Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 01.01.2006 do 30.11.2008

Platnosť od: 22.07.2005
Účinnosť od: 01.01.2006
Účinnosť do: 30.11.2008
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Advokácia

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST14JUD13767DS14EUPP5ČL2

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 327/2005 s účinnosťou od 01.01.2006

Vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

K predpisu 327/2005, dátum vydania: 22.07.2005

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť problémy doterajšieho stavu poskytovania právneho poradenstva, zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam občanov a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva.

Z iniciatívy Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti), ktoré v auguste roku 1999 uzavrelo zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou, sa začalo poskytovanie právnej pomoci formou bezplatného právneho poradenstva v oblasti občianskeho, rodinného a pracovného práva. Na základe tejto zmluvy poskytujú advokáti bezplatné poradenstvo prevažne v sídlach jednotlivých krajských súdov. Výnimku tvorí hlavné mesto Slovenskej republiky, kde poradenstvo poskytuje pracovník ministerstva spravodlivosti. V Bratislave sa na základe zmluvy ministerstva spravodlivosti s Právnickou fakultou Univerzity Komenského na tejto právnej pomoci od roku 2000 podieľajú pod vedením ministerstva aj študenti práva. Tento druh právneho poradenstva je určený pre sociálne znevýhodnených ľudí. Pri žiadosti o právnu radu však neexistuje mechanizmus, ktorým by sa posudzovala sociálna situácia žiadateľov o právnu radu. Je preto možné, že túto možnosť bezplatného právneho poradenstva využívajú aj obyvatelia, ktorí na to nie sú skutočne odkázaní. Okrem toho takéto zavedenie bezplatného právneho poradenstva bolo len jedným z prvých krokov, ktorý vedie k potrebe vytvorenia celého systému právnej pomoci. Stále totiž ide iba o prvotné poskytovanie právnej pomoci vo forme právneho poradenstva, ktoré v sebe nezahŕňa spisovanie podaní na súdy ani zastupovanie klienta pred súdom. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že existencia týchto právnych poradní nemá oporu v žiadnom právnom predpise, keďže ide len o zmluvu medzi ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou advokátskou komorou. Tento spôsob poskytovania právnej pomoci sa síce stretol s priaznivým ohlasom širokej verejnosti, zároveň však v tejto súvislosti treba súhlasiť s konštatovaním Slovenskej advokátskej komory, že táto forma a rozsah poskytovania bezplatnej právnej pomoci nie je systémovým riešením, lebo v konečnom dôsledku nerieši právnu pomoc fyzickým osobám, ktoré ju potrebujú pri spisovaní podaní na súdy i iné orgány. O tom svedčia mnohé reakcie tých, ktorí po danom právnom usmernení zistili, že ich problém je treba riešiť prostredníctvom súdu, účinná pomoc im však v tomto smere nemohla byť v bezplatnej právnej poradni poskytnutá.

Poskytovanie právnej pomoci tak, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania, teda nebude obmedzená len na poskytovanie právneho poradenstva tak ako to bolo doteraz. Ustanovujú sa kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Návrh zákona kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

Ďalším dôvodom potreby novej právnej úpravy je povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

B. Osobitná časť:

K § 1 a 2:

Účelom zákona je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv.

Predmetom úpravy zákona sú podmienky vzniku nároku na poskytnutie takéhoto druhu právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, jednak vo vnútroštátnych sporoch a jednak v cezhraničných sporoch, a rámec inštitucionálneho a finančného zabezpečenia právnej pomoci.

K § 3:V § 3 je vymedzená vecná a osobná pôsobnosť zákona. Vo vnútroštátnych sporoch sa zákon vzťahuje na občianskoprávne, pracovnoprávne a rodinnoprávne vzťahy. V prípade cezhraničných sporov je vecná pôsobnosť rozšírená aj na obchodnoprávne veci, čo vyplýva zo záväzku SR riadne transponovať predmetnú smernicu.

Pri vytváraní a následnom fungovaní systému poskytovania právnej pomoci podľa tohto zákona ide o špecifický druh poskytovania právnej pomoci pre tých, ktorí si ju vzhľadom na svoju finančnú a majetkovú situáciu nemôžu dovoliť a tento druh právnej pomoci teda nebude v žiadnom smere konkurovať komerčnému poskytovaniu právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch bude poskytovaná všetkým fyzickým osobám a v cezhraničných sporoch fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území EÚ (okrem Dánska).

K § 4:Zákon vo svojom texte používa určité pojmy, ktoré sú definované v § 4.

Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych služieb zahŕňajúcich právne poradenstvo, právnu pomoc v mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní vrátane konania o opravných prostriedkoch a výkonu rozhodnutia, teda komplexné právne služby prispôsobené potrebám každého jednotlivého prípadu.

Cezhraničným sporom je taký spor, v ktorom žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci má trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej. Druhým prípadom je spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a príslušný súd je v Slovenskej republike alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike.

Členským štátom sa rozumie každý členský štát EÚ okrem Dánska, pričom sa tu vychádza zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len “smernica“).

Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím centra.

Zahraničnou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu EÚ iného ako Slovenská republika alebo Dánsko a spĺňa ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol právoplatne priznaný.

Tuzemskou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore.

Materiálna núdza je jednou z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci. Hranica materiálnej núdze ustanovená na úrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Ďalšou z podmienok je, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

Posledná definícia vymedzuje okruh spoločne posudzovaných osôb, pričom platí výnimka, že osoby sa neposudzujú spoločne, ak sú účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

K § 5:Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bude mať formu štátnej rozpočtovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sídlom centra je Bratislava. Centrum poskytuje právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov alebo advokátov.

Štatút ustanoví podrobnosti o organizácii centra. Z hľadiska organizačnej štruktúry sa centrum bude členiť na vnútorné organizačné jednotky – kancelárie. Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave bude plniť dvojakú úlohu: jednak bude centrálou pre organizačné jednotky a jednak bude samo poskytovať a zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci pre spádovú oblasť bratislavského kraja. Na okresnej úrovni by mohli v závislosti na počte vybavovanej agendy postupne začať fungovať spoločné kancelárie centier právnej pomoci pre niekoľko okresov (pre dva, tri a pod.).

V centre budú pracovať právnici, ktorí budú poskytovať právne poradenstvo a rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Ďalších zamestnancov centra bude tvoriť administratívny aparát, personalisti a informatici. V centrách právnej pomoci budú pracovať zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme.

Centrum bude poskytovať právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov vo forme právneho poradenstva a taktiež prostredníctvom advokátov, ktorí budú jednak poskytovať predbežnú konzultáciu a jednak zastupovať oprávnené osoby v konaní pred súdmi a vykonávať úkony s tým súvisiace.

Slovenská advokátska komora bude viesť zoznam advokátov, ktorí sú oprávnení poskytovať právne služby podľa tohto zákona (ďalej len „zoznam advokátov“) a bude ho pravidelne zasielať ministerstvu spravodlivosti a centru.

Centrum bude financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

K § 6 až 8: Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia § 7 tohto zákona.

Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky, a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ ide o poslednú podmienku týkajúcu sa hodnoty sporu, návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takých prípadoch by účastník ani inak nevyužil odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

K § 9:Záujemcovia o poskytnutie právnej pomoci sa budú môcť obrátiť na pracovníka centra právnej pomoci alebo na advokáta zapísaného v zozname vedenom na tento účel Slovenskou advokátskou komorou, ktorý im poskytne prvotnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac však jednej hodiny.

Účel predbežnej konzultácie má tri základné ciele. Po prvé je to vysvetlenie podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci - v prípadoch, keď nie je osobám zrejmé, za akých podmienok majú nárok na poskytnutie právnej pomoci. V tomto štádiu však nebude úlohou zamestnanca centra posúdiť samotné podmienky žiadateľa. Jeho cieľom bude iba vysvetliť všeobecné podmienky, prípadne v zrejmých prípadoch nezáväzne odporučiť podanie žiadosti.

Po druhé je to oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie právnej rady - v prípadoch, keď je možné vec vyriešiť jednoduchým podaním právnej rady bez potreby ďalšieho štúdia materiálov, či výkonu ďalších úkonov (napr. sa niekto príde informovať, či má právo odísť zo zamestnania v skúšobnej dobe).

A nakoniec je to pomoc pri vypĺňaní žiadosti - zamestnanci centra môžu v rámci tejto hodiny poskytnúť žiadateľom pomoc pri vypĺňaní formulára - žiadosti.

Pri predbežnej konzultácii zamestnanec centra alebo advokát taktiež upozorní záujemcu o poskytnutie právnej pomoci na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

Aby sa predišlo možnému zneužívaniu inštitútu predbežnej konzultácie, zaviedol predkladateľ ako podmienku jeho využitia zaplatenie poplatku vo výške 150 Sk. Poplatok vybraný zamestnancom centra je príjmom štátneho rozpočtu; poplatok vybraný advokátom je jeho príjmom. Výška poplatku ani zďaleka nepokryje celkovú hodnotu právnej pomoci, ktorú fyzické osoby dostanú. Vo zvyšku im právnu pomoc hradí štát. Z holandskej štúdie zákona o právnej pomoci vyplýva, že zo skúseností pokiaľ bol prípad pre fyzickú osobu skutočne dôležitý, minimálny paušálny poplatok boli schopní zaplatiť vždy, a to vo výške 50 euro.

Predbežnou konzultáciou sa zabezpečí prvotný styk medzi žiadateľom a centrom, príp. advokátom. Predbežná konzultácia však nie je obligatórnou súčasťou procesu o poskytnutie právnej pomoci. Záleží len na žiadateľovi, či má o ňu záujem. Ak o ňu záujem nemá, môže priamo podať centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorá nie je spoplatňovaná. Praktické otázky priebehu prvotných konzultácií poskytovaných zamestnancami centra (čas, miesto, objednávanie sa, priebežné poskytovanie, zodpovední zamestnanci) budú záležať na vnútornom organizačnom poriadku centra právnej pomoci a na podmienkach jeho fungovania.

K § 10:Na zjednodušenie prístupu k právnej pomoci je najúčelnejším riešením zavedenie formuláru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorý by obsahoval položky zhodujúce sa s údajmi nutnými na posúdenie predmetnej žiadosti centrom. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva na stanovenom tlačive v kancelárii centra príslušnej podľa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Formulár žiadosti bude obsahovať základné identifikačné údaje o žiadateľovi (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé alebo prechodné bydlisko) ako aj o spoločne posudzovaných osobách. Ďalšia časť formuláru bude zameraná na zistenie príjmových a majetkových pomerov žiadateľa, a to sériou jednoduchých otázok týkajúcich sa príjmov a majetku vo vlastníctve žiadateľa. Žiadosť bude obsahovať i čestné vyhlásenie žiadateľa o pravdivosti a úplnosti údajov v nej uvedených spolu s poučením o možných následkoch uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov.

K žiadosti sa budú prikladať základné dokumenty preukazujúce príjmovú a majetkovú situáciu žiadateľa. Predkladateľ považuje za vhodné, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Avšak vzhľadom na základný cieľ reformy, ktorým je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť, je nutné, aby tieto doklady boli aktuálne. Zákon požaduje, aby doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery neboli staršie ako 3 mesiace.

Porušenie povinnosti uviesť pravdivé a úplné údaje, resp. neoznámiť zmenu skutočností rozhodujúcich pre priznanie právnej pomoci, navrhuje predkladateľ sankcionovať odňatím poskytovania právnej pomoci.

Ak žiadosť nebude úplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Na základe žiadosti, po posúdení podmienok centrum rozhodne o nároku na poskytnutie právnej pomoci v lehote 30 dní od doručenia riadne vyplnenej a doloženej žiadosti. Nárok na poskytnutie právnej pomoci vznikne právoplatným rozhodnutím centra o jej priznaní. V rozhodnutí, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum zároveň určí advokáta na zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na vyriešenie jeho právneho problému potrebné. Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa subsidiárne vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Právoplatné rozhodnutie centra o nároku na poskytnutie právnej pomoci je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Primeraným spôsobom sa musí vyriešiť situácia, keď bude neúspešný žiadateľ opätovne podávať žiadosť v tej istej veci. Ak nenastane zmena ohľadom jeho príjmovej a majetkovej situácie, žiadosť bude opätovne možné podať až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov od vydania negatívneho rozhodnutia centra, o čom musí byť žiadateľ v rozhodnutí poučený.

K § 11:Vzhľadom na nebezpečenstvo zmeškania, v niektorých prípadoch bude možné na žiadosť zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Žiadateľ bude zároveň poučený o tom, že aj keď mu bude v nevyhnutnom rozsahu právna pomoc poskytnutá bezplatne, môžu mu byť dodatočne vyúčtované trovy vo výške určenej vo vyhláške o odmenách a náhradách advokátov, ak sa pri preskúmaní jeho finančnej a majetkovej situácie preukáže, že nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci bezplatne. Právoplatné negatívne rozhodnutie centra je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadateľ predtým využije inštitút predbežnej konzultácie, zamestnanec centra alebo advokát ho t upozorní na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

K § 12:Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom (v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom alebo nie), udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať.

Ak oprávnená osoba nesúhlasí s určením konkrétneho advokáta centrom, nemá právny nárok na výmenu advokáta.

K § 13:Riadne fungovanie a účinnosť systému poskytovania právnej pomoci si vyžaduje aj zakotvenie určitých minimálnych povinností oprávnenej osoby. Po priznaní nároku, pri poskytovaní právnej pomoci je povinná v záujme riadneho a včasného vyriešenia svojej právnej veci poskytovať centru alebo určenému advokátovi všetku potrebnú súčinnosť a spoluprácu. Na predídenie zneužívania systému osobami, ktoré na to nie sú odkázané je ustanovená povinnosť uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje a povinnosť oznamovať centru písomne do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Centrum môže oprávnenú osobu kedykoľvek vyzvať na preukázanie týchto skutočností a oprávnená osoba je povinná centru do ôsmich dní, príp. v inej dlhšej lehote určenej centrom, vyhovieť. V prípade, že oprávnená osoba tak neurobí, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, pričom na tento následok musí centrum vo výzve oprávnenú osobu upozorniť.

Ustanovenie § 13 má za cieľ predísť, prípadne obmedziť na minimum možnosti zneužívania systému právnej pomoci osobami, ktoré si právne služby môžu zabezpečiť aj z vlastných zdrojov, a zároveň efektívne riešiť právne problémy oprávnených osôb, na čo je nevyhnutná aj ich súčinnosť.

K § 14:Zákon vymenúva určité prípady, ktoré odôvodňujú odňatie poskytovania právnej pomoci. V týchto prípadoch centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 15:Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky na priznanie náhrady trov konania, neprizná sa táto náhrada jej, ale určenému advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. V prípade vyhraného sporu sa takto štátu vrátia náklady vynaložené na poskytovanie právnej pomoci v konkrétnom prípade.

V prípade neúspechu v spore, tieto trovy znáša oprávnená osoba.

K § 16:Pri úprave poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch predkladateľ vychádzal zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch s cieľom splniť povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii.

Dňom rozhodujúcim pre určenie, či má spor charakter cezhraničného sporu je deň podania žiadosti.

K § 17:

Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak je príslušným súdom, teda vecne, miestne a funkčne príslušným, súd Slovenskej republiky za súčasného splnenia podmienok ustanovených zákonom. Podľa odseku 2 sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje aj v tom prípade, ak žiadateľ o jej poskytnutie požaduje uznanie alebo výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní v inom členskom štáte, v rámci ktorého jej bola poskytnutá právna pomoc ustanovená právom tohto členského štátu.

K § 18:

Žiadosť sa podáva na štandardnom formulári. Vzhľadom na to, že príprava formulára sa uskutočnila na nadnárodnej úrovni, na pôde pracovnej skupiny Európskej komisie, z legislatívneho hľadiska nie je potrebné vypracovanie samostatného návrhu formulára, ale vykoná sa následné prijatie vykonávacieho predpisu k zákonu, ktorý bude obsahovať vzor uvedeného formulára.

Žiadosť môže byť centru podaná buď priamo osobou žiadajúcou o právnu pomoc alebo prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, t. j. toho orgánu, ktorý je právom tohto členského štátu určený na prijímanie žiadostí a ich postupovanie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sídli príslušný súd. Funkciu prijímajúceho orgánu podľa článku 14 odsek 1 smernice plní centrum.

O žiadosti rozhodne centrum (vždy ide o príslušný orgán štátu, v ktorom sídli príslušný súd) v lehote do 60 dní od jej doručenia alebo postúpenia a postupuje sa tak isto ako pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. V rozhodnutí centrum určí advokáta na zastupovanie zahraničnej oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na ochranu jej záujmov potrebné. Právoplatné rozhodnutie centra je tak isto preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 19:Právna pomoc poskytovaná zahraničnej oprávnenej osobe bude spočívať okrem všetkých opatrení, ktoré zahŕňa poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj v opatreniach vymenovaných v § 19 návrhu zákona.

K § 20:Ak bola zahraničnej oprávnenej osobe poskytnutá právna pomoc na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, ktoré uviedla, alebo ak sa jej príjmová a majetková situácia podstatne zlepšila, centrum rozhodne, že je povinná celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za ňu na doposiaľ poskytnutú právnu pomoc vynaložené. Náhradu nákladov je možné dohodnúť aj v splátkach. Centrum takto nerozhodne, ak náklady na právnu pomoc zahraničnej oprávnenej osobe, ktoré už boli vynaložené centrom, boli alebo majú byť uhradené z náhrady trov konania priznanej podľa § 21. Ak by to tak nebolo, došlo by k dvojitej úhrade nákladov právnej pomoci centru, resp. advokátovi. O tejto povinnosti môže centrum rozhodnúť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti posledného rozhodnutia v tomto cezhraničnom spore, vrátane rozhodnutia v konaní opravnom prostriedku alebo konaní o výkone rozhodnutia. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniká nárok zahraničnej oprávnenej osoby na poskytovanie právnej pomoci.

K § 21:Ak by mala byť zahraničnej oprávnenej osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, priznaná náhrada nákladov konania, je spravodlivé požadovať, aby táto náhrada nebola priznaná jej, ale advokátovi, keďže táto osoba v skutočnosti žiadne náklady, ktoré by jej mali byť nahradené, nevynaložila. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. Obdobná úprava j obsiahnutá vo vnútroštátnych sporoch.

Ak súd zaviazal zahraničnú oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy nie sú hradené štátom v rámci poskytovania právnej pomoci, ale znáša ich zahraničná oprávnená osoba. Takáto úprava je identická s úpravou poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych veciach.

K § 22:Právnu pomoc tuzemským oprávneným osobám, ktoré sú definované v § 4 písm. f) bude na základe žiadosti poskytovať najmä príslušný orgán iného členského štátu. Pri príprave a postupovaní týchto žiadostí bude potrebnú súčinnosť poskytovať centrum.

K § 23:Právna pomoc v cezhraničnom spore bude v tomto prípade spočívať jednak v prijímaní žiadostí o právnu pomoc, ktoré majú byť postúpené do iného členského štátu a v pomoci žiadateľovi v tom, aby táto žiadosť mala všetky náležitosti stanovené právom tohto členského štátu a jednak v poskytovaní právnych rád, a to najmä za účelom mimosúdneho vyriešenia právneho sporu.

Právnu pomoc v tomto rozsahu bude zabezpečovať centrum, ktoré je postupujúcim orgánom podľa článku 14 odsek 1 smernice.

K § 24:Centrum bude rozhodovať aj o náhrade nákladov na poskytnutú právnu pomoc v prípadoch, kedy príslušný orgán iného členského štátu žiadosť zamietne alebo rozhodne, že príjemca právnej pomoci je povinný túto pomoc celkom alebo sčasti nahradiť. V súlade s článkom 3 odsek 5 smernice tak môže tento orgán urobiť vtedy, ak sa finančná situácia príjemcu právnej pomoci podstatne zlepšila alebo ak bolo rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci prijaté na základe nepresných alebo nesprávnych údajov, ktoré uviedol príjemca právnej pomoci.

K § 25:

Na konanie podľa tohto zákona sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 26: Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa bude vo vnútroštátnych ako aj v cezhraničných prípadoch podávať na stanovených formulároch, ktorých vzory vydá ministerstvo spravodlivosti. Takto sa proces žiadania a následného posúdenia žiadostí uľahčí a sprehľadní tak pre žiadateľov ako aj pre zamestnancov centra. Žiadosti v cezhraničných prípadoch do iného členského štátu bude centrum postupovať podľa vzoru pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorý bol vypracovaný na európskej úrovni.

K § 27:Predmetným návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernica Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch. V súlade s legislatívnymi pravidlami je preto potrebné túto skutočnosť vyjadriť v návrhu zákona.

K Čl. II:

Článok II obsahuje doplnenie zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v súvislosti so zabezpečením poskytovania právnej pomoci prostredníctvom advokátov.

K Čl. III:Vzhľadom na fakt, že ide o komplexnú reformu, na dĺžku legislatívneho procesu a personálnu a finančnú náročnosť reformy je navrhovaným dátumom účinnosti nového zákona 1. január 2006.

Bratislava 20. apríl 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore