Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 01.01.2012 do 31.12.2012

§ 1
Účel zákona


Účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu1) a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

§ 3
Pôsobnosť zákona

(1)
Tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci
a)
v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“),
b)
v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a
c)
v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
(2)
Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. V azylových veciach sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje fyzickým osobám, ktorým vzniklo právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24a. V konaní o administratívnom vyhostení sa právna pomoc poskytuje fyzickým osobám za podmienok ustanovených v § 24c.
(3)
Za podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe vzájomnosti vyhlásenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa osobitného predpisu1a) sa na účely konania na súde Slovenskej republiky poskytuje právna pomoc podľa tohto zákona aj občanovi zmluvnej strany medzinárodnej zmluvy alebo osobe, ktorá má na území zmluvnej strany obvyklý pobyt, alebo osobe, ak predmet konania na súde Slovenskej republiky priamo súvisí s predchádzajúcim obvyklým pobytom osoby na území Slovenskej republiky.
(4)
Týmto zákonom nie je dotknuté poskytovanie právnych služieb podľa osobitného predpisu.1aa)

§ 4
Vymedzenie pojmov

(1)
Na účely tohto zákona je
a)
právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie1ab) spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených,
b)
cezhraničným sporom
1.
spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej únie,
2.
spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike a príslušný súd je v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike,
c)
azylovou vecou konanie, v ktorom fyzická osoba žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona je
1.
žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,1b)
2.
azylant,1c)
3.
cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,1d)
d)
konaním o administratívnom vyhostení konanie podľa osobitného predpisu,1)
e)
členským štátom členský štát Európskej únie okrem Dánska,
f)
oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorej bol po preukázaní splnenia podmienok podľa tohto zákona priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci,
g)
zahraničnou oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci,
h)
tuzemskou oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore,
i)
materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
(2)
Do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima;2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

§ 5
Centrum právnej pomoci

(1)
Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“) ako štátna rozpočtová organizácia,3) ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi.
(2)
Centrum je zapojené finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, ktoré vykonáva funkciu jeho zriaďovateľa.
(3)
Podrobnosti o organizácii centra upravuje štatút, ktorý schvaľuje ministerstvo.
(4)
Sídlom centra je Bratislava.
(5)
Centrum riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého na funkčné obdobie troch rokov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
(6)
Centrum vypracúva a na svojom webovom sídle zverejňuje
a)
k 28. februáru každého kalendárneho roka výročnú správu centra za predchádzajúci kalendárny rok; výročná správa obsahuje najmä vyhodnotenie dostupnosti právnej pomoci, zhodnotenie kvality poskytovanej právnej pomoci, údaje o počte žiadateľov, informácie o úspešnosti konania a informácie o hospodárení centra,
b)
každé dva roky k 30. júnu koncepciu činnosti centra na obdobie nasledujúcich dvoch rokov; koncepcia je východiskovým programovým dokumentom centra a minister ju predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky.
(7)
Centrum zabezpečuje primeranú a rovnomernú dostupnosť svojich služieb na celom území Slovenskej republiky spravidla prostredníctvom kancelárií centra.

§ 5a
Rada Centra právnej pomoci

(1)
Rada Centra právnej pomoci (ďalej len „rada“) je orgán, ktorý sa v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podieľa na činnosti centra.
(2)
Rada má šesť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister. Členmi rady sú zástupca Slovenskej advokátskej komory, ktorého navrhuje predseda Slovenskej advokátskej komory, zástupca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorého navrhuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, zástupca verejného ochrancu práv, ktorého navrhuje verejný ochranca práv, a traja zástupcovia ministerstva. Funkcia člena rady je čestná funkcia.
(3)
Rada na návrh riaditeľa prerokúva a prijíma stanoviská
a)
k výročnej správe centra predloženej riaditeľom,
b)
ku koncepcii činnosti centra predloženej riaditeľom a
c)
k úhrade peňažných prostriedkov na účely podľa § 5b ods. 6.
(4)
Rada zasadá najmenej dvakrát ročne. Rokovanie rady zvoláva a vedie riaditeľ centra. Podrobnosti o organizácii a činnosti rady upravuje štatút centra.

§ 6
Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti

(1)
Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a)
jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b)
nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c)
hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
(2)
Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

§ 7
Posudzovanie materiálnej núdze

(1)
Za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu6) po odpočítaní
a)
poistného na verejné zdravotné poistenie,
b)
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
c)
preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a
d)
ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.6)
(2)
Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj
a)
príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,6) okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
b)
sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom,7)
c)
náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom,8)
d)
ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby.9)
(3)
Z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,10) sa za príjem podľa tohto zákona nepovažujú príjmy poskytované ako
a)
dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,11)
b)
peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu,12)
c)
materské podľa osobitného predpisu,13)
d)
dávky štátnej sociálnej podpory podľa osobitného predpisu,14)
e)
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
f)
štipendiá okrem štipendia poskytovaného študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štúdia podľa osobitného predpisu.14a)
(4)
Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
(5)
Za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľnosti, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty okrem majetku, ktorý sa za majetok nepovažuje podľa osobitného predpisu.15)

§ 10
Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci

(1)
Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
(2)
Účastníkom konania je žiadateľ.
(3)
Žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa.
(4)
Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.
(5)
Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.
(6)
Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
(7)
Ak v dôsledku neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby alebo priznania nároku na právnu pomoc na základe nepravdivých alebo neúplných údajov bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.

§ 12

(1)
Ak sa fyzickej osobe rozhodnutím centra priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum ju vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci s určeným advokátom alebo centrom a na udelenie plnomocenstva na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci určenému advokátovi alebo centru; súčasťou dohody je aj súhlas oprávnenej osoby s poskytovaním informácií centru podľa odseku 3.
(2)
Ak oprávnená osoba neudelí plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci centru alebo určenému advokátovi alebo ak udelené plnomocenstvo odvolá, nemá nárok na určenie iného advokáta; to neplatí, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo jeho vzťah k protistrane.
(3)
Advokát je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať centrum o výsledku konania, najmä o podaní riadneho opravného prostriedku alebo mimoriadneho opravného prostriedku; advokát je povinný centrum vždy informovať o skončení zastupovania. Na žiadosť centra je advokát povinný bez zbytočného odkladu centrum informovať o aktuálnom stave konania.
(4)
Advokátovi určenému centrom podľa odseku 1 patrí odmena podľa osobitného predpisu;5a) pri úhrade trov právneho zastúpenia sa postupuje podľa § 15.
(5)
Ak centrum zastupuje oprávnenú osobu pred súdom (§ 5b ods. 3), patrí mu náhrada výdavkov vrátane odmeny podľa osobitného predpisu;5a) ustanovenie § 15 ods. 1 sa použije primerane.

§ 13
Povinnosti oprávnenej osoby

(1)
Oprávnená osoba je povinná oznámiť centru písomne do ôsmich dní zmeny všetkých skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.
(2)
Oprávnená osoba je povinná poskytovať centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť.
(3)
Oprávnená osoba je povinná na výzvu centra preukázať skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak centrum neurčilo dlhšiu lehotu. Vo výzve musí byť upozornená na následky podľa § 14 a 14a v prípade nepreukázania skutočností na trvanie nároku.

§ 14
Odňatie poskytovania právnej pomoci

(1)
Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak
a)
oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť,
b)
sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté,
c)
oprávnená osoba do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci neuzavrie s centrom alebo určeným advokátom dohodu, alebo s určeným mediátorom dohodu o začatí mediácie, alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi a nejde o prípad preukázanej nečinnosti advokáta alebo jeho vzťahu k protistrane,
d)
vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo
e)
oprávnená osoba nevyhovie výzve podľa § 13 ods. 3.
(2)
Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum oprávnenú osobu náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.

§ 15
Návratnosť vynaložených finančných prostriedkov

(1)
Ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania,18) nemôže oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. Advokát je oprávnený túto pohľadávku vymáhať v mene oprávnenej osoby a okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka považuje za postúpenú na advokáta; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4.
(2)
Ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie5a) podľa ustanovení osobitného predpisu.16) To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne.
(3)
Ak po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, advokát preukáže, že pohľadávku podľa odseku 1 preukázateľne nevymohol od osoby, ktorej bola náhrada týchto trov uložená, je oprávnený požiadať centrum o úhradu odmeny podľa osobitného predpisu5a) zníženej o výšku finančnej účasti podľa § 6a ods. 4; úhradou odmeny zaniká povinnosť oprávnenej osoby a právo advokáta podľa odseku 1. Advokát je v tomto prípade povinný predložiť centru kópiu rozhodnutia súdu.

§ 17

(1)
Ak je príslušným súdom súd Slovenskej republiky, má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničných sporoch, ak
a)
má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území iného členského štátu ako Slovenskej republiky,19)
b)
podala centru sama alebo prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo príslušného orgánu členského štátu žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore,
c)
preukáže, že by jej príjmové a majetkové pomery odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v Slovenskej republike, ak by tu mala trvalý alebo prechodný pobyt, alebo že spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v členskom štáte, na ktorého území má bydlisko alebo obvyklý pobyt,
d)
žiadosť o poskytnutie právnej pomoci nie je zjavne neopodstatnená, najmä ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu podľa § 8,
e)
hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
(2)
Právna pomoc podľa tohto zákona sa poskytuje aj vtedy, ak fyzická osoba požaduje uznanie alebo výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní v inom členskom štáte ako Slovenskej republike, v rámci ktorého jej bola poskytnutá právna pomoc ustanovená právom tohto členského štátu.
(3)
Právna pomoc podľa tohto zákona sa neposkytuje, ak o uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia o výživnom alebo o výkon rozhodnutia slovenského súdu o výživnom požiadala fyzická osoba mladšia ako 21 rokov prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

§ 18

(1)
Konanie sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore na tlačive. Doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery podľa § 17 ods. 1 písm. c) nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho bydlisko alebo obvyklý pobyt, dátum narodenia alebo rodné číslo, ak je pridelené. Na výzvu centra žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní.
(2)
Účastníkom konania je žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore.
(3)
Žiadosť sa podáva centru.
(4)
Centrum rozhodne o žiadosti v lehote do 60 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1, alebo od postúpenia žiadosti príslušným orgánom členského štátu; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.
(5)
V rozhodnutí, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, centrum určí aj formu poskytnutia právnej pomoci.

§ 19

V cezhraničných sporoch týkajúcich sa vyživovacej povinnosti fyzickej osoby mladšej ako 21 rokov, ktorá je žiadateľom o právnu pomoc podľa tohto zákona, vrátane určovania rodičovstva, s ktorým je konanie o určenie výživného spojené, sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje iba vtedy, ak žiadateľovi neposkytuje právnu pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak žiadateľ nemôže konať pred súdom bez právnej pomoci. Splnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 písm. c) až e) sa v tomto prípade neskúma.

§ 20

(1)
Centrum rozhodne, že zahraničná oprávnená osoba je povinná nahradiť centru celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za ňu na doteraz poskytnutú právnu pomoc vynaložené, ak zistí, že
a)
v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nebola splnená podmienka na jej poskytnutie podľa § 17 ods. 1 písm. c), pretože v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore zahraničná oprávnená osoba uviedla neúplné alebo nepravdivé údaje, alebo
b)
príjmové a majetkové pomery zahraničnej oprávnenej osoby sa podstatne zmenili, najmä v dôsledku úspechu v tomto cezhraničnom spore.
(2)
Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum zahraničnú oprávnenú osobu náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.
(3)
Rozhodnutím centra podľa odseku 1 zaniká povinnosť centra platiť náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe.
(4)
O povinnosti nahradiť náklady podľa odseku 1 možno rozhodnúť najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti posledného rozhodnutia v tomto cezhraničnom spore.
(5)
Zahraničná oprávnená osoba je povinná centru bez zbytočného odkladu oznámiť skutočnosti podľa odseku 1.
(6)
Náhradu nákladov, ktoré je zahraničná oprávnená osoba povinná nahradiť centru, je možné dohodnúť aj v splátkach.
(7)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe, ktoré boli vynaložené centrom, boli alebo majú byť advokátovi alebo centru uhradené z náhrady trov konania priznanej podľa § 21.

§ 21

Ak tento zákon v § 16 až 20 neustanovuje inak, na poskytovanie právnej pomoci zahraničnej oprávnenej osobe sa primerane použijú ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch.

§ 23

(1)
Centrum je povinné
a)
prijímať žiadosti tuzemských oprávnených osôb o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore,
b)
postupovať žiadosti tuzemských oprávnených osôb o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore do 15 dní odo dňa, keď mu žiadosť bola doručená, prípadne odo dňa, keď boli podľa odseku 2 odstránené jej vady, príslušnému orgánu členského štátu,
c)
potvrdzovať tuzemským oprávneným osobám, že ich žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore bola postúpená príslušnému orgánu členského štátu,
d)
poskytovať právnu pomoc v rozsahu podľa § 5b, ak je to potrebné.
(2)
Centrum je povinné poskytnúť tuzemskej oprávnenej osobe potrebnú súčinnosť na to, aby žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore spĺňala všetky náležitosti ustanovené právom príslušného členského štátu; centrum na tento účel najmä poučí tuzemskú oprávnenú osobu o tom, akým spôsobom a v akej lehote má vady žiadosti odstrániť, a ak je to potrebné, na svoje náklady zabezpečí preklad žiadosti a dokladov, ktoré k nej musia byť priložené, do úradného jazyka príslušného členského štátu.
(3)
Tuzemská oprávnená osoba je povinná centru súčasne s podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore oznámiť, či požiadala o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore priamo príslušný orgán iného členského štátu, ktorý bude o žiadosti rozhodovať v súlade s právom tohto členského štátu.

§ 24a
Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci, ak

a)
požiadala o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci,
b)
nemá svojho zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona,
c)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo vnútra„) vydalo rozhodnutie
1.
o neudelení azylu,
2.
o odňatí azylu,
3.
o nepredĺžení doplnkovej ochrany,
4.
o zrušení doplnkovej ochrany,
5.
ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako zjavne neopodstatnená,
6.
ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo
7.
ktorým bolo konanie o azyle zastavené z dôvodu, že už bolo o žiadosti skôr rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil,19a)
d)
sa nachádza v stave materiálnej núdze.

§ 24b

(1)
Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci žiadateľ podáva v centre alebo na ministerstve vnútra počas pohovoru v konaní o azyle. Ak bola žiadosť podaná na ministerstve vnútra, ministerstvo vnútra žiadosť bezodkladne doručí centru spolu s rozhodnutím podľa § 24a ods. 1 písm. c). Ak nejde o rozhodnutie podľa § 24a ods. 1 písm. c), ministerstvo vnútra oznámi fyzickej osobe v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, že toto rozhodnutie nezakladá právo na poskytnutie právnej pomoci; v takom prípade ministerstvo vnútra centru žiadosť nedoručuje. Ak bola žiadosť podaná v centre, centrum o tom bezodkladne informuje ministerstvo vnútra.
(2)
Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci musí byť zrejmé, komu je určená, kto ju podáva, čo sa sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná. Ďalej žiadosť musí obsahovať číslo azylového spisu, adresu, kam je možné žiadateľovi doručovať písomnosti, čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ nemá svojho právneho zástupcu podľa § 24a písm. b), a plnomocenstvo pre centrum na zastupovanie v príslušnom konaní. Plnomocenstvo sa vzťahuje aj na advokáta, ak ho centrum určí na zastupovanie. Ak žiadateľ požiada o poskytnutie právnej pomoci po doručení rozhodnutia podľa § 24a písm. c), musí toto rozhodnutie alebo jeho kópiu priložiť k žiadosti.
(3)
Centrum vykoná neodkladné úkony právnej pomoci, najmä podá opravný prostriedok, a to aj v prípade, ak žiadosť nie je úplná. Všetky úkony centra sa považujú za úkony žiadateľa. Ak je žiadosť neúplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie v primeranej lehote. Ak žiadateľ žiadosť nedoplní v určenej lehote, zastúpenie centrom alebo centrom určeným advokátom zaniká; centrum o tom upovedomí žiadateľa na adrese, ktorú uviedol v žiadosti.
(4)
Podmienku podľa § 24a ods. 1 písm. d) centrum skúma iba v prípade, ak fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia podľa § 24a písm. c) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.
(5)
Ak si žiadateľ po podaní žiadosti o právnu pomoc zvolí svojho právneho zástupcu na konanie, v ktorom požiadal o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, považuje sa to za späťvzatie žiadosti.
(6)
Ak bol žiadateľ z územia Slovenskej republiky vyhostený, centrum je oprávnené vziať podaný opravný prostriedok späť.
(7)
Centrum zasiela žiadateľovi písomnosti v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie.
(8)
Poskytovanie právnej pomoci podľa odseku 3 trvá aj po zrušení rozhodnutia podľa § 24a písm. c).

§ 24c
Právna pomoc v konaní o administratívnom vyhostení

(1)
Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, ak
a)
je štátnym príslušníkom tretej krajiny,19b)
b)
požiadala o poskytnutie právnej pomoci,
c)
nemá svojho zvoleného zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona,
d)
sa nachádza v stave materiálnej núdze,
e)
policajný útvar Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ďalej len „policajný útvar“) vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení.
(2)
Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení žiadateľ podáva v centre alebo na policajnom útvare, kde je štátny príslušník tretej krajiny predvedený. Ak bola žiadosť podaná na policajnom útvare, policajný útvar žiadosť bezodkladne doručí centru spolu s rozhodnutím podľa odseku 1 písm. e). Ak nie je splnená podmienka podľa odseku 1 písm. e), policajný útvar oznámi fyzickej osobe v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, že toto rozhodnutie nezakladá právo na poskytnutie právnej pomoci; v takom prípade policajný útvar centru žiadosť nedoručuje. Ak bola žiadosť podaná v centre, centrum o tom bezodkladne informuje príslušný policajný útvar.
(3)
Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení musí byť zrejmé, komu je určená, kto ju podáva, čo sa sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná. Ďalej žiadosť musí obsahovať číslo spisu konania o administratívnom vyhostení, adresu, kam je žiadateľovi možné doručovať písomnosti, čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ nemá svojho právneho zástupcu podľa odseku 1 písm. c) a plnomocenstvo na zastupovanie v konaní. Ak žiadateľ požiada o poskytnutie právnej pomoci po doručení rozhodnutia podľa odseku 1 písm. e), musí toto rozhodnutie alebo jeho kópiu priložiť k žiadosti.
(4)
Centrum vykoná neodkladné úkony právnej pomoci, najmä podá opravný prostriedok, a to aj v prípade, ak žiadosť nie je úplná. Všetky úkony centra sa považujú za úkony žiadateľa. Ak je žiadosť neúplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie v primeranej lehote. Ak žiadateľ žiadosť nedoplní v určenej lehote, zastúpenie centrom alebo centrom určeným advokátom zaniká; centrum o tom upovedomí žiadateľa na adrese, ktorú uviedol v žiadosti.
(5)
Podmienku podľa odseku 1 písm. d) centrum skúma iba v prípade, ak fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia podľa odseku 1 písm. e) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.
(6)
Zvolenie svojho právneho zástupcu na konanie, v ktorom žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, sa považuje za späťvzatie žiadosti.
(7)
Ak bol žiadateľ z územia Slovenskej republiky vyhostený, advokát alebo centrum sú oprávnení vziať podaný opravný prostriedok späť.
(8)
Poskytovanie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení trvá aj po zrušení rozhodnutia podľa odseku 1 písm. e).
(9)
Písomnosti sa zasielajú žiadateľovi v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie.

§ 25
Spoločné ustanovenia

(1)
Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.16)
(2)
Štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.
(3)
Poisťovne sú povinné oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne výplaty poistných plnení z poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci.
(4)
Iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré majú údaje, listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona, ak to možno od nich požadovať, sú povinné centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne poskytnúť údaje, vydať listiny a veci. Centrum je povinné riadne zabezpečiť ochranu údajov, listín a iných vecí pred zničením, stratou, poškodením a zneužitím a bezodkladne ich vrátiť osobám, ktoré ich poskytli, ak už nie sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.
(5)
Osoby podľa odsekov 2 až 4 sú povinné poskytnúť centru súčinnosť bez zbytočného odkladu.
(6)
Pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo veciach vyživovacej povinnosti centrum a Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže spolupracujú, najmä výmenou informácií.

§ 26
Splnomocňovacie ustanovenie


Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 a zoznam dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v žiadosti,
b)
vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore podľa § 18 ods. 1 a zoznam dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v tejto žiadosti a
c)
vzor pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore podľa § 23 ods. 1 písm. b),
d)
vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24b ods. 1,
e)
vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení podľa § 24c ods. 2,

§ 27
Záverečné ustanovenie


Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

1)  Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1e)  Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4)  § 87 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. v znení zákona č. 332/2011 Z. z.

5)  Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

9)  § 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

11)  § 10 až 16 zákona č. 599/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12)  Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14)  Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príloha k zákonu č. 327/2005 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.
Smernica Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26, 31. 1. 2003).

2.
Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. ES L 326, 13. 12. 2005).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).