Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov 309/2009 účinný od 01.01.2020 do 31.10.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády SR č. 573 z 13. decembra 2017 predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je:

-spresniť a doplniť základné pojmy,

-zaviesť osobitné ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel,

-zaviesť ustanovenie pre oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách,

-v spresnenie predmetu dane a úprava podmienok na uplatnenie zníženej sadby dane na motorový benzín.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2019 okrem čl. I bodov 1 až 60 a čl. II bodov 1, 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Predpokladané vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

15.05.-29.05.2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2019

2.Definovanie problému

a)spresnenie a doplnenie základných pojmov,

b)zavedenie osobitného ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel,

c)zavedenie ustanovenia pre oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách,

d)spresnenie predmetu dane a úprava podmienok na uplatnenie zníženej sadby dane na motorový benzín.

3.Ciele a výsledný stav

Legislatívne úpravy sú zamerané na elimináciu daňových únikov na spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a zvýšenie právnej istoty ekonomických subjektov, ako i správcu spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu. Zároveň sa spresňuje predmet dane a upravujú sa podmienky na uplatnenie zníženej sadby dane na motorový benzín.

4.Dotknuté subjekty

Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s elektrinou, uhlím a zemným plynom podľa zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení neskorších predpisov a koneční spotrebitelia elektriny, uhlia a zemného plynu.

Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s minerálnym olejom podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

5.Alternatívne riešenia

Možným alternatívnym riešením je zachovanie pôvodného znenia zákona, pričom niektoré jeho ustanovenia sú už neaktuálne, resp. sú nadbytočné.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 541/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzory daňových priznaní a dodatočných daňových priznaní k spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu

☒ Áno

☐ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Návrh zákona transponuje niektoré ustanovenia smernice 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny. Ide o transpozíciu definície predmetu spotrebnej dane a sadzby dane. Návrh nezakladá žiadne povinnosti nad rámec citovanej smernice. V návrhu zákona nebol teda goldplating identifikovaný, a to ani po externej oponentúre.

8.Preskúmanie účelnosti**

3

Bezpredmetné.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐ Pozitívne

☒ Žiadne

☐ Negatívne

10.Poznámky

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona informovaná prostredníctvom predbežnej informácie zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (PI/2017/219) od 02. októbra 2017 do 13. októbra 2017.

K predbežnej informácii sa prostredníctvom systému Slov-Lex vyjadril Slovenský plynárenský priemysel a. s., Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Návrh zákona nebude mať v zmysle vyjadrenia Sekcie štátneho výkazníctva, odboru štátnych podnikov a špecifických operácií štátu MF SR žiadny vplyv na dotknuté podniky štátnej správy, pokiaľ ide o odvod dividend do štátneho rozpočtu.

Zavedením nových správnych deliktov je možné predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.

Návrh zákona bude mať vplyv aj na zmenu informačných systémov finančnej správy, z toho dôvodu bude mať návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Výdavky nie sú v rámci schváleného rozpočtu kapitoly MF SR rozpočtované v plnej výške, t. j. ide o čiastočne rozpočtovo nekrytý vplyv.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Cieľom predkladaného návrhu zákona je najmä eliminácia daňových únikov na spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a zvýšenie právnej istoty ekonomických subjektov, ako i správcu dane.

V záujme uvedeného predkladateľ najmä mení, dopĺňa a aktualizuje definície základných pojmov, zavádza osobitné ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel, alebo zavádza oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách.

Je možné očakávať ako pozitívne, tak i negatívne dopady na podnikateľské subjekty, a to všetkých kategórií podnikov.

Negatívnym dopadom môže byť napr. potreba registrácie nových subjektov na spotrebnú daň z elektriny. Medzi pozitívne vplyvy patrí zvýšenie právnej istoty pre podnikateľov, ktorí prevádzkujú nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel, pričom systém je nastavený tak, že im bude elektrina dodávaná zdanená, teda abstrahuje sa od povinnosti registrácie a v tomto prípade vystupujú ako koneční spotrebitelia elektriny. Rovnako pozitívnym vplyvom môže byť napríklad zavedenie oslobodenia od spotrebnej dane u uhlia pri technicky odôvodnených stratách.

4

K sociálnym vplyvom

Predkladateľ považuje tieto vplyvy za marginálne.

K vplyvom na životné prostredie

Predkladateľ nepredpokladá vplyv návrhu zákona na životné prostredie.

11.Kontakt na spracovateľa

RNDr. Martina Hičáková a Ing. Veronika Prokešová, MF SR, sekcia daňová a colná, odbor nepriamych daní, oddelenie spotrebných daní, martina.hicakova@mfsr.sk; veronika.prokesova@mfsr.sk

12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 15. mája 2019 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

V doložke vybraných vplyvov, v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu, Komisia žiada vyznačiť vplyvy na podnikateľské prostredie aj v riadku „z toho vplyvy na malé a stredné podniky“; predkladateľ by mal vyznačiť pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky. Komisia má za to, že materiál zakladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky, ktorých náklady budú znášať:

-podnikatelia, ktorí používajú bioplyn a biometán určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla, v dôsledku povinnosti zaradenia do predmetu dane;

-podnikatelia vypĺňajúci žiadosť o registráciu oprávneného spotrebiteľa elektriny a žiadosť o vydanie povolenia na oslobodenú elektrinu (nové údaje);

-podnikatelia, ktorí nakupujú elektrinu na účely ďalšieho predaja pre povinnosť registrácie.

Zároveň Komisia vníma aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky, ktoré ocenia:

-podnikatelia oslobodení od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách;

-podnikatelia s nabíjacími stanicami na nabíjanie elektrických vozidiel (právna istota zavedením regulácie).

Komisia tiež odporúča doplniť časť 12. Zdroje v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov o relevantné údaje, z ktorých sa pri spracovaní materiálu vychádzalo (napr. konzultácie s dotknutými subjektmi, dostupné štatistiky atď.).

V doložke vplyvov Komisia žiada uviesť definíciu problému v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Súčasné znenie reflektuje skôr zmeny, ktoré materiál ustanovuje, a nie identifikáciu problému.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Z predloženej doložky vybraných vplyvov a analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy nie je zrejmé, z čoho vyplýva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a ako bude rozpočtovo zabezpečený.

Podľa doložky vybraných vplyvov má predložený návrh negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom rozpočtová zabezpečenosť nie je vyznačená a ani v poznámke nie je bližšie uvedené, z čoho tento negatívny vplyv vyplýva. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je v roku 2019 kvantifikovaná suma 112 860 eur na strane výdavkov, pričom nikde sa nešpecifikuje druh výdavkov, kapitola, financovanie návrhu ani popis návrhu. V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá, že návrh zákona ovplyvní tie podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s elektrinou, uhlím a zemným plynom. V tejto súvislosti Komisia žiada uviesť, či navrhovaný zákon bude mať vplyv na dotknuté podniky štátnej správy, pokiaľ ide o odvod dividend do štátneho rozpočtu. V doložke a v analýze nie je zohľadnený ani vplyv z novo zavedených pokút v rámci § 43 Správne delikty zákona č. 609/2007 Z. z.

5

Všetky negatívne vplyvy Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V prípade pozitívneho vplyvu z novo zavedených pokút, ak tento nie je možné v súčasnosti kvantifikovať, uvedenú skutočnosť Komisia žiada uviesť a zdôvodniť v bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov.

V nadväznosti na vyššie uvedené pripomienky je potrebné upraviť doložku a analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia žiada dopracovať analýzu podľa paragrafového znenia v časti 3.3. náklady regulácie jednotlivo kvôli zavedeniu:

a)osobitného ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel,

b)ustanovenia pre oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách,

c)zaradenia bioplyn a biometán určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla do predmetu dane.

Ďalej Komisia žiada doplniť vyčíslenie nákladov do súhrnnej tabuľky číslo 3.3.4. nákladov regulácie. Pri vyčíslení administratívnych nákladov, Komisia odporúča použiť kalkulačku nákladov, ktorá je zverejnená na webovom sídle Ministerstva hospodárstva SR.

Ako príklad vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia uvádza:

1.Bod 28, 45 a 60 – Navrhovanou úpravou sa ustanovenie dopĺňa o povinnosť podať daňové priznanie aj pre platiteľov dane, ktorí v zdaňovacom období uskutočnili len dodávky bez dane alebo len dodávky oslobodené od dane. Uvedené je potrebné pre účely vypracovania Ročnej správy o poskytnutej výške štátnej pomoci pre Európsku komisiu, ako aj pre štatistické účely finančnej správy.

2.Bod 29, 46 a 61 – Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením povinnosti podať daňové priznanie aj pre osoby, ktoré realizujú len dodávky elektriny oslobodené od dane alebo bez spotrebnej dane, a to aj také, ktorých daňová povinnosť nepresiahne 5 eur.

3.Bod 50 – Navrhovanou úpravou sa do predmetu dane dopĺňa bioplyn a biometán určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla.

Komisia žiada predkladateľa o kvalitatívny popis ako aj kvantitatívny výpočet nákladov či úspor (ak je možný na základe dispozície dátami či cez Kalkulačku nákladov) v dôsledku negatívnych a pozitívnych vplyvov v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú predkladateľ nevyplnil v súlade s osobitnou časťou dôvodovej správy a zmenami regulácie vo vlastnom materiáli.

Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov v časti „Charakter predkladaného materiálu“ uvádza Materiál legislatívnej povahy, pričom spolu s materiálom predkladá aj tabuľky zhody. Komisia odporúča o zosúladenie, aby bolo zrejmé, že dôvodom novely je potreba transpozície s právom EÚ. To sa týka aj časti 7. Doložky vybraných vplyvov.

K sociálnym vplyvom

Predkladaný materiál okrem iného zavádza osobitné ustanovenia pre zdaňovanie skvapalneného zemného plynu, zavádza osobitné ustanovenie týkajúce sa nabíjacích staníc na nabíjanie elektrických vozidiel, zavádza zvýhodnené sadzby dane na minerálny olej s obsahom biogénnej látky alebo dopĺňa možnosť osobitného oslobodenia od spotrebnej dane z uhlia v osobitných prípadoch a iné opatrenia. Medzi dotknutými subjektmi predkladateľ uvádza okrem iného aj konečných spotrebiteľov elektriny, uhlia a zemného plynu.

Na základe uvádzaných skutočností preto predkladateľovi Komisia odporúča vypracovať analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov) a zhodnotiť ich predovšetkým v bode 4.1 (vplyvy na hospodárenie domácností). V prípade, že predkladateľ považuje jednotlivé vplyvy za marginálne, Komisia odporúča danú skutočnosť deklarovať v bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov.

K vplyvom na životné prostredie

Vzhľadom na to, že uvedené spotrebné dane sú späté aj so životným prostredím, Komisia žiada prehodnotiť vplyvy na životné prostredie. Zároveň Komisia žiada vypracovať analýzu vplyvov na životné prostredie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

6

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Stanovisko predkladateľa návrhu zákona

Predkladateľ návrhu zákona na základe pripomienok a odporúčania Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre posudzovanie vybraných vplyvov pripomienky do doložky vplyvov zapracoval. Na základe záverov rozporových konaní boli niektoré body, ktoré mali vplyv na podnikateľské prostredie z návrhu zákona vypustené.

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Všeobecne sa predpokladá, že návrh zákona ovplyvní tie podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s elektrinou, uhlím a zemným plynom. Predovšetkým tie subjekty, ktoré sú registrované a evidované colnými úradmi podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebnej dani z elektriny ,uhlia a zemného plynu (na základe údajov z evidencie finančnej správy ide približne o 2135 subjektov).

Je možné očakávať ako pozitívne, tak i negatívne dopady na podnikateľské subjekty, a to všetkých kategórií podnikov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Na základe zverejnenej predbežnej informácie PI/2017/219, sa dňa 06. novembra 2017 na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky uskutočnilo v rámci verejných konzultácií stretnutie k pripravovanému návrhu zákona s podnikateľskými subjektami, ktoré obchodujú s elektrinou, uhlím a zemným plynom. Zúčastnili sa zástupcovia SAPPO, RÚZ SR, AZZ SR, SEVA, SPP, ZSE, SSE, VSE, Eustream, SE a Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Hlavnou témou tohto stretnutia bolo

-podrobnejšie oboznámiť zástupcov podnikateľských subjektov s oblasťami, ktorých by sa mali dotknúť pripravované návrhy zmien obsiahnuté v návrhu zákona č. 609/2007 Z. z.,

-umožniť zástupcom podnikateľských subjektov vyjadriť sa k týmto návrhom.

Závery:

Zástupcovia podnikateľských subjektov boli vyzvaní aby predložili svoje návrhy a pripomienky k pripravovaným okruhom zmien. Ministerstvu financií Slovenskej republiky doručili svoje návrhy Stredoslovenská energetika a. s., Republiková únia zamestnávateľov, Eustream a Klub 500.

Zástupcovia podnikateľských subjektov boli tiež informovaní o možnosti vyjadrenia sa a predkladania prípadných pripomienok k návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane, clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Pozitívnym vplyvom je napríklad zavedenie oslobodenia od spotrebnej dane u uhlia pri technicky odôvodnených stratách. Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa možnosť oslobodenia od spotrebnej dane z uhlia v prípade, ak dôjde k jeho zničeniu vplyvom vyššej moci (požiar, prírodná katastrofa). Uhlie je oslobodené od dane maximálne do výšky technicky odôvodnených skutočných strát, pričom tieto musia byť uznané správcom dane.

Rovnako možno predpokladať vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s minerálnym olejom podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

8

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nepredpokladajú sa nepriame finančné náklady.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predpokladajú sa administratívne náklady pre tie subjekty, ktoré budú v zmysle návrhu zákona povinné podávať daňové priznanie, ako i pre tie subjekty, ktoré budú v zmysle návrhu zákona povinné viesť evidenciu. Rovnako sa zvýšia administratívne náklady pre tie subjekty, ktoré budú povinné registrovať sa na spotrebnú daň z elektriny a zemného plynu.

Samotné vyplnenie elektronického formulára daňového priznania môže trvať od 5 minút do 1 hodiny. Tento časový údaj je závislý od veľkosti a počtu prevádzok platiteľa dane, od počtu a druhov jednotlivých oslobodení, ktoré si v rámci daňového priznania môže uplatňovať. Náročnosť vedenia evidencie je závislá od vyrobeného predmetu dane, od počtu dodávateľov platiteľa dane, od množstva a veľkosti prevádzok, od počtu odberateľov predmetu dane.

Odhadovaný čas potrebný na vedenie evidencie platiteľom dane sú približne 3 pracovné dní za mesiac pre veľký subjekt (presnejšie 8 pracovných hodín x 3 pracovné dni ) a 1/2 dňa za mesiac v prípade malého subjektu (presnejšie 4 pracovné hodiny).

Dĺžka trvania registračného konania je daná zákonom. V prípade platiteľa dane po preverení pravdivosti skutočností a údajov uvedených v žiadosti, colný úrad zaregistruje žiadateľa a vydá mu osvedčenie o registrácii platiteľa dane do 15 dní odo dňa podania žiadosti o registráciu. Z pohľadu žiadateľa o registráciu platiteľa dane ide o čas potrebný na vyplnenie registračného formulára uvedeného na portáli finančnej správy zasielaného elektronicky správcovi dane. Samotné vyplnenie elektronického formulára v prípade platiteľa dane môže trvať od 10 minút do 30 minút.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

24,33-145,99 eur*

51 944,55-311 688,650 eur*

Celkové náklady regulácie

24,33-145,99 eur*

51 944,55-311 688,650 eur*

*odborný odhad vychádzali sme zo vstupných údajov poskytnutých FR SR

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovaných zmien na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu, keďže návrh zákona zavádza rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu v danom segmente.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

9

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhovaná zmena nemá vplyv na inovácie.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky (kapitola VPS FR SR)

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

135 432

v tom: Kapitola MF SR (MF SR - úrad) / program 0EK

120 384

Kapitola MF SR (Finančné riaditeľstvo SR) / program 0EK

15 048

z toho:

- vplyv na ŠR

135 432

Rozpočtové prostriedky

135 432

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

10

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

15 048

v tom: Kapitola MF SR (MF SR - úrad) / program 0EK

Kapitola MF SR (Finančné riaditeľstvo SR) / program 0EK

15 048

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

120 384

11

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Legislatívnou úpravou sa v zmysle ustanovenia „§15a Osobitné ustanovenie pre nabíjacie stanice“ zavádza nový typ daňového subjektu. Uvedený návrh bude vyžadovať vykonanie zmeny v APV SysNeD, ďalej bude nové tlačivo daňového priznania k spotrebnej dani z elektriny a zmeny bude nutné vykonať aj v registračnom formulári uvedenom na PFS. Obe tlačivá zverejní MF SR.

Legislatívnou úpravou sa zavádza nový typ oslobodenia pri spotrebnej dani z uhlia. Ustanovenie § 19 sa dopĺňa novým odsekom 2 znenia: „Od dane je oslobodené aj uhlie maximálne do výšky technicky odôvodnených skutočných strát pri skladovaní a preprave, ak sú tieto straty uznané colným úradom ako oprávnené a zodpovedajú charakteru činnosti a obvyklej výške strát pri rovnakej alebo obdobnej činnosti.“.

Uvedený návrh bude mať za následok úpravu daňového priznania k spotrebnej dani z uhlia a teda zmenu formulára uvedeného daňového priznania zverejneného na PFS ako aj vykonanie zmeny v APV SysNeD. Nové tlačivo daňového priznania zverejní MF SR.

Legislatívne úpravy rôznych ustanovení zákona si vyžiadajú zmeny údajov poskytnutých pri registrácii daňových subjektov, v nadväznosti na čo bude potrebné upraviť tlačivo na registráciu daňových subjektov na PFS, finálnu podobu tlačiva zverejní MF SR.

Návrh zákona bude vyžadovať vykonanie zmeny v APV SysNeD, PFS.

Finančný dopad na informačné systémy v rámci kapitoly MF SR predstavuje sumu 135 432 eur s DPH, z toho predstavujú výdavky Finančného riaditeľstva SR na SysNeD 15 048 eur s DPH a výdavky Ministerstva financií SR – úrad na PFS 120 384 eur s DPH. Finančné riaditeľstvo SR má na zmeny vyčlenené finančné prostriedky len vo výške 15 048 eur. Zvyšná suma 120 384 eur nie je v rozpočte kapitoly MF SR zabezpečená. Správca rozpočtovej kapitoly MF SR požiada Ministerstvo financií SR o rozpočtové opatrenie (povolené prekročenie limitu výdavkov) v sume 120384 eur (kapitálové výdavky, RP 718006, podprogram 0EK0D).

Súčasťou uvedeného vplyvu na rozpočet kapitoly MF SR nie je financovanie podpory informačných systémov v nasledujúcich rokoch, ktoré nie je možné v súčasnosti vyčísliť. Podpora informačného systému sa zvyčajne pohybuje na úrovni 20 – 25 % obstarávacej ceny informačného systému a závisí od konkrétnych zmluvných podmienok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona mení spresňuje a dopĺňa základné pojmy, zavádza osobitné ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel, zavádza ustanovenie pre oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách. Návrh zákona zároveň spresňuje predmet dane z minerálneho oleja a upravuje podmienky na uplatnenie zníženej sadby dane na motorový benzín.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

X zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

12

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2019

2020

2021

2022

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

13

Tabuľka č. 3

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

14

Tabuľka č. 4

Kapitola MF SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

135 432

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

135 432

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

135 432

15

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z.

o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii,

-čl. 110 až 113 a čl. 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca

spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1, Ú. v. ES L 283 31.10.2003) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: Ministerstvo hospodárstva SR,

-smernica Rady 2008/118/ES z 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných

daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1. 2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica

Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým

sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci

v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. EÚ L 121, 8.5.2012) v platnom znení, gestor: MF SR.

16

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 82/12, Transportes Jordi Besora SL proti Generalitat de Catalunya, [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza daň z maloobchodného predaja minerálnych olejov, akou je daň z predaja určitých minerálnych olejov dotknutá vo veci samej, keďže takúto daň nemožno považovať za daň, ktorá sleduje špecifický účel v zmysle tohto ustanovenia, pretože cieľ tejto dane, určenej na financovanie výkonu právomocí v oblasti zdravotníctva a životného prostredia dotknutými územnými samosprávnymi celkami, sám osebe nesmeruje k zabezpečeniu ochrany zdravia a životného prostredia.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 103/17, Messer France SAS proti Premier ministre a i., [2018].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 18 ods. 10 druhý pododsek smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa má vykladať v tom zmysle, že až do 1. januára 2009 predstavovalo dodržiavanie minimálnych úrovní zdanenia stanovených touto smernicou spomedzi pravidiel zdanenia elektriny stanovených právom Únie jedinú povinnosť, ktorá prináležala Francúzskej republike.

2. Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov sa má vykladať v tom zmysle, že zavedenie inej nepriamej dane z elektriny nie je podmienené zavedením harmonizovanej spotrebnej dane a keďže taká daň, o akú ide vo veci samej, nepredstavuje takúto spotrebnú daň, jej zlučiteľnosť so smernicami 92/12 a 2003/96 sa musí posúdiť vzhľadom na podmienky stanovené v článku 3 ods. 2 smernice 92/12 pre existenciu iných nepriamych daní sledujúcich osobitné účely.

3. Článok 3 ods. 2 smernice 92/12 sa má vykladať v tom zmysle, že taká daň, o akú ide vo veci samej, môže byť považovaná za „inú nepriamu daň“ vzhľadom na jej environmentálny účel, ktorého cieľom je financovať dodatočné náklady spojené s povinnosťou nákupu zelenej energie, vylúčiac však účely tejto dane týkajúce sa územnej a sociálnej kohézie, ako je realizácia geografického vyrovnania sadzieb a zníženie ceny elektriny pre domácnosti postihnuté chudobou, a čisto administratívne účely, ako je najmä financovanie nákladov na administratívne fungovanie verejných orgánov a inštitúcií, ako je Médiateur national de l’énergie (Národný energetický mediátor) a Caisse de dépôts et consignations (Štátna depozitná pokladnica), pod podmienkou, že vnútroštátny súd overí dodržiavanie pravidiel zdanenia uplatniteľných na účely spotrebných daní.

17

4. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že daňovníci môžu žiadať o vrátenie časti takej dane, o akú ide vo veci samej, v závislosti od toho, aká časť z príjmov z tejto dane je určená na financovanie účelov, ktoré nie sú osobitné, pod podmienkou, že túto daň nepreniesli títo daňovníci na svojich vlastných zákazníkov, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 355/14 „Polichim-SS“ EOOD proti Načalnik na Mitnica Svištov, [2016].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 7 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že predaj výrobku podliehajúceho spotrebnej dani držaného oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu v daňovom sklade vedie k prepusteniu do daňového voľného obehu až v momente, keď tento výrobok fyzicky opustí daňový sklad.

2. Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny v spojení s článkom 7 smernice 2008/118 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátne orgány odmietli oslobodiť od spotrebnej dane energetické výrobky, ktoré potom, ako boli oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu predané sprostredkujúcemu kupujúcemu, ich tento kupujúci predal konečnému spotrebiteľovi, ktorý spĺňa všetky požiadavky vnútroštátneho práva na oslobodenie týchto výrobkov od spotrebnej dane a ktorému boli tieto výrobky dodané priamo týmto oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu z daňového skladu, len z toho dôvodu, že sprostredkujúci kupujúci označený týmto oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu ako príjemca uvedených výrobkov nie je konečným spotrebiteľom oprávneným podľa vnútroštátneho práva prijímať energetické výrobky oslobodené od spotrebnej dane.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/13 Minister Finansów proti Oil Trading Poland sp. z o. o., [2015].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 3 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov a článok 1 ods. 3 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby výrobky, ktoré nespadajú do pôsobnosti uvedených smerníc, ako sú mazacie oleje určené na iné účely ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá, podliehali dani upravenej rovnakými pravidlami ako režim zosúladenej spotrebnej dane vyplývajúci z uvedených smerníc, pretože skutočnosť, že uvedené výrobky tejto dani podliehajú, nepredstavuje v obchode medzi členskými štátmi formality spojené s prekročením hraníc.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2003/96/ES: do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, t.j. do 1.5. 2004.

Lehota na prebratie smernice 2008/118/ES bola stanovená do 1.1. 2010.

18

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2003/96/ES bola prebratá do zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a do zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/118/ES bola prebratá do zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 98/2004 Z. z.o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, do zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

19

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2, 3, 4, 5 a 8

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením a spresnením definície základných pojmov.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením definície plynárenského podniku. Definícia je pre účely návrhu zákona zosúladená so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z definície vyplýva okruh osôb povinných registrovať sa ako platiteľ dane zo zemného plynu. Ako platiteľ dane zo zemného plynu teda nie sú povinné registrovať sa domácnosti a zahraničné osoby iné ako tie, ktoré na daňovom území realizujú dodávky zemného plynu koncovým odberateľom zemného plynu v domácnosti. Zahraničným osobám nevyplýva povinnosť preukázať sa svojmu dodávateľovi zemného plynu pred prvým odberom zemného plynu osvedčením o registrácii platiteľa dane, keďže tieto nie sú povinné registrovať sa a zákon im túto povinnosť neukladá.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa upravuje text zákona tak, aby bolo zrejmé, že pod predmetné ustanovenie spadá aj osobitné ustanovenie pre stlačený zemný plyn.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa upravuje definícia správcu dane. Cieľom úpravy je jej zosúladenie daňovým poriadkom.

K bodu 11 a 44

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením odseku 1 v § 6 a § 30 zákona č. 609/2007 Z. z. s ohľadom na jeho exspiráciu.

K bodu 12, 13, 15, 26, 45, 49 a 54

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s aktualizáciou právneho predpisu, na ktorý sa zákon odkazuje.

K bodu 14

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby sa predišlo prípadom, kedy si subjekt uplatní dvojité oslobodenie od dane.

K bodu 16

Navrhovanou úpravou sa zavádza a spresňuje definícia identifikačných údajov, ktoré musí obsahovať žiadosť o registráciu oprávneného spotrebiteľa elektriny a žiadosť o vydanie povolenia na oslobodenú elektrinu. Uvedená úprava je nevyhnutná z dôvodu právnej istoty daňových subjektov, ako aj správcu dane.

20

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa precizuje text a zosúlaďuje sa s ostatnými zákonmi o spotrebných daniach.

K bodu 18

Navrhovanou úpravou sa v nadväznosti na elektronizáciu spoločnosti spresňuje text ustanovenia tak, aby bolo možné rozšíriť možnosti odovzdania povolenia na oslobodenú elektrinu aj o jeho elektronické doručenie.

K bodu 19

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje lehota na nahlasovanie zmien oprávnenými spotrebiteľmi s lehotou na nahlasovanie zmien platiteľmi dane.

K bodu 20

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo zrejmé, že vydané povolenie na oslobodenú elektrinu je vydané na konkrétneho dodávateľa elektriny a oprávnený spotrebiteľ elektriny sa ním nemôže preukázať akémukoľvek dodávateľovi elektriny.

K bodu 21

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bola osobe, ktorá vstúpila do reštrukturalizácie umožnená registrácia a aby mohla vykonávať aj naďalej podnikateľskú činnosť spojenú výhradne s registráciou platiteľa dane, keďže účelom reštrukturalizácie je ekonomické ozdravenie a zlepšenie hospodárskych výsledkov podnikateľa.

K bodu 22

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo možné odňať povolenie na oslobodenú elektrinu osobe, ktorá prestala spĺňať podmienky na jeho vydanie.

K bodu 23

Navrhovanou úpravou sa precizuje text ustanovenia a upravuje sa tak, aby bolo možné osobe, ktorá prestala spĺňať podmienky na vydanie povolenia na oslobodenú elektrinu v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov odňať povolenie na oslobodenú elektrinu.

K bodu 24

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa písmeno c), ktoré je obsolentné v nadväznosti na sprecizovanie definície elektroenergetického podniku. Z tejto definície vyplýva, že platiteľom dane je aj taká osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu.

K bodu 25

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby boli povinné registrovať sa ako platiteľ dane z elektriny všetky osoby, ktoré nakupujú elektrinu na účely ďalšieho predaja. Abstrahuje sa od doterajšej podmienky povolenia podnikať v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.

K bodu 27

Navrhovanou úpravou sa do definície platiteľa dane z elektriny dopĺňa aj dodávateľ elektriny na nabíjaciu stanicu na nabíjanie elektrických automobilov. Zodpovedný za výpočet a správne odvedenie dane je v tomto prípade dodávateľ elektriny na nabíjaciu stanicu.

21

K bodu 28

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby daň bolo možné vrátiť osobe, ktorá napriek vydanému osvedčeniu o registrácii platiteľa dane z elektriny sa týmto osvedčením nepreukázala svojmu dodávateľovi pred prvým dodaním elektriny, resp. sa ním preukázala neskoro.

K bodu 29, 42 a 53

Navrhovanou úpravou sa upravuje definícia preukázateľne zdanenej elektriny, uhlia a zemného plynu na účely zákona č. 609/2007 Z. z.

K bodu 30, 43 a 55

Navrhovanou úpravou sa jednoznačnejšie upravujú podmienky vrátenia dane v prípade, kedy sa platiteľ dane nepreukáže svojmu dodávateľovi osvedčením o registrácii platiteľa dane. Zároveň sa tým znižuje administratívna záťaž pre správcu dane.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa upravuje povinnosť viesť evidenciu pre platiteľa dane z elektriny, resp. zemného plynu. Zároveň sa upravuje text ustanovenia tak, aby boli povinné registrovať sa ako platiteľ dane zo zemného plynu všetky osoby, ktoré nakupujú zemný plyn na účely ďalšieho predaja. Abstrahuje sa od podmienky povolenia podnikať v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.

K bodu 32

Navrhovanou úpravou sa zavádza osobitné ustanovenie týkajúce sa nabíjacích staníc na nabíjanie elektrických vozidiel, ktorého cieľom je upraviť podmienky zdaňovania a jednoznačne určiť, kto je pri dodávkach elektriny určenej na nabíjanie elektrických vozidiel platiteľom dane z elektriny. Zároveň sa jednoznačne určuje základ dane a podmienky registrácie platiteľa dane z elektriny dodanej na nabíjanie elektrického vozidla.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava spresňujúca predmet dane z uhlia. Podľa navrhovanej úpravy pevné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 sú predmetom spotrebnej dane z uhlia, ak sú použité, dodané alebo ponúkané na použitie ako pohonná látka alebo palivo na výrobu tepla s výnimkou uhľovodíka kódu kombinovanej nomenklatúry 2713 20 00 (ropný bitúmen), ktorý je predmetom spotrebnej dane z minerálneho oleja bez ohľadu na účel jeho použitia.

K bodu 34

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa možnosť oslobodenia od spotrebnej dane z uhlia v prípade, ak dôjde k jeho zničeniu. Uhlie je oslobodené od dane maximálne do výšky technicky odôvodnených skutočných strát, pričom tieto musia byť uznané správcom dane.

K bodu 35 a 40

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením nového odseku.

K bodu 36

22

Navrhovanou úpravou sa v nadväznosti na zadefinovanie identifikačných údajov upravuje znenie ustanovenia, ktoré sa zároveň zosúlaďuje s ostatnými predmetmi dane zákona č. 609/2007 Z. z.

K bodu 37

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo zrejmé, že vydané povolenie na oslobodené uhlie je vydané na konkrétneho dodávateľa uhlia a oprávnený spotrebiteľ uhlia sa ním nemôže preukázať akémukoľvek dodávateľovi uhlia.

K bodu 38

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňajú podmienky ako naložiť s uhlím v prípade, ak oprávnený spotrebiteľ odobral na účely oslobodené od dane uhlie od svojho dodávateľa a z určitých objektívnych príčin nedokáže toto uhlie spotrebovať na účely oslobodené od dane, ani na žiadne iné účely.

K bodu 39

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa možnosť odňatia povolenia na oslobodené uhlie v prípade, ak o to oprávnený spotrebiteľ uhlia požiada, resp. ak prestal spĺňať podmienky na jeho vydanie.

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby daň bolo možné vrátiť osobe, ktorá napriek vydanému osvedčeniu o registrácii platiteľa dane z uhlia sa týmto osvedčením nepreukázala svojmu dodávateľovi pred prvým dodaním uhlia, resp. sa ním preukázala neskoro.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo zrejmé, že vydané povolenie na oslobodený zemný plyn je vydané na konkrétneho dodávateľa zemného plynu a oprávnený spotrebiteľ zemného plynu sa ním nemôže preukázať akémukoľvek dodávateľovi zemného plynu.

K bodu 47

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa možnosť odňatia povolenia na oslobodený zemný plyn v prípade, ak oprávnený spotrebiteľ zemného plynu prestal spĺňať podmienky na jeho vydanie.

K bodu 48

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo možné odňať povolenie na oslobodený zemný plyn oprávnenému spotrebiteľovi zemného plynu, ak v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov prestal spĺňať podmienky na vydanie povolenia na oslobodený zemný plyn.

K bodu 50

Navrhovanou úpravou sa do definície platiteľa dane zo zemného plynu dopĺňa osoba, ktorá vyrobila zemný plyn pre vlastnú spotrebu a z definície platiteľa dane sa vynímajú domácnosti, ktoré sú zo zákona oslobodené.

K bodu 51

Navrhovanou úpravou sa upravuje text ustanovenia tak, aby boli povinné registrovať sa ako platiteľ dane zo zemného plynu všetky osoby, ktoré nakupujú zemný plyn na účely ďalšieho

23

predaja s výnimkou zahraničných osôb, ktoré nakupujú zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, teda nie sú v postavení konečného spotrebiteľa zemného plynu. V navrhovanom znení sa abstrahuje od podmienky povolenia podnikať v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.

K bodu 52

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby daň bolo možné vrátiť osobe, ktorá napriek vydanému osvedčeniu o registrácii platiteľa dane zo zemného plynu sa týmto osvedčením nepreukázala svojmu dodávateľovi pred prvým dodaním zemného plynu, resp. sa ním preukázala neskoro.

K bodu 56, 57, 58 a 60

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 59

Navrhovanou úpravou sa má zamedziť uloženiu sankcie neprimeranej skutku, ktorý subjekt vykonal a stanoviť za daňové delikty a priestupky minimálnu a maximálnu výšku pokuty. Navrhovanou úpravou sa tiež umožní colnému úradu pri určovaní sankcie posúdiť každý jednotlivý delikt alebo priestupok individuálne a uložiť sankciu s prihliadnutím na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.

K bodu 61

V nadväznosti na vykonané úpravy sa legislatívno-technicky upravujú prechodné ustanovenia.

K článku II

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava spresňujúca predmet dane z minerálneho oleja. Podľa navrhovanej úpravy uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 11, 2711 21 a 2711 29 (zemný plyn) sú predmetom spotrebnej dane zo zemného plynu bez ohľadu na účel ich použitia. Pevné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 sú vyňaté z predmetu dane z minerálneho oleja a sú predmetom spotrebnej dane z uhlia, ak sú použité, dodané alebo ponúkané na použitie ako pohonná látka alebo palivo na výrobu tepla s výnimkou uhľovodíka kódu kombinovanej nomenklatúry 2713 20 00 (ropný bitúmen), ktorý je predmetom spotrebnej dane z minerálneho oleja bez ohľadu na účel jeho použitia.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďujú kódy kombinovanej nomenklatúry s vykonávacím nariadení Komisie (EÚ) 2018/1602 z 11. októbra 2018, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava spresňujúca odkaz na technickú normu, ako jednu z možností technickej špecifikácie a zisťovania presnosti objemu biopaliva v pohonných látkach.

K bodu 4

Na základe predpokladaného nedostatku pokročilých biopalív na trhu Slovenskej republiky sa navrhovanou úpravou umožní od 1. januára 2020, na uplatnenie daňovo

24

zvýhodnenej sadby dane na motorový benzín, primiešať do motorového benzínu len biopalivo prvej generácie v stanovenom objeme. Zároveň zostáva ako alternatíva na uplatnenie daňovo zvýhodnenej sadby dane na motorový benzín možnosť primiešavať do motorového benzínu aj zmes biopaliva prvej generácie a pokročilého biopaliva, ak osoba, ktorá si bude chcieť uplatniť daňovo zvýhodnenú sadzbu dane na motorový benzín, bude disponovať požadovaným objemom pokročilého biopaliva, pričom súčet jednotlivých objemov tejto zmesi je rovnaký ako požadovaný minimálny objem biopaliva prvej generácie, t. j. 7,4 % objemu.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava spresňujúca definíciu dovozcu minerálneho oleja.

K bodom 6 a 7

Navrhovanou úpravou sa umožní užívateľskému podniku dodať daňovo zvýhodnený minerálny olej uvedený v odbernom poukaze so súhlasom colného úradu inému užívateľskému podniku, ktorý má odberný poukaz na odber takéhoto minerálneho oleja, alebo daňovému skladu na prepracovanie, alebo tento minerálny olej zneškodniť pod dohľadom colného úradu, ak bol tento minerálny olej znehodnotený v procese jeho použitia na iné účely oslobodenia ako pohonná látka alebo palivo. Zároveň sa primerane legislatívno-technicky upravuje doterajšie znenie odseku 16.

Ak užívateľský podnik bude chcieť zneškodniť daňovo zvýhodnený minerálny olej podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch pod dohľadom colného úradu, len oznámi túto skutočnosť miestne príslušnému colnému úradu, pričom v oznámení uvedie množstvo a druh minerálneho oleja minerálneho oleja, ktorý sa má zneškodniť a navrhne deň a miesto zneškodnenia tohto minerálneho oleja. Na základe oznámenia a po dohode s colným úradom sa v dohodnutý deň na dohodnutom mieste a pod dohľadom colného úradu zneškodní znehodnotený daňovo zvýhodnený minerálny olej.

Tiež sa stanovuje, že daňovo zvýhodnený minerálny olej, ktorý bol zneškodnený pod dohľadom colného úradu sa považuje za oslobodený od dane podľa § 10 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava spresňujúca spôsob prepravy daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území v súvislosti s legislatívnymi úpravami v bodoch 6 a 7.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava rozširujúca situácie, kedy môže byť vydané nové povolenie na distribúciu alebo povolenie na predaj.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa umožní predajcovi pohonných látok vydať pohonné látky v mimoriadnych prípadoch, inak ako prostredníctvom výdajného stojanu za účelom ich prepracovania alebo zneškodnenia, ak boli tieto pohonné látky znehodnotené napríklad zmiešaním motorovej nafty a motorového benzínu. Podmienkou na takéto vydanie pohonných látok je, že predajca pohonných látok oznámi túto skutočnosť colnému úradu, a to pred uskutočnením vydania pohonných látok.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava spresňujúca osobu, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia § 25b ods. 1 až 21.

25

K článku III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2019 okrem čl. I bodov 1 až 60 a čl. II bodov 1, 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2019.

Peter Pellegrini

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe cieľov, ktoré si vláda Slovenskej republiky stanovila v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020.
Už od roku 2009 prebieha diskusia o optimalizácii nastavenia systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou v Slovenskej republike, pričom výzvy, ktorým je potrebné v tejto súvislosti čeliť, sú v dôsledku významného nárastu inštalovanej kapacity čoraz naliehavejšie. Ďalší problém predstavuje skutočnosť, že celková produkcia elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorá sa podľa súčasnej právnej úpravy používa na krytie strát v sústave, v súčasnosti prevyšuje reálne straty sústavy. Agenda podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je decentralizovaná medzi troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, čo zvyšuje administratívne náklady aj náklady na predikciu a následné manažovanie odchýlok.
Vláda Slovenskej republiky si v Programovom vyhlásení vlády na obdobie rokov 2016 – 2020 stanovila za cieľ zreformovať systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla tak, aby na jednej strane boli zabezpečené ciele Slovenskej republiky vyplývajúce z legislatívy Európskej únie a zároveň, aby bola zabezpečená nákladov efektívnosť systému podpory s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energie.
Na základe vyššie uvedeného sa navrhuje centrálna správa systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, a to administrácia podpory, dátový manažment a financovanie podpory organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou.
Za súčasného zachovania podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa z hľadiska trvalej udržateľnosti systému podpory navrhuje zmena systému podpory na viac trhovo orientovaný typ podpory v súlade s najlepšou zahraničnou praxou a požiadavkami legislatívy Európskej únie.
Základnou formou podpory pre všetky nové zariadenia s inštalovaným výkonom nad 500 kW bude podpora prostredníctvom príplatku, tzv. „zeleného bonusu“, poskytovaného organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, pričom výrobca bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu, na základe obojstrannej dobrovoľne uzavretej dohody. Takýto výrobca bude tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku s tým, že má právo zmluvou preniesť zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania. Predpokladom poskytovania podpory formou príplatku pre všetky nové zariadenia s inštalovaným výkonom nad 500 kW bude úspech vo výberovom konaní podľa osobitného predpisu.

Tento systém bude doplnený systémom podpory vopred stanovenými výkupnými cenami, ktorý sa bude vzťahovať na nových výrobcov s inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Pri tejto forme podpory bude za výkup elektriny zodpovedať výkupca elektriny a zodpovedať za odchýlku bude tzv. určený subjekt zúčtovania. Táto forma podpory však bude poskytovaná len do roku 2033.
Zákonom sa ustanovuje základný právny rámec poskytovania štátnej pomoci podnikom, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Štátna pomoc sa poskytne vo forme kompenzácií, t.j. vrátením časti poplatkov súvisiacich s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Priemyselné podniky v Slovenskej republike platia najvyššiu cenu za elektrinu spomedzi krajín V4. Zároveň je pravdepodobné, že cena elektriny bude rásť a zníži konkurencieschopnosť podnikov pripojených k sústave na území Slovenskej republiky. Zmluva o fungovaní Európskej únie pripúšťa, aby Európska komisia považovala za zlučiteľnú s vnútorným trhom takú štátnu pomoc, ktorá má umožniť rozvoj určitých hospodárskych činností v rámci Európskej únie za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by bola v rozpore so spoločným záujmom. Usmernenie Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 predstavuje právny rámec pre poskytovanie štátnej pomoci na ochranu životného prostredia alebo na energetické ciele, pričom upravuje aj podmienky udelenia štátnej pomoci vo forme zníženia financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov. Pomoc by sa však mala obmedzovať na odvetvia, ktorých konkurenčné postavenie je vystavené riziku vzhľadom na náklady vyplývajúce z financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov.
V súvislosti s navrhovanými zmenami fungovania systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa v čl. II. a v čl. III navrhuje zmena niektorých ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a niektorých ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana, bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I
K bodu 1
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby sa dopĺňa nová definícia dodávky tepla pre verejnosť.
K bodu 2
Navrhovaná zmena spresňuje pojem technologická vlastná spotreba elektriny tak, aby sa predišlo nepresnej aplikácii zo strany výrobcov elektriny v aplikačnej praxi.
K bodu 3
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa do zákona dopĺňajú nové definície pojmov. Takýmto pojmom je napríklad výrobca elektriny s právom na podporu, ale aj ďalšie pojmy súvisiace so zapojením nových subjektov do systému podpory, ktorými sú výkupca elektriny a výkupca elektriny. Ďalej sa ustanovuje, že zúčtovateľnom podpory je organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. V definícii lokálneho zdroja sa určuje, že lokálnym zdrojom je zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja energie a jeho odovzdávacie miesto je identické s odberným miestom, celkový inštalovaný výkon zariadenia, resp. zariadení na výrobu elektriny je 500 kW, pričom tento maximálny výkon nepresiahne zároveň maximálnu rezervovanú kapacitu odberného miesta.
K bodom 4 až 8
Za súčasného zachovania podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa z dôvodu potreby zachovania trvalej udržateľnosti systému podpory navrhuje zmena systému podpory na viac trhovo orientovaný typ podpory v súlade s najlepšou zahraničnou praxou a požiadavkami legislatívy Európskej únie.
Ustanovujú sa jednotlivé formy podpory a súčasne sa určuje, na ktoré zariadenia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa jednotlivé formy podpory vzťahujú.
Základnou formou podpory pre všetky nové zariadenia využívajúce obnoviteľné zdrojov energie s celkovým inštalovaným výkonom nad 500 kW bude podpora prostredníctvom príplatku (tzv. „podpora Feed-in-Premium“), poskytovaného organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou. Predpokladom poskytovania podpory formou príplatku pre všetky nové zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad uvedený výkon bude úspech vo výberovom konaní.
Výrobca vyrábajúci elektrinu bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu. Takýto výrobca bude tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku alebo zmluvou prenesie zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania. Tento systém bude doplnený systémom podpory výkupom elektriny za vopred stanovenú cenu a doplatkom (tzv. „podpora Feed-in-Tariff“), ktorý sa bude vzťahovať na nové zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Pri tejto forme podpory bude za výkup elektriny a za odchýlku bude zodpovedať výkupca elektriny určený subjekt zúčtovania. Podrobnosti a náležitosti zmlúv o povinnom výkupe elektriny a o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sú upravené v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.
Pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou zostáva zachovaný nárok na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia na výrobu elektriny. Vzhľadom na možnosť výrobcov elektriny zmeniť režim podpory podľa § 4 ods. 1 písm. f) sa ustanovuje, že v prípade, ak výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 250 kW zmení uplatňovanie podpory výkupom elektriny a doplatkom na podporu príplatkom, tento výrobca znáša zodpovednosť za odchýlku sám alebo ju prenesie na iný subjekt zúčtovania. V prípade následnej spätnej zmeny uplatňovania práva na podporu povinným výkupom a doplatkom si môže takýto výrobca elektriny opätovne uplatniť právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku na základe zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatvorenej s určeným subjektom zúčtovania. Výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 250 kW znáša zodpovednosť za odchýlku sám alebo ju zmluvou prenesie na iný subjekt zúčtovania. Zároveň sa ustanovuje, že podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku sa nevzťahuje na výrobcov elektriny, ktorí si súčasne neuplatňujú podporu výkupom elektriny.
Ustanovuje sa trvanie podpory. Podpora výkupom elektriny za vopred stanovenú cenu a podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku je najviac do 31. decembra 2033. Vzhľadom na fungujúci trh s elektrinou nie je po tomto termíne potrebné ďalej uplatňovať uvedené formy podpory, keďže na trhu by výrobca elektriny nemal mať problém s odberom vyrobenej elektriny a prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Podpora doplatkom sa vzťahuje na zariadenia výrobcov elektriny po dobu 15 rokov od ich uvedenia do prevádzky. Podpora príplatkom sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od ich uvedenia do prevádzky. V prípade rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia sa automatická prolongácia podpory príplatkom negarantuje – takémuto výrobcovi sa podpora na ďalších 15 rokov udelí iba vtedy, ak opätovne uspeje vo výberovom konaní pre nové zariadenia alebo rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti existujúcich zariadení. Výnimku tvoria iba zariadenia, ktorých výroba elektriny je naviazaná na využiteľné teplo dodávané prevažne do centralizovaného zásobovania tepla a tepla pre verejnosť. V zmysle navrhovanej úpravy sa bude čas uvedenia zariadenia do prevádzky, resp. rekonštrukcie alebo modernizácie, posudzovať podľa času, kedy bol do prevádzky uvedený, resp. rekonštruovaný alebo modernizovaný príslušný generátor, celkový inštalovaný výkon sa však bude posudzovať za zariadenie ako celok. Spresňuje sa určenie vzniku a trvania práva na podporu pre zariadenie výrobcu elektriny s viacerými generátormi.
Upravuje sa spôsob podpory elektriny z biomasy a produktov jej spaľovania. Z dôvodu požiadavky na ochranu životného prostredia a plnohodnotného využívania všetkých energetických výstupov (elektriny a tepla) pri spaľovaní biomasy, bioplynu a obdobných palív sa navrhuje zachovať a sprísniť súčasný model, pri ktorom by sa podporovala len elektrina vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Výnimku tvoria len zariadenia do 250 kW spaľujúce bioplyn vyrobený anaeróbnou fermentáciou a plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ako zariadenia do 1 MW spaľujúce skládkový plyn a plyn z čistiarní odpadových vôd a spaľovne. Na tieto zariadenia využívajúce bioplyn a plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy sa vzťahuje podmienka 50% využitia tepla.
Pôvodný odsek 13 sa presúva do § 4 ods. 12, nakoľko v § 4 sú upravené práva a povinnosti výrobcov. Pôvodný odsek 14 týkajúci sa obmedzenia podpory pre zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti v novom systéme fungovania podpory. V odseku 13 je presunuté pôvodné ustanovenie § 6 ods. 5 a 6, keďže v ustanovení § 6 je upravená cena za elektrinu a cena podpory.
V nadväznosti na požiadavky legislatívy Európskej únie sa dopĺňa právny úprava neposkytnutia podpory pri záporných cenách elektriny. Podľa článku 42 ods. 7 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy sa prevádzková pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie neposkytuje, keď sú ceny záporné. Taktiež podľa bodu 124 písm. c) usmernenia Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky majú byť v schémach pomoci od roku 2016 zavedené opatrenia, ktorými sa zabezpečuje, aby výrobcovia nemali žiaden stimul vyrábať elektrinu pri negatívnych cenách. Podpora doplatkom a príplatkom sa preto nebude poskytovať vtedy, ak na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu e elektrinou budú záporné ceny elektriny najmenej počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich obchodných hodín.
Ustanovuje sa, že zariadenie výrobcu elektriny, ktorému bola vo výberovom konaní vyhlásenom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky stanovená ponúknutá cena elektriny (referenčná cena), nemôže byť počas doby poskytovania podpory priznaná nová podpora príplatkom na základe nového výberového konania.
Z dôvodu možnosti čerpania prostriedkov z fondov EÚ pre účely rekonštrukcie alebo modernizácie existujúcich zariadení výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa navrhuje umožniť súbeh takejto formy podpory s podporou podľa tohto zákona. Uvedený súbeh nie je v rozpore z pravidlami štátnej pomoci v energetike (bod 150 usmernenie Komisie) s tým, že akákoľvek v minulosti poskytnutá investičná pomoc by sa mala od prevádzkovej pomoci odpočítať.
Ustanovuje sa, že zariadenie, ktoré nie je pripojené do distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy, teda ide o ostrovný systém výroby elektriny, nemá nárok na podporu podľa tohto zákona. V prípade výroby elektriny v kombinovanej výrobe pri zariadeniach, ktoré vyrábajú teplo prevažne dodávané do centralizovaného zásobovania teplom, sa v prípade použitia elektriny na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie, napr. v tepelných čerpadlách, sa poskytuje na takto spotrebovanú elektrinu úľava od platby tarify za prevádzkovanie systému.
K bodom 9 až 12
Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenou systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, najmä doplnením formy podpory príplatkom a diferenciáciou trvania jednotlivých foriem podpory.
K bodu 13
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky. Zároveň sa v tomto ustanovení dopĺňa povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví informovať organizátora krátkodobého trhu s elektrinou ako zúčtovateľa podpory o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo práva na podporu podľa tohto zákona, aby nedochádzalo k neoprávnenému vyplateniu podpory.
K bodu 14
Ustanovenie pôvodného § 3b odsek 8 sa presúva do ustanovenia § 3 odsek 9, keďže v ustanovení § 3b sú upravené podmienky straty nároku na podporu.
K bodu 15
Navrhuje sa zachovať podporu formou doplatkom aj pre rekonštruované zariadenia výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou s inštalovaným výkonom od 1 MW vrátane, ktoré sú v podstatnej miere určené pre dodávku tepla pre verejnosť prostredníctvom centralizovaného zásobovania teplom (60 % tepla dodávaného prostredníctvom CZT, ktorým sa dodáva teplo pre verejnosť najmenej v podiele 60 %). V definícii rekonštrukcie alebo modernizácie sa vymedzuje technologické zhodnotenie, ktoré je možné dosiahnuť splnením aspoň jednej podmienky. Zároveň sa ustanovuje, že rekonštrukciou alebo modernizáciou je aj nahradenie technologickej časti zariadenia, ktorá nezodpovedá pôvodnej, čo nastáva napr. pri zmene paliva. Dôvodom zachovania podpory pre tento typ zariadení je potreba zachovanie existencie takýchto zariadení z dôvodu ich unikátnej úlohy, ktorou je zásobovanie verejnosti teplom. Takéto zdroje budú mať nárok na podporu iba v prípade rekonštrukcie a modernizácie, pôjde teda len o existujúce zdroje, ktoré splnia podmienky určené zákonom. Akékoľvek nové zdroje s inštalovaným výkonom od 1 MW vrátane budú môcť byť podporené len formou príplatku a len na základe úspechu vo výberovom konaní (navrhovaný § 5c). Takto formulovaný návrh zachovania podpory pre existujúce zariadenia výrobcov elektriny zabezpečujúce dodávku tepla pre domácnosti zodpovedá výnimke z povinnosti organizovať výberové konania pre nové výrobné kapacity podľa bodu 126 písm. a) usmernenia Komisie, z dôvodu, že oprávnený je len jeden alebo veľmi obmedzený počet projektov alebo lokalít.
Z dôvodu návrhu zachovania podpory pre existujúce zariadenia výrobcov elektriny podľa § 3c sa navrhuje určiť dobu podpory takýchto zariadení. Dôležité je tiež prechodné ustanovenie, v ktorom sa navrhuje upraviť aj hraničný dátum pre vykonanie rekonštrukcie alebo modernizácie takýchto zariadení, a to 31. december 2025.
Navrhuje sa mechanizmus pre prípad zvýšenia inštalovaného výkonu v rámci rekonštrukcie a modernizácie zariadení výrobcu elektriny tak, že podpora bude patriť len na pomerné množstvo elektriny, pričom rozhodujúci bude inštalovaný výkon pred rekonštrukciou a modernizáciou. Takýto návrh je primeraný vzhľadom na niektoré technické obmedzenia, ktoré môžu pri rekonštrukcii alebo modernizácii nastať.
K bodu 16
Nanovo sa upravujú práva a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu. Výrobcom s právom na podporu naďalej zostáva zachované právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny.
Právo na výkup elektriny má výrobca elektriny, na ktorého sa vzťahuje táto forma podpory, len na základe zmluvy o povinnom výkupe elektriny s výkupcom elektriny. Podrobnosti a náležitosti zmluvy o povinnom výkupe elektriny sú upravené v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.
Právo na doplatok má výrobca elektriny, na ktorého sa vzťahuje táto forma podpory, na základe údajov z určeného meradla, pričom na tento účel sa zavádza povinnosť zabezpečiť nad určitý výkon priebehové meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny. Výrobca, na ktorého sa nevzťahuje podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku určeným subjektom zúčtovania, môže preniesť zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania, a to na základe zmluvy o prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Ak takýto výrobca právo zmluvou preniesť zodpovednosť za odchýlku na iný subjekt zúčtovania nevyužije, je povinný znášať vlastnú zodpovednosť za odchýlku a uzavrieť zmluvu o zúčtovaní odchýlky so zúčtovateľom odchýlok podľa zákona č. 251/2012 Z. z. Povinnosť preniesť zodpovednosť za odchýlku na subjekt zúčtovania sa nevzťahuje na výrobcu elektriny, ktorý má právo na prevzatie zodpovednosti za odchýlku, pretože za takéhoto výrobcu preberá zodpovednosť za odchýlku určený subjekt zúčtovania na základe zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku. To však neplatí pre zariadenia výrobcu pri dobrovoľnej zmene uplatňovania podpory podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f).
Právo na príplatok má výrobca elektriny, na ktorého sa táto forma podpory vzťahuje, obdobne ako pri doplatku, na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, a to na základe údajov z určeného meradla. Ak nie je možné elektrinu priamo merať určeným meradlom z dôvodu spoluspaľovania rôznych palív, určí sa výpočtom.
Výrobcovia elektriny s právom na podporu majú tiež právo zmeniť uplatňovanie podpory na nasledujúci kalendárny rok. V prípade zmeny uplatňovania podpory povinným výkupom a doplatkom na formu podpory príplatkom, výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny zároveň stráca právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
V prípade zmeny uplatňovania podpory príplatkom na formu podpory povinným výkupom a doplatkom, výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 250 kW naďalej znáša sám zodpovednosť za odchýlku alebo ju môže zmluvou preniesť na iný subjekt zúčtovania, nakoľko podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku sa vzťahuje vždy len na výrobcu elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 250 kW. Výrobca je povinný oznámiť uplatnenie podpory len v prípade zmeny podpory, pričom ak zmenu podpory neoznámi, vzťahujú na sa neho aj v ďalšom roku doterajšie práva a povinnosti.
Výrobca elektriny musí pre uplatňovanie práva spĺňať podmienky týkajúce sa oznámenia voči zúčtovateľovi podpory, uzatvorenia zmluvy o poskytovaní údajov, o vyplácaní doplatku resp. príplatku ako aj zabezpečenia priebehového merania elektriny, merania technologickej vlastnej spotreby elektriny alebo jej oznamovania. Poslednou podmienkou je splnenie nasledujúcich povinností:
−požiadať o potvrdenie o pôvode vydané za predchádzajúci kalendárny rok do 31 . marca,
−vrátiť doplatok alebo príplatok vyplatený v rozpore s podmienkami podpory v stanovenom termíne,
−overiť správnosť merania na základe požiadania zúčtovateľa podpory,
−uzatvoriť zmluvu s výkupcom elektriny, ak si uplatňuje podporu výkpom,
−poskytovať údaje výkupcovi elektriny.
Povinnosť výrobcu elektriny v zariadení výrobcu elektriny vrátiť podporu vyplatenú v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona zostáva zachovaná, dopĺňa sa však o ustanovenie týkajúce sa vrátenia príplatku ako novej formy podpory a dochádza k zmene subjektu, ktorému sa podpora vracia.
Povinnosť výrobcov elektriny s právom na podporu zabezpečiť merania vyrobenej elektriny a technologickej vlastnej spotreby elektriny vyplýva z potreby zisťovania údajov o skutočnej vyrobenej elektrine a technologickej vlastnej spotrebe elektriny, nakoľko podpora formou doplatku a príplatku sa poskytuje na celkové množstvo vyrobenej elektriny zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. Podľa prechodných ustanovení k týmto úpravám sa meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny výrobcov elektriny, ktorým vzniklo právo na podporu pred nadobudnutím účinnosti navrhovaných úprav a naďalej pretrvá, zabezpečuje na náklady prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Technologická vlastná spotreba elektriny sa môže určiť aj výpočtom, ak jej meranie určeným meradlom nie je z technických príčin možné. Podrobnosti o meraní vyrobenej elektriny a meraní alebo učení technologickej vlastnej spotreby elektriny ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Zároveň sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav v súvislosti s právami a povinnosťami výrobcov elektriny s právom na podporu, ktorých úlohy preberajú v novom systéme fungovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou iné subjekty.

Ustanovuje sa, že výrobca elektriny s právom na podporu si môže uplatniť právo na doplatok alebo príplatok za predchádzajúci kalendárny rok, ak na základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a cenového rozhodnutia dodatočne preukáže právo na podporu doplatkom alebo príplatkom. Uvedené ustanovenie nadväzuje na mechanizmus uplatnenia podpory pri výrobcovi elektriny vyrábajúcom elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
Pojem zmluva o poskytovaní údajov sa do zákona č. 251/2012 Z. z. navrhuje zaviesť predchádzajúcou novelou zákona o energetike, pričom táto zmluva má byť definovaná ako zmluva, ktorou sa účastník trhu s elektrinou zaväzuje poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou údaje potrebné pre výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v rozsahu a termínoch podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou sa zaväzuje údaje spracúvať spôsobom podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou

Navrhuje sa vzhľadom na zachovanie formy podpory pre rekonštruované zariadenia výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou upraviť povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle vymedzené údaje.

Spresňuje sa ustanovenie týkajúce sa povinnosti dodať výkupcovi celý objem elektriny s uvedením výnimiek.
Spresňujú sa povinnosti pre vybraných výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu z biomasy alebo produktov jej spracovania. Vzhľadom na podmienky podpory sú povinní od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví požadovať každoročne potvrdenie o pôvode elektriny na účel preukázania splnenia podmienok. V prípade nesplnenia podmienok sa ustanovuje povinnosť vrátiť podporu. Zároveň sa upresňuje, že povinnosť vrátiť podporu sa vzťahuje aj na výrobcu elektriny z bioplynu, ktorý nesplnil podmienku 50 % využitia tepla. Vo vzťahu k právu zmeny uplatňovania podpory je výrobca elektriny povinný oznámiť zúčtovateľovi podpory zmenu uplatňovania podpory najneskôr do 31. januára, pričom toto oznámenie je pre výrobcu a zúčtovateľa podpory záväzné a platí aj na ďalšie kalendárne roky až do vykonania novej zmeny.
K bodu 17
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o bezplatnej montáži rozpínacieho zariadenia, keďže toto zariadenie je súčasťou hlavného rozpojovacieho miesta (HRM), teda súčasťou inštalácie zdroja.
K bodom 18 až 22
Spresňuje sa povinnosť žiadateľa o pripojenie malého zdroja doručiť úplné oznámenie o pripojení do distribučnej sústavy v lehote platnosti stanoviska. Zároveň sa ustanovuje, že vzor tohto oznámenia zverejní prevádzkovateľ distribučnej sústavy na svojom webovom sídle. Navrhuje sa, aby podmienkou pre prevádzku malého zdroja bolo uzatvorenie zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy.
K bodu 23
Nový odsek sa dopĺňa z dôvodu, že v jednom mieste pripojenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy môže byť pripojených aj viac malých zdrojov na výrobu elektriny, ktorých výroba elektriny sa nepovažuje podnikanie v energetike a zároveň celkový súčet ich inštalovaných výkonov nepresahuje 10 kW vrátane. Zároveň sa ustanovuje, že v tomto jednom mieste pripojenia nesmú byť pripojené zdroje s právom na podporu.
K bodu 24
Z dôvodu podpory výroby elektriny v mieste spotreby sa navrhuje zaviesť inštitút výrobcu v lokálnom zdroji. Ide o výrobcu elektriny, ktorý je odberateľom elektriny a jeho odberné miesto je identické s odovzdávacím miestom lokálneho zdroja. Zároveň musí s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzavrieť zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy. Výrobca v lokálnom zdroji má po splnení podmienok právo bezplatného a prednostného pripojenia do distribučnej sústavy pred ostanými zariadeniami. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy zasiela stanovisko k rezervovanej kapacite na pripojenie lokálneho zdroja s platnosťou šesť mesiacov do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o stanovisko. Vzor žiadosti zverejňuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy na svojom webovom sídle. Výrobca elektriny v lokálnom zdroji má nárok na vydanie potvrdenia výrobcu elektriny v lokálnom zdroji a z tohto dôvodu sa ustanovujú náležitosti a proces vydania tohto potvrdenia.

Ustanovuje sa, že elektrina vyrobená v lokálnom zdroji môže byť dodaná iným účastníkom trhu s elektrinou, avšak iba vo výške 10 % z celkového inštalovaného výkonu lokálneho zdroja. Ak dôjde k prekročeniu uvedenej hodnoty v dvoch po sebe nasledujúcich švrťhodinách, má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo odpojiť lokálny zdroj od sústavy bez nároku na náhradu škody. Ak nie je možné lokálny zdroj odpojiť od distribučnej sústavy bez toho, aby bola prerušená distribúcia elektriny do odberného miesta alebo ak výrobca elektriny neumožní prevádzkovateľovi sústavy odpojiť lokálny zdroj od sústavy, má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo odpojiť lokálny zdroj od distribučnej sústavy a prerušiť distribúciu elektriny do odberného miesta. Opätovné pripojenie lokálneho zdroja bude zrealizované najneskôr 5 pracovných dní po tom, ako výrobca elektriny preukáže prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, že vykonal dostatočné opatrenia zabraňujúce prekročeniu maximálnej rezervovanej kapacity lokálneho zdroja. Z dôvodu odlíšenia lokálneho zdroja a malého zdroja sa ustanovuje, že na výrobu elektriny v lokálnom zdroji sa nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa malého zdroja v § 4a. Ustanovuje sa, že výrobca elektriny, ktorý spotrebuje elektrinu ako spotrebiteľ v mieste výroby elektriny, neplatí za spotrebovanú elektrinu tarifu za prevádzkovanie systému.

K bodu 25
Vypúšťa sa ustanovenie o náhrade nákladov vzniknutých prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav v súvislosti s poskytovaním podpory, nakoľko v novom systéme fungovania podpory už prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav nebudú vykonávať doterajšie úlohy. V prechodných ustanoveniach sa zakotvuje právo prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na úhradu nákladov, ktoré vynaložili na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla do konca roku 2019.
K bodom 26 a 27
Legislatívno-technické úpravy
K bodom 28
Pôvodné ustanovenie sa mení tak, že sa upravuje obsahový rozsah prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav. Prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav už nebudú určovať náležitosti zmlúv o dodávke elektriny prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav, spôsob a termíny odovzdávania skutočne nameraných údajov, ani spôsob uplatnenia podpory, nakoľko tieto úlohy v novom systéme fungovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou preberajú iné subjekty.
K bodu 29
Vypúšťajú sa ustanovenia upravujúce povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, nakoľko tieto povinnosti prechádzajú v novom systéme fungovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou na iné subjekty.
K bodu 30
V novom ustanovení § 5a sa dopĺňajú práva a povinnosti výkupcu elektriny. Výkupcom elektriny je dodávateľ alebo viacerí dodávatelia elektriny vybraní formou aukcie podľa vykonávacieho právneho predpisu alebo určení Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Výkupca elektriny vykonáva svoju činnosť na základe povolenia podľa zákona č. 251/2012 Z. z.
Výkupca elektriny preberá zodpovednosť za odchýlku a vykupuje elektrinu od výrobcu s právom na podporu výkupom elektriny, a to na základe zmluvy o povinnom výkupe elektriny, ktorú je povinný uzavrieť, ak o jej uzavretie takýto výrobca požiadal. Podrobnosti a náležitosti zmluvy o povinnom výkupe elektriny sú upravené v zákone č. 251/2012 Z. z. a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov. V prípade, ak sú ako výkupca vybraní alebo určení viacerí dodávatelia elektriny, uzatvárajú zmluvu o povinnom výkupe s výrobcami elektriny s právom na podporu v pomere uvedenom v povolení na činnosť výkupcu elektriny (ak napr. jeden zo subjektov spravuje 20% podiel, vykupuje od výrobcov elektriny s právom na podporu výkupom elektriny 20% dodávaného profilu). Výkupca je povinný spĺňať požiadavky na finančné a ekonomické postavenie, kreditné riziko a dôveryhodnosť, ktoré bližšie špecifikuje vykonávací právny predpis. Výkupca elektriny je ďalej povinný poskytovať zúčtovateľovi podpory údaje potrebné pre vyhodnotenie a zúčtovanie podpory ustanovené vykonávacím právnym predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, viesť záznamy o obchodných transakciách s výrobcami a na požiadanie ich poskytovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zúčtovateľovi podpory.
Výkupca elektriny má nárok na odplatu za svoju činnosť, ktorá je určená za jednotku množstva elektriny. Výška odplaty za činnosť výkupcu elektriny je určená v aukcii. V prípade určenia výkupcu elektriny bude odplata za činnosť výkupcu elektriny určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v konaní o cenovej regulácii. Ustanovuje vzťah medzi jednotlivými subjektmi, ak sú ako výkupca elektriny vybraní alebo určení viacerí dodávatelia elektriny. V takom prípade sa práva a povinnosti vzťahujú na každého z nich vždy pomerne v rozsahu uvedenom v povolení na činnosť výkupcu elektriny.
V novom ustanovení § 5b sa do zákona dopĺňajú práva a povinnosti zúčtovateľa podpory, ktorým je organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Jedným z hlavných zámerov predkladaného návrhu bola centralizácia správy systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou tak preberá najmä úlohy prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, čím sa sleduje zníženie administratívnych nákladov na správu systému podpory. Výrobcovi elektriny s právom na doplatok je zúčtovateľ podpory povinný uhradiť doplatok a výrobcovi elektriny s právom na príplatok je zúčtovateľ podpory povinný uhradiť príplatok.
Na účel umožnenia finančnej administrácie podpory má zúčtovateľ podpory právo na poskytnutie údajov potrebných pre vyhodnotenie a zúčtovanie podpory od určených účastníkov trhu s elektrinou.
Zúčtovateľ podpory je zároveň zodpovedný za vyplácanie odplaty za činnosť výkupcu elektriny a odplaty za činnosť určeného subjektu zúčtovania. Výška odplaty pre tieto subjekty je určená v aukcii, na základe ktorej sa tieto subjekty vyberajú, prípadne v konaní o cenovej regulácii, ak k výberu týchto subjektov v aukcii nedôjde.
Ustanovuje sa tiež povinnosť zúčtovateľa podpory oznamovať dotknutým výrobcom elektriny s právom na podporu a dodávateľovi poslednej inštancie stratu spôsobilosti výkupcu elektriny vykonávať činnosť výkupcu elektriny a stratu spôsobilosti určeného subjektu zúčtovania
vykonávať činnosť určeného subjektu zúčtovania. V takom prípade úlohy výkupcu elektriny alebo určeného subjektu zúčtovania preberá dodávateľ poslednej inštancie.
Do ustanovenia sa presúva pôvodné právo prevádzkovateľov regionálnej distribučnej sústavy (pôvodné ustanovenie § 5 ods, 11) na uplatnenie rozdielu vyplatenej podpory a podpory, ktorá zodpovedá množstvu elektriny podľa príslušného potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za uplynulé obdobie, u výrobcu elektriny. Ustanovuje sa tiež, že zúčtovateľ podpory zriadi a bude prevádzkovať informačný systém a s účastníkmi trhu s elektrinou je oprávnený komunikovať elektronicky. Ustanovuje sa, že náklady vzniknuté zúčtovateľovi podpory v súvislosti s poskytovaním podpory budú zohľadnené v konaní o cenovej regulácii tak, aby zúčtovateľ podpory mal dostupné prostriedky potrebné na výkon činnosti zúčtovateľa podpory.
Vzhľadom na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a za účelom lepšej kontroly a riadenia systému podpory sa zavádza mechanizmus prideľovania požadovanej výrobnej kapacity pre tieto nové zariadenia prostredníctvom nediskriminačných a transparentných výberových konaní. V dôsledku výberu zariadení na výrobu elektriny vo výberovom konaní dôjde k zavedeniu trhového mechanizmu a hospodárskej súťaže medzi výrobcami elektriny, ako aj k zníženiu výdavkov na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Uvedené môže mať v porovnaní so súčasným systémom podpory za následok zníženie množstva finančných prostriedkov potrebných na financovanie systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, čo by sa malo pozitívne prejaviť v koncovej cene elektriny. Úspech vo výberovom konaní bude zároveň predpokladom na podporu formou príplatku. Aj v prípade výstavby nových zariadení na výrobu elektriny vybraných prostredníctvom výberového konania bude potrebné dodržať všetky požiadavky ustanovené pre výstavbu nových elektroenergetických zariadení. Podmienky takýchto výberových konaní ustanoví vykonávací právny predpis. Oznámenie o začatí výberového konania a podrobnosti o výberovom konaní je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky povinné uverejniť na svojom webovom sídle najneskôr dva mesiace pred dátumom ukončenia prijímania ponúk.
K bodom 31 až 35
V úvodných ustanoveniach sa definujú jednotlivé pojmy vzťahujúce sa na stanovenie ceny za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou a jednotlivé formy finančnej podpory. Zostáva zachované, že cenou elektriny je cena elektriny schválená alebo určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 11 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa, že úrad cenu stanovuje samostatne pre jednotlivé obnoviteľné zdroje a samostatne pre jednotlivé technológie kombinovanej výroby. Cenu vykupovanej elektriny definovanú v odseku 1 písm. b), ktorú uhrádza výkupca elektriny prostredníctvom zúčtovateľa podpory výrobcovi elektriny s právom na podporu výkupom elektriny, určuje tiež Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Doplatkom, ktorý uhrádza zúčtovateľ podpory výrobcovi elektriny s právom na podporu doplatkom, je rozdiel medzi cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny. Ak je rozdiel medzi cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny záporný, doplatok sa rovná nule. Ponúknutou cenou je cena elektriny určená vo výberovom konaní vyhlásenom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Predpokladom poskytovania podpory pre takýchto výrobcov elektriny vyrábajúcich elektrinu v zariadeniach výrobcov elektriny je totiž úspech v tomto výberovom konaní. V závislosti od ponúknutej ceny elektriny bude určovaný príplatok, ktorým je rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny. Príplatok vypláca zúčtovateľ podpory výrobcovi s právom na podporu príplatkom. Ak je rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny záporný, príplatok sa rovná nule.
Obdobne ako v prípade ceny elektriny sa v odseku 4 ustanovuje, že ponúknutá cena elektriny je v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky počas doby podpory rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky. Spresňuje a dopĺňa sa o možnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť cenu elektriny alebo ponúknutú cenu elektriny počas doby podpory korekciou. Spôsob určenia korekcie (pôvodne príplatku) je ustanovený vykonávacím právnym predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Ustanovujú sa pravidlá pre určovanie výšky jednotlivých foriem podpory pri zmene uplatňovania podpory podľa § 4 ods. 1 písm. f). V prípade zmeny uplatňovania podpory výkupom elektriny a doplatkom na podporu príplatkom sa na účely určenia príplatku za ponúknutú cenu elektriny považuje cena elektriny. Zároveň sa ustanovuje spôsob zvýšenia príplatku s cieľom motivovať výrobcov k tejto zmene uplatňovania podpory. Toto zvýhodnenie vychádza zo skutočnosti, že v prípade prechodu výrobcu elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 250 kW zo systému podpory výkupom elektriny a doplatkom na podporu príplatkom, výrobca elektriny stratí právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku a tiež od neho už naďalej nevykupuje vyrobenú elektrinu výkupca elektriny, v dôsledku čoho sú náklady na odplatu za činnosť výkupcu elektriny a odplatu za činnosť určeného subjektu zúčtovania znížené o objem tohto výrobcu. Práve týmito nevynaloženými nákladmi na systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou je teda možné motivovať výrobcov elektriny na prechod do trhového systému podpory, pričom pre systém podpory to nepredstavuje žiadne ďalšie dodatočné náklady. V prípade zmeny uplatňovania podpory príplatkom na podporu povinným výkupom a doplatkom sa na účely určenia doplatku za cenu elektriny považuje ponúknutá cena elektriny. Ponúknutá cena sa však znižuje o percento určené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa pravidiel určených vo vykonávacom právnom predpise úradu. Za účelom zachovania legitímnych očakávaní subjektov, ktorí majú záujem vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, sa upravujú pravidlá pre zverejňovanie ceny elektriny zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri výraznej zmene parametrov nákladových položiek ovplyvňujúcich výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
K bodu 36
Zákonom sa ustanovuje základný právny rámec poskytovania štátnej pomoci podnikom, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Štátna pomoc sa poskytne vo forme kompenzácií (vrátenie časti poplatkov súvisiacich s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov), pričom podrobnosti o poskytovaní kompenzácií ustanovuje vykonávací predpis ministerstva. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí podnik spĺňať, aby bol oprávneným prijímateľom kompenzácie, pričom v odseku 2 sa ustanovuje spôsob, akým je podnik povinný splnenie týchto podmienok preukázať.
Jednou zo základných podmienok je minimálny podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z ekonomických činností, ktoré budú oprávnené na kompenzácie. Hrubá pridaná hodnota podniku je hrubá pridaná hodnota v nákladoch výrobných činiteľov, čo je hrubá pridaná hodnota pri trhových cenách mínus akékoľvek nepriame dane plus akékoľvek dotácie. Pridanú hodnotu v nákladoch výrobných činiteľov možno vypočítať ako tržby za vlastné výkony a tovar, plus aktivácia hmotného a nehmotného investičného majetku, plus ostatné prevádzkové výnosy, plus alebo mínus zmeny stavu zásob, mínus nákup tovaru a služieb, mínus iné dane z výrobkov, ktoré súvisia s tržbami, ale nie sú odpočítateľné, mínus clá a dane súvisiace s výrobou. Alternatívne ju možno vypočítať z hrubého prevádzkového prebytku tak, že sa k nemu pripočítajú personálne náklady. Výnosy a náklady klasifikované ako finančné alebo mimoriadne v podnikových účtoch nie sú zahrnuté do pridanej hodnoty. Pridaná hodnota v nákladoch výrobných činiteľov sa počíta v hrubej výške, keďže sa neodpočítavajú opravné položky (napríklad odpisy).
Kompenzácia sa poskytuje transparentným a nediskriminačným spôsobom všetkým žiadateľom, ktorý splnia podmienky na poskytnutie kompenzácie v rámci schváleného limitu výdavkov na poskytnutie kompenzácie podnikom na príslušné rozpočtové obdobie spôsobom, ktorý sa určí vykonávacím predpisom. Takto učená výška kompenzácie nesmie presiahnuť 85% tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zaplatenej podnikom v predchádzajúcom roku, teda z poplatku súvisiaceho s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Kompenzáciu možno poskytnúť len vo vzťahu k spotrebovanej elektrine a tarife za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zaplatenej podnikom v predchádzajúcom roku nad 1 GWh (keďže táto tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny).
V odseku 4 sa ustanovuje, akým spôsobom podnik iniciuje konanie o poskytnutie kompenzácie. Vzor žiadosti o poskytnutie kompenzácie, ako aj ďalšie podrobnosti o podaní tejto žiadosti zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle. Kompenzáciu podniku poskytuje ministerstvo po splnení podmienok. Ustanovuje sa tiež povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam podnikov, ktorým bola poskytnutá kompenzácia a výšku poskytnutej kompenzácie.
V prípade, ak sa dodatočne zistí, že kompenzácia bola poskytnutá v rozpore so zákonom a vykonávacím predpisom, je podnik povinný neoprávnene poskytnutú kompenzáciu vrátiť.
K bodom 37 až 44
Legislatívno-technické úpravy s cieľom spresnenia jednotlivých ustanovení. Ustanovuje sa, že potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie predkladá výrobca elektriny zúčtovateľovi podpory (namiesto prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy). Ustanovenie ukladá výrobcovi elektriny povinnosť vrátiť doplatok alebo príplatok v prípade, ak sa nepreukáže, že za predchádzajúci kalendárny rok vyrábal elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy, spaľovaním alebo spoluspaľovaním biokvapaliny alebo spotrebou biometánu, spaľovaním komunálnych odpadov s podielom biologicky rozložiteľnej zložky odpadov nad 55%, spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a z ročnej výroby tepla nevyužil najmenej 50% na dodávku využiteľného tepla.
K bodu 45
Ustanovenie o zárukach pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa z dôvodu zjednotenia postupu pri evidencií rôznych foriem záruk spája so zárukami pôvodu elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, preto sa z §7a presúva do § 8a a 8b.
K bodom 46 až 50
Legislatívno-technické úpravy s cieľom spresnenia jednotlivých ustanovení pre potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou. Z dôvodu kontroly plnenia podmienok podpory sa dopĺňa sa, že potvrdenie o pôvode bude doplnené o dosiahnutú účinnosť premeny primárneho paliva na teplo a elektrinu, množstvo tepla dodaného centralizovaným zásobovaním teplom a podiel dodávky tepla pre verejnosť z celkovej dodávky tepla zabezpečovanej centralizovaným zásobovaním teplom.
K bodu 51
Navrhuje sa zlúčenie záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou z pôvodných paragrafov 7a a 8a do § 8a a 8b. Ustanovujú sa definícia záruky pôvodu, jej náležitosti, právo s ňou spojené a doba platnosti záruky pôvodu.
K bodu 52
Oproti doterajšej úprave sa navrhuje, aby všetky činnosti spojené so zárukami pôvodu, ktoré vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vykonával od roku 2020 organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Dôvodom sú skúsenosti s organizovaním trhu s elektrinou, ktoré môžu byť využité pri rozvoji trhu so zárukami pôvodu. Ustanovuje sa v súlade so smernicou 2009/29/ES mechanizmus zabezpečujúci, aby sa záruky pôvodu vydávali, prevádzali a rušili elektronicky a aby boli presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Uznávajú sa aj záruky pôvodu vydané inými členskými štátmi v súlade s uvedenou smernicou. Ustanovuje sa aj možnosť odmietnuť uznať záruku pôvodu v prípade, že sú opodstatnené pochybnosti o jej presnosti, spoľahlivosti alebo vierohodnosti a v takomto prípade Ministerstvo hospodárstva SR o týchto dôvodoch informuje Európsku komisiu. Dohľad nad evidenciou, prevodom a zrušením záruk vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

K bodom 53
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa v ustanovení § 9, ktoré upravuje pravidlá zúčtovania a evidencie elektriny, dopĺňajú formy podpory v súlade s ustanovením § 3. Spresňujú sa ustanovenia, ktoré určujú základné časové úseky pre výkup elektriny, pre vyhodnocovanie a zúčtovanie výkupu elektriny a doplatku. Zároveň sa dopĺňa výnimka pre malé zdroje (do 10 kW), podľa ktorej je zúčtovacie obdobie jeden rok. Základný časový úsek pre vyhodnocovanie a zúčtovanie príplatku ako novej formy podpory, ktorým je jeden kalendárny mesiac, obdobne ako pri podpore výkupom a doplatkom.
Návrhom sa mení subjekt, ktorému výrobca elektriny s právom na podporu odovzdáva údaje potrebné pre vyhodnotenie a zúčtovanie podpory. Konkrétny rozsah údajov a spôsob ich poskytnutia je ustanovený vykonávacím právnym predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vykonávajú sa úpravy vyvolané zmenou systému podpory, najmä doplnením novej formy podpory príplatkom a zmenou subjektu zodpovedného za administráciu podpory. Dopĺňa sa povinnosť pre zúčtovateľa podpory odovzdávať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví údaje potrebné pre plnenie povinnosti úradu uverejňovať vo vestníku úradu a na webovom sídle úradu vyhodnotenie podielu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za uplynulý kalendárny rok.
K bodu 54
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a zabezpečenie lepšej kontroly
a smerovania systému podpory sa rozširujú kompetencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri určovaní inštalovaného výkonu nových zariadení na výrobu elektriny z lokálneho zdroja, obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktoré budú podporené a ktoré je možné pripojiť do sústavy v nasledujúcom kalendárnom roku.
K bodom 55 až 66
Zmeny v doterajších ustanoveniach upravujúcich správne delikty v § 16 zákona odzrkadľujú zmeny jednotlivých ustanovení týkajúcich sa povinností výrobcov elektriny a ďalších účastníkov trhu s elektrinou v zmenenom systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Zároveň sa dopĺňajú ustanovenia upravujúce nové správne delikty, týkajúce sa nedodržania povinností výrobcov elektriny voči novým subjektom v systéme podpory, nedodržania povinností výkupcu elektriny a povinností určeného subjektu zúčtovania.
K bodu 67
Dopĺňa sa chýbajúca výnimka z uplatňovania všeobecného predpisu o správnom konaní pre konanie o vydaní záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou (doplnenie korešponduje s výnimkou pre záruky pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie) a pre potvrdenie o výrobe elektriny v lokálnom zdroji.
K bodu 68
Dopĺňa fakultatívna možnosť pre štát poskytnúť finančné prostriedky na účet zúčtovateľa podpory na financovanie deficitu systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby podľa tohto zákona.
K bodu 69
Prechodné ustanovenia ustanovujú, že podmienky podpory podľa §3 zostávajú pre existujúcich výrobcov zachované okrem podmienok, ktoré sa týkajú zariadení s podporou odberu po celú dobu životnosti, ktorým návrh ukončuje podporu výkupom a prevzatím zodpovednosti za odchýlku najneskôr 31. decembra 2033 ako aj zmeny pri uplatňovaní práva výkupu a prevzatia zodpovednosti za odchýlku. Ďalej sa ustanovuje prechod právnych vzťahov podľa existujúcej legislatívy na navrhovanú a ako aj zmena práva súvisiaca so zmenami v § 3, napr. právo na podporu odberom elektriny na straty sa v novom systéme fungovania podpory transformuje na právo na podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny).
Navrhuje sa zaviesť časový limit pre ukončenie rekonštrukcií alebo modernizácií zariadení, na ktoré sa vzťahuje podpora podľa § 3c tak, aby podpora podľa tohto ustanovenia (t.j. bez výberového konania) nemohla byť priznaná zariadeniam, ktoré ukončili rekonštrukcie alebo modernizáciu neskôr ako do 31. decembra 2025.
Na účel zabezpečenia toku dát sa ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy odovzdávať údaje o výrobcoch elektriny s právom na podporu podľa doterajších predpisov zúčtovateľovi podpory.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2019, pričom vznik týchto právnych vzťahov, nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2019 a dĺžka trvania práva na podporu pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2019 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018. Ustanovuje sa výnimka z tohto pravidla a výrobcovi elektriny s právom na podporu podľa doterajších predpisov sa umožňuje počas priznanej doby podpory zmeniť uplatňovanie podpory podľa § 4 ods. 1 písm. f) bodu 1 na podporu príplatkom.
Upravuje sa zánik zmlúv o dodávke elektriny na krytie strát v regionálnej distribučnej sústave a zmlúv o doplatku k 1. januáru 2020, kedy najskôr nadobudnú účinnosť zmluvy o povinnom výkupe elektriny a zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Nároky prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy a nároky výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou vzniknuté do 31. decembra 2019 však medzi týmito subjektmi zostávajú zachované. Navrhuje sa, aby sa existujúci výrobca s právom na podporu podľa doterajších predpisov počas priznanej doby podpory nemohol zúčastniť výberového konania vyhláseného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a uchádzať sa o podporu príplatkom. Umožňuje sa motivovať existujúceho výrobcu elektriny s právom na podporu z biomasy vyrábať elektrinu vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, čo prinesie úsporu nákladov. Ďalej sa ustanovuje, že v konaniach začatých podľa doterajších predpisov sa naďalej postupuje podľa doterajších predpisov.
K bodu 70
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2020 v nadväznosti na zmeny pri zárukach pôvodu zabezpečujú ich platnosť aj v navrhovanom systéme, v ktorom vydáva áruky organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a ďalej sa ustanovuje, že v konaniach začatých podľa existujúcich predpisov sa naďalej postupuje podľa doterajších predpisov.
K bodom 71 až 76
Splnomocňovacie ustanovenia sa dopĺňajú o nové splnomocnenia na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ministerstvo ustanoví podrobnosti pre aukcie na výber výkupcu elektriny alebo jeho určenie. Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky oprávnené všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť zoznam priemyselných odvetví, do ktorých musí podnik patriť, aby mal nárok na poskytnutie kompenzácie, rozsah a štruktúru správy slúžiacej na overenie splnenia vybraných podmienok pre vznik nároku na poskytnutie kompenzácie, ako aj podrobnosti o spôsobe poskytovania kompenzácie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví všeobecne záväzným právnym predpisom upraví niektoré technické podrobnosti týkajúce sa nového spôsobu fungovania systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Navrhujú sa aj legislatívno-technické úpravy súvisiace s úpravou predchádzajúcich ustanovení.
K Čl. II
K bodu 1
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširuje výpočet regulovaných činností, ktoré podliehajú cenovej regulácii v elektroenergetike o výkon činnosti výkupcu elektriny.
K bodu 2
Dopĺňajú sa nové definície, ktoré si vyžaduje prechod na nový systém podpory a poskytovania úľav. Ustanovuje sa zákonná definícia tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby. Uvedené pojmy boli doposiaľ upravené len podzákonnými právnymi predpismi, pričom nová právna úprava na tieto pojmy odkazuje na úrovni zákona. Zároveň sa ustanovuje zákonná definícia jednej zo zložiek tarify za prevádzkovanie systému, ktorou je tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a ktorej hodnota vstupuje do výpočtu kompenzácie priemyselným podnikom.
K bodom 3 a 4
Dôvodom doplnenia pôsobnosti úradu je zosúladenie zákona s predpismi Európskej únie (nariadeniami), čím sa zabezpečuje ich riadna implementácia do právneho poriadku Slovenskej republiky v oblasti vykonávania cenovej regulácie a vecnej regulácie.
K bodu 5
V nadväznosti sa zmenu systému vydávania záruk pôvodu sa dopĺňa kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vykonávať dohľad nad zárukami pôvodu.
K bodom 6 a 7
Vzhľadom na doplnenie zákonnej definície tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby a vypustenie pojmu tarify súvisiacej so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov, je potrebné upraviť znenie kompetencie úradu. Úrad podľa navrhovanej kompetencie v nadväznosti na zmenu ustanovení § 12 ods. 6 a 7 určuje pre vybrané priemyselné podniky individuálne sadzby tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému a tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
K bodu 8
Zavádza sa nová povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou údaje potrebné pre vykonávanie činností organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, teda aj pre výkon jeho činností ako zúčtovateľa podpory v systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Takáto povinnosť doposiaľ vyplývala Úradu pre reguláciu sieťových odvetví len z podzákonných právnych noriem.
K bodom 9 a 10
Vzhľadom na rozšírenie pôsobnosti dodávateľa poslednej inštancie aj o výkup elektriny od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu a tiež o prevzatie zodpovednosti za odchýlku za týchto výrobcov elektriny v prípade nespôsobilosti výkupcu elektriny alebo určeného subjektu zúčtovania sa rozširuje aj označenie činnosti dodávateľa poslednej inštancie podliehajúcej cenovej regulácii v elektroenergetike.
K doplneniu ustanovenia dochádza z dôvodu, že náklady na poskytnutie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou budú v novom systéme podpory vznikať výlučne organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou ako zúčtovateľovi podpory.
K bodu 11
Navrhuje sa upraviť spôsob vykonávania cenovej regulácie určením referenčnej ceny (tarify), určením spôsobu výpočtu referenčnej ceny (tarify), určením metodiky, rozdelením nákladov, určením koeficientov alebo parametrov na určenie ceny, ktoré upravujú nariadenia Komisie. Ustanovenie je čo do obsahu všeobecným ustanovením umožňujúcim úradu vykonávať cenovú reguláciu aj podľa sieťových predpisov.
K bodu 12
Vypúšťa sa pojem taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov a ustanovuje sa kompetencia úradu určiť individuálnu sadzbu tarify za systémové služby pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy, a to v závislosti od ich vplyvu na stabilitu sústavy.
K bodu 13
Ustanovuje sa kompetencia úradu určiť individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému pre koncových odberateľov elektriny, ktorí spĺňajú ustanovené podmienky, pričom v praxi ide o niektoré podniky priemyselnej výroby. Pôjde o podniky zabezpečujúce primárnu výrobu, ktoré sú podstatné pre riadne fungovanie ekonomiky v Slovenskej republike s vysokou elektroenergetickou náročnosťou. Takéto podniky sú v dôsledku zaťaženia plnou sadzbou tarify za prevádzkovanie systému vystavené vysokému riziku ohrozenia ich konkurencieschopnosti na európskom a globálnom trhu. V priamej súvislosti s povinnosťou platieb plnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému vznikajú podnikom s vysokou elektroenergetickou náročnosťou dodatočné náklady, ktoré so stúpajúcou elektroenergetickou náročnosťou môžu dosahovať výšku, ktorá je pre tieto podniky likvidačná. Dodatočné náklady takýchto podnikov, ktoré sa nakoniec odzrkadľujú vo vyšších cenách elektriny, vyplývajú práve z povinnosti platiť plnú sadzbu tarify za prevádzkovanie systému. Podpora vo forme obmedzenia výšky platieb tarify za prevádzkovanie systému by mala chrániť veľkých odberateľov elektriny pred nadmernými nákladmi spôsobenými platbou plnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému, ktoré by inak v dôsledku ich vysokej úrovne odberu elektriny vytvorili neprimeranú finančnú záťaž, spôsobilú ovplyvniť ich konkurencieschopnosť.
K bodu 14
Ustanovuje sa spôsob akým je koncový odberateľ elektriny povinný preukázať splnenie podmienok pre určenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému. Dopĺňa sa ustanovenie, ktorým v nadväznosti na doplnenie definícií tarify za prevádzkovanie systému, sa vymedzuje okruh osôb, ktoré sú povinné platiť za svoju koncovú spotrebu elektriny tieto tarify. Ďalej sa ustanovuje, že cenová regulácia pri prístupe sa v prípade výrobcu elektriny, ktorý je aj odberateľom, uplatňuje len na jeden prístup.
K bodu 15
Dopĺňa sa, že rozhodovanie podľa sieťových predpisov sa vykonáva schvaľovaním podmienok alebo metodík pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete alebo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 16
V nadväznosti sa zmenu systému vydávania záruk pôvodu sa vypúšťa z vecnej regulácie vydávanie záruk pôvodu.
K bodu 17
V nadväznosti na nový inštitút lokálneho zdroja sa dopĺňa kompetencia úradu vydať potvrdenie o výrobe elektriny z lokálneho zdroja.
K bodu 18
Dôvodom doplnenia je zabezpečenie záväznosti rozhodnutí o podmienkach a metodikách podľa nariadení Komisie, ktoré sú vydávané pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete alebo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, voči všetkým účastníkom trhu s elektrinou alebo účastníkov trhu s plynom. Týmto sa zosúlaďuje doterajšia právna úprava so sieťovými predpismi Európskej únie (nariadeniami Komisie).
K bodu 19
Ustanovuje sa, že cenové konanie pre výkon činnosti výkupcu elektriny sa začína na podnet Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a to na základe oznámenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o výbere alebo určení výkupcu elektriny alebo určeného subjektu zúčtovania.
K bodom 20 až 23
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením regulovaných činností, ktoré podliehajú cenovej regulácii v elektroenergetike. Vzhľadom na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširujú výnimky, kedy výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou nie je povinný Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predkladať návrh ceny v ustanovených termínoch. Túto povinnosť nebude mať výrobca elektriny v prípade, ak si neuplatňuje právo na doplatok alebo príplatok.
K bodu 24
Ustanovuje sa, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v konaní o cenovej regulácii pre výkon činnosti výkupcu elektriny a výkon činnosti určeného subjektu zúčtovania rozhodne do 30 dní od začatia konania. Zároveň sa ustanovuje, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zastaví cenové konanie pre činnosť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak by vydaním cenového rozhodnutia došlo k prekročeniu celkového inštalovaného výkonu nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, uverejneného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky na príslušný kalendárny rok podľa vykonávacieho právneho predpisu ministerstva. Zavádza sa teda možnosť zastaviť konanie a dočasne nevydať cenové rozhodnutie, ak budú prekročené tzv. kvóty pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadeniach na výrobu elektriny na príslušný kalendárny rok.
K bodu 25
Vzhľadom na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširuje oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydať cenové rozhodnutie pre činnosť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou na obdobie celej dĺžky podpory doplatkom alebo príplatkom, teda na obdobie 15 rokov. Zároveň sa rozširuje povinnosť takýchto výrobcov elektriny podať návrh na zmenu cenového rozhodnutia, ak v priebehu obdobia poberania podpory doplatkom alebo príplatkom dôjde k zmene ceny elektriny na stanovenie doplatku alebo príplatku, alebo technológie výroby elektriny.
K bodu 26
Doterajší spôsob vykonávania cenovej regulácie v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva podľa cenových vyhlášok úradu (§ 40 ods. 1) je na postupy, ktoré predpokladajú sieťové predpisy Európskej únie často neaplikovateľný, preto sa umožňuje iba primerané použitie cenových vyhlášok.
K bodu 27
Navrhuje sa zabezpečiť implementáciu rozhodnutí Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) v rámci prenesenej právomoci od národných regulačných orgánov rozhodovať v prípade cezhraničnej infraštruktúry o veciach podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 a sieťových predpisov Európskej únie (nariadení Komisie). Tieto rozhodnutia ACER majú spravidla charakter metodík a podmienok, ktorých úprava je v podmienkach Slovenskej republiky schvaľovaná úradom v prevádzkových poriadkoch prevádzkovateľa prenosovej sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, pričom ich existenciu a záväznosť pre účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom doterajšia úprava zákona o regulácii ani zákona o energetike nezohľadňuje, rovnako ich priama záväznosť nie je upravená ani v predmetných ,nariadeniach Komisie. Ustanovuje povinnosť uverejňovať rozhodnutia agentúry na webovom sídle úradu, tak aby bolo zabezpečené riadne informovanie účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom o ich vydaní.
K bodom 28 a 29
Dopĺňajú sa ustanovenia z dôvodu právnej úpravy o rozhodnutiach ACER podľa sieťových predpisov Európskej únie v § 21a, čím sa zabezpečuje možnosť účinnej kontroly a sankcionovania za nedodržania týchto rozhodnutí.
K bodom 30 a 31
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením regulovaných činností, ktoré podliehajú cenovej regulácii v elektroenergetike.
K bodu 32
Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého je úrad oprávnený všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti o individuálnej sadzbe tarify za systémové služby podľa § 12 ods. 6 a individuálnej sadzbe tarify za prevádzkovanie systému podľa § 12 ods. 7.
K bodu 33
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého je úrad oprávnený všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť zoznam priemyselných odvetví, do ktorých musí patriť koncový odberateľ elektriny, aby mu úrad určil individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému, hodnotu požadovanej elektroenergetickej náročnosti koncového odberateľa elektriny a rozsah a štruktúru správy audítora slúžiacej na overenie splnenia vybraných podmienok pre určenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému.
K bodu 34
Doplnenie pravidiel trhu o súvisiaci výkon činnosti dodávateľa poslednej inštancie.
K bodu 35
Z dôvodu prijatia novej jednotnej právnej úpravy vydávania rozhodnutí úradom v prípade cezhraničnej infraštruktúry podľa sieťových predpisov Európskej únie (nariadeniami Komisie) sa navrhuje, aby doterajšie rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa iných ustanovení právnych predpisov, boli považované za rozhodnutia vydané podľa tohto novelizovaného zákona. Ustanovením sa zabezpečuje právna istota účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom, ktorí pri vykonávaní regulovaných činností postupujú podľa doterajších rozhodnutí úradu. Vzhľadom na skutočnosť, že úrad nezverejnil výšku tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za rok 2018, pričom pre poskytnutie kompenzácie priemyselným podnikom je táto hodnota kľúčová, dopĺňa sa povinnosť úradu zverejniť výšku tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za rok 2018.
K Čl. III
K bodom 1 a 2
Spresňuje sa definícia prístupu do sústavy z dôvodu doterajšieho rôzneho výkladu tejto definície. Spresnenie sa týka výroby elektriny vo vzťahu k jej dodávaniu do sústavy tak, že dodávanie elektriny do sústavy sa viaže na prístup do sústavy.
K bodom 3 až 4
Dopĺňa sa definícia činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v súvislosti s rozšírením jeho kompetencií ako zúčtovateľa podpory v systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Ďalej sa dopĺňajú definícia energetického mixu v dodávke elektriny súvisiaceho so zárukami pôvodu a definícia dodávania elektriny výrobcom elektriny do sústavy ako fyzický tok elektriny od výrobcu do sústavy.
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 6
Upravuje sa definícia výrobcu elektriny. Uvedená zmena vyplýva z praxe, keď sa výrobcami elektriny stávajú aj osoby bez oprávnenia podnikať (vlastníci malého zdroja) a ich činnosť nebola doteraz upravená.
K bodu 7
Ustanovuje sa, že povolenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podnikať v energetike sa vyžaduje aj na výkon činnosti výkupcu elektriny.
K bodom 8 a 9
Dopĺňa sa podmienka pre vydanie povolenia podnikať v energetike pre právnickú osobu, ktorou je splnenie požiadaviek vyplývajúcich z osobitného predpisu, ktorý sa na činnosť právnickej osoby vzťahuje. Takýmto osobitným predpisom je v prípade výkupcu elektriny zákon č. 309/2009 Z. z. a súvisiace vykonávacie právne predpisy, ktoré ustanovujú povinnosti týchto subjektov.
K bodu 10
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa upravujú výnimky z potreby získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. Osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia nie je potrebné ani v prípade výstavby energetického zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane a v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Zároveň sa ustanovuje, že zvýšiť inštalovaný výkon energetického zariadenia na výrobu elektriny nad 1 MW, resp. nad 500 kW možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia.
K bodu 11 až 15
Vzhľadom aplikačnú prax sa ako podmienka pre osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia nad 30 MW vypúšťa podmienka skúsenosti. V nadväznosti na túto skutočnosť sa navrhujú aj potrebné legislatívno-technické úpravy.
K bodu 16
Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa priameho vedenia uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 17
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa ustanovuje, že účastníkom trhu s elektrinou je aj výkupca elektriny.
K bodom 18 až 20
Vzhľadom na zavedenie nového zmluvného typu – zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sa dopĺňa právna úprava povinnosti účastníka trhu s elektrinou uzatvoriť zmluvné vzťahy v oblasti odchýlok aj o zmluvu o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatváranú s určeným subjektom zúčtovania. Zo zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že takáto povinnosť sa vzťahuje len na výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorí si uplatňujú právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Povinnosť viesť evidenciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a ďalších skutočností spôsobom ustanoveným na účely zabránenia vzniku diskriminácie a krížových dotácií sa vzťahuje aj na výkupcu elektriny.
K bodom 21
Rozširuje sa pôsobnosť dodávateľa poslednej inštancie aj o výkup elektriny od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu výkupom elektriny a tiež o prevzatie zodpovednosti za odchýlku za výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku v prípade, ak výkupca elektriny alebo určený subjekt zúčtovania stratí spôsobilosť vykupovať elektrinu alebo prevziať zodpovednosť za odchýlku podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a súvisiacich vykonávacích právnych predpisov. Uvedené subjekty strácajú spôsobilosť, ak dôjde k zrušeniu povolenia na ich činnosť alebo ich povolenie zanikne.
V prípade, ak výkupca stratí spôsobilosť vykupovať elektrinu od výrobcov elektriny, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o povinnom výkupe elektriny, alebo určený subjekt zúčtovania stratí spôsobilosť prevziať zodpovednosť za odchýlku za výrobcov elektriny, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o povinnom výkupe elektriny, tieto zmluvy zo zákona zanikajú a činnosť výkupcu elektriny alebo činnosť určeného subjektu zúčtovania začne dňom nasledujúcim po strate ich spôsobilosti vykonávať dodávateľ poslednej inštancie. Dodávateľ poslednej inštancie nemôže odmietnuť výkup elektriny od výrobcov elektriny s právom na podporu alebo prevzatie zodpovednosti za odchýlku za výrobcov elektriny s právom na podporu. Vykonávanie činností dodávateľom poslednej inštancie nemôže presiahnuť obdobie troch mesiacov. Náklady vzniknuté dodávateľovi poslednej inštancie činnosťou výkupcu elektriny alebo činnosťou určeného subjektu zúčtovania Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zohľadní v konaní o cenovej regulácii. Podmienky začatia a ukončenia výkonu činnosti dodávateľa poslednej inštancie ustanovuje vykonávací právny predpis.
Zároveň sa ustanovujú informačné povinnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v súvislosti so stratou spôsobilosti výkupcu elektriny vykupovať elektrinu od výrobcov elektriny s právom na podporu alebo určeného subjektu zúčtovania prevziať zodpovednosť za odchýlku za výrobcov elektriny s právom na podporu.
K bodu 22
Upresňuje sa zákonná definícia zmluvy o prístupe a prenose elektriny tak, aby bolo jednoznačne definované, že výrobca elektriny užíva legálne prenosovú sústavu, ak má uzatvorený zmluvný typ „zmluva o prístupe a prenose elektriny“, ktorá nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy prenos elektriny, ak túto službu výrobca elektriny nevyužíva. Doterajšia definícia uvedené obsahovala len implicitne.
K bodu 23
Upresňuje sa zákonná definícia zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny tak, aby bolo jednoznačne definované, že výrobca elektriny užíva legálne distribučnú sústavu, ak má uzatvorený zmluvný typ „zmluva o prístupe a distribúcii elektriny“, ktorá nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy distribúciu elektriny, ak túto službu výrobca elektriny nevyužíva. Doterajšia definícia uvedené obsahovala len implicitne.
K bodom 24 a 25
Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa časť ustanovenia upravujúca zmluvu o zúčtovaní odchýlky, keďže táto časť ustanovenia je upravená pri inom zmluvnom type – zmluve o poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny.
K bodu 26
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s definíciou pojmu organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 27
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zavádzajú nové zmluvné typy – zmluva o povinnom výkupe elektriny a zmluva o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Zmluvy uzatvára výkupca elektriny s výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu výkupom elektriny. V prípade, ak sú ako výkupca elektriny určení Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky viacerí dodávatelia elektriny, účastníkmi zmluvy o povinnom výkupe elektriny na strane výkupcu elektrinu sú všetci títo dodávatelia elektriny.
K uzatvoreniu uvedených zmlúv by malo dôjsť prvýkrát v prechodnom období zmeneného systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, teda v roku 2019. Náležitosti zmluvy o povinnom výkupe elektriny a zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku upravuje vykonávací právny predpis a z dôvodu zjednodušenia procesu uzatvárania týchto zmlúv sa navrhuje, aby vzory týchto zmlúv boli súčasťou vykonávacieho právneho predpisu.
K bodu 28
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zavedením nových zmluvných typov na trhu s elektrinou a dopĺňa sa ustanovenie, aby zmluvy mali písomnú podobu.
K bodom 29 a 30
Navrhuje sa, aby uzatvorenie zmluvy o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny nebolo právom výrobcu elektriny, ale jeho povinnosťou, ak využíva prístup do sústavy. Teda aj v prípade, ak dodáva vyrobenú elektrinu do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. Ustanovuje sa právo výrobcu elektriny dodávať ním vyrobenú elektrinu do sústavy na základe zmluvného vzťahu. Navrhovanú zmenu si vyžiadala situácia vyplývajúca z aplikačnej praxe, keď sa výrobcovia elektriny bránili uzatvoreniu zmluvy o prístupe do sústavy napriek tomu, že prístup do sústavy využívali.
K bodu 31
Vzhľadom na zavedenie nového zmluvného typu – zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sa dopĺňa právna úprava povinnosti výrobcu elektriny uzatvoriť zmluvu o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatváranú s určeným subjektom zúčtovania, pričom ide o výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorí majú právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
K bodu 32
Spresňuje sa povinnosť výrobcu elektriny poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou informácie potrebné pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 33
Zvyšuje sa inštalovaný výkon výrobcu elektriny, od ktorého je povinný vypracovať a predkladať ministerstvu plán rozvoja výroby elektriny.
K bodu 34
Zavádza sa nová povinnosť výrobcu elektriny uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 35
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s úpravou povinností výrobcov elektriny.
K bodu 36
Vzhľadom na zmenu definície výrobcu elektriny sa dopĺňa ustanovenie, v ktorom sa vymedzujú povinnosti pre výrobcu, ktorý nie je pripojený do sústavy.
K bodu 37
Navrhuje sa úprava ustanovenia vzhľadom na zmenu finančných tokov pri poplatkoch súvisiacich s prevádzkou sústavy, vyplývajúcu zo zavedenia centrálnej fakturácie, pričom pre zabezpečenie vyššej miery flexibility je rozsah údajov, ktoré je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený od iných účastníkov trhu s elektrinou vyžadovať, upravený v obchodných podmienkach prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktoré sú súčasťou jeho prevádzkového poriadku.
K bodu 38
Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy oznamovať dotknutým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcom elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pripojeným do prenosovej sústavy a dodávateľovi poslednej inštancie skutočnosť, že výkupca elektriny stratil spôsobilosť vykupovať elektrinu alebo určený subjekt zúčtovania stratil spôsobilosť prevziať zodpovednosť za odchýlku.
K bodu 39
Spresňuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a dotknutým účastníkom trhu s elektrinou ustanovené údaje.
K bodu 40
Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 41
Navrhuje sa úprava ustanovenia vzhľadom na zmenu finančných tokov pri poplatkoch súvisiacich s prevádzkou sústavy vyplývajúcu zo zavedenia centrálnej fakturácie, pričom pre zabezpečenie vyššej miery flexibility je rozsah údajov, ktoré je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený od iných účastníkov trhu s elektrinou vyžadovať, upravený v obchodných podmienkach prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré sú súčasťou jeho prevádzkového poriadku.
K bodu 42
Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy oznamovať dotknutým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcom elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pripojeným do distribučnej sústavy a dodávateľovi poslednej inštancie skutočnosť, že výkupca elektriny stratil spôsobilosť vykupovať elektrinu alebo určený subjekt zúčtovania stratil spôsobilosť prevziať zodpovednosť za odchýlku.
K bodu 43
Vzhľadom na zmenu finančných tokov pri poplatkoch súvisiacich s prevádzkou sústavy, vyplývajúcu zo zavedenia centrálnej fakturácie a úpravu ustanovenia oprávňujúceho prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyžadovať od iných účastníkov trhu s elektrinou, sa navrhuje spresnenie povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať potrebné údaje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.
K bodu 44
Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 45
Vzhľadom na zmenu definície prístupu do sústavy a využívaním prístupu do sústavy sa zavádza nová povinnosť prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy uzatvoriť s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorého regionálnej distribučnej sústavy je jeho miestna distribučná sústava pripojená, zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, ak prostredníctvom tejto miestnej distribučnej sústavy využíva prístup do regionálnej distribučnej sústavy výrobca elektriny pripojený do miestnej distribučnej sústavy. Uvedená povinnosť reflektuje na obdobnú povinnosť výrobcov elektriny.
K bodom 46
Vzhľadom na zavedenie nového zmluvného typu – zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sa tento zmluvný typ dopĺňa do výnimiek, ktoré sa nepovažujú za iný zmluvný vzťah osoby povinnej zabezpečiť súlad nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
K bodu 47
Upresňuje sa povinnosť poskytovania údajov dodávateľa elektriny potrebné pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou
K bodu 48
Úprava v súvislosti s vydávaním záruk pôvodu upresňujúca poskytovanie údajov o podiele jednotlivých primárnych druhov zdrojov v dodanej elektrine.
K bodu 49
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširujú kompetencie organizátora krátkodobého trhu s elektrinou o organizovanie a zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a kompetencie v oblasti záruk pôvodu.
K bodom 50 a 51
Dopĺňa sa oprávnenie organizátora krátkodobého trhu s elektrinou požadovať údaje potrebné na vykonávanie svojej činnosti aj od prevádzkovateľa priameho vedenia a výrobcu elektriny a osobitne od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
K bodu 52
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa dopĺňajú povinnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou organizovať, vyhodnocovať a zabezpečovať zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a sprístupniť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie na výrobu elektriny pripojené alebo na ktorého časti vymedzeného územia sa nachádza, údaje poskytnuté výrobcom elektriny, ktorý si uplatňuje právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a doplnenie povinnosti zostavovať a zverejňovať tzv. energetický mix dodávky elektriny, ktorý vychádza z národných údajov a z ktorého hodnôt by mal vychádzať dodávateľ, resp. výrobca elektriny pri plnení informačnej povinnosti voči odberateľom.
K bodu 53
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré umožní organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou zdieľať údaje s ostatnými účastníkmi trhu za účelom zjednodušenia poskytovania údajov medzi jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou.
K bodu 54
Upresnenie ustanovenia.
K bodu 55
Vypúšťa sa obsolétne ustanovenie, ktoré sa v praxi neaplikuje a nie je podrobnejšie upravené ani vo vykonávacom právnom predpise.
K bodom 56 a 57
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, keď je pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou ako zúčtovateľa podpory nevyhnutné mať aktuálnu a presnú informáciu o množstve vyrobenej elektriny, sa ustanovuje povinnosť výrobcov elektriny s právom na podporu merať vyrobenú elektrinu na svorkách zariadenia na výrobu elektriny priebehovým meraním elektriny s diaľkovým odpočtom údajov. Táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu elektriny s výkonom zariadenia do 100 kW. Zároveň sa odstraňuje doterajšia výnimka z uvedenej povinnosti pre podporovaných výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorých zariadenie na výrobu elektriny je pripojené do sústavy toho prevádzkovateľa, do ktorého sústavy je celé množstvo vyrobenej elektriny dodávané.
K bodu 58
Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe je nevyhnutné ustanoviť nový právny inštitút neoprávneného dodávania elektriny do sústavy. Uvedený inštitút v doterajšej právnej úprave chýbal, a to napriek tomu, že úpravu neoprávneného odberu elektriny zákon obsahuje. Zavedením ustanovenia sa zabezpečí, aby nedochádzalo k svojvoľnému dodávaniu elektriny do sústavy bez uzatvorenia príslušného zmluvného typu, pričom takto dodaná elektrina je elektrinou nevyžiadanou a v sústave vytvára odchýlku. Takáto elektrina je navyše z veľkej časti nepredpovedateľná, čo spôsobuje na strane prevádzkovateľa sústavy zvýšené náklady a škodu. Uvedený právny inštitút je aj v záujme bezpečnosti prevádzky a riadenia sústavy ako aj ochrany života a zdravia. Dodávanie elektriny do sústavy musí byť prevádzkovateľovi sústavy vopred známe, nakoľko pri prácach na sústave, ktoré sú vykonávané, resp. musia byť vykonávané, bez napätia vzniká ohrozenie života a zdravia tak zamestnancov prevádzkovateľov sústav, ako aj civilného obyvateľstva. Zároveň vznikajú v rámci bilancovania sústavy rozdiely, ktoré vstupujú do nákladov na odchýlku. Rovnako je potrebné považovať za neoprávnené dodávanie elektriny do sústavy aj prípady, keď dôjde k neoprávneným zásahom do určených meradiel, ktorými je množstvo elektriny dodávanej do sústavy merané. Obdobná právna úprava sa uplatňuje napríklad aj v Českej republike. Neoprávnené dodávanie elektriny do sústavy sa zakazuje. Pri neoprávnenom dodávaní elektriny do sústavy je ten, kto elektrinu do sústavy neoprávnene dodával povinný uhradiť prevádzkovateľovi sústavy vzniknutú škodu. Zároveň sa pri neoprávnenom dodávaní elektriny do sústavy zavádza oprávnenie prevádzkovateľa sústavy odpojiť zariadenie na výrobu elektriny od sústavy bez nároku na náhradu škody, prípadne prerušiť distribúciu elektriny aj do odberného miesta, ktoré je pripojené do sústavy na rovnakom elektroenergetickom zariadení.
K bodu 59
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširujú kompetencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti určovania výkupcu elektriny.
K bodu 60
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zmenou ustanovení upravujúcich povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, nad ktorých dodržiavaním vykonáva dozor Slovenská obchodná inšpekcia.
K bodu 61
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zmenou ustanovení upravujúcich povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, nad ktorých dodržiavaním vykonáva kontrolu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
K bodom 62 až 67
Legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia so zmenou ustanovení upravujúcich povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, nad ktorých dodržiavaním vykonáva dozor Slovenská obchodná inšpekcia alebo kontrolu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sú oprávnené ukladať za porušenie príslušných povinnosti sankcie.
K bodu 68
Povinnosť vybraných účastníkov trhu s elektrinou zachovať dôvernosť ohľadom obchodných informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a iných obchodných informácií dôverného charakteru získaných pri svojej činnosti sa ustanovuje aj pre výkupcu elektriny.
K bodu 69
Dopĺňa sa kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví upraviť podrobnosti poskytovania údajov pre vymedzených účastníkov trhu.
K Čl. IV
Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave 22. augusta 2018
Peter Pellegrini
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Žiga
minister hospodárstva Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 383/2007 k návrhu Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR.

Cieľom predmetného návrhu je implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa súčasne mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS. Návrh zákona implementuje aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá už bola transponovaná v existujúcich právnych predpisoch.

Implementácia smerníc vyžaduje, aby legislatívny rámec energetiky obsahoval nové pojmy, vzťahujúce sa na kombinovanú výrobou elektriny a tepla (KVET) a podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) , uplatňovanie práv výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a z OZE, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou a OZE, práva a povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav ostatných účastníkov trhu s elektrinou.

Návrh zákona legislatívne upraví aj pôsobnosť štátnej správy, osobitne Ministerstva hospodárstva SR, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a iných dotknutých štátnych orgánov.

Návrh zákona má za úlohu optimalizovať fungovanie trhu s elektrinou v oblasti KVET a OZE a podporiť decentralizovanú výrobu elektriny. Návrh zákona vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Cieľom zákona je lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energiou prostredníctvom vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny alebo mechanickej energie a tepla s následným znížením emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Návrh zákona má pozitívny vplyv aj na životné prostredie, a to najmä tým, že sa ušetria primárne energetické zdroje (predovšetkým fosílne palivá), čím dôjde k menšiemu úniku emisií do ovzdušia.

Návrh tohto zákona má nesporne priaznivý dopad na podnikateľské prostredie, prostredníctvom podpory výstavby a rekonštrukcie zariadení na kombinovanú výrobu a podporí rozvoj inovácií v tejto oblasti využívaním inovatívnych technológií pri zásobovaní energiou, napr. ORC-cyklov, palivových článkov a Stirlingových motorov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Schválenie predkladaného návrhu zákona nemá dopad na štátny rozpočet, nemá ani nepriaznivý dopad na rozpočty obcí, alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Schválenie predloženého návrhu zákona nebude znamenať zvýšenie finančného dopadu na odberateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona bude mať priaznivý dopad na tvorbu pracovných miest.

Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Prekladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (čl. 100),

-v sekundárnom práve: v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 12/zv.003) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 12/zv.002).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky,

b)podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: smernica 2004/8/ES najneskôr 21. februára 2006,

d)proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení ES v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

- Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z.z a zákona č. 283/2008 Z. z..

- Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z.,

- Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 658/2004 Z. z., zákona č. 107/2007 Z.z., zákona č. 112/2008 Z.z a zákona č. 283/2008 Z. z..

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru

s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo hospodárstva SR

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Návrh vymedzuje predmet úpravy zákona. Navrhované znenie zákona upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a výroby biometánu. Návrhom zákona sa navrhuje tiež upraviť práva a povinnosti výrobcov elektriny z OZE a kombinovanou výrobou, výrobcov biometánu, ako aj ďalších účastníkov trhu s elektrinou.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy, jednotlivé druhy OZE a KVET, vrátane definície pojmov, ktoré sú upravené v smernici č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou. V súlade so smernicou č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou sa preberajú definície, ktoré sú kompatibilné s definíciami uvedenými v smernici. Biometán je definovaný v návrhu zákona ako upravený bioplyn, ktorý má technické parametre porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu. Osobitne dôležitými pojmami sú kombinovaná výroba elektriny a tepla, vysoko účinná kombinovaná výroba, technológie kombinovanej výroby, výrobca elektriny a zariadenia výrobcu elektriny.

K § 3

Navrhuje sa ustanoviť spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny z OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou s dôrazom na zdroje s menším výkonom, ktorý je v súlade s princípom podpory decentralizovaných zdrojov. Výroba elektriny z OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je podporovaná za podmienok stanovených týmto zákonom. Podmienky určujú hranice výkonov, časovú lehotu a kritériá pre poskytnutie podpory. Výrobca elektriny z OZE a KVET bude mať nárok na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny z OZE alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou mal právo na odber za cenu elektriny na straty a na doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty za predpokladu, že pôjde o zariadenie výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 30 MW alebo o zariadenie s celkovým inštalovaným výkonom do 50 MW, pokiaľ je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 percent. Doplatok pre zariadenie výrobcu elektriny s inštalovaným výkonom nad 10 MW (v zariadení využívajúcom ako zdroj veternú energiu nad 15 MW) sa nevzťahuje na všetku vyrobenú elektrinu, len na zákonom určenú časť.

Podpora prevziať zodpovednosť za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy sa limituje pre zariadenie s celkovým inštalovaným výkonom do 4 MW. Pre zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW sa právo na odber elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku navrhuje uplatniť po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. Právo na odber a doplatok sa navrhuje uplatňovať na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti.

Pri zariadení výrobcu elektriny z bioplynu sa právo na doplatok navrhuje uplatniť, ak hmotnostný podiel biomasy použitej pri výrobe bioplynu dopestovanej na ornej pôde pre tento účel, neprekročí v ročnom vyhodnotení 40 percent z celkovej hmotnosti biomasy, použitej pri výrobe bioplynu. Cieľom je motivácia využívania inej ako ornej pôdy na pestovanie biomasy použitej pri výrobe bioplynu, resp. využívanie procesov kofermentácie.

Hmotnostný podiel biomasy použitej pri výrobe bioplynu dopestovanej na ornej pôde bol stanovený na základe požiadavok Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Navrhuje sa podporovať výrobu elektriny spaľovaním biomasy doplatkom len vtedy, ak je vyrábaná v kombinovanej výrobe a ak biomasa spĺňa parametre kvality, čím je zabezpečené efektívne využívanie biomasy.

Zákonom navrhované riešenie podpory je v súlade s tým, že výroba elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET má prispieť k šetreniu primárnej energie, obmedzovať straty v sieti, pričom účinné využívanie takto vyrobenej elektriny môže okrem toho pozitívne prispievať aj k bezpečnosti dodávky energie a k zvýšeniu konkurencieschopnosti v oblasti výroby a dodávky elektriny v rámci vnútorného trhu s energiou na celom území Európskej únie.

K § 4

Navrhuje sa upraviť práva a povinnosti výrobcu elektriny. Základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odber a na doplatok je podľa návrhu zákona potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny, ktoré vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výrobca elektriny podľa znenia návrhu zákona je povinný: oznámiť úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory s právom na odber elektriny a doplatok, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k termínu 15. august na nasledujúci kalendárny rok. Pri zariadeniach uvádzaných do prevádzky po termíne 15. august je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva v lehote najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia do prevádzky.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu kombinovanou výrobou, bol povinný vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky mechanickej energie, resp. výroby a dodávky tepla a predkladal sumárne ročné údaje, získané z mesačných bilancií úradu a ministerstvu každoročne v termíne do 25. januára za uplynulý kalendárny rok. Náležitosti mesačnej bilancie výroby a dodávky a spôsob predkladania sumárnych ročných údajov získaných z mesačných bilancií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) a Ministerstvu hospodárstva SR ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá URSO.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny s právom podpory mal povinnosť predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané na nasledujúci kalendárny rok, alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok.

Výrobca elektriny s právom podpory, ktorý si uplatní právo na odber elektriny a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je podľa návrhu zákona povinný zabezpečovať alebo samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo predložiť prevádzkovateľovi sústavy výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny z OZE a vysokoúčinnou KVET mal právo na podporu podľa § 3 ods.1 písm. a) až c) vymedzené taxatívne stanovenými podmienkami.

Pri uplatnení práva na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia sú to technické podmienky prevádzkovateľa sústavy, vo vzťahu na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy. Uplatnenie práva na odber sa navrhuje podmieniť uzavretím zmluvy o dodávke elektriny s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Právo na doplatok výrobca elektriny s právom podpory sa uplatňuje na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac, znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny.

K § 5

Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mal v poplatkoch za distribúciu zohľadnené náklady vzniknuté vyplácaním doplatku a náklady vzniknuté povinným odberom. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bol povinný na svojom vymedzenom území prednostne pripojiť do sústavy výrobcu elektriny z OZE alebo KVET, ak o pripojenie požiada a pokiaľ spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prevádzkovateľa sústavy.

Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav sú podľa návrhu povinní odoberať všetku elektrinu vyrobenú z OZE a vysoko účinnou KVET, ponúknutú k výkupu a uzatvoriť s príslušným výrobcom elektriny zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie výrobca elektriny požiadal. Podrobnosti spolupráce výrobcov elektriny a prevádzkovateľov sústav upravia prevádzkovatelia sústav vo svojich prevádzkových poriadkoch. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je oprávnený využívať odobratú elektrinu iba na krytie strát. Ak okamžitý výkon odobranej elektriny presiahne množstvo potrebné na krytie strát v distribučnej sústave, navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mal právo predať túto elektrinu tretej strane za trhovú cenu. Takýto predaj elektriny sa podľa návrhu nepovažuje za podnikanie v energetike a nevyžaduje povolenie na dodávku elektriny.

K § 6

URSO cenu elektriny vyrobenej z OZE a vysoko účinnou KVET stanoví podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je výnos. Navrhuje sa, aby cenu za elektrinu vyrobenú z OZE a vysoko účinnou KVET stanovil úrad tým spôsobom, že zohľadní druh obnoviteľného zdroja energie, použitú technológiu, termín uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky a veľkosť inštalovaného výkonu zariadenia.

Cena elektriny, ktorú si uplatňuje výrobca elektriny pre stanovenie doplatku pre účely § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky sa navrhuje určiť vo výške, ako bola stanovená pre rok, v ktorom výrobca zariadenie na výrobu elektriny uviedol do prevádzky.

Navrhuje sa, aby URSO mohol cenu elektriny zvýšiť koeficientom, ktorý bude zohľadňovať použitú technológiu. Koeficient zvýšenia ceny elektriny a spôsob jeho uplatnenia úradom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Pokiaľ bola výrobcovi elektriny v z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou poskytnutá podpora na obstaranie zariadenia z podporných programov, financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z fondov Európskej únie (fondy EÚ sa považujú za prostriedky štátneho rozpočtu), tak doplatok výrobcovi elektriny sa navrhuje znížiť o percento poskytnutej podpory.

K § 7

Potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na žiadosť výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie má podľa návrhu zákona vydávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Potvrdenie o pôvode vydáva úrad na základe žiadosti za uplynulé alebo za nasledujúce obdobie. Navrhuje sa stanoviť pre URSO lehota pre vydanie potvrdenia do 30 dní po splnení podmienok výrobcu. Ustanovujú sa náležitosti žiadosti pre vydanie potvrdenia a náležitosti, ktoré má potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie obsahovať.

Nakoľko súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu sú tiež prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, medzi náležitosťami žiadosti sa navrhuje uvádzať zo strany žiadateľa výšku percentuálne vyjadrenej podpory zo štátneho rozpočtu (fondov EÚ) pri výstavbe zariadenia na výrobu elektriny, pre potreby Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Záruka pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá bola vydaná v členských štátoch Európskej únie na základe mechanizmu zaručujúceho presnosť a spoľahlivosť vydávania záruk pôvodu, platí ako potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa tohto zákona aj v Slovenskej republike. Odmietnutie uznania záruk pôvodu elektriny z vysoko účinnej kombinovanej výroby iného členského štátu musí vychádzať z objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

K § 8

Navrhované ustanovenie rieši obsah a náležitosti potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukazuje, že elektrina, na ktorú sa potvrdenie vzťahuje, bola vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

Slovenská republika na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti vyrábanej elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou je oprávnená vydávať potvrdenia o pôvode takto vyrobenej elektriny. Navrhuje sa, aby výrobca elektriny uvádzal v žiadosti o vydanie potvrdenia údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne určiť, či elektrinu vyrábal vo vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Ustanovujú sa náležitosti, ktoré je potrebné predložiť pri vydávaní potvrdenia a náležitosti, ktoré má potvrdenie obsahovať.

Nakoľko súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu sú tiež prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, medzi náležitosťami žiadosti sa navrhuje uvádzať zo strany žiadateľa výšku percentuálne vyjadrenej podpory zo štátneho rozpočtu (fondov EÚ) pri výstavbe zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, pre potreby úradu.

Výrobca elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou je povinný oznámiť úradu technologickú zmenu zariadenia na kombinovanú výrobu do dvoch mesiacov odo dňa vykonania zmeny.

Pri uznaní záruk o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydaných v členských štátoch EÚ sa postupuje obdobne ako pri uznaní záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

K § 9

Navrhuje sa určiť pravidlá zúčtovania a podmienky evidencie výroby elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET v závislosti od jednotlivých časových úsekov.

Navrhované ustanovenie zákona upravuje pravidlá zúčtovania a evidencie elektriny, pričom základným časovým úsekom pre odber elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je podľa návrhu zákona jedna hodina v štvrťhodinovom rozlíšení. Pri zariadeniach, ktoré nie sú vybavené priebehovým meraním, sa v zmluve o dodávke elektriny medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a výrobcom elektriny dohodne iný časový úsek.

Ako základný časový úsek pre vyhodnocovanie a zúčtovanie obligatórneho odberu elektriny sa navrhuje stanoviť jeden kalendárny mesiac, pokiaľ sa prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nedohodne s výrobcom elektriny na dlhšom časovom úseku.

Navrhuje sa, aby namerané údaje o skutočnej výrobe elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET, o vlastnej spotrebe a o zdrojoch energie využitých na výrobu elektriny odovzdával výrobca elektriny prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený, spôsobom uvedeným v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť URSO zverejniť každoročne do 30. júna vo vestníku a na internetovej stránke vyhodnotenie podielu výroby elektriny z OZE na hrubej domácej spotrebe elektriny za minulý kalendárny rok.

K § 10

Ustanovenie navrhuje upraviť práva a povinnosti výrobcu špecifického druhu OZE, biometánu, ktorý je zušľachteným druhom bioplynu. Výrobcovi biometánu sa navrhuje právo prednostnej distribúcie a mesačné vydávanie potvrdenia o množstve biometánu dodaného do distribučnej siete. Podmienky vydávania potvrdenia určí URSO vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Navrhuje sa povinnosť výrobcovi biometánu, aby zabezpečil kvalitu biometánu dodávaného do distribučnej siete, zabezpečil meranie množstva a kvality biometánu, nahlasoval prevádzkovateľovi distribučnej siete uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu s odberateľom a každú zmenu odberateľa.

K § 11

Navrhované ustanovenie upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľa plynárenskej distribučnej siete vo vzťahu k výrobcovi biometánu, osobitne prednostný prístup pre výrobcu biometánu do distribučnej siete a distribúciu biometánu.

Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ distribučnej siete umožnil na základe predloženia potvrdenia o pôvode biometánu prednostný prístup výrobcu biometánu do distribučnej siete a distribúciu biometánu, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k distribučnej sieti a technické podmienky distribúcie plynu prevádzkovateľa distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete vydá podľa znenia návrhu výrobcovi biometánu na požiadanie potvrdenie o množstve biometánu distribuovaného distribučnou sieťou. Toto množstvo sa určí na základe skutočne dodaného biometánu do distribučnej siete a koeficientu závisiacom od podielu druhov biomasy použitej na jeho výrobu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, vydaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Prevádzkovateľovi distribučnej siete sa stanovuje povinnosť oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe vydaných potvrdení o množstve biometánu každoročne do 31. marca celkové množstvo distribuovaného biometánu za predchádzajúci kalendárny rok

K § 12

Navrhuje sa upraviť potvrdenie o pôvode biometánu. Potvrdenie o pôvode biometánu vydá úrad výrobcovi biometánu na základe žiadosti, ktoré sú upravené v uvedenom ustanovení zákona. K žiadosti o vydanie potvrdenia o pôvode biometánu sa navrhuje stanoviť, aby výrobca biometánu predložil certifikát vystavený akreditovaným laboratóriom, ktorý potvrdzuje, že zariadenie vyrába biometán zodpovedajúci kvalite zemného plynu.

Ak by žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode biometánu nebola úplná, navrhuje sa, aby úrad konanie prerušil a vyzval žiadateľa na doplnenie žiadosti v ním stanovenej lehote. V prípade, ak žiadosť v stanovenej lehote nebude žiadateľom doplnená, úrad potvrdenie nevydá.

K § 13

Ustanovením sa navrhuje určiť podmienky postupu výrobcu elektriny aj predsedu úradu v prípade, že úrad nevydá potvrdenie pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov alebo potvrdenie o pôvode alebo potvrdenie o pôvode biometánu.

K § 14

Ustanovením sa navrhuje stanoviť pôsobnosť Ministerstva hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva SR na základe požiadania Európskej komisie je povinné predkladať správu o výsledku posúdenia národných potenciálov pre vysoko účinnú KVET a analýzu zvýšenia podielu vysoko účinnej KVET na trhu s energiami,

Aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo žiadať pre účely vypracovania správy pre Európsku komisiu údaje od príslušných orgánov štátnej správy, ktoré vedú evidenciu o výrobcoch elektriny KVET a evidenciu o emisných hodnotách uvoľňovaných do ovzdušia, navrhuje sa týmto ustanovením stanoviť pre tieto orgány štátnej správy povinnosť spolupráce a vymedzenú informačná povinnosť.

K § 15 a § 16

Štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Porušenie ustanovení zákona je správnym deliktom, za ktoré je oprávnená ukladať pokuty. V ustanovení sa navrhuje špecifikovať jednotlivé druhy správnych deliktov a výšky pokút. Podľa navrhovaného ustanovenia pokuty možno ukladať do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia zistila porušenie zákonom ustanovených povinností fyzickými osobami alebo právnickými osobami, najneskôr však do troch rokov od ich porušenia. Pri určení výšky pokuty inšpekcia prihliada na závažnosť, význam a dobu trvania protiprávneho konania a na rozsah spôsobených následkov.

K § 17

Navrhuje sa ustanoviť, že na vydanie potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej z OZE, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou a potvrdenia o pôvode biometánu sa nevzťahuje správny poriadok, ale ustanovenia zákona.

Potvrdenie nemá charakter rozhodnutia, ale len charakter dobrozdania, na základe ktorého si žiadateľ môže uplatňovať právo podľa § 3 ods.1 zákona. Námietky proti nevydaniu potvrdenia môže podať iba žiadateľ, ostatné osoby sú z konania vylúčené.

K § 18

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť postup pri stanovení cien elektriny pre zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou tohto zákona, lehoty pre prevádzkovateľov sústavy a siete ohľadne doplnenia prevádzkových poriadkov a povinnosť Ministerstva hospodárstva SR vypracovať pre Európsku komisiu prvú správu o výsledku posúdenia pokroku smerom k zvýšeniu podielu vysoko účinnej KVET.

K § 19

Ide o splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené všeobecne záväzné predpisy majú vzťah k obsahu zákonom vymedzenej činnosti vykonávanej ministerstvom a úradom, resp. oprávneniami, ktorými priamo disponujú v rámci vykonávanej pôsobnosti.

K § 20

Ustanovenie deklaruje, že týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 21

Návrh zákona obsahuje derogačnú klauzulu ohľadne § 9 a § 10 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou.

K čl. II

K bodu 1

Návrhom sa rozširuje pôsobnosť URSO o vydávanie potvrdení o pôvode elektriny aj pre zariadenia KVET a biometán, pričom evidenciu týchto potvrdení vykonáva URSO.

K bodu 2

Ustanovenie nahrádza doterajšie znenie poznámky pod čiarou k odkazu 1j) tak, že sa odkazuje na navrhovaný zákon.

K bodu 3

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje pôsobnosť URSO o uverejňovanie vyhodnotenia podielu výroby elektriny z OZE na za predchádzajúci kalendárny rok a prepočet predpokladanej výšky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre nasledujúci kalendárny rok.

K bodu 4

Návrhom sa dopĺňa nová právomoc pre predsedu URSO, ktorou je rozhodovanie o námietkach. Ak úrad potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou resp. potvrdenie o pôvode biometánu nevydá, výrobca elektriny a výrobca biometánu majú právo podať písomné námietky predsedovi úradu na základe § 13 ods. 1 návrhu zákona. Konanie o námietkach je osobitnou formou opravného prostriedku vo veciach vydávania potvrdení, keďže sa na tieto konania nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok).

K bodu 5

Z dôvodu zosúladenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 276/2001 Z. z.“) s čl. I návrhu zákona sa vypúšťa § 12 ods. 13 zákona č. 276/2001 Z. z. týkajúci sa tvorby výkupných cien za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie.

K bodu 6

Pre regulované subjekty sa taktiež dopĺňa do zákona č. 276/2001 Z. z. povinnosť dodržiavať navrhovaný zákon, pričom kontrolu dodržiavania týchto nových povinností a ukladanie sankcií za ich porušenie vykonáva URSO.

K bodu 7

Z dôvodu efektívnejšieho vykonávania kontroly v sieťových odvetviach, ktorú vykonáva URSO, sa navrhuje doplniť, že v prípade kontroly sa postupuje „primerane“ podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Vzhľadom na to, že URSO kontroluje najmä regulované subjekty, ktoré sú súkromnými osobami a nie orgánmi štátnej správy, v praxi vznikajú mnohé aplikačné problémy, keďže zákon č. 10/1996 Z. z. sa primárne vzťahuje na vykonávanie kontroly v štátnej správe.

K čl. III

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť z definícií zákona o energetike pojem „kombinovaná výroba“, nakoľko kombinovaná výroba elektriny a tepla je novo definovaná v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 2

Do pojmov vzťahujúcich sa na elektroenergetiku sa navrhujú doplniť nové pojmy, ktorými sú regionálna a miestna distribučná sústava a meranie elektriny na svorkách.

K bodom 3 až 5

Do kompetencií ministerstva sa navrhuje doplniť oprávnenie vydávať osvedčenie o odbornej spôsobilosti v energetike a definuje sa spôsob preukázania odbornej spôsobilosti v energetike.

Ministerstvo hospodárstva SR stanovuje podmienky praxe a vzdelania a spôsob vykonania skúšky pred odbornou komisiou zriadenou ministerstvom. Potreba úpravy tejto problematiky je s ohľadom na prax aktuálna, pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nemôže bez osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydávať povolenia na podnikanie v energetike.

K bodu 6

S poukazom na bod 3 až 5 zo zmocňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, vzťahujúceho sa na podrobnosti o požiadavkách o preukázaní technických predpokladov na podnikanie v energetike, navrhuje vypustiť pojem odborná spôsobilosť.

K bodu 7

Z dôvodu precizovania dikcie zákona v § 19 ods. 4 sa navrhuje doplniť, aby pre rozvrhovanie aktív a pasív, nákladov a výnosov, ktoré sa nedajú priamo priradiť k činnostiam podľa ods.1 až 3, sa použil pomer výnosov za činnosti podľa odsekov 1 až 3 ku iným činnostiam, ktoré vykonávajú v rámci podnikania.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť povinnosť výrobcu elektriny zabezpečiť meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny a poskytovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do 30. mája každoročne údaje za predchádzajúci rok, v prebiehajúcom roku a na nasledujúci rok o výrobe elektriny vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny, vlastnej spotrebe vyrobenej elektriny a dodávke vlastnej vyrobenej elektriny.

K bodu 9

V súvislosti s podporou výroby elektriny z OZE a KVET sa navrhujú doplniť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy, vzťahujúce sa na prednostné pripojenie takého zariadenia do sústavy, za predpokladu, že sústava je technicky spôsobilá na pripojenie, ako aj úprava prevádzkového poriadku prevádzkovateľov sústavy.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustiť zo znenia zákona o energetike úprava ohľadne kombinovanej výroby a obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko tieto upravuje predkladaný návrh zákona.

K bodu 11

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výrobcu merať elektrinu na svorkách zariadenia na výrobu elektriny z dôvodu zabezpečenia výšky skutočného množstva vyrobenej elektriny. Údaje sú dôležité aj pri uplatnení tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému.

K bodu 12

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13

Navrhuje sa do oprávnenia Štátnej energetickej inšpekcie podľa § 66 ods. 1 písm. e) zákona doplniť oprávnenie uložiť pokutu aj za nesplnenie povinností podľa § 35a, vzťahujúceho sa meranie elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny.

K bodu 14

Navrhuje sa vyňať z pôsobnosti zákona o energetike úpravu správneho konania týkajúcu sa preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia. Dôvodom je precizovanie textu zákona z pohľadu aplikačnej praxe a nesprávny postup súdov, ktoré odstupujú spory ohľadne preložiek na riešenie ministerstvu. Tieto spory vo veci preložiek elektroenergetického rozvodného zariadenia sa týkajú majetkových otázok, vlastníckych práv, postupov katastra a územného plánovania v rámci miest a obcí: Pôsobnosť ministerstva podľa dikcie § 3 ods. 1 až 8 zákona o energetike sa vzťahuje na výkon štátnej správy v energetike.

K bodu 15

Navrhovaná dikcia prechodných ustanovení zákona sa týka úpravy vzťahov podľa bodu 11 a 14.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa doplniť zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 99/2007 Z.z. tak, že sa upravujú podmienky skončenia odberu pri dodávke tepla, vyrobeného zo zariadenia z OZE.

Zároveň sa navrhujú stanoviť podmienky prednostnej dodávky tepla z OZE a povinnosť prednostne využiť dodávku tepla z OZE, pokiaľ to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zdrojov tepla.

K čl. V

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje upraviť tak, aby predpokladaná úprava podporného systému OZE a KVET nadobudla účinnosť 1. 1. 2010 a ostatné ustanovenia zákona 1. 8. 2009, podľa priebehu legislatívneho procesu.

Bratislava 18. marca 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu