Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 309/2007 účinný od 01.04.2008

Vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

15

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Perspektíva vysielania verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej programovej služby vyplýva z jej poslania a úlohy v ob čianskej spoločnosti a pre občiansku spoločnosť. Existencia aspoň jednej programovej služby (rozhlasovej/televíznej/spojenej), ktorá by plnila úlohu národného informačného zdroja, je nevyhnutnosťou najmä v kontexte narastajúcej rozmanitosti a individualizácie informačných zdrojov. Nové trendy v oblasti vysielania súvisiace najmä s technickým a technologickým vývojom (digitaliz ácia, koncentrácia a pod.), poskytovanie rôznych doplnkových foriem dodávania programov (satelit, kábel, internet), zvyšovanie počtu programov, vrátane tematických kanálov, nevynímajúc ani nové metó dy financovania (platená TV, platenie za sledovanie), musia nevyhnutne reflektovať aj verejnoprávni vysielatelia. Európske štáty zhodne konštatovali, že práve v období globalizácie a nástupu informačnej spoloč nosti sa posilňuje význam a nezastupiteľnosť programovej služby verejnoprávnych médií, nakoľko tieto zabezpečujú napĺňanie základných ústavných práv občanov. Pri spoločnej zodpovednosti je ú lohou jednotlivých štátov garantovať prístup k informáciám, vzdelávaniu a ku kultúrnemu bohatstvu. Súčasne je nevyhnutné presadzovať princípy podpory relácií, programov a iných produktov, ktoré reflektujú kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo európskych štátov.

Príjmy z koncesionárskych poplatkov sú dlhodobo hlavným zdrojom financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Každoročne sa však znehodnocujú infláciou a najmä poklesom ich celkového objemu v dôsledku neustáleho znižovania platobnej discipl íny koncesionárov. Nárast cien vstupov spôsobuje vysokú zadlženosť t ýchto inštitúcií. Rast nákladov vysielateľov televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme je vyšší ako rast indexu spotrebiteľských cien, a to sa prejavuje nielen v transformujú cich sa ekonomikách, ale aj vo vyspelých krajinách Európskej únie, kde sú poplatky za služby verejnosti poskytované verejnoprávnymi vysielateľmi nieko ľkonásobne vyššie.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia zabezpečujú kvalifikovaný a špecifický, v domácom i medzinárodnom kontexte nezastupiteľný druh programovej služby vykonávanej tak v záujme verejnosti, ako aj v zá ujme zachovania a šírenia národného kultúrneho dedičstva. Súčasné finančné zabezpečenie týchto inštitúcií v kontexte kladených nárokov a nevyhnutných potrieb rozvoja programovej služby je však nepostačujúce.

Pri analýze možných riešení financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa prioritne vychádzalo z komparácie foriem a spôsobov, resp. systémov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby uplatňovaných v jednotlivých členských krajinách Európskej ú nie. V tomto kontexte sa ukazuje ako najvhodnejší už zavedený systém poplatkov.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe zákona poskytujú službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že univerzálne je určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky však v súčasnosti nie je možné zabezpečiť dostatočnú úroveň financovania vysielateľov na základe zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva. Z tohto dô vodu sa za podmienok ustanovených zákonom umožňuje obom inštitúciám čerpať i príjmy z predaja reklamy, ako aj vykonávať podnikateľské aktivity, ktoré však musia súvisieť s predmetom ich činnosti a nesmú ohroziť plnenie ich poslania. Takýto zmiešaný spôsob financovania je ustáleným modelom zabezpečovania činnosti verejnoprávnych vysielateľov v Európe.

Platná právna úprava – zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televí zneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – bola viackrát novelizovaná najmä v súvislosti s ú pravou sadzby poplatku. Poukazujúc na aplikačnú prax možno konštatovať, že nie je dostatočným a stabilným zdrojom príjmov, pretože samotný systém platenia a vý beru koncesionárskych poplatkov má značné rezervy, najmä v súvislosti s komplikovaným a nákladným vymáhaním nezaplatených poplatkov.

Analýza podielu jednotlivých zdrojov na financovaní verejnoprávnych médií na príklade 45 rozhlasových a televíznych organizácií európskych štátov dokumentuje, ž e poplatky zostávajú hlavným zdrojom hospodárenia verejnoprávnych médií (pozri graf č. 1).

Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Napríklad v Spolkovej republike Nemecko sa poplatok stanovuje na základe odporúčania mimovládnej komisie na obdobie štyroch rokov. Sadzba sa určuje tak, aby sa v prvej polovici poplatkové ho obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktorými sa obyčajne pokryje v druhej polovici poplatkového obdobia prirodzene vznikajúci finančný deficit. Sadzbu poplatku pre britskú BBC urč uje na obdobie piatich rokov vláda zohľadňujúc predovšetkým rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa opiera aj o odporúčania nezávislej komisie. Osobitný re žim tvorby poplatku je v Nórsku, kde sa jeho výška vypočítava podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní a cenou denníka.

Graf č. 1

Verejnoprávne médiá s najvyšším podielom financovania z poplatkov v roku 2003 (%)

Spracované podľa : EBU Guides .Volume 4 : EBU Members' key financial and personal data.February 2005, s. 1-6 a OMV SRo

Navrhovaná právna úprava kladie dôraz na také zmeny v tradičnom systéme koncesionárskych poplatkov, ktoré zabezpečia väčšiu adresnosť platiteľov, čím urobia úhradu vymáhateľnejšou, a tak zabezpečia Slovenské mu rozhlasu a Slovenskej televízii primeraný príjem s nižšími nákladmi na systém výberu. Nakoľko ide o platbu, ktorá má osobitný charakter, zavádza sa namiesto doterajšieho názvu koncesionársky poplatok nový pojem úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

Navrhovaná právna úprava mení vymedzenie samotnej úhrady, ktorá sa už neviaže na vlastníctvo prijímača, ale je osobitnou úhradou na finančné zabezpečenie služ ieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytovaných Slovenskou televíziou a v oblasti rozhlasového vysielania poskytovaných Slovenským rozhlasom. Povinnosť platiť úhradu sa ustanovuje každej fyzickej osobe, ktor á je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome. Táto konštrukcia zohľadňuje okrem princípu solidárnosti aj skutočnosť, že tam, kde dochádza k odberu elektriny, je možný aj priamy príjem slu žby verejnosti poskytovanej Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Zároveň sa však uplatňuje zásada, že jedna fyzická osoba platí úhradu za služby verejnosti len za jedno koncové odberné miesto. Povinnosť platiť ú hradu sa ukladá aj každej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je zamestnávateľom aspoň troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere, prič om výška úhrady reflektuje počet zamestnancov.

Doterajší systém platieb a výberu koncesionárskych poplatkov rešpektuje princíp solidarity, avšak v nežiaducej podobe. Nielen problematické plnenie zá konom ustanovenej povinnosti zaevidovať sa u vyberateľa poplatkov, ale predovšetkým nerealizovateľný výkon kontroly vlastníctva prijímačov v domácnostiach, aj u právnických osôb, spôsobuje neustály nárast počtu neplatičov, a tým aj stámiliónové finančné straty Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Pokus o radikálnejšie kroky pri vymáhaní koncesionárskych poplatkov a poplatkov z omeškania zo strany Slovenského rozhlasu sa stal predmetom značnej kritiky verejnosti.

Na nedokonalosť platného zákona možno poukázať najmä v kontexte nie celkom precízneho vymedzenia platiteľa koncesionárskeho poplatku. Podľa platného zákona je platiteľom koncesionárskeho poplatku v prípade fyzických osôb vlastník prijímača a u právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb ('ďalej len 'SZÈO') ten, kto eviduje prijímače v účtovníctve. Evidentné nedostatky tak éhoto vymedzenia platiteľa využívajú 'neplatiči', keďže zo strany vyberateľa a príjemcu poplatkov nie je možné vykonať fyzickú kontrolu vlastníctva prijímača v domácnosti, ani účtovnú kontrolu v prípade právnickej osoby a SZÈO. Podľa platných predpisov v oblasti účtovníctva a daní nedosahuje prijímač cenu stanovenú pre obstarávanie investícií a preto sa takýto majetok v účtovníctve neeviduj e. Tieto bezprostredné príčiny neustáleho poklesu platiteľov koncesionárskych poplatkov v konečnom dôsledku spôsobujú dlhodobé finančné problémy Slovenské ho rozhlasu a Slovenskej televízie.

Rozdielny počet platiteľov koncesionárskych poplatkov podľa evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie (evidovaný počet platiteľov) v porovnaní s počtom domácností, právnických osôb a SZÈ O podľa štatistických údajov (predpokladaný počet platiteľov), teda rozdiel medzi počtom evidovaných platiteľov a počtom potenciálnych platiteľov, predstavuje aj po zohľadnení zákonných výnimiek (zákonom oslobodené osoby a osoby s polovičnou sadzbou poplatku) značné finančné straty pre obe inštitúcie.

Pri prepočtoch sa využili aktuálne údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len 'ŠÚ SR'), INFOSTAT-u a tiež ú daje z databáz Obchodného registra a Sociálnej poisťovne. Podľa údajov ŠÚ SR z ostatného sčítania obyvateľstva bytov a domov (2001) je v Slovenskej republike 1 900 344 domácností. Podľa aktuálnej evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorú na základe zmluvného vzťahu vedie Slovenská pošta, a.s., je evidovaných priemerne 1 320 000 domácností (priemerný evidovaný počet platiteľov koncesionárskeho poplatku). Z uvedeného počtu evidovaných domácností/platiteľov je od platenia poplatku oslobodených 22 643 platiteľov a platiteľ ov s polovičnou sadzbou poplatku (dôchodcovia) je cca 227 000.

Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR možno predpokladať, že po zohľadnení 'duplicitných domácností' t.j. domácností viažucich sa k fyzickým osobám, ktoré vlastnia viacero bytov, domov alebo rekreačných chát (jedna fyzická osoba platí len za jednu domácnosť), je okruh neplatičov cca 425 000 domácností/platiteľov. Na základe štatistických zistení mož no usudzovať, že rádioprijímač vlastní každá domácnosť a televízny prijímač cca 98 % domácností.

Graf č. 2

Podiel evidovaných a oslobodený ch platiteľov poplatku a neplatičov – fyzických osôb (2006)

SRo

Podľa údajov ŠÚ SR bolo k 30. 6. 2007 v Slovenskej republike evidovaných vyše 536 tisíc prá vnických osôb a SZÈO. Podľa kvalifikovaných odhadov dosiahol počet neplatičov v tejto kategórii platiteľov 75 až 80 %.

Graf č. 3

Podiel evidovaných a oslobodený ch platiteľov poplatku a neplatičov – fyzických osôb (2006)

STV

Graf č. 4

Počet evidovaných platiteľov poplatku v kategórii fyzických osôb (2006)

SRo

Graf č. 5

Počet evidovaných platiteľov poplatku v kategórii fyzických osôb (2006)

STV

Graf č. 6

Graf č. 7

Počet evidovaných platiteľov poplatku a prijímačov v kategórii prá vnických osôb a SZÈO (2006)

STV

Ako uviedli vo svojom spoločnom stanovisku manažmenty verejnoprávnych médií, záujmom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je zabezpečiť plynulý prechod výberu ú hrady tak, aby bolo financovanie verejnoprávnych médií dostatočné a priebežné. Zjednodušenie spôsobu výberu úhrady, a to spojením dvoch ú hrad do jednej a založením spoločného vyberateľa, predpokladá zníženie nákladov spojených s výberom úhrad.

Vyberateľ úhrady, spoločnosť s ručením obmedzeným, bude vystavaná na báze spoločnosti Koncesia, s. r. o., ktorá v súčasnosti zabezpečuje výber koncesionárskych poplatkov pre Slovenskú televíziu. Spoločnosť Koncesia, s. r. o. je podľa vedenia Slovenskej televízie technicky a personálne vybavená na plnenie tejto úlohy a spô sob vedenia evidencie platiteľov zodpovedá požiadavkám ochrany osobných údajov a je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Riešenie výberu úhrad prostrední ctvom obchodnej spoločnosti nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Efektívnosť výberu úhrad formou vyberateľa úhrady – obchodnej spoločnosti odôvodňujú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe týchto údajov:

Náklady na výber koncesionárskych poplatkov za rok 2006SRo73 163 tis. SkSTV - inkaso koncesionárskych poplatkov prostredníctvom SP a.s.71 976 tis. Sk- Koncesia s.r.o. služby za rok 200621 420 tis. SkNáklady STV spolu93 396 tis. SkNáklady na výber SRo a STV celkom166 559 tis. SkOdhadované náklady obchodnej spoločnosti podľa návrhu zákona113 433 tis. Sk

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi. Na uvedenú problematiku nie je Slovenská republika viazaná medzinárodnými zmluvami.

Predložený návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpoč et Slovenskej republiky, na rozpočty vyšších územných celkov, na rozpočty obcí a nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie.

Doložka

zlučite ľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev, a to v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva – Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,

b nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté ž iadne prechodné obdobie;

c)z gestorstva smerníc nevyplýva pre Slovenskú republiku v tejto oblasti žiadna povinnosť transponovať smernicu;

d)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení;

e)oblasť neupravuje žiada smernica.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom EÚ/ES.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude mať celkový pozitívny prínos na hospodárenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a zabezpečí primeraný zdroj verejných financií, a to nasledovne:

Zaokrúhlené v tis. Sk

STVSRoSpolu STV a SRoPríjem z koncesionárskych poplatkov v roku 2006 1 480 286650 285 2 130 571*·Zdroj Výročná správa Slovenskej televízie 2006

Výročná správa Slovenského rozhlasu 2006

Fyzické osoby1 419 226550 809 1 970 035Právnické osoby a samostatne zárobkovo činné osoby 61 060 99 476 160 536Odhadovaný príjem podľa nového návrhu 3 100 000 Fyzické osoby2 600 000Zamestnávatelia 500 000

Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí.

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Väzba medzi výškou úhrady pre právnickú osobu a počtom zamestnancov v pracovnom pomere nie je z hľadiska prístupu k inštitú tu zamestnanosti rozhodujúca a ani schopná ovplyvniť rozhodovanie právnickej osoby o počte zamestnancov v pracovnom pomere.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na obyvateľov vo všeobecnosti, nakoľko návrh predpokladá, že platiteľom úhrady bude väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – fyzických osôb. Návrh nebude mať negatívny vplyv na jednotlivých obyvateľov, ktorí platili koncesionárske poplatky podľa doterajšej právnej úpravy, nakoľ ko ustanovuje, že platiteľ – fyzická osoba, ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno odberné miesto. Základným pozití vnym sociálno-ekonomickým vplyvom na obyvateľstvo je zmena systému platenia a vyberania úhrady, ktorá zavádza spravodlivejší princíp solidárnej platby domácností a odstraňuje deformácie súčasného syst ému. Navrhovaná právna úprava zachováva súčasnú kumulatívnu úroveň úhrady pre fyzické osoby vo výške 140 Sk.

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb vo všeobecnosti. Podľ a predloženého návrhu bude platiteľom úhrady reálne väčší počet subjektov ako doteraz, z čoho vyplýva predpokladan ý vyšší výber úhrady od platiteľov – zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady, ale naopak spravidla ich pokles v prípade tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky v zákonom ustanovenom rozsahu.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie vo všeobecnosti. Navrhovaný systé m transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady v prípade tých zamestn ávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Návrh zákona upravuje primárny zdroj financovania verejnoprávnych médií Slovenskej republiky – Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Návrh zákona rieši systém platenia, vyberania a vymáhania úhrady, ktorá je určená pre verejnoprávne médiá za služby, ktoré poskytujú verejnosti.

K § 2

Úhrada vytvára na princípe solidarity priamy vzťah medzi verejnoprávnymi médiami a verejnosťou. Úhrada je určená na finančné zabezpečenie plnenia poslania, činností a úloh, ktoré poskytujú verejnopr ávne média verejnosti.

Vzhľadom na možnosti, ktoré sa otvárajú digitalizáciou vysielania, neobmedzuje sa verejná služba iba na vysielanie, ale vzťahuje sa na komplex obsahových služieb, ktoré budú Slovenský rozhlas aj Slovenská telev ízia poskytovať verejnosti. V súlade s Odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania je odsekom 1 zabezpečená jeho finančná nezávislosť, a to explicitným určením úhrady ako osobitného príspevku na finančné zabezpečenie plnenia povinností uložených Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televí zii osobitnými predpismi.

K § 3

Verejnoprávne médiá poskytujú službu verejnosti, ktorá participuje na existencii tejto služby solid árnym financovaním. Pojem verejnosť je právne neurčitý pojem, ktorý sa však v právnom poriadku používa často, pričom samotná verejnosť subjektom práva nie je. Pri systéme financovania verejnej služ by v oblasti vysielania respektíve v mediálnej oblasti prostredníctvom verejnej platby, ktorá je jedným z tradičných systémov financovania, je nevyhnutné špecifikovať osobu platiteľa, ktorá je súčasť ou verejnosti a zároveň subjektom práva. Historicky sa osoba platiteľa spájala s vlastníctvom prijímača, čo však nelimituje možnosť či využiteľnosť služby verejnoprávneho vysielania ani v tom naju žšom slova zmysle t. j. pasívne sledovanie programovej služby STV, resp. počúvanie programovej služby SRo. Definovanie osoby platiteľa prostredníctvom vlastníctva prijímača má v prostredí Slovenskej republiky aj ďalšie marginálne nedostatky, a to s identifikáciou osoby (administratívne nákladný systém prihlášok napríklad pri kúpe prijímača) a s identifikáciou prijímač a (neurčiteľnosť z hľadiska rýchleho technického pokroku, 100 % počet domácností, ktoré majú aspoň jeden prijímač). Uvedené nedostatky viedli k hľadaniu novej identifikácie osoby platiteľa, a to pri zachovaní princípu solidarity, verejnej väzby, vzťahu k možnosti priameho používania služby verejnoprávnych médií a zohľadnení ekonomickej náročnosti systému.

Vzhľadom na efektívnosť, určiteľnosť, ale aj možnosť priameho vymáhania úhrady od konkrétnej osoby, naviazala sa povinnosť platiť úhradu na fyzickú osobu, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome.

Platenie úhrady fyzickými osobami je teda postavené tiež na princípe solidárnosti v domácnosti. Táto konštrukcia zohľadňuje aj to, že tam, kde dochádza k odberu elektriny, je možný aj priamy príjem služ by verejnosti STV a SRo. Zároveň však platí, že jedna fyzická osoba, ktorá nie je zároveň zamestnávateľom, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno koncové odberné miesto.

Platiteľom je aj každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom aspoň troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere.

K § 4

Príjemcom úhrady je Slovenský rozhlas ktorému patrí 30 % z každej platby a Slovenská televí zia ktorej patrí 70 % z každej platby úhrady. V súlade s požiadavkou transparentnosti použitia prostriedkov verejnej platby sa explicitne ustanovuje povinnosť pre príjemcov úhrady viesť príjmy z ú hrady na osobitnom účte. Z príjmov z úhrady sa hradí aj činnosť vyberateľa úhrady.

K § 5

Oslobodenie od povinnosti platiť úhradu môže vzniknúť len v prípadoch platiteľa, ktorý je fyzickou osobou, ak dôjde k naplneniu pasívnej a aktívnej podmienky oslobodenia. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ – fyzická osoba, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutí m podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov alebo žije v domácnosti s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (pasívna podmienka), a t úto skutočnosť platiteľ riadne preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).

Od povinnosti platiť úhradu sú na základe zákona oslobodené aj právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na poskytovaní služby verejnosti (TÚ SR, RVR SR, STV, SRo), ale aj vzdelávacie inštitúcie, pred školské zariadenia, školy, nemocnice, liečebne a zariadenia sociálnych služieb. Zachovaná ostáva aj výnimka pre osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunity, ak je zaručená vzájomnosť.

K § 6

Výška úhrady je 140 Sk, za každý aj začatý mesiac.

Mesačná úhrada platiteľa, ktorý je poberateľom dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nežije v spoločnej domácnosti s osobou s pravidelný m príjmom zo zárobkovej činnosti, alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zníži na polovicu z ustanovenej výšky úhrady.

Mesačná úhrada platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa diferencuje podľa počtu zamestnancov v pracovnom pomere alebo služobnom pomere, t. j. do počtu sa nezapočítavajú zamestnanci na základe dohôd o prá cach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Platiteľom nie je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere a pre kategóriu zamestnávateľ ov od 3-9 zamestnancov sa navrhuje základná sadzba úhrady, čím sa sleduje minimalizácia finančnej záťaže najmenších zamestnávateľov a tzv. rodinných podnikov. Vo všeobecnosti sa predpokladá rast poč tu televíznych a rozhlasových prijímačov v závislosti od počtu zamestnancov. Uvádzané modelové príklady vychádzajú z podkladov o konkrétnych platiteľoch koncesionárskych podkladov v súčasnosti:

Modelový príklad 1

1/ zamestnávateľ (kategória 50-249 zamestnancov)

Počet rozhl. prijímačov 89 89x 40 = 3560,- Sk mesačne x 12= 42 720,- Sk/rok

Počet. tel. prijímačov 20 20x 100 = 2 000,- Sk mesačne x 12 = 24 000,- Sk/rok

Ročné náklady na koncesionárske poplatky 66 720,- Sk/rok

Náklady podľa návrhu nového zákona 2 400 Sk x 12 = 28 800,- Sk

podľa platného zákona 66 720,- Sk

podľa navrhovaného zákona 28 800,- Sk

rozdiel - 37 920,- Sk

Modelový príklad 2

2/ zamestnávateľ (kategória 250 -499 zamestnancov)

Počet rozhl. prijímačov 31 31x 40 = 1 240,- Sk mesačne x 12 = 14 880,- Sk/rok

Počet. tel. prijímačov 52 52x 100 = 5 200,- Sk mesačne x 12 = 62 400,- Sk/rok

Ročné náklady na koncesionárske poplatky 77 280,- Sk/rok

Náklady podľa návrhu nového zákona 6000 x 12 = 72 000, - Sk

Podľa platného zákona 77 280,- Sk

podľa navrhovaného zákona 72 000,- Sk

rozdiel -5 280,- Sk

Modelový príklad 3

3/ zamestnávateľ (kategória nad 999 zamestnancov)

počet rozhlasových prijímačov766 766x40x12367 680,- Sk/rok

počet televíznych prijímačov101 101x100x12121 200,- Sk/rok

Ročné náklady na koncesionárske poplatky 488 880,- Sk/rok

Náklady podľa návrhu nového zákona 14 000x12=168 000,- Sk/rok

podľa platného zákona 488 880,- Sk

podľa navrhovaného zákona 168 000,- Sk

rozdiel -320 880,- Sk

Navrhovaný systém transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako doteraz, vzniká nová skupina platiteľov, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky. Povinnosťou platiteľa podľa § 3 písm. b) platiť ú hradu podľa odseku 3 nie je dotknutá jeho povinnosť platiť úhradu podľa odseku 1, ak je zároveň platiteľom podľa § 3 písm. a).

K § 7

Povinnosť zaplatiť úhradu vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendá rnom mesiaci, v ktorom sa fyzická osoba alebo právnická osoba stala platiteľom; táto povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

Platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady úhradu mesačne, a to do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Priamo v zákone sa zavádza aj možnosť zaplatiť ú hradu aj vopred za kalendárny polrok alebo rok. Platiteľ je povinný zaplatiť úhradu vyberateľovi úhrady dohodnutým spôsobom napríklad prevodom na účet alebo prostredníctvom poskytovateľa univerz álnej poštovej služby. Vyberateľovi úhrady a platiteľovi úhrady tak ostáva zachovaná možnosť platby úhrady prostredníctvom produktu SIPO.

K § 8

Vyberateľ úhrady vykonáva kontrolu platenia úhrady priebežne, s ohľadom na hospodárnosť použitia prostriedkov spravidla štvrťročne, s ohľadom na periodicitu platenia najmenej však raz za rok. Systé m vedenia platieb by z hľadiska transparentnosti mohol umožniť aj on-line kontrolu platenia úhrady samotnými platiteľmi.

K § 9

Vyberateľ úhrady vedie na účely tohto zákona evidenciu platiteľov, ktorú vytvára z údajov poskytnutých platiteľmi, prevádzkovateľmi distribučnej sústavy, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnou poisťovňou a katastrálnymi úradmi. Všetky osobné údaje získané podľa tohto zákona podliehajú ochrane osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných ú dajov a využívať ich možno len na účely podľa tohto zákona.

Platiteľovi sa ukladá povinnosť oznámiť do 30 dní vyberateľovi úhrady zač atie a ukončenie odberu elektriny na odbernom mieste, za ktoré bude platiť úhradu, platiteľ zároveň identifikuje tú adresu odberného miesta alebo adresy na doručovanie, ktorá bude pre styk s vyberateľom ú hrady rozhodujúca. Ak platiteľ zomrel, oznamuje túto skutočnosť tá osoba, ktorá začne nakupovať elektrinu na tom istom odbernom mieste. Platiteľ, ktorý je poberateľom dôchodku a ktorý žije sám alebo v dom ácnosti s iným poberateľom dôchodku alebo maloletou osobou, alebo poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi a oznámi túto skutočnosť vyberate ľovi úhrady, má nárok na zníženú sadzbu úhrady.

Obdobná povinnosť sa ukladá aj platiteľovi zamestnávateľovi, ktorý vyberateľovi úhrady oznamuje, ak je prá vnickou osobou obchodné meno, sí dlo, identifikačné číslo, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady, a ak je fyzickou osobou obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady.

K § 10

Vyberateľom úhrady je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú za nepodnikateľským účelom výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a vymá hania úhrady a pokút zriadi Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Navrhuje sa ustanoviť všetky obmedzenia nevyhnutné na zabezpečenie nepodnikateľského charakteru tejto spoločnosti, ako aj zá kladné pravidlá činnosti, ktoré sa ďalej upravia v spoločenskej zmluve. Vyberateľ úhrady bude založený na dobu neurčitú, pričom nebude môcť zmeniť svoju právnu formu na inú pr ávnu formu spoločnosti alebo na družstvo a Slovenská televízia a Slovenský rozhlas nebudú oprávnení previesť svoj obchodný podiel na inú osobu. Hodnota základného imania vyberateľa ú hrady bude záležať od rozhodnutia spoločníkov, avšak vzhľadom na nepodnikateľský charakter je predpoklad, že bude v hodnote 200 000 Sk a nebude sa zvyšovať. Kontrola spoločnosti bude zabezpečovaná prostredn íctvom navrhovania kandidátov na členov dozornej rady Radou STV a Rozhlasovou radou (počet členov dozornej rady určí spoločenská zmluva; pre dozornú radu je v Obchodnom zákonní ku ustanovený minimálny počet 3 členov). Zároveň bude hospodárenie vyberateľa úhrady kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č . 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov kontroluje hospodárenie právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií. Náklady vyberateľa ú hrady budú uhrádzané Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom rovnakým podielom, a to z príjmov z úhrady (§ 4 ods. 3). Vyberateľ ú hrady zverejňuje na svojej internetovej stránke vzor písomného oznámenia. Vzor písomného oznámenia je pomôckou pre platiteľa úhrady. Oznámenie bude účinné, aj keď bude vyberateľovi úhrady zaslané inak ako na zverejnenom vzore.

Z dôvodu, že finančné prostriedky z úhrad za služby verejnosti sú verejnými finančný mi prostriedkami, je potrebné stanoviť hornú hranicu nákladov vyberateľa úhrady, a to 4% z príjmov z úhrady a pokút. Návrh vychádza z predpokladu výšky ročných n ákladov STV a SRo na výber úhrady za služby verejnosti.

Výška a podiel nákladov STV a SRo na výber koncesionárskych poplatkov v roku 2006

Subjekt

Príjem v tis. SkNáklady v tis. Sk Podiel v %STV1 480 300 93 395 6,3SRo650 300 73 16311,3Spolu 2 130 600166 5587,8

Predpoklad výšky ročných nákladov STV a SRo na výber úhrady za služby verejnosti podľa novej pr ávnej úpravy*

SubjektPríjem v tis. Sk Náklady v tis. SkPodiel v %STV, SRo3 100 000113 4333,7

* Podľa údajov STV a SRo

K § 11

Vymáhanie nezaplatenej úhrady bude vyberateľ úhrady uskutočňovať prostrední ctvom uplatnenia si svojho nároku na súde. Ak vyberateľ úhrady, zistí na základe kontroly platenia úhrady, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, vyzve ho predpísaným spôsobom do 60 dní na zaplatenie všetkých omeškaných platieb v sledovanom/kontrolovanom období. Zároveň je takýto platiteľ vyzvaný aj na zaplatenie poštovného, spojené ho s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Stanovuje sa lehota 60 dní na zaslanie výzvy na zaplatenie úhrady, nakoľko rozhodnutie o zaslaní/nezaslaní výzvy nie je možné prenechať na ľubovoľné rozhodnutie vyberateľa úhrady.

Ak platiteľ po výzve nezaplatí úhradu a poštovné ani v zákonnej lehote, je povinný zaplatiť aj pokutu, a to platiteľ – fyzická osoba päťsto slovenských korún a platiteľ – zamestnávate ľ pokutu od 1000 až 5000 Sk, v závislosti od nezaplatenej úhrady. S ohľadom na hospodárnosť konania vyberateľ ú hrady nie je povinný uplatniť nárok na omeškanú úhradu na súde, ak o tom rozhodne spoločne generálny riaditeľ STV a generálny riaditeľ SRo a zároveň je zrejmé, ž e vzhľadom na majetkové pomery platiteľa vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku alebo je vymáhanie spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku alebo s ohľadom na výšku vymáhanej sumy a predpokladané náklady na jej vymoženie by bolo vymáhanie nehospodárne.

K § 12

S ohľadom na systém výberu a vymáhania úhrady sa osobitne upravuje doručovanie výzvy platiteľ ovi.

K § 13

Upravujú sa vzťahy STV, SRo a vyberateľa úhrady, ako aj vzťahy platiteľov koncesionárskeho poplatku (platná právna úprava) a platiteľa (navrhovaná právna úprava) v prechodnom období.

K § 14

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 225/1996 Z. z., zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 320/1996 Z. z., zákona č. 188/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 241/2003 Z. z. a zákona č. 96/2006 Z. z.

K Èl. II

V platnom zákone o Slovenskom rozhlase (zákon č. 619/2003 Z. z. v znení zákona č. 587/2006 Z. z. ) sa s ohľadom na čl. I navrhuje doplniť pôsobnosť Rozhlasovej rady o voľbu kandidátov na členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je vyberateľom úhrady.

V platnom zákone o Slovenskom rozhlase sa ďalej navrhuje vypustiť ustanovenie súvisiace s financovaním vysielania Slovenského rozhlasu na stredných vlnách. V § 21 predmetného zákona je v rámci demonštratí vneho výpočtu príjmov Slovenského rozhlasu uvedený aj transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpe čenie vysielania v pásme stredných vĺn (§ 21 ods. 1 písm. b). V zmysle § 69 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách sú pre Slovenský rozhlas vyčlenené dve vysielacie siete v pásme stredných vĺn na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Keďže v zmysle čl. I navrhovanej úpravy sa v § 2 predpokladá financovanie programovej služby Slovenského rozhlasu z úhrady za služby verejnosti, je uvedený osobitný transfer zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn (§ 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 619/2003 Z. z.) neopodstatnený.

V nadväznosti na navrhované vypustenie § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 619/2003 Z. z. sa legislatívno-technicky upravujú súvisiace ustanovenia.

K Èl. III

V platnom zákone o Slovenskej televízii (zákon č. 16/2004 Z. z. v znen í zákona č. 588/2006 Z. z. ) sa s ohľadom na čl. I navrhuje doplniť pôsobnosť Rady Slovenskej televízie o voľbu kandidátov na čl enov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je vyberateľom úhrady.

K Èl. IV

V platnom zákone o energetike (zákon č. 656/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa s ohľadom na čl. I navrhuje doplniť medzi povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy aj povinnosť viesť evidenciu koncových odberateľ ov elektriny (verejná databáza), ktorá obsahuje údaje v závislosti od osoby odberateľa elektriny. Uvedená povinnosť sa dopĺňa v nadväznosti na ochranu osobných údajov a s ohľadom na zabezpeč enie potreby overovania údajov o povinnej osobe (platiteľovi podľa čl. I) vyberateľom úhrady za služby verejnosti.

K Èl. V

S ohľadom na zabezpečenie kontinuity pri financovaní verejnoprávnych médií a s ohľadom na l egislatívny proces a citlivosť upravovanej problematiky sa navrhuje delená účinnosť zákona, a to generálne od 1. apríla 2008 s tým, že v prípade ustanovení, ktoré súvisia so zriadením vyberateľa ú hrady, sa ustanovuje účinnosť od 1. januára 2008.

Bratislava 26.septembra 2007

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Účelom návrhu zákona je dotvoriť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, na posilnenie participácie zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj na zabezpečenie podmienok umožňujúcich spružnenie konania zamestnávateľov v niektorých otázkach upravených zákonom č. 124/2006 Z. z. Návrh zákona obsahuje možnú sankciu za nerealizovanie závažných podmienok na ochranu života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb (samostatne zárobkovo činných osôb), ktorým je podnet na odobratie živnostenského oprávnenia alebo na pozastavenie prevádzkovania živnosti v taxatívne vymedzených prípadoch.

Súčasťou návrhu zákona je spresnenie znenia jeho ustanovení so zreteľom na ostatné zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatky z aplikačnej praxe.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. Z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, nemá vplyv ani na zamestnanosť, životné prostredie, má pozitívny vplyv na vytváranie bezpečných a zdravie neohrozujúcich pracovných podmienok. Predpokladá sa zníženie príjmov do štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia sadzieb správnych poplatkov za vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce a oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby pre právnické osoby. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na konkrétny subjekt, ktorému na podnet inšpektorátu práce živnostenský úrad zruší živnosť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaví.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/14554/2007-411 zo dňa 27.3.2007 uplatnilo pripomienky k finančným dopadom navrhovaných zmien v oblasti správnych poplatkov, ktoré zakladajú zníženie príjmov do štátneho rozpočtu na rok 2007 a nasledujúce. Na základe uplatneného stanoviska sa navrhuje odložiť účinnosť článku II od 1. januára 2008. Správne poplatky za vydanie oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení vo výške 30 000 Sk, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sa predpokladajú v roku 2007 vo výške 30 000 Sk a v rokoch 2008 a 2009 sa príjmy z tohto dôvodu nepredpokladajú.

Osobitná časť

K čl. IK bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2

Bližšie sa vymedzuje činnosť vykonávaná príslušníkmi Policajného zboru, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon.

K bodu 3

Ustanovenie sa dopĺňa o pojem ťažkej ujmy na zdraví, ktorou je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie ďalej v ustanovení vymedzené.

K bodu 4

V záujme jednoznačnosti ustanovenia sa bližšie vymedzuje, že uvedené požiadavky majú vyhovovať a byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ostatnými predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na § 39 Zákonníka práce, ktorý vymedzuje pojem právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 5

Bližšie sa vymedzuje všeobecná povinnosť zamestnávateľa v oblasti plánovania a vykonávania opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstva a ohrozenia.

K bodu 6

V súlade s čl. 6 ods. 3 písm. d) smernice Rady 89/391/EHS sa spresňujú požiadavky na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ umožňuje vstup do priestorov, v ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich života a zdravia osobitnými a závažnými nebezpečenstvami.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu podľa bodu 6.

K bodu 8

Spresňuje sa všeobecná povinnosť zamestnávateľa na vypracovanie koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na počet zamestnancov. U zamestnávateľov s počtom desať a menej zamestnancov bude realizácia tohto opatrenia dobrovoľná.

K bodu 9

Bližšie sa vymedzuje doba uchovávania predpísanej dokumentácie, záznamov a evidencie súvisiacich bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, a to odo dňa, kedy v nich bol vykonaný posledný záznam alebo iná zmena obsiahnutých údajov.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. a terminológiou § 30 zákona č. ... /2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych požiadaviek na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

K bodu 12

Ustanovenie sa dopĺňa o fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a to v záujme zlepšenia ochrany života a zdravia ich i iných osôb. Preukazuje sa odborná spôsobilosť potrebná na výkon práce upravená právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 39 Zákonníka práce.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.

K bodu 14

V súlade s aplikačnou praxou sa upravuje povinnosť zamestnávateľa, po ktorej splnení preventívne a ochranné služby – bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba – budú realizovať svoje odborné úlohy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci voči vymedzenému okruhu zamestnancov. Ustanovením sa ukladá povinnosť písomne informovať o zamestnávaní zamestnanca na určitú dobu a o zamestnávaní zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený podľa § 58 Zákonníka práce.

K bodu 15

Ustanovenie sa dopĺňa so zreteľom na potrebný rozsah oboznámenia zamestnancov v záujme predchádzania poškodenia ich zdravia. Ukladá sa povinnosť oboznamovania zamestnancov nielen s nebezpečenstvami, ale aj s možnými situáciami, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu ich zdravia, ak sa vopred nevykonajú preventívne a ochranné opatrenia.

K bodu 16

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na § 39 Zákonníka práce, ktorý vymedzuje pojem právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s terminológiou používanou v § 27.

K bodu 18

Ustanovenie sa dopĺňa v záujme zabezpečenia vykonávania oprávnení zástupcov zamestnancov, tzn. o poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj zástupcom zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce.

K bodu 19

Doplňuje sa požiadavka na vykonávanie kontrolnej činnosti o úradné skúšky, ktoré sú významným nástrojom na realizáciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 20

Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 zákona, podľa ktorého je na účely rekondičných pobytov príslušná pracovná zdravotná služba vykonávajúca preventívne a ochranné úlohy u zamestnávateľa. Ustanovenie sa súčasne dopĺňa v záujme posilnenia postavenia zástupcov zamestnancov pri určovaní vybraných povolaní u zamestnávateľa na účely rekondičných pobytov.

K bodu 21

Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 zákona, podľa ktorého na účely rekondičných pobytov je príslušná pracovná zdravotná služba vykonávajúca preventívne a ochranné úlohy u zamestnávateľa.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá vyplýva z vloženia nového odseku 6 do § 6.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s § 30 zákona č. .../2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 24

Navrhovanou zmenou textu sa rozširuje oznamovacia povinnosť aj na autorizovaného bezpečnostného technika, ktorý pôsobí u zamestnávateľa, ktorého pridelená odvetvová klasifikácia ekonomických činností (OKEČ) je uvedená v prílohe č. 1 zákona.

K bodu 25

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa spresňuje pojem zamestnávateľa tak, že ide o štatutárny orgán zamestnávateľa v prípade právnickej osoby a fyzickú osobu v prípade fyzickej osoby. Ďalej sa rozširuje okruh taxatívne určených ustanovení, ktoré sa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

K bodu 26

V záujme jednoznačnej interpretácie ustanovenia sa navrhuje vymedziť, že ide o skúšky a úradné skúšky ustanovené právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na pracovisko, minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek pri používaní pracovných prostriedkov a minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavenisko.

K bodu 28

Ustanovenie i citácia poznámky pod čiarou sa upravujú so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu harmonizovanú s príslušnou smernicou Európskej únie.

K bodu 29

Oproti súčasnej právnej úpravy sa v záujme zabezpečenia jednoznačnosti interpretácie ustanovenia vymedzuje, že ide o overovanie odbornej spôsobilosti súvisiacu s prevádzkou vyhradených technických zariadení upravených všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 30

V záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia sa vymedzuje, že ide o prehliadky a skúšky vrátane úradných skúšok, ktoré upravujú právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s § 5 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. harmonizovaným s príslušnými smernicami EÚ.

K bodu 31

V záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia sa bližšie vymedzuje, že ide o skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky, opravy a obsluhu vyhradeného technického zariadenia upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie sa harmonizuje s terminológiou používanou v § 27.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, ktorou sa bližšie vymedzuje základná podmienka na vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

K bodu 33

Zmenou formulácie ustanovenia sa v porovnaní so súčasnou úpravou jednoznačnejšie vymedzuje požiadavka preverenia splnenia vymedzených podmienok zo strany Národného inšpektorátu práce a vymedzujú sa podmienky na získanie oprávnenia a súčasne sa vytvára priestor na alternatívny spôsob splnenia podmienky akreditácie podľa zákona č. 264/1999 Z. z.

K bodu 34

Ide o úpravu, ktorá jednoznačne vyjadrí, že ide o jednu činnosť, ktorou je overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1.

Navrhuje sa jednoznačnejšie vymedzenie činnosti, ktorou je overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1.

K bodu 35

Účelom spresnenia ustanovenia v porovnaní so súčasnou právnou úpravou je bližšie vymedzenie tých prehliadok, skúšok a opráv, ktoré sú obsiahnuté v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a ktoré sú vykonávané pre iné ako vlastné potreby.

K bodu 36

Návrhom sa jednoznačnejšie špecifikujú činnosti, ktoré môže vykonávať podnikajúca fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou bez vydania oprávnenia na činnosť.

K bodu 37

Účelom zmeny je doplnenie subjektov vydávajúcich osvedčenia a preukazy na činnosť vzhľadom na právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 38

Navrhovanou zmenou textu sa spresňuje podmienka veku so zreteľom na jeho špecifickú právnu úpravu v zmysle právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 39 Zákonníka práce.

K bodu 39

Návrhom sa presnejšie identifikuje fyzická osoba, ktorej sa vydáva osvedčenie alebo preukaz na vykonávanie činnosti.

K bodu 40

Návrhom sa v súvislosti so závažným pracovný úrazom namiesto predpokladanej dĺžky liečenia upravuje predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti. V pojme pracovná neschopnosť je subsumovaná aj prípadné liečenie.

K bodu 41

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava.

K bodu 42

Ustanovenie sa dopĺňa o zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce v záujme efektívnejšieho vykonávania ich úloh v oblasti ochrany práv zamestnancov.

K bodu 43

Ustanovenie sa dopĺňa o povinnosť zamestnávateľa, ak na jeho pracovisku utrpel pracovný úraz zamestnanec iného zamestnávateľa, aby vznik tohto pracovného úrazu bezodkladne oznámil zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Uvedený návrh je predpokladom plnenia ďalších povinností, ktoré má zamestnávateľ poškodeného zamestnanca v prípade vzniku pracovného úrazu.

K bodu 44

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na poznatky a potreby aplikačnej praxe vypustením povinnosti predkladať príslušnú správu týkajúcu sa choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania a doplnením obsahu predkladanej správy o informácie o vyšetrovaní príčin vzniku závažného pracovného úrazu. Návrhom sa jednoduchším spôsobom určuje lehota na predloženia správy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

K bodu 45

Bližšie sa spresňuje forma splnenia povinnosti ošetrujúceho lekára alebo zdravotníckeho zariadenia pri oznamovaní závažného pracovného úrazu.

K bodu 46

Ide o úpravu doby na uchovávanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze z päť na desať rokov vzhľadom na významnosť tohto dokladu pri preukazovaní pracovnoprávnych nárokov.

K bodu 47

Pri prácach vykonávaných dodávateľsky sa návrhom rozširuje povinnosť dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Návrh zohľadňuje skutočnosť, že montážne, opravárenské, stavebné a iné práce vykonávajú, okrem zamestnávateľov, aj tieto fyzické osoby.

K bodu 48

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 49

Ustanovenie sa v súlade s § 14 ods. 1 písm. d) dopĺňa o slová, ktoré upresňujú požadovanú projektovú dokumentáciu stavby.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 51

Bližšie sa upravujú podmienky činnosti komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v záujme skutočného vykonávania jej oprávnení u jednotlivých zamestnávateľov tým, že sa vymedzuje minimálna periodicita jej rokovaní.

K bodu 52

Návrhom sa spresňuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať preventívne a ochranné služby pre všetkých zamestnancov.

K bodu 53

Účelom zmeny je spresniť, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť spoločné posúdenie pracovísk a navrhnutie nápravných opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti práce, ako aj z hľadiska ochrany zdravia pri práci.

K bodu 54

Rozširuje sa rozsah spolupráce preventívnych a ochranných služieb aj na zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce v záujme realizácie ich oprávnení.

K bodu 55

Návrh sa za účelom komplexnosti ustanovenia dopĺňa o povinnosť subjektov oprávnených na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby umožniť kontrolu plnenia podmienok vydaného oprávnenia Úradu verejného zdravotníctva SR vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe a inšpektorátu práce vo vzťahu k bezpečnostnotechnickej službe.

K bodu 56

Navrhovaná úprava súvisí s návrhom podľa bodu 55. Z dôvodu zabezpečenia prehľadnosti sa návrhom odčleňuje a upravuje v samostatnom odseku odoberanie oprávnení na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 57

Návrhom sa upravuje podmienka na vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika u zamestnávateľa, ktorého činnosť je uvedená v prílohe č. 1.

K bodu 58

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o limitovanie počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, ktorí túto činnosť vykonávajú dodávateľsky. V doterajšom texte sa podmienka počtu zamestnancov vzťahuje len vykonávanie úloh bezpečnostnotechnickej služby v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

K bodu 59

V súvislosti s poznatkami z praxe sa širšie a jednotným spôsobom upravuje možnosť kumulácie funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými odbornými činnosťami.

K bodu 60

V súlade s aplikačnou praxou a v záujme spružnenia overovania vedomostí na účely získania odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika sa v návrhu vypúšťa požiadavka minimálnej dĺžky odbornej praxe u člena skúšobnej komisie, ktorý je autorizovaným bezpečnostným technikom.

K bodu 61

Obsah osvedčenia bezpečnostného technika sa návrhom spresňuje vo väzbe na identifikáciu fyzickej osoby, ktorej sa osvedčenie vydáva.

K bodu 62

Navrhuje sa, v záujme vylúčenia rôznej interpretácie ustanovenia, presnejšie vymedziť autorizovaného bezpečnostného technika vo vzťahu k získaniu odbornej praxe.

K bodu 63

V záujme transparentnosti a jednoznačnosti znenia sa navrhuje oddeliť vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika osobám podľa odseku 1 od osôb podľa odseku 2. Upravujú sa podmienky na vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá odborné znalosti a skúsenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci získala v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere, napr. inšpektor práce, zamestnanec vykonávajúci štátny dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá predpokladala plnenie odborných činností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v štátnej správe, návrhom sa zužuje okruh osôb, ktorým Národný inšpektorát práce vydá osvedčenie bez vykonania skúšky.

K bodu 64

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu znenia ustanovenia § 24 ods. 2 .

K bodu 65

Návrhom sa vypúšťa požiadavka minimálnej dĺžky odbornej praxe člena skúšobnej komisie Národného inšpektorátu práce, ktorý je autorizovaným bezpečnostným technikom.

K bodu 66

Názov sa upravuje z dôvodu doplnenia ustanovenia o nový odsek 2.

K bodu 67

V novom odseku 2 sa vymedzujú podmienky na zákaz osobného vykonávania odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou.

K bodu 68

Ustanovenie sa dopĺňa v záujme jednoznačného zabezpečovania takého rozsahu výkonu pracovnej zdravotnej služby, ktorý je v súlade so smernicou Rady 89/391/EHS a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 a ktorý napomôže zamestnávateľom pri zabezpečovaní uspokojivých pracovných podmienok a ich zlepšovaní.

K bodu 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 70

Návrhom sa spresňujú podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie pre fyzickú osobu o vypracovaný vzorový projekt a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

K bodu 71

Návrhom sa upresňujú podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie pre právnickú osobu o vypracovaný vzorový projekt a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

K bodu 72

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na spresnenie podmienok na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 písm. a) a b), ktoré je osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie povinná spĺňať po celú dobu svojej činnosti.

K bodu 73

Navrhuje sa úprava v záujme zosúladenia s ustanovením § 27 ods. 10 písm. g) tohto zákona.

K bodu 74

Vzhľadom k pozitívnemu vývoju ukazovateľov pracovnej úrazovosti sa navrhuje vypustiť v prílohe č. 1 ekonomická činnosť uvedená ako Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby.

K bodu 75

Navrhuje sa v prílohe č. 1a, diferencovane podľa počtu zamestnancov a podľa činnosti vykonávanej zamestnávateľom, vymedziť počet bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov.

K bodu 76

Návrhom sa harmonizuje terminológia zavedená v ostatných predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a používaná v praxi.

K bodu 77

V jednotlivých ustanoveniach sa navrhuje hradiť doterajšie slovné spojenie novým, ktoré lepšie vyjadruje, že predmetom záujmu je kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti (vyhláška ŠÚ SR č. 552 /2002 Z. z.), do ktorého je zaradený zamestnávateľ.

K čl. II

Dopĺňa sa správny poplatok podľa písmena a) a upravujú sa výšky správnych poplatkov podľa písmena b) a c). Upravuje sa znenie písm. e) v spojitosti so zmenou § 11 Zákonníka práce. Účelom úprav je zjednotenie výšok správnych poplatkov a uľahčenie prístupu k vykonávaniu predmetných aktivít.

K čl. III

K bodu 1

V záujme odstránenia pochybností o rozsahu inšpekcie práce, navrhuje sa v ustanovení vymedzujúcom pôsobnosť inšpekcie práce priamo uviesť, že sa vzťahuje aj na kolektívne vyjednávanie.

K bodu 2

Účelom je upresnenie spolupráce Národného inšpektorátu práce s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru a plnení úloh podľa osobitných predpisov.

K bodu 3

Účelom je zjednotiť podmienku veku fyzickej osoby, ktorá môže vykonávať ľahké práce v zmysle nového znenia § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu, ktorou sa upresňuje proces rozhodovania inšpektorátu práce o ukladaní pokút v súlade s úpravou zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 6

Ustanovením sa doplňuje právomoc inšpektorátu práce udeľovať výnimky z uplatňovania pravidiel vo vnútroštátnej cestnej doprave v zmysle § 34 ods. 1 písm. f) nového znenia zákona o organizácii pracovného času v doprave sa rozširuje inšpektorátom práce.

K bodu 7

Účelom doplnenia je vytvorenie právnych predpokladov na zabezpečenie realizácie ustanovenia § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v záujme reálneho plnenia požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v osobitne významných a taxatívne určených prípadoch. V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť odseku 4 aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Doplnením odseku 6 upravujúceho povinnosť miestne príslušného inšpektorátu práce sa reaguje na návrh obsiahnutý v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 149) v spojitosti s preskúmavaním požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce.

Doplnením odseku 7 sa ustanovuje kompetencia inšpektorátov práce zavádzať normy spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 9

Úpravou sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy spresňuje znenie v tom zmysle, že v prvom bode sa zakazuje vykonávanie práce uvedených subjektov, pričom adresátom zákazu bude príslušný zamestnávateľ alebo samostatne podnikajúca fyzická osoba. Úprava v druhom bode sa navrhuje v spojitosti s úpravou zákazu predmetnej činnosti v zákone č. 124/2006 Z. z.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na upresnenie podania návrhu na začatie konania o uložení pokuty pri konkrétnom nedodržaní zákazu činnosti.

K bodu 11

Ustanovenie sa upresňuje v záujme zabezpečenia prípravy budúceho inšpektora práce na výkon inšpekcie práce v reálnych podmienkach.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v.r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

a taxatívne určených prípadoch. V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť odseku 4 aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Doplnením odseku 6 upravujúceho povinnosť miestne príslušného inšpektorátu práce sa reaguje na návrh obsiahnutý v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 149) v spojitosti s preskúmavaním požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce.

Doplnením odseku 7 sa ustanovuje kompetencia inšpektorátov práce zavádzať normy spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 9

Úpravou sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy spresňuje znenie v tom zmysle, že v prvom bode sa zakazuje vykonávanie práce uvedených subjektov, pričom adresátom zákazu bude príslušný zamestnávateľ alebo samostatne podnikajúca fyzická osoba. Úprava v druhom bode sa navrhuje v spojitosti s úpravou zákazu predmetnej činnosti v zákone č. 124/2006 Z. z.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na upresnenie podania návrhu na začatie konania o uložení pokuty pri konkrétnom nedodržaní zákazu činnosti.

K bodu 11

Ustanovenie sa upresňuje v záujme zabezpečenia prípravy budúceho inšpektora práce na výkon inšpekcie práce v reálnych podmienkach.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu