Zákonník práce 311/2001 účinný od 01.01.2021 do 28.02.2021

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Navrhuje sa novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“) a preradiť 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu spomedzi pamätných dní medzi štátne sviatky.

Dňa 28. októbra 1918 vznikol samostatný česko-slovenský štát. Ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska.

Vznik Československa znamenal pre slovenský národ prvý raz v dejinách, že sa stal štátotvorným národom, pre Slovensko jeho vôbec prvé územné a štátne vymedzenie a základ moderného ekonomického, sociálneho, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja. Demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia.

Počas trvania česko-slovenského štátu bol 28. október štátnym sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a prijatí zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 28. október nedostal nielen do zoznamu štátnych sviatkov SR, ale dokonca ani medzi pamätné dni. Pamätným dňom sa 28. október stal až v roku 1999. Vzhľadom na historický význam tohto dňa sa navrhuje jeho preradenie z pamätných dní medzi štátne sviatky.

Slovenská republika má v súčasnosti päť štátnych sviatkov. Schválením návrhu zákona sa počet štátnych sviatkov Slovenskej republiky zvýši na šesť. Predkladaný návrh zákona neruší žiadny iný štátny sviatok, ani iný deň pracovného pokoja. Zvýšenie počtu zákonom stanovených dní pracovného pokoja, ktorými sú aj štátne sviatky, by malo dopady na ekonomiku a podnikateľské prostredie. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby 28. október bol štátnym sviatkom, ale nebol dňom pracovného pokoja. Zaradením medzi štátne sviatky sa zvýši význam, ktorý Slovenská republika prikladá tomuto dňu. Udeje sa to však bez akýchkoľvek ekonomických dopadov, aj bez toho, aby bol zrušený niektorý iný štátny sviatok, alebo iný deň pracovného pokoja.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Peter Osuský, Gábor Grendel, Juraj Šeliga, Ľudovít Goga, Ondrej Dostál, Radovan Kazda, Ján Benčík, Milan Laurenčík, Andrej Stančík, Miroslav Kollár, Radovan Sloboda, Jana Žitňanská, Tomáš Valášek, Jarmila Halgašová, Miroslav Žiak, Tomáš Lehotský, Marián Viskupič a Viera Leščáková.

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa, aby sa novým štátnym sviatkom stal 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, ktorý bol dosiaľ pamätným dňom. Počet štátnych sviatkov sa tým zvýši na šesť.

K bodu 2

Podľa § 2 ods. 1 zákona o štátnych sviatkoch sú štátne sviatky dňami pracovného pokoja. Navrhuje sa doplniť znenie predmetného ustanovenia tak, aby z tohto pravidla mohla existovať výnimka, ktorá sa bližšie upravuje v novo navrhovanom § 2 ods. 3 (bod 3)

K bodu 3

Navrhuje sa pre 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu ako nový štátny sviatok ustanoviť výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja (§ 2 ods. 1 zákona o štátnych sviatkoch). Navrhuje sa, aby 28. október síce bol štátnym sviatkom, ale nebol dňom pracovného pokoja v zmysle § 2 ods. 1 zákona o štátnych sviatkoch. V záujme jednoznačnosti právnej úpravy sa zároveň navrhuje ustanoviť, že 28. október ako štátny sviatok nie je dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, keďže Zákonník práce obsahuje viacero ustanovení, ktoré sa týkajú osobitnej právnej úpravy pre dni pracovného pokoja i pre sviatky.

Zároveň sa aktualizuje odkaz na Zákonník práce v poznámke pod čiarou č. 1, keďže poznámka dosiaľ odkazuje na už neplatný Zákonník práce z roku 1965, ktorý bol v roku 2001 nahradený novým a v súčasnosti platným Zákonníkom práce č. 311/2000 Z. z..

K bodu 4

Vzhľadom na zaradenie 28. októbra – Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu medzi štátne sviatky sa navrhuje jeho vyradenie spomedzi pamätných dní.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona na 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom návrhu zákona je riešiť ustanovenie sumy minimálnej mzdy na rok 2021 a na nasledujúce roky vzhľadom na osobitný nepredvídateľný vývoj v roku 2020, a to úpravou tzv. automatu určovania minimálnej mzdy.

V čl. II, ktorým sa novelizuje Zákonník práce, sa mení určenie sumy minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce a určenie mzdových zvýhodnení naviazaných na minimálnu mzdu.

Návrh zákona je súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie a v analýze sociálnych vplyvov.

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde)

K bodu 1

Navrhuje sa zjednotiť spôsob zaokrúhľovania medzi zákonom o minimálnej mzde a Zákonníkom práce (§ 120).

K bodu 2

Navrhuje sa urobiť zmenu v tzv. automate úpravy mesačnej minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok (§ 8 zákona) tak, že sa určenie percenta podielu medzi priemernou mesačnou nominálnou mzdou zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje minimálna mzda a sumou mesačnej minimálnej mzdy na príslušný rok určuje na úrovni 57 %, a to s ohľadom na aktuálny podiel medzi priemernou mesačnou mzdou za rok 2018 (1013 eur) a mesačnou minimálnou mzdou na kalendárny rok 2018 (580 eur).

K bodu 3

Navrhuje sa, vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona, ako aj na termíny určené platným a účinným znením zákona (§ 9), pre kalendárny rok 2021 osobitne uviesť sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom priamo v zákone. Navrhovaná suma vychádza z postupu navrhovaného v bode 2.

K čl. II (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce)

K bodom 1, 6 až 12

Navrhuje sa ustanoviť sumy mzdových zvýhodnení a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu pevnou sumou, ktorá bude vychádzať zo sumy minimálnej mzdy, ktorá sa navrhuje na rok 2021 (t. j. 623 eur).

K bodu 2, 3 a 5

Navrhuje sa ustanoviť, že nárast minimálnych mzdových nárokov od roku 2021 bude naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy. Suma bude rásť o rozdiel medzi jednotlivými kalendárnymi rokmi. Základňou bude suma 580 eur (mesačná minimálna mzda pre kalendárny rok 2020), ktorá sa násobí príslušným koeficientom (1,2 – 1,4 – 1,6 – 1,8 – 2,0) a k tejto sume sa pre rok 2021 pripočíta suma 43 eur, ktorá je nárastom (rozdielom) medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy na kalendárny rok 2020 (580 eur) a sumou mesačnej minimálnej mzdy na kalendárny rok 2021 (623 eur). Ak v ďalšom kalendárnom roku bude rozdiel medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2021 a sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2022 napr. 12 eur, pripočíta sa k tejto sume (t. j. 580 euro * príslušný koeficient + 43 euro) táto suma.

2

Zároveň sa navrhuje z dôvodu prehľadnosti pre adresátov právnej normy ustanoviť, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR oznámi do 1. novembra tieto sumy v Zbierke zákonov SR.

K bodu 4

Navrhuje sa zjednotiť spôsob zaokrúhľovania medzi zákonom o minimálnej mzde a Zákonníkom práce (§ 120).

K čl. III

Navrhuje sa, aby ustanovenia týkajúce sa úpravy súm minimálnej mzdy na rok 2021 nadobudli účinnosť 31. októbra 2020, teda ešte pred termínom zverejnenia súm minimálnej mzdy na nasledujúci rok podľa súčasne platného mechanizmu, u zvyšných ustanovení sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2021.

V Bratislave dňa 26. augusta 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky