Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 70791
Dôvodové správy: 2343
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
05.04.2020
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o obrane Slovenskej republiky 319/2002 účinný od 01.02.2020


Platnosť od: 25.06.2002
Účinnosť od: 01.02.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bezpečnosť a obrana štátu, Živnostenské podnikanie, Vlastnícke práva

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST11 JUD8 DS8 EU PP1 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o obrane Slovenskej republiky 319/2002 účinný od 01.02.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 319/2002 s účinnosťou od 01.02.2020 na základe 306/2019

Legislatívny proces k zákonu 306/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 306/2019, dátum vydania: 14.10.2019

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a aktuálne strategické a koncepčné dokumenty na úseku obrany štátu, ktorými sa ukladá skvalitniť a zefektívniť fungovanie systému obrany štátu s dôrazom na riadenie obrany štátu. Platná právna úprava poskytuje základný legislatívny rámec na zabezpečenie obrany štátu.

Účelom návrhu zákona je skvalitniť riadenie obrany štátu vrátane procesu plánovania obrany štátu a precizovať terminológiu a niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „platný zákon“). Návrh zákona reaguje aj na poznatky z aplikačnej praxe, výsledky analýz systému obrany štátu, ako aj na vývoj bezpečnostného prostredia.

V súlade s uvedeným účelom sa precizuje vymedzenie pojmov „obrana štátu“ a „systém obrany štátu“ a dopĺňa sa vymedzenie pojmu „riadenie obrany štátu“. Precizujú, dopĺňajú a systémovo sa usporadúvajú opatrenia prípravy na obranu štátu. Precizuje sa právna úprava obranného plánovania, pričom sa vymedzuje ako súčasť procesu plánovania obrany štátu. Do plánovania obrany štátu sa zaraďuje okrem obranného plánovania, plánovanie použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) na účely obrany štátu a ustanovuje sa plánovanie mobilizácie ozbrojených síl. V súlade s komplexným prístupom k obrane štátu a jej plánovaniu sa odkazuje aj na plánovanie hospodárskej mobilizácie. Ustanovuje sa plán obrany štátu a upravujú sa ustanovenia v oblasti podpory obrany štátu.

Precizovaním systému vyhodnocovania politicko-vojenskej situácie a doplnením procesu identifikovania hrozieb a ich rizík sa vytvára predpoklad na spracovanie a aktualizáciu plánov použitia ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu a následne aj na prípravu ozbrojených síl podľa týchto plánov.

Na realizáciu navrhovaných opatrení sa precizuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky a spresňuje a dopĺňa sa pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“). Zároveň sa upravuje pôsobnosť ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, okresných úradov, obcí a vyšších územných celkov.

V súvislosti s prevádzkou informačného mobilizačného systému, ktorý je určený na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl, sa ustanovuje vedenie osobných údajov dotknutých osôb v jednotlivých registroch.

Na zabezpečenie plnenia úloh okresných úradov v sídlach krajov na úseku brannej povinnosti súvisiacich s podaním vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a podaním vyhlásenia o jeho späťvzatí sa novelizáciou zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov rozširuje okruh osobných údajov o občanoch podliehajúcich brannej povinnosti vedených v jednotlivých evidenciách.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj s medzinárodnými

2

zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá sociálny vplyv, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

3

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 2 a 3)

V navrhovanom znení ustanovenia § 2 ods. 1 sa precizuje úprava pojmu „obrana štátu“ v nadväznosti na hrozby identifikované v analýzach bezpečnostného prostredia. Vymedzením pojmu „obrana štátu“ vo vzťahu k „napadnutiu“ sa do tohto pojmu zahŕňa ohrozenie štátu nielen cudzou mocou, ale aj neštátnou ozbrojenou mocou. Pritom sa vychádza z podmienok vypovedania vojny podľa Ústavy Slovenskej republiky a tiež z ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“). Z obsahu pojmu „obrana štátu“ v § 2 ods. 1 sa navrhuje vypustiť jeho vymedzenie prostredníctvom zachovávania bezpečnosti v kontexte definície pojmu „bezpečnosť“ v čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Tým sa predísť duplicite jednotlivých charakteristík vymedzujúcich pojmy „obrana štátu“ a „bezpečnosť“. Opatrenia vyplývajúce z medzinárodných zmlúv najmä príprava na individuálnu a kolektívnu obranu a jej zabezpečovanie individuálne alebo kolektívne v súlade s čl. 3 a 5 Severoatlantickej zmluvy.

V § 2 ods. 3 sa precizuje vymedzenie boja proti terorizmu v rámci plnenia úloh obrany štátu. Slová „boj s terorizmom“ sa nahrádzajú slovami „boj proti terorizmu“, ktoré presnejšie vyjadrujú opatrenia Slovenskej republiky prijímané na tomto úseku a sú širšie používané v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie sa terminologicky precizuje vo vzťahu k úprave ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov uvedenej v osobitných predpisoch. Nadväzne sa zavádza legislatívna skratka „ozbrojené zbory“ pre slová „ozbrojené zbory a ozbrojené bezpečnostné zbory“. S ohľadom na všeobecné používanie predmetných pojmov sa odkazy a poznámky pod čiarou k nim vypúšťajú.

V § 2 ods. 4 sa spresňuje úprava použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) na obranu štátnej hranice v súlade s predmetom úpravy platného zákona. Obrana štátnej hranice ozbrojenými silami sa upravuje v prípadoch, ak Slovenskej republike hrozí nebezpečenstvo napadnutia, a to so zohľadnením možného subjektu napadnutia, ktorým môže byť cudzia moc, ale aj neštátna ozbrojená moc. Navrhuje sa zároveň vypustiť úpravu, podľa ktorej podmienkou nasadenia ozbrojených síl na obranu štátnej hranice je, že určené sily a prostriedky Policajného zboru nepostačujú na zabezpečenie jej ochrany. Uvedené súvisí s potrebou zabezpečiť obranu štátnej hranice najmä z hľadiska hroziaceho nebezpečenstva napadnutia Slovenskej republiky, a to aj pred vyhlásením vojnového stavu alebo vypovedaním vojny, a s tým, že ochranu štátnej hranice upravuje osobitný predpis. Nasadenie ozbrojených síl musí mať tiež preventívny a odstrašujúci účinok spočívajúci v potvrdení pripravenosti a odhodlanosti Slovenskej republiky brániť nedotknuteľnosť svojich hraníc. Vykonateľnosť ustanovenia je naďalej podmienená prijatím rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktoré vyplýva z vyhodnotenia hrozieb a ich rizík súvisiacich s nebezpečenstvom napadnutia Slovenskej republiky, a to v súlade s jej zodpovednosťou za obranu a bezpečnosť štátu. Navrhovanou úpravou nie je dotknutá ochrana štátnej hranice podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa Policajný zbor v prípade potreby ochrany štátnej hranice posilní profesionálnymi vojakmi, resp. vojakmi mimoriadnej služby a príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ochrana štátnej hranice sa vykonáva nepretržite aj počas jej obrany ozbrojenými silami. Slová „prevezmú ozbrojené sily“ sa vypúšťajú preto, že obranu štátnej hranice nemajú ozbrojené sily od koho prevziať. V prípade existencie rozhodnutia o vyčlenení profesionálnych vojakov resp. vojakov mimoriadnej služby na plnenie úloh ochrany štátnej hranice sa môže toto rozhodnutie zrušiť napr. rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o použití ozbrojených síl na obranu štátnej hranice. Navrhuje sa tiež zaviesť

4

legislatívna skratka pre slová „vláda Slovenskej republiky“ a spresniť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 uvedením citácie § 4 ods. 8 a 9 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 321/2002 Z. z.“), ktoré upravujú velenie ozbrojeným silám určeným na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky na obranu štátnej hranice a zodpovednosť veliteľa za obranu štátnej hranice.

V § 2 ods. 5 sa navrhuje precizovať vymedzenie pojmu „systém obrany štátu“ ako usporiadaný súbor. Tento kľúčový nástroj plnenia úloh na obranu štátu tvoria okrem jednotlivých prvkov a opatrení aj ich vzájomné väzby. V porovnaní s platným zákonom sa do vymedzenia systému obrany štátu dopĺňajú Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky, ktoré ako ústavné orgány, ako aj v rámci zákonných kompetencií, riadia systém obrany štátu a plnia ďalšie úlohy na úseku obrany štátu. Systém obrany štátu podľa vymedzenia v platnom zákone je zameraný len na vytváranie predpokladov na zabezpečenie plnenia úloh obrany štátu. Navrhované znenie rozširuje jeho poslanie aj na samotné plnenie úloh obrany štátu. V tomto kontexte sa spresňuje vymedzenie súvzťažností opatrení v oblasti prípravy, riadenia a plnenia úloh obrany štátu a ich jednotlivých nositeľov.

V § 2 ods. 6 sa v nadväznosti na úpravu systému obrany štátu navrhuje doplniť vymedzenie pojmu „riadenie obrany štátu“, ktoré v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje. Tento pojem nadväzuje aj na kľúčovú úlohu ministerstva obrany vyplývajúcu z § 12 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“). Riadenie obrany štátu, vychádzajúc zo všeobecných princípov riadenia, sa navrhuje vymedziť súborom činností zahŕňajúcich hodnotenie hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu, ako aj rozhodovanie o opatreniach na tomto úseku, plánovanie, organizovanie, koordinovanie, kontrolovanie a vyhodnocovanie plnenia týchto opatrení.

V § 2 ods. 7 sa spresňuje vymedzenie ústavných orgánov, pre ktoré je určené hlavné miesto riadenia obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu, a to v nadväznosti na znenie ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Ústavné právomoci vlády Slovenskej republiky, aj na hlavnom mieste riadenia obrany štátu, vykonáva v rozsahu vymedzenom uvedeným ústavným zákonom Bezpečnostná rada Slovenskej republiky len v prípade, že je v čase vojny alebo vojnového stavu znemožnená činnosť vlády Slovenskej republiky.

V § 3 ods. 1 sa spresňuje vymedzenie prípravy na obranu štátu a vymenúvajú sa opatrenia a činnosti, ktoré zahŕňa. Tam, kde si to vyžaduje definovanie opatrenia, sa uvádza aj subjekt jeho realizácie. Na príprave na obranu štátu participujú aj subjekty, ktoré plnia opatrenia v systéme obrany štátu v súlade s ustanoveniami tohto alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Na obranu štátu sa okrem ozbrojených síl pripravujú ozbrojené zbory, Hasičský a záchranný zbor a ďalšie záchranné zložky, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, orgány obcí a orgány vyšších územných celkov. Prípravu ústavných orgánov upravuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. Príprava na obranu štátu zahŕňa aj prípravu opatrení a činností hospodárskej mobilizácie, ktoré ustanovuje zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny alebo vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 179/2011 Z. z.“). Navrhuje sa do spektra opatrení prípravy na obranu štátu zaradiť aj udržiavanie a rozvoj objektov obrannej infraštruktúry, pričom k výberu a zaradeniu objektov obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu, sa v záujme komplexnej úpravy činnosti v tejto oblasti dopĺňa aj vyradenie objektov obrannej infraštruktúry z príslušnej kategórie týchto objektov. Ustanovuje sa príprava hlavného miesta riadenia obrany štátu, ktorá sa vykonáva v stave bezpečnosti podľa osobitného plánu. Do spektra opatrení aj naďalej patrí príprava obyvateľstva

5

na obranu štátu a preverovanie pripravenosti jednotlivých subjektov na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 3 ods. 2 7 sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu odseku 1 upravujú podrobnejšie jednotlivé opatrenia prípravy na obranu štátu. Koordinačnú úlohu plní ministerstvo obrany v súlade so svojou pôsobnosťou podľa zákona č. 575/2001 Z. z. V § 3 ods. 2 sa vymedzujú obranné kapacity štátu, ktoré zahŕňajú kapacity ozbrojených síl, kapacity ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek určené na plnenie ich úloh, ktoré sa použijú čase vojny alebo vojnového stavu, uchovanie výrobných schopností a podporu obrany štátu vrátane výskumu a vývoja na zabezpečenie obrany štátu.

V § 3 ods. 3 sa upravuje spoločný výcvik a cvičenie ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek a jednotiek civilnej ochrany s ozbrojenými silami v nadväznosti najmä na § 9 a 11 zákona č. 321/2002 Z. z. Tým nie je dotknutá samostatná príprava uvedených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek podľa osobitných právnych predpisov. Rovnako sa ozbrojené sily zúčastňujú na spoločnom cvičení alebo výcviku s Policajným zborom alebo inou zložkou.

V § 3 ods. 4 sa upravuje, že príprava orgánov štátnej správy, orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov na plnenie úloh obrany štátu prebieha vo forme vzdelávania na odborných seminároch a vo forme tematických cvičení.

V § 3 ods. 5 10 sa príprava občanov na obranu štátu rozširuje na prípravu obyvateľstva, aby niektoré formy tejto prípravy zahŕňali všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Zároveň sa príprava obyvateľstva rozširuje v rovine informovania v nadväznosti na nové formy hrozieb, pričom sa vzťahuje všeobecne na obyvateľstvo štátu, nie len na žiakov a študentov základných škôl a stredných škôl. Príprava občanov Slovenskej republiky na obranu štátu je zameraná na rozvoj branného povedomia a pripravenosti na obranu štátu, čo súvisí s ich povinnosťou brániť štát, ktorú ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Formy prípravy občanov Slovenskej republiky na obranu štátu ustanovuje § 3 ods. 7.

V § 3 ods. 6 sa inštitucionálne vymedzuje zabezpečenie informovania obyvateľstva o zabezpečení obrany štátu a spôsob jeho koordinovania v čase vojny alebo vojnového stavu. Plán informovania obyvateľstva, ktorý vypracúva Úrad vlády Slovenskej republiky na základe Koncepcie rozvoja systému obrany štátu v súčinnosti s ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy, zosúladí činnosti týchto orgánov v nadväznosti na rozhodovanie vlády Slovenskej republiky v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 3 ods. 8 sa precizujú prvky systému obrany štátu, ktoré sa podieľajú na brannej výchove, brannej príprave, príprave na civilnú ochranu, zdravotnej príprave, záujmovej činnosti, technickej činnosti a na športovej činnosti na základných školách a stredných školách, ktorú môžu vykonávať ozbrojené sily, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Hasičský a záchranný zbor, ďalšie záchranné zložky a jednotky civilnej ochrany. Branná výchova, branná príprava, príprava na civilnú ochranu, zdravotná príprava, záujmová činnosť, technická činnosť a športová činnosť realizujú vo vzdelávacej oblasti „Zdravie a pohyb“ a ako prierezová téma „Ochrana života a zdravia“. Brannú prípravu zameranú na manipuláciu so zbraňami môžu okrem pedagogických zamestnancov vykonávať len ozbrojené sily.

V § 3 ods. 9 a 10 sa precizuje pomenovanie niektorých subjektov, s ktorými môže ministerstvo obrany v rámci prípravy obyvateľstva na obranu štátu vo výchovno-vzdelávacom procese v štátnom vzdelávacom programe na základných školách a stredných školách uzatvoriť písomnú zmluvu o spolupráci a ustanovuje sa zverejňovanie týchto zmlúv a spolupráca ministerstva obrany s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

V § 3 ods. 11 sa na základe poznatkov aplikačnej praxe ustanovuje, že preverovanie pripravenosti vybraných subjektov na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu sa uskutočňuje čiastkovým alebo komplexným cvičením. Čiastkovým cvičením sa môže preverovať subjekt samostatne, ale aj v súčinnosti s iným subjektom uvedeným v tomto odseku.

6

Samostatné preverenie vlastnej pripravenosti je v gescii príslušného ministerstva alebo iného subjektu. Rozsah súčinnosti resp. účasti na čiastkovom cvičení, pri ktorom sa preveruje plnenie úloh vo vzájomnej súčinnosti, určujú kompetencie subjektov v preverovaných úlohách.

Pri preverení plnenia opatrení na zabezpečenie mobilizácie v rámci čiastkového cvičenia sa preverujú subjekty zúčastnené na týchto opatreniach. Gestormi preverenia pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvá a ďalšie subjekty uvedené v odseku 11.

V rámci komplexného cvičenia sa preveruje pripravenosť na spoločné plnenie úloh vrátane opatrení na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl v rozsahu schválenom vládou Slovenskej republiky. Pri komplexnom cvičení sa preveruje pripravenosť na plnenie viacerých úloh a viacerých subjektov spolu s preverením pripravenosti na mobilizáciu ozbrojených síl. Takto sa môže napríklad preveriť pripravenosť na ochranu a obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, ktoré patria do pôsobnosti ministerstiev, spolu s preverením pripravenosti na mobilizáciu ozbrojených síl v rozsahu potrebnom na zabezpečenie obrany uvedených objektov. Prípadne sa pri preverení pripravenosti mobilizácie ozbrojených síl okrem zabezpečenia opatrení v rozsahu § 10 zákona č. 321/2002 Z. z. preveria aj úlohy na ich zabezpečenie (napr. zásoby hmotných rezerv, uchovanie výrobných schopností v príslušných subjektoch hospodárskej mobilizácie).

V § 3 ods. 12 sa v kontexte ústavného rámca a vymedzenia mobilizácie podľa zákona č. 321/2002 Z. z. precizuje platná úprava mobilizačného cvičenia z hľadiska jeho vykonateľnosti, zaraďujú sa do neho ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a vymedzuje sa jeho vykonanie v čase vojnového stavu. Vykonanie tohto cvičenia v čase vojnového stavu umožňuje preverenie funkčnosti systému obrany štátu, praktického plnenia úloh dodaním vecných prostriedkov a poskytnutím ubytovania ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom, Hasičskému a záchrannému zboru a subjektom hospodárskej mobilizácie príslušnými právnickými osobami a fyzickými osobami, ako aj preverenie ďalších opatrení mobilizácie ozbrojených síl. Mobilizačné cvičenie za cieľ zvýšiť úroveň pripravenosti na obranu štátu a demonštrovať odhodlanie brániť štát. Mobilizačné cvičenie sa vykoná na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

V súvislosti s úpravou znenia § 2 a 3 sa navrhuje aktualizácia a doplnenie poznámok pod čiarou.

K bodu 2 [§ 4 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s legislatívnou skratkou.

K bodu 3 (§ 6 a 7)

V § 6 písm. a) sa v nadväznosti na vymedzenie prípravy na obranu štátu navrhuje doplnenie zabezpečovania obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu vládou Slovenskej republiky. Účelom doplnenia je komplexné formulovanie pôsobnosti vlády Slovenskej republiky v súlade s čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

V § 6 písm. b) sa v súvislosti s úpravou plánovania obrany štátu navrhuje zveriť riadenie procesu plánovania obrany štátu do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, pričom tento proces zahŕňa okrem obranného plánovania podľa platného zákona aj plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu, plánovanie mobilizácie ozbrojených síl podľa navrhovaného znenia § 25, ako aj plánovanie hospodárskej mobilizácie na účely obrany štátu podľa zákona č. 179/2011 Z. z. Na vymedzenie podrobností o plánovaní obrany štátu sa navrhuje upraviť pôsobnosť vlády Slovenskej republiky schvaľovať smernicu o plánovaní obrany štátu, ktorou sa ustanoví najmä súbor dokumentácie plánovania obrany štátu a organizácia a podrobnosti jeho prípravy.

7

V § 6 písm. c) sa navrhuje doplnenie pôsobnosti vlády Slovenskej republiky schvaľovať aj ďalšie koncepčné dokumenty v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, plán prípravy orgánov štátnej správy na obranu štátu a Národný systém reakcie na krízové situácie, čím sa reaguje najmä na rozvoj foriem koncepčných dokumentov, programov a plánov v danej oblasti, potrebu koordinácie prípravy orgánov štátnej správy na obranu štátu a na chýbajúcu úpravu Národného systému reakcie na krízové situácie v platnom zákone. Uvedený systém reakcie sa v súčasnosti zabezpečuje podľa uznesení vlády Slovenskej republiky. Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňajú aj hodnotiace dokumenty na úseku obrany štátu.

V § 6 písm. d) sa dáva do súladu súbor dokumentov, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky, so súborom dokumentov, ktoré Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje na návrh vlády Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 písm. b) platného zákona.

V § 6 písm. e) sa v nadväznosti na nové formy preverovania pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu a spresnenie právnej úpravy vykonania mobilizačného cvičenia ustanovuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky rozhodovať o vykonaní komplexného cvičenia a mobilizačného cvičenia.

V § 6 písm. f) medzi objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie dôležité objekty, o ktorých rozhoduje vláda Slovenskej republiky, patria aj objekty, ktorých obrana sa zabezpečuje pred kybernetickým napadnutím.

V § 6 písm. g) sa navrhuje doplnenie rozhodovania vlády Slovenskej republiky o návrhu identifikovaných hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu a o návrhu vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie, pričom tieto návrhy vyjadrujú aj ich poradie v organizovaní obrany štátu.

V § 6 písm. i) sa ustanovuje plnenie úloh podľa osobitných predpisov, ktorým je napríklad ústavný zákon č. 227/2002 z. z.

V § 7 sa upravuje pôsobnosť ministerstva obrany v oblasti riadenia a kontroly obrany štátu a koordinácie činností a kontroly orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu štátu a jej zabezpečovaní v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. V súvislosti so zmeneným bezpečnostným prostredím a na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa tiež spresňujú, resp. dopĺňajú niektoré ustanovenia, ktoré sa zároveň systémovo usporadúvajú.

V § 7 písm. b) sa preberá časť súčasného znenia ustanovenia § 7 písm. f) platného zákona, ktorý sa umiestňuje v rámci § 7 z hľadiska významnosti úloh.

V § 7 písm. c) sa vzhľadom na výkladové nejasnosti § 7 písm. d) platného zákona systémovo vymedzuje riadiaca úloha ministerstva obrany pri príprave koncepčnej dokumentácie na úseku obrany štátu, taktiež pri príprave rozvojových programov a plánov v oblasti obrany štátu a zásadných strategických dokumentov v oblasti obrany štátu s konkrétnym uvedením Obrannej stratégie Slovenskej republiky a Vojenskej stratégie Slovenskej republiky. Tieto stratégie vychádzajú aj zo základnej koncepcie obrany štátu. Základná koncepcia obrany štátu vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a môže sa zmeniť pri zásadnej zmene týchto východísk. Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňajú návrhy hodnotiacich dokumentov na úseku obrany štátu. Na zabezpečenie implementácie koncepcie rozvoja systému obrany štátu sa v § 7 písm. c) dopĺňa Národný systém reakcie na krízové situácie, ktorý vychádza zo systému reakcie Organizácie Severoatlantickej zmluvy na krízové situácie. Národný systém reakcie na krízové situácie je v súčasnosti implementovaný a zabezpečovaný na základe uznesení vlády Slovenskej republiky a keďže zahŕňa aj opatrenia na riešenie krízových situácií mimo času vojny alebo vojnového stavu, návrh predkladá ministerstvo obrany spolu s Ministerstvom

8

vnútra Slovenskej republiky, Zároveň dochádza k zosúladeniu dokumentácie pripravovanej ministerstvom obrany s dokumentáciou prerokúvanou vládou Slovenskej republiky.

V § 7 písm. d) sa integrujú doterajšie ustanovenia § 7 písm. b) a c) platného zákona v súvislosti s ich vecnou príbuznosťou, ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. a so zákonom č. 321/2002 Z. z.

V § 7 písm. e) sa v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 7 písm. d) navrhuje samostatne ustanoviť pôsobnosť v oblasti prípravy návrhu nariadenia na vykonanie odvodu registrovaných občanov, ktorý nie je súčasťou mobilizácie ozbrojených síl podľa § 10 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z.

V § 7 písm. f) sa navrhuje doplniť pôsobnosť ministerstva obrany koordinovať rozvoj systému obrany štátu, ktorá súvisí s pôsobnosťou ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podieľať sa na rozvoji systému obrany štátu podľa platného zákona a koordinovať prípravu a vykonanie medzinárodných cvičení na úseku obrany štátu. Medzinárodné cvičenia pod vedením Organizácie Severoatlantickej zmluvy (CMX) a pod vedením Európskej únie (CME) súvisiace s obranou štátu koordinuje ministerstvo obrany. Medzinárodné cvičenia CME zamerané na civilné krízové riadenie koordinuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

V § 7 písm. g) sa v nadväznosti na znenie ustanovenia § 7 písm. f) platného zákona

a v súvislosti so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/

2013 Z. z.“) ustanovuje pre ministerstvo obrany riadiaca, koordinačná a kontrolná funkcia aj vo vzťahu k okresným úradom. Zároveň sa upravuje úloha výkonu štátnej správy vo vojenských obvodoch v súlade so zákonom č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

V § 7 písm. h) sa v nadväznosti na navrhované znenie § 7 písm. c) vymedzuje pôsobnosť ministerstva obrany podieľať sa aj na príprave dokumentácie v oblasti bezpečnosti štátu.

V § 7 písm. i) sa dopĺňa vypracovanie návrhu identifikovaných hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu, spresňuje sa ustanovenie § 7 písm. e) platného zákona, pričom sa ustanovuje zodpovednosť ministerstva obrany za vypracovanie návrhu vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie a navrhuje sa upraviť orgány štátnej správy, ktoré spolupracujú na príprave uvedených návrhov na dosiahnutie komplexnosti prístupu k hrozbám a ich rizikám v súčasnom a budúcom bezpečnostnom prostredí. Zároveň sa ustanovuje zodpovednosť ministerstva obrany za predkladanie týchto návrhov vláde Slovenskej republiky.

V § 7 písm. j) sa dopĺňa návrh plánu prípravy orgánov štátnej správy na obranu štátu v nadväznosti na úpravu navrhovanú v § 3 a podieľanie sa ministerstva obrany na príprave ústavných orgánov ustanovenú v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z.

V § 7 písm. k) sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu § 3 a 6 ustanovuje ministerstvu obrany pôsobnosť predkladať vláde Slovenskej republiky návrh na preverenie pripravenosti príslušných subjektov komplexným cvičením a mobilizačným cvičením.

V § 7 písm. o) sa spresňuje ustanovenie § 7 písm. j) platného zákona z hľadiska obsahu podkladových materiálov požadovaných od ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov v nadväznosti na navrhovanú úpravu plánovania obrany štátu v § 25 a dopĺňa sa úloha ministerstvu obrany koordinovať prípravu plánu obrany štátu.

9

V § 7 písm. p) sa navrhuje upraviť pôsobnosť ministerstva obrany predkladať návrh smernice o plánovaní obrany štátu vláde Slovenskej republiky v nadväznosti na pôsobnosť vlády Slovenskej republiky schvaľovať túto smernicu a v súlade s jej zodpovednosťou za obranu štátu ustanovenou v osobitnom predpise.

V § 7 písm. q) sa upravuje na základe zavedenej legislatívnej skratky.

V § 7 písm. u) sa dopĺňa pôsobnosť ministerstva obrany zabezpečovať plnenie opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie, ktorý platný zákon neustanovuje.

V § 7 písm. v) sa ustanovuje ministerstvu obrany záložné miesto na zabezpečenie svojej nepretržitej činnosti, ktoré zaujme v čase vojny alebo vojnového stavu v objekte užívanom ozbrojenými silami.

V súvislosti s úpravou znenia § 7 sa navrhuje doplnenie poznámky pod čiarou.

K bodu 4 [§ 8 písm. c)]

V nadväznosti na úpravu navrhovanú v § 7 písm. o) sa precizuje predkladanie podkladových materiálov ministerstvu obrany v súvislosti s plánovaním obrany štátu.

K bodu 5 [§ 8 písm. d) až f)]

V § 8 písm. d) sa ustanovuje pôsobnosť ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podieľať sa na príprave dokumentácie v oblasti obrany štátu v súlade s ich úlohami na úseku obrany štátu.

V § 8 písm. e) sa v nadväznosti na ustanovenie § 3 navrhuje upraviť príprava ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou na obranu štátu a plnenie úloh spojených s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 8 písm. f) sa ustanovuje pôsobnosť ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podieľať sa v súvislosti s vývojom bezpečnostného prostredia na identifikovaní hrozieb a ich rizík a v nadväznosti na ustanovenie § 7 písm. i) sa im navrhuje podieľať sa na vyhodnocovaní politicko-vojenskej situácie, príprave Národného systému reakcie na krízové situácie a zabezpečovaní jeho opatrení a na medzinárodných cvičeniach na úseku obrany štátu a na príprave ústavných orgánov na obranu štátu. Národný systém reakcie na krízové situácie a medzinárodné cvičenia nie sú v platnom zákone upravené.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s označením písmen.

K bodu 6 [§ 8 písm. h)]

V § 8 písm. h) sa spresňujú objekty, ktorých ochranu zabezpečujú ďalšie ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

K bodu 7 [§ 10 ods. 1 písm. e) a f)]

V § 10 ods. 1 písm. e) sa navrhuje vypustiť ustanovenie upravujúce vedenie evidencie o fyzických osobách, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť, okresným úradom vzhľadom na doplnenie tejto pôsobnosti okresnému úradu v sídle kraja v § 10 ods. 4 a v nadväznosti na úpravu v § 3 sa ustanovuje pôsobnosť okresného úradu zúčastňovať sa prípravy na obranu štátu a plniť úlohy spojené s preverovaním pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 10 ods. 1 písm. f) sa navrhuje pôsobnosť okresným úradom viesť evidenciu fyzických osôb, ktorým uložili pracovnú povinnosť.

K bodu 8 (§ 10 ods. 4)

10

V § 10 ods. 4 sa dopĺňa úloha okresnému úradu podieľať sa na príprave orgánov obcí na obranu štátu.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s označením odsekov.

K bodu 9 [§ 10 ods. 5 písm. s) až u)]

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v § 10 ods. 5 písm. s) dopĺňa úloha okresnému úradu v sídle kraja viesť evidenciu fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť. Na ukladanie pracovnej povinnosti na zabezpečenie obrany štátu je nevyhnutné, aby okresný úrad v sídle kraja disponoval údajmi o fyzických osobách v územnom obvode kraja. to najmä údaje o vzdelaní a špecializácii v študijnom odbore a o mieste pobytu fyzických osôb.

V § 10 ods. 5 písm. t) sa navrhuje upraviť pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja povolávať vojakov v zálohe na plnenie úloh ozbrojených síl, a to v súlade s novelou ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. a § 14e zákona č. 570/2005 Z. z.

V § 10 ods. 5 písm. u) sa dopĺňa úloha zabezpečovať prípravu miestnych orgánov štátnej správy, prípravu orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov. Ustanovená príprava ústavných orgánov v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. a doplnená príprava štátnych orgánov v tomto návrhu zákona a vrátane prípravy aj orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov upravujú oblasť prípravy na obranu štátu systémovo.

K bodu 10 [§ 11 ods. 1 písm. f)]

V nadväznosti na úpravu v § 3 sa ustanovuje, že obec sa zúčastňuje na príprave na obranu štátu a plní úlohy, ktoré súvisia s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s označením písmena.

K bodu 11 [§ 12 ods. 1 písm. c)]

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou terminológie v § 3 ods. 5 a 6 a so spresnením vnútorných odkazov.

K bodu 12 [§ 12 ods. 1 písm. d) a e)]

V § 12 ods. 1 písm. d) sa v nadväznosti na úpravu v § 3 ustanovuje, že vyšší územný celok sa zúčastňuje na príprave na obranu štátu, podieľa sa na príprave orgánov obcí na obranu štátu a plní úlohy, ktoré súvisia s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 12 ods. 1 písm. e) sa v súlade so zákonom č. 179/2011 Z. z. dopĺňa plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.

K bodu 13 (§ 12a)

Navrhuje sa vypustiť povinnosť právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie zabezpečovať obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov z dôvodu, že za obranu týchto objektov zodpovedá ministerstvo obrany podľa § 27 ods. 5.

K bodu 14 (§ 16a ods. 1)

V nadväznosti na navrhované doplnenie ustanovenia § 10 ods. 5 písm. s) sa spresňuje vnútorný odkaz vo vzťahu k rozsahu vedenej evidencie okresnými úradmi v sídle kraja o fyzických osobách, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť.

11

K bodu 15 (§ 16a ods. 4 a 5)

V § 16a ods. 4 sa upravujú údaje, ktoré poskytne okresný úrad v sídle kraja ministerstvu obrany na prípravu, plánovanie a vykonanie mobilizácie ozbrojených síl.

V § 16a ods. 5 sa upravuje rozsah údajov, ktoré poskytne okresný úrad v sídle kraja útvarom a zariadeniam ozbrojených síl na plnenie úloh súvisiacich s plnením pracovnej povinnosti fyzickými osobami.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s označením odsekov.

K bodu 16 (§16a ods. 6)

§16a ods. 6 sa upravuje na základe zmien vnútorných odkazov.

K bodu 17 (§16a ods. 7)

V nadväznosti na doplnenie odsekov 4 a 5 sa spresňuje nevyžadovanie súhlasu na spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s aktualizáciou poznámky pod čiarou.

K bodu 18 [(§ 16b)]

Ustanovujú sa registre informačného mobilizačného systému a súbor osobných údajov občana a jeho blízkych osôb, ktoré sa v nich vedú v súvislosti s plnením ich brannej povinnosti, pracovnej povinnosti v čase vojny alebo vojnového stavu vrátane osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená povinnosť poskytnúť vecné prostriedky alebo nehnuteľnosti potrebné na obranu štátu alebo povinnosť poskytnúť nehnuteľnosti na zabezpečenie ubytovania, a ktoré majú k vecným prostriedkom a k nehnuteľnostiam vlastnícke právo, právo správy, ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné obdobné užívacie práva. Informačný systém sa prevádzkuje na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 45 z 24. januára 2018 ku koncepcii mobilizácie ozbrojených síl. Prevádzkuje sa na technických prostriedkoch, ktoré schválené do prevádzky na utajované skutočnosti stupňa utajenia dôverné.

Informačný mobilizačný systém obsahuje registre občanov podliehajúcich brannej povinnosti, register fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť, register právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie, a register právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné na obranu štátu.

Získané údaje o fyzických osobách nevyhnutné na prípravu plánovanie a vykonávanie mobilizácie ozbrojených síl.

V súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú v návrhu zákona taxatívne uvedené osobné údaje fyzických osôb, ktoré sa v jednotlivých registroch informačného systému vedú, ako aj doba, do ktorej tieto údaje spracovávané. Ministerstvo obrany sa splnomocňuje doplniť podrobnosti o vedení registrov v listinnej podobe smernicou v súlade so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dopĺňa sa priamy prístup Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby k informáciám zhromaždeným v registroch, ktoré sa vedú v elektronickej podobe na plnenie jeho ich úloh.

12

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením poznámok pod čiarou.

K bodu 19 [(§ 18 ods. 1 písm. b)]

Nahradením slov „stavieb a budov“ slovami „objektov obrannej infraštruktúry“ sa ustanovenie zlaďuje s ďalšími ustanoveniami, ktoré riešia problematiku infraštruktúry obrany štátu.

K bodu 20 (§19 ods. 6 až 8)

V § 19 ods. 6 sa ustanovuje oslobodenie fyzických osôb od pracovnej povinnosti. Určené subjekty zabezpečujú oslobodenie fyzických osôb, s ktorými v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo v štátnozamestnaneckom vzťahu, od pracovnej povinnosti prostredníctvom miestne príslušného okresného úradu. Uvedené oslobodenie sa zabezpečuje do 65 rokov veku. Od pracovnej povinnosti sa oslobodzujú aj fyzické osoby, ktoré zabezpečujú ochranu objektov osobitnej dôležitosti alebo ďalších dôležitých objektov, a to na účely zabezpečenia ich ochrany nepretržite, aj v čase vojny pri ich obrane ozbrojenými silami.

V § 19 ods. 7 sa ustanovuje oslobodenie občana počas výkonu verejnej funkcie od pracovnej povinnosti, a to do 65 rokov veku. Cieľom je zabezpečenie výkonu ich funkcií aj v čase vojny alebo vojnového stavu tak, aby im nebola uložená pracovná povinnosť.

Fyzická osoba uvedená v § 19 ods. 6 a občan vykonávajúci verejnú funkciu uvedený § 19 ods. 7 sa oslobodzujú od výkonu mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby podľa zákona č. 570/2005 Z. z.

V § 19 ods. 8 sa ustanovujú náležitosti, ktoré uvedie zamestnávateľ v mennom zozname fyzických osôb na ich oslobodenie od pracovnej povinnosti.

K bodu 21 [(§ 21 ods. 3 písm. k)]

Ustanovenie sa dopĺňa o povinnosť poskytnúť vecné prostriedky v čase vojny alebo vojnového stavu, pričom túto povinnosť nemožno uložiť právnickej osobe, ktorá zabezpečuje ochranu objektu osobitnej dôležitosti alebo ďalšieho dôležitého objektu v rozsahu plnenia ochrany týchto objektov. Ochrana uvedených objektov sa zabezpečuje aj v čase vojny alebo vojnového stavu.

K bodu 22 (nadpis piatej časti)

Navrhuje sa úprava nadpisu piatej časti v súlade s jej obsahom.

K bodu 23 (§ 25 a 26)

V § 25 ods. 1 sa v súlade s komplexným prístupom k obrane štátu, ktorého potrebu zvýrazňuje vývoj bezpečnostného prostredia, navrhuje ustanoviť proces plánovania obrany štátu a ustanovuje sa plán obrany štátu ako súbor dokumentácie spracovanej pri obrannom plánovaní, plánovaní použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu, plánovaní mobilizácie ozbrojených síl a plánovaní hospodárskej mobilizácie na účely obrany štátu podľa osobitného predpisu.

V § 25 ods. 2 sa navrhuje spresniť úpravu obranného plánovania v súlade s účelom spracúvaných plánov, ktorým je vytváranie, udržiavanie a rozvoj kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a podpory obrany štátu, a dopĺňa sa jeho vykonávanie aj v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 25 ods. 3 5 sa navrhuje vymedzenie plánov, ktoré výstupmi obranného plánovania, a lehoty, na ktoré sa spracúvajú. V súvislosti s aplikačnou praxou sa slová „schopnosti ozbrojených síl“ nahrádzajú slovami „spôsobilosti ozbrojených síl“.

13

V § 25 ods. 6 sa v nadväznosti na ustanovenie plánovania obrany štátu navrhuje vymedziť plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu, ktoré zahŕňa spracovanie situačných plánov, plánov použitia ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu a stálych plánov použitia ozbrojených síl. Navrhované vymedzenie plánovania použitia ozbrojených síl je v súlade s plánovaním medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom.

V § 25 ods. 7 sa ustanovujú podmienky na vypracovanie situačných plánov. Situačné plány sa spracúvajú v nadväznosti na predpokladané ohrozenia štátu a obsahujú najmä úlohy ozbrojených síl, zámery ich použitia, ich zloženie a súvisiaci rozsah ich podpory.

V § 25 ods. 8 sa vymedzuje vzťah medzi situačným plánom, ktorý nie je vykonateľný, a plánom použitia ozbrojených síl na čas vojny alebo vojnového stavu. V nadväznosti na vyhodnotenie aktuálnej politicko-vojenskej situácie sa situačný plán zodpovedajúci povahe ohrozenia štátu použije ako základ pre spracovanie príslušného plánu použitia ozbrojených síl, o ktorom rozhodne vláda Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 321/2002 Z. z.

V § 25 ods. 9 sa ustanovuje spracúvanie stáleho plánu použitia ozbrojených síl, ktorý sa vzťahuje na identifikované a trvalé hrozby pre štát spravidla s veľmi krátkym časom na reakciu a ktorý sa plní aj v mieri (napr. na zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky). Stály plán použitia ozbrojených síl sa spracúva v súlade s rozhodnutím príslušných ústavných orgánov (Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky) o návrhu na určenie ozbrojených síl a úloh plnených podľa tohto plánu; tento návrh predkladá ministerstvo obrany. Spracovanie tohto plánu spravidla nadväzuje na stály plán medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom. Konkrétnou a trvalou hrozbou je napr. terorizmus, trvalou hrozbou je možné narušenie vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Na trvalé hrozby sa nepretržite udržiavajú určené sily a prostriedky na okamžité použitie.

V § 25 ods. 10 sa v nadväznosti na ustanovenie plánovania obrany štátu vymedzuje plánovanie mobilizácie ozbrojených síl, ktoré zahŕňa spracúvanie plánu všeobecnej mobilizácie, plánu čiastočnej mobilizácie a plánu mobilizačného cvičenia. Podrobnosti o plánovaní obrany štátu budú obsahom smerníc, ktoré ministerstvo obrany predkladá vláde na schválenie podľa § 7 písm. p) návrhu zákona.

Navrhované ustanovenie § 25 ods. 11 obsahuje text ustanovenia § 25 ods. 6 platného zákona vrátane úpravy zodpovednosti za plnenie úloh zo schválených plánov.

V § 25 ods. 12 sa upravuje zodpovednosť za spracovanie plánov použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu a plánov, ktoré sa spracúvajú v procese plánovania mobilizácie ozbrojených síl. Vzhľadom na účel týchto plánov sa navrhuje upraviť súčinnosť Generálneho štábu ozbrojených síl a Vojenského spravodajstva na ich spracúvaní. Zároveň sa v súvislosti s komplexným prístupom k obrane štátu a na efektívne použitie kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a podpory obrany štátu navrhuje v procese plánovania použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu a v procese plánovania mobilizačného cvičenia použiť podkladové materiály ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou vypracované v súlade s ich pôsobnosťou.

V § 25 ods. 13 a 14 sa v súlade so zodpovednosťou vlády Slovenskej republiky za bezpečnosť a obranu štátu navrhuje informovať vládu Slovenskej republiky o úlohách ozbrojených síl a ich zložení, ktoré sa uvedú v pláne medzinárodnej organizácie súvisiacom s obranou štátu alebo plnením záväzku Slovenskej republiky, ktorý vyplýva z medzinárodnej zmluvy, a to pred začatím alebo v priebehu jeho spracovania. O úlohách ozbrojených síl a ich zložení informuje vládu Slovenskej republiky ministerstvo obrany. Takto sa zabezpečí aj kontinuita plánovacieho procesu na ministerstve obrany. Ustanovuje sa zladenie dokumentácie spracovanej v procese plánovania obrany štátu s dokumentáciou spracovanou v rámci civilného

14

núdzového plánovania, ktoré je významnou súčasťou podpory ozbrojených síl a ďalších výkonných prvkov systému obrany štátu a zabezpečenia obyvateľstva.

V § 26 ods. 1 sa precizuje vymedzenie podpory obrany štátu doplnením dodávok a tovarov v súlade so zákonom č. 179/2011 Z. z. a doplnením štátnych hmotných rezerv. Dodávkami tovarov sa dopĺňajú straty a spotreba ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu ustanovené v § 11 písm. a) zákona č. 179/2011 Z. z. Vypustenie slov „ochrana a obrana“, ktoré v ustanovení § 26 ods. 1 platného zákona, súvisí s neopodstatnenosťou ich použitia v tomto ustanovení s ohľadom na ustanovenie § 27 ods. 4 a 5. Výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie obrany štátu sa vymedzuje prostredníctvom odkazu na zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z.

V § 26 ods. 2 sa úprava obrannej infraštruktúry precizuje v súlade s terminológiou v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

V § 26 ods. 3 sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu § 26 ods. 1 a uhrádzanie výdavkov na obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov zo štátneho rozpočtu vypúšťajú slová „ochrany a obrany“. Ustanovenie sa spresňuje doplnením slov „vo vlastníctve štátu“.

V § 26 ods. 4 sa navrhuje vymedzenie dodávok tovarov, ktoré poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu, v súlade najmä so zákonom č. 179/2011 Z. z. Ide o tovary, ktorých nedostatok môže ohroziť plnenie úloh ozbrojených síl, napríklad munícia, voda, potraviny, lieky, dezinfekčné prostriedky. Dopĺňa sa poskytovanie štátnych hmotných rezerv ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu.

V § 26 ods. 5 sa navrhuje vymedzenie služieb a činností poskytovaných ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu v súlade s opatreniami hospodárskej mobilizácie podľa zákona č. 179/2011 Z. z.

V § 26 ods. 6 sa upravuje poskytovanie dodávok a služieb a činností ozbrojeným silám podľa zákona č. 179/2011 Z. z.

V § 26 ods. 7 sa preberá ustanovenie § 26 ods. 5 platného zákona a spresňuje sa vnútornými odkazmi na príslušné plánovacie dokumenty, ktoré sa vytvoria v procese obranného plánovania.

V § 26 ods. 8 sa dopĺňa poskytovanie podpory zahraničným ozbrojeným silám Slovenskou republikou prijatým na jej území a podmienky jej poskytnutia.

V § 26 ods. 9 sa ustanovujú podmienky na zabezpečenie bezpečnosti a stability dodávok tovarov a poskytovania služieb a činností ozbrojeným silám a ďalším výkonným prvkom systému obrany štátu.

V súvislosti s novým znením ustanovenia § 26 sa navrhuje doplnenie poznámok pod čiarou.

K bodu 24

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu 21.

K bodu 25 (§ 27 ods. 4)

Na konci textu odseku 4 sa pripája nová veta o zabezpečovaní ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov aj pri ich obrane ozbrojenými silami (v čase vojny alebo vojnového stavu).

K bodu 26 (§ 27 ods. 6)

15

V nadväznosti na úpravu § 26 ods. 1 a 2 sa navrhuje doplniť ustanovenie o spôsobe uhrádzania výdavkov na ochranu a obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, keďže svojim obsahom patrí k ustanoveniam upravujúcim ochranu a obranu týchto objektov (§ 27 ods. 4 a 5).

K bodu 27 [§ 32 písm. b)]

V ustanovení § 32 písm. b) sa navrhuje upraviť správny delikt pri nezabezpečení obrany objektov obrannej infraštruktúry, resp. nespracovaní plánu obrany týchto objektov, keďže takáto povinnosť právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie nevyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b) platného zákona. Tento návrh je v súlade s navrhovanou úpravou § 12a. Za obranu týchto objektov zodpovedá ministerstvo obrany.

K bodu 28

V nadväznosti na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v celom texte zákona slová „obvodný úrad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „okresný úrad“ v príslušnom tvare.

K bodu 29

V celom texte zákona sa zavedená legislatívna skratka „ministerstvo“ vo všetkých tvaroch nahrádza novou legislatívnou skratkou „ministerstvo obrany“ v príslušnom tvare.

K bodu 30

V celom texte zákona sa slová „prezident Slovenskej republiky“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovom „prezident“ v príslušnom tvare okrem § 2 ods. 5, v ktorom sa zavádza legislatívna skratka pre prezidenta Slovenskej republiky a § 19 ods. 6, kde sa uvádza Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.

K bodu 31

V celom texte zákona sa slová „orgány miestnej štátnej správy“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „miestne orgány štátnej správy“ v príslušnom tvare.

K čl. II – novela zákona č. 569/2005 Z. z.

K bodu 1

Rozširuje sa rozsah osobných údajov vedených v evidencii občanov, ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, pri späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a opätovnom zaradení občana do evidencie registrovaných občanov alebo do evidencie občanov zaradených do záloh ozbrojených síl.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vložené ustanovenie písmena t) v § 5 ods. 2 zákona.

K bodu 3

V nadväznosti na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v celom texte zákona slová „obvodný úrad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „okresný úrad“ v príslušnom tvare.

K čl. III - novela zákona č. 570/2005 Z. z.

16

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 21 ods. 5 písm. n) zákona č. 570/2005 Z. z.

K bodu 2

Rozširuje sa poskytovanie osobných údajov ministerstvu obrany potrebných na plnenie úloh súvisiacich s riadením prípravy a povolávania na výkon mimoriadnej služby o kategóriu registrovaných občanov, ktorí môžu byť povolaní na jej výkon.

K bodu 3

Rozširuje sa rozsah osobných údajov vedených v evidencii registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl o údaje potrebné pri rozhodovaní okresného úradu v sídle kraja, ak občan opätovne podá vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, pričom predchádzajúce vyhlásenie vzal späť.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa z dôvodu predpokladanej dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakančnej lehoty navrhuje 1. februára 2020.

V Bratislave, 29. mája 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Gajdoš v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore