Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 330/2007 účinný od 01.10.2019 do 20.07.2020

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy SMOLÍKOVEJ, Ľubomíra PETRÁKA a Pétera VÖRÖSA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky pre päťročné deti v materskej škole. Touto právnou úpravou sa povinná školská dochádzka predlžuje zo súčasných desať rokov na jedenásť rokov. Povinná školská dochádzka v materskej škole bude trvať jeden školský rok. V prípade, že po jednom roku povinného predprimárneho vzdelávania dieťa nebude spôsobilé pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole, bude na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy opakovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Ruší sa inštitút „odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky“ a inštitút „dodatočný odklad plnenia povinnej školskej dochádzky“. Zároveň sa ruší možnosť zriaďovať nultý ročník a prípravný ročník. Upravuje sa názov dokladu o získanom stupni vzdelania v predprimárnom vzdelávaní. Ustanovuje sa povinnosť zákonnému zástupcovi dieťaťa prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole a na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Zákonný zástupca bude mať možnosť požiadať o individuálne predprimárne vzdelávanie dieťaťa za podmienok ustanovených zákonom. Určuje sa lehota na úhradu výšky mesačného príspevku zákonného zástupcu dieťaťa za pobyt v materskej škole zriadenej obcou, táto výška príspevku bude jednotná pre všetky deti. Ustanovuje sa mechanizmus prijímania detí na predprimárne vzdelávanie, ako aj veková hranica ich prijatia.

V nadväznosti na legislatívne úpravy v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiace so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania detí v materskej škole, sa upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa taktiež v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov zvyšuje výška príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl vzhľadom na zmeny Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materskej škole ako i vzhľadom na zvýšené nároky v oblasti personálneho a materiálno-technického zabezpečenia povinného predprimárneho vzdelávania.

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 3

Upravuje sa názov dokladu o získanom stupni vzdelania a ustanovuje sa povinnosť všetkým materským školám zapísaným v sieti škôl a školských zariadení SR (ďalej len „sieť“) vydávať na konci školskej dochádzky v materskej škole doklad o získanom vzdelaní, teda doklad o získaní predprimárneho vzdelania v súvislosti so zavedením plnenia povinnej školskej dochádzky v materskej škole. Osvedčenie môžu vydávať len materské školy zaradené v sieti škôl a školských zariadení ministerstva školstva; zákonný zástupca pri zápise na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky predkladá osvedčenie riaditeľovi príslušnej základnej školy. Ak bude dieťa opakovať povinné predprimárne vzdelávanie, osvedčenie sa vydá len na konci školského roku, v ktorom opakovalo predprimárne vzdelávanie.

K bodu 4

Upravuje sa názov dokladu o získanom stupni vzdelania, keďže doklady sa získavajú v súlade s predvetím ustanovenia.

K bodu 5

Ustanovenie § 19 o povinnej školskej dochádzke detí má za cieľ zdôrazniť a chrániť právo každého dieťaťa na vzdelanie. Všetky zmluvné štáty Dohovoru o právach dieťaťa sa zaviazali, že budú zavádzať pre všetky deti povinné a bezplatné vzdelávanie.

Podľa článku 42 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“): „Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.“ Znamená to, že právo na vzdelanie je Ústavou priznané každému bez ohľadu na pohlavie, rasu, národnosť, vierovyznanie. Školská dochádzka sa ustanovuje ako povinná a jej dĺžka sa určuje školským zákonom na 11 rokov so začiatkom od piateho roku veku už v materskej škole. V záujme vytvorenia nediskriminačného prostredia školský zákon ustanovuje, že nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sme mohli niekoho oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. „Oslobodenie dieťaťa alebo žiaka od povinnosti dochádzať do školy“ neznamená oslobodenie dieťaťa alebo žiaka od povinnej školskej dochádzky.

Už v roku 2008 sa zvažovala aj možnosť ustanoviť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky od piateho roku veku, pričom prvý rok by sa plnila v materskej škole a potom by sa pokračovalo v základnej škole. Napokon sa k tomuto kroku pristupuje až teraz, pričom jedným zo silných argumentov tejto právnej úpravy je to, že zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky je aj potreba riešiť čo najskoršie vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia s dôrazom najmä na deti z marginalizovaných rómskych komunít.

Od roku 2008 zákonní zástupcovia detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky neplatia príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy a tento príspevok neplatia ani zákonní zástupcovia detí (bez ohľadu na ich vek), ktoré sú členmi

domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zákonný zástupca dieťaťa túto skutočnosť preukáže riaditeľovi materskej školy. Tieto „benefity“ napomáhajú postupnému zvyšovaniu čo najväčšieho počtu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na predprimárnom vzdelávaní v materskej škole.

Dĺžka plnenia povinnej školskej dochádzky sa zmení z desať rokov na 11 rokov, horná hranica je určená na 16 rokov s určitými výnimkami.

Z odseku 3 vyplýva, že všetky deti, ktoré dovŕšia alebo dovŕšili päť rokov najneskôr 31. augusta kalendárneho roku, je zákonný zástupca povinný dieťa prihlásiť na plnenie povinnej školskej dochádzky (zápis). Plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole pre ne začína od školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď dovŕšili piaty roku veku.

V odseku 4 sa upúšťa od možnosti odložiť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky ako aj od možnosti dodatočne odložiť plnenie povinnej školskej dochádzky ako to poznáme z doterajšej právnej úpravy. Rovnako tak sa upúšťa aj od možnosti zriaďovať nultý ročník základnej školy pre deti, ktoré dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Vytvára sa možnosť na to, aby v prípade, ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, mohol riaditeľ materskej školy rozhodnúť o opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole a to vždy na základe písomného súhlasného vyjadrenia príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a písomného súhlasného vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast. Predpokladá sa, že počet detí, ktoré budú kvôli nedosiahnutiu školskej spôsobilosti po absolvovaní jedného roku povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole opakovať povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole bude nižší, ako súčasný počet detí s odkladom začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky.

V odseku 5 sa ustanovuje, že každé dieťa, ktoré i napriek opakovaniu povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahne školskú spôsobilosť, bude pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky prijatím do prvého ročníka základnej školy; stane sa tak najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕši alebo dovŕšilo siedmy rok veku.

Začatie konania vo veci opakovania povinného predprimárneho vzdelávania začne riaditeľ materskej školy z vlastného podnetu, preto sa v tejto veci vyžaduje písomný súhlas príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak má materská škola pochybnosť o školskej spôsobilosti dieťaťa, vyžaduje sa jej úzka spolupráca so zákonnými zástupcami dieťaťa. Pri rozhodovaní o opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania nemá riaditeľ materskej školy kompetenciu rozhodnúť sám. Podkladom pre jeho rozhodnutie v danej veci je vždy písomný súhlas odborných autorít uvedených v odseku 4.

V odseku 6 sa ustanovuje aj možnosť, aby dieťa začalo plniť povinnú školskú dochádzku v materskej škole výnimočne pred dosiahnutím piateho roku veku . V podstate ide o deti s nadaním. Pri rozhodovaní riaditeľa materskej školy o výnimočnom prijatí dieťaťa na výnimočné plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole je nevyhnutné, aby zákonný zástupca predložil písomný súhlas príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie spolu s písomným súhlasom všeobecného lekára pre deti a dorast.

Odsek 7 upravuje plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a žiaka so zdravotným znevýhodnením. Ak je zdravotný stav dieťaťa alebo žiaka taký vážny, že mu dočasne neumožňuje vzdelávať sa, môže riaditeľ školy rozhodnúť o jeho oslobodení od povinnosti dochádzať do školy. Zásadu „nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky“ je potrebné uplatňovať primerane, nie bezvýhradne. Ak existujú dôvody, kedy vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka nemožno uskutočňovať, teda zo zdravotných dôvodov, v takom

prípade sa žiak vráti do procesu výchovy a vzdelávania až vtedy, keď všeobecný lekár pre deti a dorast dá súhlasné písomné vyjadrenie, že už zdravotný stav dieťaťa alebo žiaka umožňuje jeho vzdelávanie v škole.

Odsek 1 § 20 nadväzuje na predchádzajúci

§ 19

a určuje, v ktorých školách sa podľa školského zákona poskytuje vzdelávanie, ktoré sa považuje za plnenie povinnej školskej dochádzky. Sú to materské školy, základné školy a stredné školy vrátane škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a to bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Tieto školy musia poskytovať výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona a zároveň sú na to „oprávnené“, lebo majú vydané rozhodnutie o zaradení so siete škôl a školských zariadení.

V odseku 2 sa upravuje prijímanie detí na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole. V prípade materskej školy sa tak deje cez inštitút pomenovaný ako „zápis dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole“, ktorý je začiatkom procesu prijímania detí na plnenie povinnej školskej dochádzky. Ustanovuje sa povinnosť zákonného zástupcu prihlásiť svoje dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky, ako aj časový interval konania zápisu. Nie je na svojvôli zákonného zástupcu dovŕšením veku určeného školským zákonom, či dieťa začne chodiť do materskej školy alebo nie. Nesplnením povinnosti zákonného zástupcu „zapísať dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole“ môže byť naplnená skutková podstata priestupku vo veci ohrozovania výchovy a vzdelávania alebo vo veci zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, dokonca môže byť naplnená aj skutková podstata trestného činu. Zápis predchádza samotnému prijatiu dieťaťa do konkrétnej materskej školy.

V odseku 3 sa upravuje pokračovanie detí v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže len dieťa, ktorého zákonný zástupca na zápise v základnej škole predloží osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania vydaného príslušnou materskou školou, v ktorej dieťa absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie, ako súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky. Bez osvedčenia o získaní predprimárneho vzdelania nemôže základná škola prijať dieťa na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky, teda na primárne vzdelávanie.

V odseku 4 je ustanovené, kto určuje miesto a čas zápisu. V prípade obce, ako zriaďovateľa, sa ustanovuje aj forma, akou obec určuje miesto a čas zápisu. Ostatní zriaďovatelia majú možnosť zvoliť si formu určenia miesta a zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky v školách, ktoré sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa svojho uváženia.

V odseku 5 sa upravuje povinnosť zákonného zástupcu poskytnúť materskej škole a základnej škole osobné údaje o dieťati a zákonných zástupcoch v rozsahu ustanovenom v § 11 ods. 6 školského zákona.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovujú podrobnosti plnenia povinnej školskej dochádzky. Štát je povinný vytvoriť podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky. V zmysle článku 71 Ústavy štát preniesol túto povinnosť na územnú samosprávu, predovšetkým na obce tým, že im ustanovil povinnosť vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky, a to najmä tým, že obec zriaďuje materské školy a základné školy. Obce majú osobitným zákonom ustanovenú povinnosť určovať pre materské školy a základné školy „školské obvody“. Zákonný zástupca podľa trvalého pobytu dieťaťa vie, ktorá škola je pre neho určená ako „spádová“. Určenie školských obvodov je istá rajonizácia podľa adresy trvalého pobytu, ktorá predurčuje, v ktorej materskej škole alebo základnej škole má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku.

Podľa odseku 8 a 9 zákonný zástupca má možnosť zvoliť pre svoje dieťa aj inú materskú školu alebo základnú školu. Ale len v spádovej materskej škole alebo v spádovej základnej škole má garantované povinné prijatie, ak sa pre ňu rozhodne. Riaditeľ materskej školy aj riaditeľ základnej školy je povinný pri prijímaní detí uprednostniť deti, pre ktoré je daná škola spádová. Deti z iného školského obvodu môže prijať až potom, keď vyhovie záujmu všetkých

detí z jeho školského obvodu. Ak sa dieťa alebo žiak počas plnenia povinnej školskej dochádzky presťahuje a má nové trvalé bydlisko, nová škola (podľa určeného školského obvodu) sa stáva jeho „spádovou“. Do tejto školy musí byť dieťa alebo žiak prijatý, ak to dovoľujú kapacitné možnosti danej materskej alebo základnej školy. Ak sa zákonný zástupca rozhodne po presťahovaní vybrať pre svoje dieťa inú materskú školu alebo inú základnú školu, ako je jeho nová spádová škola, o jeho prijatí rozhoduje riaditeľ tejto vybratej školy. Obdobne to platí pri návrate žiaka do miesta svojho trvalého bydliska zo špeciálneho výchovného zariadenia (reedukačné centrum alebo liečebno-výchovné sanatórium), ktoré mu počas pobytu v tomto zariadení zabezpečovalo aj výchovu a vzdelávanie.

Odsek 10 upravuje postup, ako riešiť situáciu ak sa v danom školskom obvode obce nachádza vyšší počet detí, ako sú kapacitné možnosti materskej školy alebo základnej školy príp. materských škôl alebo základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti danej obce, alebo ak sa materská škola, alebo základná škola v danej obci nenachádza, pričom obec má stále povinnosť vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky. Na splnenie tejto povinnosti má obec podľa platného právneho stavu možnosť dohodnúť sa s inou obcou na vytvorení spoločného školského obvodu alebo zriadiť novú materskú školu alebo základnú školu a určiť jej školský obvod.

V odseku 11 sa upravujú osobitosti plnenia povinnej školskej dochádzky v prípadoch ak sú deti alebo žiaci umiestnení v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu.

Odsek 11 rieši situáciu, keď sa na území Slovenskej republiky zdržiava dieťa vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré nemá trvalé bydlisko v Slovenskej republike a kvôli tomu sa pre neho nedá identifikovať spádová škola. V tomto prípade školský obvod určuje orgán miestnej štátnej správy v školstve.

V odseku 13 sa taxatívne ustanovuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje plnenie povinnej školskej dochádzky.

V odseku 14 sa ustanovuje forma plnenia povinnej školskej dochádzky v materskej škole a jej minimálny denný rozsah. Zároveň sa ustanovuje, že dochádzka dieťaťa plniaceho povinnú školskú dochádzku v materskej škole počas obdobia školských prázdnin nie je povinná, ale je to právo dieťaťa. Žiadna materská škola nesmie zakázať alebo obmedziť dochádzku dieťaťa plniaceho povinnú školskú dochádzku do materskej školy počas školských prázdnin.

K bodu 6

Úprava súvisí so zavedením začiatku povinnej školskej dochádzky v materskej škole pre deti od 5. roku veku.

K bodu 7

Právna úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ktoré sa stáva súčasťou plnenia povinnej školskej dochádzky. Rozširuje sa okruh detí, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie o deti materskej školy, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku.

K bodu 8

V odseku 1 sa ustanovuje, že päťročné dieťa môže plniť povinnú školskú dochádzku aj formou individuálneho vzdelávania, ktoré povoľuje riaditeľ kmeňovej materskej školy dieťaťu, ktorého zdravotný stav neumožňuje plnenie povinnej školskej dochádzky v kmeňovej materskej škole (ide o legislatívnu skratku pre materskú školu, do ktorej bolo dieťa prijaté na plnenie povinnej školskej dochádzky – v ostatných ustanoveniach školského zákona sa táto legislatívna skratka nepoužíva), alebo dieťaťu, ktorého zákonný zástupca o to požiada materskú

školu. Individuálne predprimárne vzdelávanie sa chápe ako ekvivalent plnenia povinnej školskej dochádzky realizovaný formou povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Dieťa pri plnení povinnej školskej dochádzky formou individuálneho vzdelávania neprestáva byť dieťaťom kmeňovej materskej školy.

Individuálne vzdelávanie sa povoľuje na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, rozhodnutie o tejto veci podlieha správnemu konaniu (samostatné procesné konanie je pre súkromné a cirkevné školy uvedené v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Vychádzajúc z textu ustanovenia odseku 2, sa do jedného spájajú dve konania: „oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy“ a „povolenie individuálneho vzdelávania“. O tejto veci rozhoduje riaditeľ kmeňovej materskej školy, do ktorej bolo dieťaťa prijaté.

Paragraf 23

školského zákona

vymenúva všetky formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Rozhodovanie o povolení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky sa netýka vzdelávania v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov. Deti vzdelávané podľa medzinárodného programu sa priamo na takéto vzdelávanie prijímajú.

Odsek 3 ustanovuje osobitosti individuálneho vzdelávania dieťaťa, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v materskej škole alebo v materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zdravotný stav dieťaťa hodnotí praktický lekár pre deti a dorast a preto sa pri rozhodovaní o povolení individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) vyžaduje súhlasné písomné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Takémuto dieťaťu zabezpečuje vzdelávanie kmeňová materská škola, ktorá mu tento spôsob plnenia školskej dochádzky povolila, najmenej v rozsahu dve hodiny týždenne.

V odseku 4 sa ustanovuje možnosť individuálneho vzdelávania dieťaťa, ktoré v materskej škole plní povinnú školskú dochádzku. Ustanovujú sa aj kvalifikačné požiadavky na osobu, ktorá má zabezpečovať individuálne vzdelávanie takéhoto dieťaťa, pretože individuálne predprimárne vzdelávanie sa chápe ako ekvivalent plnenia povinnej školskej dochádzky realizovaný formou povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, kde pracujú pedagogickí zamestnanci, ktorí tiež musia spĺňať kvalifikačné požiadavky ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Zákonnému zástupcovi sa zároveň ustanovuje povinnosť uhrádzať fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) finančnú odmenu.

V odseku 5 sú vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b).

Odsekom 6 sa pre zákonného zástupcu dieťaťa, ktoré má povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) ustanovuje povinnosť zabezpečiť overenie osobnostného rozvoja jeho dieťaťa v priebehu februára príslušného školského roku, v ktorom dieťa absolvuje povinné predprimárne vzdelávanie, pričom konkrétny termín určí kmeňová materská škola.

V odseku 7 sa ustanovuje, že dieťa, ktoré má povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) nemá povinnosť absolvovať overenie, pretože pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, na konci polroku príslušného školského roku predloží riaditeľovi kmeňovej školy písomnú správu o individuálnom vzdelávaní daného dieťaťa.

V odseku 8 sa ustanovuje kontrola úrovne výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní, pričom sa nerozlišuje dôvod povolenia individuálneho vzdelávania. Kontroluje sa odborno-pedagogické a materiálno-technické zabezpečenie individuálneho vzdelávania. Zákonnému zástupcovi sa ustanovuje povinnosť umožniť vstup a vykonanie kontroly individuálneho vzdelávania poverenému školskému inšpektorovi alebo poverenému zamestnancovi kmeňovej materskej školy. Školský zákon pri tomto odseku aplikoval čl. 21 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého „iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba

vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy“. A keďže ide o zabezpečenie základného práva dieťaťa na vzdelanie, odmietnutie vykonania takejto kontroly by sa považovalo za neplnenie podmienok individuálneho vzdelávania s odkazom na § 24a odsek 9 písm. b) školského zákona a individuálne vzdelávanie konkrétneho dieťaťa by zrušil; dieťa by muselo plniť povinnú školskú dochádzku riadnym spôsobom – dennou dochádzkou do materskej školy.

V odseku 9 sú vymenované taxatívne dôvody, kedy možno individuálne vzdelávanie dieťaťa zrušiť v priebehu školského roku. Ak ide o zrušenie individuálneho vzdelávania podľa písmena a), deje sa tak na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. V prípadoch uvedených v písmene b) až d) sa začatie konania vo veci zrušenia individuálneho vzdelávania začína na podnet riaditeľa kmeňovej materskej školy, pričom dôvodom je okrem nezabezpečenia absolvovania overenia osobnostného rozvoja dieťaťa zákonným zástupcom v materskej škole aj stav zistený samotnou materskou školouna základe overenia osobnostného rozvoja dieťaťa alebo na základe zistení Štátnej školskej inšpekcie. V súvislosti s konaním o zrušení individuálneho vzdelávania je potrebné zdôrazniť, že konečné rozhodnutie vo veci má riaditeľ kmeňovej materskej školy a keďže ide o zabezpečovanie základného práva dieťaťa, práva na vzdelávanie, odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania, nemá odkladný účinok.

V odseku 10 sa upravujú procesy konania vo veci zrušenia individuálneho vzdelávania dieťaťa. V zmysle

§ 52 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (

správny poriadok

)

v znení neskorších predpisov je takéto rozhodnutie vykonateľné dňom vydania; takéto dieťa pokračuje v povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole. Aj keď sa na rozhodovanie riaditeľa súkromnej alebo cirkevnej materskej školy nevzťahuje zákon č.

71/1967

Zb.

, uplatňuje sa aj pri jeho rozhodovaní v tejto veci „vylúčenie odkladného účinku“, čo v praxi

znamená, že aj keď sa zákonný zástupca v súkromnej alebo cirkevnej škole domáha preskúmateľnosti rozhodnutia o zrušení individuálneho vzdelávania, dieťa po doručení rozhodnutia o zrušení individuálneho vzdelávania, musí pokračovať vo vzdelávaní priamo v kmeňovej škole, aj keď o odvolaní (preskúmaní rozhodnutia v cirkevnej materskej škole alebo súkromnej materskej škole) nebolo ešte rozhodnuté. Na všetky materské školy, bez rozdielu zriaďovateľa, sa v tejto veci vzťahuje 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia od začatia konania.

V odseku 11 sa rieši postup vzdelávania dieťaťa po vydaní rozhodnutia o zrušení individuálneho vzdelávania. Keďže ide o zabezpečenie základného práva dieťaťa na vzdelanie, odmietnutie vykonania takejto kontroly by sa považovalo za neplnenie podmienok individuálneho vzdelávania s odkazom na § 24a odsek 9 písm. b) školského zákona a individuálne vzdelávanie konkrétneho dieťaťa by zrušil; dieťa by muselo plniť povinnú školskú dochádzku riadnym spôsobom – dennou dochádzkou do materskej školy.

K bodu 9

Ustanovuje sa počet detí, pri ktorom môže byť zriadená materská škola. Zdôrazňuje sa povinnosť materskej školy zaradenej v sieti škôl a školských zariadení uskutočňovať výchovu a vzdelávanie podľa školského vzdelávacieho programu, pričom sa špecifikujú aj formy výchovy a vzdelávania z hľadiska jej organizácie.

K bodu 10

Rozhodovaciu kompetenciu o výške príspevku vo vzťahu k materským školám zriadeným obcou má obec. Pri tejto materskej škole výšku príspevku hradenú zákonným

zástupcom určuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Horná hranica príspevku za dieťa v obecnej materskej škole bola školským zákonom od roku 2008 do 31. 12. 2011 nastavená na 15 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa. Avšak, novelou školského zákona od 1. januára 2012 bola táto horná hranica zrušená. Pri tejto zmene sa predpokladalo, že obce stanovia primeranú výšku tohto príspevku samozrejme s rešpektovaním nielen zloženia obyvateľstva v danej obci, ale budú prihliadať aj na finančné možnosti zákonných zástupcov, pričom budú brať do úvahy aj spôsob financovania materských škôl.

V súčasnosti je mnoho obcí, ktoré stanovili nielenže veľmi neprimeranú výšku tohto príspevku (v niektorých obciach až do 300 € na dieťa na mesiac), čo je pre mladé rodiny priam likvidačné a vyššie ako by si dali dieťa do súkromnej materskej školy. Takáto výška príspevku je neprimeraná, najmä ak zoberieme do úvahy, že rodičia ešte platia mesačne za stravu dieťaťa, a v prípade, že materskú školu navštevujú dve deti z jednej rodiny, tak je to vážny zásah do rozpočtu. Navyše ak ešte berieme do úvahy aj skutočnosť, že zriaďovatelia sa pri určovaní výšky príspevku správajú diskriminačne voči napr. deťom mladším ako tri roky, voči deťom, ktoré nemajú trvalý pobyt v danej obci/meste, pričom trvalý pobyt nemôže byť určený ako podmienka prijatia dieťaťa do materskej školy, tak je situácia v niektorých materských školách naozaj nepriaznivá.

Pri určovaní výšky predmetného príspevku je potrebné rešpektovať spôsob financovania materských škôl. Podľa nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov (bližšie pozri prílohu č. 3 NV SR č. 668/2004 Z. z.) sa obci, na území ktorej sú zriadené materské školy, prerozdeľujú finančné prostriedky z výnosu daní vo výške násobku základu výnosu a koeficientu na dieťa príslušnej materskej školy a celkového počtu detí v materskej škole a to bez rozdielu, či má dieťa trvalý pobyt v danej obci alebo nie je bez ohľadu na to, či ide o dieťa 2 ročné alebo dieťa vo veku od 3 do 6 rokov a tiež bez ohľadu na to, či dieťa navštevuje materskú školu v čase školského vyučovania alebo v čase školských prázdnin a samozrejme aj bez ohľadu na trvalý pobyt dieťaťa a jeho zákonných zástupcov. Ak obec určí rozdielnu výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole napriek tomu, že z verejných zdrojov dostáva rovnakú výšku finančných prostriedkov na každé dieťa bez rozdielu jeho veku, je to v rozpore so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Ak je vo všeobecne záväznom nariadení určená rozdielna výška príspevku s dôrazom na vek detí alebo aj čas návštevy materskej školy (čas školského vyučovania a čas školských prázdnin), či na trvalý pobyt dieťaťa alebo jeho zákonných zástupcov, ide o nepriamu diskrimináciu definovanú v § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona. Nepriama diskriminácia je v tomto zákone ponímaná ako navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať jednu osobu v porovnaní s inou osobou. Nepriamou diskrimináciou by nebolo, ak by takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax boli objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a boli by primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Vzhľadom na to, že financovanie všetkých detí materských škôl, ktoré boli do materskej školy prijaté v súlade s platným právnym stavom je rovnaké, obec nemôže preukázať oprávnenosť jej záujmu.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje zmena ustanovenia v tom zmysle, že príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy, čím sa dodrží to, že všeobecne záväzné nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované.

K bodu 11

Úprava súvisí so zavedením povinnej školskej dochádzky v materskej škole.

K bodu 12

Odsek 8 upravuje problematiku zaraďovania detí do tried, pričom sa dbá na to, aby sa vylúčila možnosť segregovaného vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole. V záujme predchádzania tzv. „rasovej segregácie“, sa zákonom zamedzuje vytváraniu samostatných tried pre deti len z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia (podľa štatistických údajov väčšina detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je z rómskej komunity).

V zákone sa upravuje vytváranie samostatných tried pre deti učiace sa cudzí jazyk v materskej škole, vytváranie tried pre deti s nadaním a určuje sa aj najvyšší počet detí v takýchto samostatných triedach – doposiaľ túto problematiku upravuje len vyhláška MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 Z. z. (ďalej len „vyhláška o materskej škole“). Prijatie detí do týchto tried sa podmieňuje informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a súhlasným vyjadrením príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Problematika zabezpečovania individuálnej logopedickej činnosť v materskej škole sa upravuje zákonom, pretože doposiaľ je upravovaná len vo vyhláške o materskej škole.

Vzhľadom na existujúce problémy v aplikačnej praxi sa upravuje v odseku 9 ustanovenie o najvyššom počte detí v triede materskej školy s poldennou a celodennou výchovou a vzdelávaním.

K bodu 13

Navrhovaná úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky“ alebo „dodatočný odklad plnenia povinnej školskej dochádzky“.

K bodu 14

Prax ukazuje, že vzhľadom na to, že dieťa predškolského veku nemôže mať osobného asistenta, niektoré deti by potrebovali mať „pomocníka“ pri niektorých úkonoch, aby im pomáhal prekonávať rozmanité bariéry spojené s ich znevýhodnením, správaním a pod. Niektorí zákonní zástupcovia, najmä s ohľadom na nimi vykonávané povolanie, nemôžu byť účastní na predprimárnom vzdelávaní ich dieťaťa v materskej škole, ale majú možnosť zabezpečiť za seba „náhradu“. Pôjde o osobu zákonným zástupcom aj dieťaťu známu, ktorá bude na predprimárnom vzdelávaní daného dieťaťa prítomná za podmienok a v rozsahu, aký určí riaditeľ príslušnej materskej školy a upraví ho v školskom poriadku pri dodržaní hygienických požiadaviek.

K bodu 15

Odsek 17 zahŕňa kompetenciu riaditeľa materskej školy určiť, do ktorej triedy zaradí dieťa po jeho prijatí do materskej školy. Pri určovaní zaradenia detí do konkrétnych tried sa zohľadňuje počet tried, ako aj skutočnosť, či sa v danej materskej škole vytvárajú triedy vekovo heterogénne alebo triedy vekovo homogénne.

K bodom 16 až 19

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý ročník“.

K bodom 20 až 22

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 23 a 24

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky, a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý a prípravný ročník“.

K bodu 25

V odseku 1 je ustanovené, že základné vekové rozpätie dieťaťa pre prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. K tomu je prispôsobený štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie. Výnimočne možno do materskej školy prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku, materskú školu nesmie navštevovať dieťa, ktoré v deň prvého nástupu do materskej školy ešte nedosiahlo vek dva roky. Slovo „výnimočne“ znamená, že nie je bežným štandardom, aby materskú školu navštevovali deti mladšie ako tri roky, resp. už deti od dvoch rokov. Povinne musí začať absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole každé dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roku, v ktorom bude dieťa pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie v materskej škole povinné, ak nie je uvedené inak. Toto ustanovenie úzko súvisí s ustanoveniami § 19, 20, 23, a 24a a samozrejme aj s ustanovením § 28.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť prijímať všetky deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, prednostne. Znamená to, že pokiaľ zákonní zástupcovia žiadajú o prijatie detí mladších ako päť rokov, tie môžu byť prijaté len, ak je v konkrétnej materskej škole ešte voľná kapacita po prednostnom prijatí detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy je limitované kapacitnými možnosťami materskej školy v nadväznosti na príslušné ustanovenia § 28. V tomto odseku sa ustanovuje aj povinnosť riaditeľov materských škôl určiť ostatné podmienky prijímania a spôsob ich prerokovania a uverejnenia. Ostatné podmienky určujú, aký „kľúč“ riaditeľ zvolí pri prijímaní ostatných detí, po prijatí všetkých detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, samozrejme, ak je v danej materskej škole voľná kapacita.

V odseku 3 sa ustanovuje, že sa dieťa do materskej školy prijíma vždy len na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, nie „preložením“ ani „preradením“ z inej materskej školy. Zároveň sa ustanovujú doklady, ktoré je zákonný zástupca povinný predložiť spolu so žiadosťou prípadne ako jej súčasť, teda potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní. Bez predloženia tohto potvrdenia obsahujúceho aj údaj o povinnom očkovaní nie je možné začať konanie o prijatí daného dieťaťa. Cieľom právnej úpravy zavádzajúcej účasť dieťaťa pri predkladaní žiadosti o prijatie dieťaťa do materskej školy je predísť situáciám, kedy sú do materskej školy prijaté aj deti, ktorých zdravotný stav alebo iné znevýhodnenie neumožňuje zabezpečiť predprimárne vzdelávanie v bežných materských školách bez zvýšených požiadaviek na personálne, priestorové alebo aj materiálno-technické zabezpečenie. Termín predkladania žiadostí o prijatie na predprimárne vzdelávanie sa určuje na čas od 1. mája do 31. mája.

Odsek 4 úzko súvisí s odsekom 3, ustanovuje, že ak ide o ide o prijatie dieťa so ŠVVP, zákonný zástupca je povinný k žiadosti okrem potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní predložiť aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktoré obsahuje informácie o ŠVVP daného dieťaťa ako aj odporúčania, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o prijatí daného dieťaťa tak z pedagogického ako aj personálneho, priestorového alebo aj

materiálno-technického aspektu. Pokiaľ zákonní zástupcovia žiadajú o prijatie detí mladších ako päť rokov, tie môžu byť prijaté len ak je v konkrétnej materskej škole ešte voľná kapacita po prednostnom prijatí detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, pretože prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy je limitované kapacitnými možnosťami materskej školy v nadväznosti na príslušné ustanovenia § 28.

Zákonom sú v odseku 5 určené podmienky zápisu detí na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní spôsobom ustanoveným v odseku 2, teda po prerokovaní s pedagogickou radou školy na verejne prístupom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené.

Odsekom 6 sa ustanovuje, že riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu. Každému zákonnému zástupcovi, ktorý podal žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, musí riaditeľ materskej školy vydať rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí jeho dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Ak sú pochybnosti o adaptovaní sa dieťaťa v materskej škole alebo je predpoklad, že pre dieťa bude potrebné vytvoriť nejaké špecifické podmienky riaditeľ materskej školy pri rozhodovaní o prijatí takéhoto dieťaťa môže zvoliť dve cesty. Buď je dieťa rozhodnutím prijaté na predprimárne vzdelávanie a zároveň riaditeľ určí dobu adaptačného alebo diagnostického pobytu, alebo skôr, ako je dieťa prijaté na celé obdobie predprimárneho vzdelávania, riaditeľ prijme dieťa iba na dobu adaptačného alebo diagnostického pobytu. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa môže diagnostický pobyt nastaviť až do jedného roka.

Odsek 7 ustanovuje osobitosť, že ak je dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné už prijaté do materskej školy v skoršom čase, neabsolvuje opätovne zápis podľa § 20 ods. 2 školského zákona. Takéto dieťa je automaticky dieťaťom plniacim povinnú školskú dochádzku v materskej škole a jeho zákonný zástupca opakovane nepredkladá žiadosť o prijatie na povinné predprimárne vzdelávanie.

Vzhľadom na to, že v praxi môže nastať aj situácia, že zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, rozhodne podľa odseku 9, že jeho dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie do inej materskej školy ako je tá, ktorú dieťa navštevovalo napríklad od troch rokov jeho veku (ide o rešpektovanie práva zákonného zástupcu na výber materskej školy aj inej, ako je tá v mieste jeho trvalého bydliska), musí predložiť opätovne žiadosť o prijatie jeho dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie dieťaťa v tej materskej škole, ktorú pre svoje dieťa vybral ako materskú školu, v ktorej dieťa začne plniť povinnú školskú dochádzku a musí so svojim dieťaťom opakovane absolvovať zápis podľa § 20 ods. 2.

V odseku 10 sa upravuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy pri zdravotníckom zariadení.

Odsek 11 ustanovuje osobitosť prijímania dieťaťa chorého a zdravotne oslabeného na predpimárneho vzdelávania v materskej škole pri zdravotníckom zariadení.

K bodu 26

Spresňuje sa text, nakoľko plnenie povinnej školskej dochádzky sa začína už v materskej škole.

K bodu 27

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý ročník“.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky, a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „nultý a prípravný ročník“.

K bodu 30

Úprava súvisí s pripravovanou legislatívnou zmenou začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, a to jej začatím začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši piaty rok veku dieťaťa v materskej škole (§ 19 zákona).

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením nultého ročníka základnej školy.

K bodu 32

Úprava súvisiaca so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 33

Legislatívno-technická pripomienka.

K Čl. II

K bodu 1

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 2

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacim zrušením inštitútu „odklad začiatku povinnej školskej dochádzky žiaka“, a „dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky žiaka“.

K bodu 3

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

Riaditeľ materskej školy bude v nadväznosti na zmenu školského zákona súvisiacu s ustanovením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky bude rozhodovať o:

a)prijatí dieťaťa do materskej školy – v nadväznosti na ustanovenie § 20 ods. 2 a § 59 ods. 1, 2 a 4 školského zákona,

b)prijatí dieťaťa na adaptačný pobyt alebo na diagnostický pobyt,

c)prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy, ak nejde o povinnú školskú dochádzku,

d)oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy zo zdravotných dôvodov, ak ide o povinnú školskú dochádzku,

e)povolení individuálneho vzdelávania dieťaťa v nadväznosti na § 24a,

f)opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania v nadväznosti na § 19 ods. 4,

g)veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa v nadväznosti na § 20 školského zákona a § 37 ods. 1 tohto zákona,

h)predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania, ak nejde o povinnú školskú dochádzku z dôvodu opakovaného porušovania školského poriadku a neplnenia si povinností zo strany zákonných zástupcov voči materskej škole a výchove a vzdelávaniu vlastného dieťaťa,

i)určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy, ktorej zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja, ak nejde o plnenie povinnej školskej dochádzky vo väzbe na § 28 ods. 3 školského zákona.

.

K bodom 4 a 5

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 6

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovuje sa že rozhodovanie riaditeľlov materských škôl vo veciach podľa § 5 ods. 14, okrem veci uvedenej v písmene g) sa uskutočňuje podľa Správneho poriadku. Z tohto dôvodu sa druhostupňovým orgánom stáva obec, ako zriaďovateľ materskej školy.

K bodu 7

Ustanovuje sa kompetencia obce poskytovať finančné prostriedky na stravovanie detí materských škôl a materských škôl pre deti so ŠVVP v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja, ak sa stravujú v zariadeniach školského stravovania v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti alebo inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K bodu 8

Dopĺňa sa okruh kritérií o počet detí plniacich povinnú školskú dochádzku v materskej škole, pri ktorých sa môže zohľadniť výška finančných prostriedkov určených obcou podľa § 6 ods. 12 písm. c) tretieho bodu.

K bodu 9

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a stým, že toto vzdelávanie v materskej škole je bezplatné.

K bodu 10

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacou potrebou, aby sa doterajšie ustanovenia o školskom obvode v primeranej miere, zohľadniac špecifiká predprimárneho vzdelávania a jeho organizácie, vzťahovali aj na materské školy vo vzťahu k deťom, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku. Osobitne sa v odseku 3 upravuje stav, kedy je školský obvod spoločný pre materskú školu aj základnú školu a stav, kedy môže byť určený iný školský obvod pre materskú školu a iný školský obvod pre základnú školu.

K bodom 11 až 19

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky.

K bodu 20

Úprava súvisí so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovuje sa, že aj na rozhodovanie o veciach, o ktorých podľa § 5 ods. 14 okrem rozhodovania vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa rozhoduje riaditeľ materskej školy, sa vzťahuje Správny poriadok.

K Čl. III

K bodu 1

V nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky, pre päťročné deti sa spresňuje príslušné ustanovenie.

K bodom 2 a 3

Úprava vymedzuje okruh detí v materskej škole, na ktoré sa poskytuje príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie.

Upravuje sa mechanizmus výpočtu príspevku na výchovu a vzdelávanie na deti v materskej škole, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku a na deti, ktoré sú členmi domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a výšku tohto príspevku.

Zavedením povinnej školskej dochádzky pre deti, ktoré dovŕšia alebo dovŕšili päť rokov najneskôr 31. augusta kalendárneho roku a s tým súvisiacou zvýšenou personálnou a prevádzkovou náročnosťou na základe pripravovaného inovovaného štátneho vzdelávacieho programu pre materskú školu, zvýšenia počtu detí navštevujúcich materskú školu sa navrhuje navýšiť príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu, pre každé dieťa, ktoré v materskej škole plní povinnú školskú dochádzku, zo súčasných 15% na 50% životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa.

K bodu 4Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové označenie odsekov.

K bodu 5

Ustanovuje sa účel využitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a je súčasťou plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie odseku 7 sa vzťahuje aj na deti, ktoré povinné predprimárne vzdelávanie opakujú.

Pod pojmom „zabezpečenie“ v odseku 7 písmene b) a c) sa myslí nielen fyzické zabezpečenie pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, ale aj zabezpečenie ich platov vrátane odvodov z financií určených ako „príspevok na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku“.

K bodu 6

Ide o spresnenie okruhu detí, na ktoré sa príspevok vzťahuje a tiež o spresnenie okruhu osôb na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 8 písm. a).

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové označenie odsekov.

K Čl. IV

Ustanovuje sa účinnosť navrhovanej úpravy.

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu