Zákon o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov 315/2016 účinný od 01.11.2019

Platnosť od: 29.11.2016
Účinnosť od: 01.11.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Poplatkové právo, Štátna správa, Rozpočtové právo, Energetika a priemysel, Bankové a finančné inštitúcie, Konkurz a reštrukturalizácia, Priestupkové konanie, Správa a privatizácia národného majetku

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUD5DS3EUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 315/2016 s účinnosťou od 01.11.2019 na základe 241/2019

Legislatívny proces k zákonu 241/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 241/2019, dátum vydania: 31.07.2019

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,návrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2018, v rámci ktorého bolo predkladateľovi zákona uložené vyhodnotiť doterajšiu právnu úpravu z hľadiska jej dopadov, ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax rešpektujúc požiadavky uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2018 – 2020.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie právnej úpravy tak, aby bol zachovaný jej účel vymedzený Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a zároveň, aby došlo k vyváženiu právnej úpravy tak, aby sa odbúrala zbytočná administratívna záťaž tam, kde je to účelné. pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa predkladateľ v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy po schválení zákona. Predkladaný návrh zákona je výsledkom vyše dvojročnej aplikácie zákona a zohľadňujú sa v ňom poznatky aplikačnej praxe, či zo strany verejného sektora, partnerov verejného sektora alebo oprávnených osôb.

Reálne dopady pôvodne schváleného zákona začali byť pre aplikačnú prax zrejmé až momentom účinnosti výslednej podoby zákona schválenej parlamentom. V tejto súvislosti možno konštatovať, že v rámci legislatívneho procesu pôvodného zákona neboli na strane adresátov vždy dostatočným spôsobom zohľadnené a vyhodnotené jeho možné dopady, čo v praxi viedlo k tomu, že zákon dopadá aj na transakcie, pri ktorých to nie je účelné alebo legitímne. od prvých dní účinnosti zákona bol predkladateľ konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe (partneri verejného sektora, verejný sektor, oprávnené osoby) týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Všetky tieto otázky, resp. nezrovnalosti predkladateľ priebežne rieši metodickým usmerňovaním, čo viedlo k ustáleniu niektorých otázok a postupov v praxi. Tam, kde sa tak nestalo, stali sa vzniknuté problémy vhodnou základňou pre obsahové vymedzenie predkladaného návrhu zákona.

Z hľadiska obsahu zmien návrhu zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín. V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré podriadené režimu zákona. V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora, pričom vo výsledku dochádza k faktickému zúženiu sledovaných transakcií a tým aj zaťaženia partnerov verejného sektora na zmysluplný a spravodlivý rozsah. Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu, ktoré sa prejavujú v zmenách registračného konania a súvisiacich konaní. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace či vyvolané.

2

Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, snahou predkladateľa je vhodné vyváženie právnej úpravy z pohľadu verejného záujmu a záujmov partnerov verejného sektora. Na základe pripomienkového konania predkladateľ čiastočne zredukoval objem možných administratívnych záťaží (napríklad rozšírenie okruhu zapisovaných údajov do registra, povinná registrácia zmien vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre partnera verejného sektora), precizoval vymedzenie verejného sektora, čím nepriamo dochádza k zúženiu sledovaných transakcií (napríklad vymedzenie verejného podniku), zjednodušil procedúru verifikácie konečných užívateľov výhod (emitenti cenných papierov, dobrovoľná verifikácia, dôsledné uplatňovanie výnimky podľa § 11 ods. 3 zákona), zaviedol materiálny korektív do konania o kvalifikovanom podnete, prehodnotil diskvalifikáciu zo zápisu do registra (skrátenie obdobia diskvalifikácie na dva roky). Na strane druhej však návrh zákona prináša aj nové prvky, ktorých cieľom je posilniť jeho účinnosť a prevenčný charakter zákona (napríklad zavedenie diskvalifikácie zo zápisu do registra).

Účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2019, s výnimkou bodov, ktoré sa týkajú informačných systémov, kde je účinnosť navrhovaná od 1. septembra 2019.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, informatizáciu spoločnosti a podnikateľské prostredie; tieto vplyvy detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana .

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 2. 4. 2019, pričom po prerokovaní odporučila návrh upraviť podľa jej pripomienok a na rokovanie vlády predložiť jeho nové, upravené znenie. Návrh zákona bol dňa 15. 4. 2019 predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Dňa 24. 4. 2019 bol návrh zákona prorokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky

* Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

* Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

júl 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

marec 2019

2. Definícia problému

Predkladaný návrh zákona reaguje na problémy vzniknuté v aplikačnej praxi v súvislosti s uplatňovaním zákona a ktoré ministerstvo spravodlivosti identifikovalo na základe podnetov dotknutých subjektov - oprávnených osôb, partnerov verejného sektora, subjektov verejného sektora, registrujúceho orgánu i z vlastnej činnosti. Počas účinnosti zákona boli uvedené problémy a nejasnosti právnej úpravy regulované prostredníctvom podávania nezáväzných výkladových stanovísk, vzhľadom na množstvo podnetov a ich obsah ako aj na zachovanie právnej istoty subjektov uplatňujúcich uvedený zákon je potrebné precizovať právnu úpravu vo viacerých oblastiach. V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré podriadené režimu zákona. V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora. Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace, či vyvolané.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie právnej úpravy tak, aby bol zachovaný jej účel vymedzený Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy

4

sa predkladateľ v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy. Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie návrhu zákona.

4. Dotknuté subjekty

MSSR, oprávnené osoby, partneri verejného sektora, registrujúci orgán, subjekty verejnej správy.

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované, pretože vzhľadom na úlohu uloženú v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2018 ktorej obsahom je prijatie návrhu zákona ku ktorému dôjsť v dôsledku vyhodnotenia doterajšej právnej úpravy z hľadiska jej dopadov, ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax rešpektujúc požiadavky uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 i vzhľadom na množstvo podnetov z aplikačnej praxe, ktoré nemožno riešiť len výkladom uvedeného zákona, niet inej možnosti ako prijať uvedenú novelu zákona.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno * Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Nie

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

* Pozitívne

* Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

* Nie

* Čiastočne

💧 Pozitívne

* Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

* Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

5

10. Poznámky

V rámci vplyvov predkladateľ identifikoval pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a to v dôsledku toho, že návrh zákona bude vo výsledku znižovať administratívnu záťaž na strane partnerov verejného sektora, pretože zužuje okruh pôsobnosti zákona, a teda aj okruh právnych vzťahov, pri ktorých vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Ide napríklad o fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s „verejnými podnikmi“, teda so subjektami v ktorých štát v rôznej forme účasť; ďalej fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s finančnými inštitúciami ako je Slovenská záručná rozvojová banka, Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky či Štátna pokladnica, ďalej správcovia bytových domov, ktorí uzatvárajú zmluvy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a iné subjekty.

Rovnako sa navrhuje z režimu zákona vyňatie i tých subjektov, ktoré sami verejnými podnikmi ak uzatvárajú zmluvu v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti alebo hlavnej ekonomickej činnosti, teda v takom prípade, ak ide o ich vlastný „core business“.

Taktiež reálne dochádza k zníženiu nákladov pre podnikateľov pri verifikácií zapísaného konečného užívateľa výhod prostredníctvom oprávnených osôb tým, že v návrhu zákona pribúda možnosť vykonať verifikáciu i „dobrovoľne“, t. j. mimo verifikačných udalostí uvedených v § 11 ods. 2, čo v praxi znamená, že verifikácia môže prebiehať na tzv. polročnej báze teda vždy k 31.12, príslušného kalendárneho roka a v polovici kalendárneho roka, nakoľko po vykonaní verifikácie zákon pozná polročné oslobodenie od povinnosti zápisu.

Schválenie návrhu zákona bude vyžadovať úpravu informačného systému registra partnerov verejného sektora vrátane úpravy služieb, ktoré poskytuje. Tieto zmeny si vyžiadajú rozpočtové výdavky, ktoré však rozpočtovo kryté v rámci schválených limitov výdavkov, t. j. bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

Okrem pozitívnych vplyvov identifikoval predkladateľ i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Prvý negatívny vplyv súvisí so zmenou vnímania pojmu „vrcholový manažment“. Za členov vrcholového manažmentu partnera verejného sektora sa považujú len štatutárny orgán a jeho členovia. Pokiaľ partner verejného sektora zapisuje týchto fiktívnych konečných užívateľov výhod, musí v rámci prechodného obdobia zabezpečiť zosúladenie zapísaných údajov a teda, ako konečných užívateľov výhod určí len štatutárny orgán a jeho členov, nie prokuristov ani zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Druhý negatívny vplyv súvisí so zavedením zásad podľa ktorých sa posudzujú zmluvy a ich hodnota na účely povinnosti zápisu do registra. Podľa týchto zásad sa napríklad hodnota zmluvy, predmetom ktorej je opakujúce sa plnenie počíta počas celého obdobia trvania zmluvy, nie ako to bolo doteraz len počas jedného kalendárneho roka. Pokiaľ subjekt uzavretú „živú“ zmluvu so štátom, ktorá z neho podľa týchto nových zásad robí partnera verejného sektora, má povinnosť zabezpečiť svoj dodatočný zápis do registra do konca novembra roku 2019, avšak len vtedy, ak hodnota plnenia ktorú od účinnosti novely zákona prijať presahuje finančné limity stanovené zákonom. Sankcia za nesplnenie tejto povinnosti je možnosť odstúpenia od zmluvy, prípadne možnosť verejného sektora neplniť, to čo ukladá zmluva dokiaľ povinnosť zápisu nie je splnená.

Okrem vplyvov na podnikateľské prostredie možno identifikovať i pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti tým, že v rámci existujúceho systému dochádza pri zápise partnerov verejného sektora k rozšíreniu možnosti zápisu pre subjekt: fyzická osoba - podnikateľ. K uvedenej zmene dochádza z dôvodu, že doterajšia právna úprava nerozlišovala medzi fyzickou osobou – podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom a fyzické osoby - podnikatelia sa zapisovali ako fyzické osoby, čo spôsobovalo

6

aplikačné problémy najmä pri zápise obchodného mena, keďže prvozápisový formulár pre fyzické osoby obsahuje možnosť zapisovať len údaje meno a priezvisko a nie obchodné meno; to možno zapisovať len pri právnických osobách.

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Dominika Kardošová, odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, dominika.kardosova@justice.sk

12. Zdroje

Pri výpočte vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzal predkladateľ z údajov nacenenia vypracovaného dodávateľom na základe objednávky navrhovaných zmien v registri partnerov verejného sektora.

Pri určení vplyvov na podnikateľské prostredie vychádza predkladateľ z aktuálnych údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora z údajov o počte zapísaných partnerov verejného sektora a oprávnených osôb.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 10. júla 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony´“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov a celému materiálu

Komisia žiada predkladateľa opätovne prehodnotiť vplyvy na podnikateľské prostredie. Predkladateľ v materiáli sám uvádza, že materiál tiež „...na jednej strane zvyšuje nároky na partnerov verejného sektora“, no v doložke vybraných vplyvov vyznačil len pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. V zmysle jednotnej metodiky, predkladateľ by sa mal sústrediť na tie časti predkladaného materiálu, pri ktorých dochádza k zvýšeniu/zníženiu nákladov pre podnikateľský sektor. Ako príklad existujúcich negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie v predmetnom materiáli Komisia uvádza:

-Negatívne vplyvy súvisiace s administratívnymi nákladmi vyplývajúcimi z bodu 15 (§4 ods. 2 písm. d), na základe ktorého je podľa navrhovanej právnej úpravy pri konečných užívateľoch výhod zavedená povinnosť uvádzať aj ďalšie údaje (adresu iného pobytu, rodné číslo, druh a číslo dokladu totožnosti a tiež údaj, ktorý zakladá postavenie konečného užívateľa výhod); a tiež z bodu 22 (§9 ods. 2), na základe ktorého vzniká povinnosť informovať nie len o zmenách v zapísaných údajoch o konečnom užívateľovi výhod, ale aj o zmenách v údajoch, ktoré sú vedené v registri partnerov verejného sektora. S touto zmenou takisto súvisia náklady spojené s odplatou pre oprávnené osoby.

-Negatívne vplyvy súvisiace s administratívnymi nákladmi vyplývajúcimi z bodu 21 (§9 ods. 1), na základe ktorého sa zavádza povinnosť oznamovať registrujúcemu orgánu zmenu údajov o

7

konečných užívateľoch výhod, ako aj iné zmeny týkajúce sa vlastníckej a riadiacej štruktúry partnera verejného sektora, do 60 dní od kedy zmena nastala. K uvedeným zmenám takisto prináleží povinnosť priložiť aktualizovaný verifikačný dokument. S touto zmenou takisto súvisia náklady spojené s odplatou pre oprávnené osoby.

-Možné negatívne vplyvy súvisiace s rozšírením okruhu subjektov o čerpateľov z akýchkoľvek fondov EÚ, v zmysle bodu 2 (§2 ods. 1 písm. a) prvý bod). Súčasne predkladaná formulácia by rozšírila okruh subjektov napríklad o subjekty podnikajúce v poľnohospodárstve, čerpajúce iné než štrukturálne alebo investičné európske fondy.

Komisia preto žiada predkladateľa o vyznačenie negatívnych vplyvov do doložky vybraných vplyvov a ich dopracovanie v rámci analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Do predbežného pripomienkového konania predkladateľ dodatočne zasiela analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, príslušné vplyvy však v materiáli neuvádza. V zmysle koherentnosti materiálu odporúča Komisia zjednotiť jeho jednotlivé časti a správne vyznačiť prítomnosť jednotlivých vplyvov v rámci doložky vybraných vplyvov k tomuto materiálu, ako aj v rámci ostatných častí materiálu.

Predkladateľovi odporúča Komisia dopracovať časť 12. doložky vybraných vplyvov a uviesť zdroje údajov, z ktorých vychádzal.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia odporúča predkladateľovi v časti 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty nie len tieto subjekty menovať, ale tiež určiť ich počet. V tejto časti predkladateľ tiež uvádza len jeden okruh subjektov dotknutých návrhom zákona, ale ten sa dotýka nielen podnikateľov vylúčených z pôsobnosti zákona, ale aj ostatných z pozície partnerov verejného sektora a oprávnených osôb; Komisia preto žiada o ich uvedenie do tejto časti Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, aby bolo zrejmé, že novelou sa nezavádza len táto konkrétna zmena spočívajúca v zmene pôsobnosti zákona.

Komisia odporúča predkladateľovi popísať detailnejšie odbúravanie administratívnej záťaže pre podnikateľov, ktorú tento materiál prináša, a to v časti 3.3.3 Administratívne náklady. Príkladom, kedy dochádza k úprave/odstráneniu existujúcich administratívnych povinností, môžu byť napríklad zmeny, na ktoré predkladateľ poukazuje aj v dôvodovej správe, keď uvádza, že "návrh zákona bude vo výsledku znižovať administratívnu záťaž na strane partnerov verejného sektora, pretože zužuje okruh pôsobnosti zákona, a teda aj okruh právnych vzťahov, pri ktorých vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora."

Predkladateľ uvádza viacero zmien, ktoré zvyšujú, resp. znižujú administratívne náklady podnikateľských subjektov, napr. „...zavádza sa povinnosť oznamovať registrujúcemu orgánu nielen zmenu údajov o konečných užívateľoch výhod, ale aj akékoľvek zmeny vo vlastníckej či riadiacej štruktúre partnera verejného sektora, a to do 60 dní od kedy uvedená zmena nastala, ako aj povinnosť priložiť aktualizovaný verifikačný dokument...“. Komisia žiada o uvedenie týchto nákladov do časti 3.3.3 Administratívne náklady a v prípade, že predkladateľ bude vedieť tieto náklady aj vyčísliť, aj o zaradenie do časti 3.3.4.

V časti 3.3.1 Priame finančné náklady predkladateľ popísal jednotlivé zmeny, ktoré vedú k zníženiu priamych finančných nákladov, ale ani na príklade sa nepokúsil toto zníženie kvantifikovať, a to aj

8

napriek tomu, že disponuje podkladmi pre vyčíslenie subjektov z radov partnerov verejného sektora, ako aj oprávnených osôb. Komisia preto žiada, aby predkladateľ okrem kvalitatívneho popisu zahrnul do tejto časti aj kvantifikáciu zníženia nákladov a uviedol toto číslo aj do časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie.

V časti 3.3.4. Súhrnná tabuľka nákladov regulácie Komisia takisto odporúča predkladateľovi vyčísliť všetky vplyvy, a teda kvantifikovať všetky náklady, ktoré podnikatelia ušetria, resp. ktoré ich táto regulácia bude stáť. Výpočet predkladateľ popíše v rámci jednotlivých druhov nákladov.

Pri vyčíslení je možné pomôcť si kalkulačkou nákladov regulácie, ktorú predkladateľ nájde na nasledujúcom odkaze:

http://www.economy.gov.sk/podnikatelske-prostredie/lepsia-

 

 

regulacia/regulacne-zatazenie/kalkulacka-nakladov-regulacie

 

Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať časť 3.4. analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, popisujúc konkrétnejšie akým spôsobom materiál ovplyvňuje konkurencieschopnosť dotknutých podnikateľských subjektov.

V časti 3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu Komisia predkladateľovi tiež odporúča uviesť dôvody vylúčenia určitých subjektov z pôsobnosti zákona, nakoľko odôvodňuje tieto zmeny práve v súvislosti s konkurencieschopnosťou, napr. registráciou Slovenskej záručnej a rozvojovej banky „...stávajú sa podmienky, za ktorých Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. tieto finančné služby poskytuje reálne menej výhodnými“, ďalej zmena, v rámci ktorej „...sa umožní vykonávanie činnosti oprávnenej osoby aj zahraničným oprávnených osobám, ak vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky“.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

Predkladateľ zaslal materiál na PPK 10. júla 2018, pričom v materiáli absentovala analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy. Túto analýzu MF SR obdržalo dodatočne 20. júla 2018, teda krátko pred uplynutím termínu PPK. Komisia upozorňuje, že v takýchto prípadoch je potrebné predĺžiť termín na vypracovanie stanoviska v rámci PPK.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

9

Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania predkladateľ opätovne predložil materiál na záverečné posúdenie, ku ktorému zaujala Komisia dňa 26.3.2019 nasledovné stanovisko:

I. Úvod: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 19. marca 2019 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie vybraných vplyvov materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Predkladateľ nezapracoval niektoré pripomienky k vplyvom materiálu na podnikateľské prostredie uvedené v stanovisku Komisie v rámci predbežného pripomienkového konania a rovnako nebol materiál doplnený v zmysle záverov z rozporového konania k pripomienkam vzneseným zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k vplyvom na podnikateľské prostredie v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Z tohto dôvodu Komisia uplatňuje nasledujúce pripomienky, resp.:

-Komisia opätovne žiada v časti 3.2 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie o podrobné spracovanie vyhodnotenia konzultácií v zmysle bodu 5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, pokiaľ ide o výsledky konzultácií s jednotlivými podnikateľskými subjektmi. Formuláciu „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky výsledky týchto konzultácií dôsledne vyhodnotilo a následne v potrebnej miere vyjadrilo v návrhu zákona.“ nemožno považovať za vyhodnotenie výsledkov konzultácií, pretože nie je zrejmé, ktoré pripomienky zúčastnených subjektov boli do návrhu materiálu zapracované a pri ktorých sa tak, naopak, nestalo;

-Komisia opätovne žiada o dopracovanie bodu 3.3 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a o dôsledné zapracovanie stanoviska Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov z 25. júla 2018, najmä pokiaľ ide o doplnenie vplyvov materiálu v časti 3.3.3 Administratívne náklady a kvantifikáciu priamych finančných nákladov a administratívnych nákladov minimálne ako modelového príkladu na jedného podnikateľa. Výsledky kvantifikácie Komisia žiada uviesť do častí 3.3.1., 3.3.3. a 3.3.4. analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia zároveň žiada predkladateľa aby v časti 3.3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie doplnil vyčíslenie zmien aspoň na jeden podnikateľský subjekt, a to tak pozitívnych v podobe odpadnutia/liberalizácie povinností (napr. zápisu do registra partnerov verejného sektora či dobrovoľná verifikácia) ako aj negatívnych v podobe pribudnutia/sprísnenia povinností (napr. aplikácia nových zásad hodnotenia zmluvy či prepis konečného užívateľa výhod v súlade s novou definíciou). K výpočtu úspor či nákladov jednotlivých úkonov Komisia odporúča použiť Kalkulačku nákladov regulácie z dielne Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

10

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je vyčíslený rozpočtovo zabezpečený vplyv v sume 629 420 eur na rok 2018. Predmetná analýza vplyvov je totožná s analýzou vplyvov, ktorá bola súčasťou materiálu na Medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nakoľko však oproti Medzirezortnému pripomienkovému konaniu dochádza k posunu účinnosti zákona z 1. novembra 2018 na 1. júna 2019, resp. v prípade niektorých ustanovení na 1. septembra 2019, je potrebné aktualizovať analýzu vplyvov na roky 2019 2022. Komisia zároveň berie na vedomie konštatovanie predkladateľa, že finančné krytie návrhu je zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie „Komisie“, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Ing. Rastislav Chovanec, PhD.

predseda Komisie

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

11

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom:

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

102 869,85

0

0

0

v tom: 0EK0C Informačné technológie financované zo ŠR – MS SR

102 869,85

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

102 869,85

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

102 869,85

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

102 869,85

0

0

0

v tom: 0EK0C Informačné technológie financované zo ŠR – MS SR

102 869,85

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

12

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné krytie návrhu je zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Návrh bude implementovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predmetný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet v oblasti kapitálových výdavkov na informatiku, a to zmenou v samotnom informačnom systéme Register partnerov verejného sektora v sume 102 869,85 eur za nasledovné činnosti v rozsahu 168 človekodní - zavedenie nového formuláru pre prvozápis fyzickej osoby podnikateľa, pridanie možnosti dobrovoľného overenia identifikácie konečného užívateľa výhod a zákaz zápisu - pridanie kontroly ak má subjekt zákaz na zápis do Registra partnerov verejného sektora.

13

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

14

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

102 869,85

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 711

102 869,85

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

102 869,85

0

0

0

15

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

16

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Pôsobnosť zákona sa naďalej vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby, ktoré prijímajú „verejné zdroje“ nad zákonom určené limity a ktoré zároveň nie vylúčené z pôsobnosti zákona. Podľa údajov z registra partnerov verejného sektora k júlu 2018 ide približne o 17 000 subjektov.

Návrhom zákona ovplyvnené i špecifické kategórie podnikateľských subjektov, ktoré sa uchádzajú alebo prijímajú verejné zdroje nad zákonom určený finančný limit a ktoré návrh zákona napriek tomu z dôvodu ich špecifického postavenia alebo predmetu činnosti vyníma z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“).

V zmysle návrhu zákona ide o v rámci podnikateľského sektora o:

- fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s „verejnými podnikmi“, teda so subjektami v ktorých má štát v rôznej forme účasť,

-fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s finančnými inštitúciami ako je Slovenská záručná rozvojová banka, Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky, Štátna pokladnica, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity alebo Národná banka Slovenska,

-správcov bytových domov, ktorí uzatvárajú zmluvy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

-subjekty, ktoré sami „verejnými podnikmi“ ak uzatvárajú zmluvu v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti alebo hlavnej ekonomickej činnosti, teda v takom prípade, ak ide o ich vlastný core business,

-majiteľov finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkovala alebo vykonala finančná inštitúcia identifikovaná v návrhu zákona, alebo majitelia finančných nástrojov, ktoré sú obchodované na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru,

-poskytovateľov zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky prijímajúcich plnenia od zdravotnej poisťovne.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie boli vykonané formou osobných stretnutí uskutočnených v priebehu roka 2017 a začiatku roka 2018 na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a to so zástupcami: finančného sektora (najmä Slovenská záručná a rozvojová banka, Exportno-importná banka Slovenskej republiky,) so zástupcami „verených podnikov“, teda subjektov v ktorých štát určitú formu účasti (najmä subjekty podnikajúce v sektore energetiky - Eustream, a.s., Stredoslovenská energetika, a.s., ...), ďalej so zástupcami zdravotných poisťovní reprezentujúcimi tak záujmy zdravotných poisťovní ale aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa konzultácií zúčastnili aj združenia podnikateľov, taktiež Ministerstvo spravodlivosti absolvovalo konzultácie so zástupcami Slovenského pozemkového fondu, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky či Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

17

Všetky formy konzultácií viedli zo strany dotknutých subjektov k prezentovaniu potreby úpravy povinnosti zápisu do registra pri podnikateľských subjektoch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zápisu do registra, ale ktorým v dôsledku povinnosti zápisu do registra vznikajú rôzne neprekonateľné prekážky, ktoré sťažujú alebo znemožňujú ich činnosť. In concreto, stretnutia so zástupcami bankového sektora (Slovenská záručná a rozvojová banka, Eximbanka) sa týkali možnosti vyňatia klientov týchto subjektov v prípade poskytovania špecifických foriem služieb napr. v prípade financovania vývozných a dovozných úverov, v prípade zabezpečovania zaisťovateľských vzťahov a pod.

Konzultácie so zástupcami subjektov podnikajúcimi v energetike sa týkali „dvojakého“ postavenia uvedených subjektov, teda ich postavenia ako subjektov verejného sektora aj ako partnerov verejného sektora. Zároveň uvedené spoločnosti prezentovali, že nie je vhodné vnímať tieto subjekty ako súčasti verejného sektora, nakoľko vplyv štátu v týchto spoločnostiach spočíva len v účasti štátu v dozorných orgánoch a uvedené spoločnosti majú preto „súkromný charakter“. Taktiež uvedené spoločnosti mali za to, že podrobovaním klientov týchto spoločností povinnosti zápisu je ohrozené ich postavenie na konkurenčnom trhu s energiami.

Konzultácie so zdravotnými poisťovňami viedli jednak k prehodnoteniu pojmu zmluva, prípadne stanovením ako počítať hodnotu plnenia, ktorú získavajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti od zdravotných poisťovní, nakoľko výška plnenia nie je vopred zrejmá a závisí od vopred nejasných skutočností (počet predaných liekov, počet vykonaných úkonov zdravotnej starostlivosti). Taktiež bola konzultovaná možnosť vyňatia zahraničných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z dôvodu zabezpečenia plánovaných špecializovaných úkonov či operačných zákrokov v zahraničí pre slovenských platiteľov zdravotného poistenia.

Zástupcovia podnikateľského sektora poukazovali na potrebu znižovania administratívnej záťaže pre partnerov verejného sektora, ktoré vznikajú so zápisom do registra partnerov verejného sektora, požadovali najmä odstránenie inštitútu oprávnenej osoby, ktorá ako jediná vykonáva zápisy do registra, rovnako požadovali odstránenie verifikačnej udalosti „31.12. kalendárneho roka“, taktiež sa stretnutia dotkli aj povinnosti zápisu pre klientov subjektov podnikajúcich v oblasti energetiky.

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Pôdohospodárska platobná agentúra na stretnutiach prezentovali nejednoznačné postavenie Európskeho pôdohospodárskeho a záručného fondu, z ktorého prijímajú priame platby najmä samostatne hospodáriaci roľníci. Tento fond sa neradí medzi európske štrukturálne a investičné fondy, napriek tomu podľa stanoviska Ministerstva spravodlivosti subjekty prijímajúce plnenia z uvedeného fondu majú povinnosť zápisu do registra partnerov.

Predmetom stretnutí so Slovenským pozemkovým fondom bolo postavenie subjektov prijímajúcich plnenia v rámci reštitúcií podľa osobitných predpisov, rovnako tiež výklad pojmu zmluva, opakujúce sa plnenie, resp. vnímanie nájomných zmlúv so štátom v režime zákona o registri partnerov verejného sektora, taktiež doba, počas ktorej sa posudzuje opakujúce sa plnenia pri zmluvách na dobú neurčitú.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky výsledky týchto konzultácií dôsledne vyhodnotilo a následne v potrebnej miere vyjadrilo v návrhu zákona.

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Dochádza k zníženiu priamych finančných nákladov pre subjekty, ktoré v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy zákona spĺňali podmienky zápis do registra, keďže sa uchádzali o verejné prostriedky nad limity, ale návrh zákona ich z rôznych dôvodov vyníma z povinnosti zápisu. Návrh zákona vo výsledku znižuje administratívnu zaťaž na strane partnerov verejného sektora tým, že zužuje okruh pôsobnosti zákona a teda aj okruh právnych vzťahov, pri ktorých vzniká povinnosť zápisu do registra

18

partnerov verejného sektora. Subjekty, ktoré návrh zákona vyníma z režimu zákona nemajú povinnosť zabezpečiť si oprávnenú osobu a zapísať sa do registra, prípadne existujúci zápis v registri partnerov verejného sektora udržiavať, čím dochádza k zníženiu nákladov spojených so spoluprácou s oprávnenou osobou. Okruh subjektov, ktoré návrh zákona vyníma z pôsobnosti je uvedený v časti 3.1. Predkladateľ v súčasnosti nedisponuje informáciou, akému počtu subjektov zanikne, resp. ani nevznikne povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora, v rámci registra partnerov verejného sektora totiž nemožno dohľadať „dôvod“, pre ktorý sa jednotlivé fyzické alebo právnické osoby do registra zapísali napr. nemožno vyčísliť, koľko fyzických či právnických osôb bolo do dnešného dňa zapísaných/má byť v budúcnosti zapísaných z titulu prijímania plnení od „verejných podnikov“ a teda nemožno konštatovať, aká množina subjektov je v rámci návrhu zákona z tohto titulu zo zápisu/jeho udržiavania oslobodená.

Taktiež reálne dochádza k zníženiu nákladov pre podnikateľov pri verifikácií zapísaného konečného užívateľa výhod prostredníctvom oprávnených osôb tým, že v návrhu zákona pribúda možnosť vykonať verifikáciu i „dobrovoľne“, t. j. mimo verifikačných udalostí uvedených v § 11 ods. 2, čo v praxi znamená, že verifikácia môže prebiehať na tzv. polročnej báze teda vždy k 31.12, príslušného kalendárneho roka a v polovici kalendárneho roka, nakoľko po vykonaní verifikácie návrh zákona pozná polročné oslobodenie od povinnosti zápisu. Podľa súčasnej právnej úpravy oprávnená osoby vykonávala verifikáciu vždy ku koncu kalendárneho roka, ďalej pri uzavretí novej zmluvy ktorá je nad limity uvedené v zákone a ďalej pri plnení nad 1 000 000 €, teda zákon nepozná tzv. „dobrovoľnú verifikáciu“, čo v praxi znamenalo vyššie náklady na oprávnenú osobu (oprávnená osoba vykonávala verifikáciu viac ako dvakrát do roka ako tomu bude podľa novej právnej úpravy.

Okrem pozitívnych vplyvov identifikoval predkladateľ i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Prvý negatívny vplyv súvisí so zmenou vnímania pojmu „vrcholový manažment“. Za členov vrcholového manažmentu partnera verejného sektora sa považujú len štatutárny orgán a jeho členovia. Pokiaľ partner verejného sektora zapisuje týchto fiktívnych konečných užívateľov výhod, musí v rámci prechodného obdobia zabezpečiť zosúladenie zapísaných údajov a teda, ako konečných užívateľov výhod určí len štatutárny orgán a jeho členov, nie prokuristov ani zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Druhý negatívny vplyv súvisí so zavedením zásad podľa ktorých sa posudzujú zmluvy a ich hodnota na účely povinnosti zápisu do registra. Podľa týchto zásad sa napríklad hodnota zmluvy, predmetom ktorej je opakujúce sa plnenie počíta počas celého obdobia trvania zmluvy, nie ako to bolo doteraz len počas jedného kalendárneho roka. Pokiaľ subjekt uzavretú „živú“ zmluvu so štátom, ktorá z neho podľa týchto nových zásad robí partnera verejného sektora, povinnosť zabezpečiť svoj dodatočný zápis do registra do konca decembra roku 2019, avšak len vtedy, ak hodnota plnenia ktorú od účinnosti novely zákona prijať presahuje finančné limity stanovené zákonom. Sankcia za nesplnenie tejto povinnosti je možnosť odstúpenia od zmluvy, prípadne možnosť verejného sektora neplniť, to čo ukladá zmluva dokiaľ povinnosť zápisu nie je splnená. V prvom prípade vzniká povinnosť časti subjektov, ktoré zapísali „fiktívneho konečného užívateľa výhod“ uskutočniť prostredníctvom oprávnenej osoby zmenové konanie v rámci prechodného obdobia, teda do konca decembra 2019 tak, aby ako koneční užívatelia výhod boli zapísaní len členovia štatutárneho orgánu.

V druhom prípade vznikne subjektom, ktoré nie zapísané v registri partnerov verejného sektora a ktoré majú platne uzavreté zmluvy s ktorých sa čerpať povinnosť uskutočniť prvozápis do registra partnerov verejného sektora. Predkladateľ v tejto súvislosti nevie určiť, koľko uvedených subjektov sa predmetná povinnosť bude týkať. Výška jedného úkonu oprávnenej osoby (teda v prvom rade vykonanie zmenového konania, v druhom prípade prvozápis partnera verejného sektora) je stanovená oprávnenými osobami pretože žiaden právny predpis odmenu oprávnenej osoby za vykonanie úkonov nereguluje. Samotné oprávnené osoby neurčujú „fixnú“ sumu za vykonanie prvozápisu, pretože zložitosť zápisu sa líši od štruktúry partnera verejného sektora a následnú zložitosť určenia konečného užívateľa výhod. Taktiež je uvedená suma závislá od regiónu v rámci územia Slovenskej republiky, najvyššie sumy za zápis oprávnené osoby požadujú v Bratislavskom kraji, najnižšie v Košickom a Prešovskom kraji. Analýzou jednotlivých cenníkov desiatok oprávnených osôb vykonávajúcich zápis partnerov verejného sektora možno konštatovať že cena za

19

zápis partnera verejného sektora sa pohybuje zhruba od 300 do 2. 000 €, zmenové konanie a ďalšie úkony spojené so zápisom zhruba od 80 € do 600 €.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie, návrh zákona nevyžaduje dodatočné náklady.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie, návrh zákona nezavádza nové informačné povinnosti.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh zákona ovplyvňuje pozitívne konkurencieschopnosť subjektov, ktoré vyníma z pôsobnosti zákona.

Ide najmä o množinu subjektov, ktoré verejnými podnikmi alebo fyzickými či právnickými osobami, ktoré vstupujú do zmluvných vzťahov s verejnými podnikmi v rámci ich bežného obchodného styku alebo hlavnej ekonomickej činnosti. Dôvodom vyňatia subjektov z režimu zákona je fakt, že verejné podniky pôsobia častokrát v rámci konkurenčného prostredia, kde povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora môže spôsobovať nerovnaké postavenie verejných podnikov ako súťažiteľov na trhu. Okrem toho verejné podniky zaznamenali vážny problém s možným odlivom klientov, či záujemcov o ich tovary alebo služby, keďže konkurenčné podniky, ktoré nie verejnými podnikmi s poskytnutím tovarov alebo služieb pre klientov nespájajú povinnosť zápisu a teda ani zvýšené náklady pre tieto fyzické a právnické osoby.

Z obdobných dôvodov návrh zákona vyníma z pôsobnosti aj „finančný sektor“ pri výkone činnosti, ktorá v podstate rovnako ako pri verejných podnikoch tvorí ich „core business“, resp. v prípade, kde

20

tieto subjekty pri svojej činnosti regulované a dohliadané Národnou bankou Slovenska, Európskou centrálnou bankou alebo príslušným zahraničným orgánom dohľadu ,pričom samotný dohľad nad týmito subjektami je v mnohých aspektoch prísnejší a rozsiahlejší ako ustanovuje režim tohto zákona a preto sa povinnosť zápisu pre tieto subjekty javí nadbytočná a zaťažujúca pri výkone ich činnosti.

Taktiež za účelom odbúrania administratívnej záťaže a posilnenia konkurenčného prostredia návrh zákona zavádza výnimku aj pre majiteľov finančných nástrojov, ktorí majú právo na výplatu určitých finančných nástrojov, v prípadoch, keď emisiu takýchto finančných nástrojov vykonali alebo sprostredkovali priamo banky, pobočky zahraničných bánk alebo obdobné finančné inštitúcie, prípadne pokiaľ tieto finančné nástroje obchodované na regulovanom trhu, alebo boli na tento trh prijaté do 6 mesiacov od ich vydania. Ponechaním uplatňovania povinnosti zápisu zároveň vzniká pre investorov do dlhových cenných papierov, ktorými nezriedka renomovaní inštitucionálni investori a nebankové finančné inštitúcie veľká administratívna záťaž. V rámci sa podobné registračné povinnosti neuplatňujú, čo v praxi znamená, že dlhové cenné papiere dotknutých subjektov budú neatraktívne a na domácich ako aj na medzinárodných finančných trhoch, budú ťažšie predateľné, resp. na zvýšenie dopytu po nich sa budú musieť zrejme ponúkať za atraktívnejší (vyšší) výnos pre investorov. Dlhové cenné papiere dotknutých subjektov sa tak dostanú do značnej nevýhody oproti cenným papierom iných slovenských a zahraničných subjektov, čo zároveň poškodzuje aj záujmy Slovenskej republiky, pretože skupinu dotknutých subjektov tvoria v súčasnosti rôzne strategické podniky pôsobiace v sektore dopravy, výstavby či energetiky v ktorých si zároveň štát ponechal majetkovú účasť.

Pozitívny vplyv na konkurenčné prostredie možno očakávať i vyňatím fyzických a právnických osôb vstupujúcich do zmluvných vzťahov so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s. pri výkone jej činnosti podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. totiž rovnako ako predtým uvedené subjekty pôsobí na konkurenčnom trhu v rámci ktorého dochádza zo strany klienta pri výbere k hodnoteniu výšky nákladov na bankové služby, pričom povinná registrácia klientov stavia Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a. s do nevýhodnejšej pozície a to z dôvodu zvýšenia nákladov aj časovej náročnosti na poskytovanie jej produktov. Predmetná situácia sa pritom zvlášť citlivo dotýka malých a stredných podnikateľov, na podporu ktorých je banka zriadená. Tým, že klienti Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. sa v zmysle súčasnej právnej úpravy musia zapisovať do registra, čo znamená zvýšené náklady na poskytnuté úvery či iné finančné služby (napr. prefinancovanie priamych platieb), stávajú sa podmienky, za ktorých Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. tieto finančné služby poskytuje reálne menej výhodnými, čo je v rozpore s významom činnosti Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. .Okrem uvedeného Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. za účelom zabezpečovania svojej likvidity, zhodnocovania svojich zdrojov a dodržiavania bankovej legislatívy musí vykonávať tzv. medzibankové obchody na finančných trhoch. Tieto obchody sa dojednávajú špecifickým spôsobom podľa individuálnych potrieb banky v danom čase a na dennej báze, podľa situácie na finančnom trhu, preto je nevyhnutné, aby banka mala neobmedzený prístup k finančnému trhu, nakoľko ide o promptné obchody, ktoré nie je možné vopred plánovať. Súčasná právna úprava pôsobí negatívne na konkurencieschopnosť Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. i jej hospodársky výsledok, čo zapríčiňuje odliv klientov, ktorí nemajú záujem o finančné produkty s ktorými sa spája povinnosť zápisu do registra. Preto sa navrhuje vyňatie fyzických a právnických osôb vstupujúcich do zmluvných vzťahov, ktoré vznikajú pri bankovej činnosti z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora.

Z obdobných dôvodov vyníma návrh zákona z pôsobnosti i zmluvných partnerov Exportno-importnej banky Slovenskej republiky. Pri financovaní dovozných a vývozných úverov touto inštitúciou vzniká obdobná situácia, ako je popísaná v prípade klientov Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. . Klienti, resp. žiadatelia o tieto úvery predovšetkým malí a strední podnikatelia, ktorých náklady na zápis do registra, dosahujú často 50% - 100% sumy poistného, V dôsledku toho sa znižuje atraktívnosť poistenia pohľadávok vývozcu proti komerčným a politickým rizikám, v dôsledku čoho môžu vývozcovia prípadne upustiť od samotného poistenia a tým následne ohrozovať ich exportné i podnikateľské aktivity, pretože by sa tým vystavili neprimeranému podnikateľskému riziku. Taktiež je

21

potrebné uviesť, že klientami Exportno-importnej banky Slovenskej republiky okrem podnikateľov aj finančné inštitúcie (banky, zaisťovne) a zahraničné subjekty, pre ktoré registrácia v registri predstavuje neprimeranú a v prípade zahraničných subjektov aj ťažko realizovateľnú požiadavku, čo môže mať negatívny vplyv na samotné fungovanie Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, najmä v prípade, ak uzavretie záväzkového vzťahu (napríklad so zahraničnou zaisťovňou) je prioritne v záujme Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a nie v záujme subjektu, ktorý má registračnú povinnosť.

K pozitívnym vplyvom na konkurenčné prostredie dochádza odstránením nie úplne vyhovujúcej právnej úpravy, ktorá v prípade bánk umožňovala, aby oprávnenou osobu bola aj pobočka zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom v prípade ostatných oprávnených osôb sa táto možnosť nepripustila, i keď je zrejmé, že napríklad advokáciu môže na území Slovenskej republiky vykonávať aj cudzia advokátska kancelária tým, že na tu umiestni svoju organizačnú zložku. Navrhovaná právna úprava za cieľ odstrániť disproporciu platnej právnu úpravy a znevýhodnenie uvedených subjektov na trhu tak, že sa umožní vykonávanie činnosti oprávnenej osoby aj zahraničným oprávnených osobám, ak vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o organizačnej zložke možno hovoriť len v prípade advokátov, bánk, daňových poradcov a audítorov; notári organizačné zložky nevytvárajú.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh zákona nezakladá vplyvy v sledovanej oblasti.

22

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53017

Podanie návrhu registra partnerov verejného sektora

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_6376

Register partnerov verejného sektora

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

B

23

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

24

B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 315/2016 Z. z.)

K bodom 1 až 9 (§ 2 ods. 1) všeobecne

Cieľom návrhu zákona je v tejto časti nanovo vymedziť pojem „partner verejného sektora“ a tým pádom aj okruh osôb, ktoré sa povinne zapisujú do registra partnerov verejného sektora postupom podľa tohto zákona. Predkladateľ vymedzuje partnera verejného sektora pozitívnym spôsobom (odsek 1) a negatívnym spôsobom (odseky 2, 3 a 5). Vzťah týchto ustanovení treba vnímať tak, že subjekt, ktorý inak spĺňa znaky partnera verejného sektora podľa odseku 1 nemá povinnosť zápisu do registra, ak mu svedčí niektorý z dôvodov podľa odsekov 2, 3 a 5. Upúšťa sa od doterajšieho prelínania pozitívneho a negatívneho vymedzenia partnera verejného sektora v odseku 1 [pozri pôvodnú dikciu „...ktorá nie je subjektom verejnej správy...“ v písmene a), resp. dikciu „...okrem zmluvy...“ v písmene d)], čo v aplikačnej praxi spôsobovalo výkladové nezrovnalosti.

Negatívne vymedzenie partnera verejného sektora v odsekoch 2, 3 a 5 je postavené tak ako doteraz na objeme transakcie bez ohľadu na účastníkov právneho vzťahu (de minimis limity v odsekoch 2 a 3), na statuse osoby bez ohľadu na transakciu (napr. subjekt verejnej správy, subjekt neziskového sektora, cudzí štát a pod.) alebo na statuse osoby v spojení s transakciou (napr. banka, ak prijíma plnenie v rámci úverového vzťahu).

Doterajšie pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora pozostávalo z niekoľkých definičných znakov. Tieto zostávajú v návrhu zákona nedotknuté.

K bodu 1 (subjekt verejnej správy)

V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody sa výnimka pre subjekty verejnej správy presúva do odseku 5, kam systematicky patrí. Tiež v tomto bode dochádza k legislatívno-technickej úprave súvisiacej s vložením nového odseku 4 v § 2.

K bodom 2 a 3 [§ 2 ods. 1 písm. a) prvý bod a druhý bod]

V tomto prípade dochádza k trom zmenám ustanovenia. V prvom prípade sa pojem „európske štrukturálne a investičné fondy“ nahrádza pojmom „európske fondy“. Cieľom tejto právnej úpravy je vyriešenie otázky, či sa zákon vzťahuje aj na prostriedky z európskych fondov, ktoré nemajú charakter štrukturálnych a investičných fondov, a to tak, že právna úprava sa rozširuje na akékoľvek fondy Európskej únie. Na dosiahnutie tohto cieľa je najvhodnejším riešením vypustenie slov „štrukturálne a investičné“, ktoré zužovali doterajšiu právnu úpravu.

V praxi sa tiež stala spornou otázka posudzovania prijímania plnení z Európskeho pôdohospodárskeho záručného fondu. Prijímanie plnení z tohto fondu nad rámec limitov uvedených v zákone však v zmysle navrhovanej právnej úpravy požíva výnimku z povinnosti zápisu do registra. Predkladateľ zvážil argumenty ohľadne potreby zabezpečenia záujmov Slovenskej republiky, ktorým je aj odstránenie nízkej konkurencieschopnosti slovenského agropotravinárskeho priemyslu voči ostatným členským krajinám, ktorá by mohla byť prehĺbená zavádzaním nových vnútroštátnych podmienok, ktoré by boli nad rámec požiadaviek Európskej únie. Na základe uvedenej výnimky sa teda povinnosť zápisu nevzťahuje na osoby prijímajúce tzv. priame platby. Pre úplnosť je potrebné dodať, že prijímanie plnení

25

z európskych fondov prostredníctvom iných orgánov, ako orgány verejnej moci v rámci Slovenskej republiky nezakladá povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora.

Ďalšou zmenou je zúženie množiny verejného sektora v rámci právnických osôb len na právnické osoby zriadené zákonom alebo založené štátom, obcou, vyšším územným celkom, v ktorých majú tieto osoby samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu majetkovú účasť a zároveň nahradením definície týchto osôb pojmom „verejný podnik“. Z právnických osôb zriadených zákonom zároveň návrh zákona vyníma komory zriadené zákonom.

Okrem toho sa z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode vypúšťa plnenie formou investičnej pomoci, keďže sa javí v danom ustanovení nadbytočnou, pretože investičná pomoc je jednou z foriem štátnej pomoci. Uvedené vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4 [§ 2 ods. 1 písm. a) prvý, druhý a šiesty bod)]

Na účely tohto zákona sa za právnickú osobu zriadenú zákonom nemajú považovať komory (samosprávne profesijné organizácie) zriadené zákonom (napríklad Slovenská advokátska komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a pod.). Tieto subjekty síce právnickými osobami zriadenými zákonom, avšak nie je vhodné ich považovať za súčasť verejného sektora na účely tohto zákona, pretože tieto záujmové organizácie nie sú financované „štátom“, ale z príspevkov svojich členov, ktorých združujú a ktorých záujmy chránia a obhajujú a preto ani plnenia, ktoré by od uvedených komôr prijímali fyzické alebo právnické osoby nemajú charakter „verejných zdrojov“. Napriek tomu je podľa súčasnej právnej úpravy prijímateľ plnenia od komory nad limit ustanovený zákonom považovaný v zmysle uvedenej definície za partnera verejného sektora a povinnosť zápisu. Preto sa navrhuje vyňatie komôr zriadených zákonom z množiny „právnických osôb zriadených zákonom.“

K bodu 5 [§ 2 ods. 1 písm. a) šiesty bod)]

Ide o precizovanie ustanovenia, podľa ktorého vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora veriteľovi, ktorý nadobudol pohľadávku klasickou cesiou, ale aj tomu, komu byť pohľadávka uhradená z iného titulu ide napríklad o situáciu, kedy ručiteľ dlžníka uspokojí veriteľa v čoho dôsledku prejde na ručiteľa pohľadávka priamo zo zákona, prípadne môže ísť o prechod pohľadávok na dedičov na základe právoplatného skončenia dedičského konania.

K bodu 6 [§ 2 ods. 1 nové písm. a) bod 7]

Pri subdodávateľoch sa navrhuje precíznejšie vyjadriť povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora, keďže zavedený korektív „vie alebo vedieť“ sa javil príliš všeobecným a v praxi spôsoboval problémy. Podľa novo koncipovaného korektívu má subdodávateľ povinnosť zápisu vtedy, ak vie alebo so zreteľom na všetky okolnosti vedieť, že plnenia, ktoré dodáva, sú určené partnerovi verejného sektora a súvisia, a teda, že sa svojim plnením podieľa na uskutočňovaní verejnej zákazky. „So zreteľom na všetky okolnosti“ možno vykladať aj v svetle nasledujúcich príkladov, ktoré vychádzajú zo zverejnených výkladových stanovísk ministerstva spravodlivosti:

26

Subdodávateľ dodáva stavebný materiál na výstavbu diaľnic či obdobných projektov, ktorý pravidelne dováža na miesto, kde sa štátny projekt uskutočňuje. Tu sa prezumuje, že subdodávateľ musí o tejto skutočnosti vedieť a je teda jeho povinnosťou zapísať sa do registra.

Odlišnou situáciou bude napr. dodanie výpočtovej techniky subdodávateľom A subjektu B, ktorý následne dodá túto techniku ministerstvu. Je zrejmé, že subdodávateľ A v tomto prípade pravdepodobne nevie a nemusí vedieť, že jeho plnenie bude súvisieť so zmluvou uvedenou v § 2 zákona.

Medzi okolnosti prípadu treba radiť tiež možnosť dozvedieť sa o dodávke pre partnera verejného sektora prostredníctvom zmluvnej či inej dokumentácie (objednávky, faktúry), z ktorých vyplýva komu a na aký účel budú tovary a služby subdodávateľa poskytnuté.

Pri subdodávateľoch tiež dochádza k oslobodeniu od viazania tohto pojmu na § 2 ods. 1 písm. a) piaty bod, čo v praxi znamená, že povinnosť zápisu nemá subdodávateľ tovarov a služieb pre partnera verejného sektora, ktorý je držiteľom tzv. „verejnej licencie“ (zdravotná poisťovňa, držiteľ povolenia na podnikanie v energetike, banského povolenia a pod.). Samozrejme, v prípade, ak subdodávateľ dodáva tovary a služby obstarávateľovi (ktorým je držiteľ uvedenej verejnej licencie) v režime verejného obstarávania, jeho povinnosť zápisu ostáva zachovaná v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) tretieho bodu platného znenia zákona.

K bodu 7 (verejný podnik)

V spojitosti so zaradením subjektov, ktorými (i) právnické osoby, ktoré úplne alebo z väčšej časti financované štátom, obcou, vyšším územným celkom, (ii) právnické osoby zriadené zákonom, ktoré kontrolované štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom a (iii) právnické osoby, v ktorých štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu medzi subjekty verejného sektora, došlo k zmene tým spôsobom, že návrh zužuje množinu „verejný sektor“ len na právnické osoby zriadené zákonom alebo právnické osoby založené štátom, obcou, vyšším územným celkom ak v tejto právnickej osobe štát, obec či vyšší územný celok samostatne alebo spoločne výlučnú, teda 100% - priamu alebo nepriamu majetkovú účasť. Pre tieto právnické osoby je charakteristické, že napriek tomu, že sa v právnych vzťahoch správajú ako subjekty súkromného práva, výlučným vlastníkom prostriedkov uvedených spoločností je verejný sektor. Návrh zákona zároveň uvedené subjekty podriaďuje pod novozavedený pojem verejný podnik, pričom ide najmä o tzv. obecné podniky, resp. štátne obchodné spoločnosti.

Uvedený konštrukt nie je v právnom poriadku novým, právnické osoby s výlučnou účasťou štátu alebo samosprávy v režime zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov 5a ods.2) subjektami povinnými zverejňovať zmluvy a to z dôvodu, že finančné prostriedky s ktorými uvedené právnické osoby hospodária verejnými prostriedkami, čo bolo zároveň potvrdené aj súdnou judikatúrou a preto zaradenie týchto subjektov do množiny „verejný sektor“ svoje opodstatnenie. Právnické osoby v ktorých štát vykonáva kontrolu, prípadne menovacie práva vo vzťahu k členom riadiaceho alebo kontrolného orgánu alebo v ktorých štát nemá výlučnú majetkovú účasť, nie subjektami verejného sektora a teda fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvy s takýmito subjektami nie ani partnermi verejného sektora. Vyňatie uvedených subjektov z režimu zákona sa zdá vhodným z toho dôvodu, že tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť v rámci

27

konkurenčného prostredia. V tomto prípade je zreteľné, že zákon, ktorý požaduje od ich obchodných partnerov registráciu v registri partnerov verejného sektora môže vyvolať dôvodnú obavu o narušenie konkurenčného prostredia, v ktorom sa verejné podniky pohybujú a že tovary a služby, ktoré tieto subjekty fyzickým alebo právnickým osobám v rámci zmluvných vzťahov poskytujú nemožno považovať za „verejné zdroje“.

Taktiež je potrebné uviesť, že návrh zákona sa zmenou vnímania verejného sektora vracia k pôvodnému vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, ako bol predložený do legislatívneho procesu v roku 2016. K následnému rozšíreniu pojmu verejný sektor došlo v rámci legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky, čo však predkladateľ vzhľadom na množstvo aplikačných problémov, ktoré sú spomínané aj v tejto dôvodovej správe nepovažoval za vhodné.

Zmena v chápaní verejného sektora v kontexte verejných podnikov sa prejavuje aj tým spôsobom, že návrh zákona výslovne vylučuje to, aby verejný podnik bol sám v pozícii partnera verejného sektora, čím sa potvrdzuje zásada zákona, podľa ktorej vzťahy G2G nie zahrnuté do režimu zákona. Jediná výnimka je konštituovaná v prípade, ak verejný podnik vstupuje do verejného obstarávania ako súťažiteľ (pozri odôvodnenie k bodu 12).

K bodu 8 [§ 2 ods. 1 písm. c)]

V aplikačnej praxi vznikla nie úplne vyhovujúca právna úprava, ktorá v prípade bánk umožňovala, aby oprávnenou osobu bola aj pobočka zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom v prípade ostatných oprávnených osôb sa táto možnosť nepripustila, i keď je zrejmé, že napríklad advokáciu môže na území Slovenskej republiky vykonávať aj zahraničná advokátska kancelária tým, že si tu umiestni svoju organizačnú zložku. Navrhovaná právna úprava za cieľ odstrániť disproporciu platnej právnu úpravy tak, že sa umožní vykonávanie činnosti oprávnenej osoby aj zahraničným oprávneným osobám, ak vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojho podniku alebo organizačnej zložky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o organizačnej zložke možno hovoriť len v prípade advokátov, bánk, daňových poradcov a audítorov; notári organizačné zložky nevytvárajú.

K bodu 9 [§ 2 ods. 1 písm. e)]

Cieľom zmeny definičného vymedzenia zmluvy ktorej definícia je obsiahnutá v § 2 ods. 1 písm. e) je odstrániť z tejto definície výnimku (pozri dikciu „...okrem zmluvy...“), pretože negatívne vymedzuje partnera verejného sektora v ustanovení, kde to z hľadiska systematiky je nenáležité. Z vecného hľadiska však nedochádza k zmene zákonnej úpravy. Výnimka konštituovaná podľa doterajšieho znenia § 2 ods. 1 písm. d) sa len presúva do § 2 ods. 5 kam systematicky patrí.

Zmluvou sa na účely zákona naďalej rozumie nielen zmluva v ponímaní dvoj, alebo viacstranného právneho úkonu ale aj „iné právne úkony“. Ide predovšetkým o individuálne právne akty orgánu verejnej správy (najmä v podobe rozhodnutí), na základe ktorých vzniká právnickým či fyzickým osobám právo na plnenie (či finančné plnenie alebo plnenie vo forme majetku) s výnimkou rozhodnutí súdu či rozhodcovského orgánu. Iným právnym úkonom rozumieme tiež príklep na dražbe, ktorým (po zaplatení ceny dosiahnutej na dražbe) prechádza vlastnícke právo na vydražiteľa. Zákonné nároky, ktoré sa priznávajú fyzickým či právnickým osobám automaticky po splnení zákonných podmienok (napr. štátna prémia) nie

28

považované za iné právne úkony právnym titulom je totiž v takýchto prípadoch zákon, ktorý nie je individuálnym, ale normatívnym právnym aktom.

Z uvedeného vyplýva, že rovnako ako na zmluvy, tak aj na rozhodnutia a iné právne úkony sa vzťahujú primerane následky v prípade nezapísania sa povinného subjektu do registra v zmysle § 15 ods. 2 súčasného znenia zákona, teda napríklad možnosť neplniť, čo ukladá rozhodnutie orgánu verejnej správy, napriek tomu, že bude právoplatné a vykonateľné.

K bod 10 a 11 (§ 2 ods. 2 a 3)

Dochádza k precizovaniu ustanovení týkajúcich sa finančných limitov tým spôsobom, že návrh zákona v odseku 2 ustanovuje pravidlo pre posudzovanie jednorazových plnení, či už vo forme majetkového alebo finančného plnenia a odsek 3 sa vzťahuje na plnenia opakujúce sa a na plnenia poskytované partnerom verejného sektora po častiach. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa upúšťa od rozlišovania medzi plnením vo forme finančných prostriedkov (súčasný odsek 2) a majetkovým plnením (súčasný odsek 3), pretože oba spôsoby plnenia môžu byť tak jednorazové, ako aj opakujúce sa alebo čiastkové. Navrhovanými ustanoveniami tak dochádza k odstráneniu nedostatkov súčasnej právnej úpravy, zapríčinenej absenciou limitu v § 2 ods. 3 pre opakujúce sa majetkové plnenia.

Výška finančných limitov pri jednorazovom a opakujúcom sa (čiastkovom) plnení zostáva v oboch prípadoch zachovaná.

K bod 11 (§ 2 ods. 4)

Aplikácia právnej úpravy priniesla so sebou niektoré otázky, ktoré síce možno riešiť výkladom, ale predkladateľ za to, že ide o otázky zásadného významu, ktoré si zasluhujú normatívne ukotvenie. Na tento účel predkladateľ navrhuje zaviesť v § 2 nový ods. 4 , ktorý bude plniť funkciu výkladových pravidiel alebo zásad pri posudzovaní zmluvy resp. hodnoty plnenia uvedenej v tejto zmluve, od ktorej sa odvíja naplnenie kritéria de minimis, ktoré je jednou z podmienok pre zápis do registra partnerov verejného sektora. Uvedené pravidlá sa vzťahujú nielen na zmluvy s opakujúcim sa plnením, ale v zmysle § 2 ods. 2 sa primerane vzťahujú aj na zmluvy, ktoré charakterizuje plnenie jednorazové.

K písmenu a)

Hodnotou plnenia zo zmluvy sa rozumie súhrn všetkých plnení či finančných alebo majetkových alebo ich kombinácia, pričom z hľadiska právnej istoty sa navrhuje vyjadriť, že uvedené sumy sa posudzujú vždy bez dane z pridanej hodnoty ak sa táto účtuje - teda ak je subjekt platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa účtovných predpisov nenavyšuje sa hodnota plnenia zo zmluvy o daň z pridanej hodnoty.

K písmenu b)

Problematiku viacerých subjektov, ktorých spája spoluvlastníctvo k nadobúdanému plneniu rieši navrhované pravidlo v písm. b). V praxi totiž vznikajú situácie, kedy štát prevádza nehnuteľnosť do spoluvlastníctva pre viaceré fyzické či právnické osoby, prípadne sa stane

29

bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov. Napriek tomu, že teória občianskeho práva sa pozerá na jednotlivé časti spoluvlastníctva ako na časti ideálne a nie reálne delené časti; na účely posudzovania povinnosti zápisu do registra je potrebné zisťovať, či pri rozdelení plnenia podľa spoluvlastníckych podielov by každý zo subjektov, ktoré tvoria zmluvnú stranu nadobudol plnenie prekračujúce finančné limity. Pokiaľ tomu tak nie je, povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora nevzniká. V prípade, ak veľkosť podielov nie je určená, alebo ich nemožno určiť sa má za to, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké.

Odlišná situácia nastáva v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov a pozemkových spoločenstiev, ktorých rovnako spája spoluvlastnícky vzťah, ale tieto subjekty sú vyňaté zo zákona podľa § 2 ods. 5 písm. m) a n) en bloc, to znamená, že v ich prípade k „rozpočítavaniu“ prijatého plnenia podľa podielov nedochádza.

K písmenu c)

V písm. c) sa potvrdzuje doterajší logický výklad právnej úpravy, že na účely posudzovania naplnenia finančných limitov podľa § 2 ods. 2 a 3 sa jednotlivé transakcie jedného partnera verejného sektora nesčítavajú. Uvedené možno demonštrovať na praktickom príklade:

Spoločnosť s ručením obmedzeným ma uzatvorené tri zmluvy, každú s iným subjektom verejnej správy. Každá zo zmlúv zakladá nárok na peňažné jednorazové plnenie vo výške 40 000 eur. Ani jedna zo zmlúv nezakladá povinnosť zápisu do registra keďže nie splnené finančné limity podľa § 2 ods. 2 a 3.

Spoločnosť s ručením obmedzeným ma uzatvorené tri zmluvy, každú s iným subjektom verejnej správy, pričom prvá zo zmlúv zakladá jednorazové plnenie vo výške 120 000 eur, druhá vo výške 200 000 eur a tretia vo výške 50 000 eur. V tomto prípade v prvých dvoch situáciách splnené podmienky finančných limitov, a teda je daná povinnosť zápisu do registra.

Spoločnosť s ručením obmedzeným uzatvára tri zmluvy s rovnakým subjektom verejnej správy. Hodnota každej z uvedených zmlúv je 50 000 eur. V tomto prípade nevzniká povinnosť zápisu, plnenia z uvedených troch zmlúv sa na účely zákona nesčítavajú, napriek tomu, že ide o zmluvy uzavreté s tým istým subjektom verejnej správy, ale každá zmluva sa posudzuje samostatne.

K písmenu d)

Uvedeným ustanovením sa rieši najmä problém vzniknutý v aplikačnej praxi v rámci uzavretých nájomných zmlúv, kedy štát je v pozícií prenajímateľa a fyzická alebo právnická osoba v postavení nájomcu. Častým nesprávnym výkladom zákona dochádzalo k určovaniu de minimis hodnoty plnenia odvíjajúcej sa od hodnoty prenajímaného majetku, čo je však nesprávne. Preto sa navrhuje explicitne vyjadriť, že v prípade, ak štát poskytuje plnenie majúce majetkový charakter, posudzuje sa na účely naplnenia finančných limitov protihodnota poskytnutá fyzickou alebo právnickou osobou - teda v prípade nájomných zmlúv bude touto protihodnotou za užívanie majetku finančné plnenie v podobe nájomného. Zároveň na účely určenia hodnoty plnenia ostáva zachované výkladové pravidlo, že pokiaľ osobitný predpis (napríklad zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov) určuje povinnosť vyhotovovať znalecký posudok pre určenie

30

všeobecnej hodnoty majetku, práv majetku, alebo iných majetkových práv, vychádza sa pri určení hodnoty zmluvy z tohto znaleckého posudku. V opačnom prípade sa vždy vychádza z hodnoty zmluvy určenej zmluvnými stranami a vyhotovenie znaleckého posudku nie je potrebné.

K písmenu e)

Opätovne sa nadväzuje na problém nájomných a iných zmlúv, predmetom ktorých je opakujúce sa plnenie, pri ktorých v rámci doterajšej právnej úpravy absentovalo vymedzenie, za aký čas treba posudzovať hodnoty plnenia, preto sa navrhuje vyjadriť, že toto plnenie sa posudzuje za celý čas trvania zmluvy, pričom ak zmluva predpokladá možnosť prolongácie, zavádza sa fikcia, že k nej dôjde.

K písmenu f)

Zavádza sa účelová fikcia, že v prípade, ak obsah zmluvy predpokladá možnosť jednostranného predĺženia trvania zmluvy, k takémuto predĺženiu dôjde.

K písmenu g)

Opätovne ide o zavedenie fikcie, pri ktorej sa za to, že ak zmluva obsahuje zákonné alebo iné dôvody na predčasné ukončenie zmluvy, teda v konečnom dôsledku i ukončenie čerpania plnenia predpokladaného zmluvou (napr. možnosť jednostranného odstúpenia, zrušenia zmluvy alebo výpovede...), k takýmto okolnostiam nedôjde.

K písmenu h)

Ďalšiu fikciou, v zmysle ktorej sa zmluvný obsah vykladať, je, že v prípade, ak zmluva predpokladá navýšenie hodnoty plnenia (napríklad v dôsledku zmeny ceny jednotlivých komodít, zmeny kurzu meny v ktorej je zmluvná hodnota dohodnutá), k takémuto navýšeniu dôjde.

K písmenu i)

Písmeno i) reaguje na problematiku tzv. rámcových zmlúv, v ktorých je určená maximálna suma plnenia, pričom z uvedenej zmluvy nie je zrejmé, či táto bude skutočne poskytnutá v uvedenom rozsahu a jednotlivé plnenia poskytované na základe následne uzatváraných čiastkových zmlúv, v ktorých sa druh plnenia a jeho výška, ako aj parametre zákazky podrobne špecifikujú. Vychádzajúc z doterajšieho výkladu k uvedeným rámcovým zmluvám sa zavádza pravidlo, že samotné právo na poskytnutie plnenia, ktoré prekračuje de minimis limity zakladá povinnosť zápisu do registra, bez ohľadu na to, či k vyčerpaniu tohto „rámca“ skutočne dôjde. Pokiaľ rámcovú zmluvu uzatvárajú na jednej strane so štátom viacerí účastníci zmluvy, má sa za to, že každý z týchto účastníkov je partnerom verejného sektora.

K písmenu j)

Ďalšou fikciou, ktorú návrh v rámci výkladových pravidiel zavádza je fikcia, že pokiaľ je v zmluve určená hodnota plnenia, k poskytnutiu tejto dôjde, napriek možným korekciám alebo kráteniu plnenia v dôsledku porušenia zmluvných či zákonných povinností. Pri všetkých fikciách sa za to, že k uvedeným skutočnostiam dôjde a v súlade s touto fikciou treba

31

postupovať pri vyhodnocovaní povinnosti zápisu do registra, prípadne pri ďalšom zotrvaní partnera verejného sektora v registri.

K písmenu k)

Písmeno k) návrhu reaguje na situáciu, kedy zmluva obsahuje možnosť uloženia zmluvných sankcií (napríklad možnosť zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania ...). Pri takýchto zmluvách sa plnenia z uplatnených zmluvných sankcií na účely určenia de minimis limitu neposudzujú. Sankcie, ktoré možno uložiť subjektom poberajúcim plnenia priamo zo zákona na základe rozhodnutia štátneho orgánu (napríklad z dôvodu dodatočného nesplnenia podmienok) sa zohľadnia.

K písmenu l)

V písmene l) sa zavádza pravidlo, ako posudzovať moment, ktorým vzniká povinnosť zápisu do registra, pokiaľ v zmluve absentuje hodnota plnenia, alebo pokiaľ ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, kde vopred nemožno „vypočítať“, aká hodnota plnenia bude poskytnutá. V prvom prípade sa reaguje na situáciu, že v niektorých zmluvných vzťahoch nie je možné vopred predpokladať, aká výška plnenia bude poskytnutá a táto závisí od vopred neistých skutočností. Takáto situácia v praxi nastáva napríklad pri zmluvách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ktorá sa zaväzuje poskytnúť plnenie, ktorého výška je závislá od poskytnutých úkonov zdravotnej starostlivosti (v prípade ak je zmluvnou stranou lekáreň od objemu predaných liekov či liečiv), pričom plnenie sa poskytuje viackrát do roka. V tomto prípade vzniká povinnosť zápisu až (a zároveň najneskôr) pred poskytnutím plnenia, ktorým po sčítaní s ostatnými plneniami z uzavretej zmluvy dôjde k prekročeniu finančných limitov. Uvedené neplatí, ak pri vynaložení odbornej starostlivosti možno predpokladať, že táto hodnota plnenia bude prekročená. Odborná starostlivosť v demonštrovanom prípade znamená najmä zohľadnenie poskytovaných plnení za minulé roky, ktoré ak presiahli de minimis limity a nepredpokladá sa zásadná zmena v činnosti daného subjektu, ktorá by mala vplyv na množstvo poskytovaných úkonov (alebo objem predaja a pod.), možno od subjektu spravodlivo požadovať, aby zápis zabezpečil pri uzavretí takejto zmluvy bez ohľadu na finančné limity.

Pri zmluvách na dobu neurčitú sa reaguje najmä na zmluvy, ktorých predmetom je opakujúce sa plnenie ide o nájomné zmluvy, zmluvy predmetom ktorých je poskytnutie určitej opakovanej služby a pod. Rovnako ako pri zmluvách v ktorých hodnota plnenia závisí od vopred neznámej skutočnosti, plnenie pri zmluvách na dobu neurčitú závisí od doby trvania zmluvného vzťahu, ktorá je neistá. Preto povinnosť zápisu vznikne pred poskytnutím toho plnenia, ktoré spolu s ostatnými poskytnutými plneniami prekračuje finančné limity.

K písmenu m)

Ostáva zachované a explicitne sa vyjadruje doterajšie pravidlo, že pokiaľ ide o štátnu pomoc, ktorej výšku nemožno v čase jej poskytnutia určiť, vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora vždy bez ohľadu na to, či následne poskytnutá štátna pomoc prekročí finančné limity alebo nie. Uvedené pravidlo zároveň predstavuje výnimku z pravidla uvedeného v písmene l), ktoré sa pri týchto zmluvách nepoužije.

32

K písmenu n)

V písmene n) sa zavádza osobitné pravidlo pri zmluvách, ktorých predmetom je opakujúce sa plnenie a zmluvnými stranami tejto zmluvy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotná poisťovňa, ktorých vzťahy sa spravujú osobitným predpisom ktorým je zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z. ). Pri uvedených subjektoch dochádza k uzatváraniu zmlúv majúcich charakter rámcových zmlúv, často na viacročné obdobie, predmetom ktorých je opakujúce sa plnenie, ktoré je však vyplácané v niektorých prípadoch viackrát ročne, pričom je závislé od neistých skutočností (ako je uvedené v odôvodnení k písm. m). Pri uvedených zmluvách je dôvodné zachovať posudzovanie hodnoty zmluvy vždy len v rámci konkrétneho kalendárneho roka, nie počas celej doby trvania zmluvy, ako je ustanovené v § 2 ods. 4 písm. e). Zásada uvedená v tomto písmene sa teda uplatní namiesto zásady v § 2 ods. 4 písm. e), avšak len v prípadoch, ak ide o zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu (zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodom 12 až 15 (všeobecne)

Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, zámerom predkladateľa je systematicky oddeliť pojmové vymedzenie partnera verejného sektora a negatívne vymedzenie tohto pojmu. Na tento účel sa výnimky z definičného vymedzenia partnera verejného sektora sústreďujú do § 2 ods. 5.

V rámci uvedeného ustanovenia ostáva zachovaná výnimka z povinnosti zápisu pre subjekty neziskového sektora (okrem prípadu ak vstupujú do verejného obstarávania alebo nadobúdajú majetok nad limity), pričom zákonodarca naďalej uvedené subjekty v zákone nevypočítava. V podmienkach Slovenskej republiky však medzi tieto subjekty patria najmä občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy, miestne akčné skupiny, ale aj cirkvi či náboženské spoločnosti, pričom „neziskovosť“ uvedených subjektov sa musí prejavovať v ich činnosti v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovania potrieb svojich členov, pričom i účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“. Zároveň, vzhľadom na nežiadúcu prax orgánov verejnej moci je potrebné na tomto mieste poukázať i na všeobecný zákaz orgánov verejnej moci požadovať od subjektov požívajúcich výnimku z povinnosti zápisu tieto údaje preukazovať (napr. na podklade čestných vyhlásení, výpisov, stanovísk od Ministerstva spravodlivosti alebo iných subjektov a pod.). Povinnosť zisťovať, či uvedený subjekt požíva výnimku z povinnosti zápisu do registra orgán verejnej moci.

K bodu 12 [§ 2 ods. 5 písm. a) a b]

V prípade doplnenia nového písmena a) do § 2 ods. 5 nejde o novú právnu úpravu, ale ide len o presunutie subjektu verejného sektora priamo do výnimiek v § 2 ods. 5 zákona.

Rešpektujúc zásadu, že zákon nedopadá na vzťahy G2G sa navrhuje zaradiť verejné podniky medzi tie subjekty, ktoré nebudú mať postavenie partnera verejného sektora, hoci sú inak splnené parametre pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a). Táto výnimka však nebude platiť pri transakciách, ktoré výsledkom verejného

33

obstarávania, a teda verejný podnik, ktorý bude uzatvárať zmluvu, ktorá je výsledkom verejného obstarávania bude mať povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Uvedený konštrukt sa zdá vhodným z toho dôvodu, že pokiaľ verejný podnik v postavení úspešného uchádzača uzatvára zmluvu s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nemal by byť oproti ostatným úspešným uchádzačom uzatvárajúcom zmluvy oslobodený od povinnosti zápisu v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda nemal by mať výhodnejšie podmienky súťaže oproti ostatným súťažiteľom, resp. nižšie náklady spojené so súťažou vo verejnom obstarávaní.

K bodu 13 [§ 2 ods. 5 písm. c)]

Uvedený odsek predstavuje legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zjednotením pojmov „všeobecná hodnota“, „hodnota“ a pojmom „suma“ jednotným pojmom „hodnota plnenia“ a tiež so skutočnosťou, že majetkové plnenie môže byť poskytované tak vo forme jednorazového plnenia 2 ods. 2), ako aj vo forme opakujúceho sa (čiastkového) plnenia 2 ods. 3).

K bodu 14 [§ 2 ods. 5 písm. d)]

Cieľom uvedenej právnej úpravy je vyňať z pôsobnosti zákona „finančný sektor“ pri výkone činnosti, ktorá v podstate rovnako ako pri verejných podnikoch tvorí ich „core business“, resp. v prípade, kde tieto subjekty pri svojej činnosti regulované a dohliadané Národnou bankou Slovenska, Európskou centrálnou bankou alebo príslušným zahraničným orgánom dohľadu, pričom samotný dohľad nad týmito subjektami je v mnohých aspektoch prísnejší a rozsiahlejší, ako ustanovuje režim tohto zákona, a preto sa povinnosť zápisu pre tieto subjekty javí nadbytočná a zaťažujúca pri výkone ich činnosti.

K bodu 15 [§ 2 ods. 5 písm. h) až o)]

K písmenu h)

Navrhované doplnenie § 2 ods. 5 o nové písmeno h) vylúči z pôsobnosti zákona tie subjekty, ktoré vstupujú do zmluvných vzťahov s verejnými podnikmi v rámci bežného obchodného styku a hlavnej ekonomickej činnosti týchto verejných podnikov. Dôvodom pre túto právnu úpravu je zohľadnenie faktu, že verejné podniky pôsobia častokrát v rámci konkurenčného prostredia, kde povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora môže spôsobovať nerovnaké postavenie súťažiteľov na trhu. V tomto prípade je dôležitým práve parameter bežného obchodného styku a hlavnej ekonomickej činnosti podniku. Pod pojmom „bežný obchodný styk“ v danom kontexte treba rozumieť s ohľadom na obsah uvedeného pojmu v rámci zákona o slobode informácií v znení neskorších predpisov zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti verejného podniku zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii s fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom. V praxi ide o také zmluvy, na základe ktorých partner verejného sektora v pozícií dodávateľa poskytuje fyzickým osobám - spotrebiteľom na uspokojenie ich potrieb, resp. potrieb domácnosti tovary a služby.

K písmenám i) a j)

34

Návrh zákona zavádza výnimku pre majiteľov finančných nástrojov, ktorí majú právo na výplatu určitých finančných nástrojov, v prípadoch, keď emisiu takýchto finančných nástrojov vykonali alebo sprostredkovali priamo banky, pobočky zahraničných bánk alebo obdobné finančné inštitúcie, prípadne pokiaľ tieto finančné nástroje obchodované na regulovanom trhu, alebo boli na tento trh prijaté do 6 mesiacov od ich vydania.

Zavedenie uvedenej výnimky vychádza z dôvodov, ktoré viedli zákonodarcu pre zavedenie oslobodenia od povinnosti zápisu pre banky či pobočky zahraničných bánk pri prijímaní plnení z úveru či pôžičky, rovnako ako z dôvodov pre zavedenie výnimky pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity a Národnú banku Slovenska pri novele zákona.

V súčasnosti nastavená právna úprava znamená pre subjekty, ktoré chcú získať dlhové financovanie prostredníctvom emisie dlhopisov na finančných trhoch (ďalej len „dotknuté subjekty“) rovnakú prekážku v získaní tohto dlhového financovania, ako bola identifikovaná pri Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity; zahraniční aj domáci majitelia takýchto dlhopisov (investori), ktorí budú mať právo na splatenie menovitej hodnoty a výplatu príslušného úrokového výnosu z dlhopisov, a ktorých môže byť veľké množstvo, formálne napĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora a majú povinnosť zápisu do registra.

Dlhové financovanie prostredníctvom vydávania dlhopisov predstavuje progresívny a významný nástroj na získavanie nových zdrojov za komerčne a právne výhodných podmienok, ktoré v prípade financovania prostredníctvom bankových úverov často nie je možné dosiahnuť.

Rovnaká povinnosť sa podľa zákona vzťahuje aj na majiteľov existujúcich dlhopisov, ktoré boli do dnešného dňa dotknutými subjektmi vydané, a ktorí majú rovnako právo na výplatu úrokového výnosu a splatenie ich menovitej hodnoty.

Porovnávajúc dlhové financovanie s poskytovaním úverov priamo bankou, ktorého následné splácanie požíva výnimku z povinnosti zápisu podľa § 2 ods. 5 písm. b) zákona možno konštatovať, že spôsob získavania finančných prostriedkov prostredníctvom emisií dlhopisov, keď poverené finančné inštitúcie priamo upíšu, alebo sprostredkujú upísanie alebo umiestenie dlhopisov vydávaných určitým subjektom, je po ekonomickej stránke analogický s poskytnutím úveru priamo bankou, líši sa len v právnej konštrukcii záväzku vrátiť dlžnú sumu spolu s príslušným úrokom, keď namiesto jednotlivo identifikovanej banky, ktorá je štandardne veriteľom celého záväzku pri úvere, pri vydaných dlhopisoch veriteľmi jednotliví majitelia dlhopisov. V zmysle § 2 ods. 5 písm. b) zákona partnerom verejného sektora nie je „banka a pobočka zahraničnej banky, ak prijíma finančné prostriedky“ ... „od právnickej osoby zriadenej zákonom ... na účely splnenia záväzku z úveru alebo pôžičky“. Vzhľadom na analogickosť s bežným bankovým úverovým financovaním neexistuje relevantný dôvod na to, aby sa zákon aplikoval aj na emisie dlhopisov dotknutými subjektmi.

Ponechaním uplatňovania povinnosti zápisu zároveň vzniká pre investorov do dlhových cenných papierov, ktorými nezriedka renomovaní inštitucionálni investori a nebankové finančné inštitúcie veľká administratívna záťaž. V rámci Európskej únie sa podobné registračné povinnosti neuplatňujú, čo v praxi znamená, že dlhové cenné papiere dotknutých subjektov budú neatraktívne a na domácich, ako aj na medzinárodných finančných trhoch, budú ťažšie predateľné, resp. na zvýšenie dopytu po nich sa budú musieť zrejme ponúkať za atraktívnejší (vyšší) výnos pre investorov. Dlhové cenné papiere dotknutých subjektov sa tak dostanú do značnej nevýhody oproti cenným papierom iných slovenských a zahraničných subjektov, čo zároveň poškodzuje aj záujmy Slovenskej republiky, pretože skupinu dotknutých subjektov

35

tvoria v súčasnosti rôzne strategické podniky pôsobiace v sektore dopravy, výstavby či energetiky v ktorých si zároveň štát ponechal majetkovú účasť.

Naviac, emisie dlhových cenných papierov štandardne zabezpečované v spolupráci s finančnými inštitúciami za podmienok aktuálne prevládajúcich na (domácom aj medzinárodnom) finančnom trhu a tak, ako neexistoval verejný záujem na tom, aby tieto transakcie podliehali režimu verejného obstarávania, neexistuje legitímny záujem na tom, aby boli ako partneri verejného sektora registrovaní aranžéri predaja a následne majitelia takýchto dlhových cenných papierov, ktorí sa, na rozdiel od bežného bankového úverového financovania, môžu v priebehu životnosti týchto cenných papierov niekoľkokrát zmeniť.

V zmysle vyššie uvedeného plynie záver, že ďalšie aplikovanie zákona na dlhopisy vydávané dotknutými subjektmi môže výrazným spôsobom skomplikovať ich dlhodobé financovanie a mať priamy dopad na ich činnosť a preto sa navrhuje, bez toho aby bol zmarený legitímny účel zákona, doplnenie uvedenej výnimky do negatívneho vymedzenia partnera verejného sektora.

K písmenu k)

Body 1 a 2

V tomto prípade ide skôr o legislatívno-technickú zmenu, pričom nejde o novú právnu úpravu. Výnimka vytvorená zákonom č. 38/2017 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov zostáva zachovaná z hľadiska jej obsahu, dochádza však k zmene jej zaradenia v systematike zákona. To znamená, že transakcie vykonávané Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a Národnou bankou Slovenska zostávajú naďalej vyňaté z režimu zákona, pričom z hľadiska úplnosti dochádza k zakotveniu, že vyňaté jednak zmluvy, do ktorých vstupujú fyzické a právnické osoby a druhým účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ale aj iné transakcie vykonávané Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu (pozri odôvodnenie k písm. k) bodu 6).

Bod 3

Návrh zákona zavádza výnimku z povinnosti zápisu pre fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s. pri výkone jej činnosti podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“).

Pre pochopenie zavedenia výnimky pre zmluvné vzťahy s uvedeným subjektom je potrebné pochopiť najmä význam Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. na trhu, ktorým je v súlade s hospodárskou politikou podpora podnikania, predovšetkým malého a stredného podnikania poľnohospodárskych subjektov; financovanie miest a obcí a obnova bytových domov. Činnosť uvedeného subjektu vrátane uzatvárania rôznych typov kontraktov podlieha vysokej miere transparentnosti, ktorá je zabezpečená predovšetkým dodržiavaním právnych predpisov najmä zákona o bankách, Obchodným zákonníkom, zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov a pod., rovnako ako monitoringom zo strany Národnej banky Slovenska, Najvyššieho kontrolného úradu SR, Úradu pre verejné obstarávanie SR, Ministerstva financií SR, Finančnej spravodajskej jednotky a pod., pričom

36

uvedená skutočnosť prispieva k argumentácií pre vyňatie subjektov uzatvárajúcich zmluvy so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s. z režimu zákona.

Ďalším podstatným dôvodom, pre ktorý sa navrhuje zúženie pôsobnosti zákona je najmä to, že je nutné zohľadniť postavenie Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. ako banky na konkurenčnom trhu, v rámci ktorého dochádza zo strany klienta pri výbere k hodnoteniu výšky nákladov na bankové služby, pričom povinná registrácia klientov stavia Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a. s do nevýhodnejšej pozície a to z dôvodu zvýšenia nákladov aj časovej náročnosti na poskytovanie jej produktov. Predmetná situácia sa pritom zvlášť citlivo dotýka malých a stredných podnikateľov, na podporu ktorých je banka zriadená. Tým, že klienti Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. sa v zmysle súčasnej právnej úpravy musia zapisovať do registra, čo znamená zvýšené náklady na poskytnuté úvery či iné finančné služby (napr. prefinancovanie priamych platieb), stávajú sa podmienky, za ktorých Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. tieto finančné služby poskytuje reálne menej výhodnými, čo je v rozpore s významom činnosti Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s.

Okrem uvedeného Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. za účelom zabezpečovania svojej likvidity, zhodnocovania svojich zdrojov a dodržiavania bankovej legislatívy musí vykonávať tzv. medzibankové obchody na finančných trhoch. Tieto obchody sa dojednávajú špecifickým spôsobom podľa individuálnych potrieb banky v danom čase a na dennej báze, podľa situácie na finančnom trhu, preto je nevyhnutné, aby banka mala neobmedzený prístup k finančnému trhu, keďže ide o promptné obchody, ktoré nie je možné vopred plánovať. Opätovne možno poukázať na analogickú výnimku pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity, ktorú zaviedla novela zákona č. 38/2017 Z. z. .

Vzhľadom na vyššie uvedené, pôsobí súčasná právna úprava negatívne na konkurencieschopnosť Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. i jej hospodársky výsledok, čo zapríčiňuje odliv klientov, ktorí nemajú záujem o finančné produkty, s ktorými sa spája povinnosť zápisu do registra. Preto sa navrhuje vyňatie FO a PO vstupujúcich do zmluvných vzťahov, ktoré vznikajú pri bankovej činnosti z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora.

Bod 4

Ďalšou výnimkou, ktorá sa ustanovuje pre kontrakty v rámci finančného trhu, sú zmluvné vzťahy, ktorých účastníkom je Exportno-importná banka Slovenskej republiky a ktoré vznikajú pri jej činnosti podľa zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Medzi základné úlohy Exportno-importnej banky Slovenskej republiky patrí podpora zahraničnoobchodných operácií vývozcov a dovozcov so zámerom zvýšiť konkurencieschopnosť tuzemských tovarov a služieb a podpora vzájomnej výmeny Slovenskej republiky so zahraničím. Za týmto účelom vykonáva banka najmä: financovanie vývozných a dovozných úverov, poisťovanie vývozných úverov a zaisťovanie vývozných úverov, poskytovanie záruk a iné činnosti špecifikované v zákone. Vo vzťahu k vymedzeným činnostiam vznikajú nasledovné argumenty pre vyňatie z režimu zákona:

Pri financovaní vývozných úverov vzniká obdobná situácia, ako je popísaná v prípade klientov Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. Klienti, resp. žiadatelia o tieto úvery sú predovšetkým malí a strední podnikatelia, ktorých náklady na zápis do registra, dosahujú často až 50 % 100 % sumy poistného. V dôsledku toho sa znižuje atraktívnosť poistenia pohľadávok vývozcu oproti komerčným a politickým rizikám, v dôsledku čoho môžu

37

vývozcovia prípadne upustiť od samotného poistenia a tým následne ohrozovať ich exportné i podnikateľské aktivity, pretože by sa tým vystavili neprimeranému podnikateľskému riziku.

Taktiež je potrebné uviesť, že klientami Exportno-importnej banky Slovenskej republiky okrem podnikateľov aj finančné inštitúcie (banky, zaisťovne) a zahraničné subjekty, pre ktoré registrácia v registri predstavuje neprimeranú a v prípade zahraničných subjektov aj ťažko realizovateľnú požiadavku, čo môže mať negatívny vplyv na samotné fungovanie Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, najmä v prípade, ak uzavretie záväzkového vzťahu (napríklad so zahraničnou zaisťovňou) je prioritne v záujme Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a nie v záujme subjektu, ktorý registračnú povinnosť. Mimoriadne dôležité pre fungovanie Exportno-importnej banky Slovenskej republiky je jej postavenie v rámci zaisťovacích vzťahov, pričom vzhľadom na to, že v podmienkach Slovenskej republiky prakticky trh zaisťovania vývozných úverov neexistuje, niet inej možnosti ako realizovať zabezpečovanie týchto zmluvných vzťahov so zahraničnými subjektami. Keďže vzhľadom na celkovú poistnú angažovanosť zahraničných subjektov sa pre tieto subjekty javia zmluvné vzťahy s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky ako zanedbateľné, je nepravdepodobné, že splnia povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora, bez ktorého však nemôže dôjsť k uzavretiu zmluvy. Následkom neuzavretia týchto druhov zmlúv je potom nemožnosť poskytovania poistenia krátkodobých vývozných dodávateľských úverov a/alebo poistenie krátkodobých pohľadávok vývozu, ktoré možno zaisťovať na medzinárodnom zaisťovateľskom trhu súkromného úverového poistenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené je preukázané, že ponechaním povinnosti registrácie pre fyzické a právnické osoby vstupujúce do spomínaných zmluvných vzťahov je vážne ohrozená činnosť Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, či voči klientom alebo na medzinárodnom finančnom trhu, na čo sa reaguje zavedením uvedenej výnimky.

Bod 5

Poslednou výnimkou viažucou sa k poskytovaniu finančných služieb zmluvné vzťahy, ktorých účastníkom je Štátna pokladnica. Navrhuje sa ustanoviť výnimka pre Štátnu pokladnicu, ktorá môže v prípadoch potreby uzatvárať zmluvy alebo robiť právne úkony, na základe ktorých sa osoba, ktorá prijme finančné prostriedky v zmysle zákona alebo nadobudne majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, v prípade, ak ide o poskytovanie finančných služieb alebo platobných služieb v pôsobnosti Štátnej pokladnice podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 291/2002 Z. z. “), nepovažuje za partnera verejného sektora.

Na základe § 6 zákona č. 291/2002 Z. z. Štátna pokladnica zriaďuje účty Štátnej pokladnice v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska, inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v zahraničnej banke, ktorá sídlo na území členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorá požíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie. V zmysle § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 291/2002 Z. z. na vykonávanie tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou na zmluvnom základe vedie Európska centrálna banka, Národná banka Slovenska, iná centrálna banka, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banka alebo pobočka zahraničnej banky, alebo zahraničná banka so sídlom v členskom štáte pre Štátnu pokladnicu účty v eurách vrátane zúčtovacieho účtu na krytie a plnenie záväzkov z účasti v platobnom systéme podľa osobitných predpisov a účty v cudzích menách vrátane účtu prostriedkov

38

Európskych spoločenstiev, ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte. Na vykonávanie cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou na zmluvnom základe vedie Európska centrálna banka, Národná banka Slovenska, iná centrálna banka, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banka, pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná banka so sídlom v členskom štáte pre Štátnu pokladnicu účty v eurách a účty v cudzích menách, ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte. Práva, povinnosti a podmienky pri poskytovaní platobných služieb, ako aj účasť v platobných systémoch upravuje zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa právne záväzných aktov Európskej únie, nariadení Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z dôvodu jednotného uplatňovania legislatívneho rámca v celej Európskej únii a tiež v záujme toho, aby sa predišlo odlišným prístupom k platobným službám v jednotlivých členských štátoch s cieľom ďalej rozvíjať spoločné celoúniové platobné služby a podporovať jednotnú oblasť platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA).

V prípade neustanovenia navrhnutej výnimky by vzhľadom na vyššie uvedené nemohla Štátna pokladnica plne vykonávať svoju pôsobnosť v zmysle zákona a hrozil by tým aj vznik škody veľkého rozsahu pre Slovenskú republiku.

Pre všetky navrhované body ustanovenia § 2 ods. 5 písm. k) ostáva spoločným to, že uvedená výnimka z povinnosti zápisu neplatí v prípade, ak sa uzatvára zmluva, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. K zavedeniu uvedeného obmedzenia platnosti výnimky dochádza z obdobného dôvodu, ako tomu je v prípade verejných podnikov (pozri odôvodnenie k bodu 12 [§ 2 ods. 5 písm. b)] ).

Bod 6

Medzi výnimky z povinnosti zápisu sa naďalej radia transakcie Agentúry pre riadenie

dlhu a likvidity pri výkone jej činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 291/2002

Z. z. . Uvedená výnimka pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity bola zavedená zákonom

č. 38/2017 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre úplnosť treba dodať, že pre zmluvné vzťahy,

ktorými účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ale aj Štátna pokladnica (bod 5), Exportno-importná banka (bod 4) a Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. (bod 3) ostáva spoločným, že zmluvní partneri (resp. dodávatelia tovarov a služieb) v prípade, ak ide o zmluvu uzavretú v režime verejného obstarávania ostávajú naďalej povinnými zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Vyňatie zmluvných transakcií vyššie spomenutých subjektov sa týka len „core bussines-u“ týchto finančných inštitúcií obdobne, ako je tomu v prípade verejných podnikov.

Bod 7

Navrhuje sa vyňatie finančných sprostredkovateľov z režimu zákona v prípade, ak sú účastníkmi zmluvy uzatváranej na podklade osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 112/2018 Z. z. (ďalej len „zákon č. 323/2015 Z. z.“). Finančný sprostredkovateľ je právnickou osobou, ktorá je v zmysle uvedeného zákona poverená prijímateľom vykonaním finančných nástrojom na základe uzavretej zmluvy. Prijímateľ finančných nástrojov sa totiž podľa § 14 ods. 2 zákona č. 323/2015 Z. z. môže rozhodnúť, že finančné nástroje, na ktoré prijíma príspevok na základe zmluvy uzavretej s poskytovateľom príspevku, bude vykonávať priamo alebo prostredníctvom

39

finančného sprostredkovateľa. V prípade sprostredkovaného vykonávania finančných nástrojov poskytovateľ príspevku poskytuje tento príspevok na základe zmluvy priamo finančnému sprostredkovateľovi. Finančný sprostredkovateľ tak napriek tomu, že tieto prostriedky len sprostredkúva a vykonáva, sa v zmysle definície partnera verejného sektora môže po naplnení ostatných definičných znakov (najmä de minimis limitov) ocitnúť v pozícií partnera verejného sektora s povinnosťou zápisu do registra, pričom z hľadiska účelu zákona nie je vhodné ani dôvodné viazať povinnosť zápisu i na finančných sprostredkovateľov, ktorí uvedené prostriedky neprijímajú „na svoj účet“, ale „na účet prijímateľa“ finančný sprostredkovateľ je totiž v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 323/2015 Z. z. povinný poskytnúť pri vykonaní finančných nástrojov finančné prostriedky konečnému prijímateľovi.

K písmenu l)

Navrhuje sa vyňatie z režimu zákona pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zahraničí, pokiaľ nejde o subjekt vykonávajúci na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť. Títo poskytovatelia síce nemajú uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ale podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona prijímajú plnenia zo zdravotného poistenia. Zavedenie uvedenej výnimky je legitímne z dôvodu, že odmietnutím zápisu zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do registra môže dôjsť k odmietnutiu preplatenia prostriedkov zo strany slovenskej zdravotnej poisťovne, napr. v prípade plánovaného úkonu zdravotnej starostlivosti v zahraničí (rôzne druhy operácií), prípadne k odmietnutiu preplatenia samotným poistencom poskytnutých prostriedkov pre zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v prípade, ak v zahraničí dôjde k poskytnutiu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, čo v konečnom dôsledku spôsobí nechcený negatívny dopad na život či zdravie poistencov, ktorým uvedené úkony zdravotnej starostlivosti nemusia byť poskytnuté, prípadne náklady na ne budú musieť vynaložiť z vlastných financií. Vo všeobecnosti však naďalej platí, že nezapísanie sa poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nerobí neplatnú zmluvu medzi týmto subjektom a zdravotnou poisťovňou. moment od uzavretia zmluvy so zdravotnou poisťovňou v kumulácií s presiahnutím finančných limitov ustanovených zákonom robia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti povinným zapísať sa do registra.

K písmenu m)

Partnerom verejného sektora v zmysle návrhu zákona nie vlastníci bytov a nebytových priestorov prijímajúci plnenia, ktorými dochádza k čerpaniu verejných zdrojov. Partnerom nie je ani spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ani správca konajúci v mene vlastníkov, pokiaľ uzatvárajú zmluvu, na základe ktorej dochádza k čerpaniu verejných zdrojov. Právne postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) je pritom špecifické. Nadobudnutím vlastníctva k bytu vlastník bytu zo zákona nadobúda tiež spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku. Uvedené spoluvlastníctvo na rozdiel od podielového spoluvlastníctva v zmysle Občianskeho zákonníka charakter „nerozlučnosti“. Vlastníctvo nie je možné oddeliť od spoluvlastníctva, prechádza na vlastníka spolu s predmetom vlastníctva. Ak by sa vlastníci dohodli napríklad na odpredaji niektorej časti domu na podnikateľské účely, ich spoluvlastnícky podiel sa zmenší, avšak nikdy nezanikne. Podľa zákona č.182/1993 Z. z. si na správu domu môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov zriadiť spoločenstvo, alebo môžu uzavrieť zmluvu o výkone správy

40

s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou ako správcom, ktorým môže byť predovšetkým bytové družstvo.

Na účely udržiavania či opráv spoločných bytového domu ponúka zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, možnosť čerpania podpory na obnovu bytového domu, modernizáciou alebo rekonštrukciou spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, prípadne na obstaranie bytového či nájomného bytu (v prípade existujúceho bytu) prístavbami či inými stavebnými úpravami. Žiadateľmi o túto podporu môže byť podľa § 7 ods. 1 písm. d) a e) tohto zákona spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastúpení správcom, ktorý vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej podľa zákona č. 182/1993 Z. z.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ vlastníci bytov a nebytových priestorov čerpajú uvedené prostriedky, zmluvnou stranou nie samotní vlastníci podľa podielov, ktorých výšku určuje zákon č. 182/1993 Z. z., ale zmluvnou stranou je spoločenstvo, prípadne správca zastupujúci vlastníkov bytov. Z hľadiska formálneho výkladu doterajších ustanovení zákona by povinnosť zápisu vznikala spoločenstvu ako celku, pričom ako koneční užívatelia výhod by sa museli zapisovať jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, napriek tomu, že samostatne neprijímajú plnenia, ktoré presahuje limity uvedené v zákone, rovnako ho neprijímajú ani vtedy, ak zmluvu uzatvára v ich mene správca. Cieľom zákonodarcu pri prijímaní zákona nebolo podrobovať povinnosti zápisu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí samostatne nespĺňajú kritériá partnerov verejného sektora, preto sa navrhuje ich vyňatie z režimu zákona.

K písmenu n)

Z vecného hľadiska sa z obdobného dôvodu ako v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov navrhuje vyňatie z režimu zákona aj pre pozemkové spoločenstvá. Rovnako ako v prípade vlastníkov bytov totiž členovia pozemkových spoločenstiev tvoria z právneho hľadiska osobitný druh podielového spoluvlastníctva upravený zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvá v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z. z.“). Jediným rozdielom je, že v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov je spoluvlastníctvo tvorené spoločnými časťami, zariadeniami a príslušenstvom k domu, kým v prípade členov pozemkových spoločenstiev je spoluvlastníctvo tvorené predmetom právneho vzťahu, ktorým je súbor pozemkov podliehajúci spoločnému právnemu režimu. V zmysle súčasnej právnej úpravy hovoríme o tzv. „spoločnej nehnuteľnosti“. Vlastníkmi (spoluvlastníkmi) tejto nehnuteľnosti však jednotliví členovia, nie spoločenstvo. Rovnako, ako v prípade spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov toto spoluvlastníctvo nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Zároveň, spoločná nehnuteľnosť je zásadne nedeliteľná. Avšak, v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z. z. je „pomer účasti člena spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve vyjadrený podielom výmery nehnuteľnosti patriacej členovi spoločenstva na celkovej výmere spoločne obhospodarovaných nehnuteľností všetkých členov spoločenstva.“ V prípade, ak pozemkové spoločenstvo prijíma od verejného sektora určité plnenie, je zmluvnou stranou ako jeden subjekt, plnenia nenadobúdajú jednotliví členovia spoločenstva podľa podielu, pričom ak by tomu tak aj bolo, je nepravdepodobné, že by plnenie bolo takej hodnoty, že po rozpočítaní

41

medzi jednotlivých členov pozemkového spoločenstva by hodnota tohto plnenia pre každého člena presiahla de minimis limity. Z uvedených dôvodov je vhodné vyňať i pozemkové spoločenstvá z režimu zákona.

K písmenu o)

Vyjadruje sa doterajšie stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, že subjekty, ktorých zákonné nároky na plnenie od štátu vyplývajú z tzv. reštitučných predpisov nie partnermi verejného sektora. Reštituenti sú považovaní za „pôvodných“ vlastníkov nehnuteľností (resp. ide o ich právnych nástupcov), ktorým zákonný nárok na vrátenie ich nehnuteľností vzniká priamo zo zákona, napriek tomu, že k navráteniu majetku je potrebná zmluva uzavretá s povinnou osobou. Pokiaľ k jej uzavretiu nedôjde, rozhodne o uvedených nárokoch súd. Rovnako povinnosť zápisu nevzniká ani z toho dôvodu, že v danom prípade oprávnená osoba z reštitúcií nenadobudne iný (nový) „hospodársky prospech“ ako ten, ktorý jej patrí, resp. patril; inak povedané nenavyšuje svoje majetkové aktíva o nič viac ako o to, čo bolo jej pôvodným vlastníctvom. Preto nie je a nemôže byť úmyslom zákonodarcu podrobovať povinnosti zápisu uvedené subjekty.

K bodu 16 (§ 3 ods. 2)

Navrhovanou právnou úpravou sa vyjadruje záväznosť údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora, a to nielen vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale aj pri bežných úkonoch (najmä uzatváranie zmlúv) v rámci obchodného styku partnera verejného sektora, kde rovnako nie je potrebné preukazovať zápis určitých údajov v registri. V praxi to znamená, že v komunikácii s orgánmi verejnej moci, ale aj v obchodnom styku nie je potrebné predkladať výpisy z registra partnerov verejného sektora na preukázanie splnenia podmienky zápisu, ale každý subjekt, ktorý posudzuje splnenie podmienky zápisu údajov v registri partnerov verejného sektora si túto skutočnosť musí overiť v registri vo vlastnej réžii bez toho, aby túto povinnosť prenášal na svojho partnera. Ak to dotknutý subjekt považuje za potrebné, môže si stiahnuť výpis z registra, tento vytlačiť a založiť do spisu; nejde však o zákonom vyžadovanú procedúru. Cieľom doplnenia právnej úpravy je teda zvýšiť mieru akceptovateľnosti registra partnerov verejného sektora ako zdroja údajov pre obchodné či iné transakcie.

K bodu 17 (§ 3 ods. 3)

Vzhľadom na verejný charakter registra, ako aj jeho funkcionalitu overiť si zápis určitých údajov v čase sa upúšťa od vydávania potvrdení o tom, že určitý údaj v registri nie je zapísaný, z dôvodu nadbytočnosti. Register partnerov verejného sektora je vystavaný na princípe materiálnej publicity a údaje, ktoré majú záväzný charakter si môže každý subjekt zabezpečiť jednoduchým stiahnutím si potvrdenia priamo z registra, rovnako tak tiež v podobe štruktúrovaných údajov, ktoré umožňujú ich ďalšie spracovanie (tzv. forma Open data). Uvedená skutočnosť sa explicitne vyjadruje v návrhu zákona.

K bodu 18 (§ 4 ods. 1)

Vzhľadom na nejednoznačnosť po aký časový úsek partner verejného sektora povinnosť zotrvať zapísaný v registri a tento zápis aj udržiavať sa navrhuje vyjadriť pojem „trvanie zmluvy“. Pojem trvanie zmluvy, ktoré podľa § 4 ods. 1 viaže partnera povinnosťou

42

zápisu sa vzťahuje na poskytovanie verejných zdrojov zo zmluvy či iného právneho úkonu. Trvanie zmluvy je ohraničené začiatkom a koncom účinnosti zmluvy, pričom teória občianskeho práva rozoznáva rôzne druhy zániku zmluvy t. j. zániku „trvania“ zmluvy. Najčastejším spôsobom je splnenie najmä pri jednorazovom plnení (napr. odovzdanie diela pri zmluve o dielo), ďalej to môže byť ukončenie dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, dodatočnou nemožnosťou plnenia či uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená (pri zmluvách na dobu určitú) atď. V praxi však môže nastať situácia, že zo zmluvy nie je plnené (napr. skončilo čerpanie európskych fondov), avšak zmluva predpokladá jej ďalšie „trvanie“ dané tzv. notifikačnými povinnosťami vo vzťahu k uskutočnenému projektu, prípadne trvá lehota na uplatnenie zodpovednosti za vady a pod. Takéto skutočnosti však už nezakladajú povinnosť zápisu a to práve z toho dôvodu, že trvanie zmluvy sa na účely tohto zákona viaže práve na nadobúdanie verejných zdrojov. V prípade subjektov, ktoré držiteľmi verejných licencií, (kde niet zmluvy, na základe ktorej by sa verejné prostriedky poskytovali) je logicky trvanie zápisu do registra viazané na „trvanie ich postavenia“ na základe udelenej verejnej licencie podľa osobitného predpisu.

Začatie trvania zmluvy je pri „klasických“ zmluvách dané účinnosťou zmluvy, ktorá spravidla v podmienkach občianskeho práva nastáva momentom uzavretia zmluvy. V prípade rozhodnutí správnych orgánov, ktoré ako „iné právne akty“ považované v zmysle zákona rovnako za zmluvy, je moment začatia trvania viazaný na právoplatnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje právne následky vo vzťahu k adresátom rozhodnutia možnosť domáhať sa plnenia priznaného rozhodnutím.

K bodom 19 až 21 (§ 4 ods. 2 a 3)

Vzhľadom na aplikačné problémy spôsobené tým, že právna úprava nerozlišovala fyzickú osobu „nepodnikateľa“ a fyzickú osobu podnikateľa sa navrhuje výslovná právna úprava, ktorá bude typologicky rozlišovať tri typy partnerov verejného sektora, a to fyzické osoby (odsek 2), fyzické osoby podnikateľov (odsek 3) a právnické osoby (odsek 4). Z uvedeného dôvodu dochádza v odseku 2 k vypusteniu zapisovania identifikačného čísla organizácie, keďže tento údaj sa bude zapisovať len pri fyzickej osobe podnikateľovi v rámci navrhnutého nového odseku 3; pri fyzickej osobe „nepodnikateľovi“, ktorého zápis upravuje odsek 1, sa zapisuje len dátum narodenia, keďže takýto subjekt identifikačným číslom organizácie nedisponuje. Rovnako v odseku 2 dochádza k vypusteniu zápisu „miesta podnikania“, ktoré sa zapisuje len pri fyzickej osobe – podnikateľovi.

Na zákonnú úpravu bude v tomto prípade reagovať aj vykonávacia vyhláška, v ktorej bude potrebné zaviesť dva nové formuláre, a to formulár pre zápis údajov o fyzickej osobe – podnikateľovi a formulár pre zápis zmeny údajov o fyzickej osobe podnikateľovi. Návrh vyhlášky je súčasťou predkladaného materiálu a bude predmetom samostatného legislatívneho procesu.

K bodu 22 (§ 4 ods. 5)

Navrhuje sa zjednodušenie procedúry zápisu v prípade emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podliehajú požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem (ďalej v texte len „emitent“). V prvom rade ide o zjednodušenie pri zápise konečných užívateľov výhod pri týchto

43

subjektoch, keďže podľa navrhovanej právnej úpravy sa v prípade emitentov namiesto konečných užívateľov výhod zapisuje len štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu.

K zjednodušeniu pri zápise týchto „fiktívnych konečných užívateľov výhod“ dochádza aj zavedením možnosti, aby oprávnená osoba uviedla namiesto údaju o trvalom pobyte člena štatutárneho orgánu len údaj o sídle alebo mieste podnikania partnera verejného sektora. Tu na rozdiel od zápisu konečných užívateľov výhod, ktorí musia podľa navrhovaného § 4 ods. 5 preukázať dôvod, pre ktorý údaj o trvalom pobyte neuvádzajú, oprávnená osoba nezapísanie trvalého pobytu nezdôvodňuje a nemusí teda vyhotovovať a prikladať k návrhu na zápis ani čestné vyhlásenie obsahujúce tieto dôvody.

Okrem uvedeného dochádza tiež k vypusteniu nadbytočnej „výnimky z výnimky“ pre zápis emitentov cenných papierov v prípade, ak oprávnená osoba identifikuje v rámci emitenta cenných papierov fyzickú osobu s hospodárskym prospechom 25%. Uvedená výnimka v praxi znamenala, že oprávnená osoba napriek existencií výnimky musela rozkrývať vlastnícku štruktúru emitenta cenných papierov na účely zistenia uvedeného hospodárskeho prospechu a preto sa možnosť zapisovania vrcholového manažmentu pri emitentoch v konečnom dôsledku nestala zjednodušením postupu pre oprávnené osoby, ktorý zákonodarca pôvodne sledoval.

Predkladateľ bol v rámci pripomienkového konania konfrontovaný s požiadavkou na vylúčenie emitentov z režimu zákona ako takého. Predkladateľ po dôkladnom zvážení tejto možnosti zotrváva na pôvodnej právnej úprave, ktorá emitentov považuje za partnerov verejného sektora, pričom však aj vďaka návrhu zákona dochádza k zjednodušeniu procedúry identifikácie konečných užívateľov výhod v prípade emitentov.

K bodu 23 (§ 4 ods. 6)

V tomto prípade ide o právnu úpravu, ktorá vychádza z praktických skúseností pri zapisovaní údajov o konečných užívateľoch výhod. Vzhľadom na to, že sa v praxi vyskytujú prípady, kedy koneční užívatelia výhod najmä v zahraničných jurisdikciách v režime ochrany štátu (napr. policajná či iná obdobná ochrana), resp. údaje o ich bydlisku blokované napríklad z titulu dôvodnej obavy o ich život a zdravie, navrhuje sa umožniť zohľadniť tieto situácie. Na tento účel sa umožní namiesto adresy trvalého pobytu konečného užívateľa výhod uviesť údaj o sídle alebo mieste podnikania partnera verejného sektora. Okolnosti, ktoré zdôvodňujú skutočnosti, pre ktoré nebolo možné zapísať údaje o trvalom pobyte konečného užívateľa výhod, sa uvedú v čestnom vyhlásení oprávnenej osoby, ktorá tvorí prílohu návrhu na zápis údajov do registra, pričom uvedené čestné vyhlásenie bude neverejné. Tento záver vyplýva z vymedzenia verejne dostupných údajov podľa § 4, kde toto čestné vyhlásenie nefiguruje, a preto nebude toto vyhlásenie verejne dostupné.

K bodu 24 (§ 4 ods. 7)

V záujme zavedenia širšej transparentnosti a možnosti zainteresovania sa verejnosti do začatých konaní o kvalifikovanom podnete podľa zákona sa zavádza povinnosť zverejňovať v registri dátumu začatia konania a spisovú značku konania o kvalifikovanom podnete.

V tomto bode dochádza tiež k legislatívno-technickej úprave súvisiacej s prečíslovaním odsekov v § 11 ktoré je spôsobené vložením nového odseku 4 za odsek 3.

K bodu 25 § 6 ods. 1 písm. e)]

44

V tomto prípade ide len o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prečíslovaním odsekov v § 11 ktoré je spôsobené vložením nového odseku 4 za odsek 3.

K bodu 26 [§ 6 ods. 1 písm. f) a g)]

Navrhuje sa doplnenie skutočností, ktoré skúma registrujúci orgán v prípade podaného návrhu na zápis do registra.

V prvom rade sa reaguje na nežiadúcu prax oprávnených osôb, ktoré mnohokrát vo verifikačnom dokumente zverejnili okrem iných údajov aj rodné číslo konečného užívateľa výhod, napriek tomu, že uvedené zákon nevyžaduje a zároveň aj napriek tomu, že to právna úprava ochrany osobných údajov výslovne zakazuje. Keďže rodné číslo ako všeobecne použiteľný identifikátor požíva v zmysle § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ochranu, je potrebné za účelom zamedzenia zverejnenia verifikačných dokumentov obsahujúcich rodné čísla podrobiť verifikačný dokument prieskumu zo strany registrujúceho orgánu. Ak bude verifikačný dokument obsahovať rodné číslo, registrujúci orgán vyhodnotí návrh na zápis (ktorého prílohou je verifikačný dokument) tak, že ho odmietne. Odmietnutie návrhu na zápis však nebráni tomu, aby oprávnená osoba odstránila nedostatok podania (t.j. odstránila z verifikačného dokumentu rodné číslo) a návrh na zápis podala znovu. Predkladateľ v tomto prípade zvýrazňuje zodpovednosť oprávnenej osoby za to, že narába s osobnými údajmi v súlade s úpravou ochrany osobných údajov. Túto zodpovednosť oprávnenej osoby nemôže preberať registrujúci orgán. V praxi sa objavujú prípade kedy napríklad notári ako oprávnené osoby vytvárajú verifikačný dokument vo forme notárskej zápisnice. Okrem tohto, že tento postup nie je na účely registračného konania potrebný (zákon ho nevyžaduje, rovnako ide o zbytočné predraženie služieb oprávnenej osoby), tak generuje práve situácie, kedy notár ako oprávnená osoba uvádza vo verifikačnom dokumente rodné číslo, pretože ho robí práve vo forme notárskej zápisnice, ktorá rodné číslo bežne obsahuje.

S touto zmenou súvisí doplnenie § 11 o nový odsek 7.

Návrh zákona v tejto súvislosti reaguje na zavedenie nového následku výmazu ex offo podľa § 13a, ktorým je nemožnosť zapísať sa do registra po dobu dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o výmaze. V tejto súvislosti registrujúci orgán kontroluje, či partner verejného sektora nebol v posledných dvoch rokoch z registra vymazaný, pričom ak k výmazu v tomto období došlo, návrh na zápis do registra odmietne.

K bodu 27 (§ 9 ods. 1)

Za účelom odstránenia pochybností o tom, ktoré skutočnosti vyvolávajú zmenové konanie sa navrhuje vyjadriť, že zmena zapísaných údajov je potrebná v prípade zmeny osoby konečného užívateľa výhod, v prípade zmeny údajov zapísaných o tejto osobe (napríklad konečný užívateľ výhod zmení adresu trvalého pobytu).

K bodu 28 [§ 11 ods. 2 písm. c)]

45

Vzhľadom na to, že povinnosť overenia identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru kalendárneho roka je v určitých prípadoch negovaná právnou úpravou navrhovanou v novom odseku 8, navrhuje sa túto skutočnosť výslovne upraviť aj v § 11 ods. 2 písm. c).

K bodu 29 [(§ 11 ods. 2 písm. d)]

Vzhľadom na nejednoznačnosť v aplikačnej praxi sa navrhuje spresnenie vo vzťahu k verifikačnej udalosti uzavretiu zmluvy, ktorá zakladá povinnosť overovať konečného užívateľa výhod tak, že ide vyslovene len o takú zmluvu, ktorej hodnota presahuje de minimis limity ustanovené zákonom. Len pri takejto zmluve vzniká oprávnenej osobe povinnosť overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod. Povinnosť overenia identifikácie v súvislosti s uzavretím novej zmluvy vzniká aj v prípade, že prvozápis partnera bol vykonaný v kratšej ako 6-mesačnej lehote, ktorá predstavuje výnimku z overenia podľa súčasného § 11 ods. 3.

K bodu 30 [§ 11 ods. 2 písm. d) a e)]

Navrhuje sa upraviť lehotu, v rámci ktorej je oprávnená soba povinná identifikovať konečného užívateľa výhod, resp. overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod. V praxi častokrát najmä pri verejných obstarávaniach nastávajú situácie, kedy jedna zmluvná strana nemá presnú vedomosť o momente uzatvorenia zmluvy a kým dôjde k podpisu zmluvy všetkými zmluvnými stranami ubehne často aj 10 dní. Rokovania a pripomienkové procesy vedúce k uzavretiu zmluvy veľmi individuálne situácie, keď sa zmluva podpíše v priebehu 3 dní, avšak častejšie sa stáva, že tento proces je časovo náročnejší. Oprávnené osoby častokrát poukazovali na krátkosť 5-dňovej lehoty, zároveň však bolo potrebné zachovať potrebu aktuálnosti údajov o konečných užívateľoch výhod. Z uvedeného dôvodu predkladateľ zvolil kompromisné riešenie v podobe 10-dňovej lehoty a to tak pri uzavretí novej zmluvy (alebo jej zmene), ako aj pri plnení zo zmluvy nad limity ustanovené zákonom.

K bodu 31 (§ 11 ods. 3)

Ide o precizovanie 6-mesačnej výnimky z povinnosti zápisu tým spôsobom, že výnimka platí aj v prípade, ak bol konečný užívateľ výhod identifikovaný pri prvozápise partnera verejného sektora. Inak povedané, pokiaľ sa partner verejného sektora zapíše do registra (čím identifikuje konečného užívateľa výhod), platí pre neho rovnako 6-mesačná výnimka z povinnosti overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. Z uvedeného dôvodu sa k slovám „overenie identifikácie konečného užívateľa výhod“, ktoré sa viažu na verifikačné udalosti podľa § 11 ods. 2 písm. a) e), dopĺňajú slová „identifikácia konečného užívateľa výhod“, ktorá sa viaže na prvozápis. V praxi sa teda potvrdzuje prax, kedy sa partner verejného sektora preventívne zapíše do registra (napríklad v nadväznosti na začaté verejné obstarávanie, zverejnenie projektovej výzvy a pod.), pričom ak do šiestich mesiacov od prvozápisu dôjde k tomu, že bude uzatvárať zmluvu nad určené zákonné limity, tak nebude musieť absolvovať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 2 písm. d), pretože aj na tohto partnera verejného sektora sa bude vzťahovať výnimka podľa § 11 ods. 3.

K bodu 32 (§ 11 ods. 4)

Za účelom zjednodušenia postupu oprávnených osôb pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sa zakotvuje možnosť vykonať overenie konečného užívateľa výhod aj na dobrovoľnej báze, teda mimo verifikačných udalostí, ktoré ustanovené v § 11

46

ods. 2. Toto doplnenie právnej úpravy svoj nepochybný význam pre zníženie administratívnej záťaže, pretože dopĺňaný odsek 4 v spojitosti s odsekom 3 bude v praxi znamenať to, že bude postačovať overenie identifikácie konečného užívateľ výhod dvakrát ročne. Samozrejme tým nie je dotknutá povinnosť iniciovať zmenové konanie keď počas plynutia šesťmesačnej lehoty podľa § 11 ods. 3 dôjde k zmene konečného užívateľa výhod.

K bodu 33 (§ 11 ods. 5)

Ide o precizovanie ustanovenia, ktoré sa týka postupu identifikácie alebo overenia identifikácie konečného užívateľa, v rámci ktorého je potrebné vyjadriť, že ustanovenia zákona č. 297/2008 Z. z. sa na tento postup vzťahujú len primerane. Absolútne uplatňovanie zákona č. 297/2008 Z. z. v činnosti oprávnenej osoby spôsobuje v praxi problémy napríklad v tom, že podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. sa overením identifikácie rozumie „overenie údajov v doklade totožnosti fyzickej osoby, ak tam uvedené a overenie podoby s podobou v jej doklade totožnosti, ak tam uvedené, a overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a postupov, ak povinná osoba po zohľadnení okolností vykonávania obchodu a bezpečnostných rizík používanej technológie vyhodnotí, že takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti ... .“ V tomto prípade nie je účelné, aby overenie prebiehalo vždy za fyzickej prítomnosti konečného užívateľa výhod, prípadne za použitia technických prostriedkov, rovnako ako k overeniu identifikácie na účely tohto zákona možno využiť aj iný dôveryhodný doklad, ako je občiansky preukaz ak ním možno preukázať uvedené údaje a preto sa uvedené ustanovenie pri postupe identifikácie alebo overovania identifikácie konečného užívateľa výhod podľa tohto zákona nevyužije.

K bodom 34 až 36 (§ 11 ods. 5 a § 13 ods. 1)

Ide o legislatívno-technické úpravy vnútorných odkazov v § 11 ods. 5 a § 13 ods. 1 vyvolané zavedením nového odseku 3 v § 4.

K bodu 37 (§ 11 ods. 7)

Navrhuje sa vyjadriť, že verifikačný dokument nesmie obsahovať všeobecne použiteľný identifikátor, ktorý v zmysle zákona o osobných údajov požíva ochranu. Následkom uvedenia tohto údaja vo verifikačnom dokumente, a teda porušenia zákonnej povinnosti, je odmietnutie návrhu na zápisu. S touto zmenou súvisí zmena § 6 ods. 1.

K bodu 38 (§ 11 ods. 8)

Úpravou odseku 8 sa riešia aplikačné problémy, ktoré v praxi nastali v súvislosti s overením identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru príslušného kalendárneho roka podľa § 11 ods. 2 písm. c) platného znenia zákona.

Prvým bola nejednoznačnosť vo vzťahu k určeniu času, do ktorého treba registrujúcemu orgánu zaslať oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod. Tu sa navrhuje zaviesť výslovnú lehotu na splnenie tejto povinnosti do konca februára nasledujúceho roka. Taktiež sa za to, že verejný sektor nemôže pozastaviť plnenie, ktoré poskytnúť v priebehu januára a februára z dôvodu, že nie je splnená povinnosť overenia identifikácie,

47

pretože oprávnená osoba prvé dva mesiace v roku na to, aby overenie bez tejto sankcie v podobe pozastavenia plnenia uskutočnila.

Druhý aplikačný problém nastával v prípade, ak oprávnená osoba pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod zistila, že tento sa zmenil a preto nebolo zrejmé, či postačuje v takejto situácií vykonať zmenové konanie, ktoré samo o sebe vyžaduje overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, alebo je potrebné následne splniť si aj ďalšiu zákonnú povinnosť a teda zaslať súdu oznámenie o overení identifikácie k 31. decembru. V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť, že splnenie povinnosti uskutočniť zmenové konanie do 28. februára nahrádza povinnosť zaslať súdu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod. Uvedené riešenie sa zdá vhodným aj z toho dôvodu, že v oznámení o overení identifikácie konečného užívateľa výhod oprávnená osoba vyhlasuje, že údaje o konečnom užívateľovi výhod sa k 31. 12. nezmenili, čo však v prípade, ak došlo k zmene konečného užívateľa výhod nezodpovedá skutočnosti.

Povinnosť podľa predchádzajúceho platí aj v prípade, ak dôjde k zmene osôb, ktoré sú zapísané namiesto konečných užívateľov výhod teda osôb tvoriacich vrcholový manažment partnera verejného sektora treba prostredníctvom zmenového konania zmeny v týchto zapísaných údajoch reflektovať.

V súvislosti so zavedením možnosti tzv. dobrovoľnej verifikácie sa navrhuje doplniť, že povinnosť uskutočňovať zmenové konanie vzniká aj v prípade, keď uvedené zmeny oprávnená osoba identifikuje pri vykonávaní tohto druhu verifikácie.

K bodom 39 a 40 (§ 11 ods. 9 a 10)

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s vložením nových odsekov 4, 7 a 8 v § 11.

K bodu 41 (§12 ods. 1)

Navrhuje sa výslovné doplnenie ustanovenia § 12 ods. 1 na účely určenia okamihu, od ktorého registrujúci orgán posudzuje skutkový stav v rámci konania o kvalifikovanom podnete. Aj keď záver navrhovaný v doplnení § 12 ods. 1 platí aj v súčasnosti, z dôvodu právnej istoty adresátov právnych noriem sa javí ako vhodné, aby došlo k jeho formálnemu vyjadreniu. V danej situácií sa javí spravodlivým, aby súd vychádzal zo skutkového stavu v čase začatia konania o kvalifikovanom podnete, dodatočné odstránenie porušení, alebo doplnenie údajov nemajú viesť k znemožneniu uloženia sankcie a zastaveniu konania; pripustenie takéhoto stavu by totiž mohlo viesť k špekulatívnemu konaniu partnerov verejného sektora, ktorí by takto mohli úmyselne pri zápise do registra založiť protiprávny stav a tento udržiavať do momentu oznámenia o začatí konania o kvalifikovanom podnete a následne zapísať pravdivé a úplne údaje a tak sa oslobodiť od uloženia sankcie.

K bodu 42 (§ 12 ods. 5)

Ustanovenie o možnosti vypočutia účastníka konania aj mimo pojednávania sa navrhuje z § 12 ods. 6 vypustiť z dôvodu jeho včlenenia do nového § 16 ods. 6, ktorý pojednáva o možnosti vykonať aj tie dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol (pozri odôvodnenie k bodu 49).

48

K bodu 43 (§12 ods. 7)

V § 12 ods. 7 sa zavádza tzv. „materiálny korektív“, ktorý chrániť účastníkov konania pred formalistickým rozhodovaním súdu o uloženej sankcií v prípade, ak síce došlo k porušeniu zákona, ale závažnosť takéhoto konania je nepatrná. V takom prípade súd síce vysloví „vinu“, ale neuloží sankciu za porušenie zákona (výmaz, pokuta). Nepatrnou závažnosťou sa rozumejú najmä zrejmé chyby či nesprávnosti v zápise konečného užívateľa výhod (napríklad odlišné súpisné alebo popisné číslo pri adrese trvalého pobytu, chyba v mene konečného užívateľa výhod a pod.) Nepatrnou závažnosťou však nemožno rozumieť také pochybenie v zápise konečného užívateľa výhod, kedy je tento subjekt určený nesprávne (napríklad namiesto konečného užívateľa X je zapísaný konečný užívateľ Y, prípadne je zapísaných viac alebo menej konečných užívateľov výhod ako v skutočnosti byť). V takomto prípade materiálny korektív nemožno použiť.

K bodu 44(§ 13 ods. 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú s vložením nového odseku 3 v § 4.

K bodu 45 [(§ 13 ods. 1 písm. b)]

V rámci ustanovenia o sankciách dochádza k určitému zmierneniu doteraz nastaveného mechanizmu tým spôsobom, že registrujúci orgán pri ukladaní pokuty členom štatutárneho orgánu musí dbať na to, že po sčítaní všetkých pokút uložených týmto členom nesmie dôjsť k prekročeniu hornej hranice 100.000 eur. Doterajšie ustanovenie bolo koncipované tým spôsobom, že pokutu do tejto výšky mohol dostať i každý jednotlivý člen štatutárneho orgánu samostatne, čo sa javilo k rozsahu porušenia povinnosti uloženej zákonom i vzhľadom na ostatné sankcie, ktoré v prípade uvedenia nepravdivých či neúplných údajov postihujú partnera verejného sektora v zmysle zákona neproporcionálnym. Zároveň sa navrhuje ustanoviť solidárna zodpovednosť členov štatutárneho orgánu za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu.

K bodu 46 (§ 13 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením nových odsekov 4,7 a 9 v § 11.

K bodu 47 (§ 13 ods. 7)

Dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5, ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti.

K bodu 48 (nový § 13a)

Navrhuje sa ustanoviť, že súčasne s momentom výmazu partnera verejného sektora z úradnej povinnosti vzniká partnerovi verejného sektora zákaz zapísať sa do registra partnerov verejného sektora po dobu dvoch rokov, ktorá sa počíta od právoplatnosti rozhodnutia registrujúceho orgánu o výmaze. V zmysle súčasnej právnej úpravy nič nebráni partnerovi verejného sektora, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti, aby sa opätovne zapísal do registra

49

hoci i na druhý deň po výmaze, čo nedostatočne rešpektuje výchovný a prevenčný charakter, ktoré majú v zákone nastavené sankcie sledovať. Tento následok je preto legitímny. Skutočnosť, či partner verejného sektora nebol v posledných dvoch rokoch vymazaný z registra, bude predmetom súdneho prieskumu pri podanom návrhu na zápis. Po uplynutí doby diskvalifikácie bude možné, aby sa partner verejného sektora znovu zapísal prostredníctvom oprávnenej osoby do registra.

K bodu 49 (§ 16 ods. 5)

Podľa platnej právnej úpravy sa na konania uvedené v § 16 ods. 5 nepoužije čl. 6 Civilného mimosporového poriadku. Keďže § 35 a 36 reflexiou čl. 6 Civilného mimosporového poriadku, je namieste vylúčenie aj aplikácie cit. ustanovení. Ide teda o spresnenie právnej úpravy.

K bodu 50 (§ 16 ods. 6 a 7)

Navrhovaný odsek 6 predstavuje výnimku z ustanovenia § 16 ods. 5, ktoré uvádza, že na konanie sa nevzťahuje čl. 6 Civilného mimosporového poriadku, zakotvujúci vyšetrovaciu zásadu. Konanie o kvalifikovanom podnete a konanie o pokute teda ostávajú vystavané na princípe oficiality, avšak v prípade ak je to nevyhnutné na zistenie skutkových okolností, môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, pričom prichádza do úvahy najmä možnosť navrhnúť vypočutie účastníka konania, ak jeho výpoveď môže mať mimoriadny význam pre rozhodnutie alebo postup registrujúceho orgánu v konaní. Uvedený výkon dôkazov súdom prichádza do úvahy len ak ide o mimoriadne situácie, kedy princíp materiálnej pravdy dokáže prevážiť nad povinnosťou dôkazného bremena na strane účastníkov konania.

Možnosť súdu vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, sa zdá vhodnou aj z toho dôvodu, že v zmysle súčasnej právnej úpravy najmä v prípade, ak súd začne konanie o kvalifikovanom podnete z vlastnej iniciatívy, nemá možnosť tieto dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonať.

V odseku 7 sa z dôvodu odstránenia pochybností pri zápise členov vrcholového manažmentu navrhuje vyjadriť, že ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú konečných užívateľov výhod, sa vzťahujú aj na tieto osoby, teda na subjekty, ktoré sa zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod. Ide napríklad o ustanovenia ktoré sa týkajú zmeny zapísaných údajov. Aj údaje o vrcholovom manažmente podliehajú v prípade zmeny povinnosti vykonať zmenové konanie.

K bodu 51 [(§ 19 písm. c)]

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že vzťah medzi klientom (ktorý je partnerom verejného sektora) a advokátom (alebo inou oprávnenou osobou) vykonávajúcimi svoju činnosť podľa osobitných predpisov (napr. Notársky poriadok, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ... ) nie je prekážkou pre výkon činnosti oprávnenej osoby. Podstatným v danom prípade je, že uvedené služby vykonávajú oprávnené osoby pre svojich klientov síce odplatne, avšak ich činnosť nie je vo vzťahu k partnerovi verejného sektora „závislou činnosťou“ teda činnosťou vykonávanou na základe pracovnej zmluvy či dohody v zmysle pracovnoprávnych predpisov a vo vzťahu podriadenosti k partnerovi verejného sektora.

50

K bodu 52 (nový § 26)

Navrhuje sa zakotviť prechodné ustanovenia súvisiace so zmenami zákona k 1. júlu 2019.

V odseku 1 sa navrhuje vyjadriť, že akékoľvek konanie, ktoré bolo začaté podľa právnych predpisov účinných do 1. júla 2019 sa dokončí podľa týchto právnych predpisov a nová právna úprava sa neaplikuje, čím sa posilňuje právna istota subjektov vo vzťahu k začatým a právoplatne neukončeným konaniam.

Ďalšie prechodné ustanovenie 26 ods. 2) súvisí so zmenou pojmu „vrcholový manažment“ a so zmenou zapisovaných údajov pri emitentoch cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo spoločnosti, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda alebo riadi. Výlučné právo ovládať alebo riadiť sa naďalej vykladá tým spôsobom, že iná osoba, ako emitent cenných papierov nemá podiel na hlasovacích právach, prípadne majetkovú účasť na ovládanej spoločnosti. Výlučnosť práv teda znamená ovládanie spoločnosti emitentom v podiele 100%. Pri vyššie uvedených osobách (teda pri emitentoch a nimi ovládaných osobách) sa podľa novej právnej úpravy budú vždy zapisovať len subjekty, ktoré tzv. fiktívnymi konečnými užívateľmi výhod členmi vrcholového manažmentu. Za vrcholový manažment sa považuje len štatutárny orgán a jeho členovia.

Preto pokiaľ partner verejného sektora - či emitent cenných papierov, alebo partner verejného sektora, ktorý nedokázal určiť konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., a teda z toho dôvodu zapisuje „fiktívneho konečného užívateľa výhod“ – vrcholový manažment; majú ponechané dostatočne dlhé prechodné obdobie, aby uvedené údaje zapísali, prípadne zosúladili právny stav spôsobom, ktorý požaduje nová právna úprava. Prechodné obdobie preto trvá 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti návrhu zákona.

Posledný druh prechodných ustanovení je vyvolaný zakotvením zásad, podľa ktorých sa posudzujú zmluvy (nový § 2 ods. 4). Ide napr. o nové posudzovanie zmlúv, predmetom ktorých je opakujúce sa plnenie, prípadne rámcových zmlúv uzatvorených na viac rokov, z ktorých aj po účinnosti návrhu zákona majú subjekty získavať plnenia od štátu. Spravodlivým sa v danom prípade javí riešenie, že takýto subjekt je partnerom verejného sektora a má povinnosť zápisu len vtedy, ak plnenie, ktoré po nadobudnutí účinnosti zákona (teda po 1. júli 2019) prijať, presahuje finančné limity určené zákonom.

Príklad: Fyzická osoba uzavrela 1.5.2018 s ministerstvom nájomnú zmluvu na 5 rokov. Nájomné plnenie, ktoré od štátu táto fyzická osoba prijať, činí ročne 50 000 €. Po účinnosti návrhu zákona bude zmluva trvať ešte 4 roky. Predmetom zmluvy je opakujúce sa plnenie a ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú, čo znamená, že pri posudzovaní hodnoty zmluvy sa použije zásada podľa § 2 ods. 4 písm. e) a teda opakujúce plnenie sa sčítava počas celej doby trvania zmluvy. V našom prípade sa bude podľa prechodného ustanovenia v spojení s uvedenou zásadou posudzovať hodnota plnenia za ostávajúce 4 roky trvania zmluvy teda 50 000 x 4 roky 200 000 €. Keďže limit pre opakujúce sa plnenia je nastavený na sumu 250 000 €, nevznikne v danom prípade povinnosť zápisu do registra. Subjekty, ktoré však identifikujú v zmysle predchádzajúceho svoju povinnosť zápisu do registra, majú ponechané polročné obdobie (t. j. do 31. decembra 2019) na splnenie tejto povinnosti.

51

Odsek 4 predstavuje osobitné pravidlo, že pokiaľ ide o zmluvu, z ktorej sa po účinnosti zákona čerpať, avšak ide o zmluvu ktorá je uzavretá na dobu neurčitú alebo ktorej hodnotu plnenia vopred nemožno určiť (zmluvy, ktoré posudzujeme podľa § 2 ods. 4 písm. l), povinnosť zápisu pre takéto subjekty vzniká v súlade so zásadou v § 2 ods. 4 písm. l) pred poskytnutím toho plnenia, ktoré spolu s ostatnými plneniami prijatými po účinnosti návrhu zákona prekročí finančné limity. Teda v takomto prípade nie je zavedené striktné prechodné obdobie na splnenie povinnosti zápisu, ale povinnosť zápisu je závislá od poskytnutého plnenia, resp. od následnej dĺžky zmluvy uzavretej na dobu neurčitú.

Odsek 5 predstavuje následky, ktoré môžu nastúpiť v prípade, ak nedôjde k splneniu povinnosti podľa odsekov 3 a 4 . Ide jednak o možnosť (nie povinnosť) verejného sektora odstúpiť od zmluvy, alebo o možnosť nesplniť to, čo ukladá zmluva, dokiaľ povinnosť zápisu nie je splnená. Ide zároveň o rovnaké následky ako uvedené v platnom znení § 23 ods. 2 zákona, ktorý po nadobudnutí účinnosti zákona (t. j. po 1. februári 2017) podroboval povinnosti zápisu fyzické a právnické osoby, ktoré mali platne uzavreté zmluvy so štátom a rovnako plnenia, ktoré mali z týchto zmlúv čerpať, boli nad limity ustanovené zákonom.

K čl. II

(zákon č. 51/1988 Zb.)

V zmysle súčasnej právnej úpravy zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“) možno vykonávať banskú činnosť viazanú na vydanie banského oprávnenia len vtedy, ak subjekt, ktorý žiada o vydanie tohto oprávnenia, je zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Vzhľadom na charakter banskej činnosti, ktorou je v zmysle § 2 písm. h) zákona č. 51/1988 Zb. „sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre

múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave“, sa navrhuje vyňatie výkonu tohto druhu banskej činnosti z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora. V nadväznosti na uvedené, obvodný banský úrad nemôže začať konanie o zrušenie banského oprávnenia pokiaľ ide o držiteľa oprávnenia, ktorý vykonáva činnosť podľa § 2 písm. h) zákona. Pri ostatných druhoch banskej činnosti podľa § 2 zákona č. 51/1988 Zb. zostáva povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora zachovaná.

K čl. III až VI

(zákony týkajúce sa nakladania s majetkom štátu, obcí, vyšších územných celkov a verejnoprávnych inštitúcií)

Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora sa rozširuje aj na užívateľov majetku verejného sektora. V prípade jednorazovo poskytnutého plnenia (typické pre nadobúdateľov majetku verejného sektora) ide o situácie, kedy partner verejného sektora je povinný štátu, obci, vyššiemu územnému celku alebo verejnoprávnej inštitúcii uhradiť sumu presahujúcu 100 000 eur. V prípade čiastkového plnenia alebo opakujúceho sa plnenia (typické pre užívateľov majetku verejného sektora, napríklad pre nájomcov, oprávnených z vecného bremena) ide o prípady, kedy partner verejného sektora je povinný uvedeným verejným subjektom uhradiť sumu presahujúcu 250 000 eur. V čl. I (v novom odseku 2 v § 4) sa jednoznačne sprecizoval spôsob výpočtu hodnoty zmluvy, kedy sa hodnota plnenia neurčuje všeobecnou hodnotou majetku, ale pri určení hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv sa použije najmä finančnými prostriedkami vyjadrená hodnota, ktorú má partner verejného sektora poskytnúť verejnému sektoru. Rovnako sa zaviedli zásady, podľa

52

ktorých sa posudzujú zmluvy na dobu neurčitú, resp. zmluvy, predmetom ktorých je opakujúce sa plnenie.

Zároveň sa pri všetkých osobitných predpisoch vyjadruje, že preukázanie splnenia podmienky zápisu do registra, (ktorá sa posudzuje ako iná právna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu do katastra a teda i pre nadobudnutie vlastníckeho práva) v rámci katastrálneho konania preukazuje príslušný prevodca majetku podľa osobitných predpisov teda ide o obec, vyšší územný celok, verejnoprávnu inštitúciu či správcu majetku štátu a to najmä predložením písomného potvrdenia o zápise partnera verejného sektora v registri katastrálnemu odboru príslušného okresného úradu.

K čl. VII

(zákon č. 297/2008 Z. z.)

Aplikačná prax poukazuje, že zotrvávanie na obsahovom vymedzení pojmu vrcholový manažment tak, ako definuje tento pojem § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. nie je ideálnym riešením, pretože pomerne široké vymedzenie tohto pojmu vedie situáciám, kedy sa do registra partnerov verejného sektora zapisuje niekoľko stoviek či tisícov fyzických osôb (napr. prokuristov). Z hľadiska udržania aktuálnosti zápisov tzv. fiktívneho konečného užívateľa výhod pri takomto počte evidovaných subjektov je neudržateľné a kladie ako na partnera verejného sektora, tak aj na oprávnenú osoby neprimerané požiadavky. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje, aby za predpokladu, že je splnená podmienka pre zápis vrcholového manažmentu ako konečného užívateľa výhod, sa do registra zapisoval len štatutárny orgán (resp. členovia štatutárneho orgánu) partnera verejného sektora.

Navrhované riešenie je vhodné ustanoviť priamo v zákone č. 297/2008 Z. z., keďže i v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z., nie je vhodné, aby totožný pojem mal v rámci viacerých právnych predpisov odlišný normatívny obsah a význam.

Obmedzenie množiny subjektov, ktoré sa považujú za vrcholový manažment zároveň nevyvoláva obavy pred nedostatočnou transpozíciou čl. 3 bod 12. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, podľa ktorého pod pojmom vrcholový manažment je treba rozumieť „pracovníka alebo zamestnanca s dostatočnými vedomosťami o vystavení inštitúcie riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý je na dostatočne vysokej riadiacej úrovni, aby prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce vystavenie inštitúcie riziku a nepožaduje sa, aby vždy išlo o člena správnej rady“, pretože uvedené ustanovenie je formulované všeobecne, bez akéhokoľvek vymedzenia znakov, na základe ktorých by bolo možné určiť, o aké osoby v rámci organizačnej a riadiacej štruktúry subjektu má ísť.

V rámci § 6a ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. dochádza k posilneniu právnej istoty vo vzťahu k určeniu konania v zhode a konania spoločným postupom. Konanie v zhode je jednoznačne určené ako postup podľa § 66b) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého uvedené konanie treba vždy posudzovať.

53

Konanie spoločným postupom je koncipované v zmysle výkladového stanoviska Úradu pre verejné obstarávanie SR k registru konečných užívateľov výhod (výkladové stanovisko č. 1/2016) tak, že ide o konanie fyzických osôb, ktoré síce samostatne nespĺňajú kritériá pre určenie konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., avšak na základe napr. dohody alebo zmluvy o spoločnom postupe majú tieto dve alebo viaceré osoby spoločné postavenie na podnikaní, riadení alebo kontrole právnickej osoby alebo fyzickej osoby (podnikateľa) v rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v § 6a ods. 1 spĺňa. Takýto spoločný postup dvoch alebo viacerých fyzických osôb má také účinky, akoby išlo o jednu fyzickú osobu konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1. Uvedená situácia nastáva v prípade, ak napr. šesť fyzických osôb jednotlivo nespĺňajúcich kritériá konečného užívateľa výhod uvedené v § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z .z., avšak za podmienky existencie dohody o ich spoločnom postupe, vykonáva svoje hlasovacie právo v tejto právnickej osobe dohodnutým spôsobom, pričom celkový podiel týchto šiestich fyzických osôb (súčet všetkých ich priamych alebo nepriamych podielov) na hlasovacích právach v danej právnickej osobe je najmenej 25 %. Predmetný subjekt (partner verejného sektora) teda do registra zapíše aj týchto šesť fyzických osôb. Na rozdiel od spomínaného výkladového stanoviska sa však počet týchto spoločne konajúcich osôb neobmedzuje počtom 10, teda môže ísť aj o viac ako 10 spoločne konajúcich osôb.

Zároveň sa vyjadruje vyvrátiteľná domnienka, že o takýto spoločný postup ide vždy vo vzťahu medzi blízkymi osobami, alebo medzi spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami a ich blízkymi osobami, pričom opak musí oprávnená osoba preukázať. V ostatných prípadoch je naopak dôkazné bremeno určenia konania spoločným postupom prenesené na oprávnenú osobu. Predmetná domnienka sa neuplatňuje v prípade, ak je obchodnou spoločnosťou emitent cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu podľa osobitného predpisu.

Z hľadiska právnej istoty uvedené ustanovenie uvádza, ktoré osoby sa na účely zákona považujú za „spoločne dlhodobo podnikajúce“. Pojem blízka osoba sa vykladá v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, preto tento pojem netreba na účely zákona zavádzať.

Okrem uvedeného v § 6a ods. 1 dochádza tiež k legislatívno-technickej úprave tým, že sa zavádza legislatívna skratka „členský štát“, ktorou rozumieme členský štát Európskej únie alebo iný štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Právny predpis v účinnom znení predmetnú skratku zavádza, avšak v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a), čo je v rozpore s Legislatívnymi pravidlami vlády, podľa ktorých je potrebné legislatívnu skratku zaradiť na také miesto, kde sa skracované slová použijú prvýkrát. V nadväznosti na to tiež dochádza k vypusteniu zavedenia legislatívnej skratky v § 11 ods. 1 písm. a).

K čl. VIII

(účinnosť)

Účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2019 s výnimkou čl. I bodov 19 21, bodov 24, 26, 32 a 48, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2019. Delená účinnosť je nevyhnutná z dôvodu technickej implementácie dotknutých informačných systémov.

V Bratislave, 24. apríla 2019

54

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Gábor Gál, v. r.

minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 315/2016, dátum vydania: 29.12.2016

Dôvodová správa

 

  1. A. Všeobecná časť 

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). 

 

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.  

 

Účelom návrhu zákona je zavedenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. 

 

Návrh zákona na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod, ktorá je limitovaná len na procesy spojené s verejným obstarávaním, má plošný charakter z hľadiska prístupu k verejným zdrojom. Narábanie s verejnými prostriedkami v rámci verejného obstarávania predstavuje približne iba 20% výdavkov verejného sektora.  Súčasná právna úprava nerieši dostatočným spôsobom identifikáciu konečného užívateľa výhod, pretože je založená čestnom vyhlásení; od tohto konceptu návrh zákona upúšťa a zavádza sprísnený režim verifikácie konečného užívateľa výhod.    

 

Partnerom verejného sektora bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá prijíma verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit. Filozofia zákona predpokladá, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Právna úprava nadväzuje na existujúcu právnu úpravu pokiaľ ide o verejnú kontrolu registra konečných užívateľov výhod, keďže aj register partnerov verejného sektora bude verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti. Súčasne dochádza k novému abstraktnejšiemu definičnému vymedzeniu konečného užívateľ výhod, ktorým je fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo vykonáva kontrolu nad klientom, alebo fyzická osoba, v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva.     

 

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod nebude podkladom zápisu do registra čestné vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod, ale bude sa musieť uplatniť procedúra identifikácie konečného užívateľa výhod. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod bude okrem partnera verejného sektora zodpovedať aj oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Oprávnená osoba bude povinná postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú na tento účel upravuje. Návrh zákona však neostáva len pri prvotnej identifikácii konečného užívateľa výhod, keďže predpokladá aj následnú identifikáciu, a o to vždy keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a pod. 

 

Návrh zákona zavádza štandardné registračné konanie, ktorým treba rozumieť konanie o zápise údajov do registra, zmene zapísaných údajov alebo výmaze údajov zapísaných do registra. Registráciu bude vykonávať Okresný súd Žilina. Registračné konanie sa koncipuje ako výlučne elektronické konanie, na ktoré sa vzťahuje úprava elektronickej podoby výkonu verejnej moci. 

 

Návrh zákona s cieľom posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy, a to najmä pre prípad porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod. Na tento účel bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške neoprávnene získaného hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora bude možné uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty bude ručiť oprávnená osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz partnera verejného sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra diskvalifikovaných osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Súčasne platí, že návrh zákona svojou povahou – úprava podmienok prístupu k verejným zdrojom, zavedenie novej úradnej evidencie právnych vzťahov štátu hospodárskeho charakteru – spĺňa atribúty, ktoré umožňujú podradiť vznikajúcu právnu úpravu aj normám trestného práva; k tomu pozri osobitnú časť dôvodovej správy. 

 

Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora, resp. oprávnenej osoby štát nebude musieť plniť svoje zmluvné záväzky a nedostane sa do omeškania. 

 

Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizácie súvisiacich zákonov, a to primárne tých, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi. Definícia konečného užívateľa výhod bude obsiahnutá v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novelizácia sa taktiež navrhuje. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. 

 

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a Hospodárskou a sociálnou radou vlády. Vláda Slovenskej republiky návrhy zákona prerokovala a schválila 17. augusta 2016.

 

 

 

  1. B. Osobitná časť

 

K čl. I 

(zákon o registri partnerov verejného sektora)

 

K § 1

 

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet právnej úpravy, t.j. okruh spoločenských vzťahov, ktoré zákon reguluje. 

 

Návrh zákona upravuje zriadenie registra. Súčasne vymedzuje subjekty a údaje o nich, ktoré sa do tohto registra (povinne) zapisujú, ako aj procedúru zápisu údajov, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov. V tejto časti zákon vychádza z rokmi a praxou osvedčenej právnej úpravy obchodného registra (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Návrh zákona ďalej upravuje niektoré povinnosti spojené s evidenciou údajov v registri, a to najmä overovanie údajov o konečných užívateľoch výhod. Súčasťou návrhu zákona sú aj sankčné mechanizmy určené na riešenie situácie, keď dôjde k porušeniu zákonom ustanovených povinností. 

 

Zriaďovaný register nahrádza doterajší register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Predkladaný návrh zákona nepredstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Využívajú sa však niektoré prvky zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – najmä konečný užívateľ výhod.

 

Návrh zákona je potrebné vnímať v kontexte aj iných súvisiacich úprav.

 

Z hľadiska hmotnoprávnej úpravy ide najmä o zákony, ktoré regulujú prístup k verejným zdrojom. Novelizácie týchto zákonov tvoria základnú časť pripojených novelizačných článkov. Ide o zákony, ktoré definujú podmienky prístupu k verejným zdrojom – všeobecná úprava rozpočtových pravidiel, poskytovanie dotácií, verejné obstarávanie a pod. Novou podmienkou je zápis do registra – táto skutočnosť sa preto zohľadňuje práve novelizáciou dotknutých zákonov. 

 

Z hľadiska procesného je potrebné mať na zreteli najmä právnu úpravu Civilného sporového poriadku, ktorá sa subsidiárne bude aplikovať aj na registráciu a ukladanie pokút podľa predkladaného návrhu zákona. 

 

K § 2 

 

V § 2 sa zavádza základný pojmový aparát využívaný v návrhu zákona. 

 

Partner verejného sektora je definovaný niekoľkými definíciami. Právna úprava obsahuje pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora a súčasne aj negatívne vymedzenie tohto pojmu. Jednotiacim znakom jednotlivých definícii partnera verejného sektora je prvok spočívajúci v nakladaní s verejnými zdrojmi, a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na tieto limity. V § 2 ods. 1 písm. a) je pozitívna definícia partnera verejného sektora, negatívne definičné vymedzenie je v § 2 ods. 2, 3 a 4. Posúdenie otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora, a teda má povinnosť zápisu do registra, je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa skúma naplnenie pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne, či tu nie je okolnosť, ktorá by vylučovala označenie subjektu ako partnera verejného sektora (negatívna definícia). Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je v rámci definície partnera verejného sektora výslovne vylúčený samotný verejný sektor; k tomu pozri dikciu „...ktorá nie je subjektom verejnej správy...“.

 

V rámci pozitívnej definície je primárne partnerom verejného sektora fyzická osoba a právnická osoba, ktorá zjednodušene povedané prijíma verejné zdroje vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, a to buď priamo alebo sprostredkovane ako subdodávateľ v ktoromkoľvek rade. Tomu je podriadené aj usporiadanie jednotlivých bodov v § 2 ods. 1 písm. a). Táto problematika je vzhľadom na rôznorodosť dotknutých právnych vzťahoch riešená rozdelením jednotlivých znakov definície partnera verejného sektora do viacerých bodov.

 

Podľa prvého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma peňažné plnenie z verejných rozpočtov, z európskych fondov alebo od právnickej osoby zriadenej zákonom alebo kto prijíma štátnu pomoc. Verejnými rozpočtami na účely zákona sú štátny rozpočet, rozpočet štátneho fondu, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov nemusia byť nevyhnutne súčasťou verejných rozpočtov, preto sa uvádzajú osobitne. Osobitne je v ustanovení spomenutá štátna pomoc. Štátnou pomocou je potrebné v kontexte označovania verejných zdrojov v tomto ustanovení potrebné chápať primárne ako nepriamu pomoc; priame formy štátne pomoci sú už obsiahnuté v plnení z verejných rozpočtov. Do prvej definície sú zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré poskytujú právnické osoby zriadené zákonom, rovnako aj právnické osoby, ktoré sú zriadené subjektmi verejnej správy, v ktorých majú tieto subjekty výlučnú (t.j. 100%-tnú) majetkovú účasť; ide najmä o tzv. obecné podniky, resp. štátne obchodné spoločnosti. 

 

Podľa druhého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma nepeňažné plnenie od subjektu verejného sektora. Toto plnenie je vymedzené ako majetok, práva k majetku a iné majetkové práva. Majetkom treba rozumieť najmä hnuteľné veci a nehnuteľnosti. Právami k majetku najmä právo užívať vec (napr. na základe nájomnej zmluvy). 

 

Podľa tretieho bodu je partnerom verejného sektora každý subjekt, ktorý sa zúčastňuje ako uchádzač verejného obstarávania s prihliadnutím na finančné limity podľa odseku 2. Z hľadiska dopadov na verejné obstarávanie je návrh zákona koncipovaný aj so zreteľom na novú povinnosť – verifikácia konečného užívateľa výhod. Preto je pre posúdenie toho, či sa zákon vzťahuje na každého uchádzača vo verejnom obstarávaní rozhodujúce naplnenie finančných limitov podľa § 2 ods. 2

 

Podľa štvrtého bodu je partnerom verejného sektora poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a podľa piateho bodu zdravotná poisťovňa. Nejde však o každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale len toho, ktorý má zo zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a u ktorého nie sú dané okolnosti podľa § 2 ods. 2 až 4. Pri zdravotnej poisťovni sa neuplatnia limity podľa § 2 ods. 2 a 3, resp. negatívne vymedzenie podľa § 2 ods. 4 Vzhľadom na to, že v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní nejde o nakladanie s rozpočtovými zdrojmi a majetkom štátu, ale o nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, je potrebné túto kategóriu partnerov verejného sektora pojmovo vymedziť samostatne.    

 

Podľa šiesteho bodu je partnerom verejného sektora ten, na koho bola postúpená pohľadávka voči subjektu verejného sektora, t.j. v tomto prípade voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom, resp. subjektom, ktoré toto ustanovenie označuje. Nie je zámerom zákona obmedzovať hmotnoprávne možnosť postúpiť pohľadávku voči (zjednodušene) štátu na iné subjekty. Účelom tohto zákona v tomto prípade je zvýšiť transparentnosť právnych vzťahov so štátom aj tam, kde sa narába s pohľadávkami voči štátu. Nedodržanie tohto štandardu otvorenosti právnych vzťahov má za následok odloženie plnenia zo strany štátu do momentu kedy sa tento štandard dosiahne zápisom partnera verejného sektora (veriteľa) do registra, a to bez vzniku omeškania na strane štátu.

 

V siedmom bode sa za partnera verejného sektora označuje aj každý subdodávateľ iných partnerov verejného sektora, ak sú splnené finančné limity podľa § 2 ods. 2. Tieto finančné limity sa posudzujú vo vzťahu ku každému subdodávateľovi zvlášť. Materiálny korektív právnej úpravy je vyjadrený slovami „a súčasne vie alebo má vedieť“; t.j. právna úprava rešpektuje tú skutočnosť, že v rámci subdodávateľských vzťahov nie je vždy objektívne možné posúdiť, či je daná vedomosť o tom, či dodanie služby, tovaru alebo stavených prác je realizované v rámci realizácie zákazky z verejných zdrojov, ale to už je otázkou konania s odbornou starostlivosťou, ktoré zákon vyžaduje.  

 

V rámci negatívnej definície partnera verejného sektora sa volí dvojaký prístup, a to prostredníctvom určenia finančných limitov (odseky 2 a 3) a zároveň sektorovým vymedzením subjektov, ktoré sa nepovažujú za partnerov verejného sektora. Navrhované finančné limity boli predkladateľom analyzované a zvolené s ohľadom na mieru administratívne záťaže spojenej s realizáciou zákona tak, aby nezaťažovali partnerov verejného sektora plošne pri akokoľvek objeme plnenia zo strany štátu. Cieľom je teda nájsť optimálnu rovnováhu a mať nastavené vyššie požiadavky na transparentnosť právnych vzťahov so štátom len v prípadoch výrazne vyšších plnení z verejných zdrojov. Z tohto pohľadu sa finančný limit 100 000 eur pri jednorazovom plnení a 250 000 eur pri opakujúcom sa plnení v priebehu roka javí ako optimálna hranica pre naplnenie sledovaného cieľa. Predkladateľ bude pochopiteľne takto koncipovanú právnu úpravu priebežne vyhodnocovať a podľa potreby bude možné tieto finančné limity prehodnocovať. Podľa odseku 4 platí, že subjekt, ktorý inak spĺňa znaky partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) a finančných limitov sa za partnera verejného sektora nepovažuje, ak pôsobí v rámci neziskového sektora alebo ak financuje prostredníctvom úverov a pôžičiek samotný verejný sektor. Osobitne zákon rieši otázku zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, kde sa navrhuje neuplatňovať v určenom rozsahu návrh zákona; rovnaká výnimka sa navrhuje aj vo vzťahu poskytovaniu rozvojovej spolupráce a medzinárodnej humanitárnej pomoci zo strany Slovenskej republiky.

 

Finančné limity navrhované v zákone treba posudzovať tak, že v prípade podľa § 2 ods. 2 je rozhodujúci konkrétny právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a verejným sektorom, t.j. posudzuje sa každé plnenie zvlášť a nedochádza k ich sčítavaniu. V prípade opakujúceho plnenia je rozhodujúci znak, že ide o jeden právny vzťah (zmluvu), v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení. V prípade limitov podľa § 2 ods. 3 je potrebné uviesť, že pri posudzovaní hodnoty majetku sa vychádza zo všeobecnej hodnoty majetku, t.j. hodnoty určenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. 

 

Oprávnená osoba podľa písmena c) je subjekt, ktorý bude plniť úlohy spojené s identifikáciou konečného užívateľa výhod a jej overovaním. V tomto prípade sa ustanovuje okruh subjektov, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby. Sú nimi advokáti, notári, banky vrátane pobočiek zahraničných bánk, audítori a daňoví poradcovia. Vychádza sa z predpokladu, že ide o subjekty spôsobilé plniť požiadavky podľa tohto zákona, a to z dôvodu, že už v súčasnosti vykonávajú podobné úlohy ako tzv. povinné osoby podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon však nie je koncipovaný na báze povinného plnenia úloh oprávnenej osoby vo vzťahu k uvedeným subjektom – túto činnosť budú vykonáva na dobrovoľnej báze, ako jednu z ďalších komerčných činností. Je potrebné zdôrazniť, že činnosť oprávnenej osoby podľa predloženého návrhu zákona nie je výkonom advokácie, výkonom funkcie notára, audítora, daňového poradcu alebo činnosťou vykonávanou v zmysle zákona o bankách v prípade banky alebo pobočky zahraničnej banky. Ide o činnosť sui generis, ktorú môžu vykonávať zákonom určené subjekty (profesie). Návrh zákona ďalej ustanovuje, že medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou musí existovať špecifický zmluvný vzťah, a teda oprávnenou osobou je len ten advokát (notár, daňový poradca, banka atď.), ktorý má s partnerom verejného sektora uzatvorenú zmluvu. Tento právny vzťah nie je koncipovaný ako mandátny vzťah (viazanosť pokynmi), ale právna úprava čerpá inšpiráciu v zmluve kontrolnej činnosti podľa Obchodného zákonníka, keďže v tomto prípade má ísť o nestranný výkon činnosti oprávnenej osoby, ktorá nepodlieha pokynom klienta (mandanta).   

 

Oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, keďže len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Návrh zákona predpokladá, že oprávnenou osobou môže byť len subjekt s bydliskom, resp. sídlom na území Slovenskej republiky. Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, činnosť oprávnenej osoby nie je výkonom regulovaného povolania (napr. advokát), resp. činnosti (napr. banka), ale ide o špecifickú činnosť, ktorá smeruje k transparentnosti vzťahov štátu a jeho partnerov, ktorý prijímajú finančné plnenia alebo majetok štátu. Z uvedeného dôvodu je preto vo verejnom záujme, aby túto činnosť vykonávali len subjekty, vo vzťahu ku ktorým možno reálne vyvodzovať aj zodpovednosť (administratívnoprávnu, trestnú) za porušenie zákonom ustanovených povinností. Túto podmienku podľa názoru predkladateľa spĺňajú len subjekty s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. 

 

Konečný užívateľ výhod je ďalším z pojmov používaných zákonom, a ide o ďalší kľúčový pojem návrhu zákona. Z hľadiska legislatívno-technického vymedzenia obsahu tohto pojmu sa volí konštrukcia, podľa ktorej sa odkáže na definíciu konečného užívateľa výhod v osobitnom predpise. Týmto osobitným predpisom je  zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V čl. XII sa vykonáva novelizácia cit. zákona s cieľom precizovať doterajšie vymedzenie konečného užívateľa výhod. Faktom je, že v súčasnosti existujú v právnom poriadku dve definície konečného užívateľa výhod (historicky) prvá je súčasťou zákona č. 297/2008 Z. z., druhá bola zavedená v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zriadenie registra konečných užívateľov výhod; následne ju prevzal aj nový zákon o verejnom obstarávaní (zákon č. 343/2015 Z. z.). Je namieste, aby právny poriadok obsahoval jednu univerzálnu definíciu konečného užívateľa výhod. Na tento účel sa preto aktualizuje pojem „konečný užívateľ výhod“ v zákone č. 297/2008 Z. z. a súčasne sa vypúšťa definícia konečného užívateľa výhod zo zákona o verejnom obstarávaní. 

 

Zavedenie účelovej definície pojmu „zmluva“ je potrebné vzhľadom na označenie právneho základu pre poskytovanie finančných prostriedkov, resp. majetku vo všeobecnosti. Osobitné predpisy novelizované v predloženom návrhu zákona sú koncipované z hľadiska prístupu k verejným zdrojom v drvivej väčšine prípadov na zmluvnom princípe, prípadne k nadobudnutiu majetku, či vzniku nároku na finančné prostriedky dochádza na základe iného právneho úkonu (napr. príklep na dražbe, rozhodnutie štátneho orgánu). Ak teda zákon používa pojem zmluva, robí tak v intenciách uvedených súvislostí a pod tento pojem treba zahrnúť akúkoľvek zmluvu alebo iný právny úkon, ktorý je právnym základom pre poskytnutie verejných zdrojov partnerov verejného sektora. 

 

K § 3

 

Register sa vymedzuje ako zoznam údajov a dokumentov ustanovených predkladaným návrhom zákona. Údajmi v tomto prípade sú údaje podľa § 4, dokumentmi sú tzv. verifikačné dokumenty. Register má verejný charakter, pričom verejný prístup je garantovaný tým, že register sa zverejňuje na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom platí, že údaje zapísané v registri nie je potrebné preukazovať pre orgánmi verejnej moci. V ďalšom texte návrh zákona je register vymedzený ako informačný systém verejnej správy. V dôsledku toho sa naň vzťahu ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správa a prevádzka tohto informačného systému sa zveruje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Zámerom predkladateľa je rozšíriť funkcionalitu existujúcich informačných systémov používaných na súdoch (najmä Súdny manažment). Prezentačná vrstva informačného systému bude k dispozícii tak ako predpokladá návrh zákona na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 

 

Podľa odseku 1 bude register zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, t.j. bude dostupný každému a bezplatne; bezplatnosť je daná tým, že niet zákonnej úpravy, ktorá by predpisovala poplatkovú povinnosť pre prístup k údajom zapísaných v registri. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda vzťahujú sa naň aj príslušné ustanovenia zákon o súdoch.

 

Odseky 2 a 3 preberajú súčasnú právnu úpravu § 159 ods. 3 a 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov využívanú v súvislosti s prevádzkou doterajšieho registra konečných užívateľov výhod. 

 

Podľa odseku 2 sa zavádza materiálna publicita údajov zapísaných v registri. Dikciu „nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať“ treba vykladať tak, že nie je povinnosťou partnera verejného sektora preukazovať to, že je zapísaný v registri pred orgánmi verejnej moci, keďže túto skutočnosť si môže ten, kto to potrebuje overiť nahliadnutím do registra, ktorý bude dostupný on-line na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Rešpektuje sa tak jedna zo zásad elektronického výkonu verejnej moci vyjadrená v § 17 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

 

Registrujúcim orgánom je potrebné rozumieť okresný súd, ktorý vykonáva registračné konanie a rozhoduje o uložení pokút podľa tohto zákona. Týmto okresným súdom bude Okresný súd Žilina. Pôsobnosť tohto súdu je výlučná a je daná pre celé územie Slovenskej republiky. S prihliadnutím na príbuznosť registračného konania ku konaniu v agende obchodného registra bol zvolený ako registrujúci orgán jeden z existujúcich registrujúcich súdov. Vzhľadom na charakter registračného konania – ide o formalizované konanie – bol zvolený len jeden z ôsmich registrových súdov. Na tomto súde pôjde o novú agendu, na ktorú je potrebné vzťahovať všeobecné ustanovenia osobitných predpisov regulujúcich organizáciu práce súdov a konanie pred nimi. V tomto kontexte sa použije najmä úprava o náhodnom prideľovaní vecí podľa § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzťah procesných ustanovení návrhu zákona k civilným procesným kódexom je budovaný na zásade subsidiarity s prednosťou osobitnej právnej úpravy. Primárne sa navrhuje subsidiarita Civilného mimosporového poriadku – aj agenda obchodného registra, ktorá je vzorom novej úpravy, je z procesného hľadiska podriadená režimu Civilného mimosporového poriadku.  

 

Podľa odseku 3 budú z registra vydávané výpisy (obdobne ako v prípade obchodného registra) a súčasne aj potvrdenia o tom, že určité údaje v registri zapísané nie sú. Z hľadiska technickej realizácie registra sa predpokladá možnosť vygenerovania autorizovaného výpisu v elektronickej podobe priamo na webovom sídle ministerstva spravodlivosti s možnosťou jeho stiahnutia a ďalšieho využitia. Výpisy a potvrdenia budú vydávané výlučne v elektronickej podobe a budú mať kvalitu verejnej listiny. Ďalej návrh zákona predpokladá, že register bude sprístupnený aj v podobe datasetov, ktoré umožnia automatizované spracovanie zapísaných údajov v iných informačných systémov, resp. analytickú prácu so zapísanými údajmi, a to ako na strane štátnych orgánov, tak aj na strane verejnosti. 

 

K § 4

 

Navrhovaný § 4 vymedzuje obsah registra. Nadväzuje sa na definičné vymedzenie registra, t.j. ide o verejný zoznam údajov a dokumentov. A teda ustanovujú sa údaje zapisované do registra a dokumenty ukladané do registra.

 

Základná požiadavka ustanovená zákonom je, aby sa do registra zapisovali partneri verejného sektora, t.j. fyzické osoby a právnické osoby, ktoré spĺňajú definičné vymedzenie partnera verejného sektora podľa § 2. Zápis partnera verejného sektora sa síce vykonáva na dobu neurčitú (§ 7 ods. 3), ale návrh zákona súčasne požaduje, aby tento zápis trval minimálne po dobu trvania právneho vzťahu (zmluvy) medzi partnerom verejného sektora a subjektom, ktorý reprezentuje štát, územná samospráva či verejnoprávna inštitúcia. Právne vzťahy, o ktoré tu ide, majú zmluvný základ, to znamená, že ich trvanie možno stotožniť s trvaním samotnej zmluvy. V tomto kontexte je potrebné osobitne posudzovať aj jednotlivé zmluvné typy, keďže existuje kategória zmlúv, ktorých hospodársky účel pominie bezprostredne po tom, čo sú skonzumované. Typickým príkladom je napríklad zmluva týkajúca sa prevodu vlastníctva k veci, kde jej účel pominie bezprostredne po odovzdaní predmetu vlastníctva a zaplatení dohodnutej ceny. Tieto zmluvy treba odlíšiť od dlhodobo trvajúcich zmlúv, kam treba zaradiť napríklad zmluvy o dielo, či nájomné zmluvy.  

 

Nad rámec toho sa umožňuje, aby sa do registra zapisovali aj iné subjekty, avšak v tomto prípade na dobrovoľnej báze; k tomu pozri § 17. 

 

V odsekoch 2 a 3 sa ustanovujú údaje, ktoré sa budú zapisovať do registra, a to v členení podľa toho, či je partnerom verejného sektora fyzická osoba (odsek 2) alebo právnická osoba (odsek 3). Súčasťou zápisu o každom partnerovi verejného sektora budú údaje o konečných užívateľoch výhod a oprávnenej osobe. Rozsah zapisovaných údajov volí predkladateľ tak, aby jednak vo svojom úhrne poskytli komplexný pohľad na partnera verejného sektora a aby súčasne tvorili základňu pre efektívne a rýchle vyhľadávanie subjektov v registri. Osobitnú kategóriu údajov o registri predstavujú údaje verejných funkcionároch. Nad rámec doterajšej úpravy rozlišovania verejného funkcionára ako konečného užívateľa výhod ide návrh zákona ďalej, keď vyžaduje v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod identifikovať aj každého verejného funkcionára, ktorý sa nachádza vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre partnera verejného sektora. V tomto prípade teda nemusí byť verejný funkcionár nevyhnutne konečným užívateľom výhod, aby bol zapísaný do registra.     

 

Osobitná právna úprava sa bude uplatňovať pri zapisovaný konečného užívateľa výhod pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (odsek 4). V tomto prípade sa predpokladá, že ako konečný užívateľ výhod sa do registra zapíše vrcholový manažment právnickej osoby (materská obchodná spoločnosť). Tento režim sa však neuplatní, ak existuje akákoľvek fyzická osoba, ktorá právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. V tomto prípade zákon vyžaduje štandardný režim zapisovania konečného užívateľa výhod.

 

V odseku 5 sa definujú ďalšie údaje, ktoré sa budú zapisovať do registra. Ide o údaje, ktoré sú potrebné pre riadnu aplikáciu zákona a prípadne vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie zákona. Pre tieto údaje je charakteristické, že budú vytvárať historický profil partnera verejného sektora a budú aj súčasťou výpisu z registra. A teda do registra sa bude zapisovať dátum každého overenia identifikácie konečného užívateľa výhod; k tomu pozri § 11 ods. 2 návrhu zákona. Rovnako aj dátumy zápisu a výmazu  akýchkoľvek iných údajov. Súčasťou zápisu v registri o partnerovi verejného sektora budú aj verifikačné dokumenty, ktoré potvrdzujú overenie identifikácie partnera verejného sektora (k tomu pozri § 11). Z toho pohľadu bude register nie len verejným zoznamom aktuálnych zápisov, ale súčasne aj prehľadom všetkých historických zápisov.

 

V odseku 6 sa upravuje pravidlo, podľa ktorého partner verejného sektora môže mať v registri zapísanú vždy len jednu oprávnenú osobu. Tento koncept sa volí najmä s ohľadom na zodpovednostné vzťahy vznikajúce v súvislosti s navrhovanou úpravou. Pravidlo vyjadrené v odseku 5 však nebráni zmene oprávnenej osoby; k tomu pozri § 10 ods. 2 a 3.

 

Ustanovenie § 4 ako celku je potrebné vykladať v spojitosti s § 18. Podstata tejto úpravy spočíva v tom, že ak osobitné predpisy budú ustanovovať podmienku zápisu do registra ako podmienku pre získanie verejných zdrojov, táto podmienka bude splnená len vtedy, ak budú v registri zapísané všetky údaje podľa § 4. Inak povedané, ak napr. dôjde k výmazu oprávnenej osoby z registra, a nebude zapísaná nová oprávnená osoba, nebude splnená podmienka zápisu do registra na účely osobitných predpisov. Rovnako to bude platiť aj pre ostatné údaje zapisované do registra, najmä pre údaje o konečnom užívateľovi výhod. Rovnako absencia zápisu fyzickej osoby alebo právnickej osoby do registra vyvolá rovnaký účinok. Osobitnými predpismi, na ktoré sa v právnej norme odkazuje sú tie, ktoré sú súčasťou návrhu zákona v čl. II a nasl. Ide teda o predpisy, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi alebo majetkom, pričom podstata novelizácie týchto predpisov spočíva práve v tom, že sa v nich konštituuje nová podmienka prístupu k verejným zdrojom, a to zápis v registri osoby, ktorá sa o tieto verejné zdroje uchádza alebo ich prijíma.

 

Všeobecne k procesnej časti návrhu zákona 

 

Návrh zákona obsahuje právnu úpravu procedúry vykonávania zápisov údajov do registra, ako aj zmeny a výmazu týchto zápisov a povinnosti s tým spojené. Registračné konanie je návrhovým konaním s výnimkou výmazu partnera verejného sektora z registra, ktoré možno vykonať aj z úradnej moci, ak sú na to splnené podmienky (§ 10 ods. 1). Registračné konanie je formalizovaným konaním, a to ako z hľadiska posudzovania návrhu na zápis, tak aj z hľadiska formalizácie návrhu na zápis (predpísaný formulár). Registračné konanie síce ponúka opravný prostriedok (námietka), ale tento opravný prostriedok nebude mať devolutívny účinok a taktiež sa nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietke. Svojimi atribútmi vychádza registračné konanie z konania v agende obchodného registra. Registračné konanie je navrhované ako výlučne elektronické konanie, preto sa budú naň vzťahovať ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. 

 

K § 5

 

Ustanovenie § 5 upravuje začatie konania o návrhu na zápis. Pod slovným spojením „návrh na zápis“ treba rozumieť návrh na zápis údajov (tzv. prvozápis), zmenu zapísaných údajov alebo výmaz zapísaných údajov. 

 

Aktívna legitimácia je na strane oprávnenej osoby, ktorá návrh na zápis podáva za partnera verejného sektora. Vzhľadom na to, že právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou zmluvný základ, ustanovuje sa zákonná povinnosť, a teda kogentná norma, partnera verejného sektora poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť. Rozsah súčinnosti je vymedzený slovami „na účely podľa tohto zákona“; tento pojem treba vykladať v intenciách povinností oprávnenej osoby podľa tohto zákona, t.j. na účely samotného registračného konania, ale najmä na účely overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. 

 

V odseku 2 sa navrhuje, aby návrhy na zápis boli podávané registrujúcemu orgánu výlučne v elektronickej podobe v intenciách zákona o e-Governmente. Návrh na zápis bude musieť byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, inak sa naň nebude prihliadať, t.j. neuplatní sa odmietnutie návrhu na zápis. Uvedené vyplýva z použitej dikcie „autorizácia“. Autorizáciou upravuje § 23 zákona o e-Governmente.    

 

Návrh na zápis bude mať podľa povahy vykonávaného zápisu niekoľko povinných príloh. Prvou prílohou, ktorú zákon upravuje je verifikačný dokument. Verifikačný dokument je povinnou prílohou pri prvom zápise, pri zmene údajov o konečnom užívateľovi výhod a pri oznamovaní vykonania verifikácie bez zmeny v osobe konečného užívateľa výhod v rámci jednotlivých verifikačných udalostí. Ak sa zápis alebo zmena zapisovaných údajov týka oprávnenej osoby, povinnou prílohou bude vyhlásenie oprávnenej osoby a písomná dohoda preukazujúca existenciu právneho vzťahu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou.  

 

Aj prílohy budú musieť byť v elektronickej podobe a podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok neprihliadanie na návrh na zápis ako celok.   

 

Vzhľadom na povahu registra, ako aj povahu konania o návrhu na zápis sa navrhuje nepripustiť späťvzatie návrhu na zápis; ide o obdobnú konštrukciu, ktorá sa používa aj v rámci agendy obchodného registra. Vzhľadom na lehotu dvoch pracovných dní je späťvzatie návrhu na zápis prakticky vylúčené.   

 

V odseku 5 sa upravuje zodpovednosť za obsahovú správnosť návrhu na zápis. Ide o dôležitú povinnosť, ktorú je oprávnená osoba musí realizovať s odbornou starostlivosťou. Porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť oprávnenej osoby a partnera verejného sektora. 

 

Návrh na zápis sa bude podávať na formulári, ktorého vzor bude ustanovený vykonávacím predpisom, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti na základe splnomocnenia podľa § 16 ods. 1. Návrh vyhlášky je súčasťou vládneho návrhu zákona.

 

K § 6

 

V odseku 1 sa upravujú skutočnosti, ktoré registrujúci orgán preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou), jednak o podmienky viažuce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho prílohy má v prvom rade formálno-právny a nie materiálny charakter, t.j., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do registra) ponesie partner verejného sektora a oprávnená osoba.

 

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k odseku 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na formulári, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto zákonom. 

 

K § 7

 

Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov podľa  § 6 a 7 zákona, je v zmysle odseku 1 registrujúci orgán povinný vykonať zápis v lehote dvoch pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Ustanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o návrhy bez vád, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter. 

 

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nebude prípustný opravný prostriedok, t.j. námietky. 

 

Podľa odseku 2 registrujúci orgán informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle. Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Nevyžaduje sa preto jeho doručovanie do vlastných rúk, keďže niet opravného prostriedku.

 

V odseku 3 sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého sa zápisy do registra vykonávajú s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po dni samotného zápisu. Súčasne sa ustanovuje, že zápisy sa vykonávajú na dobu neurčitú. Uvedené však nie je prekážkou toho, aby došlo k výmazu údajov z registra, a to buď na návrh alebo aj bez tohto návrhu; k zmenám a výmazom údajov zapísaných do registra pozri § 9 a 10 návrhu zákona. Ako už bol uvedené vyššie, register bude mať aj historickú výpovednú hodnotu. Samotný výmaz údajov z registra neznamená, že tieto sa trvalo „stratia“, ale v registri bude označený dátum ich výmazu.   

 

K § 8

 

V odseku 1 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6 zákona. V takomto prípade registrujúci orgán navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrujúci orgán upovedomiť navrhovateľa. Registrujúci orgán si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto oprávnenej osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Keďže ide o doručenie rozhodnutia, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok a od doručenia ktorého začína plynúť lehota na uplatnenie opravného prostriedku, povaha veci vyžaduje, aby sa vykonalo doručovanie do vlastných rúk. Doručovanie sa bude v tomto prípade vykonávať elektronicky podľa zákona o e-Governmente, pričom sa použijú tie ustanovenie cit. zákona, ktoré upravujú elektronickú obdobu doručovania do vlastných rúk, t.j. ide o doručovane s elektronickou doručenkou. Keďže v § 7 ods. 1 zákon ustanovuje dvojdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bola oprávnená osoba približne v rovnakej lehote upovedomená aj o skutočnosti, že registrujúci orgán navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrujúci orgán je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto dvojdňovej lehoty.

 

V odseku 2 zákon upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 1. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie elektronickú podobu, z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok – námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (t.j. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v zákone), čo uľahčí ďalší postup oprávnenej osoby pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu.

 

V odseku 3 je ustanovená lehota na podanie námietok a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia oznámenia. V tomto prípade sa bude uplatňovať obdobný postup ako v prípade agendy obchodné registra s tým rozdielom, že proti rozhodnutiu o námietkach nebude prípustné odvolanie. V praxi sa predpokladá rozhodovanie o námietkach vyšším súdnym úradníkom, jeho rozhodnutie je vždy preskúmateľné sudcom (čl. 142 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Zároveň sa vylučuje podania odvolania proti rozhodnutiu o námietkach. To znamená, že rozhodnutie sudcu o námietkach je konečným rozhodnutím. Námietky sa budú musieť podávať v elektronickej podobe (k tomu pozri dikciu „ustanovenie § 5 ods. 2 sa na námietky vzťahuje rovnako“).  Na konanie o námietkach sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku s už spomenutou výnimkou vylúčenia odvolania proti rozhodnutiu sudcu o námietkach. 

 

K § 9

 

V ustanovení odsekov 1 a 2 sa navrhuje úprava mechanizmu zmeny údajov zapísaných v registri. V tomto prípade nejde len o údaje o konečnom užívateľovi výhod, ale o všetky údaje zapisované do registra v rozsahu § 4. Zmena zapísaných údajov sa bude vykonávať na základe návrhu (k tomu pozri § 5 až 8). Koncepčne je právna úprava nastavená na vzájomnej súčinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. Vychádza sa pri tom z predpokladu, že partner verejného sektora je primárne tým subjektom, ktorý sa ako prvý dozvie o zmene zapísaných údajov. Preto je v odseku 1 ako prvé pravidlo vyjadrená informačná povinnosť partnera verejného sektora smerom k oprávnenej osobe. Túto povinnosť je partner verejného sektora splniť bezodkladne potom, čo sa dozvedel o zmene údajov. Na podklade toho je oprávnená osoba povinná podať návrh na zmenu zapísaných údajov. Lehota na podanie návrhu je 30 dní, čo vytvára dostatočný časový priestor pre overovania údajov o konečnom užívateľovi výhod. Pretože o zmene údajov sa môže dozvedieť aj oprávnená osoba, v odseku 2 sa navrhuje, aby existovala informačná povinnosť aj na strane oprávnenej osoby. 

 

K § 10

 

Výmaz partnera verejného sektora sa bude vykonávať na návrh samotného partnera, ktorý za neho podáva oprávnená osoba a v jedinom prípade aj bez tohto návrhu, a to vtedy, ak partnerovi verejného sektora bude uložená pokuta podľa § 13 ods. 1 alebo ods. 4, t.j. z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo o existencii vylúčenia oprávnenej osoby. Výmaz bude vždy spôsobovať vylúčenie z možnosti uchádzať sa o verejné zdroje nad rámec limitov podľa § 2 ods. 2 a 3. Konanie o výmaze údajov je konaním, ktoré teda možno začať aj z úradnej moci. Výmaz oprávnenej osoby sa bude realizovať buď na návrh partnera verejného sektora alebo oprávnenej osoby. 

 

Vzhľadom na to, že oprávnená osoba vykonáva úkony pre partnera verejného sektora na báze dobrovoľnosti, je namieste umožniť jej ukončiť spoluprácu s partnerom verejného sektora, a to najmä v prípadoch kedy partner verejného sektora nebude poskytovať oprávnenej osobe súčinnosť, prípade nebude oprávnenej osobe poskytovať požadované informácie o konečnom užívateľovi výhod, prípadne bude oprávnenú osobu nútiť konať v rozpore s požiadavkami konania s odbornou starostlivosťou a pod. Tomuto zámeru je podriadená úprava v odseku 2. Výmazom oprávnenej osoby z registra na jej návrh vzniká partnerovi verejného sektora povinnosť zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v lehote 30 dní. Táto lehota začína plynúť odo dňa výmazu predchádzajúcej oprávnenej osoby. Dikcia „je ... povinný zabezpečiť...“ indikuje, že nejde o povinnosť partnera verejného sektora podať návrh na zápis, keďže návrh na zápis zaňho podáva oprávnená osoba (§ 5 ods. 1). Partner verejného sektora je však povinný podniknúť všetky kroky k tomu, aby našiel novú oprávnenú osobu, poskytol jej potrebnú súčinnosť a inicioval podanie návrhu na zápis prostredníctvom tejto oprávnene osoby. Nesplnenie povinnosti zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v lehote 30 dní zakladá oprávnenie účastníka zmluvného vzťahu odstúpiť od zmluvy podľa § 15 ods. 1 návrhu zákona. Taktiež platí, že počas tejto 30 dňovej lehoty sa suspenduje povinnosť účastníka zmluvu plniť partnerovi verejného sektora, a to bez toho, aby sa tento účastník, ktorý má plniť dostal do omeškania. Zákon nebráni tomu, aby jeden subjekt bol súčasne oprávnenou osobou viacerých partnerov verejného sektora. V takýchto prípadoch bude potrebné, aby v prípade svojho výmazu vždy označil partnera verejného sektora, u ktorého sa chce nechať vymazať ako oprávnená osoba. Inak povedané, ak bude subjekt zapísaný ako oprávnená osoba o desiatich partnerov verejného sektora a bude chcieť ukončiť svoju činnosť ako oprávnená osoba vo vzťahu ku všetkým partnerom, bude musieť podať desať návrhov na výmaz, a to zvlášť vo vzťahu ku každému partnerovi verejného sektora. Vzhľadom na to, že existencia zápisu oprávnenej osoby je podmienkou úplnosti zápisu údajov v registri, navrhuje sa, aby partner verejného sektora dostal vždy informáciu od registrujúceho orgánu, že došlo k výmazu oprávnenej osoby. 

 

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, keď oprávnenú osobu nahradí novou oprávnenou osobou partner verejného sektora. Ani v tomto prípade zákonná úprava nerieši dôvody, pre ktoré tak môže partner verejného sektora spraviť, resp. partner verejného sektora nie je v tomto smere nijako limitovaný. Otázky tohto typu je namieste riešiť dohodou pri vzniku právneho vzťahu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou. Návrh zákona však v tomto prípade vyžaduje, aby spolu s návrhom na výmaz oprávnenej osoby bol podaný aj návrh na zápis novej oprávnenej osoby. Ak tieto návrhy nie sú podané spolu, registrujúci orgán nevykoná zmenu, nakoľko nie sú splnené podmienky pre registráciu. Aj v prípade tohto výmazu oprávnenej osoby sa navrhuje zavedenie osobitnej notifikačnej povinnosti, ktorej nositeľom je registrujúci orgán a adresátom pôvodne zapísaná oprávnená osoba.

 

Zmena v osobe oprávnenej osoby je dôvodom pre vykonanie dodatočného overenia identifikácie konečného užívateľa výhod. Preto sa výslovne upravuje požiadavka, aby v prípadoch podaní podľa § 10 ods. 1 a 2 sa vykonalo overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. 

 

K § 11

 

V § 11 sa upravuje inštitút overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. Ide o koncept, ktorý nahrádza doterajšiu úpravu čestných vyhlásení o konečnom užívateľovi výhod. Nositeľom povinnosti overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod bude oprávnená osoba, ktorej na tento účel je partner verejného sektora povinný poskytovať súčinnosť (§ 5 ods. 1). 

 

V odseku 1 sa upravuje zodpovednosť za správnosť údajov zapísaných v registri. Zodpovednými subjektmi sú partner verejného sektora a oprávnená osoba. Oprávnená osoba však len v rozsahu korektívu konania s odbornou starostlivosťou. 

 

V odseku 2 sa upravujú situácie (tzv. verifikačné udalosti), ktoré zakladajú povinnosť oprávnenej osoby identifikovať konečného užívateľa výhod. Primárne sa bude identifikácie konečného užívateľa výhod vykonávať pri tzv. prvozápise, t.j. pri podaní návrhu na zápis partnera verejného sektora do registra. Následne sa vyžaduje identifikácia konečného užívateľa výhod počas trvania tohto zápisu:

 

  1. a) pri zápise zmeny konečného užívateľa výhod – v tomto prípade o overenie identifikácie na základe § 9 ods. 1 a 2 zákona, t.j. pri zmene už zapísaných údajov o konečnom užívateľovi výhod
  2. b) pri zápise novej oprávnenej osoby – zákon predpokladá možnosť zmeny oprávnenej osoby (k tomu pozri § 10 ods. 2 a 3), ak k takejto zmene dôjde, bude sa vyžadovať opätovné overenie konečného užívateľa výhod, a to zo strany oprávnenej osoby, ktorá sa zapisuje do registra namiesto pôvodnej oprávnenej osoby
  3. c) každoročne k 31. decembru – v tomto prípade ide o pravidelné overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod
  4. d) v súvislosti s uzavretím zmluvy – v tomto prípade sa vyžaduje overenie konečného užívateľa výhod pred podpisom zmluvy (k pojmu zmluva pozri § 2 ods. 1), a to v lehote 5 alebo menej dní pred uzavretím zmluvy; táto úprava sa bude vzťahovať aj na zmenu zmluvy
  5. e) v súvislosti s plnením zo zmluvy – v tomto prípade sa vyžaduje, aby došlo k overeniu konečného užívateľa výhod pred tým, než dôjde napr. k vyplateniu finančných prostriedkov, aj v tomto prípade v lehote 5 alebo menej dní pred plnením zo zmluvy. 

 

Nesplnenie povinnosti podľa odseku 2 zo strany oprávnenej osoby má svoje následky. Tieto sú ustanovené v § 15 ods. 2 návrhu zákona. Platí pravidlo, že dokým nie je vykonané overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, tak subjekt reprezentujúci verejný sektor nie je povinný plniť zo zmluvy, a nedostane sa pri tom do omeškania. Ide o súkromnoprávnu „sankciu“ za nesplnenie povinnosti overovať konečného užívateľa výhod. 

 

Osobitne sú vnímané verifikačné udalosti podľa odseku 2 písm. d) a e), pri ktorých sa podľa odseku 3 uplatní pravidlo, že oprávnená osoba je povinná vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, len ak jej partner verejného sektora oznámi, že tieto verifikačné udalosti majú nastať. Je žiaduce, aby praktické dôsledky tohto pravidla boli konkretizované v dohode medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou. Rovnako v týchto prípadoch sa uplatní výnimka z nutnosti absolvovať procedúru verifikácie, ak v prechádzajúcich šiestich mesiacoch došlo k verifikácii konečného užívateľa výhod.

 

V odseku 4 sa upravuje povinnosť oprávnenej osoby postupovať pri overovaní konečného užívateľa výhod s odbornou starostlivosťou. Ak oprávnená osoba túto povinnosť zanedbá, môže to viesť k vzniku zákonného ručenia oprávnenej osoby za zaplatenie pokuty uloženej za uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod; k tomu pozri § 13 ods. 3. Koncept konania s odbornou starostlivosťou nie je v právnom poriadku novinkou. Uvedenú skutočnosť zohľadňuje aj návrh zákona. Návrh zároveň zavádza účelovú definíciu konania s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že výkon funkcie oprávnenej osoby nie je výkon regulovaného povolania napr. advokáta, daňového poradcu, či notára alebo výkon činnosti banky. Z uvedeného dôvodu je preto namieste zaviesť osobitný štandard konania s odbornou starostlivosťou. To znamená, že ak advokát uzavrie s partnerom verejného sektora dohodu na účely registrácie v registri, a teda ak advokát začne plniť úlohy oprávnenej osoby, pri posudzovaní konania s odbornou starostlivosťou sa použije § 11 ods. 4 a nie § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 

 

V odseku 5 sa upravujú obsahové náležitosti verifikačného dokumentu. Verifikačný dokument bude určený na preukázanie identifikácie konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Vyhotovovať ho bude oprávnená osoba, ktorá zodpovedá za obsah a dostatočnosť verifikačného dokumentu, pričom pri posudzovaní jej zodpovednosti, t.j. konania s odbornou starostlivosťou (odsek 3) sa prihliada výlučne na skutočnosti, ktoré uviedla vo verifikačnom dokumente, a teda nemôže prísť s dodatočnými vysvetleniami. Nedodržanie predpísaných náležitostí verifikačného dokumentu je dôvodom pre odmietnutie vykonania zápisu podľa § 6 ods. 1. Verifikačný dokument tvorí povinnú prílohu návrhu na zápis, ak sa tento návrh týka údajov o konečnom užívateľovi výhod. Ďalej je povinnou prílohou aj oznámenia o overení identifikácie konečného užívateľa výhod podľa odseku 6. Ak sa v uvedených prípadoch nepriloží verifikačný dokument k podaniu, registrujúci orgán odmietne vykonať úkon; rovnakou bude postupovať aj vtedy, ak verifikačný dokument nebude obsahovať predpísané obsahové náležitosti.

 

Ustanovenie odseku 6 má za cieľ upraviť procedúru zápisu overenia identifikácie konečného užívateľa výhod do registra v prípade jednotlivých verifikačných udalostí. Ak je registračnou udalosťou samotná zmena v osobe konečného užívateľa výhod, použije sa postup podľa § 9, t.j. podá sa štandardný návrh na zmenu zapísaných údajov. To platí aj pre prípad zmeny oprávnenej osoby na návrh partnera verejného sektora. V prípade ostatných verifikačných udalostí môžu nastať dve situácie – ak je výsledkom verifikácie zistenie, že došlo k zmene v osobe konečného užívateľa výhod, postupuje sa podľa § 9, keďže je potrebné zmeniť už zapísané údaje. Ak je výsledkom verifikácie potvrdenie správnosti zápisu o konečnom užívateľovi výhod, t.j. pri verifikačnej udalosti sa zistí, že nedošlo k zmene v osobe konečného užívateľa výhod, oznámi sa táto skutočnosť prostredníctvom na to určeného formulára (oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod) registrujúcemu orgánu. Prílohou oznámenia je v tomto prípade nový verifikačný dokument. Na oznámenia sa vzťahuje povinnosť podať ho elektronicky.

 

Odpoveď na otázku ako naloží s oznámením o overení identifikácie konečného užívateľa výhod registrujúci orgán ponúka úprava v odseku 7. Registrujúci orgán v tomto prípade zapíše do registra dátum overenia identifikácie konečného užívateľa výhod. Na postup registrujúceho orgánu sa použijú sa použijú § 5 až 7. To znamená, že registrujúci orgán formálne skontroluje oznámenie, a to či je priložený verifikačný dokument a či oznámenie vykonala oprávnená osoba (rovnaké použitie § 6). Ak oznámenie spĺňa požadované náležitosti, vykoná sa v lehote dvoch pracovných dní zápis dátumu verifikácie do registra. Ak oznámenie nepodala oprávnená osoba, oznámenie je neúplné alebo nie je k nemu priložený verifikačný dokument, prípadne verifikačný dokument nespĺňa požadované náležitosti, registrujúci orgán odmietne vykonať zápis (rovnaké použitie § 7 a 8). Proti odmietnutiu vykonania zápisu budú aj v prípade oznámenia prípustné námietky, na ktoré sa vzťahuje v plnom rozsahu § 8 ods. 3.  

 

Návrh zákona v odseku 8 zavádza povinnosť fyzickej osoby, ktorá sa stane konečným užívateľom výhod oznámiť túto skutočnosť partnerovi verejného sektora a v registri zapísanej oprávnenej osobe. Nie vždy sa musí túto skutočnosť partner verejného sektora dozvedieť z vlastnej činnosti. Ak sa tak udeje, partner verejného sektora postupuje tak, že prostredníctvom oprávnenej osoby vykoná zmenu zápisu konečného užívateľa výhod v registri. Nesplnenie tejto povinnosti zo strany (nového) konečného užívateľa výhod je sankcionované pokutou. 

 

K § 12

 

V § 12 sa navrhuje mechanizmus verifikácie konečného užívateľa výhod vykonávaný z úradnej moci. Na tento účel sa navrhuje, aby registrujúci orgán mal jednak oprávnenie vyzvať partnera verejného sektora a oprávnenú osobu na poskytnutie súčinnosti (odsek 2) a súčasne sa umožňuje, aby registrujúci orgán mohol využiť pri overovaní konečného užívateľa výhod aj iné orgány, a to tzv. povinného osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  

 

Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa bude realizovať buď na základe kvalifikovaného podnetu alebo aj bez tohto podnetu. Úprava kvalifikovaného podnetu je prevzatá z platného znenia zákona o verejnom obstarávaní, pričom je rozšírená aj o notifikačnú povinnosť vo vzťahu k oznamovateľovi o spôsobe vybavenia jeho podnetu. 

 

Z procesného hľadiska sa na postup registrujúceho orgánu, t.j. súdu budú vzťahovať ustanovenia § 289 až 298 Civilného mimosporového poriadku, ktoré svojou povahou najviac vyhovuje potrebám § 12. Vzhľadom na subsidiárnu aplikáciu procesných kódexov nič nebráni tomu, aby súd nariadil znalecké dokazovanie alebo si vyžiadal potrebné odborné vyjadrenia mimo znaleckého dokazovania.

 

K § 13

 

V § 13 sa upravujú pokuty za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom. Pokuty sú diferencované podľa závažnosti porušenej povinnosti do dvoch kategórií. 

 

V odseku 1 sa upravuje pokuta, ktorá bude ukladaná za porušenie týchto povinností:

  1. 1. uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod v návrhu na zápis,
  2. 2. uvedenie nepravdivých údajov alebo neúplných údajov o verejných funkcionároch, alebo 
  3. 3. nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote ustanovenej týmto zákonom (§ 9 ods. 1),
  4. 4. porušenie zákazu výkonu funkcie oprávnenej osoby podľa § 19.

 

V týchto prípadoch sa pokuta bude jedným rozhodnutím ukladať partnerovi verejného sektora a súčasne aj jeho štatutárnemu orgánu, prípadne všetkým jeho členom (vo význame každému osobitne). Z povahy veci sa uloženie pokuty štatutárnemu orgánu nepoužije, ak je partnerom verejného sektora fyzická osoba. 

 

Výška pokuty je v prípade partnera verejného sektora definovaná dvojako – v prvom rade sa pokuta uloží vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10000 do 1000000 eur.

 

Zmyslom tohto právneho inštitútu je odňať vo forme pokuty všetko to, o čo sa partner verejného sektora obohatil v dôsledku toho, že bol uvedením nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod spôsobilý uzatvoriť zmluvu so subjektom verejného sektora. Pod pojmom hospodársky prospech treba rozumieť akýkoľvek finančný príjem alebo peniazmi ocenený prírastok na majetku alebo jeho hodnote, plynúci zo zmluvy alebo dohody, ktorému nezodpovedá priamy, preukázateľný a účelný náklad partnera verejného sektora, vynaložený na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnený náklad). Spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal. Úmyslom zákonodarcu je najmä odňať sankcionovanému partnerovi verejného sektora akýkoľvek zisk z predmetnej transakcie, pričom na tieto účely treba podrobne skúmať oprávnenosť nákladov povinnej osoby.

 

Výška pokuty ukladanej štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora je vymedzená v rozsahu od 10000 do 100000 eur. Za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu bude zo zákona ručiť oprávnená osoba, a to tá oprávnená osoba, ktorá bola zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti. Oprávnená osoba však má k dispozícii možnosť liberácie, ak preukáže, že pri identifikácii konečného užívateľa výhod alebo jej overovaní konala s odbornou starostlivosťou (§ 12 ods. 4). 

 

V odseku 2 sa koncipuje druhá kategória pokút, a to za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa § 12. V týchto prípadoch sa pokuta ukladá partnerovi verejného sektora, a to vo výške do 100 000 eur.

 

V odseku 3 sa navrhuje zavedenie pokuty ukladanej konečnému užívateľovi výhod, ktorý si nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 11 ods. 8.

 

V odseku 4 sa upravuje pokuta za porušenie zákazu vyjadreného v § 19. Pokuta sa v tomto prípade bude ukladať oprávnenej osobe. 

 

Pri ukladaní pokút bude registrujúci orgán postupovať podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Výnosy s uložených pokút budú príjmom štátnej rozpočtu.

 

Ďalej je potrebné sa zmieniť o trestnoprávnych dosahoch novej právnej úpravy. V prvom rade je potrebné uviesť, že návrh zákona zavádza novú podmienku prístupu k verejným zdrojom, ktorou je zápis v registri partnerov verejného sektora. Je nepochybné, že týmto zápisom sa rozumie úplný a pravdivý zápis v registri. Porušenie tejto povinnosti môže viesť okrem administratívneho postihu aj k trestnoprávnemu postihu. Do úvahy prichádza najmä použitie trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260 Trestného zákona. 

 

K trestnému činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260 Trestného zákona

 

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie za účelom ochrany pred jej skresľovaním. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Nepravdivými alebo hrubo skresľujúcimi údajmi sú údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde alebo skreslene informujú o podstatných okolnostiach a faktoch slúžiacich na kontrolu hospodárenia. Registrom podľa osobitného predpisu je napr. register podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; pod tento pojem možno subsumovať aj register partnerov verejného sektora.

 

Podľa § 5 ods. 3 návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov ,,Ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, prílohou návrhu na zápis je verifikačný dokument.“ Z uvedeného možno odvodiť, že za daných okolností je verifikačný dokument podkladom nevyhnutným na to, aby došlo k zápisu do registra partnerov verejného sektora,   t. j. aj podkladom slúžiacim na zápis do iného registra v zmysle skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona. Nakoľko subjekt predmetného trestného činu je všeobecný, môže sa ho dopustiť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, a teda aj partner verejného sektora, ako aj oprávnená osoba.

 

K trestnému činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona

 

Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo, najmä v súvislosti s účelným využívaním dotácií, subvencií alebo iných príspevkov z verejných zdrojov. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Partner verejného sektora môže byť páchateľom tohto trestného činu. Pri oprávnenej osobe je situácia ,,zložitejšia“ v tom zmysle, že taká oprávnená osoba síce môže vylákať od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie, avšak nie je tou osobou, ktorá nespĺňa podmienky, na ktoré je viazané poskytnutie alebo použitie danej dotácie, subvencie a pod. podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (osobou, ktorá nespĺňa tieto podmienky je partner verejného sektora). Do úvahy však prichádza trestnosť oprávnenej osoby za spolupáchateľstvo, kedy je medzi spolupáchateľmi rozdelené naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu tak, že ich konanie naplní všetky znaky predmetného trestného činu iba vo svojom súhrne. Pritom sa nevyžaduje, aby konanie spolupáchateľov bolo rovnocennej povahy (t. j. konanie každého zo spolupáchateľov nemusí mať všetky znaky trestného činu), ale stačí, ak trestná činnosť vo svojom súhrne napĺňa znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Do úvahy tiež prichádza trestnoprávny postih oprávnenej osoby za niektorú z foriem účastníctva [napr. ako pomocníka podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona].

 

K trestnému činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona

 

V prípade, že by nebolo možné subsumovať stanovenú situáciu pod niektoré z vyššie uvedených trestných činov (trestný čin subvenčného podvodu je lex specialis k trestnému činu podvodu), bolo by ju možné zahrnúť pod trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Objektom trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Tohto trestného činu sa môže dopustiť tak partner verejného sektora ako aj oprávnená osoba. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje aj spôsobenie škody. V prípade, že by bola škoda (pod ktorú by v danom prípade boli zahrnuté štátom poskytnuté finančné prostriedky partnerovi verejného sektora) vyššia ako 100 000 eur, do úvahy by prichádzala kvalifikácia predmetného skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona alebo trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ak by bola škoda vo výške najmenej 133 000 eur.

 

K § 14

 

Ďalším postihom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ktorému bude uložená pokuta z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod v návrhu na zápis bude diskvalifikácia podľa Obchodného zákonníka; k tomu pozri § 13a cit. zákona. V praxi to bude znamenať, že registrujúci orgán zašle právoplatné rozhodnutie o pokute príslušnému súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií. Na podklade tohto rozhodnutia súd, ktorý vedie register diskvalifikácií v spolupráci s registrovými súdmi vykoná výmaz dotknutej fyzickej osoby zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých figuruje ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Doba vylúčenia (diskvalifikácie) je v tomto prípade tri roky; k tomu pozri § 13a ods. 1 Obchodného zákonníka.

 

Koncept diskvalifikácie podľa Obchodného zákonníka je nastavený tak, že umožňuje, aby osobitný zákon ustanovil konkrétne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky za rozhodnutia o vylúčení. V súčasnosti sú takto definované dve rozhodnutia – rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu (§ 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z.) a rozhodnutie o treste zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu (§ 61 ods. 10 Trestného zákona). Rozhodnutie o pokute podľa § 13 ods. 1 predkladaného zákona sa tak stane v poradí tretím rozhodnutím súdu, ktoré spôsobuje vylúčenie podľa predpisov obchodného práva. 

 

K § 15

 

Ustanovenie § 15 upravuje súkromnoprávne dôsledky porušenia niektorých povinností ustanovených zákonom. 

 

Ak dôjde k právoplatnému uloženiu pokuty za porušenie povinností uvádzať v návrhu na zápis pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo si podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote ustanovenej týmto zákonom, vznikne účastníkovi zmluvy, s ktorým partner verejného sektora uzavrel zmluvu, právo odstúpiť od tejto zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy vznikne aj v prípade nesplnenia povinnosti zabezpečiť zápis oprávnenej osoby podľa § 10 ods. 2 v zákonom ustanovenej lehote. Pri posudzovaní dôsledkov odstúpenia od zmluvy treba vychádzať z povahy zmluvného vzťahu, a teda aplikovať buď Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník. 

 

Porušenie povinnosti vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod alebo nesplnenie povinnosti vykonať zápis oprávnenej osoby do registra včas bude mať za následok to, že účastník zmluvy, s ktorým partner verejného sektora uzavrel zmluvu, nemusí plniť svoje zmluvné povinnosti a nedostane sa tým od omeškania so splnením svojho záväzku.

 

K § 16

 

Zákonná úprava predpokladá, že podania adresované registrujúcemu orgánu budú formalizované a bude ich potrebné vykonať na predpísaných formulároch. Tieto budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Navrhuje sa preto štandardné splnomocňujúce ustanovenie pre vydanie týchto formulárov. Vychádzajúc z textu zákona možno rozlišovať tieto podania:

 

  • - návrh na prvý zápis partnera verejného sektora (§ 5 ods. 1)
  • - návrh na zmenu (výmaz) zapísaných údajov (§ 9 a § 10)
  • - návrh na výmaz oprávnenej osoby (§ 10 ods. 2)
  • - oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod (§ 11 ods. 6).

 

Z dôvodu prehľadnosti budú formuláre pre návrh na prvý zápis a návrh na zmenu (výmaz) zapísaných údajov diferencované podľa toho či je partnerom verejného sektora fyzická osoba alebo právnická osoba.

 

Návrh príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je v súlade s čl. 17 ods. 1 písm. i) Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky súčasťou predkladaného materiálu.

 

V odseku 2 sa koncipuje právna úprava, ktorá čerpá z § 13 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorá umožňuje reagovať na praktické fungovanie súdu pri vybavovaní agendy registra partnerov verejného sektora v časti týkajúcej sa zápisov, zmien a výmazov údajov. 

 

Z dôvodu zachovania vysokej úrovne transparentnosti sa navrhuje v odseku 3  jednoznačne určiť, že rozhodnutia o pokute podľa § 13 sa budú zverejňovať ako každé iné súdne rozhodnutie. Tieto rozhodnutia sa taktiež budú sprístupňovať na vyžiadanie. Podmienky za akých sa tak deje upravuje § 82a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z. 

 

V odseku 4 sa upravuje subsidiarita použitia ustanovení § 591 ž 600 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o kontrolnej činnosti na dohodu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobu. Povahou ide o najvhodnejší zmluvný typ. 

 

V odseku 5 sa upravuje subsidiarita použitia civilných procesných kódexov v konaní o námietkach a v konaní podľa § 1, pričom sa vychádza z príbuznosti uvedených ustanovení a celkovo príbuznosti agendy obchodného registra.  

 

K § 17

 

Navrhuje sa, aby platformu rozkrývania konečných užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora mohli využívať aj iné subjekty ako partneri verejného sektora, resp. verejný sektor ako taký. Na tento účel sa umožňuje zapisovať do registra aj subjekty, ktoré nie sú partnermi verejného sektora, a teda nemajú zákonnú povinnosť zápisu. Možno očakávať, že napr. veľké korporácie preberú tento mechanizmus aj pre svoje B2B obchodné vzťahy. V tomto prípade však ide o dobrovoľnú registráciu (pozri dikciu v odseku 1 „ak o to požiada“). 

 

Pod pojmom „postupom a za podmienok podľa tohto zákona“ treba rozumieť, že na takúto registráciu sa vzťahuje procesná úprava v § 5 až 11. 

 

Na takto zapísanú osobu sa budú vzťahovať povinnosti podľa tohto zákona, napr. povinnosť verifikácie podľa § 11. Vzhľadom na dobrovoľný charakter zápisu sa však navrhuje nepoužiť na takto zapísanú osobu ustanovenia o pokutách (§ 13), o vylúčení (§ 14) a o odstúpení od zmluvy a omeškaní (§ 15).

 

Z hľadiska technického spracovania prezentačne vrstvy registra na webovom sídle ministerstva spravodlivosti sa predpokladá rozdelenie registra na časť, do ktorej sú zapísaní tí, ktorých sa zákon týka v prvom rade, t.j. partneri verejného sektora, a na časť do ktorej sú zapísané dobrovoľne sa zapisujúce subjekty. 

 

K § 18

 

Charakteristickým znakom zákona je, že vykonáva novelizáciu právnych predpisov regulujúcich prístup k verejným zdrojom, resp. majetku. Podstata týchto novelizácií spočíva v tom, že sa zavádza nová podmienka pre získanie verejných zdrojov alebo majetku, ktorá spočíva v tom, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa o tieto zdroje či majetok uchádza musí byť zapísaná v registri. Táto povinnosť bude splnené len vtedy, ak bude zápis v registri obsahovať všetky údaje ustanovené v § 4. Ide teda o výkladové ustanovenie, ktoré určuje kedy možno považovať povinnosť zápisu v registri za splnenú.

 

K § 19

 

V § 19 sa upravujú okolnosti, ktoré zamedzujú výkon činností oprávnenej osoby, ak tu existujú okolnosti, ktoré sú dôvodným predpokladom zaujatosti oprávnenej osoby. V prípade písmena a) sa pri tom vychádza z logiky veci, že je neprípustné, aby v jednej veci bol partner verejného sektora a oprávnená osoba ten istý subjekt. Rovnako je neprípustné, aby oprávnenou osobou bola osoba, ktorá je v tej istej veci aj konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora. Podľa písmena b) bude vylúčené, aby oprávnená osoba vykonávala činnosť podľa tohto zákona, ak jej konečný užívateľ výhod je tá istá osoba ako v prípade partnera verejného sektora. V písmene c) sa ako diskvalifikačné kritériu zavádza vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby, ktorý je spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, a to najmä formou personálneho alebo majetkového prepojenia partnera verejného sektora a oprávnenej osoby.   

 

Ak teda nastane niektorá zo skutočností uvedených v písmenách a), b) alebo c), oprávnená osoba nebude môcť vykonávať činnosť oprávnenej osoby. Porušenie tohto zákazu zo strany oprávnenej osoby je sankcionované pokutou, ktorá sa ukladá priamo oprávnenej osoby. Porušenie tohto zákazu zároveň vedie k uloženiu pokuty podľa § 13 ods. 1, t.j. bude sankcionovaný aj partner verejného sektora a jeho štatutárne orgány. V dôsledku uloženia pokuty podľa § 13 ods. 1 sa súčasne aktivizuje § 14 a 15 návrhu zákona. 

 

K § 20

 

Z dôvodu predchádzania prípadných výkladovým nezrovnalostiam sa navrhuje výslovne vyjadriť tú skutočnosť, že činnosť advokáta, notára, banky, pobočky zahraničnej banky, audítora a daňového poradcu podľa zákona o partneroch verejného sektora nijako nenahrádza ich povinnosti podľa zákona  č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K § 21

 

Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení je vysporiadať sa s existujúcim registrom konečných užívateľov výhod zriadeným zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

 

Podľa návrhu zákona sa subjekty zapísané v registri podľa zákona o verejnom obstarávaní budú považovať za subjekty zapísané do registra partnerov verejného sektora, a to odo dňa účinnosti zákona. Na tento účel ministerstvo spravodlivosti preberie databázu registra konečných užívateľov výhod. Osoby zapísané pôvodne v registri konečných užívateľov výhod budú však povinné vykonať dodatočne, v lehote šiestich mesiacov proces overenia identifikácie konečného užívateľa výhod podľa novej právnej úpravy. Nesplnenie tejto povinnosti povedie k výmazu dotknutého subjektu z registra konečných užívateľov výhod. 

 

K § 22

 

Prechodné ustanovenia podľa § 22 majú za cieľ zabezpečiť verifikáciu konečného užívateľa výhod aj v prípadoch zmluvných vzťahov, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona a trvajú aj po jeho účinnosti. Na tento účel sa v odseku 1 ustanovuje povinnosť fyzických osôb a právnických osôb, ktoré spĺňajú podmienky pre zápis do registra, aby zabezpečili svoj zápis do registra do šiestich mesiacov od účinnosti zákona. Podmienkami pre zápis do registra treba rozumieť naplnenie definície partnera verejného sektora podľa § 2.  

 

V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa uplatní postu podľa odseku 2, v zmysle ktorého subjekt reprezentujúci verejný sektor nebude povinný plniť zo zmluvy a nedostane sa do omeškania a ďalej vznikne právo odstúpiť od zmluvy. Pri posudzovaní dôsledkov odstúpenia od zmluvy treba vychádzať z povahy zmluvného vzťahu, ktorý sa ukončuje odstúpením, a teda aplikovať buď Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník.  

 

K § 23

 

Vzhľadom na skutočnosť, že partnerom verejného sektora budú podľa § 2 ods. 1 písm. a) aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti navrhuje sa ustanoviť prechodné obdobie, v rámci ktorého sa budú musieť dodatočne zapísať do registra, ak spĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora. 

 

K čl. II

(zákon č. 92/1991 Z. z.)

 

Do zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie privatizovaného majetku, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov  podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. III

(zákon č. 138/1991 Zb.)

 

Do zákona o majetku obcí sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku obce, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o majetok obce (mesta) spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. IV

(zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.)

 

Do zákona o správe majetku štátu sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku štátu, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o  majetok štátu spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov  podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. V

(zákon č. 446/2001 Z. z.)

 

Do zákona o majetku vyšších územných celkov sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku vyššieho územného celku, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza majetok vyššieho územného celku spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. VI

(zákon č. 483/2001 Z. z.)

 

Navrhnutá úprava v čl. VI bode 1 je potrebná na legislatíve zabezpečenie prelomenia bankového tajomstva podľa § 91 ods. 4 zákona o bankách tak, aby bola zabezpečená harmonizácia zákona o bankách s ustanoveniami pripravovaného zákona o registri partnerov verejného sektora

 

K čl. VII

(zákon č. 527/2002 Z. z.)

 

Územná samospráva a verejnoprávne inštitúcie sú povinné predávať svoj majetok spravidla formou dražby. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. prechádza na vydražiteľa vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu, prechod majetku je podmienený len zaplatením kúpnej ceny. Na tento účel sa navrhuje doplnenie cit. zákona tak, aby udelenie príklepu bolo titulom pre nadobudnutie vlastníctva len vtedy, ak je splnená podmienka zápisu do registra partnerov verejného sektora. Uvedená právna konštrukcia sa vzťahuje len na tie osoby, ktoré spĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora. Na iné osoby sa však nevzťahuje.

 

K čl. VIII

(zákon č. 549/2003 Z. z.)

 

Doplnenie zákona o súdnych úradníkoch má za cieľ umožniť zveriť do pôsobnosti vyšších súdnych úradníkov vykonávanie zápisov do registra, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov v tomto registri. Ide o analogickú úpravu aká sa používa v prípade agendy obchodného registra; k tomu pozri § 4 ods. 3 zákona o súdnych úradníkoch.

 

K čl. IX

(zákon č. 176/2004 Z. z.)

 

Do zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku verejnoprávnej inštitúcie, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o  majetok verejnoprávnej inštitúcie spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov  podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. X

(zákon č. 523/2004 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie dotácie, ktorá spočíva v zápise žiadateľa o dotáciu do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K bodu 2

 

Zavádza sa všeobecné pravidlo v rámci pravidiel rozpočtového hospodárenia, podľa ktorého verejné prostriedky, majetok štátu alebo štátne finančné aktíva bude možné poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora len, ak sú tieto osoby zapísané v registri. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

   

K čl. XI

(zákon č. 581/2004 Z. z.)

 

K bodu 1

 

V intenciách definičného vymedzenia partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod návrhu zákona sa navrhuje medzi partnerov verejného sektora zaradiť aj zdravotné poisťovne, pretože tieto nakladajú s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Odkrytie konečných užívateľov výhod v prípade zdravotných poisťovní je preto legitímne požadovať. Na zdravotnú poisťovňu zapísanú v registri sa tak budú vzťahovať povinnosti ustanovené v zákone o registri (čl. I). Porušenie týchto povinností môže viesť k uplatneniu všetkých dôsledkov, ktoré tento zákon spája s nesplnením zákonných povinností partnera verejného sektora (§ 13 až 16 návrhu zákona).

 

K bodu 2

 

Navrhuje sa, aby prílohou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia bol aj výpis z registra. To znamená, že subjekt, ktorý má byť budúcou zdravotnou poisťovňou musí byť pred podaním žiadosti zapísaný v registri. 

 

K bodu 3

 

Navrhuje sa rozšíriť okruh dôvodov, pre ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zruší povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia aj o skutočnosť, že zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri. Predmetné ustanovenie nadobudne účinnosť až v momente uplynutia lehoty podľa navrhovaného prechodného ustanovenia; k tomu pozri bod 4.

 

K bodu 4

 

Ustanovuje sa prechodné obdobie v trvaní šiestich mesiacov pre vykonanie zápisu do registra zo strany zdravotných poisťovní. Nesplnenie tejto povinnosti bude zakladať použitie § 39 ods. 1 písm. k) zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, t.j. zrušenie povolenia.  

 

K čl. XII

(zákon č. 7/2005 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Navrhované doplnenie zákon o konkurze a reštrukturalizácii má za cieľ využiť systém odkrývania konečných užívateľov výhod aj v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Na tento účel sa rozširuje definičné vymedzenie spriaznenej osoby, ktorou bude aj ten veriteľ, ktorý si prihlasuje pohľadávku vo výške nad 1 milión eur voči dlžníkovi, ktorý je partnerom verejného sektora alebo ním bol v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie. Právna úprava sa nevzťahuje na orgány verejnej správy podľa rozpočtových predpisov. 

 

K bodu 2

 

V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa nová práva úprava spriaznených osôb bude vzťahovať len konania začaté po účinnosti zákona. 

 

K čl. XIII

(zákon č. 561/2007 Z. z.)

 

Do zákona o investičnej pomoci sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie investičnej pomoci, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. XIV

(zákon č. 297/2008 Z. z.)

 

K bodom 1 a 2

 

Cieľom zmeny zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nanovo definovať konečného užívateľa výhod. Definícia konečného užívateľa výhod je koncipovaná jednak vo všeobecnej rovine a jednak demonštratívnym výpočtom osôb, ktorá je potrebné vždy považovať za konečných užívateľov výhod. 

 

Vo všeobecnej časti definície konečného užívateľa výhod návrh zákona vychádza z čl. 3 bod 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES.   

 

K bodom 3 až 5

 

Vo väzbe na § 12 zákona o registri partnerov verejného sektora sa navrhuje upraviť súčinnostné ustanovenia novelizovaného zákona. Subjektom, ktorému sa bude po novom poskytovať súčinnosť bude registrujúci orgán, t.j. Okresný súd Žilina. 

 

K čl. XV

(zákon č. 292/2014 Z. z.)

 

Do zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. XVI

(zákon č. 343/2015 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Zmena zákona o verejnom obstarávaní zahŕňa najmä vypustenie právnej úpravy doterajšieho registra konečných užívateľov výhod. Táto právna úprava sa stáva v súvislosti so zavádzaním nového registra – registra partnerov verejného sektora – bezpredmetnou.

 

Nedochádza však k vypusteniu podmienky zápisu v registri ako podmienky uzavretia zmluvy po skončení procesu verejného obstarávania. Táto podmienka zostáva zachovaná. Podmienku zápisu v registri je však potrebné vnímať v súvislosti s finančnými limitmi zavádzanými v § 2 ods. 2 návrhu zákona. Na dosiahnutie uvedeného cieľa sa doterajšie znenie § 11 nahrádza novým znením, kde je vyjadrená podmienka zápisu v registri ako podmienka pre uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Táto podmienka sa vzťahuje ako na uchádzačov, tak aj na ich subdodávateľov. Subdodávateľom v tomto prípade nie je len subdodávateľ vymedzený v zákone vo verejnom obstarávaní, ale aj subdodávateľ vymedzený v § 2 ods. 1 písm. a) siedmy bod návrhu zákona. 

 

K bodu 2

 

Ide o zmenu vyvolanú zmenou § 11 novelizovaného zákona.

 

K bodu 3

 

Je legitímne požadovať, aby podmienku zápisu do registra spĺňal aj nový dodávateľ alebo nový koncesionár. Preto sa táto požiadavka v zákone upravuje výslovne. 

 

K bodu 4

 

Doterajšie znenie § 19 ods. 3 sa prispôsobuje novej právnej úprave registra partnerov verejného sektora. Jeho vecná podstata sa však nemení. 

 

K bodom 5 až 14

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou § 11 novelizovaného zákona.

 

K bodu 15

 

Vypúšťa sa doterajšia právna úprava registra konečných užívateľov výhod. Vzhľadom na zavedenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora sa doterajšia právna úprava stáva bezpredmetnou. 

 

K bodom 16 a 17

 

Ide o zmenu vyvolanú vypustením časti ustanovení v § 56.

 

K bodu 18

 

Navrhuje sa ponechať doterajší správny delikt upravený v § 182 ods. 1 písm. d) s tým, že musí dôjsť k zmene jeho skutkovej podstaty vzhľadom na zmenu právnej úpravy v § 11. Doterajší zákaz uzavrieť zmluvu s osobu, ktorá nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod sa nahrádza zákazom podľa § 11. Analogicky k tomu sa preto nanovo koncipuje doterajšia úprava § 182 ods. 1 písm. d).

 

K bodu 19

 

Ide o zmenu vyvolanú vypustením časti ustanovení v § 56.

 

K bodu 20

 

Navrhuje sa vypustiť doterajšie správne delikty podľa § 182 ods. 3 písm. b), g) a h), a to z dôvodu zamedzenia dvojitého potrestania, keďže sankcie sa obdobné protiprávne konanie sa upravujú v § 13 návrhu zákona. 

 

K bodu 21

 

Ide o zmenu vyvolanú vypustením § 162 ods. 1.

 

K bodu 22

 

V § 187a ods. 1 sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nová právna úprava použije aj na verejné obstarávania, pri ktorých nebola do 31. decembra 2016 uzavretá zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva.

 

V § 187a ods. 2 sa navrhuje prechodné ustanovenie, ktoré má za cieľ umožniť Úradu pre verejné obstarávanie dokončiť konania začaté podľa doterajších predpisov vo veciach súvisiacich s povinnosťou evidencie konečných užívateľov výhod.  

 

K čl. XVII

(účinnosť)

 

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2017, čo zároveň zabezpečuje dostatočnú legisvakačnú lehotu, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenia obsiahnuté v čl. I. Delená účinnosť vo vzťahu k čl. XI je daná potrebou odložiť účinnosť ustanovenia umožňujúceho odňatie licencie na výkon činnosti zdravotnej poisťovne v prípade nesplnenia povinnosti vykonať registráciu podľa tohto zákona v rámci určeného prechodného ustanovenia. Až po uplynutí tohto prechodného obdobia bude možné prvýkrát aplikovať oprávnenie odňať licenciu. 

 

V Bratislave, 17. augusta 2016

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti 

Slovenskej republiky

 

 

 
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore