Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 20.07.2015 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová časť

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Návrh zákona bol spracovaný najmä z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) [ďalej len „prepracovaná procedurálna smernica“] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) [ďalej len „prepracovaná prijímacia smernica“]. Transpozičná lehota citovaných smerníc je 20. júl 2015, okrem čl. 31 ods. 3 až 5 prepracovanej procedurálnej smernice, kde je transpozičná lehota 20. júl 2018.
Návrh zákona v súvislosti s transpozíciou prepracovanej procedurálnej smernice a prepracovanej prijímacej smernice, ako aj potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) najmä
 ustanovuje, že maloletí bez sprievodu, za ktorých súdom ustanovení opatrovníci podajú žiadosť o udelenie azylu, zostanú aj počas konania o udelenie azylu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, to znamená, že nebudú z dôvodu realizovania konania o udelenie azylu premiestňovaní do azylových zariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
 dopĺňa kritérium na určenie štátu za bezpečnú krajinu pôvodu,
 nanovo upravuje kritérium na určenie štátu za bezpečnú tretiu krajinu,
 ustanovuje, že maloletí musia byť prítomní pri podávaní vyhlásenia podľa § 3 ods. 1 zákona o azyle,
 zavádza zisťovanie potreby osobitných procesných záruk pre žiadateľov o udelenie azylu a osobitný postup voči takýmto žiadateľom,
 nanovo upravuje rozhodovanie o opakovaných žiadostiach o udelenie azylu,
 zavádza zisťovanie osobitných potrieb zraniteľných osôb a ich poskytovanie,
 dopĺňa subjekty, ktorým sa oznamuje rozhodnutie vydané v konaní o azyle,
 ustanovuje výnimky z oprávnenia žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky,
 skracuje lehotu, po uplynutí ktorej sa umožní žiadateľom o udelenie azylu prístup na trh práce, z jedného roka na 9 mesiacov,
 ustanovuje povinnosť školení zamestnancov ministerstva vnútra a príslušníkov Policajného zboru,
 ustanovuje dôvody na zastavenie konania o zrušení dočasného útočiska,
 predlžuje lehotu na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska a o zrušení dočasného útočiska,
 ustanovuje povinnosť bezodkladne odovzdať nájdený doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, atď.
V súvislosti so zotrvaním maloletých bez sprievodu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj počas konania o udelenie azylu je potrebné vykonať novelizáciu zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetným návrhom dochádza k realizácii opatrenia 7.4 Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 276 z 5. júna 2013.
Transpozícia prepracovanej procedurálnej smernice si vyžaduje tiež novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je okrem transpozície aj odstránenie chýb legislatívno-technického charakteru v texte tohto zákona a zapracovanie zmien a požiadaviek, ktoré vyplynuli z jeho doterajšej aplikačnej praxe. Ide napr. o úpravu ustanovení týkajúcich sa
 udeľovania, obnovovania prechodného pobytu a rozhodovacej činnosti,
 dokladov predkladaných k žiadostiam o udelenie pobytu,
 rozšírenia kategórií osôb, ktorým môže byť udelený trvalý pobyt na neobmedzenú dobu,
 cudzineckého pasu,
 konania o zrušení zákazu vstupu,
 žiadateľov o azyl v súvislosti s ich zaistením alebo s uložením alternatívy zaistenia,
 kontaktu zaistených žiadateľov o udelenie azylu so zástupcami UNHCR, rodinnými príslušníkmi a osobami, ktoré žiadateľovi o azyl poskytujú právnu pomoc,
 povinností fyzických osôb na úseku kontroly hraníc,
 povinností štátnych príslušníkov tretích krajín,
 priestupkov na úseku kontroly hraníc,
 zastupovania v konaní podľa tohto zákona,
 overovania listín a dokladov vydaných v cudzom jazyku,
 poskytovania informácií súvisiacich s podaním žiadosti o udelenie azylu, atď.
Súčasťou návrhu zákona je aj návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sa ustanovuje, aký stav konania je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu v konaní vo veci azylu alebo doplnkovej ochrany. Na rozdiel od súčasného právneho stavu bude podľa navrhovaného znenia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia vo veci azylu a doplnkovej ochrany pre súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia.
Transpozícia smerníc sa dotýka aj zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje režim poskytovania právnej pomoci v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu.
V súvislosti s návrhom zákona Správny súdny poriadok, ktorý je v súčasnosti v legislatívnom procese, je potrebné uviesť, že prijatie tohto zákona si vyžiada vykonanie ďalšej novelizácie zákona o azyle.
Hlavným cieľom Európskej únie v oblasti azylu je vytvorenie spoločného konania o azyle, jednotného postavenia pre osoby, ktorým bol udelený azyl a osoby, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana, ako aj zabezpečenie rovnakých podmienok prijímania pre žiadateľov o takúto ochranu. To znamená, že bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte podala osoba žiadosť o medzinárodnú ochranu (požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany), malo by jej byť poskytnuté rovnocenné zaobchádzanie, pokiaľ ide o podmienky prijímania, procesné pravidlá a určenie postavenia. Transpozíciou prepracovanej procedurálnej smernice a prepracovanej prijímacej smernice sa končí druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti; bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Vplyvy návrhu zákona sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.


DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
Zmluva o fungovaní Európskej únie (Tretia časť, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 06. 2013);
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L180, 29.06.2013);
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L180, 29.06.2013);
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L337, 20.12.2011)
2. nelegislatívne akty
-
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
- smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 19/zv. 7);
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008)

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
- napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-69/10, C-175/11, C-179/11, C-534/11, C 79/13, atď.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
- lehota na prebratie smernice 2013/32/EÚ je do 20. júla 2015 (článku 31 ods. 3, 4 a 5 do 20. júla 2018);
- lehota na prebratie smernice 2013/33/EÚ je do 20. júla 2015;
- lehota na prebratie smernice 2011/95/EÚ bola do 21. decembra 2013;
- lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 6. augusta 2006;
- lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem článku 13 ods. 4, ktorý bolo potrebné prebrať do 24. decembra 2011.

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
- uznesením vlády č. 566 z 26. septembra 2013 podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra do 31. marca 2015, resp. do 31. marca 2018 (lehota týkajúca sa prebratia čl. 31 ods. 3, 4 a 5 ) predložiť v spolupráci s ministrom spravodlivosti na rokovanie vlády návrhy právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) a do 31. marca 2015 predložiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu, ministerkou zdravotníctva a ministrom spravodlivosti na rokovanie vlády návrhy právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie).

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- nebolo začaté;
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
- smernica Rady 2004/81/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sú prebraté v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- smernica 2011/95/EÚ bola prebratá v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ďalších notifikovaných právnych predpisoch;
- smernice 2013/32/EÚ a 2013/33/EÚ sú prebraté aj v ďalších zákonoch uvedených v príslušných tabuľkách zhody.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný (s výnimkou článku 31 ods. 3, 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 3013/32/EÚ, pri ktorých je transpozičná lehota do 20. júla 2018).
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo zdravotníctva SR

DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu, x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bude mať pozitívne sociálne vplyvy v čl. I, III, IV a V.


A.4. Alternatívne riešenia
-

A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona nebol zaslaný na predbežné pripomienkové konanie.


Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Bez vplyvu.
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov / výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/ výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva / domácností ovplyvnených predkladaným materiálom



4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona
- zjednodušuje podmienky preukazovania účelu pobytu pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania a zamestnania dokladmi, ktoré môžu byť staršie ako 90 dní,
- znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu vo vzťahu k povinnosti predložiť doklad potvrdzujúci účel pobytu tým spôsobom, že ak skutočnosti preukázané dokladom o účele pobytu zostali nezmenené, nie sú povinní tento doklad k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu opätovne priložiť,
- znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie modrej karty tým spôsobom, že ak doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní zostal nezmenený, nie sú povinní tento doklad k žiadosti o obnovenie modrej karty opätovne priložiť,
- ustanovuje možnosť predĺženia lehoty na predloženie lekárskeho posudku potvrdzujúceho, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zraniteľnú skupinu osôb - maloletých bez sprievodu, ktorí nebudú po podaní žiadosti o udelenie azylu premiestňovaní do azylových zariadení, ale zostanú počas konania o udelenie azylu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde sa im bude poskytovať komplexná starostlivosť.
Žiadatelia o udelenie azylu budú mať prístup na trh práce už po deviatich mesiacoch oproti súčasnému jednému roku.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Bez vplyvu.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Bez vplyvu.




B. Osobitná časť

K čl. I (zákon o azyle)

K bodu 1 (§ 2 písm. l) 2. bod)
V súlade s prepracovanou procedurálnou smernicou sa upresňuje vymedzenie pojmu bezpečná krajina pôvodu. Za bezpečnú krajinu pôvodu sa bude považovať štát, ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú ani z dôvodu uvedeného v § 13a zákona o azyle (z dôvodu vážneho bezprávia).

K bodom 2, 12 a 16 (§ 2 písm. m) 2. bod, § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 2)
Ide o zosúladenie s čl. 38 ods. 1 písm. a) a b) prepracovanej procedurálnej smernice. V súvislosti s doplnením nového kritéria v prepracovanej procedurálnej smernici sa navrhuje spresniť vymedzenie pojmu bezpečná tretia krajina v zákone o azyle. Za bezpečnú tretiu krajinu sa bude považovať štát, v ktorom vrátený cudzinec nemôže byť vystavený ani vážnemu bezpráviu.
Súčasne sa v súlade s čl. 25 ods. 6 písm. c) prepracovanej procedurálnej smernice upravuje ustanovenie týkajúce sa zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej z dôvodu, že žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny. Ministerstvo vnútra nezamietne žiadosť z tohto dôvodu ani v prípade, ak žiadateľom o udelenie azylu je maloletý bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme.
Navrhuje sa tiež vypustiť lehota, v ktorej môže byť žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná, a to vzhľadom na znenie čl. 31 ods. 8 prepracovanej procedurálnej smernice.
V súvislosti s predmetnými zmenami, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s transpozíciou prepracovanej procedurálnej smernice, je vhodné poznamenať, že nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu v znení neskorších predpisov nemá v zozname bezpečných tretích krajín zaradený v súčasnosti žiaden štát. Koncept bezpečnej tretej krajiny sa tak v konaní o udelenie azylu v súčasnosti nevyužíva.

K bodu 3 (§ 3 ods. 1)
Vzhľadom na skutočnosť, že za maloletého cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, podáva na príslušnom policajnom útvare vyhlásenie o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník, navrhuje sa výslovne v zákone zaviesť povinnosť maloletého byť prítomný pri podávaní takéhoto vyhlásenia. Uvedené sa navrhuje z dôvodu vykonania identifikačných úkonov s maloletým.

K bodom 4 a 27 [§ 3 ods. 6 a § 19 ods. 1 písm. a)]
Predmetné ustanovenia je potrebné upraviť v súvislosti s návrhom uvedeným v bode 38 (§ 23d). Maloletý bez sprievodu nebude mať povinnosť dostaviť sa do záchytného tábora, nakoľko bude aj počas konania o udelenie azylu umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
V nadväznosti na úpravu § 3 ods. 6 zákona o azyle sa navrhuje zmeniť aj ustanovenie týkajúce sa zastavenia konania.

K bodu 5 (§ 3 ods. 9 až 11)
V súlade s prepracovanou procedurálnou smernicou a prepracovanou prijímacou smernicou sa ustanovuje, že za žiadateľa sa na účely poskytovania ubytovania, stravovania a ďalších materiálnych podmienok prijímania uvedených v § 22 ods. 4 zákona o azyle, ako aj poskytovania zdravotnej starostlivosti, považuje tiež cudzinec, ktorý požiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na policajnom útvare, ktorý nie je príslušný na prijatie takéhoto vyhlásenia, a to počas troch dní od podania vyhlásenia. Predmetné ustanovenie nadväzuje na § 3 ods. 8, ktorý v prípade takýchto cudzincov určuje povinnosť dostaviť sa na policajný útvar, ktorý je príslušný na prijatie vyhlásenia podľa § 3 ods. 1, pričom je cudzincovi vydaný doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín. Skutočnosť, že cudzinec nevyužije v trojdňovej lehote možnosť podať vyhlásenie podľa § 3 ods. 1 na príslušnom policajnom útvare (§ 3 ods. 2) neznamená, že nemôže podať takéto vyhlásenie neskôr, ale už v postavení cudzinca.
V zákone o azyle sa nenavrhuje zaviesť registrácia žiadosti ako samostatný úkon, keďže registrácia sa uskutočňuje pri podaní vyhlásenia podľa § 3 ods. 1. Tento postup považujeme za najefektívnejší vzhľadom na to, že na registráciu sa na rozdiel od podania žiadosti neviažu žiadne práva ani povinnosti. Na registráciu sú teda príslušné všetky orgány uvedené v § 3 ods. 2, navyše v súlade s navrhovaným § 3 ods. 9 zákon o azyle zabezpečuje poskytovanie základných prijímacích podmienok aj pre osoby, ktoré požiadali o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na nepríslušnom policajnom útvare.
Súčasne sa zavádza vykonávanie školení pre policajtov zaradených na policajných útvaroch príslušných, ale tiež nepríslušných na prijatie vyhlásenia podľa § 3 ods. 1.
V súlade s čl. 8 ods. 2 prepracovanej procedurálnej smernice sa zabezpečuje prístup k žiadateľom nachádzajúcim sa na hraničných priechodoch a v tranzitných priestoroch medzinárodného letiska a ustanovujú sa podmienky takéhoto prístupu.

K bodu 6 (§ 4 ods. 2)
Aktualizuje sa ustanovenie týkajúce sa poskytovania poučenia o právach a povinnostiach počas konania a informáciách o mimovládnych organizáciách. Z dôvodu zosúladenia ustanovenia s praxou sa navrhuje spresniť, že poučenie a informácie sa poskytujú vždy v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie a podľa možností písomne. „Podľa možností písomne“ znamená, že vo všeobecnosti sa poučenie a informácie poskytujú písomne, ústne za prítomnosti tlmočníka sa poskytujú len v prípade osôb, ktoré nevedia čítať alebo ak poučenie a informácie nie sú preložené do jazyka, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie.

K bodom 7 až 9 (§ 5 ods. 1, 3 a 5)
Uvedené zmeny sa navrhujú z dôvodu zabezpečenia vydávania preukazu žiadateľa o udelenie azylu maloletému bez sprievodu, ktorý je počas konania o udelenie azylu umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 10 (§ 6 ods. 4)
Predmetné ustanovenie sa navrhuje upraviť z dôvodu transpozície čl. 15 ods. 3 písm. a) až c) prepracovanej procedurálnej smernice. Ministerstvo vnútra zabezpečí, ak je to možné, pohovor a tlmočenie osobou rovnakého pohlavia nielen z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale aj na žiadosť žiadateľa o udelenie azylu.
V súvislosti s transpozíciou čl. 15 ods. 3 písm. a) prepracovanej procedurálnej smernice sa ponecháva doterajšie znenie ustanovujúce ministerstvu vnútra povinnosť zabezpečiť vedenie pohovoru osobou spôsobilou zohľadniť osobné pomery žiadateľa o udelenie azylu s tým, že sa upustilo od príkladmého vymenovania takýchto pomerov. Samozrejme, že osobou spôsobilou viesť pohovor bude zamestnanec ministerstva vnútra, ktorý bol vyškolený ohľadom vedenia pohovoru so žiadateľmi o udelenie azylu.

K bodu 11 (§ 6 ods. 7)
V prípade, ak je na pohovore prítomný aj zástupca žiadateľa, umožní sa mu vyjadriť sa k pohovoru až na konci tohto pohovoru. Ak je žiadateľom maloletý bez sprievodu, opatrovník môže položiť otázky a uplatniť pripomienky už počas pohovoru. Navrhované ustanovenie vychádza z čl. 23 ods. 3 a čl. 25 ods. 1 písm. b) prepracovanej procedurálnej smernice.

K bodu 13 [§ 11 ods. 1 písm. d)]
V súlade s čl. 33 ods. 2 písm. a) prepracovanej procedurálnej smernice sa navrhuje upraviť ustanovenie týkajúce sa zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej. Súčasne sa ustanovuje výnimka, kedy sa žiadosť o udelenie azylu takto nezamietne. Pôjde o tie prípady, keď síce iný členský štát Európskej únie cudzincovi udelil azyl alebo poskytol doplnkovú ochranu, ale Slovenská republika súhlasila s premiestnením takéhoto cudzinca na svoje územie.

K bodu 14 [§ 11 ods. 1 písm. e)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového písmena f) v § 11 ods. 1 (bod 15).

K bodu 15 [§ 11 ods. 1 písm. f)]
Nanovo sa upravuje koncept opakovanej žiadosti o udelenie azylu, a to v súlade s prepracovanou procedurálnou smernicou (táto používa pojem následná žiadosť). Zákon o azyle v súčasnosti umožňuje rozhodnúť o zastavení konania z dôvodu res iudicata [§ 19 ods. 1 písm. i)], ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Uvedené ustanovenie sa navrhuje v čiastočne modifikovanej podobe premietnuť do nového písmena f) v § 11 odsek 1, ako ďalší dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej. Tak ako v prípade súčasného znenia § 19 ods. 1 písm. i) sa aj v tomto prípade nebude posudzovať, či žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, ale len skutočnosť, či sa podstatne zmenil skutkový stav. Navrhované riešenie vhodnejšie zabezpečuje transpozíciu čl. 33 ods. 2 písm. d) prepracovanej procedurálnej smernice. Proti takémuto rozhodnutiu ministerstva vnútra bude možné podať opravný prostriedok na súd v lehote 20 dní od jeho doručenia, pričom podanie opravného prostriedku nebude mať odkladný účinok, ak súd na návrh nerozhodne inak (bod 34). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v prípade, ak je podaná opakovaná žiadosť o udelenie azylu a prišlo k podstatnej zmene skutkového stavu, táto skutočnosť znamená len to, že sa žiadosť bude ďalej posudzovať (znamená to, že je žiadosť o udelenie azylu „prípustná“), avšak nevzniká automatický nárok na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Výsledkom posudzovania „prípustnej“ opakovanej žiadosti môže byť totiž neudelenie azylu, udelenie azylu, zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, atď. Je podstatné tiež uviesť, že posudzovať, či prišlo k podstatnej zmene skutkového stavu pri opakovanej žiadosti na účely rozhodovania o „prípustnosti“ opakovanej žiadosti, prichádza do úvahy len v prípade, ak sa už predtým rozhodovalo o splnení podmienok na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Ak by všetky predchádzajúce žiadosti o udelenie azylu boli ukončené len zastavením konania, nie je možné rozhodnúť podľa navrhovaného ustanovenia o neprípustnosti opakovanej žiadosti.
Význam aplikácie konceptu opakovanej žiadosti o udelenie azylu zamietnutej ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) je v zabránení zneužívania azylového systému podávaním účelových opakovaných žiadostí o udelenie azylu. Takéto účelové opakované žiadosti zaťažujú nielen rozhodovacie, ale tiež prijímacie kapacity jednotlivých členských štátov. Podanie ďalšej opakovanej žiadosti po tom, čo bola opakovaná žiadosť o udelenie azylu zamietnutá podľa § 11 ods. 1 písm. f), bude znamenať, že žiadateľ už nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky (bod 35), samozrejme zásada non-refoulement bude musieť byť aj v tomto prípade rešpektovaná. Uvedené je v súlade s čl. 41 ods. 1 písm. b) prepracovanej procedurálnej smernice.
Súčasne sa ustanovuje možnosť ministerstva v prípade, ak zamieta opakovanú žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f), rozhodnúť tiež o tom, či bola táto žiadosť podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia. Ak bola žiadosť podaná výlučne s týmto cieľom, bude mať takéto rozhodnutie vplyv na oprávnenie žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky (bod 35), pričom zásada non-refoulement bude musieť byť aj v tomto prípade rešpektovaná. Uvedené je v súlade s čl. 41 ods. 1 písm. a) prepracovanej procedurálnej smernice.

K bodu 17 (§ 11 ods. 4)
Určujú sa prípady, kedy nie je možné opakovanú žiadosť o udelenie azylu zamietnuť ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) [bod 15]. Pôjde o prípady tých žiadateľov, ktorí boli vrátení na územie Slovenskej republiky z dôvodu aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, rozhodnutie ministerstva podľa § 12 zákona o azyle (zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej) alebo podľa § 13 zákona o azyle (neudelenie azylu) v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu bolo doručené náhradným spôsobom a žiadatelia tak nemali možnosť uplatniť účinný opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu. Návrhom na zúženie možnosti zamietnuť opakovanú žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f), ak žiadateľ nemal možnosť podať účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu ministerstva, sa premieta povinnosť vyplývajúca z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, a to povinnosť zabezpečiť právo podať účinný opravný prostriedok (čl. 18).

K bodom 18 a 19 [§ 12 ods. 1 písm. a) a písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením § 12 ods. 1 písmeno c) [bod 20].

K bodu 20 [§ 12 ods. 1 písm. c)]
Navrhuje sa vypustiť dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej. Po dôkladnejšom posúdení tohto ustanovenia sa javí ako vhodnejšie, aby nesplnenie povinnosti spolupracovať s ministerstvom podľa zákona o azyle, ktoré znemožní posúdenie žiadosti o udelenie azylu, bolo dôvodom na zastavenie konania (bod 29).

K bodu 21 [§ 12 ods. 2 písm. d)]
V súvislosti s transpozíciou čl. 31 ods. 8 písm. e) prepracovanej procedurálnej smernice sa navrhuje nové znenie dôvodu na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej.

K bodom 22 a 23 [§ 12 ods. 2 písm. g) a písm. j)]
Pôvodné znenie § 12 ods. 2 písm. g) zákona o azyle sa nahrádza z dôvodu, že čl. 31 ods. 8 prepracovanej procedurálnej smernice už na rozdiel od pôvodnej smernice takýto dôvod neobsahuje (čl. 23 ods. 4 písm. i) smernice Rady 2005/85/ES).
Navrhované znenie § 12 ods. 2 písm. g) vychádza z pôvodného znenia § 12 ods. 2 písm. j) zákona o azyle upraveného v súlade s čl. 31 ods. 8 písm. f) prepracovanej procedurálnej smernice. Opakovaná žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako zjavne neopodstatnená z dôvodu uvedeného v navrhovanom ustanovení bude mať v prípade podania ďalšej opakovanej žiadosti vplyv na oprávnenosť žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky (bod 35). Na rozdiel od zamietnutia žiadosti ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) [bod 15], v prípade zamietnutia žiadosti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 2 písm. g) síce prišlo k podstatnej zmene skutkového stavu, avšak po posúdení žiadosti došlo ministerstvo k záveru, že žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu, ani podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.
Význam aplikácie konceptu opakovanej žiadosti o udelenie azylu zamietnutej ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 2 písm. g) je v zabránení zneužívania azylového systému podávaním účelových opakovaných žiadostí o udelenie azylu. Takéto účelové opakované žiadosti zaťažujú nielen rozhodovacie, ale tiež prijímacie kapacity jednotlivých členských štátov. Podanie ďalšej opakovanej žiadosti po tom, čo bola opakovaná žiadosť o udelenie azylu zamietnutá podľa § 12 ods. 2 písm. g), bude znamenať, že žiadateľ už nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky (bod 35), avšak zásada non-refoulement bude musieť byť aj v tomto prípade rešpektovaná. Uvedené je v súlade s čl. 41 ods. 1 písm. b) prepracovanej procedurálnej smernice.

K bodu 24 (§ 12 ods. 3)
Predmetné ustanovenie sa aktualizuje v nadväznosti na vypustenie § 12 ods. 1 písm. c) [bod 18].

K bodu 25 (§ 12 ods. 5)
Určujú sa prípady, kedy nie je možné opakovanú žiadosť o udelenie azylu zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 2 písm. g) [bod 22]. Pôjde rovnako ako v bode 15 o prípady tých žiadateľov, ktorí boli vrátení na územie Slovenskej republiky z dôvodu aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, rozhodnutie ministerstva podľa § 12 zákona o azyle (zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej) alebo podľa § 13 zákona o azyle (neudelenie azylu) v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu bolo doručené náhradným spôsobom a žiadatelia tak nemali možnosť uplatniť účinný opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu. Návrhom na zúženie možnosti zamietnuť opakovanú žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 2 písm. g), ak žiadateľ nemal možnosť podať účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu ministerstva, sa premieta povinnosť vyplývajúca z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, a to povinnosť zabezpečiť právo podať účinný opravný prostriedok (čl. 18).

K bodu 26 (§17aa a § 17ab)
Ide o transpozíciu čl. 19 ods. 1 a čl. 25 ods. 4 prepracovanej procedurálnej smernice. Dopĺňa sa povinnosť ministerstva vnútra poskytnúť na požiadanie žiadateľovi informácie týkajúce sa prípadného postupu v konaní o jeho žiadosti o udelenie azylu. V prípade maloletého bez sprievodu a jeho opatrovníka poskytne ministerstvo vnútra na požiadanie takéto informácie aj v konaní o odňatie azylu alebo zrušenie doplnkovej ochrany. Povinnosť poskytnúť informácie má ministerstvo vnútra len v prípade, ak žiadateľ o udelenie azylu nemá zvoleného zástupcu.
Ide o transpozíciu čl. 24 prepracovanej procedurálnej smernice. Osobitným postupom voči žiadateľovi o udelenie azylu potrebujúcemu osobitné záruky sa môže rozumieť napr. vykonanie pohovoru v azylovom zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený, odloženie vykonania pohovoru, príp. častejšie prestávky počas pohovoru alebo prestávka počas pohovoru na žiadosť žiadateľa o udelenie azylu, atď. Ide o premietnutie už v súčasnosti vykonávanej praxe do normatívnej podoby.

K bodu 28 [§ 19 ods. 1 písm. f)]
Aktualizácia dôvodu na zastavenie konania sa vykonáva vzhľadom na skutočnosť, že maloletí bez sprievodu už nebudú umiestnení v azylových zariadeniach (bod 38), pričom je potrebné riešiť situáciu, ak sa takíto žiadatelia o udelenie azylu bez súhlasu zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viac ako 7 dní zdržiavajú mimo tohto zariadenia. Zariadenie bude o tejto skutočnosti informovať ministerstvo vnútra (čl. III bod 9).

K bodu 29 [§ 19 ods. 1 písm. i)]
Súčasné znenie predmetného ustanovenia sa navrhuje vypustiť vzhľadom na vloženie nového dôvodu na zamietnutie opakovanej žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej v § 11 ods. 1 písm. f) [bod 15].
Zároveň sa navrhuje zaviesť nový dôvod na zastavenie konania, a to súčasné znenie zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. c) [nesplnenie povinnosti spolupracovať s ministerstvom].

K bodu 30 (§ 19 ods. 4)
Aktualizácia tohto ustanovenia sa vykonáva z dôvodu nového znenia § 19 ods. 1 písm. i) [bod 29].

K bodu 31 (§ 19a ods. 8)
Ide o transpozíciu čl. 10 ods. 5 prepracovanej procedurálnej smernice. Ministerstvo vnútra zabezpečí preklad dokumentov potrebných na posúdenie žiadosti.

K bodu 32 (§ 19c)
Transpozícia čl. 18 ods. 1 prepracovanej procedurálnej smernice sa navrhuje zabezpečiť novým ustanovením v zákone o azyle. Návrh neurčuje, v akej forme má byť spracovaný výsledok lekárskeho vyšetrenia ohľadom príznakov prenasledovania alebo vážneho bezprávia žiadateľa v minulosti, a tak v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výsledok lekárskeho vyšetrenia môže byť spracovaný vo forme znaleckého posudku, odborného vyjadrenia, odborného vysvetlenia, a pod. Ministerstvo zabezpečí a uhradí vyšetrenie podľa odseku 1, ak ho považuje za potrebné pre posúdenie žiadosti o udelenie azylu.
V súlade s čl. 18 ods. 2 prepracovanej procedurálnej smernice sa ustanovuje povinnosť ministerstva vnútra poučiť žiadateľa o možnosti zabezpečiť si takéto lekárske vyšetrenie na vlastné náklady.

K bodu 33 [§ 20a ods. 4 písm. d) a e)]
Dopĺňajú sa subjekty, ktorým sa rozhodnutie vydané v konaní o azyle oznamuje.

K bodu 34 (§ 21 ods. 1 a 2)
Navrhovanou zmenou odseku 1 sa zabezpečí, že aj v tých prípadoch, keď podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o neudelení azylu, odňatí azylu alebo zrušení doplnkovej ochrany nemá v súčasnosti odkladný účinok, bude možné žiadať súd o priznanie odkladného účinku (odloženie vykonateľnosti rozhodnutia).
V súlade s prepracovanou procedurálnou smernicou [čl. 46 ods. 6 písm. a) a b)] sa nanovo upravujú prípady, kedy podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo zjavne neopodstatnenej nemá odkladný účinok, ak súd na návrh nerozhodne inak. Odkladný účinok bude mať podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. b) [cudzinec prichádza z bezpečnej tretej krajiny] a o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 2 písm. a) [cudzinec neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho dôvodu nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe].

K bodu 35 (§ 22 ods. 1)
Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa oprávnenia žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Z dôvodu transpozície čl. 46 ods. 8 prepracovanej procedurálnej smernice sa ustanovuje, že žiadateľ má právo sa zdržiavať na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia súdu o návrhu na odloženie vykonateľnosti (o priznaní odkladného účinku) rozhodnutia vydaného v konaní o azyle, ak podanie opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok, ale súd môže na návrh rozhodnúť inak. Výnimka z tohto oprávnenia nastane v prípade, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, ktorá bola zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) [bod 15], pričom žiadosť bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Uvedenú výnimku umožňuje čl. 41 ods. 2 písm. c) prepracovanej procedurálnej smernice. O tom, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s týmto cieľom, môže rozhodnúť ministerstvo pri zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) (bod 15). Ak bude takýto výrok v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej absentovať, výnimka z oprávnenia zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nenastane a žiadateľ má právo sa zdržiavať na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia súdu o návrhu na odloženie vykonateľnosti (o priznaní odkladného účinku) rozhodnutia.
V súlade s čl. 9 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 písm. b) prepracovanej procedurálnej smernice sa upravuje, v ktorých prípadoch nie je žiadateľ oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky. Ide o výnimku z čl. 9 ods. 1 prepracovanej procedurálnej smernice, ktorá upravuje právo žiadateľa zostať v členskom štáte počas posudzovania žiadosti. Vzťahuje sa na prípady opakovaných žiadostí, ktoré boli podané po tom, čo bola opakovaná žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) [bod 15] alebo ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 2 písm. g) [bod 22].

K bodu 36 (§ 23 ods. 6)
V súlade s čl. 15 ods. 1 prepracovanej prijímacej smernice sa navrhuje skrátiť lehota, po uplynutí ktorej sú žiadatelia oprávnení vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu. Súčasne sa navrhuje, aby aj v prípade, ak sa zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, mali žiadatelia po uplynutí 9 mesiacov prístup na trh práce, a to v prípade, ak súd rozhodne o odložení vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia (prizná opravnému prostriedku proti rozhodnutiu ministerstva vnútra odkladný účinok).

K bodu 37 (§ 23 ods. 7)
Navrhuje sa v súlade s čl. 25 ods. 5 prepracovanej procedurálnej smernice spresniť ustanovenie týkajúce sa lekárskeho vyšetrenia na určenie veku žiadateľa o udelenie azylu.

K bodu 38 (§23d)
Vzhľadom na skutočnosť, že maloletí bez sprievodu zostanú umiestnení v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj počas konania o udelenie azylu, je potrebné vymedziť ustanovenia zákona o azyle, ktoré sa na takýchto žiadateľov o udelenie azylu nevzťahujú. V súčasnosti realizované premiestňovanie maloletých bez sprievodu zo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z dôvodu začatia konania o udelenie azylu, do azylových zariadení a následne po skončení konania o udelenie azylu ich premiestnenie späť do zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemuselo byť vždy v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Nemožno nespomenúť tiež skutočnosť, že ministerstvo vnútra eviduje v ostatných rokoch nízky počet maloletých žiadateľov bez sprievodu. V roku 2012 sa začalo konanie o udelenie azylu s takýmito žiadateľmi v piatich prípadoch, v roku 2013 v štyroch prípadoch a v roku 2014 v 11 prípadoch.
Súčasne sa rieši situácia, ak maloletý bez sprievodu nadobudne plnoletosť počas konania o udelenie azylu. Pre takýchto žiadateľov sa zavádza povinnosť dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od nadobudnutia plnoletosti. Vážnymi dôvodmi, ktoré môžu brániť takémuto žiadateľovi dostaviť sa do pobytového tábora, bude napr. jeho hospitalizácia v zdravotníckom zariadení. V záujme čo najlepšej starostlivosti o mladých dospelých sa umožňuje maloletým bez sprievodu, ktorí počas konania o udelenie azylu nadobudnú plnoletosť, zostať v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe dohody, ktorú uzavrie zariadenie s týmto mladým dospelým. Navrhuje sa fikcia, kedy sa pobyt mladého dospelého v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately považuje za povolenie pobytu mimo pobytového tábora podľa zákona o azyle. Povinnosť prihlásiť sa na policajnom útvare podľa § 23 ods. 4 písm. b) zákona o azyle však mladému dospelému zostáva.

K bodu 39 (nadpis § 31)
Predmetný nadpis sa vypúšťa v súvislosti s bodom 39.

K bodu 40 (§ 31 ods. 5 a 6)
Aktualizujú sa ustanovenia týkajúce sa zastavenia konania o poskytnutí dočasného útočiska a súčasne sa dopĺňajú predmetné ustanovenia o zastavenie konania o zrušenie dočasného útočiska. Konaním začatým na podnet ministerstva vnútra sa rozumie konanie o zrušenie dočasného útočiska. Súčasne sa určuje, v ktorých prípadoch sa nevydáva písomné rozhodnutie a v ktorých prípadoch nie je možné proti rozhodnutiu o zastavení konania podať rozklad.

K bodu 41 (§ 31 ods. 9)
Doplnením predmetného ustanovenia sa zabezpečí, že aj na konanie o zrušenie dočasného útočiska sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o konaní o azyle.

K bodu 42 (§ 34 ods. 1)
Navrhuje sa predĺžiť lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska a o zrušení dočasného útočiska.
V súvislosti s navrhovanými zmenami v bodoch 39 až 42 je potrebné uviesť, že inštitút dočasného útočiska sa v súčasnosti nevyužíva, keďže poskytovanie dočasného útočiska môže vláda Slovenskej republiky vyhlásiť na základe rozhodnutia Rady Európskej únie. Slovenská republika naposledy poskytovala dočasné útočisko v roku 1999.

K bodu 43 (§ 39)
Nové znenie odseku 1 sa navrhuje najmä z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 22 prepracovanej prijímacej smernice. Do zákona o azyle sa zavádza povinnosť ministerstva vnútra zisťovať, či cudzinec je osobou s osobitnými potrebami pri prijímaní. Ak ministerstvo vnútra na základe individuálneho posúdenia stavu zraniteľných osôb zistí osobitné potreby týchto osôb, zohľadňuje ich pri vytváraní vhodných podmienok na ubytovanie a pri poskytovaní starostlivosti o tieto osoby. Ide vlastne o premietnutie už v súčasnosti vykonávanej praxe do normatívnej podoby. Navrhuje sa tiež určiť, kto sa na účely aplikácie § 39 považuje za zraniteľnú osobu. Na rozdiel od čl. 21 prepracovanej prijímacej smernice, nie sú maloletí bez sprievodu zaradení medzi zraniteľné osoby, a to z dôvodu, že títo cudzinci už nebudú umiestňovaní v azylových zariadeniach.
Navrhovaná zmena odseku 2 je potrebná vzhľadom na skutočnosť, že maloletí bez sprievodu už nebudú umiestnení v azylových zariadeniach. Ostatní maloletí budú v azylových zariadeniach umiestnení s dospelými rodinnými príslušníkmi. Za nevyhnutné prípady, v ktorých sa uskutočňuje premiestnenie žiadateľa z jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia, sa považuje najmä oznámenie výsledkov zdravotnej prehliadky v záchytnom tábore, zlúčenie rodiny (rodinné väzby), nedostatočná kapacita azylového zariadenia, ochrana verejného poriadku (napríklad násilné správanie sa žiadateľa), vážne porušenie alebo opakované porušenie vnútorného poriadku azylového zariadenia.
Odsek 3 sa navrhuje doplniť z dôvodu transpozície čl. 23 ods. 3 prepracovanej prijímacej smernice.
Navrhovaný odsek 4 zabezpečuje transpozíciu prepracovanej prijímacej smernice, najmä jej čl. 18 ods. 7, čl. 25 ods. 2 a čl. 29 ods. 1, ktorá sa týka školení zamestnancov pracujúcich v azylových zariadeniach s cudzincami.

K bodu 44 (§ 46c ods. 1)
Doplnenie sa navrhuje v nadväznosti na zmeny v § 21 ods. 1 a 2 (bod 34).

K bodu 45 (§ 47b)
Zavádza sa, rovnako ako v prípade preukazu žiadateľa o udelenie azylu, povinnosť bezodkladne odovzdať nájdený doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

K bodu 46 (§ 54d)
Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť aj dokončenie neukončených konaní o azyle, ktoré boli zastavené zo súčasného dôvodu podľa § 19 ods. 1 písm. i).

K bodu 47 (príloha č. 5)
Navrhuje sa vypustiť z transpozičnej prílohy k zákonu o azyle smernicu Rady 2003/9/ES a smernicu Rady 2005/85/ES.

K bodu 48 (príloha č. 5)
Predmetné ustanovenie informuje o zabezpečení implementácie ďalších právnych aktov Európskej únie, a to prepracovanej prijímacej smernice a prepracovanej procedurálnej smernice.

K čl. II (Občiansky súdny poriadok)

K bodu 1 (§ 246c ods. 2)
Ide o transpozíciu čl. 12 ods. 2 prepracovanej procedurálnej smernice.

K bodu 2 (§ 250q ods. 2)
Z dôvodu transpozície čl. 46 ods. 3 prepracovanej procedurálnej smernice sa ustanovuje, aký stav konania je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu v konaní vo veci azylu alebo doplnkovej ochrany. Na rozdiel od súčasného právneho stavu (§250i ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku), podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, bude podľa navrhovaného znenia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia vo veci azylu a doplnkovej ochrany pre súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia. Obdobne je táto otázka riešená aj v Správnom súdnom poriadku.

K bodu 3 (§ 250q ods. 3)
Vzhľadom na úpravu uvedenú v bode 2 je potrebné doplniť osobitný dôvod na zrušenie rozhodnutia vydaného správnym orgánom vo veci azylu a doplnkovej ochrany.
Podľa názoru predkladateľa by sa ustanovenie § 250k ods. 1 tretej vety Občianskeho súdneho poriadku malo vzťahovať aj na tie prípady, ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené len z dôvodu uvedeného v § 250q ods. 3.

K bodu 4 (príloha)
V prílohe sa dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

K Čl. III (zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele)

K bodu 1 (§ 25 ods. 3)
Uvedená zmena súvisí s návrhom uvedeným v bode 2.

K bodu 2 [§ 29 ods. 1 písm. d)]
V súvislosti so zmenami v zákone o azyle sa vypúšťa povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť po podaní vyhlásenia podľa § 3 ods. 1 zákona o azyle (po podaní žiadosti o udelenie azylu) umiestnenie maloletého bez sprievodu do príslušného azylového zariadenia. Komplexná starostlivosť o maloletého bez sprievodu, ktorý je žiadateľom o udelenie azylu, sa tak bude zabezpečovať v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Takéto umiestnenie maloletých bez sprievodu je v súlade s čl. 24 ods. 2 prepracovanej prijímacej smernice.

K bodu 3 [§ 29 ods. 1. písm. e) a f)]
Nakoľko bude komplexná starostlivosť o maloletých bez sprievodu, vrátane maloletých žiadateľov o udelenie azylu, zabezpečovaná v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je potrebné ustanoviť povinnosť pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plniť úlohy vo vzťahu ku konaniu o azyle podľa zákona o azyle, ako aj upraviť, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je tým orgánom, ktorý bude spolupracovať s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu pri zabezpečení dobrovoľného návratu alebo vycestovania.

K bodu 4 (§ 50 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5 (§ 50 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6 (§ 50 ods. 4)
Návrhom sa utvárajú podmienky výučby slovenského jazyka ako súčasti podpory maloletých bez sprievodu počas konania o udelenie azylu tak, aby mohla byť vykonávaná priamo v detskom domove.

K bodu 7 (§ 50 ods. 6)
Ustanovuje sa povinnosť detského domova utvoriť podmienky na vedenie pohovoru v rámci konania o azyle tak, aby poverený zamestnanec ministerstva vnútra mohol vykonať pohovor s maloletým bez sprievodu v konaní o azyle spravidla v detskom domove.

K bodu 8 (§ 56 ods. 12)
Navrhuje sa, aby detský domov bol povinný utvoriť podmienky na stretávanie maloletých bez sprievodu so zástupcami medzinárodných organizácií tak, ako je to pri plnoletých žiadateľoch o udelenie azylu.
K bodu 9 (§ 58 ods. 1)
Určuje sa povinnosť detského domova informovať ministerstvo vnútra o tom, že dieťa, ktoré je žiadateľom o udelenie azylu, bez súhlasu opustilo detský domov. V prípade, ak by sa takéto dieťa zdržiavalo viac ako 7 dní bez súhlasu mimo tohto zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bude to dôvodom na zastavenie konania podľa zákona o azyle (čl. I bod 28).

K bodu 10 [§ 59 ods. 2 písm. c]
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie týkajúce sa maloletého bez sprievodu umiestneného v detskom domove, podľa ktorého sa výkon rozhodnutia súdu (výkon predbežného opatrenia, výkon ústavnej starostlivosti) skončí podaním žiadosti o udelenie azylu.

K bodu 11 (§ 59 ods. 6)
Navrhuje sa, aby maloletí bez sprievodu s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou mali tie isté podmienky pre zotrvanie v detskom domove ako mladý dospelý.

K bodu 12 (§ 66 ods. 4)
Navrhuje sa, aby príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa poskytoval aj maloletému bez sprievodu, ktorý bol umiestnený v detskom domove a dosiahol plnoletosť.

K bodu 13 [§ 73 ods. 2 písm. e) tretí bod]
Pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozširuje aj na úlohu koordinátora pri vyhodnocovaní situácie maloletého bez sprievodu a voľbe a uplatňovaní opatrení pre maloletého bez sprievodu.

K bodom 14 a 15 (§ 97a a príloha č. 2)
Dopĺňa sa ustanovenie, že zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie a zároveň sa dopĺňa príloha, ktorá obsahuje ich zoznam.

K Čl. IV (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

K bodom 1 až 16
V záujme transpozície prepracovanej procedurálnej smernice sa v zákone č. 327/2005 Z. z. výslovne upravuje režim poskytovania právnej pomoci v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu. Právna pomoc v uvedených konaniach regulovaných substantívne zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa bude poskytovať v procesne obdobnom režime, ako je tomu pri konaní o administratívnom vyhostení. Tejto skutočnosti sa legislatívne prispôsobuje aj technika novelizácie zákona č. 327/2005 Z. z. parciálne obsiahnutá v jednotlivých novelizačných bodoch. V súlade s explicitným upravením poskytovania právnej pomoci v konaní o zaistení sa substantívnejšie zasahuje v zásade iba do dikcie § 24c ods. 2, ktorá musí reflektovať procesný režim spojený s podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. V § 26 písm. e) sa vypúšťajú nadbytočné slová, v dôsledku čoho sa deklaruje, že pre všetky konania regulované v režime žiadosti podľa § 24c ods. 2 zákona sa použije jeden formulár žiadosti.
K bodom 17 a 18
V súvislosti s transpozíciou právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa transpozičná príloha zákona s tým, že pokiaľ ide o transpozíciu prepracovanej prijímacej smernice, túto nie je potrebné osobitne transponovať, keďže dikcia zákona č. 327/2005 Z. z. je plne konformná so záväzkami plynúcimi z predmetnej smernice.

K Čl. V (zákon o pobyte cudzincov)

K bodu 1 (§ 6 ods. 4)
Uvedené doplnenie slúži na spresnenie oprávneného orgánu, ktorý bude príslušný
na vnútroštátnej úrovni povoliť vstup tak, ako to ustanovuje čl. 5 ods. 4 písm. c) nariadenia (ES) č. 562/2006.

K bodu 2 (§ 12 ods. 2 a 4)
Navrhovaná zmena vychádza z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 254/11 (Shomodi), podľa ktorého sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom povolenia na malý pohraničný styk, môže pohybovať v pohraničnej oblasti členského štátu po dobu troch mesiacov, pokiaľ jeho pobyt nebol prerušený a pri každom prerušení pobytu mu prináleží nové právo na pobyt v dĺžke troch mesiacov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obmedzovať celkovú dobu pobytu v rámci akéhokoľvek obdobia.
V prípade vypustenia odkazu ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 3 (odkaz 44)
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu absencie úplného názvu zákona č. 5/2004 Z. z.

K bodu 4 (§ 23 ods. 4)
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na príslušné ustanovenie zákona.

K bodu 5 (odkazy 48 a 49)
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na príslušné ustanovenia zákona.

K bodu 6 (§ 32 ods. 4)
Uvedená zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí k žiadosti o udelenie pobytu predkladajú uvedené doklady. Navrhovaná zmena zároveň reaguje na potreby aplikačnej praxe, aby policajné útvary mohli v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania a prechodného pobytu na účel zamestnania akceptovať niektoré doklady staršie ako 90 dní.

K bodu 7 (§ 32 ods. 10)
Navrhovaná zmena zavádza možnosť predĺženia lehoty na predloženie lekárskeho posudku potvrdzujúceho, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Táto zmena reaguje na potreby aplikačnej praxe, kedy štátni príslušníci tretích krajín z dôvodu doplňujúcich a opakovaných lekárskych vyšetrení súvisiacich s posúdením zdravotného stavu a následným vydaním lekárskeho posudku, nie sú schopní tento doklad predložiť policajnému útvaru do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

K bodu 8 [§ 34 ods. 3 písm. a)]
Navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky
tým spôsobom, že ak skutočnosti preukázané dokladom o účele pobytu zostali nezmenené, nie sú povinní tento doklad k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu opätovne priložiť.


K bodu 9 (§ 34 ods. 10)
Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu zosúladenia postupu policajného útvaru v konaní o obnovení prechodného pobytu s postupmi v konaní o udelení prechodného pobytu v prípadoch, ak si štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podľa § 27 skôr, ako sa rozhodne o udelení trvalého pobytu alebo obnovení prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.
V prípade prečíslovania odsekov ide len o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 10 a 11 (§ 34 ods. 11 a 12)
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na príslušné ustanovenia zákona.

K bodu 12 (§ 34 ods. 15)
Navrhovaná zmena sa zavádza z dôvodu jednotného postupu policajného útvaru
pri udelení prechodného pobytu a obnovení prechodného pobytu v súvislosti s povinnosťou zasielať písomné alebo elektronické oznámenie o obnovení prechodného pobytu aj samosprávnemu kraju a obci podľa miesta prechodného pobytu.

K bodu 13 [§ 40 ods. 5 písm. b)]
Navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie modrej karty tým spôsobom, že ak doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní zostal nezmenený, nie sú povinní tento doklad k žiadosti o obnovenie modrej karty opätovne priložiť.

K bodu 14 (§ 44 ods. 2)
Navrhovaná zmena sa zavádza z dôvodu zosúladenia postupu zastupiteľského úradu pri vyhotovení záznamu o pohovore v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov.

K bodom 15 a 16 [§ 46 ods. 1 písm. b), § 46 ods. 2 písm. e)]
Navrhovaná zmena rozširuje okruh osôb, ktorým môže policajný útvar udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas. V prvom prípade pôjde o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas. Ďalšiu kategóriu predstavuje plnoletá osoba, ktorá mala poskytnutú doplnkovú ochranu ako maloletý bez sprievodu najmenej tri roky, počas ktorých študovala na území SR. V tomto prípade môže ministerstvo vnútra udeliť trvalý pobyt aj bez splnenia podmienok ustanovených v zákone.

K bodu 17 [§ 46 ods. 3 písm. c)]
Ide o konkrétne vymedzenie okruhu „ostatných“ rodinných príslušníkov, ktorých štátna príslušnosť môže byť dôležitá pri preukazovaní, že osoba je osobou bez štátnej príslušnosti.

K bodu 18 [§ 47 ods. 3 písm. e)]
V súvislosti so zmenou v bode 15 sa dopĺňajú doklady, ktoré štátny príslušník tretieho štátu musí priložiť k žiadosti o udelenie trvalého pobytu.

K bodu 19 (§ 59 ods. 1)
Navrhovaná zmena rozširuje okruh osôb, ktoré môžu podať žiadosť o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Za bezvládneho štátneho príslušníka tretej krajiny môže v prípade, ak na území Slovenskej republiky nemá žiadneho rodinného príslušníka, podať žiadosť o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu ním splnomocnená osoba. Za maloletého bez sprievodu, ktorý je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, môže podať žiadosť príslušný orgán.

K bodu 20 (§ 59 ods. 2)
Navrhovaná zmena rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, v prípade ktorých policajný útvar neprijme žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu. Jednu skupinu tvoria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú v konaní o administratívnom vyhostení. Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby sa zabránilo účelovému podávaniu žiadostí o udelenie tolerovaného pobytu zo strany štátnych príslušníkov tretích krajín, voči ktorým je vedené konanie o administratívnom vyhostení. Táto zmena reaguje na povinnosť policajného útvaru v prvom rade chrániť záujmy štátu a spoločnosti. Ďalšou skupinou sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí si ako držitelia schengenských víz na území SR podajú žiadosť o udelenie prechodného pobytu.

K bodom 21 a 22 (§ 59 ods. 13, § 61 ods. 2)
Navrhovaná zmena vychádza z potreby jednoznačnej transpozície príslušných článkov Smernice Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali
s príslušnými orgánmi.

K bodu 23 (§ 73 ods. 11)
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu zosúladenia času platnosti dokladu o pobyte cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, s ustanovením § 20 ods. 3 zákona
č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa doplnková ochrana poskytuje na jeden rok.

K bodu 24 (§ 74 ods. 1 a 2)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým je možné vydať cudzinecký pas. Ide o kategóriu cudzincov, ktorých cudzinecký pas oprávňuje na vycestovanie zo Slovenskej republiky a
na návrat do Slovenskej republiky a cudzincov, ktorých cudzinecký pas oprávňuje len
na vycestovanie v prípade, ak nemajú vlastný platný cestovný doklad a tento si nemôžu zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého sú štátnym príslušníkom. Cieľom navrhovanej zmeny je umožnenie vydania cudzineckého pasu aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú udelený dlhodobý pobyt na základe poskytnutej doplnkovej ochrany a nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu a štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas podľa § 46 ods. 2 písm. c) alebo písm. e).

K bodom 25 a 26 (§ 77 ods. 4 a 6)
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu zosúladenia legislatívy vo vzťahu k navrhovanej zmene znenia ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 27 a 28 (§ 79 ods. 2 a 3)
Navrhovaná zmena ruší povinnosť policajta spísať po predvedení zápisnicu o podaní vysvetlenia a ponecháva len povinnosť spísania úradného záznamu o predvedení. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže pri vykonávaní úkonov súvisiacich s využitím oprávnenia predviesť cudzinca na policajný útvar v prípade, ak uvedené oprávnenie využije policajný útvar, ktorý nie je príslušný na konanie vo veci administratívneho vyhostenia.

K bodu 29 (§ 80 ods. 7)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a definuje rozhodovaciu právomoc pre policajné útvary, na základe ktorej budú môcť v správnom konaní vydať rozhodnutie, ktorým uložia určenej osobe povinnosť uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením. Na základe rozhodnutia policajného útvaru bude možné tieto náklady vymáhať v exekúcii.

K bodu 30 (§ 86 ods. 3)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe v spojitosti s rozhodovacou činnosťou ministerstva vnútra o zrušení zákazu vstupu alebo o povolení vstupu podľa § 86 ods. 1 a 2, na ktorú sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu zadefinovania jednoznačnej formy oznámenia zrušenia zákazu vstupu alebo o povolenia vstupu v podobe úradného listu (písomného oznámenia), ktorým bude dotknutá osoba informovaná o spôsobe rozhodnutia vo veci zrušenia zákazu vstupu alebo povolenia vstupu.

K bodu 31 (§ 88 ods. 12)
Navrhuje sa, aby policajt mohol zaistiť podľa § 88 aj žiadateľa o udelenie azylu v prípade, ak tento nie je oprávnený sa zdržiavať na území SR podľa § 22 ods. 1 zákona o azyle; dôvodom je skutočnosť, že takúto osobu by nebolo možné v konaní o administratívnom vyhostení zaistiť podľa § 88a.

K bodu 32 [(§ 88a ods. 1 písm. c)]
Ide o spresnenie transpozície príslušnej smernice.

K bodu 33 (§ 89 ods. 3)
Navrhuje sa, aby žiadateľ o udelenie azylu, v prípade uloženia alternatívy zaistenia, nemusel preukazovať zabezpečenie ubytovania a finančné zabezpečenie. Vychádza sa z toho, že žiadateľ o udelenie azylu má zabezpečené ubytovanie a všetky potreby pre život v azylovom zariadení.

K bodu 34 (§ 90 ods. 3)
Z dôvodu, aby v aplikačnej praxi nedochádzalo k pochybnostiam, navrhuje sa explicitne uviesť, že povinnosti policajného útvaru a zariadenia pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny sa vzťahujú aj na predĺženie zaistenia a predĺženie lehoty zaistenia.

K bodu 35 (§ 91 ods. 3)
V súlade s prepracovanou prijímacou smernicou sa navrhuje, aby žiadatelia o udelenie azylu neboli povinní prispievať na stravovanie v zaistení.

K bodu 36 (§ 96 ods. 2)
Navrhovaná úprava rozširuje prístup k vzdelávaniu a záujmovým činnostiam pre širší okruh osôb v zaistení.

K bodu 37 (§ 98 ods. 3 a 4)
V súlade s prepracovanou prijímacou smernicou sa ustanovuje právo žiadateľa o udelenie azylu na komunikáciu so zástupcami UNHCR, rodinnými príslušníkmi, osobami, ktoré mu poskytujú právnu pomoc, ako aj podmienky obmedzenia tohto práva.

K bodom 38, 41, 42, 43, 44 (§ 107 ods. 2, § 116 ods. 3 písm. f), § 116 ods. 6 písm. d),
§ 117 ods. 1 písm. h), § 117 ods. 4)
Cieľom navrhovanej úpravy je zabrániť monitorovaniu policajtov, ktorí vykonávajú hraničný dozor v blízkosti vonkajšej pozemnej hranice. Za pomoci záznamových technických prostriedkov môžu osoby páchajúce trestnú činnosť účinne sledovať pohyb policajných hliadok priamo v teréne, a tým znemožňovať účinné odhaľovanie protiprávnej činnosti, ktorou je organizované neoprávnené prevádzanie nelegálnych migrantov cez vonkajšiu hranicu alebo pašovanie tovaru.

K bodu 39 [§ 111 ods. 1 písm. p)]
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe vo vzťahu k povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vycestovať z územia Slovenskej republiky. Výnimka
z povinnosti vycestovať z územia Slovenskej republiky sa bude vzťahovať aj
na prípady, ak pôjde o zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu alebo zrušenie dlhodobého pobytu.

K bodu 40 [§ 112 ods. 2 písm. n)]
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na príslušné ustanovenie zákona.

K bodu 45 (§ 120 ods. 4)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe vo vzťahu k doručovaniu písomností na adresu fyzickej alebo právnickej osoby v cudzine, nakoľko súčasné znenie tohto ustanovenia sa priamo vzťahuje len na doručovanie písomností
na adresu štátneho príslušníka tretej krajiny v cudzine v konaní o udelení pobytu. Táto zmena je potrebná z dôvodu možnosti doručovania písomností súvisiacich aj s inými konaniami podľa tohto zákona, napr. konanie o zrušení zákazu vstupu alebo konanie o správnom delikte.

K bodu 46 (§ 120 ods. 6 a 7)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a na rozdiel
od Správneho poriadku jednoznačne definuje, rovnako ako Občiansky súdny poriadok, že v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov môže mať účastník konania len jedného zvoleného zástupcu. Zároveň na základe požiadaviek aplikačnej praxe je potrebné odchylne
od Správneho poriadku zadefinovať právo účastníka konania, ktorý je zastúpený,
pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, mať možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedená odchýlka
od Správneho poriadku sa bude uplatňovať len v konaní o administratívnom vyhostení.
Bez tejto právnej úpravy dochádza zo strany zvolených zástupcov k zbytočným prieťahom, ktoré môžu viesť až k zmareniu celého konania vo veci návratu štátneho príslušníka tretej krajiny. O možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia policajný útvar upovedomí aj zvoleného zástupcu.

K bodu 47 (§ 121 ods. 3)
Ide o zosúladenie terminológie so zákonom o registri trestov.

K bodu 48 (§ 121 ods. 5)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a umožní policajnému útvaru prijať k žiadosti o udelenie pobytu aj takýto doklad o bezúhonnosti. Pôjde o prípady, ak doklad o bezúhonnosti je síce starší ako 90 dní, ale obdobie medzi jeho vydaním a príchodom štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky nie je dlhšie ako 90 dní a od príchodu na územie Slovenskej republiky až do momentu prijatia žiadosti o udelenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny nevycestoval späť do krajiny, ktorá tento doklad o bezúhonnosti vydala.

K bodu 49 [§ 122 písm. a)]
Navrhovaná zmena zosúlaďuje znenie ustanovenia § 66 ods. 10 a § 67 ods. 8 s ustanovením § 122.

K bodu 50 (§ 125 ods. 2)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a jednoznačne definuje, ktorý policajný útvar koná vo veci zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 a žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a.

K bodu 51 (§ 126 ods. 4)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe vo vzťahu k uplatňovaniu predmetného ustanovenia. Základom návrhu je zmena doterajšej formy „osvedčovacej doložky“ na formu „potvrdenie zastupiteľského úradu“. Oprávnenie zastupiteľských úradov Slovenskej republiky na osvedčovanie prekladov je spojené výlučne s overovaním prekladov do slovenského jazyka. Uplatnenie súčasného ustanovenia je teda viazané na ďalší preklad, tzn. preklad z českého jazyka do slovenského jazyka a v konečnom dôsledku aj nepoužiteľnosť dokladu z hľadiska prekladu, pretože osvedčovacia doložka by deklarovala zhodu prekladu z českého a nie z cudzieho jazyka do slovenského jazyka. Navrhovaná zmena „potvrdenie zastupiteľského úradu“ spočíva v úradnom potvrdení zastupiteľského úradu Slovenskej republiky, ktoré bude deklarovať, že preklad vyhotovila oprávnená osoba.

K bodu 52 (§ 126 ods. 9)
Navrhovaná zmena vychádza z potreby riadnej transpozície čl. 8 ods. 1 prepracovanej procedurálnej smernice.

K bodu 53 (§ 131c)
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2015.

K bodu 54
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

K čl. VI (účinnosť)

Vzhľadom na transpozičnú lehotu prepracovanej procedurálnej smernice a prepracovanej prijímacej smernice, ako aj vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, sa navrhuje nadobudnutie účinnosti predmetného návrhu zákona 20. júla 2015.




Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 11. februára 2015.





Robert Fico v. r.

predseda vlády
Slovenskej republiky




Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra
Slovenskej republiky

 

Vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť problémy doterajšieho stavu poskytovania právneho poradenstva, zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam občanov a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva.

Z iniciatívy Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti), ktoré v auguste roku 1999 uzavrelo zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou, sa začalo poskytovanie právnej pomoci formou bezplatného právneho poradenstva v oblasti občianskeho, rodinného a pracovného práva. Na základe tejto zmluvy poskytujú advokáti bezplatné poradenstvo prevažne v sídlach jednotlivých krajských súdov. Výnimku tvorí hlavné mesto Slovenskej republiky, kde poradenstvo poskytuje pracovník ministerstva spravodlivosti. V Bratislave sa na základe zmluvy ministerstva spravodlivosti s Právnickou fakultou Univerzity Komenského na tejto právnej pomoci od roku 2000 podieľajú pod vedením ministerstva aj študenti práva. Tento druh právneho poradenstva je určený pre sociálne znevýhodnených ľudí. Pri žiadosti o právnu radu však neexistuje mechanizmus, ktorým by sa posudzovala sociálna situácia žiadateľov o právnu radu. Je preto možné, že túto možnosť bezplatného právneho poradenstva využívajú aj obyvatelia, ktorí na to nie sú skutočne odkázaní. Okrem toho takéto zavedenie bezplatného právneho poradenstva bolo len jedným z prvých krokov, ktorý vedie k potrebe vytvorenia celého systému právnej pomoci. Stále totiž ide iba o prvotné poskytovanie právnej pomoci vo forme právneho poradenstva, ktoré v sebe nezahŕňa spisovanie podaní na súdy ani zastupovanie klienta pred súdom. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že existencia týchto právnych poradní nemá oporu v žiadnom právnom predpise, keďže ide len o zmluvu medzi ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou advokátskou komorou. Tento spôsob poskytovania právnej pomoci sa síce stretol s priaznivým ohlasom širokej verejnosti, zároveň však v tejto súvislosti treba súhlasiť s konštatovaním Slovenskej advokátskej komory, že táto forma a rozsah poskytovania bezplatnej právnej pomoci nie je systémovým riešením, lebo v konečnom dôsledku nerieši právnu pomoc fyzickým osobám, ktoré ju potrebujú pri spisovaní podaní na súdy i iné orgány. O tom svedčia mnohé reakcie tých, ktorí po danom právnom usmernení zistili, že ich problém je treba riešiť prostredníctvom súdu, účinná pomoc im však v tomto smere nemohla byť v bezplatnej právnej poradni poskytnutá.

Poskytovanie právnej pomoci tak, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania, teda nebude obmedzená len na poskytovanie právneho poradenstva tak ako to bolo doteraz. Ustanovujú sa kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Návrh zákona kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

Ďalším dôvodom potreby novej právnej úpravy je povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

B. Osobitná časť:

K § 1 a 2:

Účelom zákona je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv.

Predmetom úpravy zákona sú podmienky vzniku nároku na poskytnutie takéhoto druhu právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, jednak vo vnútroštátnych sporoch a jednak v cezhraničných sporoch, a rámec inštitucionálneho a finančného zabezpečenia právnej pomoci.

K § 3:V § 3 je vymedzená vecná a osobná pôsobnosť zákona. Vo vnútroštátnych sporoch sa zákon vzťahuje na občianskoprávne, pracovnoprávne a rodinnoprávne vzťahy. V prípade cezhraničných sporov je vecná pôsobnosť rozšírená aj na obchodnoprávne veci, čo vyplýva zo záväzku SR riadne transponovať predmetnú smernicu.

Pri vytváraní a následnom fungovaní systému poskytovania právnej pomoci podľa tohto zákona ide o špecifický druh poskytovania právnej pomoci pre tých, ktorí si ju vzhľadom na svoju finančnú a majetkovú situáciu nemôžu dovoliť a tento druh právnej pomoci teda nebude v žiadnom smere konkurovať komerčnému poskytovaniu právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch bude poskytovaná všetkým fyzickým osobám a v cezhraničných sporoch fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území EÚ (okrem Dánska).

K § 4:Zákon vo svojom texte používa určité pojmy, ktoré sú definované v § 4.

Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych služieb zahŕňajúcich právne poradenstvo, právnu pomoc v mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní vrátane konania o opravných prostriedkoch a výkonu rozhodnutia, teda komplexné právne služby prispôsobené potrebám každého jednotlivého prípadu.

Cezhraničným sporom je taký spor, v ktorom žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci má trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej. Druhým prípadom je spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a príslušný súd je v Slovenskej republike alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike.

Členským štátom sa rozumie každý členský štát EÚ okrem Dánska, pričom sa tu vychádza zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len “smernica“).

Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím centra.

Zahraničnou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu EÚ iného ako Slovenská republika alebo Dánsko a spĺňa ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol právoplatne priznaný.

Tuzemskou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore.

Materiálna núdza je jednou z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci. Hranica materiálnej núdze ustanovená na úrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Ďalšou z podmienok je, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

Posledná definícia vymedzuje okruh spoločne posudzovaných osôb, pričom platí výnimka, že osoby sa neposudzujú spoločne, ak sú účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

K § 5:Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bude mať formu štátnej rozpočtovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sídlom centra je Bratislava. Centrum poskytuje právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov alebo advokátov.

Štatút ustanoví podrobnosti o organizácii centra. Z hľadiska organizačnej štruktúry sa centrum bude členiť na vnútorné organizačné jednotky – kancelárie. Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave bude plniť dvojakú úlohu: jednak bude centrálou pre organizačné jednotky a jednak bude samo poskytovať a zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci pre spádovú oblasť bratislavského kraja. Na okresnej úrovni by mohli v závislosti na počte vybavovanej agendy postupne začať fungovať spoločné kancelárie centier právnej pomoci pre niekoľko okresov (pre dva, tri a pod.).

V centre budú pracovať právnici, ktorí budú poskytovať právne poradenstvo a rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Ďalších zamestnancov centra bude tvoriť administratívny aparát, personalisti a informatici. V centrách právnej pomoci budú pracovať zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme.

Centrum bude poskytovať právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov vo forme právneho poradenstva a taktiež prostredníctvom advokátov, ktorí budú jednak poskytovať predbežnú konzultáciu a jednak zastupovať oprávnené osoby v konaní pred súdmi a vykonávať úkony s tým súvisiace.

Slovenská advokátska komora bude viesť zoznam advokátov, ktorí sú oprávnení poskytovať právne služby podľa tohto zákona (ďalej len „zoznam advokátov“) a bude ho pravidelne zasielať ministerstvu spravodlivosti a centru.

Centrum bude financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

K § 6 až 8: Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia § 7 tohto zákona.

Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky, a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ ide o poslednú podmienku týkajúcu sa hodnoty sporu, návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takých prípadoch by účastník ani inak nevyužil odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

K § 9:Záujemcovia o poskytnutie právnej pomoci sa budú môcť obrátiť na pracovníka centra právnej pomoci alebo na advokáta zapísaného v zozname vedenom na tento účel Slovenskou advokátskou komorou, ktorý im poskytne prvotnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac však jednej hodiny.

Účel predbežnej konzultácie má tri základné ciele. Po prvé je to vysvetlenie podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci - v prípadoch, keď nie je osobám zrejmé, za akých podmienok majú nárok na poskytnutie právnej pomoci. V tomto štádiu však nebude úlohou zamestnanca centra posúdiť samotné podmienky žiadateľa. Jeho cieľom bude iba vysvetliť všeobecné podmienky, prípadne v zrejmých prípadoch nezáväzne odporučiť podanie žiadosti.

Po druhé je to oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie právnej rady - v prípadoch, keď je možné vec vyriešiť jednoduchým podaním právnej rady bez potreby ďalšieho štúdia materiálov, či výkonu ďalších úkonov (napr. sa niekto príde informovať, či má právo odísť zo zamestnania v skúšobnej dobe).

A nakoniec je to pomoc pri vypĺňaní žiadosti - zamestnanci centra môžu v rámci tejto hodiny poskytnúť žiadateľom pomoc pri vypĺňaní formulára - žiadosti.

Pri predbežnej konzultácii zamestnanec centra alebo advokát taktiež upozorní záujemcu o poskytnutie právnej pomoci na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

Aby sa predišlo možnému zneužívaniu inštitútu predbežnej konzultácie, zaviedol predkladateľ ako podmienku jeho využitia zaplatenie poplatku vo výške 150 Sk. Poplatok vybraný zamestnancom centra je príjmom štátneho rozpočtu; poplatok vybraný advokátom je jeho príjmom. Výška poplatku ani zďaleka nepokryje celkovú hodnotu právnej pomoci, ktorú fyzické osoby dostanú. Vo zvyšku im právnu pomoc hradí štát. Z holandskej štúdie zákona o právnej pomoci vyplýva, že zo skúseností pokiaľ bol prípad pre fyzickú osobu skutočne dôležitý, minimálny paušálny poplatok boli schopní zaplatiť vždy, a to vo výške 50 euro.

Predbežnou konzultáciou sa zabezpečí prvotný styk medzi žiadateľom a centrom, príp. advokátom. Predbežná konzultácia však nie je obligatórnou súčasťou procesu o poskytnutie právnej pomoci. Záleží len na žiadateľovi, či má o ňu záujem. Ak o ňu záujem nemá, môže priamo podať centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorá nie je spoplatňovaná. Praktické otázky priebehu prvotných konzultácií poskytovaných zamestnancami centra (čas, miesto, objednávanie sa, priebežné poskytovanie, zodpovední zamestnanci) budú záležať na vnútornom organizačnom poriadku centra právnej pomoci a na podmienkach jeho fungovania.

K § 10:Na zjednodušenie prístupu k právnej pomoci je najúčelnejším riešením zavedenie formuláru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorý by obsahoval položky zhodujúce sa s údajmi nutnými na posúdenie predmetnej žiadosti centrom. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva na stanovenom tlačive v kancelárii centra príslušnej podľa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Formulár žiadosti bude obsahovať základné identifikačné údaje o žiadateľovi (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé alebo prechodné bydlisko) ako aj o spoločne posudzovaných osobách. Ďalšia časť formuláru bude zameraná na zistenie príjmových a majetkových pomerov žiadateľa, a to sériou jednoduchých otázok týkajúcich sa príjmov a majetku vo vlastníctve žiadateľa. Žiadosť bude obsahovať i čestné vyhlásenie žiadateľa o pravdivosti a úplnosti údajov v nej uvedených spolu s poučením o možných následkoch uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov.

K žiadosti sa budú prikladať základné dokumenty preukazujúce príjmovú a majetkovú situáciu žiadateľa. Predkladateľ považuje za vhodné, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Avšak vzhľadom na základný cieľ reformy, ktorým je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť, je nutné, aby tieto doklady boli aktuálne. Zákon požaduje, aby doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery neboli staršie ako 3 mesiace.

Porušenie povinnosti uviesť pravdivé a úplné údaje, resp. neoznámiť zmenu skutočností rozhodujúcich pre priznanie právnej pomoci, navrhuje predkladateľ sankcionovať odňatím poskytovania právnej pomoci.

Ak žiadosť nebude úplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Na základe žiadosti, po posúdení podmienok centrum rozhodne o nároku na poskytnutie právnej pomoci v lehote 30 dní od doručenia riadne vyplnenej a doloženej žiadosti. Nárok na poskytnutie právnej pomoci vznikne právoplatným rozhodnutím centra o jej priznaní. V rozhodnutí, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum zároveň určí advokáta na zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na vyriešenie jeho právneho problému potrebné. Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa subsidiárne vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Právoplatné rozhodnutie centra o nároku na poskytnutie právnej pomoci je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Primeraným spôsobom sa musí vyriešiť situácia, keď bude neúspešný žiadateľ opätovne podávať žiadosť v tej istej veci. Ak nenastane zmena ohľadom jeho príjmovej a majetkovej situácie, žiadosť bude opätovne možné podať až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov od vydania negatívneho rozhodnutia centra, o čom musí byť žiadateľ v rozhodnutí poučený.

K § 11:Vzhľadom na nebezpečenstvo zmeškania, v niektorých prípadoch bude možné na žiadosť zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Žiadateľ bude zároveň poučený o tom, že aj keď mu bude v nevyhnutnom rozsahu právna pomoc poskytnutá bezplatne, môžu mu byť dodatočne vyúčtované trovy vo výške určenej vo vyhláške o odmenách a náhradách advokátov, ak sa pri preskúmaní jeho finančnej a majetkovej situácie preukáže, že nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci bezplatne. Právoplatné negatívne rozhodnutie centra je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadateľ predtým využije inštitút predbežnej konzultácie, zamestnanec centra alebo advokát ho t upozorní na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

K § 12:Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom (v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom alebo nie), udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať.

Ak oprávnená osoba nesúhlasí s určením konkrétneho advokáta centrom, nemá právny nárok na výmenu advokáta.

K § 13:Riadne fungovanie a účinnosť systému poskytovania právnej pomoci si vyžaduje aj zakotvenie určitých minimálnych povinností oprávnenej osoby. Po priznaní nároku, pri poskytovaní právnej pomoci je povinná v záujme riadneho a včasného vyriešenia svojej právnej veci poskytovať centru alebo určenému advokátovi všetku potrebnú súčinnosť a spoluprácu. Na predídenie zneužívania systému osobami, ktoré na to nie sú odkázané je ustanovená povinnosť uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje a povinnosť oznamovať centru písomne do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Centrum môže oprávnenú osobu kedykoľvek vyzvať na preukázanie týchto skutočností a oprávnená osoba je povinná centru do ôsmich dní, príp. v inej dlhšej lehote určenej centrom, vyhovieť. V prípade, že oprávnená osoba tak neurobí, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, pričom na tento následok musí centrum vo výzve oprávnenú osobu upozorniť.

Ustanovenie § 13 má za cieľ predísť, prípadne obmedziť na minimum možnosti zneužívania systému právnej pomoci osobami, ktoré si právne služby môžu zabezpečiť aj z vlastných zdrojov, a zároveň efektívne riešiť právne problémy oprávnených osôb, na čo je nevyhnutná aj ich súčinnosť.

K § 14:Zákon vymenúva určité prípady, ktoré odôvodňujú odňatie poskytovania právnej pomoci. V týchto prípadoch centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 15:Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky na priznanie náhrady trov konania, neprizná sa táto náhrada jej, ale určenému advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. V prípade vyhraného sporu sa takto štátu vrátia náklady vynaložené na poskytovanie právnej pomoci v konkrétnom prípade.

V prípade neúspechu v spore, tieto trovy znáša oprávnená osoba.

K § 16:Pri úprave poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch predkladateľ vychádzal zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch s cieľom splniť povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii.

Dňom rozhodujúcim pre určenie, či má spor charakter cezhraničného sporu je deň podania žiadosti.

K § 17:

Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak je príslušným súdom, teda vecne, miestne a funkčne príslušným, súd Slovenskej republiky za súčasného splnenia podmienok ustanovených zákonom. Podľa odseku 2 sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje aj v tom prípade, ak žiadateľ o jej poskytnutie požaduje uznanie alebo výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní v inom členskom štáte, v rámci ktorého jej bola poskytnutá právna pomoc ustanovená právom tohto členského štátu.

K § 18:

Žiadosť sa podáva na štandardnom formulári. Vzhľadom na to, že príprava formulára sa uskutočnila na nadnárodnej úrovni, na pôde pracovnej skupiny Európskej komisie, z legislatívneho hľadiska nie je potrebné vypracovanie samostatného návrhu formulára, ale vykoná sa následné prijatie vykonávacieho predpisu k zákonu, ktorý bude obsahovať vzor uvedeného formulára.

Žiadosť môže byť centru podaná buď priamo osobou žiadajúcou o právnu pomoc alebo prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, t. j. toho orgánu, ktorý je právom tohto členského štátu určený na prijímanie žiadostí a ich postupovanie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sídli príslušný súd. Funkciu prijímajúceho orgánu podľa článku 14 odsek 1 smernice plní centrum.

O žiadosti rozhodne centrum (vždy ide o príslušný orgán štátu, v ktorom sídli príslušný súd) v lehote do 60 dní od jej doručenia alebo postúpenia a postupuje sa tak isto ako pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. V rozhodnutí centrum určí advokáta na zastupovanie zahraničnej oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na ochranu jej záujmov potrebné. Právoplatné rozhodnutie centra je tak isto preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 19:Právna pomoc poskytovaná zahraničnej oprávnenej osobe bude spočívať okrem všetkých opatrení, ktoré zahŕňa poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj v opatreniach vymenovaných v § 19 návrhu zákona.

K § 20:Ak bola zahraničnej oprávnenej osobe poskytnutá právna pomoc na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, ktoré uviedla, alebo ak sa jej príjmová a majetková situácia podstatne zlepšila, centrum rozhodne, že je povinná celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za ňu na doposiaľ poskytnutú právnu pomoc vynaložené. Náhradu nákladov je možné dohodnúť aj v splátkach. Centrum takto nerozhodne, ak náklady na právnu pomoc zahraničnej oprávnenej osobe, ktoré už boli vynaložené centrom, boli alebo majú byť uhradené z náhrady trov konania priznanej podľa § 21. Ak by to tak nebolo, došlo by k dvojitej úhrade nákladov právnej pomoci centru, resp. advokátovi. O tejto povinnosti môže centrum rozhodnúť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti posledného rozhodnutia v tomto cezhraničnom spore, vrátane rozhodnutia v konaní opravnom prostriedku alebo konaní o výkone rozhodnutia. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniká nárok zahraničnej oprávnenej osoby na poskytovanie právnej pomoci.

K § 21:Ak by mala byť zahraničnej oprávnenej osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, priznaná náhrada nákladov konania, je spravodlivé požadovať, aby táto náhrada nebola priznaná jej, ale advokátovi, keďže táto osoba v skutočnosti žiadne náklady, ktoré by jej mali byť nahradené, nevynaložila. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. Obdobná úprava j obsiahnutá vo vnútroštátnych sporoch.

Ak súd zaviazal zahraničnú oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy nie sú hradené štátom v rámci poskytovania právnej pomoci, ale znáša ich zahraničná oprávnená osoba. Takáto úprava je identická s úpravou poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych veciach.

K § 22:Právnu pomoc tuzemským oprávneným osobám, ktoré sú definované v § 4 písm. f) bude na základe žiadosti poskytovať najmä príslušný orgán iného členského štátu. Pri príprave a postupovaní týchto žiadostí bude potrebnú súčinnosť poskytovať centrum.

K § 23:Právna pomoc v cezhraničnom spore bude v tomto prípade spočívať jednak v prijímaní žiadostí o právnu pomoc, ktoré majú byť postúpené do iného členského štátu a v pomoci žiadateľovi v tom, aby táto žiadosť mala všetky náležitosti stanovené právom tohto členského štátu a jednak v poskytovaní právnych rád, a to najmä za účelom mimosúdneho vyriešenia právneho sporu.

Právnu pomoc v tomto rozsahu bude zabezpečovať centrum, ktoré je postupujúcim orgánom podľa článku 14 odsek 1 smernice.

K § 24:Centrum bude rozhodovať aj o náhrade nákladov na poskytnutú právnu pomoc v prípadoch, kedy príslušný orgán iného členského štátu žiadosť zamietne alebo rozhodne, že príjemca právnej pomoci je povinný túto pomoc celkom alebo sčasti nahradiť. V súlade s článkom 3 odsek 5 smernice tak môže tento orgán urobiť vtedy, ak sa finančná situácia príjemcu právnej pomoci podstatne zlepšila alebo ak bolo rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci prijaté na základe nepresných alebo nesprávnych údajov, ktoré uviedol príjemca právnej pomoci.

K § 25:

Na konanie podľa tohto zákona sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 26: Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa bude vo vnútroštátnych ako aj v cezhraničných prípadoch podávať na stanovených formulároch, ktorých vzory vydá ministerstvo spravodlivosti. Takto sa proces žiadania a následného posúdenia žiadostí uľahčí a sprehľadní tak pre žiadateľov ako aj pre zamestnancov centra. Žiadosti v cezhraničných prípadoch do iného členského štátu bude centrum postupovať podľa vzoru pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorý bol vypracovaný na európskej úrovni.

K § 27:Predmetným návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernica Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch. V súlade s legislatívnymi pravidlami je preto potrebné túto skutočnosť vyjadriť v návrhu zákona.

K Čl. II:

Článok II obsahuje doplnenie zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v súvislosti so zabezpečením poskytovania právnej pomoci prostredníctvom advokátov.

K Čl. III:Vzhľadom na fakt, že ide o komplexnú reformu, na dĺžku legislatívneho procesu a personálnu a finančnú náročnosť reformy je navrhovaným dátumom účinnosti nového zákona 1. január 2006.

Bratislava 20. apríl 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu