Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 310/2016 účinný od 01.01.2019

Platnosť od: 25.11.2016
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rozpočtové právo, Zamestnanosť
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST3JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 310/2016 účinný od 01.01.2019
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 310/2016 s účinnosťou od 01.01.2019

Legislatívny proces k zákonu 310/2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 310/2016, dátum vydania: 25.11.2016

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Ministerstvo financií SR, vychádzajúc z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016, predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“). 

 

Podľa súčasnej právnej úpravy rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami od iných subjektov. Niektoré prostriedky prijaté od iných subjektov vedie rozpočtová organizácia na samostatných mimorozpočtových účtoch, napr. prostriedky od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení, prijaté formou dotácie alebo grantu, pričom pri ich použití sa odvádzajú na príjmový účet a výdavky sa realizujú z výdavkového účtu. Zároveň sa umožňuje aj existencia osobitných účtov, z ktorých sa výdavky priamo realizujú. Aktuálna legislatíva síce vyžaduje aj vykazovanie všetkých príjmov a výdavkov, ktoré sa nepoužívajú prostredníctvom príjmového a výdavkového účtu, no nie všetky predpokladané príjmy a výdavky sa rozpočtujú už v etape zostavovania rozpočtu, čím vznikajú odchýlky vykázaných údajov v skutočnosti v porovnaní so schváleným rozpočtom. Navrhuje sa upraviť rozpočtovanie rozpočtových organizácií tak, že rozpočtová organizácia bude rozpočtovať príjmy a výdavky na všetkých účtoch organizácie t. j. súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie budú všetky prostriedky, s ktorými hospodári. 

 

Platná legislatíva neupravuje postup v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy zohľadnenej v návrhu rozpočtu verejnej správy, preto sa navrhuje upraviť použitie výdavkov zodpovedajúcim takýmto daňovým a odvodovým príjmom.

 

Predložený legislatívny návrh obsahuje aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

 

V návrhu sa premietajú zmeny súvisiace s  aktuálnou novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä vo vzťahu k vykazovaniu podnikateľskej činnosti obcí a vyšších územných celkov, ktorá sa bude jednotne rozpočtovať a vykazovať na samostatnom účte. 

 

Obsahuje tiež  doplnenie ustanovení o zverejňovaní údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom  webového sídla Ministerstva financií SR s cieľom zvýšenia transparentnosti verejných financií.  

 

V návrhu novely sa precizujú tiež podmienky používania návratných zdrojov financovania vo vzťahu k dodávateľským úverom len na oblasť investícií. Navrhovaná úprava neznamená sprísnenie doterajšej regulácie, ale zabezpečuje dodržanie už teraz platnej povinnosti o používaní návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky.

 

Predložený návrh novely zákona obsahuje aj ďalšie zmeny zapracované na základe poznatkov z aplikačnej praxe napr. v oblasti  poskytovania dotácií  z rozpočtu vyššieho územného celku,  používania prostriedkov štátnych finančných aktív vo forme návratnej finančnej  výpomoci  na všetky druhy výdavkov územnej samosprávy a hospodárenia v ozdravnom režime.  

 

Predložený návrh obsahuje aj návrhy na zmenu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa zabezpečuje súlad so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k predkladaniu údajov Ministerstvu financií SR, ako aj procesu tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte. 

 

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

 

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1. 1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Peter Kažimír, minister financií Slovenskej republiky 

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia práva EÚ

 

Termín začiatku a ukončenia PPK

 

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

 

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

 

 

  1. 2. Definovanie problému

Podľa súčasnej právnej úpravy rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami od iných subjektov. Niektoré prostriedky prijaté od iných subjektov vedie rozpočtová organizácia na samostatných mimorozpočtových účtoch, napr. prostriedky od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení, prijaté formou dotácie alebo grantu, pričom pri ich použití sa odvádzajú na príjmový účet a výdavky sa realizujú z výdavkového účtu. Zároveň sa umožňuje aj existencia osobitných účtov, z ktorých sa výdavky priamo realizujú. Aktuálna legislatíva síce vyžaduje aj vykazovanie všetkých príjmov a výdavkov, ktoré sa nepoužívajú prostredníctvom príjmového a výdavkového účtu, no nie všetky predpokladané príjmy a výdavky sa rozpočtujú už v etape zostavovania rozpočtu, čím vznikajú odchýlky vykázaných údajov v skutočnosti v porovnaní so schváleným rozpočtom.

 

Obec a vyšší územný celok poskytujú Ministerstvu financií SR údaje o svojom hospodárení, ktoré sú v súčasnosti  k dispozícii len ministerstvu. Využívanie dodávateľských úverov  na financovanie bežných potrieb nie je v súlade s pravidlom o používaní návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky.

 

  1. 3. Ciele a výsledný stav

Predloženým návrhom zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa má upraviť rozpočtový proces v nadväznosti na aplikačnú prax na národnej úrovni a zabezpečiť rozpočtovanie príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií na všetkých účtoch organizácie smerujúce k zjednoteniu vykazovania rozpočtových údajov v rozpočte a skutočnosti.

 

Predloženým návrhom noviel zákonov č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení  niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad so zákonom č. 523/2004 Z. z., pričom  cieľom návrhu novely zákona č. 583/2004 Z. z. je rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov vrátane podnikateľskej činnosti aj v prípade obce a vyššieho územného celku, zvýšenie informovanosti o verejných financiách zverejňovaním údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom webového sídla Ministerstva financií SR a precizovanie platnej regulácie v nadväznosti na aplikačnú prax pri používaní dodávateľských úverov, pri používaní prostriedkov zo štátnych finančných aktív a pri hospodárení v ozdravnom režime.

 

  1. 4. Dotknuté subjekty

Subjekty verejnej správy

  1. 5. Alternatívne riešenia

 

  1. 6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena  vykonávacích predpisov?

  Áno

  Nie

 

  1. 7. Transpozícia práva EÚ 

 

 

  1. 8. Preskúmanie účelnosti**

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

 

  1. 9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

 

 

 

 

 

 

    vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 

  1. 10. Poznámky

Predložený materiál nebol konzultovaný s podnikateľskými subjektami, nakoľko nie je zaradený do Zoznamu legislatívnych úloh, ku ktorým je potrebné vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. 

 

  1. 11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Anna Mitošinková, odbor rozpočtovej regulácie, MF SR, anna.mitosinkova@mfsr.sk

Mgr. Lenka Herková, odbor rozpočtovej regulácie, MF SR, lenka.herkova@mfsr.sk

 

  1. 12. Zdroje

 

 

  1. 13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

 

  1. 1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

 

  1. 2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 

  1. 3. Problematika zákona: 
    1. a) je upravená v práve Európskej únie:

 Primárne právo: 

  • čl. 3, 121, 126, čl. 310 až 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
  • čl. 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii,
  • Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o  Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

  1. 1. legislatívne akty:
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012) v platnom znení,
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),
  1. nariadenie  Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),
  2. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
  3. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013),
  4. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
  5. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z  17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení,
  6. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.
  1. 2. nelegislatívne akty:
  1. delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012) v platnom znení,
  2. nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014),
  3. nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014),
  4. delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1971 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 (Ú. v. EÚ L 293, 10.11.2015).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009): 

  • rozhodnutie Komisie 74/55/EHS z 22. januára 1974, ktoré udeľuje právomoci na vykonávanie kontrolných opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o príjmy a výdavky spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1, Ú. v. ES L 34, 7.2.1974),
  • nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1, Ú. v. ES L 312, 23.12.1995),
  • nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/ zv. 2, Ú. v. ES L 310, 30.11.1996) v platnom znení,
  • nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení,
  • nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2.8.1997) v platnom znení,
  • nariadenie Rady (ES) č. 622/1998 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym štátom v rámci predvstupovej stratégie, a najmä o založení prístupových partnerstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.11/zv. 28, Ú. v. ES L 85, 20.3.1998),
  • nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004 o štvrťročných finančných účtoch verejnej správy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/ zv. 5, Ú. v. EÚ L 81, 19.3.2004) v platnom znení,
  • nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006),
  • rozhodnutie Rady 2007/436/ES z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007),
  • nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 145, 10.6. 2009) v platnom znení.

 

  1. b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
  • rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, [2004].

 

  1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
  2. a) Lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
  3. b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné. 
  4. c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
  5. d) Bezpredmetné.

 

  1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

 Úplný.

 

 

  1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Dôvodová správa

 

Osobitná časť

 

K čl. I

 

K bodu 1 

Návrhom sa oprávňuje správca kapitoly na možnosť určiť, že výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sa neodvedú do príjmov štátneho rozpočtu, ale že môžu byť použité na účel, na ktorý sú prostriedky štátneho rozpočtu poskytnuté. Tento návrh vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe najmä z dôvodu, že v niektorých prípadoch náklady spojené s prevodom výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu sú vyššie ako samotný výnos. Výnosy bude možné použiť v súlade s časovosťou, ktorá platí pre prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré boli poskytnuté. 

 

K bodu 2

Návrhom sa upravuje postup v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v zohľadnenej prognóze Výboru pre daňové prognózy, vypracovanej v súlade s čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku bude možné použiť len v prípade, ak celková suma daňových a odvodových príjmov bude obsiahnutá v prognóze Výboru pre daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku, pričom Výbor pre daňové prognózy v súlade s ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. vypracováva prognózy daňových a odvodových príjmov najmenej dvakrát ročne.

 

K bodu 3

Z dôvodu časovej náročnosti spracovania údajov predložených v súlade s § 8 ods. 6 zákona na konci príslušného rozpočtového roka, sa navrhuje úprava termínov, do kedy je správca kapitoly povinný oznámiť Ministerstvu financií SR výšku taxatívne vymedzených výdavkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom rozpočtovom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.

 

K bodu 4 

Ide o precizovanie ustanovenia vo väzbe na zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a na zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých sa nenávratný finančný príspevok poskytuje na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo rozhodnutia o schválení žiadosti.

 

K bodu 5

Návrhom sa vypúšťa povinnosť Kancelárie Súdnej rady SR predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Ministerstvu spravodlivosti SR. Kancelária Súdnej rady SR bude predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu priamo Ministerstvu financií SR. V zmysle zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Kancelária Súdnej rady SR plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Súdnej rady SR, ktorá je ústavným orgánom zakotveným v čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky. Kancelária Súdnej rady SR neplní úlohy pre orgány výkonnej moci a nezaraďuje sa ani do sústavy súdov SR. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemá opodstatnenie predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Kancelárie Súdnej rady SR Ministerstvu spravodlivosti SR, ale priamo Ministerstvu financií SR.

 

K bodu 6

Navrhuje sa, aby termín „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, bol vypustený. Doterajšia prax ukazuje, že verzia návrhu rozpočtu verejnej správy predkladaná na rokovanie vlády SR do 15. augusta bežného roka nebola schvaľovaná vládou SR. Verzia rozpočtu verejnej správy, ktorú schvaľovala vláda SR, bola výrazným spôsobom zmenená tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. Vypustenie termínu do 15. augusta bežného roka neznamená, že Ministerstvo financií SR nie je povinné predložiť rozpočet verejnej správy na rokovanie vlády SR. Táto povinnosť zostane zachovaná s tým, že Ministerstvo financií SR je povinné predložiť návrh rozpočtu verejnej správy tak, aby vláda SR mohla predložiť návrh rozpočtu Národnej rade SR do 15. októbra bežného roka, ak Národná rada SR nerozhodne inak. Termín 15. október bežného roka je v rozpočtovom procese dôležitý aj z hľadiska aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013), podľa ktorého sa do tohto termínu Európskej komisii a Eurogroup predkladá a zverejňuje návrh rozpočtu verejnej správy na najbližší rok.

Zároveň sa navrhuje, aby Ministerstvo financií SR predkladalo návrh rozpočtu verejnej správy nielen vláde, ale aj Najvyššiemu kontrolnému úradu SR, keďže v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Najvyšší kontrolný úrad SR vypracúva stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v ktorom hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy. 

Úpravou sa zároveň navrhuje, aby sa na proces tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte nevzťahovali ustanovenia § 8 až 10 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok je špecifický zákon, ktorý sa svojím charakterom a  obsahom významne odlišuje od ostatných legislatívnych noriem. Návrh zákona o štátnom rozpočte je výsledkom rokovaní  v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy. Jeho obsahom je pretavenie záverov rokovaní do základných číselných parametrov štátneho rozpočtu na príslušný rok. Príprava zákona teda prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektami rozpočtu verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania.

 

K bodu 7 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 6.

 

K bodu 8

Navrhuje sa doplnenie účelu predkladania údajov Ministerstvu financií SR na základe jeho žiadosti v záujme hodnotenia efektívnosti a účinnosti výdavkov vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom („hodnota za peniaze“) a porovnávať plánované a skutočne dosiahnuté ciele a účinky jednotlivých výdavkov. Precizuje sa získavanie takýchto údajov. Cieľom úpravy je vytvoriť právny rámec na poskytnutie dát, nie definovanie procesu revízie výdavkov. 

 

K bodu 9

V súvislosti s vypustením termínu „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, sa navrhuje upraviť aj termín na predloženie návrhov rozpočtov Sociálnej poisťovne, Slovenského pozemkového fondu a štátnych fondov na schválenie vláde SR. Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy boli povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie vláde SR súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá Ministerstvo financií SR vláde SR, pričom Ministerstvo financií SR aktívnym spôsobom riadi a usmerňuje práce pri vypracovávaní návrhu rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k dotknutým subjektom verejnej správy.

 

K bodu 10 

V súvislosti s novým odsekom 4 v § 17 sa navrhuje, aby rozsah ustanovený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na povolenie uskutočnenia výdavku neplatil na prostriedky podľa § 17 ods. 4.

 

K bodu 11 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 12.

 

K bodu 12 

Podľa nového odseku 4 v § 17 rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy taxatívne vymedzené v zákone, ktoré predpokladá, že prijme. K takto rozpočtovaným príjmom si rozpočtová organizácia rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, pričom tieto výdavky je oprávnená čerpať len do tej výšky, ktorá zodpovedá výške skutočne prijatých príjmov vymedzených v tomto odseku. Ak rozpočtová organizácia dosiahne vyššie ako rozpočtované príjmy vymedzené v tomto odseku, tak je oprávnená prekročiť limit výdavkov na základe rozpočtového opatrenia, pričom na vykonanie tohto opatrenia sa nebude vyžadovať súhlas správcu kapitoly, resp. Ministerstva financií SR.

 

K bodu 13 

Navrhuje sa doplnením návratných finančných výpomocí sprecizovať ustanovenie § 19 ods. 12 prvej vety tak, že subjekt verejnej správy môže prijímať všetky návratné zdroje financovania vrátane návratných finančných výpomocí len v súlade s týmto zákonom s výnimkou obcí a vyšších územných celkov, pre ktoré je možnosť prijímania úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí upravená zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodom 14 až 17 

S cieľom zabezpečiť zjednotenie vykazovania rozpočtových údajov v rozpočte a v skutočnosti sa navrhuje, aby rozpočtová organizácia rozpočtovala príjmy a výdavky na všetkých svojich účtoch. Návrhom sa má zabezpečiť zachytenie príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií takým spôsobom, aby boli zaznamenané všetky finančné toky, ale zároveň, aby neboli rozpočtované duplicitne, napríklad prostriedky Európskej únie prijaté na osobitný účet v súlade s § 20 zákona, ktoré sa rozpočtujú v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu, sa na tomto osobitnom účte nerozpočtujú.

Podľa navrhovanej úpravy § 22 ods. 1 súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie budú všetky prostriedky na príjmových účtoch, vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4, všetky prostriedky na výdavkových účtoch, ako aj prostriedky na iných účtoch rozpočtovej organizácie. Rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie tak zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Navrhovanou zmenou nie je dotknuté ustanovenie § 16 ods. 6 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. pri  usporiadaní prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa na účely tvorby peňažných fondov zákonom vymedzené nevyčerpané účelovo určené prostriedky vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4 a § 22 ods. 4 naďalej z tohto prebytku vylučujú.

V súlade s doterajšou úpravou sa peňažné dary použijú v súlade s ich určeným účelom. Ak účel použitia peňažného daru nie je určený, rozpočtová organizácia ho použije na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti.

Rozpočtová organizácia bude naďalej podľa § 22 ods. 4 sústreďovať príjmy svojho rozpočtu na príjmovom účte s výnimkou vzájomného započítania príjmov a výdavkov podľa odseku 3 a realizovať všetky svoje výdavky z výdavkového účtu. Zároveň sa rozpočtovej organizácii umožňuje aj naďalej sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a aj realizovať výdavky z týchto samostatných účtov, a to len v taxatívne vymedzených prípadoch podľa odseku 4. Ak je to potrebné, rozpočtová organizácia môže k prostriedkom na samostatných účtoch previesť prostriedky z výdavkového účtu určené na financovanie týchto účelov, a to pred realizáciou výdavkov z týchto samostatných účtov. Zároveň však musí byť dodržaná zásada časového použitia prostriedkov štátneho rozpočtu podľa § 8 ods. 4 a 5 zákona. 

Zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, sa ponecháva možnosť určiť sústreďovanie príjmov a realizáciu výdavkov odchylne.  Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, môže v prípade potreby zriaďovať aj iné účty za účelom správneho vykazovania a evidencie prostriedkov v rozpočte zriaďovateľa, ako aj v rozpočte rozpočtovej organizácie. Zároveň je zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie, ktorým je obec alebo vyšší územný celok ponechaná možnosť zriaďovať účty aj na iné účely podľa potreby, nielen na taxatívne vymedzené prípady podľa odseku 4.  

Úprava osobitostí rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií je vzhľadom na navrhovanú úpravu § 22 bezpredmetná, a preto sa § 23 vypúšťa. 

 

K bodu 18

Rozpočet príspevkovej organizácie ako jedného zo subjektov verejnej správy je súčasťou rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje príjmy a výdavky, preto sa navrhuje, aby príspevková organizácia zostavovala rozpočet príjmov a výdavkov. Návrhom sa preto nahrádza rozpočet nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie rozpočtom príjmov a výdavkov. Zároveň sa vo vzťahu k použitiu peňažného daru zosúlaďuje úprava s úpravou pri rozpočtovej organizácii.

 

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 18.

 

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 17.

 

K bodom 21 a 22 

Rozpočtovanie rozpočtovej organizácie, ktorej rozpočet príjmov a výdavkov zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, sa uplatňuje aj na podnikateľskú činnosť rozpočtovej organizácie, t. j. príjmy a výdavky na túto činnosť sa navrhujú rozpočtovať. Príjmy a výdavky rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie na podnikateľskú činnosť sa naďalej budú sledovať na samostatnom účte a vo výkaze ziskov a strát osobitne sledovať.

 

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa pojem „auditovaná osoba“ nepoužíva a tento pojem bol nahradený pojmom „povinná osoba“.

K bodu 24 

Navrhovanou úpravou sa reaguje na nový spôsob rozpočtovania a vykazovania príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie upraveného v § 22 zákona, podľa ktorého rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, t. j. terminologicky sa vypúšťa pojem „mimorozpočtový“ účet.

 

 

K čl. II

 

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 8, precizuje sa účel poskytnutia údajov a vo väzbe na čl. I novelizačný bod 9 sa zosúlaďuje termín na predloženie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne. 

 

 

K čl. III

 

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 8, precizuje sa účel poskytnutia údajov. 

 

 

K čl. IV

 

K bodu 1

Súčasne platné vymedzenie návratných zdrojov financovania sa navrhuje doplniť o dodávateľské úvery, čím sa zabezpečuje použitie návratných zdrojov financovania vrátane dodávateľských úverov len na kapitálové výdavky. V praxi sa tak zamedzí obchádzaniu pravidla používania návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky využívaním týchto dlhových nástrojov na financovanie bežných výdavkov obce alebo vyššieho územného celku.

 

K bodu 2

Ide o zosúladenie možnosti poskytovania dotácií z rozpočtu vyššieho územného celku  rovnako ako už v súčasnosti má možnosť poskytovať obec, teda nielen právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, ale aj tým ktorí pôsobia na jeho území, alebo poskytujú služby obyvateľom vyššieho územného celku.

 

K bodu 3

Návrhom sa zvýši informovanosť o verejných financiách prostredníctvom zverejňovania údajov, ktoré obce a vyššie územné celky poskytujú o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky na webovom sídle MF SR.

 

K bodu 4

Návrhom sa zabezpečuje možnosť použitia prostriedkov zo štátnych finančných aktív vo forme návratných finančných výpomocí na všetky výdavky územnej samosprávy podľa účelového určenia stanoveného poskytovateľom na základe zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 5 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

 

K bodu 6

V nadväznosti na prístup k rozpočtovaniu subjektov verejnej správy, podľa ktorého sa do rozpočtu zahŕňajú všetky prostriedky, s ktorými subjekt verejnej správy hospodári, navrhuje sa rovnaká právna úprava ako v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám aj v prípade, ak vykonáva podnikateľskú činnosť obec alebo vyšší územný celok, t. j. rovnako sa príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť obce a vyššieho územného celku budú rozpočtovať a sledovať na samostatnom účte.

 

K bodu 7 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

 

K bodu 8

Počas hospodárenia v ozdravnom režime sa navrhuje zaviesť možnosť prijať po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií návratné zdroje financovania len na splatenie záväzkov, z dôvodu neuhradenia ktorých sa subjekt územnej samosprávy dostal do ozdravného režimu. Ustanovenie § 17 ods. 2 sa v takomto prípade nepoužije, čo znamená, že v takomto prípade návratné zdroje financovania bude možné použiť nielen na kapitálové výdavky. 

 

K bodu 9 až 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

 

K bodu 13

Prechodným ustanovením § 21f sa zabezpečuje realizácia právnych vzťahov vyplývajúcich z neinvestičných dodávateľských úverov obce alebo vyššieho územného celku, ktoré vznikli pred 1. januárom 2019 podľa regulácie doterajšieho znenia zákona č. 583/2004 Z. z. Znamená to, že zmluvy o neinvestičných dodávateľských úveroch  uzatvorené pred týmto termínom sa budú realizovať v dohodnutom znení, pričom od 1. januára 2019 už obce a vyššie územné celky budú môcť vstupovať len do záväzkov z investičných dodávateľských úverov. Obciam a vyšším územným celkom sa tak poskytuje dostatočná legisvakačná lehota, ktorá zohľadňuje aj ukončenie politického cyklu v mestách a obciach v roku 2018. 

 

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu k transformácii „Správ finančnej kontroly“ na „Úrad vládneho auditu“ v nadväznosti na nový zákon o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

 

K čl. V

 

Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 6, ktorým sa navrhuje, aby sa pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte neaplikovali ustanovenia § 8 až 10 zákona o tvorbe právnych predpisov z dôvodov uvedených v novelizačnom bode 6.

 

 

 

K čl. VI

 

Navrhuje sa účinnosť 1. januára 2017 okrem čl. I bodov 10 až 12, 14 až 22 a 24, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018 a čl. IV bodu 1 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019. Posunom účinnosti sa zabezpečí dostatočný časový priestor na to, aby dotknuté subjekty mohli zostaviť rozpočet na roky 2018-2020 v súlade s navrhovanou úpravou. Subjektom územnej samosprávy sa poskytuje predĺžená legisvakačná lehota, ktorá zohľadňuje aj ukončenie politického cyklu v mestách a obciach v roku 2018. 

 

 

 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

 

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Peter Kažimír v. r.

 

minister financií Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore