Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 330/2007 účinný od 01.01.2022 do 30.03.2022

Platnosť od: 26.07.2007
Účinnosť od: 01.01.2022
Účinnosť do: 30.03.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Trestné právo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST26JUD121DS31EUPPČL1

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 330/2007 s účinnosťou od 01.01.2022 na základe 271/2021 a 414/2021

Legislatívny proces k zákonu 414/2021
Legislatívny proces k zákonu 271/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 414/2021, dátum vydania: 19.11.2021

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá na základe rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je najmä jeho zosúladenie s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe a to najmä v oblastiach, ktoré sa najviac dotýkajú výkonu pracovnej činnosti v kontexte poskytovania výchovy a vzdelávania deťom a žiakom.

V návrhu zákona sa najmä

-zjednodušuje preukazovanie bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

-ustanovuje možnosť zbaviť mlčanlivosti aj fyzickú osobu, ktorá nevykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo pracovnú činnosť odborného zamestnanca a ide o skutočnosti, o ktorých sa dozvedela ako pedagogický zamestnanec alebo ako odborný zamestnanec,

-vytvára nová kategória pedagogického zamestnanca, a to školský digitálny koordinátor,

-ustanovuje, že za hodinu práce nadčas sa bude hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti považovať len vtedy, ak bude splnený základný úväzok,

-rozširuje kompetencie školského špeciálneho pedagóga a niektorých odborných zamestnancov, reguluje výkon činnosti riaditeľa školy a školského zariadenia a rozširuje kompetencie školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní,

-mení zabezpečovanie uvádzania začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo začínajúceho odborného zamestnanca,

-ustanovujú nové kariérové pozície školský digitálny koordinátor a koordinátor školského podporného tímu,

-zjednodušuje zaraďovanie do kariérových stupňov a vykonávanie atestácií,

-rozširuje okruh atestačných organizácií,

-zjednodušuje organizovanie všetkých druhov vzdelávania v profesijnom rozvoji,

-umožňuje absolvovať kvalifikačné, funkčné, špecializačné a inovačné vzdelávanie aj ďalším fyzickým osobám, na ktoré sa inak zákon nevzťahuje,

-spresňuje spĺňanie podmienok odborného garanta a lektora kvalifikačného vzdelávania,

-spresňujú podmienky financovania profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

-ustanovuje možnosť Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky poskytnúť dotácie zamerané na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

-zjednodušuje uvádzanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

-ustanovuje možnosť vzdelávať sa v inom než slovenskom jazyku,

-mení rozsah zapisovaných údajov v Centrálnom registri pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení,

-ustanovuje podmienky zriadenia, zloženie a činnosť školského podporného tímu,

-dopĺňa možnosť vyplácať funkčný plat za prácu nadčas v období čerpania náhradného voľna,

-umožňuje priznať osobný príplatok pre pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca za prácu vykonanú nad rámec pracovných povinností na obdobie, kedy sú tieto činnosti vykonávané.

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na služby pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

 

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I

K bodu 1

Dôvodom pre úpravu § 2 ods. 5 je kritický nedostatok učiteľov dôležitých predmetov, ktorých obsah zásadný vplyv na úspešnosť vzdelávania (matematika, cudzie jazyky, informatika a pod). Z tohto dôvodu sa umožňuje uspokojovať dopyt po učiteľoch aj uzatváraním dohôd o prácach mimo pracovný pomer so študentmi učiteľských študijných programov.

K bodu 2

Dôvodom pre úpravu § 4 je naplnenie potrieb aplikačnej praxe umožňujúcej najmä orgánom činným v trestnom konaní efektívne komunikovať s bývalými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami pri odhaľovaní trestnej činnosti páchanej v školách, školských zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnej pomoci. Navrhovaná úprava ustanoví kompetencie pri zbavení mlčanlivosti fyzických osôb, ktoré v minulosti vykonávali pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo pracovnú činnosť odborného zamestnanca v škole, školskom zariadení alebo v zariadení sociálnej pomoci a môžu po zbavení mlčanlivosti prispieť k objasňovaniu potrebných skutočností, viažucich sa na výkon pracovnej činnosti u bývalého zamestnávateľa.

K bodu 3

Dôvodom úpravy ustanovenia je potreba zosúladenia miesta zavedenia legislatívnej skratky „program vzdelávania“ s jej používaním v texte zákona. Zákon v ďalšom texte neuvažuje o programe vzdelávania ako o školskom vzdelávacom programe alebo o výchovnom programe, a preto sa legislatívna skratka z písmena a) vypúšťa a zavádza sa v novom písmene b).

Zosúlaďuje sa text doterajšieho písmena d) s právnou úpravou okruhu oprávnených poskytovateľov vzdelávania v profesijnom rozvoji, ktorý je širší než okruh zamestnávateľov, v ktorých sa poskytovať poradenstvo pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v súčasnom znení zákona. Rovnako dochádza k zosúladeniu odseku 1 s § 4 ods. 1 písm. l), ktoré ako všeobecnú povinnosť pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca vymedzuje aj povinnosť poskytovať dieťaťu, žiakovi a zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo žiaka poradenstvo a odbornú pomoc spojenú s výchovou a vzdelávaním. Vložením nového písmena f) do § 6 ods. 1 sa umožní účinné poskytovanie odbornej pomoci všetkými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, ktorých možno nazvať aktérmi výchovy a vzdelávania konkrétneho dieťaťa alebo žiaka. Úprava tiež akceptuje potrebu ustanovenia možnosti zabezpečiť koordináciu a podporu aktérov vzdelávania v oblasti využívania digitálnych technológií a metód ich využívania vo výchove a vzdelávaní, pričom účelom je moderné a inkluzívne vzdelávanie. Aplikačná prax najmä stredných škôl ukazuje, že doteraz bola potreba koordinácie a podpory digitálnych technológií vo výchove a vzdelávaní reálne vykonávaná ako syntéza technicky zameraných činností a poradenstva v otázkach využívania digitálnych technológií ako didaktického prostriedku. V súčasnosti tieto potreby škôl saturované zamestnancami, ktorí technicky kompetentní, ale aj skúsenými učiteľmi s potrebnými technickými znalosťami. Úprava odseku 1 preto súvisí aj s ustanovením novej kategórie

pedagogických zamestnancov - školský digitálny koordinátor ako odpovede na potreby škôl v oblasti moderného vzdelávania s využitím digitálnych technológií, ktoré nemožno zabezpečiť výkonom pracovných činností, na ktoré pamätá Katalóg pracovných činností v časti Informatika.

K bodu 4

Dôvodom pre vloženie nového odseku 3 do § 6 je potreba jednoznačného vymedzenia spôsobu výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Tým, že sa jednoznačne ustanovuje základ výkonu pracovnej činnosti, docieli sa najmä jednotnosť prístupu rôznych subjektov (zamestnávateľov, kontrolných orgánov) k otázke plnenia predpokladov vrátane predpokladu bezúhonnosti a kvalifikačných predpokladov, a tiež pri posudzovaní ekonomickej aktivity fyzických osôb v procese výchovy a vzdelávania na účely zaraďovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a na účely profesijného rozvoja.

K bodu 5

Dôvodom pre úpravu § 7 ods. 4 je potreba spresnenia doterajšej špecifikácie podmienok, za ktorých dochádza v podmienkach výchovy a vzdelávania k práci nadčas pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť. Táto potreba vyplýva z prepojenia úpravy práce nadčas vo všeobecnom predpise, ktorým je Zákonník práce a v zákone, ktorý upravuje prácu nadčas v špecifických podmienkach výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Zákonník práce všeobecne upravuje prácu nadčas ako prácu, ktorá je vykonaná nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času. V podmienkach výkonu pracovnej činnosti učiteľov, vychovávateľov a majstrov odbornej výchovy je týmto rozvrhnutím určený úväzok, pričom aj tento úväzok môže byť vyšší, ako je ustanovený základný úväzok. Aby bol naplnený zmysel práce nadčas aj v podmienkach školy a školského zariadenia, očakávalo by sa, že „nadčasové hodiny“ budú plánované vždy ako posledné v pracovnom týždni. Ako vyplýva z aplikačnej praxe, interpretácia ustanovenia § 7 ods. 4 vedie v mnohých prípadoch k pretrvávajúcej praxi označovania konkrétnych vyučovacích hodín v rozvrhu ako nadčasových bez ohľadu na túto základnú podmienku práce nadčas pedagogických zamestnancov. Návrh preto spresňuje podmienky práce nadčas výkonom priamej výchovno-vzdelávacej činnosti tak, že k práci nadčas dochádza vtedy, ak je splnený základný úväzok.

K bodu 6

Dôvodom úpravy § 8 ods. 1 je potreba rozšírenia možnosti pôsobenia odborníkov z praxe v odbornom vzdelávaní, ako ju komunikovali počas medzirezortného pripomienkového konania inštitúcie koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce. Úprava umožní v duálnom vzdelávaní vo väčšej miere angažovať vo vyučovaní aj odborníkov z praxe, ktorí ešte nezískali všetky potrebné kvalifikačné predpoklady učiteľa.

K bodu 7

Dôvodom doplnenia odseku 5 do § 8 je umožnenie dopĺňania základného úväzku pedagogického asistenta výkonom pracovnej činnosti v kategóriách zodpovedných za uskutočnenie školského

vzdelávacieho programu alebo výchovného programu tak, aby výsledným efektom bolo odborné vyučovanie, kvalifikovaný výkon činnosti vychovávateľa alebo vedenia odborného výcviku. Požiadavka na úpravu bola komunikovaná počas medzirezortného pripomienkového konania a argumentovaná dostatkom pedagogických asistentov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy.

K bodu 8

Dôvodom úpravy § 9 ods. 3 je zohľadnenie skutočnosti, že v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny je v nutnej miere potrebné ovládať jazyk národnostnej menšiny aj učiteľom slovenského jazyka, a to z dôvodu schopnosti viesť pedagogickú dokumentáciu, ktorá sa v súlade so školským zákonom vedie v slovenskom jazyku a jazyku národnostnej menšiny. Úpravou ustanovenia nie je dotknuté používanie slovenského jazyka pri vyučovaní slovenského jazyka a literatúry v škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

K bodu 9

Dôvodom úpravy § 10 ods. 2 je zosúladenie právnej úpravy s aktuálnou štruktúrou skupín študijných odborov a vnútorným usporiadaním nového študijného odboru učiteľstvo a pedagogické vedy, ktorý nahrádza aj bývalý študijný odbor 1.1.6 Špeciálna pedagogika. Ide o úpravy textu bez zmeny vecného významu ustanovenia.

Dôvodom úpravy § 10 ods. 3 je potreba rozšírenia vzdelávacích možností pri splnení kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti vychovávateľa, ktorý poskytuje výchovu v špecializovanej samostatnej skupine pre deti s poruchami správania a v špecializovanej samostatnej skupine pre deti, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, sexuálne zneužívané alebo boli na nich páchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin, ako ju komunikovalo v medzirezortnom pripomienkovom konaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Vzhľadom na ustanovenie novej kategórie pedagogického zamestnanca „školský digitálny koordinátor“ sa navrhuje vymedzenie kvalifikačných predpokladov osobitne pre školského digitálneho koordinátora, a to vzhľadom na špecifickosť charakteristiky uvedenej kategórie. V kontexte § 10 ods. 1 sa navrhuje vyžadovanie dĺžky výkonu pracovnej činnosti ako legitímnej záruky získania dostatočných praktických profesijných kompetencií, využiteľných v pracovnej činnosti školského digitálneho koordinátora. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj splnenie predpokladu zaradenia najmenej do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec.

Dôvodom úpravy § 10 ods. 6 (doterajšieho § 10 ods. 5) je požiadavka akceptácie pracovných skúseností, odborných skúseností a potenciálu vysokoškolských učiteľov v študijných programoch, v ktorých sa získava vzdelanie požadované pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v príslušnej kategórii a podkategórii alebo na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v príslušnej kategórii, a to v kategórii učiteľ profesijného rozvoja, osobitne v podkategóriách metodik profesijného rozvoja a konzultant atestačného konania. Idea návrhu predpokladá, že pri skvalitňovaní vzdelávania v profesijnom rozvoji a pri atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov budú

významným odborným prínosom aj skúsení lektori ďalšieho vzdelávania, špeciálne z oblastí týkajúcich sa výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vo všetkých kategóriách a všetkých podkategóriách. V podkategóriách metodik profesijného rozvoja a konzultant atestačného konania sa učiteľ profesijného rozvoja najmarkantnejším spôsobom podieľa na profesijnom rozvoji tak na personálnej úrovni konkrétneho pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, ako aj na úrovni konkrétnej školy alebo školského zariadenia.

K bodu 10

Úprava § 11 ods. 1 písm. a) súvisí so zavedením novej kategórie pedagogických zamestnancov – školský digitálny koordinátor. Dôvodom úpravy je potreba ustanovenia požadovaného stupňa vzdelania pre novú kategóriu pedagogických zamestnancov. Navrhuje sa, aby bolo požadovaným stupňom vzdelania vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pretože na uvedenom stupni vzdelania je možné získať kvalifikáciu potrebnú na výkon činnosti školského digitálneho koordinátor, teda vzdelania v oblasti výchovy a vzdelávania, ktoré je kvalifikačným predpokladom na výkon pracovnej činnosti učiteľa, v ktorej školský digitálny koordinátor získava požadovanú prax.

K bodu 11

Dôvodom úpravy § 12 ods. 2 je potreba zosúladenia textu ustanovenia s reálnymi vzdelávacími možnosťami a preferovanými voľbami vzdelávacích ciest pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ako ukazuje aplikačná prax. Úprava znenia uvedeného ustanovenia zároveň zrovnoprávňuje všetky vzdelávacie cesty, ktoré vedú k rovnakému výsledku v podobe splnenia kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v konkrétnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca a v konkrétnej kategórii odborného zamestnanca.

K bodom 12 a 13

Dôvodom úpravy § 13 ods. 2 písm. a) je potreba rozšírenia okruhu pedagogických zamestnancov, od ktorých sa nevyžaduje ako súčasť splnenia kvalifikačných predpokladov vyučovanie predmetov svojej aprobácie v rozsahu najmenej jednej polovice základného úväzku zníženého o jednu hodinu. Návrh reflektuje na pedagogickú prax pri výchove a vzdelávaní žiakov s viacnásobným postihnutím, žiakov s autizmom alebo žiakov s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, ktorá preukazuje nedôvodnosť aplikácie § 13 ods. 1 v uvedených podmienkach.

Dôvodom vloženia nového písmena c) do § 13 ods. 2 je skutočnosť, podľa ktorej aktuálny stav personálneho zabezpečenia výučby odborných predmetov v strednej odbornej škole si vyžaduje väčšie zapojenie odborníkov z praxe do výučby týchto predmetov aj vo väčšom rozsahu, než umožňuje doterajšia úprava. Uvedená systémová zmena vychádza aj z pozitívnych skúsenosti z praxe a to zo spolupráce zamestnávateľov a stredných odborných škôl na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní, ktorá vytvára priestor pre využitie odborníkov z praxe aj na výučbu odborných predmetov v strednej odbornej škole.

K bodom 14 a 15

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 16.

K bodu 16

Dôvodom úpravy § 14 ods. 3 je potreba rozšírenia možností uznania vzdelávacích ciest a ich výsledkov, ktoré vedú k získaniu kvalifikácie na účely splnenia kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Vloženie nového písmena predstavuje základ pre uznanie spĺňania kvalifikačných predpokladov aj na základe výsledkov vzdelávacej aktivity pedagogického zamestnanca v oblasti neformálneho vzdelávania, ktoré sa uznávajú na účely uznania kvalifikácie v iných oblastiach ekonomickej činnosti obyvateľstva. V aplikačnej praxi ide o prípady posudzovania vzdelania, ak

- ide o vyučovanie cudzích jazykov,

- sa pre splnenie kvalifikačných predpokladov vyžaduje vykonanie prvej atestácie alebo

- sa pre splnenie kvalifikačných predpokladov vyžaduje predchádzajúci výkon pracovnej činnosti.

K bodom 17 a 18

Dôvodom úpravy doterajšieho znenia § 15 a vloženia nového ustanovenia § 15a je potreba

- zosúladenia úpravy bezúhonnosti s možnosťami preukazovania bezúhonnosti alebo zisťovania ďalších okolností spáchaného trestného činu na základe odpisu registra trestov; ako ukazuje aplikačná prax, nie je možné výlučne z odpisu registra trestov určiť, či bol trestný čin spáchaný z nedbanlivosti spáchaný priamo pri výkone pracovnej činnosti bez nahliadnutia do rozsudku,

- explicitného vymedzenia trestných činov podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a boji proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. L 335, 17. 12. 2011), ktorých právoplatne odsúdení páchatelia nemajú spĺňať predpoklad bezúhonnosti na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca;

- spresnenia postupov pri preukazovaní bezúhonnosti podľa účelu tak, aby nedochádzalo k pochybnostiam o správnosti konania škôl, školských zariadení a zariadení sociálnej pomoci pri obsadzovaní voľných pracovných pozícií pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov;

- ustanovenia lehôt, do kedy subjekty povinné poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie registra trestov, do kedy musí regionálny úrad školskej správy požiadať o odpis registra trestov a do kedy je povinný oznámiť skutočnosť spĺňania bezúhonnosti,

- zefektívnenia preukazovania bezúhonnosti prostredníctvom odpisu registra trestov s využitím dostupných systémových nástrojov v oblasti zberu dát o pedagogickom zamestnancovi a odbornom zamestnancovi v Centrálnom registri pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení za účelom zníženia administratívnej záťaže,

- spresnenia postupov pri preukazovaní bezúhonnosti cudzieho štátneho príslušníka, ktorý bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca; v týchto prípadoch sa bude bezúhonnosť preukazovať priamo zamestnávateľovi, ktorý porovná predložený doklad s obsahom § 15 ods. 1 a 2,

- vytvorenia rámca pre nakladanie s osobnými údajmi žiadateľov o odpis registra trestov regionálnym úradom školskej správy a tiež Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,

- vytvorenia rámca pre efektívne postupy pri vybavovaní a spracovaní žiadostí o odpis registra trestov, a to medzi regionálnym úradom školskej správy a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a regionálnym úradom školskej správy a zamestnávateľom. Pri zabezpečení ochrany osobných údajov a citlivých údajov o pedagogickom zamestnancovi alebo odbornom zamestnancovi,

- opravného prostriedku v prípade oznámenia regionálnemu úradu školskej správy o nesplnení predpokladu bezúhonnosti prostredníctvom námietky ministerstvu školstva; inštitút námietky sa zavádza z toho dôvodu, že v praxi sa môže stať, že regionálny úrad školskej správy vyhodnotí bezúhonnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca nesprávne, a na základe opätovného posúdenia bezúhonnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca ministerstvom školstva môže byť vyhodnotenie spĺňania predpokladu bezúhonnosti korigované, a zároveň sa určujú lehoty,

- riešenia prípadov, kedy pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec neposkytne osobné údaje na účely vydania odpisu registra trestov tak, aby nebolo možné zneužívať slobodnú vôľu disponovať so svojimi osobnými údajmi,

- preukazovania bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z dôvodu, aby nedochádzalo k duplicite preukazovaniu bezúhonnosti.

Nové znenie § 15 vytvára základ pre riešenie vyššie uvedených potrieb tak, aby boli chránené deti a žiaci na jednej strane, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci na druhej strane a v neposlednom rade aby bola zabezpečená funkčnosť a efektivita zainteresovaných inštitúcií.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 20.

K bodu 20

Dôvodom úpravy § 19 je potreba škôl akceptovať na systémovej úrovni koordinovanie digitálnych technológií, ktoré sa reálne vykonávajú v školách ako súčasť modernej výchovy a vzdelávania žiakov, a preto ich nemožno charakterizovať ako pracovnú činnosť, na ktorú pamätá Katalóg pracovných činností v časti Informatika. Z dôvodu, že ide o syntézu technicky zameraných činností a poradenstva v otázkach využívania digitálnych technológií ako didaktického prostriedku, navrhuje sa ako riešenie ustanovenie novej kategórie pedagogických zamestnancov. Súčasťou systémovej odpovede na uvedenú potrebu je v návrhu nová kategória s názvom školský digitálny koordinátor. Spolu s doterajším inštitútom kariérovej pozície školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní v oblasti informatizácie a vzdelávania prostredníctvom informačno-komunikačných technológií sa umožní variabilita personálnych riešení. Dôležitou súčasťou návrhu je vymedzenie obsahu pracovnej činnosti v novej kategórii školský digitálny koordinátor oproti obsahu pracovných činností uvádzaných v prílohe č. 1 časti 07. Informatika Katalógu pracovných činností. Z návrhu totiž jednoznačne vyplýva, že výkonom pracovnej činnosti školského digitálneho koordinátora nie dotknuté výkony pracovných činností v oblasti informatiky v súlade s citovanou časťou Katalógu pracovných činností.

K bodu 21

Dôvodom úpravy § 20 ods. 2 je potreba zosúladiť text vymedzujúci kategóriu majster odbornej výchovy prostredníctvom vymedzenia jeho činnosti s navrhovanými úpravami v zákone č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých majster odbornej výchovy môže viesť aj praktické cvičenie ako súčasť praktického vyučovania v stredných odborných školách.

K bodu 22

Dôvodom úpravy § 21 ods. 3 je potreba rozšírenia kompetencií školského špeciálneho pedagóga.

K bodu 23

Dôvodom návrhu na doplnenie nového odseku 4 do § 21 je potreba škôl akceptovať na systémovej úrovni koordinovanie digitálnych technológií, ktoré sa reálne vykonávajú v školách ako súčasť modernej výchovy a vzdelávania žiakov, a preto ich nemožno charakterizovať ako pracovnú činnosť, na ktorú pamätá Katalóg pracovných činností v časti Informatika. Z dôvodu, že v tomto prípade ide o syntézu technicky zameraných činností a poradenstva v otázkach využívania digitálnych technológií ako didaktického prostriedku, navrhuje sa ako riešenie ustanovenie novej kategórie pedagogických zamestnancov. Nové ustanovenie dáva základ aj na definovanie vzdelania, ktorým sa splní kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v novej kategórii a na vypracovanie profesijného štandardu pre túto kategóriu. Návrh je súčasťou realizácie myšlienky zavedenia novej kategórie pedagogického zamestnanca školský digitálny koordinátor.

K bodom 24 až 28

Dôvodom úpravy je potreba zosúladenia vymedzenia pracovnej činnosti vykonávanej v kategóriách psychológ a školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd a školský logopéd, liečebný pedagóg a sociálny pedagóg s navrhovanými úpravami v novele školského zákona, ktoré sú v súlade so stavom poznania v príslušných vedných disciplínach a v pedagogických trendoch inklúzie vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov.

K bodom 29 a 30

Dôvodom vypustenia písmena a) z § 29 ods. 3 a recipročne aj vypustenia písmena a) z § 29 ods. 4 je potreba umožniť zjednodušený profesijný rozvoj pri prechode pedagogických zamestnancov zodpovedných za uskutočnenie výchovno-vzdelávacieho programu školy alebo školského zariadenia do niektorej kategórie odborných zamestnancov. Návrh nadväzuje na trend, ktorý bol vo veci zaraďovania pedagogických zamestnancov po preradení do niektorej z kategórii odborných zamestnancov určený vyhláseným znením zákona, ktoré zrušilo dovtedajšiu prax zaraďovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v uvedených prípadoch do najnižšieho kariérového stupňa, teda do kariérového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec alebo začínajúci odborný zamestnanec. Schválením návrhu bude možné v profesijnom rozvoji postupovať podľa zásady „adaptačné vzdelávanie len jedenkrát za celú kariéru“.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 32.

K bodu 32

Dôvodom zmeny znenia § 30 je potreba systémových zmien, spresňujúcich zaraďovanie do kariérových stupňov pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou a pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou. Tieto zmeny vyplývajú z potrieb aplikačnej praxe, najmä v oblasti úpravy času nevyhnutného na získanie profesijných kompetencií overovaných pri prvej atestácii, zaraďovania do uvedených kariérových stupňov tých pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, a tiež v oblasti zaraďovania do uvedených kariérových stupňov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorí pôsobili na vysokej škole. Podľa návrhu dochádza k spresneniu textu tak, aby bolo zrejmé, že ak ide pri zaraďovaní do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou je potrebné v aplikačnej praxi citlivo vyhodnocovať súbeh vzdelávacej cesty a profesijného rozvoja, a to najmä v prípadoch, ak pedagogický zamestnanec vykoná prvú atestáciu a tiež získa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Návrh na zaraďovanie do vyššieho kariérového stupňa bývalých vysoko kvalifikovaných zamestnancov vysokých škôl, ktorí prichádzajú do školy alebo do školského zariadenia vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, reflektuje na záväzok Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, ktorým je skvalitňovanie výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach tým, že predstavuje priamu motiváciu pre zamestnanie sa v škole alebo v školskom zariadení aj pre fyzické osoby, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a za sebou kariéru vysokoškolského učiteľa alebo vedecko-výskumného pracovníka. Súčasťou návrhu je aj zmena umožňujúca využívanie vedomosti získaných v rigoróznom konaní na účely kariérového rastu, čo priamy vplyv na zmeny využitia vedomostí získaných v doktorandskom štúdiu na účely kariérového rastu.

K bodu 33

Dôvodom vloženia nového odseku 5 do § 31 je potreba zefektívnenia procesu uvádzania začínajúcich pedagogických asistentov. Keďže ide o príslušníka kategórie, ktorá sa podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu, je vhodné, aby mohol byť uvádzaný príslušníkom kategórie, ktorá je zodpovedná za uskutočňovanie školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu.

K bodu 34

Dôvodom úpravy § 31 ods. 6 je potreba zabezpečenia funkčnosti procesu kariérového rastu najmä v prípadoch, ak nie je zamestnávateľ schopný zabezpečiť uvádzanie vlastným pedagogickým zamestnancom alebo vlastným odborným zamestnancom s vykonanou prvou atestáciou a zaradeného do príslušnej kategórie. Podľa návrhu bude môcť zamestnávateľ, tak ako doteraz, požiadať o uvádzanie inú školu, školské zariadenie alebo zariadenie sociálnej pomoci. Ak nebude možné zabezpečiť uvádzanie ani týmto spôsobom, môže zamestnávateľ nahradiť požiadavku vykonania prvej atestácie v prípade uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzajúceho odborného zamestnanca požiadavkou zaradenia do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec, pričom vykonanie prvej atestácie ako

overenia potrebných profesijných kompetencií nahrádza požiadavka desiatich rokov výkonu pracovnej činnosti. Ak pôjde o uvádzanie pedagogických asistentov, podľa návrhu môže ísť o výkon pracovnej činnosti v ľubovoľnej kategórii alebo podkategórii. Ak však pôjde o uvádzanie ostatných pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, v záujme zachovania kvality uvádzania sa bude vyžadovať najmenej desať rokov výkonu pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo podkategórii pedagogických zamestnancov alebo v príslušnej kategórii odborných zamestnancov. Úprava rieši aj krajné situácie, kedy nie je možné uvedenými spôsobmi zabezpečiť uvádzanie; v týchto krajných prípadoch zabezpečí uvádzanie so súhlasom zriaďovateľa priamy nadriadený konkrétneho začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo začínajúceho odborného zamestnanca. Prijatie návrhu sfunkční proces uvádzania začínajúcich pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, a tým aj proces ich adaptácie, čím sa plne umožní profesijný rozvoj aj v podmienkach malých škôl a školských zariadení alebo v prípadoch začiatku budovania inkluzívnych tímov prostredníctvom prijímania odborných zamestnancov.

K bodu 35

Dôvodom úpravy § 31 ods. 7 je potreba precizovania postupu pri financovaní uvádzania začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzania začínajúceho odborného zamestnanca, úprava zahŕňa aj financovanie uvádzania začínajúceho pedagogického zamestnanca a začínajúceho odborného zamestnanca zariadenia sociálnej pomoci.

K bodu 36

Úprava § 32 sa navrhuje s cieľom umožniť samostatným pedagogickým zamestnancom alebo samostatným odborným zamestnancom vykonávať činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca. Pritom sa predpokladá, že úprava bude predstavovať motiváciu pre zamestnanie a kariéru v školách alebo v školských zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré pred výkonom pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo pracovnej činnosti odborného zamestnanca vykonávali iné činnosti, a takto získané „know-how“ prinášajú do škôl a školských zariadení. Návrh vychádza z tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, ktorou je potreba, aby školstvo reflektovalo meniace sa podmienky dnešného sveta.

K bodu 37

Návrh úpravy § 33 písm. c) vo svojej podstate súvisí s tým, že sa nebude vyžadovať, aby vedúci pedagogický zamestnanec alebo vedúci odborný zamestnanec bol zaradený do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou. Dôvodom spôsobu realizácie uvedeného návrhu je potreba zároveň deklarovať aj to, že od učiteľa profesijného rozvoja sa vyžaduje, aby bol zaradený do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou.

K bodu 38

Dôvodom vypustenia písmen b) a c) z § 34 je potreba precizovania kompetencií pedagogického zamestnanca s druhou atestáciou alebo odborného zamestnanca s druhou atestáciou, ako bola komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodu 39

Dôvodom vloženia nového § 34a je potreba aplikačnej praxe na spresnenie podmienok výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v závislosti od zaradenia do kariérového stupňa. V kontexte konštruktu výkonu náročnejších činností vo vyššom kariérovom stupni možno doterajšie znenie § 29 a 30 chápať ako formulovanie najnáročnejších pracovných činností, ktoré určujú zaradenie do príslušnej platovej triedy. V tomto zmysle obsah § 34a ďalej špecifikuje ďalšie činnosti, ktoré pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec vykonáva okrem najnáročnejších pracovných činností.

K bodu 40

Dôvodom úpravy § 35 ods. 4 je potreba zrovnoprávnenia podmienok výkonu špecializovaných činností vo všetkých kariérových pozíciách, ktoré spojené s benefitmi pre pedagogického zamestnanca. Podľa návrhu sa bude vyžadovať absolvovanie špecializačného vzdelávania aj od pedagogických zamestnancov zaradených do kariérovej pozície kariérový poradca, čím sa zrovnoprávnia jeho podmienky výkonu špecializovaných činností s podmienkami, za ktorých vykonáva špecializované činnosti pedagogický zamestnanec zaradený do kariérovej pozície výchovný poradca.

K bodu 41

Dôvodom úpravy § 35 ods. 5 je potreba rozšírenia okruhu pedagogických zamestnancov, od ktorých sa nevyžaduje ako podmienka výkonu špecializovaných činností absolvovanie špecializačného vzdelávania. Úprava reflektuje potreby pedagogickej praxe v zariadeniach sociálnej pomoci, ako boli komunikované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodu 42

Dôvodom úpravy § 35 ods. 6 je potreba precizovania postupu riaditeľa pri vydaní štruktúry kariérových pozícií tak, aby boli zohľadnené aj oprávnené záujmy zamestnancov, keďže súčasťou vnútorného predpisu, ktorým sa vydáva štruktúra kariérových pozícií je aj rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností, čo vplyv na pracovné podmienky konkrétnych pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodom 43 až 45 a bodu 48

Dôvodom vloženia nových kariérových pozícií je potreba umožnenia výkonu špecializovaných činností vedúceho oddelenia v konzervatóriu, koordinátora školského podporného tímu v škole, kde je zriadený školský podporný tím a školského digitálneho koordinátora v škole, kde nie je možné zriadiť pracovnú pozíciu školského digitálneho koordinátora, vedúceho oddelenia. Tieto požiadavky boli komunikované v rámci medzirezortného pripomienkového konania, resp. jeho výsledkom.

K bodu 46

Dôvodom úpravy § 36 ods. 4 je potreba jednoznačnej úpravy obsahujúcej vymedzenie možnosti zapojenia školského špeciálneho pedagóga a odborných zamestnancov (školský psychológ, školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg) do systému výchovného poradenstva v súlade so školským zákonom. Návrh reflektuje na skutočnosť, že súčasťou získanej kvalifikácie uvedených zamestnancov je schopnosť vykonávať poradenskú činnosť.

K bodu 47

Dôvodom úpravy § 37 ods. 4 je zosúladenie právnej úpravy v oblasti kariérovej pozície zodpovedný vychovávateľ s reálnou praxou v školách, školských zariadeniach a v zariadeniach sociálnej pomoci, z ktorej vyplýva neopodstatnenosť uvedenej kariérovej pozície v podmienkach škôl a školských zariadení. Z uvedeného dôvodu je podstatou návrhu možnosť vytvorenia uvedenej kariérovej pozície len v podmienkach zariadenia sociálnej pomoci.

K bodu 49

Ide o zosúladenie povinností vedúceho predmetovej komisie, vedúceho vzdelávacej oblasti a vedúceho metodického združenia so zmenami v úprave plánovania profesijného rozvoja.

K bodu 50

Dôvodom zmeny ustanovenia § 38 ods. 3 je potreba aplikačnej praxe pružne reagovať na meniace sa podmienky, v ktorých sa poskytuje výchova a vzdelávanie, a to aj úpravou kompetencií školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní.

K bodu 51

Dôvodom úpravy § 38 je potreba obsahovo vymedziť charakteristiku činnosti kariérovej pozície školského digitálneho koordinátora, ktorý pôsobí v školách, kde nie je vytvorená rovnako pomenovaná kategória pedagogických zamestnancov, a tiež potreba obsahovo vymedziť činnosť vykonávanú v kariérovej pozícii koordinátor školského podporného tímu.

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 53.

K bodom 53 až 54

Dôvodom úpravy § 39 je potreba jednoznačného vyjadrenia, aby vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec mal kompetencie potrebné na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca. Návrh rešpektuje vzdelávacie cesty, ktoré si môže vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec zvoliť, a to formálne vzdelávanie absolvovanie príslušného študijného programu alebo neformálne vzdelávanie absolvovanie schváleného programu funkčného vzdelávania. Formulácia úpravy je v súlade s ustanovením § 47, ktorý nevyžaduje funkčné vzdelávanie, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec absolvoval príslušné vysokoškolské

vzdelávanie. Zároveň návrh reaguje na novú kompetenciu samostatných pedagogických zamestnancov a samostatných odborných zamestnancov vykonávať činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca. Z dôvodu potreby jednoznačnosti chápania procesu získavania profesijných kompetencií potrebných na výkon riadiacich činností sa vkladá nový § 39a, ktorý jednoznačne tento postup upravuje.

K bodom 55 až 57

Dôvodom úpravy ustanovenia § 40 je potreba spresnenia účelu profesijného rozvoja ako procesu prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií o ďalší účel, ktorým je rozvíjanie profesijných kompetencií; návrh tak reflektuje na prirodzenú funkciu každej formy profesijného rozvoja, ktorej výsledkom je práve rozvíjanie profesijných kompetencií. V tomto kontexte dochádza k posunu chápania odbornej stáže a jej miesta v aktivitách profesijného rozvoja smerom k vnímaniu odbornej stáže ako osobitej formy vzdelávania využiteľného v inovačnom vzdelávaní, ale aj v špecializačnom vzdelávaní a predatestačnom vzdelávaní.

Dôvodom úpravy § 40 ods. 3 a 4 je potreba precizovania postupov spojených s plánovaním profesijného rozvoja tak, aby boli rešpektované oprávnené záujmy profesie, kvality výchovy a vzdelávania školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci, ale aj zriaďovateľa a pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Ďalším dôvodom úpravy spružnenia systému plánovania profesijného rozvoja doterajší systém predpokladá jednorazové vypracovanie, prerokovanie a vydanie plánu profesijného rozvoja školou, školským zariadením alebo zariadením sociálnej pomoci; návrh umožňuje v prípade potreby pružne reagovať na meniace sa okolnosti a aktuálne vzdelávacie potreby školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci, a to na účel udržania a zvyšovania kvality výchovy a vzdelávania.

K bodu 58

Dôvodom úpravy § 42 je potreba aplikačnej praxe jednoznačnej úpravy podmienok využívania foriem vzdelávania v profesijnom rozvoji, ale aj možnosti vzdelávať sa v profesijnom rozvoji

- v materinskom jazyku; navrhovaná úprava okrem tejto potreby vytvára systémový priestor pre organizovanie vzdelávania v profesijnom rozvoji v ľubovoľnom cudzom jazyku, návrh nezahŕňa ukončovanie vzdelávania a nezahŕňa ani možnosť viesť dokumentáciu vzdelávania v cudzom jazyku,

- v cudzom jazyku poskytovateľom vzdelávania v profesijnom rozvoji a možnosť obohacovať vzdelávaciu ponuku bez prípadného rizika neschopnosti výkonu práva na vzdelávanie v materinskom jazyku,

- zúčastniť sa a absolvovať programy kvalifikačného, funkčného, špecializačného a inovačného vzdelávania aj fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca; prijatie návrhu umožní zvýšenie kvality personálneho zabezpečenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov.

K bodu 59

Dôvodom úpravy § 43 ods. 1 písm. c) je potreba spresnenia možností kvalifikačného vzdelávania, ktorým sa získavajú kvalifikačné predpoklady na vyučovanie vyučovacích predmetov, ktoré vyplývajú z príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Prijatie návrhu tak umožní vysokým

školám, ktoré organizujú učiteľské študijné programy v kombinácii predmetov, aby organizovali na základe akreditovaného študijného programu osobitne rozširujúce štúdium učiteľstva príslušného predmetu len pre učiteľov druhého stupňa základných škôl alebo rozširujúce štúdium učiteľstva príslušného predmetu, ktorého absolventi budú môcť vyučovať tento predmet v základných školách aj na stredných školách. Návrh predstavuje systémovú podporu pre zvyšovanie odbornosti vyučovania predmetov druhého stupňa základných škôl s dôrazom najmä na vyučovanie prírodovedných predmetov a matematiky.

K bodu 60

Dôvodom úpravy § 43 ods. 2 je potreba rozšírenia okruhu oprávnených poskytovateľov kvalifikačného vzdelávania aj na iné právnické osoby, ktoré priamo poverí ministerstvo školstva. Návrh úpravy § 43 vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaväzuje vytvoriť podmienky na skvalitnenie vzdelávania v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aj prostredníctvom neštátnych subjektov.

K bodu 61

Dôvodom úpravy § 43 ods. 4 je potreba rozšírenia možnosti získať kvalifikačné predpoklady počas denného štúdia aj pre tých budúcich pedagogických zamestnancov, kde je vyžadovaným stupňom vzdelania aj vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa. Významným benefitom bude zvýšenie počtu kvalifikovaných pedagogických zamestnancov absolventov, a to najmä učiteľov základných umeleckých škôl a majstrov odbornej výchovy.

K bodu 62

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 58.

K bodu 63

Úprava súvisí s novelizačným bodom 60, ktorý rozširuje okruh oprávnených poskytovateľov kvalifikačného vzdelávania. Pretože rozširujúce štúdium je kvalifikačným vzdelávaním, primerane sa upravuje aj § 45 ods. 4 a 5.

K bodom 64 až 66

Dôvodom úpravy § 46 je zosúladenie textu tohto ustanovenia so zmenami okruhu oprávnených poskytovateľov kvalifikačného vzdelávania.

K bodu 67

Dôvodom vloženia písmena c) do § 46 ods. 2 je potreba rozšírenia možností pre poskytovateľov rozširujúceho štúdia pri nominovaní členov skúšobnej komisie pre ukončovanie rozširujúceho štúdia. Návrh rešpektuje kritérium dodržania kvality ukončovania vzdelávania v profesijnom rozvoji a v súlade s účelom rozširujúceho štúdia určuje aj požiadavky, ktoré musí spĺňať člen

záverečnej komisie pre ukončenie rozširujúceho štúdia. Nastavenie požiadaviek umožňuje poskytovateľom rozširujúceho štúdia vymenovať ako člena záverečnej komisie pre ukončenie rozširujúceho štúdia aj odborníka z praxe, čím sa posilní praktický rozmer účelu rozširujúceho štúdia.

K bodu 68

Dôvodom úpravy § 47 a 48 je potreba zmeny v nastavení organizácie funkčného vzdelávania tak, ako vyplynulo z požiadaviek aplikačnej praxe, komunikovaných aj v rámci MPK. Nosnými zmenami zmeny v rozsahu nevyhnutného základu vedomostí pred začiatkom výkonu činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca a rozširujúcich vedomostí, možnosť voľby rozširujúcich vedomostí a zmeny v ukončovaní funkčného vzdelávania. Zároveň sa umožňuje poskytovať funkčné vzdelávanie ďalším subjektom, čím zmena korešponduje s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaväzuje vytvoriť podmienky na skvalitnenie vzdelávania v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aj prostredníctvom neštátnych subjektov.

K bodom 69 až 75

Dôvodom úpravy § 49 je požiadavka na rozšírenie okruhu poskytovateľov špecializačného vzdelávania, odbúranie nadbytočného procesu posudzovania kvality špecializačného vzdelávania v prípade vysokých škôl, ktoré poskytujú v akreditovaných študijných programoch kvalifikáciu pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom a požiadavka na zabezpečenie kvality špecializačného vzdelávania organizovaného novou skupinou oprávnených poskytovateľov špecializačného vzdelávania. Ak ide o dotknuté vysoké školy, kvalita špecializačného vzdelávania sa obdobne ako kvalita kvalifikačného vzdelávania odvodzuje od kvality študijného programu, ktorá bola vyjadrená vydaním akreditácie. Zároveň sa upravuje spôsob schvaľovania programov špecializačného vzdelávania s prihliadnutím na rozšírenie okruhu poskytovateľov.

Dôvodom úpravy § 49 ods. 7 je potreba väčšieho využívania vzdelávania supervízorov v pomáhajúcich profesiách v podmienkach škôl, školských zariadení a zariadení sociálnej pomoci, ako bola komunikovaná Slovenskou komorou učiteľov v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodu 76

Dôvodom úpravy § 51 ods. 6 je potreba spresnenia, aby v aplikačnej praxi nevznikali pochybnosti pri zaraďovaní začínajúcich pedagogických zamestnancov a začínajúcich odborných zamestnancov do adaptačného vzdelávania, ktorých dôvodom môže byť neistota, či môže byť zaradený do adaptačného vzdelávania aj ten, kto nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Navrhovaný text bude predstavovať školám a školským zariadeniam jednoznačnú oporu pri zaradení do adaptačného vzdelávania každého začínajúceho pedagogického zamestnanca a každého začínajúceho odborného zamestnanca.

K bodu 77

Dôvodom úpravy § 52 ods. 3 je potreba doplniť systém adaptačného vzdelávania tak, aby v praxi nevznikali neriešiteľné situácie pri nemožnosti zabezpečiť ukončenie adaptačného vzdelávania vlastným personálom školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci. Podľa návrhu bude môcť v prípade potreby do procesu vstúpiť zriaďovateľ a využiť potenciál všetkých ním zriaďovaných škôl, školských zariadení alebo zariadení sociálnej pomoci.

K bodu 78

Dôvodom úpravy § 54 je potreba zjednodušenia ukončovania predatestačného vzdelávania, ktorého účelom je získanie profesijných kompetencií, ktoré overované v procese atestácie. Táto potreba bola komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní Slovenskou komorou učiteľov.

K bodu 79

Dôvodom vloženia nového písmena f) do § 55 ods. 2 je potreba rozšírenia okruhu oprávnených poskytovateľov inovačného vzdelávania, ako bola komunikovaná inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodom 80 a 81

Dôvodom úpravy § 55 ods. 3 a vloženia nových odsekov 4 a 5 do § 55 je požiadavka na odbúranie nadbytočného procesu posudzovania schopnosti organizovať inovačné vzdelávanie v prípade vysokých škôl, ktoré poskytujú v akreditovaných študijných programoch kvalifikáciu pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom a zabezpečenie kvality inovačného vzdelávania organizovaného ostatnými oprávnenými poskytovateľmi inovačného vzdelávania. Ak ide o dotknuté vysoké školy, kvalita inovačného vzdelávania sa obdobne ako kvalita kvalifikačného vzdelávania a špecializačného vzdelávania odvodzuje od kvality študijného programu, ktorá bola vyjadrená vydaním akreditácie, ale tiež aj od výsledkov vedeckej, výskumnej a ďalšej odbornej činnosti vysokej školy.

K bodu 82

Dôvodom úpravy § 57 ods. 3 je potreba aplikačnej praxe zákonným spôsobom ustanoviť rozsah aktualizačného vzdelávania, ako bola komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní viacerými pripomienkujúcimi subjektmi.

K bodu 83

Dôvodom úpravy § 57 je požiadavka aplikačnej praxe na rozšírenie účelu aktualizačného vzdelávania, ktorá tiež reflektuje možné organizačné problémy spojené so zabezpečením kvality takto chápaného aktualizačného vzdelávania (personálna tieseň), a tiež reflektuje vzdelávaciu potrebu zamestnávateľa. Účelom aktualizačného vzdelávania môže podľa návrhu byť aj získanie vedomostí z iných oblastí, ktoré sa priamo neviažu na činnosť školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci alebo korešpondujú so zameraním školy, ktoré vytvára vysokú pridanú hodnotu vzdelaniu, získanému v príslušnej škole, a to aj medzinárodnom meradle. Z tohto dôvodu sa podľa návrhu umožňuje, aby boli za aktualizačné vzdelávanie považované aj

vzdelávacie aktivity, ktoré absolvujú pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci škôl, kde je školským vzdelávacím programom medzinárodný program a ktoré organizované medzinárodnou organizáciou a tiež, aby bol garantom aktualizačného vzdelávania aj ten, kto spĺňa požiadavky na výkon činnosti garanta inovačného vzdelávania.

K bodu 84

Dôvodom doplnenia odseku 4 do § 58 je potreba spresnenia účelu hodnotenia absolvovaného vzdelávania, ktoré je poskytovateľ vzdelávania povinný získavať, spracovávať a zverejňovať. Podľa návrhu je účelom uvedenej povinnosti poznanie kvality realizovaného vzdelávania v profesijnom rozvoji, využiteľné aj pri zostavovaní katalógu.

K bodu 85

Dôvodom úpravy § 59 ods. 2 je potreba rozšírenia okruhu oprávnených atestačných organizácií aj na stredné školy, stavovské organizácie alebo profesijné organizácie, ktorým bolo vydané oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti alebo aj na inú právnickú osobu, ktorú priamo poverí ministerstvo školstva. Návrh úpravy § 59 vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaväzuje vytvoriť podmienky na skvalitnenie vzdelávania v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aj prostredníctvom neštátnych subjektov.

K bodu 86

Dôvodom úpravy § 63 je potreba rozšírenia možnosti hradenia nákladov spojených so vzdelávaním v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov tak, aby sa vytvoril systémový priestor pre

- podporu vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na účel zvyšovania odbornosti výchovy a vzdelávania; toto sa docieli rozšírením možnosti finančne podporovať aj doplňujúce pedagogické štúdium z prostriedkov zamestnávateľa,

- finančnú podporu z verejných zdrojov vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na účel

•zaistenia odbornosti výchovy a vzdelávania,

•profesionalizácie výkonu špecializovaných činností,

•profesionalizácie výkonu riadiacich činností,

•prenosu inovácií do výchovy a vzdelávania.

K bodu 87

Dôvodom vloženia nového § 63a do zákona je vytvorenie základu pre podporu profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení prostredníctvom dotácií ako systémového nástroja intervencie ministerstva školstva v oblasti všetkých oprávnených aktivít, ktorými je profesijný rozvoj definovaný. Návrh nadväzuje na ustanovenie § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. a komplexne rieši otázky spojené s poskytovaním dotácií na profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodu 88

Dôvodom úpravy § 65 ods. 5 je mechanizmus získavania všetkých informácií potrebných pre riadny výkon novej pôsobnosti ministerstva školstva v profesijnom rozvoji. Návrh svojím obsahom reflektuje na záväzok vlády Slovenskej republiky vyjadrený v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024 ako skvalitnenie vzdelávania v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov prostredníctvom zdieľania príkladov dobrej praxe, ktoré budú predovšetkým zamerané na sústavný profesijný rozvoj.

K bodom 89 až 97

Dôvodom úpravy § 66 § 67 potreba posilnenia princípu transparentnosti pri výkone pôsobností ministerstva školstva v profesijnom rozvoji, osobitne pri vydávaní potvrdenia o schválení programov vzdelávania alebo modulov programov vzdelávania, a tiež pri vydávaní oprávnenia na organizovanie inovačného vzdelávania.

Rovnako úprava § 66 a § 67 vytvára právny základ pre prechod potvrdenia o schválení programu vzdelávania, oprávnenia na organizovanie inovačného vzdelávania a oprávnenia na organizovanie atestácií na právneho nástupcu poskytovateľa resp. právneho nástupcu atestačnej organizácie.

Z dôvodu odstraňovania administratívnych bariér v profesijnom rozvoji sa pri všetkých štyroch druhoch potvrdení (o schválení programu vzdelávania alebo modulu programu vzdelávania, o oprávnení na poskytovanie inovačného vzdelávania a o oprávnení na organizovanie atestácií) navrhuje rozčlenenie doterajšieho obmedzenia, ktoré vylučovalo jeho prevod aj prechod. Zákaz prevodu potvrdenia sa navrhuje ponechať. Avšak vzhľadom na potreby aplikačnej praxe sa navrhuje umožniť prechod na právneho nástupcu ak s prechodom bude ministerstvo školstva súhlasiť.

V nadväznosti na otvorenie možností prechodu potvrdenia je potrebné vysporiadať sa aj s úpravou straty platnosti. Ak poskytovateľ, resp. atestačná organizácia zanikne bez právneho nástupcu, strata platnosti je samozrejmá, tak, ako doposiaľ. Ak ale poskytovateľ, resp. atestačná organizácia má právneho nástupcu, môžu nastať vo vzťahu k strate platnosti dve situácie. Ak právny nástupca nemá o oprávnenia vyplývajúce z potvrdenia záujem a teda ani nepožiada ministerstvo školstva o súhlas, strata platnosti potvrdenia je opodstatnená. Druhý prípad je, ak právny nástupca síce o súhlas ministerstva školstva požiadal, ale tento súhlas nebol udelený. V takom prípade je tiež opodstatnené, že dôjde k strate platnosti potvrdenia.

K bodom 98 až 100

Dôvodom vloženia nového písmena d) do § 70 ods. 6 je potreba aplikačnej praxe precizovať účel hodnotenia pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca tak, aby hodnotenie bolo využiteľné aj na účely pracovnoprávnych vzťahov. Úprava umožňuje využiť hodnotenie ako podklad pri komunikácii neuspokojivého plnenia pracovných povinností medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Súčasťou návrhu je aj ustanovenie recipročného hodnotenia vedúcich pedagogických zamestnancov a vedúcich odborných zamestnancov podriadenými pedagogickými zamestnancami alebo odbornými zamestnancami. Táto požiadavka bola komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní Slovenskou komorou učiteľov.

K bodu 101

Dôvodom úpravy § 72 ods. 5 je potreba precizovať zákonné postupy pri výkone kontroly v profesijnom rozvoji, najmä v prípadoch, keď kontrolovaný subjekt potrebu vyjadriť sa k zisteným nedostatkom a navrhnutým opatreniam. Ustanovenie lehoty na takéto vyjadrenie kontrolovaného subjektu bolo požadované v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodom 102 až 111

Dôvodom úpravy § 76 je potreba

-doplnenia údajov, ktoré je možné zverejniť o ďalších zamestnancoch školy alebo školského zariadenia; ide o zamestnancov, ktorí boli a doteraz označovaní ako „správni zamestnanci“, teda školník, ekonóm, vedúca školskej jedálne a ďalší,

-jednoznačného ustanovenia okruhu údajov, ktoré sa do centrálneho registra zapisujú o pedagogickom zamestnancovi, pričom sa pamätá aj na novú navrhovanú kategóriu pedagogických zamestnancov školského digitálneho koordinátora a o odbornom zamestnancovi,

-doplnenia údaju o splnení predpokladu bezúhonnosti na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, pričom účelom návrhu je zníženie administratívnej záťaže pri zmene zamestnávateľa súvisiacej s preukazovaním bezúhonnosti podľa § 15.

Návrh dáva základ pre získavanie a spracovanie osobných údajov a citlivých údajov o pedagogických zamestnancoch, odborných zamestnancoch a ďalších zamestnancoch škôl a školských zariadení. Návrhom sa nerozširuje okruh pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorých údaje sa zapisujú do centrálneho registra, a to ani v dôsledku navrhovaných zmien v oblasti pôsobenia učiteľov profesijného rozvoja na vysokých školách alebo u ďalších, najmä neštátnych poskytovateľov vzdelávania v profesijnom rozvoji.

Dôvodom vloženia nového písmena e) do § 78 a nového odseku 2 v § 78 je potreba zefektívnenia nakladania s údajmi získanými pri preukazovaní bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov tak, aby boli využité doterajšie technické nástroje a možnosti. Zavedenie nového okruhu oprávnených subjektov, ktorým ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra a ktorými budúci zamestnávatelia pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov, ktorí sa opätovne uchádzajú o pracovnú pozíciu v škole alebo školskom zariadení a od ich predchádzajúceho pomeru, v ktorom vykonávali pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca ešte neuplynuli tri roky, prispieva k odbúraniu administratívnej záťaže Registra trestov GP SR, regionálnych úradov školskej správy a v neposlednom rade aj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Budúcim zamestnávateľom ministerstvo školstva sprístupní údaj o bezúhonnosti uchádzača, ktorý v spojení s čestným vyhlásením o tom, že je bezúhonný podľa § 15 ods. 1 a 2, o tom, že na neho nebolo vznesené obvinenia ani podaná obžaloba, je dostatočný na preukázanie bezúhonnosti, ako podmienky výkonu pracovnej činnosti podľa § 9.

K bodu 112

Dôvodom návrhu na úpravu § 80 ods. 2 je potreba rozšírenia okruhu subjektov oprávnených predkladať ministerstvu školstva návrhy na morálne ocenenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Návrh reflektuje na existenciu väzieb a sietí, ktoré zdrojom poznania kvalít pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov hodných morálneho ocenenia na úrovni ministerstva školstva a ktorými disponujú právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti vzdelávanie a preto sa v rámci svojej činnosti stretávajú s väčším okruhom pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodu 113

Dôvodom úpravy § 82 ods. 4 je potreba aplikačnej praxe, komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ako potreba rozšíriť možnosť uzatvorenia pracovného pomeru v súlade s potrebami zamestnávateľa, napríklad v rámci realizácie rozvojových projektov, alebo kvôli krátkodobo zhoršenému zdravotnému stavu žiaka, ktorý si vyžaduje asistenciu (asistenta učiteľa, špeciálneho pedagóga atď.).

K bodu 114

Dôvodom úpravy § 82 ods. 5 je potreba aplikačnej praxe zohľadňovať pri aplikácii inštitútu prerušenia pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca po desiatich rokoch výkonu pracovnej činnosti primárne potreby škôl a školských zariadení pri organizácii výchovy, vzdelávania a výkonu odbornej starostlivosti, ktorej rytmus určujú školské roky. S tým súvisí mobilita uchádzačov o zaradenie na pracovnú pozíciu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, a preto návrh predpokladá aplikáciu rovnakej podmienky aj v prostredí zariadení sociálnej pomoci.

K bodu 115

Dôvodom úpravy § 82 ods. 6 je zohľadnenie novely Zákonníka práce (zákon č. 76/2021 Z. z.), ktorá nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2021 a dopĺňa sa ňou nový výpovedný dôvod dovŕšenie veku 65 rokov, v nadväznosti na ustanovenia § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a skutočnosť, že podľa § 82 ods. 6 dochádza k skončeniu pracovného pomeru zo zákona. Naviazanie výšky odstupného na fikciu skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa dosiahne určitosť daného právneho nároku a rovnoprávne postavenie z hľadiska výšky odstupného v skupine pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktoré budú končiť pracovný pomer z dôvodu dovŕšenia veku 65 rokov Návrh môže vo vyššej miere okrem iného aj prispieť ku generačnej výmene v radoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodom 116 až 118

Dôvodom úpravy § 83 je potreba spresnenia podmienok aplikácie § 83 ods. 1 v tom zmysle, aby nedochádzalo k zamestnávaniu pedagogických zamestnancov, ktorí nedosiahli najnižší požadovaný stupeň vzdelania podľa § 11, ale aj aplikácie § 83 aj v podmienkach zariadení sociálnej pomoci, pričom novela pamätá aj na mechanizmus získania potrebnej kvalifikácie na výkon pracovnej činnosti vychovávateľa v špecializovanej samostatnej skupine pre deti s poruchami správania a v špecializovanej samostatnej skupine pre deti, ktoré vyžadujú zvýšenú

starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, sexuálne zneužívané alebo boli na nich páchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin v súlade s novelizačným bodom 9.

Dôvod úpravy ustanovenia § 83 ods. 4 vyplynul z aplikačnej praxe ako potreba predchádzania prípadov, keď sa škola alebo školské zariadenie rozhodli zamestnať ako pedagogického zamestnanca aj fyzickú osobu, ktorá nezískala najnižší požadovaný stupeň vzdelania (vychovávatelia bez maturity, učiteľky materskej školy bez maturity, učitelia základných škôl bez vysokoškolského vzdelania II. stupňa a podobne). Takýto postup je nedostatkom v riadení školy a školského zariadenia, preto je potrebné v § 83 ods. 4 jednoznačne uviesť podmienku, ktorá musí byť dodržaná. Opačný postup vedie školu a školské zariadenie nielen k znižovaniu kvality personálneho zabezpečenia výchovy a vzdelávania, ale aj k porušovaniu ďalších právnych predpisov spojených so zaraďovaním a odmeňovaním pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodu 119

Dôvodom na vloženie nového § 84a je záväzok vlády Slovenskej republiky vyjadrený v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, ktorým je zabezpečenie rovnosti príležitostí vo vzdelávaní. V kontexte celkovej pôsobnosti zákona nový § 84a rieši personálne zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania a je jediným ustanovením v celom zákone, ktorý prostredníctvom činností charakterizuje väčšiu skupinu zamestnancov zaradených do rôznych kategórií. Ideovo a obsahovo pritom vychádza zo zmien v školskom zákone, ktoré charakterizujú inkluzívne vzdelávanie.

K bodu 120

Dôvodom úpravy § 86 ods. 2 je potreba vymedzenia rozdielu medzi charakterom pracovnej činnosti školského digitálneho koordinátora a pracovných činností, uvádzaných v Katalógu pracovných činností v časti Informatika.

K bodu 121

Dôvodom vloženia nových § 90b až 90d je potreba úpravy prechodu na nový právny stav, vyplývajúci z predchádzajúcich novelizačných bodov. Z toho dôvodu sa najmä

- upravuje postup, ktorý môžu využiť pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci, ktorí nespĺňali predpoklad bezúhonnosti pred účinnosťou tejto novely zákona, ide o mechanizmus, ktorý má odstrániť dôsledky tvrdosti doterajšej právnej úpravy,

- upravujú práva pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ich zamestnávateľov, vyplývajúce z úprav predpokladu bezúhonnosti a zmien v jej preukazovaní,

povinnosti zamestnávateľov, ktorí dostali oznámenie o spĺňaní bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, pri zápise skutočností týkajúcich sa bezúhonnosti do centrálneho registra,

- upravuje postup pri zaraďovaní do kategórie školský digitálny koordinátor tých pedagogických zamestnancov, ktorí boli do 31. decembra 2021 pedagogickými zamestnancami alebo odbornými zamestnancami,

-upravuje podmienky uznávania doteraz absolvovaného funkčného vzdelávania a plnenia povinnosti absolvovať funkčné vzdelávanie,

- upravuje povinnosti vysokej školy, ktorá uskutočňuje študijný program, ktorým sa získava vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v príslušnej podkategórii pedagogického zamestnanca alebo v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, oznámiť ministerstvu školstva programy vzdelávania, ktoré boli schválené rektorom vysokej školy, a to pre potreby katalógu,

- uznáva výkon špecializovaných činností v trvaní najmenej desať rokov do 31. decembra 2021 ako dostatočný na získanie profesijných kompetencií potrebných pre zaradenie do príslušnej kariérovej pozície pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca.

K bodu 122

Zmena terminológie súvisí s návrhom novely zákona č. 245/2008 Z. z.

K Čl. II

K bodu 1

Dôvodom úpravy ustanovenia § 10 ods. 2 je potreba osobitnej úpravy poberania osobného príplatku za plnenie úloh, ktoré nevyplývajú z pracovnej náplne a sú nevyhnutné pre kvalitu výchovy, vzdelávania alebo odbornej starostlivosti v školách, školských zariadeniach a v zariadeniach sociálnej pomoci a potreba ich výkonu je časovo ohraničená.

K bodom 2 a 3

Dôvodom úpravy ustanovenia § 14e ods. 1 a ods. 2 je potreba zrovnoprávnenia podpory zamestnávateľa vzdelávacích aktivít v rámci profesijného rozvoja konkrétnej školy alebo školského zariadenia. Návrh reflektuje aj potreby tých škôl a školských zariadení, ktoré nemajú problém s odbornosťou výchovy a vzdelávania, a preto môžu naplno sústreďovať vzdelávanie v profesijnom rozvoji na prenos inovácií do obsahu výchovy a vzdelávania. Zároveň návrh reaguje aj na ťažkosti súbehu aplikácie § 14e a § 32g. Návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet, pretože maximálna výška príplatku za profesijný rozvoj je pevne ustanovená zákonom č. 553/2003 Z. z.

K bodu 4

Dôvodom úpravy § 14e je potreba aplikačnej praxe precizovať kompetencie pri priznávaní príplatku za profesijný rozvoj riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia.

K bodom 5 až 7

Úpravou § 19 sa navrhuje spresnenie času vyplácania funkčného platu za čas čerpania náhradného voľna tak, aby bolo jednoznačné, že tento funkčný plat sa poskytuje a zúčtuje po tom, ako bolo náhradné voľno vyčerpané (t. j. za mesiac, kedy bol nadčas odpracovaný). Úprava sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s § 137 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. a § 121 ods. 4 Zákonníka práce tak, aby sa pri všetkých okruhoch zamestnancov postupovalo v tomto rovnako, keďže na odlišný postup pri zamestnancoch, ktorí postupujú podľa zákona č. 552/2003 Z. z., nie je dôvod.

K Čl. III

Dôvodom doplnenia písmena q) do § 14 ods. 3 je potreba zabezpečenia oprávnenosti ministerstva školstva na vyžiadanie odpisu registra trestov. Táto úprava je spojená s tým, že o námietke preukázania bezúhonnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca bude rozhodovať ministerstvo školstva, a z toho dôvodu musí mať prístup k odpisom registra trestov, keďže regionálne úrady školskej správy povinné odpis registra trestov zlikvidovať. Z tohto dôvodu ide o nevyhnutnú zmenu, ktorej cieľom je zabezpečenie opravného prostriedku pri preukazovaní bezúhonnosti.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. januára 2022 vzhľadom na začiatok účtovného a rozpočtového roka.

V Bratislave, 25. augusta 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 271/2021, dátum vydania: 10.07.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je plnenie záväzku z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 2024, ktorého zámerom je „zjednotenie financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvom školstva a bude priamo výkonom prenesených kompetencií financovať vzdelávanie vo všetkých typoch a druhoch škôl bez ohľadu na zriaďovateľov“.

V roku 2013 prišlo k nesystémovému kroku v riadení a financovaní škôl a školských zariadení na Slovensku (tzv. ESO). V dôsledku tejto zmeny časť škôl a školských zariadení riadi a financuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a časť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Nesystémovosť a komplikovanosť je najmarkantnejšia pri (ne)dosahu rezortu školstva na špeciálne školy a školské zariadenia, ktoré riadi a financuje rezort vnútra. Dôsledkom toho je, že v niektorých prípadoch prichádza:

•k segregácii žiakov z marginalizovaných rómskych komunít,

•k chybnému alebo cielenému zaraďovaniu žiakov bez mentálneho znevýhodnenia do prúdu špeciálneho školstva.

Dôsledkom je:

•že žiaci, ktorí takýmto spôsobom neprávom zaraďovaní do špeciálnej školy, po ukončení vzdelávania nezískavajú tzv. nižšie stredné vzdelanie (ekvivalent ukončeného druhého stupňa bežnej základnej školy, v medzinárodnom kontexte označovaný ako ISCED 2),

•títo žiaci získavajú iba primárne vzdelanie, teda ekvivalent ukončeného prvého stupňa bežnej základnej školy (ISCED 1),

•následne nemajú možnosť pokračovať vo vzdelávaní na bežnej strednej škole,

•tým sa signifikantne znižujú ich šance zamestnať sa a nájsť uplatnenie v dospelom živote.

V súvislosti s nadmernou segregáciou žiakov z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl čelí od apríla 2015 Slovenská republika infringementu č. 2015/2025 zo strany Európskej komisie.

Základom riešenia je nutná systematická podpora a prípadne kontrola:

•fungovania špeciálnych škôl,

•diagnostiky,

•zaraďovania špeciálnych škôl a špeciálnych tried do siete škôl a školských zariadení,

•možnosti zlúčiť špeciálne školy s bežnými základnými školami v prípade, že sa potvrdí chybná či cielená diagnostika a teda neopodstatnenosť špeciálnej školy,

•cielene reintegrovať žiakov zo špeciálnych škôl do bežných základných škôl.

Zákon má za cieľ:

•odstrániť aktuálne nesystémové prerozdelenie kompetencií, riadenie a financovanie škôl a školských zariadení

•zjednotiť kompetencie pod rezort školstva s cieľom prispieť k efektívne fungujúcemu rezortu,

•dohliadnuť na efektívne fungovanie špeciálnych škôl určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s mentálnym znevýhodnením,

•eliminovať prípady chybnej či cielenej segregácie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl.

2

Čo sa týka agendy odborov okresného úradu v sídle kraja, sú:

•pre školstvo určené pre špecifický okruh adresátov, odborné zložky školy, samospráva, zriaďovatelia, kontrolné a inšpekčné orgány,

•pre ostatné oblasti (napr. životné prostredie, stavebníctvo a pod.) určené pre „bežného občana“.

Školská agenda nie je určená bežnej verejnosti, zmena by teda neznamenala zhoršenie prístupu verejnosti k poskytovaným službám štátu na úseku školstva. Cieľom je zlepšiť fungovanie miestnej štátnej školskej správy, a to nielen z pohľadu ministerstva školstva, ale aj ministerstva vnútra, ktoré tak nebude zaťažované touto špecifickou agendou.

Administratívne, riadiace činnosti a finančné toky v regionálnom školstve sú:

•komplikované pre výskyt duplicít medzi obomi ministerstvami,

•neprehľadné a komplikované, keďže v súčasnosti je financovanie v oblasti školstva predmetom

odvoch rozpočtových kapitol,

odvoch rezortných informačných systémov,

očasto dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu.

Návrat k modelu miestnej štátnej správy v školstve v pôsobnosti ministerstva školstva zabezpečí:

•prevzatie súčasnej agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja bez zmien v jej obsahu,

•prevzatie zriaďovateľských pôsobností pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení (najmä vo vzťahu k deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami),

•zjednotenie a sprehľadnenie financovania regionálneho školstva v jednej rozpočtovej kapitole,

•odstránenie doterajších obmedzení v praktickom výkone činnosti okresných úradov - odborov školstva, spôsobených práve dvojkoľajným systémom riadenia.

Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s ministerstvom vnútra a prerokovaný so Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska, Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenskou komorou učiteľov a Najvyšším kontrolným úradom SR, pričom návrhu na integráciu činností okresných úradov v sídle kraja v oblasti školstva bola všetkými oslovenými subjektmi vyslovená významná podpora.

Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, a nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1, 3, 7 a 12

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 6.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na aktuálny názov ministerstva.

K bodom 4, 5 a 8 až 10

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na čl. II.

K bodu 6

Ak je potrebné zriadenie školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, resp. inej školy alebo školského zariadenia, ktoré v súčasnosti v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja, prax ukázala, že je potrebné, aby na túto agendu malo ministerstvo školstva významnejší dosah, ako doposiaľ. Súvisí to so skutočnosťou, že ministerstvo školstva skôr vníma podnety z praxe a teda relevantnejší prehľad o potrebách úprav v sieti vo vzťahu k školám pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Preto sa navrhuje, aby zriaďovateľské pôsobnosti v oblasti škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, praktických škôl, odborných učilíšť, ale aj niektorých iných škôl a školských zariadení prešli priamo do rezortu školstva vyčlenením agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja na úrady v pôsobnosti ministerstva školstva. Zmena v zriaďovateľských pôsobnostiach vplyv aj na plnenie opatrení vo vzťahu k odôvodnenému stanovisku vo veci konania o porušení zmlúv (infringement) č. 2015/2025, vzhľadom na to, že môže prispieť k lepšej diagnostike pre zapísanie dieťaťa do špeciálnej základnej školy alebo špeciálnej triedy základnej školy ide totiž aj o zriaďovanie centier špeciálno-pedagogického poradenstva a centier pedagogicko-psychologického poradenstva.

Zároveň viaceré administratívne a riadiace činnosti v oblasti regionálneho školstva v praxi komplikované pre výskyt duplicít medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), najmä pri zabezpečovaní fungovania škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja, avšak vecne prislúchajú ministerstvu školstva (špeciálne základné školy a špeciálne stredné školy, špeciálne-výchovné zariadenia, atď.).

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje koncepčná zmena v systéme miestnej štátnej správy školstva. Z doterajších okresných úradov v sídle kraja sa de facto vyčlenia doterajšie odbory školstva. Regionálne úrady školskej správy budú rovnako ako doteraz v sídle každého kraja. V tomto štádiu sa počíta len s presunom doterajšej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja (konkrétne ich odborov školstva) na regionálne úrady školskej správy, čo do budúcna nevylučuje úvahy o zmene náplne ich fungovania.

Navrhovanou úpravou dochádza de facto k osamostatneniu doterajších odborov školstva okresných úradov v sídle kraja na úrady s právnou subjektivitou. Inak sa do doterajšieho fungovania okresných úradov nezasahuje.

Návrh zákona počíta s nie politickou nomináciou riaditeľov úradov, ale so štandardným transparentným výberovým konaním.

K bodu 11

Upravuje sa praktická stránka plynulého prechodu pôsobnosti doterajších okresných úradov v sídle kraja (ich odborov školstva) na regionálne úrady školskej správy k prelomu rokov 2021 a 2022. Doterajšiu agendu odborov školstva okresných úradov v sídle kraja tak od 1.1.2022 budú vykonávať regionálne úrady školskej správy prostredníctvom tých istých zamestnancov, techniky, v tých istých priestoroch.

Zároveň sa v odseku 9 pamätá na prípady, kedy by iné všeobecne záväzné právne predpisy operovali s pojmom „okresný úrad v sídle kraja“ v súvislosti s výkonom štátnej správy v školstve (generálna klauzula).

K Čl. II

K bodom 1 až 4 a 6 až 16

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 5.

K bodu 5

Návrh súvisí s doterajšou skúsenosťou s neefektívnym fungovaním finančných tokov v rámci súčasného nastavenia v rámci okresných úradov v sídle kraja, ktoré preddavkovými organizáciami ministerstva vnútra. Finančné toky zo štátu na školy a školské zariadenia neprehľadné a komplikované, keďže v súčasnosti je financovanie v oblasti školstva predmetom dvoch rozpočtových kapitol, dvoch rezortných informačných systémov, často dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ – napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu.

Navrhovanou úpravou dochádza k zmene doterajšieho „dvojzložkového“ modelu financovania regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu. V nadväznosti na vyčlenenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva z okresných úradov v sídle kraja na samostatné regionálne úrady školskej správy (Čl. I) sa osamostatňuje aj financovanie regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu. Proces financovania tak ostane v gescii len jedného ministerstva.

Táto úprava je navrhovaná s cieľom zjednodušenia, sprehľadnenia a zefektívnenia systému financovania regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu, so zámerom odstrániť viaceré duplicity a nadbytočnosti z toho vyplývajúce.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I.

K Čl. III, V, VI a VII

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I.

K Čl. IV

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. II.

K Čl. VIII

Vzhľadom na to, že dôjsť k transformácii orgánov štátnej správy, navrhuje sa účinnosť k začiatku rozpočtového roka.

V Bratislave, 14. apríla 2021.

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 330/2007, dátum vydania: 26.07.2007

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore