Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 01.01.2015 do 19.07.2015

Platnosť od: 22.07.2005
Účinnosť od: 01.01.2015
Účinnosť do: 19.07.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Advokácia

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST14JUD13767DS14EUPP5ČL2

Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 01.01.2015 do 19.07.2015
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 327/2005 s účinnosťou od 01.01.2015 na základe 307/2014

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 307/2014, dátum vydania: 14.11.2014

21

Dôvodová spr áva

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých opatreniach sú visiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k návrhu opatrení na zabezpeč enie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení. Schválením tohto návrhu zá kona sa plní aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala posilniť ochranu oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nový ch legislatívnych opatrení.

Problematiku ochrany oznamovateľov najmä korupčného správania upravujú aj viaceré medzinárodné dokumenty:

-podľa čl. 22 Trestnoprávneho dohovoru Rady Euró py o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) každá strana prijme opatrenia nevyhnutné na poskytnutie účinnej a náležitej ochrany tým, ktorí oznamujú korupčné trestné činy alebo inak spolupracujú s prí slušnými orgánmi a svedkom, ktorí svedčia v súvislosti s týmito trestnými činmi;

-podľa čl. 9 Občianskoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii (ozn ámenie č. 370/2003 Z. z.) každá zmluvná strana poskytne náležitú ochranu proti neoprávneným sankciám voči zamestnancom, ktorí majú oprávnené podozrenie na korupciu a ktorí ozná mia v dobrej viere svoje podozrenie zodpovedným osobám alebo orgánom;

-podľa čl. 33 Dohovoru Organizácie Spojených ná rodov proti korupcii (oznámenie č. 434/2006 Z. z.) každý štát zváži prijatie vhodných opatrení s cieľom zabezpečiť ochranu pred akýmkoľvek neodôvodneným zaobchádzaním s každou osobou, ktorá dobromyseľne a na základe dôvodného podozrenia oznámi príslušným orgánom akékoľvek skutočnosti týkajúce sa korupčných trestných činov.

Okrem uvedených dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, dňa 30. apríla 2014 prijal Výbor ministrov Rady Európy odporúčanie č. 2014/7 o ochrane whistleblowerov, v ktorom sa ustanovuje niekoľko zásad ur čených členským štátom pri tvorbe právnych predpisov a usmernení v tejto oblasti. Väčšina odporúčaní je v predloženom návrhu premietnutá.

Zo záujmu spoločnosti na predchádzaní a odhaľovaní protiprávnej, resp. protispoločenskej činnosti, vyplýva potreba prijímania rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto č innosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (whistleblowing). Z takéhoto spoločensky prospešného konania však môžu plynúť pre ich aktérov rô zne hrozby od osôb, ktoré budú na základe ich informácií vyšetrované a sankcionované. Náš právny poriadok pozná niekoľko ochranných opatrení, ak je ohrozený život alebo zdravie – inštitú ty utajeného svedka, ohrozeného svedka, chráneného svedka v Trestnom poriadku a z toho vyplývajúci zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov.

Možné postihy za poskytnutie informácií však nemusia viesť len priamo k ohrozeniu života alebo zdravia, môžu spočívať aj v menej násilných spôsoboch smerujúcich k ohrozeniu ekonomickej stability a prí jmu osoby poskytujúcej informácie. Najmä zamestnancov ako osoby disponujúce často relevantnými informáciami o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, po volania, postavenia alebo funkcie, je potrebné chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa. Platný právny poriadok Slovenskej republiky túto problematiku neupravuje komplexne, existujú však viaceré č iastkové úpravy, napríklad v Zákonníku práce, ktoré sú však prevažne deklaratórneho charakteru, bez poskytnutia bezprostrednej ochrany.

Napriek tomu, že vyššie uvedené medzinárodné dokumenty smerujú primárne k ochrane oznamovateľov korupčného správania, po posúdení potreby novej právnej úpravy sa navrhuje rozšíriť mož nosti poskytovania ochrany nielen na oznámenie korupčného správania, ale aj na oznámenie inej protispoločenskej činnosti. Ochrana sa bude vzťahovať na zamestnanca, ktorý v dobrej viere uviedol skutočnosti, ktoré mô žu významnou mierou prispieť alebo ktoré prispeli k objasneniu protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa a o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vý konom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Samotná ochrana zamestnanca bude spočívať v niekoľkých rovinách v závislosti od toho, či takéto oznámenie urobil smerom navonok vo forme trestného ozná menia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo či takéto oznámenie urobil smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému.

Ak pôjde o trestné konanie alebo o konanie o správnom delikte, prokurátor alebo súd v trestnom konaní alebo správny orgán v konaní o správnom delikte, posúdi, či zamestnanec spĺňa podmienky oznamovateľa a či mu prináleží ochrana pred zamestnávateľom. Ochrana bude spočívať v odsúhlasení pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči zamestnancovi, na ktorý nie je potrebný súhlas zamestnanca, inš pektorátom práce. Odsúhlasovanie týchto pracovnoprávnych úkonov bude prebiehať v štandardnom správnom konaní podľa správneho poriadku, teda aj s možnosťou podania opravné ho prostriedku pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa.

Obdobne ako je to upravené vo viacerých iných krajinách sa navrhuje pre všetky orgány verejnej moci a pre stredné a veľké podniky (zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami) povinnosť vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v rámci svojho zamestnania. Rôzne takéto vnútorné systémy fungujú už aj v súčasnosti v niektorých veľký ch spoločnostiach alebo aj v orgánoch verejnej moci napríklad vo forme etických kódexov. V nadväznosti na to sa navrhuje, aby každý vymedzený zamestnávateľ určil zodpovednú osobu na prijímanie a vybavovanie podnetov, ktorá bude podliehať priamo najvyššiemu vedeniu spoločnosti alebo orgánu verejnej moci, ďalej sa upravujú komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých budú môcť zamestnanci nahlasovať takéto podnety, lehoty na ich vybavenie, ako aj oboznamovanie sa zamestnancov s výsledkami ich vybavenia.

Dôležitou zmenou pri ochraňovaní zamestnanca pred neoprávneným postihom zo strany zamestnávateľa za podanie oznámenia, bude rozšírenie zákazu diskriminácie popri súčasných dôvodoch aj na zá kaz diskriminácie z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti. Z toho vyplývajú aj následná právna ochrana: možnosť domáhať sa na súde, aby sa upustilo od diskriminačné ho konania, aby sa napravil protiprávny stav alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie, obrátené dôkazné bremeno na strane žalovaného. Novým oprávnením pre inšpektoráty práce sa umožní na 14 dn í okamžité pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, pri ktorom je dôvodné podozrenie, že bol urobený ako odplata za podanie podnetu o protispoločenskej činnosti zamestnávateľa s tým, že následn ým podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Ïalšími zmenami, ktoré majú za cieľ motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním sú:

-nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci,

-nenárokovateľná odmena, ak na základe oznámenia došlo k odsú deniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchaniu inej protispoločenskej činnosti,

-sústreďovanie informácií o problematike tzv. whistleblovingu na jednom mieste Slovenským národným strediskom pre ľudské práva,

-jednotná úprava prelomenia povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k podaniu oznámenia a zákazu prenasledovania alebo iného postihu za podanie oznámenia v právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne alebo iné obdobné pracovné vzťahy,

-možnosť utajenia totožnosti osoby, ktorá podáva trestné ozná menie,

-neobmedzovanie výšky náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovné ho pomeru.

Návrh zákona bol pod◊a § 33 ods. 2 zákona ◊. 523/2004 Z. z. o rozpo◊tových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financi í Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktor ými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLU◊ITE◊NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladate◊ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispolo◊enskej ◊innosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzh◊adom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrova◊ sa k bodom 4 až 6.

Dolož ka

vybraných vplyvov

A.1. Ná zov materiálu: Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýš eniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyxx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociá lnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Cieľ om navrhovanej právnej úpravy je aj zlepšenie odhaľovania, resp. zamedzovania protispoločenskej č innosti, ktorá výrazným spôsobom negatívne ovplyvňuje stav verejných financií. V prípade účinnej aplikácie by mala mať navrhovaná právna úprava výrazn ý pozitívny vplyv na verejné financie. Tieto pozitívne vplyvy samozrejme dopredu nemožno vôbec kvantifik ovať, ale možno predpokladať, že budú ďaleko prevyšovať prípadné negatívne vplyvy.

Návrh zákona predpokladá aj ukladanie pokút za správne delikty (§ 14 a 15), ktorých výnosy sú príjmom štátneho rozpočtu, a teda návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Keďže ide o novú právnu úpravu, nie je mož né tento pozitívny vplyv kvantifikovať ani približne. Vzhľadom na výšku navrhovaných pokút a porušenia povinností, ktoré majú byť sankcionované, sa nepredpokladá vý raznejší pozitívny vplyv.

Ak si zavedenie návrhu zákona do praxe vyžiada výdavky na strane verejných prostriedkov, tieto budú realizované v rámci schválených limitov príslušných rozpočtových kapitol. To mo žno konštatovať najmä vo vzťahu k rozšíreniu pôsobnosti inšpektorátov práce a Centra právnej pomoci.

Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy môžu nastať aj v dôsledku odmeň ovania oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti. Toto odmeňovanie sa viaže na ukončenie konania o protispoločenskej činnosti, je nenárokové a bude vyplácané na základe posúdenia ministerstva spravodlivosti v každom konkrétnom prípade, a to aj s ohľadom na rozsah uchráneného alebo vráteného majetku. Tieto negatívne vplyvy preto nemožno tiež kvantifikovať a prostriedky na odmeňovanie oznamovateľov v prípade, že nebudú môcť byť hradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR, budú zabezpečené prostredníctvom rozpočtového opatrenia podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?1. Zamestnávatelia, ktorých zamestnanec sa stane chrá nenou osobou a budú potrebovať na vymedzené pracovnoprávne úkony voči nemu súhlas inš pektorátu práce.

2. Zamestnávatelia s najmenej 50 zamestnancami, ktorí si budú musieť vytvoriť vnútorn ý systém vybavovania podnetov

(k 31. 12. 2012 ich bolo cca 3 400:

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=59848). 3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Zamestn ávatelia s najmenej 50 zamestnancami budú povinní zriadiť si vnútorný systém vybavovania podnetov o protispoločenskej činnosti. V rámci tohto systému určia zodpovednú osobu, spôsoby podávania podnetov, vydajú vnútorný predpis, ktorý upraví ďalšie podrobnosti, bud ú viesť evidenciu podnetov a zverejňovať ich spolu s výsledkami prešetrenia.3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Výšku administratívnych nákladov v súvislosti s implementáciou návrhu nemožno bližšie konkretizovať, keďže viaceré spoločnosti obdobné systémy majú už zavedené a náklady budú závisieť od samotnej štruktúry každej spoločnosti.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnik ateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Zamestnávateľovi sa sťaží vykonanie niektorých pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovate ľovi protispoločenskej činnosti.3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Vytvorením vnútorné ho systému, ako aj ďalšími opatreniami na zlepšenie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa predpokladá zlepšenie hospodárenia orgánov verejnej moci, ako aj súkromných spoločnost í, zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a ich páchateľov a zn íženie škôd z protispoločenskej činnosti.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvate ľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Bez vplyvuKvantifikujte:

Bez vplyvu- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvate ľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Pre zamestnancov, ktorí oznámia protispoločenskú činnosť, sa zlepší prístup k právnej pomoci a zlepší sa ich informovanosť o možnostiach ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu.

4.3. Zhodnoť te vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bez vplyvu

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejňovaním informácií, ktoré sa týkajú oznamovania protispoloč enskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona, ďalej zverejňovaním znenia právnych predpisov, ktoré s touto problematikou súvisia, ako aj súvisiacich súdnych rozhodnutí, odborných článkov a ďalších informácií, ktoré sa t ýkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona na webovom sídle Slovenské ho národného strediska pre ľudské práva, sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informač nej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V odseku 1 je vymedzený predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je vytvorenie právnych a inštitucionálnych podmienok na ochranu fyzickej osoby, ktorá prispela k odhaleniu protispoločenskej činnosti. Okrem toho návrh zákona upravuje povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní podaní o protispoloč enskej činnosti a ochranu zamestnancov, ak by boli v súvislosti s oznámením takýchto podaní postihovaní . Pojem protispoločenská činnosť v súvislosti s predmetom návrhu zákona sa odví ja od úpravy zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

Ochrana sa poskytuje fyzickej osobe v súvislosti s jej pracovnými vzťahmi, pričom sa v tejto súvislosti explicitne vymedzuje, že za pracovnoprávny vzťah sa považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer. To znamená, ž e zákon sa bude vzťahovať na zamestnancov, štátnych zamestnancov, ale aj na ďalšie osoby, ako sú napríklad policajti, hasiči, colníci, profesionálni vojaci.

Okrem toho sa explicitne ustanovuje, že osobitné právne predpisy upravujúce utajované skutočnosti, rôzne druhy tajomstiev, poskytovanie a sprístupňovanie ú dajov zo zdravotnej dokumentácie, mlčanlivosť prísluš níkov spravodajských služieb, mlčanlivosť pri poskytovaní právnych služieb a povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie vybranej trestnej činnosti, zostávajú nedotknuté. Na druhej strane sa však ustanovuje neaplikovateľnosť osobitných zákonov, ktoré upravujú povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k navrhovanému zákonu okrem povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k spravodajským službám.

K § 2

Prá vne sa vymedzujú základné pojmy návrhu zákona.

Pojem závažná protispoločenská činnosť sa definuje jednak cez vymedzen é trestné činy, a jednak sa definuje vo vzťahu k následku, ktorý môže vzniknúť v súvislosti s protiprávnym konaním. Závažnou protispoločenskou činnosťou teda bude vždy niektorý z trestných č inov poškodzovania finančných záujmov Euró pskych spoločenstiev, trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, niektorý z trestný ch činov verejných činiteľov a niektorý z trestných činov korupcie.

Okrem toho bude závažnou protispoločenskou č innosťou aj protiprávne konanie, ktoré je trestným činom s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.

Ïalej sa definuje pojem oznamovateľ, ktorým je osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolenie, postavenie alebo funkcie dozvedela o závažnej protispoločenskej činnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie. Oznámenie sa pritom viaže na skutočnosti, ktoré sú významné na objasnenie závažnej protispolo čenskej činnosti. Navrhuje sa tiež ochrana blízkej osoby oznamovateľa, ktorá je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, a to v rovnakom rozsahu ako je chránený pod ávateľ oznámenia. Tejto blízkej osobe však nebude možné priznať odmenu, čo sa zohľadňuje v definícii oznamovateľa.

Zamestnávateľ a orgány verejnej moci sa definujú obdobne, ako je to obvyklé v našom prá vnom poriadku.

V odseku 2 sa definuje dobrá viera. Dobrá viera sa neviaže na objektívnu vedomosť o pravdivosti tvrdení, ktoré sa uvádzajú v oznámení, ale na presvedčenie osoby o pravdivosti svojich tvrdení v čase oznámenia, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú jej známe a vedomosti, ktoré má.

K § 3

Podanie ž iadosti o poskytnutie ochrany je výlučným právom zamestnanca, ktorý podal oznámenie o významných skutočnostiach, a toto právo môže zamestnanec realizovať v ktoromkoľvek š tádiu trestného konania, čiže aj v konaní pred súdom, ktorý koná vo veci súvisiacej s trestným oznámením, svedeckou výpoveďou alebo d ôkazom predloženým zamestnancom

Návrh zákona uvádza tradičné formy podania žiadosti o poskytnutie ochrany, a to pí somnú formu alebo ústnu do zápisnice.

O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor alebo súd, preto je potrebné v návrhu zákona explicitne ustan oviť, že v prípade, ak sa žiadosť podá inému orgánu činnému v trestnom konaní, napríklad príslušníkovi Policajného zboru, tento je povinný ju bezodkladne postúpiť dozorujúcemu prokurátorovi alebo súdu, ktorý vo veci kon á.

Žiadosť o poskytnutie ochrany musí obsahovať základné údaje zamestnanca a jednoduché označenie zamestnávateľa, pričom sa nevyžaduje, aby zamestnanec pátral po jeho identifikačných znakoch, ako je napríklad obchodné meno, sídlo alebo identifikačné čí slo; tieto údaje má k dispozícii alebo si zadováži orgán činný v trestnom konaní alebo súd.

K § 4

Pri vzniku ochrany má nezastupiteľné miesto v prípravnom konaní prokurátor a v konaní pred súdom súd, pretože im zákon priznáva právo posúdiť, či sú splnené podmienky na vznik ochrany a založiť túto ochranu.

Ochrana vzniká dňom doručenia písomného oznámenia o ochrane zamestnávateľovi; toto písomné oznámenie sa doručuje aj zamestnancovi a inšpektorátu práce.

Zamestnanec sa od okamihu vzniku ochrany stá va chráneným oznamovateľom a požíva všetky práva, ktoré mu tento návrh zákona ako chránenému oznamovateľovi priznáva. Napríklad, chránený oznamovateľ má právo, aby mu súd oznámil nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol p áchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu; toto oznámenie má pre chráneného oznamovateľa význam v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie odmeny.

Umožňuje sa tiež, aby oznamovateľ požíval ochranu až v momente, keď sa sám rozhodne brániť voči úkonom zamestnávateľa. Na tento účel môže osoba, ktorá podala žiadosť, požiadať prokurátora iba o vydanie potvrdenia o tom, že je oznamovateľ, čo znamená, že prokurátor uzná jeho vý znamný podiel na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, ale jeho identita pred zamestnávateľom nebude odhalená. Takéto potvrdenie môže využiť pri pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu [čl. I § 13 ods. 7 písm. d)].

Raz založená ochrana podľa tohto návrhu zákona trvá, čo je potrebné zdôrazniť, a to najmä v prípade, že ná sledne dôjde k právnemu prekvalifikovaniu vybraného trestného činu na trestný č in s nižšou sadzbou. Ak prokurátor alebo súd zistia, že nie sú splnené podmienky na vznik ochrany, ozn ámia túto skutočnosť zamestnancovi.

K § 5 a 6

Poskytovanie ochrany v rámci konania o správnom delikte je obdobou poskytovania ochrany v rámci trestného konania s tým, ž e závažnosť oznámenia posudzuje správny orgán, do ktorého pôsobnosti prejednanie správneho deliktu patrí.

V rá mci trestného konania môžu vyjsť najavo skutočnosti, že došlo k spáchaniu správneho deliktu a vec sa odovzdá alebo postúpi na konanie o správnom delikte. Ak už bola v rámci trestného konania podaná žiadosť o ochranu, správny orgán je povinný aj bez podania žiadosti posúdiť poskytnutie ochrany.

K § 7

Vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chráneného oznamovateľa je významnou zmenou v statuse zamestnanca. Priznanie tohto právneho postavenia má na jednej strane zamedziť nepriaznivým úkonom proti zamestnancovi, motivovaným konaním zamestnanca proti zamestná vateľovi, čiže chrániť zamestnanca a na druhej strane súčasne povzbudiť iný ch zamestnancov na oznamovanie významných skutočností, keďže tieto oznámenia sú pod ávané vo verejnom záujme.

Ochrana je právom chráneného oznamovateľa, ktorému zodpovedá povinnosť zamestnávateľa, pričom toto právo i povinnosť sú v príčinnej súvislosti s oznámení m významnej skutočnosti.

Chránený oznamovateľ má právo na to, aby akýkoľvek zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností zamestnanca, vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schvá leniu.

Ako autorita rozhodujúca na poskytovanie ochrany chránenému oznamovateľovi už v rámci konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu je inšpektorát práce. Táto inštitúcia sa z hľadiska účelu návrhu zákona a hlavne svojim predmetom činnosti, vymedzeným v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, javí ako najvhodnejšia.

Predchá dzajúci súhlas inšpektorátu práce sa tak stáva imanentnou súčasťou ochrany chráneného oznamovateľa, podmieňujúcou platnosť právneho úkonu zamestnávateľa alebo zákonnosť jeho rozhodnutia.

Ak zamestnávateľ bude chcieť urobiť právny úkon, resp. vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu, ktoré sa vzťahuje na chráneného oznamovateľa, bude musieť podať žiadosť o predchádzajú ci súhlas inšpektorátu práce s ustanovenými obsahovými náležitosťami, ktorými sú označenie zamestnávateľa a chráneného oznamovateľa, označenie právneho úkonu a jeho odôvodnenie.

Súhlas sa nebude vyžadovať iba v prípade, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok (napr. povýšenie v prípade osôb v služobnom pomere) a ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniť zamestnávateľ (napr. strata vyžadovanej bezúhonnosti). Mechanizmus takejto ochrany sa nebude vzťahovať ani na právne úkony urobené príslušnými orgánmi vo vzťahu k osobám, ktoré sú vo verejnej funkcii, pretože v tomto prípade nejde o vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom (§ 6 ods. 3 a 4 zákona o štátnej službe). Takisto nebudú podliehať súhlasu úkony vo vzťahu k sudcom a prokurátorom, ktoré robia zákonom ustanovené orgány voč i sudcom a prokurátorom a tiež nie sú v pozícii zamestnávateľov (napr. rozhodovanie v rámci disciplinárneho konania).

Pož iadavka rýchlosti konania je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce rozhodnúť pokiaľ je to možné, čo najskôr a požiadavka objektívnosti vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce umožniť chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa.

V rámci schvaľovania právneho úkonu rozhodujúcu úlohu zohráva zamestn ávateľ, ktorý musí preukázať, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti nejestvuje príčinná súvislosť, čiže zamestná vateľ je povinný znášať obrátené dôkazné bremeno. Ak zamestnávateľ presvedčí inšpektorát pr áce a tento považuje za preukázané, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti urobeným chráneným oznamovateľom nie je príčinná súvislosť, pracovnoprávny úkon schváli.

V záujme objektívneho posúdenia veci návrh zákona zakladá zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi právo odvolania; na toto konanie sa vzťahuje správny poriadok.

K § 8

Ná vrh zákona ustanovuje päť foriem zániku ochrany, ktoré plne korešpondujú s cieľom návrhu zákona, ktorými sú podpora podávania oznámení o významných skutočnostiach, objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti a zistenie a usvedčenie jej páchateľov, ale aj vytvorenie takého právneho prostredia, aby sa zabránilo zneužitiu oznámenia na osobnú pomstu za mestnanca voči zamestnávateľovi.

Vznik ochrany je v dispozičnej sfére zamestnanca, ktorý jediný je oprávnený podať žiadosť o poskytnutie ochrany. Rovnako je oprávnený podať písomnú žiadosť o zánik ochrany, ktorú je povinný doručiť inšpektorátu práce a dňom jej doručenia ochrana zaniká; inšpektorát práce o tom bezodkladne upovedomí zamestnávateľa, prokurá tora alebo súd.

Návrh zákona vytvára právne podmienky na ochranu chráneného oznamovateľa len za predpokladu, že tá to osoba je vnútorne úprimne presvedčená o pravdivosti obsahu oznámenia; na tomto právnom stave nič nemení, ak sa následným šetrením zistí, že tomu tak nie je. Rozhodne však nie je účelom návrhu zákona chrániť zamestnanca, ktorý podá oznámenie o významných skutočnostiach úmyselne s nepravdivým obsahom, napríklad ako akt pomsty voči svojmu zamestnávateľovi. Takýmto konaním napĺňa skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia alebo krivej výpovede a krivej prísahy a návrh zákona s ním spája zánik ochrany. Taktiež ochrana zanikne, ak sa iný m spôsobom preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere. S právoplatným odsúdením chráneného oznamovateľa za niektorý z týchto trestných činov zaniká ochrana; súd bezodkladne oznámi túto skutočnosť zamestnávateľovi a inšpektorátu práce.

Ak vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom zanikne z dôvodu zániku pracovnoprávneho vzťahu, niet právneho titulu na zachovaní inštitútu ochrany a naďalej poskytovať ochranu chránenému oznamovateľovi. Zánik ochrany je povinný zamestnávateľ bezodkladne oznámiť inšpektorátu práce, súdu alebo prokurátorovi.

Skončenie trestného konania alebo konania o správnom delikte je tiež dôvodom zániku ochrany.

K § 9 a 10

Návrh zákona ustanovuje aj právnu možnosť poskytnúť oznamovateľovi odmenu. Ide o nenárokovateľnú odmenu, ktorá nemá byť len motivačným faktorom na podávanie oznámení o významných skutočnostiach, ale svojim mechanizmom priznávania má vyjadriť aj naplnenie verejného záujmu tým, že súvisí s rozsahom uchráneného majetku (napríklad v prí pade korupčných trestných činov) alebo vráteného majetku, č i už ide o finančné prostriedky, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vo vlastníctve alebo správe poškodenej osoby. Návrh zákona predpokladá priznanie odmeny až do výšky pä ťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ide o sumu, ktorá sa ako hraničná pou žíva aj v iných právnych predpisoch, napríklad v súvislosti s odškodňovaním os ôb poškodených násilnými trestnými činmi.

Rozhodovaciu právomoc návrh zákona zveruje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré už má aj v súvislosti so spomínaným odškodňovaním osôb poš kodených násilnými trestnými činmi vytvorené personálne a technické podmienky pre túto činnosť.

Podmienkou priznania odmeny oznamovateľovi je právoplatné rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu alebo ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu. Za týmto účelom je povinný orgán, ktorý poskytol ochranu, oznámiť oznamovateľovi nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia.

Je výlučne vecou oznamovateľa, či požiada o poskytnutie odmeny. Jediným kritériom, ktoré musí oznamovateľ rešpektovať, je šesťmesačná lehota, ktorá začína plynúť dňom doručenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, čo doloží jeho kópiou.

Ministerstvo spravodlivosti, ako rozhodovací orgán, musí zohľadniť návrhom zákona ustanovené kritériá, ktorými sú miera účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, podiel na zistení alebo usvedčení p áchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku.

Návrh zákona sa však neobmedzuje len na toto stanovisko, ale v záujme objektívneho posúdenia všetkých rozhodujúcich skutočnosti umožňuje zamestnancom ministerstva spravodlivosti nahliadať do relevantných spisov a požadovať súčinnosť aj od iných orgánov.

Návrh zákona ustanovuje ministerstvu spravodlivosti lehotu na rozhodnutie, a to šesť mesiacov odo dň a doručenia žiadosti o poskytnutie odmeny.

K § 11 a 12

Vo vzť ahu k zamestnávate ľom s najmenej 50-timi zamestnancami a k orgánom verejnej moci sa ustanovuje povinnosť vytvoriť si vnútorný systém vybavovania podnetov vrátane anonymných oznámení, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa, ako aj iných neanonymných podaní, ktoré nemajú pojmové znaky oznámenia a tiež sú visia s činnosťou zamestnávateľa. Tieto subjekty sú povinné určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s takýmito podnetmi. Zodpovedná osoba, resp. osobitná organizačná zložka, u orgánov verejnej moci bude vykonávať svoje úlohy aj vo vzťahu k právnickým osobám v jej pôsobnosti, ak budú mať tieto osoby menej ako 50 zamestnancov alebo aj vo vzťahu k právnickým osobám s viac ako 50 zamestnancami, ak tak určí orgán verejnej moci. Sleduje sa tým väčšia transparentnosť a efektívnosť pri vybavovaní podnetov v rámci jednotlivých rezortov. Ïalej sa ustanovuje povinnosť oboznámiť osobu, ktorá podala podnet, s vý sledkom jeho preverenia a vedenie príslušnej evidencie. Rieši sa tiež povinnosť zachovávať anonymitu podávateľa podnetu.

K § 13

Ustanovenie rieši ochranu podávateľa podnetu, ktorý sa domnieva, že v súvislosti s týmto podnetom je postihovaný. Ochrana spo číva v možnosti inšpektorátu práce pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči podávateľovi podnetu, ak je dô vodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámen ím podnetu. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to bude znamenať odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná inšpektorátom práce je dočasná a jej pokračovanie sa viaže na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia s tým, že ak sa podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, ochrana trvá až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. Konanie o predbežnom opatrení by malo smerovať ku konaniu podľa antidiskriminačného zákona, ktorý sa v tomto smere aj dopĺňa.

Možnosť pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu nie je viazaná iba na vnútorný systém vybavovania podnetov podľa § 11, ale môžu ho využiť aj pod ávatelia podnetu, kde tento vnútorný systém nie je alebo nemusí byť vytvorený, resp. môže ho využiť aj tzv. anonymný oznamovateľ podľa § 4 ods. 2 alebo § 6 ods. 2, resp. počas trvania pracovnoprávneho vzťahu aj oznamovateľ, ktorého ochrana zanikla z dôvodu skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte.

K § 14

Pri nesplnení povinností fyzických a právnických osôb podľa § 7 a 13, je inšpektorát práce oprávnený uložiť poriadkovú pokutu obdobne, ako je tomu v prípade marenia inšpekcie práce podľa z ákona o inšpekcii práce.

K § 15

Ustanovujú sa sankcie za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov, ktoré sú vybraní zamestnávatelia povinní podľa tohto zákona zaviesť. Ide o štandardnú úpravu, ktorá obsahuje skutkovú podstatu deliktu, kritéria na uloženie pokuty v rámci ustanoveného rozpätia, lehoty na zánik zodpovednosti za spáchanie deliktu, splatnosť ulo ženej pokuty a príjmové určenie výnosov z uložených pokút.

K § 16

Na to, aby oznamovateľovi alebo osobe, ktorej inšpektorát práce poskytuje ochranu prostredníctvom pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho ú konu, mohla byť poskytnutá účinná ochrana, bude niekedy potrebovať aj právnu pomoc. Ako účelovo najvhodnejší sa v tomto smere javí zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zmenou ktorého sa rozširuje poskytovanie právnej pomoci oznamovateľom závažnej protispoločenskej činnosti.

K § 17

Na účely pôsobnosti podľa § 7 a 13 (udeľovanie súhlasu a pozastavenie účinnosti) sa inšpektorom prá ce ustanovujú oprávnenia, ktoré majú podľa zákona o inšpekcii práce. Ide o atrahovanie ustanovení, ktoré majú inšpektori práce v rámci vykonávania inš pekcie práce, pričom sa budú využívať iba tie, ktoré budú potrebné na tieto činnosti. Takým istým spôsobom sú riešené aj povinnosti fyzických a prá vnických osôb pri výkone právomocí inšpektorov na účely § 7 a 13.

K § 18

Vzhľ adom na postavenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa mu zveruje pôsobnos ť vykonávať osvetu v súvislosti s podávaním podnetov a poskytovaním ochrany podľa tohto zákona. Orgánom verejnej moci sa ustanovuje povinnosť poskytovať stredisku súčinnosť pri výkone tejto pôsobnosti.

K § 19

Špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Národného bezpečnostného inšpektorátu práce v našom právnom poriadku odzrkadľuje ich zverenie pod kontrolu Ná rodnej rady Slovenskej republiky. Takto je riešená kontrola aj vo vzťahoch podľa tohto zákona s tým, ž e sa vylučujú tie ustanovenia navrhovaného zákona, ktoré by boli v týchto zlo žkách, najmä z hľadiska utajenia, problematické.

K § 20

Postupy pod ľa tohto návrhu zákona sú neformálne, ich predmetom sú práva, na ktoré nie je prá vny nárok, či už ide o vznik ochrany alebo poskytnutie odmeny; týchto práv sa nemožno domáhať v opravných konaniach, ani súdnou cestou.

Na tieto postupy sa preto nevzťahuje správny poriadok. Tak ako v niektorých právnych predpisoch sa však zakotvuje použitie správneho poriadku vo vzťahu k doručovaniu vybraných písomnost í.

Iná právna situácia je pri udeľovaní súhlasu na pracovnoprávny úkon zamestnávateľa a v súvislosti s konaním o poriadkových pokutách a správnych deliktoch. Na tieto konania sa správny poriadok vzťahuje.

Z dôvodu jednoznačného určenia miestnej prísluš nosti inšpektorátov práce na výkon navrhovaných opatrení sa ustanovuje ako určujúci faktor miesto výkonu práce zamestnanca.

K § 21

Je žiaduce, aby sa opatrenia podľ a navrhovaného zákona uplatňovali čo najskôr. Preto sa v prechodných ustanoveniach umožňuje poskytnutie ochrany aj osobe, ktorá podala oznámenie pred účinnosťou navrhovaného zákona.

Vzhľadom na nové povinnosti pre vybraných zamestnávateľov, ustanovuje sa lehota, do ktorej sú povinní zamestnávatelia tieto povinnosti začať plniť.

K čl. II (Zákonník práce)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v Zákonníku práce zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestn ého stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej č innosti.

K bodu 3

V nadväznosti na vytvorenie vnútorného systému upravujúceho oznamovanie protispoločenskej činnosti u vymedzených zamestnávateľov sa dopĺň a aj povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý to upravuje.

K bodu 4

Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, prič om súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu po skytuje ochrana, navrhuje sa, aby sa naňho tieto obmedzenia vo výške náhrady mzdy nevzťahovali, a teda zamestnávateľ bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie nového odseku 3 v § 79.

K bodu 6

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú č innosť.

K č l. III (Trestný poriadok)

K bodu 1

Osoba, ktorá podáva trestné oznámenie ústne, sa poučuje o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia. Z dôvodu zlepšenia informovanosti týchto osôb o možnostiach a podmienkach ochrany, ktorá im môž e byť poskytnutá, sa navrhuje doplniť poučenie osoby, ktorá podáva tr estné oznámenie ústne. Oznamovateľ bude teda hneď pri podaní trestného oznámenia oboznámený s možnosťou podať žiadosť o poskytnutie ochrany a na to nadv äzujúcom postupe.

K bodu 2

Obdobne ako je tomu u svedka podľa § 136, umožňuje sa aj osobe, ktor á podala trestné oznámenie, aby sa v trestnom spise neuvádzali údaje o jej totožnosti. Tieto ú daje budú uložené na prokuratúre a do spisu sa založia len so súhlasom oznamovateľa. Toto opatrenie má motivovať k podávaniu trestných oznámení bez obáv z následný ch postihov voči oznamovateľovi.

K bodom 3 a 4

Každý svedok je pred výsluchom poučený o význame svedeckej výpovede, o práve odoprieť výpoveď atď. Toto poučenie, a to aj pred výsluchom svedka na hlavnom pojednávaní, sa navrhuje rozšíriť aj o možnosti a podmienky poskytnutia ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, čím sa zlepší aj informovanosť svedkov o ochrane, ktorá im môže byť poskytnutá v pracovnoprávnom vzťahu.

K čl. IV (zákon o Policajnom zbore)

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že policajt neporuš í povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. V (zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone č. 73/1998 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu prí slušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného inšpektorátu práce a Zboru väzenskej a justičnej stráže zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon č. 73/1998 Z. z., nesmie byť v sú vislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prí padoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

K čl. VI (zákon o štátnej službe colníkov)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe colníkov zakazuje diskrimin ácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služ by prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného colníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozš irujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prí padoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

K čl. VII (zákon o sudoch a prísediacich)

K bodu 1

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že sudca neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K bodu 2

Ustanovuje sa zákaz diskriminácie sudcov z dôvodu podania sťaž nosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.

K bodu 3

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prísediaci neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. VIII (zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže)

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a ozná mením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prí slušník Zboru väzenskej a justičnej stráže neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú , aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. IX (zákon o prokurátoroch a právnych č akateľoch prokuratúry)

K bodom 1 a 3

Ustanovuje sa zákaz diskriminácie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry z dôvodu podania sťažnosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.

K bodom 2 a 4

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prokurátor a právny čakateľ prokuratúry neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú č innosť.

K čl. X (zákon o Hasičskom a záchrannom zbore)

K bodu 1

Ustanovuje sa neplatnosť rozhodnutia vo veciach služobného pomeru prí slušníka Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v pr ípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu práce bude vyžadovať na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskrimina čného zákona sa v zákone č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služ by, zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon č. 315/2001 Z. z., nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sť ažnosti, žaloby alebo podnetu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 4

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavan ím povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátnej služby, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XI (zákon o výkone práce vo verejnom zá ujme)

V súč asnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispolo čenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oz namovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XII (antidiskriminačný zákon)

Dodrž iavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zákaz diskriminácie sa navrhuje rozšíriť aj o diskrimináciu z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti, čím sa zvýši právna ochrana oznamovateľov pred neoprávnenými postihmi prostredníctvom možnosti podať tzv. antidiskriminačnú žalobu s obráteným dôkazným bremenom na strane zamestná vateľa.

K čl. XIII (zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve)

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a ozná mením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že colní k neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo v súvislosti s nimi alebo podľa osobitného predpisu a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osô b vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XIV (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

K bodom 1 a 2

Umožňuje sa, aby mohla byť právna pomoc prostredníctv om Centra právnej pomoci poskytovaná aj oznamovateľovi protispoločenskej činnosti a osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu. Týmto sa má prispieť ku komplexnosti úpravy ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Navrhuje sa osobitná úprava poskytovania právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorá bude spočívať v tom, že prá vnu pomoc budú môcť oznamovatelia využiť bez ohľadu na materiálnu núdzu a finančnú spoluúčasť žiadateľov o právnu pomoc.

K bodu 4

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo spravodlivosti SR na vydanie vzoru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti.

K čl. XV (zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR)

K bodu 1

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že profesionálny vojak nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo náv rhu na začatie trestného stíhania na vedúceho služobného inšpektorátu práce, veliteľa alebo na iného profesionálneho vojaka, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Ustanovuje sa neplatnosť rozhodnutia v taxatívne určených veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v prípadoch, kedy sa súhlas inš pektorátu práce bude vyžadovať na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoloč enskej činnosti.

K bodu 3

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že profesionálny vojak neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorý ch sa dozvedel súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme ozbrojených síl nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XVI (zákon o inšpekcii práce)

K bodu 1

Rozširuje sa rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov, ktorý je upravený v čl. I § 11 a 12.

K bodu 2

Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektoré ho inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným org ánom – Národným inšpektorátom práce.

K bodom 3 až 6

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozh odovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej č innosti za podmienok ustanovených v čl. I.

K čl. XVII (zákon o štátnej službe)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe zakazuje diskriminácia v štátnozamestnaneckých vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodom 2 a 3

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom š tátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na zač atie trestného stíhania na iného štátneho zamestnanca alebo nadriadeného vedúceho zamestnanca alebo za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 4

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že štátny zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorý ch sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného inšpektorátu práce nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K bodu 5

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na právne úkony voči oznamovateľ ovi protispoločenskej činnosti.

K čl. XVIII (účinnosť)

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na primeranú legisvakanciu.

Schvá lené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 20. augusta 2014.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

K predpisu 327/2005, dátum vydania: 22.07.2005

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť problémy doterajšieho stavu poskytovania právneho poradenstva, zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam občanov a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva.

Z iniciatívy Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti), ktoré v auguste roku 1999 uzavrelo zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou, sa začalo poskytovanie právnej pomoci formou bezplatného právneho poradenstva v oblasti občianskeho, rodinného a pracovného práva. Na základe tejto zmluvy poskytujú advokáti bezplatné poradenstvo prevažne v sídlach jednotlivých krajských súdov. Výnimku tvorí hlavné mesto Slovenskej republiky, kde poradenstvo poskytuje pracovník ministerstva spravodlivosti. V Bratislave sa na základe zmluvy ministerstva spravodlivosti s Právnickou fakultou Univerzity Komenského na tejto právnej pomoci od roku 2000 podieľajú pod vedením ministerstva aj študenti práva. Tento druh právneho poradenstva je určený pre sociálne znevýhodnených ľudí. Pri žiadosti o právnu radu však neexistuje mechanizmus, ktorým by sa posudzovala sociálna situácia žiadateľov o právnu radu. Je preto možné, že túto možnosť bezplatného právneho poradenstva využívajú aj obyvatelia, ktorí na to nie sú skutočne odkázaní. Okrem toho takéto zavedenie bezplatného právneho poradenstva bolo len jedným z prvých krokov, ktorý vedie k potrebe vytvorenia celého systému právnej pomoci. Stále totiž ide iba o prvotné poskytovanie právnej pomoci vo forme právneho poradenstva, ktoré v sebe nezahŕňa spisovanie podaní na súdy ani zastupovanie klienta pred súdom. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že existencia týchto právnych poradní nemá oporu v žiadnom právnom predpise, keďže ide len o zmluvu medzi ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou advokátskou komorou. Tento spôsob poskytovania právnej pomoci sa síce stretol s priaznivým ohlasom širokej verejnosti, zároveň však v tejto súvislosti treba súhlasiť s konštatovaním Slovenskej advokátskej komory, že táto forma a rozsah poskytovania bezplatnej právnej pomoci nie je systémovým riešením, lebo v konečnom dôsledku nerieši právnu pomoc fyzickým osobám, ktoré ju potrebujú pri spisovaní podaní na súdy i iné orgány. O tom svedčia mnohé reakcie tých, ktorí po danom právnom usmernení zistili, že ich problém je treba riešiť prostredníctvom súdu, účinná pomoc im však v tomto smere nemohla byť v bezplatnej právnej poradni poskytnutá.

Poskytovanie právnej pomoci tak, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania, teda nebude obmedzená len na poskytovanie právneho poradenstva tak ako to bolo doteraz. Ustanovujú sa kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Návrh zákona kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

Ďalším dôvodom potreby novej právnej úpravy je povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

B. Osobitná časť:

K § 1 a 2:

Účelom zákona je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv.

Predmetom úpravy zákona sú podmienky vzniku nároku na poskytnutie takéhoto druhu právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, jednak vo vnútroštátnych sporoch a jednak v cezhraničných sporoch, a rámec inštitucionálneho a finančného zabezpečenia právnej pomoci.

K § 3:V § 3 je vymedzená vecná a osobná pôsobnosť zákona. Vo vnútroštátnych sporoch sa zákon vzťahuje na občianskoprávne, pracovnoprávne a rodinnoprávne vzťahy. V prípade cezhraničných sporov je vecná pôsobnosť rozšírená aj na obchodnoprávne veci, čo vyplýva zo záväzku SR riadne transponovať predmetnú smernicu.

Pri vytváraní a následnom fungovaní systému poskytovania právnej pomoci podľa tohto zákona ide o špecifický druh poskytovania právnej pomoci pre tých, ktorí si ju vzhľadom na svoju finančnú a majetkovú situáciu nemôžu dovoliť a tento druh právnej pomoci teda nebude v žiadnom smere konkurovať komerčnému poskytovaniu právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch bude poskytovaná všetkým fyzickým osobám a v cezhraničných sporoch fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území EÚ (okrem Dánska).

K § 4:Zákon vo svojom texte používa určité pojmy, ktoré sú definované v § 4.

Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych služieb zahŕňajúcich právne poradenstvo, právnu pomoc v mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní vrátane konania o opravných prostriedkoch a výkonu rozhodnutia, teda komplexné právne služby prispôsobené potrebám každého jednotlivého prípadu.

Cezhraničným sporom je taký spor, v ktorom žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci má trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej. Druhým prípadom je spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a príslušný súd je v Slovenskej republike alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike.

Členským štátom sa rozumie každý členský štát EÚ okrem Dánska, pričom sa tu vychádza zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len “smernica“).

Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím centra.

Zahraničnou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu EÚ iného ako Slovenská republika alebo Dánsko a spĺňa ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol právoplatne priznaný.

Tuzemskou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore.

Materiálna núdza je jednou z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci. Hranica materiálnej núdze ustanovená na úrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Ďalšou z podmienok je, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

Posledná definícia vymedzuje okruh spoločne posudzovaných osôb, pričom platí výnimka, že osoby sa neposudzujú spoločne, ak sú účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

K § 5:Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bude mať formu štátnej rozpočtovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sídlom centra je Bratislava. Centrum poskytuje právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov alebo advokátov.

Štatút ustanoví podrobnosti o organizácii centra. Z hľadiska organizačnej štruktúry sa centrum bude členiť na vnútorné organizačné jednotky – kancelárie. Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave bude plniť dvojakú úlohu: jednak bude centrálou pre organizačné jednotky a jednak bude samo poskytovať a zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci pre spádovú oblasť bratislavského kraja. Na okresnej úrovni by mohli v závislosti na počte vybavovanej agendy postupne začať fungovať spoločné kancelárie centier právnej pomoci pre niekoľko okresov (pre dva, tri a pod.).

V centre budú pracovať právnici, ktorí budú poskytovať právne poradenstvo a rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Ďalších zamestnancov centra bude tvoriť administratívny aparát, personalisti a informatici. V centrách právnej pomoci budú pracovať zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme.

Centrum bude poskytovať právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov vo forme právneho poradenstva a taktiež prostredníctvom advokátov, ktorí budú jednak poskytovať predbežnú konzultáciu a jednak zastupovať oprávnené osoby v konaní pred súdmi a vykonávať úkony s tým súvisiace.

Slovenská advokátska komora bude viesť zoznam advokátov, ktorí sú oprávnení poskytovať právne služby podľa tohto zákona (ďalej len „zoznam advokátov“) a bude ho pravidelne zasielať ministerstvu spravodlivosti a centru.

Centrum bude financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

K § 6 až 8: Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia § 7 tohto zákona.

Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky, a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ ide o poslednú podmienku týkajúcu sa hodnoty sporu, návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takých prípadoch by účastník ani inak nevyužil odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

K § 9:Záujemcovia o poskytnutie právnej pomoci sa budú môcť obrátiť na pracovníka centra právnej pomoci alebo na advokáta zapísaného v zozname vedenom na tento účel Slovenskou advokátskou komorou, ktorý im poskytne prvotnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac však jednej hodiny.

Účel predbežnej konzultácie má tri základné ciele. Po prvé je to vysvetlenie podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci - v prípadoch, keď nie je osobám zrejmé, za akých podmienok majú nárok na poskytnutie právnej pomoci. V tomto štádiu však nebude úlohou zamestnanca centra posúdiť samotné podmienky žiadateľa. Jeho cieľom bude iba vysvetliť všeobecné podmienky, prípadne v zrejmých prípadoch nezáväzne odporučiť podanie žiadosti.

Po druhé je to oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie právnej rady - v prípadoch, keď je možné vec vyriešiť jednoduchým podaním právnej rady bez potreby ďalšieho štúdia materiálov, či výkonu ďalších úkonov (napr. sa niekto príde informovať, či má právo odísť zo zamestnania v skúšobnej dobe).

A nakoniec je to pomoc pri vypĺňaní žiadosti - zamestnanci centra môžu v rámci tejto hodiny poskytnúť žiadateľom pomoc pri vypĺňaní formulára - žiadosti.

Pri predbežnej konzultácii zamestnanec centra alebo advokát taktiež upozorní záujemcu o poskytnutie právnej pomoci na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

Aby sa predišlo možnému zneužívaniu inštitútu predbežnej konzultácie, zaviedol predkladateľ ako podmienku jeho využitia zaplatenie poplatku vo výške 150 Sk. Poplatok vybraný zamestnancom centra je príjmom štátneho rozpočtu; poplatok vybraný advokátom je jeho príjmom. Výška poplatku ani zďaleka nepokryje celkovú hodnotu právnej pomoci, ktorú fyzické osoby dostanú. Vo zvyšku im právnu pomoc hradí štát. Z holandskej štúdie zákona o právnej pomoci vyplýva, že zo skúseností pokiaľ bol prípad pre fyzickú osobu skutočne dôležitý, minimálny paušálny poplatok boli schopní zaplatiť vždy, a to vo výške 50 euro.

Predbežnou konzultáciou sa zabezpečí prvotný styk medzi žiadateľom a centrom, príp. advokátom. Predbežná konzultácia však nie je obligatórnou súčasťou procesu o poskytnutie právnej pomoci. Záleží len na žiadateľovi, či má o ňu záujem. Ak o ňu záujem nemá, môže priamo podať centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorá nie je spoplatňovaná. Praktické otázky priebehu prvotných konzultácií poskytovaných zamestnancami centra (čas, miesto, objednávanie sa, priebežné poskytovanie, zodpovední zamestnanci) budú záležať na vnútornom organizačnom poriadku centra právnej pomoci a na podmienkach jeho fungovania.

K § 10:Na zjednodušenie prístupu k právnej pomoci je najúčelnejším riešením zavedenie formuláru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorý by obsahoval položky zhodujúce sa s údajmi nutnými na posúdenie predmetnej žiadosti centrom. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva na stanovenom tlačive v kancelárii centra príslušnej podľa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Formulár žiadosti bude obsahovať základné identifikačné údaje o žiadateľovi (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé alebo prechodné bydlisko) ako aj o spoločne posudzovaných osobách. Ďalšia časť formuláru bude zameraná na zistenie príjmových a majetkových pomerov žiadateľa, a to sériou jednoduchých otázok týkajúcich sa príjmov a majetku vo vlastníctve žiadateľa. Žiadosť bude obsahovať i čestné vyhlásenie žiadateľa o pravdivosti a úplnosti údajov v nej uvedených spolu s poučením o možných následkoch uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov.

K žiadosti sa budú prikladať základné dokumenty preukazujúce príjmovú a majetkovú situáciu žiadateľa. Predkladateľ považuje za vhodné, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Avšak vzhľadom na základný cieľ reformy, ktorým je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť, je nutné, aby tieto doklady boli aktuálne. Zákon požaduje, aby doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery neboli staršie ako 3 mesiace.

Porušenie povinnosti uviesť pravdivé a úplné údaje, resp. neoznámiť zmenu skutočností rozhodujúcich pre priznanie právnej pomoci, navrhuje predkladateľ sankcionovať odňatím poskytovania právnej pomoci.

Ak žiadosť nebude úplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Na základe žiadosti, po posúdení podmienok centrum rozhodne o nároku na poskytnutie právnej pomoci v lehote 30 dní od doručenia riadne vyplnenej a doloženej žiadosti. Nárok na poskytnutie právnej pomoci vznikne právoplatným rozhodnutím centra o jej priznaní. V rozhodnutí, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum zároveň určí advokáta na zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na vyriešenie jeho právneho problému potrebné. Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa subsidiárne vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Právoplatné rozhodnutie centra o nároku na poskytnutie právnej pomoci je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Primeraným spôsobom sa musí vyriešiť situácia, keď bude neúspešný žiadateľ opätovne podávať žiadosť v tej istej veci. Ak nenastane zmena ohľadom jeho príjmovej a majetkovej situácie, žiadosť bude opätovne možné podať až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov od vydania negatívneho rozhodnutia centra, o čom musí byť žiadateľ v rozhodnutí poučený.

K § 11:Vzhľadom na nebezpečenstvo zmeškania, v niektorých prípadoch bude možné na žiadosť zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Žiadateľ bude zároveň poučený o tom, že aj keď mu bude v nevyhnutnom rozsahu právna pomoc poskytnutá bezplatne, môžu mu byť dodatočne vyúčtované trovy vo výške určenej vo vyhláške o odmenách a náhradách advokátov, ak sa pri preskúmaní jeho finančnej a majetkovej situácie preukáže, že nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci bezplatne. Právoplatné negatívne rozhodnutie centra je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadateľ predtým využije inštitút predbežnej konzultácie, zamestnanec centra alebo advokát ho t upozorní na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

K § 12:Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom (v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom alebo nie), udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať.

Ak oprávnená osoba nesúhlasí s určením konkrétneho advokáta centrom, nemá právny nárok na výmenu advokáta.

K § 13:Riadne fungovanie a účinnosť systému poskytovania právnej pomoci si vyžaduje aj zakotvenie určitých minimálnych povinností oprávnenej osoby. Po priznaní nároku, pri poskytovaní právnej pomoci je povinná v záujme riadneho a včasného vyriešenia svojej právnej veci poskytovať centru alebo určenému advokátovi všetku potrebnú súčinnosť a spoluprácu. Na predídenie zneužívania systému osobami, ktoré na to nie sú odkázané je ustanovená povinnosť uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje a povinnosť oznamovať centru písomne do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Centrum môže oprávnenú osobu kedykoľvek vyzvať na preukázanie týchto skutočností a oprávnená osoba je povinná centru do ôsmich dní, príp. v inej dlhšej lehote určenej centrom, vyhovieť. V prípade, že oprávnená osoba tak neurobí, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, pričom na tento následok musí centrum vo výzve oprávnenú osobu upozorniť.

Ustanovenie § 13 má za cieľ predísť, prípadne obmedziť na minimum možnosti zneužívania systému právnej pomoci osobami, ktoré si právne služby môžu zabezpečiť aj z vlastných zdrojov, a zároveň efektívne riešiť právne problémy oprávnených osôb, na čo je nevyhnutná aj ich súčinnosť.

K § 14:Zákon vymenúva určité prípady, ktoré odôvodňujú odňatie poskytovania právnej pomoci. V týchto prípadoch centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 15:Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky na priznanie náhrady trov konania, neprizná sa táto náhrada jej, ale určenému advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. V prípade vyhraného sporu sa takto štátu vrátia náklady vynaložené na poskytovanie právnej pomoci v konkrétnom prípade.

V prípade neúspechu v spore, tieto trovy znáša oprávnená osoba.

K § 16:Pri úprave poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch predkladateľ vychádzal zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch s cieľom splniť povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii.

Dňom rozhodujúcim pre určenie, či má spor charakter cezhraničného sporu je deň podania žiadosti.

K § 17:

Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak je príslušným súdom, teda vecne, miestne a funkčne príslušným, súd Slovenskej republiky za súčasného splnenia podmienok ustanovených zákonom. Podľa odseku 2 sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje aj v tom prípade, ak žiadateľ o jej poskytnutie požaduje uznanie alebo výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní v inom členskom štáte, v rámci ktorého jej bola poskytnutá právna pomoc ustanovená právom tohto členského štátu.

K § 18:

Žiadosť sa podáva na štandardnom formulári. Vzhľadom na to, že príprava formulára sa uskutočnila na nadnárodnej úrovni, na pôde pracovnej skupiny Európskej komisie, z legislatívneho hľadiska nie je potrebné vypracovanie samostatného návrhu formulára, ale vykoná sa následné prijatie vykonávacieho predpisu k zákonu, ktorý bude obsahovať vzor uvedeného formulára.

Žiadosť môže byť centru podaná buď priamo osobou žiadajúcou o právnu pomoc alebo prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, t. j. toho orgánu, ktorý je právom tohto členského štátu určený na prijímanie žiadostí a ich postupovanie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sídli príslušný súd. Funkciu prijímajúceho orgánu podľa článku 14 odsek 1 smernice plní centrum.

O žiadosti rozhodne centrum (vždy ide o príslušný orgán štátu, v ktorom sídli príslušný súd) v lehote do 60 dní od jej doručenia alebo postúpenia a postupuje sa tak isto ako pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. V rozhodnutí centrum určí advokáta na zastupovanie zahraničnej oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na ochranu jej záujmov potrebné. Právoplatné rozhodnutie centra je tak isto preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 19:Právna pomoc poskytovaná zahraničnej oprávnenej osobe bude spočívať okrem všetkých opatrení, ktoré zahŕňa poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj v opatreniach vymenovaných v § 19 návrhu zákona.

K § 20:Ak bola zahraničnej oprávnenej osobe poskytnutá právna pomoc na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, ktoré uviedla, alebo ak sa jej príjmová a majetková situácia podstatne zlepšila, centrum rozhodne, že je povinná celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za ňu na doposiaľ poskytnutú právnu pomoc vynaložené. Náhradu nákladov je možné dohodnúť aj v splátkach. Centrum takto nerozhodne, ak náklady na právnu pomoc zahraničnej oprávnenej osobe, ktoré už boli vynaložené centrom, boli alebo majú byť uhradené z náhrady trov konania priznanej podľa § 21. Ak by to tak nebolo, došlo by k dvojitej úhrade nákladov právnej pomoci centru, resp. advokátovi. O tejto povinnosti môže centrum rozhodnúť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti posledného rozhodnutia v tomto cezhraničnom spore, vrátane rozhodnutia v konaní opravnom prostriedku alebo konaní o výkone rozhodnutia. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniká nárok zahraničnej oprávnenej osoby na poskytovanie právnej pomoci.

K § 21:Ak by mala byť zahraničnej oprávnenej osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, priznaná náhrada nákladov konania, je spravodlivé požadovať, aby táto náhrada nebola priznaná jej, ale advokátovi, keďže táto osoba v skutočnosti žiadne náklady, ktoré by jej mali byť nahradené, nevynaložila. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. Obdobná úprava j obsiahnutá vo vnútroštátnych sporoch.

Ak súd zaviazal zahraničnú oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy nie sú hradené štátom v rámci poskytovania právnej pomoci, ale znáša ich zahraničná oprávnená osoba. Takáto úprava je identická s úpravou poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych veciach.

K § 22:Právnu pomoc tuzemským oprávneným osobám, ktoré sú definované v § 4 písm. f) bude na základe žiadosti poskytovať najmä príslušný orgán iného členského štátu. Pri príprave a postupovaní týchto žiadostí bude potrebnú súčinnosť poskytovať centrum.

K § 23:Právna pomoc v cezhraničnom spore bude v tomto prípade spočívať jednak v prijímaní žiadostí o právnu pomoc, ktoré majú byť postúpené do iného členského štátu a v pomoci žiadateľovi v tom, aby táto žiadosť mala všetky náležitosti stanovené právom tohto členského štátu a jednak v poskytovaní právnych rád, a to najmä za účelom mimosúdneho vyriešenia právneho sporu.

Právnu pomoc v tomto rozsahu bude zabezpečovať centrum, ktoré je postupujúcim orgánom podľa článku 14 odsek 1 smernice.

K § 24:Centrum bude rozhodovať aj o náhrade nákladov na poskytnutú právnu pomoc v prípadoch, kedy príslušný orgán iného členského štátu žiadosť zamietne alebo rozhodne, že príjemca právnej pomoci je povinný túto pomoc celkom alebo sčasti nahradiť. V súlade s článkom 3 odsek 5 smernice tak môže tento orgán urobiť vtedy, ak sa finančná situácia príjemcu právnej pomoci podstatne zlepšila alebo ak bolo rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci prijaté na základe nepresných alebo nesprávnych údajov, ktoré uviedol príjemca právnej pomoci.

K § 25:

Na konanie podľa tohto zákona sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 26: Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa bude vo vnútroštátnych ako aj v cezhraničných prípadoch podávať na stanovených formulároch, ktorých vzory vydá ministerstvo spravodlivosti. Takto sa proces žiadania a následného posúdenia žiadostí uľahčí a sprehľadní tak pre žiadateľov ako aj pre zamestnancov centra. Žiadosti v cezhraničných prípadoch do iného členského štátu bude centrum postupovať podľa vzoru pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorý bol vypracovaný na európskej úrovni.

K § 27:Predmetným návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernica Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch. V súlade s legislatívnymi pravidlami je preto potrebné túto skutočnosť vyjadriť v návrhu zákona.

K Čl. II:

Článok II obsahuje doplnenie zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v súvislosti so zabezpečením poskytovania právnej pomoci prostredníctvom advokátov.

K Čl. III:Vzhľadom na fakt, že ide o komplexnú reformu, na dĺžku legislatívneho procesu a personálnu a finančnú náročnosť reformy je navrhovaným dátumom účinnosti nového zákona 1. január 2006.

Bratislava 20. apríl 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore