Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 01.01.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti s zavedením meny euro v Slovenskej republike

-16-

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pô sobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (ďalej len 'návrh zákona').

Cieľom predloženého ná vrhu noviel zákonov je vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné zavedenie eura a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, organizovan é a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na menu euro.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zvolilo pri príprave a predložení návrhu zákona postoj, ktorý spočíval v snahe uviesť presné prepočty a zaokrú hlenia jednotlivých peňažných súm. Nevyhnutná bola preto vedomosť o určenom a zverejnenom oficiálnom konverznom kurze. Až následne po vykonaní premeny konkrétnych súm vyjadrených v slovenských koruná ch na menu euro v zmysle pravidiel generálneho zákona sa navrhuje preložiť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Vyššie uvedený postup bol zvolený najmä s cieľom umožniť pripomienkujú cim subjektom vyjadriť sa k správnosti samotnej premeny uvádzaných súm.

Zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ' generálny zákon') zakotvuje vo svojich ustanoveniach univerzálny princíp kontinuity existujúcich právnych vzťahov pri rešpektovaní zásady zmluvnej slobody, bez zmeny reálnej finančnej hodnoty predmetu právnych vzť ahov a bez zmeny ich subjektov, platnosti alebo ostatného obsahu za podmienky, že sa všetci dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodli inak alebo ak zákon alebo iný osobitný predpis neustanovuje inak. Napríklad ustanovenie § 2 ods. 1, § 9 ods. 2 druhá veta generálneho zákona. Realizácia uvedeného princípu sa v plnej miere prejaví najmä v konaniach (v civilných veciach - základné konanie, druhostupňové konanie, ako aj výkon rozhodnutia a prí padná exekúcia, ako aj v konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, no v neposlednom rade aj v konaniach vo veciach zápisov do obchodného registra), kedy nemôže byť spochybnená samotná existencia daného pr ávneho vzťahu. Návrh zákona sa uvedeného princípu plne pridržiava.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v situáciách, kedy generálny zákon neobsahuje bližšiu úpravu, osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu Slovenskej republiky na menu euro v právnych predpisoch z oblasti civilného práva, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a túto skutočnosť dostatočne vyjadriť spô sobom, ktorý zabezpečí nevyhnutne potrebnú mieru právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty. Je možné konštatovať, že generálny zákon vo svojej komplexnosti postihuje všetky aspekty života jednotlivca – fyzickej aj právnickej osoby. Predkladaný návrh zákona nemá za úlohu suplovať ustanovenia generálneho zákona. Jeho cieľom je, tak ako je vyjadrené vyššie, v záujme lepšej prehľadnosti a ucelenosti osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu na menu euro.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že predkladateľ postupoval pri premene, prepočte a zaokrúhľovaní peňažných súm zo slovenskej meny na eur á v súlade s ustanoveniami generálneho zákona o zachovaní cenovej neutrality, čo reprezentuje matematický prepočet súm zaokrúhlených na dve desatinné miesta. Výnimky spočívajúce v zaokrúhlení prepo čítaných súm odlišne od vyššie uvedeného modelu predstavujú na jednej strane situácie, kedy sa pri jednotlivých sumách jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu, prípadne iného druhu rozpo čtu verejnej správy. V týchto prípadoch však predkladateľ striktne dodržal literu generálneho zákona, z ktorého vyplýva, že konečne stanovené sumy v eurách budú v závislosti od toho či sa jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy prepočítané a zaokrúhlené buď na prospech osôb povinných znášať úhradu platieb alebo na prospech oprávnen ých príjemcov platieb. Na druhej strane odchýlka od matematického zaokrúhlenia bola použitá pri sumách, ktoré nemajú vplyv na cenovú neutralitu, a to za účelom zachovania právnej istoty spočívajú cej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom. V daných situáciách ide o zákonnom stanovené hraničné sumy, ktorých výšku sa navrhuje určiť tak, aby bola zabezpečená jednoduchá apliká cia ustanovení zákona.

Návrh zá kona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej ú nie, ako aj s ustanoveniami generálneho zákona.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický , environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro menia a dopĺňajú zákony patriace do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civiln ého práva

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

v primárnom

- v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a č l. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

- v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

- v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

v sekundárnom

- v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 3604/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku 104a zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 975/98 z 3.mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv.01),

- v rozhodnutí Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú.v. ES L 189, 3.7.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29.8.2006),

- v nariadení Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o výmenných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov zavádzajúcich euro v platnom znení (Ú. v. ES L 359, 31. 12 1998),

- v nariadení Rady (ES) č. 693/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa men í a dopĺňa nariadenie (ES) č. 974/98, pokiaľ ide o zavedenie eura na Slovensku (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008),

- v nariadení Rady (ES) č . 694/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2866/98, pokiaľ ide o prevodný kurz eura pre Slovensko (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008).

b)je upravená v práve Európskej únie,

v primárnom

- v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej ú nii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. L 236, 23. 9.2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

- v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

– v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 18. januá ra 2007 vo veci C–359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007, str. 8 ; Zb. roz. ESD 2007. str. I-00581),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20.11. 2004, str. 3; Zb. roz. ESD 2004, str. I-08183).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o poruš ení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5. Stupeň zlučiteľnosti

Úplný

6. Gestor

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Dolo žka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Navrhovaná právna ú prava nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že predložený návrh zákona len čiastočne upravuje isté špecifiká, ktoré so sebou priniesol už samotný generálny zákon, je možné konštatova◊, že nemá negatívny dopad na obyvate◊ov. Realizáciou predloženého ná vrhu zákona sa rovnako nepredpokladá ani negatívny dopad na hospodárenie podnikate◊skej sféry ani na hospod árenie iných právnických osôb.

Pri vykonaných premenách, prepočtoch a zaokrúhleniach konečných súm vyjadrených v slovenských korunách na menu euro bol striktne dodržiavaný princí p cenovej neutrality, ako aj princíp prednostného zaokrúhlenia smerom nadol alebo nahor v závislosti od toho, či sa jednalo o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy.

V rámci návrhu zákona sa ďalej navrhuje špecifický spôsob zaokrúhľovania výsledných súm sankcií, ktorých dolná a horná hranica je určen á priamo zákonom – v tomto prípade sa navrhuje ich zaokrúhľovanie, ako vo vzťahu k dolnej, tak aj vo vzťahu k hornej sadzbe sankcie tak, že výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky eur smerom nadol. Z h ľadiska prípadných rozdielov vo výške pokuty, resp. výnosu z nej (pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu) možno konštatovať, že pri aplikácii navrhovanej konštrukcie 'na desiatky eur smerom nadol' sa hranica dolnej alebo hornej sadzby pokuty môže zmeniť od 0,01 eura do 9,99 eur, čo v prepočte na slovenské koruny predstavuje rozdiel cca od 0,30 Sk do 301 Sk. Prípadný dopad na verejné financie z titulu zníženia sadzieb peňažných sankcií nemožno vopred vyčísli ť, keďže výška sankcie je v konečnom dôsledku na posúdení príslušného orgánu, ktorý pri jej ukladaní zohľadňuje viaceré okolnosti vzniku protiprávneho stavu, ktorý zakladá prá vnu zodpovednosť.

2.Odhad ekonomických dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude ma ť ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Uvedené sa uvádza vzhľadom na skutočnosť, že podnikatelia zapísaní v obchodnom registri majú v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 a 7 (§ 9 ods. 5) generá lneho zákona možnosť vykonať premenu, prepočet a zaokrúhlenie menovitých hodnôt vkladov do imania a menovitých hodnôt základných imaní v lehote jedného roka od zavedenia meny euro v Slo venskej republike prostredníctvom návrhu na zápis premeny menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základné ho imania obchodných spoločností a družstiev vrátane kmeňového imania štátnych podnikov podľa osobitného predpisu bezodplatne.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Predložený návrh z ákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Návrh zá kona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Èl. I (Občiansky zákonník)

K bodu 1

Uvedená zmena sa navrhuje vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike; bola predmetom konzultácií s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ako orgánom, v ktorého vecnej pôsobnosti sa nachádza zákon č. 281/2001 Z. z. o zá jazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktoré vyjadrilo záujem na zachovaní uvedeného ustanovenia.

K bodu 2 a 3

Národná banka Slovenska vzniesla v rámci pripomienkového konania zásadnú pripomienku týkajúcu potreby zmeny ustanovenia § 779 Občianskeho zákonníka, a to z d ôvodu, že doterajšie znenie § 779 Občianskeho zákonníka by znamenalo, že by išlo o uplatňovanie administratívneho nástroja menovej regulácie, ktorý je principiálne nezlučiteľný so štandardný mi menovými nástrojmi v eurozóne.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripomienke Národnej banky Slovenska vyhovelo a dotknuté ustanovenie upravilo. Zmeny väčšieho rozsahu ustanovení 14. hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka (Vklady) posúdi rekodifikačná komisia.

K Èl. II (Obchodný zákonník)

K bodu 1 až 3

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike. Generálny zákon, ktorým bol okrem iného novelizovaný aj Obchodný zákonní k opomenul vyriešiť tieto ustanovenia vo svojom novelizačnom článku IV.

K Èl. III (Občiansky súdny poriadok)

K bodom 1, 2, 6 až 8

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách.

Pokuty uložené v slovenských korunách podľa § 53 ods. 1 a 2, § 250b ods. 4, § 250u a § 273 ods. 1, ktoré sa stanú splatnými po 1. januári 2009, sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurá ch po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na celé eurá nadol. Dopad na štátny rozpočet bude minimálny (bagateľný). V súdnej praxi nemožno vysledovať prípady, kedy by boli uložené pokuty v maxim álnej zákonnej výške, avšak predpokladá sa ich nízky výskyt. Zámerom tejto úpravy je zabezpečiť jasnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu určením pevnej sumy uloženej pokuty v rámci jej prepo čtu na eurá a následného zaokrúhlenia na celé eurá smerom nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech účastníka (obdobne, ako sa navrhuje zaokrúhľovanie v prospech poplatníka v zá kone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

K bodu 3 a 4

Uvedené ustanovenia sa vkladá do Občianskeho súdneho poriadku za účelom zníženia administratívnej záťaže registrových súdov, ktorá je spô sobená vstupom Slovenska do menovej únie. Navrhované ustanovenie by malo významným spôsobom znížiť náklady, ktoré by boli s poštovým doručovaním uvedených uznesení a potvrdení spojené. Predpokladan á úspora iba na poštových službách sa predpokladá až na úrovni 4 miliónov Sk, pričom pre spoločnosti nebude znížená právna istota, nakoľko v zmysle § 10 generálneho zákona sa odo dň a zavedenia eura považujú menovité hodnoty znejúce na slovenské koruny za menovité hodnoty znejúce na eurá, a to v prepočte a po zaokrúhlení podľa stanovených pravidiel.

Uvedené oslobodenie od doručovania uznesenia sa bude týkať iba konaní o premene podľa osobitných predpisov, za ktoré sa považujú za konania podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, ktoré sa podávajú v zmysle § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. na novom tlačive, alebo podľa § 3 uvedenej vyhlášky – na zmenovom formulári, avšak samostatne. Pôjde teda iba o zá pisy premeny, ktoré nebudú spojené s iným návrhom na zmeny a jediným predmetom konania bude vykonanie premeny menovitých hodnôt. Ak zapísaná osoba spojí premenu s akýmkoľvek iným návrhom na zmenu, nové ustanovenie § 200f sa naň nebude vzťahovať a použijú sa štandardné ustanovenia registračného konania.

Ustanovenie navrhovaného § 200f sa nebude vzťahovať na premenu súhlasom podľa navrhovaného ustanovenia § 12a ods. 3 z ákona č. 530/2003 Z. z., nakoľko v tomto osobitnom konaní sa uznesenie nebude vydávať.

Výpis sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, a to až nadobudnutím účinnosti premeny, po zápise do Obchodného registra, ktorý nemôže byť vykonaný skôr ako k 1. januáru 2009.

K bodu 5

Odvolanie voči uzneseniu, ktoré sa podľa § 200f nemusí doručovať nie je prípustné. Pôjde teda iba o uznesenia v konaniach o premene začatých na návrh podľa § 2 a § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. a konania o premene iniciované súhlasom s navrhnutou metódou prepočtu podľa § 12a ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z..

K bodu 9

V súvislosti so zavedením meny eura v Slovenskej republike je potrebné vykonať zmeny v ustanovení o určení najvyššieho prípustného rozsahu zráž ok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, tak aby z čistej mzdy ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, bolo možné zraziť na vymoženie pohľad ávky oprávneného len jednu tretinu.

K Èl. IV (Notársky poriadok)

Podľa § 91 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov mož no notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z Notárskeho poriadku, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním závažn ým spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, uložiť disciplinárne opatrenia.

Podľa ods. 2 písm. b) uvedeného ustanovenia je disciplinárnym opatrením aj udelenie peňažnej pokuty až do výšky 100 000 Sk.

Vzhľadom na prijatie meny euro v Slovenskej republike od 1. januára 2009 a stanovený konverzný kurz by sa uvedená suma mala pri dodržaní princípu cenovej neutrality prepočítať a nahradiť čiastkou 3.319,39 €. Po vzájomnej dohode so zástupcami Notá rskej komory Slovenskej republiky bolo dohodnuté, že uvedená čiastka bude zaokrúhlená na sumu 3.300 € vzhľadom na to, že zástupcovia Notárskej komory Slovenskej republiky chcú zabrániť možnosti vzniku aplika čných problémov v prípade, ak by čiastka zostala nezaokrúhlená a vyjadrená striktne v záujme dodržania princípu cenovej neutrality. Výsledná suma je na prospech povinných osôb.

K Èl. V (Exekučný poriadok)

K bodu 1

V prípade skladania peňažnej zábezpeky sa prepočet na menu euro uskutoč nil podľa zásady cenovej neutrality a zaokrúhlenie bolo vykonané na eurocent. Jedná sa o zábezpeku, ktorú exekútor skladá v prospech účtu Slovenskej komory exekútorov.

K bodu 2

Zaokrúhľovanie na celé koruny nadol sa nahrádza zaokrúhľovaním na eurocent nadol. Ustanovenie plne rešpektuje § 24 ods. 5 generálneho zákona.

K bodu 3, 4 a 5

Zaokrúhľovanie súm, ktoré tvoria hraničnú hodnotu veci alebo sumy, ktoré nepodliehajú exekúcii sa zaokrúhľuje na eurocent a v súlade so zásadou cenovej neutrality.

K bodu 6

Odhad spísaných vecí, ktoré podliehajú exekúcii vykoná znalec, s výnimkou ak hodnoty týchto vecí neprevyšuje v súčasnosti sumu 20 000,- Sk. Pri zaokr úhlení na dve desatinné miesta, by sme dospeli k sume, ktorá by bola exekútorom ťažko posúditeľná. Rozdiel v jednom eurocente by nedokázal odhadnúť, a tým ani stanoviť hranicu, od ktorej sa musí vykonať znalecký posudok. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaokrúhlenie nahor na sumu 665 eur. Nejedná sa o príjem a ani výdavok štá tneho rozpočtu. Navrhnutým prepočtom, ktorý prekračuje princípy cenovej neutrality, sa v tomto konkrétnom prípade nevytvára žiadny priestor na poš kodenie niektorého z účastníkov trhu. Suma 20 000,- Sk je len hraničnou, hodnotou, ktorú zákon definuje. Jej prepoč tom a následným zaokrúhlením o vyše jedno euro nahor nevznikne strata a ani prospech pre žiadny subjekt. Naopak sa docieli presnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu.

K bodom 7 až 9

Zaokrúhľovanie sa bude vykonávať na celé desiatky eur smerom nadol. Jedná sa o sankcie, resp. ich horné výšky, ktoré ukladá tak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako i Slovenská komora exekútorov. Exekučný poriadok je právny predpis, ktorý vzhľadom na svoj charakter musí mať jasné a zrozumiteľné ustanovenia. Pre dodrž anie koncepčnosti sa navrhuje zaokrúhľovať na celé desiatky eur nadol pri sumách, ktoré tvoria hornú hranicu ukladaného disciplinárneho opatrenia a v tejto výške sú ukladané výnimočne. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a ich zaokrúhlenie na celé desiatky eur nadol neprinesie podstatný zásah do štátneho rozpočtu, keďže sa jedná o hornú hranicu pokuty a v takejto výške býva ukladaná zriedka. Nepríde ani k poškodeniu fyzických a ani právnick ých osôb, práve naopak. Zníži sa horná hranica trestného postihu pre ne (resp. pre špecifický subjekt, akým je exekútor).

K bodu 10

Uvedené prechodné ustanovenie sa zavádza na základe návrhu Národnej banky Slovenska.

K odseku 1

Doplnenie predmetného prechodného ustanovenia je dôležité v záujme vytvorenia predpokladov na plynulé a bezproblémové zabezpečenie prípravy na prechod a prechodu na euro v oblasti bankovníctva.

K odseku 2

Banky, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, nie sú z technických príčin schopné akceptovať príkaz exekútora na zablokovanie účtu, zaslaný formou upovedomenia o začatí exekúcie. Preto bude takémuto príkazu vyhovené druhý pracovný deň pod dni zavedenia eura.

K Èl. VI (Zákon č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistický ch koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení zákona č. 126/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K čl. VII (Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zá konov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z. a zákona č. 207/2008 Z. z.)

Predmetnou zmenou sa navrhuje premena výšky pokuty za spáchaný priestupok v zmysle ustanovenia § 21a ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu, preto bolo vykonané zaokrúhlenie konečnej sumy na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. VIII (Zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armá d, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení zákona č. 439/2002 Z. z., zákona č . 443/2002 Z. z., zákona č. 563/2003 Z. z. a zákona č. 129/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. IX (Zákon č. 527/2002 Z. z o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení z ákona č. 568/2007 Z. z.)

K bodom 1, 2, 4, 6, 7, 8, 12 až 15

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzný m kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú uvedené (prepočítané a zaokrúhlené) na dve desatinné miesta (okrem zmien v § 13, 17 a 26) tak, aby v súlade s úpravou generálneho zákona bola zabezpečená čo najväčš ia miera cenovej neutrality.

K bodom 3, 5, 9 až 11

Dôvodom iného ako matematického zaokrúhlenia prepočítaných súm je skutočnosť, že ide o zákonom stanovené hraničné hodnoty, na ktoré nemá vplyv princíp cenovej neutrality v zmysle generálneho zákona, ako aj záujem na zachovaní právnej istoty spočívajúcej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom.

K Èl. X (Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri v ýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z. a zákona č. .../2008 Z. z.)

K bodu 1

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zavedenie meny euro v Slovenskej republiky nie je relevantným titulom na akéko ľvek sprísňovanie zákonnej právnej úpravy vo význame zvyšovania dolnej alebo hornej sadzby sankcie peňažného charakteru. Z uvedeného dôvodu preto Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za jedin ý vhodný spôsob konverzie sankcií peňažného charakteru ich výsledné zaokrúhlenie smerom nadol. Pokuty v novelizovanom zákone sú vyjadrené minimálnou a maximálnou výškou, resp. dolnou a hornou sadzbou, pričom tento model zostáva zachovaný. Prepočet pokút vyjadrených v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať spôsobom, kedy sa výsledné sumy po prepočítaním konv erzným zaokrúhlia na celé desiatky eur smerom nadol. V rámci praktickej aplikácie zákona sú pokuty ukladané len výnimočne na hornej hranici sadzby – z uvedeného dôvodu sa teda javí zaokrúhlenie výsledn ých súm na celé desiatky eur smerom nahor ako optimálne riešenie, keďže výsledná suma pokuty, ktorá bude uložená je výsledkom posúdenia viacerých kritérií hmotnoprávnej povahy (závažnosť protizákonného konania, intenzita konania, osoba páchateľa a pod.), ktoré realizuje príslušný správny orgán v rámci rozhodovania o pokute. Súčasne platí, že takto vyjadrené sankcie budú vyjadrené v celých číslach.

Z hľadiska riešenia hraničnej situácie, kedy došlo k uloženiu pokuty pod ľa novelizovaného zákona, ktorá bola vyjadrená v slovenskej mene (slovenské koruny), pričom splatnou sa stáva po dni zavedenia eura, resp. má byť zaplatená v eurách, sa bude postupovať podľa príslušný ch ustanovení generálneho zákona. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, a preto ich zaokrúhľovanie po prepočte konverzným kurzom sa vykoná smerom nadol na celé centy na prospech osôb, ktoré sú povinné tieto sankcie znášať. Uvedený záver podporuje naviac aj fakt, že zavedenie meny euro nie je dôvodom na sprísnenie už raz právoplatne uložených sankcií.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti s realizáciou práva na náhradu škody podľa novelizovaného zá kona sa navrhuje priamo zákonom ustanoviť spôsob zaokrúhľovania náhrady škody priznanej v slovenskej mene, ktorá sa stane splatnou po dni zavedenia eura. Z hľadiska metodiky zaokrúhľovania sa uplatňuje princí p zaokrúhľovania na najbližší eurocent smerom nahor na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, rešpektujúc tak základné princípy prechodu na euro definované v generálnom zákone.

K Èl. XI (Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Sumy ustanovené v slovensk ých korunách sa navrhujú po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú premenené , prepočítané a zaokrúhlené na celé eurá smerom nadol v zmysle príslušných ustanovení gener álneho zákona (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K bodu 3

Cieľom predmetného ustanovenia je snaha odľahčiť registrové súdy ako aj podnikateľ ov od nadmernej administratívnej záťaže, ktorá by im s vysokou pravdepodobnosťou bola spôsobená prechodom na euro v Slovenskej republike vzhľadom na povinnosť zakotvenú tak v ustanovení § 10 ods. 1 ako aj v § 768e Obchodného zákonníka. Systém zavedený v § 10 a nasl. generálneho zákona síce zaviedol zjednodušený spô sob rozhodovania o premene menovitých hodnôt do imania, avšak napriek tomu ostal zachovaný relatívne komplikovaný postup premeny menovitých hodnôt zo slovenskej meny na menu euro. Nové ustanovenie zavádza novú alternatí vu, ktorá nenahrádza existujúce možnosti premeny, iba ich doplňuje o novú možnosť, ktorá bude z existujúcich možností administratívne najjednoduchšia tak pre podnikateľov ako aj pre registrové súdy.

K odseku 1:

Odo dňa účinnosti zákona budú registrové súdy uvádzať popri menovitých hodnotách v slovenských korunách aj menovité hodnoty v eurách. Uvá dzanie menovitých hodnôt v eurách bude mať iba informatívny charakter a bude sa týkať všetkých menovitých hodnôt uvádzaných na výpisoch z obchodného registra, pričom ale nepôjde o duá lne zobrazovanie v zmysle ustanovenia § 18 generálneho zákona. Aj po 1. januári 2009 budú mať totiž menovité hodnoty v eurách iba informatívny charakter, a to až do vykonania premeny.

K odseku 2:

Prepočet bude založený na najpresnejšej metóde, ktorú generálny zákon spolu s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. o pravidlách a postupoch pri premene menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základných imaní zo slovenskej meny na eurá (ďalej len ' vyhláška MS SR č. 246/2008 Z. z.') pripúšťajú. Menovitá hodnota v slovenských korunách bude vydelená konverzným kurzom a výsledok bude zaokrúhlen ý na 6 desatinných miest nahor.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním 200 tisíc Sk s dvoma spoločníkmi s rovnakým obchodn ým podielom sa teda menovité hodnoty v eurách získajú nasledovným prepočtom:

100 000 Sk / 30,126 = 3319,3918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení nahor na 6 desatinných miest rovná 3319,391888 € na jeden podiel.

Základné imanie sa následne získa súčtom menovitých hodnôt vkladov v eurách, čiže:

3319,391887 € + 3319,391887 € = 6638,783776 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

200 000 Sk / 30,126 = 6638,7837748124543583615481643763 € čo sa po zaokrúhlení rovná 6638,783775 €. Pri porovnaní so sumou získanou súčtom vkladov do imania zistíme, že spoločnosť by mala zvýšiť zá kladné imanie o 0.000001 €, čo však po zaokrúhlení na celé eurocenty (2 desatinné miesta) bude znamenať, že pomer vkladov aj imania ostane zachovaný bez potreby akýchkoľvek dodatočných krokov.

Pri akciovej spoločnosti so základným imaním 10 mil. Sk rozdeleným na 10 mil. akcií s menovitou hodnotou 1 Sk bude premena vyzerať nasledovne:

1 Sk / 30,126 = 0,033193918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení bude rovnať 0,033194 €.

Základné imanie sa získa vynásobením menovitej hodnoty akcií v eurách ich počtom v emisii (10 mil.) čiže zá kladné imanie sa bude rovnať 0,033194 € * 10 mil. = 331.940 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

10 mil. / 30,126 = 331939,18874062271791807740821881 €, čo by po zaokrúhlení bolo 331939,188741 €. Pri takto extrémnom prí pade by teda vznikol rozdiel iba 0,811259 € čo je približne 80 eurocentov na celú 10 miliónovú emisiu. O túto sumu by spoločnosť musela upraviť svoje základn é imanie, pričom vzhľadom na primerané použitie ustanovení generálneho zákona sa v prípade dodržania podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom by na túto úpravu mala použiť prostriedky z nerozdeleného zisku predchádzajúcich období, iné vlastné zdroje financovania tvoriace jej vlastné imanie alebo prostriedky rezervného fondu. O úprave hodnoty zá kladného imania sa hovorí z dôvodu, že generálny zákon vo svojom ustanovení § 10 ods. 4 druhá veta ustanovuje, že premena menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro sa nepovažuje za zvýšenie ani za zníženie výšky menovitej hodnoty vkladov do imania alebo výšky základného imania podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ostatných osobitných zákonov, ani za právny úkon, na ktorý sa vyžaduje súhlas alebo predchádzajúci súhlas pod ľa osobitných predpisov, ak sa rozhodnutie o tejto premene neodchýli od podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom pre premenu menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá.

K odseku 3

Ako už bolo uvedené, uvádzanie menovitých hodnôt v eurách na výpisoch z obchodného registra bude mať iba informatívny charakter, a teda nebude dotknutá povinnosť podnikateľov vykonať premenu podľa osobitného predpisu (podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, s prihliadnutím § 768e Obchodného zákonníka a na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24 6/2008 Z. z.).

Odsek 3 však umožňuje zapísaným osobám vysloviť súhlas s informatívnym prepočtom súdu, resp. s metódou tohto prepočtu, pričom takýto súhlas sa bude považovať za vykonanie premeny podľa uvedené ho osobitného predpisu. Súhlas sa nemusí podávať na žiadnom osobitnom formulári a bude sa v zásade posudzovať podľa obsahu a nie podľa formy. Jedinými formálnymi požiadavkami sú, aby bol súhlas písomný a podpísaný členmi štatutárneho orgánu zapísanej osoby oprávnenými konať za tú to osobu, pričom ich podpisy musia byť úradne osvedčené. Po obsahovej stránke musí ísť o bezvýhradný súhlas s metódou prepočtu podľa odseku 2.

Samozrejme, cenou za súhlas s presným zaokrúhlením je relatívne veľký počet desatinných miest pri menovitých hodnotách zapísaných v registri. Toto však môže zapísaná osoba kedykoľvek dodatočne odstrániť a zaokrúhliť menovité hodnoty naprí klad aj na celé eurá. V takom prípade však už bude musieť postupovať pravdepodobne podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zvýšení alebo zní žení základného imania, nakoľko rozdiel ktorý vznikne už s vysokou pravdepodobnosťou nebude spĺňať kritériá generálneho zákona (najmä zachovanie pomeru menovitých hodnôt vkladov, cenová neutralita alebo lehota dokedy môže podľa týchto ustanovení postupovať). Takto môže samozrejme zapísaná osoba rozhodnúť aj bez udelenia súhlasu s informatívnym prepočtom, pričom v závislosti od zaokrú hlenia bude postupovať buď podľa § 10 a nasl. generálneho zákona (vyplní a podá formulár návrhu na premenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z.) alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka pre zvýšenie alebo zníženie základného imania (vyplní a podá formulár návrhu na zmenu zapísaných údajov v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z.).

Na súhlas ktorý nebude spĺňať niektorú z požiadaviek odseku 3, resp. na späťvzatie súhlasu sú d nebude prihliadať.

K odseku 4

Po doručení súhlasu s premenou súd vykoná premenu bezodkladne. Premena sa vykoná jednoduchým vypustením menovitých hodnôt v slovenských korunách, prič om momentom premeny menovité hodnoty v eurách nebudú mať už iba informatívny charakter, ale pôjde o skutočné menovité hodnoty.

V prípade súhlasov zaslaných registrovým súdom v období medzi 1. decembrom 2008 (začiatkom uvádzania informatívnych menovitých hodnôt v eurách) a 1. januárom 2009 (vstupom Slovenska do Hospodárskej a menovej únie) vykoná súd tú to premenu najneskôr do 31. januára 2009. Táto lehota na vybavenie prvých súhlasov je odôvodnená očakávaným veľkým počtom súhlasov doručených registrovým súdom v uvedenom období.

K odseku 5

Odsek 5 odkazuje na primerané použitie ustanovení osobitného predpisu. Pôjde v zásade o ustanovenia generálneho zákona - § 10 ods. 3 ktorý napríklad stanovuje lehoty na vykonanie premeny. Podľa § 10 ods. 4 sa zasa pri premene menovitej hodnoty vkladov na výsledné hodnoty nevzťahujú obmedzenia osobitného zá kona (napr. aby išlo o celé kladné čísla), resp. že táto premena sa pri zachovaní pravidiel pre prepočet nebude považovať za zvýšenie alebo zníženie základného imania, a teda bude postačovať rozhodnutie štatutárneho orgánu zapísanej osoby.

Podľa primeraného použitia § 11 ods. 1 uvedeného zákona sa však nebude môcť ani udelením súhlasu podstatne zmeniť podiel spoločníkov na základnom imaní. Ak by teda v niektorých extrémnych prí padoch prepočet metódou podľa odseku 2 spôsobil podstatnú zmenu pomeru podielov spoločníkov na základnom imaní, a teda podstatnú zmenu pomeru hlasovacích práv, štatutárny orgán by s takýmto informatí vnym prepočtom nemal súhlasiť bez spolurozhodovania spoločníkov. Pri zaokrúhľovaní na 6 desatinných miest by však takáto situácia s vysokou pravdepodobnosťou nemala nastať.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 2 generálneho zákona zapísaná osoba na prípadnú úpravu základného imania použije prostriedky z nerozdelené ho zisku predchádzajúcich účtovných období alebo iné vlastné zdroje financovania tvoriace vlastné imanie. K úprave základného imania smerom nadol, i keď iba o pár centov v zásade nemôže prísť , nakoľko vklady do imania sa zaokrúhľujú vždy nahor, a teda základné imanie získané ako ich súčet bude vždy buď rovné alebo vyšš ie ako keby bolo prepočítané na základe rovnakých pravidiel ako vklady samotné.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 3 generálneho zákona musí štatutárny orgán, ktorý dáva súhlas podľa navrhovaného § 12a odsek 3 dbať na to, aby nebol premenou zmenený vzájomný pomer veľkostí podielov na základnom imaní. Zodpovednosť za nesprávne udelený súhlas nesie štatut árny orgán a súd, ktorý prepočet urobil, nakoľko premena nastáva až zaregistrovaním súhlasu s metódou prepočtu a nie prepočtom, ktorý má iba informatívny charakter. Ak by súhlas zmenil vzájomný pomer podielov, musí štatutárny orgán žiadať o rozhodnutie spoločníkov (valné zhromaždenie). V zásade by sa m uselo postupovať podľa ustanovení o zvýšení základného imania a zapísaná osoba by musela rozhodnúť postupom a väčšinou vyžadovanou pre zvýšenie základného imania. Ak sa dodržia ďalš ie ustanovenia generálneho zákona, štatutárny orgán môže sám rozhodnúť aj o príslušnej zmene stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch príslu šnej osoby.

Na základe primeraného použitia § 12 ods. 1 generálneho zákona nadobudne premena súhlasom účinnosť zápisom do obchodného registra (pri súhlasoch podan ých pred 1. januárom 2009 (účinnosť tohto ustanovenia sa navrhuje na 1. decembra 2008) najskôr až 1. januára 2009), pričom štatutárny orgán by mal bezodkladne vykonať príslušné zmeny aj v zozname spoločníkov, ak spoločnosť takýto zoznam vedie.

K bodu 4

Odsek 1 stanovuje, že po zaregistrovaní súhlasu udeleného v súlade s ustanovením § 12a, registrový súd odstráni z výpisu príslušnej zapísanej osoby, ktorá týmto spôsobom vykonala premenu, menovité hodnoty vyjadrené v slovenských korunách. Menovité hodnoty v eurách týmto momentom prestávajú mať iba informatívny charakter. Táto zmena, a teda účinnosť premeny prostredníctvom súhlasu môže samozrejme nastať až po vstupe Slovenska do menovej únie.

Odsek 2 sa vysporiadava so všeobecnou povinnosťou ukladať do registra pri každej zmene údajov úplné znenie stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch so zapracovaný mi zmenami. V záujme maximalizácie zjednodušenia procesu premeny prostredníctvom súhlasu podľa § 12a ods. 3 pre zapísané osoby sa navrhuje odloženie tejto povinnosti až na zápis ďalšej zmeny, najneskôr však do dvoch rokov od zaregistrovania sú hlasu.

Samozrejme, navrhované ustanovenie nebráni zapísanej osobe priložiť k súhlasu nové znenie stanov aj pri udelení súhlasu. Ak zapísaná osoba podáva súhlas s premenou zároveň s návrhom na zá pis inej zmeny, musí samozrejme priložiť úplné znenie stanov zároveň s týmto návrhom.

K bodu 5

Cieľom predmetného prechodného ustanovenia je podrobne z procesného hľadiska upraviť situáciu, keď s údu bude po 1. januári 2009 doručený návrh na zápis, ktorý nebude súčasne spojený s návrhom na zápis premeny ako aj situáciu, ktorá nastane v dôsledku prerušenia konania podľa ustanovenia § 9 ods. 7 generálneho zákona, teda situáciu, keď sa konanie o návrhu na vykonanie zápisu údajov (vyjadrených v slovenskej mene) začalo, ale neskončilo predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Z procesného hľadiska rozdiel spočíva v následkoch odmietnutia vykonať zápis a v prerušení konania s následným zaslaním výzvy na zmenu alebo doplnenie návrhu.

Prerušenie konania ustanovuje samotný generálny zákon (§ 9 ods. 7), avšak tento bližšie neupravuje postup súdu, príslušné lehoty ani následky nedoplnenia návrhu alebo nevykonania jeho zmeny. Preto bolo nevyhnutn é všetky tieto procesné ustanovenia doformulovať.

Novonavrhované ustanovenie rieši aj kolíziu návrhu na zápis premeny s návrhom na zápis inej zmeny.

K Èl. XII (Zákon č. 7/2005 Z. z. konkurze a reš trukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z. a zákona č. 270/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 3 a 4

Prepočet hornej hranice pokuty vyjadrenej v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať neutrálne podľa generálneho zákona vzhľadom na to, že uložená pokuta môže byť aj príjmom všeobecnej podstaty.

K bodom 5 a 6

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 7 a 8

Pri prvej podmienke pre uznanie konkurzu za malý, ktorou je výška majetku, sa suma zaokrúhľuje na celé tisícky eur smerom nadol. Pri podmienke výšky obratu sa suma zaokrúhľ uje na celé tisícky eur smerom nahor a zvyšuje sa o tisíc euro. V záujme právnej istoty je vhodné, aby išlo o ľahko zapamätateľné sumy. Oproti doterajšej úprave sa týmto rozširuje okruh prí padov, kedy bude možné uznať konkurz za malý s účelom zjednodušenia a zrýchlenia konkurzného konania (praktické rozdiely, ktoré pri uvedených prepočtoch nastanú bude možné počítať v tisí coch slovenských korún, čo vzhľadom na hraničné sumy, o ktoré sa v danom prípade jedná (5 000 000 Sk a 10 000 000 Sk) je možné posúdiť ako akceptovateľnú odchýlku).

K bodom 9 až 11

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K Èl. XIII (Zákona č. 8/2005 Z. z. o sprá vcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Horná hranica pokút, ktoré môže uložiť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky spr ávcovi, sa zaokrúhľuje na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. XIV (Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej nú dzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č . 8/2005 Z. z.)

Ustanovenie § 9 zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi upravuje inštitút tzv. predbežnej konzultácie, ktorá má slúžiť na vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie prá vnej pomoci, oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie základnej právnej rady, prípadne na pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 9 ods. 4 je poplatok za poskytnutie predbežnej konzultácie 150 Sk, čo by po prepočte na menu euro bolo 4,97 €.

Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky chce byť prístupné sociálne slabším obč anom, ktorí sa na Centrum právnej pomoci obracajú, rozhodlo sa uvedený poplatok znížiť po zaokrúhlení na čiastku 4,5 €. Schodok v štátnom rozpočte, ktorý v hrubom odhade (v porovnaní s rokom 2007, kedy bolo poskytnutých 1597 predbežných konzultácií v celkovom objeme 239.550,- Sk) je odhadovaný na cca 23.000,- Sk vykryje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky z vlastných finančných zdrojov.

K Èl. XV (Zákon č. 547/2005 Z. z o odškodňovaní obetí okupácie Èeskoslovenska vojskami zväzu sovietskych socialistických republí k, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky)

K bodom 1 až 3

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepočítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. XVI (Účinnosť)

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. decembra 2008 okrem ustanovení čl. I, čl. II, čl. III bodu 1. [§ 53 ods.1], bodu 2. [§ 53 ods. 2], bodu 6. [§ 250b ods. 4], bodu 7. [§ 250u], bodu 8. [§ 273 ods. 1] a bodu 9. [§ 279 ods. 1], čl. IV, čl. V bodu 1. [§ 12 ods. 1 písm. c)], bodu 2. [§ 71 ods. 1], bodu 3. [§ 104], bodu 4. [§ 115 ods. 2 písm. d)], bodu 5. [§ 115 ods. 2 písm. h)], bodu 6. [§ 122], bodu 7. [§ 192 ods. 1], bodu 8. [§ 221 ods. 1 písm. c)] a bodu 9. [§ 221 ods. 2 písm. b)], čl. VI, čl. VII, čl. VIII, čl. IX, čl. X, čl. XI bodu 1. [§ 11 ods. 1], bodu 2. [ § 11 ods. 2] a bodu 5. [§ 15c], čl. XII, čl. XIII, čl. XIV, čl. XV, ktoré nadobudnú účinnosť vzhľ adom na stanovený a schválený deň zavedenia eura v Slovenskej republike 1. januára 2009.

Bratislava, 20. august 2008

predseda vlády

Slovenskej republiky

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť problémy doterajšieho stavu poskytovania právneho poradenstva, zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam občanov a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva.

Z iniciatívy Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti), ktoré v auguste roku 1999 uzavrelo zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou, sa začalo poskytovanie právnej pomoci formou bezplatného právneho poradenstva v oblasti občianskeho, rodinného a pracovného práva. Na základe tejto zmluvy poskytujú advokáti bezplatné poradenstvo prevažne v sídlach jednotlivých krajských súdov. Výnimku tvorí hlavné mesto Slovenskej republiky, kde poradenstvo poskytuje pracovník ministerstva spravodlivosti. V Bratislave sa na základe zmluvy ministerstva spravodlivosti s Právnickou fakultou Univerzity Komenského na tejto právnej pomoci od roku 2000 podieľajú pod vedením ministerstva aj študenti práva. Tento druh právneho poradenstva je určený pre sociálne znevýhodnených ľudí. Pri žiadosti o právnu radu však neexistuje mechanizmus, ktorým by sa posudzovala sociálna situácia žiadateľov o právnu radu. Je preto možné, že túto možnosť bezplatného právneho poradenstva využívajú aj obyvatelia, ktorí na to nie sú skutočne odkázaní. Okrem toho takéto zavedenie bezplatného právneho poradenstva bolo len jedným z prvých krokov, ktorý vedie k potrebe vytvorenia celého systému právnej pomoci. Stále totiž ide iba o prvotné poskytovanie právnej pomoci vo forme právneho poradenstva, ktoré v sebe nezahŕňa spisovanie podaní na súdy ani zastupovanie klienta pred súdom. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že existencia týchto právnych poradní nemá oporu v žiadnom právnom predpise, keďže ide len o zmluvu medzi ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou advokátskou komorou. Tento spôsob poskytovania právnej pomoci sa síce stretol s priaznivým ohlasom širokej verejnosti, zároveň však v tejto súvislosti treba súhlasiť s konštatovaním Slovenskej advokátskej komory, že táto forma a rozsah poskytovania bezplatnej právnej pomoci nie je systémovým riešením, lebo v konečnom dôsledku nerieši právnu pomoc fyzickým osobám, ktoré ju potrebujú pri spisovaní podaní na súdy i iné orgány. O tom svedčia mnohé reakcie tých, ktorí po danom právnom usmernení zistili, že ich problém je treba riešiť prostredníctvom súdu, účinná pomoc im však v tomto smere nemohla byť v bezplatnej právnej poradni poskytnutá.

Poskytovanie právnej pomoci tak, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania, teda nebude obmedzená len na poskytovanie právneho poradenstva tak ako to bolo doteraz. Ustanovujú sa kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Návrh zákona kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

Ďalším dôvodom potreby novej právnej úpravy je povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

B. Osobitná časť:

K § 1 a 2:

Účelom zákona je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv.

Predmetom úpravy zákona sú podmienky vzniku nároku na poskytnutie takéhoto druhu právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, jednak vo vnútroštátnych sporoch a jednak v cezhraničných sporoch, a rámec inštitucionálneho a finančného zabezpečenia právnej pomoci.

K § 3:V § 3 je vymedzená vecná a osobná pôsobnosť zákona. Vo vnútroštátnych sporoch sa zákon vzťahuje na občianskoprávne, pracovnoprávne a rodinnoprávne vzťahy. V prípade cezhraničných sporov je vecná pôsobnosť rozšírená aj na obchodnoprávne veci, čo vyplýva zo záväzku SR riadne transponovať predmetnú smernicu.

Pri vytváraní a následnom fungovaní systému poskytovania právnej pomoci podľa tohto zákona ide o špecifický druh poskytovania právnej pomoci pre tých, ktorí si ju vzhľadom na svoju finančnú a majetkovú situáciu nemôžu dovoliť a tento druh právnej pomoci teda nebude v žiadnom smere konkurovať komerčnému poskytovaniu právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch bude poskytovaná všetkým fyzickým osobám a v cezhraničných sporoch fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území EÚ (okrem Dánska).

K § 4:Zákon vo svojom texte používa určité pojmy, ktoré sú definované v § 4.

Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych služieb zahŕňajúcich právne poradenstvo, právnu pomoc v mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní vrátane konania o opravných prostriedkoch a výkonu rozhodnutia, teda komplexné právne služby prispôsobené potrebám každého jednotlivého prípadu.

Cezhraničným sporom je taký spor, v ktorom žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci má trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej. Druhým prípadom je spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a príslušný súd je v Slovenskej republike alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike.

Členským štátom sa rozumie každý členský štát EÚ okrem Dánska, pričom sa tu vychádza zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len “smernica“).

Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím centra.

Zahraničnou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu EÚ iného ako Slovenská republika alebo Dánsko a spĺňa ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol právoplatne priznaný.

Tuzemskou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore.

Materiálna núdza je jednou z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci. Hranica materiálnej núdze ustanovená na úrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Ďalšou z podmienok je, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

Posledná definícia vymedzuje okruh spoločne posudzovaných osôb, pričom platí výnimka, že osoby sa neposudzujú spoločne, ak sú účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

K § 5:Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bude mať formu štátnej rozpočtovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sídlom centra je Bratislava. Centrum poskytuje právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov alebo advokátov.

Štatút ustanoví podrobnosti o organizácii centra. Z hľadiska organizačnej štruktúry sa centrum bude členiť na vnútorné organizačné jednotky – kancelárie. Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave bude plniť dvojakú úlohu: jednak bude centrálou pre organizačné jednotky a jednak bude samo poskytovať a zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci pre spádovú oblasť bratislavského kraja. Na okresnej úrovni by mohli v závislosti na počte vybavovanej agendy postupne začať fungovať spoločné kancelárie centier právnej pomoci pre niekoľko okresov (pre dva, tri a pod.).

V centre budú pracovať právnici, ktorí budú poskytovať právne poradenstvo a rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Ďalších zamestnancov centra bude tvoriť administratívny aparát, personalisti a informatici. V centrách právnej pomoci budú pracovať zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme.

Centrum bude poskytovať právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov vo forme právneho poradenstva a taktiež prostredníctvom advokátov, ktorí budú jednak poskytovať predbežnú konzultáciu a jednak zastupovať oprávnené osoby v konaní pred súdmi a vykonávať úkony s tým súvisiace.

Slovenská advokátska komora bude viesť zoznam advokátov, ktorí sú oprávnení poskytovať právne služby podľa tohto zákona (ďalej len „zoznam advokátov“) a bude ho pravidelne zasielať ministerstvu spravodlivosti a centru.

Centrum bude financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

K § 6 až 8: Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia § 7 tohto zákona.

Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky, a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ ide o poslednú podmienku týkajúcu sa hodnoty sporu, návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takých prípadoch by účastník ani inak nevyužil odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

K § 9:Záujemcovia o poskytnutie právnej pomoci sa budú môcť obrátiť na pracovníka centra právnej pomoci alebo na advokáta zapísaného v zozname vedenom na tento účel Slovenskou advokátskou komorou, ktorý im poskytne prvotnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac však jednej hodiny.

Účel predbežnej konzultácie má tri základné ciele. Po prvé je to vysvetlenie podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci - v prípadoch, keď nie je osobám zrejmé, za akých podmienok majú nárok na poskytnutie právnej pomoci. V tomto štádiu však nebude úlohou zamestnanca centra posúdiť samotné podmienky žiadateľa. Jeho cieľom bude iba vysvetliť všeobecné podmienky, prípadne v zrejmých prípadoch nezáväzne odporučiť podanie žiadosti.

Po druhé je to oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie právnej rady - v prípadoch, keď je možné vec vyriešiť jednoduchým podaním právnej rady bez potreby ďalšieho štúdia materiálov, či výkonu ďalších úkonov (napr. sa niekto príde informovať, či má právo odísť zo zamestnania v skúšobnej dobe).

A nakoniec je to pomoc pri vypĺňaní žiadosti - zamestnanci centra môžu v rámci tejto hodiny poskytnúť žiadateľom pomoc pri vypĺňaní formulára - žiadosti.

Pri predbežnej konzultácii zamestnanec centra alebo advokát taktiež upozorní záujemcu o poskytnutie právnej pomoci na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

Aby sa predišlo možnému zneužívaniu inštitútu predbežnej konzultácie, zaviedol predkladateľ ako podmienku jeho využitia zaplatenie poplatku vo výške 150 Sk. Poplatok vybraný zamestnancom centra je príjmom štátneho rozpočtu; poplatok vybraný advokátom je jeho príjmom. Výška poplatku ani zďaleka nepokryje celkovú hodnotu právnej pomoci, ktorú fyzické osoby dostanú. Vo zvyšku im právnu pomoc hradí štát. Z holandskej štúdie zákona o právnej pomoci vyplýva, že zo skúseností pokiaľ bol prípad pre fyzickú osobu skutočne dôležitý, minimálny paušálny poplatok boli schopní zaplatiť vždy, a to vo výške 50 euro.

Predbežnou konzultáciou sa zabezpečí prvotný styk medzi žiadateľom a centrom, príp. advokátom. Predbežná konzultácia však nie je obligatórnou súčasťou procesu o poskytnutie právnej pomoci. Záleží len na žiadateľovi, či má o ňu záujem. Ak o ňu záujem nemá, môže priamo podať centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorá nie je spoplatňovaná. Praktické otázky priebehu prvotných konzultácií poskytovaných zamestnancami centra (čas, miesto, objednávanie sa, priebežné poskytovanie, zodpovední zamestnanci) budú záležať na vnútornom organizačnom poriadku centra právnej pomoci a na podmienkach jeho fungovania.

K § 10:Na zjednodušenie prístupu k právnej pomoci je najúčelnejším riešením zavedenie formuláru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorý by obsahoval položky zhodujúce sa s údajmi nutnými na posúdenie predmetnej žiadosti centrom. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva na stanovenom tlačive v kancelárii centra príslušnej podľa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Formulár žiadosti bude obsahovať základné identifikačné údaje o žiadateľovi (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé alebo prechodné bydlisko) ako aj o spoločne posudzovaných osobách. Ďalšia časť formuláru bude zameraná na zistenie príjmových a majetkových pomerov žiadateľa, a to sériou jednoduchých otázok týkajúcich sa príjmov a majetku vo vlastníctve žiadateľa. Žiadosť bude obsahovať i čestné vyhlásenie žiadateľa o pravdivosti a úplnosti údajov v nej uvedených spolu s poučením o možných následkoch uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov.

K žiadosti sa budú prikladať základné dokumenty preukazujúce príjmovú a majetkovú situáciu žiadateľa. Predkladateľ považuje za vhodné, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Avšak vzhľadom na základný cieľ reformy, ktorým je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť, je nutné, aby tieto doklady boli aktuálne. Zákon požaduje, aby doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery neboli staršie ako 3 mesiace.

Porušenie povinnosti uviesť pravdivé a úplné údaje, resp. neoznámiť zmenu skutočností rozhodujúcich pre priznanie právnej pomoci, navrhuje predkladateľ sankcionovať odňatím poskytovania právnej pomoci.

Ak žiadosť nebude úplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Na základe žiadosti, po posúdení podmienok centrum rozhodne o nároku na poskytnutie právnej pomoci v lehote 30 dní od doručenia riadne vyplnenej a doloženej žiadosti. Nárok na poskytnutie právnej pomoci vznikne právoplatným rozhodnutím centra o jej priznaní. V rozhodnutí, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum zároveň určí advokáta na zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na vyriešenie jeho právneho problému potrebné. Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa subsidiárne vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Právoplatné rozhodnutie centra o nároku na poskytnutie právnej pomoci je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Primeraným spôsobom sa musí vyriešiť situácia, keď bude neúspešný žiadateľ opätovne podávať žiadosť v tej istej veci. Ak nenastane zmena ohľadom jeho príjmovej a majetkovej situácie, žiadosť bude opätovne možné podať až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov od vydania negatívneho rozhodnutia centra, o čom musí byť žiadateľ v rozhodnutí poučený.

K § 11:Vzhľadom na nebezpečenstvo zmeškania, v niektorých prípadoch bude možné na žiadosť zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Žiadateľ bude zároveň poučený o tom, že aj keď mu bude v nevyhnutnom rozsahu právna pomoc poskytnutá bezplatne, môžu mu byť dodatočne vyúčtované trovy vo výške určenej vo vyhláške o odmenách a náhradách advokátov, ak sa pri preskúmaní jeho finančnej a majetkovej situácie preukáže, že nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci bezplatne. Právoplatné negatívne rozhodnutie centra je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadateľ predtým využije inštitút predbežnej konzultácie, zamestnanec centra alebo advokát ho t upozorní na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

K § 12:Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom (v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom alebo nie), udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať.

Ak oprávnená osoba nesúhlasí s určením konkrétneho advokáta centrom, nemá právny nárok na výmenu advokáta.

K § 13:Riadne fungovanie a účinnosť systému poskytovania právnej pomoci si vyžaduje aj zakotvenie určitých minimálnych povinností oprávnenej osoby. Po priznaní nároku, pri poskytovaní právnej pomoci je povinná v záujme riadneho a včasného vyriešenia svojej právnej veci poskytovať centru alebo určenému advokátovi všetku potrebnú súčinnosť a spoluprácu. Na predídenie zneužívania systému osobami, ktoré na to nie sú odkázané je ustanovená povinnosť uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje a povinnosť oznamovať centru písomne do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Centrum môže oprávnenú osobu kedykoľvek vyzvať na preukázanie týchto skutočností a oprávnená osoba je povinná centru do ôsmich dní, príp. v inej dlhšej lehote určenej centrom, vyhovieť. V prípade, že oprávnená osoba tak neurobí, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, pričom na tento následok musí centrum vo výzve oprávnenú osobu upozorniť.

Ustanovenie § 13 má za cieľ predísť, prípadne obmedziť na minimum možnosti zneužívania systému právnej pomoci osobami, ktoré si právne služby môžu zabezpečiť aj z vlastných zdrojov, a zároveň efektívne riešiť právne problémy oprávnených osôb, na čo je nevyhnutná aj ich súčinnosť.

K § 14:Zákon vymenúva určité prípady, ktoré odôvodňujú odňatie poskytovania právnej pomoci. V týchto prípadoch centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 15:Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky na priznanie náhrady trov konania, neprizná sa táto náhrada jej, ale určenému advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. V prípade vyhraného sporu sa takto štátu vrátia náklady vynaložené na poskytovanie právnej pomoci v konkrétnom prípade.

V prípade neúspechu v spore, tieto trovy znáša oprávnená osoba.

K § 16:Pri úprave poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch predkladateľ vychádzal zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch s cieľom splniť povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii.

Dňom rozhodujúcim pre určenie, či má spor charakter cezhraničného sporu je deň podania žiadosti.

K § 17:

Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak je príslušným súdom, teda vecne, miestne a funkčne príslušným, súd Slovenskej republiky za súčasného splnenia podmienok ustanovených zákonom. Podľa odseku 2 sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje aj v tom prípade, ak žiadateľ o jej poskytnutie požaduje uznanie alebo výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní v inom členskom štáte, v rámci ktorého jej bola poskytnutá právna pomoc ustanovená právom tohto členského štátu.

K § 18:

Žiadosť sa podáva na štandardnom formulári. Vzhľadom na to, že príprava formulára sa uskutočnila na nadnárodnej úrovni, na pôde pracovnej skupiny Európskej komisie, z legislatívneho hľadiska nie je potrebné vypracovanie samostatného návrhu formulára, ale vykoná sa následné prijatie vykonávacieho predpisu k zákonu, ktorý bude obsahovať vzor uvedeného formulára.

Žiadosť môže byť centru podaná buď priamo osobou žiadajúcou o právnu pomoc alebo prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, t. j. toho orgánu, ktorý je právom tohto členského štátu určený na prijímanie žiadostí a ich postupovanie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sídli príslušný súd. Funkciu prijímajúceho orgánu podľa článku 14 odsek 1 smernice plní centrum.

O žiadosti rozhodne centrum (vždy ide o príslušný orgán štátu, v ktorom sídli príslušný súd) v lehote do 60 dní od jej doručenia alebo postúpenia a postupuje sa tak isto ako pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. V rozhodnutí centrum určí advokáta na zastupovanie zahraničnej oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na ochranu jej záujmov potrebné. Právoplatné rozhodnutie centra je tak isto preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 19:Právna pomoc poskytovaná zahraničnej oprávnenej osobe bude spočívať okrem všetkých opatrení, ktoré zahŕňa poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj v opatreniach vymenovaných v § 19 návrhu zákona.

K § 20:Ak bola zahraničnej oprávnenej osobe poskytnutá právna pomoc na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, ktoré uviedla, alebo ak sa jej príjmová a majetková situácia podstatne zlepšila, centrum rozhodne, že je povinná celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za ňu na doposiaľ poskytnutú právnu pomoc vynaložené. Náhradu nákladov je možné dohodnúť aj v splátkach. Centrum takto nerozhodne, ak náklady na právnu pomoc zahraničnej oprávnenej osobe, ktoré už boli vynaložené centrom, boli alebo majú byť uhradené z náhrady trov konania priznanej podľa § 21. Ak by to tak nebolo, došlo by k dvojitej úhrade nákladov právnej pomoci centru, resp. advokátovi. O tejto povinnosti môže centrum rozhodnúť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti posledného rozhodnutia v tomto cezhraničnom spore, vrátane rozhodnutia v konaní opravnom prostriedku alebo konaní o výkone rozhodnutia. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniká nárok zahraničnej oprávnenej osoby na poskytovanie právnej pomoci.

K § 21:Ak by mala byť zahraničnej oprávnenej osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, priznaná náhrada nákladov konania, je spravodlivé požadovať, aby táto náhrada nebola priznaná jej, ale advokátovi, keďže táto osoba v skutočnosti žiadne náklady, ktoré by jej mali byť nahradené, nevynaložila. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. Obdobná úprava j obsiahnutá vo vnútroštátnych sporoch.

Ak súd zaviazal zahraničnú oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy nie sú hradené štátom v rámci poskytovania právnej pomoci, ale znáša ich zahraničná oprávnená osoba. Takáto úprava je identická s úpravou poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych veciach.

K § 22:Právnu pomoc tuzemským oprávneným osobám, ktoré sú definované v § 4 písm. f) bude na základe žiadosti poskytovať najmä príslušný orgán iného členského štátu. Pri príprave a postupovaní týchto žiadostí bude potrebnú súčinnosť poskytovať centrum.

K § 23:Právna pomoc v cezhraničnom spore bude v tomto prípade spočívať jednak v prijímaní žiadostí o právnu pomoc, ktoré majú byť postúpené do iného členského štátu a v pomoci žiadateľovi v tom, aby táto žiadosť mala všetky náležitosti stanovené právom tohto členského štátu a jednak v poskytovaní právnych rád, a to najmä za účelom mimosúdneho vyriešenia právneho sporu.

Právnu pomoc v tomto rozsahu bude zabezpečovať centrum, ktoré je postupujúcim orgánom podľa článku 14 odsek 1 smernice.

K § 24:Centrum bude rozhodovať aj o náhrade nákladov na poskytnutú právnu pomoc v prípadoch, kedy príslušný orgán iného členského štátu žiadosť zamietne alebo rozhodne, že príjemca právnej pomoci je povinný túto pomoc celkom alebo sčasti nahradiť. V súlade s článkom 3 odsek 5 smernice tak môže tento orgán urobiť vtedy, ak sa finančná situácia príjemcu právnej pomoci podstatne zlepšila alebo ak bolo rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci prijaté na základe nepresných alebo nesprávnych údajov, ktoré uviedol príjemca právnej pomoci.

K § 25:

Na konanie podľa tohto zákona sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 26: Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa bude vo vnútroštátnych ako aj v cezhraničných prípadoch podávať na stanovených formulároch, ktorých vzory vydá ministerstvo spravodlivosti. Takto sa proces žiadania a následného posúdenia žiadostí uľahčí a sprehľadní tak pre žiadateľov ako aj pre zamestnancov centra. Žiadosti v cezhraničných prípadoch do iného členského štátu bude centrum postupovať podľa vzoru pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorý bol vypracovaný na európskej úrovni.

K § 27:Predmetným návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernica Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch. V súlade s legislatívnymi pravidlami je preto potrebné túto skutočnosť vyjadriť v návrhu zákona.

K Čl. II:

Článok II obsahuje doplnenie zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v súvislosti so zabezpečením poskytovania právnej pomoci prostredníctvom advokátov.

K Čl. III:Vzhľadom na fakt, že ide o komplexnú reformu, na dĺžku legislatívneho procesu a personálnu a finančnú náročnosť reformy je navrhovaným dátumom účinnosti nového zákona 1. január 2006.

Bratislava 20. apríl 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu