Zákon o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 324/2011 účinný od 01.01.2018 do 31.08.2018

Platnosť od: 14.10.2011
Účinnosť od: 01.01.2018
Účinnosť do: 31.08.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky, Živnostenské podnikanie, Pošta a poštové služby

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST11JUD83DS15EUPP1ČL0

Zákon o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 324/2011 účinný od 01.01.2018 do 31.08.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 324/2011 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 243/2017

Vládny návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 243/2017, dátum vydania: 12.10.2017

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016. Materiál bol prerokovaný a schválený Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky v septembri 2016 a následne predložený aj na rokovanie vlády Slovenskej republiky, pričom rokovanie o materiáli bolo prerušené. Oproti materiálu zo septembra 2016 má predkladaný materiál niekoľko zmien, najmä v poistkách ohľadom prioritného majetku, v zložení správnej rady a dozornej rady, v legislatívno-technických úpravách a v zmene rozhodujúcich dátumov.

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť nový typ právnickej osoby sui generis [§ 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka], ktorá bude subjektom verejného práva na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou, a ktorej hlavným predmetom činnosti je výskumná činnosť, zahrňujúca aj zabezpečovanie infraštruktúry výskumu. Ich vytvorenie má posilniť ich právnu samostatnosť, zvýšiť ich ekonomickú silu, ako aj zabezpečiť verejnú kontrolu výsledkov ich činnosti.

 

V porovnaní s dnešnou právnou formou rozpočtových a príspevkových organizácii má navrhovaná nová právna forma „verejná výskumná inštitúcia“ umožniť subjektom uskutočňujúcim výskumnú, a prípadne aj vývojovú činnosť lepšie čeliť hlavným výzvam, s ktorými sú v súčasnosti konfrontované :

-          tlak na zabezpečenie väčšieho podielu zdrojov z nadnárodných projektov a z podnikateľského sektora na financovaní svojej činnosti a na zintenzívnenie prenosu výsledkov výskumu a vývoja do praxe, 

-          možnosť viaczdrojového financovania a zabezpečenia ekonomickej stability,

-          zachovanie právnej subjektivity s autonómnym a samosprávnym postavením umožní bezproblémové pokračovanie v medzinárodných a domácich aktivitách, 

-          samostatné rozhodovanie v kľúčových otázkach, ako je zapojenie sa do projektov a získavanie kontraktov s priemyselnou sférou,

-          možnosť regulácie príspevku od štátu podľa skutočne odvedených výkonov,

-          možnosti efektívnejšieho odmeňovania výskumno-vývojových pracovníkov za účelom ich motivácie, 

-          veľká perspektíva rozvoja aktivít, aj smerom do priemyselného výskumu.

 

Súčasná prevládajúca forma rozpočtových a príspevkových organizácii nie je pre výskum a vývoj z dlhodobého hľadiska vhodná. Navrhuje sa preto zaviesť pre oblasť výskumu a vývoja novú právnu formu - verejná výskumná inštitúcia s právnou subjektivitou, vlastným majetkom a zákonom stanovenými podmienkami pre nakladanie s týmto majetkom.

 

I.                   Nevhodnosť formy neziskovej organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby

 

I.1 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z.: „Nezisková organizácia je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

 

I.2 Hoci všeobecne prospešnými službami, ktoré neziskové organizácie môžu poskytovať, sú aj výskum, vývoj, vedecko-technické a informačné služby [§ 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 213/1997 Z. z.], § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z. upravuje spôsob poskytovania všeobecne prospešných služieb tak, že musia byť poskytované „za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok“, teda v podstate „katalógovým“ spôsobom. 

 

I.3 Právna forma verejných výskumných inštitúcií je určená osobitne pre organizácie, ktorých hlavným predmetom činnosti bude výskum. Predpokladá sa, že verejné výskumné inštitúcie budú okrem výskumu vykonávať aj iné činnosti (tradičné najmä v prostredí SAV), ako napríklad zabezpečovanie a správu infraštruktúry výskumu a vývoja, účasť na pedagogickom procese vysokých škôl, spolupráca v oblasti vedy a techniky s vysokými školami, či aj vývoj a inovácie. Právny režim zákona č. 213/1997 Z. z., obmedzujúci predmet činnosti neziskovej organizácie iba na výskum, vývoj, vedecko-technické a informačné služby, by výkon týchto činností neumožňoval.

 

I.4 Návrh zákona predpokladá, že verejné výskumné inštitúcie budú môcť vykonávať aj podnikateľskú činnosť a činnosť na základe požiadaviek subjektov verejnej správy, v rámci ktorých budú poskytovať služby konkrétnym subjektom prejavujúcim záujem o ne, no nie „katalógovým“ spôsobom, ale za podmienok dojednaných ad hoc. Právny režim zákona č. 213/1997 Z. z. umožňujúci iba „katalógový“ spôsob poskytovania služieb by preto bol pre verejné výskumné inštitúcie nepoužiteľný aj z tohto dôvodu. 

 

I.5 Podľa návrhu zákona, hlavným zdrojom financovania hlavnej činnosti bude inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja, ktorú podľa § 16 ods. 7 písm. a) zákona č. 172/2005 Z. z. možno použiť aj na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja výskumnej organizácie, čo by bolo pri neziskovej organizácii (ak by išlo o „dotáciu“) vzhľadom na § 29 ods. 4 druhá veta zákona č. 213/1997 Z. z. nemožné. 

 

I.6 Zákon č. 213/1997 Z. z. ustanovuje, že neziskovej organizácii môže, no nemusí, byť poskytnutá dotácia z verejných zdrojov (§ 29 ods. 3); pri verejnej výskumnej inštitúcii budú zakladateľom poskytované finančné prostriedky ako inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja poskytované príspevok zo štátneho rozpočtu bude poskytnutý (§ 25 ods. 1 navrhovaného zákona).

 

I.7 Podľa návrhu zákona, za účelom otvorenia možností intenzifikácie výskumnej činnosti či prenosu jej výsledkov do praxe, verejné výskumné inštitúcie budú môcť – za podmienok upravených zákonom – vstupovať do obchodných spoločností, resp. ich založiť, čo by bolo pri neziskovej organizácii vzhľadom na § 30 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. nemožné. 

 

I.8 Predpokladá sa, že najpočetnejšou skupinou výskumných organizácií, ktoré si osvoja túto novú právnu formu, budú organizácie SAV. V tejto súvislosti, zmena právnej formy organizácií SAV na neziskové organizácie by mala za následok popretie súčasného rozčlenenia sektora výskumu a vývoja v § 7 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, ktorý predpokladá existenciu: 

a) štátneho sektora, ktorý zahŕňa SAV a výskumné organizácie zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy, 

b) sektora vysokých škôl, 

c) neziskového sektora, ktorý tvoria o. i. občianske združenia, neziskové organizácie, ... a 

d) podnikateľského sektora. 

 

I.9 Z pohľadu rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, ktorých transformácia na verejné výskumné inštitúcie k 1. 1. 2018 sa navrhuje, by prípadnou transformáciou na neziskové organizácie došlo k narušeniu tohto systému rozčlenenia sektora výskumu a vývoja fatálnym oslabením, či dokonca úplnou elimináciou, štátneho sektora a skokovým, mohutným, neprirodzeným a nesystémovým zväčšením neziskového sektora. Osobitne vo vzťahu k organizáciám SAV by takýto krok bol nesystémový vzhľadom na skutočnosť, že zákon o SAV ju výslovne definuje ako „samosprávnu vedeckú inštitúciu Slovenskej republiky“ a ako rozpočtovú organizáciu, ktorá je „právnickou osobou štátu“ (v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy), teda ako právnickú osobu vykazujúci osobitný, zákonom definovaný vzťah so štátom. Uvedené sa prejavuje o. i. aj zaradením tak SAV, ako aj plánovaných verejných výskumných inštitúcií, do sektora verejnej správy, čo by v prípade neziskových organizácií zrejme neprichádzalo do úvahy. 

 

II.                Nevhodnosť formy obchodných spoločností (osobitne spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti) podľa Obchodného zákonníka

 

II.1 Vo všeobecnosti, obchodné spoločnosti (korporácie) už zo svojej podstaty nie sú vhodnou formou, v ktorej by verejné výskumné inštitúcie mohli pôsobiť. Obchodná spoločnosť má svojich vlastníkov (spoločníkov, akcionárov), ktorých základným cieľom je zhodnotiť kapitál vložený do korporácie v podobe distribúcie dosiahnutého zisku vo forme dividend. Verejné výskumné inštitúcie dosiahnutý zisk nikomu nebudú distribuovať, naopak, sú povinné ho použiť na realizáciu svojej hlavnej činnosti. Vlastníci obchodnej spoločnosti, združení zväčša v orgáne korporácie, ktorým je valné zhromaždenie, kreujú ostatné orgány tak, aby tieto s odbornou starostlivosťou spravovali ich kapitál vložený do spoločnosti. Hoci aj v navrhovaných verejných výskumných inštitúciách bude zakladateľ kreovať bez obmedzení dozornú radu, no na zloženie ostatných kolektívnych orgánov budú mať do určitej miery priamy dosah vymedzení zamestnanci verejnej výskumnej inštitúcie. 

 

II.2 Nezlučiteľnosť navrhovaného právneho rámca s právnych režimom pôsobenia obchodných spoločností spočíva aj v tom, že možnosť verejných výskumných inštitúcií vykonávať podnikateľskú činnosť je podmienená plnením viacerých osobitných podmienok uvedených priamo v navrhovanom zákone, zatiaľ čo pri obchodných spoločnostiach je možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť podmienená splnením podmienok vyplývajúcich iba zo všeobecných právnych noriem aplikovateľných na všetky dotknuté podnikateľské subjekty (napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní). 

    

II.3 Zároveň, ak by výskumné organizácie, pre ktoré sa navrhuje právny režim verejných výskumných inštitúcií, mali mať formu akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným nezaloženej za účelom podnikania, vzhľadom na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 3 za bodkočiarkou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov by neprichádzalo do úvahy oslobodenie príjmov z ich hlavnej činnosti od dane z príjmov.  

       

II.4 Návrh zákona počíta s prechodom majetku štátu (hnuteľného aj nehnuteľného) na verejné výskumné inštitúcie, vo vzťahu ku ktorému organizácie transformujúce sa na verejné výskumné inštitúcie mali právne postavenie správcu majetku štátu. Návrh zákona definuje celý rad obmedzení vzťahujúcich sa na nakladanie s majetkom (napr. povinné predchádzajúce súhlasy dozornej rady, prípadne aj zakladateľa s vybranými úkonmi týkajúcimi sa majetku, zákonom uložený zákaz vybraných úkonov dispozície s majetkom, ..., v prípade prioritného majetku aj súhlas Ministerstva financií SR) s cieľom ochrany majetku verejnej výskumnej inštitúcie. Návrh zákona obsahuje aj osobitný režim umožňujúci návrat prioritného majetku verejnej výskumnej inštitúcie (nehnuteľný majetok štátu vložený do verejnej výskumnej inštitúcie) späť štátu v prípade, ak by sa verejná výskumná inštitúcia ocitla v situácii smerujúcej k jej zániku ako subjektu práva (typicky prípad konkurzu). Takéto obmedzenia pri nakladaní s majetkom a osobitná ochrana majetkových záujmov štátu (aj po prechode vlastníctva majetku štátu na verejnú výskumnú inštitúciu) by neboli aplikovateľné, ak by mali ísť o formu obchodných spoločností.       

 

II.5 Vo všeobecnosti, navrhovaná verejná výskumná inštitúcia nie je osobou súkromného práva, nie je podnikateľom. Samotný názov uvedeného typu právnickej osoby obsahuje prívlastok „verejná“, čo napovedá, že sa nejedná o subjekt súkromného práva. Zameranie hlavnej činnosti verejných výskumných inštitúcií ich predurčuje k tomu, aby boli vnímané ako subjekty verejnej správy, podobne ako verejné vysoké školy s podobným predmetom činnosti, pričom na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že verejné výskumné inštitúcie by mali mať právo podnikať alebo prijať úver, keďže rovnaké oprávnenia majú aj verejné vysoké školy. Na povahu navrhovaných verejných výskumných inštitúcií, ako subjektov verejnej správy, v návrhu zákona nadväzuje celý rad ustanovení upravujúcich spôsob hospodárenia, rozpočtovanie prostriedkov, vykazovanie príjmov a výdavkov, koncentrovanie príjmov na účtoch vedených v Štátnej pokladnici a pod. Takéto nastavenia nie je možné aplikovať vo vzťahu k obchodným spoločnostiam, ktoré sú subjektmi súkromného práva. 

           

III.             Nevhodnosť formy nadácie podľa zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

 

III.1 Zákon č. 34/2002 Z. z. definuje v § 2 ods. 1 nadáciu ako účelové združenie majetku, ktoré slúži na podporu verejnoprospešného účelu, ktorým môže byť aj rozvoj vedy a vzdelania (§ 2 ods. 3). Nadácia je právnická osoba realizujúca nadačnú činnosť. V zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 34/2002 Z. z. sa nadačnou činnosťou rozumie: (i) poskytovanie peňažných a nepeňažných prostriedkov z majetku nadácie tretím osobám, (ii) správa majetku nadácie vrátane nadačných fondov. Z uvedeného je zrejmé, že nadácia síce združuje majetok, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu, ktorým môže byť aj rozvoj vedy, ale táto podpora nadácie spočíva v tom, že podporuje tretie osoby, aby ony samy svojou činnosťou napĺňali verejnoprospešný účel (ako napr. rozvoj vedy), samy nadácie ale činnosť napĺňajúcu verejnoprospešný účel neuskutočňujú. 

 

III.2 Naopak, navrhované verejné výskumné inštitúcie nezdružujú majetok, aby ním podporovali činnosť tretích osôb napĺňajúcu verejnoprospešný účel; verejné výskumné inštitúcie majú samy vykonávať činnosť, ktorou sa môže naplniť verejnoprospešný účel (ako napr. rozvoj vedy). 

 

III.3 Okrem toho nadácie sa ako právnické osoby zapisujú do registra nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Navrhované verejné výskumné inštitúcie, ako právnické zamerané na oblasť vedy a techniky, by nepochybne mali ostať v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, do pôsobnosti ktorého táto oblasť spadá.

 

IV. Nevhodnosť formy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

IV.1 Slovenská akadémia vied a ústredné orgány štátnej správy, ako správcovia rozpočtových kapitol, a prípadne aj rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ktorým následne prostriedky zo štátneho rozpočtu rozdeľujú, dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu prideľované iba na jeden kalendárny rok. Objem poskytnutých prostriedkov sa každoročne mení v závislosti od výkonnosti slovenskej ekonomiky a ďalších makroekonomických i politických faktorov, čo predstavuje významný prvok ekonomickej neistoty a nestability pri úvahách výskumných rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií o zapojení sa do výskumných projektov presahujúcich spravidla obdobie jedného roka.

 

IV.2 Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nesmú prijímať úvery alebo pôžičky. Nemožnosť úverového financovania oberá slovenské výskumné rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie o jeden zo štandardných spôsobov zlepšenia stavu výskumnej základne, ako jedného z predpokladov plnenia účelu, na ktorý boli zriadené. Aj v tomto ohľade sú slovenské výskumné rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie znevýhodnené nielen voči slovenským verejným vysokým školám, keďže tieto môžu svoju činnosť financovať aj prostredníctvom bankových úverov, hoci s určitými obmedzeniami, ale aj voči iným európskym výskumným inštitúciám využívajúcim úverové zdroje na výskumnú činnosť (napr. výskumné inštitúcie v Rakúsku využívajúce úverové financovanie). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zásade nesmú byť zakladateľmi ani zriaďovateľmi inej právnickej osoby a, ak sú členmi určitej inej právnickej osoby, prostriedky svojho rozpočtu môžu použiť na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa.

 

IV.3 Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemajú spôsobilosť vlastniť majetok. Hoci môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa, majetok, ktorý je organizácii zverený pri jej zriadení, ako aj majetok, ktorý nadobudne počas svojej existencie, je majetkom štátu. Aj keď nie sú jeho vlastníkmi, majú povinnosť udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

 

IV.4 Príjem z prenájmu majetku štátu v správe rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu, čo znemožňuje alokáciu potrebných finančných zdrojov v prospech rozvoja výskumu a vývoja a zvýšenie nezávislosti výskumných rozpočtových organizácií na verejných zdrojoch. Podobne, príjem z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe príspevkovej organizácie nemusí byť príjmom spravujúcej organizácie (ale môže byť príjmom štátneho rozpočtu) a ak aj je príjmom spravujúcej organizácie, môže byť použitý iba na jediný, úzko vymedzený účel.

 

IV.5 Vykonávať podnikateľskú činnosť môžu rozpočtové organizácie iba v prípade, ak ich k tomu osobitný predpis výslovne oprávňuje a príspevkové organizácie iba so súhlasom zriaďovateľa. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia povinná zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo prijať opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti.

 

Vytvorenie verejnej výskumnej inštitúcie, ako nového typu právnickej osoby zameranej primárne na výskum, má tiež za cieľ odlíšiť budúce verejné výskumné inštitúcie od iných subjektov verejného či súkromného práva, ktoré síce môžu vykonávať výskum, ale nevykonávajú ho ako svoju základnú hlavnú činnosť, ako napr. vysoké školy či neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z., ktoré môžu vykonávať, spomedzi mnohých iných všeobecne prospešných služieb, aj činnosť výskumu. 

 

Dôraz kladený na výskum, ako predmet hlavnej činnosti verejnej výskumnej inštitúcie má zabezpečiť sústredenie sa budúcich verejných výskumných inštitúcii na výskumnú činnosť, ako primárny účel, na ktorý budú založené, a zabránenie presunu ťažiska aktivity verejných výskumných inštitúcii na ostatné činnosti, ktoré budú mať iba sekundárnu, doplnkovú dôležitosť. Zákon má tiež za cieľ zabezpečiť akceptovateľnosť financovania činnosti verejnej výskumnej inštitúcie prostredníctvom „vysúťažených“ rezortných dotácií z pohľadu pravidiel poskytovania štátnej pomoci.

 

Z vecného hľadiska, hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je poznatok, že súčasný právny stav, v ktorom výskumné rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vykonávajú svoju činnosť, predstavuje vážny hendikep pri vytváraní predpokladov na úspešné plnenie účelu, na ktoré boli tieto výskumné organizácie založené, a to najmä vo svetle požiadaviek, ktorým bude štátny sektor výskumu a vývoja čeliť. Týmito požiadavkami sú najmä tlak na zabezpečenie väčšieho podielu zdrojov z nadnárodných projektov a z podnikateľského sektora na financovaní svojej činnosti a na zintenzívnenie prenosu výsledkov výskumu a vývoja do praxe. Nevhodnosť súčasného právneho stavu je daná jednak výberom právnej formy rozpočtových a príspevkových organizácii a všeobecnými dôsledkami z toho vyplývajúcimi, jednak existenciou niektorých čiastkových obmedzení zasahujúcich do ich činnosti. 

 

Navrhovaná právna úprava nielen reaguje na problém nevyhovujúcej právnej formy a všeobecnejšie, nevyhovujúceho právneho režimu pôsobenia výskumných rozpočtových organizácii a príspevkových organizácii, ale umožní aj integráciu súčasných výskumných organizácii Slovenskej akadémie vied v právnej forme rozpočtových organizácii a príspevkových organizácii do nižšieho počtu subjektov v právnej forme verejných výskumných inštitúcii. Integrácia výskumných organizácií je účelná vzhľadom na vývoj v nastavení tých projektov, ktoré môžu zabezpečiť zásadné zlepšenie materiálnych podmienok činnosti subjektov štátneho sektora výskumu a vývoja. 

 

Medzi základné princípy navrhovanej právnej úpravy patrí autonómnosť verejnej výskumnej inštitúcie, ktorá bude posilňovať samosprávnosť, slobodu vedeckého bádania a hospodársku stabilitu budúcich verejných výskumných inštitúcii, ako predpokladov intenzifikácie a skvalitnenia činnosti výskumu a vývoja v Slovenskej republike, no so zachovaním potrebného rozsahu právomocí zakladateľa potrebných na to, aby mohol dohliadať nad zachovávaním účelu založenia verejnej výskumnej inštitúcie, jej funkčnosti a v prípade viacerých verejných výskumných inštitúcii založených jedným zakladateľom aj nad ich súdržnosťou. Návrh nového zákona bude porovnateľný s obdobnými zákonmi v iných členských štátoch Európskej únie a ďalších vyspelých krajinách sveta. Pri hľadaní najvhodnejšieho právneho režimu sa návrh inšpiroval napríklad českým zákonom č. 341/2005 Sb. o verejných výzkumných institucích. 

 

Priznanie spôsobilosti vlastniť majetok (spolu so spôsobilosťou mať práva a povinnosti a nadobúdať ich vlastnými úkonmi) bude štandardizovať verejnú výskumnú inštitúciu ako plnohodnotnú, štandardnú právnickú osobu a zlepší tak postavenie verejných výskumných inštitúcii vo vzťahu k obdobným výskumným inštitúciám zo zahraničia (najmä z EÚ) i k slovenským verejným vysokým školám. 

 

Predkladaným zákonom sa má umožniť transformácia rezortných rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, ktoré uskutočňujú výskum na verejné výskumné inštitúcie a v rámci novely zákona o Slovenskej akadémii vied sa má k 1. 7. 2018 uskutočniť aj transformácia všetkých organizácií Slovenskej akadémie vied, ktoré  budú existovať k 30. 6. 2018. V rámci transformácie na tieto subjekty prechádza majetok štátu v ich správe.

 

Predkladaný materiál je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na príjmy v rámci rozpočtu verejnej správy (pričom v nadväznosti na zníženie príjmov sa v rovnakej výške znižujú aj výdavky štátneho rozpočtu), predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

 

 

B. Osobitná časť

 

 

K Čl. I

 

K § 1

 

Verejná výskumná inštitúcia (ďalej len „v. v. i.”) je novým druhom právnickej osoby, ktorý sa zavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky. Verejná výskumná inštitúcia sa ako právnická osoba bude zapisovať do registra verejných výskumných inštitúcií, ktorý bude viesť ministerstvo školstva.

 

Verejná výskumná inštitúcia bude považovaná za účtovnú jednotku, ktorá nie je založená na účel podnikania, v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve i zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 

 

Zákon výslovne požaduje, aby neoddeliteľnou súčasťou názvu verejnej v. v. i. bolo aj označenie, ktoré ju odlíši od iných typov právnických osôb a zároveň ju jednoznačne identifikuje u tretích osôb, ktoré budú vstupovať s v. v. i. do právnych vzťahov. Súčasťou názvu v. v. i. preto bude označenie „verejná výskumná inštitúcia“ alebo skratka „v. v. i.“. Iné osoby nebudú smieť používať toto označenie vo svojom názve alebo obchodnom mene (následkom bude uloženie pokuty)

 

Zákon bližšie charakterizuje hlavnú činnosť v. v. i., na vykonávanie ktorej sa v. v. i. zakladá. Hlavná činnosť zahŕňa uskutočňovanie výskumu, zabezpečovanie a správu infraštruktúry výskumu a vývoja. Ďalej sem spadajú činnosti ako šírenie výsledkov výskumu a vývoja [pod ktorou možno rozumieť najmä organizovanie (pravidelných i nepravidelných) vedeckých podujatí, vydávanie (periodickej i neperiodickej) vedeckej tlače], participácia v rámci doktorandského študijného programu (za podmienok zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách), ako aj spolupráca v oblasti vedy a techniky s vysokými školami a s ostatnými právnickými osobami uskutočňujúcimi výskum a vývoj. Do predmetu hlavnej činnosti v. v. i. rovnako patria osobitné činnosti, ktorých vykonávaním poverujú osobité predpisy menovite niektoré výskumné organizácie. Ako príklad možno uviesť zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý predpokladá možnosť výkonu určitých osobitných činností zo strany Archeologického ústavu SAV (napr. spolupráca s krajským pamiatkovým úradom alebo pamiatkovým úradom pri vypracovávaní podkladov na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku podľa § 15 ods. 2, správcovstvo zo zákona k archeologickému nálezu podľa § 40 ods. 5 či vedenie evidencie archeologických nálezísk podľa § 41 ods. 1). Vzhľadom na rozmanitosť charakteru hlavnej činnosti spojenej s výskumom, v. v. i. musí zabezpečovať jeden alebo viaceré z taxatívne určených okruhov hlavných činností.

 

Do predmetu hlavnej činnosti v. v. i. nepatrí činnosť vývoja (§ 2 ods. 4 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Toto riešenie nachádza svoje odôvodnenie v zásadách posudzovania štátnej podpory výskumu a vývoja v európskom práve, konkrétne v režime posudzovania prípustnosti štátnej pomoci [najmä články 107 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107a 108 zmluvy a Oznámenie Komisie - Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie 2014/C 198/01, (Ú. v. EÚ C 198, 27. 06. 2014, s. 1 - 29)]. Európsky režim posudzovania prípustnosti štátnej podpory výskumno-vývojových činností je postavený na zásade, podľa ktorej čím je podporovaná výskumno-vývojová činnosť vzdialenejšia od reálneho trhového uplatnenia, tým je pravdepodobnosť narušenia hospodárskej súťaže na trhu v jej dôsledku nižšia a štátna podpora takejto výskumno-vývojovej činnosti akceptovateľnejšia. Keďže výstupy činnosti vývoja môžu byť – na rozdiel od výstupov činnosti výskumu (základného alebo aplikovaného) – predmetom bezprostredného trhového využitia, štátna podpora činnosti vývoja by bola predmetom prísnejšieho posudzovania z pohľadu jej zlučiteľnosti s pravidlami o poskytovaní štátnej pomoci. 

            

Verejné výskumné inštitúcie sú však podľa tohto zákona oprávnené realizovať aj činnosť vývoja a inovácií, avšak iba v rámci oprávnenia pre v. v. i. vyplývajúce z § 2 zákona č. 172/2005 Z. z. alebo nepriamo, teda prostredníctvom iných právnických osôb, ktoré si v. v. i. založia alebo v ktorých nadobudnú majetkovú účasť za podmienok uvedených v tomto zákone. Navrhované vyčlenenie vývoja a inovácií má svoj dôsledok v oddelenom účtovníctve a osobitnom ukazovateli vo výročnej správe. Zároveň ani podnikateľská činnosť, ani "objednávková" činnosť od subjektov verejnej správy ani vývoj a inovácie nebudú môcť byť financované z "prostriedkov rozpočtu verejnej správy určených na podporu výskumu".

 

K § 2

 

Verejná výskumná inštitúcia sa v rámci uskutočňovania vybraných predmetov hlavnej činnosti [§ 1 ods. 3 písm. a) až c) a e)] môže uchádzať o súťažné verejné prostriedky (dotácie) od orgánov verejnej správy alebo územnej samosprávy za podmienok vyplývajúcich z predpisov upravujúcich rezortné dotácie. Verejná výskumná inštitúcia je oprávnená uskutočňovať aj podnikateľskú činnosť, t.j. činnosť uskutočňovanú za účelom dosahovania zisku, taktiež v rámci vybraných predmetov hlavnej činnosti – písmená a) až c). Umožnením vykonávania podnikateľskej činnosti sa napĺňa jeden z deklarovaných zámerov prijatia novej právnej úpravy, a to zavedenie systému viaczdrojového financovania činnosti v. v. i. Podnikateľská činnosť je v texte právnej úpravy formulovaná ako oprávnenie, teda v. v. i. nie je zo svojej povahy povinná podnikateľskú činnosť uskutočňovať. Verejná výskumná inštitúcia je tiež oprávnená uskutočňovať aj vývoj a inovácie, a to ako činnosť z dotácií rezortov, ako podnikateľskú činnosť a ako projekty financované inak (ide o projekty podľa zákona č. 172/2005 Z. z. a projekty hradené zo štrukturálnych fondov). 

 

Uvedené oprávnenia je v. v. i. oprávnená realizovať iba za dodržania podmienok uvedených v zákone. Z nich je dôležité poukázať na to, že nesmie byť nimi ohrozená činnosť financovaná zo “základnej” ročnej finančnej podpory od zakladateľa z prostriedkov štátneho rozpočtu.

 

Zákon vymedzuje okruh základných povinností, ktoré právna úprava na v. v. i. kladie. Tieto povinnosti súvisia so skutočnosťou, že v. v. i. má verejný charakter a hlavným zdrojom financovania hlavnej činnosti sú verejné zdroje. Z uvedeného dôvodu právna úprava kladie dôraz na transparentnosť a informovanosť (spojenú s povinným zverejňovaním dosiahnutých výsledkov v. v. i. v rámci jej činnosti). Uvedeným spôsobom sa zároveň vytvoria podmienky pre kontrolu činnosti v. v. i. aj zo strany širokej verejnosti. 

 

Verejné výskumné inštitúcie sú povinné uverejňovať výsledky svojej hlavnej činnosti, a to: (i) vo výročnej správe v. v. i., ktorá sa zverejňuje vo verejnej časti registra účtovných závierok (zákon nevylučuje jej zverejňovanie aj na webovom sídle v. v. i.), (ii) na centrálnom informačnom portáli na poskytovanie služieb a informácií v oblasti výskumu a vývoja podľa § 26 zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja (tým je v súčasnosti Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie, ktorého správcom je ministerstvo školstva).

            

Právna úprava ustanovuje tiež povinnosť pre v. v. i. poskytovať orgánom verejnej správy podklady určené osobitnými predpismi (§ 26 zákona č. 172/2005 Z. z.) ako aj poskytovať svojmu zakladateľovi potrebnú súčinnosť v podobe poskytovania podkladov, ktoré sú potrebné pre výkon právomoci zakladateľa vo vzťahu k v. v. i. v zmysle tohto zákona.

            

Keďže hlavná činnosť je prioritne financovaná z verejných zdrojov, verejnosť má právo a možnosť uvedeným spôsobom sa oboznamovať s dosiahnutými výsledkami v. v. i. Verejnou dostupnosťou výsledkov sa však nerozumie ich poskytovanie zdarma alebo zverejnenie ich podstaty (know-how), ale poskytnutie informácií o dosiahnutí týchto výsledkov a ich sprístupnenie vyššie uvedenou formou každému bez rozdielu za rovnakých podmienok. 

            

Z dôvodu lepšej a jednoduchšej verejnej kontroly a zvýšenia miery transparentnosti zákon požaduje, aby každá v. v. i. mala zriadené svoje webové sídlo, teda aby každá v. v. i. mala zriadenú a prevádzkovala funkčnú webovú stránku ako zdroj informácií o svojej činnosti.

            

Upravuje právo v. v. i. vybrané informácie nezverejniť, v prípade ak by ich zverejnenie mohlo byť na ujmu práv a právom chránených záujmov v. v. i.. Typicky pôjde o prípady ochrany práv duševného vlastníctva, kde predčasné zverejnenie informácií by mohlo ohroziť alebo poškodiť v. v. i., napr. v prípade konania o udelenie patentu, kde by dôsledkom mohla byť nepatentovateľnosť vynálezu. 

 

K § 3

 

Zákon taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré môžu mať právne postavenie zakladateľa v. v. i. v súlade so štruktúrou sektorov výskumu, a zároveň (v súvislosti s mechanizmom financovania v. v. i.) tak, aby išlo o subjekty, ktoré sú správcom kapitoly štátneho rozpočtu.  Zakladateľom v. v. i. môže byť ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky a Slovenská akadémia vied.

 

V rámci úloh zakladateľa sa ako lex specialis k zákonu o správe majetku štátu upravuje možnosť vložiť do v. v. i. pri jej založení majetok štátu, a to za rovnakých podmienok, ako to upravuje § 13a ods. 5 zákona o správe majetku štátu.

 

K § 4

 

Verejná výskumná inštitúcia sa zakladá dňom vydania zakladacej listiny zakladateľom. Zákon vymedzuje časový moment založenia v. v. i., ktorý spája s vydaním zakladacej listiny. 

 

Zákon uvádza povinné obsahové náležitosti zakladacej listiny v. v. i. Nakoľko v čase založenia v. v. i. ako nového právneho subjektu nie je známe jej IČO, pričom jeho uvedenie v zakladacej listine má obdobný význam ako rodné číslo v občianskom preukaze, toto je zakladateľ do nej povinný doplniť bezodkladne jeho pridelení.

 

Zakladaciu listinu v. v. i. vydáva vždy zakladateľ. Popri zmienenej povinnosti zakladaciu listinu vydať, má zakladateľ aj oprávnenie ju zmeniť, a to len na návrh samotnej v. v. i. – prostredníctvom jej správnej rady alebo dozornej rady.

 

K § 5

 

Verejná výskumná inštitúcia vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná do registra v. v. i. vedeného ministerstvom školstva. Uplatňuje sa registračný princíp pri vzniku v. v. i., ktorý vychádza zo všeobecnej úpravy vyjadrenej v Občianskom zákonníku. Podľa §19 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.“

 

Zákon uvádza, že návrh na zápis do registra v. v. i. podáva zakladateľ. Zákonom predpísaná lehota na podanie tohto návrhu je do 30 dní od založenia v. v. i. Zakladateľ má právo v podanom návrhu určiť deň, ku ktorému sa má zápis vykonať, najskôr však musí ísť o piaty pracovný deň odo dňa doručenia návrhu. Prílohu písomného návrhu tvorí zakladcia listina v. v. i. 

 

Ak v. v. i. vzniká splynutím alebo rozdelením, podáva zakladateľ súčasne návrh na zápis vznikajúcej v. v. i. a návrh na výmaz zanikajúcich v. v. i. z registra verejných výskumných inštitúcií.

 

K § 6

           

Z konania v období od založenia v. v. i. do momentu jej vzniku (registrácia v registri v. v. i.) bude zaviazaný zakladateľ, ktorý v uvedenom medziobdobí koná vo všetkých veciach v mene založenej v. v. i. Momentom vzniku v. v. i. dochádza ex lege k prechodu všetkých práv a záväzkov, ktoré v uvedenom medziobdobí uskutočnil zakladateľ, priamo na novovzniknutú v. v. i. 

 

V období od vzniku v. v. i. do doby, pokým nevznikne funkcia riaditeľovi v. v. i. ako štatutárnemu orgánu v. v. i. (funkcia riaditeľa v. v. i. vzniká jeho vymenovaním do funkcie zakladateľom na základe výsledkov výberového konania), vykonáva funkciu jej riaditeľa osoba poverená zakladateľom. Údaje o tejto poverenej osobe musia byť obsiahnuté v zakladacej listine v. v. i. Táto osoba koná v mene v. v. i. vo všetkých veciach, t.j. rozsah jej konania je zhodný s rozsahom, v ktorom v mene v. v. i. koná štatutárny orgán.

 

K § 7

 

Kým v procese vzniku právnickej osoby predchádza samotnému vzniku založenie právnickej osoby, obdobne aj v prípade zániku právnickej osoby, samotnému zániku predchádza zrušenie. Zákon uvádza, že zrušenie v. v. i. sa uskutočňuje s likvidáciou (pokiaľ sa v. v. i. zrušuje bez právneho nástupcu) alebo bez likvidácie (ak sa v.v.i zrušuje a má svojho právneho nástupcu; typicky pôjde o prípady zlúčenia, splynutia, ktoré sú v texte zákone upravené nižšie).

 

Zákon taxatívne uvádza dôvody, kedy dochádza k zrušeniu v. v. i. K zrušeniu v. v. i. môže dôjsť z vôle jej zakladateľa ako aj z ďalších dôvodov uvedených v tomto ustanovení zákona. 

 

K § 8

 

Upravujú sa prípady, kedy k zrušeniu v. v. i. bez právneho nástupcu dochádza v dôsledku prijatého rozhodnutia zakladateľa v. v. i. 

 

Právna úprava pri zrušení v. v. i. spojenej s jej likvidáciou vychádza z existujúcej právnej úpravy Obchodného zákonníka. Zákon o v. v. i. preto osobitne upravuje iba odchýlky od právnej úpravy Obchodného zákonníka. 

 

K § 9

 

Upravujú sa prípady, kedy dochádza k zrušeniu v. v. i. s právnym nástupcom bez potreby uskutočniť likvidáciu v. v. i. Verejná výskumná inštitúcia sa bez likvidácie môže zrušiť, ak zároveň dochádza k jej zlúčeniu alebo splynutiu s inou v. v. i. alebo ak dochádza k rozdeleniu zrušenej v. v. i. 

 

Zákon rozlišuje prípady pokiaľ dochádza k procesom zlúčenia, splynutia, rozdelenia u v. v. i., ktoré sú v pôsobnosti toho istého zakladateľa a prípady pokiaľ by k uvedeným procesom dochádzalo medzi v. v. i., ktoré sú v zakladateľskej pôsobnosti odlišných zakladateľov. V prvom prípade dochádza k zrušeniu v. v. i. rozhodnutím zakladateľa, v druhom prípade bude titulom zrušenia písomná zmluva medzi zakladateľmi, v rámci ktorej sa zakladatelia dohodnú, ktorý z nich bude mať postavenie zakladateľa vo vzťahu k nástupníckej v. v. i. 

 

K § 10

 

Zákon charakterizuje podstatu procesu zlúčenia verejných výskumných inštitúcií. Na jednej strane existuje v. v. i. alebo viacero v. v. i., ktoré dôsledkom zlúčenia zanikajú ako subjekt práva a ich právnym nástupcom sa stáva iná už existujúca v. v. i. Na túto v. v. i. ako právneho nástupcu prechádzajú majetok, oprávnenia a záväzky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich v. v. i.

 

Zákon upravuje situáciu, kedy sa zlučujú v. v. i., ktoré majú rôznych zakladateľov, t.j. zlučované v. v. i. nie sú v zakladateľskej pôsobnosti iba jedného zakladateľa. V takom prípade je rozhodnutie zakladateľa nahradené písomnou zmluvou o zlúčení uzatváranou medzi zakladateľmi, ktorej hlavným cieľom je dohoda medzi zakladateľmi, ktorý z nich bude vykonávať postavenie zakladateľa vo vzťahu k nástupníckej v. v. i.

 

K § 11

 

Zákon charakterizuje podstatu procesu splynutia verejných výskumných inštitúcií. Predpokladom procesu splynutia je existencia dvoch alebo viacerých v. v. i., ktoré dôsledkom splynutia zanikajú ako subjekt práva a ich právnym nástupcom sa stáva iná novozaložená v. v. i. (v momente svojho vzniku). Na túto novozaloženú v. v. i. ako právneho nástupcu prechádzajú majetok, oprávnenia a záväzky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich v. v. i. V porovnaní so zlúčením hlavná odlišnosť týchto procesov spočíva v právnom nástupcovi. Kým v prípade zlúčenia sa právnym nástupcom stáva existujúca, fungujúca v. v. i. so svojou vlastnou históriou, vlastným majetkovým a personálnym substrátom, v prípade splynutia právnym nástupcom bude úplne nová v. v. i. bez takýchto atribútov, ktorá majetok a personálne vybavenie získava od zanikajúcich v. v. i.   

 

Zákon upravuje situáciu, kedy v. v. i. zanikajúce dôsledkom splynutia majú rôznych zakladateľov, t.j. tieto zanikajúce v. v. i. nie sú v zakladateľskej pôsobnosti iba jedného zakladateľa. V takom prípade je rozhodnutie zakladateľa nahradené písomnou zmluvou o splynutí uzatváranou medzi zakladateľmi, ktorej hlavným cieľom je dohoda medzi zakladateľmi, ktorý z nich bude vykonávať postavenie zakladateľa vo vzťahu k nástupníckej v. v. i.

 

K § 12

 

Zákon charakterizuje podstatu procesu rozdelenia verejnej výskumnej inštitúcie. V prípade rozdelenia dochádza k zániku v. v. i., pričom jej majetok, oprávnenia a záväzky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na právnych nástupcov a to buď: na už existujúce v. v. i., alebo na novozaložené v. v. i. 

 

Nástupnícke v. v. i. budú ručiť za záväzky, ktoré „získali“ rozdelením iba tým majetkom, ktorý na ne prešiel rozdelením. 

 

Zákon rieši situáciu, ak by zakladateľ v rozhodnutí o rozdelení opomenul určiť, na ktorú z nástupníckych v. v. i. prechádza časť majetku zanikajúcej v. v. i. Zákon uvedenú situáciu rieši spôsobom, podľa ktorého takýto majetok bude ex lege patriť do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych v. v. i. Pokiaľ ide o výšku spoluvlastníckych podielov na tomto majetku, tieto sa určia pomerom, v akom na nástupnícke v. v. i. prešla čistá hodnota majetku zaniknutej v. v. i. 

 

Zákon rieši situáciu, ak by zakladateľ v rozhodnutí o rozdelení opomenul určiť, na ktorú z nástupníckych v. v. i. prechádza časť záväzkov zanikajúcej v. v. i. Zákon uvedenú situáciu rieši spôsobom, podľa ktorého z týchto záväzkov budú zaviazané všetky nástupnícke v. v. i. spoločne a nerozdielne.

 

K § 13

 

Zákon uvádza, že účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia v. v. i. nastávajú zápisom do registra. Všetky tieto zápisy majú konštitutívny účinok. 

 

K § 14

 

Verejná výskumná inštitúcia ako právnická osoba zaniká ako subjekt práva dňom výmazu z registra. O výmaze z registra rozhoduje registrový orgán, ktorým je ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva rozhodne o výmaze v. v. i. do 30 dní od podania úplného návrhu na výmaz v. v. i.

 

K § 15

 

Zákon vymedzuje sústavu orgánov v. v. i. – jeden monokratický a tri kolektívne.

 

K § 16

 

Riaditeľ je štatutárnym orgánom v. v. i. Riaditeľ koná navonok vo vzťahu k tretím osobám a svojimi úkonmi právne zaväzuje v. v. i. Upravuje sa pravidlo subsidiárnej rozhodovacej pôsobnosti riaditeľa, t. j. riaditeľ v. v. i. rozhoduje nielen vo veciach, ktoré mu budú výslovne vyhradené týmto zákonom, ale aj vo všetkých iných veciach v. v. i., pokiaľ tieto nie sú zákonom zverené do pôsobnosti iného orgánu v. v. i. alebo zakladateľa.

 

V rámci štruktúry orgánov v. v. i. je riaditeľ orgánom výkonným, ktorého úlohou je najmä zabezpečovať operatívne riadenie v. v. i. Okrem pôsobností v tomto paragrafe sa inými ustanoveniami zákona zverujú aj ďalšie úlohy, napríklad zostavuje návrh rozpočtu a jeho zmien, a tento predkladá na schválenie správnej rade; zostavuje účtovnú závierku a po jej overení audítorom ju predkladá ju na schválenie dozornej rade; pripravuje výročnú správu a predkladá ju orgánom v. v. i. na prerokovanie.

 

Funkčné obdobie je nastavené tak, aby bolo dostatočné na realizáciu strednodobých plánov.

 

Riaditeľ je z dôvodu svojej funkcie (ex offo) predsedom správnej rady v. v. i., nakoľko riaditeľ aj správna rada sú v rámci sústavy orgánov v. v. i. výkonnými orgánmi.

 

Riaditeľ je z pozície svojej funkcie oprávnený zúčastňovať na zasadnutiach každého kolektívneho orgánu v. v. i. a orgánov prípadných organizačných zložiek. Na týchto zasadnutiach je oprávnený sa vyjadrovať k všetkým prerokúvaným otázkam.

 

Upravuje sa odvolanie riaditeľa v. v. i. zakladateľom na návrh kolektívneho orgánu v. v. i. (okrem správnej rady, ktorej je predsedom). Návrh ani písomné vyjadrenie nemajú ani v tomto prípade pre zakladateľa záväzný charakter. Implicitne je však zakladateľ povinný dôsledne sa oboznámiť s obsahom došlého návrhu a písomných vyjadrení a o odvolaní rozhodovať až po ich vyhodnotení. Pokiaľ zakladateľ odvoláva riaditeľa z vlastného podnetu, zakladateľ je povinný vyžiadať si stanovisko od orgánov v. v. i., predložiť im písomné odôvodnenie podnetu na odvolanie a o odvolaní rozhodnúť až potom, ako mu boli tieto písomné vyjadrenia doručené. Uvedené stanoviská nemajú pre zakladateľa v otázke odvolania riaditeľa záväzný charakter.

 

 

 

Upravuje sa alternatíva označenia štatutára v. v. i. z pohľadu predpokladanej transformácie rezortných výskumných rozpočtových/príspevkových organizácií z dôvodu zachovania kontinuity pojmov pri integrovaných výskumných centrách (napr. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Národné lesnícke centrum).

 

K § 17

 

Zákon charakterizuje správnu radu ako kolektívny orgán v. v. i., ktorý sa spoločne s riaditeľom podieľa na riadení v. v. i. Ide o jediný výlučne interný kolektívny orgán (obdoba kolégia rektora na vysokej škole).

 

Upravuje sa zloženie správnej rady v. v. i. podľa toho, či sa v. v. i. vnútorne organizačne člení na organizačné zložky alebo nie. Ak nie, má správna rada 5 členov, vrátane riaditeľa v. v. i., ktorý je ex-offo, titulom svojej funkcie, predsedom správnej rady. Zvyšní 4 členovia správnej rady budú do funkcie ustanovený na základe volieb (voličský zbor). Týmito členmi správnej rady v. v. i. sa môžu stať iba zamestnanci tejto v. v. i.

 

Ak sa v. v. i. vnútorne organizačne člení na organizačné zložky, členmi správnej rady sa z dôvodu svojej funkcie (ex-offo) stávajú riaditeľ v. v. i., vedúci každej organizačnej zložky v. v. i. a najviac traja ďalší členovia pochádzajúci z radov zamestnancov v. v. i., ktorý budú do funkcie ustanovený voľbou. 

 

Funkčné obdobie riaditeľa a vedúcich organizačných zložiek ako členov správnej rady vyplýva z týchto funkcií. Funkčné obdobie volených/menovaných členov je nastavené tak, aby bolo dostatočné na realizáciu strednodobých plánov.

 

V prípade volených členov správnej rady v. v. i. podrobnosti o špecifických požiadavkách na  členov správnej rady (napr. skúsenosti v oblasti manažovania a riadenia, keďže správna rada je výkonný orgán), ich voľbe a spôsobe ich odvolávania určuje volebný poriadok v. v. i.

 

Okrem úloh v tomto paragrafe, sú správnej rade zverené inými ustanoveniami zákona aj ďalšie úlohy, napríklad správna rada schvaľuje rozpočet, jeho zmeny, ako aj strednodobý výhľad financovania v. v. i.; prerokúva výročnú správu o činnosti a hospodárení v. v. i. a prípadne k nej prijíma stanovisko; rozhoduje o rozdelení zisku alebo úhrade straty a tiež schvaľuje odpisový plán. V prípade projektov uskutočňovaných v rámci oprávnení podľa § 2 (napr. v rámci podnikateľskej činnosti) správna rada rozhoduje o ukončení týchto projektov, ak tieto nespĺňajú ukazovatele ňou určené.

 

K § 18

 

Vedecká rada má najmenej 5 členov a najviac 11 členov. Zákon počet členov vedeckej rady vymedzuje spodnou a hornou hranicou, avšak pri dodržaní pravidla o povinnosti nepárneho počtu členov kolektívneho orgánu v. v. i. to znamená, že vedecká rada môže byť 5-, 7-, 9- alebo 11-členná. 

 

Vedecká rada je zložená výlučne z významných odborníkov z oblastí, v ktorých v. v. i. vykonáva hlavnú činnosti (typicky jednotlivé vedené odbory v rámci výskumu). Osoba, ktorá nie je významným odborníkom nemôže byť členom vedeckej rady v. v. i. Vo vedeckej rade musia byť zastúpení aj externí členovia, t.j. členovia, ktorí nie sú zamestnancami v. v. i., najmä z prostredia hospodárskej praxe alebo z prostredia užívateľov výsledkov výskumu v.v.i. (pri v.v.i., ktorých výskum je napr. v oblasti jazykovedy, práva, … sa nepredpokladá, že externými členmi by boli zástupcovia hospodárskej praxe). Pod užívateľmi výsledkov výskumu sa rozumejú akékoľvek kategórie subjektov, ktoré pri svojej činnosti môžu využívať poznatky nadobudnuté v.v.i. (napr. vysoké školy pri plnení úlohy poskytovania vysokoškolského vzdelávania, iné právnické osoby zaoberajúce sa výskumom a vývojom, orgány verejnej moci pri správe vecí verejných, subjekty záujmovej samosprávy pri plnení ich úloh, neziskové organizácie pri poskytovaní všeobecne prospešných služieb, verejnoprávne inštitúcie pri plnení ich úloh). Externí členovia môžu tvoriť najmenej 1/3 spomedzi všetkých členov vedeckej rady v. v. i. a najviac 1/2. Ak bude mať vedecká rada 5 členov, najmenej 1,667 a najviac 2,5 sú "externisti", t.j. práve dvaja. Ak bude mať vedecká rada 7 členov, najmenej 2,333 a najviac 3,5 sú "externisti", t.j. práve traja. Ak bude mať vedecká rada 9 členov, najmenej 3,0 a najviac 4,5 sú "externisti", t.j. traja alebo štyria. Ak bude mať vedecká rada 11 členov, najmenej 3,667 a najviac 5,5 sú externisti, t.j. štyria alebo piati.

 

Všetci členovia vedeckej rady (interní aj externí) sú volení a odvolávaní zamestnancami v. v. i., ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky alebo vymenúvaní a odvolávaní zakladateľom, s tým, že táto skutočnosť sa uvádza v zakladateľskej listine.

 

Limit funkčných období (tak ako je pri ostatných orgánoch) sa nevzťahuje na člena vedeckej rady v. v. i.

 

Podrobnosti o špecifických požiadavkách kandidátov (napr. dosiahnuté vedecké hodnosti), o podmienkach voľby a spôsobe odvolávania členov vedeckej rady upraví volebný a nominačný poriadok v. v. i. 

 

 

Do ťažiskovej oblasti pôsobnosti vedeckej rady v. v. i. patria predovšetkým: otázky určovania vedeckej profilácie v. v. i. a koncepcie jej ďalšieho rozvoja v súlade s jej zakladacou listinou; vyjadrovanie sa k zámerom projektov výskumu, vývoja a inovácií v. v. i., pripravuje hodnotenie výsledkov výskumnej činnosti v. v. i. a jej spôsobilosti vykonávať výskumnú činnosť, navrhuje členov spoločných odborových komisií pre doktorandské štúdium, a za podmienok uvedených v zákone sa podieľa na hodnotení v. v. i. a na hodnotení jej zamestnancov.

 

K § 19

 

Dozorná rada je kolektívny orgán, ktorý v rámci štruktúry orgánov v. v. i. plní predovšetkým kontrolnú funkciu. Dozornú radu možno vnímať ako „predĺženú ruku“ zakladateľa, prostredníctvom ktorej (t.j. nepriamo) zakladateľ vykonáva dohľad nad hospodárením a nakladaním s majetkom v. v. i. Za svoju činnosť sa dozorná rada nezodpovedá v. v. i., ale priamo zakladateľovi v. v. i. Prostredníctvom dozornej rady zabezpečuje zakladateľ kontrolu nad majetkom v. v. i. a jeho využívaním, ako aj dohľad nad využívaním poskytnutých finančných prostriedkov.

 

Zákon predpisuje aby dozorná rada mala 3 alebo 5-tich členov. Pri členoch dozornej rady je funkčné obdobie dvojročné, nakoľko z pohľadu výkonu kontroly zakladateľa nad verejnou výskumnou inštitúciou je dôležité, aby boli členovia dozornej rady prehodnotení a volení v kratších intervaloch.

 

Požiadavkou pri zložení je aj istá miera “externosti”, t.j. aspoň jeden z členov nesmie byť zamestnancom zakladateľa ani “sesterskej” v. v. i. (nie je ale vylúčený zamestnanecký vzťah s vlastnou v. v. i.). V dozornej rade musí byť zastúpený minimálne jeden externý člen, ktorý musí spĺňať osobitné predpoklady pre výkon funkcie v podobe dosiahnutého právneho alebo ekonomického vzdelania a najmenej 5 ročnej praxe v odbore.

 

Kreovanie dozornej rady (t.j. právo menovať a odvolávať jej členov) patrí do výlučnej kompetencie zakladateľa. Uvedené súvisí s úvodnou charakteristikou dozornej rady ako orgánu dohľadu, ktorý nad v. v. i. vykonáva jej zakladateľ nepriamo, práve prostredníctvom dozornej rady. Členmi tak môžu byť napr. zamestnanci zakladateľa alebo zamestnanci v.v.i., z hospodárskej praxe, z niektorého orgánu štátnej správy iného ako je zakladateľ, …

 

Okrem pôsobností podľa tohto paragrafu zákon zveruje dozornej rade aj ďalšie pôsobnosti, z nich najvýznamnejšia je kontrolná právomoc vykonávaná ex ante,  v zmysle ktorej dozorná rada udeľuje predchádzajúci písomný súhlas týkajúci sa vybraných právnych úkonov nakladania s majetkom v. v. i. 

 

Nielen dozorná rada ako kolektívny orgán v. v. i. ale aj jej jednotliví členovia majú právo požadovať od riaditeľa a členov správnej rady informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach v. v. i. a sú oprávnení nahliadať do všetkých účtovných kníh a iných dokladov v. v. i.

 

Režim právnych vzťahov medzi v. v. i. a členmi dozornej rady v. v. i. bude osobitný, vzhľadom na potrebu nezávislého a dôsledného výkonu kontrolnej funkcie členov tohto orgánu. Členovia dozornej rady preto budú svoju funkciu vykonávať v režime Obchodného zákonníka (na základe mandátnej zmluvy). Členovia dozornej rady budú v zmluvnom vzťahu priamo so zakladateľom, ktorý má podľa zákona kompetenciu rozhodovať o ich menovaní a odvolávaní.

 

K § 20

 

Upravuje sa možnosť zriadenia organizačných zložiek v. v. i.

 

Určuje sa osoba, ktorá bude riadiť organizačnú zložku a v určenom rozsahu vecí týkajúcich sa ním riadenej organizačnej zložky bude uskutočňovať právne úkony v mene v. v. i. Upravujú sa spôsoby vzniku i zániku aj funkcie vedúceho organizačnej zložky, ako aj otázky dĺžky funkčného obdobia a nezlučiteľností jeho funkcie (v rámci obdobných zásad ako pri riaditeľovi). 

 

Upravuje sa aj otázka označenia organizačnej zložky, jej zriadenia i jej zrušenia.

 

Pri vedúcom organizačnej zložky sa upravuje alternatíva označenia tohto orgánu z pohľadu predpokladanej transformácie rezortných výskumných rozpočtových/príspevkových organizácií z dôvodu zachovania kontinuity pojmov pri integrovaných výskumných centrách (napr. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Národné lesnícke centrum).

 

K § 21

 

Riaditeľa a vedúceho organizačnej zložky do funkcie vymenúva zakladateľ v. v. i. na základe výsledkov výberového konania. Zákon predpisuje základné požiadavky na obsadenie tejto funkcie.

 

Ak je vo výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa alebo vedúceho organizačnej zložky úspešný uchádzač, ktorý v danom čase nie je zamestnancom príslušnej v. v. i., zákon (prostredníctvom nároku uchádzača) zabezpečuje povinnosť v. v. i. uzavrieť s úspešným uchádzačom po jeho vymenovaní pracovnú zmluvu. Ak ide o vymenovanie zamestnanca do funkcie riaditeľa alebo do funkcie vedúceho organizačnej zložky verejnej výskumnej inštitúcie, vedie to k dočasnej zmene dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy podľa § 54 Zákonníka práce. Oba právne úkony sú na dobu, zodpovedajúcu funkčnému obdobiu.

 

K § 22

 

Na výberové konanie sa nebudú vzťahovať ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. týkajúce sa výberového konania, pričom podstatné náležitosti tohto zákona sú – s osobitosťami recipované. Podrobnosti sú vzhľadom na predpokladanú rôznorodosť (a teda rôzne potreby) v. v. i. ponechané na vnútorné predpisy, pričom všetky propozície výberového konania (vrátane aktuálneho znenia príslušného vnútorného predpisu) budú povinne zverejňované na webe zakladateľa a v. v. i.; zároveň vzhľadom na snahu o transparentnosť budú tieto zverejňované priamo na hlavnej stránke.

 

Zakladateľovi sa umožňuje, aby vnútorným predpisom upravil podrobnosti výberového konania. 

 

K § 23

 

Zákon stanovuje požiadavku, aby bol počet členov kolektívnych orgánov za každých okolností nepárny. Predpísaním povinne nepárneho počtu členov kolektívnych orgánov sa má na zreteli, aby sa uvedeným spôsobom predišlo vzniku eventuálnych patových situácií pri hlasovaní na zasadnutiach kolektívnych orgánov v. v. i. 

 

Vymedzuje sa okruh zamestnancov v. v. i., ktorí sú oprávnení voliť volených členov správnej rady a členov vedeckej rady v. v. i. Každá osoba oprávnená voliť má pri výkone svojho práva jeden hlas.

 

Na prijatie rozhodnutia kolektívneho orgánu v. v. i. je potrebná v zásade jednoduchá väčšina (t.j. nadpolovičná väčšina spomedzi všetkých členov oprávnených hlasovať). Zákon v tomto odseku uvádza prípady, kedy sa pre prijatie rozhodnutia kolektívneho orgánu v. v. i. vyžaduje kvalifikovaná väčšina, t.j. 2/3 väčšina všetkých členov kolektívneho orgánu oprávnených hlasovať.       

 

Za účelom zamedzenia vzniku situácie konfliktu záujmov sa zavádza pravidlo, podľa ktorého, ak kolektívny orgán v. v. i. hlasuje o odvolaní svojho predsedu alebo podpredsedu (s tým, že predseda alebo podpredseda by zostal členom kolektívneho orgánu) alebo o podaní návrhu na odvolanie iného orgánu v. v. i. alebo orgánu organizačnej zložky v. v. i., ktorý je členom hlasujúceho kolektívneho orgánu, člen hlasujúceho kolektívneho orgánu, ktorého sa hlasovanie týka, sa hlasovania nezúčastňuje (napríklad správna rada v. v. i. hlasujúca o podaní návrhu zakladateľovi na odvolanie riaditeľa alebo vedúceho organizačnej zložky).

 

Zákon neurčuje presný počet zasadnutí kolektívneho orgánu v. v. i. v priebehu kalendárneho roka. Zákon počet zasadnutí kolektívneho orgánu vymedzuje spodnou hranicou, teda sa nevylučuje, aby sa zasadnutia kolektívneho orgánu konali podľa aktuálnej potreby aj častejšie. Podrobnosti o zvolávaní a o zasadaní kolektívneho orgánu upraví rokovací poriadok príslušného kolektívneho orgánu.

 

Upravuje sa predchádzanie možným obštrukciám zo strany kolektívnych orgánov, ktoré by sa zámerne písomne nevyjadrovali s cieľom neumožniť zakladateľovi o predloženom návrhu rozhodnúť. Preto zákon zavádza právnu fikciu, v zmysle ktorej, pokiaľ sa kolektívny orgán písomne nevyjadrí v lehote do 30 dní (v prípadoch kedy sa kolektívny orgán podľa zákona písomne vyjadruje), platí, že kolektívny orgán sa k návrhu písomne vyjadril. Tým je umožnené, aby zakladateľ mohol o návrhu rozhodnúť aj v prípade ak žiadne písomné vyjadrenia od kolektívneho orgánu neobdržal.

 

Členstvo v kolektívnom orgáne zanikne najmä v dôsledku nastania právnej skutočnosti (uplynutie funkčného obdobia, smrť, vyhlásenie za mŕtveho) alebo v dôsledku jednostranného právneho úkony, ktorými sú odvolanie z funkcie alebo rezignácia (odstúpenie). Dôvodmi zániku funkcie sú aj nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo zánik v. v. i. ako právneho subjektu.

 

V snahe predchádzať situáciám, kedy by činnosť kolektívneho orgánu v. v. i. mohla zostať paralyzovaná (typicky prípad predčasného zániku funkcie člena/členov kolektívneho orgánu a následne hroziaca nefunkčnosť orgánu spojená napríklad s nemožnosťou uznášania sa), pričom pre odstránenie tohto nežiaduceho stavu sa vyžaduje aktivita, iniciatíva zo strany takto dotknutého kolektívneho orgánu, zákon zavádza výslovnú požiadavku a povinnosť adresovanú kolektívnemu orgánu, aby všetky úkony smerujúce k vzniku funkcie novým členom kolektívneho orgánu boli vykonané bez zbytočného odkladu, tak, aby nebola ohrozená činnosť kolektívneho orgánu v. v. i. 

 

Člen správnej rady a člen vedeckej rady v. v. i. nemá zo zákona nárok na osobitnú odmenu titulom vykonávania uvedenej funkcie. Osobám vykonávajúcim funkciu v orgáne v. v. i. sa cestovné náhrady poskytujú podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, resp. ako zamestnancom.

 

Upravuje sa finančné zabezpečenie činnosti kolektívnych orgánov tak, že dozorný a kontrolný orgán, t.j. dozornú radu finančne zabezpečuje priamo zakladateľ.

 

K § 24

 

Deklaruje sa dominantná úloha verejných zdrojov pri financovaní hlavnej činnosti a vymenúvajú sa jednotlivé možné zdroje financovania činností v. v. i. 

 

Definujú sa obmedzenia pri čerpaní úveru zo strany v. v. i. (len na kapitálové výdavky, napr. spolufinancovanie projektov z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov), ako aj obmedzenia ohľadne výšky úveru a zdrojov, ktoré možno použiť na úhradu splátok úveru. Vo všetkých prípadoch sa na čerpanie úveru bude vyžadovať predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva financií SR. V prípadoch uvedených v § 35 aj predchádzajúci písomný súhlas dozornej rady, resp. dozornej rady a zakladateľa.

 

K § 25

 

Upravuje sa základný zdroj financovania v. v. i. zo štátneho rozpočtu, ktorým je inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja poskytnutá zakladateľom podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 172/2005 Z. z.  o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.

 

Tieto finančné prostriedky budú (obdobne ako pri verejných vysokých školách) poskytované na základe zmluvy a na základe zásad ich rozpisu medzi v. v. i. jedného zakladateľa (obdoba metodiky rozpisu dotácii verejným vysokým školám).

 

K § 26

 

Vzhľadom na viaczdrojovosť financovania, ako aj na oprávnenia v. v. i. podľa § 2 sa upravuje sa spôsob členenia účtovníctva v. v. i. a ustanovuje sa povinnosť viesť príjmy a výdavky zo všetkých svojich činností v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.

 

K § 27

 

Určujú sa úlohy jednotlivých orgánov vo vzťahu k výročnej správe; upravuje sa jej obsah a spôsob jej uverejnenia.   

 

K § 28

 

Určuje sa rezervný fond, ktorý bude v. v. i. vytvárať a upravujú sa pravidlá jeho vedenia a fungovania. 

 

K § 29

 

Ustanovuje sa zásada, podľa ktorej v. v. i. využíva svoj majetok (t.j. akýkoľvek – napr. aj nebytové priestory, byty, cenné papiere, …) na vykonávanie hlavnej činnosti; na vykonávanie svojich iných činností ho využíva iba za podmienok stanovených týmto zákonom (napr. v spojení s § 2 ods. 2 tak, aby nebola ohrozená činnosť v. v. i. financovaná z inštitucionálnej podpory zo štátneho rozpočtu). 

 

K § 30

 

Upravujú sa niektoré pravidlá sprevádzajúce vklad majetku do v. v. i. s spôsob odovzdania vkladaného majetku v. v. i. a niektorých práv duševného vlastníctva.

 

K § 31

 

Vymedzuje sa prioritný majetok a určujú sa podmienky a prípustné spôsoby nakladania s ním, zároveň sa ustanovuje pravidlo zákazu iných spôsobov nakladania s ním. Každé nakladanie s prioritným majetkom bude podmienené predchádzajúcimi písomnými súhlasmi na dvoch úrovniach - súhlas dozornej rady a zakladateľa (t.j. príslušného ústredného orgánu štátnej správy).

 

Ustanovuje sa osobitná právna ochrana prioritného majetku v. v. i. pred nebezpečenstvom jeho nedobrovoľného scudzenia z dôvodu predpokladanej veľkej hodnoty tohto druhu majetku a jeho štátneho pôvodu. Podobnú osobitnú ochranu poskytol zákonodarca napr. prioritnému investičnému majetku patriacemu spoločnosti Verejné prístavy, a.s., podľa zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe alebo prioritnému infraštruktúrnemu majetku patriacemu Národnej diaľničnej spoločnosti podľa zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti.

 

“Poistkou” pri troch typoch scudzovania prioritného majetku – predaja, darovania (v prípadoch neúspešnej opakovanej súťaže na odpredaj) a vstupu do koncesie je predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva financií SR, resp. kombinovaný aj so súhlasom vlády SR (podľa hodnoty majetku). Zároveň pre prípady možného darovania prioritného majetku po neúspešnej opakovanej súťaži na odpredaj je ustanovený obmedzený okuh možných obdarovaných – môže nimi byť len “sesterská” v. v. i. alebo zakladateľ, pričom darovaním zakladateľovi sa majetok vo vlastníctve v. v. i. stane opätovne štátnym majetkom.

 

Pre prípad hrozby nedobrovoľného scudzenia prioritného majetku sa upravuje postup pre navrátenie prioritného majetku do vlastníctva štátu. 

 

K § 32

 

Stanovujú sa všeobecné pravidlá nakladania s majetkom v. v. i. aplikovateľné na všetky druhy jej majetku. Vymedzujú sa zakázané úkony nakladania s majetkom v. v. i., všeobecné požiadavky kladené na formu prípustných úkonov nakladania s jej majetkom a ustanovuje sa sankcia za nedodržanie požiadaviek kladených na formu a spôsob realizácie úkonov nakladania s majetkom verejnej výskumne inštitúcie. Kvôli jednoznačnosti interpretácie sa upravuje, že ustanovenia týkajúce sa majetku “bez prívlastku”, t.j. akéhokoľvek majetku sa vzťahujú aj na prioritný majetok s výnimkou lex specialis, ktorý predstavuje § 31.

 

Upravuje sa tiež rozsah okruhu subjektov majúcich určitý vzťah k v. v. i., ktoré nebudú môcť byť účastníkom zmlúv o nakladaní s majetkom v. v. i.

 

K § 33

 

Upravujú sa všeobecné požiadavky kladené a postup pri nakladaní s majetkom v. v. i. pri vybraných typoch právnych úkonov (predaj, zámena, prenájom). Taktiež sa definujú kategórie trvalo nepotrebného a dočasne nepotrebného majetku v. v. i. a upravujú sa podmienky a následnosť úkonov pri nakladaní s trvalo nepotrebným majetkom. Zároveň sa jednoznačne ustanovuje okruh právnych úkonov, ktoré možno vykonávať s trvalo nepotrebným majetkom a ktoré možno vykonávať s dočasne nepotrebným majetkom (bez ohľadu na to, či ide o neprioritný alebo o prioritný majetok). Napokon sa upravujú podmienky a okruh subjektov, v prospech ktorých možno dojednať úkon nakladania s majetkom v. v. i. (darovanie, výpožička, nájom so zvýhodneným nájomným) bezodplatne alebo za zvýhodnených podmienok.  

 

K § 34

 

Určujú sa úkony, ktoré je v. v. i. oprávnená uskutočniť s výsledkom založenia právnickej osoby alebo vzniku podielu alebo členstva v. v. i. v inej právnickej osobe, ak taká právnická osoba bude spĺňať ustanovené podmienky. Súčasne sa ustanovuje zásada, podľa ktorej nadobudnutie podielu alebo členstva v inej právnickej osobe nesmie ohroziť hlavnú činnosť v. v. i. Verejnej výskumnej inštitúcií sa predmetnou právnou úpravou predovšetkým umožňuje zakladať akademické "spin-off" alebo "start-up" spoločnosti, ktoré predstavujú vhodný nástroj umožňujúci realizovať komercializáciu duševného vlastníctva v. v. i. a tiež lepší transfer poznatkov do hospodárskej praxe. Uvedená možnosť súčasne vytvára predpoklady pre možnosť získavania dodatočných zdrojov na financovanie činnosti v. v. i. 

 

Určujú sa kategórie osôb majúcich určitý vzťah k v. v. i., ktorú budú oprávnené mať v iných právnických osobách určené postavenie bez toho, aby ich vzťah tak k v. v. i., ako aj k inej právnickej osobe, bol považovaný za konflikt záujmov. Ustanovenie možnosti tohto dvojitého vzťahu je odôvodnené snahou o podnietenie vzniku a aktívneho pôsobenia tzv. „start-up“ a „spin-off“ spoločností. Umožnením účasti zamestnancov v „start-up“ a „spin-off“ spoločnostiach sa vytvára priestor pre zvýšenú motiváciu na plnení ich pracovných úloh. Práve nedostatočná motivácia bola v mnohých prípadoch dôvodom toho, že zamestnanec pred dokončením výskumu smerujúceho k vytvoreniu duševného vlastníctva radšej so zamestnávateľom ukončil pracovný pomer a výsledky práce sa následne pokúšal komercionalizovať vo vlastnom mene a na vlastný účet v súkromnej sfére. Za týchto okolností nielenže zamestnávateľ (budúca v. v. i.) prichádza o kvalifikovaného zamestnanca ale ani nezískava žiadne finančné zdroje, ktoré by sa mohli použiť na financovanie ďalšieho výskumu, a ktoré namiesto toho končia u podnikateľských subjektov v súkromnej sfére.  Možnosť účasti zamestnancov v týchto spoločnostiach preto zákonodarca považuje za nástroj, ktorý môže prispieť k eliminácií vyššie uvedených rizík. Navyše sa jedná o fungujúci model, ktorý sa bežne uplatňuje v akademickom i univerzitnom prostredí v USA, ako aj v členských štátoch EÚ.    

 

Dohľad nad záujmami v. v. i. v takýchto spoločnostiach je posilnený povinným schvaľovaním založenia takejto spoločnosti, vstupu do nej, a výkonu práv v. v. i. v nej, zo strany dozornej rady v. v. i.

 

K § 35

 

Vymenúvajú sa najvážnejšie úkony nakladania s majetkom v. v. i., pre realizáciu ktorých sa vyžaduje predchádzajúci dvojitý súhlas tak dozornej rady v. v. i., ako aj jej zakladateľa.   

 

Vymenúvajú sa ďalšie závažné úkony nakladania s majetkom v. v. i., pre realizáciu ktorých sa vyžaduje predchádzajúci súhlas iba dozornej rady v. v. i.. Navrhuje sa riešenie spočívajúce v tom, že výkon práv v. v. i. v inej právnickej osobe je podmienený súhlasom dozornej rady nielen v prípadoch, keď bol pre založenie tejto inej právnickej osoby alebo vstup do nej potrebný iba súhlas dozornej rady, ale aj v prípadoch, keď bol pre založenie tejto inej právnickej osoby alebo vstup do nej potrebný súhlas dozornej rady aj zakladateľa. Dôvodom je skutočnosť, že pri štandardnom 15 dňovom časovom odstupe medzi zvolaním valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (čo bude pravdepodobná právna forma využívaná najmä pre „start-up“ a „spin-off“ spoločnosti) a jeho konaním je reálna šanca, že sa podarí zvolať zasadnutie dozornej rady v. v. i., no môže byť problematické dosiahnuť zasadnutie príslušného orgánu zakladateľa, najmä ak pôjde o početný kolektívny orgán, ako napríklad predsedníctvo SAV. Navyše, keďže sa navrhuje, aby členov dozornej rady menoval zakladateľ v. v. i., dozorná rada bude nepochybne pôsobiť ako predĺžená ruka zakladateľa vo v. v. i. a bude spôsobilá verne vyjadriť a presadzovať postoj zakladateľa.  

 

Prípady, v ktorých výkon práv v. v. i. v inej právnickej osobe bude podmienený súhlasom dozornej rady, sa vymedzujú ako prípady, keď výkon týchto práv môže mať za následok zmenu obsahu alebo rozsahu práv v. v. i. v tejto inej právnickej osobe; pôjde napríklad o rozhodovanie o

a)                  zmene spoločenskej zmluvy,

b)                 zvýšení základného imania,

c)                  povolení prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným,

d)                 uložení povinnosti spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným prispieť na úhradu strát nad výšku vkladu,

e)                  zriadení záložného práva na obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným,

f)                  podaní návrhu na zrušenie účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným.

 

Ak plánovaný úkon nakladania s majetkom v. v. i. nespadá pod žiadnu spomedzi dvoch vyššie uvedených skupín úkonov, zrealizuje ho riaditeľ v. v. i. bez predchádzajúceho súhlasu. 

 

Právne úkony realizované bez predchádzajúceho písomného súhlasu dozornej rady a zakladateľa, resp. iba dozornej rady (pokiaľ zákon takýto súhlas vyžaduje) sú absolútne neplatné pre ich rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). 

 

Zákon výslovne zavádza požiadavku, aby dozorná rada neudelila predchádzajúci súhlas k takým úkonom, ktoré by boli v rozpore s požiadavkou na riadne a hospodárne využívanie majetku v. v. i.. Ide o zákonný zákaz udelenia súhlasu s uvedenými úkonmi.

 

Na objektivizáciu určenia hodnoty majetku sa v prípadoch kde postačuje len súhlas dozornej rady, pričom nie je známa výška peňažného plnenia (táto vyplynie napr. z verejnej obchodnej súťaže) vyžaduje znalecký posudok. V prípadoch, ak sa získa súhlas dozornej rady aj zakladateľa, nie je stanovenie hodnoty znaleckým posudkom nevyhnutné. Zároveň pri obchodnej súťaži sa predpokladá, že výška peňažného plnenia z nej bude objektivizovaná aj bez

znaleckého posudku.

            

K § 36

 

Upravujú sa podmienky nakladania s majetkom v. v. i. podľa koncesnej zmluvy, či už s dôsledkom vzniku spoločného podniku (do ktorého bude vložený majetok v. v. i.) alebo iba s právom koncesionára užívať koncesný majetok v. v. i., tak na úrovni v. v. i., ako aj na úrovni vlády SR. 

 

Definujú sa pojmy koncesný majetok (ako širší pojem) a koncesný prioritný majetok (ako užší pojem). Vymedzujú sa prípustné spôsoby užívania koncesného majetku zo strany koncesionára. Upravujú sa povinnosti a práva spoločného podniku a koncesionára vo vzťahu ku koncesnému majetku, obmedzenia v nakladaní s koncesným majetkom, ako aj jeho osobitná právna ochrana pred hrozbou nedobrovoľného scudzenia.

 

Upravuje sa tiež spôsob zabezpečenia publicity osobitosti tohto druhu majetku, osobitné práva v. v. i. vzťahujúce sa k tomuto druhu majetku, postupy a podmienky ich presadenia v situáciách hrozby nedobrovoľného scudzenia tohto majetku a spôsob opätovného prevzatia tohto majetku zo strany v. v. i.

     

K § 37 a 38

 

Zavádza sa rozdelenie vnútorných predpisov, ktoré budú upravovať mnohé konkrétne otázky pôsobenia verejných výskumných inštitúcií, na vnútorné predpisy samotnej v. v. i., predpisy zakladateľa aplikovateľné na všetky v. v. i. v jeho zakladateľskej pôsobnosti a vzorové vnútorné predpisy v. v. i. vydávané  zakladateľom. Pri vzorových vnútorných predpisoch v. v. i. vydávaných zakladateľom sa určuje, vo vzťahu ku ktorým predpisom v. v. i. môže zakladateľ vykonávať túto právomoc, vzťah takéhoto predpisu k zodpovedajúcemu predpisu v. v. i. a spôsob na presadenie jeho autority.

 

Určuje sa predmet týchto vnútorných predpisov. Upresňuje sa predmet vnútorných predpisov zakladateľa a predmet vnútorných predpisov v. v. i., pričom podrobnejšie sa rozvádzajú obsahové náležitosti štatútu v. v. i. (avšak len pre prípady, ak sa v. v. i. člení na organizačné zložky), a určuje sa právomoc a postup pre prijímanie vnútorných predpisov verejnej výskumne inštitúcie.

 

K § 39

 

Register predstavuje verejný zoznam, ktorý obsahuje zákonom ustanovené údaje o verejných výskumných inštitúciách. Register ako informačný systém verejnej správy spravuje a prevádzkuje ministerstvo školstva; ministerstvo školstva je registrovým orgánom podľa zákona o v. v. i. Zápisy v registri majú iba deklaratórnu povahu, pokiaľ tento zákon výslovne neuvádza, že vybrané zápisy do registra majú konštitutívne účinky, napr. rozsah pôsobností vedúceho organizačnej zložky voči tretím osobám. 

 

Údaje registra budú všeobecne dostupné prostredníctvom webového sídla ministerstva školstva. V súlade s požiadavkou na ochranu vybraných osobných údajov osôb, ktorých údaje sa do registra zapisujú, vybrané osobné údaje týchto osôb nebudú všeobecne prístupné. Možnosť prístupu k nim budú mať iba poverení zamestnanci ministerstva školstva ako registrového orgánu. 

 

K § 40

 

Súčasťou registra v. v. i. je aj zbierka listín, ktorá obsahuje vymedzený okruh listín a dokumentov. Verejná výskumná inštitúcia je povinná listiny, ktoré sa podľa zákona zakladajú do zbierky listín, založiť v lehote do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia. Doručené listiny na založenie do zbierky listín ministerstvo školstva založí bez zbytočného odkladu po ich doručení. Po ich uložení do zbierky listín ministerstvo školstva zverejní oznámenie o ich uložení.

 

K § 41

 

Orgánom, ktorému zákon zveruje právomoc konať vo veciach zápisov a ich zmien do registra, je ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva ako registrový orgán uskutočňuje registráciu na základe návrhu predloženého mu v. v. i. alebo zakladaateľom.

 

Návrhom na zápis sa (obdobne ako pri obchodnom registri) rozumie návrh na prvozápis údajov do registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov. 

 

Zákon vymedzuje návrhy, ktoré podáva zakladateľ. Všetky ostatné návrhy podáva v. v. i.

 

Súčasťou návrhu musia byť prílohy, ktorých obsah preukazuje skutočnosti, ktoré navrhovateľ podaným návrhom navrhuje do registra zapísať. V prípade ak by určitú skutočnosť nebolo možné preukázať iným spôsobom, prílohou bude čestné vyhlásenie od zakladateľa.  

 

Upravuje sa pravidlo, v zmysle ktorého navrhovateľ podáva ministerstvu školstva každú prílohu v 2 exemplároch, pričom jeden exemplár je určený na založenie do registra a druhý exemplár sa zakladá do zbierky listín. V prípade ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom jeho prílohu iba v 1 vyhotovení, táto bude založená do registra, nebude však založená do zbierky listín. Nepodanie príloh v potrebnom počte vyhotovení nemá za následok prerušenie registrového konania, avšak povinnosť navrhovateľa založiť listinu, dokument do zbierky listín zostane v takomto prípade nesplnená a navrhovateľovi môže byť uložená peňažná sankcia v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona.  

 

Ministerstvo školstva sa ako registrový orgán oboznámi s obsahom podaného návrhu a jeho príloh. V rámci uvedeného ministerstvo školstva preverí, či návrh na zápis do registra podala oprávnená osoba, či podaný návrh je určitý a zrozumiteľný (t.j. či je z návrhu zrejmé čoho sa navrhovateľ domáha), či návrh obsahuje aj zodpovedajúce prílohy ako aj či ich obsah nie je v rozpore s týmto zákonom.

 

Dôsledkom neúplného návrhu (napríklad chýbajúce prílohy k návrhu) alebo návrhu, ktorý inak nespĺňa podmienky v zmysle tohto zákona (napríklad z návrhu nebude zrejmé akého zápisu sa navrhovateľ domáha) je prerušenie registrového konania zo strany ministerstva školstva. V rozhodnutí o prerušení konania ministerstvo školstva uvedenie (popíše) nedostatky návrhu alebo jeho príloh, tak aby navrhovateľ mohol vytýkané nedostatky odstrániť. Za týmto účelom ministerstvo školstva preruší registrové konanie najmenej na 30 dní. V prípade ak navrhovateľ odstráni vytýkané nedostatky návrhu, ministerstvo vykoná zápis do registra. Pokiaľ v uvedenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov zo strany navrhovateľa, ministerstvo školstva registrové konanie zastaví. V takom prípade musí navrhovateľ podať nový návrh.

 

Súlad medzi údajmi zapísanými v registri a skutočným stavom je veľmi dôležitý. Preto v prípade pokiaľ ministerstvo školstva zistí nesúlad medzi skutočným stavom a stavom vyplývajúcim z registra, vyzve osobu oprávnenú na podanie návrhu na zosúladenie skutočného stavu so stavom zapísaným v registri. Prípadná nečinnosť vyzvanej osoby môže viesť k uloženiu peňažnej sankcie v zmysle tohto zákona.

   

K § 42

 

Správneho deliktu sa podľa zákona môže dopustiť v. v. i. alebo zakladateľ. Správny delikt je dôsledkom porušenia konkrétnych povinností.

 

Za správny delikt ministerstvo školstva uloží peňažnú pokutu a za podmienok uvedených v zákone možno pokutu uložiť aj opakovane. Použitá formulácia "uloží" znamená, že pokiaľ došlo k spáchaniu správneho deliktu, následkom musí byť sankcia v podobe uloženia peňažnej pokuty (pokiaľ ministerstvo školstva po vyhodnotení všetkých okolností prípadu neprikročí k odpusteniu sankcie v zmysle odseku 4)

 

Osobitne sa rieši prípad porušenia povinnosti zo strany tretej osoby, ak táto osoba, ktorá nie je v. v. i., napriek tejto skutočnosti používa vo svojom obchodnom mene alebo názve uvedené označenie. 

 

Ministerstvu sa umožňuje výšku pokuty znížiť alebo ju aj úplne odpustiť. Splnenie podmienok pre zníženie alebo odpustenie pokuty a ako aj ich miery (rýchlosť vykonania nápravy alebo prítomnosť inej poľahčujúcej okolnosti) je oprávnené vyhodnotiť samotné ministerstvo školstva.

 

Ministerstvo školstva môže pristúpiť k uloženiu pokuty v ročnej subjektívnej lehote (subjektívna lehota začína plynúť dňom kedy sa ministerstvo školstva o spáchaní správneho deliktu dozvedelo), maximálne však v rámci trojročnej objektívnej lehoty (bez ohľadu nato či sa ministerstvo školstva o spáchaní správneho deliktu dozvedelo alebo nie, k uloženiu pokuty nie je možné pristúpiť po uplynutí 3 rokov od spáchania správneho deliktu).  

 

K § 43

 

Na konanie o uložení pokuty sa aplikujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok). Na iné konania podľa tohto zákona (najmä registrové konanie) sa Správny poriadok nevzťahuje. 

 

Zákonná úprava vychádza z modelu, v ktorom sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v. v. i. (ktorými sú aj riaditeľ, vedúci organizačnej zložky, člen správnej rady a člen vedeckej rady, ktorý je zamestnancom v. v. i.) riadia ustanoveniami zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, teda subsidiárne aj Zákonníkom práce ako všeobecným predpisom upravujúcim pracovnoprávne vzťahy.

 

Pracovný pomer s „tvorivým zamestnancom“ v. v. i. možno uzatvoriť na dobu určitú aj opakovane, ak to vyplýva z povahy jeho činnosti (pri „tvorivých zamestnancoch“ to umožňuje § 48 ods. 6 Zákonníka práce), pričom zákon vymedzuje dva dôvody – „ak je to potrebné pre  realizáciu ďalšieho projektu výskumu a vývoja alebo pre plnenie ďalšej pracovnej úlohy v oblasti výskumu a vývoja“. Ak mal zamestnanec v. v. i. pracovnú zmluvu na dobu určitú z dôvodu jeho účasti na určitom projekte výskumu a vývoja (ktorý je vždy na dobu určitú), bolo by možné s ním uzavrieť ďalšiu pracovnú zmluvu na dobu určitú, ak by sa ukázalo, že je potrebné ho zapojiť do ďalšieho projektu výskumu a vývoja (napríklad ktorý svojimi cieľmi nadväzuje na výsledky predchádzajúceho projektu) alebo, bez ohľadu na jeho prípadnú účasť na ďalšom projekte výskumu a vývoja, poveriť ho plnením určitej ucelenej pracovnej úlohy v oblasti výskumu alebo vývoja (napríklad ktorá svojim zameraním nadväzuje na výsledky predchádzajúceho projektu výskumu a vývoja). Prípadne opačne, ak mal určitý zamestnanec v. v. i. pracovný pomer na dobu určitú z dôvodu plnenia určitej ucelenej pracovnej úlohy v oblasti výskumu alebo vývoja, bolo by možné s ním uzavrieť ďalšiu pracovnú zmluvu na dobu určitú, ak by sa ukázalo, že je potrebné ho zapojiť do projektu výskumu a vývoja (napríklad ktorý svojimi cieľmi nadväzuje na výsledky plnenia predchádzajúcej pracovnej úlohy) alebo poveriť ho plnením ďalšej ucelenej pracovnej úlohy v oblasti výskumu alebo vývoja  (napríklad ktorá nadväzuje svojim zameraním na výsledky plnenia predchádzajúcej pracovnej úlohy).

 

V ustanoveniach, ktoré upravujú nakladanie s majetkom verejnej výskumnej inštitúcie, sú ustanovené viaceré obmedzenia. Porušenie týchto obmedzení bude mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

 

Zákon negatívnym spôsobom vymedzuje kto sa na účel zákona o v. v. i. nepovažuje za bezúhonnú osobu. Iba bezúhonná osoba sa môže stať riaditeľom v. v. i. alebo vedúcim organizačnej zložky v. v. i..  Táto skutočnosť sa bude preukazovať výpisom z registra trestov (nakoľko sú rozhodujúce iba nezahladené odsúdenia), ktoré bude uchádzač predkladať k prihláške do výberového konania. Zároveň strata bezúhonnosti bude jedným z dôvodov skončenia členstva v kolektívnom orgáne.

 

K § 44

 

Upravuje sa všeobecný princíp transformácie rezortných rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré uskutočňujú výskum na verejné výskumné inštitúcie (tomuto v súčasnosti zodpovedá napr. Medzinárodné laserové centrum, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, či Štátny geologický ústav Dionýza Štúra).

 

Princípom transformácie bude zmena právnej formy existujúcej rezortnej organizácie, t.j. nenavrhuje sa aby (obdobne ako je tomu pri transformácii na neziskové organizácie) bolo jedným z krokov aj zrušenie existujúcej organizácie.

 

Transformácia bude pozostávať z niekoľkých krokov, pričom prvým bude rozhodnutie rezortu o tom, že niektorá organizácia vstúpi do tohto procesu. Následne sa vypracuje transformačný projekt, ktorý bude predkladaný na odsúhlasenie vláde SR. V prípade, ak vláda SR súhlas udelí, organizácia sa transformuje k začiatku nasledujúceho kalendárneho roku.

 

Na základe takého postupu bude záležať v prvom rade na ústrednom orgáne štátnej správy, či má záujem na tom, aby sa jeho rozpočtová/príspevková organizácia stala v. v. i. a následne bude záležať na tom, či s transformáciou vláda bude súhlasiť. Ak nepôjde o transformáciu, ústredný orgán štátnej správy bude môcť v rámci štandardného postupu založiť rezortnú v. v. i. ako nový subjekt, pričom je opäť na rozhodnutí ústredného orgánu štátnej správy, či v nadväznosti na tento krok zruší aj existujúcu rezortnú rozpočtovú/príspevkovú organizáciu a ako sa vysporiada s majetkom a právnymi vzťahmi.

 

Výsledkom je prechod majetku štátu v správe rozpočtovej/príspevkovej organizácie štátu, práv a povinností z iných právnych vzťahov, vrátane pracovnoprávnych,  a peňažných prostriedkov v rozsahu podľa osobitného zákona na v. v. i., čo sa vykoná protokolárne.

 

Upravuje sa spôsob prevzatia majetku zo strany v. v. i. Medzinárodné laserové centrum a niektoré sprievodné pravidlá súvisiace s prechodom majetku v jeho prospech.  Nakoľko podľa katastrálneho zákona je okresný úrad povinný vykonať záznam aj ex offo, zákon o v. v. i. ako lex specialis špecifikuje okruh oprávnených subjektov na podanie návrhu na zápis do katastra, ktorým je len zakladateľ, t.j. príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorý bol zakladateľom danej rozpočtovej/príspevkovej organizácie.

 

Ustanovuje sa transformácia funkcií riaditeľa a vedúcich organizačných zložiek rozpočtovej/príspevkovej organizácie na funkcie riaditeľa a vedúcich organizačných zložiek v. v. i., pričom týmto osobám nezačne transformáciou plynúť v danej funkcii nové funkčné obdobie, ale len sa dokončí doterajšie funkčné obdobie.

 

 

 

K Čl. II

 

K bodom 1, 6, 7, 11, 39 a 40

Aktualizácia poznámok pod čiarou.

 

K bodu 2

Úprava zohľadňujúca skutočnosť, že pod pojmom „organizácia“ využívaným v texte zákona (napr. v § 2), pod ktorým sa v súčasnom znení zákona chápe rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, sa (vzhľadom na transformáciu organizácií SAV na v. v. i.) bude odo dňa 1. 1. 2018 chápať verejná výskumná inštitúcia.   

 

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 2.

 

K bodu 4

Aktualizuje sa postavenie učenej spoločnosti, ktorá sa z fakultatívneho čestného orgánu stáva obligatórnym čestným orgánom akadémie.

 

K bodu 5

Spresňuje sa základné zameranie činnosti SAV v nadväznosti na členenie skupín odborov vedy a techniky v § 6 ods. 3 zákona č. 172/2005 Z. z., ako aj v nadväznosti na vymedzenie výskumnej, vývojovej a inovačnej činnosti v § 2 zákona č. 172/2005 Z. z. s dôrazom na základný výskum.

 

K bodu 8

Spresňuje sa vymedzenie akademickej obce tak s ohľadom na požadované vzdelanie, rozsah úväzku, ako aj s ohľadom na okruh doktorandov.

 

K bodom 9, 10, 20

Spresnenie a legislatívno-technická úprava zohľadňujúca zavedenú legislatívnu skratku „organizácia“ ako aj transformáciu organizácií SAV, nakoľko ňou sa ruší členenie na vedecké, špecializované a servisné organizácie.

 

K bodu 14

Spresnenie zohľadňujúce, že ide o akademickú obec akadémie, nie aj akademickú obec organizácie.

 

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca vypustenie § 9 ods. 4.

 

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca aktuálny názov ministerstva.

 

K bodu 17

Rozširujú sa právomoci snemu SAV na otázku pravidiel výberového konania na obsadzovanie miest funkcionárov, ktorí budú svojim konaním zaväzovať verejné výskumné inštitúcie v pôsobnosti SAV a na otázku zásadných štrukturálnych rozhodnutí týkajúcich sa verejných výskumných inštitúcií SAV. Zásadné štrukturálne rozhodnutia zahŕňajú aj štrukturálne rozhodnutia týkajúce sa organizačných zložiek tých verejných výskumných inštitúcií v pôsobnosti SAV, ktoré vznikli transformáciou z rozpočtových alebo príspevkových organizácií. Zároveň sa ako obsolentný vypúšťa platový poriadok.

 

K bodom 19 a 20

Zovšeobecňuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť externými členmi vedeckej rady SAV. Zároveň sa dôsledne rozlišujú organizácie (t.j. v zmysle zavedenej legislatívnej skratky organizácie SAV) a iné právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj (t.j. vysoké školy, subjekty hospodárskej praxe, ...).

 

K bodom 21 a 32

Ako obsolentný a nefunkčný orgán sa vypúšťajú vedecké kolégiá.

 

K bodom 23 a 35

Zrušuje sa funkcie vedeckého sekretára SAV. Táto má byť nahradená funkciou podpredsedu SAV, ktorý bude zabezpečovať činnosti doteraz zabezpečované vedeckým sekretárom SAV. Zároveň sa ustanovuje nezlučiteľnosť funkcií členov predsedníctva SAV, ako výkonného orgánu SAV, a funkcionárov zabezpečujúcich riadiace funkcie vo verejných výskumných inštitúciách SAV.

 

Zároveň sa dopĺňa doposiaľ absentujúca kompetencia pri schvaľovaní štatútu učenej spoločnosti.

 

K bodu 24

Ustanovuje sa obmedzenie počtu funkčných období členov predsedníctva SAV, ako výkonného orgánu SAV, s cieľom zabezpečiť  potrebnú obmenu členov výkonného orgánu SAV.

 

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením funkcie vedeckého sekretára SAV.

 

K bodu 26

Spresňuje sa, že pôsobnosť predsedníctva a snemu sa vzťahuje nielen na štatút samotný ale aj na jeho zmeny.

 

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedenou legislatívnou skratkou.

 

K bodu 28 a 29

Upravujú sa úlohy predsedníctva SAV vo vzťahu k zásadným štrukturálnym rozhodnutiam týkajúcim sa verejných výskumných inštitúcií v pôsobnosti SAV ako aj vo vzťahu k otázke pravidiel výberového konania na obsadzovanie miest funkcionárov, ktorí budú svojim konaním zaväzovať verejné výskumné inštitúcie v pôsobnosti SAV.

 

K bodom 30, 31 a 34

Úprava súvisiaca s transformáciou organizácií SAV.

 

K bodu 33

Ustanovuje sa, že predseda SAV vymenovaný do funkcie v priebehu funkčného obdobia predchádzajúceho predsedu SAV, bude mať skrátené funkčné obdobie zodpovedajúce zvyšku funkčného obdobia predchádzajúceho predsedu SAV. Súčasne sa upravuje obmedzenie počtu funkčných období predsedu SAV s cieľom zabezpečiť  potrebnú obmenu na poste štatutárneho orgánu SAV.

 

K bodu 35

Úprava súvisiaca s transformáciou organizácií SAV a so zrušením funkcie vedeckého sekretára SAV.

 

K bodu 36

Právomoc podpredsedu SAV disponujúceho všeobecným poverením na výkon právomocí predsedu SAV sa rozširuje aj na situáciu, keď funkcia predsedu SAV nie je z akéhokoľvek dôvodu obsadená. S cieľom minimalizácie rizika vákua vo výkone právomoci predsedu SAV sa súčasne navrhuje uložiť  vymenovanému predsedovi SAV povinnosť takto poveriť podpredsedu SAV bez zbytočného odkladu po vymenovaní do funkcie.

 

K bodu 37

S ohľadom na spôsob financovania verejných výskumných inštitúcií (poskytnutie finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly zakladateľa prostredníctvom zmluvy) sa upravuje jeho spôsob v podmienkach SAV.

 

K bodu 38

Obdobne ako pri vysokých školách, na ktorých existuje pozícia emeritného profesora sa ustanovuje funkcia emeritného vedeckého pracovníka na pôde SAV.

 

K bodu 41

Spresňuje sa vymedzenie okruhov otázok, ktoré upravuje štatút SAV, vrátane pravidiel vydávania ďalších vnútorných predpisov SAV. Vzhľadom na dôležitosť štatútu SAV sa požaduje kvalifikovaná väčšina potrebná na jeho prijatie alebo na prijatie jeho zmeny.

 

K bodu 42

Úprava súvisiaca s transformáciou organizácií SAV na v. v. i. a s tým, že otázky, ktoré upravuje doterajšia tretia časť zákona o SAV upravuje zákon o v. v. i.

 

K bodu 43

K 1. 7. 2018 sa uskutoční transformácia všetkých organizácií SAV na v. v. i.. Vzhľadom na očakávanú reorganizáciu (zlučovanie, splývanie) organizácií bude pre transformáciu rozhodujúci stav k 30. 6. 2018. Tak, ako je SAV zriaďovateľom organizácií v súčasnosti v podobe rozpočtových alebo príspevkových organizácií, bude v pozícii zakladateľa vo vzťahu k v. v. i.

 

Hoci majú organizácie SAV zriaďovacie listiny aj v súčasnosti ako rozpočtové alebo príspevkové organizácie, vzhľadom na odlišné náležitosti zakladacej listiny v. v. i. sa vyžaduje jej vydanie v predstihu pred transformáciou, nakoľko táto má obsahovať aj údaje týkajúce sa označenia majetku štátu, ktorý transformáciou prejde do vlastníctva v. v. i., ktoré sú rozhodujúce pre katastrálne konanie. Zároveň na to, aby mohlo ministerstvo zapísať v. v. i. do registra sa vyžaduje vopred predložiť zapisované údaje a listiny zakladané do zbierky listín.

 

V súvislosti s transformáciou ministerstvo vykoná zápis v. v. i. do registra v. v. i. k 1. 7. 2018. Vzhľadom na to, že napr. na účely katastrálneho konania môže vzniknúť potreba preukázať, že povinnosť podľa odseku 2 bola splnená. Preto sa upravuje spôsob, ako ju môže v. v. i. preukázať. Zároveň sa ako hraničný dátum pre predloženie listín a údajov ustanovuje 1. 4. 2018, s tým, že v prípade nedodržania termínu bude SAV ministerstvom vyzvaná na doplnenie.

 

Upravuje sa prechod majetku, práv, povinností a peňažných prostriedkov na v. v. i. Majetok štátu v správe jednotlivých organizácií prechádza do ich vlastníctva podľa stavu k 30. 6. 2018.

 

Vzhľadom na prechod finančných prostriedkov sa upravuje požiadavka, aby tie, ktoré sú súčasťou rezervného fondu a sociálneho fondu prešli do tých istých fondov v rámci v. v. i.

 

Vzhľadom na skutočnosť, že do konca roku 2015 prebiehali na pôde SAV projekty, v rámci ktorých boli zo štrukturálnych fondov zabezpečené nehnuteľnosti a prístroje, pričom tieto nie sú v správe jednotlivých organizácií SAV, ale sú v správe SAV samotnej, nakoľko tá je prijímateľom príspevku, upravuje sa osobitný prípad dodatočného prechodu majetku na v. v. i., a to k 1. 1. 2022, nakoľko tento majetok je v zmysle príslušných zmlúv viazaný na zachovanie statusu quo do roku 2020, resp. 2021.

 

Prevzatie majetku, práv, povinností a peňažných prostriedkov sa uskutoční protokolárne, pričom tento protokol spolu so zakladacou listinou budú podkladom pre okresné úrady v katastrálnom konaní. V tejto súvislosti sa upravuje aj termín pre SAV na predloženie návrhov v katastrálnom konaní.

 

Ustanovuje sa tiež zásada, podľa ktorej orgány organizácií SAV, ak sa zlúčili alebo splynuli najneskôr k 30. 6. 2018 (napr. riaditeľ ústavu), sa stávajú orgánmi organizačných zložiek v. v. i., na ktorú sa organizácia SAV existujúca k 30. 6. 2018 transformovala, za predpokladu, že sa táto v. v. i. bude na organizačné zložky členiť. V prípade, ak sa niektorá organizácia SAV stane v. v. i. bez zlúčenia/splynutia s inou organizáciou SAV, riaditeľ rozpočtovej/príspevkovej organizácie sa stáva riaditeľom v. v. i. a obdobne vedúci organizačnej zložky (ak sa v príslušnej v. v. i. vytvoria organizačné zložky z rovnakým označením). Funkčné obdobie týchto orgánov, resp. členov orgánov, sa riadi úpravou účinnou do 30. 6. 2018 (t.j. nebude im začínať nové funkčné obdobie). 

 

 

 

K Čl. III

 

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení sa navrhuje novelizovať s cieľom rozšíriť klientov Štátnej pokladnice aj na v. v. i. 

 

 

 

K Čl. IV

            

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov sa navrhuje novelizovať tak, aby nevznikala pochybnosť o tom, že tento zákon sa má vzťahovať aj na v. v. i. založené Slovenskou akadémiou vied. 

 

 

 

K Čl. V

 

K bodu 1

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje novelizovať so zámerom dosiahnuť, aby odmeňovanie podľa tohto zákona sa vzťahovalo aj na  výskumných a vývojových zamestnancov v. v. i. 

 

K bodu 2

Súčasne je zámerom uvoľniť horný strop odmeňovania výskumných a vývojových zamestnancov v. v. i. s cieľom vytvoriť priestor pre výraznejšiu diferenciáciu ich hodnotenia v závislosti od ich prínosu. Účelom je aj vytvorenie priestoru pre zodpovedajúce ohodnotenie špičkových vedcov aj z hľadiska medzinárodného porovnania, resp. z hľadiska návratu slovenských vedcov zamestnaných v zahraničí. Na primerané ohodnotenie vedca tak, aby bolo medzinárodne porovnateľné je limit osobného príplatku nepostačujúci.

 

 

 

K Čl. VI

 

K bodu 1

Navrhuje sa, aby zakladateľ viacerých v. v. i. bol povinný vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za v. v. i. vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a prerokovať ho s ministerstvom financií.

 

K bodu 2

Navrhuje sa, aby sa režimom podľa osobitného predpisu riadila aj možnosť v. v. i. čerpať úver. 

 

K bodu 3

Do poznámky pod čiarou sa premieta ustanovenia zákona o v. v. i. umožňujúce zakladať iné právnické osoby.

 

 

 

K Čl. VII

 

Zákon č. 582/2004 Z. z. o  miestnych daniach a miestnom poplatku za  komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa novelizuje s cieľom upraviť režim oslobodenia v. v. i. od miestnych daní z nehnuteľností. 

 

 

 

K Čl. VIII

 

Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa navrhuje zmeniť s cieľom upraviť pojmové vymedzenie:

-          samostatného sektora pre v. v. i. (bod 1) a 

-          inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja, jednak pre verejné výskumné inštitúcie, jednak pre iné výskumné organizácie zakladané ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré nebudú mať právnu formu v. v. i. (body 5 až 7).

 

Ostatné novelizačné body predstavujú potrebné legislatívno-technické úpravy.

 

 

 

K Čl. IX až XV

 

Upravuje sa možnosť získania rezortných dotácií aj v prospech v. v. i. 

 

 

 

K Čl. XVI

 

Upravuje sa účinnosť tak, aby sa ustanovenia novely zákona o Slovenskej akadémii vied, okrem samotného paragrafu o transformácii, stali účinnými až v deň transformácie.

 

 

 

V Bratislave, 24. mája 2017

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Peter Plavčan, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 324/2011, dátum vydania: 14.10.2011

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je úplná transpozícia tzv. tretej poštovej smernice - smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februá ra 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) a tiež potreba upraviť niektoré ustanovenia poštového zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy, ktoré sa vyskytli v oblastiach, ktoré s ú predmetom úpravy poštového zákona.

Cieľom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnen í niektorých zákonov (ďalej len 'poštový zákon') je zmeniť poštový zákon a dosiahnuť úplnú liberalizáciu poštového trhu, pri súčasnom zabezpečení poskytovania univerzálnej poš tovej služby a jej financovania.

Návrh zákona rieši tieto základné oblasti:

a) ustanovuje definície súčastí poštových služieb, ktorými sú vyberanie a dodávanie poštových zásielok a definuje inštitút zameniteľných poštových služieb,

b) ruší inštitút poštovej výhrady,

c) mení systém vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb a zavádza inštitút zameniteľných služieb,

d) definuje poštovú sieť a verejnú poštovú sieť, ako aj inštitút prístupu k verejnej poštovej sieti,

e) zjednocuje niektoré povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby s povinnosťami ostatných poštový ch podnikov a dopĺňa niektoré povinnosti, ako napríklad povinnosť označovať poštové zásielky,

f) zavádza nový systém financovania univerz álnej poštovej služby prostredníctvom kompenzačného fondu,

g) podrobne upravuje postup a kompetencie Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľ adu formou kontroly.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k správnemu poplatku za registráciu poštového podniku. V nadväznosti na zmenu spôsobu vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb sa navrhuje zmeniť aj živnostenský zákon.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavný mi zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom – čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služ ieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú. v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú . v. ES L 176, 5.7.2002) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3).

2. Rozhodnutie Európskej komisie zo 7. októbra 2008, K(2008) 5912 o slovenský ch právnych predpisoch týkajúcich sa hybridnej pošty,

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

Rozhodnutie Všeobecného súdu z 2. marca 2010 vo veci T-70/05 Evropaiki Dynamiki v. EMSA,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 23. apríla 2009 vo veci C-357/07 TNT Post UK Ltd. v. Coln ý a daňový úrad Jej Veličenstva,

Rozhodnutie Súdneho dvora zo 6. marca 2008 v spojených veciach C-287/06 až C-292/06 Deutsche Post AG et al. v. Spolková republika Nemecko,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 18. decembra 2007 vo veci C-220/06 APERMC v. Španielsko.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

a) lehota na prebratie smerníc alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) uplynie 1. januára 2013.

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády uplynie 31. decembra 2012.

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa článku 258 až 260 tejto zmluvy

Odôvodnené stanovisko Komisie, vydané 29. 10. 2009 – Porušenie č. 2008/2333 vo veci nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie K(2008)5912 zo 7. 10. 2008, podľa čl. 86 ods. 3 Zmluvy o ES vo veci rozš írenia monopolu Slovenskej pošty, a. s., vo vzťahu k službe dodávania hybridnej pošty.

d) informácie o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú.v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú.v. ES L 176, 5.7.2002) bola v úplnom rozsahu dokončen á zákonom č. 15/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poštových službách. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) sa transponuje týmto n ávrhom zákona.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o poštových služb ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, č i bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Predkladaný materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Finančné zdroje na vykrytie financovania neprimeranej záťaže závä zku univerzálnej služby na základe vyčíslenia tzv. čistých nákladov, ktoré ostanú nepokryté z kompenzačného fondu tvoreného príspevkami poštových podnikov zo zameniteľných služieb, sú navrhované zo štátneho rozpočtu.

Predkladaný materiál má aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z titulu zvýšenia príjmov, ktoré je možné predpokladať v súvislosti s poplatkami za udelenie poštovej licencie a jednorazovými poplatkami za registráciu, poplatkami za zmenu registrácie a v súvislosti s ukladaním pokút za priestupky na úseku poštových činností.

Predkladaný materiál má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na narušenie hospodárskej súťaže.

Predkladaný materiál nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, nemá sociálnu exklúziu a nemá vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný materiál nemá vplyv na životné prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2011201220132014Prí jmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR035 49300- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0363 5828 026 6708 027 018v tom: ERDF000 ŠR363 5828 026 6708 027 018z toho: - vplyv na ŠR0363 5828 026 6708 027 018- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 00Financovanie zabezpečené v rozpočte0399 0758 026 6708 027 018

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky) 0+ 363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 z toho vplyv na ŠR0 +363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 financovanie zabezpe čené v rozpočte0+363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zvýšené krytie sa bude riešiť z kapitoly MDVRR SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

V súvislosti s predkladaným návrhom zákona sa predpokladá financovanie neprimeranej záťaže záväzku univerzálnej služby poskytovateľa univerzálnej služby kombináciou tzv. kompenzačného fondu (osobitným účtom v Štátnej pokladnici), ktorý na tento úč el zriadi a bude spravovať Poštový regulačný úrad (ďalej len 'PRÚ' a finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Kompenzačný fond bude tvorený z príspevkov poštových podnikov poskytuj úcich v príslušnom kalendárnom roku zameniteľné poštové služby, a to sumou určenou PRÚ, ktorá sa rovná percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby zodpovedajú cemu podielu tohto poštového podniku na trhu, vo výške najviac 3% z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb. Inštitút zameniteľných poštových služieb sa v zá kone navrhol zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby, a to na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu budú prispievať do kompenzačného fondu na úhradu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby. Kompetenciu na rozhodovanie o tom, či ide o zameniteľnú poštovú službu, má v konkrétnom prípade na podnet poštového podniku PRÚ.

Prostriedky budú určené na kompenzáciu neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby, kedy 'čisté náklady' univerzálnej služby dosahujú takú sumu, že nie je vzhľ adom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.

Po zavedení liberalizovaného prostredia budú hlavné úlohy PRÚ spoč ívať vo vytvorení podmienok na uplatnenie nového systému udeľovania povolení, a to najmä v súvislosti so zameniteľnými službami, zároveň PRÚ zabezpečí overovanie oddeleného účtovníctva poštových podnikov, posudzovanie 'čistých nákladov' univerzálnej služby a podmienky na uplatnenie ich kompenzácie, ktoré predstavujú pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranú záťaž. S touto problematikou bude súvisieť aj zabezpečenie podmienok na fungovanie univerzálnej služby, a to v súvislosti s ukončením platnosti poštovej licencie uloženej Slovenskej pošte, a. s. (ďalej len 'SP, a.s. ') V zmysle návrhu nového zákona o poštových službách taktiež dôjde k rozšíreniu aktivít regulátora v oblasti kontrolnej (dohľadovej) či nnosti.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabu ľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2 r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ2.3.4. Výpoč ty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Metodika výpočtu na základe súčasného stavu:

Využívanie uvedených zdrojov financovania náhrady neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby musí byť vopred preukázané tzv. 'čistými nákladmi' záväzku univerz álnej služby, ktorej povinnosť je stanovená zo zákona, v licencii a v požiadavkách na kvalitu. 'Èisté náklady' záväzku univerzálnej služby sú rozdielom medzi čistými nákladmi poštového podniku, ktorý je viazaný záväzkom univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poštového podniku bez záväzku univerzálnej služby (tzv. 'komerčný scenár'). Od vypočítanej hodnoty 'čist ých nákladov' sa odrátajú tzv. hmotné a nehmotné výhody poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré má z toho, že poskytuje univerzálnu službu. Tzv. 'komerčný scenár' je hypotetickou konštrukciou toho, ako by sa ten istý poštový podnik správal, keby nebol zaťažený záväzkom univerzálnej služby. Predstava PRÚ o komerčnom scenári je založená na tom, že SP, a. s., by sa aj v takýchto podmienkach snažila plniť svoje záväzky, udržať dominantné postavenie na trhu a zamestnanosť a zefektívniť svoje fungovanie. Európska komisia a dostupná odborná literatúra odporúčajú pri formulovaní tzv. 'komerčného scenára' vychádzať zo zemepisného pokrytia poskytovanej služby, frekvencie dodá vania zásielok, skladby služby a produktov, kvality služby a poštovej sieti. Niektoré uvedené základné veličiny môžu byť zmenené, napr. poštová sieť z hľ adiska stratovosti. Celková strata z prevádzkovania stratových pôšt SP, a. s., v roku 2010 predstavovala 27 500 000 EUR s počtom stratových pôšt 1 318 (podľa údajov SP, a. s.). Do bremena univerzálnej služ by sa započíta len strata z pôšt, ktoré sú prevádzkované z požiadaviek na kvalitu univerzálnej služby a nie tých, ktoré sú prevádzkované nad rámec univerzálnej služby.

PRÚ odhaduje celkové 'čisté náklady' SP, a. s., v rozpätí od 15 000 000 do 20 000 000 EUR, a to v závislosti od vývoja situácie na trhu poštových služieb ako aj zvýšenia efektívnosti fungovania poskytovateľa univerzálnej služby, čo predstavuje 4,5% až 6,5% z celkových nákladov SP, a. s. Podľa údajov uvedených riešiteľmi štúdie pre Európsku komisiu je podiel 'čistých nákladov' univerzálnej služby v krajinách, ktoré publikovali tento údaj (väč šina európskych krajín nemá odhad k dispozícii), v rozpätí od 1,5% – 7,8 % z prevádzkových nákladov, pričom najvyšší podiel bol vykalkulovaný vo Švajčiarsku, a to 7,8%.

V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dôsledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služ ieb 50 500 000 EUR) čiastkou 1 515 000 EUR a SP, a .s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 EUR. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 EUR, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe uvedených údajov, a to 'čistých nákladov' ako neprimeranej finančnej záťaže pre poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu PRÚ, t.j. 15 000 000 EUR, po zohľ adnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 EUR), odhad čiastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 EUR (pozri položku bežné transfery v tab. č. 5).

(Analýza vychádza z údajov PRÚ, ktorá je založená na odhadoch, nakoľko nie sú k dispozícii transparentným a objektívnym spôsobom vykalkulované 'čisté náklady' a nie sú údaje o obratoch zo zameniteľných služieb a tiež podniky nemajú povinnosť viesť oddelené účtovn íctvo).

Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú k dispozícii presné údaje, týkaj úce sa odhadu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby a z toho sa odvíjajúcej požiadavky na štátny rozpočet, z ktorého bude uhradená nepokrytá čiastka z kompenzačné ho fondu, nemôže byť v doložke vplyvov presne uvedená finančná čiastka požadovaná zo štátneho rozpočtu na rok 2013 a 2014, ale len kvalifikovaný odhad. Na základe dohodnutého harmonogramu, SP, a. s., predloží v septembri 2011 výsledky analýz a koncom roka 2011 predloží presné podklady na vyč íslenie 'čistých nákladov'. Predložené podklady budú následne verifikované PRÚ. Na základe uvedeného je v doložke vplyvov uvedený kvalifikovaný odhad čiastky ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v roku 2013 a 2014, a to dolná hranica rozpätia stanoveného PRÚ 7 670 000 EUR.

Výpočty v tabuľke č. 5 a č. 6

Vzhľadom na legislatívu EÚ a zákon o poštových službách je potrebné overenie výpočtu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby vykonať nezávislou audítorskou spoločnosťou, ktoré bude následne prerokované s EK. Vzhľadom na predpokladaný výsledok verejného obstarávania obdobného typu služieb v krajinách EÚ je možné predpokladať, že výsledok verejného obstarávania overenia výpočtu 'čistých nákladov' by mohol byť navrhovaný v cene približne do 315 000 EUR.

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2013 predstavuje odhadovanú čiastku 8 026 670 EUR, ktorá pozostáva z finančných prostriedkov vo výške 7 670 000 EUR, určených na kompenzáciu rozdielu medzi 'čistými nákladmi' poskytovateľa univerzálnej služby a príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu a z výdavkov na tovary a služby a na osobné náklady, ktoré bude PRÚ potrebovať v s úvislosti s rozšírením jeho pôsobnosti.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančný mi aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a n ávratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej sprá vy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné vý davky (600)0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Poistné a prí spevok do poisťovní (620)0+ 12 582+ 12 672+ 12 762 Tovary a služby (630)20+ 315 000+ 307 740+ 307 740 z toho31 Cestovné náklady0+ 2 400+ 2 400+ 2 40032 Energie0+ 1 200+ 1 200+ 1 20033 Materiál0+ 8 010+ 750+ 75034 Dopravné0+ 900+ 900+ 90037 Služby0+ 302 490+ 302 490+ 302 490 Bežné transfery (640)200 + 7 670 000 + 7 670 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové vý davky (700)0000 Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR0 + 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Bežné výdavky (600) 0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľ ka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*0+3+3+3 z toho vplyv na ŠR0000Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*1 0001 0071 014 z toho vplyv na ŠR 00 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0+36 000+36 258+36 516 z toho vplyv na ŠR0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0+12 582+12 672 +12 762 z toho vplyv na ŠR0000 Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedn ého zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* poč et zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Poznámka: Zvýšenie poč tu zamestnancov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Poštového regulačného úradu v roku 2012 o 3 pracovníkov sa bude riešiť v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MDVRR SR na príslušný rozpo čtový rok a rovnako zvýšenie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) v roku 2012 a nadväzne v roku 2013 a 2014 s príslušným medziročným nárastom a na poistné a príspevok do poisťovní (620) bude zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MDVRR SR. 27

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona vytvára pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, preto že sa ruší výhradné právo poskytovateľa univerzálnej poštovej služby a vzniká úplne liberalizovaný trh poštových služieb. Poštové podniky budú môcť po splnení podmienok registrácie vo ľne poskytovať poštové služby, pričom výška poplatku za registráciu sa znižuje.

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Slovenská poš ta, a. s.

23 už zaregistrovaných poštových podnikov

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Text je uvedený nižšie3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou n ávrhu?Text je uvedený nižšie3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)Zlepší sa transparentnosť podmienok vstupu na trh, nové podmienky rozšíria rozsah podnikania pre podnikateľské subjekty, rozšíri sa ochrana spotrebiteľa aj u ostatných poštových podnikov; mierne sa zvýšia administratívne náklady, ktoré sú prevažne jednorázové, súvisiace s evidenciou údajov o zásielkach3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Liberalizovaný trh poštov ých služieb a rozšírené podnikateľské prostredie.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona úplne otvára poštový trh pre podnikateľské subjekty, ktoré za účelom dodržiavania pravidiel nediskriminácie a ochrany spotrebiteľa musia (ak doteraz tak nerobili dobrovoľne) zabezpečiť uchovávanie evidencie údajov o zásielkach počas troch rokov, označ ovať poštové zásielky, ktoré doručujú a uhradiť spotrebiteľovi prípadnú vzniknutú škodu na zásielke. Tieto náklady sú prevažne jednorázové a súvisia so zabezpečením systé mu. Podniky, ktoré sa zaregistrujú na poskytovanie zameniteľných služieb, budú musieť viesť oddelené účtovníctvo nákladov a výnosov a v prípade vzniku neprimeranej záťaže pre poskytovateľ a univerzálnej služby prispievať do kompenzačného fondu vo výške max. 3 % z obratu zameniteľných poštových služieb.

Prínosom je, že podmienky, ako aj zodpovednosť za škodu, budú rovnaké pre poskytovateľa univerzálnej služby aj pre poštové podniky. Podmienky budú nediskriminačné a spotrebiteľ si bude môcť uplatniť n áhradu škody za zásielku u každého poštového podniku. Znížia sa administratívne poplatky za registráciu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Poštovým podnikom vzniknú priame jednorázové finančné náklady na registráciu, zmenu registrácie a poskytovateľovi univerzálnej služby poplatok za udelenie licencie a jej zmenu.

Vplyv administratívnych poplatkov na poštové podniky

v €

Súčasná výška poplatkuNov ý poplatok

od roku 2012Predpokladané jednorázové poplatky spolu za poštové podniky v roku 2012Predpokladané ročné poplatkyRegistrácia165,50100,- 2 300,- podľa výskytuZmena registrácie0,-33,-0,- * 150,-Udelenie licencie** 33 193,50 33 193,50 33 193,500,-Zmena licencie165,50165,500,-podľa výskytu* V sú časnosti je ročne priemerne 5 zmien

** Licencia bola v roku 2002 udelená len SP, a.s., ktorá za jej udelenie neplatila poplatok, nakoľ ko nebol aktualizovaný zákon o správnych poplatkoch. Licencia je platná do 31.12.2012.

Ïalšie náklady súvisiace s plnením regulácie sú najmä prevá dzkové a administratívne náklady na zabezpečenie požadovanej evidencie. Ich výška je zanedbateľná, je možné ju odhadnúť na 150,- až 1 500,- € ročne za celý poštový trh.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1:

Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona a odkazuje na transpozičnú prílohu. V odseku 2 je predmet zákona vymedzený negatívne s tým, že regulácia na trhu poštových služieb sa nevzť ahuje na zasielateľov a dopravcov, ak títo nevykonávajú poštové služby.

K § 2:

Navrhuje sa nové ustanovenie § 2 zákona, ktor é oproti súčasnému zneniu prináša zmeny najmä v definovaní účelu poštových služieb, definovaní vybrania a dodania, ako aj v definovaní ďalších pojmov, súvisiacich s poštovými službami.

V definícii poštových služieb sa vychádza z doterajš ej úpravy, pričom sa dopĺňa primárny účel poštových služieb, ktorým je dodanie poštovej zásielky alebo vybranej sumy a v spojení s týmto účelom sa ustanovujú štyri fázy poskytovania poštových služieb, z ktorých každá samostatne, s výnimkami podľa tohto zákona, je považovaná za po štovú službu. Uvedené nevylučuje poskytovanie poštových služieb len v časti celého reťazca služieb alebo poskytovanie časti poštových služieb pre iný poštový podnik.

Ustanovujú sa tiež definície vybrania a dodania poštovej zásielky. Dôvodom pre legálnu definíciu vybrania poštovej zásielky bola najmä potreba ustáliť moment, kedy je v jednotlivých prípadoch poš tová zásielka vybraná a v nadväznosti na to moment, kedy a s ktorým poštovým podnikom je uzavretá zmluva o poštových službách. Definícia vybrania zásielky vychádza, vzhľadom na množstvo možných situácií v praxi, z najširšieho možného pojmu, ktorým je moment, kedy je poštová z ásielka v dispozícii poštového podniku, t. j. kedy ju tento podnik prevzal, bez ohľadu na spôsob prevzatia. Keďže poštová zásielka je definovaná ako v zásade listinný dokument, resp. vec, navrhuje sa tiež rie šiť vybranie poštovej zásielky, ak túto vytvára poštový podnik z údajov, ktoré sú mu zaslan é v elektronickej podobe.

Podstatnou časťou definície vybrania je ustanovenie, že vybrať poštovú zásielku môže len poš tový podnik. Dôvodom tejto úpravy je úprava zmluvy o poskytnutí poštových služieb, ktorá sa uzatvára vybraním poštovej zásielky a zároveň zmluvnou stranou musí byť poštový podnik. Inými slovami, iný subjekt ako poštový podnik takúto zmluvu uzavrieť nemôže. Z tohto d ôvodu a na účely previazania s uzavretím zmluvy sa navrhuje viazať vybranie na poštový podnik. Uveden é nebráni tomu, aby aj subjekt, ktorý nie je poštovým podnikom, prevzal poštovú zásielku alebo vytvoril poštovú zásielku, avšak v takom prípade nedôjde k vybraniu, nebude uzatvorená zmluva o poskytnutí poštových služieb a ak by takýto subjekt k takejto zásielke poskytoval poštovú slu žbu, resp. dodával by takéto zásielky v rámci podnikania, išlo by o neoprávnené podnikanie.

Dodanie poštovej zásielky je definované ako jej odovzdanie adresátovi alebo inej oprávnenej osobe, pričom na odlíšenie od pojmu 'doručenie' odkazuje definícia pojmu dodania na spôsob dodania (najmä) podľ a zmluvy o poštových službách a podľa poštových podmienok.

Nadväzne na to sa navrhuje definovať distribúciu, keďže tento pojem sa používa v texte zákona; to platí aj o pojme užívateľ poštovej služby.

Negatívne vymedzenie poštovej služby v odseku 9 reflektuje situácie, ktoré by za iných okolností nap ĺňali definičné znaky poštovej služby, ale vzhľadom na ich špecifiká nie sú za poštovú službu považované a teda nie sú návrhom zákona regulované. Prvou je situácia, pri ktorej dôjde k vytvoreniu zásielky, ktoré ak ju vytvorí poštový podnik by bolo vybraním podľa odseku 2, avšak ak k takto vytvorenej poštovej zásielke osoba, ktorá ju vytvorí neposkytuje ďalej žiadne poštové služby alebo ak ju na základe dohody s odosielateľom len vytvorí a následne už len prepraví a odovzdá poštov ému podniku, ktorý ju bude dodávať, navrhuje sa uvedené činnosti ako poštovú službu neregulovať. Ide teda o vylúčenie regulácie iba vytvárania poštových zásielok, bez ohľadu na subjekt, ktorý ich vytvorí, ak k nim tento subjekt ďalšie poštové služby neposkytuje. Z obdobných dôvodov je vylúčená z regulácie ako poštová služba aj samotná preprava poštových zásielok, ak k týmto zá sielkam nie sú ďalšie poštové služby prepravujúcou osobou poskytované. Vylúčenie samodoručenia z poštových služieb sa navrhuje prebrať z doterajšej právnej úpravy, ako činnosť ktorá nepodliehala poštovej výhrade a nie je dôvod ani na jej reguláciu ako poštovej služby, keďže z povahy veci nejde o podnikanie.

Definícia expresnej poštovej služby vychádza primárne z Oznámenia Komisie o používaní pravidiel súťaže v odvetví pôšt a pri hodnotení niektorých štátnych opatrení týkajúcich sa poštov ých služieb (98/C 39/02). Definícia je postavená na obligatórnej náležitosti rýchlosti a spoľahlivosti vybrania a distribúcie zásielky v porovnaní s inými službami a zároveň na splnení nadpolovičnej väčšiny z fakultatívnych kritérií. Medzi tieto patria jednotlivé n áležitosti služby spojené najmä s individuálnym prístupom (napr. vybranie zásielky od odosielateľ a, možnosť zmeny miesta dodania v procese prepravy či individuálne dojednanie iných špecifických náležitostí) ako aj s možnosťou kontroly pohybu zásielky (monitorovanie a vysledovateľnosť , t. j. track and trace), ktoré zabezpečuje možnosť sledovania pohybu zásielky v aktuálnom čase ako aj v minulosti a lokalizáciu zásielky v reálnom čase.

K § 3:

V definícii univerzálnej služby sa vychádza z doterajšej úpravy definovania jej rozsahu v zákone, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že záväzok zabezpečiť univerzálnu službu m á štát a tento záväzok, ak univerzálna služba nie je inak zabezpečená, plní prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby.

Rozsah univerzálnej služby je definovaný v odseku 2, prič om tento rozsah nebude upravovaný poštovou licenciou. Zmenou oproti doterajšiemu stavu je explicitné vyjadrenie, spresňujúce skutočnosť, že vybranie a distribúcia úradných zásielok patria do rozsahu univerzá lnej služby, bližšia špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami a tiež doplnenie služby vrátenia nájdenej poštovej zásielky. Explicitné vyjadrenie, že úradné zá sielky patria do rozsahu univerzálnej služby jednak vychádza z doterajšej právnej úpravy a tiež z potreby zabezpečenia doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci, pričom popri uložení povinnosti vybrania a distribúcie úradných zásielok v rámci univerzálnej služby sa umožňuje túto činnosť vykonávať aj iným poštovým podnikom po splnení zákonných podmienok (§ 7 ods. 4). Špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami (§ 3 ods. 2 písm. g) vychádza zo súčasného stavu a ide o služby uvedené v Svetovom poštovom dohovore v časti II čl. 13. Špecifiká cia zostane v zmysle, ktorý je v súčasnosti daný v poštovej licencii. Cieľom je vymedziť tieto služby čo do rozsahu a zároveň zahrnúť medzi tieto služby len konvenčné služby a nie služby nové . Zahrnutie vrátenia nájdenej poštovej zásielky do rozsahu univerzálnej služby súvisí so zmenou režimu nakladania s nájdenými poštovými zásielkami a reaguje na uloženie povinnosti poskytovateľovi univerz álnej služby takéto zásielky vrátiť, ak nie je možné zistiť, ktorý poštový podnik k nim mal poskytnúť poštové služby.

K § 4:

Inštitút zameniteľných poštových slu žieb sa navrhuje zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby – t. j. na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu prispievajú na úhradu čistých nákladov poskytovateľa univerzálnej služby. Keďže množinu zameniteľných služieb nie je z povahy veci možné určiť taxatívne, navrhuje sa v konkré tnom prípade sporu zveriť kompetenciu rozhodnúť Poštovému regulačnému úradu.

Konanie a rozhodovanie vo veciach zameniteľnosti poštových služieb sa bude spravovať správnym poriadkom, pričom zákon ustanovuje povinnosť regulátora začať konanie o zameniteľnosti aj z vlastnej iniciatí vy. V iných prípadoch bude môcť konanie začať buď na podnet poštového podniku, ak vznikne vo veci zameniteľnosti spor, alebo z iniciatívy regulátora, ak napríklad počas kontroly zistí, že sú na zá klade registrácie poskytované služby, ktoré by mohli byť zameniteľné s univerzálnou službou. Výsledkom konania bude rozhodnutie podľa správneho poriadku, proti ktorému sa môže účastník konania odvola ť, resp. využiť nástroje správneho súdnictva pri ich súdnom prieskume.

Na účely posúdenia zameniteľnosti návrh zákona ustanovuje kritériá zameniteľnosti, ktoré musí úrad posudzovať, ktorými sú obsah poš tovej služby a jej účel a využitie pre užívateľa poštovej služby, pridaná hodnota poštovej služby a cena za poskytnutie poštovej služby. Zameniteľnosť je teda posudzovaná z hľadiska užívateľ a poštovej služby, pričom na posúdenie jednotlivých kritérií bude úrad vychádzať tak z poštových podmienok, definujúcich jednotlivé služby, ako aj z ich reálneho poskytovania, ak je toto odlišné od poštových podmienok. Referenčným bude vždy rozsah univerzálnej poštovej služby. Úrad bude teda v konkrétnom prípade vychádzať pri porovnávaní konkrétnej služby s jej 'pendantom' z rozsahu univerzálnej služby z toho, či porovnávaná služba je pre užívateľa 'nahraditeľná' službou z rozsahu univerzálnej služby bez toho, aby užívateľ napríklad stratil určitú pridanú hodnotu, bol mu poskytnutý užší rozsah komfortu služby či zaplatil vyššiu cenu, ak by využil službu z rozsahu univerzálnej služby. Vzhľadom na určitú spojitosť s agendou ochrany hospodárskej súťa že a posudzovania relevantných trhov sa ustanovuje mechanizmus spolupráce regulátora s Protimonopolným úradom SR, ktorý sa opiera o kompetenciu Protimonopolného úradu podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č . 136/2001 Z. z. Poštový regulačný úrad bude oprávnený v rámci spolupráce vyžiadať si stanovisko Protimonopolného úradu a brať do úvahy závery tohto orgánu vo vzťahu k relevantným trhom. Konečn á rozhodovacia kompetencia zostáva v plnom rozsahu na regulátorovi.

Z dôvodu právnej istoty adresátov zákona sa navrhuje v odseku 5 ustanoviť, že rozhodujúcim pre určenie zameniteľnosti je zápis v registri poštových podnikov. Poštový regulačný úrad vykoná prvý zápis vo vzťahu k zameniteľným službám pri registrácii poštového podniku z predložených podkladov a pokiaľ nerozhodne inak, je tento zápis určujúci na účely určenia rozsahu poskytovaných zamenite ľných služieb. Akonáhle by úrad rozhodnutím tento rozsah zmenil, vzniká mu povinnosť vykonať aj zmenu zápisu v registri, čím sa opäť stane určujúcim zápis v registri.

K § 5 a 6:

V definícii poštovej zásielky sa upustilo od jej definovania cez poštové podmienky poskytovateľa univerzálnej služby a poštová zásielka sa definuje podmienkou jej označenia adresou adresá ta. Navrhuje sa tiež definovať úradnú zásielku a zapísanú zásielku, keďže tieto pojmy zákon ďalej používa. Pokiaľ ide o úradnú zásielku, navrhuje sa vychádzať z doterajšej legislatí vnej skratky úradnej zásielky v zákone č. 507/2001 Z. z. a rozšíriť okruh úradných zásielok na zásielky v konaniach so všetkými orgánmi verejnej moci. Zapísaná poštová zá sielka sa navrhuje definovať v súlade s doterajšou praxou, a to ako zásielka, ktorej prevzatie poštovým podnikom sa potvrdzuje odosielateľovi a ktorej dodanie sa uskutočňuje 'proti podpisu'. Tieto zásielky sú , vzhľadom na vyššie uvedené, evidované poštovým podnikom pod osobitným číslom, podávajú sa a obvykle i dodávajú na pošte a evidencia o nich je z povahy veci podrobnejšia, na rozdiel od bežných zásielok. V definícii poštovej ceniny sa preberá doterajší právny stav.

K § 7:

Navrhuje sa zmeniť spôsob vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb upustením od definície poskytovania poštových služieb ako živnosti a prechodom na podnikanie na základe povolenia, resp. registrácie na základe tohto zákona. Vzhľadom na t úto zmenu v systému sa javilo zachovanie voľnej živnosti ako nadbytočné.

Pri definícii poštového podniku ako podnikateľa, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb, sa vychádzalo zo znenia tretej poštovej smernice. V odseku 3 sa navrhuje prebrať doterajš ia úprava oprávnenia poskytovateľa univerzálnej služby zabezpečiť niektorú z činností prostredníctvom inej osoby. Úprava v odseku 3 sa vzťahuje na každý poštový podnik, ako aj na poskytovateľ a univerzálnej služby, a to tak vo vzťahu k celému rozsahu univerzálnej služby ako aj vo vzťahu len k časti tohto rozsahu.

V odseku 4 sa v súlade so smernicou navrhuje umožniť vykonávať vybranie a distribúciu úradných zásielok len takému poštovému podniku, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky. Zmyslom tohto ustanovenia, resp. ustanovených podmienok je zabezpečiť výkon doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci.

K § 8 a 9:

V doterajšom poštovom zákone bola definovaná len verejná poštová sieť. Zmena v tomto bode spočíva v zadefinovaní poštovej siete ako všeobecného pojmu, resp. ako systému a zariadení, ktoré používa každý poštový podnik pri poskytovaní poštový ch služieb. Vychádza sa pritom z pojmov, používaných v doterajšom zákone a preberá sa rozlišovanie medzi prístupovým miestom (napr. nehnuteľnosti či stále zariadenia) a kontaktným miestom (ktorým nemus í byť nehnuteľnosť, ale môže ním byť mobilné zariadenie, prístupový bod elektronickej komunikácie či poverený zamestnanec). Vychádzajúc zo všeobecnej definície poštovej siete sa verejná poštov á sieť definuje vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby, opäť zachovávajúc platný právny stav. Navrhuje sa tiež zaviesť povinnosť poštovému podniku, ktorý poskytuje zameniteľné poštov é služby alebo poštový platobný styk, zriadiť aspoň jedno prístupové alebo kontaktné miesto poštovej siete, a to na účely zabezpečenia prístupu k poštovým službám pre spotrebiteľa.

Novým inštitútom je prístup k verejnej poštovej sieti alebo jej časti. Ide o ustanovenie preberajúce príslušné ustanovenia tretej poštovej smernice s cieľom umožniť iným poštovým podnikom prístup k infraštruktúre poskytovateľa univerzálnej služby. Primárne sa ponecháva regulácia tohto prístupu na dohode zúčastnených strán, pri určení základných náležitostí dohody a povinnosti v druhovo rovnakých prípadoch zachovávať rovnaké zmluvné dojednania o prístupe. Predmetné má za cieľ zabezpečiť požiadavku nediskriminácie v prístupe k sieti a vyjadruje povinnosť pri kvalitatí vne rovnakom rozsahu prístupu k sieti umožniť tento za rovnakých podmienok všetkým poštový m podnikom poskytujúcim zameniteľné služby, a to na účely ochrany záujmov používateľov poštových služieb alebo na účely zachovania efektívnej hospod árskej súťaže. Povinnosť poskytovateľa univerzálnej služby uzavrieť zmluvu o prístupe je podmienená disponibilitou kapacitných a technických podmienok verejnej poštovej siete. Návrh zákona explicitne ustanovuje povinnosť rovnosti, transparentnosti a nediskriminácie v tom, že poskytovateľ univerzálnej služby má povinnosť zverejniť vzor zmluvy o pr ístupe v poštových podmienkach, prístup je v rovnakých prípadoch rovnaký bez ohľadu na to, o ktorý poštový podnik ide a v prípade sporu je ustanovené oprávnenie regulátora sporné nálež itosti zmluvy o prístupe, pri dodržaní zákonných podmienok rovnosti, určiť rozhodnutím, a to v intenciách návrhu účastníkov konania.

Keďže návrh zákona reguluje len poštové podniky, je zmluva o prístupe inštitútom, ktorého zmluvnou stranou môže byť len poštový podnik. To však nebráni výkonu činnosti osôb, akými sú napr íklad konsolidátori, keďže návrh zákona ustanovuje poskytovateľovi univerzálnej služby povinnosť uzavrieť poštovú zmluvu s každou osobou. Nad rámec uvedeného, ak by sa osoba, vykonávajúca činnos ť konsolidátora, chcela stať zmluvnou stranou zmluvy o prístupe, jej vstup na trh ako poštového podniku podnikajúceho na základe registrácie je mimoriadne jednoduchý a rýchly, bez neprimeraných administratí vnych prekážok.

K § 10 a 11:

Predmetné ustanovenia vecne preberajú doterajší právny stav, keď predmetom poštového tajomstva sú informácie a údaje o poštových zásielkach a obsah korešpondencie (listové tajomstvo) ako aj osobné údaje adresáta a odosielateľa uvedené v adrese na poštových zásielkach, alebo údaje uvedené na poštových poukazoch a iných dokladoch používaných poš tou. Popri ochrane obsahu korešpondencie je predmetom poštového tajomstva aj obsah ostatných poštových zásielok ako aj údaje o službách poskytnutých k jednotlivým poštovým zásielkam. Takáto rozšíren á ochrana sa zachováva z dôvodu ochrany súkromia. Oproti doterajšiemu právnemu stavu bola vypustená povinnosť odovzdať nájdenú zásielku na pošte alebo doručovateľovi a vo vzťahu k strateným zá sielkam sa bude uplatňovať všeobecná úprava o nájdenej veci podľa Občianskeho zákonníka.

K § 12 až 16:

V oblasti orgánov štátnej správy v poštových službách sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Rovnako to platí vo vzťahu k vymedzeniu oblastí štátnej regulácie, s legislatívno-technickými doplneniami, vyvolanými zmenou v systéme vzniku oprávnenia na poskytovanie poštovej služby a financovania univerzálnej služby.

K § 17 a 18:

Vo vzťahu ku všeobecnému povoleniu sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o registráciu, vzhľadom na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služ ieb, sa navrhuje ustanoviť povinnosť registrácie pre poštové podniky a vymedzenie niektorých povinností vo vzťahu k tým poštovým podnikom, ktoré budú poskytovať zameniteľné poštové služby, poš tový platobný styk alebo doručovať úradné zásielky.

K § 19 až 22:

Na účely registrácie sa bude preukazovať splnenie podmienky bezúhonnosti, obdobne ako pri živnostenskom oprávnení a registrácia sa bude vykonávať na tlačive, uvedenom vo všeobecnom povolení .

Konanie o registrácii je návrhové konanie. Podmienky, ktoré je poštový podnik povinný na účely registrácie splniť, sa, ako uvádzame vyššie, delia na podmienky pre poštové podniky, ktorý chcú poskytovať iné poštové služby, než k úradným zá sielkam, resp. než poštový platobný styk a podmienky vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a úradným zásielkam. Osobitné podmienky vo vzťahu k poskytovaniu zameniteľných poštových slu žieb sa pri registrácii nebudú posudzovať, keďže oprávnenie na ich poskytovanie je viazané na doručenie úplnej prihlášky. Naopak, vo vzťahu k poštovému platobnému styku a k poštovým službám k úradným zásielkam, kde sa oprá vnenie na ich poskytovanie viaže na udelenie registrácie, sa budú posudzovať v procese registrácie okrem podmienky bezúhonnosti aj podmienky, uložené týmto zákonom vo vzťahu k týmto službám. Zákonom stanoven ú lehotu na registráciu je možné predĺžiť v odôvodnených prípadoch, najmä z technických a kapacitných dôvodov.

Vo vzťahu k poštovému platobnému styku sa navrhuje vyžadovať splnenie ďalších podmienok, spočívajúcich v odbornej spôsobilosti a vo finančnom krytí a v technickej a organizačnej pripravenosti vykonávať poštový platobný styk. Dôvodom na prísnejšie podmienky pre poskytovanie po štového platobného styku je skutočnosť, že ide o činnosť, ktorej predmetom je manipulácia so značnou sumou peňažných prostriedkov. Podľa údajov súčasného poskytovateľa univerzálnej služ by dosiahli výnosy z poskytovania poštového platobného styku v roku 2008 sumu 32 664 tis. eur a v roku 2009 sumu 29 964 tis. eur. V roku 2010 sa predpokladá pokles ako v roku 2009.

Navrhuje sa tiež ustanoviť spôsob, aký m sa splnenie podmienok, ktoré sa posudzujú, preukazuje a povinnosť spĺňať podmienky počas celej doby platnosti registrácie. Na to nadväzuje povinnosť ohlásiť zmenu Poštovému regulačnému úradu a ú prava konania o zmene registrácie. V tomto konaní uplatňuje Poštový regulačný úrad určitú mieru správnej úvahy a po posúdení zmeny vykoná zmenu registrácie alebo začne konanie o jej zrušení. Vzh ľadom na to, že registráciou, resp. podaním prihlášky na registráciu, vzniká oprávnenie poskytovať poštové služby, navrhuje sa doplniť aj štandardné ustanovenia o zániku a zrušení registrácie.

V spoločných ustanoveniach sa okrem odkazu na poplatkovú povinnosť navrhuje upraviť tiež možnosť elektronickej komunikácie v konaní o registrácii a nevyhnutné výnimky z režimu registrácie vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby.

K § 23:

V súvislosti s upustením od voľnej ž ivnosti sa navrhuje zriadiť verejný register poštových podnikov, a to najmä na účely informovanosti o podnikateľoch, poskytujúcich poštové služby a o rozsahu ich oprávnenia tieto služby poskytovať.

K § 24:

Ustanovenia o regulácii poštový ch sadzieb vychádzajú, aj v súvislosti s úpravou v zákone o cenách, z doterajšieho právneho stavu a tento navrhujú zachovať.

K § 25:

Predmetné ustanovenie definuje, v nadvä znosti na zmeny v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby, kedy vzniká oprávnenie poštového podniku poskytovať jednotlivé skupiny poštových služieb.

K § 26:

Ustanovenia o poštovej zmluve vychádzajú z doterajšej právnej úpravy, ktorá ako právny titul vzniku právneho vzťahu medzi poštovým podnikom a užívateľom poštovej služby označuje práve poštovú zmluvu. Ustanovenia poštovej zmluvy, ktoré odporujú ustanoveniam o právach a povinnostiach zmluvných strán podľa tohto zákona, sú neplatné. Pokiaľ ide o moment jej vzniku a o jej podstatné náležitosti, navrhuje sa ponechať doterajší stav. V definícii práv a povinností zmluvných strán sa explicitne umožň uje individuálne dojednanie v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami.

Tiež sa navrhuje spresniť, resp. explicitne ustanoviť, ob dobne ako v obchodnom práve, že časť zmluvy možno určiť odkazom na poštové podmienky a že tieto sú súčasťou zmluvy. Ide o doplnenie, ktorého účelom je výlučne explicitné ustanovenie tohto vz ťahu medzi zmluvou a poštovými podmienkami. Vzhľadom na to, že zmluvou medzi poštovým podnikom a užívateľom sú v praxi dojednávané aj právne vzťahy pred vybraním poštovej zásielky či po jej dodaní, sa v zákone navrhuje upraviť možnosť týchto dojednaní v poštovej zmluve.

Poštová zmluva vznikne vybraním poštovej zásielky a preto z povahy veci nebude vznikať napr. medzi dvomi poštovými podnikmi, zabezpečujúcimi dodanie poštovej zásielky pre iný poštový podnik. Obdobne ak je poštová zásielka vybraná v cudzine, nedôjde k jej vybraniu na území Slovenskej republiky a nedôjde ani k vzniku poštovej zmluvy – to isté platí aj pre použitie poštových podmienok v takýchto prípadoch.

K § 27 až 30:

Z vecného hľadiska sa pri úprave poštový ch podmienok, reklamačného poriadku a tarify navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o poštové podmienky a ich zmeny, navrhuje sa ustanoviť notifikačná povinnosť všetkých poštový ch podnikov predkladať zmeny Poštovému regulačnému úradu 15 dní pred dňom ich účinnosti, pričom úrad je vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby oprávnený určiť v poš tovej licencii aj inú, dlhšiu lehotu na ich predkladanie, a to tak vo vzťahu k zmene poštových podmienok týkajúcich sa univerzálnej služby či platobného styku alebo k akejkoľvek inej zmene.

Vo vzťahu k reklamáciám sa navrhuje ustanoviť možnosť predĺženia lehoty na ich vybavenie, a to výlučne pre prípady hromadných reklamácií od jedného užívateľa podaných v zásade spoloč ne, kde vzhľadom na ich počet nie je objektívne možné v ustanovenej 30 dňovej lehote ich úplné vybavenie. Kontrolu opodstatnenosti takéhoto predĺženia lehoty bude môcť vykonávať regulátor v rámci št átneho dohľadu s možnosťou ukladania opatrení na nápravu alebo sankcií, pri neodôvodnenom predlžovaní týchto lehôt. Zmenou oproti súčasnému stavu je ustanovenie možnosti odstúpenia od zmluvy v prí pade nevybavenia reklamácie v lehote. Ide o zmenu platného stavu, kedy sa nevybavená reklamácia považovala za uznanie reklamácie. Zmena sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s úpravou v zákone o ochrane spotrebiteľa, pri čom v prípade odstúpenia od zmluvy sa bude postupovať podľa predpisov občianskeho práva (vrátenie plnení). Uvedené nemá žiaden dopad na možnosť uplatňovať si náhradu škody, bez ohľadu na vybavenie či nevybavenie reklamácie.

Novým ustanovením je povinnosť označovania poštových zásielok, a to každým poštovým podnikom, ktorý vo vzťahu k zásielke poskytoval poštovú službu vybrania alebo dodania. Účelom je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že pri porušení povinností pri poskytovaní poštový ch služieb bude možné identifikovať poštový podnik, ktorý so zásielkou disponoval. Vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby sa umožňuje použiť jedinečné označenie verejnej poš tovej siete.

K § 31 až 35:

Návrh zákona mení filozofiu doterajšej právnej ú pravy v tom, že ustanovuje práva a povinnosti poštového podniku a užívateľa poštových služieb všeobecne, s následnou úpravou odchýlok v prípade univerzálnej poštovej služby. Ide o zmenu, ktorá má posilniť ochranu spotrebiteľa, užívateľa poštovej služby a definovať základné práva a povinnosti nielen vo vzťahu k univerzálnej službe, ako v doterajšom zákone, ale vo vzťahu ku všetký m poštovým službám. Z vecného hľadiska pritom úprava týchto práv a povinností vychádza z doterajšieho právneho stavu, ktorý sa v aplikačnej praxi potvrdil ako vyhovujúci.

K § 36:

Osobitné povinnosti pri vedení účtovní ctva poštového podniku, ktorý poskytuje poštový platobný styk alebo zameniteľné služby, sa navrhujú uložiť z dôvodu určenia a kontroly obratu tohto podniku vo vzťahu k príspevku do kompenzačné ho fondu a tiež vo vzťahu k regulácii poštových sadzieb poštového platobného styku.

K § 37 až 40:

Ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody zostávajú z vecného hľadiska upravené v súlade s doterajším právnym stavom, s výnimkou zúženia zodpovednosti poštového podniku (§ 38 ods. 1), podľa výsledkov doterajšej aplikačnej praxe, a to na tie druhy poštových zásielok, u ktorých je vymedzená zodpovednosť poštové ho podniku (§ 39 ods. 1 a 2) a odosielateľovi patrí príslušná náhrada. Zodpovednosť sa dá uplatniť len vtedy, ak je zásielka zaevidovaná. Z doterajšej praxe sa zachováva stav, že iné náhrady škody po štový podnik neposkytuje.

Obdobne ako pri právach a povinnostiach platí, že z dô vodu ochrany spotrebiteľa sa budú ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody aplikovať nielen na služby z rozsahu univerzálnej služby, ale na všetky poštové služby. V zákone s ú vymedzené prípady, keď poštový podnik zodpovedá za škodu odosielateľovi, prípadne adresá tovi. Taktiež sa upravuje rozsah náhrady škody pre zásielky so službou doporučene, poistenie a iné. Podľa súčasne platného právneho stavu sú vymedzené prípady, keď náhrada škody nepatrí , vrátane ušlého zisku alebo inej škody, ktorou sa pri strate, poškodení, resp. ú bytku obsahu zásielky rozumejú napr. prípady, keď obsahom zásielky sú predmety pamätného alebo dokumentačného charakteru (cena zvláštnej obľuby).

K § 41 a 42:

Požiadavky na kvalitu predstavujú spôsob, akým Poštový regulačný úrad ako národný regulátor určí, za splnenia akých podmienok je univerzálna služba zabezpečená v rozsahu, ktorý napĺňa záväzok štátu zabezpečiť univerzálnu službu podľa smernice. V súlade so smernicou môže určiť aj výnimky z povinnosti vybrania a dodania vo vzťahu ku konkrétnym lokálnym podmienkam niektorých území štátu. Požiadavky na kvalitu sa tak stanú referenčnou kategóriou pre posúdenie, či univerzálna služba je alebo nie je zabezpečená v pož adovanej kvalite a tiež budú predstavovať vopred určený referenčný rámec pre poštové podniky, ktoré by sa mohli uchádzať o udelenie poštovej licencie.

K § 43:

Právna úprava vydávania známok a poštov ých celín zostáva zachovaná podľa doteraz platného právneho stavu. Poskytovateľa univerzálnej služby oprávneného vydávať poštové známky a poštové celiny určuje ministerstvo interný m predpisom.

K § 44 až 50:

Podmienky udelenia poštovej licencie zostali vecne rovnaké oproti doterajšiemu právnemu stavu a doplnili sa o podmienku odbornej spôsobilosti orgánu poštového podniku a podmienky finančné ho krytia na vykonávanie poštového platobného styku. Vzhľadom na to, že poštovou licenciou je možné uložiť aj povinnosť vykonávať poštový platobný styk, sa podmienky na udelenie poštovej licencie v tejto často zosúladili s podmienkami na udelenie registrácie na výkon poštového platobného styku, pri zachovaní ďalších podmienok, nad rámec registrácie.

Vychádzajúc z premisy, že univerzálnu službu má zabezpečiť štát a regulátor je povinný neustále hodnotiť, či je táto služba zabezpečená, sa navrhuje, aby aj konanie o udelenie poštovej licencie bolo konaním ex offo a nie konaním návrhovým. Konanie začína zverejnením výzvy Poštového regulačného úradu na predkladanie žiadost í o udelenie poštovej licencie a v tejto výzve Poštový regulačný úrad okrem náležitostí žiadosti a lehoty na predkladanie uvedie aj to, či sa licenciou bude ukladať povinnosť vykonávať poštový platobný styk. Žiadateľ teda bude vopred vedieť vecné vytýčenie predmetu tohto konania. Navrhuje sa ustanoviť dve situácie, v ktorých je Poštový regulačný úrad povinný výzvu zverejniť a začať konanie o udelenie poštovej licencie – ak nie je univerzálna služba riadne zabezpečená alebo tesne pred uplynutím platnosti aktuálne udelenej licencie či výkonu činnosti poskytovateľa univerzálnej služ by na jeho žiadosť. Okrem toho sa umožňuje Poštovému regulačnému úradu konanie začať aj v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušení či zmene poš tovej licencie. Obdobne ako v doterajšom zákone sa navrhuje aj inštitút konania o uložení poštovej licencie, a to v prípade, ak konanie o udelení nie je úspešné a je to pre zabezpečenie univerzálnej služby potrebné.

Poštovú licenciu je možné udeliť aj viacerým poštovým podnikom a na jej udelenie nebude právny nárok. Pokiaľ ide o náležitosti poštovej licencie, preberá sa vecne doterajší právny stav, prič om sa explicitne dopĺňa možnosť Poštového regulačného úradu podmieniť v poštovej licencii vykonanie zmien v po dmienkach prevádzkovania verejnej poštovej siete predchádzajúcim písomným súhlasom Poštového regulačného úradu. Účelom tohto doplnenia je kontrola dopadu plánovaných zmien na kvalitu poskytovania univerzá lnej služby, ktorú z povahy veci nie je možné vykonávať ex post, na základe ohlásenia už vykonanej zmeny. Pri určovaní požiadaviek na dostupnosť, kvalitu a rýchlosť poštových služieb sa vychá dza aj z medzinárodných noriem vydaných Európskym výborom pre poštovú normalizáciu, prípadne iných dokumentov vypracovaných Európskym výborom pre poštovú reguláciu alebo orgánmi Svetovej poštovej ú nie. Ak dôjde k zmene podmienok, na základe ktorých bola licencia udelená, je poskytovateľ univerzá lnej služby túto zmenu povinný Poštovému regulačnému úradu ohlásiť v ustanovenej lehote. Pokiaľ ide o konanie o zmene poštovej licencie a ustanovenia o jej zániku či zrušení, z vecného hľ adiska zostáva zachovaná doterajšia filozofia tejto úpravy, so spresnením niektorých procesných ustanovení.

K § 51 až 53:

Predmetné ustanovenia predstavujú odchýlky od práv a povinností poskytovateľa univerzálnej služby a užívateľov univerzálnej služby oproti všeobecnej úprave Druhej hlavy Tretej č asti. Tieto odchýlky vychádzajú zo základného ustanovenia § 51, podľa ktorého má každý pr ávo na poskytnutie univerzálnej služby podľa poštového zákona a poskytovateľ univerzálnej služby je povinný túto poskytovať. Z vecného hľadiska ide o zachovanie štandardu v rozsahu doterajšej prá vnej úpravy.

Novým ustanovením, v porovnaní s platnou právnou úpravou, je § 52 ods. 2 písm. a) a štvrtý bod. Možnosť poskytovateľa univerzálnej poštovej služby odmietnuť uzavretie poštovej zmluvy s odosielateľom, ktorý má voči tomuto poskytovateľovi splatný a neuhradený dlh je motivovaná snahou o vyrovnanie postavenia poštových podnikov na trhu. Na liberalizovanom poštovom trhu, kde budú oproti poskytovateľovi univerzálnej služby pôsobiť aj ďalšie poštové podniky v oblasti, ktorá bola dovtedy vyhradená len poskytovateľovi univerzálnej služby, budú aj odosielatelia pri obstarávaní poštových služieb vyberať svojho dodávateľa prostredníctvom výberových konaní alebo verejných obchodných súťaží. Popri cene za poskytnuté poštové služby bude pravdepodobne jednou z hodnotiacich kritérií pri výbere dodávateľa poštových služieb aj lehota splatnosti faktú r vystavovaných poštovým podnikom, nakoľko takáto prax je v obchodných kruhoch bežná už aj v súčasnosti. Preto nemôže poskytovateľ univerzálnej služby poskytovať svoje služby len za platby v hotovosti alebo vopred prevodom na účet. Takýto spôsob platieb by síce vylúčil riziko vzniku nezaplatených pohľadávok, avšak na druhej strane by znamenal vylúčenie poskytovateľa univerzálnej služby z takmer všetkých výberových konaní organizovaných odosielateľmi na poskytovanie poštových služieb. Ak by poskytovateľ univerzálnej služby nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie poštovej zmluvy s odosielate ľom, ktorý mu nezaplatil svoj splatný záväzok z predchádzajúcej poštovej zmluvy, vytvorilo by to nerovnaké postavenie medzi poštovými podnikmi a neprimeranú výhodu alternatívnych poštový ch podnikov. Toto nerovnaké postavenie by spočívalo v tom, že zatiaľ čo alternatívny poštový operátor pri nezaplatení poštovej tarify za poskytované poštové služby by mohol pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie svojich poštových služieb voči dlžníkovi, poskytovateľ univerzálnych poštových služieb by takéto možnosti nemal a aj napriek tomu, že odosielateľ by bol vo vzťahu k nemu dlžní kom, musel by mu poskytovateľ univerzálnej služby poskytnúť poštovú službu ak by odosielateľ splnil podmienky ustanovené v poštových podmienkach. Naviac takéto konanie odosielateľov, ktorí by zneužívali postavenie poskytovateľa univerzálnej služby a nedodržiavali by svoju platobnú disciplínu mohlo v prípade insolventnosti veľkých odosielateľov ohroziť aj samotného poskytovateľa univerzálnej služby resp. financovanie poskytovania univerzálnej služby.

K § 54:

Obdobne ako poštovým podnikom, ktoré poskytuj ú poštový platobný styk a zameniteľné služby, aj poskytovateľovi univerzálnej služby sa ukladajú osobitné povinnosti vo vzťahu k vedeniu účtovníctva. V súlade s ustanoveniami tretej poš tovej smernice sa navrhuje explicitne ustanoviť podrobnosti o nákladovom modeli účtovníctva, ktorý sú poskytovatelia univerzálnej služby povinní uplatňovať, ak im Poštový regulačný úrad neschváli pou žívanie iného systému účtovníctva. Dôvodom tohto ustanovenia je potreba zabezpečiť oddelený prehľad o výnosoch a nákladoch univerzálnej služby a ostatných služieb, a to najmä na účely n áhrady čistých nákladov a regulácie poštových sadzieb. Na účely kontroly správnosti vedenia účtovníctva podľa zákonných podmienok sa navrhuje umožniť regulátorovi kontrolu účtovný ch postupov, a to aj prostredníctvom nezávislej a odborne spôsobilej osoby.

K § 55 až 58:

Z dôvodu zrušenia poštovej výhrady sa navrhuje ustanoviť spôsob financovania univerzálnej služby formou úhrady čistých nákladov univerzálnej služby, a to prostredníctvom prí spevkov poštových podnikov, poskytujúcich zameniteľné poštové služby. Voľba kompenzačného fondu, ako spôsobu financovania univerzálnej služby, vychádza z možnosti zriadenia takéhoto fondu podľ a tretej poštovej smernice.

Na účely výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby sa navrhuje vychádzať z ustanovení tretej poštovej smernice a prihliadať aj na nákladovú efektívnosť a vý nosy poskytovateľa univerzálnej služby, ako aj na trhovú výhodu, ktorú z titulu poskytovania univerzálnej služby má alebo môže mať. Vzhľadom na to, že podrobný spôsob výpočtu čistých ná kladov je výlučne ekonomickou doménou, navrhuje sa, aby podrobnosti boli upravené vo vykonávacom predpise, pričom do tohto vykonávacieho predpisu sa premietnu aj tie ustanovenia tretej poštovej smernice, ktoré regulujú vý počet čistých nákladov a sú obsahom zákonnej regulácie len vo forme všeobecných princípov a podmienok. Do výpočtu čistých nákladov budú zahrnuté náklady na univerzálnu službu v rozsahu § 3 ods. 2 zákona.

Systém náhrady čistých nákladov je založený na princípe, že ak čisté náklady poskytovateľovi univerzálnej služby vzniknú, sú mu uhradené v rozsahu, ktorý s prihliadnutí m na neprimeranosť finančnej záťaže určí Poštový regulačný úrad, pričom spôsob úhrady sa navrhuje ustanoviť ako preddavkový so súčasným previazaním na kalendárny rok, za ktorý sa ná hrada poskytuje. Dôvodom je minimalizácia obdobia, počas ktorého poskytovateľ univerzálnej služby bremeno týchto čistých nákladov znáša. Navrhuje sa, aby Poštový regulačný úrad na základe polročných ekonomických výsledkov určil predbežnú sumu čistých nákladov a v rozsahu tejto sumy ulo žil povinnosť poštovým podnikom, poskytujúcim zameniteľné služby, prispievať do kompenzačného fondu v pomere, ktorý vyjadruje ich trhovú pozíciu. Následne Poštový regulačný úrad určí ' konečnú' sumu čistých nákladov a rozdiel medzi predbežnou a konečnou sumou sa zúčtuje oproti uhradeným príspevkom do kompenzačného fondu, resp. uhradeným platbám poskytovateľovi univerzálnej služ by.

Z dôvodu zachovania proporcionality pri ukladaní povinnosti prispievať do kompenzačného fondu sa navrhuje ustanoviť hornú hranicu príspevku vo väzbe na výnosy, a to s prihliadnutím na európske štandardy. Vo zvyšku sumy čistých nákladov sa navrhuje ustanovi ť participáciu štátu na ich náhrade. V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dô sledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služieb 50 500 000 eur) čiastkou 1 515 000 eur a Slovensk á pošta, a. s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 eur. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 eur, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe čistých nákladov ako neprimeranej finančnej záťaže p re poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu Poštového regulačného úradu, t. j. 15 000 000 eur, po zohľadnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 eur), odhad č iastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 eur.

Dôvod, pre ktorý sa predpokladá, že bude potrebný aj inštitút príspevku štátu, spočíva v odhade súčasných čistých ná kladov univerzálnej služby, ktorý sa pohybuje na úrovni 26 mil. eur ročne (vypočítané podľa údajov za rok 2008). Vychádzajúc zároveň z obratov poštových podnikov, ktoré pôsobia na trhu v súč asnosti, je možné predpokladať, že pri trojpercentnom príspevku do fondu zaplatia poštové podniky poskytujúce zameniteľné služby 1,5 milióna eur, na poskytovateľa univerzálnej služby pripadne cca 5,5 milió na eur a zo štátneho rozpočtu bude potrebné doplatiť cca 19 milióna eur. Súčasne treba počítať aj s tým, že výška príspevku od štátu môže byť ovplyvnená aj rozsahom zameniteľný ch služieb.

Na účel posudzovania podielu poštové ho podniku na trhu, teda na účely určenia poštových podnikov, ktorých obraty sa budú brať do úvahy sa navrhuje, aby takýmito podnikmi boli (i) poštový podnik, ktorý poskytuje zameniteľné služby, prič om sa posudzuje len obrat z poskytovania zameniteľných služieb a (ii) poskytovateľ univerzálnej poštovej služby a jeho obrat z univerzálnej služby. Podiel na trhu sa následne určí ako pomer obratu posudzovaného po štového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, k súčtu (i) obratov všetkých poštových podnikov z poskytovaných zameniteľných služieb (teda aj vrátane posudzované ho podniku) a (ii) obratu poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania univerzálnej služby. Podiel na trhu sa nebude určovať vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a iných ako zameniteľných slu žieb a univerzálnej služby.

K § 59 a 60:

Ustanovenia o štátnom dohľade vychádzajú vecne z doterajšej právnej úpravy, pričom sú však spresnené a doplnené v nadväznosti na zmeny, ktoré návrh zákona prináša a tie ž v nadväznosti na potrebu posilnenia právomocí Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu. Novým spôsobom sa definujú oprávnenia regulátora a jeho zamestnancov pri výkone štá tneho dohľadu pokiaľ ide o štandardné oprávnenie vstupu do prevádzok a iných priestorov, v ktorých poštový podnik vykonáva svoju činnosť, pri zachovaní nedotknuteľnosti obydlia. Dopĺňajú sa tiež oprávnenia na získavanie informácií, vysvetlení a dokladov od kontrolovaného subjektu, ako aj od jeho zamestnancov alebo iných osôb, ktoré preňho vykonávajú činnosť, ktorá je predmetom kontroly, prič om tieto oprávnenia predstavujú síce podrobnejšiu, ale vo vzťahu k doterajšiemu právnemu stavu vecne podobnú úpravu.

Podrobne sa navrhuje upraviť postup regulátora, resp. ním poverených zamestnancov, pri výkone kontroly, resp. štátneho dohľadu podľa poštového zákona. Ide o štandardnú úpravu procesný ch ustanovení vo vzťahu ku kontrole, obsahujúcich náležitosti poverenia na vykonanie kontroly, oprávnenia a povinností pri výkone kontroly, zápisu o priebehu kontroly a povinnosť súčinnosti iných subjektov, ktor é sú povinné poskytnúť pri výkone dohľadu oprávneným osobám informácie, doklady, vyjadrenia a ďalšie veci, napríklad obal alebo obsah poštovej zásielky.

Povinnosti zamestnancov, vykonávajúcich kontrolu, sú š tandardnými povinnosťami spočívajúcimi v povinnosti preukázať sa oprávnením, potvrdiť prevzatie vecí počas kontroly, vyhotoviť a odovzdať zápis o kontrole, zachovávať mlčanlivosť o zistený ch skutočnostiach, ako aj oznamovať podozrenia zo spáchania trestného činu alebo iného porušenia zákona, o ktorých sa dozvedia. Oprávneniam zamestnancov regulátora pri výkone kontroly korešpondujú povinnosti kontrolovaného subjektu umožniť výkon kontroly, poskytnúť súčinnosť a odstrániť nedostatky.

Vo vzťahu k súčinnosti sa navrhuje uložiť povinnosť súčinnosti všetkým subjektom, ktoré by vzhľadom na pomer k veci či kontrolovanému subjektu mohli byť nápomocné zabezpečeniu riadneho vý konu kontroly.

K § 61 a 62:

Pokiaľ ide o priestupky a iné správne delikty, návrh zákona rozširuje skupinu skutkových podstát vo vzťahu k novozavedeným povinnostiam a tiež vo vzťahu k povinnostiam, ktorý ch nesplnenie nebolo podľa doterajšieho stavu sankcionované. Prelínanie niektorých skutkových podstát priestupkov so skutkovými podstatami trestných činov sa navrhuje tam, kde ide podľa trestného zákona o preč iny a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa môže byť ich závažnosť nepatrná a páchateľ nebude postihnut ý podľa Trestného zákona ale len podľa zákona o poštových službách za priestupok. Navrhuje sa tiež upraviť sumy pokút na menu euro a ustanoviť 'všeobecnú' skutkovú podstatu pre prípad poruš enia povinností, ktoré nie sú sankcionované ako iný správny delikt podľa § 62 ods. 1 až 3.

K § 63 až 66:

Navrhujú sa ustanovenia pre poskytovanie dotácií v poštových službách na účely podpory výskumu a vývoja, a to vo väzbe na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách v znení neskorších predpisov.

K § 67:

Navrhuje sa ustanoviť použitie predpisov o spr ávnom konaní aj na konanie podľa tohto zákona, s odchýlkami v ňom ustanovenými a súčasne vylúčiť pôsobnosť správneho poriadku v tých konaniach, kde z povahy veci nie je možné či vhodné spr ávny poriadok aplikovať. Zároveň sa v jednotlivých ustanoveniach, na konanie podľa ktorých sa správny poriadok nepoužije, navrhuje možnosť preskúmania rozhodnutí súdom, ako ochranu práv dotknutý ch subjektov.

K § 68:

Navrhuje sa splnomocniť Poštový regulačn ý úrad na vydanie podzákonných predpisov, upravujúcich podrobnosti v tu ustanovených oblastiach.

K § 69 až 73:

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje zachovať vzniknuté právne vzťahy a nároky z nich aj po účinnosti tohto zákona a tiež upraviť v prechodnom období oprávnenia poskytovať poštov é služby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na dlhú legisvakančnú lehotu sa zosúladenie činnosti s týmto zákonom navrhuje do 30 dní odo dňa platnosti všeobecného povolenia. Po štový regulačný úrad bude v súvislosti s tým povinný návrh všeobecného povolenia zverejniť do 10 pracovných dní odo dňa účinnosti tohto zákona a do 90 dní vydať požiadavky na kvalitu.

Nadväzne na vydanie nového všeobecného povolenia a na potrebu určiť okruh poštových podnikov, ktoré poskytujú služby vyžadujúce registráciu sa navrhuje, aby poštové podniky do 30 dní odo dňa pr ávoplatnosti všeobecného povolenia mali povinnosť registrovať sa. Kontinuita v činnosti je zabezpečená tým, že momentom doručenia úplnej žiadosti o registráciu bude poštový podnik oprávnený poskytova ť poštové služby, vyžadujúce registráciu, podľa tohto zákona. Navrhuje sa definovať aj moment zániku predošlých oprávnení. Začaté konania sa dokončia podľa doterajší ch predpisov a porušenie povinnosti sa bude sankcionovať tiež podľa doterajších predpisov, ak k nemu došlo pred účinnosťou zákona.

K § 74:

Vzhľadom na transpozíciu tretej poš tovej smernice sa navrhuje ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu.

K § 75:

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vzniku oprá vnenia poskytovať poštové služby sa navrhuje ustanoviť, že poskytovanie univerzálnej služby a poštových služieb nie je živnosťou.

K čl. III

Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o sprá vnych poplatkoch vo vzťahu k zavedeniu povinnosti registrácie. Sumy správnych poplatkov sa navrhuje určiť podľa predpokladanej náročnosti predmetných úkonov, resp. konaní.

K čl. IV

Predmetná zmena sa navrhuje vykonať výluč ne z dôvodu potreby splniť povinnosť premietnuť závery Rozhodnutia Komisie z 7. 10. 2008 o slovenských právnych predpisoch týkajúcich sa služieb hybridnej pošty (C(2008) 5912), Úradný vestník EÚ, C 322, 17. 12. 2008 do nášho právneho poriadku.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2012, s cieľom zabezpečiť dostatočnú legisvakančnú lehotu, okrem čl. IV, ktorý má nadobudnú ť účinnosť dňom vyhlásenia, keďže na jeho aplikáciu nie je potrebná legisvakančná lehota.

Bratislava 8. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

1. podpredseda vlády a

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore