Zákon o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 324/2011 účinný od 23.11.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2. 5. 2018) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/644“), ktoré v článku 8 ustanovuje povinnosť členských štátov Európskej únie stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a prijať všetky opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Zároveň sa upravujú niektoré ustanovenia zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 324/2011 Z. z.“) v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy vyskytujúce sa v oblastiach, ktoré sú predmetom jeho úpravy.

V súčasnosti sú poštové služby regulované smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv.3; Ú. v. EÚ L 15, 21.1.1998) v platnom znení, ktorá je transponovaná zákonom č. 324/2011 Z. z. Nariadenie (EÚ) 2018/644 podľa recitálu 13 dopĺňa smernicu vo väzbe na služby cezhraničného dodávania balíkov, pričom práva a záväzky stanovené v smernici zostávajú zachované. Na rozdiel od smernice však nariadenie rozširuje okruh subjektov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti, nad rámec poštových podnikov. Podľa recitálu 17 sa nariadenie vzťahuje na poskytovateľov služieb dodávania balíkov, ak poskytujú služby aspoň v jednej etape poštového dodávacieho reťazca, t. j. služby vybrania, triedenia a distribúcie. Samotná preprava, ktorá sa nevykonáva spoločne s jedným z týchto krokov nepatrí do rozsahu služieb dodávania balíkov. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia je balíkom poštová zásielka iná než zásielka s korešpondenciou, ktorej hmotnosť nepresahuje 31,5 kg. Zároveň sa v zmysle recitálu 16 predpokladá, že poštové zásielky obsahujú iný tovar ako korešpondenciu ak sú hrubšie ako 20 mm. Výkon regulačného dohľadu v súvislosti so službami dodávania balíkov, ako aj transparentnosť a posudzovanie taríf za príslušné služby cezhraničného dodávania balíkov bude vykonávať Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 324/2011 Z. z. je umožniť Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb kontrolovať plnenie povinností poskytovateľov služieb dodávania balíkov vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2018/644 a zároveň ukladať sankcie za porušenie alebo nesplnenie týchto povinností. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa uvedené právomoci Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb budú vzťahovať na všetkých poskytovateľov služieb dodávania balíkov, ak poskytujú služby aspoň v jednej etape poštového dodávacieho reťazca (vybranie, triedenie a distribúcia), t. j. aj na subjekty, ktoré nemusia byť poštovými podnikmi.

Návrh zákona predpokladá negatívny a pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, ani na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: december 2018Ukončenie: december 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

február 2019

2. Definícia problému

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2. 5. 2018) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/644“), ktoré v článku 8 ustanovuje povinnosť členských štátov Európskej únie stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a prijať všetky opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 324/2011 Z. z. je umožniť Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb kontrolovať plnenie povinností poskytovateľov služieb dodávania balíkov vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2018/644 a zároveň ukladať sankcie za porušenie alebo nesplnenie týchto povinností.

4. Dotknuté subjekty

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, poskytovatelia služieb dodávania balíkov, poštové podniky. Žiaden z oslovených podnikateľských subjektov oslovených zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky neprejavil záujem zúčastniť sa konzultácií.

5. Alternatívne riešenia

Neboli potrebné.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Ide o implementáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2. 5. 2018).

8. Preskúmanie účelnosti**

Neaplikuje sa.

3

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

💧 Nie

✉ Čiastočne

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Mgr. Veronika Krahulcová, sekcia elektronických komunikácií a poštových služieb, odbor elektronických komunikácií a poštových služieb, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republikyveronika.krahulcova@mindop.sk / tel: (02) 5949 4851

12. Zdroje

Pri vypracovaní doložky vplyvov sa vychádzalo zo zdrojov poskytnutých Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa týchto pripomienok:

K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo nezabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú vplyvy, súvisiace s posilnením kompetencií Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v oblasti kontroly plnenia povinností poskytovateľov služieb dodávania balíkov a požiadavkou na zvýšenie počtu zamestnancov o 1 zamestnanca v roku 2020 a 2 zamestnancov v roku 2021, kvantifikované na rok 2020 v sume 24 012 eur (z toho mzdové výdavky v sume 14 088 eur) a na rok 2021 v sume 49 024 eur (z toho mzdové výdavky v sume 28 176 eur). V návrhu na krytie zvýšených výdavkov je uvedené, že tieto finančné prostriedky si bude MDV SR uplatňovať v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022. S rozpočtovo nekrytým vplyvom Komisia zásadne nesúhlasí a požiadavky vyplývajúce z materiálu žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov počtu zamestnancov a limitov výdavkov kapitoly MDV SR na príslušný rozpočtový rok. - Neakceptované.

K pripomienkam Komisie týkajúcich sa vplyvov na rozpočet verejnej správy sa uskutočnia rokovania s Ministerstvom financií SR v priebehu medzirezortného pripomienkového konania.

V súvislosti s ustanovením v bode 8. návrhu, ktoré sa týka ukladania pokút za porušenie alebo nesplnenie povinností, je možné predpokladať aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je tiež potrebné uviesť v doložke vybraných vplyvov spolu s kvantifikáciou, ak je táto možná. – Akceptované.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tab. č. 5 Komisia upozorňuje na nesprávny údaj priemerného mzdového výdavku v roku 2021. – Akceptované. Údaj upravený.

4

K doložke vybraných vplyvov a vplyvom na podnikateľské prostredie

V časti 3 Ciele a výsledný stav doložky vybraných vplyvov predkladateľ uvádza, že cieľom návrhu je zároveň ukladať sankcie za porušenie alebo nesplnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia, ktoré sa implementuje do slovenského právneho poriadku, a ktorým sa zároveň rozširuje pôsobnosť zákona aj na poskytovateľov služieb dodávania balíkov. V časti 4 Dotknuté subjekty predkladateľ sám identifikuje ako dotknuté subjekty poskytovateľov služieb dodávania balíkov či poštové podniky; preto Komisia žiada, aby časť 9 Vplyvy navrhovaného materiálu, v ktorej predkladateľ uvádza žiadny vplyv bola uvedená do súladu s vyššie uvádzanými informáciami a povinnosťami, resp. úpravami v prospech podnikateľských subjektov (napr., že sa ruší povinnosť poštového podniku po uplynutí úložnej lehoty skúmať obsah poštovej zásielky) definovanými v osobitnej časti dôvodovej správy, ktorá je súčasťou materiálu predloženého na predbežné pripomienkové konanie. – Akceptované.

V súvislosti s vyššie uvedenou pripomienkou Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a o dôsledný kvalitatívny popis, ako aj kvantifikáciu nákladov v jej príslušných častiach. – Akceptované.

5

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

24 012

49 024

v tom: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb / 07T030H

0

0

24 012

49 024

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

24 012

49 024

Rozpočtové prostriedky

0

0

24 012

49 024

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

1

2

- vplyv na ŠR

0

0

1

2

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

14 088

28 176

- vplyv na ŠR

0

0

14 088

28 176

v tom: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb / 07T030H

14 088

28 176

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb / 07T030H

0

0

14 088

28 176

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

6

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 324/2011 Z. z. umožňuje Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb kontrolovať plnenie povinností poskytovateľov služieb dodávania balíkov vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2018/644 a zároveň ukladať sankcie za porušenie alebo nesplnenie týchto povinností. Na základe uvedeného sa predpokladá v rokoch 2020 a 2021 pozitívny vplyv na príjmovú časť rozpočtu verejnej správy. Výšku očakávaných príjmov nie je možné vopred kvantifikovať. Očakáva sa však, že zvýšené výdavky súvisiace s potrebou personálneho zabezpečenia úloh vyplývajúcich z návrhu zákona, v súvislosti s posilnením kompetencií Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v roku 2020 o 1 zamestnanca a v roku 2021 o 2 zamestnancov budú v plnom rozsahu pokryté. Finančné prostriedky vo výške prípadného rozpočtovo nekrytého vplyvu si bude Ministerstvo dopravy a výstavby SR uplatňovať v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 - 2022.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2. 5. 2018), ktoré v článku 8 ustanovuje povinnosť členských štátov Európskej únie stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a prijať všetky opatrenia na zabezpečenie ich uplatnenia

2.2.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 324/2011 Z. z. je umožniť Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb kontrolovať plnenie povinností poskytovateľov služieb dodávania balíkov vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2018/644 a zároveň ukladať sankcie za porušenie alebo nesplnenie týchto povinností.

V rámci aplikácie nariadenia je nosnou úlohou zber údajov od jednotlivých poskytovateľov a cenové posúdenie sadzieb v oblasti cezhraničného doručovania balíkových zásielok. Na základe plnenia a rozsahu týchto úloh je uvažované s jednotlivými vyčíslenými vplyvmi.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

7

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z predmetného materiálu bolo uvažované s jedným štátnym zamestnancom na rok 2020 a dvomi štátnymi zamestnancami na rok 2021, a to podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zaradením v 8. platovej triede vrátane nadtarifných zložiek platu. Vo výpočte nie je uvažované s prípadnou valorizáciou.

8

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

9

Tabuľka č. 4

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb / 07T030H

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

24 012

49 024

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

14 088

28 176

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

4 924

9 848

Tovary a služby (630)2

4 000

9 000

Bežné transfery (640)2

1 000

2 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

24 012

49 024

10

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

1

2

z toho vplyv na ŠR

1

2

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 174

1 174

z toho vplyv na ŠR

1 174

1 174

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

19 012

38 024

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

14 088

28 176

z toho vplyv na ŠR

14 088

28 176

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

4 924

9 848

z toho vplyv na ŠR

4 924

9 848

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

11

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrhom zákona v súvislosti s implementáciou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2. 5. 2018) by mali byť dotknuté všetky podniky, ktoré poskytujú služby cezhraničného dodávania balíkov, t. j. služby, ktoré zahŕňajú vybranie, triedenie, prepravu a distribúciu poštových zásielok iných než korešpondencia (dodávanie zásielok s hmotnosťou nad 31,5 kg sa nepovažuje za službu dodávania balíkov), a to prostredníctvom možnosti Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2018/644 a ukladať sankcie za porušenie alebo nesplnenie týchto povinností. Návrh zákona sa bude vzťahovať na tie poštové podniky uvedené v registri poštových podnikov zverejnenom na webovom sídle Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré poskytujú jednu alebo viaceré služby dodávania balíkov, ako aj na ďalšie podnikateľské subjekty poskytujúce služby dodávania balíkov, ktoré nie sú podľa zákona o poštových službách poštové podniky. V súčasnosti je celkovo zaregistrovaných 27 poštových podnikov, z toho 20 je aktívnych v oblasti dodávania balíkov. Počet dotknutých poštových podnikov je možné odhadnúť na približne 13, z toho jeden je poskytovateľ univerzálnej služby.

V súvislosti so zmenou zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy vyskytujúce sa v oblastiach, ktoré sú predmetom jeho úpravy, boli vykonané zmeny týkajúce sa všetkých poštových podnikov zapísaných v registri poštových podnikov (27).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

V súvislosti s prípravou predmetného návrhu zákona boli uskutočnené konzultácie s Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Slovenskou poštou, a. s., a to od mája 2018 do novembra 2018. Konzultácie súviseli s implementáciou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2. 5. 2018) a s návrhmi na úpravu zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy vyskytujúce sa v oblastiach, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Akceptované návrhy boli zapracované do textu. V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, článku 5 ods.5.6, zaslalo MDV SR na MH SR informáciu o príprave materiálu. MH SR následne informovalo dotknuté subjekty o možnosti začatia konzultácii. Dňa 2. 10. 2018 MH SR rozhodlo, že nie je potrebné vykonať konzultácie.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

V súvislosti s možnosťou Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb udeliť sankcie podnikom, ktoré poskytujú služby cezhraničného dodávania balíkov predpokladáme na základe doterajších skúseností z uplatňovania zákona o poštových službách, že subjekty si budú plniť povinnosti vyplývajúce z nariadenia (EÚ) 2018/644. Súčasne poukazujeme na skutočnosť, že nariadenie v čl. 8 ustanovuje povinnosť členským štátom stanoviť dostatočne odrádzajúce sankcie. Z uvedených dôvodov nepredpokladáme, že budú podniky stanovené povinnosti porušovať.

V súvislosti s úpravou § 34 ods. 6 písm. b) a § 34 ods. 10 písm. b) zákona č. 324/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov sa počíta pre poštové podniky s úsporou nákladov, ktoré by boli potrebné na vybudovanie nových skladových kapacít a s úsporou práce zamestnancov pri skúmaní obsahu poštovej zásielky.

12

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona si nezavádza nové informačné povinnosti, ani nedochádza k ich odstráneniu alebo úprave.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá priamy vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá priamy vplyv na inovácie.

13

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie

a)v primárnom práve

Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)v sekundárnom práve

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2. 5. 2018),

gestor – Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety).

Bezpredmetné.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie

Lehota na implementáciu článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2. 5. 2018) uplynie 23. novembra 2019.

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Bezpredmetné.

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný.

14

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1:

§ 1 ods. 2 sa navrhuje doplniť o ustanovenia § 13 ods. 2 písm. g), § 59 ods. 2 písm. d), a § 62 ods. 6 odkazujúce na nariadenie (EÚ) 2018/644, a to z dôvodu rozšírenia okruhu povinných subjektov nad rámec poštových podnikov. Nariadenie sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy vzťahuje na poskytovateľov služieb dodávania balíkov (článok 2 ods. 3 nariadenia), ktorí poskytujú jednu alebo viaceré služby dodávania balíkov s výnimkou podnikov, ktoré sú usadené iba v jednom členskom štáte, poskytujú len služby vnútroštátneho dodávania balíkov v rámci kúpnej zmluvy a podľa tejto zmluvy osobne dodávajú užívateľovi tovar, ktorý je predmetom zmluvy. Povinnosť poskytovať informácie podľa nariadenia nemajú podniky, pre ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku pracovalo menej ako 50 osôb zapojených do poskytovania služieb dodávania balíkov v štáte, v ktorom sú usadené.

K bodu 2:

Z dôvodu spresnenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) sa dopĺňa odkaz na Svetový poštový dohovor, v ktorom sa členské krajiny zaviazali zabezpečiť prijímanie, spracovanie, prepravu a dodávanie slepeckých zásielok s hmotnosťou do sedem kilogramov.

K bodu 3 a 4:

Ide o úpravu umožňujúcu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ako národnému regulačnému orgánu, ktorému budú všetci poskytovatelia služieb dodávania balíkov predkladať informácie požadované nariadením (EÚ) 2018/644, výkon regulačného dohľadu v súvislosti so službami cezhraničného dodávania balíkov.

K bodom 5 a 6:

Ide o úpravu zohľadňujúcu rozvoj informačných a komunikačných technológií, modernizáciu a inováciu poštových služieb a zároveň potreby ich užívateľov. Potvrdenie o výsledku dodania zapísanej poštovej zásielky v elektronickej podobe nenahrádza doklad pre odosielateľa o jej dodaní adresátovi v listinnej podobe podľa § 3 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z. z. Podrobnosti o podmienkach zasielania potvrdení o podaní a o výsledku dodania zapísanej poštovej zásielky podľa § 32 ods. 2 písm. c) a písm. d) budú stanovené v poštových podmienkach a príslušná sadzba v tarife poštových služieb.

K bodu 7:

Navrhuje sa skrátiť úložnú lehotu zapísaných poštových zásielok z jedného roka na 6 mesiacov, so zachovaním možnosti využiť lehotu na podanie reklamácie, reklamačné konanie, uplatnenie nároku na náhradu škody a alternatívne riešenie sporov. Úprava bola vykonaná z dôvodu prihliadnutia na technické a prevádzkové kapacity poštových podnikov a bezpečnosť ich zamestnancov.

K bodu 8:

Úpravou ustanovenia sa ruší povinnosť poštového podniku po uplynutí úložnej lehoty skúmať obsah poštovej zásielky za účelom posudzovania, či je obsah bezcenný alebo či je obsah predmetom poštového tajomstva. Poštový podnik bude v prípade otvorenia zásielky skúmať len to, či je obsah vhodný alebo nevhodný do dražby so zohľadnením skutočnosti, že môže ísť o obsah zásielky s predajnou hodnotou (napr. aj pri posúdení, že ide o hodnotný obsah zásielky sa stáva, že kým sa uskutoční dražba, stane sa obsah zásielky nepredajným z pohľadu vývoja technológií, straty hodnoty časom a pod.). Nakoľko zásielka môže obsahovať predmety s

15

nebezpečnými vlastnosťami, v prípade jej zničenia musí poštový podnik zabezpečiť bezpečné zničenie alebo uloženie v súlade s osobitnými predpismi (napr. zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K bodom 9 a 10:

Ide o úpravu umožňujúcu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ako národnému regulačnému orgánu, ktorému budú všetci poskytovatelia služieb dodávania balíkov predkladať informácie požadované nariadením (EÚ) 2018/644, výkon regulačného dohľadu v súvislosti so službami dodávania balíkov. Porušenie alebo nesplnenie povinností stanovených v nariadení pre poskytovateľov služieb dodávania balíkov má za následok uloženie pokuty Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Jej výška sa stanovuje do 10 000 eur. Ochranu dôverných obchodných informácií upravuje nariadenie (EÚ) 2018/644 v článku 9. Právnu ochranu obchodného tajomstva zaručuje Obchodný zákonník, pričom prostriedkom ochrany je žaloba.

K bodom 11 a 12:

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa jednak odstránenia chybne umiestneného odkazu 29 v § 67 ods. 2 (novelizačný bod 9) a jednak o úpravu vnútorného odkazu po zmene v novelizačnom bode 7 (novelizačný bod 10).

K čl. II

Ustanovuje sa účinnosť zákona s primeranou legisvakančnou lehotou. Nariadenie (EÚ) 2018/644 sa uplatňuje od 22. mája 2018, s výnimkou ustanovenia o sankciách, ktoré sa začne uplatňovať od 23. novembra 2019. Ustanovenia sú od uvedených dátumov záväzné aj pre Slovenskú republiku.

Bratislava 6. marca 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Arpád Érsek, v. r.

minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je úplná transpozícia tzv. tretej poštovej smernice - smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februá ra 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) a tiež potreba upraviť niektoré ustanovenia poštového zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy, ktoré sa vyskytli v oblastiach, ktoré s ú predmetom úpravy poštového zákona.

Cieľom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnen í niektorých zákonov (ďalej len 'poštový zákon') je zmeniť poštový zákon a dosiahnuť úplnú liberalizáciu poštového trhu, pri súčasnom zabezpečení poskytovania univerzálnej poš tovej služby a jej financovania.

Návrh zákona rieši tieto základné oblasti:

a) ustanovuje definície súčastí poštových služieb, ktorými sú vyberanie a dodávanie poštových zásielok a definuje inštitút zameniteľných poštových služieb,

b) ruší inštitút poštovej výhrady,

c) mení systém vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb a zavádza inštitút zameniteľných služieb,

d) definuje poštovú sieť a verejnú poštovú sieť, ako aj inštitút prístupu k verejnej poštovej sieti,

e) zjednocuje niektoré povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby s povinnosťami ostatných poštový ch podnikov a dopĺňa niektoré povinnosti, ako napríklad povinnosť označovať poštové zásielky,

f) zavádza nový systém financovania univerz álnej poštovej služby prostredníctvom kompenzačného fondu,

g) podrobne upravuje postup a kompetencie Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľ adu formou kontroly.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k správnemu poplatku za registráciu poštového podniku. V nadväznosti na zmenu spôsobu vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb sa navrhuje zmeniť aj živnostenský zákon.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavný mi zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom – čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služ ieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú. v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú . v. ES L 176, 5.7.2002) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3).

2. Rozhodnutie Európskej komisie zo 7. októbra 2008, K(2008) 5912 o slovenský ch právnych predpisoch týkajúcich sa hybridnej pošty,

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

Rozhodnutie Všeobecného súdu z 2. marca 2010 vo veci T-70/05 Evropaiki Dynamiki v. EMSA,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 23. apríla 2009 vo veci C-357/07 TNT Post UK Ltd. v. Coln ý a daňový úrad Jej Veličenstva,

Rozhodnutie Súdneho dvora zo 6. marca 2008 v spojených veciach C-287/06 až C-292/06 Deutsche Post AG et al. v. Spolková republika Nemecko,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 18. decembra 2007 vo veci C-220/06 APERMC v. Španielsko.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

a) lehota na prebratie smerníc alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) uplynie 1. januára 2013.

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády uplynie 31. decembra 2012.

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa článku 258 až 260 tejto zmluvy

Odôvodnené stanovisko Komisie, vydané 29. 10. 2009 – Porušenie č. 2008/2333 vo veci nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie K(2008)5912 zo 7. 10. 2008, podľa čl. 86 ods. 3 Zmluvy o ES vo veci rozš írenia monopolu Slovenskej pošty, a. s., vo vzťahu k službe dodávania hybridnej pošty.

d) informácie o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú.v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú.v. ES L 176, 5.7.2002) bola v úplnom rozsahu dokončen á zákonom č. 15/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poštových službách. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) sa transponuje týmto n ávrhom zákona.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o poštových služb ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, č i bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Predkladaný materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Finančné zdroje na vykrytie financovania neprimeranej záťaže závä zku univerzálnej služby na základe vyčíslenia tzv. čistých nákladov, ktoré ostanú nepokryté z kompenzačného fondu tvoreného príspevkami poštových podnikov zo zameniteľných služieb, sú navrhované zo štátneho rozpočtu.

Predkladaný materiál má aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z titulu zvýšenia príjmov, ktoré je možné predpokladať v súvislosti s poplatkami za udelenie poštovej licencie a jednorazovými poplatkami za registráciu, poplatkami za zmenu registrácie a v súvislosti s ukladaním pokút za priestupky na úseku poštových činností.

Predkladaný materiál má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na narušenie hospodárskej súťaže.

Predkladaný materiál nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, nemá sociálnu exklúziu a nemá vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný materiál nemá vplyv na životné prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2011201220132014Prí jmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR035 49300- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0363 5828 026 6708 027 018v tom: ERDF000 ŠR363 5828 026 6708 027 018z toho: - vplyv na ŠR0363 5828 026 6708 027 018- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 00Financovanie zabezpečené v rozpočte0399 0758 026 6708 027 018

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky) 0+ 363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 z toho vplyv na ŠR0 +363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 financovanie zabezpe čené v rozpočte0+363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zvýšené krytie sa bude riešiť z kapitoly MDVRR SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

V súvislosti s predkladaným návrhom zákona sa predpokladá financovanie neprimeranej záťaže záväzku univerzálnej služby poskytovateľa univerzálnej služby kombináciou tzv. kompenzačného fondu (osobitným účtom v Štátnej pokladnici), ktorý na tento úč el zriadi a bude spravovať Poštový regulačný úrad (ďalej len 'PRÚ' a finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Kompenzačný fond bude tvorený z príspevkov poštových podnikov poskytuj úcich v príslušnom kalendárnom roku zameniteľné poštové služby, a to sumou určenou PRÚ, ktorá sa rovná percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby zodpovedajú cemu podielu tohto poštového podniku na trhu, vo výške najviac 3% z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb. Inštitút zameniteľných poštových služieb sa v zá kone navrhol zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby, a to na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu budú prispievať do kompenzačného fondu na úhradu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby. Kompetenciu na rozhodovanie o tom, či ide o zameniteľnú poštovú službu, má v konkrétnom prípade na podnet poštového podniku PRÚ.

Prostriedky budú určené na kompenzáciu neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby, kedy 'čisté náklady' univerzálnej služby dosahujú takú sumu, že nie je vzhľ adom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.

Po zavedení liberalizovaného prostredia budú hlavné úlohy PRÚ spoč ívať vo vytvorení podmienok na uplatnenie nového systému udeľovania povolení, a to najmä v súvislosti so zameniteľnými službami, zároveň PRÚ zabezpečí overovanie oddeleného účtovníctva poštových podnikov, posudzovanie 'čistých nákladov' univerzálnej služby a podmienky na uplatnenie ich kompenzácie, ktoré predstavujú pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranú záťaž. S touto problematikou bude súvisieť aj zabezpečenie podmienok na fungovanie univerzálnej služby, a to v súvislosti s ukončením platnosti poštovej licencie uloženej Slovenskej pošte, a. s. (ďalej len 'SP, a.s. ') V zmysle návrhu nového zákona o poštových službách taktiež dôjde k rozšíreniu aktivít regulátora v oblasti kontrolnej (dohľadovej) či nnosti.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabu ľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2 r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ2.3.4. Výpoč ty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Metodika výpočtu na základe súčasného stavu:

Využívanie uvedených zdrojov financovania náhrady neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby musí byť vopred preukázané tzv. 'čistými nákladmi' záväzku univerz álnej služby, ktorej povinnosť je stanovená zo zákona, v licencii a v požiadavkách na kvalitu. 'Èisté náklady' záväzku univerzálnej služby sú rozdielom medzi čistými nákladmi poštového podniku, ktorý je viazaný záväzkom univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poštového podniku bez záväzku univerzálnej služby (tzv. 'komerčný scenár'). Od vypočítanej hodnoty 'čist ých nákladov' sa odrátajú tzv. hmotné a nehmotné výhody poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré má z toho, že poskytuje univerzálnu službu. Tzv. 'komerčný scenár' je hypotetickou konštrukciou toho, ako by sa ten istý poštový podnik správal, keby nebol zaťažený záväzkom univerzálnej služby. Predstava PRÚ o komerčnom scenári je založená na tom, že SP, a. s., by sa aj v takýchto podmienkach snažila plniť svoje záväzky, udržať dominantné postavenie na trhu a zamestnanosť a zefektívniť svoje fungovanie. Európska komisia a dostupná odborná literatúra odporúčajú pri formulovaní tzv. 'komerčného scenára' vychádzať zo zemepisného pokrytia poskytovanej služby, frekvencie dodá vania zásielok, skladby služby a produktov, kvality služby a poštovej sieti. Niektoré uvedené základné veličiny môžu byť zmenené, napr. poštová sieť z hľ adiska stratovosti. Celková strata z prevádzkovania stratových pôšt SP, a. s., v roku 2010 predstavovala 27 500 000 EUR s počtom stratových pôšt 1 318 (podľa údajov SP, a. s.). Do bremena univerzálnej služ by sa započíta len strata z pôšt, ktoré sú prevádzkované z požiadaviek na kvalitu univerzálnej služby a nie tých, ktoré sú prevádzkované nad rámec univerzálnej služby.

PRÚ odhaduje celkové 'čisté náklady' SP, a. s., v rozpätí od 15 000 000 do 20 000 000 EUR, a to v závislosti od vývoja situácie na trhu poštových služieb ako aj zvýšenia efektívnosti fungovania poskytovateľa univerzálnej služby, čo predstavuje 4,5% až 6,5% z celkových nákladov SP, a. s. Podľa údajov uvedených riešiteľmi štúdie pre Európsku komisiu je podiel 'čistých nákladov' univerzálnej služby v krajinách, ktoré publikovali tento údaj (väč šina európskych krajín nemá odhad k dispozícii), v rozpätí od 1,5% – 7,8 % z prevádzkových nákladov, pričom najvyšší podiel bol vykalkulovaný vo Švajčiarsku, a to 7,8%.

V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dôsledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služ ieb 50 500 000 EUR) čiastkou 1 515 000 EUR a SP, a .s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 EUR. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 EUR, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe uvedených údajov, a to 'čistých nákladov' ako neprimeranej finančnej záťaže pre poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu PRÚ, t.j. 15 000 000 EUR, po zohľ adnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 EUR), odhad čiastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 EUR (pozri položku bežné transfery v tab. č. 5).

(Analýza vychádza z údajov PRÚ, ktorá je založená na odhadoch, nakoľko nie sú k dispozícii transparentným a objektívnym spôsobom vykalkulované 'čisté náklady' a nie sú údaje o obratoch zo zameniteľných služieb a tiež podniky nemajú povinnosť viesť oddelené účtovn íctvo).

Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú k dispozícii presné údaje, týkaj úce sa odhadu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby a z toho sa odvíjajúcej požiadavky na štátny rozpočet, z ktorého bude uhradená nepokrytá čiastka z kompenzačné ho fondu, nemôže byť v doložke vplyvov presne uvedená finančná čiastka požadovaná zo štátneho rozpočtu na rok 2013 a 2014, ale len kvalifikovaný odhad. Na základe dohodnutého harmonogramu, SP, a. s., predloží v septembri 2011 výsledky analýz a koncom roka 2011 predloží presné podklady na vyč íslenie 'čistých nákladov'. Predložené podklady budú následne verifikované PRÚ. Na základe uvedeného je v doložke vplyvov uvedený kvalifikovaný odhad čiastky ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v roku 2013 a 2014, a to dolná hranica rozpätia stanoveného PRÚ 7 670 000 EUR.

Výpočty v tabuľke č. 5 a č. 6

Vzhľadom na legislatívu EÚ a zákon o poštových službách je potrebné overenie výpočtu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby vykonať nezávislou audítorskou spoločnosťou, ktoré bude následne prerokované s EK. Vzhľadom na predpokladaný výsledok verejného obstarávania obdobného typu služieb v krajinách EÚ je možné predpokladať, že výsledok verejného obstarávania overenia výpočtu 'čistých nákladov' by mohol byť navrhovaný v cene približne do 315 000 EUR.

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2013 predstavuje odhadovanú čiastku 8 026 670 EUR, ktorá pozostáva z finančných prostriedkov vo výške 7 670 000 EUR, určených na kompenzáciu rozdielu medzi 'čistými nákladmi' poskytovateľa univerzálnej služby a príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu a z výdavkov na tovary a služby a na osobné náklady, ktoré bude PRÚ potrebovať v s úvislosti s rozšírením jeho pôsobnosti.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančný mi aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a n ávratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej sprá vy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné vý davky (600)0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Poistné a prí spevok do poisťovní (620)0+ 12 582+ 12 672+ 12 762 Tovary a služby (630)20+ 315 000+ 307 740+ 307 740 z toho31 Cestovné náklady0+ 2 400+ 2 400+ 2 40032 Energie0+ 1 200+ 1 200+ 1 20033 Materiál0+ 8 010+ 750+ 75034 Dopravné0+ 900+ 900+ 90037 Služby0+ 302 490+ 302 490+ 302 490 Bežné transfery (640)200 + 7 670 000 + 7 670 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové vý davky (700)0000 Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR0 + 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Bežné výdavky (600) 0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľ ka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*0+3+3+3 z toho vplyv na ŠR0000Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*1 0001 0071 014 z toho vplyv na ŠR 00 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0+36 000+36 258+36 516 z toho vplyv na ŠR0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0+12 582+12 672 +12 762 z toho vplyv na ŠR0000 Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedn ého zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* poč et zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Poznámka: Zvýšenie poč tu zamestnancov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Poštového regulačného úradu v roku 2012 o 3 pracovníkov sa bude riešiť v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MDVRR SR na príslušný rozpo čtový rok a rovnako zvýšenie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) v roku 2012 a nadväzne v roku 2013 a 2014 s príslušným medziročným nárastom a na poistné a príspevok do poisťovní (620) bude zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MDVRR SR. 27

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona vytvára pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, preto že sa ruší výhradné právo poskytovateľa univerzálnej poštovej služby a vzniká úplne liberalizovaný trh poštových služieb. Poštové podniky budú môcť po splnení podmienok registrácie vo ľne poskytovať poštové služby, pričom výška poplatku za registráciu sa znižuje.

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Slovenská poš ta, a. s.

23 už zaregistrovaných poštových podnikov

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Text je uvedený nižšie3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou n ávrhu?Text je uvedený nižšie3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)Zlepší sa transparentnosť podmienok vstupu na trh, nové podmienky rozšíria rozsah podnikania pre podnikateľské subjekty, rozšíri sa ochrana spotrebiteľa aj u ostatných poštových podnikov; mierne sa zvýšia administratívne náklady, ktoré sú prevažne jednorázové, súvisiace s evidenciou údajov o zásielkach3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Liberalizovaný trh poštov ých služieb a rozšírené podnikateľské prostredie.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona úplne otvára poštový trh pre podnikateľské subjekty, ktoré za účelom dodržiavania pravidiel nediskriminácie a ochrany spotrebiteľa musia (ak doteraz tak nerobili dobrovoľne) zabezpečiť uchovávanie evidencie údajov o zásielkach počas troch rokov, označ ovať poštové zásielky, ktoré doručujú a uhradiť spotrebiteľovi prípadnú vzniknutú škodu na zásielke. Tieto náklady sú prevažne jednorázové a súvisia so zabezpečením systé mu. Podniky, ktoré sa zaregistrujú na poskytovanie zameniteľných služieb, budú musieť viesť oddelené účtovníctvo nákladov a výnosov a v prípade vzniku neprimeranej záťaže pre poskytovateľ a univerzálnej služby prispievať do kompenzačného fondu vo výške max. 3 % z obratu zameniteľných poštových služieb.

Prínosom je, že podmienky, ako aj zodpovednosť za škodu, budú rovnaké pre poskytovateľa univerzálnej služby aj pre poštové podniky. Podmienky budú nediskriminačné a spotrebiteľ si bude môcť uplatniť n áhradu škody za zásielku u každého poštového podniku. Znížia sa administratívne poplatky za registráciu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Poštovým podnikom vzniknú priame jednorázové finančné náklady na registráciu, zmenu registrácie a poskytovateľovi univerzálnej služby poplatok za udelenie licencie a jej zmenu.

Vplyv administratívnych poplatkov na poštové podniky

v €

Súčasná výška poplatkuNov ý poplatok

od roku 2012Predpokladané jednorázové poplatky spolu za poštové podniky v roku 2012Predpokladané ročné poplatkyRegistrácia165,50100,- 2 300,- podľa výskytuZmena registrácie0,-33,-0,- * 150,-Udelenie licencie** 33 193,50 33 193,50 33 193,500,-Zmena licencie165,50165,500,-podľa výskytu* V sú časnosti je ročne priemerne 5 zmien

** Licencia bola v roku 2002 udelená len SP, a.s., ktorá za jej udelenie neplatila poplatok, nakoľ ko nebol aktualizovaný zákon o správnych poplatkoch. Licencia je platná do 31.12.2012.

Ïalšie náklady súvisiace s plnením regulácie sú najmä prevá dzkové a administratívne náklady na zabezpečenie požadovanej evidencie. Ich výška je zanedbateľná, je možné ju odhadnúť na 150,- až 1 500,- € ročne za celý poštový trh.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1:

Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona a odkazuje na transpozičnú prílohu. V odseku 2 je predmet zákona vymedzený negatívne s tým, že regulácia na trhu poštových služieb sa nevzť ahuje na zasielateľov a dopravcov, ak títo nevykonávajú poštové služby.

K § 2:

Navrhuje sa nové ustanovenie § 2 zákona, ktor é oproti súčasnému zneniu prináša zmeny najmä v definovaní účelu poštových služieb, definovaní vybrania a dodania, ako aj v definovaní ďalších pojmov, súvisiacich s poštovými službami.

V definícii poštových služieb sa vychádza z doterajš ej úpravy, pričom sa dopĺňa primárny účel poštových služieb, ktorým je dodanie poštovej zásielky alebo vybranej sumy a v spojení s týmto účelom sa ustanovujú štyri fázy poskytovania poštových služieb, z ktorých každá samostatne, s výnimkami podľa tohto zákona, je považovaná za po štovú službu. Uvedené nevylučuje poskytovanie poštových služieb len v časti celého reťazca služieb alebo poskytovanie časti poštových služieb pre iný poštový podnik.

Ustanovujú sa tiež definície vybrania a dodania poštovej zásielky. Dôvodom pre legálnu definíciu vybrania poštovej zásielky bola najmä potreba ustáliť moment, kedy je v jednotlivých prípadoch poš tová zásielka vybraná a v nadväznosti na to moment, kedy a s ktorým poštovým podnikom je uzavretá zmluva o poštových službách. Definícia vybrania zásielky vychádza, vzhľadom na množstvo možných situácií v praxi, z najširšieho možného pojmu, ktorým je moment, kedy je poštová z ásielka v dispozícii poštového podniku, t. j. kedy ju tento podnik prevzal, bez ohľadu na spôsob prevzatia. Keďže poštová zásielka je definovaná ako v zásade listinný dokument, resp. vec, navrhuje sa tiež rie šiť vybranie poštovej zásielky, ak túto vytvára poštový podnik z údajov, ktoré sú mu zaslan é v elektronickej podobe.

Podstatnou časťou definície vybrania je ustanovenie, že vybrať poštovú zásielku môže len poš tový podnik. Dôvodom tejto úpravy je úprava zmluvy o poskytnutí poštových služieb, ktorá sa uzatvára vybraním poštovej zásielky a zároveň zmluvnou stranou musí byť poštový podnik. Inými slovami, iný subjekt ako poštový podnik takúto zmluvu uzavrieť nemôže. Z tohto d ôvodu a na účely previazania s uzavretím zmluvy sa navrhuje viazať vybranie na poštový podnik. Uveden é nebráni tomu, aby aj subjekt, ktorý nie je poštovým podnikom, prevzal poštovú zásielku alebo vytvoril poštovú zásielku, avšak v takom prípade nedôjde k vybraniu, nebude uzatvorená zmluva o poskytnutí poštových služieb a ak by takýto subjekt k takejto zásielke poskytoval poštovú slu žbu, resp. dodával by takéto zásielky v rámci podnikania, išlo by o neoprávnené podnikanie.

Dodanie poštovej zásielky je definované ako jej odovzdanie adresátovi alebo inej oprávnenej osobe, pričom na odlíšenie od pojmu 'doručenie' odkazuje definícia pojmu dodania na spôsob dodania (najmä) podľ a zmluvy o poštových službách a podľa poštových podmienok.

Nadväzne na to sa navrhuje definovať distribúciu, keďže tento pojem sa používa v texte zákona; to platí aj o pojme užívateľ poštovej služby.

Negatívne vymedzenie poštovej služby v odseku 9 reflektuje situácie, ktoré by za iných okolností nap ĺňali definičné znaky poštovej služby, ale vzhľadom na ich špecifiká nie sú za poštovú službu považované a teda nie sú návrhom zákona regulované. Prvou je situácia, pri ktorej dôjde k vytvoreniu zásielky, ktoré ak ju vytvorí poštový podnik by bolo vybraním podľa odseku 2, avšak ak k takto vytvorenej poštovej zásielke osoba, ktorá ju vytvorí neposkytuje ďalej žiadne poštové služby alebo ak ju na základe dohody s odosielateľom len vytvorí a následne už len prepraví a odovzdá poštov ému podniku, ktorý ju bude dodávať, navrhuje sa uvedené činnosti ako poštovú službu neregulovať. Ide teda o vylúčenie regulácie iba vytvárania poštových zásielok, bez ohľadu na subjekt, ktorý ich vytvorí, ak k nim tento subjekt ďalšie poštové služby neposkytuje. Z obdobných dôvodov je vylúčená z regulácie ako poštová služba aj samotná preprava poštových zásielok, ak k týmto zá sielkam nie sú ďalšie poštové služby prepravujúcou osobou poskytované. Vylúčenie samodoručenia z poštových služieb sa navrhuje prebrať z doterajšej právnej úpravy, ako činnosť ktorá nepodliehala poštovej výhrade a nie je dôvod ani na jej reguláciu ako poštovej služby, keďže z povahy veci nejde o podnikanie.

Definícia expresnej poštovej služby vychádza primárne z Oznámenia Komisie o používaní pravidiel súťaže v odvetví pôšt a pri hodnotení niektorých štátnych opatrení týkajúcich sa poštov ých služieb (98/C 39/02). Definícia je postavená na obligatórnej náležitosti rýchlosti a spoľahlivosti vybrania a distribúcie zásielky v porovnaní s inými službami a zároveň na splnení nadpolovičnej väčšiny z fakultatívnych kritérií. Medzi tieto patria jednotlivé n áležitosti služby spojené najmä s individuálnym prístupom (napr. vybranie zásielky od odosielateľ a, možnosť zmeny miesta dodania v procese prepravy či individuálne dojednanie iných špecifických náležitostí) ako aj s možnosťou kontroly pohybu zásielky (monitorovanie a vysledovateľnosť , t. j. track and trace), ktoré zabezpečuje možnosť sledovania pohybu zásielky v aktuálnom čase ako aj v minulosti a lokalizáciu zásielky v reálnom čase.

K § 3:

V definícii univerzálnej služby sa vychádza z doterajšej úpravy definovania jej rozsahu v zákone, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že záväzok zabezpečiť univerzálnu službu m á štát a tento záväzok, ak univerzálna služba nie je inak zabezpečená, plní prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby.

Rozsah univerzálnej služby je definovaný v odseku 2, prič om tento rozsah nebude upravovaný poštovou licenciou. Zmenou oproti doterajšiemu stavu je explicitné vyjadrenie, spresňujúce skutočnosť, že vybranie a distribúcia úradných zásielok patria do rozsahu univerzá lnej služby, bližšia špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami a tiež doplnenie služby vrátenia nájdenej poštovej zásielky. Explicitné vyjadrenie, že úradné zá sielky patria do rozsahu univerzálnej služby jednak vychádza z doterajšej právnej úpravy a tiež z potreby zabezpečenia doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci, pričom popri uložení povinnosti vybrania a distribúcie úradných zásielok v rámci univerzálnej služby sa umožňuje túto činnosť vykonávať aj iným poštovým podnikom po splnení zákonných podmienok (§ 7 ods. 4). Špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami (§ 3 ods. 2 písm. g) vychádza zo súčasného stavu a ide o služby uvedené v Svetovom poštovom dohovore v časti II čl. 13. Špecifiká cia zostane v zmysle, ktorý je v súčasnosti daný v poštovej licencii. Cieľom je vymedziť tieto služby čo do rozsahu a zároveň zahrnúť medzi tieto služby len konvenčné služby a nie služby nové . Zahrnutie vrátenia nájdenej poštovej zásielky do rozsahu univerzálnej služby súvisí so zmenou režimu nakladania s nájdenými poštovými zásielkami a reaguje na uloženie povinnosti poskytovateľovi univerz álnej služby takéto zásielky vrátiť, ak nie je možné zistiť, ktorý poštový podnik k nim mal poskytnúť poštové služby.

K § 4:

Inštitút zameniteľných poštových slu žieb sa navrhuje zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby – t. j. na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu prispievajú na úhradu čistých nákladov poskytovateľa univerzálnej služby. Keďže množinu zameniteľných služieb nie je z povahy veci možné určiť taxatívne, navrhuje sa v konkré tnom prípade sporu zveriť kompetenciu rozhodnúť Poštovému regulačnému úradu.

Konanie a rozhodovanie vo veciach zameniteľnosti poštových služieb sa bude spravovať správnym poriadkom, pričom zákon ustanovuje povinnosť regulátora začať konanie o zameniteľnosti aj z vlastnej iniciatí vy. V iných prípadoch bude môcť konanie začať buď na podnet poštového podniku, ak vznikne vo veci zameniteľnosti spor, alebo z iniciatívy regulátora, ak napríklad počas kontroly zistí, že sú na zá klade registrácie poskytované služby, ktoré by mohli byť zameniteľné s univerzálnou službou. Výsledkom konania bude rozhodnutie podľa správneho poriadku, proti ktorému sa môže účastník konania odvola ť, resp. využiť nástroje správneho súdnictva pri ich súdnom prieskume.

Na účely posúdenia zameniteľnosti návrh zákona ustanovuje kritériá zameniteľnosti, ktoré musí úrad posudzovať, ktorými sú obsah poš tovej služby a jej účel a využitie pre užívateľa poštovej služby, pridaná hodnota poštovej služby a cena za poskytnutie poštovej služby. Zameniteľnosť je teda posudzovaná z hľadiska užívateľ a poštovej služby, pričom na posúdenie jednotlivých kritérií bude úrad vychádzať tak z poštových podmienok, definujúcich jednotlivé služby, ako aj z ich reálneho poskytovania, ak je toto odlišné od poštových podmienok. Referenčným bude vždy rozsah univerzálnej poštovej služby. Úrad bude teda v konkrétnom prípade vychádzať pri porovnávaní konkrétnej služby s jej 'pendantom' z rozsahu univerzálnej služby z toho, či porovnávaná služba je pre užívateľa 'nahraditeľná' službou z rozsahu univerzálnej služby bez toho, aby užívateľ napríklad stratil určitú pridanú hodnotu, bol mu poskytnutý užší rozsah komfortu služby či zaplatil vyššiu cenu, ak by využil službu z rozsahu univerzálnej služby. Vzhľadom na určitú spojitosť s agendou ochrany hospodárskej súťa že a posudzovania relevantných trhov sa ustanovuje mechanizmus spolupráce regulátora s Protimonopolným úradom SR, ktorý sa opiera o kompetenciu Protimonopolného úradu podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č . 136/2001 Z. z. Poštový regulačný úrad bude oprávnený v rámci spolupráce vyžiadať si stanovisko Protimonopolného úradu a brať do úvahy závery tohto orgánu vo vzťahu k relevantným trhom. Konečn á rozhodovacia kompetencia zostáva v plnom rozsahu na regulátorovi.

Z dôvodu právnej istoty adresátov zákona sa navrhuje v odseku 5 ustanoviť, že rozhodujúcim pre určenie zameniteľnosti je zápis v registri poštových podnikov. Poštový regulačný úrad vykoná prvý zápis vo vzťahu k zameniteľným službám pri registrácii poštového podniku z predložených podkladov a pokiaľ nerozhodne inak, je tento zápis určujúci na účely určenia rozsahu poskytovaných zamenite ľných služieb. Akonáhle by úrad rozhodnutím tento rozsah zmenil, vzniká mu povinnosť vykonať aj zmenu zápisu v registri, čím sa opäť stane určujúcim zápis v registri.

K § 5 a 6:

V definícii poštovej zásielky sa upustilo od jej definovania cez poštové podmienky poskytovateľa univerzálnej služby a poštová zásielka sa definuje podmienkou jej označenia adresou adresá ta. Navrhuje sa tiež definovať úradnú zásielku a zapísanú zásielku, keďže tieto pojmy zákon ďalej používa. Pokiaľ ide o úradnú zásielku, navrhuje sa vychádzať z doterajšej legislatí vnej skratky úradnej zásielky v zákone č. 507/2001 Z. z. a rozšíriť okruh úradných zásielok na zásielky v konaniach so všetkými orgánmi verejnej moci. Zapísaná poštová zá sielka sa navrhuje definovať v súlade s doterajšou praxou, a to ako zásielka, ktorej prevzatie poštovým podnikom sa potvrdzuje odosielateľovi a ktorej dodanie sa uskutočňuje 'proti podpisu'. Tieto zásielky sú , vzhľadom na vyššie uvedené, evidované poštovým podnikom pod osobitným číslom, podávajú sa a obvykle i dodávajú na pošte a evidencia o nich je z povahy veci podrobnejšia, na rozdiel od bežných zásielok. V definícii poštovej ceniny sa preberá doterajší právny stav.

K § 7:

Navrhuje sa zmeniť spôsob vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb upustením od definície poskytovania poštových služieb ako živnosti a prechodom na podnikanie na základe povolenia, resp. registrácie na základe tohto zákona. Vzhľadom na t úto zmenu v systému sa javilo zachovanie voľnej živnosti ako nadbytočné.

Pri definícii poštového podniku ako podnikateľa, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb, sa vychádzalo zo znenia tretej poštovej smernice. V odseku 3 sa navrhuje prebrať doterajš ia úprava oprávnenia poskytovateľa univerzálnej služby zabezpečiť niektorú z činností prostredníctvom inej osoby. Úprava v odseku 3 sa vzťahuje na každý poštový podnik, ako aj na poskytovateľ a univerzálnej služby, a to tak vo vzťahu k celému rozsahu univerzálnej služby ako aj vo vzťahu len k časti tohto rozsahu.

V odseku 4 sa v súlade so smernicou navrhuje umožniť vykonávať vybranie a distribúciu úradných zásielok len takému poštovému podniku, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky. Zmyslom tohto ustanovenia, resp. ustanovených podmienok je zabezpečiť výkon doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci.

K § 8 a 9:

V doterajšom poštovom zákone bola definovaná len verejná poštová sieť. Zmena v tomto bode spočíva v zadefinovaní poštovej siete ako všeobecného pojmu, resp. ako systému a zariadení, ktoré používa každý poštový podnik pri poskytovaní poštový ch služieb. Vychádza sa pritom z pojmov, používaných v doterajšom zákone a preberá sa rozlišovanie medzi prístupovým miestom (napr. nehnuteľnosti či stále zariadenia) a kontaktným miestom (ktorým nemus í byť nehnuteľnosť, ale môže ním byť mobilné zariadenie, prístupový bod elektronickej komunikácie či poverený zamestnanec). Vychádzajúc zo všeobecnej definície poštovej siete sa verejná poštov á sieť definuje vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby, opäť zachovávajúc platný právny stav. Navrhuje sa tiež zaviesť povinnosť poštovému podniku, ktorý poskytuje zameniteľné poštov é služby alebo poštový platobný styk, zriadiť aspoň jedno prístupové alebo kontaktné miesto poštovej siete, a to na účely zabezpečenia prístupu k poštovým službám pre spotrebiteľa.

Novým inštitútom je prístup k verejnej poštovej sieti alebo jej časti. Ide o ustanovenie preberajúce príslušné ustanovenia tretej poštovej smernice s cieľom umožniť iným poštovým podnikom prístup k infraštruktúre poskytovateľa univerzálnej služby. Primárne sa ponecháva regulácia tohto prístupu na dohode zúčastnených strán, pri určení základných náležitostí dohody a povinnosti v druhovo rovnakých prípadoch zachovávať rovnaké zmluvné dojednania o prístupe. Predmetné má za cieľ zabezpečiť požiadavku nediskriminácie v prístupe k sieti a vyjadruje povinnosť pri kvalitatí vne rovnakom rozsahu prístupu k sieti umožniť tento za rovnakých podmienok všetkým poštový m podnikom poskytujúcim zameniteľné služby, a to na účely ochrany záujmov používateľov poštových služieb alebo na účely zachovania efektívnej hospod árskej súťaže. Povinnosť poskytovateľa univerzálnej služby uzavrieť zmluvu o prístupe je podmienená disponibilitou kapacitných a technických podmienok verejnej poštovej siete. Návrh zákona explicitne ustanovuje povinnosť rovnosti, transparentnosti a nediskriminácie v tom, že poskytovateľ univerzálnej služby má povinnosť zverejniť vzor zmluvy o pr ístupe v poštových podmienkach, prístup je v rovnakých prípadoch rovnaký bez ohľadu na to, o ktorý poštový podnik ide a v prípade sporu je ustanovené oprávnenie regulátora sporné nálež itosti zmluvy o prístupe, pri dodržaní zákonných podmienok rovnosti, určiť rozhodnutím, a to v intenciách návrhu účastníkov konania.

Keďže návrh zákona reguluje len poštové podniky, je zmluva o prístupe inštitútom, ktorého zmluvnou stranou môže byť len poštový podnik. To však nebráni výkonu činnosti osôb, akými sú napr íklad konsolidátori, keďže návrh zákona ustanovuje poskytovateľovi univerzálnej služby povinnosť uzavrieť poštovú zmluvu s každou osobou. Nad rámec uvedeného, ak by sa osoba, vykonávajúca činnos ť konsolidátora, chcela stať zmluvnou stranou zmluvy o prístupe, jej vstup na trh ako poštového podniku podnikajúceho na základe registrácie je mimoriadne jednoduchý a rýchly, bez neprimeraných administratí vnych prekážok.

K § 10 a 11:

Predmetné ustanovenia vecne preberajú doterajší právny stav, keď predmetom poštového tajomstva sú informácie a údaje o poštových zásielkach a obsah korešpondencie (listové tajomstvo) ako aj osobné údaje adresáta a odosielateľa uvedené v adrese na poštových zásielkach, alebo údaje uvedené na poštových poukazoch a iných dokladoch používaných poš tou. Popri ochrane obsahu korešpondencie je predmetom poštového tajomstva aj obsah ostatných poštových zásielok ako aj údaje o službách poskytnutých k jednotlivým poštovým zásielkam. Takáto rozšíren á ochrana sa zachováva z dôvodu ochrany súkromia. Oproti doterajšiemu právnemu stavu bola vypustená povinnosť odovzdať nájdenú zásielku na pošte alebo doručovateľovi a vo vzťahu k strateným zá sielkam sa bude uplatňovať všeobecná úprava o nájdenej veci podľa Občianskeho zákonníka.

K § 12 až 16:

V oblasti orgánov štátnej správy v poštových službách sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Rovnako to platí vo vzťahu k vymedzeniu oblastí štátnej regulácie, s legislatívno-technickými doplneniami, vyvolanými zmenou v systéme vzniku oprávnenia na poskytovanie poštovej služby a financovania univerzálnej služby.

K § 17 a 18:

Vo vzťahu ku všeobecnému povoleniu sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o registráciu, vzhľadom na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služ ieb, sa navrhuje ustanoviť povinnosť registrácie pre poštové podniky a vymedzenie niektorých povinností vo vzťahu k tým poštovým podnikom, ktoré budú poskytovať zameniteľné poštové služby, poš tový platobný styk alebo doručovať úradné zásielky.

K § 19 až 22:

Na účely registrácie sa bude preukazovať splnenie podmienky bezúhonnosti, obdobne ako pri živnostenskom oprávnení a registrácia sa bude vykonávať na tlačive, uvedenom vo všeobecnom povolení .

Konanie o registrácii je návrhové konanie. Podmienky, ktoré je poštový podnik povinný na účely registrácie splniť, sa, ako uvádzame vyššie, delia na podmienky pre poštové podniky, ktorý chcú poskytovať iné poštové služby, než k úradným zá sielkam, resp. než poštový platobný styk a podmienky vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a úradným zásielkam. Osobitné podmienky vo vzťahu k poskytovaniu zameniteľných poštových slu žieb sa pri registrácii nebudú posudzovať, keďže oprávnenie na ich poskytovanie je viazané na doručenie úplnej prihlášky. Naopak, vo vzťahu k poštovému platobnému styku a k poštovým službám k úradným zásielkam, kde sa oprá vnenie na ich poskytovanie viaže na udelenie registrácie, sa budú posudzovať v procese registrácie okrem podmienky bezúhonnosti aj podmienky, uložené týmto zákonom vo vzťahu k týmto službám. Zákonom stanoven ú lehotu na registráciu je možné predĺžiť v odôvodnených prípadoch, najmä z technických a kapacitných dôvodov.

Vo vzťahu k poštovému platobnému styku sa navrhuje vyžadovať splnenie ďalších podmienok, spočívajúcich v odbornej spôsobilosti a vo finančnom krytí a v technickej a organizačnej pripravenosti vykonávať poštový platobný styk. Dôvodom na prísnejšie podmienky pre poskytovanie po štového platobného styku je skutočnosť, že ide o činnosť, ktorej predmetom je manipulácia so značnou sumou peňažných prostriedkov. Podľa údajov súčasného poskytovateľa univerzálnej služ by dosiahli výnosy z poskytovania poštového platobného styku v roku 2008 sumu 32 664 tis. eur a v roku 2009 sumu 29 964 tis. eur. V roku 2010 sa predpokladá pokles ako v roku 2009.

Navrhuje sa tiež ustanoviť spôsob, aký m sa splnenie podmienok, ktoré sa posudzujú, preukazuje a povinnosť spĺňať podmienky počas celej doby platnosti registrácie. Na to nadväzuje povinnosť ohlásiť zmenu Poštovému regulačnému úradu a ú prava konania o zmene registrácie. V tomto konaní uplatňuje Poštový regulačný úrad určitú mieru správnej úvahy a po posúdení zmeny vykoná zmenu registrácie alebo začne konanie o jej zrušení. Vzh ľadom na to, že registráciou, resp. podaním prihlášky na registráciu, vzniká oprávnenie poskytovať poštové služby, navrhuje sa doplniť aj štandardné ustanovenia o zániku a zrušení registrácie.

V spoločných ustanoveniach sa okrem odkazu na poplatkovú povinnosť navrhuje upraviť tiež možnosť elektronickej komunikácie v konaní o registrácii a nevyhnutné výnimky z režimu registrácie vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby.

K § 23:

V súvislosti s upustením od voľnej ž ivnosti sa navrhuje zriadiť verejný register poštových podnikov, a to najmä na účely informovanosti o podnikateľoch, poskytujúcich poštové služby a o rozsahu ich oprávnenia tieto služby poskytovať.

K § 24:

Ustanovenia o regulácii poštový ch sadzieb vychádzajú, aj v súvislosti s úpravou v zákone o cenách, z doterajšieho právneho stavu a tento navrhujú zachovať.

K § 25:

Predmetné ustanovenie definuje, v nadvä znosti na zmeny v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby, kedy vzniká oprávnenie poštového podniku poskytovať jednotlivé skupiny poštových služieb.

K § 26:

Ustanovenia o poštovej zmluve vychádzajú z doterajšej právnej úpravy, ktorá ako právny titul vzniku právneho vzťahu medzi poštovým podnikom a užívateľom poštovej služby označuje práve poštovú zmluvu. Ustanovenia poštovej zmluvy, ktoré odporujú ustanoveniam o právach a povinnostiach zmluvných strán podľa tohto zákona, sú neplatné. Pokiaľ ide o moment jej vzniku a o jej podstatné náležitosti, navrhuje sa ponechať doterajší stav. V definícii práv a povinností zmluvných strán sa explicitne umožň uje individuálne dojednanie v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami.

Tiež sa navrhuje spresniť, resp. explicitne ustanoviť, ob dobne ako v obchodnom práve, že časť zmluvy možno určiť odkazom na poštové podmienky a že tieto sú súčasťou zmluvy. Ide o doplnenie, ktorého účelom je výlučne explicitné ustanovenie tohto vz ťahu medzi zmluvou a poštovými podmienkami. Vzhľadom na to, že zmluvou medzi poštovým podnikom a užívateľom sú v praxi dojednávané aj právne vzťahy pred vybraním poštovej zásielky či po jej dodaní, sa v zákone navrhuje upraviť možnosť týchto dojednaní v poštovej zmluve.

Poštová zmluva vznikne vybraním poštovej zásielky a preto z povahy veci nebude vznikať napr. medzi dvomi poštovými podnikmi, zabezpečujúcimi dodanie poštovej zásielky pre iný poštový podnik. Obdobne ak je poštová zásielka vybraná v cudzine, nedôjde k jej vybraniu na území Slovenskej republiky a nedôjde ani k vzniku poštovej zmluvy – to isté platí aj pre použitie poštových podmienok v takýchto prípadoch.

K § 27 až 30:

Z vecného hľadiska sa pri úprave poštový ch podmienok, reklamačného poriadku a tarify navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o poštové podmienky a ich zmeny, navrhuje sa ustanoviť notifikačná povinnosť všetkých poštový ch podnikov predkladať zmeny Poštovému regulačnému úradu 15 dní pred dňom ich účinnosti, pričom úrad je vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby oprávnený určiť v poš tovej licencii aj inú, dlhšiu lehotu na ich predkladanie, a to tak vo vzťahu k zmene poštových podmienok týkajúcich sa univerzálnej služby či platobného styku alebo k akejkoľvek inej zmene.

Vo vzťahu k reklamáciám sa navrhuje ustanoviť možnosť predĺženia lehoty na ich vybavenie, a to výlučne pre prípady hromadných reklamácií od jedného užívateľa podaných v zásade spoloč ne, kde vzhľadom na ich počet nie je objektívne možné v ustanovenej 30 dňovej lehote ich úplné vybavenie. Kontrolu opodstatnenosti takéhoto predĺženia lehoty bude môcť vykonávať regulátor v rámci št átneho dohľadu s možnosťou ukladania opatrení na nápravu alebo sankcií, pri neodôvodnenom predlžovaní týchto lehôt. Zmenou oproti súčasnému stavu je ustanovenie možnosti odstúpenia od zmluvy v prí pade nevybavenia reklamácie v lehote. Ide o zmenu platného stavu, kedy sa nevybavená reklamácia považovala za uznanie reklamácie. Zmena sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s úpravou v zákone o ochrane spotrebiteľa, pri čom v prípade odstúpenia od zmluvy sa bude postupovať podľa predpisov občianskeho práva (vrátenie plnení). Uvedené nemá žiaden dopad na možnosť uplatňovať si náhradu škody, bez ohľadu na vybavenie či nevybavenie reklamácie.

Novým ustanovením je povinnosť označovania poštových zásielok, a to každým poštovým podnikom, ktorý vo vzťahu k zásielke poskytoval poštovú službu vybrania alebo dodania. Účelom je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že pri porušení povinností pri poskytovaní poštový ch služieb bude možné identifikovať poštový podnik, ktorý so zásielkou disponoval. Vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby sa umožňuje použiť jedinečné označenie verejnej poš tovej siete.

K § 31 až 35:

Návrh zákona mení filozofiu doterajšej právnej ú pravy v tom, že ustanovuje práva a povinnosti poštového podniku a užívateľa poštových služieb všeobecne, s následnou úpravou odchýlok v prípade univerzálnej poštovej služby. Ide o zmenu, ktorá má posilniť ochranu spotrebiteľa, užívateľa poštovej služby a definovať základné práva a povinnosti nielen vo vzťahu k univerzálnej službe, ako v doterajšom zákone, ale vo vzťahu ku všetký m poštovým službám. Z vecného hľadiska pritom úprava týchto práv a povinností vychádza z doterajšieho právneho stavu, ktorý sa v aplikačnej praxi potvrdil ako vyhovujúci.

K § 36:

Osobitné povinnosti pri vedení účtovní ctva poštového podniku, ktorý poskytuje poštový platobný styk alebo zameniteľné služby, sa navrhujú uložiť z dôvodu určenia a kontroly obratu tohto podniku vo vzťahu k príspevku do kompenzačné ho fondu a tiež vo vzťahu k regulácii poštových sadzieb poštového platobného styku.

K § 37 až 40:

Ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody zostávajú z vecného hľadiska upravené v súlade s doterajším právnym stavom, s výnimkou zúženia zodpovednosti poštového podniku (§ 38 ods. 1), podľa výsledkov doterajšej aplikačnej praxe, a to na tie druhy poštových zásielok, u ktorých je vymedzená zodpovednosť poštové ho podniku (§ 39 ods. 1 a 2) a odosielateľovi patrí príslušná náhrada. Zodpovednosť sa dá uplatniť len vtedy, ak je zásielka zaevidovaná. Z doterajšej praxe sa zachováva stav, že iné náhrady škody po štový podnik neposkytuje.

Obdobne ako pri právach a povinnostiach platí, že z dô vodu ochrany spotrebiteľa sa budú ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody aplikovať nielen na služby z rozsahu univerzálnej služby, ale na všetky poštové služby. V zákone s ú vymedzené prípady, keď poštový podnik zodpovedá za škodu odosielateľovi, prípadne adresá tovi. Taktiež sa upravuje rozsah náhrady škody pre zásielky so službou doporučene, poistenie a iné. Podľa súčasne platného právneho stavu sú vymedzené prípady, keď náhrada škody nepatrí , vrátane ušlého zisku alebo inej škody, ktorou sa pri strate, poškodení, resp. ú bytku obsahu zásielky rozumejú napr. prípady, keď obsahom zásielky sú predmety pamätného alebo dokumentačného charakteru (cena zvláštnej obľuby).

K § 41 a 42:

Požiadavky na kvalitu predstavujú spôsob, akým Poštový regulačný úrad ako národný regulátor určí, za splnenia akých podmienok je univerzálna služba zabezpečená v rozsahu, ktorý napĺňa záväzok štátu zabezpečiť univerzálnu službu podľa smernice. V súlade so smernicou môže určiť aj výnimky z povinnosti vybrania a dodania vo vzťahu ku konkrétnym lokálnym podmienkam niektorých území štátu. Požiadavky na kvalitu sa tak stanú referenčnou kategóriou pre posúdenie, či univerzálna služba je alebo nie je zabezpečená v pož adovanej kvalite a tiež budú predstavovať vopred určený referenčný rámec pre poštové podniky, ktoré by sa mohli uchádzať o udelenie poštovej licencie.

K § 43:

Právna úprava vydávania známok a poštov ých celín zostáva zachovaná podľa doteraz platného právneho stavu. Poskytovateľa univerzálnej služby oprávneného vydávať poštové známky a poštové celiny určuje ministerstvo interný m predpisom.

K § 44 až 50:

Podmienky udelenia poštovej licencie zostali vecne rovnaké oproti doterajšiemu právnemu stavu a doplnili sa o podmienku odbornej spôsobilosti orgánu poštového podniku a podmienky finančné ho krytia na vykonávanie poštového platobného styku. Vzhľadom na to, že poštovou licenciou je možné uložiť aj povinnosť vykonávať poštový platobný styk, sa podmienky na udelenie poštovej licencie v tejto často zosúladili s podmienkami na udelenie registrácie na výkon poštového platobného styku, pri zachovaní ďalších podmienok, nad rámec registrácie.

Vychádzajúc z premisy, že univerzálnu službu má zabezpečiť štát a regulátor je povinný neustále hodnotiť, či je táto služba zabezpečená, sa navrhuje, aby aj konanie o udelenie poštovej licencie bolo konaním ex offo a nie konaním návrhovým. Konanie začína zverejnením výzvy Poštového regulačného úradu na predkladanie žiadost í o udelenie poštovej licencie a v tejto výzve Poštový regulačný úrad okrem náležitostí žiadosti a lehoty na predkladanie uvedie aj to, či sa licenciou bude ukladať povinnosť vykonávať poštový platobný styk. Žiadateľ teda bude vopred vedieť vecné vytýčenie predmetu tohto konania. Navrhuje sa ustanoviť dve situácie, v ktorých je Poštový regulačný úrad povinný výzvu zverejniť a začať konanie o udelenie poštovej licencie – ak nie je univerzálna služba riadne zabezpečená alebo tesne pred uplynutím platnosti aktuálne udelenej licencie či výkonu činnosti poskytovateľa univerzálnej služ by na jeho žiadosť. Okrem toho sa umožňuje Poštovému regulačnému úradu konanie začať aj v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušení či zmene poš tovej licencie. Obdobne ako v doterajšom zákone sa navrhuje aj inštitút konania o uložení poštovej licencie, a to v prípade, ak konanie o udelení nie je úspešné a je to pre zabezpečenie univerzálnej služby potrebné.

Poštovú licenciu je možné udeliť aj viacerým poštovým podnikom a na jej udelenie nebude právny nárok. Pokiaľ ide o náležitosti poštovej licencie, preberá sa vecne doterajší právny stav, prič om sa explicitne dopĺňa možnosť Poštového regulačného úradu podmieniť v poštovej licencii vykonanie zmien v po dmienkach prevádzkovania verejnej poštovej siete predchádzajúcim písomným súhlasom Poštového regulačného úradu. Účelom tohto doplnenia je kontrola dopadu plánovaných zmien na kvalitu poskytovania univerzá lnej služby, ktorú z povahy veci nie je možné vykonávať ex post, na základe ohlásenia už vykonanej zmeny. Pri určovaní požiadaviek na dostupnosť, kvalitu a rýchlosť poštových služieb sa vychá dza aj z medzinárodných noriem vydaných Európskym výborom pre poštovú normalizáciu, prípadne iných dokumentov vypracovaných Európskym výborom pre poštovú reguláciu alebo orgánmi Svetovej poštovej ú nie. Ak dôjde k zmene podmienok, na základe ktorých bola licencia udelená, je poskytovateľ univerzá lnej služby túto zmenu povinný Poštovému regulačnému úradu ohlásiť v ustanovenej lehote. Pokiaľ ide o konanie o zmene poštovej licencie a ustanovenia o jej zániku či zrušení, z vecného hľ adiska zostáva zachovaná doterajšia filozofia tejto úpravy, so spresnením niektorých procesných ustanovení.

K § 51 až 53:

Predmetné ustanovenia predstavujú odchýlky od práv a povinností poskytovateľa univerzálnej služby a užívateľov univerzálnej služby oproti všeobecnej úprave Druhej hlavy Tretej č asti. Tieto odchýlky vychádzajú zo základného ustanovenia § 51, podľa ktorého má každý pr ávo na poskytnutie univerzálnej služby podľa poštového zákona a poskytovateľ univerzálnej služby je povinný túto poskytovať. Z vecného hľadiska ide o zachovanie štandardu v rozsahu doterajšej prá vnej úpravy.

Novým ustanovením, v porovnaní s platnou právnou úpravou, je § 52 ods. 2 písm. a) a štvrtý bod. Možnosť poskytovateľa univerzálnej poštovej služby odmietnuť uzavretie poštovej zmluvy s odosielateľom, ktorý má voči tomuto poskytovateľovi splatný a neuhradený dlh je motivovaná snahou o vyrovnanie postavenia poštových podnikov na trhu. Na liberalizovanom poštovom trhu, kde budú oproti poskytovateľovi univerzálnej služby pôsobiť aj ďalšie poštové podniky v oblasti, ktorá bola dovtedy vyhradená len poskytovateľovi univerzálnej služby, budú aj odosielatelia pri obstarávaní poštových služieb vyberať svojho dodávateľa prostredníctvom výberových konaní alebo verejných obchodných súťaží. Popri cene za poskytnuté poštové služby bude pravdepodobne jednou z hodnotiacich kritérií pri výbere dodávateľa poštových služieb aj lehota splatnosti faktú r vystavovaných poštovým podnikom, nakoľko takáto prax je v obchodných kruhoch bežná už aj v súčasnosti. Preto nemôže poskytovateľ univerzálnej služby poskytovať svoje služby len za platby v hotovosti alebo vopred prevodom na účet. Takýto spôsob platieb by síce vylúčil riziko vzniku nezaplatených pohľadávok, avšak na druhej strane by znamenal vylúčenie poskytovateľa univerzálnej služby z takmer všetkých výberových konaní organizovaných odosielateľmi na poskytovanie poštových služieb. Ak by poskytovateľ univerzálnej služby nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie poštovej zmluvy s odosielate ľom, ktorý mu nezaplatil svoj splatný záväzok z predchádzajúcej poštovej zmluvy, vytvorilo by to nerovnaké postavenie medzi poštovými podnikmi a neprimeranú výhodu alternatívnych poštový ch podnikov. Toto nerovnaké postavenie by spočívalo v tom, že zatiaľ čo alternatívny poštový operátor pri nezaplatení poštovej tarify za poskytované poštové služby by mohol pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie svojich poštových služieb voči dlžníkovi, poskytovateľ univerzálnych poštových služieb by takéto možnosti nemal a aj napriek tomu, že odosielateľ by bol vo vzťahu k nemu dlžní kom, musel by mu poskytovateľ univerzálnej služby poskytnúť poštovú službu ak by odosielateľ splnil podmienky ustanovené v poštových podmienkach. Naviac takéto konanie odosielateľov, ktorí by zneužívali postavenie poskytovateľa univerzálnej služby a nedodržiavali by svoju platobnú disciplínu mohlo v prípade insolventnosti veľkých odosielateľov ohroziť aj samotného poskytovateľa univerzálnej služby resp. financovanie poskytovania univerzálnej služby.

K § 54:

Obdobne ako poštovým podnikom, ktoré poskytuj ú poštový platobný styk a zameniteľné služby, aj poskytovateľovi univerzálnej služby sa ukladajú osobitné povinnosti vo vzťahu k vedeniu účtovníctva. V súlade s ustanoveniami tretej poš tovej smernice sa navrhuje explicitne ustanoviť podrobnosti o nákladovom modeli účtovníctva, ktorý sú poskytovatelia univerzálnej služby povinní uplatňovať, ak im Poštový regulačný úrad neschváli pou žívanie iného systému účtovníctva. Dôvodom tohto ustanovenia je potreba zabezpečiť oddelený prehľad o výnosoch a nákladoch univerzálnej služby a ostatných služieb, a to najmä na účely n áhrady čistých nákladov a regulácie poštových sadzieb. Na účely kontroly správnosti vedenia účtovníctva podľa zákonných podmienok sa navrhuje umožniť regulátorovi kontrolu účtovný ch postupov, a to aj prostredníctvom nezávislej a odborne spôsobilej osoby.

K § 55 až 58:

Z dôvodu zrušenia poštovej výhrady sa navrhuje ustanoviť spôsob financovania univerzálnej služby formou úhrady čistých nákladov univerzálnej služby, a to prostredníctvom prí spevkov poštových podnikov, poskytujúcich zameniteľné poštové služby. Voľba kompenzačného fondu, ako spôsobu financovania univerzálnej služby, vychádza z možnosti zriadenia takéhoto fondu podľ a tretej poštovej smernice.

Na účely výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby sa navrhuje vychádzať z ustanovení tretej poštovej smernice a prihliadať aj na nákladovú efektívnosť a vý nosy poskytovateľa univerzálnej služby, ako aj na trhovú výhodu, ktorú z titulu poskytovania univerzálnej služby má alebo môže mať. Vzhľadom na to, že podrobný spôsob výpočtu čistých ná kladov je výlučne ekonomickou doménou, navrhuje sa, aby podrobnosti boli upravené vo vykonávacom predpise, pričom do tohto vykonávacieho predpisu sa premietnu aj tie ustanovenia tretej poštovej smernice, ktoré regulujú vý počet čistých nákladov a sú obsahom zákonnej regulácie len vo forme všeobecných princípov a podmienok. Do výpočtu čistých nákladov budú zahrnuté náklady na univerzálnu službu v rozsahu § 3 ods. 2 zákona.

Systém náhrady čistých nákladov je založený na princípe, že ak čisté náklady poskytovateľovi univerzálnej služby vzniknú, sú mu uhradené v rozsahu, ktorý s prihliadnutí m na neprimeranosť finančnej záťaže určí Poštový regulačný úrad, pričom spôsob úhrady sa navrhuje ustanoviť ako preddavkový so súčasným previazaním na kalendárny rok, za ktorý sa ná hrada poskytuje. Dôvodom je minimalizácia obdobia, počas ktorého poskytovateľ univerzálnej služby bremeno týchto čistých nákladov znáša. Navrhuje sa, aby Poštový regulačný úrad na základe polročných ekonomických výsledkov určil predbežnú sumu čistých nákladov a v rozsahu tejto sumy ulo žil povinnosť poštovým podnikom, poskytujúcim zameniteľné služby, prispievať do kompenzačného fondu v pomere, ktorý vyjadruje ich trhovú pozíciu. Následne Poštový regulačný úrad určí ' konečnú' sumu čistých nákladov a rozdiel medzi predbežnou a konečnou sumou sa zúčtuje oproti uhradeným príspevkom do kompenzačného fondu, resp. uhradeným platbám poskytovateľovi univerzálnej služ by.

Z dôvodu zachovania proporcionality pri ukladaní povinnosti prispievať do kompenzačného fondu sa navrhuje ustanoviť hornú hranicu príspevku vo väzbe na výnosy, a to s prihliadnutím na európske štandardy. Vo zvyšku sumy čistých nákladov sa navrhuje ustanovi ť participáciu štátu na ich náhrade. V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dô sledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služieb 50 500 000 eur) čiastkou 1 515 000 eur a Slovensk á pošta, a. s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 eur. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 eur, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe čistých nákladov ako neprimeranej finančnej záťaže p re poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu Poštového regulačného úradu, t. j. 15 000 000 eur, po zohľadnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 eur), odhad č iastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 eur.

Dôvod, pre ktorý sa predpokladá, že bude potrebný aj inštitút príspevku štátu, spočíva v odhade súčasných čistých ná kladov univerzálnej služby, ktorý sa pohybuje na úrovni 26 mil. eur ročne (vypočítané podľa údajov za rok 2008). Vychádzajúc zároveň z obratov poštových podnikov, ktoré pôsobia na trhu v súč asnosti, je možné predpokladať, že pri trojpercentnom príspevku do fondu zaplatia poštové podniky poskytujúce zameniteľné služby 1,5 milióna eur, na poskytovateľa univerzálnej služby pripadne cca 5,5 milió na eur a zo štátneho rozpočtu bude potrebné doplatiť cca 19 milióna eur. Súčasne treba počítať aj s tým, že výška príspevku od štátu môže byť ovplyvnená aj rozsahom zameniteľný ch služieb.

Na účel posudzovania podielu poštové ho podniku na trhu, teda na účely určenia poštových podnikov, ktorých obraty sa budú brať do úvahy sa navrhuje, aby takýmito podnikmi boli (i) poštový podnik, ktorý poskytuje zameniteľné služby, prič om sa posudzuje len obrat z poskytovania zameniteľných služieb a (ii) poskytovateľ univerzálnej poštovej služby a jeho obrat z univerzálnej služby. Podiel na trhu sa následne určí ako pomer obratu posudzovaného po štového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, k súčtu (i) obratov všetkých poštových podnikov z poskytovaných zameniteľných služieb (teda aj vrátane posudzované ho podniku) a (ii) obratu poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania univerzálnej služby. Podiel na trhu sa nebude určovať vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a iných ako zameniteľných slu žieb a univerzálnej služby.

K § 59 a 60:

Ustanovenia o štátnom dohľade vychádzajú vecne z doterajšej právnej úpravy, pričom sú však spresnené a doplnené v nadväznosti na zmeny, ktoré návrh zákona prináša a tie ž v nadväznosti na potrebu posilnenia právomocí Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu. Novým spôsobom sa definujú oprávnenia regulátora a jeho zamestnancov pri výkone štá tneho dohľadu pokiaľ ide o štandardné oprávnenie vstupu do prevádzok a iných priestorov, v ktorých poštový podnik vykonáva svoju činnosť, pri zachovaní nedotknuteľnosti obydlia. Dopĺňajú sa tiež oprávnenia na získavanie informácií, vysvetlení a dokladov od kontrolovaného subjektu, ako aj od jeho zamestnancov alebo iných osôb, ktoré preňho vykonávajú činnosť, ktorá je predmetom kontroly, prič om tieto oprávnenia predstavujú síce podrobnejšiu, ale vo vzťahu k doterajšiemu právnemu stavu vecne podobnú úpravu.

Podrobne sa navrhuje upraviť postup regulátora, resp. ním poverených zamestnancov, pri výkone kontroly, resp. štátneho dohľadu podľa poštového zákona. Ide o štandardnú úpravu procesný ch ustanovení vo vzťahu ku kontrole, obsahujúcich náležitosti poverenia na vykonanie kontroly, oprávnenia a povinností pri výkone kontroly, zápisu o priebehu kontroly a povinnosť súčinnosti iných subjektov, ktor é sú povinné poskytnúť pri výkone dohľadu oprávneným osobám informácie, doklady, vyjadrenia a ďalšie veci, napríklad obal alebo obsah poštovej zásielky.

Povinnosti zamestnancov, vykonávajúcich kontrolu, sú š tandardnými povinnosťami spočívajúcimi v povinnosti preukázať sa oprávnením, potvrdiť prevzatie vecí počas kontroly, vyhotoviť a odovzdať zápis o kontrole, zachovávať mlčanlivosť o zistený ch skutočnostiach, ako aj oznamovať podozrenia zo spáchania trestného činu alebo iného porušenia zákona, o ktorých sa dozvedia. Oprávneniam zamestnancov regulátora pri výkone kontroly korešpondujú povinnosti kontrolovaného subjektu umožniť výkon kontroly, poskytnúť súčinnosť a odstrániť nedostatky.

Vo vzťahu k súčinnosti sa navrhuje uložiť povinnosť súčinnosti všetkým subjektom, ktoré by vzhľadom na pomer k veci či kontrolovanému subjektu mohli byť nápomocné zabezpečeniu riadneho vý konu kontroly.

K § 61 a 62:

Pokiaľ ide o priestupky a iné správne delikty, návrh zákona rozširuje skupinu skutkových podstát vo vzťahu k novozavedeným povinnostiam a tiež vo vzťahu k povinnostiam, ktorý ch nesplnenie nebolo podľa doterajšieho stavu sankcionované. Prelínanie niektorých skutkových podstát priestupkov so skutkovými podstatami trestných činov sa navrhuje tam, kde ide podľa trestného zákona o preč iny a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa môže byť ich závažnosť nepatrná a páchateľ nebude postihnut ý podľa Trestného zákona ale len podľa zákona o poštových službách za priestupok. Navrhuje sa tiež upraviť sumy pokút na menu euro a ustanoviť 'všeobecnú' skutkovú podstatu pre prípad poruš enia povinností, ktoré nie sú sankcionované ako iný správny delikt podľa § 62 ods. 1 až 3.

K § 63 až 66:

Navrhujú sa ustanovenia pre poskytovanie dotácií v poštových službách na účely podpory výskumu a vývoja, a to vo väzbe na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách v znení neskorších predpisov.

K § 67:

Navrhuje sa ustanoviť použitie predpisov o spr ávnom konaní aj na konanie podľa tohto zákona, s odchýlkami v ňom ustanovenými a súčasne vylúčiť pôsobnosť správneho poriadku v tých konaniach, kde z povahy veci nie je možné či vhodné spr ávny poriadok aplikovať. Zároveň sa v jednotlivých ustanoveniach, na konanie podľa ktorých sa správny poriadok nepoužije, navrhuje možnosť preskúmania rozhodnutí súdom, ako ochranu práv dotknutý ch subjektov.

K § 68:

Navrhuje sa splnomocniť Poštový regulačn ý úrad na vydanie podzákonných predpisov, upravujúcich podrobnosti v tu ustanovených oblastiach.

K § 69 až 73:

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje zachovať vzniknuté právne vzťahy a nároky z nich aj po účinnosti tohto zákona a tiež upraviť v prechodnom období oprávnenia poskytovať poštov é služby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na dlhú legisvakančnú lehotu sa zosúladenie činnosti s týmto zákonom navrhuje do 30 dní odo dňa platnosti všeobecného povolenia. Po štový regulačný úrad bude v súvislosti s tým povinný návrh všeobecného povolenia zverejniť do 10 pracovných dní odo dňa účinnosti tohto zákona a do 90 dní vydať požiadavky na kvalitu.

Nadväzne na vydanie nového všeobecného povolenia a na potrebu určiť okruh poštových podnikov, ktoré poskytujú služby vyžadujúce registráciu sa navrhuje, aby poštové podniky do 30 dní odo dňa pr ávoplatnosti všeobecného povolenia mali povinnosť registrovať sa. Kontinuita v činnosti je zabezpečená tým, že momentom doručenia úplnej žiadosti o registráciu bude poštový podnik oprávnený poskytova ť poštové služby, vyžadujúce registráciu, podľa tohto zákona. Navrhuje sa definovať aj moment zániku predošlých oprávnení. Začaté konania sa dokončia podľa doterajší ch predpisov a porušenie povinnosti sa bude sankcionovať tiež podľa doterajších predpisov, ak k nemu došlo pred účinnosťou zákona.

K § 74:

Vzhľadom na transpozíciu tretej poš tovej smernice sa navrhuje ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu.

K § 75:

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vzniku oprá vnenia poskytovať poštové služby sa navrhuje ustanoviť, že poskytovanie univerzálnej služby a poštových služieb nie je živnosťou.

K čl. III

Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o sprá vnych poplatkoch vo vzťahu k zavedeniu povinnosti registrácie. Sumy správnych poplatkov sa navrhuje určiť podľa predpokladanej náročnosti predmetných úkonov, resp. konaní.

K čl. IV

Predmetná zmena sa navrhuje vykonať výluč ne z dôvodu potreby splniť povinnosť premietnuť závery Rozhodnutia Komisie z 7. 10. 2008 o slovenských právnych predpisoch týkajúcich sa služieb hybridnej pošty (C(2008) 5912), Úradný vestník EÚ, C 322, 17. 12. 2008 do nášho právneho poriadku.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2012, s cieľom zabezpečiť dostatočnú legisvakančnú lehotu, okrem čl. IV, ktorý má nadobudnú ť účinnosť dňom vyhlásenia, keďže na jeho aplikáciu nie je potrebná legisvakančná lehota.

Bratislava 8. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

1. podpredseda vlády a

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu