Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 01.01.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

16

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'zákon o advokácii').

Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advoká cii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory, sprehľadňujú disciplin árne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov. Návrh zákona v naznačených oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú právnu úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu.

Úpravou dochádza k predĺženiu praxe advokátskeho koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú, navrhujú sa spresniť podmienky výkonu advokácie, pričom zásadná zmena sa dotýka konateľov v spoloč nostiach s ručením obmedzeným založených na výkon advokácie, tým, že konateľ spoločnosti musí byť zároveň spoločníkom.

V záujme dosiahnutia jednoznačnej úpravy prezentácie advokátov a stanovenia medzí povolenej reklamy sa navrhuje jednotlivými ustanoveniami zaviesť prezentácia výkonu advoká tskeho povolania.

Dôležitou súčasťou návrhu je tiež nový princíp určovania výšky príspevku na činnosť komory, pri ktorom sa vychádza z výpočtového z ákladu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v Slovenskej republike zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa okrem iného navrhuje zaviesť jednoznačná úprava v ukladaní disciplinárnych opatrení popri sebe, navrhuje sa kreovať v rámci komory nový orgán – odvolací senát, ktorého úlohou bude odbremeniť činnosť predsedníctva komory v disciplinárnej oblasti.

Predkladanou úpravou zákona sa zavádza maximálny počet advokátskych koncipientov na jedného advokáta, ktorý je im pri vý kone advokátskej praxe školiteľom.

Nakoľko súčasná prax priniesla potrebu podrobnejšie upraviť aj kompetencie orgánov Slovenskej advokátskej komory a zaviesť niektoré jej nové oprávnenia, úprava sa dotýka aj predĺženia volebné ho obdobia jednotlivých orgánov na štyri roky a zabezpečenie kontinuity fungovania orgánov komory v prípade nepredvídaných situácií.

Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto navrhuje vykonať novelizácia zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavný mi zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s prá vom Európskej únie.

Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 22. augusta 2012 bol schválený vládou Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zá kon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺň ajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èlánok 114 Zmluv y o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím plat nosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009)

1. Smernica Rady č. 77/249/EHS z 22. marca 1977 o uľahčení efektívneho v ýkonu slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES/EÚ L 078, uverejnená dň a 26.3.1977, s. 0017-0018).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/5/ES zo 16. februára 1998 o umožnení vý konu advokátskeho povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia (Ú. v. ES/EÚ L 077, uverejnená dňa 14.3.1998, s. 0036 – 0043).

3. Smernica Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb (Ú. v. ES/EÚ L 363, 20.12.2006).

4. Smernica Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udelených na základe ukončenia odborného vzdelania v trvan í aspoň troch rokov ( Ú. v. ES/EÚ L 019, uverejnená dňa 24.1.1989, s. 0016-0023).

5. Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. ES/EÚ L 326, 13. 12. 2005).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdr žiavajú na ich území (Ú. v. ES/EÚ L 348, 24. 12. 2008).

K bodu 4 je bezpredmetné sa vyjadrovať.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Ž iadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvy– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko skratku 'komora' je potrebné zaviesť na tom mieste, kde sa skracované slová používajú prvýkrát.

K bodu 3

Kvalitné vysokoškolské vzdelanie je nevyhnutný m predpokladom zápisu do zoznamu advokátov vedeného komorou. V mnohých prípadoch adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského štúdia v ľubovoľnom študijnom odbore a následne už len dokončia druhý stupeň v odbore právo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy. Slovenská advokátska komora nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do procesu uznávania vzdelania ani posúdenia jeho kvality. Na základe uvedeného sa preto navrhuje doplnenie právnej úpravy tak, aby Slovenská advokátska komora mohla zamedziť obchádzaniu účelu právnej úpravy.

K bodu 4

Návrh na predlženie prípravy na povolanie advokáta formou predchádzajúcej praxe advokátskeho koncipienta súvisí s mierou zodpovednosti advokáta pri výkone povolania. Advokát po zápise do zoznamu advokátov môže bez akéhokoľvek obmedzenia poskytovať právne služby. Kvalita výkonu povolania môže mať výrazné následky na klientov, či už majetkové alebo v oblasti trestného práva súvisiace s osobnou slobodou, resp. bezúhonnosťou osoby, ktorú advokát zastupuje, resp. obhajuje. Tak ako nie je v prípade povolania lekára alebo pri iných náročných povolaniach žiaduce, aby priamu zodpovednosť prevzala osoba bez náležitej praktickej prípravy, tak v prípade povolania advokáta je takisto práve z vyššie uvedených dôvodov účelné, aby náležitá príprava na výkon advokátskeho povolania trvala dostatočne dlhý čas. V prípade sudcu je v slovenskou právnom poriadku limitovaný prístup k výkonu funkcie odbornou skúškou (justič ná, advokátska, notárska...) a vekom 30 rokov. Vek 30 rokov pri predpokladanom ukončení kvalifikovaného vzdelania vo veku 23 rokov predpokladá 7 ročnú odbornú prax, v kombinácii s požiadavkou odbornej skúšky to zároveň znamená, že to nemôže byť hocijaká právna prax. V prípade notára kombinácia trojročnej praxe advokátskeho koncipient a a následne praxe notárskeho kandidáta tiež predpokladá päťročn ú kvalifikovanú prax. Prístup k advokátskemu povolaniu na rozdiel od povolania sudcu alebo notára nie je obmedzený ani kvantifikačným kritériom (obmedzený počet miest) ani výberovým konaním. Jediným kritériom je trh práce, resp. potreby na strane dopytu po právnych službá ch. Navrhovaná požiadavka predĺženia dĺžky odbornej praxe ani do budúcnosti neobmedzuje trh právnych slu žieb, nezavádza obmedzenie počtu advokátov, jej cieľom je zabezpečiť pr e klientov skúsenejších a kvalifikovanejších právnych zástupcov a vytvoriť v oblasti prípravy na výkon advokátskeho povolania. Požiadavka dlhšej prípravy na výkon advokátskeho povolania pod vedení m advokáta nie je výnimočná ani v iných členských štátoch EÚ.

K bodu 5

Úprava súvisí so zjednotením právnych úprav obsahujúcich definíciu pojmu bezúhonnosti a spoľahlivosti. V súčasnosti niekoľko desiatok zákonov používa pojmy 'bezúhonnosť' a 'spoľahlivosť' v rôznych významoch a často sa obsahovo prekrývajú. Bezúhonnosť je ako taká v prá vnom poriadku vnímaná štandardne ako doterajšia beztrestnosť v prípade zákonom ustanoveného okruhu alebo skupiny trestných činov. Tomuto vymedzeniu bezúhonnosti v súčasnosti nezodpovedá dikcia § 3 ods. 4 z ákona o advokácii. Na základe uvedeného sa preto navrhuje, aby došlo k zosúladeniu obsahového vymedzenia bezúhonnosti v zákone o advokácii tak, aby zodpovedal zaužívaným štandardom. Z hľadiska pojmového je v prípade § 3 ods. 4 namieste používať pojem 'spoľahlivosť'; k tomu pozri napr. § 19 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 13 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a pod. Pojem 'spoľahlivosť' je v právnom poriadku používaný bežne a používa sa buď vo všeobecnom význame ako jedna z podmienok pre vznik určitého oprávnenia, povolenia, či licencie ustanovená spoľahlivosť osoby alebo je zúžený na konkrétnu oblasť výkon verejnej správy kedy právny poriadok používa pojmový aparát ako 'bezpečnostná spoľahlivosť', 'daňov á spoľahlivosť' a pod. Dôležitým momentom právnej úpravy je skutočnosť, že nezapísanie osoby do zoznamu advokátov je vždy preskúmateľné súdom.

K bodu 6

Aplikačná prax preukázala, že pri zápise do zoznamu advokátov doch ádza k nejednoznačnému výkladu v pojme rozporu pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Za účelom eliminácie tohto problému sa zavádza nov é rozhodovacie právo pre komoru a súčasne sa precizuje doterajšia právna úprava.

K bodu 7

Úprava súvisí so zmenou v § 3 ods. 1 písm. e); k tomu pozri odôvodnenie k bodu 5.

K bodu 8

V súčasnom texte zá kona nie je jednoznačne zadefinované (hoci to z jednotlivých ustanovení vyplýva), že o nezapísaní do zoznamu advokátov sa vydáva rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné sú dom (vo väzbe aj na ustanovenie § 11, ktoré takéto rozhodnutie predpokladá, a to aj v jeho doterajšom znení ) a zároveň, ktorý orgán komory o tejto skutočnosti rozhoduje. Za týmto účelom preto predmetom návrhu je výslovne uviesť predsedníctvo komory pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností.

K bodu 9

Započítavanie inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta pri súčasnej saturácii a dostupnosti nie je odôvodnené. Inštitút mal opodstatnenie v čase, kedy bolo potrebné naplniť počet advokátov. V súčasnosti je dostupnosť k výkonu advokátskeho povolania nadštandardná , komora ročne zapisuje okolo 500 nových advokátskych koncipientov, započítavanie inej právnej praxe nie je bežné ani v iných profesiách, zbytočne deformuje inštitút advokátskeho koncipienta, negatívne vplý va na jeho výchovu a ďalšie vzdelávanie.

K bodu 10

Požiadavka ďalšieho vzdelávania je dôležitou sú časťou prípravy na každé špecializované povolanie. V prípade advokátskeho koncipienta sa táto požiadavka javí nevyhnutnou a v súčasnom zákone chýba ustanovenie zabezpečujúce jej reálnu vymož iteľnosť. Úprava smeruje k ďalšiemu zvýšeniu kvalifikácie advokátskych koncipientov.

K bodu 11

Navrhovaná úprava vypĺňa vákuum v motivácii advok átov riadne akceptovať celé disciplinárne rozhodnutie, predovšetkým v oblasti náhrady trov disciplinárneho konania, ktoré sú nákladné a v mnohých prípadoch dochádza k neúplnej realizácii uložený ch výrokov disciplinárnych rozhodnutí v oblasti náhrady trov disciplinárneho konania.

K bodu 12

Návrh súvisí s bodom 6 keďže aplikačná prax preukázala, že pri dôvodoch pozastavenia výkonu advokácie dochádza k nejednoznačnému vý kladu v pojme rozporu pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Za účelom eliminácie tohto problému sa zavádza nové rozhodovacie právo pre komoru.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú zmenu spojenú s doplnením § 66 ods. 4 o nové písmeno e).

K bodu 14

V súčasnej úprave absentuje stanovenie presného okamihu, kedy je komora viazaná rozhodnutím súdu o statusových veciach osôb zapísaných v zoznamoch komory, smeruje k odstráneniu nejednoznačných a rôznych výkladov. Presne sa vymedzuje dnes chýbajúca a ani s údmi nie jednoznačne vykladaná vykonateľnosť a možnosť súdneho prieskumu komorových rozhodnutí v statusových veciach. Špecifikujú sa elementárne náležitosti komorových rozhodnutí v statusových veciach a zároveň sa rozširuje aplikácia aj na ostatné subjekty poskytujúce právne služby (usadení euroadvokáti, medzinárodní advokáti, zahraniční advokáti, spoločnosti s ručením obmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, združenia, komanditné spoločnosti, organizačné zložky zahraničných združení ako aj na advokátskych koncipientov). Navrhovaná úprava obsahuje taxatívny výpočet obsahových náležitostí rozhodnutia komory.

K bodu 15

V súčasnej právnej úprave je výkon povolania prostredn íctvom obchodnej spoločnosti (v prípade s. r.o.) viazaný na funkciu štatutárneho orgánu - konateľ a. Limit poistenia naopak závisí od počtu spoločníkov. Aplikačn á prax preukázala potrebu precizovať uvedené ustanovenie.

K bodu 16

Cieľom úpravy je správna evidencia spôsobu vykonávania advokácie, ktorá je dôležitá je z pohľadu základných funkcií komory, ako aj vo vzťahu k verejnosti.

K bodu 17

Doterajšia prax preukázala, že v mnohých prípadoch zo samotného názvu subjektu poskytujúceho právne služby nie je vždy jasné, kto je skutočne subjektom oprá vneným v súlade s právnym poriadkom poskytovať právne služby. Cieľom je preto odlíšiť subjekty vykoná vajúce advokáciu od pokútneho poskytovania právnych služieb v rozpore s právnymi predpismi a umožniť tak aj prí jemcom právnych služieb jednoduchšie sa zorientovať a zistiť, kto má na č innosť oprávnenie a aj zodpovednosť s ňou spojenú.

K bodom 18 a 19

Zámerom súčasnej úpravy bolo pôvodne umožniť plynulejší prechod medzi jednotlivými spôsobmi výkonu advokácie. Aplikácia však vedie k zdvojovaniu výkonu advokácie a spôsobuje nejednoznačný výklad, preto predmetom ú pravy je upustenie od možnosti vzájomnej dohody medzi advokátmi na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčovala inak.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú vypustení m odseku 3 v § 20.

K bodom 21 a 22

Advokát poskytuje právne služby v slobodnom povolaní. Súčasná úprava pripúšťajúcu možnosť určovania komorou alebo hocijakým iný m subjektom povinnosť zastupovať toho, kto sa nemôže domôcť poskytnutia právnych služieb, naráža na slobodu rozhodovania fyzickej osoby pri výkone svojho povolania. Vzhľadom na vyššie uveden ý stav nie je súčasná úprava v praxi vykonateľná a stáva sa tak bezpredmetnou. Súčasný počet advokátov, s predpokladom jeho ď alšieho nárastu vytvára dostatočné predpoklady na to, aby v prípadoch, ak sa nejedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, bola právna pomoc dosiahnuteľná na základe dohody advokáta a osoby, ktorá sa domáha právnej pomoci, bez potreby nútený ch zásahov tretích osôb.

K bodu 23

Doterajšia zá konná úprava neobsahuje minimálny limit poistného krytia advokáta ako fyzickej osoby. Z dôvodu ochrany klienta ako aj z dôvodu zabezpečenia určitej likvidity prípadnej škodovej udalosti z výkonu povolania advokáta sa navrhuje preto tento limit ustanoviť v uvedenej výške.

K bodu 24

Úpravou sa zavádza nový princíp určovania výšky prí spevku na činnosť komory vychádzajúc zo všeobecne uznávaného kritéria, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky; v tomto prípade je rozhodným obdobím prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

K bodu 25

Vzhľadom na to, že súčasná úprava neobsahuje presné vymedzenie spôsobu prezentácie výkonu advokácie advoká tovi, združeniu alebo obchodnej spoločnosti založenej na výkon advokácie, navrhuje sa preto vý slovne ustanoviť medze povolenej reklamy priamo v tomto zákone. Ú pravou sa docieli jednoznačné definovanie pojmu reklama a prezentá cia výkonu advokátskeho povolania a taktiež úprava má za cieľ stanovenie hraníc povolenej reklamy.

K bodu 26

Odstraňuje sa výkladová nejednoznačnosť súčasnej právnej úpravy. Hoci aj zo súčasnej právnej úpravy konkludentne vyplýva, že na oprávnenie konať v mene zahraničného združenia sa vyžaduje zápis organizačnej zložky zahraničného združenia do zoznamu vedeného komorou, touto úpravou sa táto podmienka upravuje výslovne.

K bodom 27 až 32

Nie je dôvod, pre ktorý má funkciu zisťovania vzájomnosti na úč ely ustanovení § 46 a § 50 plniť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Taktiež neexistuje žiadny mechanizmus medziná rodnej spolupráce, ktorý by Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dával k dispozícii osobitné nástroje na zisťovanie týchto informácií, čo by ho vo vzťahu k cudzine staval do osobitnej či zvýhodnenej pozície voči Slovenskej advokátskej komore. Ú loha Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tu nemá ani žiadny regulačný význam, keďže Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o ničom nerozhoduje a nemôže meniť faktický či právny stav existujúci v cudzine. Naopak, Slovenská advokátska komora je svojim členstvom v európskych a svetových organizáciách združujúcich advokátov v jednoduchšej pozícii na získanie potrebných údajov a informácií na posúdenie, či existuje vzájomnosť od svojich partnerských organizácií.

K bodu 33

V súčasnej právnej ú prave nie je jednoznačne ustanovené ukladanie discipliná rnych opatrení popri sebe. Navyše disciplinárne opatrenie pozastavenia výkonu advokácie a vyčiarknutia zo zoznamu advokátov je tak závažným zásahom do výkonu povolania advoká ta, že sa javí vhodné dať discipliná rnemu senátu možnosť ich výkon odložiť. Navrhuje sa aj doba, po ktorú možno odložiť výkon disciplinárnych opatrení, a to najviac po dobu troch rokov.

K bodu 34

Súčasná úprava nekorešponduje s realitou, nakoľ ko komora v súčasnosti preddavkuje aj trovy odvolacieho konania, ktoré vykonáva predsedníctvo komory.

K bodu 35

Cieľom úpravy je presne a jednoznačne urč iť časový okamih začiatku disciplinárneho konania, nakoľko v aplikačnej praxi dochádzalo často k nejednoznačnému výkladu ohľadom momentu začiatku doručenia.

K bodu 36

Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie ná vrhu na začatie disciplinárneho konania zo súčasných šiestich mesiacov od momentu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení na deväť mesiacov.

K bodu 37

Úprava má za cieľ umožniť riadny opravný prost riedok proti akémukoľvek prvostupňovému rozhodnutiu disciplinárneho senátu pri dodržaní 15 dňovej odvolacej lehoty, pričom opravný prostriedok, ktorým je odvolanie, ktoré má odkladný účinok, podáva sa disciplinárnej komisii. Úprava súvisí s navrhovaný m zavedením dvojinštančného konania pri všetkých disciplinárnych rozhodnutiach. Zárove ň sa ponecháva disciplinárne obvinenému možnosť požiadať súd o preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Cieľom úpravy je odľahčiť agendu predsedníctva komory a zveriť rozhodovanie o odvolaniach v disciplinárnych konaniach tzv. odvolacím senátom, ktoré by mala kreovať najbližšia konferencia advokátov. Èlenstvo v odvolacom disciplinárnom senáte bude nezlučiteľné s členstvom v prvostupňovom disciplinárnom senáte. Do zvolenia odvolacích disciplin árnych senátov by v súlade s prechodným ustanovením funkciu odvolacích disciplinárnych senátov mali vykonávať senáty zložené z členov a náhradníkov predsedníctva komory. V súčasnosti môže disciplinárne obvinený požiadať o preskúmanie len pri rozhodnutiach, pri ktorých bolo uložené disciplinárne opatrenie, to sa však vždy neukladá, napriek skutočnosti, že vina je uznan á.

K bodu 38

Návrh úpravy súvisí s návrhom zaviesť inštitút podmienečného odkladu disciplinárneho opatrenia.

K bodu 39

Návrh smeruje k jednoznačnej úprave skutočnosti, ktorá je v praxi aplikovaná aj v súčasnosti a ktorá zohľadňuje, že tak usadený euroadvokát ako aj organizačná zložka zahraničného združenia, ak sú vedení v zozname komory, majú obdobné oprá vnenie na poskytovanie právnych služieb ako domáce subjekty, a teda môžu aj zamestnávať advokátskeho koncipienta. Zároveň však požaduje, aby školiteľ samotný vedel garantovať istú úroveň skúseností, a preto sa požaduje ako kritérium pre zamestn ávateľa advokátskeho koncipienta najmenej päť rokov trvajúci zápis v príslušnom zozname vedenom komorou, teda v zozname advokátov, usadených euroadvokátov, spoločností s ručením obmedzeným, verejných obchodných spoločnost í, komanditných spoločností a organizačných zložiek zahraničných združení.

K bodu 40

Kvalitné vysokoškolské vzdelanie je nevyhnutný m predpokladom zápisu do zoznamu advokátov alebo advokátskych koncipientov vedeného komorou. Začínajú sa objavovať prípady, kedy adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského štúdia v ľubovoľnom š tudijnom odbore a následne už len dokončia druhý stupeň v odbore právo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy. Slovenská advokátska komora nemá žiadnu možnos ť zasiahnuť do procesu uznávania vzdelania ani posúdenia jeho kvality. Mala by ale mať možnosť posúdiť u uchádzača o zápis do advokátskych koncipientov, ktorý absolvoval vzdelanie v zahraničí, či je schopný aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky.

K bodu 41

Úprava súvisí so zmenou uvedenou pod bodom 5.

K bodu 42

Navrhovaná úprava súvisí s úpravou týkajúcou sa zápisu advokáta do zoznamu advokátov a dôvodov pri pozastavení výkonu advokácie, advoká tsky koncipient musí spĺňať rovnaké predpoklady pre výkon praxe advokátskeho koncipienta aké sa vyžadujú u advokáta. Zavádza sa rozhodovacia prá vomoc komory pri posudzovaní rozporu pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.

K bodu 43

V prípadoch ak by advokát vykon ával advokáciu napríklad samostatne v dĺžke troch rokov a následne ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ďalšie tri roky, spĺňa podmienku uvedenú v § 62 ods. 1 (zápis v prísluš nom zozname päť rokov), nakoľko táto sa plynie bez ohľadu na spôsob výkonu advokácie.

K bodu 44

Predovšetkým vzhľadom na náročnosť advoká tskeho povolania, možné dôsledky vo vzťahu ku klientom, súdom, prokuratúre, iným orgánom a organizáciám je potrebné požadovať efektívne školiaci prístup skúseného advokáta. Efektívnosť š koliť popri výkone povolania iných sa však pri počte vyššom ako tri stráca. V prípade spoločného vý konu zodpovedá obmedzenie násobku čísla tri a počtu spoločníkov. Počet troch koncipientov môže byť prekročen ý len v prípade, ak má koncipient pri analogickom použití § 8 pozastavený výkon praxe advokátskeho koncipienta, vždy však len o počet koncipientov, ktorí majú prax advokátskeho koncipienta pozastavenú.

K bodu 45

Oprávnenie substitučne vykonávať ú kony zastupovania advokáta ako zamestnávateľa má byť zverené len advokátskym koncipientom v rámci prípravy na výkon advokátskeho povolania, čo súvisí s viacerými dôvodmi, napr. pri uplatnení disciplinárnej zodpovednosti.

K bodu 46

V súvislosti s úpravou v disciplinárnej oblasti sa vyž aduje kreovanie nezávislého odvolacieho orgánu a teda cieľom navrhovanej úpravy je preniesť agendu rozhodovania na nový org án odvolaciu disciplinárnu komisiu, pričom sa určuje počet jej členov a rovnako aj náhradníkov.

K bodu 47

Štvorročné volebné obdobie je š tandardnou dĺžkou aj v iných volených funkciách, podobne ako obmedzenie na dve funkčné obdobia, úpravou sa sleduje aj úspora nákladov na pravidelné konferencie, stále ostáva možnosť v prípade potreby zvolať mimoriadnu konferenciu. V prechodnom ustanovení sa upravuje aplikácia od ukončenia volebného obdobia s účasných orgánov komory, rovnako sa v prechodných ustanoveniach posúva aj účinnosť ku dňu konania konferencie podľ a súčasného právneho stavu.

K bodu 48

Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť kontinuitu v prípade nepredvídaných situácií - napr. neúspešnej voľby a zamedziť obdobiu 'bezvládia'.

K bodu 49

Štvorročné obdobie je štandardnou dĺžkou aj v iných volených funkciách, úpravou sa sleduje aj úspora n ákladov na pravidelné konferencie, stále ostáva možnosť v prípade potreby zvolať mimoriadnu konferenciu. Prechodné ustanovenie posúva účinnosť ku dňu konania konferencie podľa súčasného právneho stavu.

K bodu 50

Navrhovaná úprava súvisí s návrhom priamo v zá kone upraviť spôsob určovania výšky príspevku na činnosť komory.

K bodu 51

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dô vodu vypustenia odseku 3 v § 20 a odseku 3 v § 59.

K bodu 52

Úprava súvisí so zmenou v subjekte rozhodujúcom o odvolaniach v disciplinárnych konaniach a určuje vnútorné rozdelenie členov odvolacej disciplinárnej komisie. Stanovuje spôsob vymenovania členov odvolacích disciplinárnych senátov.

K bodu 53

Navrhovaná ú prava súvisí s nejednoznačnou aplikáciou ustanovení upravujúcich exekučný titul podľa Exekučného poriadku, kedy niektoré súdy akceptujú vykonateľné rozhodnutie disciplinárneho orgánu Slovenskej advok átskej komory a niektoré ho neakceptujú. Cieľom je eliminovať nejasný výklad pôvodnej právnej úpravy.

K bodu 54

Prechodné ustanovenie navrhované v odseku 1 súvisí s novou ú pravou obsiahnutou v § 12 ods. 1 písm. e), pričom sa rieši postup a postavenie advokátov, ktorí pôsobili v spoločnostiach s ručením obmedzeným založených za účelom výkonu advokácie ako konatelia. Tí to sú povinní splniť si svoju povinnosť tým, že zosúladia svoje postavenie v spoločnosti s navrhovanou úpravou v ustanovenej lehote, pričom pri nesplnení povinnosti sa stanú advokátmi vykonávajúci advoká ciu samostatne priamo zo zákona. Registrový súd v tomto prípade postupuje podľa ustanovenia § 200a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Prechodné ustanovenie v odseku 2 súvisí s navrhovanou ú pravou obsiahnutou v § 12 ods. 4 týkajúce sa názvu združenia, resp. obchodného mena spoločnosti založenej na výkon advokácie, ktoré podľa novej úpravy musí spĺňať zásady dôstojnosti advoká tskeho stavu a pravidlá profesijnej etiky. To znamená, že sa vyžaduje popri uvedení názvu, resp. obchodného mena spoločnosti aj označenie 'advokátska kancel ária'. Kompletné označenie subjektu sa vyžaduje vo forme: ' Advokátska kancelária, XY, s.r.o.'.

Prechodné ustanovenia v odsekoch 3 až 8 upravujú situácie a vzťahy, ktoré súvisia s navrhovanými zmenami, napr. postavenie advokátskych koncipientov (započítanie právnej praxe) a orgánov komory (vo vzťahu k funkčnému obdobiu a k voľbe odvolacej disciplinárnej komisie).

K bodu 55

Zmena súvisí s legislatívno-technickými úpravami.

K bodu 56

Vzhľadom na právne dô sledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa upravuje znenie transpozičného odkazu podľa Èl. 4 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády.

K bodu 57 a 58

Upravuje sa znenie transpozičnej prílohy vzhľadom na právne dô sledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

K Èl. II

K bodu 1

Navrhovaná ú prava smeruje k obmedzeniu nekvalifikovaného právneho zastúpenia pred súdom v občianskom súdnom konaní v odôvodnených prípadoch. Úprava neznamená automaticky povinné zastúpenie, účastník môže na ďalej vo všetkých ostatných konaniach konať sám, ak však bude chcieť byť pred súdom zastúpený vo vymenovaných konaniach, bude musieť požiadať o spoluprácu osobu, ktorá má oprá vnenie na poskytovanie právnych služieb. V každom prípade súčasná právna úprava nedáva zastúpenému účastníkovi žiadne garancie zodpovednosti za prípadnú spôsobenú škodu. V samotnom sú dnom konaní dochádza často k prieťahom v dôsledku nie správne vedeného laického zastúpenia.

K bodu 2

Úprava je reakciou na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské prá va vo veci Paulík vs. Slovenská republika z 10. októbra 2006. Prípad vznikol na základe sťažnosti podanej proti Slovenskej republike slovenským štátnym občanom, pánom J. Paulíkom dňa 28. februára 2005. Sťažovateľ pod ľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietal, že štát mu neposkytol právne prostriedky na zapretie otcovstva, ktoré mu bolo v roku 1970 určené súdom na základe krvnej skú šky napriek tomu, že neskôr, v roku 2004 vykonaná analýza DNA jeho otcovstvo vylúčila. Podľa čl. 13 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru ďalej namietal, že nemal k dispozícii prostriedok nápravy, ktorý m by mohol na základe nových biologických dôkazov napadnúť súdom určené otcovstvo. Okrem toho podľa čl. 14 Dohovoru taktiež v spojení s čl. 8 Dohovoru namietal, že matky a otcovia, ktorý ch otcovstvo je prezumované na základe Zákona o rodine ( podľa prvej a druhej domnienky), majú právo na zapretie otcovstva, kým v jeho prípade, t.j. určenia otcovstva súdom, nemohol využiť žiaden z dostupných právnych prostriedkov. Ïalej podľa čl. 1 Protokolu č. 1 namietal, že dieťa, ktor ému bol určený za otca, je jeho neopomenuteľným dedičom. Sťažovateľ sa na porušenie čl. 8 Dohovoru sťažoval aj na ústavnom súde. Svoju sťažnosť podľa čl. 127 ústavy adresoval voči orgánom prokuratúry a voči Ná rodnej rade SR. Tvrdil, že došlo k rozporu medzi právnym stavom založeným na základe rozsudku z roku 1970 a skutočným stavom, ktorý odzrkadľoval výsledok DNA analýzy z roku 2004 a že podľa Občianskeho s údneho poriadku a Zákona o rodine nemal k dispozícii žiadne právne prostriedky, ktorými by mohol byť odstránený vzniknutý nesúlad. Výbor ministrov Rady Európy odporučil Slovenskej republike 'uskutočniť opatrenia zamedzujúce opakovanému vzniku situácie, ktorá predstavovala porušenie Dohovoru' a zároveň požaduje ' predloženie informácie o legislatívnych zámeroch, ktoré sa Slovenská republika rozhodla v tejto súvislosti realizovať.'.

K Èl. III

K bodom 1 až 14

Smernica 2008/115/EÚ umožňuje poskytovanie bezplatnej právnej pomoci osobám, ktoré o ňu požiadajú a sp ĺňajú podmienky podľa vnútroštátneho práva na jej poskytnutie, aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú v rámci zabezpečenia svojho návratu zaistení v osobitných zariadeniach určených na tento účel. Preto je potrebné, aby bola bezplatná právny pomoc v rámci Slovenskej republiky poskytovaná tým štátnym príslušníkom tret ích krajín, ktorí boli na základe rozhodnutia policajného útvaru zaistení.

K bodu 15

Odstraňuje sa nejednoznačnosť úpravy prijatej zákonom č. 332/2011 Z. z. , v dôsledku ktorej dochádza k situáciám, ž e nie je jasné, ktorý orgán, podľa akého predpisu má rozhodnúť v prípadoch ustanovení advokáta súdom do 31. decembra 2009.

K Èl. IV

Slovenská advokátska komora v rámci svojej právomoci dohliada na dodržiavanie povinností pri poskytovaní právnych služieb a má kapacity na výkon aj tejto funkcie. Akákoľvek činnosť iného orgánu je neprípustným zásahom ohrozujúcim nezávislosť a mlčanlivosť advokátskeho povolania.

K Èl. V

S prihliadnutí m na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2013.

V Bratislave, 22. augusta 2012

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť problémy doterajšieho stavu poskytovania právneho poradenstva, zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam občanov a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva.

Z iniciatívy Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti), ktoré v auguste roku 1999 uzavrelo zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou, sa začalo poskytovanie právnej pomoci formou bezplatného právneho poradenstva v oblasti občianskeho, rodinného a pracovného práva. Na základe tejto zmluvy poskytujú advokáti bezplatné poradenstvo prevažne v sídlach jednotlivých krajských súdov. Výnimku tvorí hlavné mesto Slovenskej republiky, kde poradenstvo poskytuje pracovník ministerstva spravodlivosti. V Bratislave sa na základe zmluvy ministerstva spravodlivosti s Právnickou fakultou Univerzity Komenského na tejto právnej pomoci od roku 2000 podieľajú pod vedením ministerstva aj študenti práva. Tento druh právneho poradenstva je určený pre sociálne znevýhodnených ľudí. Pri žiadosti o právnu radu však neexistuje mechanizmus, ktorým by sa posudzovala sociálna situácia žiadateľov o právnu radu. Je preto možné, že túto možnosť bezplatného právneho poradenstva využívajú aj obyvatelia, ktorí na to nie sú skutočne odkázaní. Okrem toho takéto zavedenie bezplatného právneho poradenstva bolo len jedným z prvých krokov, ktorý vedie k potrebe vytvorenia celého systému právnej pomoci. Stále totiž ide iba o prvotné poskytovanie právnej pomoci vo forme právneho poradenstva, ktoré v sebe nezahŕňa spisovanie podaní na súdy ani zastupovanie klienta pred súdom. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že existencia týchto právnych poradní nemá oporu v žiadnom právnom predpise, keďže ide len o zmluvu medzi ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou advokátskou komorou. Tento spôsob poskytovania právnej pomoci sa síce stretol s priaznivým ohlasom širokej verejnosti, zároveň však v tejto súvislosti treba súhlasiť s konštatovaním Slovenskej advokátskej komory, že táto forma a rozsah poskytovania bezplatnej právnej pomoci nie je systémovým riešením, lebo v konečnom dôsledku nerieši právnu pomoc fyzickým osobám, ktoré ju potrebujú pri spisovaní podaní na súdy i iné orgány. O tom svedčia mnohé reakcie tých, ktorí po danom právnom usmernení zistili, že ich problém je treba riešiť prostredníctvom súdu, účinná pomoc im však v tomto smere nemohla byť v bezplatnej právnej poradni poskytnutá.

Poskytovanie právnej pomoci tak, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania, teda nebude obmedzená len na poskytovanie právneho poradenstva tak ako to bolo doteraz. Ustanovujú sa kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Návrh zákona kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

Ďalším dôvodom potreby novej právnej úpravy je povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

B. Osobitná časť:

K § 1 a 2:

Účelom zákona je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv.

Predmetom úpravy zákona sú podmienky vzniku nároku na poskytnutie takéhoto druhu právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, jednak vo vnútroštátnych sporoch a jednak v cezhraničných sporoch, a rámec inštitucionálneho a finančného zabezpečenia právnej pomoci.

K § 3:V § 3 je vymedzená vecná a osobná pôsobnosť zákona. Vo vnútroštátnych sporoch sa zákon vzťahuje na občianskoprávne, pracovnoprávne a rodinnoprávne vzťahy. V prípade cezhraničných sporov je vecná pôsobnosť rozšírená aj na obchodnoprávne veci, čo vyplýva zo záväzku SR riadne transponovať predmetnú smernicu.

Pri vytváraní a následnom fungovaní systému poskytovania právnej pomoci podľa tohto zákona ide o špecifický druh poskytovania právnej pomoci pre tých, ktorí si ju vzhľadom na svoju finančnú a majetkovú situáciu nemôžu dovoliť a tento druh právnej pomoci teda nebude v žiadnom smere konkurovať komerčnému poskytovaniu právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch bude poskytovaná všetkým fyzickým osobám a v cezhraničných sporoch fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území EÚ (okrem Dánska).

K § 4:Zákon vo svojom texte používa určité pojmy, ktoré sú definované v § 4.

Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych služieb zahŕňajúcich právne poradenstvo, právnu pomoc v mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní vrátane konania o opravných prostriedkoch a výkonu rozhodnutia, teda komplexné právne služby prispôsobené potrebám každého jednotlivého prípadu.

Cezhraničným sporom je taký spor, v ktorom žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci má trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej. Druhým prípadom je spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a príslušný súd je v Slovenskej republike alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike.

Členským štátom sa rozumie každý členský štát EÚ okrem Dánska, pričom sa tu vychádza zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len “smernica“).

Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím centra.

Zahraničnou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu EÚ iného ako Slovenská republika alebo Dánsko a spĺňa ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol právoplatne priznaný.

Tuzemskou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore.

Materiálna núdza je jednou z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci. Hranica materiálnej núdze ustanovená na úrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Ďalšou z podmienok je, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

Posledná definícia vymedzuje okruh spoločne posudzovaných osôb, pričom platí výnimka, že osoby sa neposudzujú spoločne, ak sú účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

K § 5:Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bude mať formu štátnej rozpočtovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sídlom centra je Bratislava. Centrum poskytuje právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov alebo advokátov.

Štatút ustanoví podrobnosti o organizácii centra. Z hľadiska organizačnej štruktúry sa centrum bude členiť na vnútorné organizačné jednotky – kancelárie. Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave bude plniť dvojakú úlohu: jednak bude centrálou pre organizačné jednotky a jednak bude samo poskytovať a zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci pre spádovú oblasť bratislavského kraja. Na okresnej úrovni by mohli v závislosti na počte vybavovanej agendy postupne začať fungovať spoločné kancelárie centier právnej pomoci pre niekoľko okresov (pre dva, tri a pod.).

V centre budú pracovať právnici, ktorí budú poskytovať právne poradenstvo a rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Ďalších zamestnancov centra bude tvoriť administratívny aparát, personalisti a informatici. V centrách právnej pomoci budú pracovať zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme.

Centrum bude poskytovať právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov vo forme právneho poradenstva a taktiež prostredníctvom advokátov, ktorí budú jednak poskytovať predbežnú konzultáciu a jednak zastupovať oprávnené osoby v konaní pred súdmi a vykonávať úkony s tým súvisiace.

Slovenská advokátska komora bude viesť zoznam advokátov, ktorí sú oprávnení poskytovať právne služby podľa tohto zákona (ďalej len „zoznam advokátov“) a bude ho pravidelne zasielať ministerstvu spravodlivosti a centru.

Centrum bude financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

K § 6 až 8: Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia § 7 tohto zákona.

Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky, a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ ide o poslednú podmienku týkajúcu sa hodnoty sporu, návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takých prípadoch by účastník ani inak nevyužil odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

K § 9:Záujemcovia o poskytnutie právnej pomoci sa budú môcť obrátiť na pracovníka centra právnej pomoci alebo na advokáta zapísaného v zozname vedenom na tento účel Slovenskou advokátskou komorou, ktorý im poskytne prvotnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac však jednej hodiny.

Účel predbežnej konzultácie má tri základné ciele. Po prvé je to vysvetlenie podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci - v prípadoch, keď nie je osobám zrejmé, za akých podmienok majú nárok na poskytnutie právnej pomoci. V tomto štádiu však nebude úlohou zamestnanca centra posúdiť samotné podmienky žiadateľa. Jeho cieľom bude iba vysvetliť všeobecné podmienky, prípadne v zrejmých prípadoch nezáväzne odporučiť podanie žiadosti.

Po druhé je to oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie právnej rady - v prípadoch, keď je možné vec vyriešiť jednoduchým podaním právnej rady bez potreby ďalšieho štúdia materiálov, či výkonu ďalších úkonov (napr. sa niekto príde informovať, či má právo odísť zo zamestnania v skúšobnej dobe).

A nakoniec je to pomoc pri vypĺňaní žiadosti - zamestnanci centra môžu v rámci tejto hodiny poskytnúť žiadateľom pomoc pri vypĺňaní formulára - žiadosti.

Pri predbežnej konzultácii zamestnanec centra alebo advokát taktiež upozorní záujemcu o poskytnutie právnej pomoci na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

Aby sa predišlo možnému zneužívaniu inštitútu predbežnej konzultácie, zaviedol predkladateľ ako podmienku jeho využitia zaplatenie poplatku vo výške 150 Sk. Poplatok vybraný zamestnancom centra je príjmom štátneho rozpočtu; poplatok vybraný advokátom je jeho príjmom. Výška poplatku ani zďaleka nepokryje celkovú hodnotu právnej pomoci, ktorú fyzické osoby dostanú. Vo zvyšku im právnu pomoc hradí štát. Z holandskej štúdie zákona o právnej pomoci vyplýva, že zo skúseností pokiaľ bol prípad pre fyzickú osobu skutočne dôležitý, minimálny paušálny poplatok boli schopní zaplatiť vždy, a to vo výške 50 euro.

Predbežnou konzultáciou sa zabezpečí prvotný styk medzi žiadateľom a centrom, príp. advokátom. Predbežná konzultácia však nie je obligatórnou súčasťou procesu o poskytnutie právnej pomoci. Záleží len na žiadateľovi, či má o ňu záujem. Ak o ňu záujem nemá, môže priamo podať centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorá nie je spoplatňovaná. Praktické otázky priebehu prvotných konzultácií poskytovaných zamestnancami centra (čas, miesto, objednávanie sa, priebežné poskytovanie, zodpovední zamestnanci) budú záležať na vnútornom organizačnom poriadku centra právnej pomoci a na podmienkach jeho fungovania.

K § 10:Na zjednodušenie prístupu k právnej pomoci je najúčelnejším riešením zavedenie formuláru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorý by obsahoval položky zhodujúce sa s údajmi nutnými na posúdenie predmetnej žiadosti centrom. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva na stanovenom tlačive v kancelárii centra príslušnej podľa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Formulár žiadosti bude obsahovať základné identifikačné údaje o žiadateľovi (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé alebo prechodné bydlisko) ako aj o spoločne posudzovaných osobách. Ďalšia časť formuláru bude zameraná na zistenie príjmových a majetkových pomerov žiadateľa, a to sériou jednoduchých otázok týkajúcich sa príjmov a majetku vo vlastníctve žiadateľa. Žiadosť bude obsahovať i čestné vyhlásenie žiadateľa o pravdivosti a úplnosti údajov v nej uvedených spolu s poučením o možných následkoch uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov.

K žiadosti sa budú prikladať základné dokumenty preukazujúce príjmovú a majetkovú situáciu žiadateľa. Predkladateľ považuje za vhodné, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Avšak vzhľadom na základný cieľ reformy, ktorým je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť, je nutné, aby tieto doklady boli aktuálne. Zákon požaduje, aby doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery neboli staršie ako 3 mesiace.

Porušenie povinnosti uviesť pravdivé a úplné údaje, resp. neoznámiť zmenu skutočností rozhodujúcich pre priznanie právnej pomoci, navrhuje predkladateľ sankcionovať odňatím poskytovania právnej pomoci.

Ak žiadosť nebude úplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Na základe žiadosti, po posúdení podmienok centrum rozhodne o nároku na poskytnutie právnej pomoci v lehote 30 dní od doručenia riadne vyplnenej a doloženej žiadosti. Nárok na poskytnutie právnej pomoci vznikne právoplatným rozhodnutím centra o jej priznaní. V rozhodnutí, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum zároveň určí advokáta na zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na vyriešenie jeho právneho problému potrebné. Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa subsidiárne vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Právoplatné rozhodnutie centra o nároku na poskytnutie právnej pomoci je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Primeraným spôsobom sa musí vyriešiť situácia, keď bude neúspešný žiadateľ opätovne podávať žiadosť v tej istej veci. Ak nenastane zmena ohľadom jeho príjmovej a majetkovej situácie, žiadosť bude opätovne možné podať až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov od vydania negatívneho rozhodnutia centra, o čom musí byť žiadateľ v rozhodnutí poučený.

K § 11:Vzhľadom na nebezpečenstvo zmeškania, v niektorých prípadoch bude možné na žiadosť zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Žiadateľ bude zároveň poučený o tom, že aj keď mu bude v nevyhnutnom rozsahu právna pomoc poskytnutá bezplatne, môžu mu byť dodatočne vyúčtované trovy vo výške určenej vo vyhláške o odmenách a náhradách advokátov, ak sa pri preskúmaní jeho finančnej a majetkovej situácie preukáže, že nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci bezplatne. Právoplatné negatívne rozhodnutie centra je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadateľ predtým využije inštitút predbežnej konzultácie, zamestnanec centra alebo advokát ho t upozorní na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

K § 12:Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom (v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom alebo nie), udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať.

Ak oprávnená osoba nesúhlasí s určením konkrétneho advokáta centrom, nemá právny nárok na výmenu advokáta.

K § 13:Riadne fungovanie a účinnosť systému poskytovania právnej pomoci si vyžaduje aj zakotvenie určitých minimálnych povinností oprávnenej osoby. Po priznaní nároku, pri poskytovaní právnej pomoci je povinná v záujme riadneho a včasného vyriešenia svojej právnej veci poskytovať centru alebo určenému advokátovi všetku potrebnú súčinnosť a spoluprácu. Na predídenie zneužívania systému osobami, ktoré na to nie sú odkázané je ustanovená povinnosť uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje a povinnosť oznamovať centru písomne do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Centrum môže oprávnenú osobu kedykoľvek vyzvať na preukázanie týchto skutočností a oprávnená osoba je povinná centru do ôsmich dní, príp. v inej dlhšej lehote určenej centrom, vyhovieť. V prípade, že oprávnená osoba tak neurobí, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, pričom na tento následok musí centrum vo výzve oprávnenú osobu upozorniť.

Ustanovenie § 13 má za cieľ predísť, prípadne obmedziť na minimum možnosti zneužívania systému právnej pomoci osobami, ktoré si právne služby môžu zabezpečiť aj z vlastných zdrojov, a zároveň efektívne riešiť právne problémy oprávnených osôb, na čo je nevyhnutná aj ich súčinnosť.

K § 14:Zákon vymenúva určité prípady, ktoré odôvodňujú odňatie poskytovania právnej pomoci. V týchto prípadoch centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 15:Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky na priznanie náhrady trov konania, neprizná sa táto náhrada jej, ale určenému advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. V prípade vyhraného sporu sa takto štátu vrátia náklady vynaložené na poskytovanie právnej pomoci v konkrétnom prípade.

V prípade neúspechu v spore, tieto trovy znáša oprávnená osoba.

K § 16:Pri úprave poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch predkladateľ vychádzal zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch s cieľom splniť povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii.

Dňom rozhodujúcim pre určenie, či má spor charakter cezhraničného sporu je deň podania žiadosti.

K § 17:

Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak je príslušným súdom, teda vecne, miestne a funkčne príslušným, súd Slovenskej republiky za súčasného splnenia podmienok ustanovených zákonom. Podľa odseku 2 sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje aj v tom prípade, ak žiadateľ o jej poskytnutie požaduje uznanie alebo výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní v inom členskom štáte, v rámci ktorého jej bola poskytnutá právna pomoc ustanovená právom tohto členského štátu.

K § 18:

Žiadosť sa podáva na štandardnom formulári. Vzhľadom na to, že príprava formulára sa uskutočnila na nadnárodnej úrovni, na pôde pracovnej skupiny Európskej komisie, z legislatívneho hľadiska nie je potrebné vypracovanie samostatného návrhu formulára, ale vykoná sa následné prijatie vykonávacieho predpisu k zákonu, ktorý bude obsahovať vzor uvedeného formulára.

Žiadosť môže byť centru podaná buď priamo osobou žiadajúcou o právnu pomoc alebo prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, t. j. toho orgánu, ktorý je právom tohto členského štátu určený na prijímanie žiadostí a ich postupovanie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sídli príslušný súd. Funkciu prijímajúceho orgánu podľa článku 14 odsek 1 smernice plní centrum.

O žiadosti rozhodne centrum (vždy ide o príslušný orgán štátu, v ktorom sídli príslušný súd) v lehote do 60 dní od jej doručenia alebo postúpenia a postupuje sa tak isto ako pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. V rozhodnutí centrum určí advokáta na zastupovanie zahraničnej oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na ochranu jej záujmov potrebné. Právoplatné rozhodnutie centra je tak isto preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 19:Právna pomoc poskytovaná zahraničnej oprávnenej osobe bude spočívať okrem všetkých opatrení, ktoré zahŕňa poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj v opatreniach vymenovaných v § 19 návrhu zákona.

K § 20:Ak bola zahraničnej oprávnenej osobe poskytnutá právna pomoc na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, ktoré uviedla, alebo ak sa jej príjmová a majetková situácia podstatne zlepšila, centrum rozhodne, že je povinná celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za ňu na doposiaľ poskytnutú právnu pomoc vynaložené. Náhradu nákladov je možné dohodnúť aj v splátkach. Centrum takto nerozhodne, ak náklady na právnu pomoc zahraničnej oprávnenej osobe, ktoré už boli vynaložené centrom, boli alebo majú byť uhradené z náhrady trov konania priznanej podľa § 21. Ak by to tak nebolo, došlo by k dvojitej úhrade nákladov právnej pomoci centru, resp. advokátovi. O tejto povinnosti môže centrum rozhodnúť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti posledného rozhodnutia v tomto cezhraničnom spore, vrátane rozhodnutia v konaní opravnom prostriedku alebo konaní o výkone rozhodnutia. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniká nárok zahraničnej oprávnenej osoby na poskytovanie právnej pomoci.

K § 21:Ak by mala byť zahraničnej oprávnenej osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, priznaná náhrada nákladov konania, je spravodlivé požadovať, aby táto náhrada nebola priznaná jej, ale advokátovi, keďže táto osoba v skutočnosti žiadne náklady, ktoré by jej mali byť nahradené, nevynaložila. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. Obdobná úprava j obsiahnutá vo vnútroštátnych sporoch.

Ak súd zaviazal zahraničnú oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy nie sú hradené štátom v rámci poskytovania právnej pomoci, ale znáša ich zahraničná oprávnená osoba. Takáto úprava je identická s úpravou poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych veciach.

K § 22:Právnu pomoc tuzemským oprávneným osobám, ktoré sú definované v § 4 písm. f) bude na základe žiadosti poskytovať najmä príslušný orgán iného členského štátu. Pri príprave a postupovaní týchto žiadostí bude potrebnú súčinnosť poskytovať centrum.

K § 23:Právna pomoc v cezhraničnom spore bude v tomto prípade spočívať jednak v prijímaní žiadostí o právnu pomoc, ktoré majú byť postúpené do iného členského štátu a v pomoci žiadateľovi v tom, aby táto žiadosť mala všetky náležitosti stanovené právom tohto členského štátu a jednak v poskytovaní právnych rád, a to najmä za účelom mimosúdneho vyriešenia právneho sporu.

Právnu pomoc v tomto rozsahu bude zabezpečovať centrum, ktoré je postupujúcim orgánom podľa článku 14 odsek 1 smernice.

K § 24:Centrum bude rozhodovať aj o náhrade nákladov na poskytnutú právnu pomoc v prípadoch, kedy príslušný orgán iného členského štátu žiadosť zamietne alebo rozhodne, že príjemca právnej pomoci je povinný túto pomoc celkom alebo sčasti nahradiť. V súlade s článkom 3 odsek 5 smernice tak môže tento orgán urobiť vtedy, ak sa finančná situácia príjemcu právnej pomoci podstatne zlepšila alebo ak bolo rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci prijaté na základe nepresných alebo nesprávnych údajov, ktoré uviedol príjemca právnej pomoci.

K § 25:

Na konanie podľa tohto zákona sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 26: Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa bude vo vnútroštátnych ako aj v cezhraničných prípadoch podávať na stanovených formulároch, ktorých vzory vydá ministerstvo spravodlivosti. Takto sa proces žiadania a následného posúdenia žiadostí uľahčí a sprehľadní tak pre žiadateľov ako aj pre zamestnancov centra. Žiadosti v cezhraničných prípadoch do iného členského štátu bude centrum postupovať podľa vzoru pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorý bol vypracovaný na európskej úrovni.

K § 27:Predmetným návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernica Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch. V súlade s legislatívnymi pravidlami je preto potrebné túto skutočnosť vyjadriť v návrhu zákona.

K Čl. II:

Článok II obsahuje doplnenie zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v súvislosti so zabezpečením poskytovania právnej pomoci prostredníctvom advokátov.

K Čl. III:Vzhľadom na fakt, že ide o komplexnú reformu, na dĺžku legislatívneho procesu a personálnu a finančnú náročnosť reformy je navrhovaným dátumom účinnosti nového zákona 1. január 2006.

Bratislava 20. apríl 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu