Zákon o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 323/2015 účinný od 27.12.2019 do 31.12.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č.

323/201

5 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný ako iniciatívny návrh.

K zmene operačných programov spočívajúcej v tom, že jeden operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, existuje len všeobecná právna úprava zmeny operačného programu podľa článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Osobitná úprava zmeny operačného programu spočívajúca v tom, že určitý operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, t. j. dôjde k zlúčeniu operačných programov, legislatíva na úrovni Slovenskej republiky, ani Európskej únie neobsahuje. Preto tento proces nemá vymedzené pravidlá pre jeho vykonávanie, vrátane následkov takéhoto zlúčenia. Na účel eliminovania právnej neistoty, ktorá sa vzťahuje na všetky dotknuté procesy, právne vzťahy a právne úkony s nimi súvisiace, resp. z nich vyplývajúce (napríklad vyhlasovanie výziev, konania o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, rozhodnutia, riešenie opravných prostriedkov, poskytovanie štátnej pomoci, výkon kontroly a auditu, zmluvy), je nevyhnutné tento proces legislatívne ukotviť.

Základným pravidlom, ktoré garantuje právnu istotu a riadnu vymáhateľnosť práva, je princíp univerzálnej sukcesie nástupníckeho operačného programu do vzťahov a úkonov generovaných zanikajúcim operačným programom. Rovnaký princíp platí aj pre realizáciu operačného programu, kedy nástupnícky riadiaci orgán vstupuje do všetkých práv a povinností riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu.

Princíp univerzálnej sukcesie zabezpečí minimalizovanie administratívnej záťaže a možnosť riadneho čerpania finančných prostriedkov v priebehu pokračujúceho programového obdobia tým, že sa zabezpečí plynulosť čerpania bez nevyhnutnosti zastavenia vyhlasovania výziev, zrušovania už vyhlásených výziev, zastavenie rôznych konaní počas implementácie projektu a opakovanie už realizovaných procesov.

Návrh zákona vychádza z úpravy zlúčenia, ktorú už právny poriadok SR obsahuje vo vzťahu k zlúčeniu obchodných spoločností, na ktorú nadväzujú aj iné úpravy, najmä týkajúce sa štatutárnych predpisov k iným druhom právnických osôb a tiež k zániku rozpočtových a príspevkových organizácií podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Procesná časť, ktorá je obsiahnutá v prechodných ustanoveniach, rieši prechod vzťahov, procesov a úkonov v konaní, resp. existujúcich ku dňu zlúčenia.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani sociálne vplyvy.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon ktorým sa dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: ..Ukončenie: ..

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

november 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

november 2019

2. Definícia problému

Naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva z vládou Slovenskej republiky schváleného zlúčenia Operačného programu Výskum a inovácie s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra implementovaných v rámci programového obdobia 2014-2020 na účely zefektívnenia implementácie a eliminovania rizika trvalej straty finančných prostriedkov.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je prijať potrebné legislatívne zmeny reagujúce na rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o zlúčení Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a Operačného programu Výskum a inovácie na účely zefektívnenia implementácie a eliminovania rizika trvalej straty finančných prostriedkov.

4. Dotknuté subjekty

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby nepriamo

5. Alternatívne riešenia

Zlúčením operačných programov dôjde len k technickému spojeniu operačných programov, ktoré zabezpečí, aby Slovenskej republike neprepadli finančné prostriedky. Finančné prostriedky ostávajú určené na ten istý účel bez zmeny prioritných osí, tak ako doposiaľ, len sa stanú súčasťou nástupníckeho operačného programu. Navrhované zlúčenie operačných programov nemá za následok znižovanie alokácie pre dotknutý operačný program. V prípade neprijatia návrhu zákona dôjde k trvalej strate finančných prostriedkov

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie

3

7. Transpozícia práva EÚ

nie

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Tibor Barna, vedúci oddelenia koordinácie subjektov, odbor metodiky a koordinácie subjektov, sekcie centrálny koordinačný orgán, Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, tibor.barna@vicepremier.gov.sk 02 2092 8059

12. Zdroje

bezpredmetné

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

4

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon ktorým sa dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravený v práve Európskej únie

- primárnom Čl. 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349 zmluvy o fungovaní Európskej únie.

- sekundárnom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení; gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení; gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MH SR, MŽP SR, MF SR.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení; gestor: ÚV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MV SR, MF SR.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013); gestor: ÚV SR, MDV SR, MŽP SR, MH SR, MF SR.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení; gestor: MPRV SR.Nariadenie

5

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.05.2014) v platnom znení; gestor: MPRV SR.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013); gestor: ÚV SR, MPRV SR, MH SR, MF SR.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení; gestor: MPRV SR.Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v platnom znení (Ú. v. EÚ L 250, 23.09.2009); gestor: ÚV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, ÚV SR, MPSVR SR, MDV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 31.07.2006); gestor: ÚV SR, MS SR, MV SR.Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1; Ú. v. ES L 312, 23.12.1995) v platnom znení.Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy (Ú. v. EÚ L 69, 08.03.2014) v platnom znení; gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR.Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1970/2015 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu.Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1974/2015 z 8. júla 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 stanovuje frekvencia a formát správ o nezrovnalostiach, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond.

- v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

6

b)

rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005]rozhodnutie Súdneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005]

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.

b)

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Nebolo začaté konanie.

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplne

7

B. Osobitná časť

Článok I

K bodu 1

V základných ustanoveniach sa dopĺňa nová definícia zlúčenia operačných programov, ktorá nadväzuje na ustanovenia o zmene operačných programov uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013. Keďže nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 presne nešpecifikuje tento druh zmeny operačných programov, bolo potrebné zlúčenie operačných programov zadefinovať na národnej úrovni, a to pokiaľ ide o jeho obsah a tiež pokiaľ ide o čas, kedy sa stane účinným. Zlúčenie operačných programov je založené na princípe univerzálnej sukcesie nástupníckeho operačného programu do všetkých práv, povinností a vzťahov viažucich sa k zanikajúcemu operačnému programu, bez ohľadu na povahu práv, povinností a vzťahov, ktoré automaticky prechádzajú zo zanikajúceho operačného programu na nástupnícky operačný program v celom rozsahu a bez potreby vykonania ďalších úkonov, keďže pri realizácii operačného programu vznikajú práva, povinnosti a vzťahy na základe verejnoprávnych ako aj súkromnoprávnych predpisov. Pokiaľ ide o časové hľadisko, účinky zlúčenia operačných programov nastanú ku dňu nasledujúcemu po dni oznámenia schválenia žiadosti o zmenu operačného programu podľa čl. 30 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 Európskou komisiou, čím sa v plnej miere rešpektuje právomoc Európskej komisie podľa osobitného predpisu, pričom nastavenie účinkov zodpovedá zneniu článku 297 ods. 2 tretí pododsek Zmluvy o fungovaní EÚ, pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti rozhodnutí.

K bodu 2

Doplnením novej poslednej vety sa užšie preväzujú účinky zmluvy podľa § 8 ods. 2 z hľadiska európskeho a slovenského práva tak, aby bolo nepochybné, že zmluva podľa § 8 ods. 2, ktorá má svoj základ v čl. 123 ods. 6 alebo ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, zakladá účinky aj

vo vzťahoch upravených v slovenskom právnom poriadku, ktoré nadväzujú na alebo sú vyvolané právnou úpravou z nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

K bodu 3

V doplnenom ustanovení k riadiacemu orgánu sa vo vzťahu k zlúčeniu operačných programov v plnej miere uplatňuje princíp univerzálnej sukcesie, ktorý vo všeobecnosti predstavuje vstup nástupcu do všetkých práv a povinností jeho právneho predchodcu, pričom tento vstup sa uskutočňuje jednou právnou skutočnosťou, ktorou je v danom prípade zmena operačných programov spočívajúca v ich zlúčení, a to automaticky, bez nutnosti vykonania následných právnych úkonov. Keďže k následkom univerzálnej sukcesie dochádza na úrovni operačného programu a súčasne vo vzťahu k riadiaceho orgánu, v doplnenom ustanovení sa upravuje táto druhá rovina. Zlúčením operačných programov vstupuje riadiaci orgán nástupníckeho operačného programu do všetkých práv, povinností, vzťahov a procesov, ktoré vznikli pri realizácii operačného programu podľa § 7 a podľa čl. 123 a 125 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 riadiacemu orgánu zanikajúceho operačného programu v stave, v akom existovali ku dňu zlúčenia, a to bez ohľadu na povahu práv, povinností, vzťahov a procesov, ktoré tak automaticky prechádzajú z riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu na riadiaci orgán nástupníckeho operačného programu. Skutočnosť, že právnická osoba, ktorá vykonávala funkcie riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu, naďalej existuje, je irelevantná, pretože nejde o sukcesiu na úrovni entity (subjektu), ale na úrovni postavenia ako riadiaceho orgánu podľa čl. 123 a 125 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a § 7 zákona.

8

Prípadná zmena v určení sprostredkovateľských orgánov nástupníckeho operačného programu sa vykoná podľa § 4, pričom pre vzťah riadiaceho orgánu nástupníckeho operačného programu a takto určených sprostredkovateľských orgánov sa v plnom rozsahu vzťahuje § 8 v nadväznosti na čl. 123 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Obdobné platí aj pre určenie platobnej jednotky alebo platobných jednotiek nástupníckeho operačného program.

Vzhľadom na to, že z procesného hľadiska všetky konania (vrátane posudzovania projektových zámerov) dokončí riadiaci orgán zanikajúceho operačného programu, ako je uvedené v spoločných ustanoveniach týkajúcich sa zlúčenia operačných programov, bolo potrebné vyriešiť jeho postavenie vzhľadom na štruktúru orgánov po účinnosti zlúčenia operačných programov v kontexte nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a za účelom zachovania právnej istoty. Preto sa upravila fikcia, že riadiaci orgán zanikajúceho operačného programu, t. j. bývalý riadiaci orgán koná v prípadoch, resp. v rozsahu definovaných v zákone v postavení riadiaceho orgánu nástupníckeho operačného programu. V dôsledku uplatnenia tejto zákonom stanovenej fikcie koná riadiaci orgán zanikajúceho operačného programu akoby bol riadiacim orgánom nástupníckeho operačného programu, ale ním v skutočnosti nie je, pretože má v implementačnej štruktúre nástupníckeho operačného programu určené iné postavenie v súlade s § 4. Tým sa v plnej miere zachová univerzálna sukcesia vyjadrená tzv. vonkajšou zodpovednosťou v súlade s implementačnou štruktúrou riadiaci orgán - sprostredkovateľský orgán v rámci nástupníckeho operačného programu podľa čl. 125 ods. 1 (EÚ) č. 1303/2013. Táto je vyjadrená v poslednej vete ods. 12.

Súčasne sa stanovuje aj tzv. vnútorná zodpovednosť riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu voči riadiacemu orgánu nástupníckeho operačného programu. Za všetky nedostatky (vo význame uvádzanom v § 7 ods. 6) a iné finančné záväzky (napríklad záväzky z titulu náhrady škody), ktoré vznikli z konania alebo z opomenutia konania riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu pri riadení zaniknutého operačného programu do dňa zlúčenia operačných programov a súčasne zodpovednosť za všetky nedostatky vzniknuté z konania alebo z opomenutia konania riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu po zlúčení operačných programov v prípadoch, kedy je tento oprávnený konať podľa spoločných ustanovení týkajúcich sa zlúčenia operačných programov (kedy sa jeho konanie podľa ods. 11 považuje za konanie riadiaceho orgánu nástupníckeho operačného programu), je zodpovedný riadiaci orgán zanikajúceho operačného programu. Vnútorná zodpovednosť je daná bez ohľadu na to, kedy dôjde k identifikácii nedostatku. To znamená, že právna úprava pokrýva nedostatky identifikované v čase účinnosti zlúčenia a aj tie, ktoré vznikli alebo ešte len vzniknú v budúcnosti za definovaných podmienok a budú identifikované kedykoľvek v čase po zlúčení operačných programov. Okrem úpravy samotnej vnútornej zodpovednosti riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu sa upravuje aj jeho povinnosť doriešiť vzniknuté nezrovnalosti na vlastný účet, t. j. aj finančne vysporiadať vzniknuté nezrovnalosti na vlastný účet, prípadne prijať iné nápravné opatrenia, ak ide o nezrovnalosti bez finančného dopadu.

K bodu 4

Konanie, vrátane posudzovania projektových zámerov, sprostredkovateľského orgánu zanikajúceho operačného programu, je preklopením konania riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu podľa § 7 ods. 11 alebo 12 s tým, že úprava zodpovednosti a riešenia nezrovnalostí sprostredkovateľským orgánom zanikajúceho operačného programu musí zodpovedať všeobecnému postaveniu sprostredkovateľského orgánu voči riadiacemu orgánu podľa čl. 123 ods. 6 alebo 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a z nich vyplývajúcej zmluvy podľa §7 ods. 3 a §8 ods. 2, ktorá v tomto prípade môže obsahovať bližšiu úpravu vzťahov, ktoré sú v základoch uvedené v zákone.. Ustanovenie odseku 8 rieši priamo v právnej norme aj postavenie subjektu, ktorý bol sprostredkovateľským orgánom zanikajúceho operačného programu, ale v rámci nástupníckeho operačného programu už v tomto postavení nie je

9

a vzťahy s ním budú tiež predmetom zmluvy podľa §7 ods. 3 a §8 ods. 2 a na ňu nadväzujúcich právnych úkonov, ak tento subjekt bude súčasťou implementačnej štruktúry nástupníckeho operačného programu..

K bodu 5

K § 54

Účelom spoločných ustanovení je zabezpečiť stabilitu právnych vzťahov a účinkov právnych úkonov, ktoré vznikli počas realizácie zanikajúceho operačného programu do účinnosti zlúčenia operačných programov. Právne vzťahy a právne úkony, ktoré budú vznikať počas realizácie nástupníckeho operačného programu po tom, ako dôjde k účinnosti zlúčenia operačných programov, sa budú riadiť novým režimom založeným na princípe univerzálnej sukcesie, ktorý vyplýva z nových ustanovení § 3 ods. 1 písmeno l), § 7 ods. 10 až 12 a § 8 ods. 7 a 8, a preto nie sú upravené v spoločných ustanoveniach.

Právne vzťahy a účinky právnych úkonov, ktoré vznikli počas realizácie zanikajúceho operačného programu do účinnosti zlúčenia operačných programov, zostávajú v plnej miere zachované a ďalej sa plynulo realizujú v rámci nástupníckeho operačného programu prostredníctvom riadiaceho orgánu nástupníckeho operačného programu a jeho sprostredkovateľských orgánov a ich implementačnej štruktúry tak, ako vyplynula zo zlúčenia operačných programov. Celá existujúca implementačná štruktúra zahŕňajúca aj subjekt, prostredníctvom ktorého koná sprostredkovateľský orgán a ktorý mal postavenie sprostredkovateľského orgánu zanikajúceho operačného programu. Slovné spojenie „poskytovateľ zanikajúceho operačného programu“ označuje v súlade s významom pojmu „poskytovateľ“ podľa § 3 ods. 2 písm. f) riadiaci orgán zanikajúceho operačného programu alebo sprostredkovateľský orgán zanikajúceho operačného programu, a to podľa toho, ktorý z týchto dvoch orgánov v skutočnosti konal v danom konaní (posudzovaní) v čase, kedy došlo k účinnosti zlúčenia operačných programov. Keďže v dôsledku univerzálnej sukcesie sa v plnej miere zachovávajú účinky právnych úkonov, ktoré nastali pred zlúčením operačných programov, vo vzťahu k výzvam a vyzvaniam (bez ohľadu na to, či sú otvorené alebo uzavreté) to znamená, že platia v rovnakom obsahu a rozsahu po zlúčení operačných programov v porovnaním stavu pred zlúčením operačných programov, bez potreby vykonania ich zmeny. Zlúčením operačných programov dochádza k automatickému včleneniu úkonov v zanikajúcom operačnom programe do nástupníckeho operačného programu priamo zo zákona (§3 ods. 1 písm. l). To nevylučuje vhodnosť informovania žiadateľov a prijímateľov o zmene operačných programov, ktorá nastala v dôsledku ich zlúčenia, avšak tým, že ide o zmenu zo zákona, a nie z rozhodnutia poskytovateľa, nejde o zmenu výzvy alebo vyzvania podľa § 17 ods. 6 alebo 7.

Osobitne sa upravujú konania vedené podľa tohto zákona, ktoré nie sú právoplatne skončené do účinnosti zlúčenia operačných programov a posudzovanie projektových zámerov, ktoré nie je ukončené do účinnosti zlúčenia operačných programov. Z dôvodu hospodárnosti a dodržania procesnej ekonómie konaní sa stanovuje pravidlo, že tieto konania dokončuje orgán, ktorý začal konať, pričom nie je rozhodujúce, v akom právnom postavení v rámci implementačnej štruktúry nástupníckeho operačného programu sa nachádza po tom, ako nastanú účinky zlúčenia operačných programov. Samotné rozhodnutie by malo v časti označenia konajúceho orgánu reflektovať na uvedené pravidlo.

Pre konania alebo procesy, ktoré prebiehajú v čase zlúčenia operačných programov podľa osobitných predpisov (napr. zák. č. 357/2015 Z. z., zák. č. 523/2004 Z. z., zák. č. 358/2015 Z. z., zák. č. 233/1995 Z. z., zák. č. 162/2015 Z. z., zák. č. 160/2015 Z. z.) a zachovanie právnych účinkov rozhodnutí, opatrení alebo iných právnych úkonov, ktoré sú ich výsledkom alebo s nimi súvisia, sa v plnej miere uplatní princíp univerzálnej sukcesie. To znamená, že do právneho postavenia poskytovateľa zanikajúceho operačného programu vstupuje v plnom rozsahu orgán konajúci za nástupnícky operačný program v súlade s jeho postavením

10

v implementačnej štruktúre nástupníckeho operačného programu podľa § 7 a 8. Princíp univerzálnej sukcesie sa v plnom rozsahu uplatní aj vo vzťahoch podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo podľa zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, vrátane zák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uplatnenie princípu univerzálnej sukcesie znamená, že priamo zo zákona na základe prechodu, t. j. bez potreby vykonania právneho úkonu, vstupuje právny nástupca do právneho postavenia svojho právneho predchodcu. V praxi platí, že zlúčenie nespôsobuje zánik na úrovni entity (subjektu), ale len na úrovni postavenia daného subjektu v rámci operačného programu. Preto, ak zaniká riadiaci orgán spolu so zánikom operačného programu zlúčením a v nástupníckom operačnom programe má ten istý subjekt (ako zamestnávateľ) postavenie sprostredkovateľského orgánu, jeho zamestnanci dňom účinnosti zlúčenia priamo zo zákona prestávajú vykonávať prácu pre zanikajúci operačný program a súčasne začínajú vykonávať prácu pre nástupnícky operačný program (v súlade s postavením, aké má ich zamestnávateľ v novej implementačnej štruktúre v dôsledku zlúčenia), pričom zamestnávateľ (na úrovni entity) zostáva stále ten istý.

Rovnaký princíp platí aj pre vstup do práv a povinností podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, všetkých akcesorických záväzkov k tejto zmluve, najmä tých, ktoré vznikli z dôvodu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (napríklad zmluvy o zriadení záložného práva, zmluvy o vinkulácii peňažných prostriedkov, vinkulácia poistného plnenia, bankové záruky), ako aj všetkých ostatných zmlúv súvisiacich so zmluvou poskytnutí nenávratného finančného príspevku, napríklad zmlúv alebo dohôd uzatvorených podľa § 45 ( t. j. dohody o splátkach a dohody o odklade plnenia).

Pre prechod práv a povinností pri realizácii projektu na základe rozhodnutia podľa § 16 ods. 2, keď je poskytovateľ a prijímateľ tá istá osoba, rovnako platí, že práva a povinnosti prechádzajú zlúčením operačných programov z poskytovateľa zanikajúceho operačného programu na poskytovateľa nástupníckeho operačného programu.

V odseku 12 sa upravuje prechod pohľadávok a záväzkov v správe riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu na riadiaci orgán nástupníckeho operačného programu, pričom sa v plnej miere uplatnia pravidlá týkajúce sa tzv. vnútornej zodpovednosti riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu voči riadiacemu orgánu nástupníckeho operačného programu podľa pravidiel uvedené v § 7 ods. 12, ako aj pravidlá týkajúce sa riešenia nezrovnalostí a z nich vyplývajúcich pohľadávok a záväzkov. Pre prechod pohľadávok a záväzkov zo sprostredkovateľského orgánu zanikajúceho operačného programu na sprostredkovateľský orgán nástupníckeho operačného programu rovnako platia pravidlá uvedené v § 8 ods. 8, pričom sa súčasne uplatní aj všeobecná zodpovednosť sprostredkovateľského orgánu voči riadiacemu orgánu podľa nariadenia EÚ č. 1303/2013, ktorá je v zákone vyjadrená v § 7 ods. 3 a v § 8 ods. 2 prostredníctvom tam upravenej zmluvy. Riadiaci orgán nástupníckeho operačného programu podrobnejšie upraví práva a povinnosti súvisiace s prechodom správy týchto pohľadávok a záväzkov v písomnej zmluve so sprostredkovateľským orgánom nástupníckeho operačného programu uzatvorenej podľa § 7 ods. 3. Ak by vznikli pochybnosti o prechode práv a záväzkov podľa obsahu odseku 12, zlúčením operačných programov tieto pohľadávky a záväzky prechádzajú na riadiaci orgán nástupníckeho operačného programu z titulu univerzálnej sukcesie.

K § 55

Rovnaké účinky, ktoré sú dôsledkom univerzálnej sukcesie pri zlúčení operačných programov a ktoré sa z vecného a procesného hľadiska predpokladajú v nových ustanoveniach v § 3 ods. 2 písm. l), v § 7 ods. 10 až 12, v § 8 ods. 7 a 8 a v § 54, nastanú aj v prípade, ak k účinnosti

11

novely zákona dôjde neskôr, ako bude Slovenskej republike oznámený súhlas Európskej komisie so zmenou operačných programov spočívajúcej v ich zlúčení (podľa čl. 30 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v spojení s článkom 297 ods. 2 tretí pododsek Zmluvy o fungovaní EÚ, pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti rozhodnutí). Pri uplatnení prechodného ustanovenia je dňom účinnosti zlúčenia operačných programov deň nadobudnutia účinnosti novely zákona.

Článok II

K bodu 1 a 2

Úprava zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vyvolanou úpravou v nadväznosti na zmeny zákona č. 292/2014 Z. z. Preberá princíp univerzálnej sukcesie vstupu poskytovateľa nástupníckeho operačného programu do právneho postavenia poskytovateľa zanikajúceho operačného programu, ktorý sa dodržiava bez výnimky. Vo všeobecných otázkach úprava odkazuje na nové znenie zákona č. 292/2014 Z. z. Osobitosti poskytovania príspevku na finančný nástroj sa riešia v spoločných ustanoveniach osobitne.

Článok III

Vzhľadom na urgentnosť situácie a hrozbu „prepadnutia“ finančných prostriedkov alokovaných pre Slovenskú republiku pre oblasť podpory výskumu a inovácií, z čoho by vyplývali aj možné hospodárske škody, navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť jeho vyhlásením v Zbierke zákonov v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Bratislava 28. novembra 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

Vládny návrh zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Podpredseda vlády a minister financií SR predkladá na rokovanie NR SR návrh zákona o finančných nástrojoch financovaných z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskej únie a finančného rá mca pre obdobie 2014 – 2020. Predkladateľom a gestorom zákona je ministerstvo financií SR ako koordinačný orgán pre finančné nástroje v SR.

Nové programové obdobie 2014 – 2020 prináša zmenu viacerých pravidiel implementácie fondov EÚ, ktoré sú na úrovni Európskej únie upravené v nový ch nariadeniach. Tieto legislatívne zmeny sú viditeľné aj pri finančných nástrojoch ako návratnej forme pomoci, ktoré sú nástupcom nástrojov finančného inž inierstva využívaným v programovom období 2007-2013. Vzhľadom na fakt, že žiadna všeobecne záväzná vnútroštátna právna norma doposiaľ neupravuje vyu žitie finančných nástrojov v programovom období 2014-2020 a napriek rozsiahlej a podrobnej úprave finančných nástrojov v nariadení, je potrebné nastaviť, resp. upraviť riadiace, implementačné a kontroln é mechanizmy prípravy a vykonávania finančných nástrojov v podmienkach SR.

Finančné nástroje svojim charakterom predstavujú vhodnejš iu formu podpory predovšetkým tých hospodárskych aktivít, ktoré sú spojené s akoukoľvek – či už krátkodobou, strednodobou alebo dlhodobou – návratnosťou finančných prostriedkov alebo ich ú sporou. Pri podpore daných aktivít formou návratnej finančnej pomoci nedochádza k faktickému dotovaniu hospodárskych výsledkov daných aktivít, vďaka čomu sú prostriedky využité efektívnejšie a úč elnejšie. Finančné nástroje je možné využiť pri podpore najrôznejších aktivít vďaka širokým možnostiam ich nastavenia.

Medzi hlavné výhody finančných nástrojov v porovnaní s nen ávratnými finančnými príspevkami patria najmä ich návratný charakter, vďaka ktorému je možné takto alokované finančné prostriedky použiť opakovane, čí m sa ich potenciálny účinok znásobuje. Dosahuje sa pákový efekt, ktorý umožňuje zapojenie finančných prostriedkov z ďalší ch zdrojov. Pri ich alokovaní sa využíva expertíza súkromného sektora. Minimalizuje sa tak akákoľvek možná deformácia trhu.

Predložený návrh zákona upravuje kompetencie a postavenie org ánov zapojených do implementácie finančných nástrojov, základné princípy riadenia a kontroly pri poskytovaní príspevkov na finančné nástroje, postup poskytnutia príspevkov na finančné nástroje a finančné vzťahy pri implementácii finančných nástrojov v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zá kona nadväzuje na zákon č. 292/2014 Z. z. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. decembra 2015.

Súčasťou predloženého návrhu sú aj novely nadväzujúcich právnych predpisov, ktoré majú zabezpečiť možnosť kontroly a vládneho auditu v subjektoch implementačnej štruktúry.

Návrh zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizá ciu spoločnosti.. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s právom Európskej únie týkajúceho sa poskytovania príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K § 1

Ustanovenie prvého odseku § 1 pozitívnym spôsobom definuje predmet úpravy zákona. Predmetom zákona je úprava postupov a právnych vzťahov, ktoré vznikajú v procese poskytovania príspevkov na finančné nástroje a v procese následnej implementácie týchto finančných nástrojov, ako ja pôsobnosť orgánov verejnej správy pri poskytovaní a vrátení prí spevku na finančný nástroj.

Zákon upravuje oblasť finančných nástrojov v zmysle článkov 37 až 46 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Euró pskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, v podmienkach Slovenskej republiky.

Odsek 2 upravuje vzťah návrhu zákona so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Stanovuje subsidiaritu z ákona č. 292/2014 Z. z., pričom osobitne vymenováva tie ustanovenia zákona č. 292/2014 Z. z., ktoré sa pri poskytovaní príspevku na finančné nástroje neaplikujú.

K § 2

Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, z ktorých je poskytovaný na území Slovenskej republiky príspevok na finančné n ástroje v rámci kohéznej politiky Európskej Únie sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodá rsky fond pre rozvoj vidieka.

K § 3

Ustanovenia § 3 obsahujú definície základných pojmov používaných v návrhu zákona. Niektoré pojmy odkazujú priamo na text nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v ktorom s ú ich definície obsiahnuté.

Definuje sa príspevok na finančný nástroj, finančný nástroj, systém riadenia finančných nástrojov, vykonávanie finančných nástrojov a operácia

Rôznorodosť a odlišnosť implementačnej štruktúry pri vykonávaní finančných nástrojov financovaných z európskych štruktur álnych a investičných fondov vyžaduje zadefinovanie jednotlivých subjektov, ktoré sa podieľajú na implementácii a vykonávaní finančných ná strojov. Definuje sa poskytovateľ, prijímateľ, orgán vykonávajúci finančné nástroje, finančný sprostredkovateľ, fond fondov, správca fondu fondov a konečný prijímateľ.

K § 4

Ustanovenia § 4 vymedzujú pôsobnosť vlády Slovenskej republiky v oblasti finančných nástrojov odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov s dodanou kompetenciou pri schvaľovaní systému riadenia finančných nástrojov.

K § 5

Ustanovenia § 5 vymedzujú pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky ako Orgánu zabezpečujúci ochranu finančn ých záujmov Európskej únie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov.

K § 6

Ustanovenia § 6 vymedzujú pôsobnosť a úlohy Koordinačného orgánu pre finančné nástroje. Koordinačným orgánom pre finančné nástroje je Ministerstvo financií SR. Do jeho kompetencií patrí najmä vypracovanie, zmeny a doplnenia systému riadenia finančných nástrojov, koordinácia a metodické usmerňovanie v oblasti finančných nástrojov a monitorovania a hodnotenie implementácie finančných nástrojov.

Koordinačný orgán pre finančné nástroje úzko spolupracuje s Centrálnym koordinačným orgánom, najmä v oblasti systému informačného a monitorovacieho systému a pri monitorovaní a hodnotení finančných nástrojov.

K § 7

Ustanovenia § 7 vymedzujú pôsobnosť riadiaceho orgánu odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov. Osobitne je v odseku 3 upravená zodpovednosť riadiaceho orgánu pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj, ak poverí úlohami vykonávania iný orgán. Tento poverený orgán je orgánom vykonávajúcim finančné n ástroje. Zodpovednosť riadiaceho orgánu za realizáciu operačného programu pritom zostáva zachovaná.

Odsek 3 stanovuje oprávnenie pre riadiaci orgán na výkon kontroly u prijímateľa, pri vykonávaní finančných nástrojov prostrední ctvom fondu fondov vo fonde fondov a u správcu fondu fondov, u finančného sprostredkovateľa a u konečného prijímateľa. Táto kontrola sa vykoná podľa zákona č . 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 8

Ustanovenia § 8 vymedzujú pôsobnosť sprostredkovateľského orgánu odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov. Sprostredkovateľský orgán nie je orgánom vykonávajúcim finančné nástroje v zmysle definície obsiahnutej v tomto zákone. Na sprostredkovateľský orgán sa vzťahujú práva a povinnosti riadiaceho orgánu ustanovené týmto zákonom v dohodnutom rozsahu.

K § 9

Ustanovenia § 9 vymedzujú pôsobnosť Certifikačného orgánu zhodne s prí slušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov. V odseku 2 tohto § je Certifikačný orgán vyslovene zmocnený pozastaviť platby v oblasti finančných nástrojov alebo ich č asti pri zistení nedostatkov, alebo ak má podozrenie na tieto nedostatky.

K § 10

Ustanovenia § 10 vymedzujú pôsobnosť Orgánu auditu zhodne s príslušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov.

Navyše je uvedené výslovné zmocnenie na výkon auditu na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finančných nástrojov.

K § 11

Ustanovenia § 9 vymedzujú pôsobnosť platobnej jednotky zhodne s príslušný mi ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov.

K § 12

Na konanie a postupy pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj nevzť ahuje zákon o správnom konaní podľa tohto zákona sa nevzťahuje Správny poriadok okrem postupu pri vymáhaní prí spevku na finančný nástroj alebo jeho časti podľa § 21.

Príspevok na finančný nástroj môže byť poskytnutý iba za splnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci, pričom tieto pravidla musia byť splnené na každej úrovni implementačnej štruktúry finančné ho nástroja. Z povahy finančných nástrojov a spôsobu ich vykonávania vyplýva, že k štátnej pomoci môže prísť na úrovni prijímateľa, na úrovni finančného sprostredkovateľa a aj na ú rovni konečného prijímateľa. Všetky orgány, ktoré vykonávajú finančné nástroje sú teda povinné zabezpečiť, aby boli uplatňované pravidlá v oblasti štátnej pomoci a aby neprišlo k nedovolenému poskytnutiu pomoci.

Odsek 3 stanovuje všeobecnú povinnosť strpieť výkon kontroly a auditu a poskytnúť súčinnosť pri výkone kontroly a auditu pre prijímateľa, pri vykonávaní finančných nástrojov prostrední ctvom fondu fondov fond fondov a správcu fondu fondov, finančného sprostredkovateľa, konečného prijímateľa a inú osoba zapojenú do vykonávania finančných nástrojov. Na výkon finančnej kontroly a vládneho auditu sa použijú príslušné ustanovenia zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 13

Ustanovenia § 13 popisujú jednotlivé možnosti a spôsoby, pre ktoré sa môže riadiaci orgán rozhodnúť pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj.

Návrh zákona ďalej popisuje iba postupy podľa § 13 ods. 1 písm. b), t. j. finančné nástroje na národnej úrovni. Finančné nástroje na úrovni Európskej únie sa spravujú osobitnými, odlišný mi pravidlami a nie sú predmetom úpravy tohto zákona.

Odsek 4 špecifikuje osobitný režim a osobitný postup výkonu auditu v prípade finančných nástrojov na úrovni Európskej únie. V tomto prípade orgány určené na výkon auditu nevykonávajú audit, ale postupujú podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

K § 14

Ustanovenia § 14 popisujú základne finančné toky a zmluvné vzťahy pri vykonávaní finančných nástrojov na národnej úrovni. Poskytovateľ, ktorým je riadiaci org án alebo sprostredkovateľky orgán, poskytuje príspevok na finančný nástroj vždy na základe zmluvy o financovaní prijímateľovi.

Prijímateľ sa môže rozhodnúť vykonávať finančný nástroj priamo a v tom prípade uzavrie zmluvu s konečným prijímateľom. Pri tomto postupe nie je súčasťou implementačnej štruktúry finan čný sprostredkovateľ.

V prípade, ak prijímateľ poverí časťou vykonávania finančného sprostredkovateľa, ten potom uzatvára zmluvu s konečným prijímateľom.

K § 15

Ustanovenia § 15 stanovujú čo je zmluva o financovaní, ktorá upravuje vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odsek 4 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) č. 1303/2013.

K § 16

Prijímateľ môže časť vykonávania finančných nástrojov zveriť finančnému sprostredkovateľovi. Finančný sprostredkovateľ je orgánom vykávajúcim finan čné nástroje, s ktorým uzavrel prijímateľ zmluvu s finančným sprostredkovateľom.

Ustanovenia § 16 stanovujú čo je zmluva s finančným sprostredkovateľom ktorá upravuje vzťah medzi prijímateľom a finančným sprostredkovateľom ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odsek 3 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) č. 1303/2013.

K § 17

Ustanovenia § 17 upravujú konečného prijímateľa. Finančné prostriedky z finančného nástroja sú mu poskytnuté na základe zmluvy, uzavretej buď s prijímateľ om alebo s finančným sprostredkovateľom, podľa toho, ktorý postup podľa § 14 bol zvolený.

V prípade zmluvy s finančným sprostredkovateľom ide o jeden zo zmluvných typov podľa Obchodného zákonníka, napr. zmluva a úvere alebo zmluvy o záruke. Konkrétny typ zmluvy závisí od konkrétneho finančn ého nástroja.

Súčasťou týchto zmlúv musí byť povinnosť pre konečného prijímateľa pomoci poskytnúť súčinnosť pri výkone kontroly a auditu orgánom oprávneným na výkon kontroly a auditu a prijímate ľovi, a strpieť výkon tejto kontroly a auditu. Nakoľko predmetom výkonu auditu alebo kontroly môžu byť u finančného sprostredkovateľa, ktorým je banka, alebo pobočka zahraničnej banky, aj informácie chrá nené bankovým tajomstvom, ako podstatná náležitosť zmluvy medzi takýmto finančným sprostredkovateľom a konečným prijímateľom musí byť aj predchádzajúci písomný súhlas dotknuté ho klienta, aby takýto finančný sprostredkovateľ sprístupnil tieto informácie na účely kontroly a auditu podľ a tohto zákona.

V prípade, že tieto súhlasy popísané v odseku 2 nie sú so všetkými náležitosťami súčasťou zmluvy, finančný sprostredkovateľ nesmie použiť na plnenie vyplývajúce z takejto zmluvy finančn é prostriedky z príspevku na finančný nástroj. Ak ich už použil, tak bezodkladne po zistení, že tieto súhlasy nie sú súčasťou zmluvy, musí dôjsť k náprave. Tou je nahradenie finančný ch prostriedkov z príspevku na finančný nástroj z iných zdrojov. Inými zdrojmi sa rozumejú napríklad vlastné finančné prostriedky banky, alebo akékoľvek iné finančné prostriedky. Klient banky už tý m pádom nebude chápaný ako konečný prijímateľ v zmysle tohto zákona. Cieľom takejto úpravy je, aby neboli ohrozené finančné prostriedky z finančného nástroja tým, že zmluva medzi finančný m sprostredkovateľom a jej klientom neumožní v dostatočnej miere výkon auditu a kontroly. Takáto zmluva pritom zostáva v platnosti, nesmie však byť spolufinancovaná z finančných prostriedkov z príspevku na finan čný nástroj a riziká z nej vyplývajúce znáša finančný sprostredkovateľ.

V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť pre konečného prijímateľa používať finančné prostriedky z finančného nástroja na účely naplnenia cieľov spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie v súlade s ustanoveniami zmluvy.

K § 18

Ustanovenia § 18 opisujú základné pravidlá pri poskytnutí príspevku na finančný nástroj. Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi a následne platobnej jednotke. Žiadosť o platbu je evidovaná v informačnom monitorovacom systéme.

Zároveň pre upresnenie finančných vzťahov na národnej úrovni a v rámci jednej operácie môže realizovať poskytnutie príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti prijímateľovi iba jedna platobná jednotka.

Odsek 4 upravuje výšku nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie, ako aj spôsob, ktorým sa vypočítavajú, odkazom na delegovaného nariadenia (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Euró pskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regioná lneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde.

K § 19

Nakoľko pri finančných nástrojoch ide o návratnú pomoc, zavádzajú sa základné pravidlá návratnosti na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finan čných nástrojov.

Odsek 1 zakladá povinnosť prijímateľa využívať príspevok, ktorý mu bol poskytnutý poskytovateľom na ciele operačných programov až do konca obdobia, stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1303/2013. Po skon čení tohto obdobia rozhodne o využití týchto prostriedkov, ktoré budú na určených účtoch prijímateľa, vláda SR.

Odsek 2 určuje povinnosť pre finančného sprostredkovateľa využívať príspevok na finančný nástroj až do skončenia tohto finančného nástroja v súlade s cieľmi operačných programov, s podnikateľským plánom a so zmluvou s finančným sprostredkovateľom. Po skončení tohto obdobia musí vrátiť finančný sprostredkovateľ tieto prostriedky prijímateľovi. Ponecháva sa možnosť dohodnú ť v zmluve o financovaní osobitné podmienky pre ukončenie finančného nástroja a pre navracanie prostriedkov.

Odsek 3 stanovuje povinnosť pre konečného prijímateľa vrátiť finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi alebo prijímateľovi, s ktorým uzatvoril zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy.

K § 20

V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku na finančný nástroj je alebo jeho časti z dôvodu porušenia zmluvy o financovaní alebo z dôvodu porušenia legislatí vy EÚ alebo tohto zákona je prijímateľ povinný vrátiť príspevok na finančný nástroj je alebo jeho časť súlade s podmienkami zmluvy o financovaní a v súlade s týmto zákonom. Poskytovateľ nemá kompetenciu žiadať prijímateľa o vrátenie časti príspevku, ak suma príspevku, ktorú má prijímateľ vrátiť , nepresiahne 100 eur.

Zavádza sa zodpovednosť prijímateľa za vrátenie príspevku na finančný nástroj. Prijímateľ nie je zodpovedný iba v prípade, ktorý je stanovený v delegovanom nariadení (EÚ) č. 480/2014.

Odsek 2 stanovuje čo je porušením povinností prijímateľa, na základe ktorých je prijímateľ povinný vrátiť príspevok na finančný nástroj. V nadväznosti na tento odsek upravujú odseky 3 a 4 výpo čet výšky vrátených prostriedkov a určujú aj penále.

Z dôvodu povinnosti implementácie legislatívy EÚ sa ustanovuje povinnosť prijímateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania príslušníkov tretích krajín vrátiť poskytnutý prí spevok na finančný nástroj.

K § 21

Ustanovuje sa spôsob a postup pri vysporiadaní finančných vzťahov pri vrátení príspevku na finančný nástroj alebo pri vzniku povinnosti prijímateľa vrátiť prí spevok na finančný nástroj najmä z dôvodu nezrovnalosti, porušenia zmluvy o financovaní, nesplnenia podmienok zmluvy o financovaní alebo porušenia legislatívy EÚ.

Vysporiadanie finančných vzťahov sa vykoná finančnou opravou, ktorú vykoná poskytovateľ, teda riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán, certifikačný orgán alebo orgán auditu pred ukončením opera čného programu.

V prípade, že má prijímateľ povinnosť vrátiť príspevok na finančný nástroj za prostriedky EÚ, ktoré boli schválené certifikačným orgánom, je povinný tieto prostriedky EÚ vrátiť na osobitný účet ministerstva financií v Štátnej pokladnici. Prostriedky EÚ neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu je povinný prijímateľ vrátiť do rozpočtu prí slušnej platobnej jednotky.

Odsek 5 stanovuje postup pre príslušnú správu finančnej kontroly, ktorá vymáha nevrátený príspevok na finančný nástroj podľa správneho poriadku. Na konanie podľa tohto odseku sa vzťahuje sprá vny poriadok.

K § 22

Ustanovenie § 22 zabezpečuje ochranu finančných záujmov Európskej únie. Celkový rámec tejto ochrany je zabezpečený odkazom na zákon č. 292/2014.

Odseky 2 a 3 tohto § zároveň zavádzajú povinnosti vo vzťahu k zisťovaniu nezrovnalostí pre finančného sprostredkovateľa a pre konečného prijímateľa. Tí majú za povinnosť zistenú nezrovnalosť bezodkladne oznámiť prijímateľovi a poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj.

K § 23

Tento § ustanovuje povinnosť viesť účtovníctvo alebo zodpovedajúcu evidenciu. Účtovníctvo certifikačného orgánu a platobnej jednotky je zabezpečené odkazom na pr íslušný § v zákone č. 292/2014.

Zavádza sa povinnosť pre orgány vykonávajúce finančné nástroje a pre konečného prijímateľa, ktorý je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, vytvoriť analytické účty podľa operácii alebo v rámci účtovníctva vedeného v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie účtovného systému vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivých operácií v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe.

K § 24

Ustanovenie § 24 stanovuje povinnosť pre orgán vykonávajúci finančné nástroje a pre konečného prijímateľa uchovávať a ochraňovať dokumentáciu týkajú cu sa operácií podľa zákona a účtovníctve.

K č. II

Èl. IV dodáva povinnosť poskytnúť informácie o chránených skutočnostiach podľa zákona o cenný ch papieroch pre riadiaci orgán pri výkone kontroly a orgán auditu pri výkone auditu finančných nástrojov.

Súčasne sa dopĺňa aj nová poznámka pod čiarou tak, aby obsahovala právne predpisy, na ktoré text zákona odkazuje.

K čl. III

Èl. V upravuje zákonné zakotvenie orgánov, ktoré budú vykonávať finančné nástroje z programového obdobia 2007 – 2013, v súlade s ustanoveniami nariadenia E Ú č. 1083/2006.

K čl. IV

Ustanovuje sa výnimka z povinnosti mlčanlivosti a ochrany údajov zo zákona o kolektívnom investovaní, ktorá umožní riadiacim orgánom a ministerstvu financií vykonáva ť kontrolu pri vykonávaní finančných nástrojov a orgánu auditu umožní vykonávať vládny audit.

Súčasne sa dopĺňa aj nová poznámka pod čiarou tak, aby obsahovala právne predpisy, na ktoré text zákona odkazuje.

K čl. V

Ustanovuje sa účinnosť zákona, pričom zákon nadobudne účinnosť 1. decembra 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu