Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

„2)
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

„(3)
V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.“.

„O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára poveril vykonaním úkonov súdneho komisára.“.

„(1)
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže3) môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3)
§ 71 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

„(4)
Iná právnická osoba môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:

„4)
Čl. IV zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

„5)
Napríklad § 456 Občianskeho zákonníka.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie:

„6) Čl. 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12. 2002).“.

„Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená.“.

„Poriadkové opatrenie
§ 53
(1)
Tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd uloží uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 25 000 Sk.

(2)
Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd uloží uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 50 000 Sk.

(3)
Poriadkové pokuty pripadajú štátu.“.

„(4)
O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom, ktorý má náležitosti podľa odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia súdneho poplatku.“.

„(5)
Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2.“.

Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie:

„7)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 001, 4.1. 2003).“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 8 a 9 znejú:

„8)
Čl. 21 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (Ú. v. EÚ L 001, 4.1. 2003).

9)
§ 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 204/2004 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:

„10)
§ 22 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 204/2004 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:

„11)
§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

„12)
Čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12. 2002).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13 znie:

„13)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.“.

„(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.“.

„(4)
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:

„14)
§ 161 ods. 5 Obchodného zákonníka.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:

„15)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 279/2005 Z. z.“.

„(1)
O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16 znie:

„16)
§ 12 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov.“.

„(3)
Účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo veciach ochrany práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe návrhu rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo.“.

„(3)
Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.“.

„(4)
Uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie podľa § 75a, je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:

„17)
Zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 526/2002 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

„18)
§ 150 Občianskeho zákonníka.“.

„Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak“.

„g)
ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností,19)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19 znie:

„19)
§ 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:

„20)
§ 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21 znie:

„21)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22 znie:

„22)
§ 33 a 58 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie:

„23)
§ 52 ods. 6, § 55 ods. 2, § 98 až 104 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie:

„24)
§ 102 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie:

„25)
Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:

„26)
§ 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:

„27)
§ 8 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:

„28)
§ 68a Obchodného zákonníka.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29 znie:

„29)
§ 218a ods. 2 Obchodného zákonníka.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 30 znie:

„30)
§ 181 Obchodného zákonníka.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 31 a 32 znejú:

„31)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

32)
§ 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení zákona č. 608/2004 Z. z.“.

„(2)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d)
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e)
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“.

㤠209
Súd prvého stupňa predloží vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie o odvolaní do desiatich dní od uplynutia lehoty na podanie odvolania.“.

㤠211
(1)
Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd doručí odvolanie proti rozhodnutiu ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to považujú za potrebné.

(2)
Odvolací súd odstraňuje vady odvolania vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.

(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.“.

㤠213
(1)
Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

(2)
Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

(3)
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.

(4)
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete alebo pri zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.

(5)
Dokazovanie podľa odsekov 3 a 4 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom dožiadaného súdu.“.

„(2)
Súd rozhodne o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí odporu podľa § 174 ods. 3 do troch mesiacov od predloženia veci odvolaciemu súdu.“.

㤠220
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).“.

㤠221
(1)
Súd rozhodnutie zruší, len ak
a)
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b)
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c)
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d)
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e)
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f)
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g)
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h)
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

(2)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a), b), d) a e), zároveň zastaví konanie; v prípade podľa odseku 1 písm. a) vec postúpi orgánu, do ktorého právomoci patrí.

(3)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie podľa odseku 1 písm. c), f), g) a h), vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“.

„d)
ak Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením.“.

„(2)
Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a)
§ 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b)
§ 228 ods. 1 písm. c),

c)
§ 228 ods. 1 písm. d).“.

„(3)
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.“.

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

„(3)
Ustanovenie § 209 platí obdobne.“.

„(1)
Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 33 znie:

„33)
§ 15 ods. 3 písm. a) zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
§ 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34 znie:

„34)
§ 20 ods. 4 zákona č. 333/2004 Z. z.
§ 15 ods. 4 zákona č. 331/2003 Z. z.“.

„(2)
Účastníkmi konania sú politická strana alebo koalícia, ktorá podala návrh podľa odseku 1, a Ústredná volebná komisia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 35 znie:

„35)
§ 15 ods. 3 a § 20 ods. 2 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.“.

„Konanie vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 36 znie:

„36)
Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.“.

„ŠIESTA ČASŤ
Výkon rozhodnutia“.

㤠251
(1)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

(2)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.37)

(3)
Ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.

(4)
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 37 a 38 znejú:

„37)
Zákon č. 65/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38)
Napríklad § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.; čl. 23 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004).“.

„(1)
Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak
a)
bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným,

b)
rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c)
priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani na krytie jeho trov,

d)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

e)
výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.“.

„(1)
Ustanovenia § 251 ods. 2 až 4, § 255 až 258, § 268, § 270 a 271 sa nepoužijú, ak ide o výkon rozhodnutia alebo schválenej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. To platí aj v prípade, ak ide o výkon rozhodnutia alebo dohody o styku rodičov s maloletým dieťaťom. O účastníkoch platia ustanovenia § 94.“.

㤠275a
Vykonateľnosť rozhodnutí orgánov Európskej únie a Európskeho spoločenstva
(1)
Ustanovenie § 251 sa primerane použije aj na rozhodnutia orgánov Európskej únie.39)

(2)
Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa39) opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 39 znie:

„39)
Čl. 110 ods. 2, čl. 225a, čl. 244 a čl. 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12. 2002).“.

㤠320a
Ustanovenia § 276 až 320 sa použijú len na výkon rozhodnutí, ktorými vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania.37)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 40 a 41 znejú:

„40)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004).

41)
§ 62 zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.“.

„Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2005
§ 372l
(1)
Ustanovenie § 372k ods. 1 sa nepoužije vo veciach, v ktorých nebol oznámený termín pojednávania do 1. septembra 2005.

(2)
Začaté konania o odvolaní a dovolaní, o ktorých odvolací súd alebo dovolací súd nerozhodol do 31. augusta 2005, sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.

(3)
Začaté konania o obnove, o ktorých súd nerozhodol do 31. augusta 2005, sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.

§ 372m
(1)
V konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31. augusta 2005 musí oprávnený podať do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a zároveň v tejto lehote oznámiť podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia.

(2)
Ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, súd postúpi vec zvolenému exekútorovi spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie. Účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania, zostávajú zachované. Právoplatné uznesenie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia má účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu.

(3)
Ak oprávnený neoznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, súd konanie o výkon rozhodnutia zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Súd neprizná oprávnenému v tomto prípade právo na náhradu trov konania.

(4)
Ak súd postúpi vec exekútorovi podľa odseku 2, nemôže zastaviť exekúciu z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov.

(5)
V konaní o výkon rozhodnutia má oprávnený právo aj na trovy, ktorými bol zaťažený pri súdnom výkone rozhodnutia.

§ 372n
Ak sa konkurzné alebo vyrovnacie konanie začalo do 31. decembra 2005 na súde, ktorý je príslušný podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005, je tento súd príslušný aj na konanie v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzným a vyrovnacím konaním s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj po 31. decembri 2005.“.

„(2)
Ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť.“.

„(2)
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.“.

„Komora môže do exekučnej praxe započítať aj inú právnu prax, maximálne však v trvaní jedného roka.“.

㤠12
(1)
Exekútor môže vykonávať exekučnú činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, len ak
a)
zložil sľub,

b)
uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním tejto činnosti,

c)
najneskôr do troch mesiacov od vymenovania do funkcie zložil na účet komory peňažnú zábezpeku v sume 100 000 Sk na úhradu trov spojených so zabezpečením vykonania auditu podľa § 16b.

(2)
Exekútor je povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu podľa odseku 1 písm. b) a preukázať sa touto zmluvou komore pred zložením sľubu. Ak exekútor zamestnáva zamestnancov, je povinný uzavrieť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti aj za škodu spôsobenú jeho zamestnancami v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

(3)
Poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona, musí trvať po celý čas výkonu funkcie exekútora.

(4)
Peňažné prostriedky, ktoré sú výťažkom exekúcie, je exekútor povinný ukladať na osobitný bankový účet.“.

„Exekútor si môže so súhlasom komory dočasne určiť úradné dni na vykonávanie svojej činnosti aj mimo sídla exekútorského úradu.“.

㤠16
(1)
Výkon funkcie exekútora zaniká
a)
smrťou exekútora,

b)
vyhlásením exekútora za mŕtveho,

c)
odvolaním exekútora.

(2)
Komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora
a)
na žiadosť exekútora,

b)
ak exekútor stratí štátne občianstvo Slovenskej republiky,

c)
ak je exekútor právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,

d)
ak bol exekútor právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona,

e)
na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení výkonu funkcie exekútora,

f)
ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu,

g)
ak exekútor do troch mesiacov po zložení sľubu bez vážnych dôvodov nezačne vykonávať funkciu exekútora, do ktorej bol vymenovaný,

h)
ak súd na návrh komory rozhodol, že exekútor nie je trvale spôsobilý vykonávať činnosť podľa tohto zákona vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo podľa rozhodnutia úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny o vydaní preukazu, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

i)
ak exekútorovi po vymenovaní do funkcie exekútora pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah nezanikol, alebo ak mu pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah vznikol, alebo ak podniká, je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo je členom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva,

j)
ak exekútor nezložil v určenej lehote peňažnú zábezpeku na úhradu trov spojených so zabezpečením vykonania auditu.

(3)
Komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora podľa odseku 2 písm. a) do jedného mesiaca od doručenia žiadosti exekútora. Exekútor, ktorý podal žiadosť o odvolanie, je povinný vykonávať svoju doterajšiu funkciu až do dňa odvolania ministrom.

(4)
Komora podá návrh na súd podľa odseku 2 písm. h), ak exekútorovi jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo podľa rozhodnutia Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny o vydaní preukazu, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, nedovoľuje vykonávať funkciu exekútora.

(5)
Ak komora v prípadoch uvedených v odseku 2 nepodá návrh na odvolanie exekútora do jedného mesiaca, minister môže po uplynutí tejto lehoty odvolať exekútora aj bez návrhu.

(6)
Pri zániku výkonu funkcie exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak nebolo možné vymenovať za náhradníka žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto lehoty náhradníkom exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol. Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia.

(7)
V prípade podľa odseku 2 písm. a) sa môže exekútor dohodnúť s iným exekútorom na odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy. Dohodu o odovzdaní exekučnej agendy nástupcovi exekútora predloží exekútor komore spolu so žiadosťou o odvolanie z funkcie exekútora. Postup odovzdania exekučnej agendy upraví komora vnútorným predpisom.

(8)
Na nástupcu exekútora sa primerane použijú ustanovenia o náhradníkovi.“.

„Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.“.

„(8)
Náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 3d a 3e znejú:

„3d)
Zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.

3e)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.“.

„(1)
Po vymenovaní do funkcie exekútora komora určí exekútorovi na jeho návrh zástupcu pre prípad choroby, dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov, pre ktoré exekútor nemôže vykonávať svoju funkciu viac ako 30 dní. Komora určí exekútorovi zástupcu aj vtedy, ak ho sám nenavrhol do jedného mesiaca od vymenovania do funkcie exekútora, ako aj v prípade pozastavenia výkonu funkcie exekútora. Komora zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora.“.

„(5)
Zástupca exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorého zastupuje, ak zastupovanie trvá viac ako 30 dní.“.

„(2)
Exekútor môže zamestnancov podľa odseku 1 písomne poveriť vykonávaním jednoduchých úkonov v exekučnom konaní, ktoré sú predmetom činnosti podľa tohto zákona; na základe písomného poverenia exekútora môžu zamestnanci podľa odseku 1 vykonať súpis hnuteľných vecí povinného.“.

„ak osobitný predpis3f) neustanovuje inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3f znie:

„3f)
§ 7 ods. 2 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.“.

㤠30
(1)
Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(2)
Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada.

(3)
Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

(4)
Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.

(5)
Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.

(6)
V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

(7)
Exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

(8)
Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu exekútor neprihliadne, ak už o nich rozhodol súd; v tomto prípade sa vec súdu nepredkladá.

(9)
Rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

(10)
Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.

(11)
Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.“.

㤠31
(1)
Ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.3f)

„(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak oprávnený je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa osobitného predpisu.3g)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3g znie:

„3g)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.“.

㤠32
(1)
Exekútor a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone činnosti podľa tohto zákona.

(2)
Ak osobitný predpis3h) neustanovuje inak, povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže exekútora zbaviť
a)
účastník konania písomným vyhlásením, ak ide o skutočnosť, ktorá sa týka jeho oprávneného záujmu,

b)
minister vo veciach, ktoré súvisia s činnosťou podľa tohto zákona; zamestnanci exekútora sú zbavení mlčanlivosti v takom rozsahu, v akom exekútora zbaví mlčanlivosti minister.

(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytnutie informácií
a)
orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,

b)
službe kriminálnej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených zákonom,

c)
súdu na účely občianskeho súdneho konania,

d)
ministerstvu na účely výkonu dohľadu.

(4)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 trvá aj po zániku výkonu funkcie exekútora a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u exekútora.

(5)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na činnosť exekútora v orgánoch komory.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3h znie:

„3h)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

„(1)
Súdy, orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje o majetku povinného, ktoré sú im známe z ich úradnej činnosti a ktoré sú potrebné na vykonanie exekúcie.

(2)
Útvar Policajného zboru je povinný exekútorovi pri vykonávaní exekúcie na jeho písomnú žiadosť poskytnúť ochranu podľa osobitného predpisu.4a)“.

„(2)
Zhodu kópií poverenia na vykonanie exekúcie s jeho originálom môže vyznačiť na týchto kópiách exekútor; tieto kópie nie sú verejnými listinami.“.

„(7)
Ak exekútora poverila vykonaním exekúcie justičná pokladnica podľa osobitného predpisu,3f) exekučné konanie sa začína doručením poverenia exekútorovi.“.

㤠37
Účastníci konania
(1)
Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

(2)
Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

(3)
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

(4)
Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.

(5)
Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.“.

„(3)
Ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.“.

„(1)
Z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.“.

„4d)
Napríklad § 68c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z., § 47 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004).“.

„(1)
Exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.“.

㤠40a
Ustanovenia § 38 až 40 sa nepoužijú pri výkone rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho konania.“.

„(2)
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a)
rozhodnutí orgánov Európskej únie,4e)

b)
rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,4ea)

c)
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

d)
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e)
osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených,

f)
vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste,

g)
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,

h)
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,

i)
iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 4e a 4ea znejú:

„4e)
Čl. 110 ods. 2, čl. 225a, čl. 244 a 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24. 12. 2002).

4ea)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004).“.

„Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo. Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.“.

„(4)
Odseky 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho konania.“.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.

„(7)
Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.“.

„(8)
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.“.

„(1)
Poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak osobitný predpis3f) neustanovuje inak.“.

„(2)
Exekútor je povinný začať vykonávať exekúcie v poradí, v akom mu boli doručené návrhy na vykonanie exekúcie, ktoré spĺňajú všetky náležitosti návrhu podľa § 39. Návrhy na vykonanie exekúcie pre pohľadávky predstavujúce výživné sa vybavujú prednostne.

(3)
Exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.“.

„(3)
Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4f znie:

„4f)
§ 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.“.

„(2)
Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.“.

„(3)
Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.“.

„(3)
Exekútor môže dať návrh príslušnému súdu na predvedenie povinného Policajným zborom, ak sa povinný na predvolanie opakovane nedostavil pred exekútora a bol na túto možnosť v predvolaní upozornený.“.

„(5)
Do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

(6)
Odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane.

(7)
Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.“.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 8 a 9.

„j)
pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.“.

„(5)
Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.“.

„(2)
Exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

(3)
Na exekúciu predajom zálohu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností alebo cenných papierov podľa povahy zálohu.“.

„(4)
Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca, a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. V takom prípade exekútor doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť exekútorovi. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.

(5)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca, skutočnosť, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku alebo že zamestnanec alebo zamestnankyňa nastúpila na rodičovskú dovolenku, ako aj ukončenie čerpania tejto dovolenky, a ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské.“.

„8)
Napríklad Zákonník práce, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:

„8a)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„d)
pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu.8b)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8b znie:

„8b)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9, 10 a 10a sa vypúšťajú.

㤠89
(1)
Ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

(2)
Do čistého príjmu sa nezapočítava prídavok na dieťa a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

(3)
Ak ide o exekúciu zrážkami z dôchodku občana, ktorý je povinný platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha exekúcii suma potrebná na platenie tejto úhrady a suma rovnajúca sa povinnému zostatku z príjmu občana po zaplatení tejto úhrady.“.

㤠111
(1)
Pohľadávka na príspevku pri narodení dieťaťa a pohľadávka na príspevku na pohreb podliehajú exekúcii, len ak sa navrhuje exekúcia pre pohľadávku za poskytnuté plnenie, na ktorého úhradu sú určené tieto príspevky.

(2)
Exekúcii nepodliehajú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu,11a) dávky sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa osobitného predpisu11aa) a štátne sociálne dávky, ak osobitný predpis11aa) neustanovuje inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 11a a 11aa znejú:

„11a)
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11aa)
Zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 11a sa označujú ako odkaz a poznámka pod čiarou 11ab.

㤠113b
Exekúcia na obchodný podiel
(1)
Exekúciou možno postihnúť aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.

(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného, povinného a obchodnú spoločnosť, v ktorej je povinný spoločníkom, o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu,

b)
prikáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu už nevyplatila vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému,

c)
zakáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie udelila súhlas na prevod obchodného podielu, ak je taký súhlas potrebný.

(3)
Upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu.11ac) Príkaz na začatie exekúcie doručí exekútor obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.

(4)
Po uplynutí lehoty na podanie námietok alebo po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekútor exekučný príkaz. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.

(5)
Doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej spoločnosti, ak osobitný predpis11ad) neustanovuje inak. Ak tak ustanovuje osobitný predpis,11b) obchodná spoločnosť sa doručením exekučného príkazu zrušuje.

(6)
Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu nezaniká, na exekúciu obchodného podielu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí. Najnižším podaním pri dražbe obchodného podielu je hodnota podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu exekučného konania.

(7)
Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu zaniká, obchodná spoločnosť je povinná poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva oprávnenému, ak zákon neustanovuje alebo stanovy neurčujú inak alebo ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

(8)
Ak je obchodná spoločnosť v likvidácii, je povinná poukázať oprávnenému peňažné prostriedky zodpovedajúce podielu povinného na likvidačnom zostatku, a to v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

(9)
Ustanovenia § 105 až 111 sa na exekúciu obchodného podielu použijú primerane.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 11ac až 11b znejú:

„11ac)
§ 48 Občianskeho súdneho poriadku.

11ad)
§ 148 ods. 3 Obchodného zákonníka.

11b)
§ 88 Obchodného zákonníka.“.

„(4)
Z exekúcie je vylúčený podiel sporiteľa na majetku v dôchodkovom fonde.11bc)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11bc znie:

„11bc)
Zákon č. 43/2004 Z. z.“.

„v jednoduchých prípadoch, keď predpokladaná cena veci neprevyšuje sumu 20 000 Sk, stačí odhad vykonaný exekútorom pri súpise veci.“.

„(2)
Ak exekútor, ktorý spísal hnuteľné veci, nevykonal dražbu do šiestich mesiacov od ich spísania, hoci ju vykonať mohol, môže iný exekútor vykonať dražbu ním spísaných vecí aj bez jeho súhlasu.“.

Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.

„(3)
Exekútor oznámi termín dražby povinnému, oprávnenému a spoluvlastníkovi veci. Termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby uverejní exekútor na úradnej tabuli exekútorského úradu a zároveň ich oznámi obci, v ktorej sa bude konať dražba; obec je povinná uverejniť tieto skutočnosti na svojej úradnej tabuli. Ak je odhadná cena veci vyššia ako 100-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, termín dražby určí najskôr na tridsiaty deň od posledného dňa lehoty určenej osobitným predpisom11bd) na uverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku a bez zbytočného odkladu oznámi termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Exekútor môže termín dražby, zoznam dražených vecí a miesto konania dražby oznámiť aj v tlači s celoslovenskou pôsobnosťou.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11bd znie:

„11bd)
§ 6 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku.“.

„(7)
Prechodom vlastníctva na vydražiteľa zanikajú závady viaznuce na veci; ustanovenia osobitného predpisu11be) týkajúce sa záložných práv tým nie sú dotknuté.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11be znie:

„11be)
§ 151ma Občianskeho zákonníka.“.

„Ak oprávnený tieto veci neprevezme v ustanovenej lehote a ani povinný nereaguje na výzvu exekútora na prevzatie vecí, exekútor veci predá za najvyššiu ponúknutú cenu. Takto uskutočnený predaj má tie isté účinky ako predaj na dražbe.“.

„(4)
Ak nie je možné uskutočniť predaj vecí žiadnym zo spôsobov uvedených v odseku 3, súd exekúciu predajom týchto hnuteľných vecí na návrh exekútora zastaví.“.

„(2)
Na exekúciu cenných papierov, ktoré nie sú prijaté na trh kótovaných cenných papierov13a) burzy cenných papierov, sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí, ak to povaha cenného papiera umožňuje. Najnižším podaním je hodnota cenného papiera určená znaleckým posudkom.“.

„(3)
Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, exekútor vyzve toho, kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia v lehote, ktorú na to určí a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po dni splatnosti plnenia.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

„(2)
Exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu13ba) vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13ba znie:

„13ba)
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

„Na základe písomného súhlasu exekútora, ktorého upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti bolo na liste vlastníctva zapísané skôr, môže dražbu vykonať aj iný exekútor.“.

„(2)
Pre poradie oprávneného na uspokojenie z výťažku exekúcie je rozhodujúci čas, keď bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, ak spĺňa všetky náležitosti návrhu podľa § 39.“.

„(3)
Súhlas s predajom nehnuteľnosti môže oprávnený odvolať alebo podať návrh na zastavenie exekúcie len do uverejnenia dražobnej vyhlášky.

(4)
Ak oprávnený súhlas s predajom nehnuteľnosti odvolá podľa odseku 3 alebo ak súd na návrh oprávneného podľa odseku 3 exekúciu zastaví, hradí trovy vzniknuté v súvislosti s prípravou dražby oprávnený.“.

„(2)
Povinný umožní exekútorovi alebo jeho zamestnancovi a znalcovi prístup na oceňovanú nehnuteľnosť. Na účely vypracovania znaleckého posudku podľa odseku 1 je exekútor oprávnený vymôcť si na oceňovanú nehnuteľnosť prístup.“.

„(1)
Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie (§ 153 ods. 1), ako aj odhad závad, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie (§ 153 ods. 2).

(2)
Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená podľa osobitného predpisu13c) bez zohľadnenia závad, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13c znie:

„13c)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.“.

„(6)
Exekútor môže so súhlasom oprávneného zaobstarať nový znalecký posudok, ak sa mu nepodarilo v lehote dlhšej ako jeden rok od prvej dražby predať nehnuteľnosť ani za cenu zníženú so súhlasom súdu.

(7)
Podklady k znaleckému posudku zabezpečí exekútor a zároveň vykoná súpis závad s určením, ktoré sa preberajú so započítaním na najvyššie podanie a ktoré bez započítania na najvyššie podanie.“.

„(1)
Po určení najnižšieho podania podľa § 142 ods. 2 určí exekútor vyhláškou termín dražby; termín dražby určí najskôr na tridsiaty deň od posledného dňa lehoty určenej osobitným predpisom na uverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku.“.

„c)
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom,

e)
najnižšie podanie podľa § 142 ods. 2,“.

„n)
čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti,

o)
výzvu povinnému, aby v určenom čase umožnil záujemcom obhliadku.“.

„(3)
Exekútor vyvesí dražobnú vyhlášku na svojej úradnej tabuli a požiada obec, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, aby podstatný obsah vyhlášky uverejnila spôsobom v mieste obvyklým. Exekútor môže uverejniť dražobnú vyhlášku v tlači a môže požiadať správu katastra, aby uverejnila vyhlášku na svojej úradnej tabuli. Dražobnú vyhlášku o dražbe zašle exekútor bez zbytočného odkladu ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.“.

„(5)
Povinný umožní obhliadku draženej nehnuteľnosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, a to za prítomnosti exekútora alebo jeho zamestnancov.

(6)
Na účely obhliadky draženej nehnuteľnosti je exekútor alebo jeho zamestnanec oprávnený vymôcť si na draženú nehnuteľnosť prístup.“.

㤠142
(1)
Záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť polovicu najnižšieho podania určeného podľa odseku 2, a to v hotovosti alebo šekom, alebo prevodom peňažných prostriedkov na účet exekútora. Ak chce záujemca pri dražbe uplatniť svoje predkupné právo, musí ho preukázať najneskôr pri zložení zábezpeky.

(2)
Najnižšie podanie sa rovná všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom zníženej o závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie, a zvýšenej o hodnotu práv spojených s nehnuteľnosťou, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie.

(3)
Na zaplatenie najvyššieho podania určí exekútor v dražobnej vyhláške lehotu, ktorá sa začína dňom udelenia príklepu a nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.

(4)
Na najvyššie podanie sa započíta zložená zábezpeka.

(5)
Ak je vydražiteľom osoba, ktorá je oprávnenou osobou z viaznucej závady na nehnuteľnosti, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad.

(6)
Pri zriadených zmluvných vecných bremenách je vydražiteľ právnym nástupcom povinného.“.

„Súd rozhodne o schválení príklepu do 60 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep.“.

„Správe katastra doručí exekútor aj zápisnicu o udelení príklepu.“.

㤠153
(1)
Vydražiteľ musí bez započítania na najvyššie podanie prevziať vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného právneho predpisu, a nájomné práva. Ak osobitný zákon13d) neustanovuje inak, voči vydražiteľovi bez započítania na najvyššie podanie pôsobia záložné práva viaznuce na nehnuteľnosti.

(2)
Inak prevezme vydražiteľ vecné bremená so započítaním na najvyššie podanie.

(3)
Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu zaniká.

(4)
Na záložné práva k vydraženej nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.13d)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13d znie:

„13d)
§ 151h, § 151ma a 151md Občianskeho zákonníka.“.

„d)
pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá a pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,“.

„Súd rozhodne o schválení rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní.“.

„Ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora sumu v hotovosti alebo šekom, alebo prevodom peňažných prostriedkov na účet exekútora viac spoluvlastníkov, nadobúdajú podiel na veci pomerne podľa výšky svojich spoluvlastníckych podielov.“.

„(3)
Nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom.“.

„(1)
Pre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas jeho zápisu do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Pre poradie medzi viacerými exekučnými záložnými právami zriadenými exekútorom pre jednotlivé pohľadávky je rozhodujúci čas, keď došiel exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Ak došlo niekoľko návrhov zároveň, majú záložné práva rovnaké poradie.“.

„PIATA ČASŤ
ĎALŠIA ČINNOSŤ EXEKÚTORA
§ 193
Exekútor môže v rámci ďalšej činnosti
a)
spisovať do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie,

b)
prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie,

c)
doručovať súdne písomnosti, ak ho o doručenie požiada súd.

§ 194
(1)
Súd môže poveriť doručovaním súdnych písomností v občianskych veciach a obchodných veciach exekútora, ktorý má sídlo exekútorského úradu (§ 15) v obvode toho súdu, ktorého doručenie sa má vykonať, alebo exekútora, ktorý má sídlo v obci, v ktorej sa má doručenie vykonať.

(2)
Poverenie podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
označenie súdu, ktorý vydal žiadosť,

b)
spisovú značku,

c)
meno, priezvisko a sídlo exekútora,

d)
meno, priezvisko a bydlisko, ak je adresátom fyzická osoba,

e)
názov alebo obchodné meno a sídlo, ak je adresátom právnická osoba,

f)
označenie doručovanej písomnosti, dátum alebo lehotu určenú v písomnosti.

(3)
Súd pripojí k povereniu písomnosť, na ktorej má byť vyznačené potvrdenie doručenia (ďalej len „doručenka").

(4)
Doručenka musí obsahovať označenie doručovanej písomnosti, deň doručenia, meno doručovateľa a jeho podpis, prípadne pečiatku exekútora, meno osoby, ktorá písomnosť prevzala, a jej podpis.

(5)
Na vykonanie doručenia podľa odseku 1 môže exekútor písomne splnomocniť svojich zamestnancov.

(6)
Exekútor je povinný doručiť písomnosť bez zbytočného odkladu. Ak písomnosť doručí, bezodkladne súdu odovzdá doručenku. Ak nebolo možné písomnosť doručiť do jedného mesiaca od poverenia na doručenie, vráti exekútor súdu nedoručenú písomnosť a zároveň písomne oznámi dôvody, pre ktoré nebolo možné písomnosť doručiť.

(7)
Ak adresát bezdôvodne odmietne písomnosť doručovanú exekútorom alebo ním splnomocneným zamestnancom prevziať, považuje sa písomnosť za doručenú dňom odmietnutia jej prevzatia. Exekútor alebo ním splnomocnený zamestnanec je povinný adresáta poučiť o následkoch odmietnutia prevzatia písomnosti. Odmietnutie prevzatia písomnosti sa poznamená na doručenke spolu s dátumom a dôvodom, pre ktorý adresát odmietol písomnosť prevziať, a písomnosť sa vráti súdu.

(8)
Trovy doručenia hradí súd, ktorý o doručenie žiadal.

(9)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na doručovanie písomností podľa odseku 1 ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.“.

„Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17ba znie:

„17ba)
§ 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z. z.“.

„(2)
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

„Prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1. septembra 2005
§ 238
(1)
Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2)
Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

(3)
Prezídium komory zvolá najneskôr do 31. novembra 2005 konferenciu exekútorov, ktorá zvolí nových členov disciplinárnej komisie.

(4)
Exekútori, ktorí boli vymenovaní do funkcie pred 1. septembrom 2005, sú povinní zložiť zábezpeku na úhradu trov spojených so zabezpečením vykonania auditu najneskôr do 31. novembra 2005. Ak exekútor túto povinnosť nesplní, komora navrhne ministrovi jeho odvolanie podľa § 16 ods. 2 písm. j).

(5)
Exekútor, ktorý k 1. septembru 2005 nemal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo nemal uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou, je povinný ministerstvu preukázať najneskôr do 31. decembra 2012, že si toto vzdelanie doplnil. Ak exekútor v lehote nepreukáže splnenie tejto povinnosti, minister ho bez zbytočného odkladu odvolá.

§ 239
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „výkon exekútorského úradu", rozumie sa tým „výkon funkcie exekútora".“.

㤠4
Justičná pokladnica
(1)
Funkciu justičnej pokladnice vykonáva Krajský súd v Bratislave.

(2)
Justičná pokladnica
a)
spravuje súdne pohľadávky,

b)
zastupuje štát ako oprávnenú osobu,

c)
vymáha súdne pohľadávky.

(3)
Justičná pokladnica má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

(4)
Justičná pokladnica môže trvale upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky od povinného, ak súdnu pohľadávku nie je možné vymôcť. Za pohľadávku, ktorú nie je možné vymôcť podľa tohto zákona, sa považuje pohľadávka, pri ktorej
a)
je súdna pohľadávka premlčaná a povinný vzniesol námietku premlčania,

b)
je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie nákladov spojených s jej vymáhaním,

c)
je zrejmé, že majetok povinného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky,

d)
sa najmenej v období troch rokov idúcich za sebou až doteraz bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia,

e)
vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

f)
nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dedičov povinného ako fyzickej osoby a právnych nástupcov povinného ako právnickej osoby.

(5)
Justičná pokladnica trvale upustí od vymáhania súdnej pohľadávky alebo jej neuhradenej časti
a)
na základe uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,

b)
na základe uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,

c)
na základe uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,

d)
na základe uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zaniknutej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,

e)
na základe uznesenia súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka, ale len v tom prípade, ak dlžník (úpadca) je z obchodného registra vymazaný.

(6)
Trvalým upustením súdnej pohľadávky podľa odseku 5 pohľadávka zaniká.

(7)
Justičná pokladnica trvale upustí od vymáhania súdnej pohľadávky aj vtedy, ak zaniklo s ňou spojené právo.1b)

(8)
Na trvalé upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy1c) sa vyžaduje súhlas Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

(9)
Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania súdnej pohľadávky musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku súdnej pohľadávky, výšku súdnej pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania tejto súdnej pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania súdnej pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;1a) toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom. Povinný sa o trvalom upustení od vymáhania súdnej pohľadávky neupovedomuje.

(10)
Ak povinná fyzická osoba alebo právnická osoba uhradí súdnu pohľadávku, od ktorej vymáhania justičná pokladnica trvale upustila, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu1d) a povinná fyzická osoba alebo povinná právnická osoba nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

(11)
Justičná pokladnica môže na písomnú žiadosť povinného, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s povinným písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. V dohode o splátkach alebo o odklade platenia sa povinný zaviaže zaplatiť súdnu pohľadávku naraz vtedy, ak nezaplatí niektorú splátku včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.

(12)
Justičná pokladnica môže za podmienky uvedenej v odseku 11 dočasne upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky, ktorú prechodne nemožno vymáhať.

(13)
Justičná pokladnica môže zo závažných dôvodov na písomnú žiadosť povinného celkom alebo čiastočne odpustiť pohľadávku nepresahujúcu šesťnásobok minimálnej mzdy,1c) ak
a)
pohľadávka nevznikla v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol povinný právoplatne odsúdený,

b)
povinný nemá voči správcovi inú pohľadávku.

(14)
Rozhodnutie o odpustení súdnej pohľadávky musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku súdnej pohľadávky, výšku súdnej pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania tejto súdnej pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o odpustení súdnej pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,1a) toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1b až 1d znejú:

„1b)
§ 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

1c)
§ 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

1d)
§ 451 až 459 Občianskeho zákonníka.
Obchodný zákonník.“.

„(2)
Justičná pokladnica nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky. Justičná pokladnica poverí súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na vymoženie súdnej pohľadávky predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom obchodného podielu a predajom podniku.

(3)
Úkony vykonané exekútorom podľa odseku 2 sa považujú za úkony justičnej pokladnice.“.

„(2)
Justičná pokladnica vo svojom rozhodnutí uvedie vždy číslo účtu justičnej pokladnice, na ktorý povinný, tretie osoby alebo iné osoby poukazujú finančné prostriedky, na rozlíšenie platieb uvedie variabilný symbol, ktorým je identifikačné číslo súdnej pohľadávky; to platí aj pre povereného exekútora, ktorý uvedie číslo svojho osobitného bankového účtu.“.

Doterajšie písmeno g) sa označuje ako písmeno e).

„(4)
Ak ide o vykonávanie exekúcie na základe poverenia exekútora alebo platbu podľa odseku 3 písm. c) až e), je platobným miestom sídlo exekútorského úradu povereného exekútora, ktorý je povinný po ukončení exekúcie bezodkladne previesť takto získané prostriedky po odpočítaní trov exekúcie justičnej pokladnici.“.

„(2)
Súdny exekútor poverený na vykonanie exekúcie justičnou pokladnicou podľa § 7 ods. 2 zo zostatku výťažku podľa § 11 ods. 3 písm. e) pokryje vratky dražobných zábezpek neúspešných dražiteľov, hotové výdavky, rozdiel medzi nezaplateným a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie v dražbe dražiteľ nezaplatil, a náklady spojené s exekúciou.“.

㤠14
(1)
Na výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)
Na výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom obchodného podielu a predajom podniku sa použijú ustanovenia Exekučného poriadku,3) ak tento zákon neustanovuje inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„(2)
Od poplatkov sú okrem osôb uvedených v odseku 1 oslobodené aj súdy, notári pri výkone činnosti súdneho komisára podľa osobitného predpisu1a) a exekútori pri výkone exekúcie podľa osobitného predpisu.1b)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1a a 1b znejú:

„1a)
§ 38 Občianskeho súdneho poriadku.

1b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

„i)
Vydávanie potvrdení o rovnosti získaných špecializácií lekárov a zubných lekárov získaných pred dňom pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii .......................................................3 000 Sk“.

„Od poplatkov podľa písmena e) sú oslobodené úkony týkajúce sa dokladov o získaných špecializáciách zdravotníckych pracovníkov a úkony podľa písmena g) týkajúce sa vydávania potvrdení o regulovaných zdravotníckych povolaniach8b) a odbornej praxi.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8b znie:

„8b)
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„(3)
V odvolacom konaní sa poplatok platí na účet súdu, ktorý rozhoduje o odvolaní.“.

„(1)
Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.“.

„(6)
Ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.7)“.

„7)
§ 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.