obstarávateľoch pôsobiacich v odvetví pitnej vody môže ísť aj o iné činnosti týkajúce sa vody, ako napr. projekty využívania vodnej energie, zavlažovania, odvodňovania pôdy alebo likvidácie a čistenia odpadových vôd. Obstarávatelia uplatňujú postupy obstarávania pri všetkých svojich činnostiach týkajúcich sa vody nezávisle od toho, na ktorú časť „vodného cyklu“ sa vzťahujú. Pravidlá obstarávania navrhnuté pre dodávku výrobkov však nie sú vhodné na nákup vody, keďže je potrebné, aby sa voda obstarávala zo zdrojov v blízkosti oblasti, v ktorej sa použije. Postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky aj pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní.

Podniky by sa mali považovať za prepojené, ak medzi obstarávateľom a príslušným podnikom existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv alebo ak sú obaja pod dominantným vplyvom iného podniku; v tejto súvislosti by súkromná účasť ako taká nemala byť relevantná. Overenie skutočnosti, či je podnik prepojený k danému obstarávateľovi, by malo byť čo najľahšie. Vzhľadom na to, že možná existencia takéhoto priameho alebo nepriameho dominantného vplyvu by už musela byť overená na účely rozhodnutia o tom, či by sa ročná účtovná závierka dotknutých podnikov a subjektov mala konsolidovať, podniky by sa teda mali považovať za prepojené, keď je ich ročná účtovná závierka konsolidovaná. Pravidlá Európskej únie týkajúce sa konsolidovaných účtovných závierok sa však v niektorých prípadoch neuplatňujú, napríklad v dôsledku veľkosti príslušných podnikov alebo nesplnenia určitých podmienok súvisiacich s ich právnou formou. V takých prípadoch je potrebné preskúmať, či existuje priamy, alebo nepriamy dominantný vplyv pri zohľadnení vlastníctva, finančnej účasti alebo pravidiel, ktoré sa vzťahujú na podniky.

K § 86

Rozhodnutím Rady 94/800/ES (15) sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 3, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku č. I Európskej únie ku GPA, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Európska únia viazaná, by obstarávatelia mali splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri zadávaní zákaziek na tovar obstarávateľom. V súlade so smernicou EÚ je umožnené obstarávateľom vylúčiť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % výrobkov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európska únia neuzavrela dvojstranné alebo viacstranné dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov z Európskej únie na trhy týchto štátov.

Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk na tovar z Európskej únie vyhodnocovaných podľa stanovených kritérií. Prednosť sa dáva ponuke, ktorú nie je možné vylúčiť na základe pôvodu tovaru a cenový rozdiel nesmie presiahnuť 3 %. Toto ustanovenie nebude obstarávateľ aplikovať, ak by v dôsledku jeho aplikácie uzavrel zmluvu na tovar s odlišnými technickými vlastnosťami spôsobujúcimi prevádzkové problémy.

K § 87

Prostredníctvom pravidelného informatívneho oznámenia obstarávateľ môže uverejňovať informácie o pripravovaných postupoch zadávania zákazky a o predmetoch zákaziek.

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž pre nadlimitné zákazky, ktoré sa prioritne uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a následne aj vo vestníku.

Ustanovením sa uvádzajú oznámenia, ktoré môže obstarávateľ použiť ako výzvu na súťaž. Okrem oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je to aj pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž a oznámenie o existencii kvalifikačného systému.

Zákon povoľuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, keď závisí od rozhodnutia obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia alebo pre zákazky na výskumné a vývojové služby, keď obstarávateľ môže obmedziť informácie určené na zverejnenie. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia stanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

K § 88

Ustanovením sa stanovuje obsah pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž, ak toto oznámenie obstarávateľ použije ako výzvu na súťaž. Pri pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž sa uverejňuje najneskôr 12 mesiacov pred odoslaním výzvy, ktorou obstarávateľ požiada záujemcov, aby opätovne potvrdili svoj záujem, súčasne sa ustanovením určuje aj minimálny obsah tejto výzvy.

Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvoleného postupu zadávania zákazky. Po zverejnení pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž nie je potrebné zverejňovať oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

K § 89 a 90

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou EÚ pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza aj kvalifikačný systém, ktorý sa musí viesť na základe objektívnych kritérií a pravidiel. Tento môžu obstarávatelia viesť na rôznych úrovniach a stupňoch.

Ak sa obstarávateľ rozhodne zriadiť kvalifikačný systém, má povinnosť zverejniť túto skutočnosť prostredníctvom uverejnenia oznámenia o existencii kvalifikačného systému. Takisto sa stanovujú podmienky pre obsah a ďalšie oznamovanie o existencii kvalifikačného systému v závislosti od dĺžky trvania systému.

Kvalifikačný systém musí fungovať podľa objektívnych pravidiel a kritérií, ktoré sa podľa výberu obstarávateľa môžu týkať schopností záujemcov alebo druhu stavebných prác, tovaru alebo služieb, na ktoré sa daný systém vzťahuje. Na účely kvalifikácie môžu obstarávatelia robiť svoje vlastné testy na vyhodnotenie charakteristík príslušných stavebných prác, tovaru alebo služieb, najmä pokiaľ ide o ich kompatibilitu a bezpečnosť. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe kritérií a pravidiel vedenia kvalifikačného systému.

Obstarávateľ môže použitím oznámenia o existencii kvalifikačného systému ako výzvou na súťaž vybrať pre užšiu súťaž a pre rokovacie konanie so zverejnením tých, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky z kvalifikovaných záujemcov.

K § 91

Predmetné ustanovenie zakotvuje pravidlá regulujúce verejnú súťaž, ktoré sú obdobné ako pravidlá platné pre postup verejného obstarávateľa.

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži,  ktoré vychádzajú zo smernice EÚ, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Určením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk zo strany uchádzačov. Zároveň sa ustanovením stanovuje lehota na predkladanie ponúk.

K § 92 a 93

V užšej súťaži môže obstarávateľ obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.  Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk však musí obstarávateľ prihliadať na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže. Pri určení kritérií na obmedzenie počtu uchádzačov by mal obstarávateľ vychádzať predovšetkým z objektívnej potreby znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie.

Navrhovaným ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž, alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania  určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť a podmienky účasti, ak si ich obstarávateľ stanovil. Ponuku môže predložiť len taký záujemca, ktorého obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky.

K § 94 a 95

Použite rokovacieho konania so zverejnením nie je na rozdiel od verejného obstarávateľa naviazané na splnenie podmienok na jeho použitie.

K § 96

Aj obstarávateľom sa ustanovuje možnosť použitia súťažného dialógu, pričom tak ako aj u verejného obstarávateľom je jeho cieľom nájsť a definovať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb obstarávateľa.

Ako kritérium na vyhodnotenie ponúk sa použije najlepší pomer ceny a kvality. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov, pričom obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu.

Stanovuje sa lehota na predloženie žiadostí o účasť, ktorá v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Uplatňujú sa rovnaké procesné pravidlá ako v súťažnom dialógu pre verejného obstarávateľa.

Aj obstarávateľ môže požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie, upresnenie alebo optimalizáciu jeho konečnej ponuky. Taktiež sa upravuje  možnosť rokovať s úspešným uchádzačom o potvrdení finančných záväzkov alebo iných podmienok uvedených v ponuke finalizovaním zmluvy. Využitie týchto možností však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo obstarávania, vrátane potrieb a požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom dokumente.

K § 97

Inovatívne partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie ponúk. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci tohto postupu narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu požiadať o účasť/predložiť základnú ponuku.

Stanovuje sa lehota na predloženie žiadostí o účasť, ktorá v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Uplatňujú sa rovnaké procesné pravidlá ako v inovatívnom partnerstve pre verejného obstarávateľa.

K § 98

Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre obstarávateľa podmienky na použitie priameho rokovacieho konania. Priame rokovacie konanie je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Ako prvú podmienku aplikácie tohto postupu zadávania zákazky navrhovaná právna úprava uvádza situáciu, keď obstarávateľovi v predchádzajúcom postupe, ktorý bol vyhlásený prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž, počas stanovenej lehoty na predkladanie ponúk, nebola doručená žiadna ponuka, alebo všetky doručené ponuky nespĺňajú charakteristiky predmetu zákazky stanovené obstarávateľom. Analogicky sa bude postupovať, ak obstarávateľ neobdržal žiadnu žiadosť o účasť. Súčasne je ale nevyhnutné zachovať pôvodné podmienky zadávania zákazky, ktoré boli pôvodne stanovené. Obstarávatelia môžu použiť tento postup aj vtedy, ak zadávaná zákazka je určená výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely, a nie na zabezpečenie zisku alebo na krytie nákladov vynaložených na výskum a vývoj.  Okolnosťou oprávňujúcou obstarávateľa použiť priameho rokovacieho konania je aj existencia výhradných práv, ktoré umožňujú zadávať zákazku len určitému uchádzačovi. Takýto postup je však možný len v prípadoch, aj neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a ak takéto zúženie hospodárskej súťaže nespôsobil sám obstarávateľ napr. v predchádzajúcom postupe zadávania zákazky nestanovil požiadavku na to, aby bola spolu s autorským dielom obstarávateľovi udelená aj licencia na úpravu diela alebo jeho zmenu zo strany obstarávateľa alebo ním oprávnených osôb.

Ďalšou podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením (napr. dlhodobé zanedbávanie starostlivosti o určitú budovu alebo stroj), a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom  je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť bezodkladné uzavretie zmluvy a jej plnenie. Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohroma, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov od pôvodného dodávateľa určených na čiastočné nahradenie obvyklých tovarov, ak by zmena dodávateľa nútila obstarávateľa získavať materiál rozdielnych technických charakteristík. Ďalej sú taxatívne definované prípady, keď obstarávateľ môže použiť toto rokovacie konanie na zabezpečenie tovaru za zvýhodnenú cenu, od likvidátora, získanie tovaru na komoditnej burze.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje aj postup v priamom rokovacom konaní. Obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných uchádzačov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v závislosti od podmienky použitia priameho rokovacieho konania a od predmetu zákazky. Obstarávateľ rokuje s uchádzačmi o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi.

K § 99

Ustanovením sa upravuje použitie rámcovej dohody.

Obstarávateľ môže rámcovú dohodu uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu postupmi podľa zákona, zákazky sa zadávajú na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou.

Ak obstarávateľ uzavrel rámcovú dohodu s viacerými uchádzačmi, špecifické zmluvy sa uzatvárajú v súlade s podmienkami rámcovej dohody. Obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

K § 100 až 107

Navrhované ustanovenia upravujú postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pri udeľovaní koncesií, ktorých predpokladaná hodnota presahuje zákonom stanovený limit. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií zakotvuje pravidlá, ktorými sa upravuje základný rámec pre udeľovanie koncesií. Koncesie predstavujú v tejto súvislosti významné nástroje dlhodobého štrukturálneho rozvoja infraštruktúry a strategických služieb, čím prispievajú k rozvoju hospodárskej súťaže, umožňujú využívať odbornosť súkromného sektora a pomáhajú dosahovať efektívnosť a inovácie.

Navrhovaná úprava umožňuje uzatvárať koncesné zmluvy, ktoré predstavujú špecifické zmluvné vzťahy medzi verejnými a súkromnými subjektami, ktorých cieľom je zabezpečenie určitých potrieb vo verejnom záujme, a to najmä v podobe PPP projektov (z ang. Public Private Partnership). V rámci týchto zmluvných vzťahov sa súkromný subjekt zaväzuje k výkonu konkrétnych činností, za čo získava určité práva. Napríklad súkromný subjekt na svoje náklady vybuduje diaľnicu a získa právo vyberať poplatky alebo mýto za používanie diaľnic na určité časové obdobie. Koncesné zmluvy zároveň môžu, ale nevyhnutne nemusia, zahŕňať prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ale verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vždy získavajú úžitky vyplývajúcich z predmetných stavebných prác alebo služieb.

Navrhované ustanovenia špecifikujú postupy, ktoré môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ využiť pri zadávaní koncesie. Navrhovaná úprava na jednej strane dáva verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi možnosť vybrať si jeden z postupov používaných aj pri zadávaní zákaziek, t.j. verejná súťaž, užšia súťaž, súťažný dialóg alebo rokovacie konanie so zverejnením. Na druhej strane umožňuje použitie osobitného postupu pre zadávanie koncesií, ktorým je koncesný dialóg. Rovnako sa umožňuje použitie obchodnej verejnej súťaže.

Navrhované ustanovenia taktiež zakotvujú základné povinnosti a podmienky, ktoré musia verejní obstarávatelia a obstarávatelia dodržať pri zadávaní koncesie, napr. pri určovaní podmienok účasti, pri príprave koncesnej dokumentácie, či pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk.

Podľa navrhovanej úpravy môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri zadávaní koncesie zvoliť osobitný postup, ktorým je koncesný dialóg. Vzhľadom na zložiť zákaziek typu koncesia, pri ktorých je náročné vopred komplexne zadefinovať podrobnosti koncesie, je žiaduce umožniť použitie takého postupu, ktorý dáva priestor na sprecizovanie podrobností zadania koncesie v spolupráci, resp. na základe konzultácii, s relevantnými súkromnými subjektmi. Na tento účel slúži možnosť využitia viackolového dialógu, ktorý môže byť napríklad rozdelený na technické otázky, finančné otázky a právne otázky zadávanej koncesie. Finálna koncesná dokumentácia, na základe ktorej následne súkromné subjekty predkladajú ponuky potom reflektuje výsledky realizovaných diskusií, pričom takýto postup by mal byť zárukou úspešnej realizovateľnosti zadávanej koncesie.

Uplatnenie možnosti využitia postupu obchodnej verejnej súťaže dáva verejným obstarávateľom a obstarávateľom možnosť adekvátne adresovať špecifiká a osobitosti projektov typu koncesia v prípade, ak nie je využitie postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní optimálne vzhľadom na charakter a parametre zadávanej koncesie.

Navrhované ustanovenia zakotvujú publikačné povinnosti pri vyhlasovaní koncesie, oznamovaní výsledku zadávania koncesie a uzatváraní dodatkov. Zároveň sa zakotvujú základné podmienky pri stanovovaní lehôt v procese zadávania koncesií, ktoré vychádzajú z práva Európskych spoločenstiev a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti.

Navrhovaná úprava v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií zakotvuje osobitný postup pre koncesie na sociálne a iné osobitné služby, ktoré sú vyňaté zo štandardného postupu pri zadávaní koncesií a pri ktorých sa oznamuje zámer o plánovanom udelení koncesie zverejnením predbežného oznámenia v súlade s požiadavkami na informácie v ňom uvedené podľa príslušnej prílohy zákona o verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je zároveň povinný poslať úradu oznámenie o výsledku verejného obstarávania v zákonom stanovenej lehote.

Navrhovaná úprava zakotvuje povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní aj pre koncesionárov, ktorý sú verejným obstarávateľom.

V súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií špecifikujú navrhované ustanovenia okruh dotknutých obstarávateľov, ktorí sú povinní pri zadávaní koncesie postupovať podľa tejto hlavy zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhovaná úprava reflektuje potrebu zakotvenia základného zákonného rámca pre projekty typu inštitucionálnych PPP, ktoré sa realizujú založením novej právnej entity, ktorej bude zadaná koncesia. Takouto novou právnou entitou je spoločný podnik kontrolovaný spoločne súkromným a verejným subjektom. Navrhovaná úprava nadväzuje na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K § 108

Navrhovaná úprava zavádza úpravu postupov pri podlimitných zákazkách. Východiskom tejto úpravy je delenie zákaziek z hľadiska ich predmetu na bežné tovary, služby a práce a iné zákazky.

Zachováva sa inštitút tzv. vyhradených zákaziek, ako ďalšieho zo sociálnych aspektov verejného obstarávania. Cieľom je vyhradiť realizáciu zákazky pre subjekty zamestnávajúce, resp. združujúce marginalizované skupiny a vytvoriť tak súťaž len medzi nimi, čo znamená požiadavku, aby znevýhodnené skupiny aj skutočne predmet zákazky plnili. Podľa novej úpravy sa okrem chránených dielní a chránených pracovísk uchádzačom môže stať aj subjekt plniaci úlohy v rámci programov podpory znevýhodnených osôb za predpokladu, že na realizácii zákazky sa bude podieľať aspoň 30% zamestnancov patriacich do tejto skupiny.

K § 109 až 112

Tovary, služby a práce, ktoré sú bežne dostupné na trhu, by mali byť obstarávané s využitím elektronického trhoviska. Elektronické trhovisko predstavuje informačný systém, ktorého správcom je ministerstvo vnútra a ktorý funguje spôsobom ako bežne známe systémy, určené na elektronický nákup. Princípom elektronického trhoviska je najmä to, že je bezplatne prístupné všetkým dodávateľom, ktorí o registráciu na ňom prejavia záujem a bude permanentne generovať ponuku, a teda aj ceny bežných tovarov, služieb a prác. Podmienky realizácie obchodov na trhovisku budú upravené rovnako pre všetky druhovo rovnaké prípady, a to prostredníctvom obchodných podmienok. Obchodné podmienky zároveň pre druhovo rovnaké obchody budú upravovať opakovane použiteľné základné náležitosti zmlúv, ktoré budú na elektronickom trhovisku uzatvárané. Realizácia obstarávania bude založená na princípe predbežnej akceptácie najvýhodnejšej ponuky, s následným umožnením registrovaným dodávateľom predložiť konkurenčnú, výhodnejšiu ponuku. Obdobným spôsobom bude verejný obstarávateľ postupovať aj vtedy, ak ani jedna z ponúk nevyhovuje jeho potrebám a zverejní na elektronickom trhovisku svoj dopyt.

K § 113 až 116

Navrhované ustanovenia majú za cieľ upraviť postup pre zadávanie podlimitných zákaziek týkajúcich sa tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu.

V prvom rade sa ustanovuje použitie základných ustanovení zákona a subsidiárna aplikácia všeobecných ustanovení zadávania nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom s doplnením ustanovení, ktoré sú vylúčené.

Vo vzťahu k vestníku je verejný obstarávateľ povinný zasielať výzvu na predkladanie ponúk, oznámenie o použití priameho rokovacieho konania, informáciu o výsledku a napokon oznámenie o uzavretí dodatku k zmluve alebo rámcovej dohode. Zákon zároveň ďalej osobitne upravuje aj lehoty, v ktorých sa majú tieto notifikačné úkony zasielať. Okrem vestníka ich úrad uverejňuje aj v profile, v ktorom sa rovnako ako pri nadlimitných zákazkách uverejňujú aj výstupy z výkonu dohľadu viažuceho sa na toto verejné obstarávanie.

Pri určení predpokladanej hodnoty zákazky potreba odchylnej úpravy vyplynula z toho, že verejné obstarávanie sa v tomto vyhlasuje prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk zasielanej do vestníka. V ostatnom sa určovanie predpokladanej hodnoty zákazky riadi všeobecnými pravidlami.

Koncepcia stanovovania podmienok účasti vychádza len z povinného vyžadovania dokladu preukazujúceho oprávnenie na činnosť viažucu sa na predmet zákazky. Výber ostatných podmienok účasti závisí od vôle verejného obstarávateľa, pričom pokiaľ sa tak rozhodne, je povinný postupovať podľa § 29 až 33. Znamená to, že pri osobnom postavení a technickej alebo odbornej spôsobilosti nie je verejný obstarávateľ oprávnený stanovovať iné podmienky a vyžadovať iné doklady, ako predpokladajú tieto ustanovenia.

Oproti postupom zadávania nadlimitných zákaziek zákonná úprava osobitne upravuje aj náležitosti výzvy na predkladanie ponúk, ako aj lehoty na predkladanie ponúk. Pri stanovovaní minimálnych legislatívnych lehôt bolo cieľom vziať do úvahy jednak umožnenie zrýchlenia procesu verejného obstarávania a na druhej strane náročnosť vypracovania ponuky vo väzbe na možnú zložitosť predmetu zákazky, hodnotu plnenia, administratívne požiadavky verejného obstarávateľa súvisiace s predkladaním dokladov a napokon elektronizáciu verejného obstarávania. Na základe uvedeného bola ustálená 10 dňová lehota na zákazky na tovary alebo služby a 25 dňová lehota na zákazky na stavebné práce, pričom v oboch prípadoch sa lehota počíta odo dňa uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku. Výnimku z možného stanovenia tak krátkych lehôt je neposkytnutie priameho prístupu k súťažným podkladom alebo inej sprievodnej dokumentácii, pričom sa tu uplatní najmenej 30-dňová lehota. V nadväznosti na to je potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade sa primárne počíta s neobmedzeným, bezplatným a priamym prístupom k súťažným podkladom, ktoré musia byť takto dostupné od uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku.

Navrhovaná úprava ďalej osobitne upravuje inštitút vysvetľovania informácií uvedených vo výzve na predkladanie ponúk, ako aj v súťažných podkladoch. Verejný obstarávateľ musí vysvetlenie bezodkladne zverejniť v profile a zároveň aj osobitne oznámiť všetkým záujemcom najneskôr dva pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk, pričom netreba opomenúť dodržanie princípov transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

Aj v prípade podlimitných zákaziek je v súlade s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže pri použití elektronickej aukcie otváranie ponúk neverejné.

Okrem elektronickej aukcie je na zadávania podlimitných zákaziek možné využiť aj dynamický nákupný systém.

Pri zadávaní podlimitných zákaziek zákonná úprava umožňuje využiť aj priame rokovacie konanie, ktorého aplikačné podmienky v zásade kopírujú tie pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Potreba sčasti odchylnej úpravy vyplynula z rozdielnosti niektorých inštitútov, ktoré sa uplatňujú pri podlimitných zákazkách (oznámenia používané vo verejnom obstarávaní, druhy postupov zadávania zákaziek). Aj v tomto prípade pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohroma, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

V rokovacom konaní je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a z každého rokovania je v súvislosti zo zabezpečením transparentnosti potrebné vyhotoviť zápisnicu. Z hľadiska povinností voči úradu, je verejný obstarávateľ najneskôr päť pracovných dní pred odoslaním výzvy na predkladanie ponúk povinný úradu odoslať oznámenie o použití priameho rokovacieho konania, ktorého zásadnou náležitosťou je uvedenie podmienky použitia rokovacieho konania spolu s odôvodnením jej splnenia. V prípade vzniku mimoriadnej udalosti alebo obstarávania tovarov na komoditnej burze sa oznámenie úradu posiela pred uzavretím zmluvy.

K § 117

Cieľom ustanovenia je inštitucionalizovane upraviť zadávanie zákaziek s najnižšími hodnotami (pozn. postup v zmysle § 9 ods. 9 predchádzajúcej úpravy) tak, aby v praxi nevznikali interpretačné problémy. Zákonná úprava osobitne zdôrazňuje efektívne vynakladanie verejných prostriedkov s poukazom na vyvážený pomer medzi kvalitou a cenou. Z dôvodu snahy o čo najnižšie administratívne zaťaženie pri dodržaní aspoň základnej transparentnosti a kontrolovateľnosti, legislatíva vyžaduje požiadavku zverejňovania súhrnných správ v profile za zákazky s hodnotou nižšou ako 5 000 eur a päť ročná archivačná povinnosť dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na tieto zákazky. Naopak, okrem prípadov vyžadovaných osobitnou právnou úpravou, nie je potrebné uzatvárať zmluvy v písomnej forme.

K § 118

V súlade so základnými princípmi verejného obstarávania berúc do úvahy výkladové oznámenie Komisie Európskej únie sa zakotvujú základné povinnosti pre prípad zadávania tzv. podlimitných koncesií, ktorými sú koncesie s predpokladanou hodnotou nižšou ako ustanovený finančný limit. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby aj v prípade podlimitných koncesií boli dodržané základné princípy verejného obstarávania, vrátane adekvátnej publikačnej povinnosti.

K § 119 až 125

Inštitút súťaže návrhov predstavuje osobitný postup verejného obstarávania, ktorý umožňuje vyhlasovateľovi – verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie napríklad územnoplánovacích dokumentácií alebo architektonických návrhov, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s výhradnými právami.

Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom Európskych únie. Postupy uvedené v týchto ustanoveniach sú záväzné pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa od finančných limitov stanovených vo vykonávacom právnom predpise, nakoľko limit sa môže meniť vykonávacím nariadením Európskej komisie.

Navrhované ustanovenia rozlišujú medzi súťažou návrhov (výsledkom nie je uzavretá zmluva), ktorá je samostatným postupom a medzi súťažou návrhov, ktorá je súčasťou postupu, ktorý vedie k zadávaniu zákazky na služby, teda k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby.

Ak ide o súčasť postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby, pri určovaní predpokladanej hodnoty sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú poskytnuté účastníkom takejto súťaže.

Pri súťaži návrhov nesmú byť obmedzovaní uchádzači na základe regionálneho prístupu, t. j. musí sa umožniť účasť uchádzačov alebo záujemcov bez ohľadu na územie, prípadne štát a podobne.

Zároveň verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže obmedzovať výber záujemcov alebo uchádzačov požiadavkou, ktorou by stanovoval určitú právnu formu pre tieto subjekty. Musí teda umožniť prístup do súťaže aj pre fyzické osoby - nepodnikateľov alebo združenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonov a zároveň pritom prihliadne na zabezpečenie skutočnej hospodárskej súťaže.

Ustanovením sa ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyhlásiť súťaž návrhov spôsobom stanoveným v tomto zákone, ako aj oznámiť výsledok takejto súťaže. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá povinnosť zriadiť na vyhodnotenie súťaže návrhov najmenej päťčlennú porotu, ktorej minimálne tretina členov musí spĺňať rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníkov. Súčasne sa kladie dôraz na anonymitu návrhov, ktoré budú porotou hodnotené iba na základe kritérií uvedených v oznámení, čím sa sleduje objektivita hodnotenia. O hodnotení predložených návrhov porota vyhotoví zápisnicu. Obsah zápisnice nie je vymedzený taxatívne, takže môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré môžu byť do nej zaznamenané, ak to členovia poroty uznajú za vhodné.

K § 126 až 139

Predmetná úprava predstavuje transpozíciu právnej úpravy, ktorá je priamo determinovaná smernicou 2009/81/ES. Právna úprava rešpektuje skutočnosť, že národná bezpečnosť zostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu. Je však potrebné zohľadniť, že postupné vytváranie európskeho trhu s obrannými zariadeniami je nevyhnutné z hľadiska posilňovania európskej priemyselnej a technologickej základne obrany a z hľadiska rozvoja vojenských spôsobilostí potrebných na realizáciu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Členské štáty sa zhodujú na potrebe posilňovať, rozvíjať a udržiavať európsku technologickú a priemyselnú základňu obrany, ktorá je zameraná na spôsobilosť, kvalifikovaný prístup a konkurencieschopnosť, čo smeruje ku skutočnému európskemu trhu s obrannými zariadeniami a rovnakým podmienkam na európskej aj celosvetovej úrovni. Transpozíciou právnej úpravy sa prispieva aj k rozvoju diverzifikácie európskej dodávateľskej základne v oblasti obrany, najmä presadzovaním účasti malých a stredných podnikov a netradičných dodávateľov v európskej technologickej a priemyselnej základni obrany, posilňovaním priemyselnej spolupráce a podporovaním hospodárnych a pohotových dodávateľov na nižšej úrovni.

Nosná časť novej právnej úpravy je obsiahnutá v novej piatej časti návrhu zákona. Postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti sú užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, . Pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti existuje reálny predpoklad vzniku alebo postupovania utajovanej skutočnosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má preto právo určiť požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré uchádzač alebo záujemca je povinný zabezpečiť. Predloženie dôkazu na preukázanie splnenia požiadaviek a opatrení určených na ochranu utajovaných skutočností možno požadovať v každej etape procesu verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť, aby uchádzač alebo záujemca zabezpečil ochranu utajovaných skutočností aj zo strany svojho subdodávateľa. Uvedeným systémom opatrení verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky vytvoriť priestor pre hospodársku súťaž medzi overenými a bezpečnostne spoľahlivými súťažiteľmi. Verejným obstarávaním sa tak aj v oblasti obrany a bezpečnosti vytvára priestor pre čestnú hospodársku súťaž s cieľom získať za vynaložené verejné prostriedky čo možno najlepšiu hodnotu, a to pri akceptácii potrebných bezpečnostných opatrení a prostriedkov.

Nenahraditeľnú úlohu v procese ochrany utajovaných skutočností má v podmienkach Slovenskej republiky Národný bezpečnostný úrad. Okrem akceptácie jeho osvedčení musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ uznať aj oprávnenia vydávané príslušnými orgánmi iných členských štátov za podmienky, ak sú rovnocenné s požadovaným oprávnením.

Ďalším z prostriedkov ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky je inštitút „Bezpečnosti dodávok“.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti požiadať príslušný bezpečnostný orgán členského štátu záujemcu, aby preveril súlad priestorov a zariadení, ktoré sa majú využívať, výrobné a administratívne postupy, ktoré sa majú dodržať, metódy riadenia informácií alebo spôsobilosť zamestnancov, ktorí budú realizovať zmluvu, čím sa dotvára rámec kooperácie národných bezpečnostných autorít.

Spoľahlivosť dodávateľa, ktorý získa zákazku, je rozhodujúca vzhľadom na citlivosť zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a závisí hlavne od jeho schopnosti plniť požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok. Ako vyplýva z preambuly 65 smernice 2009/81/ES, riziká bezpečnosti by mohli vyplývať z určitých vlastností výrobkov, ktoré záujemca dodáva alebo z akcionárskej štruktúry záujemcu, čo potvrdzuje, že spoľahlivosť záujemcov môže závisieť aj od iných faktorov, nielen od ich schopnosti zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností.

Táto požiadavka týkajúca sa osobného postavenia poukazuje na prípady, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže skúmať spoľahlivosť záujemcu, o ktorej má pochybnosti, a to aj napriek tomu, že tento záujemca má bezpečnostnú previerku od príslušného národného orgánu. V týchto prípadoch, ktoré ďaleko presahujú rámec obstarávania ako takého, môžu byť chránené zdroje údajov naozaj dôležitým, ak nie je jediným, prostriedkom na preukázanie, že riziká bezpečnosti nemožno vylúčiť.

Vylúčenie pre nespoľahlivosť musí byť založené na rizikách bezpečnosti štátu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť pripravený preukázať hodnovernosť svojho rozhodnutia, ak to bude potrebné v konaní o námietkach.

Zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a bezpečnosti dodávok je dôležitým prvkom zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a je aj súčasťou podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia. Porušenie záväzkov ohľadom bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a bezpečnosti dodávok sa považuje za závažné porušenie odborných povinností. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z procesu verejného obstarávania toho záujemcu, ktorému na základe objektívnej a overenej informácie preukáže, že počas predchádzajúcej zákazky/zmluvy porušil povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok vo vzťahu k inému verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. V záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok sa nevyžaduje konečné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci.

Pravidlá a postupy pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti sa použijú pri zadávaní nadlimitných a podlimitných zákaziek. V ustanovení sa uvádzajú konkrétne ustanovenia, ktoré sa nepoužijú pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Ide napríklad o ustanovenia týkajúce sa verejnej súťaže, dynamického nákupného systému, koncesií, súťaže návrhov a vzhľadom na to, že zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti svojou povahou majú charakter citlivých zákaziek, pri ktorých existuje veľké riziko zneužitia chránených informácií, navrhuje sa vylúčiť aj posielanie ustanovených častí dokumentácie úradu a ich zverejňovanie.

Pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti je však potrebné uplatňovať základné princípy vo verejnom obstarávaní, najmä transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie. So zreteľom na tieto princípy Súdny dvor EÚ opakovane uviedol, že vo verejnom obstarávaní cieľom princípu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami je, aby všetci mali rovnaké šance pri vypracovávaní svojich ponúk, a to nezávisle od svojej štátnej príslušnosti (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-458/03). Princíp nediskriminácie nezakazuje len otvorenú diskrimináciu z hľadiska štátnej príslušnosti, sídla (usídlenia), ale aj všetky formy skrytej diskriminácie predstavujúce rozdiel v zaobchádzaní vedúci k ujme podnikov usadených v iných členských štátoch, ktoré by mohli mať o túto zmluvu záujem (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípadoch C-225/98, C-507/03, C-231/03).

Princíp nediskriminácie je potrebné uplatňovať aj pri určení požiadaviek na bezpečnosť dodávok, to znamená, že v rámci EÚ štátna príslušnosť uchádzača alebo záujemcu, jeho sídlo (usídlenie) samo o sebe nemôže byť považované za požiadavku na bezpečnosť dodávky. Rovnako tieto požiadavky nesmú byť formulované takým spôsobom, že ich môžu splniť len národní dodávatelia, to znamená najmä to, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie používať len samotný fakt, že dodávatelia z iných členských štátov potrebujú transferovú licenciu, ako argument na ich vylúčenie z procesu verejného obstarávania.

Požiadavky na bezpečnosť dodávok musia byť aj v súlade so zásadou proporcionality, keď zužujú prístup na trh pre dodávateľov z iných členských štátov (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-213/07). Ak požiadavky na bezpečnosť dodávok takéto obmedzenia obsahujú, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí vedieť preukázať, že takáto požiadavka bola primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorou je zabezpečenie bezpečnosti dodávky a tento cieľ nie je možné dosiahnuť menej reštriktívnymi požiadavkami. Odôvodnenie musí byť založené na špecifickej povahe konkrétneho projektu. Požiadavky na bezpečnosť dodávok by mali byť popísané tak neutrálne a objektívne ako je to len možné použitím technických a funkčných termínov. Akékoľvek rozhodnutie ohľadom vylúčenia uchádzača musí byť odôvodnené na základe individuálnej situácie daného uchádzača.

Súčasne sa sleduje, aby celý proces zadávania zákazky rešpektoval základné slobody vyplývajúce zo Zmluvy o Európskej únii. Ide predovšetkým o voľný pohyb tovarov, voľný pohyb služieb, voľný pohyb kapitálu, ako teda aj princípy z nich vyplývajúce, ktorými sú nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie a transparentnosť.

Upravuje sa uverejňovanie jednotlivých oznámení pri zadávaní zákaziek postupom užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením alebo súťažného dialógu a to osobitne pre nadlimitné zákazky. V prípade zadávania nadlimitných zákaziek sa oznámenia posielajú publikačnému úradu a úradu. V prípade zadávania podlimitných zákaziek sa informácie uverejnia vo vestníku, v profile a na webovom sídle.

Upravuje sa pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa povinnosť posielať oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako aj hraničné lehoty na odoslanie tohto oznámenia.

Tiež sa upravuje možnosť, aby sa v rámci informácií o výsledku verejného obstarávania neuverejnili informácie, ktorých uverejnenie by mohlo byť v rozpore so zákonom, s verejným záujmom, najmä s obrannými a bezpečnostnými záujmami, mohlo by poškodiť oprávnené záujmy iných osôb.

Uvádzajú sa postupy, ktoré sa použijú pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Týmito postupmi sú užšia súťaž, rokovacie konania a súťažný dialóg, ktorý je možné použiť len v prípade, ak ide o obzvlášť zložitú zákazku a nemožno použiť užšiu súťaž alebo rokovacie konanie so zverejnením.

Pre danú citlivú povahu viacerých obranných a bezpečnostných obstarávaní je bezpečnosť informácií dôležitým znakom smernice 2009/81/ES. Tieto požiadavky sa týkajú najmä nákupov zbraní, munície a vojenského materiálu pre ozbrojené sily, ako aj s nimi priamo spojených služieb a stavebných prác, a aj niektorých zvlášť citlivých nákupov v oblasti nevojenskej bezpečnosti. Schopnosť a spoľahlivosť záujemcov a uchádzačov chrániť utajované skutočnosti sú skutočne kľúčovými pre zadávanie a realizáciu viacerých obranných a citlivých bezpečnostných zákaziek/zmlúv. Požiadavky na bezpečnosť informácií pretrvávajú počas životnosti zmluvy a prakticky budú aj testované počas realizácie zmluvy.

Otvorenie obranných a bezpečnostných trhov v EÚ je komplikované z dôvodu absencie EÚ-širokého režimu pre bezpečnosť informácií. Je na každom členskom štáte, aby určil, ktoré informácie a v akom stupni utajenia majú byť chránené, a každý členský štát poskytuje svoje vlastné bezpečnostné previerky potvrdzujúce dodávateľskú spôsobilosť chrániť utajované skutočnosti. Tieto bezpečnostné previerky nie sú automaticky uznávané inými členskými štátmi. Vo viacerých prípadoch však bilaterálne a iné náležité bezpečnostné dohody alebo dohovory obsahujú podmienky týkajúce sa vzájomného uznávania bezpečnostných previerok.

Podľa článku 1 ôsmy bod smernice 2009/81/ES „utajované skutočnosti" sú akékoľvek informácie alebo materiál bez ohľadu na formu, charakter alebo spôsob ich prenosu, ktorým bola prisúdená určitá úroveň bezpečnosti alebo úroveň ochrany a ktoré si v záujme národnej bezpečnosti a v súlade so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte vyžadujú ochranu pred odcudzením, zničením, odstránením, odhalením, stratou alebo prístupom akejkoľvek nepovolanej osoby alebo pred akýmkoľvek iným druhom kompromitovania.

Prvý odsek ustanovenia § 129 týkajúceho sa bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností je súčasťou všeobecných pravidiel na uskutočnenie procesu verejného obstarávania. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa umožňuje, aby pre uchádzačov alebo záujemcov určil povinnosti zamerané na ochranu utajovaných skutočností, ktoré odovzdávajú počas výberovej/kvalifikačnej a/alebo zadávacej etapy (etapa vyhodnocovania ponúk) procesu verejného obstarávania. Taktiež môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať od uchádzačov alebo záujemcov, aby zabezpečili dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany svojich subdodávateľov. Týmto ustanovením sa zabezpečuje bezpečnosť a ochrana utajovaných skutočností, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ odovzdáva/poskytuje všetkým uchádzačom alebo záujemcom do uzavretia zmluvy. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa umožňuje podmieniť akúkoľvek účasť v procese verejného obstarávania, najmä poskytnutie súťažných podkladov vybraným záujemcom, predzmluvnými záväzkami záujemcov/uchádzačov patrične zabezpečiť bezpečnosť a ochranu všetkých utajovaných skutočností, s ktorými budú oboznámení a/alebo poskytnúť, ak je to potrebné, špecifické bezpečnostné oprávnenie.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže stanoviť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch, resp. v informatívnom dokumente osobitné podmienky plnenia zmluvy, zabezpečujúce bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností. Vychádzať možno z príkladmo uvedených požiadaviek a opatrení na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností  Podľa preambuly 41 smernice 2009/81/ES „Podmienky plnenia zmluvy sú v súlade s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a sú uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v zadávacích podkladoch.“ Ide teda o zmluvné podmienky ukladajúce osobitné povinnosti úspešnému uchádzačovi na zabezpečenie bezpečnosti s ochrany utajovaných skutočností v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska procesu verejného obstarávania je dôležité, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ informoval komplexne a načas všetkých záujemcov a uchádzačov o požiadavkách na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a ako ich splniť, a tak poskytol zdravý základ na prípravu ponúk. Preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť prinajmenšom komplexný zoznam všetkých požiadaviek na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a detailnejšie ho rozviesť v súťažných podkladoch, resp. v informatívnom dokumente – povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností podľa zmluvy a údaje (záväzky, informácie), ktoré je potrebné predložiť v ponuke na preukázanie, že požiadavky na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností sú splnené.

Záväzok uchádzača a už vybraného subdodávateľa a záväzok uchádzača získať od subjektu, ktorý sa stane subdodávateľom, záväzok dodržiavať povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších poskytujú vhodné doplnenie k podmienke účasti (kvalifikačnému kritériu) týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti – dôkazu o schopnosti zabezpečiť požadovanú úroveň bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností. Dôkaz o schopnosti zabezpečiť požadovanú úroveň bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností umožňuje overiť na základe bezpečnostných previerok všeobecnú spôsobilosť chrániť utajované skutočnosti na požadovanej úrovni (požadovanom stupni utajenia), podmienka plnenia zmluvy umožňuje získať pevný záväzok opretý o bezpečnostnú previerku, použiť túto spôsobilosť chrániť konkrétne informácie prijaté v súvislosti so zmluvou. Takýto záväzok sa môže vyžadovať nielen od uchádzačov, ale aj od subdodávateľov. Tieto dve ustanovenia formujú koherentný (súvislý) systém, ktorý dovoľuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zabezpečiť prvotne, že len spoľahliví záujemcovia majúci potrebné schopnosti budú vyzvaní na predloženie ponuky a druhotne, že zabezpečia adekvátnu ochranu utajovaných skutočností.

Tieto ustanovenia sú ďalším prvkom systému na ochranu utajovaných skutočností. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať, aby uchádzači predložili informácie o svojich dodávateľoch tak, aby si mohol overiť ich schopnosť chrániť utajované skutočnosti, ktoré sa im sprístupnia. V praxi táto informácia môže znamenať predloženie potvrdení od ich národných bezpečnostných autorít, že majú bezpečnostnú previerku na požadovanej bezpečnostnej úrovni. Túto informáciu si potom môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ overiť u národnej bezpečnostnej autority. Takto možno overiť spoľahlivosť nielen hlavného dodávateľa, ale aj subdodávateľov.

Požiadavky na bezpečnosť dodávok určené verejným obstarávateľom a obstarávateľom sú záväzkové požiadavky na zabezpečenie spoľahlivého a včasného dodania obranného a bezpečnostného vybavenia a služieb a rovnako aj kontinuálna dostupnosť kapacít na údržbu a opravu, na dodávku náhradných dielov a inej podpory za akýchkoľvek podmienok, zvlášť však v čase krízy.

Požiadavky týkajúce sa bezpečnosti dodávok je potrebné špecifikovať v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch, prípadne v informatívnom dokumente. Tieto požiadavky môžu mať typicky formu podmienok pre realizáciu zmluvy (zmluvné podmienky), môžu byť použité ako výberové kritérium z hľadiska technickej alebo odbornej spôsobilosti alebo môžu byť použité ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.

Návrh zákona, rovnako ako smernica 2009/81/ES, uvádza oblasti, ktoré požiadavky na bezpečnosť dodávok môžu pokrývať, ale nepopisuje konkrétny obsah týchto požiadaviek. Preambula 44 smernice 2009/81/ES len uvádza „Bezpečnosť dodávky môže priniesť široké spektrum požiadaviek vrátane napríklad vnútropodnikových pravidiel vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou v oblasti práv duševného vlastníctva alebo zaistenie kapacít pre kritickú službu, údržbu a generálnu opravu na zabezpečenie podpory pre nakúpené zariadenie počas jeho životného cyklu.“ Toto ustanovenie poskytuje zoznam podrobností, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zahrnúť do súťaže. Zoznam však nie je vyčerpávajúci a väčšina týchto podrobností opisuje skôr akú informáciu poskytnúť a aký záväzok požadovať než konkrétne požiadavky. Rovnako to platí aj pre technickú alebo odbornú spôsobilosť, ktorý popisuje skôr prostriedky, ktorými možno preukázať technickú alebo odbornú spôsobilosť, ale nie priamo výberové kritériá formulované verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Týmto je ponechaná verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi flexibilita na definovanie požiadaviek na bezpečnosť dodávky, ktorá je potrebná na účely prispôsobenia týchto požiadaviek konkrétnemu projektu a vyrovnania sa so všetkými rizikami bezpečnosti dodávky v závislosti od individuálnej situácie každého uchádzača.

Požiadavka týkajúca sa exportu, prepravy a tranzitu tovaru by mala byť zárukou proti rizikám bezpečnosti dodávok, ktoré sú špecificky spojené s cezhraničným presunom obranného vybavenia. Tieto riziká sa týkajú najmä možných zamietnutí, zrušení alebo oneskorení relevantných exportných a transferových povolení, ale taktiež možných podmienok spojených s týmito povoleniami, ktoré by mohli mať negatívny dopad na schopnosť dodávateľa splniť požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa týkajúce sa bezpečnosti dodávok, napríklad neskoršia schopnosť uvedenia do činnosti, udržiavania alebo modifikovania kúpeného zariadenia. Keďže sa táto požiadavka týka najmä dodávateľov z iných členských štátov, je dôležité ju uplatniť v súlade s princípom nediskriminácie. To znamená, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie požadovať, aby zariadenie, ktoré sa má dodať, nemôže byť predmetom licenčných požiadaviek, pretože takáto podmienka by viedla k všeobecnému vylúčeniu dodávateľov usídlených v iných členských štátoch. Okrem toho, v čase prípravy ponuky, povolenie na transfer zvyčajne nie je udelené. Táto situácia sa zmení pre zariadenia pokryté všeobecnou licenciou (vydaním všeobecnej licencie nebudú potrebné žiadosti na individuálne licencie pre takéto zariadenia) aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva.

Do času vydania všeobecnej licencie na určité zariadenia a pre zariadenia, ktoré všeobecná licencia nepokrýva, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať, aby uchádzači poskytli určené prvky, aby preukázali, že budú schopní získať požadované licencie (povolenia), ak bude s nimi uzavretá zmluva na dodávku konkrétneho zariadenia. Na tento účel možno poskytnúť napríklad dokument z minulých transferov takéhoto zariadenia do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ (pre objasnenie – za normálnych okolností príslušné národné autority neodmietajú vydanie transferovej licencie) alebo akýkoľvek dokument získaný od príslušnej národnej autority cez vysvetľujúce informácie alebo iné oficiálne kontakty. Na účely zabezpečenia, že zmluvný partner včas a správne vybaví transferovú licenciu, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať od uchádzačov, aby poskytli dôkaz na preukázanie ich návrhov a zdrojov na získanie transferov alebo vývozných licencií.

Ustanovenie uvádzajúce možnosť požadovať údaje o akýchkoľvek obmedzeniach zahŕňa najmä tzv. „čierne skrinky“ a „protitankové zariadenia“, t. j. komponenty a subsystémy, ktoré sú súčasťou nakupovaného zariadenia, ale ktoré nemôžu byť sprístupnené alebo menené zákazníkom. Taktiež sa týka položiek pokrytých režimom vývoznej kontroly alebo špeciálneho monitorovania konečného použitia výrobku. Uchádzač v tomto prípade musí poskytnúť detailnú informáciu o existujúcich reštrikciách (ak nejaké sú), aby splnil takúto podmienku. Toto ustanovenie je v podstate doplnením predchádzajúceho ustanovenia, ktoré možno skombinovať. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať, aby uchádzači preukázali, že s najväčšou pravdepodobnosťou dostanú vývozné a transferové licencie, ktoré mu umožnia realizovať zmluvu, v kombinácii s požiadavkou na uvedenie obmedzení, ktoré sa týkajú konkrétneho zariadenia.

Organizácia dodávateľského reťazca zo strany uchádzača pokrýva všetky potrebné zdroje a aktivity potrebné na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, ktoré sú predmetom zákazky. Analýza tohto reťazca musí byť založená na objektívnych úvahách orientovaných na plnenie zmluvy. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže teda vyžadovať dôkaz, že dodávateľský reťazec je stabilný a spoľahlivý. Navyše môže požadovať identifikáciu rizikových bodov (možné zlyhanie niektorého) a opatrenia prijaté na riadenie týchto rizík. Na zaručenie bezpečnostných záujmov verejného obstarávateľa a obstarávateľa môže tento požadovať napríklad, aby uchádzač využil len spoľahlivých subdodávateľov zo spojeneckých krajín, alebo aby sa vyhýbal subdodávateľom, ktorí musia konať v súlade so špecifickými režimami exportnej kontroly v tretích krajinách, takéto podmienky však musia byť vhodné a primerané.

Ďalšie ustanovenia pokrývajú riziká spojené s dodatočnými potrebami v čase krízy, ktorej pojem je na účely zákona o verejnom obstarávaní definovaný. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže od uchádzačov požadovať, aby si vytvorili a udržiavali produkčné kapacity na účely pokrytia dodatočných potrieb v prípade krízy. Väčšinu lehôt a podmienok bude zrejme možné dohodnúť až v čase vzniku krízy, pretože až vtedy bude verejný obstarávateľ a obstarávateľ presne poznať svoje potreby, a až v tejto konkrétnej situácii úspešný uchádzač bude schopný zhodnotiť konkrétne potreby verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a vedieť sa s nimi vysporiadať. Alternatívne môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ zvážiť zabezpečenie dodatočných potrieb opciami alebo zmluvnými podmienkami.

Podporná dokumentácia je zameraná na záväzok uchádzača týkajúci sa dodatočných potrieb v čase krízy. Typicky môže byť založená na dohovoroch bezpečnosti dodávok ako sú tie, ktoré sú uzavreté členskými štátmi v rámci procesu „Listu zámeru“ (Letter of Intent) alebo EDA.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať záväzok na realizáciu nasledujúcich služieb. V praxi sa odporúča špecifikovať takýto záväzok detailnejšími podmienkami charakteru a objemu údržby, modernizácie alebo opravy, ktorá sa má vykonať a ak je to možné aj všeobecnou dohodou o cenách.

Účelom záväzku uchádzača informovať verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa o zmenách v organizácii dodávateľského reťazca alebo vo svojej priemyselnej stratégii je uistiť sa, že nebude prekvapený podnikateľskými rozhodnutiami, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok.

Záväzok uchádzača poskytnúť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi všetky potrebné špecifické prostriedky v prípade straty schopnosti dodávať predmetné zariadenia sa týka rizika vyplývajúceho zo zastavenia výroby predmetného zariadenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať záväzok, ktorý by mu dovoľoval získať všetky špecifické prostriedky potrebné na výrobu zariadenia. Toto môže byť prípad, ak sa dodávateľ rozhodne vzdať špecifických činností alebo bankrot dodávateľa.

V kvalifikačnej/výberovej etape procesu verejného obstarávania verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnotí spoľahlivosť/spôsobilosť záujemcov na základe určených podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti. Pri zadávaní obranných a citlivých bezpečnostných zákaziek je spoľahlivosť/spôsobilosť garantovať bezpečnosť informácií jedným z kľúčových kritérií pre kvalitatívny výber záujemcov. Kvalitatívny výber záujemcov je potrebné odlíšiť od vyhodnotenia ponúk v zadávacej etape procesu verejného obstarávania. Kvalitatívny výber záujemcov je limitovaný vhodnosťou a schopnosťou záujemcov realizovať predmet zákazky a týka sa ich postavenia, schopnosti, výkonnosti, skúsenosti a spoľahlivosti a nie výrobkov a služieb, ktoré navrhujú na realizáciu zmluvy.

V užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením a v súťažnom dialógu sa výber záujemcov koná v čase pred vyzvaním na predloženie ponuky, resp. pred výzvou na dialóg. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, resp. na dialóg použitím objektívnych a nediskriminačných kritérií výberu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať od záujemcov, aby splnili určitý minimálny stupeň spôsobilosti.

V navrhovanom ustanovení sa popisujú prostriedky, ktorými možno preukázať technickú alebo odbornú spôsobilosť. Tieto môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ použiť ako kritériá výberu záujemcov, a to určením minimálnej úrovne technickej alebo odbornej spôsobilosti alebo ich použitím ako základu pre zostavenie poradia vhodných záujemcov, ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, resp. na účasť na dialógu. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určený rozsah a minimálna úroveň technickej alebo odbornej spôsobilosti musí byť primeraná predmetu zákazky a musí súvisieť s predmetom zákazky.

V ustanovení sa opisujú rozličné prostriedky, ktorými záujemcovia môžu preukázať technickú spôsobilosť. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť prostriedky uvedené v tomto ustanovení ako základ pre určenie výberových kritérií. Výberové kritériá možno použiť dvomi spôsobmi, a to stanovením minimálnej úrovne spôsobilosti pre konkrétnu zákazku, ktorá musí súvisieť a byť primeraná k predmetu zákazky. Tiež ich možno použiť ako základ pre hodnotenie, v prípade obmedzenia počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, resp. na účasť na dialógu.

Podľa preambuly 44 smernice 2009/81/ES „Bezpečnosť dodávok môže priniesť široké spektrum požiadaviek napríklad vrátane vnútropodnikových pravidiel vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou v oblasti práv duševného vlastníctva ....“. To znamená napríklad, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť ako výberové kritérium požiadavku, že záujemca má štandardy manažmentu intelektuálneho vlastníctva zabezpečujúce špecifický stupeň ochrany.

V navrhovanom ustanovení sa uvádza strojové, technické a materiálové vybavenie, počet zamestnancov a ich skúsenosti, dodávateľské zdroje s uvedením geografického umiestnenia, ak je mimo územia EÚ, ktoré má uchádzač alebo záujemca k dispozícii na realizáciu zmluvy, na vyrovnanie sa s prípadným zvýšením potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v dôsledku krízy alebo na zabezpečenie údržby, modernizácie alebo úprav dodávok, ktoré sú predmetom zákazky. To znamená, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť ako výberové kritérium požiadavku, aby záujemcovia detailne preukázali svoju technickú spôsobilosť realizovať zákazku. Výslovný odkaz na uvedenie geografického umiestnenia, ak sa nachádza mimo územia EÚ znamená, že umiestnenie v tretích krajinách môže byť relevantné pre zhodnotenie schopnosti uchádzača alebo záujemcu realizovať zmluvu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže preto vylúčiť uchádzača alebo záujemcu z postupu zadávania zákazky, ak posúdi/uváži, že geografická poloha zdrojov mimo územia EÚ by mohla kompromitovať ich schopnosť vyhovieť požiadavkám verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktoré sa týkajú najmä bezpečnosti dodávok. Navyše, ak úspešný uchádzač je povinný zadávať subdodávky v súlade s ustanovenými pravidlami, možno z rovnakých dôvodov vylúčiť aj subdodávateľa. Avšak akékoľvek takéto rozhodnutie o vylúčení, musí vychádzať z individuálnych okolností každého konkrétneho prípadu verejného obstarávania a musí sa týkať samotného predmetu zákazky.

Kritériá bezpečnosti dodávok môžu byť relevantné vo fáze kvalitatívneho výberu. Potvrdzuje to aj preambula 67 smernice 2009/81/ES, ktorá uvádza „Vzhľadom na citlivosť sektora je rozhodujúca spoľahlivosť hospodárskych subjektov, ktoré získajú zákazku. Táto spoľahlivosť závisí hlavne od ich schopnosti splniť požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v oblasti bezpečnosti dodávok a bezpečnosti informácií.“.

Ak ide o zákazku, ktorá je spojená s utajovanou skutočnosťou, to znamená obsahuje alebo si vyžaduje utajovanú skutočnosť, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať predloženie dôkazu o schopnosti záujemcu spracovávať, ukladať a prenášať utajované skutočnosti na požadovanom stupni utajenia. Jediným dôkazom záujemcovej schopnosti oboznamovať sa/manipulovať s utajovanými skutočnosťami na požadovanom stupni utajenia je certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosťami vydaný príslušnou autoritou podľa národných právnych predpisov. V Slovenskej republike takúto autoritu predstavuje Národný bezpečnostný úrad.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať od záujemcov napríklad vyhlásenie, že vlastnia certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosťami na požadovanej úrovni, alebo že iniciovali vykonanie bezpečnostnej previerky na požadovanej úrovni. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí potom kontaktovať príslušnú národnú autoritu, aby získal potvrdenie, že záujemca má previerku na požadovanej úrovni, alebo kde je to vhodné, požadovať, aby bezpečnostná previerka bola začatá.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ by mal uznať bezpečnostný certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosti na požadovanej úrovni vydaný príslušnou národnou autoritou členského štátu ako rovnocenný s bezpečnostným certifikátom/oprávnením vydaným podľa slovenských právnych predpisov v prípadoch, ak Slovenská republika má uzavretú bilaterálnu bezpečnostnú dohodu alebo dohovor týkajúcu sa ekvivalentnosti bezpečnostných klasifikácií a bezpečnostných požiadaviek s členským štátom, v ktorom sa záujemca nachádza. Avšak aj v prípade existencie bezpečnostnej dohody alebo dohovoru, spôsobilosť záujemcu z iného členského štátu možno overiť. Takéto overovanie môže byť vykonané len príslušnou národnou autoritou členského štátu, v ktorom sa záujemca nachádza, prostredníctvom Národného bezpečnostného úradu.

S cieľom zlepšiť prístup na trh pre „nováčikov/začiatočníkov“ a rozšíriť dodávateľskú základňu v oblasti obrany a bezpečnosti o neetablovaných „hráčov“, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ak je to možné, umožniť vykonanie bezpečnostnej previerky aj pre týchto záujemcov a poskytnúť im dostatočný čas na získanie bezpečnostnej previerky.

Podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia, ako aj technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti a doklady na ich preukázanie uvedie verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Podmienky účasti, ktoré stanoví verejný obstarávateľ a obstarávateľ, musia byť primerané k predmetu zákazky a musia súvisieť s predmetom zákazky. Taktiež je možné vyžadovať od uchádzačov alebo záujemcov minimálnu úroveň v prípade podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia, technickej alebo odbornej spôsobilosti.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa uvedú aj kritériá na vyhodnotenie ponúk. V oznámení možno požadovať, aby uchádzač alebo záujemca preukázal, že v krajine svojho sídla je oprávnený poskytovať službu vyhradenú pre príslušnú profesiu alebo je členom príslušnej organizácie.

Upravuje sa možnosť uzatvárania rámcovej dohody. Na uzavretie rámcovej dohody je možné použiť užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a súťažný dialóg. Ustanovenie ďalej upravuje časové obmedzenie trvania rámcovej dohody, ktorú možno uzavrieť najviac na sedem rokov. Existujú však určité výnimky, keď je možné uzavrieť rámcovú dohodu aj na dlhšie obdobie. Ide o prípady odôvodnené predpokladanou životnosťou dodávaného tovaru, inštalácií, systémov alebo technickými problémami, ktoré by zmena dodávateľa spôsobila.

Upravuje sa možnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa obmedziť počet záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo účasti na dialógu v užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením a pri súťažnom dialógu, a to najmenej na troch. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pozastaviť postup zadávania zákazky a opätovne poslať na uverejnenie oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak sa domnieva, že počet vybratých záujemcov nie je dostačujúci na umožnenie hospodárskej súťaže. Opätovné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania má len aktualizované lehoty na predloženie žiadostí o účasť, ako aj aktuálny dátum odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhované ustanovenie viažuce sa na použitie priameho rokovacieho konania obsahuje vyčerpávajúci zoznam prípadov oprávňujúcich verejného obstarávateľa a obstarávateľa použiť tento postup. Na rozdiel od rokovacieho konania so zverejnením, ktoré je pre oblasť zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti jedným zo súťažných postupov vo verejnom obstarávaní (pri zadávaní obranných a bezpečnostných zákaziek sa nevyžaduje pre použitie rokovacieho konania so zverejnením splnenie žiadnej podmienky), priame rokovacie konanie je výnimočný postup, ktorý možno použiť len na určité špecifické prípady a okolnosti, ak by použitie rokovacieho konania so zverejnením nebolo možné alebo by bolo úplne nevhodné.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ rokuje s jedným alebo viacerými vybratými záujemcami o podmienkach zmluvy pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania najmä princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zverejniť v závislosti od typu zákazky v európskom vestníku a/alebo vo vestníku.

V taxatívnom výpočte podmienok použitia priameho rokovacieho konania sa na oblasť výskumu a vývoja vzťahujú dve podmienky, pri ktorých splnení je verejný obstarávateľ a obstarávateľ oprávnený použiť priame rokovacie konanie. Ide o výskumné a vývojové služby okrem tých služieb výskumu a vývoja, ktoré pokrýva výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní. Táto podmienka pre použitie priameho rokovacieho konania sa teda vzťahuje na služby výskumu a vývoja, ktoré sú plne financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a ak výhody/úžitky (napríklad intelektuálne majetkové práva, práva na použitie) vznikajú výhradne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi.

V druhom prípade ide o zákazku na dodanie tovaru, ak predmetom zákazky sú výrobky vyrobené výlučne na výskumné a vývojové účely s výnimkou výroby vo veľkom na dosiahnutie obchodnej životaschopnosti alebo na získanie náhrady nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Pod výrobkami vyrobenými výlučne na výskumné a vývojové účely sa rozumejú nielen výrobky, ktoré sú „šité na mieru“, ale aj výrobky vyplývajúce z týchto výskumných a vývojových aktivít.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý uzavrel zmluvu na vývoj, ktorá je pokrytá výnimkou z pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní podľa alebo spĺňa podmienku na použitie priameho rokovacieho konania a má v zámere zadať nasledujúce zákazky na predvýrobnú fázu alebo zadať zákazky na tovary na výrobnú fázu, musí použiť súťažné postupy vo verejnom obstarávaní (užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, prípadne súťažný dialóg).

V obrannom a bezpečnostnom sektore zavádza smernica 2009/81/ES aj nové pravidlá pre zadávanie subdodávok uplatňované úspešným uchádzačom. Úspešný uchádzač môže zadať subdodávku priamo ním zvolenému/navrhnutému subdodávateľovi alebo subdodávateľom v prípade, ak ho verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nezaviaže aplikáciou pravidiel pre zadávanie subdodávok pri určenej subdodávke alebo subdodávkach, alebo ak predpokladaná hodnota subdodávky je nižšia stanovená hodnota.

Pravidlá pre zadávanie subdodávok sú postavené na princípe nediskriminácie. To znamená,

– ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ požaduje, aby úspešný uchádzač zadal tretej osobe určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty zákazky, potom daná subdodávka alebo subdodávky musia byť zadávané podľa pravidiel pre zadávanie subdodávok. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie od úspešného uchádzača požadovať, aby zadal subdodávku špecifickým subdodávateľom alebo subdodávateľom špecifickej štátnej príslušnosti,

– ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ požaduje, aby úspešný uchádzač zadal špecifickú subdodávku prostredníctvom súťaže, táto súťaž sa musí realizovať na širokej európskej úrovni, transparentným a spravodlivým spôsobom,

– ani v prípade ďalších subdodávok nemožno od úspešného uchádza požadovať, aby diskriminoval potenciálnych subdodávateľov na základe štátnej príslušnosti.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zaviazať úspešného uchádzača, aby zadal tretej osobe určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty zákazky a/alebo môže zasahovať do spôsobu výberu subdodávateľa úspešným uchádzačom. Pravidlá pre zadávanie subdodávok sa vzťahujú na subdodávky zadávané tretím osobám, pričom za tretie osoby sa nepovažujú skupiny osôb, ktoré sa vytvorili na účely získania zákazky a prepojené podniky. To znamená, že zmluvy uzavreté medzi osobami tvoriacimi skupinu nie sú predmetom požiadaviek na subdodávky, najmä možnej povinnosti zadávať subdodávky súťažným postupom.

Pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa sa upravujú tri možné spôsoby zadávania subdodávok

– prvou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ ponechá na úspešnom uchádzačovi, aby určil, aký podiel z celkovej hodnoty zákazky, ktorú časť/časti zákazky a komu zadá subdodávky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ by v podstate akceptoval návrh uchádzača týkajúci sa subdodávok s možnosťou overenia kritérií, ktoré úspešný uchádzač použil pri výbere subdodávateľa,

– druhou možnosťou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ ponechá na úspešnom uchádzačovi, aby určil aký podiel z celkovej hodnoty zákazky a ktorú časť/časti zákazky zadá ako subdodávky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však rozhodne, ktoré subdodávky sa musia zadávať súťažným postupom. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedie túto možnosť. Uchádzači vo svojich ponukách najskôr navrhnú svoje zámery týkajúce sa subdodávok (koľko, ktorú časť/časti a navrhovaných subdodávateľov). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ potom uchádzačom povie, ktorá časť/časti musia byť zadávané súťažným postupom. Úspešného uchádzača zaviaže zadať predmetné subdodávky súťažným postupom,

– treťou možnosťou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanoví minimálny percentuálny podiel, ktorý má byť zadávaný súťažným postupom a navyše môže požadovať od úspešného uchádzača, aby pri zadávaní určených subdodávok nad rámec minimálneho podielu použil súťažný postup. V tomto prípade by verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania špecifikoval minimálny percentuálny podiel z hlavnej zákazky, ktorý chce, aby bol subdodávaný a od uchádzačov by vyžadoval, aby vo svojich ponukách uviedli, ktoré časti ich ponuky majú v zámere zadať subdodávateľovi, aby splnili požiadavku minimálneho percentuálneho podielu a ktoré časti ich ponuky nad rámec požadovaného percentuálneho podielu majú v zámere zadať subdodávateľovi. Na základe predloženej ponuky by potom verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadoval, aby sa niektoré alebo všetky navrhované subdodávky presahujúce požadovaný percentuálny podiel zadávali súťažným postupom. Rozhodnutie, ktorú časť alebo časti zákazky chce subkontrahovať, zostáva na uchádzačovi, musí však dodržať verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom určený minimálny percentuálny podiel. V každom prípade všetky zákazky určené verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia byť zadávané súťažným postupom.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný určiť svoje požiadavky týkajúce sa zadávania subdodávok v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a vzťahuje sa to na každú z troch poskytnutých možností a vo všetkých prípadoch, kde sa použije súťažný postup, to znamená nevyhnutnosť uverejnenia oznámenia o subdodávke úspešným uchádzačom (v prípade, ak je splnená niektorá podmienka pre použitie priameho rokovacieho konania, oznámenie o subdodávke nie je povinné).

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ najmä v prípade druhej a tretej možnosti určenia požiadaviek na subdodávky by mal v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť čo najviac informácií o požiadavkách a kritériách, ktoré má v zámere použiť pri zadávaní subdodávok podľa súťažného postupu. Napríklad informáciu, že má v zámere, aby bol súťažný postup použitý na všetky navrhované subdodávky alebo na určité časti zákazky (napr. na špecifické subsystémy), ak uchádzač navrhne subdodávky na tieto časti.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bude aplikovať tretiu možnosť na subdodávky musí v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť minimálny percentuálny podiel z celkovej hodnoty zákazky, ktorý požaduje zadávať súťažným postupom.

V každom prípade by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požiadavky, dokumenty, informácie a kritériá týkajúce sa postavenia, odbornosti a spôsobilosti subdodávateľov, čo môže viesť k zamietnutiu potenciálnych subdodávateľov zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Zamietnutie subdodávateľa môže byť založené len na kritériách, ktoré boli použité verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na výber záujemcov (uchádzačov) pri zadávaní hlavnej zákazky.

Ak úspešným uchádzačom bude subjekt v postavení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, tento musí pri zadávaní subdodávky postupovať podľa zákona, to znamená, že pri zadávaní subdodávky uplatní postup a pravidlá ako pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Iný úspešný uchádzač uplatní pravidlá na zadávanie subdodávok, a to v prípadoch, ak predpokladaná hodnota subdodávky je vyššia ako stanovená hodnota, alebo ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zaviazal úspešného uchádzača aplikáciou týchto pravidiel. Pre úspešného uchádzača, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, nie je ustanovená povinnosť aplikovať ustanovené formálne postupy ako má uplatňovať verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Základnými pravidlami, ktoré musí úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, aplikovať pri zadávaní subdodávky, je uplatňovanie princípov, t. j. musí konať transparentne a zaobchádzať so všetkými potenciálnymi subdodávateľmi rovnakým a nediskriminačným spôsobom.

Úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, má povinnosť uverejniť oznámenie o subdodávke s relevantnými informáciami o konkrétnej subdodávke, ktoré posiela elektronicky určeným postupom a formátmi na uverejnenie publikačnému úradu a úradu. Ak je splnená niektorá z podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania, tento úspešný uchádzač nie je povinný uverejniť oznámenie o subdodávke. Okrem základným princípov – transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie – úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, aplikuje pri kvalitatívnom výbere subdodávateľov aj kritériá výberu, ktoré môžu byť určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom alebo určené úspešným uchádzačom. Tieto kritériá výberu musia byť objektívne, nediskriminačné, primerané predmetu subdodávky a zhodné s kritériami výberu použitými verejným obstarávateľ a obstarávateľom pri zadávaní hlavnej zákazky. Po uskutočnení výberu subdodávateľa/subdodávateľov úspešným uchádzačom, verejný obstarávateľ a obstarávateľ overí vhodnosť subdodávateľa, ktoré môže byť založené len na kritériách výberu záujemcov alebo uchádzačov použitých pri zadávaní hlavnej zákazky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zamietne navrhovaných subdodávateľov, písomne oznámi toto svoje rozhodnutie čo najskôr úspešnému uchádzačovi spolu s odôvodnením, prečo sa domnieva, že subdodávateľ nespĺňa výberové kritériá. Pri zadávaní subdodávok nie je možné uplatniť revízne postupy.

Zároveň sa pre verejného obstarávateľa upravujú aj všeobecné pravidlá, ktoré má aplikovať pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit ustanovený pre tieto zákazky smernicou 2009/81/ES.

K § 140 až 150

Navrhovaná úprava v rámci reglementácie správy vo verejnom obstarávaní zachováva doterajšiu úpravu, v rámci ktorej je Úrad pre verejné obstarávanie ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.  Navrhovaná úprava ďalej podrobne vymedzujú orgány úradu, spôsob ich kreovania, základný rozsah ich kompetencií a niektoré základné pravidlá ich činnosti. V rámci navrhovanej úpravy sa taktiež vymedzuje rozsah pôsobnosti úradu, pričom sa bližšie precizuje pôsobnosť úradu, ktorá sa týka vedenia Vestníka.

K § 151

Navrhovaná úprava rieši problematiku certifikácie systémov na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktorej účelom je zabezpečiť, aby sa v procese verejného obstarávania používali výlučne systémy na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktoré sú súladné s požiadavkami zákona.

K § 152 až 158

Navrhovaná úprava zoznamu hospodárskych subjektov koncepčne vychádza z doterajšej úpravy zoznamu podnikateľov, čo znamená, že základným účelom navrhovanej úpravy je umožniť hospodárskym subjektom zapísaným v tomto zozname administratívne jednoduchšie preukazovanie splnenia vymedzených podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia a to prostredníctvom zápisu do tohto zoznamu.

Zoznam hospodárskych subjektov je verejne prístupný zoznam, vedený na webovej stránke úradu obsahujúci identifikačné údaje zapísaného subjektu, zoznam dokladov, ktorými zapísaný subjekt preukázal splnenie podmienok účasti potrebných pre zápis a zoznam osôb oprávnených konať za zapísaný subjekt a spôsob ich konania.

Navrhovanou úpravou sa ďalej vymedzuje, že údaje zapísané v tomto zozname nie je potrebné v postupoch verejného obstarávania overovať. Zároveň však navrhovaná úprava umožňuje  verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyžadovať od subjektu zapísaného v zozname podnikateľov doklady preukazujúce absenciu daňových nedoplatkov a absenciu nedoplatkov do poistných fondov.

Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje pravidlá pre zápis do zoznamu hospodárskych subjektov, zmenu údajov  a vyčiarknutie z tohto zoznamu.

K § 159 až 162

Register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie úrad, obsahuje údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, ktoré skutočne (nielen formálne) vlastnia fyzické a právnické osoby participujúce na verejnom obstarávaní. Register konečných užívateľov výhod sa zverejňuje na webovom sídle úradu a je verejne prístupný. Z registra je možné okrem identifikácie konečného užívateľa výhod zároveň zistiť, či koneční užívatelia výhod sú alebo nie sú verejnými funkcionármi v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Na základe uvedených údajov má úrad pri výkone dohľadu nad zadávaním zákazky nástroj na posúdenie konfliktu záujmov verejného funkcionára.

Podkladom pre zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod je okrem samotnej žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod aj doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod spĺňa vybrané podmienky týkajúce sa jeho bezúhonnosti a zároveň aj čestné vyhlásenie o pravdivosti a úplnosti údajov o konečných užívateľov výhod uvedených v žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod.

Pri zápise konečných užívateľov výhod sa uplatňuje prezumpcia správnosti údajov uvedených v čestnom vyhlásení, a teda pokiaľ sa nepreukáže opak, považujú sa tieto údaje za pravdivé. Zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod sa navrhuje bez úhrady akéhokoľvek správneho poplatku.

Zároveň sa ukladá povinnosť pre fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, aby na žiadosť úradu predložila doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

Údaje o konečných užívateľoch výhod sa zapisujú s platnosťou na dobu neurčitú. Platnosť zápisu údajov o konečných užívateľoch výhod na dobu neurčitú je odôvodnená skutočnosťou, že ide o snahu predísť nadmernému navýšeniu administratívnej záťaže.

Navrhovanou úpravou sa ukladá povinnosť fyzickým a právnickým osobám zapísaným do registra konečných užívateľov výhod oznámiť úradu zmenu údajov o konečných užívateľov výhod. Lehota pre splnenie oznamovacej povinnosti je stanovená na 60 dní odo dňa, kedy k zmene došlo. V prípade takejto zmeny sa stanovuje týmto osobám aj súčasne povinnosť doložiť dokumenty, ktoré sa predkladajú ako prílohy k žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod. Navrhovanou úpravou sa má docieliť aktuálnosť zapísaných údajov v registri konečných užívateľov výhod.

Zároveň sa navrhuje mechanizmus na zisťovanie a preverovanie pravdivosti zapísaných údajov v registri konečných užívateľov výhod týkajúcich sa konečných užívateľov výhod a vzájomnej súčinnosti subjektov podieľajúcich sa na identifikácii konečných užívateľov výhod. Navrhovaná úprava súčasne špecifikuje obsahové náležitosti kvalifikovaného podnetu.

Navrhovaná úprava stanovuje aj osobitné ustanovenia o vyčiarknutí z registra konečných užívateľov výhod, ak nie je možné overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod, pretože štát, v ktorom má adresu pobytu alebo sídlo táto osoba alebo štát, v ktorom má sídlo právnická osoba, ktorá sa na jej podnikaní, riadení alebo kontrole podieľa spôsobom podľa § 11 ods. 1, nespolupracuje s orgánmi Slovenskej republiky pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod. V danom prípade je úrad povinný vyzvať fyzickú osobu alebo právnickú osobu, aby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy hodnoverným spôsobom preukázala identifikáciu konečného užívateľa výhod. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba nepreukáže hodnoverným spôsobom identifikáciu svojho konečného užívateľa výhod, úrad ju vyčiarkne z registra konečných užívateľov výhod.

Úrad vyčiarkne z registra konečných užívateľov výhod fyzickú osobu alebo právnickú osobu aj v prípade, že jej bola právoplatne uložená pokuta alebo zákaz účasti za to, že na účely zápisu konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod predložila údaje, informácie alebo čestné vyhlásenie, ktoré nie sú pravdivé alebo úplné.

K § 163 až 165

Revízne postupy vo verejnom obstarávaní sa v súlade so súčasnou právnou úpravou členia na revízne postupy, ktoré sú riešené bez ingerencie úradu (žiadosť o nápravu) a revízne postupy predstavujúce dohľad nad verejným obstarávaním vykonávaný samotným úradom.

Povinnosť podať žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 zostáva zachovaná, ak ňou žiadateľ napáda zámer uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu v prípadoch, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pokladá zákazku za takú, pri ktorej zadávaní nie je povinný uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž, oznámenie o koncesii alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov.

Rovnako je povinnosť podať žiadosť o nápravu zachovaná v prípadoch, keď ňou žiadateľ napáda podmienky stanovené verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 8 v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii a v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov, vo výzve na predkladanie ponúk, ktorá sa pri podlimitnej zákazke zverejňuje vo vestníku, v súťažných podkladoch, v koncesnej dokumentácii,  alebo v  iných dokumentoch poskytnutých verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 8 v lehote na predkladanie ponúk, podmienky uvedené v súťažných podmienkach v súťaži návrhov, podmienky uvedené v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov, ako aj podmienky uvedené vo výzve na predkladanie ponúk pri nadlimitnej zákazke alebo vo výzve na predkladanie návrhov v súťaži návrhov.

Vo všetkých uvedených prípadoch je doručenie žiadosti o nápravu v zákonnej lehote verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 obligatórnym predpokladom uplatnenia námietok, o ktorých rozhoduje úrad. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že žiadosť o nápravu musí byť podaná buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Ustanovuje sa tiež konečný termín na podanie žiadosti o nápravu smerujúcej proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk alebo proti podmienkam uvedeným v súťažných podmienkach alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov v súťaži návrhov. Táto žiadosť o nápravu sa podáva do desiatich dní odo dňa prevzatia predmetných dokumentov, najneskôr však do desiatich dní odo dňa uplynutia lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov.

K § 166

Navrhovanou úpravou sa redukuje rozsah oznamovacích povinností verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 voči úradu. Oznamovacie povinnosti nadväzujú na tzv. dvojobálkový systém predkladania ponúk, podľa ktorého sa ponuky predkladajú tak, aby obsahovali osobitne oddelenú a uzavretú časť týkajúcu sa návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, označenú slovom „Kritériá“ a osobitne oddelenú a uzavretú ostatnú časť ponuky, označenú slovom „Ostatné“. Cieľom navrhovanej úpravy je vymedziť oznamovacie povinnosti len na tie situácie, ktoré majú pre úrad význam z hľadiska začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.

Pred otváraním častí ponúk, označených slovom „Kritériá“, verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 pošlú úradu buď informáciu o tom, že nebol vylúčený žiaden z uchádzačov, záujemcov alebo účastníkov, alebo informáciu o tom, že všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom, ktorí boli do tohto štádia procesu verejného obstarávania vylúčení, bolo doručené oznámenie o ich vylúčení. V tomto prípade verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 v oznámení posielanom úradu uvedú dátum doručenia oznámenia o vylúčení tomu uchádzačovi, záujemcovi alebo účastníkovi, ktorému bolo oznámenie o vylúčení z časového hľadiska doručené ako poslednému.

Po otváraní častí ponúk, označených slovom „Kritériá“, verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 pošlú úradu informáciu o tom, že všetkým uchádzačom a účastníkom, ktorých ponuky alebo návrhy sa vyhodnocovali, doručili oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov. V oznámení uvedú dátum doručenia oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov poslednému uchádzačovi alebo účastníkovi, ktorého ponuka alebo návrh sa vyhodnocoval.

Povinnosť posielať úradu predmetné informácie sa nevzťahuje na zákazky, pri ktorých nemožno podať námietky a na zákazky, pri ktorých sa ponuky nepredkladajú tzv. dvojobálkovým systémom (§ 49 ods. 6).

K § 167

Navrhované ustanovenie definuje dohľad, ktorý vykonáva úrad nad verejným obstarávaním a vymedzuje činnosti uskutočňované úradom pri výkone dohľadu. Ide najmä o ex ante posúdenie dokumentov vo verejnom obstarávaní z pohľadu ich súladu so zákonom o verejnom obstarávaní, preskúmanie úkonov kontrolovaného v procese verejného obstarávania, rozhodovanie o správnych deliktoch vo verejnom obstarávaní a ďalšie činnosti vykonávané úradom štvrtej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní, ako je podávanie návrhov na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo ich dodatku súdom.

K § 168

Ex ante posúdením sa nahrádza doterajší inštitút ex ante kontroly s tým rozdielom, že o vykonanie ex ante posúdenia môže úrad požiadať nielen verejný obstarávateľ, ale aj obstarávateľ a osoba podľa § 8. Cieľom je preventívne predchádzať nedostatkom v dokumentoch spracúvaných verejnými obstarávateľmi, obstarávateľmi a osobami, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európskej únie, pred vyhlásením, resp. začatím procesu verejného obstarávania, ktoré zakladajú porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Predmetom ex ante posúdenia teda budú najmä oznámenia, prostredníctvom ktorých sa vyhlasujú, resp. začínajú verejné obstarávania, súťažné podklady a výzvy na predkladanie ponúk. Predmetom ex ante posúdenia nie sú technické požiadavky obsiahnuté v opise predmetu zákazky (technické špecifikácie, výkonnostné a funkčné požiadavky a charakteristiky a odborné požiadavky predmetu zákazky).

V záujme zvýšenia preventívneho a edukatívneho pôsobenia sa navrhuje, aby úrad zverejňoval oznámenie o súlade, ako aj oznámenie o nesúlade dokumentov, ktoré boli predmetom ex ante posúdenia, na svojom webovom sídle.

K § 169

Konaním o preskúmanie úkonov kontrolovaného sa zavádza jednotný systém výkonu preskúmavacej činnosti úradu. V súčasnom období úrad rozhoduje o námietkach vo verejnom obstarávaní a vykonáva kontrolu postupu verejného obstarávania, pričom každé z týchto konaní podlieha iným procesným pravidlám. V rámci zjednodušenia administratívnych postupov na strane úradu, ako aj verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8, sa navrhuje ustanoviť jednotný systém preskúmania postupov verejného obstarávania, ktorý úrad vykonáva na základe námietok, na základe podnetov oprávnených osôb a z vlastného podnetu.

S cieľom predchádzať zisteniam porušení zákona o verejnom obstarávaní pri verejných obstarávaniach projektov financovaných z fondov Európskej únie až po ukončení verejného obstarávania a po uzavretí zmluvy, ktorá je jeho výsledkom, sa ustanovuje povinnosť verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, ak ide o nadlimitnú zákazku.

K § 170

Ustanovenie komplexne upravuje podrobnosti o podávaní námietok v procesoch verejného obstarávania. Okruh subjektov oprávnených na podanie námietok zostáva nezmenený, rovnako aj lehoty na ich podanie. Namietať naďalej možno ktorýkoľvek úkon kontrolovaného (napr. aj zrušenie verejného obstarávania). Námietky možno podať pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva, pričom musia byť doručené úradu a kontrolovanému v zákonom ustanovených lehotách. Výnimkou sú námietky podávané orgánom štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci týkajúce sa verejného obstarávania, v ktorom boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. Pri týchto námietkach postačuje, ak boli predmetným orgánom štátnej správy doručené úradu a kontrolovanému pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva.

 V záujme zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje znížiť počet povinných príloh námietok, a to tak, že námietky už nemusia obsahovať doklad o poukázaní kaucie na účet úradu. Okrem toho námietky nemusia obsahovať ani doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky v prípade, ak bol predložený kontrolovanému napríklad v ponuke alebo v žiadosti o účasť navrhovateľa alebo ak osoba alebo osoby, ktoré podpísali námietky, sú podľa údajov zapísaných v zozname hospodárskych subjektov oprávnené podpisovať námietky za navrhovateľa. Námietky sa podávajú buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe súladnej so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2014 Z. z.

K § 171

Vzhľadom na existenciu tzv. dvojobálkového systému predkladania ponúk, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zostáva koncentrované do dvoch základných konaní, a to konanie, v ktorom úrad rozhodne o námietkach doručených pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, a konanie uskutočnené na základe námietok doručených po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“. Rozhodujúcim pre určenie času začatia konania o preskúmanie na základe námietok je dátum doručenia písomnej informácie podľa § 166 úradu kontrolovaným.

Vzhľadom k tomu, že prvé z uvedených konaní začína až po predložení ponúk a vyhodnotení častí ponúk, označených ako „Ostatné“, pričom v tomto konaní sa rozhoduje aj o námietkach smerujúcim proti podmienkam uvedeným v oznámení, prostredníctvom ktorého sa vyhlasuje verejné obstarávanie, vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch, navrhuje sa, aby úrad mohol začať konanie o námietkach aj skôr, ako po doručení informácie podľa § 166. Pri skoršom začatí konania totiž bude možné zabezpečiť odstránenie diskriminačných a nezákonných podmienok uvedených v týchto dokumentoch ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie žiadostí o účasť, resp. lehoty na predkladanie ponúk, a tým predísť nariadeniu zrušenia postupu verejného obstarávania.

Ďalej sa ustanovuje, že v prípade, ak navrhovateľ vezme späť svoje námietky ešte pred začatím konania o námietkach, platí, že tieto námietky neboli podané a konanie na základe týchto námietok nezačne. Odstráni sa tým povinnosť úradu začať konanie aj na základe tých námietok, ktoré boli vzaté späť ešte pred začatím konania. Kaucia sa v tomto prípade vráti navrhovateľovi v celej zloženej výške na rozdiel od prípadu, keď k späťvzatiu námietok navrhovateľom dôjde až po začatí konania, ktoré má za následok prepadnutie sumy predstavujúcej 35 % výšky kaucie.

Vzhľadom na koncentráciu konania sú účastníkmi konania o  preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok všetci navrhovatelia, o ktorých námietkach sa v tomto konaní rozhoduje a kontrolovaný.

Konanie o  preskúmanie úkonov kontrolovaného z vlastného podnetu úradu alebo na základe podnetu oprávnenej osoby začína dňom doručenia oznámenia o začatí konania kontrolovanému a jeho účastníkom je len kontrolovaný.

K § 172

Navrhovaným ustanovením sa upravujú pravidlá výpočtu kaucie, ktorej zloženie na účet úradu je nevyhnutným predpokladom meritórneho rozhodovania o námietkach. Okrem toho sa s cieľom eliminovať prípady zastavenia konania o námietkach z dôvodu oneskoreného pripísania kaucie na účet úradu predlžuje lehota na jej pripísanie, pričom sa navrhuje, aby koniec tejto lehoty pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň.

Pri podaní námietok pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, sa kaucia určuje podľa príslušného percentuálneho podielu predpokladanej hodnoty zákazky v závislosti od jej typu a finančného limitu, pričom maximálne výšky kaucií zostávajú zachované. Pri podaní námietok po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“, je kaucia jedno percento z ponukovej ceny daného uchádzača, pričom sa znižuje maximálna výška tejto kaucie zo súčasných 300 000 eur na 150 000 eur. Maximálne výšky kaucií sa pre prípady námietok smerujúcich proti vylúčeniu uchádzača po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“ znižujú, pričom sa zosúlaďujú s maximálnymi výškami kaucií platnými pre námietky podávané pred otváraním častí ponúk označených ako „Kritériá“. Osobitnou je výška kaucie pri námietkach smerujúcich proti vylúčeniu uchádzača pre mimoriadne nízku ponuku, ktorá je ohraničená minimálnou sumou 600 eur a maximálnou sumou 30 000 eur.

Upravujú sa tiež pravidlá pre výpočet kaucie pri zákazke alebo koncesii rozdelenej na časti, ak sa námietky týkajú len jednej alebo len niektorých častí zákazky alebo koncesie, ako aj pri zákazke alebo koncesii, ktorej predpokladaná hodnota nebola zverejnená. V špecifických prípadoch, keď výšku kaucie nemožno určiť podľa uvedených pravidiel, je potrebné zložiť kauciu v nezmenenej paušálnej čiastke 3 000 eur.

K § 173

Ustanovenie upravuje procesný priebeh konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po začatí tohto konania.

Podľa aktuálnej právnej úpravy ak kontrolovaný nedoručí úradu kompletnú dokumentáciu do piatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy úradu, úrad rozhodnutím preruší konanie a nariadi kontrolovanému doručiť absentujúcu dokumentáciu v dodatočnej lehote, pričom následkom nesplnenia tejto povinnosti je nariadenie úradu zrušiť použitý postup zadávania zákazky. S cieľom znížiť počet prípadov, kedy úrad nariadi zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie úradu ani v dodatočne na to určenej lehote, sa navrhuje, aby úrad v takýchto prípadoch prioritne prikročil k uloženiu poriadkovej pokuty. Súčasne sa tým kontrolovanému poskytne ďalšia dodatočná lehota (lehota na úhradu poriadkovej pokuty), do uplynutia ktorej môže doplniť chýbajúcu časť dokumentácie.

Navrhovanou úpravou sa okrem toho úradu vracia možnosť vydať predbežné opatrenie, ktorým pozastaví konanie kontrolovaného, a ktorým tiež môže určiť, že počas jeho trvania lehoty neplynú. Predbežné opatrenie má význam najmä v prípadoch, keď úrad začne konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok skôr ako po doručení informácie podľa § 160. V prípade pozastavenia lehôt v procese verejného obstarávania je umožnené, aby úrad rozhodol o namietaných podmienkach verejného obstarávania ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie žiadostí o účasť alebo lehoty na predkladanie ponúk a predísť tak zrušeniu verejného obstarávania z dôvodu nezákonných podmienok v štádiu po predložení žiadostí o účasť, resp. ponúk.

Súčasne sa ustanovuje, že úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (s výnimkou konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok) vyzve kontrolovaného, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadril k úradom zisteným skutočnostiam. Predmetný inštitút predstavuje paralelu inštitútu vyjadrenia sa kontrolovaného k podaným námietkam, ktorý sa uplatňuje v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.

K § 174

Navrhovaným ustanovením sa upravuje okruh dôvodov, pri naplnení ktorých úrad zastaví konanie bez vydania meritórneho rozhodnutia. Ide najmä o prípady procesných nedostatkov na strane navrhovateľa (napr. námietky neboli podané oprávnenou osobou, neboli doručené v zákonom ustanovenej forme alebo lehote, neboli doručené kontrolovanému, žiadosť o nápravu nebola doručená kontrolovanému v ustanovenej lehote).

K zastaveniu konania tiež dôjde v situácii, keď kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, alebo súťaž návrhov alebo ak úrad v tom istom postupe zadávania zákazky alebo v tej istej súťaži návrhov už vydal rozhodnutie, ktorým nariadil zrušiť tento postup alebo súťaž návrhov. Aby sa však zabezpečilo účinné preskúmanie úkonu kontrolovaného, ktorým tento zrušil verejné obstarávanie, navrhuje sa v zákone výslovne ustanoviť, že k zastaveniu konania nedôjde, ak námietky smerujú proti tomuto úkonu. Povinnosť zabezpečiť účinné preskúmanie zrušenia použitého postupu zadávania zákazky na základe námietok vyplýva zo smerníc Európskej únie upravujúcich revízne postupy vo verejnom obstarávaní a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom k tomu, že jedným z dôvodov zastavenia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky je späťvzatie tohto podnetu kontrolovaným, ustanovuje sa, že k zastaveniu konania z tohto dôvodu dochádza len vtedy, ak kontrolovaný vezme späť svoj podnet najneskôr do momentu odoslania výzvy, ktorou úrad oboznamuje kontrolovaného so skutočnosťami, ktoré úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného a ktoré zakladajú porušenia tohto zákona. K zastaveniu konania tiež nedôjde vtedy, ak podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo koncesie vezme späť kontrolovaný, ktorému zákon ukladá povinne podať takýto podnet pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva (v prípade nadlimitných zákaziek alebo koncesií financovaných čo len z časti z prostriedkov Európskej únie).

K § 175 a 176

Predmetné ustanovenie vymedzuje typy rozhodnutí, ktoré úrad vydáva ako výsledok konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ako aj niektoré špecifické obsahové náležitosti týchto rozhodnutí.

Úrad môže v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného odstrániť protiprávny stav alebo zrušiť použitý postup zadávania zákazky, postup zadávania časti zákazky alebo súťaž návrhov, a to za podmienky, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. K uvedenému úrad pristúpi len v konaní pred uzavretím zmluvy. Ak úrad v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky sa zamietnu ako neopodstatnené. Okrem toho je úrad oprávnený nariadiť odstránenie protiprávneho stavu, ak v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zistí porušenie tohto zákona, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

Ak dôjde k zisteniu porušenia tohto zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, úrad v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ktorých porušenie zistil, ak tieto porušenia mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Vzhľadom na princíp koncentrácie konania úrad v konaní, v ktorom rozhoduje o dvoch alebo viacerých námietkach, vydá len jedno rozhodnutie, v ktorom rozhodne všetkých námietkach, ktoré sú predmetom konania v danej etape verejného obstarávania.

V konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok sa uplatňuje princíp viazanosti úradu obsahom podaných námietok, ktorého následkom je, že úrad je v tomto konaní oprávnený rozhodnúť len o namietaných skutočnostiach. Ak úrad v tomto konaní zistí aj iné porušenia tohto zákona kontrolovaným než tie, ktoré boli obsahom námietok, tieto môžu byť predmetom samostatného konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, napr. z vlastného podnetu úradu.

Princíp viazanosti úradu obsahom podaných námietok sa neuplatňuje pri námietkach podaných orgánom štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci týkajúce sa verejného obstarávania, v ktorom boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie.

Okrem toho bude úrad povinný vo všetkých rozhodnutiach, v ktorých konštatoval zistenie porušenia tohto zákona, preventívne stručne vysvetliť kontrolovanému, ako sa v budúcich skutkovo totožných prípadoch vyhnúť porušeniam zákona, ktorých sa kontrolovaný dopustil.

Z dôvodu finančnej náročnosti znaleckých posudkov a odborných stanovísk, ktoré sú v niektorých prípadoch nevyhnutnú pre vydanie rozhodnutia vo veci, sa ustanovuje možnosť úradu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania tomu účastníkovi konania, ktorý nemal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok úspech.

K § 177 až 180

Navrhovaným ustanovením sa významne rozširuje možnosť podať odvolanie, o ktorom rozhoduje rada úradu ako kolektívny orgán. Zatiaľ čo v súčasnosti je možné podať odvolanie len proti rozhodnutiam úradu o námietkach, navrhuje sa rozšíriť možnosť domáhať sa zmeny rozhodnutia úradu v odvolacom konaní aj v prípade rozhodnutí, ktoré úrad vydá v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného z vlastného podnetu úradu alebo z podnetu oprávnených osôb. Tiež sa navrhuje možnosť podať odvolanie rade úradu aj v prípade rozhodnutí, ktorými úrad nariadil zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie úradu.

Súčasne sa rozširuje okruh subjektov oprávnených podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, a to z účastníkov konania o preskúmanie na všetkých úradu známych uchádzačov, záujemcov a účastníkov, ak úrad z dôvodu zistenia, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nariadil odstrániť protiprávny stav alebo zrušiť použitý postup zadávania zákazky.

Návrh na určenie neplatnosti zmluvy sa preberá zo súčasnej právnej úpravy, pričom zostáva zachovaná možnosť úradu domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody, ako aj určenia neplatnosti dodatku k nim pred súdom. Žalobu je v takom prípade potrebné podať v jednoročnej lehote plynúcej od ich uzavretia.

K § 181

Zachovaný zostáva inštitút podania návrhu oprávnenej osoby na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorý môže uplatniť uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie.

K § 182

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje porušenia zákona, za ktoré úrad obligatórne ukladá sankcie. Sankcie za správny delikt sa ukladajú buď verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi alebo hospodárskym subjektom, resp. účastníkom procesu verejného obstarávania. Sankcie ukladané verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi majú povahu peňažnej pokuty. Sankcie ukladané hospodárskym subjektom resp. účastníkom procesu verejného obstarávania majú buď povahu peňažnej sankcie, zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo ich kombinácie.

Úrad rozhoduje o ukladaní sankcií za správne delikty v správnom konaní, ktorého postup upravuje správny poriadok. Ustanovením je stanovená aj subjektívna a objektívna lehota na začatie správneho konania.

K § 183

Navrhované ustanovenie upravuje register osôb so zákazom účasti a nadväzuje na úpravu správnych deliktov, v rámci ktorej úrad ukladá za vymedzené správne delikty sankcie v podobe zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Účelom registra je jednoduchšia orientácia pre úrad ale aj pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, pokiaľ ide o osoby, ktoré majú tento zákaz uložený.

K § 184

Navrhované ustanovenie zavádza osobitný inštitút, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k obstarávateľovi. V rámci tejto úpravy sa zohľadňuje, že v rámci relevantného trhu vymedzeného konkrétnym geografickým územím môžu byť niektoré odvetvové činnosti vystavené hospodárskej súťaži vystavené takej intenzite, že ďalšia regulácia pravidlami verejného obstarávania nie je potrebná. Navrhovaným ustanovením sa upravuje základný procesný rámec pre iniciovanie konanie pred Európskou komisiou o ustanovenie výnimky z používania pravidiel verejného obstarávania.

K § 185

Navrhovanou úpravou sa zavádzajú ustanovenia reglementujúce vzťah všeobecného predpisu o správnom konaní k normatívnej úprave tohto zákona.

K § 186 a 187

Úprava splnomocňovacích a prechodných ustanovení.

K § 188

Úprava zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie.

K § 189

Úprava derogačných ustanovení.

 

Čl. II

K bodu 1

Zavádza sa sankcia za porušenie zákazu uloženého podľa § 38h.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa transformuje súčasná právna úprava vo forme zákonnej povinnosti vylúčiť z procesu verejného obstarávania  podnikateľa podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý sa dopustil dohody obmedzujúcej súťaž, na uloženie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní rozhodnutím úradu. Uvedená zmena zvyšuje právnu istotu podnikateľov, ktorým bude takéto rozhodnutie adresované, ako aj verejných obstarávateľov a obstarávateľov, keďže bude jednoznačné, v akej dobe a na akých podnikateľov sa zákaz vzťahuje a nebude to na posúdení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaná právna úprava je bežná v krajinách Európskej únie a podobný model sa uplatňuje v Českej republike.

Úrad bude mať povinnosť uložiť zákaz účasti na verejnom obstarávaní vždy, keď ukladá pokutu za tzv. bid rigging, t.j kolúziu v tendroch, a teda nebude mať diskrečnú právomoc na posúdenie, kedy zákaz uložiť a kedy nie.

Výnimkou z uloženia zákazu je uplatnenie programu zhovievavosti, kedy podnikateľovi, ktorému na základe uplatnenia tohto programu nebola uložená pokuta alebo mu bola pokuta znížená, sa zákaz účasti neuloží. Táto úprava kopíruje súčasný právny stav a prispieva k atraktivite programu zhovievavosti, čo má za následok efektívnejšie odhaľovanie kartelov.

V prípade urovnania sa redukuje doba zákazu účasti, čo má na jednej strane motivovať účastníkov konania k efektívnemu ukončeniu konania, čo má za cieľ šetriť verejné zdroje a zároveň zabezpečiť čo najefektívnejší zásah úradu.

Pre odstránenie pochybností sa upravuje jednoznačne moment začatia doby uplatňovania zákazu.

Vzhľadom na to, že Úrad pre verejné obstarávanie bude viesť register osôb, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, úrad bude zasielať konečné rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že prichádza k zmene kompetencie je potrebné upraviť právomoc úradu tak, aby zákaz účasti na verejnom obstarávaní mohol uložiť za konanie pred účinnosťou zákona len vtedy, ak by sa takýto zákaz uplatňoval ex lege podľa  predpisov účinných v čase spáchania správneho deliktu.

 

Čl. III

Zmena vyvolaná potrebou zjednotenia terminológie s navrhovanou legislatívnou úpravou.

 

Čl. IV

Úprava účinnosti zákona.

 

V Bratislave, 26. augusta 2015

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

Zita Táborská v. r.

predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore