Zákon o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) 343/2007 účinný od 01.07.2015

Vládny návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexná úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiov ízie, úprava jednotlivých evidencií v oblasti audiovízie, jednotného systému označovania, postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ústavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Potreba novej komplexnej právnej úpravy vyplynula predovšetkým z pož iadaviek aplikačnej praxe, pričom však návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy, ktorou je zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediá lnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ' audiovizuálny zákon').

Z dôvodu prehľadnosti je samotný návrh zákona rozdelený na devä ť častí. Prvá časť návrhu zákona – všeobecné ustanovenia obsahuje vymedzenie predmetu úpravy a definície základných pojmov.

Druhá časť návrhu zákona – evidencie up ravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov. Podľa v súčasnosti platného audiovizuálneho zákona vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zoznam slovenských audiovizuá lnych diel, zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, zoznam slovenských multimediálnych diel, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii a register nezávislých producentov. V zmysle návrhu zákona prechádza evidencia slovenských audiovizuálnych diel a evidencia osôb pôsobiacich v audiovízii na Slovenský filmový ústav a evidencia nezávislých producentov na Audiovizuálny fond. Vzhľadom na to, že zoznam slovenských multimediálnych diel obsahuje iba dve multimediálne diela, nie je na vedenie takejto evidencie dôvod. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bude viesť iba zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, ktorý však vzhľ adom na charakter diel, ktoré obsahuje, bude upravený v zákone č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe dochádza ná vrhom zákona k zmene definície nezávislého producenta, ktorým je v zmysle návrhu zákona výrobca audiovizuálneho diela zapísaný v zozname nezávislý ch producentov, ktorý nie je vysielateľom, nie je s vysielateľom personálne prepojený ani majetkovo prepojený a minutáž audiovizuálnych diel ním vyrobených p ôvodne pre televízne vysielanie jedného televízneho vysielateľa nepredstavuje viac ako 90% celkovej minutáže audiovizuálnych diel vrátane ním vyrobených kinematografických diel. Status nezávislého producenta má aj výrobca audiovizuálneho diela, ktorý nie je personálne prepojený ani majetkovo prepojený s vysielateľom a je považovaný za nezávislého producenta v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Euró pskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

V tretej časti návrhu zákona – ochrana maloletých je upravený jednotn ý systém označovania, určovanie a zverejňovanie vekovej vhodnosti a obmedzenie prístupu k audiovizuálnemu dielu, zvukovému záznamu umeleckého výkonu a multimediálnemu dielu, ktoré sú určené len dospelým. Úprava jednotného systé mu označovania, ktorý je systémom klasifikácie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov, vychádza z platnej právnej úpravy. Novou právnou úpravou sa zrušila povinnosť výrobcu slovensk ého audiovizuálneho diela, výrobcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a výrobcu slovenského multimediálneho diela určovať ich vekovú vhodnosť. V zmysle návrhu zákona bude určovať a zverejňovať vekovú vhodnosť audiovizuálneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu a multimediálneho diela ich distributér. Povinnosť zverejňovať vekovú vhodnosť zostáva zachovaná pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľa mediatéky a pre prevádzkovateľa počítačovej herne.

Štvrtá časť návrhu zákona obsahuje osobitné ustanovenia o jazykovej úprave audiovizuá lneho diela a multimediálneho diela a piata časť návrhu zákona upravuje podmienky uverejňovania reklamy pri audiovizuálnom predstavení, pri verejnom rozširovaní reklamy na nosič i spolu s audiovizuálnym dielom alebo multimediálnym dielom a podmienky umiestňovania produktov.

Šiesta časť návrhu zákona upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu, rovnako ako aj nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ú stavu, ktorý je príspevkovou organizáciou štátu a vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Slovenský filmový ústav sa s cieľom uchovania audiovizuálnej tvorby ako formy kultú rneho vyjadrovania podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva ako neoddeliteľnej súčasti kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, na propagácii a prezentácii audioví zie a vykonáva vedeckú a výskumnú činnosť. Orgánmi Slovenského filmového ústavu sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo. Štatut árnym orgánom Slovenského filmového ústavu je generálny riaditeľ, ktorý riadi jeho činnosť a koná v jeho mene. Návrh zákona podrobnejšie upravuje a precizuje p ôsobnosť a výkon funkcie generálneho riaditeľa. Návrhom zákona dochádza k posilneniu kompetencií rady a k zmenám v jej zložení. Rada je v zmysle návrhu zákona orgánom dohľadu, ktorý okrem iného dohliada na dodržiavanie poslania a činností Slovenského filmového ústavu, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami a na nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Rada tiež volí a odvoláva generálneho riaditeľa a vykonáva ďalšie činnosti vymedzené zákonom. S cieľom zabezpečiť odbornosť rady ako orgánu dohľadu sa mení jej zloženie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci zo všetkých hlavných oblastí pôsobnosti Slovenské ho filmového ústavu (za oblasť propagácie a prezentácie audiovízie, za oblasť ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, za oblasť vedeckej a v ýskumnej činnosti). Komisia pre audiovizuá lne dedičstvo je osobitným orgánom pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva, ktorý okrem iného schvaľuje metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuá lneho dedičstva, schvaľuje metodické usmernenia pre výkon depozitnej povinnosti, určuje kritéria audiovizuálnej hodnoty a rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovenských audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov. Èlenmi komisie pre audiovizuálne dedičstvo sú riaditeľ Národné ho filmového archívu, zástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, zástupca nezávislých producentov a dvaja odborníci za oblasť ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. È lenov rady, rovnako ako aj členov dozornej komisie bude v zmysle návrhu zákona menovať a odvolávať minister kultúry.

Úprava v siedmej časti návrhu zákona – ochrana audiovizuálneho dedičstva vychádza predovšetkým z Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedič stva, podpísaním ktorého Slovenská republika vyjadrila záujem podieľať sa na zabezpečení ochrany svojho audiovizuálneho dedičstva. Návrhom zá kona sa vymedzuje samotný pojem audiovizuálneho dedičstva, upravuje sa fond audiovizuálneho dedičstva, jeho zložky, depozitná povinnosť, inštitút zákonného a dobrovoľného depozitára a akvizičná činnosť.

Ôsma časť návrhu zákona upravuje dohľad nad dodržiavaním ustanovených povinností a deviata časť - spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, rieši predovšetkým vzťah platnej právnej úpravy a navrhovanej právnej úpravy a zároveň zrušuje audiovizuálny zákon.

V nadvä znosti na úpravy vykonané návrhom zákona sa v článku II návrhu zákona novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a v článku V zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V článku III sa novelizuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a jeho novelizácia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, na základe ktorých sa jednoznačnejšie vymedzuje pojem 'program vyrobený nezávislým producentom'.

Dôvodom novelizácie zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizu álnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je obsiahnutá v článku IV návrhu zákona, je jednak potreba upraviť príslušné ustanovenie tohto zákona v súvislosti s prechodom evidencie nezávislých producentov na Audiovizuálny fond a jednak zmena a doplnenie ustanovení upravujúcich príspevky do Audiovizuá lneho fondu. Návrhom zákona sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu, a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je 1 % z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dô vodom tejto úpravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reá lnu cenu vstupenky, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru, ako aj skutočnosť, že od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín. Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuá lnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpečenie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nemá žiadny sociá lny vplyv ani vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, negatívny a aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nem á žiadny sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, negatívny a aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozití vny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2014 201520162017Príjmy verejnej správy celkom0-176,2599 647,5099 647,50v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR0-176,25-352,50-352,50AVF, z toho:00100 000100 000vplyv na OSVS(AVF) – nedaňové príjmy00100 000 100 000 z toho: vplyv na ŠR (MK SR)0-176,25-352,50-352,50vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky 011 077122 154 122 154 v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR011 07722 15422 154vplyv na ŠR (MK SR)011 07722 15422 154AVF00100 000100 000vplyv na OSVS(AVF)00100 000100 000z toho: vplyv na ŠR011 07722 15422 154vplyv na územnú samosprávu0000Financovanie zabezpečené v rozpočte VS011 077122 154122 154

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách) 2014 201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy

( - príjmy, + výdavky)011 253,25

22 506,5

22 506,5

z toho vplyv na ŠR011 253,25

22 506,5

22 506,5

financovanie zabezpečené v rozpočte011 253,25

22 506,5

22 506,5

ostatné zdroje financovania00Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v oblasti príjmov.

Minimálne zníženie príjmov (352,50 eur ročne v úhrne za všetky evidencie) vyplýva zo zrušenia správnych poplatkov za podanie žiadosti o zápis do príslušnej evidencie vedenej podľa návrhu zákona, ktor é sú v súčasnosti platené podľa položky 12a časti I sadzobníka správnych poplatkov. Predpokladáme, že tento minimálny výpadok príjmov kapitoly MK SR bude zabezpečený inými príjmami MK SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexn á úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, úprava jednotlivých evidencií v oblasti audiovízie, jednotného systému označovania, postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ú stavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Druhá časť návrhu zákona – evidencie – upravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov. Nakoľko v prípade predmetn ých evidencií, nejde o registráciu ani iné správne konanie, výsledkom ktorého by bolo konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu zakladajúce vznik, zmenu alebo zánik práv dotknutého subjektu a osobitne vzh ľadom na celkový ročný výnos zo správnych poplatkov za podanie žiadosti o zápis do príslušnej evidencie, ktoré sú v súčasnosti platené podľa položky 12a časti I sadzobníka sprá vnych poplatkov (352,50 euro ročne v úhrne za všetky evidencie), navrhuje sa zrušenie predmetných správnych poplatkov. Navyše návrh zákona predpokladá presun predmetných evidencií z Ministerstva kultú ry Slovenskej republiky na subjekty verejnej správy, ktoré nie sú zo zákona oprávnené na výber správnych poplatkov. V dôsledku navrhovaného zrušenia správnych poplatkov dôjde v rokoch 2015 – 2017 k výpad ku v príjmoch štátneho rozpočtu, ktorý predpokladáme zabezpečiť prijatím iných príjmov v rámci kapitoly MK SR.

Šiesta časť návrhu zákona upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu ( ďalej len 'SFÚ'), rovnako ako aj a nakladanie s majetkom v správe SFÚ, ktorý je príspevkovou organizáciou štátu a vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Orgánmi SFÚ sú generálny riaditeľ (ktorý je zároveň jeho štatutárnym orgánom), rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo. Návrhom zákona dochádza k posilneniu kompetencií rady a k zmenám v jej zložení . Rada je v zmysle návrhu zákona orgánom dohľadu, ktorý okrem iného dohliada na dodržiavanie poslania a činností SFÚ, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejný mi prostriedkami a na nakladanie s majetkom SFÚ. Rada tiež volí a odvoláva generálneho riaditeľa a vykonáva ďalšie činnosti vymedzené zákonom. Navrhovaným novým orgánom SFÚ je komisia pre audiovizuá lne dedičstvo ako osobitný orgán pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva, ktorý okrem iného schvaľuje metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedičstva, schvaľuje metodické usmernenia pre vý kon depozitnej povinnosti, určuje kritéria audiovizuálnej hodnoty a rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovenských audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov. Vzhľadom na dôležitosť a zodpovednosť agendy rady a komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa navrhuje zavedenie odmeny členom oboch orgánov, ktorá by bola viazaná na reálny výkon ich funkcie, teda odmena by bola vyplácaná výlučne za každé rokovanie daného orgánu SFÚ.

Zároveň návrh zákona zavádza novú činnosť SFÚ, a to zabezpečenie činnosti informačných kancelárií programov Eur ópskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie. SFÚ v súčasnosti rozpočtovo zabezpečuje iba činnosť informačnej kancelárie programu Európskej únie (Creative Europe Desk), avšak rozpoč tovo doteraz nezabezpečoval kanceláriu podporného programu Rady Európy Eurimages (európsky fond na podporu audiovízie, z ktorého čerpajú finančné prostriedky aj mnohé projekty audiovizuá lnej produkcie zo Slovenska). Z uvedeného hľadiska návrh zákona predpokladá vznik jedného nového pracovného miesta v SFÚ. Vznik nového pracovného miesta bude zabezpečené v rámci schváleného limitu poč tu zamestnancov kapitoly MK SR. V dôsledku navrhovaného zavedenia odmeny pre členov rady SFÚ a pre členov komisie pre audiovizuálne dedičstvo, ako aj v dôsledku vytvorenia jedného nového pracovného miesta v SFÚ sa v rokoch 2015 – 2017 predpokladá zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. Zvýšené výdavky však budú pokryté v rámci rozpočtovej kapitoly MK SR.

Dôvodom novelizácie zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, ktorá je obsiahnutá v článku IV návrhu zákona, je jednak potreba upraviť príslušné ustanovenie tohto zákona v súvislosti s prechodom evidencie nezávislých producentov na Audiovizuálny fond a jednak zmena a doplnenie ustanovení upravujúcich príspevky do Audiovizuálneho fondu. Návrhom zákona sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuá lneho fondu, a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je 1 % z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dôvodom tejto ú pravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu vstupenky, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru, ako aj skutočnosť, že od začiatku podpornej činnosti Audiovizuá lneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín. Návrhom zákona sa tiež zavádza nová povinnosť platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu pre poskytovateľ a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie za posledný kalendárny rok. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpečenie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuá lneho priemyslu a svoj hospodársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuá lnych mediálnych služieb na požiadanie. Uvedeným opatrením v návrhu zákona sa v rokoch 2016 -2017 zvýšia príjmy a zároveň aj výdavky Audiovizuálneho fondu v rovnakej sume 100 000 eur ročne.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služ ba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný ná vrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2014201520162017Počet poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej slu žby na požiadanie (podľa zoznamu audiovizuálnych mediálnych služieb spadajúcich pod rozsah regulácie podľa § 63a zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov vedeného Radou pre vysielanie a retransmisiu – stav k 31. 3. 2014) / odhadovaný objem príjmov Audiovizuálneho fondu z príspevku poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (nový príspevok)55 /

0

EUR55 /

0

EUR 55 / 80 000 EUR 55 / 80 000 EUR Počet prevádzkovateľov audiovizuálneho technick ého zariadenia v SR (kino) / odhadovaný objem príjmov Audiovizuálneho fondu z príspevku prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia (po úprave sadzby – uvádzaný je rozdiel (zvýšenie príjmu) oproti stavu v roku 2014) 100 /

0

EUR100 /

0

EUR 100 / 20 000 EUR 100 / 20 000 EUR

19

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpoč ty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť zá klad použitý na výpočty.

Tabuľka č. 4

Audiovizuálny fond

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)10000 - z toho ostatné príjmy (292027) 00100 000 100 000 Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom00100 000 100 000 1 – príjmy rozpísať až do polo žiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Daňové príjmy (100)10000 Nedaňové príjmy (200)10000 - z toho administratívne poplatky (221) 0-176,25-352,50-352,50Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0-176,25-352,50-352,50

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Bežné výdavky (600) – Audiovizuálny fond00100 000 100 000 Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Pozn.: v zmysle § 23 ods. 5 písm. a) zákona č. 516/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov je Audiovizuálny fond oprávnený použiť 5 % zo svojich príjmov na vlastnú prevádzku. Príjmy podľa tabuľky č. 4 budú súčasťou príjmov Audiovizuálneho fondu, ktoré budú následne rozúčtované na strane výdavkov v zmysle zákona a pod ľa rozpočtu Audiovizuálneho fondu na daný rok.005 000 5 000 Be žné transfery (640)0095 00095 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Audiovizu álny fond00100 000100 000 z toho výdavky na ŠR0000 Bežné výdavky (600) 0000 Mzdy, platy, služobné prí jmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)00002 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie-

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Bežné výdavky (600) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (Slovenský filmový ústav)011 07722 15422 154 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)05 52011 040 11 040 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0 2 884 5 768 5 768 Tovary a služby (630)20 000 z toho: Odmeny a príspevky (637026) – odmeny členom rady SFÚ a

členom komisie pre audiovizuálne dedičstvo SFÚ0 2 673 5 346 5 346 Be žné transfery 641 0120000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové výdavky (700)0 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Ministerstvo kultúry SR011 077 22 154 22 154 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 0 11 077 22 154 22 154 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatn é osobné vyrovnania (610)0 5 52011 040 11 040 Kapitálové výdavky (700)0 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Počet zamestnancov celkom*01111 nové pracovné miesto v Slovenskom filmovom ústave z toho vplyv na ŠR0111Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*07 463,0414 926,08 14 926,08 z toho vplyv na ŠR07 463,0414 926,08 14 926,08 Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 05 520 11 040 11 040 z toho vplyv na ŠR05 520 11 040 11 040 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*01 943,043 886,083 886,08 z toho vplyv na ŠR01 943,043 886,083 886,08 Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetenci í výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej z áchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnené subjekty pôsobiace v oblasti výroby a distribúcie audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov. Navrhovaná právna ú prava predpokladá taktiež pozitívny vplyv na subjekty, ktoré sú oprávnené žiadať o poskytnutie finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu na podporu audiovizuálnej kultúry.

Z evidencie, ktorú vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyplýva, že na Slovensku v súčasnosti pôsobí cca. 142 výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, 27 výrobcov slovenských zvukových zá znamov umeleckého výkonu, 26 výrobcov slovenských multimediálnych diel, 39 distributérov audiovizuálnych diel, 13 distributérov zvukových záznamov umeleckého výkonu a 14 distributérov multimediálnych diel.

Negatívny dopad bude mať navrhovaná právna úprava na subjekty, ktoré sú poskytovateľmi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a negatívny dopad môže mať aj na subjekty, ktoré sú prevá dzkovateľmi audiovizuálneho technického zariadenia. Zo zoznamu poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý vedie Rada pre vysielanie a retransmisiu vyplýva, že na Slovensku v súčasnosti p ôsobí cca. 55 poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí cca. 100 prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Vo vzťahu k subjektom pôsobiacim v oblasti výroby a distribúcie audiovizu álnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov sa navrhovanou právnou úpravou rušia niektoré povinnosti, vyplývajúce im v súčasnosti z právneho poriadku Slovenskej republiky.

Návrhom zákona sa ruší povinnosť výrobcov a distributérov audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov uvádzať povinné údaje na nosiči, obale a na distribuč nom liste audiovizuálneho diela, multimediálneho diela a zvukového záznamu umeleckého výkonu. Takéto opatrenie predpokladá zníženie nákladov uvedených subjektov pri výrobe a distribúcii audiovizuá lnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov.

Navrhovanou právnou úpravou sa taktiež ruší povinnosť evidovať na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky slovenské multimediálne diela, pričom v súvislosti so zrušením tejto povinnosti sa ruší aj spr ávny poplatok vo výške 3 eur vyberaný za takýto úkon.

K zníženiu nákladov jednotlivých subjektov dochádza v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou taktiež v dôsledku zrušenia správneho poplatku vo vý ške 3 eur za evidovanie slovenského audiovizuálneho diela a za evidovanie slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu. Rovnako sa ruší aj správny poplatok vo výške 1,5 eura za registráciu nezávislé ho producenta.

Zvýšenie príjmov Audiovizuálneho fondu v dôsledku

-zmeny výpočtu výšky príspevku do Audiovizuá lneho fondu pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia

-zavedenia povinnosti prispievať do Audiovizuálneho fondu aj pre poskytovateľ ov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,

bude predstavovať prínos pre subjekty, ktoré sú oprávnené žiadať o poskytnutie finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu, nakoľko sa zvýši celkový objem finančný ch prostriedkov určených na podporu audiovizuálnej kultúry.

Dopad navrhovanej zmeny výpočtu výšky príspevku do Audiovizuálneho fondu pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia bude pre jednotlivých prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia rôzny. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať zvýšené náklady pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, ktorí predávaj ú vstupenky na audiovizuálne predstavenie za cenu vyššiu ako 3 eurá. Naopak pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, ktorí predávajú vstupenky na audiovizuálne predstavenie za nižš iu cenu,bude navrhovaná právna úprava znamenať zníženie nákladov.

Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza pre

poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinnosť odvádzať do Audiovizuálneho fondu príspevok vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na po žiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok. Takéto opatrenie bude pre poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie predstavovať zvýšen é náklady, ktoré však v súčasnosti nie je možné vyčísliť, nakoľko nie sú dostupné údaje o celkových príjmoch jednotlivých poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

V súvislosti s implementáciou návrhu zákona sa nepredpokladá zvýš enie administratívnych nákladov, práve naopak. V súvislosti so zrušením povinnosti evidovať na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky slovenské multimediálne diela sa administratívna záťaž znižuje.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadne zásadné zmeny sú visiace s fungovaním podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívne spoločensko - ekonomické dôsledky, prejavujúce sa najmä

-v znížení nákladov osôb pôsobiacich v oblasti vý roby a distribúcie audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov,

-znížení administratívnej záťaže výrobcov slovenských multimedi álnych diel,

- v náraste objemu finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu určený ch na podporu audiovizuálnej kultúry.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať negatívny spoločensko - ekonomický vplyv na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie z dôvodu zvýšenia ich nákladov v dô sledku zavedenia ich povinnosti platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejňovaním vzoru tlačiva 'Formulár ž iadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela zverejní Slovenský filmový ústav na svojom webovom sídle' sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň)6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

39

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primá rnom

Èl. 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekund árnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Eur ópskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorý m sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013)

2.nelegislatívne akty

delegované nariadenie Komisie (E Ú) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociá lnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Euró pskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13. 5. 2014)

-sekundá rnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

- bezpredmetné,

b)lehota urč ená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom v šeobecne záväzných právnych predpisov

- bezpredmetné,

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- konanie nebolo začaté,

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice u ž prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Eur ópskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Osobitná časť

K čl. I

K prvej časti návrhu (§ 1 a 2)

K § 1

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet úpravy a vecnú pôsobnosť návrhu zákona. Návrh zákona upravuje práva a povinnosti osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pô sobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov, rovnako ako aj jednotný systém označovania, postavenie a pôsobnosť Slovenského filmového ústavu a podmienky na odborné uchovávanie originálnych nosič ov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Vecná pôsobnosť návrhu zákona je vymedzená pozitívne v § 1 ods. 2. Návrh zákona sa vzťahuje na audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu a multimediálne dielo rozširované na území Slovenskej republiky na akomkoľvek nosiči alebo odplatne sprístupňované verejnosti z územia Slovenskej republiky, a v prípade audiovizuálneho diela aj uvádzané na verejnosti na území Slovenskej republiky audiovizu álnym predstavením. Návrh zákona sa vzťahuje tiež na zvukovo-obrazový záznam, ktorý má audiovizuálnu hodnotu.

V § 1 ods. 3 je vymedzená vecná pôsobnosť návrhu zákona aj negatívne. Návrh zákona sa tak nebude vzťahovať na audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu ani na multimediálne dielo, ktoré je reklamou alebo inzerciou.

K § 2

V § 2 sa vymedzujú niektor é základné pojmy používané v návrhu zákona.

Audiovizuálne dielo je v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov dielo, ktoré je vnímateľné prostredn íctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti. Na účely plnenia povinností v oblasti ochrany maloletých sa v odseku 1 a 2 vymedzujú pojmy audiovizuálne dielo určené len dospelým a audiovizuálne dielo určené maloletým. Audiovizuálne dielo určené len dospelým je definované ako audiovizuálne dielo, ktoré môže svojí m charakterom alebo obsahom ohroziť vývin fyzickej osoby mladšej ako 18 rokov, je to najmä také audiovizuálne dielo, ktoré obsahuje pornografiu alebo hrubé či neodôvodnené násilie. Tieto kritériá sa uplatnia aj vo vzťahu k zvukovému záznamu umeleckého výkonu určenému len dospelým a multimediálnemu dielu určenému len dospelým.

V odseku 3 sa vymedzuje audiovizuálne predstavenie ako forma šírenia audiovizuálneho diela na verejnosti prostredníctvom audiovizuálneho technického zariadenia, ktoré je zadefinované v odseku 4, pre individuálne neurčen ý počet osôb vo verejne prístupnom priestore.

Odseky 5 a 14 vymedzujú dabing a titulkovanie ako spracovanie audiovizuálneho diela, pričom za dabing sa považuje aj tlmočenie do posunkovej reči a simultánne tlmočenie a titulkovaním doplnenie pôvodného audiovizuá lneho diela o otvorené alebo skryté titulkovanie. Dabingom je aj hlasové komentovanie pre nevidiacich ako doplnenie hovoreného popisu vizuálnych situácií, ktorých popis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuá lneho produktu.

V odsekoch 6 až 8 sú vymedzené osoby vykonávajúce distribúciu audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov – distributér audiovizuálneho diela, distributé r multimediálneho diela a distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu. Distributér audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) je osoba, ktorá verejne rozš iruje rozmnoženiny audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela), avšak nie formou prevodu vlastníckeho práva na konečného spotrebiteľa (teda nie maloobchodný m predajom), alebo audiovizuálne dielo (zvukový záznam umeleckého výkonu, multimediálne dielo) odplatne sprístupňuje verejnosti.

V odseku 9 sa vymedzuje kinematografické dielo ako audiovizuálne dielo pôvodne určené na uvádzanie na verejnosti audiovizuálnym predstavením.

V odseku 10 je vymedzený pojem mediatéka. Mediatékou sa rozumie verejnosti prístupné zariadenie, prostredníctvom ktorého sa užívateľovi zariadenia dočasne prenechávajú na užívanie rozmnoženiny audiovizuá lneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela

V odseku 11 je vymedzené multimediálne dielo, za ktoré sa považuje multimediálna audiovizuálna prezentácia spĺňajúca nasledovné charakteristiky: je riadená počítačovým programom, umožňuje vyhľad ávanie alebo prezentáciu v rôznych mediálnych formách, je transformovaná do digitálnej formy, umožňuje aj analógovú prezentáciu informácií a umožňuje prostredníctvom počítačového rozhrania pou žívateľovi interaktivitu zásahom do deja prezentácie.

V odseku 12 sa vymedzuje pojem počítačová herňa ako zariadenie prístupné verejnosti, ktoré je vybavené na prevádzkovanie počítačových hier prostredníctvom hracích zariadení alebo technických zariaden í obsluhovaných priamo hráčmi.

V odseku 13 je vymedzené slovenské audiovizuálne dielo. Rozhodujúcim kritériom pre definovanie audiovizuálneho diela ako slovenského je trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu alebo koproducenta na území Slovenskej republiky, pričom pri koprodukcii sú stanovené aj minimálne podiely. Za slovenské sa však považuje aj audiovizuálne dielo, na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky.

V odseku 15 sa vymedzuje výrobca audiovizuálneho diela. Za výrobcu audiovizuálneho diela sa považuje osoba, ktorá zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je výrobcom prvého zvukovo-obrazového záznamu audiovizu álneho diela.

K druhej časti návrhu (§ 3 až 11)

K § 3 až 5

V § 3 až 5 sa upravuje evidencia slovenských audiovizuálnych diel. Slovenské audiovizuálne diela sú evidované v zozname slovenských audiovizuálnych diel, ktorý vedie Slovenský filmový ústav. Zoznam je verejne prístupný a obsahuje údaje o slovenských audiovizuálnych dielach získané zo žiadostí o ich zápis do zoznamu.

V § 4 sa ustanovujú náležitosti žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel. Za účelom uľahčenia podávania žiadostí sa Slovenskému filmovému ú stavu ukladá povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle formulár žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel.

V § 5 sa upravuje postup pri zápise slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel. Zápis vykoná Slovenský filmový ústav do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá obsahuje v šetky náležitosti podľa § 4. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela je povinný podať žiadosť o zápis do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel do 30 dní odo dňa, kedy bolo slovenské audiovizuá lne dielo na území Slovenskej republiky prvý krát uvedené na verejnosti. Povinnosť požiadať o zápis sa nevzťahuje na výrobcu slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je vyrobené výlučne na úč ely televízneho vysielania a je uvádzané na verejnosti iba prostredníctvom televízneho vysielania. Ak žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela neobsahuje všetky predpísané náležitosti, Slovenský filmový ústav vyzve výrobcu slovenského audiovizuálneho diela na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Výrobca slovenského audiovizuá lneho diela je povinný žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela v určenej lehote doplniť. Porušenie tejto povinnosti ako aj porušenie povinnosti požiadať o zápis je správnym deliktom, za ktorý mož no povinnej osobe uložiť pokutu v zmysle § 41 návrhu zákona.

K § 6 a 7

V § 6 a 7sa upravuje evidencia osôb pôsobiacich v audiovízii. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon ukladá rôzne povinnosti subjektom pôsobiacim v audiovízii, je potrebné disponovať informáciami o subjektoch, ktorým s ú tieto povinnosti ukladané. Táto evidencia má podobu verejne prístupného zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý vedie Slovenský filmový ústav. Do zoznamu sa zapisujú výrobcovia slovenských audiovizu álnych diel, okrem výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, ktoré sú vyrobené výlučne na účely televízneho vysielania a sú uvádzané na verejnosti iba prostredníctvom televí zneho vysielania. Do zoznamu sa zapisujú aj distributéri audiovizuálnych diel, osoby poskytujúce technologické a odborné služby súvisiace s výrobou audiovizuálnych diel, prevádzkovatelia audiovizuálnych technický ch zariadení a prevádzkovatelia mediaték. Zápis do zoznamu, jeho zmenu ako aj výmaz zo zoznamu vykonáva Slovenský filmový ústav na základe oznámenia povinnej osoby. Osoby pôsobiace v audiovízii sú povinné ozn ámiť činnosť v oblasti audiovízie Slovenskému filmovému ústavu do 30 dní, odo dňa, kedy začali činnosť v oblasti audiovízie vykonávať. Rovnako sú tieto osoby povinné oznámiť Slovenské mu filmovému ústavu ukončenie činnosti v oblasti audiovízie, a to do 30 dní, odo dňa, kedy prestali činnosť v oblasti audiovízie vykonávať. Návrh zákona ustanovuje náležitosti týchto oznámení a tiež ukladá osobám s oznamovacou povinnosťou aj povinnosť oznámiť Slovenskému filmovému ústavu zmenu v oznámených údajoch. Nesplnenie oznamovacích povinností je sankcionovateľné podľa § 41 ná vrhu zákona.

K § 8 až 11

V § 8 až 11 sa upravuje vedenie evidencie nezávislých producentov v audiovízii.

V § 8 sa vymedzuje nezávislý producent v audiovízii (ďalej len 'nezávislý producent') ako výrobca audiovizuálneho diela zapísaný v zozname nezávislých producentov, ktorý spĺňa tieto podmienky

a)nie je vysielateľom,

b)nie je s vysielateľom personálne prepojený ani majetkovo prepojený a

c)minutáž audiovizuálnych diel ním vyrobených pôvodne pre televízne vysielanie jedného televí zneho vysielateľa nepredstavuje viac ako 90% celkovej minutáže audiovizuálnych diel vrátane ním vyrobených kinematografických diel.

Status nezávislé ho producenta návrh zákon priznáva aj výrobcovi audiovizuálneho diela, ktorý nie je personálne prepojený ani majetkovo prepojený s vysielateľom a je považovaný za nezávislého producenta v členskom štá te Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Nezávislý producent je oprávnený používať spolu so svojím obchodným menom označenie 'nezá vislý producent' alebo ekvivalent tohto označenia v cudzom jazyku.

Evidenciu nezávislých producentov vykonáva v zmysle návrhu zákona Audiovizuálny fond vo forme zoznamu nezávislých producentov, ktorý je verejne prístupný a obsahuje zákonom ustanovené údaje.

Zápis nezávislého producenta do zoznamu nezávislých producentov vykonáva Audiovizuálny fond na základe žiadosti výrobcu audiovizuálneho diela o zápis do zoznamu nezávislých producentov. Zápis do zoznamu nezá vislých producentov je dobrovoľný.

Návrh zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu nezávislých producentov, pričom ak žiadosť tieto náležitosti spĺňa, Audiovizuálny fond zapíše žiadateľa do zoznamu nezávislý ch producentov do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Zápis do zoznamu je platný päť rokov. Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti, Audiovizuálny fond vyzve výrobcu audiovizuá lneho diela na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Ak výrobca audiovizuálneho diela žiadosť v určenej lehote nedoplní, Audiovizuálny fond vý robcu audiovizuálneho diela do zoznamu nezávislých producentov nezapíše; o tejto skutočnosti Audiovizuálny fond poučí výrobcu audiovizuálneho diela vo výzve.

Audiovizuálny fond vymaže nezávislého producenta zo zoznamu nezávislých producentov na žiadosť nezávislého producenta alebo z vlastného podnetu. Z vlastného podnetu tak urobí, ak zistí, že zápis nezá vislého producenta bol vykonaný na základe nepravdivých údajov,nezávislý producent prestal spĺňať ustanovené podmienky, nezávislý producent zanikol alebo zomrel, alebo bol vyhlásený za màtveho.

K tretej časti návrhu (§ 12 a ž 14)

K § 12

Úprava v oblasti zabezpeč enia ochrany maloletých nadväzuje na súčasnú právnu úpravu. Návrh zákona upravuje jednotný systém označovania, ktoré je tak ako v súčasnosti systémom klasifikácie audiovizuálnych diel, zvukových z áznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľ adiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo do 18 rokov. Podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania ustanoví vykonávací predpis, ktor ý vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'). Tento vykonávací predpis ustanoví

a)hodnotiace kritériá neprístupnosti alebo nevhodnosti, ktoré je nutné použiť pri vyhodnocovaní obsahu z hľadiska ochrany maloletých, najmä prítomnú úroveň fyzického, psychického alebo verbá lneho násilia, prezentovaných sexuálnych vzťahov alebo scén, nahoty v sexuálnom kontexte, vulgárneho jazyka, prezentácie drogových, hráčskych alebo iných závislostí, ako aj prítomnosť zobrazení alebo in ých prejavov spôsobujúcich pocit strachu, depresie, bezmocnosti alebo inak nevhodných vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých,

b) hodnotiace kritériá vhodnosti vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých, ktorej je obsah odporúčaný,

c)spôsob označenia audiovizuálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo in ých zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti,

d)podrobnosti o uplatňovaní povinností osobami povinnými uplatniť jednotný systém označovania pri hodnotení obsahu, jeho kategorizácii podľa vekovej vhodnosti, označovaní a uvádzaní na verejnosti,

e)podrobnosti o uplatňovaní povinností ustanovených zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Pri uplatnení jednotného systému označovania povinné osoby vyhodnotia na základe ustanovených kritérií nevhodnosti a neprístupnosti obsah z hľadiska ochrany maloletých a na základe tohto hodnotenia ustanovený m spôsobom označia audiovizuálne dielo, program poskytovaný prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukový záznam umeleckého výkonu, multimediálne dielo a program alebo inú zlož ku programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti.

K § 13

S cieľom zabezpeč enia ochrany maloletých pred nevhodným obsahom a zaistenia tomu zodpovedajúcej informovanosti pre verejnosť, sa v § 13 ustanovuje povinnosť distributéra audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého vý konu, multimediálneho diela) určiť vekovú vhodnosť podľa jednotného systému označovania a uviesť ju na viditeľnom mieste na obale nosiča audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého vý konu, multimediálneho diela), na viditeľnom mieste nosiča audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) a na distribučnom liste audiovizuálneho diela (multimediá lneho diela). Povinnosť uviesť vekovú vhodnosť na viditeľnom mieste nosiča audiovizuálneho diela sa nevzťahuje na nosič audiovizuálneho diela používaný len pri audiovizuálnom predstavení.

Povinnosť poskytnúť informácie o vekovej vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel sa ustanovuje aj pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technické ho zariadenia, prevádzkovateľa mediatéky a prevádzkovateľa počítačovej herne. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia zabezpečuje informovanie zverejnením vekovej vhodnosti audiovizuá lneho diela vo verejne prístupnom priestore. Prevádzkovateľ mediatéky je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej vhodnosti v katalógu audiovizuálnych diel (zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediá lnych diel) prí stupnom verejnosti v priestoroch mediatéky alebo na rozmnoženinách audiovizuálnych diel (zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel). Na prevádzkovateľa mediatéky sa nevzťahujú povinnosti distributéra podľa odseku 1 až 3. Prevádzkovateľ počítačovej herne je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej vhodnosti v katalógu multimediálnych diel prístupnom verejnosti v priestoroch počíta čovej herne alebo na rozmnoženinách multimediálnych diel.

K § 14

Ustanovujú sa osobitné povinnosti pri rozširovaní audiovizuálneho diela určeného len dospelým. Rozširovanie takéhoto diela je možné uskutočňovať len takým spôsobom, ktorý vylúči prístup maloletých k také muto dielu. Pri rozširovaní alebo sprístupňovaní verejnosti musí byť takéto audiovizuálne dielo tiež označené osobitným upozornením.

Osobitné povinnosti vzťahujúce sa na rozširovanie a sprístupňovanie verejnosti audiovizuálneho diela určeného len dospelým sa primerane vzťahujú aj na rozširovanie zvukového záznamu umeleckého výkonu ur čeného len dospelým alebo multimediálneho diela určeného len dospelým, ako aj na jeho sprístupňovanie verejnosti.

K štvrtej časti návrhu (§ 15)

K § 15

§ 15 obsahuje osobitné ustanovenia o jazykovej úprave verejne rozširovaných audiovizuálnych diel a multimediálnych diel a o jazykovej úprave audiovizuálnych diel uvádzaných na verejnosti audiovizuálnym predstavením.

Distributér audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje audiovizuálne dielo v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo aj slovenskú jazykovú úpravu, a to buď dabingom v slovenskom jazyku alebo titulkovaním v slovenskom jazyku. Túto povinnosť distributér nemá, ak toto audiovizuálne dielo je v jazykovej úprave, ktorá spĺňa požiadavku zá kladnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, t. j. v českom jazyku.

Osobitné povinnosti v súvislosti s jazykovou úpravou sa uplatňujú aj pri dielach klasifikovaných ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov. Distributér audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozš iruje audiovizuálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku z ákladnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo slovenskú jazykovú úpravu s dabingom v slovenskom jazyku a distributér multimediálneho diela, ktorý verejne rozširuje multimediálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajú cej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto multimediálne dielo aj slovenskú jazykovú úpravu.

Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý uvádza na verejnosti audiovizuálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej ú prave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, má ustanovenú povinnosť zabezpečiť uvedenie tohto diela v čase vhodnom pre týchto maloletých aj s dabingom v slovenskom jazyku. Pri posudzovaní slovného spojenia 'v čase vhodnom pre maloletých' je potrebné brať do úvahy aj napr. technické mož nosti prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, záujem divákov a samotný čas predstavenia.

K piatej časti návrhu (§ 16 až 18)

K § 16

Ustanovujú sa osobitné povinnosti pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia pri uverejňovaní reklamy pri audiovizuálnom predstavení. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia je povinný zabezpečiť , aby reklama bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho predstavenia zvukovo-obrazovým prostriedkom. V nadväznosti na súčasnú právnu úpravu sa ustanovuje zákaz prerušovať reklamou audiovizuá lne predstavenie.

Vymedzujú sa druhy reklamy, ktorú sa zakazuje uverejňovať pri audiovizuálnom predstavení audiovizuálneho diela určeného maloletým. Takisto sa ustanovuje zákaz uverejňovania reklamy audiovizuálnych diel vzhľ adom na ich klasifikáciu podľa jednotného systému označovania pri audiovizuálnom predstavení audiovizuálneho diela klasifikovaného podľa jednotného systému označovania ako nevhodné pre vekovú skupinu malolet ých do 7 rokov, nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, vhodné pre vekovú skupinu maloletých od 7 rokov alebo vhodné pre vekovú skupinu maloletý ch do 12 rokov.

K § 17

Ustanovujú sa pož iadavky na reklamu verejne rozširovanú na nosiči spolu s audiovizuálnym dielom alebo multimediálnym dielom. Takáto reklama musí byť rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho diela zvukovo-obrazový m prostriedkom a od multimediálneho diela zvukovo-obrazovým alebo obrazovým prostriedkom. Ustanovuje sa zákaz prerušovať reklamou audiovizuálne dielo na nosiči.

K § 18

Preberá sa súčasná pr ávna úprava v oblasti umiestňovania produktov. Vymedzuje sa pojem 'umiestňovanie produktov' na účely návrhu zákona. Ustanovujú sa podmienky, pri ktorých splnení je povolené umiestňovanie produktov a taktie ž prípady, kedy je umiestňovanie produktov zakázané. Ustanovujú sa nové podmienky umiestňovania produktov týkajúceho sa alkoholických nápojov. Umiestňovanie produktov týkajúce sa alkoholických nápojov sa nesmie zameriava ť na maloletých a nesmie nabáda ť na nestriedme požívanie alkoholických nápojov.

K § 19

Ustanovuje sa Slovenský filmov ý ústav ako príspevková organizácia štátu finančnými vzťahmi zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

K § 20

Vymedzuje sa poslanie Slovenské ho filmového ústavu, ktorý sa v oblasti audiovízie podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove, zveľaďovaní a sprístupňovaní audiovizuálneho dedičstva s cieľom uchovania audiovizuá lnej tvorby, ako aj na propagácii a prezentácii audiovízie ako takej. Slovenský filmový ústav vykonáva v oblasti audiovízie aj vedeckú a výskumnú činnosť.

K § 21

Uvádza sa demonštratívny v ýpočet činností Slovenského filmového ústavu.

Slovenský filmový ústav najmä ako zákonný depozitár zabezpečuje odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnovu audiovizuálneho dedičstva, umožňuje prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedič stvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadáva, získava, sústreďuje, katalogizuje, uchováva a umožňuje prístup k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazový ch záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, monitoruje a podieľa sa na technologickom a technickom pokroku v oblasti uchová vania audiovizuálnych diel, vykonáva teoreticko-koncepčnú, vedeckú, výskumnú, dokumentačnú, koordinačnú, vzdelávaciu, bibliografickú, rešeršnú, metodicko-poradenskú činnosť a edičnú činnos ť vrátane vydávania periodických publikácií a neperiodických publikácií a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytvára a prevádzkuje informačný systém určený na spracovávanie, uchovávanie, prepájanie, organizáciu, vyhľad ávanie a prezentáciu informácií a poznatkov, ktoré sa získavajú, vytvárajú a využívajú pri jeho práci, a ktorý je súčasťou informačného systému verejnej správy, prevádzkuje špeciá lnu knižnicu a mediatéku určenú na študijné, odborné, výskumné a vzdelávacie účely, prevádzkuje audiovizuálne technické zariadenie a kino na uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti audiovizuá lnym predstavením, využívaním fondu audiovizuálneho dedičstva realizuje výrobu slovenských audiovizuálnych diel alebo sa na výrobe audiovizuálnych diel podieľa, prideľuje medzinárodné štandardné čí slo audiovizuálneho diela (ISAN) ako národná agentúra pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel, plní úlohy národnej filmotéky, vedie evidenciu dobrovoľných depozitá rov a metodicky usmerňuje postupy pri ochrane a obnove fondu audiovizuálneho dedičstva, získava, spracováva, poskytuje a hodnotí údaje z oblasti audiovízie.

Slovenský filmový ústav tiež spolupracuje s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a zastupuje v týchto organizáciách Slovenskú republiku, organizuje a podieľa sa na organizácii kultúrnych podujat í, prehliadok a festivalov v Slovenskej republike i v zahraničí, podieľa sa na propagácii audiovízie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, poskytuje zahraničným informačným centrám a audiovizuá lnym databázam informácie z oblasti slovenskej audiovízie, spolupracuje s kinematografickými fondmi a s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti audiovízie, s výrobcami audiovizu álnych diel vyrábaných na území Slovenskej republiky.

V zmysle návrhu zákona zabezpečuje Slovenský filmový ústav činnosť informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, vedie zoznam slovenských audiovizuá lnych diel a vedie zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii.

V odseku dva sú upravené úlohy Slovenského filmového ústavu vo vzťahu k výkonu práv autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykoná vali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997, ak k nim práva nevykonáva podľa osobitného predpisu Rozhlas a televízia Slovenska. Slovenský filmový ústav taktie ž vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom predvedeným v týchto audiovizuálnych dielach, práva výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov, ktorých z áznamy alebo vysielanie boli použité v tomto audiovizuálnom diele. Slovenský filmový ústav je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu takýchto audiovizuálnych diel, spravuje ich nosiče a chráni záujmy autorov, v ýkonných umelcov a iných nositeľov práv uvedených vyššie. V súčasnosti platný právny režim výkonu práv Slovenského filmového ústavu zostáva teda zachovaný a na jeho právnej úprave sa n ávrhom zákona nič nemení.

K § 22

V zmysle návrhu zákona vykonáva Slovenský filmový ústav štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedič stva, a to v otázkach metodického usmerňovania katalogizácie, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzovania audiovizuálnej hodnoty audiovizuálnych diel a zvukovo obrazových záznamov.

K § 23

Ustanovujú sa orgány Slovenského filmového ústavu, ktorými sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedič stvo.

K § 24

Vymedzuje sa postavenie generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu ako štatutárneho orgánu, jeho ú lohy a predpoklady zvolenia do funkcie.

Návrhom zákona sa vymedzuje vzťah generálneho riaditeľa a rady, ako aj komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Generálny riaditeľ má právo zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach rady, okrem voľby gener álneho riaditeľa a určovaní odmeny generálneho riaditeľa a na všetkých zasadnutiach komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

V zmysle návrhu zákona generálny riaditeľ vydáva Organizačný poriadok Slovenského filmového ústavu na základe záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu schvá lenej radou, predkladá rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja Slovenského filmového ústavu, návrh rozpočtu, návrh záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ú stavu, návrh výročnej správy o činnosti Slovenského filmového ústavu a návrhy na podnikateľské zámery, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien alebo ukončenia. Na základe uznesenia rady predkladá rade v písomnej forme informácie o činnosti Slovenského filmového ústavu a podklady potrebné k činnosti rady.

Komisii pre audiovizuálne dedičstvo predkladá generálny riaditeľ návrh metodických usmernení pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedičstva a návrh metodických usmernen í pre výkon depozitnej činnosti a na základe jej uznesenia podklady potrebné k činnosti komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

Generálneho riaditeľa volí a odvoláva rada, jeho funkčné obdobie je päťročné a do svojej funkcie môže byť zvolený aj opakovane. S cieľom zabezpečiť odbornosť výkonu funkcie generálneho riadite ľa ustanovuje návrh zákona kvalifikačné predpoklady výkonu tejto funkcie.

Návrh zákona upravuje aj začiatok plynutia funkčného obdobia generálneho riaditeľa, prípady skončenia výkonu tejto funkcie, ustanovuje dôvody odvolania generálneho riaditeľa radou, ako aj prípady kedy môž e rada generálneho riaditeľa odvolať.

K § 25 až 27

Ustanovuje sa rada ako kolektívny orgán dohľadu. Jej základnou činnosťou je kontrolná činnosť, v rámci ktorej dohliada predov šetkým na dodržiavanie poslania a činností, ktoré Slovenskému filmovému ústavu vyplývajú zo zákona, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Okrem toho volí a odvoláva generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu, ktorému určuje aj odmenu. Zo svojich vlastných členov volí predsedu rady a podpredsedu rady na funkčné obdobie dvoch rokov. Rada schvaľuje aj viaceré významné dokumenty, ktoré Slovenský filmový ústav vydáva, vrátane dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja Slovenské ho filmového ústavu, návrhu rozpočtu Slovenského filmového ústavu, návrhu záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu, na základe ktorej vydáva generálny riaditeľ Organizačn ý poriadok Slovenského filmového ústavu, návrhu výročnej správy o činnosti Slovenského filmového ústavu a návrhov na podnikateľské zámery, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien a ukončen í. Pri výkone svojej činnosti sú členovia rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov súvisiacich s hospodárením s verejnými prostriedkami a nakladaním s majetkom štátu v správe Slovenské ho filmového ústavu.

Rada má piatich členov, menovaných a odvolávaných ministrom kultúry Slovenskej republiky a funkčné obdobie jej členov je štvorročné. Èlenovia môžu byť vymenovaní aj opakovane. Pri menovaní za č lenov rady Slovenského filmového ústavu sa kladie dôraz na odbornosť jej jednotlivých členov. Èlenmi rady sú tak okrem dvoch štátnych zamestnancov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky aj jeden odborník za oblas ť propagácie a prezentácie audiovízie, jeden odborník za oblasť ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva a jeden odborník za oblasť vedeckej a výskumnej činnosti. Za odborníka sa pritom pova žuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú odbornú prax v požadovanej oblasti. Ïalšími predpokladmi na výkon funkcie člena rady je bezúhonnosť a spô sobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

V § 26 sa vymedzujú náležitosti spojené s členstvom v rade. Èlen rady vykonáva svoju činnosť ako iný úkon vo všeobecnom záujme, má nárok na úhradu výdavkov spojených s vý konom tejto funkcie a rovnako má nárok na odmenu za výkon funkcie. Výška odmeny za zasadnutie je jedna osmina priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým ú radom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Predseda rady má nárok na funkčný príplatok za výkon svojej funkcie vo výške jednej polovice odmeny člena rady za zasadnutie.

§ 27 vymedzuje základné náležitosti rokovania rady. Rada je uznášaniaschopná, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Uznesenie rady je prijaté, ak zaň zahlasuje nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Predseda rady zvoláva a riadi rokovanie rady. Rokovanie rady zvoláva predseda rady najmenej 4 krát za kalendárny rok na základe vopred schváleného plá nu zasadnutí. Rokovania rady sú neverejné a z každého rokovania sa vyhotovuje zápis, ktorý musí byť zverejnený na webovom sídle Slovenského filmového ústavu najneskôr do piatich pracovných dní od skon čenia rokovania. Podrobnosti o činnosti rady upravuje rokovací poriadok rady.

K § 28 až 30

Tretím orgánom Slovenského filmového ústavu je Komisia pre audiovizuálne dedičstvo, ktorá je osobitným orgánom pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva.

V § 28 sa vymedzujú jej základné činnosti v tejto oblasti, medzi ktoré patrí schvaľovanie dokumentov, ako sú metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedi čstva, či metodické usmernenia pre výkon depozitnej činnosti a rokovací poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Okrem toho určuje kritériá audiovizuálnej hodnoty, rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovensk ých audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov a určuje sprievodné dokumenty pre jednotlivé druhy audiovizuálií, ktoré tvoria fond audiovizuálneho dedičstva. Zo svojich členov si volí predsedu komisie pre audiovizuálne dedičstvo na funkčné obdobie dvoch rokov. Komisia pre audiovizuálne dedičstvo je kolektívnym orgánom, ktorý má 5 členov, jedným z členov je riaditeľ Národného filmov ého archívu, ostatných vymenúva minister kultúry Slovenskej republiky, tak aby v komisii pre audiovizuálne dedičstvo bol jeden zástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, jeden zástupca nezávislých producentov a dvaja odborníci za oblasť ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. Dôraz na odbornosť sa prejavuje v tom, že za odborníka sa považuje len fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov odbornej praxe v požadovanej oblasti. Funkčné obdobie členov komisie pre audiovizuálne dedičstvo závisí od spôsobu ich ustanovenia do funkcie – v prípade členov menovaný ch ministrom kultúry Slovenskej republiky je štvorročné a funkčné obdobie člena, ktorý je riaditeľom Národného filmového archívu sa končí zánikom jeho funkcie. Èlenov komisie pre audiovizuálne dedi čstvo možno vymenovať aj opätovne.

Výkon funkcie člena komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa rovnako ako v prípade členstva v rade Slovenského filmového ústavu považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Èlenovia komisie pre audiovizuá lne dedičstvo majú nárok na odmenu za výkon svojej funkcie v rovnakej výške ako členovia rady. Rovnako tak predsedovi komisie pre audiovizuálne dedičstvo náleží funkčný príplatok v rovnakej výš ke ako predsedovi rady Slovenského filmového ústavu.

Rokovanie komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa riadi obdobnými pravidlami ako rokovanie rady Slovenského filmového ústavu. Podrobnosti o činnosti komisie pre audiovizuálne dedičstvo ustanoví rokovací poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

K § 31

Vymedzujú sa dve základné organizačné jednotky Slovenského filmového ústavu, ktorými sú Národný filmový archí v ako základná organizačná jednotka pre oblasť ochrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva a Národné kinematografické centrum ako základná organizačná jednotka pre oblasť verejného prí stupu ku kinematografickému umeniu a audiovizuálnemu dedičstvu. V zmysle návrhu zákona stojí na čele každej organizačnej jednotky riaditeľ. Podrobnosti o organizačnej štruktúre Slovenského filmového ú stavu upraví Organizačný poriadok Slovenského filmového ústavu, ktorý vydáva generálny riaditeľ.

K § 32

V § 32 návrh zákona upravuje osobitosti nakladania s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmov ý ústav môže vykonávať len podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s jeho poslaním vymedzeným v § 20 alebo činnosťami vymedzenými v § 21 tohto návrhu zákona.

Návrh zákona zakazuje scudziť nosič audiovizuálie a dokument, ktoré sú súčasťou fondu audiovizuálneho dedičstva. Na uvedené nie je možné zriadiť záložné právo, ani ich inak zaťažiť. Nosi č audiovizuálie a dokument, ktoré sú súčasťou fondu audiovizuálneho dedičstva nepodliehajú exekúcii a ani postupu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na práva autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov alebo vysielateľov, ktoré podľa tohto návrhu zákona vykonáva Slovenský filmový ústav, nemôže Slovensk ý filmový ústav zriadiť záložné právo, ani nemôže tieto práva ani ich výkon previesť na inú osobu, nepodliehajú exekúcii a ani postupu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturaliz ácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K siedmej časti návrhu (§ 33 až 38)

K § 33

Vymedzuje sa pojem audiovizuálneho dedičstva, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

K § 34

Fond audiovizuálneho dedičstva je tvorený audiovizuáliami a sprievodnými dokumentmi súvisiacimi s výrobou, distribúciou alebo uvá dzaním audiovizuálií na verejnosti. Vymedzuje sa pojem audiovizuália. Audiovizuáliou je priamo zo zákona slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je kinematografickým dielom, programom televíznej programovej služ by Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom alebo slovenské audiovizuálne dielo rozširované distributérom audiovizu álneho diela.

Okrem toho môže byť audiovizuáliou aj slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby Rozhlasu a televízie Slovenska a je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobn ým alebo hudobno-zábavným programom, ak má audiovizuálnu hodnotu, slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby, ak má audiovizuálnu hodnotu alebo zvukovo-obrazový záznam, ak m á audiovizuálnu hodnotu. V tomto prípade sa konkrétne audiovizuálne dielo alebo zvukovo-obrazový záznam stáva audiovizuáliou až po tom, čo komisia pre audiovizuálne dedičstvo rozhodne, že toto audiovizuá lne dielo alebo zvukovo-obrazový záznam má audiovizuálnu hodnotu.

Pojem audiovizuálna hodnota, je návrhom zákona vymedzený ako súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, umeleckých, vedeckých alebo technických hodnôt.

K § 35

V zmysle návrhu zákona sa ustanovujú dvaja zákonní depozitári. Sú nimi Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá vykoná va depozit vlastných slovenských audiovizuálnych diel a vlastných zvukovo-obrazových záznamov a Slovenský filmový ústav, ktorý vykonáva depozit všetkých audiovizuálii, ktorých depozit nevykoná va Rozhlas a televízia Slovenska.

Návrh zákona stanovuje povinnosti, ktoré je každý zákonný depozitár povinný pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii dodržiavať. Rozhlas a televízia Slovenska je povinná uschovávať originálny nosič audiovizuálie tak, aby ho nevystavila hrozbe odcudzenia, poškodenia alebo zničenia, je povinná dodržiavať metodické usmernenia Slovenského filmového ústavu, poskytovať súč innosť Slovenskému filmovému ústavu a umožniť Slovenskému filmovému ústavu kontrolu podmienok uschovávania a nakladania s audiovizuáliami. Rozhlas a televízia Slovenska je povinná odovzdať Slovenskému filmov ému ústavu originálny nosič audiovizuálie, ak ho prestane uchovávať alebo ak jej bola v súvislosti s ním uložená pokuta za porušenie povinnosti pri plnení úloh vyplývajúcich z vykoná vania depozitu audiovizuálii.

K § 36

Ustanovuje sa depozitná povinnosť pre výrobcu slovenského audiovizuálneho diela a vlastníka zvukovo-obrazového záznamu, ktorí s ú povinní odovzdať audiovizuálie do bezodplatného depozitu Slovenskému filmovému ústavu. Zároveň sa ustanovuje lehota, v ktorej sú povinní splniť svoju depozitnú povinnosť.

V prípade audiovizuálie, ktorá je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 60 dní na splnenie depozitnej povinnosti viaže na prvé uvedenie slovenského audiovizuálneho diela na verejnosti na území Slovenskej republiky. Pri audiovizuálii, ktorá nie je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 30 dní na splnenie depozitnej povinnosti viaže na rozhodnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo o audiovizuálnej hodnot e slovenského audiovizuálneho diela alebo zvukovo-obrazového záznamu.

Návrh zákona upravuje aj výnimku z depozitnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na výrobcu slovenského audiovizuálneho diela a vlastníka zvukovo-obrazového záznamu, ak v určenej lehote oznámia Slovenskému filmové mu ústavu, že sú dobrovoľným depozitárom alebo preukážu, že originálny nosič audiovizuálie uschováva iný dobrovoľný depozitár alebo zákonný depozitár inej zmluvnej strany príslušnej medzin árodnej zmluvy. V takomto prípade je výrobca slovenského audiovizuálneho diela alebo vlastník zvukovo-obrazového záznamu povinný odovzdať v určenej lehote Slovenskému filmovému ústavu do bezodplatné ho depozitu nosič audiovizuálie, na ktorom zaznamenané slovenské audiovizuálne dielo alebo zaznamenaný zvukovo-obrazový záznam dosahuje kvalitu originálu.

Vlastnícke práva k veci, ktorá je predmetom depozitu nie sú dotknuté.

K § 37

Návrh zákona vymedzuje subjekty, ktoré môžu byť dobrovoľným depozitárom a stanovuje povinnosti, ktoré je každý dobrovo ľný depozitár povinný pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii dodržiavať. Dobrovoľný depozitár je povinný uschovávať originálny nosič audiovizuá lie tak, aby ho nevystavil hrozbe odcudzenia, poškodenia alebo zničenia, je povinný dodržiavať metodické usmernenia Slovenského filmového ústavu, poskytovať súčinnosť Slovenskému filmovému ústavu a umožni ť Slovenskému filmovému ústavu kontrolu podmienok uschovávania a nakladania s audiovizuáliami. Dobrovoľný depozitár je povinný odovzdať Slovenskému filmovému ústavu originálny nosič audiovizuá lie, ak ho prestane uchovávať alebo ak mu bola v súvislosti s ním uložená pokuta za porušenie povinnosti pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii.

K § 38

V súvislosti s úlohou filmového ústavu zabezpečovať prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu upravuje návrh zá kona akvizičnú činnosť Slovenského filmového ústavu. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je audiovizuáliou a na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky a vlastník zvukovo-obrazov ého záznamu, ktorý je audiovizuáliou a na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky, sú povinní bezodplatne odovzdať túto audiovizuáliu na nosiči, na ktorom zaznamenané slovenské audiovizuá lne dielo alebo zaznamenaný zvukovo-obrazový záznam dosahuje kvalitu originálu. Zároveň sa ustanovuje lehota, v ktorej sú povinní splniť svoju akvizičnú povinnosť.

V prípade audiovizuálie, ktorá je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 60 dní na splnenie akvizičnej povinnosti viaže na prvé uvedenie slovenského audiovizuálneho diela na verejnosti na území Slovenskej republiky. Pri audiovizuálii, ktorá nie je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 30 dní na splnenie akvizičnej povinnosti viaže na rozhodnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo o audiovizuá lnej hodnote slovenského audiovizuálneho diela alebo zvukovo-obrazového záznamu.

Nosič audiovizuálie sa stáva majetkom Slovenskej republiky v správe Slovenského filmového ústavu.

K ôsmej časti (§ 39 až 41)

K § 39

Nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonáva dohľad ministerstvo, Slovenský filmový ústav a Slovenská obchodná inš pekcia.

K § 40

Upravujú sa podrobnosti výkonu dohľadu. Orgány dohľadu sú oprávnené poveriť výkonom dohľadu fyzickú osobu, ktorá je pri výkone dohľadu povinná preukázať sa preukazom oprávnenej osoby. Zákon ustanovuje povinnosť poskytovať orgánom dohľadu potrebnú súčinnosť a v prípade jej neposkytnutia stanovuje sankciu.

K § 41

Ustanovujú sa pokuty, ktoré orgán dohľadu uloží povinnej osobe v prípade, ak sa zistí porušenie zákona. Pri určení vý šky pokuty prihliada orgán dohľadu na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie. Pokutu možno v zmysle zákona uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti orgán dohľadu dozvedel, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

K deviatej časti (§ 42 až 44)

K § 42

Upravujú sa spoločné ustanovenia návrhu zákona. Vylučuje sa použitie správneho poriadku navedenie evidencií podľa druhej č asti zákona.

K § 43

V rámci prechodných ustanovení sa v odseku 1 upravujú podrobnosti v súvislosti s prechodom výkonu niektorých činností na Slovensk ý filmový ústav. Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky sa ukladá odovzdať Slovenskému filmovému ústavu zoznam slovenských audiovizuálnych diel vedený podľa zákona č . 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny z ákon), všetky žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela doručené ministerstvu pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, ako aj údaje o osobách vykonávajúcich činnosť v oblasti audioví zie, ktoré sú prevádzkovateľmi audiovizuálnych technických zariadení so stálym kinom alebo inou prevádzkarňou alebo sú prevádzkovateľmi videopožičovní, ktoré obce do 31. januá ra 2015 poskytli ministerstvu.

Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky sa tiež ukladá odovzdať Audiovizuálnemu fondu údaje z registra nezávislých producentov podľa § 38 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuá lnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) a všetky žiadosti o zápis výrobcu audiovizuálneho diela do registra nezá vislých producentov doručené ministerstvu pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť osobám, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti audiovízie uvedenú v § 6 ods. 1 návrhu zákona, a začali túto činnosť vykonávať pre dňom nadobudnutia úč innosti návrhu zákona, oznámiť túto činnosť Slovenskému filmovému ústavu do 30. septembra 2015. Tejto povinnosti nepodliehajú osoby, ktoré si splnili svoju oznamovaciu povinnosť podľa príslušný ch ustanovení doterajšieho audiovizuálneho zákona (zákon č. 343/2007 Z .z. v znení neskorších predpisov).

Ustanovuje sa, že výrobca audiovizuálneho diela s platným osvedčením o registrácii nezávislého producenta, ktoré mu bolo vydané podľa doterajšieho zákona, sa až do uplynutia platnosti tohto osvedčenia pova žuje za nezávislého producenta zapísaného v zozname nezávislých producentov. Zabezpečuje sa právna kontinuita Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmový ústav podľa doterajšieho zákona je Slovensk ým filmovým ústavom podľa nového zákona.

Upravuje sa aj trvanie funkčného obdobia generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu vzhľadom na prijatie nového zákona. Funkciu generálneho riaditeľa podľa navrhovaného zákona má vykonávať od 1. júla 2015 osoba, ktorá k 30. júnu 2015 vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu podľa doterajšieho zákona. Funkčné obdobie tohto generálneho riaditeľa skončí uplynut ím piatich rokov odo dňa jeho zvolenia do funkcie.

Vzhľadom na zmeny v zložení rady Slovenského filmového ústavu a spôsobe jej kreovania sa rada Slovenského filmového ústavu zriadená podľa doterajšieho zákona zrušuje a funkčné obdobie všetkých je j členov zaniká ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona. V nadväznosti na to sa ukladá Ministrovi kultúry Slovenskej republiky vymenovať prvých členov novej rady Slovenského filmového ú stavu do 15. augusta 2015 a generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu zvolať prvé zasadnutie rady do 31. augusta 2015. Toto prvé zasadnutie rady bude viesť generálny riaditeľ až do zvolenia predsedu rady. Na prvom zasadnutí rady si rada zvolí svojho predsedu a podpredsedu a schváli rokovací poriadok rady.

Vzhľadom na zriadenie nového orgánu Slovenského filmového ústavu – komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa ukladá Ministrovi kultúry Slovenskej republiky vymenovať prvých členov komisie pre audiovizuá lne dedičstvo do 15. augusta 2015. Obdobne ako v prípade prvého zasadnutia rady, aj prvé zasadnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo zvolá do 31. augusta 2015 generálny riaditeľ, ktorý bude rokovanie komisie pre audiovizu álne dedičstvo riadiť až do zvolenia predsedu komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Na prvom zasadnutí komisie pre audiovizuálne dedičstvo si komisia pre audiovizuálne dedičstvo zvolí svojho predsedu a schváli rokovac í poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

Ustanovuje sa, že v prípade konaní začatých a právoplatne neukončených pred dňom nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa tieto konania dokončia podľa doterajšieho zákona.

Do nadobudnutia účinnosti nového vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania, vydaného na základe nového zákona zostáva v platnosti a úč innosti vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediá lnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov.

K § 44

Navrhuje sa zrušenie čl. I zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých vý konov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Rušia sa správne poplatky za podanie žiadosti o zápis do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel, zoznamu slovenských zvukových záznamov slovesného diela alebo hudobného diela alebo zoznamu slovenských multimediá lnych diel, podanie žiadosti o zápis do registra nezávislých producentov a podanie žiadosti o zmenu v zápise v registri nezávislých producentov.

K čl. III

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa jednoznačne vymedzuje pojem 'program vyrobený nezávislým producentom' na účely zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č . 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Ide o program, na výrobe ktorého sa nezávislý producent podieľal najmenej 51% podielom celkových nákladov na jeho výrobu.

K čl. IV

K bodu 1

Upravuje sa možnosť Audiovizuálneho fondu byť sprostredkovateľom finančnej pomoci zo zdrojov Európskej únie v zmysle nariadenia Eur ópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospod árskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom n ámornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.

K bodom 2, 4, 5 a 8

Zavedenie nového príspevku poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je potrebné zohľadniť v relevantných ustanoveniach zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Medzi činnosti Audiovizuálneho fondu sa navrhuje doplnenie ďalšej činnosti, ktorou je vedenie zoznamu nezávislých producentov v audiovízii. Podľa platnej právnej úpravy register nezávislý ch producentov vedie ministerstvo. V súlade s § 8 až 11 čl. I návrhu zákona sa navrhuje, aby evidenciu nezávislých producentov v audiovízii viedol Audiovizuálny fond.

K bodu 6

V zmysle súčasnej právnej úpravy je výška príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuá lneho fondu stanovená na 0,03 eura za každú predanú vstupenku na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. V zmysle návrhu zákona bude výška príspevku určená ako 1 % z ceny kaž dej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dôvodom vyššie uvedenej úpravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu lístka, ktorá sa priebežne mení pod ľa celkovej výkonnosti sektoru. Od roku 2008, kedy sa prijímala súčasná právna úprava, sa priemerná cena lístka zvýšila z 4,1 eur na 5,1 eur (teda zvýšenie ceny o viac ako 24 %). Zároveň bude nová ú prava spravodlivejšia, keďže výška priemernej ceny lístka je odlišná v závislosti od regiónu v ktorom sa kino nachádza, resp. veľkosti kina (napr. jednosálové kiná majú tradične nižš ie ceny vstupeniek ako viacsálové kiná, resp. multiplexy). Od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín prostrední ctvom podprogramu 4: Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike, konkrétne podpora digitalizácie kín v Slovenskej republike. Celkovo bolo prevádzkovateľom kín v rokoch 2010 – 2013 prerozdelený ch 1,65 mil. eur, pričom výška príspevkov kín v období rokov 2010 – 2013 dosiahla 0,45 mil. eur. Z toho vyplýva, že prevádzkovatelia kín získali za sledované obdobie viac ako 2,5 ná sobok celkovej hodnoty odvedených príspevkov. Vzhľadom na vyššie uvedené je potreba zmeny systému výpočtu príspevku prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu nevyhnutná .

K bodu 7

Zavádza sa nový príspevok do Audiovizuálneho fondu ako jeho nový zdroj príjmov, a to príspevok poskytovateľa audiovizuálnej medi álnej služby na požiadanie. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpeč enie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospod ársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služ ieb na požiadanie. V roku 2008, v čase prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde však sektor audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie nebol natoľko rozvinutý, aby predstavoval relevantný zdroj prí jmov pre Audiovizuálny fond. V posledných rokoch však trh so službami na požiadanie rastie v celej Európskej únii vrátane Slovenskej republiky, a vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu sa zavádza povinnosť prispievať do Audiovizuálneho fondu aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, podobne ako je takáto povinnosť už ustanovená pre ďalšie subjekty vykonávajúce svoju hospodársku činnosť využívaním audiovizuálnych obsahov. Príspevok sa stanovuje vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediá lnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok.

K čl. V

K bodu 1

Vzhľadom na predmet úpravy zákona č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých z ákonov sa do tohto zákona dopĺňa úprava evidencie slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Z tohto dôvodu sa v § 2 vymedzuje pojem 'slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu', prič om rozhodujúcim kritériom je trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu zvukového záznamu na území Slovenskej republiky v čase prvého vydania zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo skutočnosť , že na jeho vytvorení boli použité verejné prostriedky.

K bodu 2

Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky viesť evidenciu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov.

K bodu 3

Evidenciu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov vedie ministerstvo vo forme verejne prístupného zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Zoznam obsahuje údaje o evidovanom slovenskom zvukovom zázname umeleckého výkonu podľa žiadosti o zápis, ktorej náležitosti sa ustanovujú v § 3b ods. 2. Návrh zákona ustanovuje aj ktoré zvukové záznamy umeleckých vý konov nepodliehajú zápisu do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Ide o zvukový záznam umeleckého výkonu, ktorý je reklamou alebo inzerciou, alebo je vyrobený výlučne na účely rozhl asového vysielania a je uvádzaný na verejnosti iba prostredníctvom rozhlasového vysielania alebo je vyrobený výlučne na bezodplatné sprístupňovanie verejnosti.

Zápis do zoznamu vykonáva ministerstvo na základe žiadosti výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Výrobcovi sa ustanovuje povinnosť podať žiadosť o zá pis najneskôr 30 dní pred prvým uvedením slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu na verejnosti na území Slovenskej republiky. Ak žiadosť o zápis neobsahuje predpísané nálež itosti, ministerstvo vyzve výrobcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, pričom vý robca je povinný ju v tejto lehote doplniť. Za nesplnenie povinnosti podať žiadosť alebo povinnosti doplniť neúplnú žiadosť uloží ministerstvo výrobcovi slovenského zvukového záznamu umeleckého vý konu pokutu.

Na vedenie zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov sa nevzťahuje správny poriadok.

K bodu 4

Ustanovuje sa, že porušenie povinnosti podať žiadosť o zápis slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov alebo povinnosti doplniť neú plnú žiadosť je správnym deliktom, za ktorý ministerstvo uloží výrobcovi slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu pokutu od 33 eur do 165 eur. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

K čl. VI

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. júl 2015 okrem čl. IV druhého bodu, štvrtého bodu až ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016.

V Bratislave, 1. októbra 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon)

19

Dôvodová správa

k návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon)

Všeobecná časť

Navrhovaná právna úprava reaguje na vývoj informačnej spoloč nosti, ktorý sa dotýka audiovízie a kinematografie.

Predmet úpravy možno rozdeliť do piatich základných okruhov:

-povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel,

-vytvorenie jednotného systému označ ovania na ochranu maloletých,

-postavenie, pôsobnosť a organizáciu Slovenského filmového ústavu,

-zabezpečenie ochrany audiovizuálneho dedičstva a

-vymedzenie postavenia nezávislého producenta.

Úprava povinností subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie vychádza z platnej právnej úpravy. Jednotliv é povinnosti sa však precizujú a dopĺňajú o povinnosti súvisiace s ochranou audiovizuálneho dedičstva, ide najmä o vytvorenie zoznamu slovensk ých audiovizuálnych diel, zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov a zoznamu slovenský ch multimediálnych diel, povinnosť označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediá lnych diel povinnými údajmi, povinnosti súvisiace s uvádzaním a uverejňovaním reklamy a pod.

Zavedenie informačnej povinnosti o začatí a ukončení vykonávania činnosti v oblasti audiovízie vychádza nielen z rozhodnutia Rady 1999/297/EC z 26. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje štatisticko-informačná štruktú ra európskeho spoločenstva, vzťahujúceho sa na odvetvia audiovízie a príbuzných sektorov, ktoré malo za úlohu zabezpečiť kompletnú štatistiku v audiovizuálnom sektore ako prioritu pre obdobie 1998 do 2002, ale aj zo samotnej požiadavky Slovenskej republiky, ktorá pri nastavení dostatoč nej finančnej pomoci a podpory do oblasti audiovízie musí vychádzať z čo najpresnejších štatistických ukazovateľov. V nadväznosti na medzinárodný aspekt audiovizuálneho a kinematografického priemyslu a jeho podporu aj zo strany Európskej únie a Rady Európy nadobúda takáto informačná povinnosť širšie súvislosti. Uvedená povinnosť sa týka výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, výrobcov slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, výrobcov slovenských multimediálnych diel, distributérov audiovizuálnych diel, distributérov zvukových záznamov umeleckého výkonu, distributérov multimediálnych diel, prevádzkovateľov mediaték, prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení, prevádzkovateľov videopožičovní a prevádzkovateľov počítačový ch herní.

Požiadavka spoločnosti na zabezpečenie zvýšenej kontroly auditívnych a audiovizuálnych obsahov nie je nová. Deklarovanie práva dieťaťa na ochranu pred nevhodným obsahom vyplý va z najširšie koncipovanej normy medzinárodného práva vo vzťahu k deťom - Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj odpor účania Výboru ministrov RE č. R (97) 19 z 30. októbra 1997 o zobrazovaní násilia v elektronických médiách, odporúčania Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostredníctvom podpory národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti.

Aj Národná rada Slovenskej republiky vo svojom Vyhlásení o deťoch a mládeži zo 4. septembra 2001 č. 1542 deklarovala, že deti majú byť chránené pred všetký mi formami násilia, sexuálneho zneužívania a telesného trestania vrátane ochrany pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách a na internete.

Problematikou potreby prevencie pred agresívnosťou v médiách a iných obsahoch prístupných maloletým sa vzhľadom na z toho vyplývajúce patologické javy v spoločnosti zaoberá aj Slovenská akadémia vied, UNICEF či iné vedecké inštitúcie alebo občianske združenia zaoberajúce sa ochranou maloletých, ktoré opakovane upozorňujú na potrebu legislatívneho riešenia ochrany maloletých pred nevhodným obsahom.

Ochrane maloletých sa v tejto oblasti venuje zvýšená pozornosť aj v iných krajinách a existuje trend legislatívne ju podchytiť a doplniť tak samoregulačné mechanizmy, ktoré suplovali reguláciu v tejto oblasti (napr. nemecký zákon na ochranu maloletých z 1 apríla 2003 a Freiwillige Selbstkontrolle der Filmwirtschaft (FSK). Hlavne v oblasti označ ovania softwaru vzniklo viacero samoregulačných systémov, napr. Unterhaltungssoftware Selbstkontolle (USK), Pan European Games Information (PEGI), ktoré sa používajú aj na území Slovenskej republiky, avšak nejednotne a len v predajnej sieti, pričom máloktorý kupujú ci aj vie, čo jednotlivé označenie znamená. V oblasti počítačových hier je pritom systém PEGI podporovaný organizáciami ako Entertainment and Leisure Software Publisher Asso ciation, Interactive Software Federation of Europe a tiež Netherlands Institute for the Classification of Audiovisual Media.

V súčasnosti je v Slovenskej republike právne zabezpečená ochrana maloletých len v oblasti vysielania. Vytvorenie jednotného systému označovania programov Radou pre vysielanie a retransmisiu bol významný m krokom vpred v zabezpečovaní práva dieťaťa byť chránené pred vplyvmi, ktoré poškodzujú jeho blaho tak, ako to vyplýva z Charty práv dieťaťa (OSN 1959). Nedostatočným však na tomto systéme je, že je záväzný len pre vysielateľov a samotný systém označovania nie je vžitý v spoločnosti, o čom svedčí aj prieskum verejnej mienky uskutočnený v novembri 2003, podľa ktorého až 76 % opýtaných si myslí, že je potrebné označovať programy a až 78 % si myslí, že označovanie uľahčuje výber rodičov a vychovávateľov, naproti tomu len 36 % opýtaných berie toto označ ovanie do úvahy. Uvedené súvisí najmä s nízkou informovanosťou verejnosti, obmedzeným okruhom použitia, ako aj so samotnou záväznos ťou jednotného systému označovania ako právneho dokumentu a jeho právnej sily.

Navrhovaná právna úprava odstraňuje nedostatky súčasnej úpravy a vytvára jednotný systém označovania na ochranu maloletých ako všeobecne záväzný právny predpis, ktorý budú uplatňovať všetky subjekty pôsobiace v oblasti audiovízie a kinematografie, vrátane vysielateľov. Systém grafického označovania bude informovať rodičov, vychovávateľov ale aj samotných maloletých, či tretie osoby o neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu, multimediálnych diel a programov televíznej programovej služby pre vekovú skupinu maloletý ch do 7, 12, 15 a 18 rokov. Zároveň sa ustanovuje aj osobitná kategória audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu a multimediálnych diel určených len dospelým na ktoré sa vzťahujú osobitn é podmienky označovania a predaja.

V súvislosti s jednotným systémom označovania sa splnomocňuje Ministerstvo kultúry SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu; na jeho prí prave by sa mala zúčastňovať medzirezortná a profesijná odborná komisia, v ktorej by mala byť zastúpená aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnú tra SR a ďalšie odborné a profesijné organizácie z regulovanej oblasti ako aj organizácie zaoberajúce sa ochranou detí.

Úprava postavenia úloh a činností Slovenského filmového ústavu si vyžiadala predovšetkým potreba inštitucionalizovania zákonného depozitára fondu audiovizu álneho dedičstva. Samotná úprava reflektuje na Slovenský filmový ústav, ktorý je už dnes významnou inštitúciou propagácie a ochrany audiovizu álneho dedičstva Slovenskej republiky, ale aj stabilným partnerom na medzinárodnom poli audiovizuálnej a kinematografickej kultúry.

Navrhovaná právna úprava komplexne upravuje jednotlivé úlohy a činnosti, ktoré filmový ústav už vykonáva aj dnes, a zároveň ustanovuje niektoré nové činnosti súvisiace s navrhovanou komplexnosťou úpravy v oblasti audiovízie.

Požiadavka zabezpečenia ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky vznikla najmä zo samotnej podstaty audiovizuá lnych diel, ktoré sú súborom dokumentujúcim minulosť Slovenskej republiky, ako aj vznik a vývoj slovenskej audiovízie a kinematografie. Slovenská republika deklarovala zá ujem na ochrane svojho audiovizuálneho dedičstva ako súčasti európskeho audiovizuálneho dedičstva podpísaním Euró pskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie z 8. novembra 2001, ako aj riadnym členstvom Slovenskej republiky vo FIAF.

Ochrana audiovizuálnych diel, ako súčasti kultúrneho dedičstva, je zakotvená aj v Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 č. 1292. Vláda SR schválila uznesením č. 311/2002 z 27. marca 2002 návrh opatrení na realizáciu zámerov Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva, v ktorom sú zakotvené úlohy ochrany audiovizu álneho dedičstva Slovenskej republiky, ďalším uznesením č. 663/2003 zo 16. júla 2003 vláda SR schválila návrh opatrení na zabezpečenie úloh súvisiacich s podpísan ím Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie. Uznesením č. 441/2006 zo 17. mája 2006 vlády SR schválila projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR s cieľom záchrany kinematografick ých a audiovizuálnych diel a ich postupného sprístupňovania verejnosti.

Ochrana audiovizuálneho dedič stva Slovenskej republiky je tak obdobne ako ochrana maloletých vyzretou problematikou spoločnosti, ktorá reflektuje jej reálny stav.

Navrhovaná právna úprava v nadväznosti na Európsky dohovor o ochrane audiovizuálneho dedič stva ustanovuje zložky fondu audiovizuálneho dedičstva, zákonných depozitárov, dobrovoľných depozitárov a depozitnú povinnosť.

Navrhovaná právna úprava s ohľadom na citlivo vnímanú problematiku tzv. nezávislého producenta ustanovuje aj podmienky jeho postavenia a register nezávislých producentov.

K navrhovanej právnej úprave sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyjadrilo aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 20. decembra 2006 č. MF/28030/2006-81 a následne v rá mci uskutočneného rozporového konania 9. januára 2007, sa po zapracovaní pripomienok stotožnilo s vplyvom na verejné financie tak, ako je uvedený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Predložený návrh právnej úpravy je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jeho prijatím sa nezakladá zv ýšený nárok na štátny rozpočet a ani sa nepredpokladajú negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES.

DOLOŽKA

finančných, ekonomický ch, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na verejné financie, keďže predpokladá zvýšenie nákladov obcí súvisiacich s výkonom originálnej pôsobnosti a zároveň možno predpokladať do rozpočtov obcí aj príjem z pokút. S oh ľadom na výšku týchto nákladov sa však nepredpokladá priamy vplyv na výdavky štátneho rozpočtu. V súvislosti s vytvorením inštitútu zákonné ho depozitára sa v roku 2007 a ani v troch nasledujúcich rokoch nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet oproti roku 2006. Realizácia navrhovanej právnej úpravy bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR.

Navrhovaná právna úprava ustanovuje originálnu pôsobnosť obcí vo vzťahu k povinnosti prevádzkovateľov technických zariadení, videopožičovní a počítačový ch herní oznamovať obciam, v ktorých zriaďujú prevádzku, začatie a ukončenie činnosti v oblasti audiovízie a bude mať vplyv na rozpočet obce. Pri vý počte predpokladaných nákladov na rozpočet obce možno vychádzať z nasledujúceho:

-zoznam subjektov vykonávajúcich činnosti v oblasti audiovízie vedie ministerstvo;

-prevádzkovatelia technických zariadení (kín), videopožičovní a počítačových herní sú povinní zákonom určené ú daje v ustanovenej lehote oznámiť obci v ktorej si zriadia prevádzku – obec je povinná tieto údaje oznámiť ministerstvu najneskôr do 15. januára nasledujúceho roka, obec oznamuje len zmeny v hlásených ú dajoch a vo forme, ktorú si vzhľadom na počet ohlásení zvolí (napr. e-mailovú, telefonickú, poštou)

-na území SR sa podľa štatistických údajov za rok 2004 nachádza:

- videopožičovní a DVD požičovní – 2621;

- kín, filmových klubov - 366;

-v novembri 2007 má SR 2891 obcí, z toho 138 miest;

-v priemere sa dá počítať s jedným kinom na 15 tis. obyvateľov a s jednou videopožičovňou na 2 tis. obyvateľov; podľa odhadu návratnosti investícií sa dá počítať s jednou počítačovou herňou na 10 tis. obyvateľov a jednou videopožičovňou na 5 tis. obyvate ľov;

-náklady obce súvisiace s evidenciou sa budú týkať personálnych nákladov na evidenciu ohlásení a ich spracovanie a náklady sú visiace s odoslaním údajov na ministerstvo. Vychádzajúc zo štatistických ukazovateľov sa väčšina ohlásení bude týkať miest, ktoré už majú internetové pripojenie. V prípade, že ministerstvo kultúry pripraví elektronickú databázu, ktorú budú môcť obce/mestá priamo upravovať, materiálne náklady na odoslanie údajov budú minimálne. Pri predpokladanom počte 5 tis. - požičovní, kín a počítačových herní, súhrnnej časovej náročnosti 30 min. na evidenciu a spracovanie údajov, počítajúc s dvomi ohláseniami v roku, vychádza časová náročnosť na 2 000 hod., t.j. jedna osoba na rok pre 2891 obcí - pri kalkulácií 50Sk/hod vychádzajú ná klady na jednu obec cca 35 Sk.

Navrhovaná právna úprava predpokladá ročné ná klady pre všetky obce na úrovni 100 tis. Sk, t.j. cca 35 Sk za rok pre jednu obec, umožňuje však obci v rámci vý konu tejto povinnosti maximálne efektívne správanie sa z hľadiska nákladovosti. Navrhovaná právna úprava ustanovuje obci aj novú kompetenciu ako orgánu dohľadu a s tým súvisiaci možný príjem z pokút do rozpočtu obce za nesplnenie si ohlasovacej povinnosti.

Navrhovaná úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava komplexnejšie a precíznejšie upravuje povinnosti os ôb podnikajúcich, prípadne inak pôsobiacich v oblasti audiovízie. Novým prvkov je zavedenie jednotného systému označovania na ochranu maloletých, ktorý bude mať pozitívny vplyv na verejnosť, pričom povinnosti viažuce sa k nemu nie sú neprimerané. Navrhované povinnosti vyplývajú z už zavedenej praxe a nepredstavujú neprimeranú záťaž na hospodá renie podnikateľskej sféry, iných právnických osôb a obyvateľstva, sú štandardne vyžadované aj v iných krajinách EÚ/ES a slúžia na stabilizáciu predmetnej oblasti a získavanie informácií pre investičné, hospodárske, sociálne prípadne iné stimuly spoločnosti do predmetnej oblasti.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Povinnosti vyplývajúce z navrhovanej právnej úpravy pre podnikateľov v oblasti médií a audiovízie sú primerané k cieľu a štandardne vyžadujúce. Povinnosti sú nastavené tak, aby administratívne čo najmenej zaťažovali podnikateľské prostredie pri maximálnom efekte využ itia informácií najmä v kontexte prípravy systému priebežnej podpory tohto odvetvia. Povinnosti súvisiace so zavedením a dodržiavaním jednotného systému označovania na ochranu maloletých sú limitované na nevyhnutné úkony zabezpečujúce dostatočný štandard ochrany maloletých v SR. Navrhovaná právna úprava tak nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zá kona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuá lnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev - v primá rnom práve v čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, v sekundárnom práve v odporúčaní Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostrední ctvom podpory národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti (Ú.v. ES L 270, 7.10. 1998 s. 0048 - 0055),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Euró pskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

c)z gestorstva smerníc nevyplýva pre Slovenskú republiku v tejto oblasti žiadna povinnosť transponovať smernicu;

d)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spolo čenstva v platnom znení;

e)oblasť neupravuje žiada smernica.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom EÚ/ES.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR.

Osobitná časť

K Èl. I

K Prvej časti návrhu (§ 1 a 2)

V návrhu úvodných ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, vecná pôsobnosť zákona a v § 2 sa vymedzujú základné všeobecné pojmy.

K § 1

Návrh upravuje povinnosti fyzických osôb a prá vnických osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie a kinematografie, a to pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel.

Návrh ďalej upravuje postavenie nezávislého producenta, postavenie, pôsobnosť, úlohy a činnosti Slovenského filmového ústavu (ďalej len „filmový ústav“) a podmienky ochrany audiovizuálneho dedič stva Slovenskej republiky (ďalej len „audiovizuálne dedičstvo“).

Vymedzuje sa vecná pôsobnosť zákona, a to pozitívne na audiovizuálne dielo, zvukov ý záznam slovesného diela alebo hudobného diela (ďalej len „zvukový záznam umeleckého výkonu“) a na multimediálne dielo, ktoré sú verejne šírené na území Slovenskej republiky rozširovaním na akomkoľvek nosiči alebo odplatným sprístupňovaním verejnosti z územia Slovenskej republiky; pri audiovizuálnom diele môže byť verejne š írené aj prostredníctvom audiovizuálneho predstavenia.

Návrh vymedzuje vecnú pôsobnosť aj negatívne v prípade, ž e audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu a multimediálne dielo je reklamou, inzerciou alebo pôvodným doplnkovým vysielaním programovej služby, alebo je vytvorené výlučne na účely televí zneho vysielania a je verejne šírené iba prostredníctvom televízneho vysielania, alebo je vytvorené výlučne na bezodplatné sprístupňovanie (bezodplatné rozširovanie prostredn íctvom internetu). To však neplatí ak zákon neustanovuje inak; napr. pri depozitnej povinnosti. Požiadavka negatívneho vymedzenia pôsobnosti je nevyhnutná vo vzťahu k povinnostiam vzť ahujúcich sa k výrobe, rozširovaniu a verejnému šíreniu predmetov ochrany.

Návrh zákona teda pokrýva aj sprístupňovanie audiovizuálneho diela, zvukového z áznamu umeleckého výkonu, prípadne multimediálneho dielo aj prostredníctvom internetu, pokiaľ je prístup k nim odplatný.

K § 2

Navrhované ustanovenia vymedzujú základné pojmy vo všeobecnosti.

V odseku 1 sa vymedzuje slovenské audiovizuálne dielo. Audiovizuálne dielo je v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) dielo, ktoré je vní mateľné prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti. Definícia slovenského audiovizuálneho diela vychá dza z ius loci výrobcu audiovizuálneho diela, z Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, z krajiny pô vodu diela, z možnosti financovania výroby audiovizuálneho diela z verejných zdrojov Slovenskej republiky, ako aj z vôle výrobcu audiovizuálneho diela. Zároveň sa ustanovujú podmienky pre určenie koprodukcie, a to prostredníctvom splnenia podmienky podielu investícií a technickej alebo umeleckej účasti na výrobe pôvodného audiovizuálneho diela vo výške najmenej 20 % celkových ná kladov pri dvojstrannej koprodukcii alebo najmenej 10 % celkových nákladov pri mnohostrannej koprodukcii. Pojem pôvodné audiovizuálne dielo je zaužívané v praxi, pričom vychádza z určenia krajiny pôvodu diela, avš ak v súčasnosti už identifikuje príslušnosť diela ku krajine aj na základe iných kritérií (napr. koprodukcia).

V odseku 2 je vymedzené kinematografické dielo ako hraný film, animovaný film, dokumentárny film alebo iné audiovizuálne dielo pôvodne určené na uvádzanie na verejnosti audiovizu álnym predstavením. Slovenský film je kinematografické dielo, ktoré je slovenským audiovizuálnym dielom.

V odseku 4 sa vymedzuje osobitný druh audiovizuálneho diela - audiovizuálne dielo určené len dospelým - ktoré vzhľadom na svoj charakter alebo obsah môže ohroziť vývin maloletý ch, ide najmä o také audiovizuálne dielo, ktoré obsahuje pornografiu alebo hrubé či neodôvodnené násilie, alebo takéto zameranie vyplýva z jeho obsahovej charakteristiky uvádzanej ako povinný údaj audiovizuá lneho diela. Zobrazovaním neodôvodneného násilia sa rozumie verejné šírenie informácií, najmä obrazových alebo slovných komunikátov, ktorých násilný obsah alebo spôsob ich uvedenia sa dostá va do popredia neopodstatnene vzhľadom na kontext týchto informácií. V odseku 5 sa vymedzuje audiovizuálne predstavenie ako forma šírenia audiovizuálneho diela na verejnosti prostrední ctvom audiovizuálneho technického zariadenia, ktoré je zadefinované v odseku 14, pre individuálne neurčený počet osôb v kine alebo v inom verejne prístupnom priestore; kino je otvorený alebo uzavretý priestor určený na uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti ako na verejnom kultúrnom podujatí.

Odseky 6 a 7 vymedzujú dabing a titulkovanie ako spracovanie audiovizuálneho diela, pri čom za dabing sa považuje aj tlmočenie do posunkovej reči a simultánne tlmočenie a titulkovaním doplnenie pôvodného audiovizuálneho diela o otvorené alebo skryté titulkovanie. Dabingom je aj hlasové komentovanie pre nevidiacich (audio description) ako doplnenie hovoreného popisu vizuálnych situácií, ktorý ch popis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuálneho produktu. Je to popis neverbálnych prejavov a činností účinkujúcich, popis scény, situácií, predmetov, odevov a ďalších vizuá lnych prvkov podstatných pre primeranú úroveň porozumenia dielu a zámeru autora. Prednášaný je neutrálnym hlasom dobre odlíšeným od originálnych hlasov diela. Zaradenie hlasové ho komentovania do dabingu je vytvorením priestoru pre napĺňanie úloh č 1.3.11 a 1.3.14 Národného programu vytvárania životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach ž ivota v znení schválenom uznesením Vlády SR č. 692/2005, ktoré ukladajú riešiť technické podmienky vysielania a tvorby komentovaných audiovizuálnych programov a sprístupňovania digitálnej televízie.

V odsekoch 8 a 10 je vymedzený slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu a slovenské multimediálne diel, ktoré je podmienené trvalým pobytom alebo sídlom výrobcu na území Slovenskej republiky, krajinou pôvodu alebo vôľou výrobcu.

V odseku 9 je vymedzené multimediálne dielo ako multimediálna audiovizuálna prezentácia. Ako multimediálne dielo je explicitne ustanovená počítačová hra za splnenia podmienok multimediálneho diela, a to, ž e je riadené počítačovým programom, musí umožniť vyhľadávanie vlastných informácií a svoju prezentáciu v rôznych mediálnych formách, je transformované do digitálnej formy, avšak umožň uje aj svoju analógovú prezentáciu a umožňuje prostredníctvom určeného alebo voliteľného počítačového rozhrania používateľovi interaktivitu zásahom do chodu deja prezentácie.

V odsekoch 11 až 13 sú vymedzené verejnosti prístupné zariadenia, v ktorých primárne dochádza k používaniu, resp. rozširovaniu audiovizuálnych diel, alebo multimediálnych diel. Ide o mediatéku, prostredníct vom ktorej sa dočasne a bezodplatne prenecháva vypožičiavateľovi na užívanie výlučne rozmnoženiny audiovizuálneho diela alebo multimediálneho diela, videopožičovňu, ktorá dočasne a odplatne prenechá va nájomcovi na užívanie rozmnoženiny audiovizuálneho diela alebo multimediálneho diela (vrátane predaja s právom spätnej kúpy) a počíta čovú herňu, ktorá prenecháva fyzickým osobám na užívanie počítačové hry.

V odsekoch 14 až 19 sú vymedzené osoby, ktoré vytvárajú základný reťazec od výroby audiovizuálneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela a ich sprostredkovania k verejnosti. Výrobca audiovizuálneho diela (multimediálneho diela) je osoba, ktorá iniciovala vytvorenie audiovizuálneho diela (multimediálneho diela) a usmerňovala a zabezpe čovala proces jeho vytvorenia. Výrobca zvukového záznamu je definovaný v autorskom zákone. Distributér audiovizuálneho diela (zvukového zá znamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) je osoba, ktorá distribuuje rozmnoženiny audiovizuá lneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) rozširovaním, avšak nie na konečného spotrebiteľa alebo audiovizuálne dielo odplatne sprístupňuje. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technick ého zariadenia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uvádza audiovizuálne dielo na verejnosti audiovizuálnym predstavením. Prevádzkovateľ videopožičovne, mediatéky alebo počítačovej herne ako prev ádzky, resp. iného verejnosti prístupného zariadenia je osoba určiteľná na základe už platného právneho poriadku, preto nie je potrebné ju osobitne vymedziť.

K Druhej časti návrhu (§ 3 až 11)

Druhá časť návrhu upravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, slovenských multimediálnych diel a evidenciu subjektov pô sobiacich v audiovízii.

K § 3

Ministerstvo vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o audiovizuálnom diele získané zo žiadosti o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela.

K § 4

Žiadosť o evidenciu slovenského audiovizuá lneho diela obsahuje identifikačné údaje o audiovizuálnom diele a jeho výrobcovi. Žiadosť obsahuje aj krajinu pôvodu a rok dokončenia diela, za dokončenie diela sa považuje moment vyhotovenia originálneho nosiča tohto diela, tzv. mastra. Návrh predpokladá, že slovenským audiovizuálnym dielam bude prideľované medzinárodn é štandardné číslo audiovizuálnych diel (ISAN), v prípade, že toto číslo bude mať byť pridelené, tak bude aj povinnou náležitosťou žiadosti o evidenciu audiovizuálneho diela. Súčasťou ž iadosti bude aj informácia o predpokladanom začiatku a spôsobe verejného šírenia slovenského audiovizuálneho diela, ako aj koprodukčné podiely.

K § 5

Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského audiovizuálneho diela zá pisom do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel na základe žiadosti o evidenciu výrobcu audiovizuálneho diela, ktorý slovenské audiovizuálne dielo vyrobil. Výrobca je povinný požiadať o zápis do zoznamu najneskôr 30 dní pred začatím verejného šírenia slovenského audiovizuálneho diela, v prípade, že by vý robca podal žiadosť v lehote kratšej, vystavuje sa riziku, že ministerstvo nebude schopné rozhodnúť ešte pred verejným šírením diela. Ministerstvo vykoná zápis do 15 dní odo dňa doručenia ž iadosti, ktorá obsahuje všetky požadované náležitosti podľa § 4. Ak výrobca slovenského audiovizuálneho diela nepredloží žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela, ktorá obsahuje všetky náležitosti ministerstvo ho vyzve, aby ich predložil v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní, ak ani v stanovenej lehote nebude žiadosť predložená v súlade so zákonom ministerstvo slovenské audiovizuálne dielo do zoznamu nezapíše a evidenčné číslo nepridelí. O tejto skutočnosti musí byť výrobca slovenské ho audiovizuálneho diela poučený. Šírenie audiovizuálneho diela bez evidenčného čísla je zo strany ministerstva sankcionovateľné. Zmenu zápisu v zozname slovenský ch audiovizuálnych diel vykoná ministerstvo na základe žiadosti o zmenu v zápise podanú výrobcom slovenského audiovizuálneho diela alebo aj z vlastného podnetu, ak zistí, že sa zápis vykonal na základe nepravdiv ých údajov. Vykonanie zápisu a zmeny zápisu oznámi ministerstvo výrobcovi písomne. V oznámení o vykonaní zápisu do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel ministerstvo uvedie aj evidenčné číslo slovensk ého audiovizuálneho diela pridelené ministerstvom, pod ktorým je slovenských audiovizuálne dielo evidované v zozname slovenských audiovizuálnych diel a ktoré je povinným údajom audiovizuálneho diela.

K § 6

Ministerstvo vedie zoznam slovenských zvukových zá znamov umeleckých výkonov ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o zvukovom zázname umeleckého výkonu získané zo ž iadosti o evidenciu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu.

K § 7

Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu z ápisom do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov na základe žiadosti o evidenciu výrobcu zvukového záznamu umelecké ho výkonu, ktorý slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu vyrobil. Žiadosť o evidenciu slovenské ho zvukového záznamu umeleckého výkonu obsahuje obdobné údaje ako žiadosť o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela. Taktiež sa predpokladá pridelenie medzinárodného štandardného čísla hudobniny (ISMN), ktoré má prideľovať ako národná agentúra Slovenská národná kniž nica. Na postup pri evidencii slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov sa primerane vzťahuje postup pri evidencii slovenských audiovizuá lnych diel.

K § 8

Ministerstvo vedie zoznam slovenských multimediálnych diel ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o multimediálnom diele získané zo žiadosti o evidenciu slovenského multimediálneho diela.

K § 9

Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského multimediálneho diela zápisom do zoznamu slovenských multimediálnych diel na základe žiadosti o evidenciu výrobcu multimediálneho diela, ktorý multimediálne dielo vyrobil. Žiadosť o evidenciu slovenského multimediálneho diela obsahuje obdobné údaje ako ž iadosť o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela. Na postup pri evidencii slovenského multimediálneho diela sa primerane vzť ahuje postup pri evidencii slovenských audiovizuálnych diel.

K § 10

Vymedzuje sa zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii Ide o verejne prístupnú evidenciu osôb vykonávajúcich činnosti v oblasti audiovízie na území Slovenskej republiky, ktorú tvorí zoznam

·výrobcov slovenských audiovizuálnych diel,

·výrobcov slovenských zvukových záznamov umeleckého výkonu vrátane výrobcov dabingu,

·výrobcov slovenských multimediálnych diel,

·distributérov audiovizuálnych diel,

·distributérov zvukových záznam umeleckého výkonu,

·distributérov multimediálnych diel,

·osôb zabezpečujúcich postprodukciu audiovizuálnych diel (poskytujúcich technologické a odborné služ by určené pre výrobu audiovizuálnych diel),

·prevádzkovateľov mediaték,

·prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení – bez/so stálym kinom alebo prevádzkarňou,

·prevádzkovateľov videopožičovní,

·prevádzkovateľov počítačových herní.

Zoznam vedie ministerstvo a obsahuje aj register nezávislých producentov.

K § 11

Výrobcovia slovenských audiovizuálnych diel, výrobcovia slovenský ch zvukových záznamov umeleckých výkonov, výrobcovia slovenských multimediálnych diel, distributéri audiovizuálnych diel, distributéri zvukových záznam umeleckých výkonov, distributéri multimediá lnych diel, osoby zabezpečujúce postprodukciu, prevádzkovatelia mediaték, ako aj prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení bez stáleho kina alebo inej prevádzkarne sú povinní Slovenskému filmovému ústavu v rámci oznamovacej povinnosti oznámiť začatie a ukončenie (vrátane všetkých oznamovaných zmien) vykonávania činnosti v oblasti audiovízie najneskôr do konca roku, v ktorom táto skutočnosť nastala. Takéto oznámenie obsahuje identifikáciu, názvu a sídla, obchodné meno a miesta podnikania alebo meno, priezvisko a trvalého pobytu a dátum začatia a ukončenia vykon ávania činnosti v oblasti audiovízie.

Prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení so stálym kinom alebo inou prevádzkarňou,, prevádzkovatelia videopožičovní a prevádzkovatelia počítačových herní sú povinní oznámiť začatie a ukončenie (vrátane všetkých oznamovaných zmien) vykonávania činnosti v oblasti audiovízie oznámením zriadenia prevádzky obci, v ktorej bola táto prevádzka zriadená do 30 dní od jej zriadenia. Takéto oznámenie obsahuje identifikáciu subjektu, názvu a sídla, obchodné meno a miesta podnikania alebo meno, priezvisko a trvalé ho pobytu, počet prevádzok na území obce a dátum zriadenia a adresu prevádzky. Oznámenie nie je potrebné vykonať ak nedošlo k zmene ohlásených údajov.

Návrh neustanovuje formu akou, takéto oznámenie musí byť vykonané, avš ak hrozba uloženia sankcie v rozpätí od 2 000 Sk do 20 000 Sk za porušenie tejto povinnosti predpokladá minimálne snahu povinnej osoby o zabezpečenie doručenia týchto informácií príslušnému subjektu, prí padne následnú kontrolu splnenia tejto povinnosti.

Slovenský filmový ústav a obce poskytujú ministerstvu pri vedení tohto zoznamu súčinnosť, pričom získané údaje poskytujú ministerstvu najneskôr do najneskôr do 30. janu ára roka nasledujúceho po roku v ktorom ich získali.

K Tretej časti návrhu (§ 12 až 16)

Ustanovuje sa špecifická ochrana maloletých v oblasti audiovízie.

K § 12

Na zabezpečenie jednotnej aplikácie informačného systému o vhodnosti určité ho auditívneho alebo audiovizuálneho obsahu sa ustanovuje Jednotný systém označovania na ochranu maloletých, ktorý predstavuje systém označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých vý konov, multimediálnych diel a programov televíznej programovej služby z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 a 18 rokov. Jednotný systém označovania a podmienky jeho uplatňovania vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Jednotný systém označovanie bude vytvárať súbor pravidiel na základe ktorý ch jednotlivé povinné subjekty budú aplikovať systém označovania tak, aby sa rozšíril a zefektívnil samotný systém označovania a informovania formou priraďovaných metainformácií k jednotlivým audiovizu álnym dielam, zvukovým záznamom umeleckých výkonov alebo multimediálnym dielam. Tieto informácie o obsahovej vhodnosti pre určité kategórie osôb sú určené predovšetkým rodičom, vychovávateľ om, ale aj samotným maloletým.

Zavedenie jednotného systému označovania v celej oblasti audiovízie, vrátane vysielania predstavuje významný krok v prevencii pred agresivitou a násilím maloletých, umožňuje identifikovať zodpovednosť rodič ov a vychovávateľov maloletých a umožňuje včas odhaliť a podchytiť nežiaduce správanie sa maloletých. Neopomenuteľným je aj prínos takéhoto informovania v samotnej výchove maloletých, pričom umož ňuje rodičom a vychovávateľom ľahšiu orientáciu pri výbere vhodného audiovizuálneho obsahu pre maloletého.

K § 13

Vymedzuje sa okruh povinný osôb, ktoré sú povinné používať jednotný systém označovania;

·výrobca slovenského audiovizuálneho diela,

·výrobca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu,

·výrobca slovenského multimediálneho diela,

·distributér audiovizuálneho diela,

·distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu,

·distributér multimediálneho diela,

·prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia,

·prevádzkovateľ videopožičovne,

·prevádzkovateľ počítačovej herne a

·prevádzkovateľ mediatéky.

Jednotný systém označovania bude povinný dodržiavať aj vysielateľ oprávnený vysielať na základe zákona alebo na základe licencie; dohliadať nad dodržiavaním tejto povinnosti u vysielateľov bude Rada pre vysielanie a retransmisiu.

K § 14

Základnou povinnosťou vo vzťahu k používaniu jednotného systému označ ovania je povinnosť určiť na základe klasifikácie vekovú hranicu vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov. Túto povinnosť má výrobca slovenského audiovizuálneho diela, vý robca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu, výrobca slovenského multimediálneho diela, distributér audiovizuálneho diela, distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu, distributér multimediá lneho diela (okrem distribútora, ktorý distribuuje slovenské audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela, ktorému vekovú hranicu vhodnosti určil jeho výrobca). Výrobcovia sú povinní určiť vekovú hranicu vhodnosti podľa klasifikácie a podmienok ustanovených vo vyhláške ministerstva.

Základnou povinnosťou prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, videopožičovne, počítačovej herne alebo mediatéky je zabezpečiť informovanie verejnosti, resp. svojich zákazníkov o vekovej hranici vhodnosti jednotlivých audiovizuálnych diel alebo multimediálnych diel. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia je povinný zabezpečiť takéto informovanie pri audiovizuálnom predstavení , prevádzkovateľ videopožičovne, počítačovej herne alebo mediatéky je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej hranice vhodnosti v katalógu audiovizuálnych diel prístupnom verejnosti a v priestoroch videopoži čovne, počítačovej herni alebo mediatéky alebo na rozmnoženinách audiovizuálnych diel alebo multimediálnych diel. Najvhodnejší spôsob zverejnenia tejto informácie je na každej z povinných osôb obligató rne však táto informácia musí byť zverejnená v katalógu na základe ktorého je možné uskutočniť výber audiovizuálneho alebo multimediálneho diela a buď v priestoroch prevádzky alebo iné ho verejnosti prístupného zariadenia alebo na samotných rozmnoženinách.

K § 15

Ustanovuje sa generálny zákaz verejného šírenia audiovizuálneho diela určené ho dospelým, ktorý by umožňoval prístup maloletých osôb k nemu; zodpovednosť nesie šíriteľ. Ide o komplementárne ustanovenie k novelizácii zákona podľa čl. V.

Zavádza sa povinnosť identifikovať audiovizuálne dielo, ktoré podlieha takémuto zákazu explicitným upozornením. Na predaj, iné rozširovanie vrátane nájmu, verejného vypožičiavania alebo sprístupň ovania, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela, ktoré sú určené len dospelým sa primerane vzťahujú ustanovenia o obmedzení prístupu k audiovizuálnemu dielu určenému len dospelým.

K Štvrtej časti návrhu (§ 16 až 19)

Ustanovujú sa povinnosti pri verejnom šírení audiovizuálnych diel, zvukových zá znamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel.

K § 16

Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré výrobca slovenského audiovizuá lneho diela je povinný obligatórne uviesť na obale slovenského audiovizuálneho diela a na jeho distribučnom liste. Na nosiči slovenského audiovizuálneho diela a na každom materiá li súvisiacom so slovenským audiovizuálnym dielom určenom verejnosti je výrobca slovenského audiovizuálneho diela je povinný uviesť ná zov diela a vekovú hranicu prístupnosti slovenského audiovizuálneho diela podľa jednotného systému označovania. Táto povinnosť sa však nevz ťahuje na nosiče určené v rámci distribúcie na premietanie v kinách, resp. používané len pri audiovizuálnom predstavení.

Ïalej sa ustanovujú obligatórne údaje, ktoré musí uviesť distributér audiovizuálneho diela, ktoré nie je slovenským audiovizuálnym dielom, a to na obale distribuovaného audiovizuálneho diele a na jeho distribu čnom liste, ako aj na každom nosiči audiovizuálneho diela a na každom materiáli súvisiacom s distribúciou audiovizuálneho diela určenom verejnosti. Okrem svojho názvu a sídla, obchodného mena a miesta podnikania alebo mena, priezviska a trvalého pobytu je distributér povinný vždy uviesť aj názov diela, vekovú hranicu prístupnosti diela a minutáž diela. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na nosiče ur čené v rámci distribúcie na premietanie v kinách, resp. používané len pri audiovizuálnom predstavení.

Prístup k povinným údajom je povinný zabezpečiť aj prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia počas každého audiovizuálneho predstavenia, prevádzkovateľ videopožičovne alebo mediatéky v ich priestoroch.

K § 17

Prezumuje sa úloha distributéra kinematografického diela, ktorý distribuuje iné ako slovenské kinematografické dielo alebo kinematografické dielo v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka t.j. v č eskom jazyku zabezpečiť slovenskú jazykovú úpravu dabingom v slovenskom jazyku alebo titulkovaním v slovenskom jazyku, avšak len pre také audiovizuálne dial, ktoré nie sú určené len na audiovizuá lne predstavenie.

Oproti predchádzajúcej úprave dochádza k odstráneniu diskriminácie uvá dzania audiovizuálneho diela, predovšetkým kinematografického diela určeného maloletým do 12 rokov len v slovenskom dabingu. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý uvádza dielo určené maloletým do 12 rokov, ho môže uvádzať aj v pôvodnom znení, prípadne s titulkami avšak v čase vhodnom pre maloletých je povinný zabezpečiť aj audiovizuálne predstavenie určené maloletý m do 12 rokov, t.j. v slovenskom dabingu. Pri posudzovaní slovného spojenia „v čase vhodnom pre maloletých“ je potrebné brať do úvahy aj napr. technické možnosti prevádzkovateľa audiovizuálneho technické ho zariadenia, záujem divákov a samotný čas predstavenia.

K § 18

Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré je výrobca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu povinný obligatórne uviesť na obale, na každom nosič i slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a na každom materiáli súvisiacom so slovenským zvukovým záznamom umeleckého výkonu určenom verejnosti. Explicitne sa ustanovuje povinnosť pre distributé ra zvukového záznamu umeleckého výkonu, ktorý je podľa jednotného systému označovania povinný graficky označiť zvukový záznam umeleckého výkonu vekovou hranicou prístupnosti, na obale a na kaž dom materiáli súvisiacom určenom verejnosti uvedie okrem vekovej hranici prístupnosti zvukového záznamu podľa jednotného systému označovania aj názov a sídlo, obchodné meno a miesto podnikania alebo meno, priezvisko a trvalý pobyt distributéra zvukového záznamu umeleckého výkonu.

K § 19

Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré je výrobca slovenského multimediálneho diela a distributér multimediálneho diela povinný obligatórne uviesť na obale slovenského multimediálneho diela, na každom nosiči slovenského multimediálneho diela a na každom materiáli súvisiacom so slovenským multimediálnym dielom určenom verejnosti. Prístup k povinným údajom o počítačovej hre je povinný zabezpečiť aj prevádzkovateľ počítačovej herne v jej priestoroch.

K Piatej časti návrhu (§ 20 až 21)

Návrh obsahuje pre oblasť audiovízie špeciálnu úpravu reklamy.

K § 20

Ustanovuje sa štandardná povinnosť oddeľovania reklamy od samotného kinematografick ého diela, a to prevádzkovateľovi audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý je povinný zabezpečiť, aby reklama uverejňovaná pri audiovizuálnom predstavení bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho predstavenia zvukovo-obrazovým prostriedkom ako aj všeobecný zákaz prerušovania audiovizuálneho predstavenia reklamou.

Navrhovaná úprava pri audiovizuálnom predstavení určenom maloletým do 12 rokov explicitne zakazuje vymedzené druhy reklamy, ako aj reklamu na audiovizuálne diela nevhodné pre určenú vekovú skupinu maloletých.

K § 21

Povinnosti týkajúce sa reklamy sa upravujú aj vo vzťahu k distributérovi audiovizuálneho diela a distributérovi multimediálneho diela.

K Šiestej časti návrhu (§ 22 až 30)

K § 22

Ustanovujú sa filmový ústav ako príspevková organizácia štátu so sídlom v Bratislave.

K § 23

Úlohami filmového ústavu je podieľať sa na uchovávaní , ochrane a obnove, odbornom spracovaní a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky a umožniť prístup verejnosti k nemu. Základnou úlohou filmového ú stavu je aj spracovávať a šíriť poznatky z oblasti audiovizuálneho umenia osobitne filmového umenia a kinematografickej kultúry Slovenskej republiky.

K § 24

Vymedzujú sa činnosti filmového ústavu, v oblasti ochrany audiovizuálneho dedič stva, výskumnej a vzdelávacej inštitúcie v oblasti audiovízie a kinematografie. Ochrana, odborné spracovávanie, ošetrovanie a sprístupňovanie kinematografického kultúrneho dedičstva je primárnym poslaním a činnosťou Slovenského filmového ústavu aj v zmysle jeho zriaďovacej listiny. Národný filmový archív ako organizačná zložka filmového ústavu sústreďuje, uchováva a odborne spracúva zbierky filmov ých materiálov (originálne materiály i kópie) k takmer štyrom stovkám slovenských celovečerných hraných filmov a viac ako trom tisícom kr átkometrážnych dokumentárnych, spravodajských, animovaných a vzdelávacích filmov, filmových periodík, historických filmových materiálov a fragmentov spred roku 1945, ako aj 73 unikátnych titulov z produkcie spolo čnosti Školfilm. Celkový počet filmových titulov v zbierkach je viac ako 12 500 diel, ku ktorým filmový ústav archivuje nielen filmové kópie (resp. originálne materiá ly pri slovenských filmoch), ale aj dokumentačné a ďalšie sprievodné materiály.

Filmový ústav sa navrhuje aj na národnú agentúru pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel (ISAN).

V odseku 2 sa upravujú úlohy, ktoré filmovému ústavu vyplývajú z prechodu práv autorov k audiovizuálnym dielam vyrobený m pred rokom 1991 organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997 práva výkonný ch umelcov k umeleckým výkonom predvedeným v týchto dielach, ak k nim nevykonáva práva podľa osobitného predpisu iba Slovenská televízia. Filmový ústav taktiež vykonáva práva výrobcov zvukových zá znamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov, ktorých záznamy alebo vysielanie boli použité v audiovizuálnom diele ku ktorému vykonáva práva autora audiovizuálneho diela. Deklaruje sa právo vý robcu filmového ústavu k zvukovo-obrazovým záznamom audiovizuálnych diel, ktorých je autorom, taktiež sa deklaruje, že je správcom originálnych nosičov týchto audiovizuálnych diel, ktoré sú vo vlastníctve štátu.

K § 25

S ohľadom na základné úlohy filmového ústavu a osobitosti spojené s funkciou filmového ústavu ako z ákonného depozitára vymedzuje sa pôsobnosť filmového ústavu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Filmový ústav ako odborný garant bude metodicky usmerňovať ď alších depozitárov, ako aj posudzovať audiovizuálnu hodnotu určitým kategóriám audiovizuálií.

K § 26

Vymedzujú sa orgány filmového ústavu. Štatutárnym zástupcom filmového ú stavu je generálny riaditeľ. Reprezentatívnym a dozorným orgánom aj z hľadiska odbornej verejnosti nad činnosťou filmového ústavu je rada.

K § 27

Upravuje postavenie, podmienky funkcie a úlohy generálneho riaditeľa. Gener álny riaditeľ vykonáva prácu vo verejnom záujme a je volený radou filmového ústavu na základe verejného vypočutia. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je päť rokov, avšak možno ho zvoliť aj op ätovne, najviac však na dve po sebe idúce funkčné obdobia.

K § 28

Vytvorenie rady filmového ústavu umožní zaviesť nový prvok v manažmente kultú ry. Ide o zabezpečenie oddelenia priameho politického vplyvu štátneho výkonného orgánu na štatutárneho zástupcu inštitúcie v oblasti kultúry, avšak neznamená to stratu kontroly nad činnosťou a etá tny zásah v prípade nečinnosti samotnej inštitúcie, resp. neplnení zákonom ustanovených úloh. Vytvorenie takéhoto prvku v rámci orgánov deklaruje a umožňuje zároveň previazanie súkromné ho prostredia audiovízie a kinematografie so štátnou inštitúciou. Zodpovednosť za vývoj v tejto oblasti tak bude záležať aj od odbornej verejnosti.

Rada filmového ústavu má 5 členov s funkčným obdobím člena rady je 3 roky a s možnosťou opätovného vymenovania. štyroch členov rady filmového ústavu menuje minister kultúry Slovenskej republiky z odborníkov v oblasti audiovízie a kinematografie a s prihliadnutím na reprezentatívne zloženie rady filmového ústavu. Jedného člena rady si volia zamestnanci filmového ústavu s pomedzi seba, členom rady však nem ôže byť generálny riaditeľ filmového ústavu.

K § 29

Systém navrhnutých orgánov filmového ústavu si vyžaduje ich dôslednejšiu ú pravu nezávislú od rozhodovania generálneho riaditeľa. Podrobnosti o jednotlivých orgánoch tak upraví štatút filmového ústavu vydaný ministrom kultúry SR. Organizáciu filmového ústavu zas upraví organiza čný poriadok vydaný generálnym riaditeľom filmového ústavu. Organizačné jednotky filmového ústavu nemajú právnu subjektivitu. Zamestnanci úradu vykonávajú práce vo verejnom záujme, a na ich platové pomery sa vzťahujú pravidlá odmeňovania niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

K § 30

Filmový ústav môže podnikať len v oblastiach súvisiacich s jeho úlohami a činnosťami. Osobitne sa upravuje nakladanie s majetkom štátu, ktorý je súčasťou audiovizuálneho dedičstva, prič om pri zabezpečení, súčasti určených audiovizuálnych diel na audiovizuálnom dedičstve, sa umožňuje filmovému ústavu flexibilne nakladať s nosičmi/kópiami, ktoré môžu zabezpečiť na druhej strane napr. propagáciu slovenského audiovizuálneho dedičstva.

K Siedmej časti návrhu (§ 31 až 36)

Upravuje sa ochrana audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky.

K § 31

Návrh ustanovuje audiovizuálne dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedič stva.

K § 32

Fond audiovizuálneho dedičstva tvoria audiovizuálie a všetky sprievodné dokumenty s úvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním na verejnosti audiovizuálneho diela, zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu, ktoré sú audiovizuáliou.

Návrh ustanovuje obligatórny vznik a fakultatívny vznik audiovizuálie. Obligatórne sa audiovizuáliou stáva slovenské kinematografické dielo, slovenské audiovizuálne dielo rozširované distributérom audiovizuá lneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby a nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom, slovenský zvukov ý záznam umeleckého výkonu, ktorý je programom rozhlasovej programovej služby a nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavn ým, hudobným alebo hudobno-zábavným programom a slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu rozširovaný distributérom zvukového záznamu umeleckého výkonu.

Fakultatívny vznik závisí od audiovizuálnej hodnoty posudzované ho slovenského audiovizuálne dielo, ktoré je spravodajským, publicistickým alebo zábavným programom slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu, ktoré je spravodajským, publicistickým alebo zábavný m programom ak má audiovizuálnu hodnotu, prípadne iného zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu.

K § 33

Slovenská republika podpisom Eur ópskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolu o ochrane televíznej produkcie vyjadrila svoj záväzok a zodpovednosť zachovávať, obnovovať a sprístupňovať slovenské audiovizuálne kultú rne dedičstvo ako neoddeliteľnú súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. Povinnosť zákonného uschovávania vyplýva Slovenskej republike aj z riadneho členstva (od apríla 2001) vo FIAF – asociá cii združujúcej najvýznamnejšie národné mediatéky a filmové archívy sveta.

V nadväznosti na skutočný stav v oblasti uchovávania audiovizuálnych dokumentov sa ustanovujú traja zákonný depozitári a to Slovenská televízia, Slovenský rozhlas a filmový ústav.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú vo vzťahu svojej archivačnej povinnosti povinný dodržiavať podmienky a metodické pokyny pre zaraďovanie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov a zvukovo-obrazový ch záznamov do fondu audiovizuálneho dedičstva a odborné zásady zachovávania, ochrany a obnovy zložiek fondu audiovizuálneho dedič stva, ako aj poskytovať súčinnosť filmovému ústavu. V prípade, že Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia prestanú uschovávať originály nosič audiovizuálie sú povinní ich najneskôr v deň ukončenia tejto činnosti odovzdať filmovému ústavu alebo ak im bola v súvislosti s nimi uložená pokuta za porušenie povinnosti uschovávať originálny nosi č audiovizuálie podľa zásad zachovávania, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva alebo za porušenie podmienok a metodických pokynov katalogizá cie, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva, a to najneskôr do piatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty.

K § 34

Ustanovuje sa depozitná povinnosť pre výrobcu slovenského audiovizuálneho diela, vý robcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a vysielateľa na základe licencie, ktorí sú povinní odovzdať do úschovy filmové mu ústavu/Slovenskému rozhlasu originálny nosič audiovizuálie vrátane sprievodného materiálu do 30 dní odo dňa jeho prvého uvedenia na verejnosť, táto povinnosť sa na nich nevzťahuje, ak do 30 dní odo dňa vzniku povinnosti preukážu filmovému ústavu, že originálny nosič uschováva ako dobrovoľný depozitár, zákonný depozitá r inej zmluvnej strany Dohovoru o ochrane auiovizuálneho dedičstva alebo iný dobrovoľný depozitár.

V prípade, že originálny nosič audiovizuálie bude uchovávaný u zákonného depozitára iného štátu, alebo u dobrovoľného depozitára, bude výrobca slovenské ho audiovizuálneho diela, povinný odovzdať filmovému ústavu do úschovy nosič, na ktorom zaznamenané dielo dosahuje kvalitu originálu. Vlastnícke práva k nosičom audiovizuá lií v úschove filmového ústavu nie sú dotknuté.

K § 35

Postavenie dobrovoľného depozitára nadobúda každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uschováva originálny nosič auidovizuálie. Na účely splnenia si depozitnej povinnosti je dobrovoľným depozitárom aj zahraničný filmový archív alebo iná zahraničná osoba, ktorá vykonáva ochranu audiovizuálneho dedičstva. Medzi dobrovoľným depozitárom a filmovým ústavom existuje vzájomná informačná povinnosť. Dobrovoľný depozitár je povinný pri vý kone depozitu audiovizuálií zohľadňovať podmienky ochrany fondu audiovizuálneho dedičstva a v prípade, že prestane uschovávať originálny nosič audiovizuálie, je ho povinný bezodkladne odovzdať filmové mu archívu, a to najneskôr v deň ukončenia tejto činnosti. Dobrovoľný depozitár je povinný odovzdať filmovému ústavu originálne nosiče audiovizuálií a sprievodné dokumenty aj vtedy, ak mu v sú vislosti s porušením povinnosti podmienok ochrany fondu audiovizuálneho dedičstva bola uložená pokuta.

K § 36

V súvislosti s úlohou filmové ho ústavu zabezpečovať prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu upravuje sa akvizičná činnosť filmového ústavu. V prípade, že na výrobu slovenského audiovizuálneho diela alebo televí zneho programu, ktorý je audiovizuáliou boli použil verejné finančné prostriedky, a to bez ohľadu na výšku takýchto použitý ch prostriedkov okrem prostriedkov Európskej únie, je ich výrobca povinný bezodplatne odovzdať filmovému ústavu na nosiči, na ktorom zaznamenané dielo dosahuje kvalitu originálu vrátane jej sprievodného materiá lu najneskôr do 30 dní odo dňa jej prvého uvedenia na verejnosti. V prípade, že na výrobu boli použité iné finančné prostriedky je výrobca alebo vysielateľ na základe licencie povinný ponúknuť filmov ému ústavu na odkúpenie nosič dosahujúci kvalitu originálu a sprievodný materiál audiovizuálie. Na prijatie ponuky má filmový ústav šesť mesiacov odo dňa doručenia ponuky.

K ôsmej č asti návrhu (§ 37 až 41)

Upravuje sa postavenie nezávislého producenta v audiovízií.

K § 37

Na získanie postavania nezávisl ého producenta musia byť splnené štyri podmienky

-musí ísť o výrobcu audiovizuálneho diela,

-zapísaného v registri nezávislých producentov,

-ktorý nesmie byť vysielateľom alebo byť personálne alebo majetkovo prepojený s vysielateľom a

-spĺňa kvótu 90 % z celkovej minutáže svojej televíznej produkcie aspoň pre dvoch televíznych vysielateľov, ktorí sa podieľ ali na tejto produkcii podielom najviac 70 % celkových nákladov, pričom celková minutáž televíznej produkcie tvorí aspoň 10 % z minutáže jeho všetkej produkcie (nezávislý televí zny producent); do celkovej minutáže televíznej produkcie sa nezapočítava minutáž spravodajstva, aktuálnej publicistiky, zábavných hier, doplnkového vysielania, prenosov športových podujatí, ako ani minutáž televíznej produkcie šírenej výlučne teletextom, alebo kvótu jedného kinematografického diela s minutážou aspoň 65 minút alebo viac kinematografických diel s celkovou minutážou aspoň 90 minút, na ktor ých sa ako koproducent nepodieľal televízny vysielateľ podielom vyšším ako 50 % celkových nákladov každého z týchto diel (nezávislý filmový producent).

Postavenie nezávislého producenta v audiovízií získava aj výrobca audiovizuá lneho diela, ktorý nie je personálne alebo majetkovo prepojený s vysielateľom a je nezávislým producentom v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

Ustanovuje sa oprávnenie používať prídavok „nezávislý producent“ k názvu, obchodnému menu alebo menu a priezvisku. Neoprávnené použitie tohto prídavku je porušením pravidiel hospodárskej súťa že.

K § 38

Ministerstvo vedie register nezávislých producentov, ktorý obsahuje základné kontaktn é informácie, vrátane zoznamu vyrobených audiovizuálnych diel, ich objednávateľov alebo distributérov za obdobie posledných troch rokov.

K § 39

Registrácia nezávislého producenta je dobrovoľná a vykonáva sa na základe ž iadosti o zápis výrobcu audiovizuálneho diela do registra nezávislých producentov. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok sa uskutočňuje v správnom konaní o rozhodnutí sa ale nevyhotovuje písomné rozhodnutie. Preukazovanie splnenia podmienok účtovnými a ďalšími dokladmi alebo zmluvami je nastavené dostatočne široko na preukázanie splnenia podmienok žiadateľom, ako aj posúdenie týchto dokladov sprá vnym orgánom. Rozhodnutie o splnení podmienok sa zapíše do registra a vydá sa nezávislému producentovi osvedčenie, ktoré je platné tri roky. Osvedčenie o registrácii obsahuje obligatórne údaje a je verejnou listinou preukazujúcou splnenie podmienok na oprávnenie používať prídavok „nezávislý producent“

K § 40

Výmaz z registra nezávislých producentov vykoná ministerstvo na žiadosť nezávisl ého producenta alebo z vlastného podnetu.

Z vlastného podnetu vykoná ministerstvo výmaz ak nezávislý producent nepožiadal o pred ĺženie platnosti osvedčenia o registrácii, ministerstvo platnosť osvedčenia o registrácii nepredĺžilo, lebo nezávislý producent prestal spĺňať podmienky, ak zápis nezávislého producenta bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, ak sa nezávislý producent stal vysielateľom alebo sa personálne alebo majetkovo prepojil s vysielateľom alebo ak nezávislý producent zanikol alebo zomrel, alebo bol vyhlásený za mà tveho. Na účely posúdenia majetkového prepojenia sa neprihliada na zmluvy o združení prostriedkov, prípadne iné obchodné zmluvy za účelom výroby audiovizuálneho diela pri dodržaní podmienok zá kazu prepojenia majetku.

K § 41

Nezávislým producentom môže byť aj výrobca multimediálneho diela, ktoré obsahuje audiovizuálne dielo, o jeho registrácií platí mutatis mutandis ako o registrácií výrobcu audiovizuálneho diela.

K Deviatej časti návrhu (§ 42 a 45)

Upravuje sa dohľad, ukladanie sankcií a výška pokút.

K § 42

Orgánmi dohľadu sa ustanovujú

§Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,

§Filmový ústav,

§Slovenská obchodná inšpekcia a

§obce.

Ustanovenie sa nedotýka právomoci Rady pre vysielanie a retransmisiu ako orgánu dohľ adu nad plnením povinností vysielateľmi.

K § 43

Pri výkone dohľadu môže orgán dohľadu poveriť aj fyzickú osobu, ktorá je povinná sa pri výkone dohľadu preukázať preukazom; povinná osoba je takejto oprávnenej osobe na výkon dohľadu povinná poskytnúť súčinnosť.

K § 44

Uloženiu pokuty predchádza v tých prípadoch (napr. informačná povinnosť, depozitná povinnosť), keď sa povinnosť dá splniť v náhradnej lehote výzva na odstránenie nezákonného stavu.

K § 45

Ak nezákonný stav nie je možné odstrániť, alebo ho povinná osoba ani v n áhradnej lehote neodstránila orgán dohľadu je oprávnený/povinný uložiť pokutu. V prípade, že je to možné, je orgán dohľadu oprávnený vynútiť splnenie povinnosti opakovaným ukladaním pokú t, pokuty sa pritom nesčítavajú a ukladajú sa bez opakovaného určenia náhradnej lehoty. Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej sa pokuta uložila.

Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu, výnosy z pokút, ktoré uložila obec za nesplnenie informačnej povinnosti prevádzkovateľovi videopožičovne, počítačovej herne alebo audiovizuá lneho technického zariadenia sú príjmom rozpočtu tejto obce.

K Desiatej časti návrhu (§ 46 až 48)

Spoločné ustanovenia, prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenie.

K § 46

Upravuje spoločné ustanovenia návrhu. Na konanie podľa tohto návrhu zákona sa vzť ahuje správny poriadok, výnimkou je evidenčné konanie. Taktiež sa upravuje vzťah k všeobecnému predpisu o reklame. Keďže vydavateľ hudobného diela alebo slovesného diela zaznamenaného na zvukovom zázname a v ýrobca zvukového záznamu umeleckého výkonu nemusí byť vždy tá istá osoba, povinnosti výrobcu sa vzťahujú aj na vydavateľa, keďže tento vykonáva činnosti upravené týmto návrhom.

Ak multimediálne dielo obsahuje audiovizuálne dielo alebo audiovizuálnym dielom je vzťahuj ú sa na výrobcu multimediálneho diela povinnosti výrobcu audiovizuálneho diela; mutatis mutandis platí o distribúcií takéhoto diela. Ná vrhom nie sú dotknuté už ustanovené povinnosti na ochranu spotrebiteľa.

K § 47

Prechodné ustanovenia upravujú substitúciu zriadeného Slovenské ho filmového ústavu ministerstvom a prvé vytvorenie orgánov filmového ústavu a vydanie štatútu filmového ústavu.

Prechodné ustanovenie ustanovuje aj ochranu zvukovo-obrazového záznamu, ak od jeho vyhotovenia alebo zverejnenia neuplynulo viac ako 50 rokov a ktorého výrobcom je filmový ústav.

K § 48

Navrhuje sa zrušenie platnej právnej úpravy upravujúcej oblasť audiovízie.

K Èl. II

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na inštitúty zavedené v č l. I navrhovaného zákona.

K Èl. III

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona v čl. I a navrhované postavenie filmového ústavu ako národnej agentúry pre medzinárodné štandardn é číslovanie audiovizuálnych diel (ISAN).

K Èl. IV

Navrhuje sa novelizácia zákona v nadväznosti na skutočný stav a terminologické zjednocovanie v oblasti audiovízie a autorského práva.

K Èl. V

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona v čl. I.

K Èl. VI

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na vytvorenie jednotného systému označ ovania na ochranu maloletých.

K Èl. VII

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa s prihliadnutím na legislatí vny proces a vzhľadom na rozsiahlosť právnej úpravy navrhuje na 1. januára 2008.

Bratislava 7. marca 2007

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister kultúry

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

zobraziť dôvodovú správu