Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 01.12.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

12

Dôvodová správa

Vš eobecná časť

Problematika azylu, vrátane doplnkovej ochrany a dočasného útočiska, je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená predovšetkým v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o azyle'). Tento zákon dôsledne vychádza z Dohovoru o právnom postavení utečencov prijatom v Ženeve v roku 1951 a Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia uteč encov prijatom v New Yorku v roku 1967.

Cieľ om predmetnej novely zákona je najmä transpozícia čl. 15 o práve na právnu pomoc a zastú penie v konaní o azyle smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (ďalej len 'procedurálna smernica'), ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá s účinnosťou od 1. januára 2008, ale tiež aktualizácia niektorých ustanovení zákona o azyle vzhľadom na skúsenosti a poznatky aplikačnej praxe. Transpozí ciou čl. 15 procedurálnej smernice sa konč í prvá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.

Systé m poskytovania právnej pomoci Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo vnútra' ) pripravilo v súčinnosti s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo spravodlivosti') ako spolugestorom procedurálnej smernice a po konzultácii s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov v SR.

Transpozícia čl. 15 procedurálnej smernice vyžaduje zmeny v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zá kon) v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o advokácii') a najmä v zá kone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advoká cii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení z ákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len 'zákon o právnej pomoci').

Procedurálna smernica ukladá členským štátom v čl. 15 povinnosť zabezpečiť žiadateľom o udelenie azylu právo na bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie. Základnou podmienkou je 'zamietavé rozhodnutie rozhodujúceho orgánu'. V čl. 15 ods. 2 smernice je uvedené, že 'v prípade zamietavé ho rozhodnutia rozhodujúceho orgánu členské štáty na požiadanie zabezpečia bezplatnú právnu pomoc a/alebo zastúpenie v súvislosti s vecami podliehajúcimi ustanoveniam odseku 3.' Ponecháva sa na vôli členských štátov, ktorými z alternatívne ustanovených podmienok v odseku 3, budú obmedzovať, resp. limitovať bezplatné poskytovanie právnej pomoci v tý chto veciach. Ministerstvo spravodlivosti považuje za optimálne riešenie, aby v dotknutej agende poskytovalo bezplatnú právnu pomoc Centrum právnej pomoci (ďalej len 'centrum'), ktoré je v zmysle § 5 zákona o prá vnej pomoci štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, ktoré vykonáva funkciu jej zriaď ovateľa a poskytuje právnu pomoc podľa citovaného zákona prostredníctvom svojich zamestnancov a určených advokátov.

Oproti iným konaniam sa navrhuje jednoduchšia právna pomoc zohľadňujúca výnimo čné okolnosti azylových vecí, najmä požiadavka na pružnú reakciu centra, tak aby sa právna pomoc mohla poskytnúť včas. Akákoľvek korešpondencia medzi centrom a žiadateľom predlžuje a sťaž uje uplatňovanie práv oprávnenej osoby a počíta sa aj s nedostatočným právnym vedomím žiadateľa. Preto sa v zásade navrhuje automatický nástup právnej pomoci splnením kumulatívnych podmienok, a to aj s prípadnými vadami podania. Pre odňatie právnej pomoci alebo oznámenie, že sa neposkytuje pre nespoluprácu pri odstránení vád je stále priestor v priebehu konania, čím sa garantuje právo na súdnu ochranu. Úprava je osobitá aj v tom, že počíta nielen so súdnym konaním, ale aj s právnou pomocou v konaní pred ministerstvom vnútra v prípade zastavenia konania z dôvodu res iudicata. Občiansky súdny poriadok už upravuje niektoré otázky týkajúce sa zastúpenia, odstrániteľného nedostatku plnomocenstva, a preto predkladateľ duplicitne neupravil kazuisticky procesné otázky, ktoré rieši OSP. Navrhovaná právna ú prava spĺňa požiadavky minimálnych štandardov vyžadovaných smernicou.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov') a novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh z ákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými závä zkami Slovenskej republiky prijatými v oblasti azylu.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie

Návrh zákona predpokladá zvýšené nároky na štá tny rozpočet v rozpočtovej kapitole ministerstva spravodlivosti, a to v súvislosti s novelizáciou zákona o právnej pomoci. Novela zákona o pr ávnej pomoci si vyžaduje personálne zabezpečenie centra zvýšením počtu zamestnancov pri vý kone práce vo verejnom záujme (15 právnikov), ktorí budú poskytovať oprávneným osobám právnu pomoc v azylových veciach. Zamestnanci budú zaradení do 12. platovej triedy podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ROK 2009

Počet zamestnancov pri výkone práce vo verejnom zá ujme 15

Kategória 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 5 171 tis. Sk

(mzdové prostriedky na rok 2009 pri predpokladanej valorizácii 3% pre 15 zamestnancov)

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 1 807 tis. Sk

Kategória 630 – Tovary a služby 8 865 tis. Sk

Kategória 700 – Kapitálové výdavky 1 200 tis. Sk

Výdavky spolu 17 043 tis. Sk

ROK 2010

Kategória 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 5 326 tis. Sk

(mzdové prostriedky na rok 2010 pri predpokladanej valorizácii 3% pre 15 zamestnancov)

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 1 861 tis. Sk

Kategória 630 – Tovary a služby 7 365 tis. Sk

Výdavky spolu 14 552 tis. Sk

ROK 2011

Kategória 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 5 486 tis. Sk

(mzdové prostriedky na rok 2011 pri predpokladanej valorizácii 3% pre 15 zamestnancov)

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 1 917 tis. Sk

Kategória 630 – Tovary a služby 7 365 tis. Sk

Výdavky spolu 14 768 tis. Sk

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a in ých právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať nepriaznivý vplyv na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na zamestnanosť:

Návrh zákona si vyžiada zvýšenie počtu zamestnancov centra o 15 osôb.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva v platnom znení

(hlava IV vízová, azylová, prisťahovalecká a iná politika týkajúca sa slobody pohybu osôb)

sekundárnom: smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, 13. 12. 2005, s. 13)

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Eur ópskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice 2005/85/ES do 1. decembra 2007, okrem článku 15, ktorý je potrebné prebrať do 1. decembra 2008

b) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoloč enstiev podľa čl. 226 až 228

c) smernica 2005/85/ES bola s výnimkou článku 15 (Právo na právnu pomoc a zastúpenie) prebratá zákonom č. 643/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolupracujúci rezort: Ministerstvo spravodlivosti SR

Osobitn á časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 4 ods. 3)

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vnútra z humanitných dôvodov skončiť umiestnenie žiadateľa o udelenie azylu v prijímacom centre a umiestniť ho v záchytnom tábore. Pôjde predovšetkým o možné prípady ť ažko chorých osôb, tehotných žien, rodín s malými deťmi. Humanitné dôvody podľa § 4 ods. 3 a § 9 zákona o azyle nie sú totožné, prič om existencia humanitného dôvodu podľa § 4 ods. 3 nie je dôvodom na udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle.

K bodu 2 (§ 5 ods. 1)

Navrhuje sa rozšíriť prípady, keď sa preukaz žiadateľa o udelenie azylu, ktorý sa žiadateľovi vydá po príchode do záchytného tábora, považuje za doklad totožnosti. Pôjde o prípady žiadateľov, ktorí mali na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, pričom nie je rozhodujúce obdobie, kedy mali povolený pobyt, ale podstatná je skutočnosť, že títo cudzinci už preukázali svoju totožnosť dokladom vydaným príslušnými orgánmi krajiny ich pôvodu. V súčasnosti sa preukaz žiadateľa o udelenie azylu považuje za doklad o jeho totožnosti len vtedy, ak sa mu zadržal cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti.

K bodu 3 (§ 17a ods. 1 prvá veta)

V súvislosti s poskytovaním bezplatnej pr ávnej pomoci účastníkom konania o azyle prostredníctvom centra sa navrhuje ustanoviť, že zá stupcom účastníka konania môže byť okrem fyzickej osoby aj centrum.

K bodom 4 a 7 (§ 17b ods. 5 a § 20a ods. 1)

Doručovanie písomností azylantovi a cudzincovi, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, a doručovanie rozhodnutí účastníkovi konania o azyle sa navrhuje doplniť o úpravu, ktorá ustanovuje, že ak má táto osoba právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o právnej pomoci, doručujú sa rozhodnutia a písomnosti v konaní o azyle len centru.

K bodom 5, 8 a 9 (§ 19 ods. 3 a § 21 ods. 1 a 2)

V súvislosti so zabezpečením bezplatnej právnej pomoci pre ž iadateľov o udelenie azylu prostredníctvom centra sa navrhuje predĺžiť lehota na podanie opravného prostriedku v tých prípadoch, v ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o právnej pomoci a v ktorých sa súčasná dĺžka odvolacej lehoty javí ako nepostačujúca. Lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o udelenie azylu zamietla ako zjavne neopodstatnená alebo ako neprípustná sa navrhuje predĺžiť zo súčasných sedem dní na 20 dní ; rovnako na 20 dní sa navrhuje predĺžiť lehota na podanie rozkladu proti rozhodnutiu o zastavení konania z dôvodu res iudicata [§ 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle], pr oti rozhodnutiu o odňatí azylu z dôvodu, že azylant nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v ustanovenej lehote [§ 15 ods. 2 písm. i)] a proti rozhodnutiu o zrušení doplnkovej ochrany z dôvodu, že cudzinec, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v ustanovenej lehote [§ 15b ods. 1 písm. d)].

K bodu 6 (§ 20 ods. 4)

Vypustenie predmetného textu sa navrhuje z dôvodu odstránenia dvojitého posudzovania prekážok administratívneho vyhostenia v súčasnosti, a to ministerstvom vnútra v konaní o azyle a následne príslušným útvarom Policajného zboru (ďalej len 'policajný útvar') pri vyhosťovaní cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra podľa zákona o azyle nem á v kompetencii vyhosťovanie cudzincov, preto je nelogické, ak má posudzovať prekážky vyhostenia podľa § 58 zákona o pobyte cudzincov, hoci samotné konanie o vyhostení ešte nezačalo.

Predmetom zákona o pobyte cudzincov je o. i. upraviť podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky, pričom len príslušný policajný útvar môže rozhodnúť o administratívnom vyhostení cudzinca. Policajný útvar posúdi aktuálnu existenciu prekáž ok administratívneho vyhostenia v čase rozhodovania o administratívnom vyhostení cudzinca. Policajný útvar pritom musí brať do úvahy nielen § 58 zákona o pobyte cudzincov (prekážky administratívneho vyhostenia), ale tiež ďalš ie ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, napr. § 43 ods. 1 písm. f) ['Policajný útvar udelí povolenie na tolerovan ý pobyt cudzincovi, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života.'], § 57 ods. 10 písm. b) až d) ['Policajný útvar nemôže administrat ívne vyhostiť dieťa mladšie ako osemnásť rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme', 'cudzinca, u ktorého dô jde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po udelení povolenia na pobyt' ani 'cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt podľa § 43 ods. 6'].

K bodu 10 (§ 24 ods. 3)

Upravuje sa text s ohľadom na možnosť ubytovania azylanta v pobytovom tábore na zá klade písomnej žiadosti, pričom sa formulácia upravuje tak, aby z nej bolo zrejmé, že ide o možnosť ubytovania, o ktorej sa formálne nerozhoduje.

K bodu 11 (§ 54a)

Vzhľadom na navrhovanú úpravu v § 20 ods. 4 sa navrhuje predmetné prechodné ustanovenie. Z dôvodov uvedených v odôvodnení k bodu 6 nie je účelné ponechať ani v prechodnom období posudzovanie prekážok administratívneho vyhostenia ministerstvu vnútra podľa zákona o azyle.

K čl. II

K bodu 1 (§ 12)

Navrhované ustanovenie určuje podmienky udelenia dlhodobého ví za, ktoré je v zmysle Spoločných konzulárnych pokynov týkajúcich sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady (2005/C 326/01) národným vízom udeľovaným v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nie podľa schengenského acquis.

K bodu 2 (§ 14 ods. 6)

Z dôvodu ochrany rodinného a súkromného života sa rozširuje okruh osôb, ktoré majú právny nárok na vydanie víza a ktorým sa dô vod neudelenia víza oznamuje aj na rodinného príslušníka cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.

K bodu 3 (§ 14 ods. 8)

Navrhovaným ustanovením sa zosúľaďuje predlžovanie pobytu na území Slovenskej republiky formou predĺženia víza s Rozhodnutím Výkonného výboru zo dňa 14. decembra 1993 o predĺžení doby platnosti jednotných víz.

K bodu 4 (§ 16)

Vypustenie predmetného ustanovenia sa navrhuje na základe rokovania s Ministerstvom zahraničných vecí SR z dôvodu, že problematika pobytu cudzincov, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity je upravená medzinárodný mi dohodami.

K bodu 5 (§ 17 ods. 3)

Navrhuje sa udeľovať študentom povolenie na prechodný pobyt na celú predpokladanú dobu štúdia, ak k žiadosti priložia doklad potvrdzujúci, že boli prijatí na štúdium na dlhšiu dobu (napr. stredoškoláci na 4 roky). V súčasnej dobe sa udeľ uje povolenie na pobyt spravidla na školský rok. Keďže cudzinci prichádzajú na Slovensko vo väčšine prípadov študovať na stredných a vysokých školách, udelením povolenia na viac rokov sa odbremenia od ka ždoročného obnovovania povolenia na pobyt a taktiež sa podstatne zníži administratívna zaťaženosť policajtov, ktorí sa budú môcť venovať kontrolnej a represívnej činnosti vyplývajúcej im zo zá kona o pobyte cudzincov. Ak cudzinec z nejakého dôvodu ukončí štúdium, je povinný oznámiť to policajnému útvaru, ktorý mu povolenie na pobyt zruší. Rovnakú oznamovaciu povinnosť má aj škola.

K bodu 6 (§ 25 ods. 5)

Pre cudzinca s dlhodobým pobytom sa vypúšťa povinnosť odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, keďže ide o cudzincov s pobytom v Európskom hospodá rskom priestore v trvaní najmenej päť rokov a nie je u nich predpoklad, že takouto chorobou môžu trpieť.

K bodu 7 (§ 25 ods. 9 a § 37 ods. 6)

V nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 224 z 9. aprí la 2008 sa nahrádza v zákone o pobyte cudzincov ako referenčná veličina minimálna mzda životným minimom.

K bodu 8 (§ 27 ods. 3 a 4)

Navrhuje sa, aby si cudzinec mohol podať žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt kedykoľvek počas jeho trvania. Súčasná právna úprava do istej miery znižuje právnu istotu cudzinca v prípadoch, ak si podá žiadosť neskôr ako 60 dní pred jeho skonč ením. Podľa súčasne platnej legislatívy, ak cudzinec nepodá žiadosť v tejto lehote, policajný útvar ju zamietne, pričom má zákonnú povinnosť pred zamietnutím žiadosti prihliadať na možný dosah jej zamietnutia najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca. Z praxe vyplynulo, že cudzinci často z rôznych dôvodov nedodržiavajú zákonnú lehotu.

K bodu 9 (§ 38a ods. 2)

Navrhuje sa, aby cudzinec mohol podať žiadosť o ďalš ie povolenie na trvalý pobyt kedykoľvek počas trvania prvého povolenia. I keď oproti prechodnému pobytu policajný útvar pri zmeškaní zákonnej lehoty žiadosť o ďalšie povolenie nezamieta, vypustení m lehoty sa postavenie cudzincov s trvalým pobytom v tejto oblasti zosúladí s postavením cudzincov s prechodným pobytom.

K bodu 10 (§ 40)

Navrhuje sa možnosť udeliť povolenie na trvalý pobyt bez splnenia podmienok ustanovených v zákone z dô vodov, ktoré posúdi ministerstvo vnútra ako hodné osobitného zreteľa. Pôjde o ojedinelé prípady, kedy Slovenskej republike vyplývajú záväzky z medzinárodných dohovorov, ale zákon o pobyte cudzincov znemo žňuje ich plnenie, nakoľko neobsahuje spôsob, ktorým by sa záväzok aplikoval v praxi.

K bodom 11, 13 a 14 [§ 49 ods. 1 písm. l) a § 50 písm. b)]

Úprava týchto ustanovení sa navrhuje na základe rokovania so zástupcami Ministerstva hospodárstva SR, Zväzu hotelov a reštaurácií SR, Slovenskej informačnej služby a Slovenského kemping a karavaning klubu. Upustilo sa však od pô vodne navrhovanej zmeny domovej knihy na knihu ubytovaných hostí, keďže ubytovateľom vyplývajú zo zákona o pobyte cudzincov rozdielne povinnosti ohľadom vedenia domovej knihy ako ubytovateľom vyplývajú zo zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky ohľadom vedenia knihy ubytovaných hostí. Doplnilo sa oprávnenie pre príslušníkov Slovenskej informačnej slu žby, ktoré korešponduje s ich oprávnením podľa ostatnej novely zákona č. 253/1998 Z. z. vykonanej zákonom č. 216/2008 Z. z.

K bodu 12 (§ 49 ods. 5)

Navrhuje sa ustanoviť cudzincovi povinnosť, aby sa podrobil leká rskemu vyšetreniu na určenie jeho veku v prípadoch, ak je táto otázka sporná. Podľa § 80a zákona o pobyte cudzincov policajný útvar oznámi nájdenie a bezodkladne odovzdá maloletého cudzinca na území Slovenskej republiky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa maloletý cudzinec našiel.

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy cudzinci, ktorí sa na ú zemí Slovenskej republiky nachádzajú nelegálne, zo strachu pred možnými sankciami uvedú, že sú maloletí. Policajný útvar ani úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemajú možnosť túto skutočnos ť preveriť. Cudzinec je umiestnený v Detskom domove pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom a keďže nejde o uzavreté zariadenie, cudzinci často utekajú a pokúšajú sa o prechod do iných štá tov Schengenského priestoru. Slovenskej republike tak vznikajú náklady spojené s ich pobytom v zariadení, eskortou v prípade ich opätovného zadržania a prevozu do zariadenia. Okrem toho nie je vhodné, aby dospelé osoby vyhlasujúce sa za maloleté, boli umiestňované v jednom zariadení so skutočnými deťmi.

Určenie tejto povinnosti sa navrhuje aj z preventívnych dôvodov. Cudzinci po zistení, že sa takéto vyšetrenia vykonávajú, nebudú zavádzať štátne orgány a odďaľovať vyriešenie ich pobytu na naš om území.

K bodu 15 [§ 59 ods. 4 písm. c)]

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy cudzincovi, ktorému bolo v minulosti vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Keďže ide o dve rozhodnutia štátnych orgánov, pričom prioritným je poskytnutie medzinárodnej ochrany, navrhuje sa, aby v takomto prípade rozhodnutie o administratívnom vyhostení stratilo platnosť.

K bodu 16 [§ 76 ods. 1 písm. e)]

Nepodanie žiadosti o ďalšie povolenie na trvalý pobyt v zá konom ustanovenej lehote je podľa súčasnej legislatívy priestupkom. Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v § 32, v ktorom sa vypúšťa odsek 2, ktorý určuje túto lehotu.

K bodu 17 (§ 80b)

V súvislosti s nejasnosťami, ktoré sa vyskytujú v aplikač nej praxi pri vyžadovaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, sa dopĺňa špecializácia lekára, ktorý môže vydávať takýto doklad a upravuje sa znenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo zdravotníctva SR.

K čl. III

K bodom 1 až 3 (položka 26)

V nadväznosti na zavedenie možnosti predlžovať krátkodob é víza (čl. II tretí bod) sa navrhuje ustanoviť aj výšku správneho poplatku za tento úkon, ako aj osoby, ktoré sú od tohto poplatku oslobodené.

K bodu 4 (splnomocnenie k XVIII. časti)

Ustanovuje sa, že výška konzulárneho poplatku môže byť zmenená alebo od jeho vybratia môže byť upustené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

K bodom 5 a 6 (položka 240)

V súčasnosti je výška správneho poplatku za podanie žiadosti o udelenie dlhodobého víza ustanovená jednotne vo výške 5 000 Sk. Táto suma sa jav í ako neadekvátna, navrhuje sa preto jej zníženie a rozčlenenie podľa dô vodov na udelenie dlhodobého víza.

K bodu 7 (položka 244)

Zákonom č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladov bola upravená položka 243, pričom bola doplnená o písmená d) a e), ktoré sú však totožné s platným znením položky 244 písm. a) a b). V záujme odstránenia uvedenej duplicity sa navrhuje vypustenie písmen a) a b) v položke 244.

K bodu 8 (položka 265)

V danej položke sa zosúlaďuje terminológia so zákonom č . 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý nahradil pojem 'preukaz zahraničného Slováka' zo zrušeného zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch pojmom 'osvedčenie'.

K čl. IV

Èl. IV obsahuje doplnenie zákona o advokácii v súvislosti so zabezpečením poskytovania prá vnej pomoci v azylových veciach prostredníctvom advokátov.

K čl. V

K bodom 1 až 7 [§ 1, § 3 ods. 1 a 3, § 4 písm. c) a e), § 5 ods. 5, § 24a až § 24c, § 26 písm. d)]

So zámerom zabezpečiť transpozíciu procedurálnej smernice vznikla potreba rozšíriť doterajšiu vecnú pôsobnosť zákona o prá vnej pomoci aj na poskytovanie právnej pomoci v tzv. azylových veciach. V týchto veciach ide o prelínanie odvetví správneho práva (verejné právo) s občianskym právom procesným (súkromné právo). Podstatou spr ávneho súdnictva je ochrana práv fyzických osôb a právnických osôb, o ktorý ch sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom príslu šný (správny) orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Navrhovaná zmena dopadá len na jednu z dvoch procesný ch foriem správneho súdnictva, a to rozhodovanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. V tomto prípade pô jde o rozhodovanie krajského súdu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ministerstva vnú tra. Poskytovanie právnej pomoci centrom však bude pokrývať, ak to bude potrebné, aj ďalší stupeň, a to odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250s ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Okrem toho sa právna pomoc vzťahuje aj na konanie o rozklade pred Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ak ide o zastavenie konania z dôvodu res iudicata.

Podľa počtu žiadateľov možno za posledné tri roky zo štatistických údajov Migračného úradu ministerstva vnútra (ďalej len 'migračný úrad') vypozorovať značne klesajúcu tendenciu. Napríklad v roku 2004 bolo podaných 11.395 žiadostí , v roku 2005 3.549, v roku 2006 2.871 a v roku 2007 2.642 žiadostí. Z celkového počtu podaných žiadostí v roku 2007 – 2.642 žiadostí o udelenie azylu, azyl bol udelený v 14 prípadoch, neudelený v 728 prípad och, odňatý nebol žiadny azyl, žiadosť bola zamietnutá ako neprípustná v 73 prípadoch, žiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v 458 prípadoch, zastavené konanie najmä z dôvodu, že ž iadatelia opustili územie Slovenskej republiky bolo v 1.693 prípadoch. Opravný prostriedok na krajský súd bol podaný v 499 prípadoch, odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v 43 prípadoch. Po nadobudnutí účinnosti predkladanej novely zákona o právnej pomoci možno očakávať nárast v počte opravných prostriedkov proti rozhodnutiam ministerstva vnútra, keďže v podstate každý cudzinec, voči ktoré mu bolo vydané negatívne rozhodnutie, sa bude môcť obrátiť so žiadosťou na centrum.

V nadväznosti na doplnenie rozsahu zákona o prá vnej pomoci je potrebné do vymedzenia pojmov v § 4 doplniť pojem 'azylová vec'. Napriek tomu, že v § 24c návrhu zákona je zakotvená vnútorná odkazujúca norma – primerané použitie ostatný ch ustanovení upravujúcich poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych i cezhraničných sporoch - navrhuje sa v rámci vymedzenia pojmov explicitne rozšíriť obsah pojmu 'zahraničná oprávnená osoba' aj na cudzinca, ktorý spĺňa predpoklady na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci.

Medzi zamietavé rozhodnutia podľa čl. 15 ods. 2 procedurá lnej smernice je potrebné zaradiť rozhodnutia ministerstva vnútra uvedené v § 24a písm. c) návrhu zákona.

V praxi pôjde o nasledujúce situácie:

1. cudzinec je žiadateľom o udelenie azylu a ministerstvo vnútra v konaní o udelenie azylu vydá rozhodnutie, ktorým mu azyl neudelí alebo zamietne jeho žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú alebo ako neprípustnú,

2. cudzincovi bol udelený azyl, avšak neskôr mu bol rozhodnutím ministerstva vnútra odňatý,

3. cudzincovi bola poskytnutá doplnková ochrana, avšak ministerstvo vnútra rozhodlo o zrušení doplnkovej ochrany alebo o nepredĺžení doplnkovej ochrany,

4. konanie bolo zastavené z dôvodu res iudicata.

Vo všetkých uvedených prípadoch je cudzinec oprávnený podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu ministerstva vnútra, pričom mu vzniká v zmysle navrhovaného § 24a písm. c) právo obrátiť sa na centrum s cieľom, aby mu bola poskytnutá bezplatná právna pomoc. Na vznik nároku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci je zároveň nevyhnutné splni ť ďalšie podmienky taxatívne zakotvené v navrhovanom § 24a. Treba zdôrazniť, že pod tieto obligatórne podmienky nie je zahrnutá požiadavka, aby sa cudzinec musel súčasne obrátiť na príslušný org án, resp. aby podal na príslušný orgán opravný prostriedok proti 'nepriaznivému' rozhodnutiu ministerstva vnútra. Po tom ako sa zamestnanec centra, prípadne určený advokát, oboznámi s prípadom, vysvetlí žiadateľovi jeho právnu situáciu. Na základe tohto poradenstva – po zhodnotení svojej situácie – sa žiadateľ môže rozhodnúť, že nepodá opravný prostriedok. Naopak, ak sa rozhodne využiť oprávnenie, ktoré mu priznáva § 21 zákona o azyle, právna pomoc bude zahàňať najmä spísanie podania – opravné ho prostriedku, zastupovanie v príslušnom konaní, vykonávanie úkonov s tým súvisiacich, ustanovenie tlmočníka, ak to bude potrebné, zabezpečenie prekladu dokladov potrebných na predloženie príslušnému org ánu, náhradu nevyhnutných cestovných nákladov, ktoré žiadateľovi vzniknú v súvislosti s jeho cestou z azylového zariadenia do sídla príslušného orgánu, ak by napríklad súd vyžadoval v predvolaní na pojednávanie jeho osobnú účasť (porov. § 250q vo väzbe na § 250f Občianskeho súdneho poriadku), a tiež uhrádzanie ďalších nákladov s tým spojených (porov. § 4 písm. a), § 19 zá kona o právnej pomoci).

S úpravou v § 24a písm. a) je spojená úprava v § 24b ods. 1 a 2. Procedurálna smernica svojou dispozitívnou úpravou v čl. 15 ods. 4 – na rozdiel od požiadavky kladenej na tzv. cezhraničné spory smernicou Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prí stupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 026, 31.1.2003) v spojení s rozhodnutí m Komisie z 26. augusta 2005, ktorým sa ustanovuje formulár na postúpenie žiadosti o poskytovanie právnej pomoci podľa smernice Rady 2003/8/ES - ponecháva na vôli členských štátov možnú úpravu pravidiel 'o predpísanom postupe pri podávaní a spracovaní týchto žiadostí o právnu pomoc a/alebo zastúpenie'. Ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k mechanizmu ustanovenia vzoru žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v azylových veciach, ktorý sa podľa platnej prá vnej úpravy aplikuje pri vnútroštátnych a cezhraničných sporoch (porov. § 26 zákona o právnej pomoci a vyhlášku č. 544/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.). Tento vzor žiadosti však bude vzhľadom na špecifické postavenie 'žiadateľa' – prichádzajúceho v prevažnej v äčšine z nečlenského štátu EÚ – a situáciu, v ktorej sa nachádza (neznalosť jazyka a prostredia, spoločenskej situácie, právneho poriadku a pod.) podstatne jednoduchší ako je tomu pri iný ch druhoch právnej pomoci podľa tohto zákona. Ráta sa s vypracovaním jednoduchého formulára žiadosti, jeho preložením do viacerých jazykov a distribúciou v miestach výskytu žiadateľov o azyl. Tento formul ár však žiadateľ môže, ale nemusí použiť. Z tohto dôvodu sa v § 24b ods. 2 ustanovujú minimálne – nevyhnutné – obsahové náležitosti žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci, ktoré analogicky reflektujú na v praxi zaužívaný právny režim v § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a v § 19 ods. 2 správneho poriadku. Navyše je potrebné uviesť číslo azylového spisu na rýchlu a jednoznačnú identifikáciu žiadateľa a jeho prípadu a adresu, na ktor ú je možné žiadateľovi doručovať písomnosti. Súčasťou žiadosti by malo byť tiež čestné vyhlásenie, že žiadateľ nemá na príslušné konanie svojho vlastného zástupcu a splnomocnenie pre centrum.

Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci je možné podať kedykoľvek, v praxi k tomu zrejme najčastejšie bude dochádzať pri pohovore s pracovn íkom migračného úradu v rámci konania o azyle alebo po doručení zamietavého rozhodnutia ministerstva vnútra. Pre začiatok plynutia odvolacej lehoty je relevantný § 20a ods. 1 zákona o azyle, teda doručenie rozhodnutia centru, v prípade, že žiadateľ už o právnu pomoc po žiadal. Predkladateľ však zámerne nechce žiadateľa limitovať lehotou na podanie žiadosti o právnu pomoc, keďže v prípade jej zmeškania by nemal nárok na poskytovanie právnej pomoci počas celého azylové ho konania. Žiadateľ teda môže opravný prostriedok podať aj sám a až potom kedykoľvek v priebehu konania požiadať o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona.

Centrum určí svojho zamestnanca, prípadne advokáta (v zložitejších prípadoch, kedy je nutná istá expertíza alebo ak nemôže poskytnúť právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov), ktorý sa bude zaoberať prípadom oprávnenej osoby. Keďže z časových (plynie lehota na podanie opravného prostriedku) a technických dôvodov (napr. preklady, tlmočenie), by bolo zložité pristúpiť v každom individu álnom prípade k následnému udeleniu plnomocenstva oprávnenou osobou určenému zamestnancovi centra alebo advokátovi, zákon vyžaduje pripojenie plnomocenstva centru ku žiadosti. Toto plnomocenstvo sa vzť ahuje aj na centrom určeného advokáta. Zákon ďalej ustanovuje primerané použitie ostatných ustanovení zákona o právnej pomoci aj na azylové veci, ide napríklad o

§ 13 – povinnosti oprávnenej osoby,

§ 14 – odňatie poskytovania právnej pomoci,

§ 15 – návratnosť vynaložených finančných prostriedkov,

§ 19 – tlmočenie, preklady, cestovné náklady,

§ 20 – náhrada vynaložených nákladov.

Platná právna úprava určuje dôvody, na základe ktorý ch centrum odníme poskytovanie právnej pomoci, resp. rozhodne o povinnosti žiadateľa nahradiť centru celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za neho na 'doteraz' poskytnutú právnu pomoc vynaložené - porov. § 14 a 20 zákona o právnej pomoci. Aj na tieto ustanovenia a v medziach daných čl. 15 ods. 6 procedurálnej smernice reaguje vnútorná odkazujúca norma v § 24c. Navrhuje sa, aby po splnení zákonných dô vodov (napr. uvedenie nepravdivých údajov) bolo možné odňať poskytovanie právnej pomoci v azylovej veci, pričom cudzinec bude povinný nahradiť centru celkom alebo sčasti náklady (vrátane nákladov na tlmoční ka, či na preklad potrebných dokumentov), ktoré boli za neho na dovtedy poskytnutú právnu pomoc vynaložené.

Ak cudzinec ako oprávnená osoba splní podmienky ustanovené na priznanie náhrady trov konania podľa § 142 až 151a v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku, prizná sa náhrada trov konania namiesto oprá vnenej osobe advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bude vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú cudzincovi ako oprávnenej osobe v azylovej veci, vráti advokát centru vyplatené ná klady na právnu pomoc. Ak súd v správnom súdnictve zaviaže oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy bude znášať oprávnená osoba. Obdobná úprava bude platiť aj pri konaní pred Najvyšší m súdom Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava teda rešpektuje špecifické postavenie cudzinca v azylovej veci. Príliš rigorózny formalizmus by zbytočne komplikoval a v neposlednom rade i predlžoval celú procedúru poskytnutia bezplatnej právnej pomoci v azylových veciach. Osobitná úprava pod ávania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci je snahou o to, aby bol mechanizmus poskytovania právnej pomoci v azylových veciach efektívny a v praxi realizovateľný.

K bodom 8 a 9 (§ 27 a príloha)

Príloha zákona o právnej pomoci sa dopĺňa o transpozičný odkaz na procedurálnu smernicu.

K Èl. VI

Vzhľ adom na transpozičnú lehotu na prebratie čl. 15 procedurálnej smernice je navrhovaným dátumom účinnosti 1. december 2008.

V Bratislave 20. augusta 2008

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť problémy doterajšieho stavu poskytovania právneho poradenstva, zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam občanov a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva.

Z iniciatívy Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti), ktoré v auguste roku 1999 uzavrelo zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou, sa začalo poskytovanie právnej pomoci formou bezplatného právneho poradenstva v oblasti občianskeho, rodinného a pracovného práva. Na základe tejto zmluvy poskytujú advokáti bezplatné poradenstvo prevažne v sídlach jednotlivých krajských súdov. Výnimku tvorí hlavné mesto Slovenskej republiky, kde poradenstvo poskytuje pracovník ministerstva spravodlivosti. V Bratislave sa na základe zmluvy ministerstva spravodlivosti s Právnickou fakultou Univerzity Komenského na tejto právnej pomoci od roku 2000 podieľajú pod vedením ministerstva aj študenti práva. Tento druh právneho poradenstva je určený pre sociálne znevýhodnených ľudí. Pri žiadosti o právnu radu však neexistuje mechanizmus, ktorým by sa posudzovala sociálna situácia žiadateľov o právnu radu. Je preto možné, že túto možnosť bezplatného právneho poradenstva využívajú aj obyvatelia, ktorí na to nie sú skutočne odkázaní. Okrem toho takéto zavedenie bezplatného právneho poradenstva bolo len jedným z prvých krokov, ktorý vedie k potrebe vytvorenia celého systému právnej pomoci. Stále totiž ide iba o prvotné poskytovanie právnej pomoci vo forme právneho poradenstva, ktoré v sebe nezahŕňa spisovanie podaní na súdy ani zastupovanie klienta pred súdom. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že existencia týchto právnych poradní nemá oporu v žiadnom právnom predpise, keďže ide len o zmluvu medzi ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou advokátskou komorou. Tento spôsob poskytovania právnej pomoci sa síce stretol s priaznivým ohlasom širokej verejnosti, zároveň však v tejto súvislosti treba súhlasiť s konštatovaním Slovenskej advokátskej komory, že táto forma a rozsah poskytovania bezplatnej právnej pomoci nie je systémovým riešením, lebo v konečnom dôsledku nerieši právnu pomoc fyzickým osobám, ktoré ju potrebujú pri spisovaní podaní na súdy i iné orgány. O tom svedčia mnohé reakcie tých, ktorí po danom právnom usmernení zistili, že ich problém je treba riešiť prostredníctvom súdu, účinná pomoc im však v tomto smere nemohla byť v bezplatnej právnej poradni poskytnutá.

Poskytovanie právnej pomoci tak, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania, teda nebude obmedzená len na poskytovanie právneho poradenstva tak ako to bolo doteraz. Ustanovujú sa kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Návrh zákona kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

Ďalším dôvodom potreby novej právnej úpravy je povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

B. Osobitná časť:

K § 1 a 2:

Účelom zákona je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv.

Predmetom úpravy zákona sú podmienky vzniku nároku na poskytnutie takéhoto druhu právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, jednak vo vnútroštátnych sporoch a jednak v cezhraničných sporoch, a rámec inštitucionálneho a finančného zabezpečenia právnej pomoci.

K § 3:V § 3 je vymedzená vecná a osobná pôsobnosť zákona. Vo vnútroštátnych sporoch sa zákon vzťahuje na občianskoprávne, pracovnoprávne a rodinnoprávne vzťahy. V prípade cezhraničných sporov je vecná pôsobnosť rozšírená aj na obchodnoprávne veci, čo vyplýva zo záväzku SR riadne transponovať predmetnú smernicu.

Pri vytváraní a následnom fungovaní systému poskytovania právnej pomoci podľa tohto zákona ide o špecifický druh poskytovania právnej pomoci pre tých, ktorí si ju vzhľadom na svoju finančnú a majetkovú situáciu nemôžu dovoliť a tento druh právnej pomoci teda nebude v žiadnom smere konkurovať komerčnému poskytovaniu právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch bude poskytovaná všetkým fyzickým osobám a v cezhraničných sporoch fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území EÚ (okrem Dánska).

K § 4:Zákon vo svojom texte používa určité pojmy, ktoré sú definované v § 4.

Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych služieb zahŕňajúcich právne poradenstvo, právnu pomoc v mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní vrátane konania o opravných prostriedkoch a výkonu rozhodnutia, teda komplexné právne služby prispôsobené potrebám každého jednotlivého prípadu.

Cezhraničným sporom je taký spor, v ktorom žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci má trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej. Druhým prípadom je spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a príslušný súd je v Slovenskej republike alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike.

Členským štátom sa rozumie každý členský štát EÚ okrem Dánska, pričom sa tu vychádza zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len “smernica“).

Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím centra.

Zahraničnou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu EÚ iného ako Slovenská republika alebo Dánsko a spĺňa ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol právoplatne priznaný.

Tuzemskou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore.

Materiálna núdza je jednou z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci. Hranica materiálnej núdze ustanovená na úrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Ďalšou z podmienok je, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

Posledná definícia vymedzuje okruh spoločne posudzovaných osôb, pričom platí výnimka, že osoby sa neposudzujú spoločne, ak sú účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

K § 5:Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bude mať formu štátnej rozpočtovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sídlom centra je Bratislava. Centrum poskytuje právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov alebo advokátov.

Štatút ustanoví podrobnosti o organizácii centra. Z hľadiska organizačnej štruktúry sa centrum bude členiť na vnútorné organizačné jednotky – kancelárie. Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave bude plniť dvojakú úlohu: jednak bude centrálou pre organizačné jednotky a jednak bude samo poskytovať a zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci pre spádovú oblasť bratislavského kraja. Na okresnej úrovni by mohli v závislosti na počte vybavovanej agendy postupne začať fungovať spoločné kancelárie centier právnej pomoci pre niekoľko okresov (pre dva, tri a pod.).

V centre budú pracovať právnici, ktorí budú poskytovať právne poradenstvo a rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Ďalších zamestnancov centra bude tvoriť administratívny aparát, personalisti a informatici. V centrách právnej pomoci budú pracovať zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme.

Centrum bude poskytovať právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov vo forme právneho poradenstva a taktiež prostredníctvom advokátov, ktorí budú jednak poskytovať predbežnú konzultáciu a jednak zastupovať oprávnené osoby v konaní pred súdmi a vykonávať úkony s tým súvisiace.

Slovenská advokátska komora bude viesť zoznam advokátov, ktorí sú oprávnení poskytovať právne služby podľa tohto zákona (ďalej len „zoznam advokátov“) a bude ho pravidelne zasielať ministerstvu spravodlivosti a centru.

Centrum bude financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

K § 6 až 8: Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia § 7 tohto zákona.

Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky, a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ ide o poslednú podmienku týkajúcu sa hodnoty sporu, návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takých prípadoch by účastník ani inak nevyužil odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

K § 9:Záujemcovia o poskytnutie právnej pomoci sa budú môcť obrátiť na pracovníka centra právnej pomoci alebo na advokáta zapísaného v zozname vedenom na tento účel Slovenskou advokátskou komorou, ktorý im poskytne prvotnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac však jednej hodiny.

Účel predbežnej konzultácie má tri základné ciele. Po prvé je to vysvetlenie podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci - v prípadoch, keď nie je osobám zrejmé, za akých podmienok majú nárok na poskytnutie právnej pomoci. V tomto štádiu však nebude úlohou zamestnanca centra posúdiť samotné podmienky žiadateľa. Jeho cieľom bude iba vysvetliť všeobecné podmienky, prípadne v zrejmých prípadoch nezáväzne odporučiť podanie žiadosti.

Po druhé je to oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie právnej rady - v prípadoch, keď je možné vec vyriešiť jednoduchým podaním právnej rady bez potreby ďalšieho štúdia materiálov, či výkonu ďalších úkonov (napr. sa niekto príde informovať, či má právo odísť zo zamestnania v skúšobnej dobe).

A nakoniec je to pomoc pri vypĺňaní žiadosti - zamestnanci centra môžu v rámci tejto hodiny poskytnúť žiadateľom pomoc pri vypĺňaní formulára - žiadosti.

Pri predbežnej konzultácii zamestnanec centra alebo advokát taktiež upozorní záujemcu o poskytnutie právnej pomoci na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

Aby sa predišlo možnému zneužívaniu inštitútu predbežnej konzultácie, zaviedol predkladateľ ako podmienku jeho využitia zaplatenie poplatku vo výške 150 Sk. Poplatok vybraný zamestnancom centra je príjmom štátneho rozpočtu; poplatok vybraný advokátom je jeho príjmom. Výška poplatku ani zďaleka nepokryje celkovú hodnotu právnej pomoci, ktorú fyzické osoby dostanú. Vo zvyšku im právnu pomoc hradí štát. Z holandskej štúdie zákona o právnej pomoci vyplýva, že zo skúseností pokiaľ bol prípad pre fyzickú osobu skutočne dôležitý, minimálny paušálny poplatok boli schopní zaplatiť vždy, a to vo výške 50 euro.

Predbežnou konzultáciou sa zabezpečí prvotný styk medzi žiadateľom a centrom, príp. advokátom. Predbežná konzultácia však nie je obligatórnou súčasťou procesu o poskytnutie právnej pomoci. Záleží len na žiadateľovi, či má o ňu záujem. Ak o ňu záujem nemá, môže priamo podať centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorá nie je spoplatňovaná. Praktické otázky priebehu prvotných konzultácií poskytovaných zamestnancami centra (čas, miesto, objednávanie sa, priebežné poskytovanie, zodpovední zamestnanci) budú záležať na vnútornom organizačnom poriadku centra právnej pomoci a na podmienkach jeho fungovania.

K § 10:Na zjednodušenie prístupu k právnej pomoci je najúčelnejším riešením zavedenie formuláru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorý by obsahoval položky zhodujúce sa s údajmi nutnými na posúdenie predmetnej žiadosti centrom. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva na stanovenom tlačive v kancelárii centra príslušnej podľa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Formulár žiadosti bude obsahovať základné identifikačné údaje o žiadateľovi (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé alebo prechodné bydlisko) ako aj o spoločne posudzovaných osobách. Ďalšia časť formuláru bude zameraná na zistenie príjmových a majetkových pomerov žiadateľa, a to sériou jednoduchých otázok týkajúcich sa príjmov a majetku vo vlastníctve žiadateľa. Žiadosť bude obsahovať i čestné vyhlásenie žiadateľa o pravdivosti a úplnosti údajov v nej uvedených spolu s poučením o možných následkoch uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov.

K žiadosti sa budú prikladať základné dokumenty preukazujúce príjmovú a majetkovú situáciu žiadateľa. Predkladateľ považuje za vhodné, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Avšak vzhľadom na základný cieľ reformy, ktorým je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť, je nutné, aby tieto doklady boli aktuálne. Zákon požaduje, aby doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery neboli staršie ako 3 mesiace.

Porušenie povinnosti uviesť pravdivé a úplné údaje, resp. neoznámiť zmenu skutočností rozhodujúcich pre priznanie právnej pomoci, navrhuje predkladateľ sankcionovať odňatím poskytovania právnej pomoci.

Ak žiadosť nebude úplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Na základe žiadosti, po posúdení podmienok centrum rozhodne o nároku na poskytnutie právnej pomoci v lehote 30 dní od doručenia riadne vyplnenej a doloženej žiadosti. Nárok na poskytnutie právnej pomoci vznikne právoplatným rozhodnutím centra o jej priznaní. V rozhodnutí, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum zároveň určí advokáta na zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na vyriešenie jeho právneho problému potrebné. Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa subsidiárne vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Právoplatné rozhodnutie centra o nároku na poskytnutie právnej pomoci je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Primeraným spôsobom sa musí vyriešiť situácia, keď bude neúspešný žiadateľ opätovne podávať žiadosť v tej istej veci. Ak nenastane zmena ohľadom jeho príjmovej a majetkovej situácie, žiadosť bude opätovne možné podať až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov od vydania negatívneho rozhodnutia centra, o čom musí byť žiadateľ v rozhodnutí poučený.

K § 11:Vzhľadom na nebezpečenstvo zmeškania, v niektorých prípadoch bude možné na žiadosť zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Žiadateľ bude zároveň poučený o tom, že aj keď mu bude v nevyhnutnom rozsahu právna pomoc poskytnutá bezplatne, môžu mu byť dodatočne vyúčtované trovy vo výške určenej vo vyhláške o odmenách a náhradách advokátov, ak sa pri preskúmaní jeho finančnej a majetkovej situácie preukáže, že nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci bezplatne. Právoplatné negatívne rozhodnutie centra je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadateľ predtým využije inštitút predbežnej konzultácie, zamestnanec centra alebo advokát ho t upozorní na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

K § 12:Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom (v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom alebo nie), udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať.

Ak oprávnená osoba nesúhlasí s určením konkrétneho advokáta centrom, nemá právny nárok na výmenu advokáta.

K § 13:Riadne fungovanie a účinnosť systému poskytovania právnej pomoci si vyžaduje aj zakotvenie určitých minimálnych povinností oprávnenej osoby. Po priznaní nároku, pri poskytovaní právnej pomoci je povinná v záujme riadneho a včasného vyriešenia svojej právnej veci poskytovať centru alebo určenému advokátovi všetku potrebnú súčinnosť a spoluprácu. Na predídenie zneužívania systému osobami, ktoré na to nie sú odkázané je ustanovená povinnosť uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje a povinnosť oznamovať centru písomne do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Centrum môže oprávnenú osobu kedykoľvek vyzvať na preukázanie týchto skutočností a oprávnená osoba je povinná centru do ôsmich dní, príp. v inej dlhšej lehote určenej centrom, vyhovieť. V prípade, že oprávnená osoba tak neurobí, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, pričom na tento následok musí centrum vo výzve oprávnenú osobu upozorniť.

Ustanovenie § 13 má za cieľ predísť, prípadne obmedziť na minimum možnosti zneužívania systému právnej pomoci osobami, ktoré si právne služby môžu zabezpečiť aj z vlastných zdrojov, a zároveň efektívne riešiť právne problémy oprávnených osôb, na čo je nevyhnutná aj ich súčinnosť.

K § 14:Zákon vymenúva určité prípady, ktoré odôvodňujú odňatie poskytovania právnej pomoci. V týchto prípadoch centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 15:Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky na priznanie náhrady trov konania, neprizná sa táto náhrada jej, ale určenému advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. V prípade vyhraného sporu sa takto štátu vrátia náklady vynaložené na poskytovanie právnej pomoci v konkrétnom prípade.

V prípade neúspechu v spore, tieto trovy znáša oprávnená osoba.

K § 16:Pri úprave poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch predkladateľ vychádzal zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch s cieľom splniť povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii.

Dňom rozhodujúcim pre určenie, či má spor charakter cezhraničného sporu je deň podania žiadosti.

K § 17:

Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak je príslušným súdom, teda vecne, miestne a funkčne príslušným, súd Slovenskej republiky za súčasného splnenia podmienok ustanovených zákonom. Podľa odseku 2 sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje aj v tom prípade, ak žiadateľ o jej poskytnutie požaduje uznanie alebo výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní v inom členskom štáte, v rámci ktorého jej bola poskytnutá právna pomoc ustanovená právom tohto členského štátu.

K § 18:

Žiadosť sa podáva na štandardnom formulári. Vzhľadom na to, že príprava formulára sa uskutočnila na nadnárodnej úrovni, na pôde pracovnej skupiny Európskej komisie, z legislatívneho hľadiska nie je potrebné vypracovanie samostatného návrhu formulára, ale vykoná sa následné prijatie vykonávacieho predpisu k zákonu, ktorý bude obsahovať vzor uvedeného formulára.

Žiadosť môže byť centru podaná buď priamo osobou žiadajúcou o právnu pomoc alebo prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, t. j. toho orgánu, ktorý je právom tohto členského štátu určený na prijímanie žiadostí a ich postupovanie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sídli príslušný súd. Funkciu prijímajúceho orgánu podľa článku 14 odsek 1 smernice plní centrum.

O žiadosti rozhodne centrum (vždy ide o príslušný orgán štátu, v ktorom sídli príslušný súd) v lehote do 60 dní od jej doručenia alebo postúpenia a postupuje sa tak isto ako pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. V rozhodnutí centrum určí advokáta na zastupovanie zahraničnej oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na ochranu jej záujmov potrebné. Právoplatné rozhodnutie centra je tak isto preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 19:Právna pomoc poskytovaná zahraničnej oprávnenej osobe bude spočívať okrem všetkých opatrení, ktoré zahŕňa poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj v opatreniach vymenovaných v § 19 návrhu zákona.

K § 20:Ak bola zahraničnej oprávnenej osobe poskytnutá právna pomoc na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, ktoré uviedla, alebo ak sa jej príjmová a majetková situácia podstatne zlepšila, centrum rozhodne, že je povinná celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za ňu na doposiaľ poskytnutú právnu pomoc vynaložené. Náhradu nákladov je možné dohodnúť aj v splátkach. Centrum takto nerozhodne, ak náklady na právnu pomoc zahraničnej oprávnenej osobe, ktoré už boli vynaložené centrom, boli alebo majú byť uhradené z náhrady trov konania priznanej podľa § 21. Ak by to tak nebolo, došlo by k dvojitej úhrade nákladov právnej pomoci centru, resp. advokátovi. O tejto povinnosti môže centrum rozhodnúť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti posledného rozhodnutia v tomto cezhraničnom spore, vrátane rozhodnutia v konaní opravnom prostriedku alebo konaní o výkone rozhodnutia. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniká nárok zahraničnej oprávnenej osoby na poskytovanie právnej pomoci.

K § 21:Ak by mala byť zahraničnej oprávnenej osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, priznaná náhrada nákladov konania, je spravodlivé požadovať, aby táto náhrada nebola priznaná jej, ale advokátovi, keďže táto osoba v skutočnosti žiadne náklady, ktoré by jej mali byť nahradené, nevynaložila. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. Obdobná úprava j obsiahnutá vo vnútroštátnych sporoch.

Ak súd zaviazal zahraničnú oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy nie sú hradené štátom v rámci poskytovania právnej pomoci, ale znáša ich zahraničná oprávnená osoba. Takáto úprava je identická s úpravou poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych veciach.

K § 22:Právnu pomoc tuzemským oprávneným osobám, ktoré sú definované v § 4 písm. f) bude na základe žiadosti poskytovať najmä príslušný orgán iného členského štátu. Pri príprave a postupovaní týchto žiadostí bude potrebnú súčinnosť poskytovať centrum.

K § 23:Právna pomoc v cezhraničnom spore bude v tomto prípade spočívať jednak v prijímaní žiadostí o právnu pomoc, ktoré majú byť postúpené do iného členského štátu a v pomoci žiadateľovi v tom, aby táto žiadosť mala všetky náležitosti stanovené právom tohto členského štátu a jednak v poskytovaní právnych rád, a to najmä za účelom mimosúdneho vyriešenia právneho sporu.

Právnu pomoc v tomto rozsahu bude zabezpečovať centrum, ktoré je postupujúcim orgánom podľa článku 14 odsek 1 smernice.

K § 24:Centrum bude rozhodovať aj o náhrade nákladov na poskytnutú právnu pomoc v prípadoch, kedy príslušný orgán iného členského štátu žiadosť zamietne alebo rozhodne, že príjemca právnej pomoci je povinný túto pomoc celkom alebo sčasti nahradiť. V súlade s článkom 3 odsek 5 smernice tak môže tento orgán urobiť vtedy, ak sa finančná situácia príjemcu právnej pomoci podstatne zlepšila alebo ak bolo rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci prijaté na základe nepresných alebo nesprávnych údajov, ktoré uviedol príjemca právnej pomoci.

K § 25:

Na konanie podľa tohto zákona sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 26: Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa bude vo vnútroštátnych ako aj v cezhraničných prípadoch podávať na stanovených formulároch, ktorých vzory vydá ministerstvo spravodlivosti. Takto sa proces žiadania a následného posúdenia žiadostí uľahčí a sprehľadní tak pre žiadateľov ako aj pre zamestnancov centra. Žiadosti v cezhraničných prípadoch do iného členského štátu bude centrum postupovať podľa vzoru pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorý bol vypracovaný na európskej úrovni.

K § 27:Predmetným návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernica Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch. V súlade s legislatívnymi pravidlami je preto potrebné túto skutočnosť vyjadriť v návrhu zákona.

K Čl. II:

Článok II obsahuje doplnenie zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v súvislosti so zabezpečením poskytovania právnej pomoci prostredníctvom advokátov.

K Čl. III:Vzhľadom na fakt, že ide o komplexnú reformu, na dĺžku legislatívneho procesu a personálnu a finančnú náročnosť reformy je navrhovaným dátumom účinnosti nového zákona 1. január 2006.

Bratislava 20. apríl 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu